ÚVODNÍK
Katechetický úrad Gréckokatolíckej eparchie Košice
KATECHETICKÁ SLUŽBA Štvrťročník pre kňazov a katechétov č. 4/2011-2012
ÚVODNÍK Prázdniny od viery? Najobľúbenejší pojem pre všetkých školákov ale aj pre mnohých pedagógov je slovo „Prázdniny“. Je to slovo, ktoré vyvolá veľkú radosť v každom detskom srdci. Počas školského roka je viacero prázdninových dní, no tie naj... sú „Letné prázdniny“. Mnohí odvodzujú prázdniny od slova prázdny – prázdno. Je nesprávne chápať prázdniny ako čas prázdna, či čas nič - nerobenia, ale je to čas odpočinku od školských povinností, oddychu, relaxu, rekreácie a načerpania nových síl do nasledujúceho školského roka. Mnohé aj kresťanské rodiny vnímajú čas letných prázdnin, ako čas intenzívnych dvojmesačných dovoleniek žiaľ, často krát aj od viery v nášho Pána Ježiša Krista. Tak majú nabitý program, že nie je čas, ani zasvätiť nedeľu ako „deň Pána“. No v dnešnej dobe a pri dnešných podmienkach výhovorka: nedá sa, nestíham, už bolo neskoro a pod., neobstojí! Veď veľké množstvo chrámov s možnosťou Liturgie aj vo večerných hodinách, moderné dopravné prostriedky, bohoslužobné programy na internetových stránkach, mobilné telefóny atď., sú nám k dispozícii. Je len na človeku a každom jednom z nás, či sa mi chce, či si naplánujem čas - cestu tak, aby som bol fyzický prítomný na slávení Eucharistie. Nie náhodou Svätý otec Benedikt XVI. zvolil pre tohtoročné 7. Svetové stretnutie rodín v Miláne tému: „Rodina: práca a sviatok“, kde nám zdôraznil a pripomenul zmysel pre sviatočný deň a zvlášť pre nedeľu, pretože je dňom Vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista, načo mnohí kresťania počas voľných dní - prázdnin už zabúdajú, alebo s tým nepočítajú. Aj keď prázdniny sú časom voľna a oddychu, ale nemali by byť časom voľna od viery v nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Lebo aj cez voľné dni – prázdniny my všetci potrebujeme Božie milosti, Božie požehnanie, ktoré nám pomáhajú správne viesť náš život. Dipl. Theol - Univ. Kamil DROZD aktuár eparchiálneho úradu, kaplán farnosti Košice – Staré mesto
OBSAH Úvodník o. Kamila Drozda ......................................1 Aktuality a oznamy:............................................2 Inšpirácia: Kristova tvár .........................................3 Aktuálna téma: Nóta k Roku viery.........................4 Liturgia a ikona: Ikony svätých ...........................8 Katechéza v teórii: Ukrajinské katechetické direktórium ...........................10
Katechéza v praxi: .............................................11 Klokočovská Bohorodička a rodina Sedmopočetníci Námety hier na farský deň pre deti: NOE Výtvarné aktivity:...............................................18 Vyhodnotenie súťaží .............................................. 19
AKTUALITY A OZNAMY ■ Metodický seminár Posledný metodický seminár v tomto šk. roku sa uskutoční 19. 6. 2012 v priestoroch eparchiálneho úradu na Dominikánskom nám. 2/A v Košiciach od 8. 45 h. Jeho zameranie bude liturgické. Súčasťou seminára bude aj informácia ohľadom kontinuálneho vzdelávania. Téma: Liturgika byzantského obradu vo vyučovaní náboženskej výchocvy/náboženstva Lektor: o. ThLic. Marcel Gajdoš Upozorňujeme, že podľa podmienok kánonickej misie je účasť na metodických seminároch ako odbornej formácii katechétov povinná 2x v príslušnom školskom roku! ■ Kánonická misia Katechéti, ktorí doteraz nemali udelenú Kánonickú misiu (laici a rehoľníci) a katechéti, ktorým sa skončila platnosť Kánonickej katechetickej misie (pričom budú v šk. roku 2012/2013 vyučovať NV/N), si cez príslušného farára (vo farnosti, kde budú NV/N vyučovať), požiadajú o udelenie tejto misie. Kňazi zašlú žiadosť o udelenie misie na DKÚ do 30. júla 2012. Postup udeľovania misie a potrebné tlačivá sú uverejnené na www.grkatke.sk. - Kňazi a diakoni vyučujú podľa vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 kapitola V. bod 20 vyučovať NV/N na základe menovacieho dekrétu od eparchu. ■ Učebné pomôcky pre NV/N Metodické príručky (MP) k novým osnovám pre všetky ročníky sú dostupné na DKÚ. Pracovné listy (PL) pre ročníky ZŠ a SŠ budú distribuované do škôl spoločnosťou ADREM (ak boli v septembri objednané). Zošity pre ZŠ sú všetky upravené na východný obrad. Pre SŠ budú z DKÚ zaslané príslušným učiteľom do e-mailových schránok prílohy k pracovným zošitom s upravenými PL na východný obrad. Dodatky k metodickým príručkám pre východný obrad boli zasielané postupne e-mailom všetkým učiteľom NV/N (okrem 4., 8., 9. roč. ZŠ a 2. roč. SŠ, ktorú sú v príprave). Učebnice k novým osnovám v nasledujúcom šk. roku k dispozícii nebudú.
■ Biblická olympiáda, Biblická súťaž, Výtvarná biblická súťaž, Východní svätí - výsledky sú uvedené v závere časopisu. ■ Katechetická knižnica – žiadame všetkých kňazov a katechétov, ktorí si zapožičali akékoľvek katechetické pomôcky z knižnice DKÚ, aby ich do 15. 6. 2012 vrátili!!! ■ Ponuka DKÚ ▪ VYSVEDČENIE z náboženskej výchovy: farebné vysvedčenie pre deti, formát A4, tvrdý papier, cena 0,20 €. ▪ KURIKULUM predmetu náboženstvo/náboženská výchova pre ZŠ, SŠ, štvorročné a osemročné gymnázia, dvojročné nadstavbové stredné školy. KPKC, n.o., Spišská Nová Ves, 2010. Osnovy predmetu, jeho charakteristika. Formát A4, cena € 4,00
INŠPIRÁCIA Kristova tvár Ivan Marko Rupnik píše príbeh, ktorý sa stal pri dokončení ikony v jeho pracovnej dielni. Raz vo svojej pracovni bezprostredne po dokončení ikony Kristovej tváre nemalých rozmerov sa rozprával so svojim študentom. Tvár Krista bola plná svetla, trpiaca, ale majestátna s veľkými ľútostivými očami. Sedeli každý na inej strane stojana a on sa opýtal študenta: - Na koho, podľa teba, Kristus hľadí? - Na mňa, - odpovedal. Potom ho požiadal, aby sa postavil, neprestal pozorovať Krista a krok za krokom pomaly prechádzal na druhú stranu. Znova sa pýtal: - Teraz si sám a máš hlavu plnú divých myšlienok. A Kristus? - Pozerá sa na mňa. Pri ďalšom kroku mu hovorí: - Si v sobotu opitý. A Kristus? - Pozerá sa na mňa. - Keď budeš vo všetkých okolnostiach svojho života vedieť, že na tebe spočíva tento láskavý a súcitný pohľad, budeš skutočným duchovným človekom, budeš blízko toho, čo môžeme nazvať vnútorný pokoj, vyrovnanosť duše. Keď sa budeš môcť nájsť v jeho milosrdnom pohľade a vnímať, že ťa láska hladí ako balzam, zmenia sa všetky situácie, o ktorých sme hovorili. Zdroj: Metodická príručka pre 8. roč. ZŠ, KPKC, 2008
AKTUÁLNA
TÉMA
Kongregácia pre náuku viery Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery (krátené)
Úvod Svätý Otec Benedikt XVI. apoštolským listom Porta fidei z 11. októbra 2011 vyhlásil Rok viery. Začne sa 11. októbra 2012 na 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu a skončí sa 24. novembra 2013, na slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru. Tento rok bude vhodnou príležitosťou na to, aby všetci veriaci hlbšie pochopili, že základom kresťanskej viery je „stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“. Viera môže byť odhalená vo svojom celku a vo svojej plnej kráse, len ak je založená na stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom. „Aj v dnešných dňoch je viera darom, ktorý treba odhaliť, pestovať a svedčiť o ňom“, aby Pán dal „každému z nás zažiť krásu a radosť byť kresťanmi“. Podľa slov pápeža Jána XXIII. chcel koncil „odovzdať čisté a celistvé učenie, bez oslabenia či skreslenia“, snažiac sa o to, aby „toto isté a nemenné učenie, ktoré musí byť verne dodržiavané, bolo skúmané a predkladané takým spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám našej doby“. Po koncile sa Cirkev v kontinuite s Tradíciou a bezpečne vedená magistériom usilovala o prijatie a aplikáciu jeho bohatého učenia. Na podporu správneho prijatia koncilu, zvolali pápeži viackrát Biskupskú synodu, zriadenú Božím služobníkom Pavlom VI. v roku 1965, a prostredníctvom rozličných apoštolských posynodálnych exhortácií predložili Cirkvi jasné usmernenia. Nastávajúce valné zhromaždenie Biskupskej synody v októbri 2012 bude venované téme: Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery. Už od začiatku svojho pontifikátu sa pápež Benedikt XVI. rozhodne zasadzoval za správne pochopenie koncilu, odmietajúc ako mylnú tzv. „hermeneutiku diskontinuity a zlomu“ a podporujúc to, čo sám označil za „,hermeneutiku reformy‘, kontinuálnu obnovu jediného subjektu, Cirkvi, ktorú nám Pán daroval; je to subjekt, ktorý časom rastie a rozvíja sa, pričom však ostáva stále tým istým, jediným subjektom Božieho ľudu na ceste“. V nadväznosti na túto líniu je Katechizmus Katolíckej cirkvi na jednej strane „autentickým ovocím Druhého vatikánskeho koncilu“ a na druhej strane má podporiť jeho prijatie. Mimoriadne zhromaždenie Biskupskej synody v roku 1985, zvolané pri príležitosti 20. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu s cieľom zhodnotiť jeho prijatie, navrhlo vypracovať tento katechizmus, aby ponúklo kompendium celého katolíckeho učenia pre Boží ľud a tiež spoľahlivý text pre miestne katechizmy. Pápež Ján Pavol II. prijal tento návrh ako želanie „plne zodpovedajúce opravdivej potrebe univerzálnej Cirkvi a partikulárnych cirkví“. Tento katechizmus zredigovaný v spolupráci s celým episkopátom Katolíckej cirkvi „zaiste vyjadruje to, čo možno nazvať akoby ,symfóniou‘ viery“ . Katechizmus má obsahovať „veci nové i staré (porov. Mt 13,52), lebo viera je stále tá istá a pritom je prameňom vždy nových svetiel. Katechizmus ponúka trvalú pripomienku mnohých spôsobov – od Svätého písma po cirkevných otcov, od učiteľov teológie po svätých v jednotlivých storočiach –, ako Cirkev uvažovala o viere a rozvíjala svoje učenie, aby poskytla veriacim istotu v ich živote viery“. Rok viery chce napomôcť novému obráteniu k Pánovi Ježišovi a znovuobjaveniu viery, aby sa všetci členovia Cirkvi stali dôveryhodnými a radostnými svedkami zmŕtvychvstalého Pána v dnešnom svete a boli schopní ukázať „dvere viery“ mnohým hľadajúcim. Tieto „dvere“ otvárajú človekov pohľad na Ježiša Krista, prítomného medzi nami „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). On nám ukazuje ako si „v intenzívnom vzťahu s ním“ osvojiť „umenie žiť“. „Ježiš Kristus svojou láskou priťahuje k sebe ľudí všetkých generácií: v každom čase zvoláva Cirkev a zakaždým znova jej zveruje hlásanie evanjelia. Preto je i dnes nevyhnutné presvedčivejšie cirkevné úsilie o novú evanjelizáciu, aby sa znovu odhalila radosť z viery a nadšenie pri odovzdávaní viery“.
