Kalendár výročí. regionálnych. osobností Turca

Kalendár výročí regionálnych osobností Turca

2016

Turčianska knižnica v Martine

Kalendár výročí regionálnych osobností Turca

2016

Turčianska knižnica v Martine

Turčianska knižnica v Martine ISBN 978-80-970783-7-9 EAN 9788097078379

ÚVOD

Kalendár zostavený a vydaný Turčianskou knižnicou v Martine poskytuje informácie o regionálnych osobnostiach Turca, ktorých okrúhle alebo polookrúhle výročie narodenia alebo úmrtia si pripomíname v roku 2016. Obsahuje osobnosti, ktoré sa narodili, žili, pôsobili v regióne, alebo sa významne zapísali do jeho dejín. Publikácia je zostavená z prameňov nachádzajúcich sa vo fonde Turčianskej knižnice. Záznamy sú radené chronologicky podľa mesiacov roka a v abecednom poradí nasledovne: - záhlavie: priezvisko, meno, iné varianty písania priezviska, pseudonymy, charakteristika osobnosti - dátum a miesto narodenia a úmrtia, výročie narodenia (úmrtia) - životopis - menný register - zoznam použitej literatúry

Kalendár je určený širokému okruhu používateľov, školám, kultúrno-osvetovým pracovníkom ako pomôcka pri príprave podujatí a miestnych osláv životných jubileí rodákov.

Zostavovateľka

JANUÁR

Kuorka, Jur publicista, historik * 03.01.1811 Karlová (okr. Turčianske Teplice) + 03.02.1848 Sučany (okr. Martin) 205. výročie narodenia Základnú školu navštevoval v Karlovej a v Necpaloch, študoval v Rožňave a na vysokej škole vo Viedni. Od začiatku 30.rokov bol vychovávateľom u Jozefa Kubíniho vo Vyšnom Kubíne, od r. 1836 kaplánom v Martine a v rokoch 1839-1848 evanjelickým farárom v Sučanoch. Prispieval do Štúrových Národných novín a v Palkovičovej Tatranke uverejnili listy o živote v krajine a balady.

Renner, Jozef knihár * 04.09.1822 Zlaté Moravce + 03.01.1901 Martin 115. výročie úmrtia Vyučil sa za knihára. Viedol vlastnú dielňu v Prievidzi, Martine a v Banskej Bystrici. Zabezpečoval väzby kníh a časopisov. Špecializoval sa na umeleckú knižnú väzbu. Pomáhal pri rozosielaní matičných kníh a predával knihy vydávané Spolkom sv. Vojtecha.

Thurzová, Ľudmila bylinkárka * 21.02.1881 Martin + 03.01.1971 Martin 45. výročie úmrtia 135. výročie narodenia Vo fytoterapii sa vzdelávala samoštúdiom. Pracovala vo farbiarskej dielni svojich rodičov. Žila v Námestove, Békešskej Čabe, Székesfehérvári a v Martine. Naučila sa využívať byliny v praxi. Stala sa známou nielen doma ale i v zahraničí. V spolupráci so svojím synom Fedorom Thurzom, s farmakológmi J. Kresánkom a Š. Marečkom a s lekárom K. Mikom vydala Malý atlas liečivých rastlín. Atlas vyšiel vo viacerých cudzích jazykoch. Písala do kalendárov, ročeniek a časopisov. 5

Izák, Ján verejný činiteľ * 24.06.1885 Martin + 04.01.1946 Martin 70. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, Szarvasi, na Právnickej akadémii v Kecskeméte a na univerzite v Budapešti. Pôsobil ako advokátsky koncipient, potom samostatný advokát v Martine. Bol príslušníkom slov. nár. burž. hnutia, signatár martinskej Deklarácie slov. národa. Venoval sa najmä práci v martinskej Advokátskej komore. Správami a článkami prispieval do novín a časopisov.

