Škôlkárik
Zima 2012/ 2013 Materská škola Pri kríži 2
Bratislava - Dúbravka
Vydal: Materská škola Pri kríži 2 Ďakujeme za tlač: 100 kusov J. Ružarovský Spracovala: Mgr. Monika Weissová Rok vydania: 2013 Textové a obrazové zdroje: Kolektív MŠ, archív a fotokronika materskej školy a internet www.msprikrizi.eu
Príhovor .
Vážení rodičia a priatelia našich detí. Dúfam, že Ste do nového roka vykročili tou správnou nohou a že sa Vám darí plniť predsavzatia. Za celý kolektív materskej školy Vám ešte raz prajeme len všetko dobré v roku 2013, nech sa každý Váš deň začne s úsmevom a nech Vám Vaše deti robia radosť. V tomto čísle Škôlkárika sa dozviete, čo všetko sme zažili počas zimných mesiacov, ako sme vystupovali, pracovali na vianočných dielňach, čo nové sme sa dozvedeli, ako sme športovali, ako sme fašiangovali a ako sa niektorí z nás boli pozrieť v škole, do ktorej už od septembra zavítajú ako jej žiaci. Prajeme Vám príjemné čítanie a veľa zábavy. Tím časopisu a Vaše deti.
Mikuláš.
Čistím, čistím čižmičky, veď už nie som maličký. Ráno vstanem, budem rád, keď v nich budem niečo mať. Jabĺčko, aj cukrík sladký, možno dobré čokoládky. Vďaka milý Mikuláš, že nás deti tak rád máš.
Na sviatok Svätého Mikuláša sme sa už veľmi tešili. Učili sme sa básničky a pesničky a aj sme veľmi poslúchali, aby sme si zaslúžili sladké odmeny. V ten osudný deň však do škôlky neprišiel len Mikuláš, ale aj čert a anjelik. Čerta sa nikto nebál, veď prečo aj, keď sme všetci poslúchali. A anjel, ten bol krásny, každé dievča by chcelo byť také pekné ako on. No a Mikuláš, ten naozaj doniesol sladkosti. Samozrejme, nedal nám ich len tak. Museli sme mu povedať básničku, alebo zaspievať pesničku. No a keďže sme šikovní a ovládame kopu básničiek a pesničiek o Mikulášovi, zvládli sme to a dostali sme sladkú odmenu. Na záver sme Mikulášovi ešte raz poďakovali a on prisľúbil, že k takým dobrým deťom príde aj o rok.
Spracovala p. uč. Mgr. Monika Weissová
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
Deň Svätej Lucie výstižne charakterizuje ľudová pranostika: "Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo nám dáva najdlhšiu noc.“ V ľudových vrstvách sa tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Robili s ním krížik na čelo, aby zvýšili ochranný účinok. Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazuje celý rad ďalších opatrení ako „vymetanie rohov“ - Mladé dievčatá oblečené v bielych plachtách s pomúčenou tvárou a husím perom v ruke chodievali od domu k domu a vymetali nielen rohy a kúty, ale i samotných domácich. Tento rituál mal odohnať všetko zlo a choroby. Populárny bol aj „luciový stolček“. Vyrábal sa na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom dačo urobiť. Musel byť celý z dreva, bez jedného klinca. Ak ten, čo stolček zhotovil, sedel na ňom na Štedrý večer v kostole, videl všetky dedinské strigy otočené k oltáru. Muž so stolčekom utekal domov, aby ho strigy nechytili. Aby ich zadržal, sypal za sebou mak. Strigy museli mak zbierať. Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo. V takomto pre čary priaznivom období nechýbali ani ľúbostné čary: Dievča si pripravilo trinásť lístkov, na dvanásť napísalo mužské mená, trinásty ostal prázdny. Každý deň od Lucie do Štedrého dňa jeden lístok spálilo. Ostávajúci lístok na Štedrý večer otvorilo a meno na ňom napísané bolo menom budúceho muža. Dobrí gazdovia od Lucie do Vianoc počítali dni. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nasledujúceho roka. Podľa toho, aké bolo v ten deň počasie, malo byť aj v príslušnom mesiaci. My sme v škôlke počas tohto týždňa, v ktorom oslavovali meniny všetky Lucie robili vianočné tvorivé dielne. V každej triede to voňalo medovníkmi a z každej strany na nás dýchala predvianočná atmosféra. Rodičia a deti pracovali a veru si to aj užili. Veď posúďte sami.
