ROČNÍK 2015| ČÍSLO 33
V tomto čísle: Júlová inflácia v USA bez potravín a energií +1,8% Globálny dopyt po zlate v druhom kvartáli 915 ton vs. globálna ponuka zlata 1033 ton Grécke memorandum o porozumení schávlené Eurozóna rástla najrýchlejšie od druhého kvartálu 2011 - plus 1,2%
ROK SANKCIÍ V RUSKU August minulého roka sa niesol v znamení uvaľovania obchodných sankcií medzi Ruskom na jednej strane a USA, Európskou úniou či Japonskom na druhej. Dôvodom bola anexia Krymu Ruskom a podporovanie nepokojov na východe Ukrajiny. Západ uvalil reštrikcie na dlhové financovanie ruských bánk a podnikov so splatnosťou cez 30 dní (Rosneft, Transneft, Gazprom, Novatek, Sberbank, VTB, Gazprombank, Bank of Moscow, VEB). Takisto sa uvalil zákaz na export technológií pre energetický sektor Ruska. V reakcii na tieto skutočnosti Rusko uvalilo reštrikcie na import poľnohospodárskych produktov a potravín na západné krajiny. Podľa nedávanej štúdie MMF sank- kedy krajina fungovala v sankčnom cie v krátkom období skrešú HDP prostredí. Takisto si ukážeme pár Ruska o 1,5%, v strednodobom ob- predikcií, ktoré MMF vydal vo svodobí môžu sankcie znížiť HDP Ruska jej správe zameranej na Ruskú feaž o 9%. V tomto týždennom repor- deráciu. te sa pozrieme na to, ako sa Ruskej Ukrajinská kríza od začiatku negaekonomike darilo za posledný rok, tívne vplývala na hodnotu rubľu vo Vplyv výmenného kurzu na infláciu
Prvé kolo voľby predsedu Najvyššieho súdu SR nezvolilo žiadneho z kandidátov. Inflácia na Slovensku mínus 0,2%, miera nezamestnanosti 11,46%
vzťahu ku doláru. Prepuknutie ukrajinskej krízy na začiatku roku 2014 spustilo vlnu devalvácie rubľa. V januári až februári 2014 rubeľ stratil 10% svojej hodnoty, čo naštartovalo infláciu v krajine až ku 8%. Infláciu v ďalších mesiacoch tlačilo hore potravinové embargo, nakoľko potraviny tvoria približne 40% spotrebného koša. Prudká devalvácia ruskej meny na prelome rokov 2014 a 2015 následne priniesla vlnu začínajúcej cválajúcej inflácie (dvoj až trojciferná inflácia). Dôvodov na oslabovanie rubľu v druhej polovici roka 2014 bolo viacero – prudký prepad ceny ropy (ropa Brent od začiatku augusta 2014 do konca decembra 2014 oslabila o 47%), no zároveň posilňovanie dolára na všetkých menových pároch (euro stratilo od augusta do
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
decembra 2014 na dolári 11% hodnoty). Okrem týchto globálnych tlakov však k oslabeniu meny prispela aj zmena menového režimu či politické vzťahy Ruska so svetom. Ruské banky a spoločnosti museli v treťom a štvrtom kvartáli 2014 uhradiť splatný zahraničný dlh vo výške 120 miliárd dolárov, čo je približne 30% ruského HDP. Nakoľko však v dôsledku sankcií majú ruské spoločnosti obmedzený prístup na zahraničný trh, museli zahraničnú likviditu nakupovať na domácom trhu. Dopyt ruských bánk a podnikov po zahraničnej mene tak vyvolal pokles hodnoty ruskej meny na devízovom trhu. Pre porovnanie, za celý rok 2015 budú musieť ruské subjekty uhradiť splátky zahraničného dlhu vo výške
bázických bodov na úroveň 17%. Okrem toho koncom decembra 2014 prišlo k zdvojnásobeniu výšky zákonom chránených vkladov v bankách. Pre prípad, že by banka skrachovala, depozitárovi by boli v plnej výške vyplatené vklady do 1,4 milióna rubľov (predtým 700 tisíc rubľov). Jedným z dôležitých míľnikov pre ruskú menu bola vyššie spomínaná zmena menového režimu. Od roku 2005 bola hodnota ruského rubľu naviazaná na menový koš eura a dolára v pomere 45:55. V rámci tohto menového režimu sa mohol rubeľ tesne pred zrušením 10. Novembra 2014 pohybovať denne voči menovému košu EURUSD v rozpätí deviatich rubľov. Ruská centrálna banka po zavedení voľné-
Objem operácií CBR na FX trhu v nadväznosti na vývoj výmenného kurzu
121 miliárd dolárov, a v roku 2016 až 145 miliárd dolárov. Tieto skutočnosti môžu opätovne, hoci v menšej miere vzhľadom na politiku centrálnej banky, vyvolať tlak na oslabovanie rubľu.
