DVOJ T ÝŽDEN N ÍK O NOV ÝCH K N IH ÁCH
X X I V. R O Č N Í K
03. 09. 2014
18
ČÍSLO
Najpredávanejšie knihy
knižná revue
Kníhkupectvo CHRISTIANIA Nám. Sv. Egídia 108, 058 01 Poprad, 052/7722 944
[email protected] Dominik Dán SLOVENSKO Nevinným sa neodpúšťa Vydavateľstvo Slovart
www.litcentrum.sk
Jonas Jonasson Analfabetka, ktorá vedela počítať Ikar
CENA
ZAHRANIČIE
0,45 €
UMELCI a ich texty Aňa Aň A ňa O Os Ostrihoňová: sttrrih ihoň ňová:
Albert Marenčin... viackrát zdôrazňuje význam prepojenia života s poéziou... poé po éz zio iou iou u..... strana
strana
10
22
Ľuboš Jurík:
Dialógy so svetovými spisovateľmi boli pre mňa veľkým intelektuálnym dobrodružstvom.
Andrea Coddington sa pustila do práce zodpovedne, presne ako to v divadle robieval aj Jozef Bednárik... dn ná árriik k...... strana
21
365
kníh z Vydavateľstva Slovart tvorilo najväčší knižný poklad zapísaný v Knihe slovenských rekordov. strana
2
ČÍSEL N ÍK
Gabriela Belopotocká:
36
ISSN 1210-1982 (tlač. verzia), ISSN 1336-247X (online) 9 771210 198009
AKTUALITY
AUGUST V RAKU Z množstva podujatí v Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave sme pre vás pripravili výberovú spravodajskú mozaiku. Anton Heretik a Dado Nagy diskutovali o humore a psychológii 5. augusta. Verejnosť iste pozná zameranie Heretika na forenznú psychológiu a výskum ťažkých zločincov, o to zaujímavejšie znie, že knižne vydal texty Humor je vážna vec (Trio Publishing). Azda preto, že aj humor môže súvisieť s agresiou, napríklad ten zničujúci a znevažujúci.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Ďalší večer bol venovaný 80. výročiu narodenia Jána Johanidesa (1934 – 2008) – rovnakú ideu malo podujatie v Zichyho paláci 19. augusta (informujeme o ňom v ďalšom článku). Pod záštitou Literárneho informačného centra, ktoré v roku 2012 vydalo knihu V. Petríka Ján Johanides – prozaik ľudského údelu, večer U červeného raka pripravil a moderoval Daniel Hevier. Jeho hosť Peter Zajac Johanidesa vykreslil v literárnom kontexte doby – literatúra bola pre neho bytostnou záležitosťou, hoci viacerí kritici jeho dielo nikdy neprijali. Ľubomír Feldek zas uviedol, že Johanides mal výstrednú povahu, no práve tá mu pomáhala prekonávať časy komunizmu.
poviedky Petra Krištúfka o šiestom prikázaní Nezosmilníš bolo ukázať vypäté pocity pri akútnej zamilovanosti. Petrovi Gettingovi sa hodil text napísaný ešte pred niekoľkými rokmi, ktorý prispôsobil ôsmemu prikázaniu Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. Recenziu uvádzame na strane 6 O týždeň 19. augusta diskutoval jeden z autorov Desatora Peter Krištúfek, ktorý momentálne pracuje na detskej knihe Ema a Smrtihlav, s Dadom Nagyom o jeho zatiaľ poslednej knihe/kronike 20. storočia Atlas zabúdania (Artforum). No návraty do minulého storočia charakterizujú do veľkej miery práve tvorbu Juraja Šeba. Vo svojej novinke z Marenčin PT siahol takisto po námete z histórie (i zo športu), lebo mu je ľúto, že z Bratislavy miznú miesta, ktoré majú genius loci, bez toho, aby ich mohla mladá generácia spoznať. A tak 26. augusta predstavil Tehelné pole. Chrám futbalu.
Nasledujúci večer patril spisovateľke Irene Brežnej. Nemecky píšucej autorke slovenského pôvodu vychádza v ASPEKT-e kniha Nevďačnica. Podujatie za účasti herečky Judity Hansman a českej prekladateľky tohto titulu Zuzany Henešovej moderovala prekladateľka románu do slovenčiny Jana Cviková. Preložený je aj do francúzštiny, pripravuje sa preklad do ruštiny, macedónčiny, taliančiny a možno gruzínčiny. Zámerom napísania románu o emigrácii do Švajčiarska bol podľa slov autorky „návrat k svojej identite“. -rm-
-bb-
-kz-
365 Zuzana Belková moderovala 12. augusta diskusiu na tému desať Božích prikázaní. Vo Vydavateľstve Slovart totiž vyšla antológia desiatich poviedok od desiatich autorov Desatoro, z ktorých traja prišli na besedu. Zuska Kepplová sa inšpirovala pri spracovávaní deviateho prikázania Nepožiadaš manželku blížneho svojho „kúpeľnými manželstvami“. Zámerom knižná revue
2
knižná revue
18 / 2014
Súťaž o Najväčší knižný poklad organizovalo kníhkupectvo Martinus v spolupráci s Vydavateľstvom Slovart. Knižky z produkcie tohto vydavateľstva boli ukryté, ako sa napokon ukázalo, v truhlici v pivnici kníhkupectva Martinus (Obchodná, Bratislava)! Všetkých 365 kníh získala 26. augusta žiačka ZŠ Vaneska Vágaiová z obce Štitáre.
Naši partneri
VTIPNE I VÁŽNE Občianske združenie literarnyklub.sk pozvalo 12. augusta do bratislavského Zichyho paláca Tomáša Janovica, Tomáša Uleja a Mariána Hevešiho pri príležitosti vydania Epigramov (KK Bagala) Jozefa
Ignáca Bajzu. Pod moderátorskou taktovkou Petra Michalíka sa všetci zhodli na tom, že jeho epigramy sú nadčasové a na margo toho Janovic, ktorému nedávno vyšla zbierka aforizmov Jajkele sa rozpráva s Bohom (Karmelitánske nakladateľstvo), dodal: „Človek ako taký sa nemení, nadčasovosť sa preto ľahko dosiahne.“ Tomáš Ulej rád píše tieto krátke útvary aj preto, lebo si myslí, že „v záľahe slov sa často významy strácajú“, čoskoro mu má vyjsť druhá zbierka aforizmov. Marián Heveši, zostavovateľ a prekladateľ Bajzových epigramov, obrazne dodal, že ich musel najprv odkliať z učebníc, pretože boli nezrozumiteľné. Vtipné bolo aj stretnutie s členkou legendárnej českej skupiny The Plastic People of the Universe a samozrejme aj spisovateľkou Evou Turnovou v Zichyho paláci týždeň predtým. Turnová svoje novinárske stĺpčeky publikovala v knihách Turnový háj a Turnový háj 2. Textíky s témami typu „čo život dal“, sa dobre počúvali a ukážky čítal aj vydavateľ Koloman K. Bagala. Ten sa postaral o vydanie prvého zväzku pripravovaného súborného diela Jána Johanidesa (1934 – 2008) k 80. výročiu jeho narodenia s názvom próz, ktoré obsahuje: Súkromie. Podstata kameňolomu. Nie. V Zichyho paláci bol uvedený 19. augusta čítaním ukážok v podaní herca Ľuba Bukového a herečky, spisovateľovej vnučky, Juliany Johanidesovej. -bb-
-rm-
Fotky Peter Procházka
AKTUALITY
knižná súťaž revue
-rm-
A ŠKOLA JE TU! Knihy venované školákom sa často snažia uľahčiť im učenie, urobiť z neho príjemnú vec či zábavnú záležitosť. Revolučnou knihou v tomto smere je novinka Myšlienkové mapy pre deti (BizBooks v Albatros Media) od odborníka na efektivitu mozgu Tonyho Buzana pre čitateľov od 7 do 14 rokov. Predovšetkým v nej nájdu návody na zefektívnenie učenia, na zapamätanie si formulácií a čísel, i na rozvíjanie predstavivosti. Pre začínajúcich školákov je tu hneď viacero tipov z Vydavateľstva Fragment. V edícii Prvé čítanie so samolepkami môžu deti pri prvých pokusoch s čítaním vlepovať samolepky podľa správneho pochopenia textu v zošitoch Na statku a V prírode. Ďalšiu dvojicu tvorí knižka Maľované čítanie z rozprávky do rozprávky a zošit Maľované čítanie. Podobne ako v predchádzajúcom prípade je určená deťom od 6 rokov a pre uľahčenie čítania sú do viet vložené obrázky – zošit navyše obsahuje aj 36 maľovaniek. Pre prvákov pripravilo Vydavateľstvo Fragment aj jednu parádičku: Album prváčika. Ilustrovaný album sleduje zásadné kroky čerstvého školáka, kde má dokresľovať jednotlivé udalosti či vkladať fotky – na konci tak vznikne veselý pamätníček na vstup do školy! Ak patríte medzi zodpovedných rodičov a venujete čas predpríprave detí, potom by ste mali vedieť o nasledujúcich knihách pre predškolákov, teda pre deti od 5 rokov. V edícii Moja prvá učebnica vyšli štyri zošity Počítanie, Písanie, Farby a tvary, Protiklady, ktoré tvoria zábavné úlohy s rôznym zameraním. Publikácia Čo mám vedieť, kým pôjdem do školy predstavuje aktívnu prípravu na vstup do školy vo forme vysvetľujúcich dvojstrán zameraných na nové informácie a analytické myslenie. Pre väčších školákov tu máme tip z vydavateľstva Príroda: Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky, ktorá je postavená na prezentácii poznatkov prostredníctvom zaujímavých faktov v sprievode ilustrácií a fotografií. Zaiste sa s ňou nudiť váš dorast nebude! Spomenuté tituly nám Vydavateľstvo Fragment a vydavateľstvo Príroda venovali do súťaže – pošlite kupón ŠKOLA a dopíšte, o ktoré máte záujem. Nájdete ho na strane 24
Výhercovia z KR č. 14-15: V. Dolinská, D. Kalnová, M. Beličák, K. Prukschová, V. Gažíková, D. Gonos, L. Adamičková, S. Šumšalová, V. Menyhért, I. Ivanová, I. Tomčíková
www.litcentrum.sk
DIÁR 2. SEPTEMBER o 16.30 Stará tržnica v Bratislave – porotcovia o poviedkach v tohtoročnej súťaži Martinus Cena Fantázie (festival Rozbaľ to, Bratislava!) 3. SEPTEMBER o 18.00 Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave – Alexander J. Kenji a Boj o štát; 10. septembra o 17.00 bude v žilinskom Martinuse 3. SEPTEMBER o 18.00 Kníhkupectvo Panta Rhei Poštová v Bratislave – Ľuboš Jurík a Dialógy s hviezdami literatúry 4. SEPTEMBER o 18.00 Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave – Monika Horsáková, Gevorg Avetisyan a Marlenka alebo Životná púť so zázrakmi 8. SEPTEMBER o 17.00 Kníhkupectvo Martinus, OC Centro, Nitra – Braňo Jobus a Ja nič, ja muzikant; 9. septembra o 18.00 bude v bratislavskom Martinuse (Obchodná)
ZAHRANIČIE
Nielen júl, ale aj august prebiehal v Letnej čitárni v Medickej záhrade v Bratislave pod taktovkou žien! Staromestská knižnica pripravila utorkové besedy s Martinou Monošovou (5. 8.), Tünde Lengyelovou (kvôli počasiu bola zrušená), Ruženou Scherhauferovou (19. 8.) a Jankou Krivošovou (26. 8.). Martina Monošová predstavila svoju tvorbu a čítala najmä z nového románu Miluje nemiluje idem (Marenčin PT). Pokiaľ ide o vzťah literatúry a komercie, tu jej názor formovalo štúdium priemyselného dizajnu – v tejto oblasti sa komercia nevníma tak citlivo, ako je to často v literatúre, takže s ňou ráta aj ona vo svojej tvorbe! Recenziu uverejníme v budúcom čísle Knižnej revue. Ružena Scherhauferová hovorila o svojich piatich románoch, z ktorých ten prvý
Odhalené tajomstvo vyšiel pod pseudonymom Paulína Dudášová-Svodovská. V prózach preferuje námet zo skutočnosti a v každom preberá tému lásky. Zatiaľ posledným príbehom tejto autorky je Život sa nás nepýtal z vydavateľstva Koruna. August v Medickej záhrade uzavrela profesorka architektúry a výtvarníčka Janka Krivošová sugestívnym rozprávaním o ľudovej architektúre, ktorej popri dejinách architektúry venovala značnú časť svojho výskumu. V Trio Publishing jej pred rokom vyšla výpravná publikácia Slovenská ľudová architektúra. Na stretnutí v Medickej záhrade sme sa dozvedeli napríklad aj to, že naši predkovia nechávali pri stavbe oveľa väčší priestor hospodárskej časti ako obytnej – viedla ich k tomu múdrosť prežitia. Nuž, ktovie, čo by povedali na múdrosť našich dnešných bytových riešení...
9. SEPTEMBER o 10.00 Slovenská národná knižnica v Martine – seminár 60 rokov Literárneho archívu
SLOVENSKO
V ZNAMENÍ ŽIEN
10. SEPTEMBER o 17.00 V-klub v Bratislave – prezentácia knihy Dračia pieseň labutia Lojza Marsinu 11. SEPTEMBER o 16.00 Klub spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave – uvedenie kníh Tatiany Jaglovej Znamenie ohňa a Viery Švenkovej Hory na dosah 16. SEPTEMBER o 15.30 Kníhkupectvo Panta Rhei Poštová v Bratislave – Mária Tóthová Šimčáková a Som rodič a čo s tým? 16. SEPTEMBER o 18.00 Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave – Tomáš Varga a Grázel 16. SEPTEMBER o 18.00 Rakúske kultúrne fórum Bratislava, Hodžovo nám. 1 – vystúpenie spisovateliek: Elisabeth Schawerda, Sidonia Binder, Etela Farkašová
18 / 2014
knižná revue
3
knižná revue
AKTUALITY
ECCE LIBRE ANDRIJANA TURANA
Pekne prepojení primitívi
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Asi by sme sa čudovali, koľko u nás za posledné štvrťstoročie zaniklo kín, kultúrnych domov, osvetových centier, amatérskych divadiel či knižníc. To, čo podobná strata urobí s kultúrnym (po)vedomím národa, zrejme ocenia naše deti, a práve v nich každá normálna spoločnosť vidí svoju budúcnosť. Minule som našu budúcnosť sledoval v jednej reštaurácii. Asi pätnásť maturantov sa zišlo na „stužkovici“. Sadli si, objednali a skoro všetci vytiahli smartfóny, tablety a notebooky a niečo podstatné do nich začali zapisovať. Keď cestujem vo vlaku, autobuse či MHD, vídam stovky podobných mladých ponorených hlboko do svojich virtuálnych svetov. Už len málokto má v ruke noviny, časopis či nejakú knihu. Ak, tak e-knihu, no to som fakt optimista. Viem, že drvivé percento mladých na svojich obľúbených Facebookoch, Twitteroch a iných spoločenských sieťach zdieľa s kamošmi, kde sa dajú kúpiť lacné svetríky, tričká, mikinky, tenisky, šminky a kde sa dá cez zľavu dobre najesť, prípadne si dohodnú žúr alebo sa pochvália fotkami z akejkoľvek akcie len preto, aby mohli dokázať, že tam boli. Dosť pochybujem, že naša omladina preberá, aký skvelý film, činohru, operu či balet včera videli alebo akú krásnu knižku čítali. Vyrástla nám tu generácia pekne prepojených primitívov, ktorí spolu nevedia komunikovať, hovoria zbastardenou slovenčinou a asi by nezvládli napísať súvislý list. Svoje mená a životy skrývajú pod vymyslené identity, pretože prijímajú skoro automaticky názory stáda, ktoré sú práve módne a ktoré ich akotak udržia v kolektíve kamarátov. Keďže žijú len pre prítomnosť a skoro úplne im chýba nejaké tušenie historických súvislostí, ani nevedia, že národ, ktorý sa nepoučil zo svojich historických chýb, si ich bude musieť zopakovať. A že ten národ sú teraz už aj oni.
knižná revue
4
knižná revue
18 / 2014
KNIHA AKO VÝZVA Výtvarníčka Elena Lichá-Zábranská (1948) zosumarizovala v monografii Ľuba Lauffová (FO ART) pohľad na tvorbu jednej z najzaujímavejších postáv slovenskej fotografickej scény (1949 – 2004). Aká bola vaša cesta k výtvarnému umeniu a tvorivej fotografii? Tvorivú fotografiu som išla študovať v neskoršom veku, pretože až vtedy nastali priaznivé okolnosti. Dlho som výtvarníčila ako autodidaktka. Nebolo mi to dopriate v študentskom veku, a tak som popri zamestnaní stavebnej inžinierky žila aj obdivom k umeniu. Kupovala som odborné knihy, chodila po výstavách. Pohli mnou najmä pobyty v New Yorku v 90. rokoch minulého storočia. Návštevy Guggenheimovho múzea, Múzea moderného umenia, galérií súčasného umenia v Soho, vždy ma oslovovali zo sveta dovezené nové trendy. Doma som sa zúčastňovala spolu s neprofesionálnymi výtvarníkmi súťaží, kurzov, plenérov. Mimoriadne dôležitá výzva prišla na Letnej fotografickej škole v Poprade v roku 2001 počas predstavovania Inštitútu tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Profesor Štreit vtedy povedal: „Máme radi, keď sú študenti starší, pretože sa to odráža na ich fotografiách, sú zrelšie a s takými študentmi sa nám lepšie pracuje.“ Bol to pre mňa podnet z Neba. Kombinované štúdium, kde môžete rozvíjať svoju tvorivosť, bez vekového obmedzenia uchádzača... Toto bolo to, čo som vždy chcela. Vieme, že ste túto životnú výzvu prijali... Inštitút tvorivej fotografie v Opave zanechá na študentovi punc jedinečnosti. Cítim vďačnosť, že som si túto jedinečnosť dopriala aj vďaka môjmu sympatizantovi
manželovi a rodine. Veď kufrík s farbami zn. Mánes som dostala od manžela hneď na prvé spoločné Vianoce. Aj keď som v minulosti vystavovala maľby, v súčasnosti si ma podmaňuje viac fotografické médium, baví ma zostavovať fotosekvencie, fotopríbehy do autorských kníh. Čo vás inšpirovalo na vytvorenie monografie o fotografke Ľube Lauffovej? Nikdy som sa s Lauffovou nestretla osobne, ale jej tvorba mi imponovala, jej fotografie pôsobili na mňa v socialistickej šedivosti atraktívne a mali šteklivú výpovednú hodnotu. Sledovala som jej výstavy, jej tvorivé posuny, ilustrácie. Rešpektovala som ju, a až keď náhle odišla z tohto sveta, zacítila som potrebu zblížiť sa s ňou a vykonať akési zadosťučinenie. V rámci diplomovej práce som začala robiť výskum jej diela a života. Publikácia je doplnená aj autentickými spomienkami rôznych osobností na Ľubu Lauffovú. Boli jej kolegovia ochotní viesť dialógy? Urobiť monografiu o Ľube Lauffovej bola nielen pre mňa jedna z možných výziev, ktorej sa buď chytíte, alebo nie. Vyžadovala si zodpovednosť i náročnosť prístupu, analýzu a syntézu všetkých dostupných materiálov. Komunikácia s ľuďmi, ktorí Lauffovú poznali, mi potvrdila silu jej osobnosti. Zbohatla som aj o spoznanie výnimočných ľudí tvoriacich slovenskú kultúru. Zuzana Chlebová
Foto Mišiak
BÁSEŇ 2014 Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík vyhlasujú XI. ročník súťaže Báseň 2014. Zúčastniť sa môžu žiaci základných škôl a osemročných gymnázií, a to v troch kategóriách: I. žiaci prvých a druhých ročníkov ZŠ, II. žiaci tretích a štvrtých ročníkov ZŠ, III. žiaci piatych až deviatych ročníkov ZŠ a príslušných ročníkov osemročných gymnázií. Téma básní je ľubovoľná. Rozsah nie je rozhodujúci. Každý účastník môže do súťaže poslať najviac tri ukážky svojej tvorby. Príspevky treba poslať napísané na počítači alebo písacom stroji na adresu: Vydavateľstvo DAXE a redakcia Maxík, Čajakova 3, 811 05 Bratislava 1. Každý súťažný príspevok musí obsahovať meno a priezvisko autora, adresu školy a triedu, ktorú súťažiaci navštevuje. Uzávierka súťaže je 15. novembra 2014, vyhodnotenie v decembri 2014. Výsledky uverejní časopis Maxík č. 6 a ďalšie médiá.
www.litcentrum.sk
AKTUALITY
tel.: 02/57 10 15 01 ww w.sfu.sk
[email protected]
Od roku 1999 je knižná produkcia SFÚ koncepčne rozdelená do štyroch samostatných edícií. Edícia Orbis Pictus prináša monografie významných tvorcov z histórie slovenskej kinematografie, Camera Obscura sa zasa usiluje podať plastický obraz o živote a diele stále aktívnych tvorcov slovenského i európskeho filmu. Camera Lucida je venovaná domácej i zahraničnej filmologickej literatúre a Studium prináša texty určené najmä študentom vysokých škôl filmového a humanitného zamerania. SFÚ vydáva aj knihy mimo stálych edícií a filmové periodiká – mesačník Film.sk a filmologický časopis Kino-Ikon. V tomto roku sa so záujmom čitateľov stretla publikácia Rozprava o westerne dvojice autorov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku. Predchádzali jej napríklad zaujímavý pohľad na tvorbu nášho významného režiséra Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry autorky Evy Vžentekovej či publikácia Eros, sexus, gender v slovenskom filme od filmovej historičky Evy Filovej. Pri príležitosti vlaňajšieho 50. výročia SFÚ sa k čitateľom dostala reprezentatívna obrazová publikácia v anglickom jazyku Best of Slovak Film od renomovaného britského filmového kritika Petra Hamesa. V súčasnosti sa pripravuje jej slovenské vydanie. Pracujeme aj na projekte doplneného a aktualizovaného vydania Dejín slovenskej kinematografie autorskej dvojice Václava Maceka a Jeleny Paštékovej z roku 1997 – bude bohatšie o súčasnú kinematografiu do roku 2013. V týchto dňoch sa k čitateľom dostal zborník príspevkov z 15. československej filmologickej konferencie v Krpáčove Film a kultúrna pamäť a do konca roka plánujeme vydať popularizátorskú publikáciu Naše filmové storočie autorov Františka Gyarfáša a Juraja Malíčka, ktorá je ich osobným pohľadom na dejiny filmu.
