Škôlkárik
JESEŇ 2012 Materská škola Pri kríži 2
Bratislava - Dúbravka
Vážení rodičia a priatelia našich detí. Aj tento rok by sme Vás radi informovali o udalostiach a aktivitách v našej materskej škole. V tomto čísle Škôlkárika sa dozviete, čo sme sa naučili počas jesenných mesiacov a čo všetko sme prežili, aké miesta sme navštívili. Takisto sa oboznámite s projektom Zelená škola. Prajeme Vám príjemné čítanie a veľa zábavy. Tím časopisu a Vaše deti.
Vydal: Materská škola Pri kríži 2 Ďakujeme za tlač: 100 kusov J. Ružarovský Spracovala: Mgr. Monika Weissová Rok vydania: 2012 Textové a obrazové zdroje: Kolektív MŠ, archív a fotokronika materskej školy a internet www.msprikrizi.eu
Máme nových kamarátov. Pár mesiacov od začiatku roka nám už ubehlo, a my sme s radosťou zistili, ako sme sa všetci v škôlke udomácnili. Máme svoje krásne triedy, svoje pani učiteľky, svojich kamarátov i obľúbené hry a hračky. Niektorý deň bol horší, niektorý deň bol lepší, ale hádam to máme všetci úspešne za sebou. Zoznámili sme sa s novými kamarátmi z prvej triedy, ich pani učiteľkami Aničkou a Luciou, do druhej triedy nám tiež pribudlo pár šikovných nových detí, kde sú s nimi pani učiteľka Evička a Aďka, v tretej triede sú už šikovní škôlkári s pani učiteľkami Jankou a pani riaditeľkou a v štvrtej triede sú naši najväčší predškoláci s Gitkou a Monikou. O plné brušká a voňavé obedíky sa nám starajú tety kuchárky Hanka a Janka, a čisto a voňavo máme vďaka tete Mati, Editke a Valike. Spoznali sme všetky triedy s krásnymi kútikmi na hranie, spálne, šatne, náš krásny dvor. A tak veríme, že už bez slzičiek a s veselým smiechom každé ráno zavítame všetci spolu do tej našej krásnej škôlky, kde nás potešia kamaráti, hry, nápady, divadielka, koníky a mnoho iných krásnych vecí pripravených s láskou pre našich najmenších.
Napísala p. uč. Mgr. Adrianka Tarageľová
Ľudia, ktorí sa o nás starajú. Prvé dni septembra sú už za nami. Udomácnili sme sa v druhej triede, spoznali nových kamarátov a ich mená. Spoznali sme pani učiteľky a tety, ktoré nám počas dňa pomáhajú a starajú sa , aby nám bolo v školičke dobre a aby sme sa cítili skvele. Porozprávali sme si o svojich rodičoch, súrodencoch, starých rodičoch i celej blízkej rodine, o tom ako veľmi ich ľúbime a popoludní sa na nich tešíme. Spoznali sme prácu kuchárok a kuchyňu, kde nám chystajú jedlo, aby sme v škôlke neboli hladní. Zaujal nás obrovský robot, ktorý uľahčuje prácu tetám. Tety, ktoré sa starajú o čistotu nám ukázali, čo k svojej práci potrebujú. Všetky poznatky sa objavili v našej hre. Na vychádzke sme zase hravo našli cestu k našej škôlke. Pri výtvarných hrách sme si vytvorili našu škôlku a „ postavili“ naše domčeky. V rozprávke „ O kozliatkach“ sme sa naučili, že dvere sa hocikomu neotvárajú. A keďže sa máme radi, pri práci sme si často spievali: „ Staviam, staviam veľký dom, ktože bude bývať v ňom? Ocko, mama, sestrička, ja a moja babička.“
Napísala triedna p. uč. Evka Pravdová
Tu som doma CESTIČKA K DOMOVU Cestička k domovu pekne sa vinie, milšia je, krajšia je, nad všetky iné. Keby som vo svete kdekoľvek zašiel, tú cestu k domovu vždy by som našiel. V týždni pred Dúbravskými hodmi sa deti premenili na reportérov, pátračov, kameramanov a fotografov. Pýtate sa prečo - spoznávali svoju rodnú Dúbravku. Prešli všetky ulice a uličky v Dúbravke, spoznali významné budovy a miesta v Dúbravke, všetko si pozorne prezreli, zaznamenali a zdokumentovali. Na základe svojho pozorného skúmania a bádania zistili, že Dúbravka je krásna, je v nej všetko: mesto i dedina, práca, zábava aj šport, že má svoj erb i svojho pána starostu. Mimochodom viete, prečo je pán starosta starostom? Naše deti túto záhadu odhalili - pretože má veľa starostí a veľký úrad, na ktorom je erb Dúbravky. Svoje poznatky deti zachytili kresbou a vznikli krásne „pohľadnice“ našej Dúbravky.