Siakeľ, Jaroslav filmový režisér * 04.01.1896 Blatnica (okr. Martin) + 19.02.1997 Illinois (USA) 120. výročie narodenia V roku 1912 sa vysťahoval za bratom do USA. V rokoch 1917-1918 absolvoval štvormesačný kurz leteckej fotografie na Cornell Univerzity v Itake a zhotovoval zväčšeniny leteckých snímok. Po skončení prvej svetovej vojny nakrúcal s bratom pre firmu Rothacker Film MFG Co. krátke reklamné filmy. V roku 1920 založil v Chicagu s bratom a inými krajanmi spoločnosť Tatra Film Corporation, ktorá v roku 1921 nakrútila na Slovensku hraný film Jánošík. Po návrate do USA nakrúcal krátke reklamné ale aj poviedkové filmy. V roku 1981 počas druhej návštevy Slovenska bol vyznamenaný titulom zaslúžilý pracovník filmu.

Lamoš, Teodor historik, archivár * 07.01.1921 Rakovo (okr. Martin) + 26.12.1965 Tomášov (okr. Senec) 95. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Kremnici, dejepis a zemepis na UK v Bratislave, postgraduálne v Paríži. Pôsobil ako asistent na fakulte, pracovník Historického ústavu SAVU, mestský archivár v Kremnici, pracovník SAV v Bratislave. Organizoval archívny súpis na Slovensku, zostavil bibliografiu k slovenským archívom. Prehĺbil usporiadanie mestského archívu v Kremnici a vydal jeho sprievodcu. Venoval sa skúmaniu starších slovenských dejín.

6

Matúška, Janko básnik, prozaik, dramatik * 10.01.1821 Dolný Kubín + 11.01.1877 Dolný Kubín 195. výročie narodenia Študoval v Dolnom Kubíne, Gemeri a v Bratislave. Pôsobil ako vychovávateľ, vládny adjunkt v štátnej službe, expedítor a správca kancelárie župnej sedrie v Dolnom Kubíne. Zúčastnil sa Slovenského povstania na Orave 1848-1849. Jeho najznámejšia báseň je hymnická Nad Tatrou sa blýska..., ktorú napísal na melódiu piesne Kopala studienku...

Lukáč, Michal hospodársky pracovník * 11.01.1931 Nitra + 31.01.1989 Martin 85. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Nitre, na Slov. vysokej škole technickej v Bratislave a na Vojenskej technickej akadémii v Brne. Pôsobil ako konštruktér, dispečer, vedúci cechu, výrobný technický námestník, podnikový riaditeľ Turčianskych strojární, projektant vo Vývojovom závode ZŤS v Martine. V roku 1989 tragicky zahynul. Predstavoval moderný typ vedúceho hospodárskeho pracovníka. Za jeho pôsobenia Turčianske strojárne zaznamenali rozmach. Počas normalizácie ho perzekvovalia žil pod dohľadom ŠTB.

Nemák, Vojtech organizátor protipožiarnej ochrany * 11.01.1861 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 22.04.1932 Trenčín 155. výročie narodenia Pôsobil ako úradník a potom riaditeľ pomocných útvarov župného úradu v Trenčíne. Od mladosti pracoval v dobrovoľných protipožiarnych zboroch. Bol veliteľom hasičského zboru v Trenčíne. Od roku 1920 sa snažil o zjednotenie protipožiarnych zborov na Slovensku. Bol organizátorom zjazdu Zväzu československého hasičstva v Trenčíne, na ktorom bola založená Zemská hasičská jednota na Slovensku. Od roku 1926 do roku 1929 bol čestným predsedom Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku.