Z poverenia pápeža Benedikta XVI. Kongregácia pre náuku viery zostavila túto nótu s niekoľkými usmerneniami na náležité prežívanie tohto času milosti. To však nevylučuje ďalšie podnety, ktorými môže Duch Svätý inšpirovať veriacich a ich pastierov v rôznych častiach sveta. Usmernenia „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12): tieto slová sv. Pavla nám pomáhajú pochopiť, že „viera je predovšetkým osobným primknutím sa človeka k Bohu“. Viera ako osobná dôvera v Pána a viera, ktorú vyjadrujeme vo Vyznaní viery, sú neoddeliteľné, odkazujú jedna na druhú a potrebujú sa navzájom. Existuje hlboký vzťah medzi prežívanou vierou a jej obsahom: viera svedkov a vyznávačov je aj vierou apoštolov a učiteľov Cirkvi. V tomto zmysle majú usmernenia ohľadom Roku viery napomôcť stretnutie s Kristom tak prostredníctvom autentického svedectva viery, ako aj čoraz lepším spoznávaním jej obsahu. Ide o návrhy, ktoré majú charakter príkladov a ich cieľom je vzbudiť ochotnú odpoveď Cirkvi na výzvu Svätého Otca, aby sme naplno prežívali tento rok, ako osobitný „čas milosti“. I. Na úrovni univerzálnej Cirkvi 1. Hlavnou cirkevnou udalosťou na začiatku Roku viery bude 13. riadne valné zhromaždenie Biskupskej synody zvolané pápežom Benediktom XVI. a venované téme Nová evanjelizácia pre odovzdávanie kresťanskej viery. Počas zasadania synody sa slávnostnou svätou omšou na pamiatku 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu 11. októbra 2012 začne Rok viery. 2. V Roku viery treba povzbudzovať veriacich, aby putovali ku Katedre sv. Petra a vyznali tam svoju vieru v Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého v spojení s tým, ktorý je dnes povolaný upevňovať svojich bratov vo viere (porov. Lk 22, 32). Je dôležité podporiť aj púte do Svätej zeme, lebo táto krajina, ako prvá zažila prítomnosť Ježiša, nášho Spasiteľa a jeho matky Márie. 3. Počas tohto roku majú byť veriaci vyzvaní, aby sa s osobitnou oddanosťou obracali na Máriu, ktorá je vzorom Církvi. Na to sú mimoriadne vhodné púte, slávenia a stretnutia vo veľkých svätyniach. 4. Nastávajúce svetové stretnutie mládeže v Rio de Janeiro v júli 2013 ponúka mladým vhodnú príležitosť na to, aby vo veľkej rodine Cirkvi okúsili radosť pochádzajúcu z viery v Pána Ježiša Krista a zo spoločenstva so Svätým Otcom. 5. Žiaduce sú tiež sympóziá, konferencie a stretnutia väčších rozmerov, aj na medzinárodnej úrovni, ktoré umožnia stretnutie s autentickými svedectvami viery a spoznávanie obsahu katolíckeho učenia. Niektoré takéto stretnutia by mali byť venované zvlášť znovuobjaveniu učenia Druhého vatikánskeho koncilu. 6. Pre všetkých veriacich ponúka Rok viery výbornú príležitosť hlbšie spoznať hlavné dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a preštudovať si Katechizmus Katolíckej cirkvi. To platí zvlášť pre kandidátov na kňazstvo, v noviciáte inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, ako aj pre tých, ktorí prežívajú obdobie, keď si overujú svoje rozhodnutie pripojiť sa k nejakému cirkevnému združeniu alebo hnutiu. 7. Tento rok bude vhodnou príležitosťou tiež na to, aby sa väčšia pozornosť venovala homíliám, katechézam, príhovorom a iným vyjadreniam Svätého Otca. Pastieri Cirkvi, zasvätené osoby a veriaci laici sú pozvaní, aby obnovili svoje úsilie prijať učenie Sv. Otca v opravdivej a úprimnej dôvere. 8. Počas Roku viery by bolo dobré v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov uskutočniť rozličné ekumenické podujatia, ktoré majú podporiť „nastolenie jednoty medzi všetkými kresťanmi“, čo „je jedným z hlavných cieľov posvätného Druhého vatikánskeho koncilu“. Osobitne dôležitá je slávnostná ekumenická bohoslužba, ktorá má potvrdiť vieru všetkých veriacich v Krista. 9. Pri Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie bude zriadený špeciálny sekretariát, ktorý bude koordinovať rozličné podujatia týkajúce sa Roku viery. Bude preto vhodné, aby bol tento sekretariát včas informovaný o hlavných pripravovaných podujatiach. Sekretariát uvedie do prevádzky špeciálnu internetovú stránku, poskytujúcu všetky potrebné informácie. 10. Na záver tohto roku, na slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru, bude Svätý Otec sláviť Eucharistiu, na ktorej sa bude konať slávnostná obnova vyznania viery.