Do Dúbravky patrí aj naša škôlka a keď chceme mať krásnu Dúbravku, musí byť krásna aj naša škôlka. Šikovní rodičia detí ešte v piatok pred hodmi vynovili v rámci Dní dobrovoľníctva všetky preliezačky na školskom dvore - patrí im za to veľké poďakovanie. Po dobre vykonanej práci sa stretli na Dúbravských hodoch, kde ochutnali okrem lokší, všakovaké dobroty a povozili sa na kolotočoch. Napísala p. riaditeľka Veronika Dekanová
To som ja. Prečo si čistíme zuby ?
Zdravé zuby sú krásne. Aby boli zdravé a pekne biele, musíme si ich od malička starostlivo čistiť. Starať sa musíme už o mliečne zuby, ale ešte väčšmi neskôr o tie druhé, ktoré nám ostanú po celý život. Naši štvrtáci si pravidelne čistia zuby aj po obede v škôlke. Ako na to, im prišla vysvetliť teta dentálna hygienička – ťažké slovo, že ? Ale to si netreba zapamätať. Radšej netreba zabudnúť pravidlo, že ktorý zub nenájde zubná kefka, ten určite nájde zubný kaz. A okrem toho sladkosti zubom nesvedčia. Tak, ako sme to videli v divadelnom predstavení „Na čo máme zúbky“. Neposlušné prasiatko jedlo kadečo a o zúbky sa vôbec nestaralo. Až raz....ale to iste všetci škôlkari vedia.
Napísala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Zdravie a zdravá výživa. Poznáte chlapca menom Vendelín? Však si pamätáte, ako v rozprávke „Dobrú chuť“, ktoré nám prišlo zahrať divadielko Žužu, len jedol a jedol. Zeleninka a ovocie mu nechutili, ale sladkosti áno. Dokonca nechcel s kamarátmi ani chodiť von. Radšej sedel pred telkou alebo počítačom. Ako to robíte vy, milí kamaráti? Pomôžte Vendelínovi vybrať si z tých zdravých potravín.
Napísala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Výlet do ZOO.
„Stále sa len pozerá, do zrkadla jazera. Pritom vraví vode, pruhy sú dnes v móde. U nás iba v ZOO žije, no pochádza z . . .“ Aby sme sa presvedčili, či naozaj žije také zvieratko v našej Zoo, rozhodli sme sa, že si ho niekedy v nej pohľadáme. Mali sme šťastie. Na našu materskú školu poslali letáčik, že každý z nás musí nazbierať desať plastových fliaš a môže ísť do ZOO. A tak sme všetci nosili a nosili plastové fľaše a zarobili sme si na lístky do Zoo. „Zoologická, to je naše, priniesli sme prázdne fľaše. Za desať fliaš, voľný vstup, to nám mohli ponúknuť. Kto by tomu odolal, keď nás čakal leví kráľ.“ Prišiel pre nás veľký autobus a zastavil s nami rovno pred bránou s nápisom ZOO. Skôr, než sme sa vybrali k zvieratkám, pani učiteľky nás upozornili , ako sa máme správať a hlavne, aby sme nechytali klietky, pretože to neboli domáce zvieratá, ale naozajstné „exotické“ zvieratá a z niektorých šiel naozaj strach. A hľadanie čudného zvieratka s pruhmi na tele sa mohlo začať. Z klietok sa na nás pozeralo veľa zvedavcov, ktorých sme mohli pozorovať, porovnávať. Oboznamovali sme sa, ako a kde žijú a čím sa živia. Veru, keď sme niektorým zvieratkám videli tie veľké zubiská, hneď sme si uvedomili, akým nebezpečím môžu byť pre človeka. Ešteže boli v klietke. „Vôkol klietky chasa kričí, opica tam skáče, cvičí. Ak jej dáte banán celý, všetkých rada rozveselí.“