ho floatingu od novembra pristupuje k intervenciám na devízovom trhu iba pre prípad eliminácie špekulatívnych obchodov a udržaniu finančnej stability, a to v ktoromkoľvek okamihu. Ako vidíme z grafu, najvýraznejšie bola finančná stabilita ohrozená v polovici decembra 2014, kedy denné nákupy rubľa dosiahli 132 miliárd rubľov (vykazované zo záporným znamienkom, nakoľko centrálna banka nákupom sťahovala ruble z obehu, čím sa znižovala položka obeživo v súvahe CB). Nakoľko v ruskom bankovom sektore bol koncom roka prudký dopyt po zahraničnej mene, spustila centrálna banka v deň zmeny menového režimu aj forexové repo obchody, v rámci ktorých dodávala bankám zahraničnú menu. Splatnosť týchto repo obchodov bola určená na jeden týždeň, mesiac a rok a do konca roku 2016 chce ruská centrálna banka do ekonomiky dostať týmto programom 50 miliárd dolárov. Kumulovane už cez forexové repo obchody dostala ruská menová autorita do ekonomiky 133,6 miliardy dolárov pri úrokovej sadzbe od 0,67% po 2,97%. V splatných repo obchodoch je držaných približne 33,4 miliardy dolárov pričom od mája menová autorita nevyhlasuje repo obchody so splatnosťou jeden rok.
Forexové repo obchody
Prudké zhoršenie tak inflácie, ako aj výmenného kurzu musela riešiť centrálna banka. Hoci neboli uvalené kapitálové kontroly, prišlo viacero opatrení, ktorými ruské autority „motivovali“ k držbe ruskej meny. Medzi ne možno zaradiť zvýšenie úrokovej sadzby centrálnej banky v polovici decembra 2014 o 650 Strana 2
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33 Vývoj rastu HDP, spotreby a investícií v nadväznosti na ceny ropy
Tlak na dolárovú likviditu takisto ako aj potreba posilniť rubeľ spôsobili pokles devízových rezerv centrálnej banky. Tie sa znížili zo 444 miliárd dolárov na začiatku roku 2014 na lokálne minimum dosiahnuté v apríli 2015 – 297 miliárd dolárov. Ruská centrálna banka sa v období od mája do augusta tohto roku snažila devízové rezervy navýšiť nákupmi dolárov, čo ku koncu júla znamenalo navýšenie rezerv o päť miliárd dolárov. Nákupy dolára sa nám odrážajú aj v operáciách centrálnej banky na forexovom trhu, ktoré od mája do augusta dosahujú kladné hodnoty – CB predávala ruble a púšťala ich do obehu. Pozrime sa teraz na vývoj ruskej ekonomiky podľa svetového ekonomického výhľadu očami MMF. Rast reálneho HDP by mal v tomto roku dosiahnuť zápornú úroveň mínus 1%. V nasledujúcich rokoch by sa ruská ekonomika mala opäť dostať do rastovej fázy, pričom MMF vidí ako hlavný determinant rastu ekonomiky ceny ropy. Tie sa podľa výhľadu medzinárodnej inštitúcie v roku 2016 začnú medziročne zvyšovať na úroveň 60 dolárov za barel.
pokles o 6,2%. Investície v krajine klesajú na medziročnej báze už od roku 2013 (o viac ako 7%), no rok 2015 by mal podľa výhľadu priniesť medziročný pokles až o 12,6%. Negatívne možno vnímať aj vývoj tzv. NPL (non performing loans), čo sú zlyhané úvery. Pri týchto úveroch sú dlžníci v omeškaní so splátkami viac ako 90 dní, pričom sa zhoršuje ich kredibilita pre prípad získania nových úverov. V apríli tohto roku bola úroveň NPL 7,5 % zo všetkých poskytnutých úverov v ruskom bankovom sektore. V roku 2013, kedy ruská ekonomika nebola zasiahnutá ukrajinskou krízou, hodnota NPL dosahovala 6%. Podľa prepočtov MMF dokáže bankový sektor Ruska zvládnuť aj NPL na úrovni 18%, výrazné zhoršovanie tohto ukazovateľa však spomalí úverovanie súkrom-