II. Na úrovni biskupských konferencií 1. S vedomím, že biskupi majú špecifické poslanie ako učitelia a „hlásatelia viery“, by mali biskupské konferencie venovať osobitný študijný deň téme viery, osobného svedectva o viere a jej odovzdávania novým generáciám. 2. Bude užitočné podporiť aj nové vydanie dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, Katechizmu Katolíckej cirkvi a jeho Kompendia, a to aj vo vreckovom a ekonomickom vydaní, a tiež napomôcť ich lepšie rozšírenie s pomocou komunikačných prostriedkov a moderných technológií. 3. Žiaduce je aj obnovenie úsilia o preloženie dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi do jazykov, do ktorých ešte doteraz neboli preložené. 4. Pastieri Cirkvi by mali využívať nové spôsoby komunikácie a podporovať televízne a rozhlasové programy, filmy a publikácie na tému viery, jej princípov a obsahov, ako aj významu Druhého vatikánskeho koncilu pre Cirkev, aby ich populárnym spôsobom sprostredkovali širokému publiku. 5. Keďže autentickými svedkami viery sú svätí a blahoslavení, majú sa biskupské konferencie usilovať – aj s využitím moderných prostriedkov spoločenskej komunikácie –, aby sa miestni svätci stali známejšími. 6. Súčasný svet je citlivý na vzťah medzi vierou a umením. Preto sa odporúča, aby biskupské konferencie v rámci katechézy, náležite využili umelecké dedičstvo nachádzajúce sa na ich území. 7. V centrách teologických štúdií, v seminároch a na katolíckych univerzitách sa vyučujúci vyzývajú, aby pri výučbe poukazovali na význam obsahu Katechizmu Katolíckej cirkvi a z neho vyplývajúce dôsledky pre jednotlivé disciplíny. 8. V spolupráci s teológmi a odborníkmi bude užitočné pripraviť apologetické brožúrky. S ich pomocou bude môcť každý veriaci lepšie odpovedať na otázky, ktoré vynárajú v rôznych kultúrnych prostrediach, či už vzhľadom na výzvy siekt, na problémy spojené so sekularizmom a relativizmom… 9. Je žiaduce prekontrolovať miestne katechizmy a rozličné katechetické pomôcky používané v miestnych cirkvách, aby sa zistilo, či sú v súlade s Katechizmom Katolíckej cirkvi. V prípade, že katechizmy alebo pomôcky pre katechézu nie sú plne v súlade s katechizmom, alebo majú dajaké nedostatky, mali by sa vypracovať nové. 10. Bude vhodné preskúmať, ako sa zohľadňuje obsah Katechizmu Katolíckej cirkvi v Ratiu formovania budúcich kňazov a v Kuricule teologických štúdií. III. Na úrovni diecéz 1. Bolo by dobré, aby sa na úrovni každej partikulárnej cirkvi Rok viery začínal i končil slávnostnou bohoslužbou, ktorá poskytuje „možnosť vyznať vieru v zmŕtvychvstalého Pána v našich katedrálach a v kostoloch celého sveta“. 2. Bude vhodné, ak sa v každej diecéze sveta uskutoční seminár o Katechizme Katolíckej cirkvi, na ktorý budú pozvaní zvlášť kňazi, zasvätené osoby a katechéti. Katolícke eparchie východného obradu môžu pri tejto príležitosti zorganizovať napríklad stretnutie s kňazmi, ktorí by svedčili o svojej špecifickej skúsenosti a liturgickej tradícii v rámci jedinej viery v Krista. Podobne možno pozvať mladé miestne cirkvi z misijných území, aby svedčili o radosti z viery, ktorá je pre ne charakteristická. 3. Každý biskup by mohol venovať téme viery pastiersky list, v ktorom pripomenie význam Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi, s ohľadom na špecifické pastoračné podmienky tej časti veriacich, ktorá mu bola zverená. 4. Bolo by vhodné, aby sa v každej diecéze pod dohľadom biskupa uskutočnili katechézy a stretnutia s významnými svedkami viery, určené predovšetkým mladým a tým, ktorí hľadajú zmysel života, aby im pomohli odhaliť krásu viery prežívanej v spoločenstve. 5. Je tiež žiaduce overiť prijatie Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi do života a poslania každej partikulárnej cirkvi, zvlášť v oblasti katechézy. V tomto zmysle sa vyžaduje nové úsilie najmä zo strany diecéznych katechetických úradov, ktorých povinnosťou je v spolupráci s komisiou pre katechézu biskupskej konferencie zaistiť formáciu katechétov zo stránky obsahu viery. 6. Permanentná formácia kléru môže byť v Roku viery zameraná na dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a na Katechizmus Katolíckej cirkvi, a môže sa zaoberať témami ako napríklad „ohlasovanie vzkrieseného Krista“, „Cirkev – sviatosť spásy“, „evanjelizačné poslanie v dnešnom svete“, „viera a nevera“, „viera, ekumenizmus a medzináboženský dialóg“, „viera a večný život“, „hermeneutika reformy v kontinuite“, „katechizmus v bežnej pastoračnej starostlivosti“.
7. Biskupi sa vyzývajú, aby zvlášť v Pôstnom odobí usporadúvali kajúce pobožnosti s cieľom prosiť Boha o odpustenie, a to najmä za hriechy proti viere. 8. Je veľmi žiaduce, aby sa do kreatívneho dialógu medzi vierou a rozumom zapojil aj svet vedy a kultúry, a to prostredníctvom sympózií, konferencií a študijných seminárov, osobitne na katolíckych univerzitách. Ide o to ukázať, „že medzi vierou a pravou vedou nemôže byť žiaden konflikt…“, 9. Rovnako je dôležité podporovať stretnutia s ľuďmi, ktorí hoci „sami v sebe nespoznávajú dar viery, predsa úprimne hľadajú konečný zmysel a definitívnu pravdu o svojej existencii a o svete”. 10. Rok viery môže byť tiež príležitosťou, aby sme väčšiu pozornosť venovali katolíckym školám, ktoré sú vhodnými miestami na to, aby žiakom ponúkali živé svedectvo o Pánovi a rozvíjali ich vieru, pričom sa treba opierať o správne katechetické pomôcky (Kompendium KKC alebo Youcat). IV. Na úrovni farností/spoločenstiev/združení/hnutí 1. Počas príprav na Rok viery sú všetci veriaci pozvaní, aby čítali apoštolský list Svätého Otca Benedikta XVI. Porta fidei a pozorne o ňom uvažovali. 2. Rok viery „bude vhodnou príležitosťou aj na intenzívnejšie slávenie viery v liturgii, a osobitne v Eucharistii“. Všetci veriaci sú preto pozvaní, aby sa uvedomelo, aktívne a plodne zúčastňovali na svätej omši, a tak boli autentickými svedkami Pána. 3. Kňazi môžu venovať väčšiu pozornosť štúdiu dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a Katechizmu Katolíckej cirkvi a čerpať z nich materiál pre farskú pastoráciu – katechézu, ohlasovanie a prípravu na sviatosti. Môžu tiež pripraviť cykly homílií o viere, napr. na témy „stretnutie s Kristom“, „základný obsah Vyznania viery“ či „viera a Cirkev“. 4. Katechéti majú viac čerpať z doktrinálneho bohatstva Katechizmu Katolíckej cirkvi a pod vedením svojich farárov viesť skupiny veriacich k čítaniu katechizmu a spoločnému hlbšiemu oboznamovaniu sa s týmto cenným prostriedkom, aby tak vznikali malé spoločenstvá viery. 5. Je žiaduce, aby sa vo farnostiach obnovilo úsilie o rozširovanie a distribúciu Katechizmu Katolíckej cirkvi či iných pomôcok vhodných pre rodiny, ktoré sú skutočnými domácimi cirkvami a prvými miestami odovzdávania viery. Tieto pomôcky môžu súvisieť napríklad s požehnaním domov, krstom dospelých, birmovaním alebo uzatváraním manželstva. 6. Bude vhodné vo farnostiach a na pracoviskách podporiť ľudové misie a iné iniciatívy, ktoré pomôžu veriacim znovu objaviť dar krstnej viery a s ním súvisiacu zodpovednosť za to, aby o nej svedčili. 7. V tomto čase sú členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života vyzvaní, aby sa v obnovenom spojení s Pánom Ježišom zapojili do novej evanjelizácie, podľa vlastných chariziem, vo vernosti Svätému Otcovi a v zhode s neporušeným učením. 8. Kontemplatívne spoločnosti nech sa počas Roku viery zvlášť pozorne venujú modlitbe za obnovu viery Božieho ľudu a za nový zápal pri jej odovzdávaní mladým generáciám. 9. Cirkevné združenia a hnutia sú pozvané uskutočňovať iniciatívy, pri ktorých môžu uplatniť vlastnú charizmu a ktoré v spolupráci s miestnymi pastiermi budú začlenené do veľkej udalosti Roku viery. 10. Všetci veriaci sú pozvaní oživiť svoj dar viery a usilovať sa odovzdať svoju skúsenosť viery a lásky v dialógu so svojimi bratmi a sestrami, aj s tými z iných kresťanských vierovyznaní, stúpencami iných náboženstiev, neveriacimi či ľahostajnými. Všetci kresťania by si mali uvedomiť, že prijali „posolstvo spásy, aby ho zvestovali všetkým“ a mali by začať uskutočňovať akési misie medzi tými, s ktorými žijú a pracujú. Záver Viera „nás sprevádza životom a umožňuje nám zakaždým novými očami hľadieť na zázraky, ktoré Boh pre nás koná. Viera je osobným a zároveň spoločným aktom: je to Boží dar, ktorý sa prežíva vo veľkom spoločenstve Cirkvi a má sa odovzdávať svetu. Každá iniciatíva v Roku viery má podporiť radostné znovuobjavenie viery a nové svedectvo o nej. + Luis F. Ladaria SJ, titulárny arcibiskup Thibicy, sekretár Zdroj: www.kbs.sk