7

Mudroň, Ján právnik * 12.01.1866 Martin + 29.03.1926 Martin 150. výročie narodenia 90. výročie úmrtia Študoval na českom gymnáziu v Přerove, na evanjelickom lýceu v Bratislave, maturoval na gymnáziu v Debrecene. Právo študoval v Budapešti a v Kluži. Pôsobil ako advokát v Trnave a potom v Martine. Bol hercom v Slovenskom spevokole v Martine a podpredsedom Slovenského spolku v Budapešti. Zastával sa národných práv Slovákov, za čo bol väznený. Publikoval úvodníky a články o politickej situácii na Slovensku, historické úvahy a politicky ladené poviedky. Bol redaktorom časopisu Rodina a škola. Začiatkom 20. storočia sa stal členom Slovenskej národnej strany. V rokoch 1920-1925 bol senátorom Národného zhromaždenia.

Ďurovčík, Štefan knihovník, bibliograf *13.01.1936 Palín (okr. Michalovce) +08.10.1986 Martin 80. výročie narodenia 30. výročie úmrtia Študoval v Michalovciach a v Bratislave. Pôsobil ako knihovník v Bratislave, redaktor časopisu Čitateľ, vedúci Bibliografického odboru MS v Martine, učiteľ na Katedre knihovedy a vedeckých informácií na FF UK v Bratislave, na Strednej knihovníckej škole v Martine, vedecký tajomník MS, vedeckovýskumný pracovník MS v Martine. Bol univerzálne orientovaný knihovník a bibliograf. Bol odborník na zavádzanie počítačových systémov do knihovníckej praxe. Zameral sa na medzinárodné desatinné triedenie, selekčné a klasifikačné jazyky. Spolupracoval na tvorbe generálneho plánu retrospektívnej bibliografie. Bol jedným z hlavných autorov Automatizovaného informačného systému slovenskej národnej bibliografie, uznávaného aj v zahraničí. Bol spoluautorom návrhu prvého národného knižničného zákona.

Fábry, Pavol verejný činiteľ * 14.01.1891 Martin + 24.12.1959 Nemecko

8

125. výročie narodenia Študoval v Martine a v Lipsku. Pôsobil v otcovom pivovare. Bol splnomocnenec SNR v Budapešti, vládny komisár pre východné Slovensko, šarišský a abovsko-turniansky župan, advokát v Bratislave. Roku 1949 emigroval. Do novín a časopisov prispieval národohospodárskymi článkami.

Jesenská, Anna osvetová a verejná pracovníčka * 10.11.1889 Revúca + 14.01.1961 Bratislava 55. výročie úmrtia Vzdelávala sa súkromne. Funkcionárka Živeny a Zväzu slovenských žien, angažovala sa v sociálnej, kultúrnej a osvetovej oblasti. Po smrti manžela sa zaslúžila o vznik Múzea Janka Jesenského v Bratislave. V rokoch 1945-46 poslankyňa SNR, členka ÚV Zväzu slovenských žien.

Ivaška, Samuel ichtyológ, obchodník * 30.04.1888 Martin + 17.01.1981 Martin 35. výročie úmrtia Vychodil ľudovú a meštiansku školu v Martine a vyučil sa za obchodníka vo Varšave. V rokoch 1906-1912 bol obchodným pomocníkom v Dvinsku a Vitebsku, v rokoch 1946-1953 pracovníkom Jednotného zväzu rybárskeho v Žiline a v rokoch 1953-1956 skladníkom Divadla SNP v Martine. Bol priekopníkom umelého chovu hlavátky na Slovensku. Od r. 1953 budoval v Martine Pod Stráňami rybníky na umelý chov hlavátok a liaheň rýb. V r. 1942 spolupracoval pri príprave dokumentárneho filmu P. Bielika Hlavátka, kráľovná našich vôd. Bol autorom monografie o hlavátke, článkov v rybárskych časopisoch a prekladateľom z ruštiny a nemčiny. V rokoch 1921-1945 bol tajomníkom rybárskeho spolku v Turci a v rokoch 1946-1951 predsedom Rybárskeho ochranného spolku v Martine. Od r. 1945 bol predsedom Zväzu rybárskych spolkov a družstiev na Slovensku a v rokoch 1946-1953 predsedom Jednotného zväzu rybárskeho. Bol vyznamenaný rezortnými vyznamenaniami.