ného sektora, čo môže pôsobiť zabrzdiť spotrebu ako aj investície v ďalších rokoch. Z hľadiska štátneho rozpočtu predikcie MMF poukazujú na dlhodobý previs výdavkov štátu nad príjmami už do roku 2013. Percentuálne najvyšší deficit štátneho rozpočtu MMF predikuje na rok 2015, a to vo výške 4,8% HDP. Zaujímavá je takisto bilancia štátneho rozpočtu pre započítaním príjmov z predaja ropy. Tie tvorili v roku 2014 30,4% príjmov rozpočtu vlády. Úroveň deficitu pred zarátaním príjmov z predaja ropy v najbližších rokoch bude podľa MMF atakovať úroveň 12% HDP a do roku 2020 sa zníži deficit bez zarátania príjmov z ropy na 7% HDP. Zarátanie príjmov z predaja ropy do štátneho rozpočtu pomôže skresať deficit rozpočtu do roku 2020 v priemere o 8,2%. Verejný dlh by sa mal do roku 2020 postupne navýšiť až na 22,2%. Najvýraznejší nárast dlhu MMF eviduje v minulom roku, kedy sa dlh zvýšil zo 14% HDP na 17,8% HDP. Pre Ruskú federáciu a jej rozpočet, ako sme si uviedli, sú dôležité príjmy z predaja ropy. Tie sú však volatilné vzhľadom na cenu tejto komodity. V rámci eliminácie rizika zmeny ceny ropy Ruská federácia prijala v roku 2012 tzv. fiškálne pravidlo. Podľa tohto pravidla sa roz-
Vývoj zadlženia krajiny (% HDP) 2008 až 2020
Najdôležitejšími zložkami HDP sú domáca spotreba a investície. Podľa údajov MMF sa rast domácej spotreby v roku 2014 výrazne oslabil, len na 0,9%, pričom v tomto roku sa predpokladá jej medziročný Strana 3
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
Objem aktív rezervného fondu a národného fondu blahobytu
počet krajiny nebude zostavovať na báze aktuálnej ceny ropy, ale na základe priemeru historických cien a takisto predikcií ceny ropy v budúcnosti. Ak sa ceny ropy budú pohybovať nad fiškálnym pravidlom stanovenou úrovňou, prebytočné príjmy budú smerovať do tzv. rezervného fondu vlády. Keď objem rezervného fondu presiahne 7% HDP krajiny, viac ako polovica prebytočných príjmov bude presmerovaná do Národného fondu blahobytu a zvyšok pôjde na infraštruktúrne projekty. V prípade, ak krajina dosahuje deficit rozpočtu, peniaze z rezervného fondu môžu byť použité na jeho krytie. Ruská vláda plánuje v tomto zmysle znížiť aktíva rezervného fondu z januárových 5,86 bilióna rubľov na 2,62 bilióna rubľov na konci decembra. Január 2014 bol mesiacom, kedy objem prostriedkov vo fonde prekročil „magických“ 7%,no táto hranica nebola v ďalších mesiacoch udržaná. Podľa výhľadu MMF pre ruskú ekonomiku sa nedá očakávať dosiahnutie sedem percentnej hranice v najbližších piatich rokoch – práve naopak. Do roku 2020 by prostriedky v tomto fonde
mali dosahovať úroveň blízku len 1% HDP v dôsledku potreby financovania deficitu štátneho rozpočtu. Suverénny fond krajiny – národný fond blahobytu, ktorý je okrem financovania deficitu štátneho rozpočtu určený aj na financovanie dôchodkového systému, dosahoval ku koncu júla objem aktív vo výške 4,4 bilióna rubľov. Tento fond ruská vláda v značnej miere použila na financovanie negatívneho dopadu sankcií na ruskú ekonomiku. Medziročne oproti aprílu minulého roka prišlo k určitým presunom v rámci štruktúry aktív fondu. Fond nakúpil cenné papiere určené na financovanie domácej infraštruktúry vo výške 3,1 miliardy dolárov (denominované v dolároch a rubľoch), podporil kapitál domá-
cich sankcionovaných bánk vo výške 4,8 miliardy dolárov a takisto urobil vklady v rozvojovej banke VTB na financovanie ďalších infraštruktúrnych projektov. Sankcie uvalené na ruský finančný sektor pomerne rýchlo zasiahli ruskú ekonomiku. Ako sme si uviedli, ruská centrálna banka musela pristúpiť k viacerým krízovým opatreniam – programu forexových repo obchodov, opusteniu riadeného floatingu, zvýšeniu úrokovej sadzby. Aj samotná vlády musela podporiť ekonomiku – v rámci suverénnych fondov prišlo, resp. príde k čerpaniu prostriedkov na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu, podporeniu kapitálu ruských bánk či infraštruktúrnych projektov. Hoci sa môže zdať, že Rusko si tým najhorším už prešlo, v blízkej budúcnosti začnú pôsobiť energetické sankcie. Ruský energetický sektor v posledných mesiacoch atakuje svoje historické rekordy. V januári Rusko vyťažilo 10,713 miliónov barelov ropy denne, čo bol najvyšší objem ťažby od čias socializmu a na podobných úrovniach sa držala produkcia aj v nasledovných mesiacoch. Podľa odborníkov prvé efekty energetických sankcií sa prejavia do 18 až 24 mesiacov, teda od decembra 2015. (el)