Kardinál William Levada prefekt
LITURGIA a
IKONA
Ikony svätých Svätci – ľudia, ktorých Boh priviedol k sebe svojim milosrdenstvom a láskou a ktorí prijali Jeho prikázania ako pravidlo svojho života, verili, milovali a dúfali.V duchu východnej ikonografie má každá kategória svätých svoj vlastný charakteristický postoj a zodpovedajúci odev. a) Praotcovia – to sú svätí a spravodliví ľudia do príchodu Krista ako napr. patriarchovia Adam, Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Jozef, Joakim, Anna, Jozef Obručnik, Simeon Bohoprijemca. Zobrazujú sa v dvojdielnom odeve (vrchné a spodné rúcho). V rukách majú zväčša zvitok ako symbol starozákonných proroctiev o Mesiášovi, patriarcha Noe má v rukách svoju archu, kráľ Melchisedek zas chleby a víno. Patriarchov je dvadsaťpäť, okrem dvanástich Jakubových synov, a to každého s jeho charakteristickými črtami. b) Proroci – sú to starozákonné osoby, ktoré od Boha prijali a neskôr vyslovili a zapísali budúce udalosti, napr. o Ježišovi. Ich rúcho je podobné praotcom, no ich zvitky sú zvyčajne rozvité a na nich je napísaný text ich proroctva alebo s niekoľkými slovami, vyjadrujúcimi ich zvláštne poslanie, v prípade, že sa od nich nič písomné nezachovalo. Za najvýznamnejších z prorokov považujeme Dávida, Šalamúna, Izaiáša, Eliáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela a Jonáša. Priraďujeme k nim okrem všetkých menších prorokov aj Mojžiša, Árona, Gedeona, Natana, Barucha, Achiáša, Jóba, troch mládencov z ohnivej pece a Zachariáša. Proroci Eliáš a Ján Krstiteľ sa zobrazujú vo svojom obzvlášť asketickom odeve zo zvieracej srsti. Proroci sa zobrazujú aj v udalostiach zo svojho života, napr. prorok Daniel v jame s levmi, prorok Jonáš v útrobe veľryby, prorok Mojžiš, keď dostáva Božie prikázania, sťatie Jána Krstiteľa, vzatie Eliáša na nebo. Najobľúbenejšími medzi prorokmi je Eliáš. Býva zobrazovaný buď v zamyslení na púšti, kde mu havran prináša chlieb, alebo ako sa vznáša v ohnivom voze na nebo. c) Apoštoli – sú to ľudia, ktorí ohlasovali Božie slovo, šíritelia viery Krista. Na ikonách sa zobrazujú v dvojdielnom odeve so zvitkom v ruke ako symbolom zvestovania. Apoštoli ako členovia zboru, ktorí vedú Cirkev, sú zahalení do gréckych alebo rímskych klasických rúch, do chitonu zvnútra a do himationu zvonku. Na rozdiel od Ježiša majú krátke vlasy. Apoštoli – evanjelisti sa zobrazujú aj v momente, keď píšu Evanjelium. Niektorí apoštoli môžu mať na ikone v ruke symbol, ktorý vychádza z ich života (apoštoli Peter kľúče, Andrej kríž). Charakteristiky zobrazenia jednotlivých apoštolov a evanjelistov sú ustálené napr.: Peter je starý, má okrúhlu krátku bielu bradu a biele, niekedy kučeravé vlasy. Aj Pavol je starší s hustou bradou, šedivými vlasmi a plešinou na hlave. Oblečený je v zelenom chitone a koralovom himatione. V rukách drží štrnásť svojich listov jednotlivo zvinutých a stuhou zviazaných dohromady. Do tejto skupiny svätých patria aj apoštolom rovní. Sú to svätci, ktorí šírili kresťanskú vieru v dobe po apoštoloch podobne horlivo ako samotní apoštoli, napr. sv. Nina v Gruzínsku, sv. Vladimír na Rusi – ich ikony sa odlišujú len odevom, ktorý charakterizuje ich dobu, v rukách majú zväčša kríž ako symbol pokrstenia svojho národa. d) Mučeníci a mučeníčky – sú to ľudia, ktorých za vieru v Krista mučenícky zabili, prenasledovatelia kresťanov, najmä rímski cisári. Na ikonách ich rozpoznáme podľa kríža, prípadne aj palmy, symbolu mučeníckej smrti, ktorý držia zvyčajne v pravej ruke. Na ikonách mučeníkov dominuje červená farba ako vyjadrenie utrpenia za vieru, ako symbol preliatej krvi. K tejto skupine svätých radíme aj vyznávačov, ktorí svojim životom obzvlášť svedčili o kresťanskej viere. Medzi mučeníkmi a vojakmi sa uctievajú predovšetkým Dimitrij Solúnsky, svätý Juraj, Teodor Stratilát. Pôsobia skutočne dojmom víťazov nad svojimi prenasledovateľmi, keď neprezrádzajú žiadne utrpenie, ale ho ticho znášajú ako Daniel v levovej jame. Ich zobrazenie môžeme
poznať podľa toho, že cez svetlý chiton majú prehodené brnenie, na nohách úzke nohavice a súčasný odev, nevýrazný pás, dôstojnícku šerpu a červený plášť. Svätý Juraj v boji s drakom sedí na koni a tenkou kopijou ho doráža. Dimitrij podobným spôsobom víťazí nad svojím mučiteľom. Ruské kniežatá, zvlášť Boris a Gleb, nosia kniežací odev svojej doby. e) Svätitelia – to sú svätí biskupi, ktorí horlivo ochraňovali správnu vieru, starali sa o svoje duchovné stádo a svojim životom, pastierskou a učiteľskou službou svedčili o Pravde. Biskupi a hierarchovia sa vyznačujú svojím liturgickým rúchom, buď kňazským felonom alebo patriarchším, či biskupským sakosom, mnohokrát s vtkanými krížmi a omoforom. Zriedka majú na hlave grécku korunu a skoro nikdy berlu. Oblečenie biskupov sa storočiami menilo, no omofor majú na ikone všetci. Je totiž symbolom pastierskej služby, ktorú biskupi prijali od svätých apoštolov. Biskupi na ikonách zvyčajne držia v ľavej ruke Evanjelium ako symbol svojej učiteľskej služby a pravou rukou žehnajú. Na hlave môžu mať mitru (biskupi neskorších storočí) alebo biskupskú čiapku (Cyril Jeruzalemský, Spiridon), v rukách môžu držať biskupské sviečky a kríž, svoj teologický traktát alebo biskupské žezlo. Medzi nimi musí mať vyhradené zvláštne miesto svätý Mikuláš. Ruský ikonopis pozná štyri typy jeho ikon, pomenovaných podľa miest, kde sa nachádzajú. V byzantskom ikonopise sledujeme to, že tu chýbajú ikony kňazov, ktorí tam nemali svoj vlastný status a neboli nič viac než pomocníkmi biskupov. Zato medzi diakonmi, ktorí asistovali biskupom, pred ľuďmi sa najčastejšie zobrazuje svätý Štefan. f) Prepodobní – to sú svätci, ktorí prežili svoj život asketicky v mníšskom stave. Patria tu púštni otcovia, stĺpnici, pôstnici. Odev prepodobných je vždy tmavej farby (čiernej alebo hnedej), čo symbolizuje zavrhnutie svetských pôžitkov a ich askézu – pôst, modlitbu, mlčanlivosť a pod. Pravou rukou zväčša žehnajú, v ľavej ruke držia buď zvitok alebo čotky ako symbol mníšskeho spôsobu života. Stĺpnici sa zobrazujú na stĺpe, ktorý je symbolom úplného vzdialenia sa od sveta. Mnísi majú obyčajne dlhé fúzy a bradu. Sú oblečení do dlhého mníšskeho habitu (mantije), zdobeného čiernym štvorcom, paramantom. Dokonalejší z nich nosia veľkú schimu. K tomu odevu patrí aj čierny hranatý „ klobúk“ so závojom, ktorý sa však veľmi zriedka objavuje na ikonách. g) Sväté ženy – ide o prepodobné ženy, mníšky i ihumeny monastierov, cisárovné i matky rodín. Sú zobrazované so šatkou na hlave alebo mníšskym závojom v dvojdielnom odeve, cisárovné s korunou na hlave a byzantským cisárskym odevom. K nim patrí napr. Makrína, Eufrózínia Polocká, Melánia Rímska, Paraskieva Srbská, cisárovná Helena a pod. Spomedzi sv. žien vyniká ikonografia sv. Márie Egyptskej, ktorá je zobrazovaná s rozstrapatenými vlasmi, s vychudnutým asketickým telom zahalenom v starom a roztrhanom odeve, umiestnená na púšti. h) Spravodliví – to sú svätci, ktorí neboli mníchmi ani biskupmi či mučeníkmi, no žili vo svete spravodlivo a Bohu milo. V rodinách či osamote napĺňali Evanjelium a dosiahli spásu. Patria tu ženatí kňazi, diakoni, laici, dospelí aj deti, ženy aj muži. Najznámejším svätcom tejto skupiny je kňaz svätý Ján Kronštadtský. Patria tu aj zbožní cisári, králi a kniežatá, ktorí chránili cirkev, budovali monastiere při Tu patria aj svätí nezištní lekári, ktorých na ikonách rozpoznáme podľa otvorenej truhlice s liekmi a lyžičky, ako symbolov nezištnej a bezprostrednej pomoci.Vojaci majú svoje brnenie, či výzbroj, králi a kráľovné kráľovské koruny, v rukách svätci držia to, čo charakterizuje ich život. Ikonopisec drží ikonu, ochranca a staviteľ monastiera drží zmenšenú podobu monastiera, myronosice nádobku s myrom, pisatelia hymnov svoje kánony, teológovia knihy alebo zvitky, pôvodom vznešení majú na hlavách koruny, mučeníci držia kríž, vojaci zbrane... Zdroj: Husár, J.: Vo svetle pravoslávnych ikon VII.; Artim, J.: Pravoslávne ikony – svetlo na ceste k spáse.