Spracovala p. uč. Mgr. Monika Weissová
Vianočná besiedka.
Tak prišiel konečne aj ten vytúžený DECEMBER. Vonku už očividne vládne pani Zima. Hrejivé slnečné lúče a teplé dni sú nadobro preč. Ale čo je hlavné, blížia sa „najkrajšie“ sviatky v roku – VIANOCE. Všetci sme sa na ne tešili, však? Letí anjel s nádielkou, pritom vrtí prdelkou. Letí, letí, hádaj kam? K dobrým deťom – predsa k nám. A keďže sa blížil vianočný čas, chceli sme sa „my malí“ pochváliť, čo sme sa za pomoci našich trpezlivých pani učiteliek naučili. Všetci sme boli dobre pripravení na vianočné vystúpenie. V ten deň, päť dní pred Vianocami, vládla v našej škôlke vianočná atmosféra a zimná slávnosť mohla začať. 1, 2, 3, 4, 5, spočítam si dníčky hneď. Päť je veľa, čo len s tým? Nejako to vydržím. Čakania je ešte dosť, päť dlhých dní do Vianoc. To bolo radosti! Počas nášho vystúpenia sme neraz jedným očkom pozreli na našich rodičov, či sa im páčime. To bol krááásny pohľad. Keď nejedna maminka mala v očiach slzičku. To akoby nám vravela „Ty si moje najkrajšie slniečko“. Ďakujeme! Už sa blížia Vianoce, ten čas rýchlo letí. Na stromčeku sviečky svietia, šťastím žiaria deti. Starý rok už odchádza a nový ide za ním, nech vám len radosť prináša, to vám prajú vaše deti.
Spracovala triedna p. uč. Janka Nováková
Príroda v zime a jej čaro.
Čaro zimy Kto sa zimy, kto sa bojí, čížiky a vrabce, ale ja sa nemusím báť, bo mám teplé kapce. Nielen kapce, ba i kabát a pod ním dva svetre, môžem sa hrať, môžem behať na mraze a vetre .
Takto si spievali naše deti, keď sa chystali von. Poobliekali si všetko, čo mali v skrinkách a hurá von za zábavou a poznaním. Tohtoročná zima bola napokon k deťom štedrá. Perinbabka nasnežila plný dvor snehu. Deti sa mohli sánkovať, guľovať, stavať snehuliakov, tunely, iglá, pozorovať snehové vločky i cencúle. Priamo v hrách spoznali zásady, ako sa majú správať a starať pri zimných radovánkach o svoju bezpečnosť i bezpečnosť kamarátov. Popri hre nezabúdali ani na vtáčikov, ktorým urobili kŕmidlá a pravidelne im sypali semiačka. Ak ich ujo Mrázik pri šantení veľmi vyštípal, ba až za nechty zašiel, utekali sa skryť do triedy, aby neprechladli a trochu si oddýchli. Oddychovali iba chvíľočku. V triedach ich čakali ďalšie aktivity, napríklad mikroskopom pozorovali sneh, ktorý si priniesli. Presvedčili sa, že jesť takýto sneh je nezdravé, nielen preto, že je studený, ale aj preto, že je v ňom veľa nečistôt. Inokedy si prezerali vo fotorámikoch svoje fotky, rozprávali o zážitkoch zo športovania na školskom dvore, ale aj o tom, aké zimné športy poznajú, čo k takýmto športom treba. Vo svojich debatách nezabudli ani na lesné zvieratká, ktoré v tejto tuhej zime potrebovali pomoc. Vypočuli si príbehy, v ktorých sa dozvedeli, aké to majú zvieratká ťažké, kto sa o ne v lese stará. Jedného dňa im teta v rámci ekoprogramu priniesla do MŠ aj drobné lesné a poľné zvieratká. Pri zohrievaní pozorovali pri okne v teplúčku zasneženú krajinu a stromy v záhrade. Celú tú zimnú krásu namaľovali a nakreslili. S pani učiteľkami urobili výstavku svojich diel a potešili dospelákov, ktorí už toho snehu niekedy mali vyše hlavy. Veď zima je plná krásy, stačí mať iba otvorené oči a uvidíte ju na každom kroku.