9

Gašparíková, Želmíra knihovníčka * 18.01.1901 Martin + 15.12.1968 Praha (Česko) 115. výročie narodenia V rokoch 1907-1911 vychodila ľudovú školu a v rokoch 1911-1915 maďarskú meštiansku školu. V rokoch 1915-1916 študovala na obchodnej škole v Martine, v rokoch 1916-1919 na učiteľskom ústave a do r. 1920 na reálnom gymnáziu v Prešove. V rokoch 1920-1925 študovala slovenskú filológiu a porovnávací jazykospyt na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v rokoch 1925-1926 na Sorbonne v Paríži. V r. 1935 absolvovala odborné knihovnícke skúšky. Od r. 1927 bola knihovníčkou Univerzitnej knižnice, pridelená do knižnice Matice slovenskej v Martine. Od r. 1937 bola vedúcou knižnice T.G. Masaryka, v rokoch 1938-1939 Univerzitnej knižnice a v r. 1939 knihovníčkou Slovanskej knižnice v Prahe. Od r. 1945 bola lektorkou slovenčiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Publikovala v slovenských a českých časopisoch (Slovenské pohľady, Elán, Bratislava, Slovanská knihoveda, Časopis pro moderní filologii). Komentovaný bibliografický súpis súvekej knižnej a časopiseckej produkcie uverejňovala najmä v Slovenských pohľadoch a v Eláne. Spolupracovala na bibliografiách. Do súborného katalógu slovenských knižníc (od r. 1923) spracovala fondy slovenského oddelenia knižnice Matice slovenskej. Prispievala do slovníka pseudonymov, do Masarykovho slovníka náučného a do Doplnkov Ottovho slovníka náučného prispela heslami z dejín slovenskej literatúry. Pripravila a preložila výber poľských rozprávok. Jazykovedné práce publikovala v Časopise pro moderní filologii. S profesorom Vážnym spolupracovala pri zbieraní turčianskeho nárečia. Jej hlavným jazykovedným dielom je Slovensko-český slovník, ktorý je prvým serióznym pokusom o konfrontačné zachytenie slovenskej a českej slovnej zásoby. V 50. rokoch pripravila výber z diela M. Kukučína, spracovala poznámky dočeských prekladov z diel Kukučína, Šoltésovej a do slovenského vydania Zechentera-Laskomerského Obrazy a rozmary (1955). Je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

Gallo, Marián herec * 06.06.1928 Martin + 19.01.2001 Bratislava 15. výročie úmrtia V Martine absolvoval obchodnú akadémiu, neskôr externe herectvo v Odbornom divadelnom kurze pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil ako herec v Slovenskom komornom divadle v Martine, v SND v Bratislave. Herectvu sa venoval od detstva. Pôsobil aj v Slovenskom spevokole. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou a filmom.

10

Országh, Jozef veľkoobchodník * 19.01.1836 Ležiachov (okr. Martin) + 22.03.1925 Varšava (Poľsko) 180. výročie narodenia Navštevoval ľudovú školu v Laclavej a gymnázium v Banskej Bystrici. Bol spoluzakladateľom firmy Bratia Országh vo Varšave. Vyvíjal aktivitu v slovenskej kolónii vo Varšave, zúčastnil sa zahraničného čs. odboja v Rusku, bol spolupracovník Národnej rady čs.

Bulla, Daniel zbormajster * 12.02.1909 Valča (okr. Martin) + 20.01.1986 Trnava 30. výročie úmrtia Študoval v Martine a v Košiciach. Pôsobil ako učiteľ v Zavare, Trnave, ako riaditeľ školy a organista v Cíferi. Bol zbormajster Cíferského speváckeho zboru, spevokolu Bradlan a učiteľského spevokolu v Trnave. Na dôchodku pracoval ako knihovník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Venoval sa zborovému spevu, kresleniu a maľovaniu.