Témy ku katechéze: - kresťanské - viera
- vzory spoločenstvo - duchovný život
- služba Bohu a Cirkvi - svedectvo
KATECHÉZA v
TEÓRII
Ukrajinské katechetické direktórium Výber z Direktória pre katechizáciu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi má rozšíriť naše poznanie o chápanie katechézy vo východom katolíckom duchu, jeho identite a spiritualite. ZÁVER O závažnosti katechézy, katechétoch a ich úlohe metropolita Andrej Šeptický často zdôrazňoval, učil, povzbudzoval a usmerňoval. Jeho poučenia sa aktuálne aj v dnešnom čase, keď my, ako jedna UGKC v Ukrajine a v diaspore, sa spoločne snažíme podať v „katechetickej príručke UGKC“ usmernenia pre katechézu našej Cirkvi. Slová veľkého duchovného vodcu a pastiera Ukrajinskej cirkvi a národa o katechéze v plnosti vyjadrujú cieľ tejto príručky a naše želania v jeho vtelenie do života: „Nemôžeme si dostatočne predstaviť vážnosť učenia katechizmu dieťaťa na celý jeho život. Jedno slovo z Božského učenia vyslovené horlivým katechétom, môže na um a srdce dieťaťa tak silne zapôsobiť, že sa nedá zotrieť ani v starobe. Jednoducho celý životný smer, najzákladnejšie poňatia o živote, všetky kresťanské čnosti, a odtiaľ aj celá hodnota jeho práce, záleží od toho, či sa v mladosti napĺňal učením viery.“ „Presbyter, katechéti učiac deti náboženstvo, pracujú na najkrajšom a najväčšom diele, nad akým bolo dané človeku kedykoľvek pracovať. Oni v duši dieťaťa, ktoré má byť členom Cirkvi Božej a občanom svojej vlasti, vytvárajú a vtláčajú znaky Kristových čností, vytvárajú v nich kresťanský život“ „Ako sochár z hliny formuje postavu umeleckého diela, tak presbyter a katechéta prácou nie menej umeleckou, v mäkkom vosku detskej duše vypracováva obraz a podobu samého Ježiša Krista. Oni akoby maľovali Kristovu ikonu a zrejme čím viacej do tejto práce vkladajú starostlivosti, schopnosti, umeleckej vedomosti...citov a potreby jej charakteru, jej úpadkov a vášní, čím viacej do tejto práce vkladajú svoje modlitby a obety, tým krajšie a lepšie umelecké dielo vychádza z ich rúk.“ „Láska k dušiam, takým malým – prvá ich vlastnosť. Ona ich naučí, ako zapadnúť do sŕdc, nájsť spôsob, také vyjadrenia, aké deti lepšie porozumejú, pochopia a prijmú. Tá vlastnosť ich naučí svojím slovom podávať toto teplo, ktoré mladučké srdcia zapáli a zjednotí s Kristom. Ona ich naučí náboženské učenie odovzdávať s takým životom, s takým presvedčením, aby sa zapáčila, povzbudila, zohriala, osvietila, aby sa stala životom a otvorila široké horizonty mladučkým umom.“ „Katechét musí jednoznačne vedieť všetky predpisy katechetiky a metodiky a prispôsobiť ich do života, bez toho bude sústavne vystavený na mnohé chyby. Ale okrem toho, musí on vložiť do katechizmu celú svoju dušu i svoje srdce. Učenie katechizmu nemôže byť v jeho rukách mŕtve, byrokratické. Ono musí byť umeleckým dielom. Tým sa stane pre neho radosťou, on sa s ním stotožní a nájde v ňom natoľko zaľúbenie, že neopustí hodiny náboženstva. Metropolita Andrej Šeptický si uvedomoval, že v svojej pastoračnej službe v katechizácii sami kňazi a biskupi nemôžu podchytiť deti a mládež, preto sa obracia na laikov a pozýva ich k spolupráci v tejto vážnej katechetickej službe. „Drahí bratia a sestry...Pomôžte nám, presbyterom, pomôžte mne, Vášmu arcipastierovi, rozširovať medzi ľuďmi a predovšetkým medzi mladými poznanie svätej viery, poznanie katechizmu. Je to najlepší spôsob zapojiť sa podľa svojich síl do pastoračnej práce Cirkvi, je to najkrajší spôsob vykonávať samotným dielom kresťanskú lásku k blížnemu a tým ukážete tiež i najkrajšiu a najväčšiu lásku k svojmu národu. Dané pri Arcikatedrálnom Sobore sv. Juraja v Ľvove, 1.novembra roku Pána 1999, z príležitosti 55teho výročia od smrti služobníka Božieho metropolitu Andreja – veľkého Pastiera a Katechétu. Ľubomír, pomocný episkop, hlava UGKC Zdroj: Ukrajinské katechetické direktórium
KATECHÉZA v
PRAXI
Duchovná príprava na 1150. výročie príchodu svätých slovanských apoštolov Cyrila a Metoda „Naša misia k rodine“
Klokočovská Bohorodička a rodina Cieľová skupina: 14 rokov a viac Ciele: oboznámiť sa s historickými momentmi ohrozenia rodín v Cirkvi a charakterizovať dnešné ohrozenia rodiny; vnímať modlitbu k Bohorodičke ako jeden zo spôsobom ochrany rodiny a oceniť skúsenosť cirkvi s takouto modlitbou; formovať návyk modlitby k Bohorodičke za rodiny. Priebeh Práca s textom I. v skupinách Žiakov dáme zatiaľ iba prvú časť príbehu. Predstavte si, že so svojou rodinou žijete v danej dobe, že za túto rodinu nesiete zodpovednosť vyplývajúcu z lásky k jej členom. Ako by ste sa cítili? Ako by ste túto situáciu charakterizovali? a) Elizeus a Sunamitka I. b) Byzantská ríša – Konštantinol I. c) Rakúsko-Uhorsko – Klokočov I. Rozhovor Čo môže byť pre nás dnes takým „vojskom“? Čo dnes na nás útočí a ničí nás, naše rodiny? Nakoľko si to uvedomujeme? - médiá, móda, uponáhľanosť, sekty, hodnoty „mať“ (dobre vyzerať, byť úspešný), kultúra smrti... Čo dnes robíme preto, aby nás toto „vojsko“ neničilo? - niekto podľahne a ani nevníma tú biedu, niekto uteká, zatvára si oči, bojuje z vlastných síl... Práca s textom II. Žiakom dáme druhú časť príbehu: a) Elizeus a Sunamitka II. - vzkriesenie b) Byzantská ríša – Konštantinopol II. - pokrov c) Rakúsko-Uhorsko – Klokočov II. – slzy na ikone Rozhovor Čo prinieslo víťazstvo pre ľudí v uvedených situáciách? Na akých hodnotách stáli rodiny v uvedených situáciách? Akú hodnotu mala rodina v danej dobe? Rodina Izraelského národa, rodiny Konštantínopola i Klokočova pod tlakom nepriateľa bojujú boj v Božej moci, pod ochranou Bohorodičky... Ako je to dnes s rodinami, víťazia alebo prehrávajú? Na akých hodnotách stoja? Kam smerujú? Na akých hodnotách by mala stáť tvoja vlastná rodina? Miesto modlitby v rodine: - Božia ponuka: Ž 50,15 - Božie slovo: napr. 1Sam 1,24-2,1n; Mk 9,17-29; Kol 4,12; Jer 29,12-13; Ex 17, 8-13 - ponuka skúsenosti Cirkvi: * ponuka svedectva Sofie Šeptickej, matky metropolitu Andreja Šeptického a bl. Klimenta Šeptického z Ukrajiny:
Keď sa jej raz pýtali, čo robila, aby svojich päť synov vyprevadila do života, povedala: „Čo som robila, neviem, nič som nerobila, nemala som nijaké systémy, nepridržiavala som sa nijakých pedagogických pravidiel. Ja som ich milovala a dbala som na to, aby som poznala, aký je každý z nich. Môj jediný systém výchovy bol „Bohorodice Divo...“ Nič iné, iba „Bohorodice Divo...“ Ak bol chlapec dobrý, usilovný, učil sa, počúval, bol zdravý – Bohorodice Divo. A naopak – ak bol chlapec neposlušný, robil zle cvičenia, odvrával, smeroval k nebezpečenstvu – znova Bohorodice Divo...“ * ponuka Modlitby za rodiny k presvätej Bohorodičke v Klokočove * výzva k osobnej a spoločnej modlitbe v rodine k Bohorodičke Silueta rodiny (buď individuálna práca alebo v skupinách) Na papier/plagát nakresliť siluetu rodiny (každý vlastnú) a dopisovať/vkresľovať/vmaľovať: – hodnoty na ktorých stojí a ktoré nosí v srdci (nie tie, ktoré teoreticky pozná, ale nežije...) – útoky a vplyvy zla – ochrana rodiny Alt. – napísať list rodinám z uvedených troch príbehov (aktualizovaný) Na záver každá skupina/žiak predstaví svoju prácu. Môže nasledovať diskusia. Záver: modlitba za rodiny (napr. k Bohorodičke v Klokočove) Textová príloha 1. Elizeus a Sunamitka I. V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb... A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. I vravel svojmu otcovi: „Moja hlava! Moja hlava!“ On povedal sluhovi: „Zanes ho k jeho matke!“ Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel... II. Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. Zavolala svojho muža a povedala: „Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.“ I spýtal sa jej: „Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!“ Ale odpovedala: „Zbohom! Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: „Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!“ Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Pozri, tá Sunamitka! Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?“ Odpovedala: „Dobre.“ Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: „Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to.“ Ona však vravela: „Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?“ Vtedy povedal Giezimu: „Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! ... polož moju palicu na tvár chlapca!“ Ale chlapcova matka povedala: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Nato vstal a išiel za ňou. Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: „Chlapec sa neprebudil!“ Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči... Keď vošla Sunamitka k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna!“ Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von. (2Kr 4,8-37)