Spracovala p. riaditeľka Veronika Dekanová
Korčuľovanie.
Ten sa kĺže, ten priam letí. Na klzisku šantia deti. Všetkým deťom odrazu, kvitnú líčka od mrazu.
Hneď ako sme sa vrátili po Novom roku do škôlky, priniesli sme si „veľké ruksaky“. Keď sme si ich dali na plecia, skoro nás nebolo vidieť. Ale keď sme si chceli užiť zimné radovánky, zvládli sme to. Autobus zastal pred veľkou halou s nápisom Zimný štadión. Hurááá na korčule. Rýchlo nás pani učiteľky vyobliekali a boli z nás naozajstní korčuliari. No na ľade to bolo už horšie. To bola trma – vrma! Skoro všetci sme sa ocitli na zadku. Ešteže tam boli naši tréneri. Rozdelili si nás do družstiev a každý z nás dostal farebnú vestu. Bolo družstvo žlté, modré, zelené . . . A výcvik sa mohol začať. Povieme vám, nebolo to veru ľahké. Ale nezľakli sme sa. Tak sme dreli a dreli . . . Počas tréningu nás prišiel navštíviť „Shrek korčuliar“. To bolo radosti. Zahral sa s nami a za snahu nám rozdával sladkosti. A prišiel posledný deň nášho korčuľovania. Každý z nás musel predviesť, čo sa naučil – brzdenie, otočky, citróniky, podrepy . . . Niektorí z nás boli super a niektorí sa aj trošku potrápili. Ale za ten diplom a sladkosti to stálo.
Spracovala triedna p. uč. Janka Nováková
Zimné športy.
V zdravom tele zdravý duch. To predsa každý škôlkar vie. A vôbec to nezáleží od ročného obdobia. Zatiaľ čo v lete plávame, bicyklujeme, beháme, hádžeme si loptu, v zime sú nám bližšie zimné športy. Tí odvážnejší, ktorí sa prihlásili na korčuľko si vyskúšali korčuľovanie. Mnohé dievčatá si možno predstavovali, že by z nich mohli byť krasokorčuliarky. Chlapci majú zase bližšie k hokejistom alebo rýchlokorčuliarom.
Lyže na sneh neodmysliteľne patria. Ale nie sú lyže ako lyže a nie je lyžiar ako lyžiar. Niektorí lyžiari sa spúšťajú z kopca a kľučkujú medzi bránkami. Tento šport sa volá slalom. Potom sú lyžiari, ktorí skáču zo skokanského mostíka. A potom sú lyžiari – bežkári. Tí súťažia, kto najrýchlejšie prejde od štartu do cieľa. A nakoniec spomenieme lyžiarov – biatlonistov, ktorí na trati musia strieľať do terča. Ak radi športujete, nezabudnite, že pri každom športe treba hlavne dávať na seba veľký pozor.
Spracovala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Premeny vody.
Konečne je tu zima, aj mláka na dvore nám zamrzla. Mrázik nám na nej urobil zrkadlo – ľad. Vyskúšali sme si aké má vlastnosti – šmýkal sa, leskol sa, bol tvrdý. Získali sme skúsenosť, že na ľade je dobre dávať si pozor. Ľad sme si zobrali do triedy, sledovali sme, čo sa s ním deje. V teple sa rýchlo menil na vodu. Zistili sme, že ľad je zamrznutá voda. V jedno ráno nás prekvapil sneh. Bol ľahký, biely ako šľahačka. Dalo sa do neho fúkať a rozletel sa. Bol studený a ľahký. Na slniečku pekne iskril, na bundičkách sme mali malé vločky. Pozerali sme sa na ne cez lupu. Po príchode do šatne sa naše vločky na bundičkách zmenili na malé kvapky vody. Od radosti sme im spievali a tancovali. „My sme vločky, iskieročky, šaty máme snehové . . .“ boli sme zvedaví, ako taká vločka vyzerá a tak sme si pozreli, aký má tvar, aj pod mikroskopom. Podobá sa na malú sklenenú hviezdičku. Pozorovali sme stromy, mali nové šaty. Boli biele – ľadové a snehové s malými ihličkami a volali sa inoväť. Stromy takto oblečené mohli oddychovať celú zimu. Je zaujímavé pozorovať krásu a čaro zimy, zimnú prírodu. Jej pozorovaním sme získali nové poznatky, na ktoré nezabudneme. Zimou sme si vyzdobili aj šatne. Krásne vločky a snehuliaci nám ju opäť pripomenú. Spadla vločka na plôtik, napichla sa na drôtik. Roztrhla si sukničku. Teraz pre tú sukničku, má slzičku na líčku.