ARCHBOOKS A INÉ V budove Fakulty architektúry STU na Námestí slobody 19 v Bratislave otvorili nedávno nové kníhkupectvo Archbooks, ktoré poslúži nielen študentom a pedagógom tejto fakulty, ale aj širokému okruhu záujemcov o odborné publikácie z oblasti architektúry, stavebníctva, dizajnu, filozofie, výtvarného umenia či fotografie. Priamo v predajni je k dispozícii viac ako tritisíc titulov v rôznych svetových jazykoch, medzi nimi aj mnohé dnes už ťažko dostupné publikácie. Ich kompletný zoznam nájdete na webovej stránke kníhkupectva www.archbooks.sk. Ako uviedla vedúca predajne Janka Ondrigová, pracovníci vedia okrem aktuálnej ponuky zaobstarať na požiadanie zákazníka aj akúkoľvek inú knihu zo slovenského alebo zahraničného vydavateľstva. Kníhkupectvo Archbooks bolo založené pod vedením Vydavateľstva Eurostav, a tak na jeho pultoch nájdete i aktuálny sortiment ním vydaných kníh, ako aj najnovšie čísla odborných časopisov Eurostav a ARCH. Počas leta sa rozrástli aj bratislavské kníhkupectvá Martinus.sk a Gorila.sk. Knižnú ponuku Martinusu na Obchodnej ulici 26 nájdete už na dvoch poschodiach, na oboch sa nachádza takisto kaviareň Foxford. Kníhkupectvo Gorila.sk zasa otvorilo novú kaviareň s názvom Urban House na Laurinskej 14. A do tretice, nové kníhkupectvo v septembri otvorí aj Literárne informačné centrum v priestoroch bývalého zlatníctva na Námestí SNP 12 – viac o ňom budeme inforMária Rosová -rmovať v najbližších číslach.
www.litcentrum.sk
STĹPČEK DENISY FULMEKOVEJ
Dokonalí prváci Spisovateľku Gabrielu Futovú som zaregistrovala, keď sa moja staršia dcéra, vtedy ešte malá školáčka, domáhala jej knižiek. A tak jej postupne pribudli na poličku tituly s provokatívnymi názvami Hľadám lepšiu mamu, Naša mama je bosorka či Nezblázni sa, mamička. O niekoľko rokov neskôr som Gabiku spoznala osobne na literárnom festivale Prešov číta rád, ktorý spoluorganizovala. Moje šablónovité predstavy o tom, ako vyzerá a pôsobí spisovateľka knižiek pre deti (živila som v sebe predstavu, že je to rozvážna, príjemne spomalená matrónovitá teta s hlbokým zvučným altom), boli rozmetané. Gabriela bola dušou festivalu, energická, spontánna a plná entuziazmu, a to všetko s výzorom subtílnej blondínky. S mojou mladšou dcérou už máme prečítané prvé kapitoly Dokonalej Kláry, ktorá nedávno vyšla v reedícii (SPN – Mladé letá 2014) s ilustráciami Martiny Matlovičovej, hoci prvácke starosti sú ešte zdanlivo v nedohľadne. Avšak určite je dosť čerstvých prvákov, ktorí si príbeh dievčatka, čo je trochu horenos a zároveň má strach z toho, čo by nastalo, keby nebola najlepšia, čoskoro prečítajú sami. Na začiatku školského roka zasadne do školských lavíc zvyčajne vyše päťdesiattisíc prvákov, z ktorých by – za ideálnych okolností, ale aj pri nemalej snahe pedagógov – mohlo vyrásť vyše päťdesiattisíc čitateľov kníh! Detí, ktoré budú čítať rozprávky a veselé príbehy, ako je povedzme ten o dokonalej Kláre, a neskôr dospelých, ktorí by mohli hltať beletriu, poéziu, literatúru faktu a vlastne všetko rad za radom, ako sa na správne zanietených čitateľov patrí. Dobre, koniec snívaniu, ale nejakí čitatelia do tých lavíc určite zasadli. Možno sa tvária ako dokonalé Kláry, pretože čítanie nie je medzi deťmi až také bežné ako browsovanie v rodičovskom tablete. Mimochodom, v susedstve Dokonalej Kláry u nás býva Klára a mátohy a Klára a iglu od Petry Nagyovej-Džerengovej. Povedzte doma deťom, že je to ďalšia Klára, kvôli ktorej sa oplatí naučiť sa čítať.
18 / 2014
knižná revue
ZAHRANIČIE
ý ús tav Slovensk ý filmov Gr össlingová 32 81 1 09 Bratislava
Slovenský filmový ústav je jediným vydavateľom odbornej filmovej literatúry na Slovensku a svojou edičnou činnosťou sa snaží pokrývať všetky oblasti kinematografie i spôsoby uvažovania o filme. Predstavuje ho tlačová tajomníčka Simona Nôtová.
SLOVENSKO
PRE PRIAZNIVCOV FILMU
5
knižná revue
RECENZIE
SEDEMNÁSŤ NULA ŠTYRI
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Martin Vlado je Košičan, ktorý sa k svojmu genius loci v najnovšej knihe krátkych próz Sedemnásť nula štyri hlási bez predsudkov a negatívnych pocitov. Zároveň je vášnivým čitateľom a spisovateľom, na stránkach knihy túto svoju literárnu záľubu častejšie exaktne pertraktuje. Uvedené súradnice čitateľa cieľavedome presviedčajú o autobiografickom pôvode próz. A to už od prvej stránky, ba vlastne od obalu knižky, ktorému tróni dobová fotografia chlapčeka s podarovaným hračkárskym žeriavom. Prvá próza (Poctivá česká koruna) je skôr rozšírenou vtipnou črtou, všetky ostatné, a nie je ich málo – pätnásť, patria žánrovo do kategórie kratších až strednokalibrových textov. Niektoré poviedky sú jednoduchšie, iné komplikovanejšie fabulované, často sa v nich vyskytuje prekvapivá, ale nenásilná pointa. To, že fundamentom je Martin Vlado najmä básnik, v štylistike znateľne necítiť, avšak zaradenie viacerých poviedok s rovnakou ideou, len s iným spracovaním alebo variovaním zdanlivo rovnakého obsahu (Zapadákov, Africké príslovie) pripomína básnický refrén a iné, v poézii využívané opakovacie figúry. Práve tieto opakovania vyvolávajú dojem magického déjà vu. Dobre premiešaný kokteil, kde sa autor občas vracia do študentských čias a úžasných začiatkov literárnej tvorby, inokedy opisuje konanie depresívnych, životom unavených mužov, a dokonca zaznamenáva domotaný svet aj z pohľadu ženskej postavy (Dedinka v údolí), a vyskúša si rôzne rozprávačské pozície, má svoje zvláštne čaro. Čitateľ je vždy nanovo konfrontovaný s dobiedzavými otázkami o autentickosti prečítaného, realita a fikcia sa niekde zásadne odlišujú, inde naopak zlievajú. Jediné, čo v prózach vlastne ani raz nezarezonuje, je pracovné zameranie autora. Pred bránami zamestnania (pedagóg Technickej univerzity v Košiciach) s literatúrou zastal. Ale témy depresií a opätovne literárne spracované osudy mužov, ktorí dali výpovede zo zamestnania a zbavili sa ťarchy zodpovednosti za každý ďalší deň, dávajú tušiť podvedomím spracovávané vyčerpanie, ktoré dnes zamestnanie nezriedka so sebou prináša. Alebo aj za tým možno tušiť mystifikáciu? Istým spôsobom relaxu sa potom stávajú spomienky na mladšie roky, spomienky na situácie vnímané knižná revue
6
knižná revue
18 / 2014
Martin Vlado Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014
„Niektoré poviedky sú jednoduchšie, iné komplikovanejšie fabulované, často sa v nich vyskytuje prekvapivá, ale nenásilná pointa.“
s odstupom času veselšie alebo aspoň prijateľnejšie. A práve v tom tkvie rozlúštenie rébusu v názve Vladovej knihy – súvisí s poviedkou Zapadákov, s mladosťou a s pravidelným odchodom motoráčika... Ale čo ak jedného dňa ten skvelý spoj prestane premávať? Ľuboš Svetoň
DESATORO Peter Bilý, Peter Getting, Michal Hvorecký, Peter Karpinský, Zuzana Kepplová, Peter Krištúfek, Dorota Nvotová, Ján Púček, Jaroslav Rumpli, Svetlana Žuchová Vydavateľstvo Slovart 2014 Knižnú časť spoločného „projektu Činohry SND, vydavateľtsva (text vrátane preklepu odpisujem z tiráže knihy, pozn. MM) SLOVART a Vysokej školy múzických umení“, ktorý by mal priniesť odpoveď na otázku: „Ako vnímame Desatoro dnes?“ (zadná obálka), môžem označiť prinajlepšom za nie veľmi podarenú. Čo z toho, že desať poviedok napísali autori „svojsky a originálne“ (zadná obálka) – mimochodom, ak toto treba vyzdvihovať, čo to hovorí o úrovni slovenskej literatúry, resp. tejto reprezentatívne tváriacej sa desiatky – keď antológii chýba zásah redaktora? V mojej romantickej predstave figuruje (zodpovedný) knižný redaktor ako osoba, ktorá dohliada na kvalitu textu – možno miestami dokonca viac ako autor. V prípade Desatora je však poriadne odfláknutá, teda je neviditeľná a možno dokonca žiadna. Kniha tak pôsobí ako zlátanina toho, čo sa našlo po kútoch – tým nemienim útočiť priamo na autorov/ky, iba chcem poukázať na to, že je evidentné, že texty sú v surovom stave – nakoniec ani jazyková korektúra nie je lepšia. Takto sa do niečoho, čo sa tvári reprezentatívne (a reflexívne vzhľadom na stav spoločnosti, nedajbože, z opačnej
strany možno mienkotvorne), dostal napríklad: Bilého text, ktorý je totálne plytký a únavne deskriptívny a nezachráni ho ani použitie slova „konjunktúra“ (skôr mu priťaží); Hvoreckého beletristický komentár absurdnej apokalyptickej vízie budúcnosti, ktorý je silene vtipný aj silene vážny, čo z neho robí len smiešnu a totálne neuveriteľnú pózu; Púčekov rozťahaný tetraptych, ktorý sa zamotáva vo vlastných ornamentoch a v rozumnej verzii by bolo potrebné vyškrtnúť aspoň dva zo súčasných štyroch fragmentov a takisto odstrániť zbytočný polopatistický vysvetľujúci záver; Krištúfkov text, ktorý čitateľovi po syntaktickej stránke hádže neúnosné množstvo polien pod nohy (veľké písmená, vsuvky, zámlky); Gettingova poviedka, na ktorej je najzaujímavejšia scéna, ktorá je tak nechutná, že slabšie povahy možno aj napne... Každopádne, v antológii sa nájdu našťastie aj lepšie texty (zásluhou autorov, nie redakcie): Nvotovej poviedka je síce trochu zbytočne natiahnutá, čím stráca na údernosti a pomerne nefunkčne pôsobí aj magickorealistický motív zmrznutej polievky, ale v konečnom dôsledku je dobre čitateľná; Karpinského text plynie pomerne hladko a aj napriek tomu, že sa miestami javí veľmi mdlo, je celkom príjemný; s Kepplovej štýlom som zo začiatku trochu bojoval, ale v druhej polovici sa jej poviedka celkom upratala a nakoniec to bolo fajn... Kvalitou však najviac vyčnievajú: text Svetlany Žuchovej – autorka štvrté prikázanie rieši problémovo a veľmi dobre ho postavila do šedej morálnej zóny, navyše štylistika perfektne sedí na postavu rozprávačky príbehu; a veľmi pozitívnym prekvapením je pre mňa poviedka Jaroslava Rumpliho – text je veľmi svižný a svieži, autor dobre pracuje s napätím a tempom, výraz je fluidný a výsledný dojem veľmi dobrý. Bohužiaľ, antológia Desatoro nakoniec vďaka nezvládnutej redakcii knihy neobsahuje desať, ale (s prižmúrením oka) len tri a pol plnohodnotných povie-
www.litcentrum.sk
RECENZIE
PÍPEŤ Mikuláš Kočan Matica slovenská 2013 Mikuláš Kočan, popredný prozaik, poet, autor divadelných a rozhlasových hier, oslovuje čitateľskú obec románom situovaným do Bratislavy 70. rokov minulého storočia. Toto obdobie svojou zložitosťou ponúka viac príležitostí na reflexie, treba však hneď povedať, že Kočan, hoci sa nevyhýba zobrazeniu viacerých protirečení a pokrivení doby, nestavia sa do pozície sudcu, ani na vtedajšiu spoločnosť nenahliada cez jednofarebné – čierne alebo ružové okuliare. Pozadím príbehov lásky je Bratislava, najmä prostredie jej univerzity, s reálnymi postavami profesorov, s opisom atmosféry na prednáškach, na zväzáckych schôdzach či širšej spoločenskej atmosféry. Autor v priebehu deja ponúka obrazy spoločnosti, ktoré sú dostatočne výrečné, takže aj keď opisuje príbehy svojich postáv akoby z dištancu a nevkladá im do úst formalizmom zaváňajúce konštrukcie, ani zbytočne ich v podobe autorského komentára neideologizuje a nepolitizuje, cez ponor do ľudských osudov vytvára spoľahlivý obraz daných pomerov, ich charakteristických príznakov a deformácií. Už úvodné scény naznačujú, že román ponúka živo napísané psychologické portréty postáv, ktoré spoznávame najmä cez to, ako vstupujú do partnerských vzťahov či z nich vystupujú, pričom spravidla nejde o vzťahy tradičné a ani spoločnosťou priveľmi akceptované. Sú to napríklad vzťahy hlavnej protagonistky – rozvedenej a bezdetnej zrelej tridsiatničky Heleny k viacerým mužom rôzneho veku a rôzneho charakteru. Ak sme spočiatku náchylní odsudzovať Helenu za jej „partnerstvá“
www.litcentrum.sk
Etela Farkašová
HYPNOS Roland Oravský Forza Music 2014 Kniha Hypnos zvíťazila v súťaži Detektívka 2013. Vydavateľstvo Forza Music vyhlásilo aj Detektívku 2014 – ak sa chcete popasovať s týmto populárnym žánrom, môžete ešte do konca septembra posielať svoje príbehy, informácie:
[email protected]. Titul knižky 23-ročného debutanta a víťaza súťaže Detektívka 2013 označuje planétu. Prevažne pokrytú oceánom. Na jedinej pevnine sa nachádza Zariadenie obývané vedcami zo Zeme. Sem prichádza vyšetrovateľ Richard Linus, aby objasnil smrť jedného z členov osadenstva. Abel Morana, doktor astrobiológie so špecializáciou na astrogenetiku a astroembryológiu, vykrvácal poranený laboratórnym zvieraťom. Samozrejme, nielen v rámci pravidiel v podtitule uvedeného žánrového označenia „niečo nesedí“. Elementárna logika akéhokoľvek príbehu núti čitateľa pýtať sa, prečo si nehoda vyžaduje vy-
ZAHRANIČIE
Matúš Mikšík
šetrovanie? Veď zdanlivo je všetko v poriadku, no v skutočnosti sú pokusné objekty inteligentné. A navyše obdarené nadpriemerne odolným imunitným systémom, ktorý výskumníkom umožní vyvinúť sérum proti AIDS a rakovine. Vzhľadom na to, že na druhú z chorôb umiera Linusova manželka, sa vyšetrovateľ pri vypracúvaní záverečnej správy dostáva do ťažkej situácie. Práve onen konflikt záujmov tvorí myšlienkovú i dejovú podstatu knižky, jeho vyústenie si vychutnajte sami. Ja sa vrátim k priebehu príbehu a žánrovým limitom. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že Hypnos nie je detektívka, ale psychotriler s detektívnym námetom vo vedecko-fantastických kulisách. Záhada nespočíva v riešení vonkajšieho konfliktu, ale vnútorných rozporov. Počas deja je opakovane, niekoľkokrát spochybnené duševné zdravie nielen podozrivých, ale i samého Linusa. Narušené je teda jedno z pravidiel žánrovej schémy. Našťastie. Príbeh v genologicky čistej podobe by vyznel prvoplánovo naivne. Inými slovami, povedzme si to na rovinu, ako detektívka Oravského román zlyháva od začiatku do konca. Na začiatku neúplné informácie, odmietanie spolupráce. Konšpiračné stretnutie v jedálni, odkaz na tajomnom lístočku. Pravé riešenie spochybňuje manipulátormi predhodený !fingovaný falošný agent! „Skutočné odhalenie“ sa po krkolomnom tanci-stroskotanci pseudofínt pre istotu udeje vyrozprávaním, hrdina nelúšti. Keď sa kamufláž, naplánovaná s dôvtipnosťou hodnou úteku skupinky stredoškolákov z hodiny matematiky, zrúti ako domček z karát, prichádza fáza vydierania. Hrdina v nej emočne obstojí. Napriek banálnej, nešikovne skoncipovanej zápletke text dielka zaujme pomerne presvedčivým psychologickým stvárnením hrdinu a jeho vzťahu k ťažko chorej manželke. Navyše Oravský postupmi známymi už z gotických románov, konkrétne prostredníctvom ponurého počasia (na planéte počas celého deja prebieha miestne „obdobie dažďov“, ku každému pohybu a slovu si teda môžete predstaviť jemný šum, miestami, áno, bez preháňania, ide o povestné „kvapkanie na karbid“) umocňuje pôsobivo úzkostnú atmosféru. Spomenutá dilema v závere preto zaznie naliehavo, tragicky, bez prehnaného pátosu či moralizovania. Závažnej téme by nesporne prospelo, keby väčšmi šetrila trápnymi momentmi nezvládnutej žánrovej schémy, v ktorej sa text cíti ako v košeli zo žihľavy.