2. Konštantinopol I. V 10. stor. sa Byzantská ríša, utláčaná svojimi energickými východnými susedmi, ocitla opäť na hranici zániku. Konštantínopol, cisárske síldlo bol znovu obsadený „barbarmi“ a grécke vojsko sa nestihlo vrátiť z ďalekej výpravy. Obyvateľov obliehaných nepriateľmi, naplnil strach z budúcnosti… II. Vo Vlachernskom chráme, kde sa chránila drahocenná relikvia – rúcho Presvätej Bohorodičky a časť Jej opasku, sa konali nepretržité modlitby. Raz v noci tam stáli aj Andrej jurodivý (blázon pre Christa) a jeho duchovný žiak Epifánij, ktorým bolo zjavené zázračné videnie. Zjavila sa im, pre druhých neviditeľná, „veľkolepá Žena, idúca od kráľovských dverí s majestátnym sprievodom, z ktorého Ju čestný Predchodca Christov Ján Krstiteľ a apoštol Ján pridržiavali svojimi rukami... Pokľakla a dlho sa modlila, slzy Jej pritom zalievali prečistú tvár... Po ukončení modlitby sňala zo Seba žiariacu pokrývku (maphorion), svojou žiarou podobnú blesku, ktorú nosila na Svojej hlave a slávnostne držiac ju Svojimi rukami, rozprestrela ju nad všetkým stojacim ľudom. Títo divotvorní muži, Andrej a Epifánij, dlhú dobu pozerali na tú pokrývku rozprestretú nad ľudom a slávu Božiu; dokiaľ tam bola Presvätá Bohorodička, bola viditeľná aj ta pokrývka. No po Jej odchode sa stala aj tá pokrývka neviditeľnou. Avšak milosť sa pre prítomných tam zanechala aj napriek tomu, že pokrývku vzala so sebou“. Bolo to znakom nádeje a spásy. A skutočne, obávaní barbari vyľakaní neobjasniteľnými nebeskými znameniami ukončili zakrátko obliehanie a v strachu zutekali. Táto udalosť sa datuje približne do r. 930. 3. Klokočov I. Celé obdobie 17. storočia bolo v Uhorsku poznačené nepokojmi a vojnami, ktoré medzi sebou zvádzali vojská povstalcov. Vojnové nepokoje umárali miestne obyvateľstvo a ničili obydlia i životy jednoduchých ľudí. Obyvateľstvo Klokočova i okolitých dedín bolo pod stálym tlakom. V roku 1670 stálo pred Michalovcami inoverecké povstalecké vojsko, čo ľud obzvlášť znepokojilo... II. Neustály strach z reformačných i protireformačných nálad i príležitosť veľkonočných sviatkov viedol jednoduchých veriacich do chrámov, aby sa modlili za ochranu rodín i krajiny. V klokočovskom chráme zasvätenom Zosnutiu presvätej Bohorodičky sa zhromaždili veriaci v nádeji na ochranu pred ikonou nebeskej Matky. Ikona Klokočovskej Bohorodičky sa pôvodne nachádzala v základom rade ikonostasu klokočovského chrámu. Letopisec o udalostiach, ktoré sa udiali v klokočovskom chráme uvádza nasledovné: „Obraz Prečistoj Ďivy Bohorodyci pod čas Svjatoj Služby Božou potemňil sja i počaly padaty velyky slezy iz oč Ľubeznoj Našej Materi. Jej dorohoje serdce rozplakalo sja nad bidnym pravovirnym narodom.“. Zázrak videli nie len obyvatelia Klokočova a filiálnych dedín, ale aj heretické vojsko, ktoré prišlo až do Klokočova. Keď vojaci videli, že národ verí zázraku a ďalej sa úpenlivo modlí k ikone, strhli obraz z ikonostasu, možnom prerezali tvár Bohorodičky a kopijou prebodli ikonu. Čo sa vtedy stalo? Ponížený a porezaný obraz odrazu začal nie slniť, ale razom silne plakať. Keď to podaktorí vojaci videli, pokľakli na kolená, iní utiekli... Spracovala: T.Cmoriaková Zdroj: Hospodár, M.-Žeňuch, P.: Ochrankyňa Zemplína.; www.slovinky.estránky.sk; Bzik, P.: www.mpe.orthodox.sk/Pramen/2008.pdf
Sedmopočetníci Cieľová skupina: 6.roč. ZŠ / 12 rokov Ciele: charakterizovať sv. Sedmopočetníkov a ich prínos; oceniť ich misiu; rozvíjať komunikáciu dobrým slovom i životom, aj ako spôsob evanjelizácie. Priebeh: Motivácia: Komunikácia - Napíšte alebo iným spôsobom predstavte (krátka scénka, pantomíma…) rôzne spôsoby komunikácie s ľuďmi (slovná-verbálna-osobná, neverbálna, PC, internet, chat, e-maily, mobil, facebook, knihy, video a film, umenie, ...). - Podčiarknite najmodernejšie spôsoby komunikácie. - Podčiarknite najdôležitejšie spôsoby, najúčinnejšie. Hlavná časť: Výklad – vovedenie do témy Dnes sa dozvieme, ako komunikovali a tým aj evanjelizovali ľudia v 9. storočí a aký efekt, účinok mala táto ich komunikácia. V čase cyrilometodskej misie na Veľkej Morave zohrala významnú úlohu skupina siedmych mužov, ktorých voláme Sedmopočetníci. Nemali mobil, PC, internet… a predsa veľa povedali. Svätí sedmopočetníci: Pomenovaním svätí sedmopočetníci sa označujú svätí Cyril a Metod a ich piati najvýznamnejší učeníci a spolupracovníci – svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Často sa označujú ako osvietitelia, učitelia či apoštoli slovanských národov. Najstarším prameňom, kde sa spomínajú sv. Cyril a Metod spolu s päticou najvýznamnejších učeníkov, je Život Klimenta Ochridského od arcibiskupa Theofylakta: „Dosiahnuc teda tento vytúžený dar milosti, (Cyril a Metod) vynachádzajú slovienske písmená, prekladajú Bohom vnuknuté Písmo z gréckeho jazyka (do bulharského), horlivo sa pričiňujú schopnejším medzi žiakmi odovzdať božské náuky. Z tohto prameňa učenia sa napojili veru mnohí, spomedzi ktorých vyvolenými a vodcami zástupu sú Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Sáva.“ V našom kalendári slávime svätých sedmopočetníkov 27. júla. Zaslúžili by si iste viac našej pozornosti a úcty, veď stáli pri zrode samostatnej cirkvi na našom území, pri zrode našej kultúry a vzdelanosti. Dlhé roky sa napriek úkladom a nepriazni namáhali pri odovzdávaní viery našim predkom a budovaní cirkvi medzi Slovanmi u nás i na Balkáne. Práca s textom v skupinách Vytvorte skupiny. Môžete dať každej skupine celý text alebo každej skupine jedného svätca z pätice (ak chcete aj Cyrila a Metoda, doplňte ich). Úlohou každej skupiny je prečítať si text o jednotlivých svätcoch a pozrieť si ich ikonu. Na základe toho každá skupina v texte nájde spôsob jeho komunikácie, evanjelizácie. Čo významné urobili a ako? V čom si z nich môžme brať príklad? … Výsledky môžu žiaci zapísať k textu alebo vyjadriť kresbou, symbolom. Každá skupina na konci predstaví svoje výsledky práce. P r a c o v n é t e x t y: Svätý Gorazd – narodil sa okolo r. 830, pochádzal z okolia Nitry zo vznešeného rodu, čo dosvedčuje Život Metoda: „Tento je vašej zeme slobodný muž, dobre učený v latinských knihách, pravoverný.“ (ŽM 17) Sv. Metod ho ustanovil za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. Túto pozíciu zastával len niekoľko mesiacov, až do svojho uväznenia vichingovcami a praktickej likvidácie byzantsko-slovanskej misie. Po vyhnaní učeníkov z nášho územia už
neexistuje žiadna zmienka o Gorazdovi, až v neskorých prameňoch, ktorých spoľahlivosť je dosť otázna. Otázka Gorazdovej biskupskej chirotónie ostáva otvorená, z prameňov sa však zdá, že pri smrti sv. Metoda už bol vysväteným biskupom. Z postavenia, ktoré medzi učeníkmi zaujímal, vidno, že to bol veľmi schopný, šikovný a vzdelaný muž. Bol prvým medzi cyrilo-metodskými učeníkmi (čo do postavenia). Mnohí mu pripisujú autorstvo Života Metodovho, Kyjevských listov a ďalších diel. Nezachoval sa nám žiaden samostatný život sv. Gorazda; najviac správ o ňom sa nám zachovalo v Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Podľa istej tradície sú jeho ostatky uložené v katedrálnom chráme v Berate, ich pravosť je ale veľmi otázna. Svätý Kliment – narodil sa asi medzi rokmi 830 a 840, pochádzal pravdepodobne zo slovanského obyvateľstva zvereného Metodovi na začiatku jeho štátnickej kariéry (v rokoch 840-850). Niektorí sa však domnievajú, že Kliment pochádzal z nášho územia. V prameňoch sa spomína, že nasledoval Metoda „od mlada a raných rokov“ a že poznal jeho život „ako nikto iný“. (ŽKXXII, 65) Na kňaza bol vysvätený asi v Ríme v r. 868-869. V roku 886 sa po vyhnaní z nášho územia dostal do Plisky (Bulharsko), neskôr bol ustanovený za biskupa a učiteľa do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska. Tu založil učilište a monastier na brehu Ochridského jazera. Intenzívne sa venoval prekladaniu aj originálnej tvorbe bohoslužobných a katechetických textov. Bol najplodnejším spisovateľom zo skupiny sedmopočetníkov, dnes poznáme vyše 50 pôvodných Klimentových diel, ktorých autorstvo je nespochybniteľné, a ďalších vyše 50, kde sa o jeho autorstve diskutuje. Zomrel r. 916, jeho ostatky sú uložené v Ochride v chráme, ktorý sám dal postaviť. Svätý Naum – pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Rímskej (Byzantskej) ríše, ktorí žili pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. Jeho narodenie sa datuje okolo roku 830 (až do 840). Spolu s Klimentom tvorili dobre zohratú dvojicu asi ešte pred veľkomoravskou misiou až do Naumovej smrti. Bol jedným z (troch) učeníkov, ktorí prijali kňazskú vysviacku v Ríme v r. 868. Po vyhnaní z nášho územia (886) odišiel do Plisky a r. 893 do juhozápadnej časti vtedajšieho Bulharska, kde pomáhal Klimentovi. Je autorom Kánona sv. apoštolovi Andrejovi. Okolo r. 900 sa utiahol do monastiera, zomrel 23. decembra 910. Jeho hrob je podnes v monastieri na brehu Ochridského jazera, ktorý sám postavil. Existuje mnoho svedectiev o zázračných uzdraveniach, ktoré sa pri jeho hrobe alebo na jeho príhovor udiali. Na toto miesto podnes prúdia zástupy pútnikov. Svätý Angelár – nevieme, kedy sa sv. Angelár narodil, ani odkiaľ pochádzal a či bol rodom Grék alebo Slovan. Nemáme ani správy, či sa k solúnskym bratom pridal ešte v Grécku alebo až na Veľkej Morave. V r. 886 bol uväznený a po vyhnaní sa spolu s Klimentom a Naumom cez Belehrad dostal do Bulharska, kde žil na dvore veľmoža Časlava. „Keď u neho Angelár pobudol krátku dobu, s radosťou odovzdal svoju dušu do rúk svätých anjelov“ (ŽK XVI, 51). Jeho smrť sa datuje na koniec roka 886 alebo na začiatok roka 887. Ostatky svätého Angelára sa podľa tradície nachádzajú v Berate, ich pravosť je ale veľmi otázna. Svätý Sáva – pramene nám o živote sv. Sávu nedávajú prakticky žiadne údaje. Viacerí bádatelia sa domnievajú, že Sáva bol tým kňazom (alebo diakonom), ktorého si cisár a pariarcha Fótios ponechali pri Metodovej návšteve v Konštantínopole (okolo 882). Jeho meno nasvedčuje, že bol mníchom, a to už na začiatku cyrilo-metodskej misie. Nevieme kedy a kde zomrel, ani kde je