Spracovala triedna p. uč. Evka Pravdová
Zvieratká v zime.
Na zábradlí balkóna v našej triede sedel drozd. Bol uzimený a hladný. Všade naokolo bol sneh. Pozreli sme sa do kŕmidla a zistili sme, že je prázdne. Rýchlo sme ho naplnili a dohodli sme sa, že pre vtáčiky prinesieme semienka, oriešky, suchý chlebík, aj slaninku alebo loj. Aj vtáčikom a zvieratkám je v zime chladno a treba im pomôcť. O vtáčiky sa postarajú dobré deti, ako my. Ale kto sa postará o zvieratká a vtáčiky v lese? Dozvedeli sme sa, že dobrí ľudia – poľovníci a ochranári prírody. Tí chodia s plnými batohmi a nošami a prikrmujú zvieratká v lese. Donesú im sienko do krmelcov, zrno do hrantíkov, ale aj zeleninku a ovocie pre zvieratká, ktoré to zjedia. Je to ťažká a zodpovedná robota. Brodiť sa snehom v lese a nosiť batohy, nie je ľahké. S láskou to robia ľudia, ktorí majú radi prírodu.. Keď raz vyrastieme, aj my budeme pomáhať, veď celá príroda je súčasťou nášho života.
Spracovala triedna p. uč. Evka Pravdová
Chystáme sa do školy.
Tak ako každý rok, aj tento sa práve vo februári niesol v znamení zápisu do školy. Zápisy boli síce v piatok a v sobotu, no my sme navštívili školákov už v priebehu týždňa. Zobrali sme si prezúvky a darčeky pre školákov a vybrali sme sa na návštevu. Po príchode nám školáci dovolili sadnúť si do ich lavíc a vyskúšať si, čo nás čaká od septembra. Potom nás pani učiteľka školákov „skúšala“, čo všetko už vieme a či sme pripravení stať sa právoplatnými prvákmi. Cvičili sme, spievali, počítali, hľadali sme geometrické tvary a dopravné značky, hádali sme písmená na začiatku slova a dokonca sme si mohli na tabuľu napísať aj svoje mená, aby každý vedel, že sme v tej škole naozaj boli. Za usilovnosť a šikovnosť sme dostali pochvalu a darčeky od školákov. Pani učiteľka povedala, že z nás budú skvelí prváci. Veľmi sme sa tomu tešili a zistili sme, že v tej škole je celkom fajn. Je to tam síce oveľa väčšie, ako v škôlke, ale to nevadí, zvládneme to. Aj pani učiteľka bola láskavá, usmievavá a stále nás chválila. Po tejto návšteve sme si už istí, že sme pripravení stať sa školákmi a že to naozaj zvládneme.
Milan Rúfus - Škola Škola je veľký dom. Škola je celá veľká. Žijú v nej školáci a pani učiteľka. Červenú strechu má a strecha komín v dyme. Aby tam detičkám nebola zima v zime. Škola je vážny dom, celá je vážna – škola. A škola bez kvetov je ako jeseň holá. Nech teda zasvietia deťom do svietnice, ak už nie slniečko, aspoň tie slnečnice. Spracovala p. uč. Mgr. Monika Weissová
Počasie.
Sniežik sa nám chumelí, zima je zimička. Polia, lúky vybieli, zapadne cestička.
Prikry svojou perinkou, celý kraj náš milý. Veď sme sa už na teba, tak veľmi tešili.
Tak táto pesnička o počasí, o snežení, nás sprevádzala celý týždeň – a to doslova. Snežilo, snežilo a snežilo. Každý deň nám pribudlo viac a viac snehu a my sme sa na ňom a s ním dosýta vyšantili. Bobovali sme sa, stavali tunel, snehuliakov, brodili sme sa v ňom a dokonca sme aj pozorovali padajúce vločky. Len naša teta školníčka z neho nemala radosť, pretože ho musela odpratávať z chodníkov. Rozprávali sme sa o počasí aj s pomocou obrázkov a aj pesničiek, či básničiek. Na oblohe sa nám ukázali mraky, snehové vločky a pocítili sme závan vetríka a chladu. Aby sme si jasný deň pripomenuli a zároveň aj privolali, urobili sme si krásne žlté papierové slniečka s hrejivými lúčmi. Tieto slniečka nám rozžiarili a vyzdobili celú chodbu a aj naše srdiečka.