SLOVENSKO
dok. Prvé prikázanie konzumnej doby: „Kúpiš!“ by som teda osobne v tomto prípade porušil bez výčitiek svedomia.
s oveľa mladšími v ysokoškolá k m i , ktorým pomáha tým, že im vytvára vo svojom byte lepšie podmienky pre štúdium, postupne prenikáme do príbehu sklamanej ženy s nesplnenými túžbami a napokon oceňujeme jej veľkomyseľnosť, ktorá však bola často zneužitá... Podobne pôsobí oblúk, po ktorom sa pohybuje vzťah hlavnej mužskej postavy – vysokoškoláka Jana – k staršej pani Ester, matke jeho milenky. Hoci by sme boli náchylní dvojicu odsudzovať, pod vplyvom krátkej, no pôsobivej scény začíname vidieť úspešnú advokátku inými očami, spoznávame jej nenaplnené túžby, nespokojnosť s vlastným životom, ktorú zakrývala maskou... Kočanovi sa podarilo vytvoriť živé, plastické postavy reprezentujúce rôzne ľudské typy, ktoré sa odhaľujú nielen v bežných, ale aj vyhrotenejších situáciách. Posolstvo románu témou i literárnou kvalitou určite osloví aj širší čitateľský okruh a vzbudí zaslúžený záujem.
Miloš Ferko
18 / 2014
knižná revue
7
knižná revue
RECENZIE
OHROMNÉ MALIČKOSTI
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Anglický spisovateľ, filozof, novinár Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) vyniká šírkou tematického i žánrového spektra svojich diel. U nás je dlhšie známy azda ako autor Detektívnych príbehov otca Browna, v posledných rokoch sme však mali možnosť spoznať i jeho biografický román o sv. Františkovi z Assisi či Ortodoxiu – originálne, humornovážne rozprávanie o zmysle ľudskej existencie. V ňom autor rozvíja svoje povestné umenie paradoxu, keď hovorí o potrebe „spájať dôverne známe s neznámym, teda s tajomstvom“, čím dosiahneme schopnosť vnímať svet s úžasom, s očarením z neho, a na základe toho získame pocit, že je nám naklonený a môže nám v ňom byť dobre... Plné paradoxov sú aj eseje obsiahnuté v knihe s príznačným názvom Ohromné maličkosti, v ich pozadí zväčša nechýba skromný, no napínavý príbeh. Autor sa v nich zamýšľa presne nad tým, čo vložil do názvu: nad maličkosťami, ktoré sú len zdanlivo „maličké“ (všedné, obyčajné, nezaujímavé), no v skutočnosti – vďaka zmenenému pohľadu – získavajú ohromné rozmery (zaujímavosť, význam, dôležitosť). Mottom celej knižky by mohli byť úvodné autorove slová: „Nikto z nás sa dostatočne nezamýšľa nad vecami, na ktoré upiera svoj pohľad. Ale nedovoľme očiam odpočívať. Cvičme oči, kým sa nenaučia vidieť prekvapivé skutočnosti, na ktoré v prírode natrafíme tak bežne ako na natretý plot. Staňme sa očnými atlétmi...“ Je zrejmé, že autorovi nejde len o „oči“, ale aj o myseľ, pamäť, predstavivosť, že mu ide o nový uhol pohľadu, o nové videnie a chápanie vecí, udalostí, súvislostí, o ich nové, neošúchané interpretácie. Človek, ktorý sa stane „očným atlétom“, objavuje v každodennosti tajomno, priam zázračno, vo všetkom, s čím sa stretáva, nachádza čosi zaujímavé, podnetné, svet sa pre neho stáva nevyčerpateľným zdrojom údivu, očarenia, pretože ten „nikdy nezahynie na nedostatok divov, nanajvýš na nedostatok údivu“. Takmer v štyroch desiatkach esejí Chesterton dokazuje, že svet hýri neobyčajnými vecami, príbehmi, závisí len od nás, koľko sme schopní rozpoznať. Napríklad na jeho spoznanie ho netreba za každú cenu celý precestovať, stačí ho z jedného miesta pozorovať (sústredene, citlivo, vhĺbene), a naoko nehybný pozoknižná revue
8
knižná revue
18 / 2014
Gilbert Keith Chesterton Preklad Mária Pastirová Spolok svätého Vojtecha 2014
„O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jej postoj k pozorovaným veciam.“
rovateľ môže uvidieť viac ako uštvaný cestovateľ. Chesterton bravúrne dokazuje pravdivosť poučky literárnej teórie, že témou eseje môže byť čokoľvek: obsah vrecka, cesta v drožke, čakáreň na malej železničnej staničke, detské hračky a vzťah dospelých k nim, ale aj ležanie v posteli... O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jej postoj k pozorovaným veciam. Ťažko vybrať zo všetkých typov paradoxných situácií v knihe tie najvydarenejšie, no azda predsa spomeniem paradox cestovateľa, ktorý opúšťa Londýn, avšak na otázku, kam sa vybral na cestu, odpovedá, že do Londýna, ibaže cez viaceré krajiny Európy. Zmyslom cesty je návrat domov, príležitosť uvidieť známe miesta novým pohľadom, či ako to vyjadril protagonista: „Jediný spôsob, ako sa dostať do Anglicka, je odísť z neho.“ V esejach skĺbil spisovateľ humorný tón, prechádzajúci do irónie (výrečný je obraz anglického parlamentu či rôznych politických praktík) s filozofickými úvahami, ktoré prinútia pristaviť sa pri téme – a najmä – vyskúšať si čosi z „očnej atletiky“, z umenia uvidieť svet nanovo, s údivom. Etela Farkašová
PANTER V PODZEMÍ Amos Oz Preklad Katarína Karovičová Vydavateľstvo Slovart 2014 V slovenskom preklade vyšiel román Panter v podzemí izraelského spisovateľa a večného čakateľa na Nobelovu cenu – Amosa Oza. Slávny príbeh prináša beletrizovaný epizódny pohľad z jeho detstva. Amos vyrastal v intelektuálnom prostredí poznačený samovraždou matky. V opatrovníckej rodine si zmenil priezvisko na Oz (z hebrejčiny sila), ktorým chcel demonštrovať svoje politické presvedčenie socialistického sionistu.
Stal sa obhajcom mierovej koexistencie dvoch znepriatelených štátov – Izraela a Palestíny. Kľúč k tomuto neľahko získanému poznaniu možno nájsť v tomto románe. Svoje rozprávanie zasadil do Jeruzalema roku 1947, do zložitého obdobia britskej okupácie pred vznikom samostatného izraelského štátu. Autobiografický hrdina, 12-ročný chlapec prezývaný Profko pre svoju zádumčivú povahu, sa aktívne zapája do detského hnutia odporu. Počas porušenia zákazu vychádzania spozná britského seržanta Dunlopa, obdivovateľa židovskej kultúry, ktorý ponúkne chlapcovi možnosť vzájomného jazykového zdokonaľovania. Po počiatočnej nedôvere sa spriatelia, čo sa však nepáči Profkovým priateľom z hnutia odporu a stáva sa pre nich zradcom, odpadlíkom, dezertérom... Profko vidí v postave seržanta krehkého, vzdelaného človeka, ku ktorému „cíti nutkanie vystrieť ruky, nie podať, ale podoprieť ako dieťa alebo slepca“. Toto priateľstvo a prerod zatvrdnutého myslenia sú silným leitmotívom príbehu. Profko však tejto situácii nerozumie. Sám seba vidí skôr ako hrdinu a rád si domýšľa, ako môže z jazykových konzultácií nenápadne získať indície z okupantského tábora. V samote svojej fantázie ničí paláce, kancelárie a všetky miesta, odkiaľ vychádzajú rozkazy škodiace jeho krajine. V týchto výjavoch ponúka spisovateľ kľúč k pochopeniu toho, ako sa môžu detské vízie transformovať na extrémistické činy. Budúcnosť mnohých izraelských chlapcov stotožňuje so symbolom čierneho pantera ako samotárskeho zvieraťa. Viaceré priateľstvá boli vlastne len kamuflovaným putom motivovaným nenávisťou voči okupantom. Ako však potom možno odpustiť a pokračovať v budovaní svojho národa? Táto otázka sa stáva súčasťou zložitého arabsko-židovského nažívania, na ktoré hľadá Amos Oz vo svojich knihách odpovede. Nezabúda ani na tie najväčšie zverstvá a prikladá zopár silných pripomienok,
www.litcentrum.sk
RECENZIE
ANALFABETKA, KTORÁ VEDELA POČÍTAŤ Jonas Jonasson Preklad Mária Bratová Ikar 2014 Keď som zhruba pred rokom prelúskal románový a bestsellerový debut švédskeho autora Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, ukončil som recenziu v Knižnej revue 12/2013 vetou: Knihu tak možno dočítať ako jeden veľký vtip, veľký svojím rozsahom, no ešte väčšmi katarzným účinkom, ktorý vyvoláva. Spomínam to preto, že rovnaký pocit ma premkol aj po prevrátení posledného listu druhej Jonassonovej knihy Analfabetka, ktorá vedela počítať. Musím však priznať, že ten pocit už nebol taký intenzívny ako pri Starčekovi... Áno, je to vtipná groteska s ohromujúcou fabulou a neraz vyčarí úsmev, ale poetikou je ušitá podľa románovej prvotiny, čím gradácia, zápletky, dejové riešenia i pointy kapitol stratili do veľkej miery moment prekvapenia. Nie, nie je to výčitka, autor má svoj rukopis a drží sa ho – niekomu môže práve takýto prístup čitateľsky vyhovovať, veď spomeňme si na nezabudnuteľných Iľfa a Petrova: tam to tiež bolo na jedno kopyto a aká veľká zábava... Autor stavil aj na totožnú typológiu hlavnej postavy: nevzdelaná černoška Nombeko Mayeki z predmestia chatŕč v Johannesburgu je svojou chudobou rovnaký sociálny vyde-
www.litcentrum.sk
Radoslav Matejov
ALICA A... PODOZRIVÉ RANDE Karen McCombieová Preklad Milada Butková Vydavateľstvo Fragment 2014 Alica je trinásťročné dievča, ktoré sníva „o romantických veciach aj v situá-
ZAHRANIČIE
Daniel Hevier ml.
ciách, ktoré nie sú vôbec romantické“. To ju často privádza do rôznych problémov a trápnych situácií, z ktorých sa následne vymotáva s pre ňu typickým nadhľadom. Má netradičný život a keďže kniha Alica a... podozrivé rande je pokračovaním knihy Alica a... jej bláznivá rodinka, čitatelia už asi hlavnú hrdinku ako-tak poznajú. Ak však predošlý diel nečítali, Alica im rada zopakuje „rozprávku o neviditeľnej mamičke“. Tu sa začína rysovať závažná rodinná situácia – matka, takpovediac, opustila svoju rodinu. Téma je podaná s patričnou dávkou serióznosti, čím sa odlišuje od atmosféry celej knihy preplnenej humornými hláškami. Avšak práve to môže pôsobiť ako vhodný výchovný moment u násťročných čitateľov. Tí vnímajú rozdiel medzi odľahčenou a vážnou témou veľmi citlivo, a preto oceňujem spracovanie témy aj v zdanlivo jednoduchej a zábavnej knižke. Absencia matky môže byť spúšťacím mechanizmom pre identifikáciu mnohých čitateliek s Alicou – nech už sa cítia osamelé z akýchkoľvek príčin. V Alicinom živote sa vyskytujú aj iné problémy, napríklad klasicky tínedžerské platonické lásky, a na záhadnom správaní jej otca je vybudované napätie knihy. Alica, jej súrodenci a kamoš Billy sa zmenia na amatérskych detektívov, aby veľké tajomstvo vyriešili. Autorkin štýl písania je nepochybne zaujímavý a prekvapivo inovatívny: v záplave dievčenských románov na súčasnom trhu ponúka citlivú, ale pritom odľahčene napísanú sondu do duše pubertálneho dievčaťa. Musím knihe pripísať ešte ďalšie pozitívum: jej jazyk ma milo prekvapil tým, že je hovorový, ale nie povrchný. Toto je zásada, ktorú by si mali zrejme osvojiť viacerí autori píšuci pre tínedžerov. Aj pre nich sa totiž dá písať originálne, sviežo a určite to zanechá lepší dojem než ťažkopádna klišéovitosť. Špeciálne oceňujem dobrý preklad z angličtiny Milady Butkovej, v ktorom sa napríklad pre skejtové baggy jeans našiel vhodný slovenský ekvivalent vrecové skejťácke nohavice. Názov knihy mi asociuje diela Lewisa Carrolla. Aj keď kniha nemá so známou Alicou v krajine zázrakov okrem mena hlavnej hrdinky nič spoločné, dalo by sa zovšeobecniť, že ide o ďalšiu dobrú Alicu, ktorú stojí za to si prečítať, no v rebríčku priorít by ste ju mali mať rozhodne až za tou Carrollovou.
SLOVENSKO
aby rozpovedal o svete, „ktorý vedel, mlčal a nechal umierať“. Kniha Panter v podzemí sa odohráva v atmosfére smutného Izraela, v ktorom sa prelína tichá minulosť preživších s vráskami tých, čo myslia na nový spravodlivý izraelský štát, v ktorom by mohli byť konečne Abrahámove deti šťastné.
denec, ako bol starček svojím vekom. Tento charakterizačný predsudok sa však v príbehu obracia, keď sa Nombeko svojou schopnosťou počítať dostane do stredu diania vážnych geopolitických problémov, rovnako ako to robil starček svojou schopnosťou rozumieť výbušninám. A pokiaľ ide o výbušninu, tá má svoje podstatné miesto aj tu: Nombeko si prosto z Južnej Afriky pošle trojmegatonovú atómovú bombu do Švédska, kde sa zanedlho stane oficiálnym utečencom, a potom... Potom sa začína doslova kombinačný koncert majstra Jonassona. Kulminuje v ňom osudové s burleskným, vážne s humorným tak, aby všetky uveriteľné varianty, ktoré čitateľ predpokladá pri možnom zavŕšení kapitol i celého deja, vyzneli neuveriteľne, a tie najneuveriteľnejšie vytvorili chrbticu rozprávania poriadne prehnutú od smiechu! To, čo tohto spisovateľa robí výnimočným, je predovšetkým uplatnenie viacerých druhov humoru: od láskavého a chápavého cez kritický, absurdný až po čierny. Anekdotickou pestrosťou môže cez individuálny rozmer postáv presiahnuť až po globálnejšie a vážnejšie témy, ako je politická nespravodlivosť, korupcia či rasizmus. Text tak nadobúda rozmer nielen zábavného čítania, ale aj spoločenského románu. Jonasson teda druhou knihou kvalitatívne nadviazal na debut. Pre obe platí ešte jedna zásadná vec: autor cez svojho rozprávača napriek divokým dejovým zvratom preferuje harmonizáciu ako výsledný pohľad na život. Dobrým sa dostane dobré, a tí zlí sú potrestaní. Takže, aby som sa vrátil na začiatok: katarzný účinok nevyplýva len z vtipnosti knihy, ale podieľa sa na ňom aj dávka rozprávkovosti. Táto vtipná rozprávka pre dospelých si dokáže získať čitateľa.