pochovaný. D. Kostič sa na základe rekonštrukcie akrostichu domnieval, že Sáva bol autorom Služby sv. Cyrilovi. Záver práce s textom – prezentácie skupín To dôležité čo mali títo Sedmopočetníci bolo osobné SLOVO (hovorové í písané v knihách) a reč vlastného ŽIVOTA. Tým oslovovali a je to komunikácia vždy aktuálna, nadčasová. V textoch nájdeme zmienky o ich literárnej činnosti, prekladateľskej činnosti, ohlasovaní evanjelia. Na ikonách je to zvýraznené knihou alebo zvitkom, ktoré držia v rukách, svätosť ich života je zvýraznená svätožiarou, žehnajúcou rukou, ohlasovanie evanjelia a posilnenie Cirkvi je znázornené chrámom. Mnohí ľudia z ich ohlasovania a života boli povzbudení, posilňovali ich vieru, dávali nádej a poukazovali na Lásku. Ovocie ich misie žneme dodnes v našej cirkvi i v cirkvi v Bulharsku, Macedónsku… Nech sú títo svätci pre nás výzvou ku kvalitnej a plodnej komunikácii – slovom i životom, aby sme boli „svetlom sveta a soľou zeme…“ Sviečky Učiteľ zapáli 7 sviečok ako symbol sedmopočetníkov (môžu to byť obetné sviečky). Žiaci si od nich odpália sviečku s citátom, ktorú si vezmú (čajové sviečky s nalepeným citátom). S horiacimi sviecami sa na konci hodiny/stretnutia spolu skupina pomodlí (napr. tropár a kondák Sedmopočetníkom). Citáty o slove na sviečky: „Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi...“ (Ž 45,2) „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ (Ž 119,105) „Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.“ (Ž 139,4) „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi...“ (Jak 1,22) „Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.“ (Mt 12,37) „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38) „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19) „Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovje a svätých anjelov.“ (Lk 9,26) „Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú.“ (Ef 4,29) „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“ (Kol 3,17) „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si vladý; ale buď vzorom veriacich v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (1Tim 1,12) „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (2Tim 3,16-17) „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.“ (2Tim 4,2) „Kto však zachováva jeho slovo, v tom je božia láska naozaj dokonalá.“ (1Jn 2,5)
Tropár, 1. hlas: Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, * ktorí zažiarili ako svetlá * a zvestovali nám trojjediného Boha, * Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom* neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, * Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, * ktorí odháňajú démonské učenie * a modlia sa ku Kristovi Bohu, ** aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo. Kondak, 4. hlas. Vďaka pôstom ste sa stali neporaziteľnými, * úklady zlých neviditeľných (nepriateľov) ste premohli božskou mocou, * množstvo nepokrstených Slovanov ste naučili pravej viere * a prijali ste veniec, * modlite sa za nás ku Kristovi, sedmopočetníci, ** aby nám odpustil hriechy. Zdroje: www.grkat.nfo.sk; katechéza vypracovaná Mgr. J. Čigašom
Námety hier na farský deň pre deti: NOE (text prebratý z češtiny) Katecheze: Uvést do příběhu a co má společného s námi. Noe důvěřoval a poslechl, byl zachráněn. My nepotřebujeme záchranu před smrtí utonutím, ale před hříchem - zde také figuruje voda, voda křtu. Naší lodí, která nás zachraňuje je církev. Děti se rozdělí do několika družstev. Je-li dětí hodně, je možné rozdatjim lístky s názvy zvířat. Na pokyn začnou vydávat zvuky příslušející daným zvířatům a hledat se. Družstvo co se nejdřív shledá, získává hned první body. 1. hra: Skládání lod'ky: Nechceme se utopit, je potřeba postavit si archu. Dětem se rozdají papíry, nacvičí se s nimi jak se skládá lod'ka a dá sejim nějaká doba na natrénování. Soutěží se zajak dlouho celé družstvo postaví na vodu (do lavoru) všechny své lodě - musí plavat. Samozřejmě si mohou v družstvu pomáhat, Noemova rodina si taky určitě pomáhala. 2. hra: Z vody do vody: Na lodi bylojen několik vyvolenýchjedinců, to víme. (Zopakujeme kdo že to tam byl). My ted' taky provedeme výběr. Výchozí pozice je na obrubníku. Na pokyn "do vody" se skáče doleva, na pokyn "z vody" se skáče doprava. Ten co předříkává stojí před zástupem dětí a různě střídá pokyny, může i zrychlovat. Kdo skočí špatně, vypadává. Poslední 4 (nebo jiný počet) získávají po bodu pro svá družstva. Hra v případě nejsoucnosti obrubníku nebo v případě deště: Obcházení židliček daných v kruhu, sedátkama ven. Hraje se na kytaru, při přerušení hry (nebo zařvání stop) si musí všichni sednout, jedna židlička se po každém kolem odstraňuje. Kdo si nestihne sednout, vypadává. Poslední získává bod pro své družstvo. 3. Hra: Sbírání zvířat do archy: V lesíku nebo na kousku louky se rozhodí lístečky. Jsou na nich ryby a různé druhy zvířat. Úkolem družstev je po jednom vybíhat ze startu a nosit lístečky - vždy jen po jednom lístečku. Další může vyběhnout až když ho dobíhající plácne do ruky. Jenže: ryby nemají žádnou hodnotu, ty zachraňovat nemusíme, zvířata potřebujeme po dvou, třetí zvíře stejného druhu bodováno není. Dvojice může mít větší bodovou hodnotu než jedno zvíře, je pak potřeba dobrá spolupráce a domluva v družstvu. Eventuálně j e možné si zvířata i vyměňovat se sousedy, hraje ale omezena časovým limitem. Složitost přizpůsobit velikosti dětí. 4. hra: Obstarávání potravy: Tolik zvířat, ty něco sežerou, že. Je potřeba naložit dostatečné množství potravy. My vyzkoušíme, jestli byjsme vůbec dokázali přijít na to, co naložit. Nejslabší družstvo vybere písmenko, a na ně řekne nějakou věc, co by si zvířata dali. Např: písmeno j -jablka. Pokračuje další družstvo - zase s věcí na j, a tak se pokračuje, dokud nějaké družstvo v desetivteřinovém limitu už nestihne nic vymyslet. Dostává trestný bod a říká další písmeno a další věc. Na prvním místě bude to družstvo, které bude mít na konci nejméně trestných bodů. Oběd 5. Hra: Vypuštění holubice: Noe vypustil nejdříve krkavce, potom holubici. My si vyrobíme vlaštovku. V době krátké rekreace po obědě mají děti za úkol vyrobit vlaštovku s co nejdelším doletem. Po stanovené době se seřadí družstva na startovní čáru. První z družstva vyhodí vlaštovku, z místa dopadu hodí druhý, z místa kam dopadne hází třetí... U posledního dopadu se nechá holubice ležet a nejvíce bodyje ohodnoceno družstvo s nejdelším doletem od startu. Hra při špatném počasí nebo přemíře času:
Kolektivní úkolovka: Noemova rodina musela být dobře sehraná, dobře spolu vycházet, umět si poradit v každé situaci. Postupně se zadávají úkoly, které musí být splněny co nejdřív, bodovány pakjsou podle rychlosti: Např: v rámci družstva si povyměňovat boty, vypsat v časovém limitu co nejvíce druhů zvířat, vyrobit co nejdelší "provaz" z papíru - bez nůžek, trháním, hodnotí se nejdelší had, po odstartování na 5 vteřin zaujmout pozici, aby se co nejméně noh družstva dotýkalo země, sestavit příběh z několika zadaných slov. Zdroj: www.fatym.com/taf/comicsy
VÝTVARNÉ AKTIVITY V KATECHÉZE Rybka Pomôcky: hladký oválny kameň (priemer cca 6 cm), hrubší drôt (stačí kúsok cca 20 cm), tenký medársky drôtik (dostať v medárskych potrebách) alebo medený drôtik, kliešte, gorálky. Postup: Kamienok omotáme hrubším drôtikom, ktorým „oddelíme“ hlavu ryby od trupu. Tenkým drôtikom vytvárame šupiny tak, že drôtik vždy odspodu dohora podpichujeme do vzniknutého očka, až sa slučka uzavrie. Celý postup opakujeme až k chvostíku, kde šupiny (slučky) ukončíme. Plutvy a chvost vytvoríme z hrubšieho drôtu a vytvarujem do ľubovoľných tvarov, pričom ich môžeme ozdobiť korálkami. Oko a ústa ryby vytvoríme z hrubšieho drôtika tak, že konce drôtika zatočíme, resp. použijeme na oko korálku, drôtik prevlečieme približne v prostriedku ryby cez nosný drôt a pretiahneme na opačnú stranu ryby, čím vytvoríme ústa. Druhé oko urobíme podobne ako prvé. Plutvy a chvosť môžeme tenkým dôrtikom ľubovoľne vypletať.