Strana 4
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
Dopyt po zlate na 6-ročnom minime Popis krátkych správ a aktualít Celkový dopyt po zlate podľa organizácie World Gold Council klesol v druhom kvartáli 2015 o 12% na 6 ročné minimum vo výške len 914,9 ton, pričom ten klesal vo všetkých jeho segmentoch (šperky, použitie v technológiach, investičné zlato a zlato centrálnych bánk a iných inštitúcii). Všeobecne je dopyt po šperkoch ťahaný primárne Čínou a Indiou (spoločne viac ako polovicou) a predstavuje najväčšiu položku nákupov v aktuálnej výške za posledný kvartál 513,5 ton. Medziročne sa jedná o 14% zníženie tohto dopytu a za polovicou poklesu stojí práve India kvôli nízkej tohtoročnej úrode, čo negatívne ovplyvnilo príjmy vidieckej časti obyvateľstva (prepad až o 23%). V Číne klesol dopyt o 5% najmä v dôsledku
vyššej atraktivity akciového trhu a jeho následného prepadu (čo znížilo sentiment ľudí vôbec niekde investovať). Dopyt po investičnom zlate klesol v spomínanom kvartáli o 11% na 178,5 ton. Dopyt centrálnych bánk po zlate sa síce tiež medziročne znížil o 15% na 137,4 ton, stále sa nachádza nad päťročným priemerom vo výške 120,5 ton, pričom najväčším kupcom aj v tomto kvartáli bolo Rusko a Kazachstan. Dôležité je dodať, že v nasledujúcom treťom kvartáli sa táto položka výrazne navýši, keďže Čínska centrálna banka navýšila v júli svoje rezervy v zlate až o 57% (604 ton) na 1 658 ton (zlato tvorí zhruba 2% všetkých rezerv). Technologické využitie zlata (najmä elektrotechnický priemysel) má najnižší podiel spomedzi spomína-
ných skupín a nedochádza v ňom k nadmerným zmenám (aktuálne pokles len o 1%). Celková ponuka zlata sa znížila v druhom kvartáli medziročne o 5% na 1 032,6 ton. Tá sa skladá z novej produkcie (zhruba 70%) a z recyklovaného zlata, pričom obidva tieto segmenty boli v sledovanom kvartáli na poklese (4% a 8%). Recyklácia klesá výraznejšie, keďže sa pri nízkych cenách aktuálne neoplatí subjektom zbavovať sa tejto komodity. Na druhej strane produkcia klesá miernejšie, pretože aj keď dosahuje cena zlata rekordne nízke hladiny (čo znižuje tržby ťažobným spoločnostiam), spoločnosti sa snažia výrobu zefektívniť k čomu im pomáha aj nízka cena ropy (ropa predstavuje 10% ich nákladov). (mn)
Infláciu USA ťahá nájom Sezónne očistená cenová hladina v USA meraná CPI sa v júli 2015 medzimesačne zvýšila o 0,1%. Jedná sa už o šiesty mesiac v poradí, kedy inflácia dosiahla kladnú hodnotu (aj keď blízku nule). Práve vo februári 2015 sa ceny energií začali mierne zvyšovať (graf) po miernom zastavení prepadu cien ropy. Dokonca v máji 2015 vzrástli ceny energií medzimesačne o 4,3%. Následne sa ale tempo rastu začalo znižovať a v aktuálnom mesiaci vzrástli ceny energií len o 0,1% (rovnako ako celková inflácia) a pri súčasnom poklese cien ropy očakávame ďalší prepad v nasledujúcom mesiaci, čo by mohlo poslať celkovú infláciu pod nulu. Rovnako spomalil aj rast cien potravín a nealkoholických nápojov na 0,2% medzimesačne, a keby nevzrástli
mierne ceny bývania (0,4%), tak inflácia by bola už v tomto mesiaci pod nulou. Ak sa totiž pozrieme na zmenu cenovej hladiny medziročne (spodný graf) a abstrahujeme od energií a potravín (ktoré by infláciu stiahli na 0,2%), tak inflácia si aktuálne drží hladinu zhruba 1,8% (hladina dosiahnutá štyrikrát v tomto roku). Ale keďže spomína-
né ceny bývania majú zhruba tretinový podiel na inflačnom koši, je zrejmé že inflácia sa drží najmä vďaka vyšším cenám nájmov. Súvisí to s tzv. Rental Vacancy Rate, resp. mierou obsadenosti bytov určených pre nájom, ktorá je momentálne na historickom maxime (len necelých 7% bytov je k dispozícii na prenájom), čo tlačí na rast cien nájmov.