Jaroslava Šaková
18 / 2014
knižná revue
9
knižná revue
TÉMA
UMELCI A ICH TEXTY
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Francúzska literárna kritika vymedzila v 60. rokoch minulého storočia jasnú hranicu medzi autorom a jeho dielom. Zaslúžil sa o to najmä Roland Barthes, ale aj Marcel Proust, ktorý vo svojej eseji s názvom Proti Sainte-Beuveovi napadol metódu tohto literárneho kritika konca 19. storočia, vychádzajúcu z predpokladu, že literárne dielo je v prvom knižná súťaž rade odrazom života autora a prosrevue tredníctvom toho ho možno aj interpretovať. Proust sa ohradil, že Sainte-Beuve zaslepený škandálmi a nepodstatnými životopisnými údajmi prehliadol skutočných géniov, akými boli Baudelaire a Nerval. S radikálnym odmietnutím autobiografických vplyvov na literatúru si možno (do istej miery) vystačí literárna veda v jednom zo svojich teoretických prístupov, nie však prekladateľ, ktorý si uvedomuje, že od života autora, atmosféry doby a tajomstiev ukrytých medzi riadkami textu sa odosobniť nemôže. Albert Marenčin vo svojich „profiloch, skiciach, siluetách“ Guillauma Apollinaira, Andrého Bretona, Benjamina Péreta, Alfreda Jarryho, Jeana Cocteaua, Jeana Ferryho, Henriho Michauxa, Eugena Ionesca, Aimého Césaira a Alaina Robbe-Grilleta v knihe Básnici a rebeli (Marenčin PT 2014) viackrát zdôrazňuje význam prepojenia života s poéziou týchto básnikov. Desať textov, ktoré boli vydané alebo zamýšľané ako doslovy k prekladom, tvorí obraz jedného prúdu francúzskej avantgardnej poézie a ducha doby prvej polovice 20. storočia. Hneď v prvom portréte Guillauma Apollinaira autor naznačuje svoj postoj k autobiografickosti a poézii, ktorá znamenala formálny aj myšlienkový prelom a ovplyvnila ďalšie generácie básnikov a škôl: „Alkoholy sú bilanciou štrnásťročnej básnickej
praxe; sú výsledkom destilácie, ale aj kvasenia – a nie je to len slovná hračka, ak pod tým rozumieme dva procesy, ktoré sa u Apollinaira stále prelínajú: proces tvorby a proces života.“ Apollinairov proces tvorby predstavoval odklon od realizmu, od básní veteránov symbolizmu v čase, keď bolo okolo neho „viacej básnikov, no málo poézie“, a jeho vplyv na českých a slovenských básnikov autor štúdie dopĺňa aj listom Laca Novomeského. V názve knihy však nie sú len básnici, ale aj rebeli – a v tomto prípade nejde len o rebéliu proti zaužívaným poetickým formám. Ide predovšetkým o protest proti stavu, v akom sa nachádza spoločnosť, v prípade revolucionára Benjamina Péreta, o vzburu parížskeho l‘enfant terrible Jeana Cocteaua či výsmech absurdnosťou Eugena Ionesca. Životný postoj a poézia obyčajne splývajú v jedno a pre históriu je zrazu nepodstatné, koľko zo životopisných historiek tvorí mytológia, pokiaľ poézia neprestáva rezonovať pravdivosťou. Jedným z najfascinujúcejších básnikov zo zbierky je bezpochyby zakladateľ surrealizmu André Breton, ktorý hádam najvýraznejšie spojil verejné (v tomto prípade tvorbu) s osobným, keď vyhlásil: „Život človeka nie je len jeho privátnou vecou.“ Veľkosť autora spočíva „v jeho mravnom postoji, ktorý dáva jeho literárnemu prejavu hodnotu a zmysel.“ Napriek paradoxom, protirečeniam a duálnosti surrealizmu existuje konštanta, ku ktorej Breton smeruje, a tou je revolta: „Jedine láska, poézia a umenie dokážu človeku prinavrátiť sebadôveru a dať ľudskej myšlienke krídla, aby znovu vzlietla.“ Kniha Básnici a rebeli však nie je len zbierkou textov venovaných francúzskym básnikom, je kolážou zo slov, výpovedí a príbehov. Bližšie než k literárnemu hodnoteniu má k poézii samotnej. Podobne ako Bretonova predstava slobody má farbu človeka, aj za knihou Básnici a rebeli stojí osobnosť jej autora. O knihu môžete súťažiť zaslaním kupónu Marenčin PT. Aňa Ostrihoňová
Existujú tisícstranové príručky, ktoré sotva niekedy niekto kratšia časť ponúka kompletný náprelistuje, ale sú aj krátke „príručné dielka“, ktoré sa oplatí vod – jednu z praktických možností, nosiť so sebou stále, lebo je radosť ich čítať. Zvlášť, ak ide o jed- „ako na písaný text“, druhá je vlastne nu z príručiek tvorivého písania, ktoré ste doteraz našli v kníh- autorskou analýzou textov od umelkupectvách len v češtine. Hoci kniha Jana Svenungssona Ume- cov, ako Man Ray, Paul Klee, David lec a písanie (VŠVU – Vydavateľstvo Slovart, preklad Martina Hockney a iných. Práve táto časť poHerbst) má presné určenie – pre vizuálnych umelcov. Aj keď to núka (nielen umelcom) možnosť nana prvý pohľad vyzerá obmedzujúco, je to jej nesporný klad. dobudnúť užitočnú schopnosť zhostiť Autor je sám umelec a písaním o písaní ako o probléme, ktoré- sa cudzieho textu na báze interpretáho sa výtvarníci často ľakajú a nevedia zhostiť, má presne vy- cie, a to aj inak ako slovami. medzený tematický i čitateľský okruh. A práve preto ponúka Práve preto a pre celkom jednoduoveľa viac. ché vety „Písanie je remeslo. Je možné Kedysi som sa pokúšala naučiť písať budúcich kunsthistori- naučiť sa lepšie písať. Začnite so štúdiom dostupnej literatúry kov a umenovedcov. Mnohí z nich však boli absolventi stred- a zaznamenajte si všetko, čo považujete za zaujímavé.“ vnímam ných umeleckých škôl a text bol pre nich náročné médium, obrovský potenciál tejto knižky pre študentov „čohokoľvek“, keďže obraz alebo socha nemajú úvod, kde sa treba vyjadrovať uceleným písa„Je to esejistický text s vysokou ným textom. Zo štýlu predkladaného jadro, záver, poznámkový aparát a vyžaerudíciou a minimom cudzích dujú úplne iný typ imaginácie. Z tohto dielka vidieť, že Jan Svenungsson píše slov.“ pohľadu lepšie pochopíte, prečo ma kninielen rád, ale aj dobre. Bolo by výborné, ha švédskeho výtvarníka vyučujúceho keby sa každému, kto po tejto knižke vo Viedni zaujala od prvého riadku. Presne takúto zrozumiteľ- siahne, dostal jeho štýl „pod kožu“, aby sa dokázal písomne nú „učebnicu“ vtedy mať! Je to esejistický text s vysokou erudí- vyjadrovať podobne jasne a šarmantne sprevádzať čitateľa téciou a minimom cudzích slov. Zjednodušene možno povedať, mou tak, aby sa tešil na každú novú vetu. Miroslava Kuracinová Valová že sa delí na dva hlavné okruhy: Ako píšem a Ako píšu iní. Prvá, knižná revue
10
knižná revue
18 / 2014
Kupón vydavateľstva Marenčin PT nájdete na strane
24
www.litcentrum.sk
TÉMA
Jozef Leščinský (1955) je profesorom na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku a docentom Starého zákona na Teologickej fakulte KU so sídlom v Košiciach. Vydal štúdie, monografie a v roku 2012 aj zbierku obdivuhodných esejí Perlový náhrdelník, v ktorých znamenito prepája biblické príbehy s dejmi literárno-umeleckých diel. S bohatosťou poznania, myslenia, výkladu, reflexií a najmä interpretácií sa stretávame i v jeho publikácii Hermeneutika s podtitulom Krátky náčrt dejín interpretácie (Verbum), ktorá pozostáva z troch základných častí: Biblická hermeneutika, Filozofická hermeneutika, Teologická hermeneutika. Samotný pojem hermeneutika možno chápať ako filozofický spôsob výkladu obsahu textov. Autor sa v úvode k takmer 500-stranovej knihe vyjadril, že „nemá iný cieľ, než panoramatickým spôsobom nahliadnuť na spôsoby, akými sa v dejinách myslenia pristupovalo k výkladu slova v nespočetných náboženských, filozofických a literárnych textoch, k špecifikácii ich zmyslu a k interpretácii myslenia a života vôbec“. Podotýka, že jedným z podnetov pre jeho záujem o hermeneutiku bola prednáška J. Ratzingera o Písme a jeho súčasnej možnej interpretácii. Hermeneutika, ako pripomína Leščinský, nepredstavuje len interpretáciu textu, ale aj sprostredkovanie, porozumenie a aktualizáciu jeho zmyslu. Autor predstavil v knihe vývin interpretácie od klasického gréckeho obdobia cez Starý zákon po súčasnosť; osobitnú pozornosť venuje Biblii a teológii v stredoveku, v čase reformácie a v čase osvietenstva, čiastočne v 20. storočí. Filozofická hermeneutika zahŕňa aj
históriu a lingvistiku a autor obracia pozornosť na často diskutované filozofické smery a ich predstaviteľov. Dozvieme sa, že do hermeneutiky sa zaraďuje aj preklad z jazyka do jazyka i komentár k nemu. Autor sa zaoberá tiež stroskotaním „veľkých idealistických systémov“, čo sa odrazilo aj v teológii. Pozornosť venuje psychoanalýze, fenomenológii, existencializmu, štrukturalizmu, pri súčasnom myslení si všíma hermeneutickú pluralitu a moderný konflikt interpretácií. Leščinský si kladie otázku, „akými prostriedkami sa možno dopracovať k vysvetleniu a rozumeniu niečoho v prostredí duchovných vied“. Dôležité pojmy, ktorými sú jazyk a myslenie, vysvetľuje na základe biblických a antických textov. Autor
Druhý ročník publikácie TOP 5 (editori Marta Součková, Ján Gavura, Richard Kitta, OZ FACE) treba hneď v úvode pochváliť a odporúčať. Oceniť jeho vydanie možno najmä preto, že v slovenskej vede existuje len málo textov podobného literárnokritického zamerania, no ich potreba a túžba po nich (zvlášť medzi študentmi literatúry) je evidentná. To si uvedomujú aj samotní autori, ktorí sa do veľkej miery pohybujú vo vysokoškolskom prostredí, azda aj preto vytvorili súbor akýchsi rebríčkov najzaujímavejších piatich prozaických a piatich poetických kníh, ako aj piatich výtvarných projektov z roku 2011 spojených s interpretáciami. Prozaický blok otvára M. Kendra analýzou Ballovej novely V mene otca. Príspevok skúma jej prepojenie s inými autorovými textami, semiotické aspekty dotvárajúce rozprávanie, ako intertextualita a intratextualita, či dekóduje rozvetvený topos rodiny. Kendra odkazuje na viaceré štúdie či recenzie, neostáva však v referenčnej rovine, ale živo s nimi polemizuje. D. Lešová sa v analýze románu Miesta v sieti od Veroniky Šikulovej špecificky venuje otázke rodového členenia sveta. Knihu Hraničný prípad od Pétera Hunčíka považuje L. Machala za výnimočnú minimálne z jedného dôvodu: bola zaradená do desiatky nominovaných titulov ceny Anasoft litera v roku 2012. Medzi finalistami bola i spomínaná Šikulová, ale aj ďalšie dve prózy zaradené do zborníka: Carpathia od Maroša Krajňaka a Dandy Michaely Rosovej. V prvom prípade sa P. Markovič zamýšľa nad priestorom textu, interpretácii Dandyho od M. Součkovej predchádza stručný prehľad tematickej i lexikálnej detabuizácie v ponovembrovej literatúre.
Básnický výber začína I. Hostová analýzou zbierky Básne „zabudnutého“ Františka Andraščíka. V interpretácii zbierky Havranjel od Evy Luky M. Klapáková uvažuje o etymológii samotného názvu, no aj o „vplyve japonskej kultúry, motívoch sna a snenia, ženstva a materstva, o spôsobe modelovania partnerských vzťahov či telesnosti“. Pomerne rozporuplne vníma zbierku Tichožitia L. Šafranová. Podľa nej má Stanislava Repar vhodné predispozície na napísanie kvalitného umeleckého textu, avšak v tomto prípade často nebola schopná „sebareflexie“ a nevyhla sa „neraz i začiatočníckym nedostatkom“. Vari najväčší rozsah publikácie zaberá interpretácia zbierky Agda Bavi Paina Rytier bez básne a Hany od P. Triznu, azda preto, že zaoberať sa jeho tvorbou znamená poukázať aj na autorovu mystifikáciu. Poetický blok uzatvára J. Gavura analýzou zbierky Martina Vlada Olej. Posledná časť knihy ponúka rýchly, no pútavý pohľad na súčasnú výtvarnú scénu a nové médiá, je doplnená mnohými fotografiami, ukážkami a grafickými stvárneniami. Analyzuje sa v nej tvorba M. Adamčiaka, J. Vasilka, umeleckej skupiny Kassaboys, M. Čorejovej a J. Šicka mladšieho.
www.litcentrum.sk
„Hermeneutika... nepredstavuje len interpretáciu textu, ale aj sprostredkovanie, porozumenie a aktualizáciu jeho zmyslu.“ aktualizuje význam hermeneutiky aj v tom, že chýba ako predmet pri vzdelávaní učiteľov. Následkom je napríklad to, že žiaci a študenti stále menej rozumejú textom, ktoré čítajú. Leščinský volá po návrate ku klasickému humanitnému vzdelávaniu vrátane kresťanskej kultúry. Absenciu tohto poznania a myslenia pokladá tiež za príčinu krízy súčasnej vzdelanosti, no i za príčinu istej krízy v cirkvi. Táto kniha predstavuje prvé rozsiahle dejiny hermeneutiky v našich pomeroch; autorove výklady a úvahy z nej vytvorili študijný materiál pre všetkých, ktorým záleží na duchovnom živote a vzdelanostnej úrovni. Hermeneutika sa podľa Jozefa Leščinského stala dnes „absolútnou predsieňou myslenia“.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Gabriela Rakúsová
Magdaléna Kramárová
18 / 2014
knižná revue
11
knižná revue
TÉMA
ČAS NA ROZPRÁVKY Každé detstvo by mali sprevádzať klasické rozprávky, ako Soľ nad zlato, O Popoluške, Princezná so zlatou hviezdou na čele... Aby na ne nezabudli ani dnešné deti a ich rodičia, vydavateľstvo Príroda ich vydalo pod názvom Babičkine rozprávky nad zlato. Zbierka predstavuje výber 25 najkrajších rozprávok českej spisovateľky Boženy Němcovej. Nájdete tu rozprávky, ako Princ Bajaja, O dvanástich mesiačikoch, O Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi, Ružový púčik a mnoho
ďalších. Príbehy vybrala a prerozprávala Zora Špačková. Vizuálne ich spodobnil Martin Mrva farebnými ilustráciami. Aké by to bolo detstvo bez knihy o navlas rovnakých dvojičkách Danke a Janke (SPN – Mladé letá)? Príbehy školáčok porozprávala popredná spisovateľka pre deti a mládež Mária Ďuríčková. Dievčatá sa hašteria, doťahujú, ale si i vzájomne pomáhajú. V situáciách, ktoré zažívajú, sa ocitne nejedno dieťa, azda preto im je kniha po generácie taká blízka. Už jede-
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Klasické rozprávky nájdete tiež v knihe Rozprávky na dobrú noc (Vyd. Slovart, preklad Zdenka Hudáková). „Láska k čítaniu a chápanie literatúry je jedným z najväčších darov, aké môže dospelý dieťaťu dať,“ píše sa v úvode knihy, ktorá si najmenších čitateľov získa už vizuálnou úpravou. Koláž protagonistov na obálke zodpovedá detskému videniu (nielen) fantastického sveta: priamočiaro, farebne a tak trochu gýčovo s množstvom zlata vo vlasoch princov a princezien či huncútstva v antropomorfizovaných neživých predmetoch. Rodičov, ktorí čítajú svojim potomkom pred spaním, stále ubúda, pretože sú často pracovne zaneprázdnení. Možno by sa ani H. Ch. Andersen nestal slávnym rozprávkarom, keby mu jeho babička nevyrozprávala mnohé príbehy. Hlavným znakom osemnástich rozprávok v publikácii je ich obsahová stručnosť – texty sú výrazne skrátené a tento priestor vypĺňajú ilustrácie. Nadčasové poučenia a ľudové múdrosti vyplývajúce z príbehov autori ponechali, ba čo viac, niekde ich verbalizujúc vmiesili do záveru rozprávky.
knižná súťaž revue
náste vydanie napovedá, že k príbehom o školáčkach sa radi vraciame. Stránky navyše osviežujú ilustrácie Boženy Plocháňovej. Obe knihy môžete získať v súťaži, ak pošlete kupóny vydavateľstiev zo strany 24
Vyzerá to tak, že ďalší slovenský rozprávkar sa podujal na úlohu zblížiť naše deti s čiernym kontinentom. Po Rozprávkach z čiernej Afriky Marka Vadasa to vzal Ľuboslav Paľo z úplne inej strany. Jeho kniha Kde je Afrika? (Trio Publishing) s veselou obálkou je adresovaná deťom okolo troch rokov. Paľo bol pri tvorbe knihy sebestačný, vytvoril text aj ilustrácie. Jeho Afrika je na rozdiel od Vadasovej síce menej záhadná a jednoduchšia, ale na druhej strane o to bližšia tunajším deťom a farebnejšia. Ukazuje, že hroch, slon či žirafa v ZOO alebo cirkuse nežijú v klietkach dobrovoľne, a že ich pôvodná domovina je v exotickej Afrike. Poučí ich aj o etike správania sa k zvieratám. Text rozpráva príbeh malého hrošíka Rina (na obrázkoch vyšiel Paľovi naozaj rozkošný s veľkými očami a malými rožkami), ktorý býva v ZOO často smutný. Keď do jeho ohrady spadne deťom zo školského výletu kniha, Rino ju nezje, ako sa obáva učiteľka, ale namiesto toho ju celú prečíta. Vydarený výchovný moment na malom priestore: hrošík zisťuje, že je v cudzej krajine a jeho skutočným domovom je Afrika. Odvtedy sa celé jeho úsilie sústreďuje na návrat ku koreňom. Všetkých naokolo sa malý Rino vypytuje, kde ten kontinent nájde. Poučenie pre deti z jeho hľadania znie, že ak niečo naozaj chcete, musíte pre to urobiť všetko, netreba sa báť pýtať a byť zvedavý. Veronika Cosculluela
knižná súťaž revue Mnohé z textov časom podľahli nespočetným knižným či televíznym úpravám, a tak sa čítanie originálov môže stať objavným putovaním po stopách Andersena. Spomeňme krásnym smútkom opradené Dievčatko so zápalkami, ktoré sa od originálu v mnohých spracovaniach líši koncom – v zmysle rozprávkového žánru už dokonca aj šťastnou záchranou dievčatka pred zamrznutím. Medzi rozprávkami v knihe sa stretneme aj s neúnavnou prácou bratov Grimmovcov, ľudovými rozprávkami ústne tradovanými už od 17. storočia, a čo je veľkým vkladom publikácie, vo výbere sa ocitajú i menej známe príbehy, ako napríklad Škriatkovia a šuster. Čítanie z tejto knižky prinesie nielen radosť z prežívania víťazstva dobra nad zlom, ale aj z objavovania stôp v súčasných rozprávkach či iných prepracovaniach. Podobnosť príbehu Medovníkového mužíčka detskí čitatelia odhalia v iných európskych verziách alebo v našom slovenskom pampúšikovi. A jeho vizuálne dvojča zas vo filmovom Shrekovi. Rozprávky sú neoddeliteľnou súčasťou života človeka nezáležiac na veku. Presviedča nás o tom i tento súbor príbehov.