„Žirafa má dlhší krk, ako celé telo, cez vysokú ohradu, vykloní sa smelo.“
„Tiger vrčí pod kríkami, tigrica sa zlostí. Tigríča sa baví hrami, chytá mame chvostík.“
A v tom sa to stalo. Popri žirafách si vykračovali pruhované zvieratá. Hneď sme ich spoznali. Boli to predsa ZEBRY. A tak sme sa presvedčili, že zvieratko s pruhmi žije aj v našej Zoo. Nakoniec sme sa vybrali do Dinoparku, v ktorom boli aj obrovské jaštery a vydávali hrôzostrašné zvuky. Do kina sme sa dostali, ale tam sme sa už museli držať našich pani učiteliek. Ešteže tam boli. Nie že by sme sa báli, ale keď sme sa ich silno držali za ruky, boli sme veeeľmi, veľmi smelí.
Napísala triedna p. uč. Janka Nováková
Jesenná záhrada
V októbri, keď sa stoly prehýbali od rôznych dobrôt, ktoré v záhradách dozreli, sme aj my v našej materskej škole zorganizovali týždeň zdravej výživy. Každá trieda sa poctivo zapojila a rodičia s veľkou radosťou nosili dozreté ovocie zo záhrad. A tak sme šli všetci príkladom. Na desiatu, či na olovrant sme si nakrájali na taniere ovocie, či zeleninu. Chrumkavé jablká, hrušky, slivky, mrkvy, orechy, ovocné šťavy sa strácali z tanierikov veľkou rýchlosťou. Nezdôrazňovali sme deťom, že musíme jesť ovocie, lebo je zdravé, ale snažili sme sa deti naučiť, že ovocie a zelenina sú samozrejmou súčasťou každodennej stravy. Našli sme spôsob a deti si silou kolektívu obľúbili tieto ovocné hostiny. Pozitívne a veselé zážitky sme si dotvárali aj rôznymi hrami a aktivitami. Pozorovali sme nielen farbu, chuť, vôňu, ale sme ovocie otláčali, vystrihovali z papiera, lepili a samozrejme si popri tom spievali pesničky. Veríme, že sme deti aspoň takýmto príkladom primäli k zdravému spôsobu života a prajeme, nech chrumkajú dennodenne doma ovocie i zeleninu. Dobrú chuť! A môžete si popri tom zaspievať aj túto veselú pesničku: Bolo raz jabĺčko Bolo raz jabĺčko krásne, malo líčka červené. Jeho jasná farba žiari a mamka daj ho mne. Keď som zaťala doň zúbky, pochytil ma veľký strach, lebo červík vyšiel z hĺbky a stal si na svoj prach. Bolo nám to obom trápne, že má nahryznutý dom. On sa urazene vztýčil a vyplazil sa von.
Napísala p. uč. Mgr. Adrianka Tarageľová
Čo nám ponúka jeseň.
Maľované čítanie:
DÁŽĎ
V JESENI, KEĎ
ZOŽLTNÚ A
OPADÁVAJÚ,
SA ČATEJŠIE SCHOVÁVA ZA TMAVÉ
BLÚDIA TMAVÉ
PO OBLOHE A ODRAZU
ZAČNE PADAŤ I NA
Z NICH
. PADÁ NA .