Spracovala p. uč. Bc. Lucia Molnárová
Fašiangy Turíce, Veľká noc príde.
Fašiangy šialené kedy sa miniete? O čom dievčatá rozprávať budete? O čom, že by o čom, o tej Veľkej noci, že nás prídu šibať chlapci o polnoci. Fašiangovať sa u nás začalo fašiangovým karnevalom. O zábavu sa ako vždy postaral šašo Maroš, dídžejka Elka. Všetky deti sa predviedli v rozličných maskách, súťažili a tancovali. Ani sme sa nenazdali a bolo karnevalu koniec.
Štvrtáci so svojím fašiangovým programom pozdravili seniorov v Domove Pri kríži a seniorov v Klube dôchodcov na Žatevnej ulici.
Spracovala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Rytmus života v 1. triede.
Počas tohto týždňa sme tvorivo uplatňovali svoje poznatky, skúsenosti pri zhotovovaní praktických výtvorov – hodiny, s pomocou učiteľky. V edukačných aktivitách „Deň v materskej škole“, „My a naše činnosti“, „Kedy to robíš?“, „Tajomstvo hodiniek – Ja som budík, budíček, Dvanásť mesiačikov“, sa deti učili orientovať v časových vzťahoch jedného dňa na základe činností, ktoré sa pravidelne vykonávajú (ráno, dopoludnie, obed, popoludnie, večer, deň, noc). Počúvali sme detské hudobné skladby s citovým zaangažovaním od Čanakyho a Podhradskej. Pozorovali sme zmeny v prírode – zimná krajina, zasnežené sídlisko a samozrejme sme sa sánkovali a hrali na snehu.
Čas merajú hodiny. Tik – tak, už je ráno. Tik – tak, už je poludnie. Tik – tak, už je večer. Tik – tak, už je noc. Zajtra bude nový deň.
Spracovala p. uč. Anička Jaurová
Výmysly od výmyslu sveta.
Ľudia sú od nepamäti výmyselníci. Veď čo by sme robili, ak by nevymysleli čo i len také koleso ? Alebo lyžičku, nôž ... Všade kam sa pozriete nájdete výmysly a vynálezy. Poďte sa s nami zahrať s hádankami o pomocníkoch, ktorí ľuďom zjednodušujú život. Vyprať šaty – to je hračka, Pomôže nám naša ........?
V koláčiku kúsok slnka, upečie ho ...................
Čerstvé mlieko, vajíčka? Na to je tu .............
Nemá oči, srdce, chobot, a dokáže desať robôt.
Keď ju doma zapneš, oči zbystríš, uši napneš. Rozprávku, čo máš tak rád, uvidíš než pôjdeš spať.
Stojí v izbe zebra, čo má teplé rebrá
V paneláku hore dole, za stenami schovaní. Domček vozí všetkých ľudí, nemusia ísť schodami.
Nežije a predsa chodí a človeka dobre vodí. Beží, beží po papieri, pred seba si nosom mieri. Zanecháva stopy, kresieb celé kopy. Nemá oči, ani ušká. Je to taká sklená hruška. Neje sa však milé deti, na stolík ti večer svieti.
Jedna pani z taniera, polievočku načiera. A potom ju nosí, tomu kto si prosí.
Na koho si zavrčí, tomu ucho nastrčí.
Spracovala p. zástupkyňa Gitka Šalíková
Hádanky a básničky o zime.
Stojí, stojí pri dome, v snehobielej nádhere. Usmieva sa veru hej! Metla v ruke snehovej. Čo je to? snehuliak
Letia, letia hviezdy biele, čipkované všetky celé. Veľa ich je na stráni. Chytíš – voda na dlani. Čo je to? sneh
Môj kamarát snehuliak. Keď napadne kopa snehu, to mám veľmi rád! Vonku na dvore mi stojí zimný kamarát. Červený nos z veľkej mrkvy, oči uhlíky, biele bruško a na hlave klobúk veliký. Skákať, behať, naháňať sa nechce ani trocha, iba stojí, stojí, stojí ako biela socha. Či mu šepkám, či mu spievam, či na neho kričím, či mu zhodím klobúk z hlavy, nepohnem ho ničím. Odíde až s jarným slnkom, stečie dolu brehom. Už sa teším až sa zase zjaví s prvým snehom.