Leporelo ...azda preto je nás toľko živých bytostí na svete (Vl. nákladom) prijateľnou a zrozumiteľnou formou učí deti nielen to, že každý je iný, ale aj to, že vnímanie inakosti je subjektívne. Autorka deťom vysvetľuje, čo je to uhol pohľadu a čo individualita. Zároveň upozorňuje, že individuálne vnemy možno porovnávať a rozširovať si tak poznanie. Učí teda empatii a rešpektu voči vnímaniu iného. Učí, že malý, zraniteľný, zdanlivo nedôležitý nemusí byť len hmyz, ale z iného uhla pohľadu sa takým môže javiť aj človek – a najmä dieťa. Nie je to však hrozba, ale skôr nenápadná výzva k zodpovednosti. S tým korešponduje aj obrazové riešenie leporela. Ilustrácie otvorene ponúkajú len malý výrez sveta. Kompozície obrázkov pracujú s detailom a takmer filmovým rámcovaním: kus ruky či nohy dvoch detí tak poukazujú na svet, ktorý existuje, aj keď je mimo nášho zorného poľa. Toto milé leporelo môžete vyhrať v súťaži, ak pošlete kupón LEPORELO zo strany
24
Mária Ferenčuhová
Alena Štrompová
knižná revue
12
knižná revue
18 / 2014
www.litcentrum.sk
ESEJ
FENOMÉN YOUNG ADULTS
www.litcentrum.sk
vy je však spojená aj veľká miera zodpovednosti. Z obyčajného študenta sa stáva tajný agent. Autorka vytvorila premyslený systém pravidiel cestovania v čase, ktorý v texte na niekoľkých miestach konfrontuje aj s rôznymi vedeckými teóriami a úvahami. Postupné odkrývanie týchto pravidiel spolu s jemným a citlivým zachytením Jacksonovho vzťahu k priateľke Holly, priam ukážkovo štylizovaným bojom medzi povinnosťou a láskou, predstavuje základný pilier budovania kompozície príbehu celej trilógie. Séria kníh Medzi nebom a zemou od Stacey Kade je situovaná do tradičného amerického prostredia súčasnosti. Alona Dareová, kapitánka roztlieskavačiek a kráľovná školy, pri dopravnej nehode zomrie, no jej duch zostane na zemi. Hovorový štýl rozprávania, blízky reči mladých ľudí, výborne doplnený prvkami humoru až sebairónie, prekvapivo spracúva aj závažnejšie filozofické otázky. Prostredníctvom konfrontácie pohľadov dvoch postáv, v kolektíve kedysi rešpektovanej Alony a outsidera Killiana, autorka nielen porovnáva ich odlišné životné štýly, ale poukazuje aj na to, koľko toho majú naoko spoločensky rozdielne svety spoločného. Z tejto série vyšli v slovenskom preklade zatiaľ diely – Stratená duša a Kráľovná duchov (obe preklad S. Mladý). V uvedených príbehoch vystupujú postavy s nereálnou alebo zatiaľ neobjavenou výnimočnou schopnosťou, no každá z kníh v sebe nesie aj dôležité posolstvo pre mladého človeka. A to myšlienku, že odlišnosť jednotlivca, ktorá je taká špecifická a niekedy skľučujúca pre každého z nás, nie je prekážkou v dosiahnutí šťastia, ale práve naopak, je tou správnou cestou, ktorá umožňuje v živote šťastie dosiahnuť. Ľubica Psotová
ZAHRANIČIE
Mladí ľudia čítajú radi. Samozrejme, toto tvrdenie neplatí celoplošne a bez výnimky, no stále je v kategórii tzv. násťročných mnoho tých, ktorí uprednostňujú pred akoukoľvek multimediálnou zábavou práve knihu. Vydavateľstvá si túto skutočnosť uvedomujú, a tak každý rok zaraďujú do svojich edičných plánov aj tituly venované mládeži. V rámci edície Young Adults prináša Vydavateľstvo Fragment hneď niekoľko kníh, ktoré oslovia najmä mladé čitateľky. Príbehy odohrávajúce sa na hranici medzi reálnym a iracionálnym, neraz výrazne obohatené prvkami sci-fi, tajomstvom či správne načasovaným napätím, spracúvajú obľúbené témy lásky a medziľudských vzťahov. Ich hrdinovia prežívajú bežné problémy školopovinnej mládeže – starosti v rodine, s učením či pedagógmi, viac alebo menej úspešné pokusy zapadnúť do kolektívu, potrebu získať si náklonnosť srdcu blízkeho človeka, prekonať vlastné opakované pocity neúspechu a zlyhania. Každá z kníh iným spôsobom, vďaka inej schopnosti postavy, nahliada na problematiku každodenného života, čím umožňuje čitateľom nájsť ďalšie aspekty riešenia svojich problémov, spoznať nové možnosti uvažovania. Trilógia Julie Crossovej Búrka, z ktorej v slovenskom preklade vyšli zatiaľ dve časti – Uväznený v čase (preklad M. Srnková) a Vo víre minulosti (preklad Z. Sadloňová) – vykresľuje príbeh Jacksona Meyera, na prvý pohľad obyčajného amerického študenta. Jackson má špeciálnu schopnosť – dokáže cestovať v čase. Dlhé roky o nej nevedel, napokon mu úplne zmení život. Postupne odhaľuje rôzne rodinné tajomstvá a nachádza odpovede na väčšinu otázok, ktoré ho od detstva trápili. S originálnou danosťou posta-
Venovanie s citáciou Franza Kafku v knihe Mesačné slzy (preklad K. Schmidtová) od Bettiny Belitz, prológ a niekoľko prvých viet – fajn. Vzápätí napriek dobrému jazyku a štýlu istý chaos – márne hľadanie súvislostí a pocit, že pri tlačení knihy sa nejaká tá stránka vyparila. A s každou ďalšou, plnou detailných, nie vždy však nevyhnutných opisov výrazne spomaľujúcich dej, čítanie pripomína jednu zo slávnych scén z Formanovho Amadea: Jozef II. je po doznení Mozartovho Únosu zo Serailu síce spokojný, ale po krátkom váhaní pridá to, čo mu našepká riaditeľ opery: je tam, ehm... príliš mnoho nôt. Je však tento výrok možné použiť aj na margo knihy ako parafrázu? Je o jej vyše päťsto stranách možné povedať to, čo sa natíska, teda, že je v nej príliš mnoho slov? A možno pridať aj rozporuplný poznatok, že ten čítavo napísaný, dobre preložený i zredigovaný príbeh, hoci s občasnými pravopisnými zádrhmi, je zbytočne rozvláčny, bez hlbšej myšlienky? A to aj napriek tomu, že na rôznych internetových fórach mnohé (najmä) čitateľky „dostal“, že z neho šalejú a nevedia sa dočkať pokračovania toho, čo bude ďalej s cambionmi (potomkami zrodenými zo zväzkov démonov a ľudí), prípadne s ľuďmi, ktorých démoni, ale aj cambioni vyciciavajú ako nočné mory? Je to možné. A vôbec sa to nevylučuje s nadšenými hodnoteniami násťročných, prípadne menej náročných čitateľov. Okrem remeselne dobre zvládnutého textu môže byť vysvetlením poznámka na prebale knihy – pre čitateľov od 15 rokov. Násťroční na rozdiel od skúsených čitateľov ešte nemusia vedieť, že rovnakým (ak nie väčším) umením ako písať je aj umenie škrtať. Priveľa zbytočných slov totiž nekonečne nudí. A v konečnom dôsledku môže znamenať odloženie knihy dávno pred záverečnou pointou (ak nejaká v knihe je). Navyše, ako vraví istý mladý autor, príliš mnoho slov môže znižovať citlivosť čitateľov na ich význam. K týmto poznatkom však musia dospieť nielen desiatkami prežitých rokov, ale najmä stovkami prečítaných kníh. Násťročných to ešte len čaká. Ak v nich však Mesačné slzy vzbudia záujem o poznanie (a poznávanie) prostredníctvom kníh, a neskôr aj literatúry, netreba nad nimi roniť slzy.
SLOVENSKO
Mladí dospelí čoraz častejšie siahajú po knihách Young Adults. Na tento fenomén vám ponúkame dva pohľady – pozitívny a kritický – motivované knihami z Vydavateľstva Fragment. Produkcii iných vydavateľstiev (Ikar, Vyd. Tatran...) sa budeme venovať aj v ďalších číslach KR.
Marta Moravčíková
18 / 2014
knižná revue
13
knižná revue
TÉMA
DEJINNÉ SÚVISLOSTI
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Publikácia K dejinám dizajnu na Kto pozná tvorbu Viery Obuchovej Slovensku (Slovenské centrum ľahko nájde ohnisko jej bádateľskédizajnu) historikov dizajnu Zdena ho a literárneho záujmu. Je ňou obKolesára, Adrieny Pekárovej a ko- jasňovanie minulosti Bratislavy na lektívu dvadsiatich autorov sa za- základe archívnych prameňov a dooberá dejinami dizajnu na Sloven- kumentov. Dôkazom jej snaženia sú sku od roku 1800 po súčasnosť. predošlé fundované publikácie vydaPrvá perióda nás uvedie do obdobia, keď Michael Thonet spo- né vo vydavateľstve Marenčin PT. luzaložil „výrobňu“ stoličiek vo Veľkých Uherciach. Rozpráva- V prvých dvoch jej išlo o odkrývanie nie pokračuje v podobe opisovania situácie v prvej polovici často prachom zapadnutých dát známinulého storočia. A keď preskočíme túto periódu, zanechá- mych či menej známych osôb pochovaných na Ondrejskom vajúc za sebou otrasy prvej a druhej svetovej vojny, ocitneme cintoríne či na cintoríne pri Kozej bráne. V publikácii Priemysa v druhej etape vývinu. Priemysel sa pomaly naštartúva, ale selná Bratislava nám predstavila Bratislavu minulosti ako sú to najmä posledné zvyšky zdravého úsudku, inak poveda- priemyselné centrum, pričom zabrúsila aj do sociálnej oblasti né, zmysel pre krásu, ktoré nasmerovali svet správnym sme- života súvisiacej s obydliami robotníkov. V knihe Každodenný rom. Dizajn na to reaguje spôsobom sebe vlastným. Pripomeň- život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí sme sa zoznámime jeho revitalizáciu v podobe biomorfnej moderny v americ- li s celou galériou bratislavských nájomných, mestských a rokom prostredí, vráťme sa však aj domov do Európy, ako aj dinných domov či víl. strednej Európy, kde odkazy organického dizajnu nenechávaKnihy Viery Obuchovej majú vysokú poznávaciu hodnotu, jú na seba dlho čakať. Pamätníci si s najväčšou pravdepodob- o čom svedčia aj Príbehy z dejín Bratislavy (Marenčin PT). nosťou vedia vybaviť sedací nábytok českého autora Jindřicha Ak jej predošlé publikácie možno charakterizovať ako monoHalabalu, ako aj nábytok iných „furniture dizajnérov“. Súčas- tematické, táto je svojím tematickým záberom veľmi široká ná mladá generácia sa retrospektívne hlási k odkazu 50. ro- a pestrá. Zoznámime sa s príbehom tureckého ťaženia v okolí kov, no dovolím si povedať, že oveľa mesta z roku 1594, prejdeme cez viac sa hlási k obrodeniu v podobe históriu Uhorskej kráľovskej komoSpisovateľ Viktor Timurokov šesťdesiatych, kedy revolúcie ry, pripomenieme si dejiny Kalvárie ra analyzoval všetky dorôznych podôb zasiahli spoločena nazrieme do minulosti viacerých stupné informácie, aby ské, intelektuálne a tvorivé aktivity palácov (Balassov, Ledererov palác), ozrejmil pôvod slovenhudobníkov, fotografov, maliarov kláštorov (uršulínky, milosrdní braského národa. Zistil, že a tiež dizajnérov. tia) či iných objektov (Hotel Carlton, ho možno vystopovať Vybrané kapitoly z dejín dizajnu kúpele Grössling, predmestie Bluuž v dobe bronzovej, knižná na Slovensku sú vypracované pocmentál, pomníky na Kolibe a Kamsúťaž revue no naozaj formovať tivo, so zreteľom na zachovanie odzíku či objekty na Jakubovom nása začal vznikom kazu o remeselnom a dizajnérskom mestí a ďalšie). Vo viacerých prípaSamovej a Veľkomodianí na území dnešného Slovendoch sú základom autorkinho vyravskej ríše. Svoje komplexné a interdisciplinárska. Vizuálna stránka je opäť lákasvetľovania mapy mesta z rozlične poznatky publikoval v diele s názvom Zamlvá, grafický dizajn publikácií vydáných období, no často sa opierala čané dejiny (Eko-konzult). Vychádza z filozoficvaných Slovenským centrom dizajo vlastné bádania, ktoré v konečko-teoretických východísk, študuje antické pranu si stabilne ponecháva vysoký nom dôsledku vytvorili ucelený pomene, opiera sa o jazykovedné a genetické zisteštandard. V tomto prípade sa o to hľad na jednotlivé opisované objeknia či historiografiu. Publikácia predstavuje postarali Matúš Lelovský a Juraj ty či celé lokality. Téma, ktorou sa podrobnú etnogenézu Slovanov a Slovenov-SloBlaško. Obuchová zaoberá, občas prinesie vákov v eurázijských súvislostiach a môžete Dalo by sa polemizovať s editormi podnet súvisiaci nielen s architeko ňu súťažiť. celej monografie, či by kniha mohla túrou či inými historickými probléa dokázala obsiahnuť aj ďalšie refmami, ale natrafí aj na ľudský prílexie na tému dizajn, vtiahnuť do čitateľskej pozornosti aj iné beh. V knihe som našiel čosi podobné. Je to príbeh fotografa pozoruhodné mená dizajnérov uplynulých tridsiatich rokov, Františka Janošku, ktorý bol zaťom Alexandra Stirlinga, prouvažovať, či si tiež zaslúžia takúto pozornosť, keďže ich práce fesora na Obchodnej akadémii v Bratislave. Osud oboch Bratimôžu návštevníci rôznych súkromných i verejných galérií bež- slavčanov sa podarilo objasniť vďaka ich príbuznému Vladimíne vidieť i naďalej. Taktiež by som privítala mená zo širšieho rovi Dianovi, ktorý oslovil autorku a poskytol jej unikátne fospektra zapálených historikov a teoretikov dizajnu, napríklad tografie z rodinného archívu Františka Janošku, čo znamenalo tých, ktorých zásluhou vzniká Múzeum dizajnu v Bratislave. obohacujúci doplnok k textu o životnom príbehu jedného Rada však konštatujem, že kniha vyčerpá všetky očakávania z „obyčajných“ obyvateľov mesta. Autorka si zakladá na výsfanúšikov kvalitného slovenského dizajnu, jednotlivé štúdie ledkoch vlastného bádania, preto ju veľmi mrzí (ako zdôrazňusú vyvážené, a to sa ruka v ruke podpisuje pod celý úspech je v texte), keď niekto z iných autorov „zabudne“ uviesť praknihy, na ktorú sme už dlho čakali a zásluhou oboch editorov meň, odkiaľ informácia pochádza. Ide o etický problém, no sa aj dočkali. možno aj o literárnu krádež. Zuzana Chlebová
knižná revue
14
knižná revue
18 / 2014
Kupón vydavateľstva Eko-konzult nájdete na strane
Ivan Szabó
24
www.litcentrum.sk
TÉMA
KAŽDÁ POMOC SA POČÍTA
Lýdia Čelková
Nezisková organizácia Plamienok sa stará o nevyliečiteľne choré deti v domácom prostredí a pomáha rodinám po strate dieťaťa. Nedávno vydala svoju prvú knižnú
www.litcentrum.sk
mladého človeka, je niečím, čo v nás vyvoláva pocity smútku, či chceme alebo nie. Rozprávačom príbehu je Singe, ktorý retrospektívne v prvej osobe prerozpráva životnú púť so svojou ženou, nevynechajúc takmer žiadny dôležitý okamih – prvý bozk, svadba, narodenie detí. Úvodné stránky predznamenávajú celú koncepciu diela. Sentimentálne až zidealizované nazeranie zaľúbeného muža. Zvolený jazyk a štylizácie dosahujú maximálnu mieru sladkosti. Knihe nemožno uprieť, že sa svojím posolstvom snaží prinášať nádej, stojacu v protipóle k tragike straty blízkej osoby. Škoda, že toto posolstvo sa stráca v nejednoznačnosti výpovedí, hoci by sa dali bližšie špecifikovať. Táto nejednoznačnosť dokonca na mnohých miestach robí z knihy sentimentálny brak, ktorého hodnotu kompenzuje len fakt, že zomrela matka dvoch detí. Čitateľ sa nedostane k precíteniu, ku katarzii tragického osudu tejto rodiny. Chýba konečný cieľ – hlbšia myšlienka, ktorá by sa stala nosným pilierom príbehu a ktorú by sme si pamätali. Andrea Draganová
Kniha Mamin zoznam (Ikar, preklad Zuzana Dudíková) od St Johna Greena je testamentom lásky, ktorý napísal manžel po smrti svojej bezhranične milovanej manželky. Matka dvoch detí prehrala svoj boj so zákernou chorobou. Človek otvára knihu už s vopred navodenou melanchóliou, pretože téma smrti, dokonca
Témou smrti sa zaoberá aj kniha Nič neľutujme (Vydavateľstvo Barracuda, preklad Pavel Mokráň). Autor Barry Neil Kaufman prežil hlboko duchovné a transformujúce obdobie v čase, keď vyprevádzal svojho otca chorého na rakovinu na smrť. Po dlhých rokoch odcudzenosti sa ich vzťah zmenil a ako sa knižná súťaž revue spoločne dopracovali k vzájomnému odpusteniu, si môžete prečítať v knihe, ak pošlete kupón vydavateľstva.
publikáciu o sprevádzaní a komunikácii s nevyliečiteľne chorými deťmi a rodinami nazvanú An Unwanted Journey (Nechcenou cestou). Kniha vyšla v angličtine a autorsky sa pod ňu podpísala dvojica psychológov Rubén Bild a Iván
Gómez. Usilujú sa v nej pomôcť rodičom ťažko chorých detí pri komunikácii s nimi, radia však aj ľuďom z ich okolia, ako sa správať a čo povedať rodičom či chorému dieťaťu pri bežnom spoločenskom kontakte.
Zuzana Galovičová
Kupóny vydavateľstiev nájdete na strane
24
ZAHRANIČIE
Taliansky ekonóm Luigino Bruni sa zameriava na mikroekonómiu, históriu ekonomického myslenia, metodológiu v ekonómii, ale aj na občiansku ekonómiu a kategórie s ňou späté, ako vzájomnosť, nezištnosť či šťastie v ekonómii. Jeho úspešná kniha Cena nezištnosti (Veda, preklad Mária Čalfová) po viacerých prekladoch vo svete knižná súťaž vyšla v sloven- revue čine pri príležitosti 300. výročia narodenia ekonóma Antonia Genovesiho, tvorcu myšlienky občianskej ekonómie, základom ktorej je verejné – spoločné šťastie. Bruni vo svojich ekonomických výskumoch vychádza práve z tejto myšlienky, ako aj z osobných skúseností s projektom ekonomiky spoločenstva, ktorý začala realizovať v Brazílii Chiara Lubichová. Na fungujúcich príkladoch vo svete (Južná a Severná Amerika, Afrika, Filipíny) predstavuje ekonomiku spoločenstva ako novú ekonomickú kultúru, ekonomické správanie a spôsob fungovania firiem. Bruniho kniha je vlastne výzvou, aby sa v širšom meradle presadzoval princíp nezištnosti vo verejnej sfére. Venoval ju nielen pracujúcim, podnikateľom, študentom, ale všetkým, ktorí veria v proroctvo ekonómie. Cena nezištnosti je svojským, originálnym názorom na ekonómiu a podnikanie, ktorým autor dokazuje, že bez nového prístupu v ekonómii nie je možné zabezpečiť udržateľný rozvoj našej spoločnosti. Tí, ktorých téma zaujala, môžu knihu získať v čitateľskej súťaži.
18 / 2014
knižná revue
SLOVENSKO
Jednou z aktuálnych tém verejného zdravotníctva na Slovensku sú znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Autori publikácie Znevýhodnené skupiny vo verejnom zdravotníctve (Veda) Štefánia Moricová, Ivan Bartošovič, Ladislav Hegyi si vybrali štyri najohrozenejšie skupiny – Rómov, bezdomovcov, nezamestnaných a seniorov. Analyzovali dostupné pramene, načrtli súčasný stav skupín v oblasti starostlivosti o zdravie, zamysleli sa nad možnými východiskami. Rozbor materiálov ukázal, že najohrozenejšia je rómska populácia, najmä zo segregovaných a separovaných osídlení. Vzhľadom na závažnosť problematiky tvorí polovicu rozsahu publikácie – zoznamuje s históriou Rómov a tradíciami, ktoré pomáhajú pochopiť vzťah tejto populácie k chorobám a zdraviu. Štúdia konštatuje, že ich súčasný zdravotný stav je veľmi zlý – v osadách je vysoký výskyt infekčných ochorení, geneticky podmienených chorôb a psychiatrických diagnóz. Poukazuje na problémy matiek a žien, očkovanie detí, nezdravý životný štýl a výživu, knižná súťaž vrátane závislosti od revue drog, alkoholu, liekov... Publikácia ďalej načrtáva riešenie problému ľudí bez domova a v súvislosti s nezamestnanými sa orientovala na vplyv straty práce na rodinu, na negatívny dopad na ich psychické a fyzické zdravie. Ostatnou znevýhodnenou skupinou sú seniori, pre ktorých sú charakteristické ochorenia, chudoba a malá tolerancia spoločnosti voči nim. Zároveň štúdia poukázala na násilie proti seniorom (týranie, zanedbávanie, vymáhanie peňažných príspevkov), jeho motivácie, ako aj nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti o seniorov. Autori umožnili nazrieť do problematiky zdravotnej starostlivosti znevýhodnených skupín obyvateľstva prehľadne a takto spracovaná téma poslúži aj ako vysokoškolská učebnica. Publikáciu nám venovalo vydavateľstvo do súťaže.