PADÁ NA
A DROBNÉ
SA SCHOVÁVAJÚ POD
. DO DIERY POD
SA SCHOVÁ
. DO BÚTĽAVÉHO
SA UCHÝLI
A AJ
NA STROME. IBA MÁ
. MALÝ
SA STÚLI POD SA NESCHOVÁ. LEBO
RADA. Napísala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Október – Mesiac úcty k starším Babička ma naučila variť si čaj s medom. Opravovať , čo kde treba, to zas robím s dedom. Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia. Aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia. Sú to verní kamaráti, často u nich bývam. Raz im všetko s láskou vrátim, v srdiečku ich skrývam. Pri príležitosti mesiaca Úcty k starším deti 4. triedy kultúrnym programom pozdravili seniorov v kultúrnom centre Fontána. Deti sa tento krát zahrali na malých spevákov. Mikrofóny v ruke im pristali a vyslúžili si veľký potlesk a poďakovanie.
Napísala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Čo to v lese šuští a pichá. Vôbec nie je náhoda, keď je zdravá príroda. Čistý vzduch a čistá voda, na výlety všetkých volá. Konečne. Ide sa na turistickú vychádzku do lesa. I keď vonku nebolo pekné počasie, nezľakli sme sa. Veď sme predsa už veľkí tretiaci a láka nás hmla, nás len tak nezastraší. Dobre sme sa obliekli, vzali ruksaky na chrbát a vykračovali sme si po lesnej cestičke, prekonávali nerovný terén, v ktorom sme sa bezpečne pohybovali. Naše nôžky všetky prekážky zdolávali. A viete, ako sa správať v lese a prečo? To sme už všetci mali v malíčku, pretože o všetkom, čo sa deje v lese sme si rozprávali a prezerali knihy v triede. V edukačných aktivitách sme rozoznávali listnaté stromy od ihličnatých a vedeli sme aj správne pomenovať ich plody. A hádajte, čo sme ešte videli? „Pozri sa do lesa, pozri sa na lúky. Stáť na jednej nohe, vidíš tam klobúky.“
Uhádli ste? Predsa plno, plno hríbov. Z knižiek sme už o nich všeličo vedeli, napríklad: že musíme byť pri ich zbieraní veľmi opatrní. A viete, čo nás čakalo na konci našej túry? No predsa „piknik“. To bolo dobrôt. Dobre nás naši rodičia „nabalili“, veď sme si to aj zaslúžili. No a keď sme nabrali dostatok síl – hurááá do škôlky. Cestou späť sme si ešte s našimi pani učiteľkami nazbierali prírodniny a spoločne s nimi sme v triede vhodne skombinovali „jesennú ikebanu“ a v našej šatni sme si vytvorili kúsok „živého jesenného lesa“.
Cestou domov sme les vnímali, ako dôležitú súčasť prírody a životného prostredia. Vnímali sme jeho krásu, čaro a jedinečnosť. A keď sme vyšli z nášho lesa, ako by vyzeralo, keby sme si spoločne nezaspievali od radosti, že takú dlhú cestu naše nôžky bezpečne zvládli a nič sa im nestalo.
Napísala triedna p. uč. Janka Nováková
Vtáci odlietajú. S pomaly blížiacou sa zimou si už aj my v materskej škole uvedomujeme potrebu postarať sa o vtáčiky. Celý jeden týždeň sme venovali týmto malým stvoreniam. Naučili sme sa ich pomenovať, počúvali sme ich reč, vyrábali sme búdky, aj keď len tie papierové na nástenku a začali sme s prikrmovaním. Hneď, ako vtáčiky zistili, že im pribudla búdka na našom balkóne a že je v nej niečo pod zub, neváhali a už aj prileteli na hostinu. My sme ich potichu pozorovali, aby sa nevyplašili a pani učiteľka ich stihla aj odfotiť. Peknú búdku, prírodu a aj vtáčiky sme si zhotovili aj sami, aby mohli byť aspoň týždeň u nás v šatni. Maľovali sme, strihali a lepili, a oplatilo sa, veď sa presvedčte sami. Za to, že sa budeme o vtáčiky celú zimu starať a kŕmiť ich, sa nám na jar odvďačia svojim spevom.