Strana 5
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
Do akej miery podporuje devalvácia export? Devalvácia čínskeho juanu vzbudzuje navonok dojem, že slabý rast (HDP pod 7% v roku 2015) má podporiť zvýšený devalvovaný export. Teória hovorí o lacnejších produktoch pre zahraničných subjektov a z toho vyplývajúceho zvýšeného dopytu v spojení so zvýšeným príjmom exportéra a jeho vyššou konkurencieschopnosťou na domácom trhu (napr. voči inému výrobcovi v krajine, ktorý väčšinu surovín importuje). V jednoduchej teórii ale neberieme to úvahy skutočnosť, že spomínaný exportér môže importovať množstvo komponentov z rôznych krajín v rámci jeho zásobovacieho reťazca, čo predraží jeho náklady a nehovoriac o tom, že jeho konečný export môže byť len medziproduktom v ďalšej krajine, ktorá jeho lacnejším importom zvýši skôr konkurencieschopnosť za-
hraničného výrobcu. Ukazovateľ reálny efektívny výmenný kurz alebo REER znázorňuje skutočné porovnanie cenových hladín krajiny s jeho zahraničnými partnermi. Elasticita exportu pri zmene REER dosahovala v roku 1996 podľa údajov Svetovej banky úroveň 1,1 a v roku 2012 len 0,6. To znamená, že vplyv oslabenia meny na export sa v hrubom znížil na polovicu. Až za 40% poklesu tejto elasticity môže fakt, že ekonomiky začali v oveľa väčšej miere využívať medzinárodné reťazce. Zaujímavé je porovnanie štátov veľmi integrovaných (vysoký export ale aj import) v zahraničnom obchode s Nemeckom
(SR, ČR, Poľsko a Maďarsko) a zvyšných krajín Strednej a východnej Európy (graf). Modrá línia v oboch grafoch znázorňuje elasticitu exportu od zmeny REER spred roka 2003, ktorá bola na strane závislejších krajín strmšia (krajiny ešte neboli tak prepojené s Nemeckom). Od roku 2004 (červená línia) je ale závislosť presne opačná a zmena výmenných kurzov v oveľa menšej miere ovplyvňuje export integrovaných nemeckých partnerov v porovnaní so zvyšnými krajinami. Na záver si treba uvedomiť, že devalvácia sama o sebe bez silného svetového dopytu nepostačuje pre ekonomické oživenie. (mn)
Padajúce meny rozvojových krajín Čínsky akciový trh pokračuje vo svojom už viac ako dvojmesačnom prepade (aktuálne za jediný týždeň klesol index Shanghai Composite o 11%). Najprv tomu pomohli pozitívne čísla na realitnom trhu (zvýšila sa šanca že vláda prestane intervenovať a zachraňovať prepad akciového trhu) a momentálne čísla Indexu nákupov manažérov (PMI), ktorý na augustovej úrovni 47,1 dosahuje najnižšiu hladinu od marca 2009. V krátkosti ak je index pod úrovňou 50, znamená to zníženie aktivity manažérov, čo negatívne vplýva na rast ekonomiky. Dopyt v Číne slabne (predaje smartfónov klesli po prvý krát vôbec, predaje áut zažili najväčší medziročný prepad od 2013 vo výške 3,4% a rast
maloobchodných tržieb dosahuje skoro najnižšie tempo za posledné desaťročie vo výške 10% medziročne) a možno preto sa krajina pokúsila o zvýšenie konkurencieschopnosti devalváciou meny. Slabnúca ekonomika Číny v spojení s očakávaným rastom sadzieb Federálneho rezervného systému vplýva na ekonomiky zvyšných rozvojových krajín formou masívneho oslabovania mien. Len pre porovnanie celkový (čistý) kapitálový odlev dosiahol za posledných 13 mesiacov v 19 rozvojových ekonomikách výšku 940,2 mld. dolárov, čo je dvakrát viac ako počas 9 mesiacov najväčšieho pôsobenia finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 (kapitálový odlev spôsobuje oslabenie meny
danej krajiny). Markantný kapitálový odlev potom znižuje dopyt v krajinách a pokračujúci prepad komoditných cien tlačí na príjmy týchto krajín, čo v konečnom dôsledku môže spomaliť rast rozvojového sveta. Najnovšie Kazachstan zmenou na voľný floating (a inflačné cielenie) devalvoval svoju menu až o 23% aby udržal svoju konkurencieschopnosť spoločne s Vietnamom a uchránil centrálnu banku pred zbytočným zbavovaním sa rezerv na udržanie fixného kurzu. Meny Indonézie a Malajzie dosahujú skoro najnižšie úrovne vôbec kvôli pokračujúcemu kapitálovému odlevu a nehovoriac ani o politickej nestabilite v Turecku a Rusku. (mn) Strana 6
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
Firmy držia väčšinu hotovosti v bankách Asociácia finančných profesionálov (AFP) každoročne publikuje prieskum likvidity na americkom korporátnom trhu. V aktuálnej publikácii na vzorke 936 respondentov prišla k zaujímavým skutočnostiam. V poslednom období držia americké spoločnosti veľké množstvo prostriedkov v hotovosti alebo v krátkodobých investíciách. Nefinančné spoločnosti USA od roku 2007 do 2014 zvýšili túto držbu o 117% na 1,73 biliónov dolárov. Dôvodom nadmerného rastu môže byť fakt, že spoločnosti vykazujú v poslednom období vysoké zisky, ktoré neinvestujú a kvôli zdaneniu ich nepresúvajú zo zahraničia (64% týchto prostriedkov je v zahraničných dcérach). Každopádne, podľa prieskumu majú spoločnosti v tomto roku zhruba 77% svojich krátkodobých prostriedkov v peňažných fondoch, pokladničných poukážkach a v bankových
vkladoch (graf). Zvyšok prostriedkov sa nachádza v rôznych korporátnych a municipálnych dlhopisoch, repodohodách, ... Zvláštne je, že až 56% všetkých týchto investícii sa nachádza v bankových vkladoch, ktoré v podstate ani neprinášajú žiadny, resp. záporný reálny výnos. Pre porovnanie v roku 2006 to pritom nebolo ani 25%. Môžu zato tri skutočnosti. Od počiatku finančnej krízy drží Federálny rezervný systém (FED) sadzby na najnižšej hladi-
ne vôbec s cieľom dodať na trh likviditu, podporiť ekonomický rast a infláciu v krajine. Nadmerná likvidita spôsobila rozsiahly pokles výnosov na všetkých trhoch a znížila záujem mnohých investorov svoje prostriedky investovať na kapitálovom trhu. Banky sú v súčasnosti pomerne zdravými inštitúciami, kvôli pokrízovým reguláciám a nadmernej likvidite a taktiež vzniká naopak obava bubliny na kapitálovom trhu (situácia v Číne).