15
knižná revue
TÉMA
DOKONALÝ NÁSTROJ
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Autori severských kriminálok reflektujú dobu. Vnímajú zmenu charakteru súčasného zločinu, ktorý neraz nadobúda podobu komplikovaného, neprehľadného prípadu, zasahuje do obchodných i politických sfér a často odkrýva pozadie celej skupiny páchateľov. V literárnom stvárnení tejto témy tak v snahe čo najautentickejšie zachytiť dianie v spoločnosti hľadajú stále nové postupy zobrazovania. Švédsky spisovateľ Arne Dahl si vo svojom románe Misterioso (Príroda 2014, preklad M. Zidor), ktorý je prvým dielom zo série Intercrime, zvolil tému sériových vrážd bohatých podnikateľov, ktorá mu umožnila dokonale vykresliť rozdiel medzi svetom starého a nového zločinu. Tajomným prípadom, ktorého stopy vedú všetkými smermi, od osobných ľudských pohnútok cez záhadné rituály či neprehľadné obchodné praktiky až po sféru mafiánskych trikov, sa má zaoberať novovzniknutá elitná Jednotka A, ktorej súčasťou sa stáva aj hlavná postava diela, vyšetrovateľ Paul Hjelm. Autor vďaka tejto situácii výborne zachytil rôznorodé policajné charaktery, rozličné prístupy k práci, tradičné i moderné metódy výskumu a pátrania. Predstavil príslušníkov rôznych spoločenských skupín, vykreslil celú sieť vzájomných vzťahov a kooperácií, čím poodhalil aj princípy
fungovania súčasnej európskej spoločnosti. Podal dokonalú analýzu prípadu. Napriek tomu kľúčový význam riešenia ponecháva na rokmi osvedčenom postupe vyšetrovania, a to na schopnosti všímať si detaily a logicky správnym myslením ich dešifrovať. Arne Dahl sa netají tým, že vo svojich románoch vedome pracuje s prvkami psychologickej analýzy: „Pre mňa je triler alebo kriminálny román dokonalý nástroj na to, aby som sa ponoril čo najhlbšie do ľudskej mysle a do spoločnosti.“ Autor nehodnotí ani nemoralizuje, iba skúma človeka prienikmi do jeho vnútorného sveta. A robí tak vecne, stručne, no prekvapujúco presne. So zručnosťou tvorcu psychologickej prózy odkrýva aj tie najintímnejšie sféry prežívania, kladie dôležité otázky o hranici medzi dobrom a zlom, vinou a trestom. Mnohé zobrazené situácie odľahčuje humorom, využíva ľahkú iróniu a na niektorých miestach aj nevyhnutný cynizmus. Dahlovo Misterioso je nazvané podľa džezovej skladby, ktorá opakovane sprevádza myšlienky zločinca tesne po vražde a ktorá sa stáva prvým hodnotným dôkazom vyšetrovania. Zároveň symbolizuje tajomnú až mystickú atmosféru vrážd, no dotýka sa i švédskeho významu slova mist, ktoré znamená hmla. Nie-
len vyšetrovanie, pôvodne tápajúce v hmle nepochopiteľných súvislostí, postupne naberá svoje jasné kontúry, ale i mnohé zachytené celospoločenské problémy vychádzajú z hmly zámerného nepoznania na povrch. Kdesi v pozadí príbehu kladie Dahl otázky, či môže jednotlivec vývoj udalostí zmeniť, za akých okolností sa z obyčajného človeka stáva chladnokrvný vrah a napokon, kto je za túto zmenu zodpovedný. Misterioso je dokonalou súhrou rôznorodých prvkov, tematicky i formálne bravúrne zvládnutým textom. Je dôkazom toho, že Arne Dahl je právoplatne radený medzi najlepších autorov súčasnej severskej kriminálnej tvorby. Ľubica Psotová
knižná súťaž revue Vydavateľstvo Príroda nedávno vydalo ďalšie diela Arneho Dahla Až na vrchol hory a Zlá krv. Ak máte radi práve takéto čítanie, potom vás potešíme, pretože vydavateľstvo Príroda nám obe knihy venovalo do súťaže.
LETNÝ PRÍPAD Dominik Dán sa už dávno stal na Slovensku synonymom kvalitnej krimi literatúry. Dve knihy ročne z neho zároveň robia jedného z najplodnejších autorov. Síce sa ozývajú hlasy, že jeho posledné tituly sa nedajú porovnať s jeho prvotknižná súťaž revue nou tvorbou a kvantita ide na úkor kvality, no Dán naďalej ostáva neprekonaným tvorcom detektívok. Dvojica vyšetrovateľov Krauz – Chosé za roky spolupráce prešla mnohými úskaliami a sú to plnokrvné literárne postavy. Ich aktuálny príbeh Nevinným sa neodpúšťa (Vyd. Slovart 2014) sa odohráva počas leta 2001 – kriminalisti z Nášho Mesta musia čeliť nielen úmorným horúčavám, ale najmä novému prípadu, ktorý spočiatku vyzerá ako nešťastná náhoda... knižná revue
16
knižná revue
18 / 2014
Príbeh nám dáva možnosť nahliadnuť do osudov a vzťahov šestice priateľov, ktorí sa rozhodnú stráviť tradičnú dovolenku v Chorvátsku. Neúprosné júlové slnko, únava z celodenného kúpania a večerné popíjanie sú základom pre nápady, ako oživiť celý pobyt. Hlavne Nora, excentrická manželka akademického maliara Norberta, sa usiluje zahnať nudu a vymyslí stávku spočívajúcu v tom, či sa jej podarí (alebo nie) zviesť Michala, partnera Miriam. Petrovi, inak policajtovi z oddelenia lúpeží, sa nápad nepozdáva, rovnako ako jeho priateľke Lucii. Miriam však stávku prijme, a to napokon vedie ku kolotoču udalostí končiacich Michalovou smrťou. Lenže nie v Chorvátsku, ale doma, niekoľko týždňov po návrate z dovolenky. Na prvý pohľad sa zdá, že ako diabetik nezvládol jeden zo svojich záchvatov, no ukáže sa čosi iné. Vyšetrovanie smrti bohatého podnikateľa však nie je pre Krauza
a Chosého jedinou prácou – súbežne sa rozvíja aj dejová línia okolo nájomného vraha miestneho podsvetia... Príbehu by sa dalo vyčítať možno miestami pomalé tempo – približovanie života priateľov, ich pohnútok a motívov, ale pre stavbu vyšetrovania zločinu to bolo potrebné. Druhá časť deja – s nájomným strelcom – je omnoho záživnejšia a dramatickejšia, no naplno sa prejaví až v poslednej tretine knihy. Dominik Dán si udržiava svoj štandard, povedal by som, že nespokojnosť skalných čitateľov súvisí skôr s ich „hladom“ po čomsi novom. Dve desiatky krimi príbehov môžu časom podľahnúť istému stereotypu. Verím, že iných čitateľov to neodradí, pretože Nevinným sa neodpúšťa má čo ponúknuť, pobaví i zaujme. Presvedčiť sa o tom môžete aj sami, pretože Vydavateľstvo Slovart venovalo knihu do súťaže!
Kupóny Príroda a Vydavateľstvo Slovart nájdete na strane
Marek Zákopčan
24
www.litcentrum.sk
VYCHÁDZA
THE SILKWORM
www.litcentrum.sk
tým nádychom, sa tvárila ospravedlňujúco. Pri pohľade naňho sa očividne zhrozila. „Čo sa ti stalo?“ „Spal som. Bol som hore celú noc – vlastne dve noci.“ „Prepáč,“ zopakovala Robin, „no je deväť štyridsať, je tu William Baker a...“ „Dofrasa,“ zamrmlal Strike, „tuším som si zle nastavil budík... potrebujem päť mi...“ „To nie je všetko,“ prerušila ho Robin. „Prišla aj nejaká žena. Nemá s tebou dohodnuté stretnutie. Povedala som jej, že si na ňu dnes nenájdeš čas, ale odmieta odísť.“ Strike zazíval a pošúchal si oči. „Päť minút. Sprav im čaj alebo čo.“ O šesť minút v čistej košeli vošiel na recepciu. Bolo z neho cítiť zubnú pastu a dezodorant, no oholiť sa nestihol. Robin sedela pri počítači.
Slovenský názov knihy by mal byť oznámený na jeseň. „Lepšie neskoro ako nikdy,“ vyhlásil William Baker so strnulým úsmevom. „Ešte šťastie, že máte takú peknú sekretárku. Nebyť jej, asi by som sa začal nudiť a odišiel.“ Strike si všimol, že Robin očervenela od hnevu. Odvrátila sa a ostentatívne začala triediť poštu. Z Bakerových úst vyznelo slovo „sekretárka“ nechutne urážlivo. Riaditeľ firmy v elegantnom pásikavom obleku si Strikea najal, aby preveril dvoch členov predstavenstva. „Dobré ráno, William,“ povedal Strike. „Ospravedlnenia sa nedočkám?“ zamrmlal Baker a uprel oči na strop. Strike si ho nevšímal. „Dobrý deň. Kto ste vy?“ prihovoril sa krehkej žene v stredných rokoch v starom hnedom kabáte, sediacej na pohovke. „Leonora Quineová,“ odvetila s prízvukom, ktorý Strikeovo vycvičené ucho zaradilo do juhozápadnej časti Anglicka. „Mám pred sebou náročné predpoludnie, Strike.“ Baker bez pozvania vošiel do detektívovej kancelárie, no Strike ho nenasledoval. Riaditeľ sa prestal tváriť úlisne.
ZAHRANIČIE
Konečne svitalo – sivé novembrové svetlo neochotne rozháňalo váhavé tiene. Vyšťavený a ubolený zabočil na Denmark Street. Tešil sa na krátky spánok, čo sa mu azda podarí vsunúť pred stretnutie s ďalším klientom, ktorý mal prísť o pol desiatej. Zakýval dievčine z obchodu s gitarami, s ktorou často trávil fajčiarske prestávky, vošiel do čiernych dverí pri 12 Bar Café a začal sa štverať po točitom kovovom schodisku okolo pokazeného výťahu, čo vyzeral ako vtáčia klietka. Prešiel popri dverách grafického dizajnéra na prvom poschodí a popri vlastnej kancelárii s vygravírovaným menom na druhom. Zastal na najmenšom odpočívadle na treťom, kde mal teraz domov. Predchádzajúci obyvateľ, manažér baru na prízemí, sa presťahoval do honosnejších priestorov. Strike, ktorý niekoľko mesiacov prespával v kancelárii, využil príležitosť prenajať si prázdny byt, vďačný za jednoduché riešenie svojho bezdomovectva. Priestor pod odkvapom bol podľa akýchkoľvek meradiel primalý, obzvlášť pre muža s výškou meter deväťdesiat. V sprche sa ledva obrátil, kuchyňa a obývačka boli nešikovne spojené a takmer celú spálňu zaberala manželská posteľ. Časť Strikeovho majetku zostala ležať v škatuliach na odpočívadle, hoci mu majiteľ bytu výslovne prikázal, že ich má odstrániť. Z malých okien mal výhľad na strechy okolitých budov a Denmark Street. Neprestajné dunenie basy z baru na prízemí k nemu doliehalo iba tlmene a často ho prehlušil vlastnou hudbou. Strikeovu vrodenú poriadkumilovnosť bolo vidieť všade: posteľ bola ustlaná, riad umytý, všetko na svojom mieste. Potreboval sa oholiť a osprchovať, no na to si nájde čas aj neskôr. Zavesil kabát na vešiak, nastavil si budík na deväť dvadsať a oblečený sa vystrel na posteľ. Zaspal o pár sekúnd a o pár ďalších – aspoň taký mal pocit – bol znova hore. Niekto mu klopal na dvere. „Prepáč, Cormoran, veľmi ma to mrzí...“ Keď otvoril, jeho sekretárka, vysoká mladá žena s dlhými svetlými vlasmi s červenkas-
„Pochybujem, že v armáde vám trpeli neschopnosť zorganizovať si čas, pán Strike. Poďte, prosím vás.“ Strike sa tváril, akoby ho nepočul. „Čo presne odo mňa potrebujete, pani Quineová?“ opýtal sa ošumelo pôsobiacej ženy na pohovke. „Ide o môjho manžela...“ „Pán Strike, zhruba o hodinu mám ďalšie stretnutie!“ William Baker prehovoril o čosi hlasnejšie. „Vaša sekretárka vravela, že s vami nemám dohodnuté stretnutie, ale ja som povedala, že počkám.“ „Strike!“ vyštekol William Baker, akoby privolával psa k nohe. „Robin,“ zavrčal vyčerpaný Strike, ktorý napokon stratil trpezlivosť, „vystav pánovi Bakerovi účet a daj mu spis. Sú v ňom aktuálne informácie.“ „Čože?“ Zaskočený William Baker sa vrátil na recepciu. „Chce sa vás zbaviť,“ vyhlásila spokojne Leonora Quineová. „Ešte ste nedokončili úlohu,“ povedal Baker Strikeovi. „Vraveli ste, že je toho viac...“ „Dokončí ju niekto iný. Niekto, komu neprekáža, keď je klient kretén.“ Atmosféra v kancelárii zhustla. Robin s kamennou tvárou vytiahla z registračky spis a podala ho Strikeovi. „Ako sa opovažujete...“ „V spise nájdete veľa vecí, ktoré obstoja na súde,“ vyhlásil Strike a podal ho riaditeľovi. „Stoja za vynaložené peniaze.“ „Nedokončili ste...“ „Skončil s vami,“ skočila mu do reči Leonora Quineová. „Zavri už konečne zobák, ty sprostá...“ začal William Baker, no vtom o krok ustúpil. Strike totiž spravil malý krok vpred. Všetci mlčali. Bývalý vojak zrazu akoby zaberal dva razy toľko miesta ako pred niekoľkými sekundami. „Urobte si pohodlie v mojej kancelárii, pani Quineová,“ povedal ticho. Poslúchla. „Myslíte, že si vás môže dovoliť?“ posmieval sa cúvajúci William Baker, teraz už s rukou na kľučke. „Na poplatkoch sa viem dohodnúť,“ odvetil Strike. „Teda ak sa mi pozdáva klient.“ Vošiel za Leonorou Quineovou do kancelárie a zabuchol za sebou dvere.
SLOVENSKO
Koncom júna vyšlo v anglickom origináli pokračovanie svetového bestsellera Volanie Kukučky. Druhý diel detektívnej série kritikmi oceňovaného Roberta Galbraitha (pseudonym J. K. Rowlingovej) nesie názov The Silkworm. V slovenčine plánuje vydavateľstvo Plus (Albatros Media) vydať knihu vo februári 2015, no už teraz poskytlo ukážky z prvých dvoch kapitol v preklade Diany Ghaniovej. V druhej kapitole sa ústredná postava, detektív Cormoran Strike, vracia do svojej kancelárie a prípad sa rozbieha...
© 2014 Robert Galbraith Limited
18 / 2014
knižná revue
17
knižná revue
ANOTÁCIE
1 FILOZOFIA 10 Filozofia DEBNÁR, Marek Medzi myšlienkou a obrazom Bratislava, ARS POETICA 2013. 1. vyd. 163 s. Brož. Edícia Poetika Publikácia autora (1979) s podtitulom Vybrané kapitoly z filozofie literatúry. ISBN 978-80-89283-66-8
2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá RAUČINOVÁ, Mária Gender alebo rodová ideológia Bratislava, Don Bosco 2014. 1. vyd. 43 s. Brož. Edícia Viera do vrecka Praktická príručka pre kresťanov. ISBN 978-80-8074-264-5
3 SPOLOČENSKÉ VEDY
– MAS Šafrán, o. z. 2014. 1. vyd. 93 s. Brož. Prezentácia regionálnych remeselníkov a folkloristov. ISBN 978-80-971631-0-5 ŠVICKÝ, Miro Žiarislav Návrat Slovenov v duchu a slove Bratislava, Citadella 2014. 1. vyd. 207 s. Viaz. Autor odhaľuje tajomstvá o pôvodnej duchovnej kultúre našich predkov. ISBN 978-80-971550-0-1
6 APLIKOVANÉ VEDY 61 Medicína COSTANDI, Moheb Ľudský mozog. 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Z angl. orig. prel. R. Hrebíček Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 207 s. Viaz. Biológia mozgu a jeho vplyv na správanie človeka. ISBN 978-80-556-1135-8
34 Právo. Legislatíva
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
STAVROVSKÁ, Zuzana Príklady z praxe zo súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony Bratislava, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím 2014. 1. vyd. 32 s. Brož. Manuál na presadzovanie spravodlivého súdneho konania. ISBN 978-80-89344-13-0 39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór Čarovný svet tradícií Levoča – Pušovce, MAS Lev, o. z.
62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita ESTÉS, Clarissa Pinkola Ženy, ktoré behali s vlkmi. Z angl. orig. prel. B. Daxner Bratislava, Citadella 2014. 1. vyd. 588 s. Brož. Mýty, rozprávky a príbehy o archetype Divokej ženy jungiánskej psychologičky. ISBN 978-80-89628-39-1 TOLLE, Eckhart Nová Zem. Objavte v sebe zmysel života. Z angl. orig. prel. N. Krížová
KNIHA ROKA® 2014 STAV K 28. AUGUSTU 2014 KNIHA ROKA 1. 2. 3. 4. 5.
65 Kuchyňa. Potravinárstvo DUKAN, Pierre Dukanova diéta 2014 s novými receptami. Aj pre vegetariánov. Z fran. orig. prel. E. Mader Bratislava, Noxi 2014. 1. vyd. 253 s. Viaz. Zdokonalená metóda na schudnutie s receptami jedál. ISBN 978-80-8111-117-4
7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 73 Maliarstvo. Grafika STANO, Milan Putovanie za obrazmi Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2014. 1. vyd. 360 s. Viaz. 210 obrazov, 120 kresieb, grafík a 140 fotografií z celého sveta známeho výtvarníka. ISBN 978-80-85451-46-7
8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárna veda. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch BAJZA, Jozef Ignác Epigramy. Zost. M. Heveši. Ilust. T. Klepoch Bratislava, KK Bagala, literarnyklub.sk 2014. 2. rozš. vyd. 147 s. Brož. Edícia Literárny cirkus Epigramy spisovateľa (1755 – 1836) prebásnil Marián Heveši. ISBN 978-80-8108-087-6 MARENČIN, Albert Básnici a rebeli. Ilust. S. Hromadová
23 12 11 10 9
81 Poézia FARKAŠOVÁ, Etela Načúvam ránu. Ilust. K. Fulierová Bratislava, FO ART 2014. 1. vyd. 87 s. Brož. Piata zbierka básní – haiku, spisovateľky a filozofky (1943). ISBN 978-80-89664-12-2 GREGOR, Peter Poznáš ten príbeh? Bratislava, Marenčin PT 2014. 1. vyd. 146 s. Viaz. Výber poézie z tvorby básnika (1944 – 2014) s motívmi osamelosti, vzťahov, staroby a smrti. ISBN 978-80-8114-381-6 THILL, Hans Múzeum netrpezlivosti. Z nem. orig. prel. M. Haugová Bratislava, ARS POETICA 2013. 1. vyd. 103 s. Viaz. Edícia Artefakty Básnická zbierka nemeckého básnika (1954). ISBN 978-80-89283-65-1 TOMKULIAKOVÁ, Eva Sie forma Bratislava, Drewo a srd – Občianske združenie Vlna 2014. 1. vyd. 91 s. Brož. Edícia Poézia Debutová zbierka poézie finalistky súťaže Básne 2012 Asseco solutions (1982). ISBN 978-80-89550-12-8 83 Román. Novely. Poviedky BYSTRIČANOVÁ, Silvia Šťastie prišlo v sobotu Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 149 s. Viaz.
knižná revue
>> ANKETOVÝ LÍSTOK 2014 1.
Na knihu roka navrhujem:
2.
Za debut roka navrhujem:
POČET HLASOV
Boris Filan: Umenie zablúdiť – Vydavateľstvo Slovart Táňa Keleová-Vasilková: Julinkina pekáreň – Ikar Juraj Červenák: Krv prvorodených – Artis Omnis Ján Chryzostom Korec: Nad Evanjeliom podľa Jána – Lúč Peter Pišťanek: Neva – Vydavateľstvo Slovart
Bratislava, Marenčin PT 2014. 1. vyd. 139 s. Viaz. Portréty 10 básnikov, ktorých autor (1922) považuje za zakladateľov modernej francúzskej poézie. ISBN 978-80-8114-353-3
www.litcentrum.sk
Anketu sledujte aj na našom Facebooku.
NOVÉ KNIHY
Bratislava, Citadella 2014. 1. vyd. 303 s. Brož. Rady mysliteľa, ako sa má človek vyrovnať sám so sebou. ISBN 978-80-89628-41-4
(autor, názov, vydavateľstvo)
(autor, názov, vydavateľstvo)
3.
Za vydavateľstvo roka navrhujem:
DEBUT ROKA 1. 2. 3. 4. 5.