Napísala p. uč. Mgr. Monika Weissová
Farby okolo nás. Naše malé detičky si už pomaly zvykli na nových kamarátov, na pani učiteľky, aj na nové prostredie. Každým dňom spoznávajú niečo nové. S príchodom jesene, časom pestrých farieb, k nám do škôlky prišli opäť po roku „Tekvičkové slávnosti“. Deti spoznávali farby v hrách, pri kreslení s ceruzkami, s ktorými tvoria svoje diela, ale aj na dvore, ktorý sa odel do farebného šatu. Svoju šikovnosť ukázali v tvorivých dielňach na tekvičkových slávnostiach, kde so svojimi rodičmi i starými rodičmi vyrobili farebných tekvičkových šarkanov. To bolo radosti v očkách, keď farebný tekvičkový šarkan letel. Tento týždeň k nám zavítali aj traja kamaráti – Uhlík, Štvorček a Guľko. Vraj idú okolo našej materskej školy a počuli, že tu máme šikovné a zvedavé deti, ktoré sa rady hrajú. Pekne sa nám predstavili: Uhlík je z krajiny, kde je všetko špicaté, Štvorček je z krajiny, kde je všetko hranaté a Guľko, kde je všetko guľaté. Naše deti im pomohli hľadať tvary v našej triede, aby sa tu cítili ako doma.
Napísala p. uč. Bc. Lucka Molnárová
Kde sú hračky, tam nie sú plačky. Počas tohto týždňa sme sa v hrách pokúsili napodobniť ľudské činnosti v prirodzených situáciách – „Na remeselníkov, Na stavbárov, Na domácnosť, Na návštevu“. Poznávali sme hračky a postupne sme ich pomenovávali v edukačných aktivitách „Naše hračky, Na Popolušku, Čarovné vrece“. Vo výtvarnej aktivite sme maľovali šaty pre bábiku temperovými farbami a vyfarbovali sme obrázky našich obľúbených hračiek. Hovorili sme si aj riekanky a krátke básničky:
KRÁĽOVSTVO HRAČIEK Mám kráľovstvo v izbičke, pekné je, hoc maličké. V ňom len svoje hračky mám, kraľujem im celkom sám.
Hračka. Chcel som si dnes kúpiť hračku, miesto nej som kúpil kačku. V posteli mi kačka kačká, a mne chýba nová hračka.
MôJ MACÍK. Do uška mi macko brumká, na gitare praskla strunka. Nie však sama, takto zdá sa, macko na nej brnkal zasa.
HLADNÉ AUTÍČKO. Moje malé autíčko, nešťastné je máličko. Benzínovú pumpu hľadá, márna je tu každá rada.
Prečo mu tak benzín chýba? Na baterky jazdí iba! Autíčko však v kúte smúti, že mu benzín veľmi chutí. Napísala p. uč. Anna Jaurová
Doprava. „ Poďme deti na výlet. - Nasadneme na vlak. / Poďme deti do mesta. Nasadneme do autobusu. „ Takto získali deti poznatky o dopravných prostriedkoch – aké dopravné prostriedky poznáme, kde sa pohybujú a prečo. Na čo slúžia ľuďom autá, autobusy, motorky, bicykle. Na čo slúžia lode, vlaky, lietadlá. Kde sa pohybujú a prečo. Je raketa dopravný prostriedok ? Takto sme s deťmi riešili otázky pri hre na dopravu. Nezabudli sme ani na dopravné značky. Veď dobrý vodič musí vedieť „čítať „ značky pri ceste. Aj my raz chceme byť dobrými vodičmi, tak sme sa vybrali spoznať ich. Obliekli sme si vestičky, aby nás bolo dobre vidieť a vybrali sa „ skúmať „ značky v blízkosti našej škôlky. Poznatky sme preniesli aj do hry. Upevnili sme si vzájomnú spoluprácu a vzájomnú pomoc, čo je v doprave veľmi dôležité. Skúsili sme ich kresliť , lepiť, vyskladať z kociek. Hrali sme sa s Bee – botom . Hry a edukačné činnosti sme si spestrili básničkami a pesničkami. „Pozor Peter, pozor Katka, teraz príde križovatka, ulica to nie je dvor, cestu stráži semafor.“ „A ten pánko oceľový, hoci vás aj neosloví, na hlave má tri oči , púšťa iba na zelenú, počkajte kým naskočí.“
Napísala triedna p. uč. Evka Pravdová
Bezpečnosť na ceste.