Padá sniežik, padá Padá sniežik padá, do nášho dvora, pod perinu bielu, ukryla sa hora. Padá sniežik padá, biely mäkký sneh, poďme rýchlo deti na najbližší breh. Vytiahnime lyže, vytiahnime sane, už sú plné peria záhrady i stráne. Biele vločky snehu krúžia sem a tam, radujme sa deti zima prišla k nám.
Zajko k nemu pribehol, pod ihličie hneď vbehol. Tam sa schová pred zimou, pred tou bielou perinou! Čo je to? stromček
Zajko v snehu Hopká zajko dolu brehom, zasypaný je kraj snehom. Poskočí si veselo, spievať sa mu zachcelo. Vtom na lúke pánka zbadá, čože tu v tej chvíli hľadá? Netuší to veru nik, žeby to bol poľovník? Ide bližšie zajko trošku, k nôžke kladie ticho nôžku. Veľký biely tento pán, zamával však naňho sám. Neboj sa ma milý zajac, zo snehu som iba pajác. Nerobím zle veru tak, vidíš sám, som snehuliak.
Zelená škola v zime.
Počas zimných mesiacov sme plnili aj ďaľšie ciele Zelenej školy. Starali sme sa o vtáčiky a prikrmovali sme ich. Na náš balkón prišli na návštevu drozdy, sýkorky, holuby, aj vrany. No nie všetkých návštevníkov sa nám podarilo odfotiť. Samozrejme, pozorovali sme aj našu záhradu, ako ju tá zima zmenila. Všetky stromy prikryla bielou perinou.
A do našej materskej školy zavítali aj zvieratká. Tento krát to boli jašteričky, slepúch, rôzny hmyz, ježkovia a biele potkany. Dozvedeli sme sa veľa o ich spôsobe života a niektoré z nich sme si mohli aj pohladkať. A tak ako aj minulý rok, aj tento, k nám každý mesiac chodia koníky, na ktorých sa môžeme povoziť.
Vtáčik. Na oblôčik ťuk! Naťahuje krk. Smutne hľadí, mlčky prosí: Všimne si ma v izbe ktosi? Ešte pár dni, ešte pár, potom príde teplá jar. Zaspievam vám o nej zvesť, ak mi dáte teraz jesť. Spracovala p. uč. Mgr. Monika Weissová
Zhotovme si s deľmi. Anjelikovia.
Na zhotovenie budete potrebovať drevené guličky priemer 3 cm prevŕtané /akrylovú farbu bielu, telovú a čiernu/, alebo hotovú hlavu anjela, anjelske vlasy zlaté, papier biely na krídla a farebný 7 ks 30 cm x 1 cm na telíčko, voskové biele korálky 8 mm, dierovač - hviezda, polovičné perly 4-5 mm, pravítko, nožnice, lepidlo, alebo lepiacu pištoľ, šnúrku na zavesenie, tenký medený drôt 0,4 mm
Snehové vločky. Potrebujeme: - slamky - vodové farby - štetce Na papieri si vytvoríme rôzne machuľky z vody a vodových farieb, vezmeme slamku a farby rozfúkame na všetky možné svetové strany. Verte, že táto úplne jednoduchá hra zabaví na dobre dlhší čas a ešte sa pritom s deťmi riadne nasmejete. Na nápady si môžete vybrať čokoľvek, alebo len tak si nafúkať machuľky a na záver ich domaľovať - napr. príšerky, či strašidielka s očkami, alebo zvieratká, alebo slniečko, atď
Zvončeky. Vyrobené z výkresov, modrého papiera, strieborný okraj a hviezdičky sú zo strieborného papiera, srdiečko zvončeka je hárok preklepového kancelárskeho papiera namočeného do vody a zagúľaného do guličky. Gulička je usušená na podložke na radiatore...
Snehuliak Kopa snehu chlapcov láka, postavili snehuliaka. Miesto očí uhlíky, na kabáte gombíky. Bielučký je ako z múky, do okien sa díva z lúky.