Katarína Varsíková: Guľa má aj hrany – Vydavateľstvo Q111 Martin Notbúk Šóš: (Yu)konský zápisník – Slovenský spisovateľ Alexander Marčan: Zrkadlo – VSSS Noro Ölvecký: Na krídlach duše – Motýľ Miki Kočan ml.: Rozpáravky – Vlastným nákladom
22 16 5 4 3
VYDAVATEĽSTVO ROKA
knižná revue
1. 2. 3. 4. 185.
Vydavateľstvo Slovart Vydavateľstvo Q111 Ikar Slovenský spisovateľ knižná revue 18 / 2014 Vydavateľstvo Fragment
29 22 20 16 12
Meno a adresa odosielateľa: Som predplatiteľ Knižnej revue
ÁNO
NIE
(podpis)
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA® 2014 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám s vročením 2014. Uzávierka ankety je 15. marca 2015. Štatút čitateľskej ankety Kniha roka nájdete na www.litcentrum.sk/kniharoka.
www.litcentrum.sk
ANOTÁCIE
ČERVENÁK, Juraj Krv prvorodených Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 260 s. Viaz. Druhá kniha z cyklu historických detektívok od autora (1974). ISBN 978-80-556-1148-8 DÁN, Dominik Nevinným sa neodpúšťa Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 302 s. Viaz. Edícia Top krimi Devätnásta detektívka napísaná pod pseudonymom autora (1955). ISBN 978-80-556-1150-1 GETTING, Peter Errata. Ilust. autor Žilina, Artis Omnis 2014. 1. vyd. 94 s. Viaz. Prozaická zbierka autora (1975) konfrontuje staré a moderné mýty so skúsenosťou súčasníka. ISBN 978-80-89718-00-9 GIORDANO, Paolo Ľudské telo. Z tal. orig. prel. M. Štefánková Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 310 s. Viaz. Edícia Svetová próza Druhý román autora (1982) o pôsobení mladých chlapcov na vojenskej misii v Afganistane. ISBN 978-80-556-0852-5 CHRISTIE, Agatha Nemý svedok. Z angl. orig. prel. L. Cinková Bratislava, Slovenský spisovateľ 2014. 1. vyd. 231 s. Viaz. Detektívka populárnej spisovateľky (1890 – 1976) s detektívom Herculom Poirotom. ISBN 978-80-220-1787-9 KERET, Etgar Sedem dobrých rokov. Z angl. orig. prel. S. Singer Bratislava, Artforum 2014. 1. vyd. 149 s. Viaz. Zbierka poviedok izraelského spisovateľa (1967) zachytáva sedem rokov jeho života. ISBN 978-80-8150-061-9 www.litcentrum.sk
Klasické verneovky či mayovky do uší? Alebo radšej Eca, Dostojevského či príbehy Sherlocka Holmesa? Wooky odštartovalo audioknihy ako ďalšiu možnosť čítať. Tentoraz ušami. Niekto nedá dopustiť na papierové knihy, iní velebia výhody e-kníh a čoraz viac je takých, čo siahajú po audioknihách. Počúvame ich pri cestovaní, počas upratovania, varenia, pri prácach v záhradke. Sťahujeme si ich do mobilu, mnohí si kupujú klasické CD a aj preto Wooky spustilo predaj audiokníh. Najväčšia platforma s e-knihami (v ponuke ich má takmer 11000) ponúka vyše 700 audiokníh – klasiku, krimi, český humor, rozprávky. Mená, ako D. Francis, Z. Svěrák, L. N. Tolstoj, F. Kafka. Niektoré načítal jeden herec/herečka, pri iných ide o upravené rozhlasové spracovanie s viacerými hlasmi, hudbou a dramatickými zvukovými vsuvkami. Treba priznať, že na Slovensku je počet predaných audiokníh zatiaľ nízky. Niektoré hity však už ukázali svoj potenciál. Napríklad Snehuliak od J. Nesbøho (načítal Marek Mňahončák) išiel na dračku „ako teplé rožky“. Len za prvých pár týždňov sa predalo niekoľko stoviek kusov. Hitom je aj audioverzia Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol J. Jonassona načítaná Ľubošom Kostelným. Predalo sa z nej takmer 1000 kusov a výborne sa darí Infernu od D. Browna – excelentne ho načítal herec Dušan Jamrich. Milan Buno, knižný publicista, iBux.sk
KILIÁNOVÁ, Anna Žena z cigaretového papiera Bratislava, KK Bagala, literarnyklub.sk 2014. 1. vyd. 108 s. Viaz. Edícia Nová slovenská próza Debutová zbierka poviedok autorky (1981) s bizarnými motívmi. ISBN 978-80-8108-093-7 PAIN, Agda Bavi More. Love. Čajky Bratislava, KK Bagala, literarnyklub.sk 2014. 1. vyd. 93 s. Viaz. Edícia Nová slovenská próza Zbierka rôznorodých poviedok tureckého spisovateľa (1969) slovenského pôvodu. ISBN 978-80-8108-092-0 ROSOVÁ, Michaela Malé Vianoce. Ilust. S. Flajžíková Levice, KK Bagala 2014. 1. vyd. 100 s. Viaz. Edícia Nová slovenská próza Novela zo súčasného slovenského vidieka je treťou knihou prozaičky (1984). ISBN 978-80-8108-074-6 841 Literatúra faktu VRÁBEL, Ferdinand Sarajevský atentát. Následnícky pár a Slovensko Bratislava, Marenčin PT 2014. 1. vyd. 164 s. Viaz. Život a tragický koniec F. Ferdi-
nanda d´Este a jeho manželky a ich vzťah k Slovensku. ISBN 978-80-8114-379-3 842 Rozhovory JURÍK, Ľuboš Dialógy s hviezdami literatúry Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd. 315 s. Brož. Rozhovory so spisovateľmi (M. Rúfus, B. Hrabal, F. Saganová a i.) od autora (1947). ISBN 978-80-8046-675-6 KIČIN, Dávid Zatratení. Ilust. F. Jablonovský, Z. Keka Bratislava, Dixit 2014. 1. vyd. 318 s. Viaz. Rozhovory s odsúdenými na doživotie z Leopoldova. ISBN 978-80-89662-081
Bratislava, DAXE 2014. 1. vyd. 309 s. Viaz. Druhý diel amarandskej fantasy trilógie autorky (1993) pre mládež. ISBN 978-80-89429-33-2 HOLUB, Jiří Ako skrotiť Drzú Soňu. Z čes. orig. prel. M. Hlušíková. Ilust. J. Martiška Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd. 110 s. Viaz. Vtipné príhody detí, rodičov a učiteľského zboru od autora (1975). Vhodné od 5 rokov. ISBN 978-80-8046-668-8 JOBUS, Branislav Ja nič, ja muzikant. Ilust. K. Macurová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 142 s. Viaz. Vtipné príbehy o červotočej rodine pre deti od 8 rokov od populárneho spisovateľa (1969). ISBN 978-80-556-1147-1 Ovečky v čerešňovom sade. Ilust. kolektív Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd. 166 s. Brož. Zborník poviedok pre deti a mládež z Literárnej súťaže o pôvodnú poviedku pomenovaný podľa víťaznej poviedky K. Mikolášovej. ISBN 978-80-8046-671-8
9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY
ZAHRANIČIE
CONNELLY, Michael Bohovia viny. Z angl. orig. prel. P. Frank Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 349 s. Viaz. Edícia Top krimi Detektívka z právnického prostredia s kriminálnou zápletkou od autora (1956). ISBN 978-80-556-1179-2
KNIHY DO UŠÍ
91 Zemepis. Turistika. Cestovanie
SLOVENSKO
Voľné pokračovanie autorkinho debutu Každý deň má niekto narodeniny. ISBN 978-80-556-1144-0
Autom do Chorvátska – zo Slovenska k Jadranu Banská Bystrica, BB-MAPY 2014. 3. vyd. 1 list Automapa v mierke 1 : 1 000 000. ISBN nemá FILAN, Boris Umenie zablúdiť Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 266 s. Viaz. Cestopis spisovateľa (1949) z ciest po Istanbule, Krakove, Sarajeve a Florencii. ISBN 978-80-556-1152-6 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie
86 Literatúra pre deti a mládež BODNÁROVÁ, Jana Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy. Ilust. D. Olejníková Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd. 48 s. Viaz. Príbehy malej Dity o dobrodružstvách so zvieratkami pre deti od 5 rokov. ISBN 978-80-8046-663-3 FAKTOROVÁ, Xénia Amarandia a Kniha minulosti
DREVEŇÁK, Ján Boli že to časy! Ilust. autor Košice, Vienala 2014. 1. vyd. 385 s. Viaz. Autor (1951) opisuje totalitný režim v Československu. Debut: Slovenské horory. ISBN 978-80-8126-092-6 Adresár slovenských vydavateľstiev nájdete na: http://www.litcentrum.sk/ slovenske-vydavatelstva 18 / 2014
knižná revue
19
knižná revue
ANKETA
ŽENY O SEBE Soňa Bulbeck
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Moje knihy Ženy z Rijádu a Z Rijádu do sveta (Marenčin PT) sú o nás, silných ženách. Myslím to skutočne vážne, keďže život v úplne odlišnej kultúre Saudskej Arábie zvládnu naozaj len silné povahy... O Saudskej Arábii sa toho u nás veľa nevie. Slovensko tam nemá ambasádu a krajina ako taká neposkytuje turistické víza – môžete sem prísť len ako moslimský pútnik do Mekky alebo pracovať ako zahraničný robotník či expert na pracovné víza. Alebo – tak ako ja a väčšina mojich priateliek – ako manželky zahraničných odborníkov. V predstavách väčšiny Slovákov je Saudská Arábia bohatou krajinou, kde snáď každý obyvateľ má na zadnom dvore ropný vrt. Aj keď to nie je celkom tak, pravdou je, že krajina v súčasnosti prežíva obrovský boom, ktorý však zákonite so sebou prináša aj rozpory medzi tradičným a moderným spôsobom života. Dokonca aj my, cudzinky, musíme na verejnosti nosiť čierne voľné šaty, tzv. abaye, nesmieme šoférovať a ani sedieť v otvorených kaviarňach či reštauráciách. Musíme sa zmieriť s tým, že päťkrát denne v čase modlitby sa život v krajine na pol hodinu ochromí a že kúpanie žien na verejných plážach je zakázané. A mohla by som pokračovať, ale radšej si o tom prečítajte... Moderný spôsob života v Saudskej Arábii predstavujú hlavne všadeprítomné smartfóny – inak, vyzerá to celkom smiešne, keď kompletne zahalená žena, ktorej ledva vidno oči, drží v ruke najnovší model – mimochodom, keďže ženy knižná súťaž revue nemôžu prejaviť svoje postavenie oblečením, ukážkou bohatstva sú drahé značkové kabelky a slnečné okuliare. Ja osobne som v Rijáde šťastná. Naučila som sa zorganizovať svoj život tak, aby mi to vyhovovalo, a snažím sa nedať vyviesť z rovnováhy nepríjemnými obmedzeniami, ba práve naopak, využiť výhody, ako teplé počasie či vyhrievaný bazén pod oknom. A samozrejme, prítomnosť ďalších slovenských a českých žien, keďže priateľstvá, ktoré tu vznikajú, sú naozaj na celý život... O knihu Z Rijádu do sveta môžete súťažiť zaslaním kupónu Marenčin PT.
SPOMIENKY Kniha hudobníka Pavla Zelenaya S úsmevom... s podtitulom Viac alebo menej pozoruhodné, až úsmevné historky a príhody zo života muzikantov obsahuje množstvo výborne napísaných vtipných historiek o hudobníkoch na skúškach, príhody z rozhlasovej „kuchyne“, príbehy o osobnostiach slovenskej hudby a zo zákulisia Bratislavskej lýry, Tatra revue (kde autor istý čas hral v Orchestri Juraja Berczellera) či bývalého Zväzu slovenských skladateľov. Nevedno, či si ich autor okamžite zapisoval do tajného zošita, alebo má aj vo svojich 86. rokoch takú výbornú pamäť, že ich sype z rukáva – jeho kniha je gejzírom neuveriteľných príhod z tej veselšej stránky slovenského hudobného diania v ostatných desaťročiach. Škoda, že dnes už hudobníci nežijú takým spoločenským životom ako kedysi! No najmä nemajú medzi sebou takú rozkošnú, pre humor stvorenú osobnosť, akou je Pavol Zelenay. Je pamätníkom (nie však skameneným) neblahých i blahých, zato v každej dobe (aj) úsmevných čias – od 40. rokov minulého storočia podnes. Človek žasne, ako si možno uchovať do pomerne vyššieho (v prípade Pavla Zelenaya určite nie vysokého!) veku toľko fantázie, radosti, pozitívnej energie, iskrivosti a v každej historke aj ľudskosti, ako tento (ako sa autor sám podpísal) „dôchodca, majiteľ životného kréda a člen Klubu rozhlasových seniorov Pyramída“. Knihu s obrázkom neznámeho autora na titulnej strane, ku ktorej Zelenay dokreslil „svoj“ saxofón, vydalo Občianske združenie SkJazz a môže rozosmiať stovky mrzútov, ktorí nechcú vidieť, že život je vo svojej podstate smiešny. Pavol Zelenay je rozsievačom dobrej nálady aj v obyčajnom dialógu, o čom svedčí i jedna z mnohých príhod knihy: „,Poznáte noty?‘ ,Isteže, celkom dobre!‘ ,Toto je aká nota?‘ ukázal som na jednu z nich. Jedným dychom úctivo vysvetlil: ,...no, poznám, ale nie až tak dopodrobna!‘ A aby zmiernil svoj nedostatok, pripomenul historickú pravdu: ,...veď sám iste viete, že najprv bola hudba – noty boli až potom!‘“ Zelenay je pritom aj chodiacou encyklopédiou slovenskej i svetovej populárnej hudby – dôkazom toho je napríklad publikácia Hudba – Tanec – Pieseň s podtitulom Zrod a prvé roky slovenskej modernej populárnej hudby, ktorú napísal v spoluautorstve s Ladislavom Šoltýsom. Nedávno mu vyšla aj kniha Štýlová interpretácia a programovanie swingovej hudby (Vydavateľstvo Michala Vaška). Nevšedné spojenie farieb, svetla, originálneho námetu so sviežim reportážnym textom – to je najnovšia kniha maliara, karikaturistu, spisovateľa a vydavateľa Milana Stana Putovanie za obrazmi (Štúdio humoru a satiry). Odkrýva v nej kus sveta, blízke, vzdialenejšie i veľmi vzdialené krajiny, cudzie kultúry, historické pamiatky, prírodné unikáty (tajomné zátoky, pobrežné skaly, vodopády...), spoznáva deti, pozoruhodné krásky i starcov, jednoduchých ľudí či cisárske zákutia. Autor zároveň dokazuje, kde všade možno kresliť, a ponúka návod, ako nielen objaviť, ale aj pochopiť pre nás exotické krajiny. Knižka, ktorá je svojím spôsobom akousi inventúrou tvorby i spomienok na Stanove maliarske výpravy, predstavuje kresby, drevorezy a olejomaľby z miest, ktoré vplývali na rozvoj jeho maliarskych zručností alebo ho zvlášť očarili. Ku každému obrazu sa viaže spomienka, príbeh, cestovateľský či kulinársky zážitok. Vďaka zápiskom, ktoré si autor pripravoval počas ciest, môže čitateľ zablúdiť spolu s ním do Vietnamu, Talianska, Kórey, na Kubu, do Turecka, Egypta, Nórska, Japonska, Číny, Tibetu, Nepálu či Mexika. Na margo svojej tvorby Milan Stano konštatoval: „Snažím sa byť pri maľovaní úprimný a maľovať to, čo si myslím...“ Obrazy a text sú v knihe vo vzácnej symbióze a dodávajú jej zvláštny kolorit. Ten umocňujú aj doplňujúce fotografie, ukážky hodnotení z niektorých vernisáží, ako aj postrehy a myšlienky autorových priateľov (A. Hykisch, Ľ. Jurík, O. Solga, I. Szabó, D. Mikolaj, R. Schuster). Na záver už len autorovo vyznanie, že až v cudzine „sa stal vlastencom a začal si Slovensko viac vážiť“. Terézia Ursínyová Lýdia Čelková
knižná revue
20
knižná revue
18 / 2014
www.litcentrum.sk
ĽUDIA A KNIHY
„Zajtra to bude rok, čo nás opustil Jozef Bednárik,“ týmito slovami otvorila 21. augusta prezentáciu životopisu známeho slovenského režiséra (1947 – 2013) herečka Zdena Studenková. V priestoroch hotela Kempinski River Park na bratislavskom nábreží Dunaja zaznelo množstvo spomienok a vyznaní. Novinku vydavateľstva Ikar napísala úspešná spisovateľka Andrea Coddington. Generálna riaditeľka Ikaru Gabriela Belopotocká uviedla: „Andrea Coddington sa pustila do práce zodpovedne, presne ako to v divadle robieval aj Jozef Bednárik; a svoju úlohu zvládla dokonale!“ Knihu medzi čitateľov vyprevadili herci Zdena Studenková, Eva Matejková, Eva Pavlíková, Emília Vášáryová, Marián Slovák a Viktor Horján tým, čo mal Bednárik veľmi rád: esenciami...
ÚZEMIE, KDE SA CÍTIM DOMA
JUBILANTI 1. 9. 1936 – Jozef KOT, prekladateľ, prozaik 1. 9. 1961 – Boris MIHALKOVIČ, esejista, prekladateľ 1. 9. 1979 – Monika KOMPANÍKOVÁ, prozaička, autorka literatúry pre deti 1. 9. 1979 – Štefan CHRAPPA, prozaik, básnik, vydavateľ 4. 9. 1929 – Božena BOBÁKOVÁ, prozaička
www.litcentrum.sk
4. 9. 1940 – Igor KŠIŇAN, prozaik 4. 9. 1952 – Ladislav HANNIKER, prozaik, autor literatúry faktu 4. 9. 1960 – Maroš BANČEJ, básnik, prozaik, esejista 4. 9. 1960 – Marián MILČÁK, básnik, prekladateľ 5. 9. 1940 – Milan HÚŽEVKA, autor literatúry pre deti a mládež 6. 9. 1932 – Pavel FLEISCHACKER, prozaik 7. 9. 1956 – Zoroslav SPEVÁK, prozaik, autor literatúry pre deti
ZAHRANIČIE
Čo vás presvedčilo, aby ste prijali ponuku vydavateľstva Ikar napísať životopis Jozefa Bednárika? Bola to pre mňa výzva a tie ja mám rada. Takisto aj možnosť robiť veci inak. Spracovať život človeka, na ktorého má každý názor, každý ho poznal podľa seba. Prácu na knihe považujem za perfektnú, zozbierala som toľko materiálu, že by vystačil aj na päť kníh. V podstate ma naozaj nebolo treba veľmi „lámať“... Objavili ste niektoré zatiaľ neveľmi známe či pozoruhodné skutočnosti zo života Jozefa Bednárika? S mnohými jeho blízkymi som sa stretla viackrát a povedalo sa veľa vecí, aj off record. Som človek prirodzene zvedavý, ktorý ani v knihách neobchádza „ošemetné“ záležitosti a je úprimný. Čo som objavila, to som napísala. Neklebetím, nevymýšľam si, ale rozhodne ho neprikrášľujem a, naopak, ani nezhadzujem. Myslím si, že Bednárik bol velikán, a či ho niekto ľúbil alebo nenávidel, nebojme sa to povedať naplno. Ako ste v knihe zachytili jeho režisérsku kariéru a aký bol podľa vás režisér? Hovoriť o Beďovi ako o režisérovi cez oči, úsmevy, slzy a spomienky takmer každého, čo v slovenskom a českom divadelníctve niečo znamená, je vlastne prierezom doby, historickou výpoveďou, ale hlavne Bednárikovou esenciou života. Na javisku jeho predstavení muselo byť všetko perfektné, dokonalé – samozrejme, podľa neho, a tomu obetoval všetko. V knihe sú príhody z divadiel, keď
sa plakalo, vraždilo, milovalo, nadávalo, ale najmä hralo tak, ako sa pri inom režisérovi v našich končinách nebude. To nie je moje tvrdenie, to je fakt. Ste známa svojou úspešnou románovou tvorbou, no oproti fikcii práca na životopise súvisí s faktami... Len moje dve posledné knihy – Predohra a Milovanie – boli fikcie. Ostatné sú všetky napísané podľa skutočnosti. Mal to byť pekný život je o mne, tam som nemusela po ničom pátrať. Predovšetkým Židovka sa prácou podobala biografii Jozefa Bednárika. Aj keď je pravda, že to zbieranie faktov či celková koncepcia kníh bola iná. V každom prípade toto je územie, kde sa cítim doma. Pravda, život a to celé okolo toho... ja som nástrojom, ktorý príbehy života, možno čo najpresnejšie, posúva ďalej. Chystáte tento rok na vydanie aj niečo pre milovníčky vašich príbehov? Tento rok je mojou čerešničkou životopisná kniha o Jozefovi Bednárikovi. Je to také spojenie mňa, môjho štýlu a Beďa. Myslím, že aj milovníci beletrie si v nej prídu na svoje, knižná súťaž keďže ani zďaleka nejde o klasickú živo- revue topisnú knihu. A ďalej? Mám rozpísaný smutný román o veľkej tragédii, ktorá sa stala nevinným ľuďom, a určite bude aj ďalšia biografia – tentoraz Dominiky Cibulkovej. Na všetko však treba čas, trpezlivosť... Takže tento rok to nebude. Teraz prichádza fáza – ísť s kožou na trh s Bednárikom.