Pozor Peter, pozor Katka, pred nami je križovatka. Ulica to nie je dvor, cestu riadi semafor. Keď červená zabliká, nepohni sa z chodníka. Iba farba zelená voľnú cestu znamená. V dopravných situáciách, ktoré nás stretávajú dennodenne na ulici sa musí vedieť správať nie len vodič, ale aj chodec, či cyklista. Na pomoc sme si zavolali pani policajtku Pólu, ktorá pre deti pripravila interaktívnu besedu o pravidlách cestnej premávky. Prostredníctvom zábavného edukačného programu „S Martinom na ceste“ sme spolu s kamarátom Martinkom riešili dopravné situácie na interaktívnej tabuli. Pani policajtka Póla sa potom presvedčila, že všetky deti vedia, ako sa treba správať na ulici, nielen ako chodec, ale aj ako cyklista. V internetovej hre na adrese www.skodahrou.sk, sme samostatne plnili jednoduché úlohy a pomáhali sme riešiť zložité dopravné situácie Tomášovi a Kristíne. Aj na prechádzke v okolí škôlky sme si prakticky vyskúšali prechádzanie cez cestu po prechode pre chodcov. Na záver každý absolvoval testy, ako v autoškole a dostali sme detský preukaz „Malý becepáčik“.
Napísala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Zelená škola. Naša materská škola sa od septembra 2011 zapojila do projektu „Zelená škola“. Ide o najväčší medzinárodný certifikačnovzdelávací ekoprogram pre materské, základné a stredné školy. Od roku 2004 pomáha školám realizovať environmentálnu výchovu prepojenú s praktickými krokmi, ktoré vedú k šetrnejšiemu prístupu voči životnému prostrediu. Za minulý školský rok naša materská škola získala diplom „Na ceste k Zelenej škole“ a tento školský rok by sme radi získali „Certifikát Zelená škola“ a „Vlajku Zelenej školy“. Tento projekt je zložený zo šiestich tém. Škola, ktorá chce byť súčasťou tohto ekoprogramu si vyberie jednu z daných tém a vypracuje svoj environmentálny akčný plán, ktorý sa snaží naplniť obvykle počas dvoch certifikačných období, to znamená počas dvoch školských rokov. Podľa úspešnosti splnenia jednotlivých cieľov, škola požiada o hodnotenie na konci školského roku a ak je úspešná získa ocenenie, ktorým je „Diplom Na ceste k Zelenej škole“ alebo „Certifikát Zelená škola“ spolu s vlajkou. Celý proces plnenia cieľov riadi koordinátor a na jeho plnení spolupôsobia padagógovia, nepedagogickí zamestnanci, deti, rodičia a priatelia školy. Za zástupcov rodičov sa volí tzv. kolégium Zelenej školy, ktoré pomáha koordinátorovi v plnení cieľov, či už svojimi nápadmi alebo materiálne. Naša materská škola si za ústrednú tému v rámci projektu Zelenej školy vybrala „Zeleň a ochranu prírody“. Symbolom tejto témy je roháč alpský.
V jesenných mesiacoch sme z nášho plánu splnili ciele týkajúce sa zdravej výživy, jesennej brigády, osádzania vtáčej búdky a začali sme s prikrmovaním vtáctva. Takisto sme tvorili z prírodného materiálu a absolvovali sme turistickú vychádzku – „Dnes ti poviem, čo je les“. Náš environmentálny akčný plán, audit a monitoring školy, ako aj členovia kolégia sú na našej webovej stránke. V prípade, ak by mal niektorý z vás, milí rodičia, nápad k plneniu aktivít, prípadne by rád pomohol inak, budeme veľmi radi a privítame každý dobrý nápad.
So svojimi nápadmi a návrhmi sa obráťte na ktorúkoľvek pani učiteľku, alebo priamo na mňa. Ďakujem.
Napísala koordinátorka Zelenej školy Mgr. Monika Weissová
Nohavice deravé, staré čudo na hlave, tak ma dali do hrachu.
Prišli vrabce po chvíli, a tu, keď ma zočili, frnki–brnki od strachu.