Zahraničný obchod Európy Podľa odhadov eurostatu dosiahla eurozóna v júni 2015 prebytok obchodnej bilancie vo výške 26,4 mld. eur (pre porovnanie 16 mld. v júni 2014). Tento prebytok vznikol nárastom exportu do zvyšku sveta o 12% medziročne na 182,7 mld. eur a nárastom importu o 7% na 156,4 mld. eur. Vzrástla aj veľkosť zahraničného obchodu medzi krajinami zoskupenia (tzv. Intra trade) o 10% na 151,2 mld. eur. Rovnako aj zoskupeniu EÚsa darilo v júni 2015. Export do zvyšku sveta (krajiny mimo EÚ) vzrástol až o 13% medziročne na 159,7 mld. eur (export EÚ do sveta je nižší ako export eurozóny, pretože sem nerátame napríklad export Švédska do Nemecka, čo pri eurozóne počíta-
me) a import vzrástol o 7% na 149,3 mld. eur, čo predstavuje obchodnú bilanciu vo výške 10,4 mld. eur (v júni 2014 to bolo len 2 mld. eur). Za celý prvý polrok 2015 dosiahol export EÚ zhruba 880 mld. eur a import vo výške 864,6, čo znamená, že zatiaľ je zoskupenie čistým exportérom s aktívnou bilanciou vo výške 23,3 mld. eur (v roku 2014 sa jednalo o pasívnu bi-
lanciu vo výške -3,8 mld. eur). Pokúsili sme sa zosumarizovať krajiny, ktoré si počas prvého polroka polepšili najviac na zahraničnom obchode (súčet exportu do krajín EÚ a do celého sveta v mld. eur). Najlepšie sa z tohto hľadiska darilo Írsku a Malte, ktorým sa zvýšil export o viac ako 15% a import až o 37% pri Malte. Naopak, najhoršie obstálo Fínsko, Grécko a Estónsko
Strana 7
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
Memorandum o porozumení Grécka Grécka vláda a veritelia eurozóny uzavreli Memorandum o porozumení a hlasovania členov zoskupenia dopadli pomerne úspešne. Výmenou za pomoc vo výške 86 mld. eur sa vláda zaviazala v tomto memorande splniť v nasledujúcom období veľké množstvo opatrení. Kroky ktoré vláda plánuje zaviesť sa vymedzili do štyroch pilierov (57 opatrení a 40 zákonov). V rámci Obnovenia fiškálnej udržateľnosti musí z primárneho aktuálne očakávaného deficitu (deficit bez platieb úrokov z dlhu) vo výške 1,5% HDP dosiahnuť v tomto finančnom roku len 0,25% a v strednodobom horizonte až 3,5% primárny prebytok. Takýto
skok pri očakávanej recesii chce vláda dokázať reformou dane z pridanej hodnoty, penzijnou reformou, vyšším bojom proti daňovým únikom, zrušením daňových úľav pre farmárov, zdanením televíznych reklám, zvýšením sadzieb progresívnej dane z nájmu a pomocou množstva ďalších opatrení. Pri ochrane finančnej stability sa má použiť 25 mld. eur na rekapitalizáciu bánk, dosadiť nezávislých (minimálne 10 rokov mimo gréckych inštitúcii) expertov (minimálne troch) do bankovej rady vybraných komerčných bánk, zvýšiť pôsobnosť IMF, ECB a Európskej komisie pri dohľade nad finančným sektorom a iné. Rast, konkurencieschopnosť
a investície je reformným pilierom v oblasti pracovného trhu (prejednanie kolektívneho vyjednávania, zrušenie regulácii pri vybraných profesiách, eliminácia nezdokladovanej práce, zlepšenie vzdelávacieho systému), liberalizácie trhu so spotrebnými tovarmi (napríklad zmena dodávateľa energií), vylepšenie infraštruktúry a tvorba privatizačného fondu (možno spomenúť aktuálnu privatizáciu 14 gréckych letísk). Posledným pilierom Moderný štát a verejná správa sa rozumie primárne modernizácia verejnej správy, vylepšenie súdneho systému, boj proti korupcii a zvýšenie dôveryhodnosti štatistického úradu krajiny. (mn)
Medziročný rast eurozóny na rekorde Hrubý domáci produkt (údaje sú sezónne očistené) eurozóny vzrástol podľa dostupných údajov v druhom kvartáli 2015 v medziročnom porovnaní o 1,2% (graf). Aktuálne sa jedná o najvyšší rast od tretieho kvartálu 2011 vo výške 1,4%. Z medzikvartálneho hľadiska zoskupenie neprestajne rastie od druhého kvartálu 2013 s momentálnym rastom vo výške 0,3%. Okrem Fínska, ktoré je od posledného kvartálu 2013 v recesii rástli všetky ekonomiky zoskupenia, pričom okrem Litvy a Holandska