SLOVENSKO
Andrea Coddington pri tvorbe knihy Jozef Bednárik vychádzala najmä zo 76 rozhovorov, ktoré urobila počas prípravy, a vznikol tak rukopis s 1200 stranami. Priznala, že Bednárika osobne nepoznala, no o to viac nasávala esenciu tohto človeka z rozprávania jeho blízkych.
O esencii tohto divadelného mága si môžete prečítať aj vy, pretože vydavateľstvo Ikar nám knihu venovalo do súťaže. Radoslav Matejov Foto Peter Procházka, Jakub Gulyas
7. 9. 1987 – Katarína THOLTOVÁ, prozaička 8. 9. 1987 – Jana PLAUCHOVÁ, prozaička 9. 9. 1933 – Milan HAMADA, literárny vedec, kultúrny historik 9. 9. 1942 – Stanislav PROCHOTSKÝ, prozaik, dramatik 10. 9. 1950 – Peter MIŠÁK, básnik, publicista 11. 9. 1957 – Ladislav HRUBÝ, prozaik 11. 9. 1958 – Marián HATALA, básnik, prekladateľ, publicista 11. 9. 1975 – Martin RAJEC, prozaik, publicista
Kupóny nájdete na strane
24
12. 9. 1940 – Milan ŠÚTOVEC, literárny kritik a teoretik, prozaik 13. 9. 1946 – Karol HORÁK, dramatik, prozaik, teatrológ, literárny vedec 13. 9. 1959 – Miloš ŽIAK, prozaik, básnik, esejista 14. 9. 1947 – Ľuboš JURÍK, prozaik, publicista 14. 9. 1958 – Viliam KLIMÁČEK, dramatik, básnik, prozaik, autor kníh pre deti 15. 9. 1963 – Robert BIELIK, básnik, prozaik 16. 9. 1964 – Pavol RANKOV, prozaik
18 / 2014
knižná revue
21
knižná revue
ROZHOVOR
DOBRODRUŽSTVO DIALÓGU Ľuboš Jurík prináša v knihe Dialógy s hviezdami literatúry (Perfekt) nové alebo doplnené rozhovory s významnými slovenskými aj svetovými spisovateľmi. Chystá však aj román o Alexandrovi Dubčekovi Rok dlhší ako storočie, ktorý by mal vyjsť na budúci rok.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Patríš medzi viacdomých autorov oscilujúcich medzi publicistikou, literatúrou faktu a beletriou. V ktorej „koži“ sa cítiš najlepšie? Rôznorodosť nepociťujem ako obmedzenie, ale ako obohatenie, oživenie. Jeden žáner nepopiera druhý, skôr sa vzájomne dopĺňajú. Novinárska skúsenosť ma naučila flexibilite, a to sa premietlo aj do literárnej tvorby. Zvyčajne píšem viacero textov, a keď sa mi zdá, že sa na nejakom mieste neviem pohnúť, nechám to tak a venujem sa inému. Veľa záleží aj na tom, aký mám tvorivý apetít, či sa mi chce písať, takpovediac, rutinné texty alebo dlhšie prózy. Nevidím v tom problém, zvykol som si žiť vo viacerých domoch a na rôznych poschodiach. Mnohí spisovatelia tvrdia, že svoje knihy považujú za svoje deti a majú ich rovnako radi. Ako je to v tvojom prípade? Nie všetky deti majú rodičia rovnako radi, to je overená skúsenosť. Niektoré svoje literárne texty nemám rád, prinajmenšom ich považujem za neúplné, zrodené z netrpezlivosti. O niektorých si zase myslím, že sa mi vcelku vydarili, a platí to aj po mnohých rokoch od ich vydania. Pravdaže, každý autor píše svoje knihy s plným nasadením, zakaždým je presvedčený, že práve táto je tá najlepšia. Ale nebýva to vždy pravda. Musí sa pripraviť aj na neúspech, na tvorivý omyl. V mojom prípade rozhoduje téma. Rád sa vraciam do čias detstva, do ulíc starej Bratislavy, dobre sa mi písala kniha Slovenský bigbít, za slušne napísaný považujem román Všetci sme potomkovia Kainovi alebo Krimi prípady reportéra AZ. Pred časom mal slušný úspech román Novinári – podľa knihy vznikol dvojdielny televízny film. Mal som naliehavý pocit, že sa musím vyrovnať s takými postavami našej histórie, ako boli Clementis a Dubček, aj so spoločenskou traumou, nádejami či sklamaniami, ktoré predstavovali. Preto som o nich písal s veľkým nasadením a záujmom. Trápil som sa s knihami literatúry faktu Pokušenie moci a Poučenie z moci, rovnako s politologickými esejami Eurochaos, bola to náročná práca. Uľavilo sa mi, keď som s tým skončil. knižná revue
22
knižná revue
18 / 2014
Ako si spomenul, napísal si životopisný román o Vladovi Clementisovi Smrť ministra a pripravuješ obsiahlu prózu o Alexandrovi Dubčekovi Rok dlhší ako storočie. Do akej miery sa pridŕžaš životných faktov týchto osobností a do akej fabuluješ? Veľmi prísne sa držím historických reálií, nič si nevymýšľam, nič nejestvujúce nepridávam ani neuberám. Na druhej strane sa síce opieram o fakty, ale narábam s nimi podľa potreby, využívam autorskú licenciu, aby som im dal umelecký tvar. Pokúsil som sa o literárny experiment: oba príbehy rozprávajú hlavné postavy v prvej osobe. Umožnilo mi to viesť vnútorné monológy a vstupovať do ich psychiky. Podľa ohlasov usudzujem, že sa mi to vcelku podarilo, pravdaže, držím sa pri zemi. Po dopísaní románu Rok dlhší ako storočie som sa dohodol s redakciou Nového slova, že text bude vychádzať na webovej stránke noveslovo.sk na pokračovanie a čitatelia doň budú môcť vstupovať svojimi názormi, pripomienkami, spomienkami na Dubčeka a podobne, a tak ho dotvárať. Prekvapilo ma, koľko čitateľov zareagovalo: historici, politológovia, Dubčekovi známi i priatelia, ba aj jeho príbuzní. Viacero príspevkov som spracoval a zaradil do konečného textu, ktorý by mal vyjsť na budúci rok. Tvoje knihy Pokušenie moci a Poučenie z moci sú napísané na základe vlastných skúseností z účinkovania vo vysokej politike. Konštatoval si, že tí hore sú nepoučiteľní. Ty si sa poučil? Moc je vo svojej podstate nepoučiteľná. Kto ju má, dočasne či natrvalo, ten ju použije, či skôr zneužije. Opakuje sa to po stáročia. Dosť dlho som pracoval vo vysokej politike – ako hovorca predsedu parlamentu, člen delegácií predsedu vlády aj prezidenta i ako člen komisie EÚ v Štrasburgu a Bruseli – aby som vnikol do zákutí rozhovorov, rokovaní, rozhodnutí, ktoré ovplyvňovali vývoj spoločnosti. Veľká väčšina ľudí nemá možnosť žiť v tomto prostredí, a tak sú neraz ich postoje a názory ovplyvňované nedostatočnými informáciami. Robil som si
poznámky, zhromažďoval dokumenty, výpovede politikov – mal som dostatok podkladov, aby som mohol podať obsiahle svedectvo o našej dobe. Je to takmer tisíc strán v dvoch knihách. Ak sa raz bude niekto zaujímať o toto naše nepokojné obdobie, tieto knižky nemôže obísť, pretože v nich je autentický pôdorys našich snažení, omylov i víťazstiev. Je to však najmä analýza moci konkrétneho obdobia. A či som sa ja poučil? Človek, osobitne spisovateľ, sa učí neustále. Poučenie je ako tekuté piesky. Čo platilo včera, dnes je osvetlené novou skúsenosťou. Žijeme vo svete tieňov a zo šera sa vynárajú nové poznatky. Preto nemôžem spokojne povedať, že som sa poučil. Vydal si najviac kníh rozhovorov na Slovensku, zvyčajne o ľuďoch od pera. Boli to slovenskí, českí aj svetoví autori. Ako si sa cítil, keď si ako spisovateľ „spovedal“ spisovateľa? Dialógy so svetovými spisovateľmi boli pre mňa veľkým intelektuálnym dobrodružstvom. Často som im kládol otázky, ktoré zaujímali aj mňa ako autora, pýtal som sa na problémy metodiky tvorby, tvorenia dialógov, vnútorných monológov, opisov prostredia, rešerše a podobne. Dobre sformulovaná otázka už indikuje odpoveď, preto je dôležité ju citlivo položiť. Hovorili sme o etike aj estetike, o spoločenských pomeroch, individuálnych osudoch, absurdnosti života, o nádeji, ktorá nikdy nezomiera. Mal som pred nimi veľký rešpekt a úctu, veď to boli autori známi a uznávaní po celom svete, ich diela vychádzali v státisícových nákladoch. Cítil som sa ako malý žiačik, ktorý počúva veľkého učiteľa. Ako si sa na rozhovory pripravoval, ako si ich realizoval? Vznikali na základe osobného stretnutia alebo prostredníctvom korešpondencie? Predovšetkým som sa snažil prečítať čo najviac kníh od daného autora a získať čo najviac informácií o jeho živote a diele. Musel som sa dohodnúť na termíne stretnutia a rámcovo som si pripravil okruhy otázok. Pravdaže, všetko poštou alebo telefónom. Spisovatelia zvyčajne chceli poznať témy, o ktorých budeme hovoriť – aj oni sa chceli pripraviť. Rozhovory vznikali prevažne pri osobnom stretnutí, nahrával som si ich na magnetofón a ešte aj robil poznámky. Potom sme však rozhovor dorábali písomnou formou, takže výsledný text bol kombináciou hovoreného a písaného slova. Ale boli aj takí autori, ktorí chceli odpovedať len písomne. Líši sa titul Dialógy s hviezdami litewww.litcentrum.sk
ROZHOVOR
Spisovateľ a publicista Ľuboš Jurík (1947) debutoval v roku 1973 zbierkou poviedok Na Poľnej ulici. Jeho žánrové spektrum je veľmi široké, nájdeme v ňom romány, poviedky, novely, spomienkové prózy, kriminálne príbehy, knihy rozhovorov, literatúru faktu, politológiu i scenáre.
V knihe Dialógy s hviezdami literatúry prináša Ľuboš Jurík 23 rozhovorov s takými osobnosťami slovenskej i svetovej literatúry, ako sú Milan Rúfus, Ladislav Ťažký, Bohumil Hrabal, Arthur Miller, Françoise Saganová, Allen Ginsberg či Louis Aragon. Ich postrehy o tvorivej činnosti, osobnom živote i dobovej situácii si môžete prečítať aj vy, ak budete o knihu súťažiť. A tu je malá ukážka z rozhovoru s americkým prozaikom a básnikom Johnom Updikom: Je pre vás písanie tvorivou rozkošou alebo ťažkou a úmornou prácou? Vyvoláva vo vás pocit šťastia, alebo skôr depresie a beznádej? Myslím, že vďaka písaniu sa cítim lepšie, dokonca, keď mi je ťažko, dám to na papier, a potom sa mi uľaví. Spisovateľ má svojím spôsobom šťastie. Mne tvorba pomáha v živote, najmä vtedy, ak som schopný svoje pocity verne vyjadriť. Sníma zo mňa smútok. To je moja skúsenosť. Niekedy však cítim, že mi písanie nejde, že sa silím, že výsledok je napriek snahe neuspokojivý. To sa stáva vari každému autorovi. Vtedy je najlepšie www.litcentrum.sk
ZAHRANIČIE
Bellow napísal román Herzog, ktorý vyšiel pred dvadsiatimi rokmi, a v ňom píše o bolestnom rozvode. Spýtal som sa ho, či ho to dvadsať rokov trápi až tak veľmi, že odmieta rozhovor... Zasmial sa: teraz sa rozvádzam štvrtýkrát... Uvoľnil sa a namiesto desiatich minút sme spolu strávili päť hodín. Potreboval sa vyrozprávať. Frederick Forsyth zasa rozhovor neustále dopĺňal, menil, korigoval, takmer sme nestihli uzávierku. Príjemné boli rozhovory s L. Aragonom a F. Saganovou, dlhodobý kontakt – až do súčasnosti – mám s iným nositeľom Nobelovej ceny Jeanom-Marie G. Le Cléziom. Napísal mi viacero listov, ktoré sú skvostnými esejami. Dobre sa mi robili rozhovory s našimi autormi: s mojim priateľom Lacom Ťažkým, Milanom Rúfusom, často som sa stretával s Ladislavom Mňačkom po jeho návrate z emigrácie, ale rád si spomínam aj na stretnutia s Hrabalom či Werichom. Ak by si robil rozhovor sám so se-
bou, ktorú otázku by si si nepoložil? Asi by som sa vyhol hodnoteniu tvorby iných autorov. Nerád by som hovoril o mojom vzťahu k ženám, pretože to je vždy citlivá téma a džentlmen musí byť diskrétny. Máš nejaké autorské krédo, vyznanie, kódex, ktorého sa pri tvorbe pridržiavaš? Už dávno som sa zbavil ambícií, že budem stáť vo svetle reflektorov. Pokojne a pokorne dožívam svoj literárny aj biologický život. Píšem, pretože neviem nič iné. Ani natrieť plot, ani vymeniť žiarovku. Písanie – aj čítanie – je pre mňa ako droga. Môžem si dovoliť byť ňou omámený, pretože žiadne iné impulzy ku mne nedoliehajú. Snažím sa žiť v súlade so sebou samým, aj keď som si občas protivným spoločníkom. Nie som služobník literárneho marketingu. Zbavil som sa aj akejkoľvek márnivosti, snažím sa len o jedno: aby boli moje texty pokiaľ možno poctivé a profesionálne spracované. Čitateľ nech sa sám rozhodne, či bola moja voľba správna.
SLOVENSKO
ratúry od predošlých kníh rozhovorov? Líši sa – a to podstatne – v mnohých ohľadoch. V tom čase, keď rozhovory vznikali, mal som do značnej miery obmedzené možnosti. Nebolo možné uverejniť všetko, čo autori v rozhovore povedali, najmä nie – vtedy nežiaduce – politické témy. Týkalo sa to prakticky každého z nich. Günter Grass, Louis Aragon, Jaroslav Seifert, Jan Werich, Frederick Forsyth, Bohumil Hrabal, Ladislav Ťažký, Françoise Saganová... a mnohí ďalší sa veľmi kriticky vyjadrovali na adresu vtedajšieho režimu, ich názory bolo jednoducho nemožné uverejniť v úplnom znení. Teraz však rozhovory vychádzajú aj so zakázanými, resp. nezverejnenými pasážami. Okrem toho do knihy pribudli aj ďalší autori, ako Ladislav Mňačko, Johannes M. Simmel, Josef Škvorecký... Je to vlastne nová a úplná verzia predošlých dialógov. Ako sa spolupracovalo s jednotlivými autormi? Každý z rozhovorov, každé stretnutie je osobitný a vzrušujúci príbeh. Všetci tí spisovatelia sú jedinečné osobnosti. Veľmi komplikovane som napríklad prišiel do Chicaga za držiteľom Nobelovej ceny Saulom Bellowom – boli sme dohodnutí! Učil na univerzite, no jeho sekretárka mi odkázala, že na mňa nemá čas. Darmo som vysvetľoval, že som prišiel z Európy, že mám od neho list s presným dátumom stretnutia, nič nepomáhalo. Vymohol som si aspoň desať minút na prijatie... Prijal ma a povedal, že nemá náladu na rozhovor, je po rozvode, aby som ho pochopil. Prekvapilo ma to: Saul
Ivan Szabó
nepísať, nemá to zmysel. V takýchto chvíľach, ktoré nie sú ojedinelé, radšej čítam, počúvam hudbu, venujem sa iným, pragmatickým záležitostiam, idem na cesty, na návštevy, dokonca sa motám okolo domu alebo v záhrade. Skúsenosť ma naučila, že potreba písať sa vráti a bude to ešte s väčšou vervou a naliehavosťou. Naučil som sa neponáhľať. Veríte, že vaše knihy sa čítajú, že rezonujú vo vedomí čitateľov, že čosi menia a čosi naprávajú? Ťažko o tom hovoriť. Každý spisovateľ by chcel byť Tolstojom. Moja koncepcia – to je vyslovene moja osobná vec – je oveľa skromnejšia. Snažím sa písať skromne, zabávať čitateľa, napísať knihu, ktorej čítanie prináša potešenie. Nikdy neviete všetko o nejakej téme, poznáte len jej časť spojenú s vaším životom a to, čo ste schopní vidieť a precítiť. Spisovateľ by sa mal vyvarovať falošných vyhlásení. Môj dobrý priateľ Norman Mailer je príkladom moderného amerického spisovateľa, ktorý preťažil svoj talent v snahe písať samé veľké veci; pritom by sa mal snažiť písať dobré veci. Napokon, to by malo byť ambíciou každého spisovateľa. Mne kritici vyčítali nedostatok ctižiadostivosti a to ma neraz zranilo. Môžem byť len natoľko ctižiadostivý, nakoľko mi stačia schopnosti.
Kupón vydavateľstva Perfekt nájdete na strane
24
18 / 2014
knižná revue
23
knižná revue
KUPÓNY
Knižnej revue (do 17. septembra)
ŠKOLA ŠKOL A
BARRACUD BARR ACUDA A
MARE NČIN MARENČIN PT s. 10
PRÍRODA PRÍR OD s.. 16
PRÍRODA A s. 12
SPN SP PN N – MLADÉ M ML ADÉ LETÁ
VYD. SLOVART
LEPO E RELO ELO O
MARENČIN PT s. 20
EKO-KONZULT
IKAR
PERF RFEKT EKT
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum. IČO 31 752 381. Redakcia: PhDr. Radoslav Matejov – šéfredaktor, Mgr. Katarína Zitová – zástupkyňa šéfredaktora, Mgr. Beáta Belancová – redaktorka. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, 0918 640 831, e-mail:
[email protected], www.litcentrum.sk, facebook.kniznarevue.sk. Spolupráca: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, Spolok slovenských knihovníkov. Grafika a tlač: DOLIS, s.r.o. Rozširuje: MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
VEDA www.litcentrum.sk
knižná revue