Prajte si, aby ste na ceste k Bohu mali spoločníkov, a keď sa snažíte dôjsť k Bohu, aby ste k nemu neprišli sami. (sv. Gregor Veľký) °°°°
Túžba je údelom ducha, ktorý sa raz pozrel na Božiu krásu. (sv. Bazil Veľký) °°°°
Kresťan je človek, ktorému Boh zveril všetkých ľudí. (sv. Ján Zlatoústy) °°°°
Dokonalosť, ktorú chceme nájsť, nie je vecou získanou raz navždy; dokonalosť znamená zostávať na ceste, je to neustála pripravenosť kráčať vpred, lebo úplnú podobnosť s Bohom nie je možné dosiahnuť nikdy... Dejiny každej duše sú o láske, ktorá sa znásobuje, a zároveň je otvorená pre nové obzory, lebo Boh neustále rozširuje možnosti duše, aby ju urobil schopnou stále väčších dobier. (sv. Gregor z Nyssy)
VYHODNOTENIE SÚŤAŽÍ ► BIBLICKÁ SÚŤAŽ Počet zúčastnených družstiev na protopresbyterských kolách: A. 16 družstiev; B. 21 družstiev Eparchiálne kolo: Košice, 17. 4. 2012 A. kategória (1. – 2. roč. ZŠ) 1. ZŠ M. R. Štefánika, Trebišov 2. ZŠ Komenského 12, Sobrance 3. ZŠ Naciná Ves 4. CZŠ sv. Gorazda, Košice 5. CZŠ sv. Rodiny, Sečovce Metropolitné kolo: Jusková Voľa, 7. – 8. 6. 2012 A. kategória 1. ZŠ Komenského 12, Sobrance 2. CZŠ sv. Egídia, Bardejov 3. ZŠ M.R.Štefánika, Trebišov 4. Farnosť Stakčín 5. ZŠ Konštantínova, Stropkov 6. ZŠ Naciná Ves
B. kategória (3. – 4. roč. ZŠ) 1. CZŠ sv. Gorazda, Košice 2. ZŠ Choňkovce 3. ZŠ Vinné 4. ZŠ Helcmanovce 5. Farnosť Bačkov 6. ZŠ Komenského, Trebišov B. kategória 1. CZŠ sv. Gorazda, Košice 2. ZŠ Mukačevská, Prešov 3. ZŠ Vinné 4. Farnosť Šarišský Štiavnik 5. ZŠ Choňkovce 6. ZŠ s MŠ Havaj
► BIBLICKÁ OLYMPIÁDA Počet zúčastnených družstiev na protopresbyterských kolách: 1. 29 družstiev; 2. 10 družstiev Eparchiálne kolo: Košice, 16. 4. 2012 1. kategória (5. – 9. roč. ZŠ) 1. ZŠ Helcmanovce 2. ZŠ T.J. Moussona, Michalovce 3. ZŠ Čerhov 4. ZŠ Porúbka 5. ZŠ Bruselská, Košice 6. CZŠ sv. Rodiny, Sečovce 7. ZŠ Streda n/Bodrogom Bratislavská eparchia: 1. ZŠ Telgárt Celoslovenské kolo: Modra, 22. – 24. 5. 2012 1. kategória (ZŠ) 1. Košická arcidiecéza 2. Bratislavská arcidiecéza 3. Spišská diecéza 4. Nitrianská diecéza 5. Banskobystrická diecéza 6. Žilinská diecéza 7. Trnavská arcidiecéza 8. ZŠ s MŠ Kolbovce, PO archieparchia 9. Rožňavská diecéza 10. ZŠ Helcmanovce, KE eparchia 11. ZŠ Telgárt, BA eparchia
2. kategória (SŠ) 1. Gymnázium T. Akvinského, Košice 2. Gymnázium Pavla Horova, Michalovce 3. Cirkevné gymnázium sv. Jána Krstiteľa, Trebišov
2. kategória (SŠ) 1. Banskobystrická diecéza 2. GTA, KE eparchia 3. Trnavská arcidiecéza 4. Spišská diecéza 5. Žilinská diecéza 6. Košická arcidiecéza 7. Bratislavská diecéza 8. Nitrianská diecéza 9. Rožňavská diecéza 10. Gymnázium Svidník, PO archieparchia
► BIBLICKÁ OLYMPIÁDA V MAĎARSKOM JAZYKU – INTERDIECÉZNE KOLO: Kategória 1. (5. – 9. roč. ZŠ) 14. miesto: ZŠ J. Erdélyiho, Veľké Kapušany Kategória 2. (G, SOŠ) 11. miesto: Gymnázium, Horešská 18, Kráľovský Chlmec ► VÝTVARNÁ BIBLICKÁ SÚŤAŽ „BIBLIA OČAMI DETÍ“ Počet zaslaných prác na eparchiálne kolo: 21 prác/žiakov zo 4 škôl Košickej eparchie. Výsledky celoslovenského kola sú uverejnené na www.kpkc.sk. Kategória: 2. kat. (1. – 2. roč. ZŠ) Miesto: 1. „Ježiš na ne kládol ruky“ Liana Kurejová, 1.A, ZŠ Jovsa Miesto: 2. „Ježiš a deti“ Nela Šeptáková, 1.A, ZŠ Jovsa Miesto: 3. „Ukrižovanie“ Timotej Tereba, 1.A, CZŠ sv. Gorazda, Košice Kategória: 3. (3. – 4. roč. ZŠ) Miesto: 1. „Ježišovi na kríži sa posmievajú“ Dávid Harakaľ, 3.A, ZŠ Jovsa Miesto: 2. „Jakubovi synovia idú prvý raz do Egypta“ Laura Homroková, 4.A, ZŠ Jovsa Miesto: 3. „Zničenie Sodomy a Gomory“ Miroslava Ihnátová, 4.A, ZŠ Jovsa Kategória: 4. (5. – 6. roč. ZŠ) Miesto: 1. „Sen faraónovho hlavného pekára“ Nikoleta Gujdová, 6.A, ZŠ Jovsa Miesto: 2. „Vidím ľudí, zdá sa mi, akoby stromy chodili“ Ivan Trembuľák, 6.A, ZŠ Jovsa Miesto: 3. „Pravá Ježišova rodina“ Michaela Iľková, 6.A, ZŠ Jovsa Kategória: 5. (7. – 9. roč. ZŠ) Miesto: 1. „Ježiš na kríži umiera: ... dával mu piť“ Kevin Harakaľ, 9.A, ZŠ Jovsa Miesto: 2. „Narodenie Ezaua a Jakuba“ Dominik Minda, 8.A, ZŠ Jovsa Miesto: 3. „Izákovo stretnutie s Rebekou“ Lívia Kreštanová, 7.A, ZŠ Jovsa Kategória: 6. (SŠ, Gymnázia) Miesto: 1. „...a povedal moru: Mlč, utíš sa!“ Daniel Tocik, 1.A, Cirkevné Gym. sv. Jána Krstiteľa, TV Miesto: 2. „Ty si môj milovaný syn...“ Tamara Laseková, 2.B, Cirkevné Gym. sv. Jána Krstiteľa, TV Miesto: 3. „Ježiš kráča po mori“ Radka Úporská, Cirkevné Gymnázium sv. Jána Krstiteľa, Trebišov ► VÝCHODNÍ SVÄTÍ PRE SÚČASNOSŤ – bl. Teodor Romža Počet zaslaných prác na eparchiálne kolo: 26 z 3 škôl Metropolitné kolo: Jusková Voľa, 8. 6. 2012 1. kategória /materské školy/ Cena poroty: Klára Balabasová, Farnosť Ľubica, Názov: Bl. hieromučeník Teodor Romža 2. kategória /1. a 2. ročník ZŠ/ 1. miesto: Jana Špitaliková; ZŠ Stakčín; Názov: Verný až do konca 2. miesto: Karolína Artimová; ZUŠ sv. Cecílie Sečovce; Názov: Vladyka T. Romža pri nemocnici 3. miesto: Alžbeta Vaľková; Farnosť Jakubany; Názov: Bl. Teodor Romža – kňaz Zuzana Tomčáková; bl. vladyka Teodor Romža
3. kategória /3. a 4. ročník ZŠ/ 1. miesto: Michal Tkáč; Šarišské Jastrabie; Názov: V nemocnici 2. miesto: Patrik Fekete; ZUŠ sv. Cecílie Sečovce; Názov: Vladyka v ohrození 3. miesto: Kamila Figeľová; ZŠ Šarišské Jastrabie; Názov: Teodor Romža 4. kategória /5. a 6. ročník ZŠ a im zodpovedajúce ročníky osemročných gymnázií/ 1. miesto: Rebeka Sejková; ZŠ Hviezdoslavova Snina; Názov: Bl. Teodor bedlí nad svojim ľudom 2. miesto: Alena Viktória Voroňáková; ZŠ Stakčín; Názov: Ježišov svedok 3. miesto: Anna Mária Bajgúrová; ZŠ SNP Humenné; Názov: Blažený Teodor Romža 5. kategória /7. až 9. ročník ZŠ a im zodpovedajúce ročníky osemročných gymnázií/ 1. miesto: Karin Kolesárová; ZUŠ sv. Cecílie Sečovce; Názov: Smrtiaca injekcia 2. miesto: Martin Fekete; ZUŠ sv. Cecílie Sečovce; Názov: Vladyka pred veriacimi 3. miesto: Dominika Gulyásová; ZŠ J. Švermu Humenné; Názov: Teodor Romža 6. kategória /SŠ/ Cena poroty: Zuzana Tomčáková; ZUŠ sv. Cecílie Sečovce; Názov: Bl. vladyka Teodor Romža
Jana Špitaliková; Verný až do konca
Karin Kolesárová; Smrtiaca injekcia
Michal Tkáč; V nemocnici
Martin Fekete; Vladyka pred veriacimi
* Obrázky a fotografie: zdroj internet a archív DKÚ Košickej eparchie. Za obsah časopisu zodpovedá DKÚ KEp. Vydané pre vnútornú potrebu. Neprešlo jazykovou úpravou.