všetky ekonomiky svoj medziročný rast dokázali v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom ešte viac akcelerovať. Najväčším rastom disponovala Slovenská republika na rovnakej úrovni so Španielskom vo výške 3,1% medziročne. Aj keď v prípade Slovenska
je to najviac od počiatku 2011, v prípade Španielska je to najviac od počiatku 2008, začo môže dlhodobá stagnácia zadlženej krajiny. (mn)
Stavebná produkcia v stagnujúcom pásme Stavebná produkcia eurozóny sa podľa dostupných údajov eurostatu medziročne v júni 2015 znížila o 2,3%, pričom klesala aj výstavba budov (2% pokles), ktorá sa podieľa na 78% trhu, taktiež aj výstavba inžinierskych stavieb (cesty, mosty, železnice,...) s 3,1% poklesom. Z medzimesačného hľadiska (sezónne očistená) klesla stavebná produkcia eurozóny o 1,9%, čo
predstavuje najväčší tohtoročný pokles vôbec (v celej EÚ to bolo 1,1%). Už od júna minulého roka sa vývoj stavebnej produkcie drží v stagnujúcom pásme a odvtedy došlo len k trom slabým (mierne nad 0%) medziročným rastom. Miernejší ale podobný vývoj eviduje aj stavebná produkcia celej EÚ, ktorá sa aktuálne medziročne prepadla o 0,4%. Na rozdiel od eurozó-
ny, v celom zoskupení EÚ vykazuje výstavba inžinierskych stavieb počas celého roka rast (1% za jún). V rámci jednotlivých krajín bol zaznamenaný najvyšší medziročný rast na Slovensku vo výške 24,1%, následne v Holandsku (15,8%) a v Rumunsku (13,1%). Naopak, stavebná produkcia sa prepadla v Slovinsku (-12,2%), Poľsku (-4,7%) a dokonca v Nemecku (-3,9%). (mn) Strana 8
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
Mierny prepad inflácie v júli Inflácia na Slovensku meraná Harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla v júli 2015 v medziročnom porovnaní hladinu -0,2%, čo znamená že ceny naďalej klesali. V tomto meraní už od januára 2014 sa cenová hladina buď znižovala alebo stagnovala (nulová inflácia). Od začiatku roka sa pokles blížil postupne k nule (graf), no v poslednom mesiaci sa tento trend znovu prerušil o čom svedčia aj medzimesačné zmeny cenovej hladiny, ktoré vykazovali pozitívny rast od marca kým nedošlo k aktuálnemu prerušeniu. Podľa
klasifikácie COICOP (12 oblastí) a váženého podielu jednotlivých položiek sa ceny znížili najmä v dôsledku nižších cien v doprave o 5,7%, pri bývaní o 1% (kvôli nízkym cenám ropy) a mierne pri potravinách a nealkoholických nápojoch (-0,2%). Vo zvyšných oblastiach ceny rástli, no tie nedokázali vytlačiť celkový index nad nulovú hranicu. V konečnom dôsledku je nízka cenová
hladina zlou správou z pohľadu Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom je dosiahnutie pod 2% inflácie (medziročnej zmeny cenovej hladiny). (mn)
Nezamestnanosť trhá rekordy (nie v Bratislave) Miera evidovanej nezamestnanosti SR dosiahla v júli 2015 úroveň 11,46% s disponibilným počtom uchádzačov o zamestnanie vo výške 309,1 tisíc. Pre porovnanie pred mesiacom dosahovala 11,55% a aktuálne sa jedná o najnižšiu mieru nezamestnanosti za posledných 6 rokov. Ešte pozitívnejšia je zmena štruktúry nezamestnaných. Miera nezamestnanosti totiž klesala v 58 okresoch (hlavne s relatívne vyso-
kou nezamestnanosťou) a zaujímavo vo všetkých krajoch okrem Bratislavského kraja (rast o 0,15 p. b. na 6,05%), ktorý pravidelne eviduje najnižšiu mieru nezamestnanosti vôbec. V rámci jednotlivých bratislavských okresoch sa vo všetkých z nich miera zvýšila a dokonca vo všetkých vekových kategóriách, pričom okres BA I a BA II aktuálne evidujú najväčšiu mieru nezamestnanosti za posledné roky vo výške
5,83% (BA I) a 6,92% (BA II). Aktuálny nárast v týchto okresoch súvisí skôr so sezónnosťou. Ak sa totiž pozrieme na posledné roky, tak je to práve tento mesiac, v ktorom dochádza pravidelne k nárastu miery nezamestnanosti. Počet voľných pracovných miest dosiahol za júl 27,3 tisíc, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o skoro tisíc miest. (mn)
Koľko povolaní je regulovaných? Slovensko je podľa databázy Európskej komisie jednou z najregulovanejších krajín EÚ z hľadiska regulácie povolaní v ekonomike. Ako reguláciu chápeme potrebu licencie, respektíve kvalifikácie na vykonávanie určitej činnosti. Aktuálne je na Slovensku regulovaných 311 povolaní v širšom vymedzení 140 odvetví. Z krajín V4 má Slovensko najmenej regulovaných povolaní (Maďarsko až 408), no spomedzi zvyšných krajín sa nachádzame na chvoste (napr. Litva len 72). Regulácia slúži na ochranu spotrebiteľa, pretože bráni nekvalifikovaným (teda neskúseným) subjektom vykonávať činnosti, ktoré by
mohli zdravotne alebo finančne poškodiť iných. Pokúsili sme sa tieto podrobné odvetvia zoskupiť do základných odvetví podľa ekonomickej klasifikácie. Najnáročnejším odvetvím je potom oblasť zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorá sa podieľa až na tretine regulovaných povolaní (tabuľka). Je to samozrejme logické, keďže táto činnosť je spojená s vysokým rizikom ublíženia na zdraví v prípade nedostatočnej kvalifikácie. Na druhej strane sa najmenej licencií vyžaduje pri finančných činnostiach
(len finančný poradca a finančný sprostredkovatelia). V konečnom dôsledku môže vysoká regulácia dopomôcť k lepšiemu blahobytu spoločnosti, no taktiež pôsobí na zvyšovane byrokracie, čo môže viesť k nízkej konkurencii, nekvalitným službám a vysokým cenám (monopol na trhu). (mn)
Strana 9
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD
EUR/CZK
ZLATO
ROPA
S&P
DJIA
DAX
NIKKEI 225
Strana 10
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 33
SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV
Indický konglomerát Tata Motors (matka spoločnosti Jaguar Land Rover) vstúpil do partnerstva s kontroverznou taxi službou Uber investíciou do taxi aplikácie v USA vo výške 100 miliónov dolárov. Spoločnosť Uber prevádzkuje svoju taxi službu v 18 mestách v Indii (200 tisíc jázd denne), zhruba pred mesiacom oznámili ďalšiu plánovanú expanziu vo výške 1 mld. dolárov, čo spoločne s touto skutočnosťou znázorňuje vysoký záujem o Indický trh v ktorom jej konkuruje len spoločnosť Ola. Partnerstvo taktiež ukážkovo znázorňuje cieľ Tata Motors o rozšírenie svojej pôsobnosti na Indickom trhu cez predaje áut potenciálnym taxikárom.
Slávny investor Warren Buffet (spoločnosť Berkshire Hathaway) rozšíril svoje investičné portfólio o producenta a dodávateľa leteckých komponentov spoločnosť Precision Castparts, pričom hodnota akvizície sa odhaduje na 37,2 mld. dolárov. Podľa údajov portfólia spoločnosti Berkshire Hathaway má firma v držbe ďalších firiem akcie v hodnote 130 mld. dolárov s doteraz absolútne najväčším podielom v banke Wells Fargo (26,4 mld. dolárov), čím sa letecký výrobca stane najväčšou firmou konglomerátu.
Kanadský farmaceutický gigant Valeant sa rozhodol pre kúpu Sprout Pharmaceuticals vo výške 1 mld. dolárov. Dôvodom je povolenie predaja nového produktu na posilnenie ženského libida (tzv. Addyi) americkou potravinovou administráciou spoločnosti Sprout. Valeant je najväčšou verejne obchodovateľnou spoločnosťou v Kanade (trhová hodnota zhruba 120 mld. dolárov), zatiaľ čo celá Sprout má len 25 zamestnancov.
Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.
Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Analytici: Labašová Eva Nebesník Martin Bruchánik Rudolf
Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk
Strana 11