Kuchárik, Samuel národnokultúrny pracovník * 25.11.1827 Martin + 20.01.1876 Martin 140. výročie úmrtia Venoval sa poľnohospodárstvu a vlastnil remenársku dielňu v Martine. Bol členom cechu remenárov a mladším cechmajstrom. Bol členom MS a pomáhal pri stavbe jej prvej budovy. Podieľal sa na založení nižšieho ev. gymnázia v Martine a KÚS.

11

Záborský, Ladislav akademický maliar * 22.01.1921 Tisovec 95. výročie narodenia Gymnázium vyštudoval v Banskej Bystrici a výtvarné vzdelanie nadobudol na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave u profesora Mudrocha, Mallého a Benku. Už 55 rokov sa viaže jeho život k Martinu, do ktorého prišiel pred koncom druhej svetovej vojny. Bol profesorom kreslenia a deskriptívnej geometrie na gymnáziu v Martine a spolupracoval s vydavateľstvom Matice slovenskej ako ilustrátor jej literárnych a hudobných vydaní. Okrem návrhov prebalov a ilustrácií samostatne v MS publikoval aj grafické listy - kresby. V spolupráci s Katolíckou tlačovou kanceláriou vydal reprodukcie obrazov a grafické stvárnenie Krížovej cesty. V r. 1953-1957 ho súdili a väznili za náboženskú aktivitu. Hoci ho podmienečne prepustili a v r. 1968-1969 obnovili jeho súdny proces, vzápätí "normalizácia" vracia všetko späť a skutočnej rehabilitácie sa dočkal až v r. 1990. V rokoch uvoľnenia 19681969 sa dostáva do Francúzska a do Ríma. Záborského cesta hľadania nových vyjadrení večných námetov je nielen osobnou púťou, ale metaforizuje aj vývin sakrálneho prúdu umeleckej tvorby i filozofického a estetického myslenia u nás, pretože spolu s výtvarnou tvorbou sa vyjadruje ako tlmočník teologických a estetických zreteľov ľudského bytia. Ešte v štyridsiatych rokoch jedným z kľúčových námetov bola postava osamoteného proroka, voči ktorému sa obracia zástup očakávajúcich oslobodenie od hroziaceho okolia, znázorneného ako blčiace oko. Aj dielo Ladislava Záborského vyžaduje vždy odznova "čítanie" a vykladanie. Rovnako život i umelecké diela vykladá aj zverejnenými manifestmi i osobnými prehovormi, varujúcimi pred ľahostajnosťou. Vytvoril aj magický obraz Matice v noci (v časoch totalitného temna), keď z jej kontúr sa v jednom okne zrkadlí jas - posolstvo práce i svetlo poznania.

Bachrič, Žigmund huslista * 23.01.1841 Žabokreky (okr. Martin) + 16.07.1913 Viedeň (Rakúsko) 175. výročie narodenia V rokoch 1851-1857 študoval v husľovej triede na konzervatóriu vo Viedni. Bol hráčom na husle a krátko kapelníkom v jednom z viedenských divadiel. V r. 1866 bol neúspešným dirigentom, potom novinárom a pracovníkom lekárne v Paríži. V rokoch 1869-1881 pôsobil ako violista vo filharmónii a dvorskom opernom orchestri a bol členom kvarteta Rosé vo Viedni. Komponoval komorné diela, piesne, skladby pre husle, komické opery a baletnú hudbu. Bol autorom memoárov, no viaceré jeho diela zostali v rukopisoch.

12

Záborský, Jonáš spisovateľ * 03.02.1812 Záborie (okr. Martin) + 23.01.1876 Župčany (okr. Prešov) 140. výročie úmrtia Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a v Záturčí. Študoval na gymnáziách v Necpaloch a v Gemeri, na evanjelickom lýceu v Kežmarku, na teologickej akadémii v Prešove a na univerzite v Halle. Pôsobil ako evanjelický farár v Rankovciach. Po prestúpení na katolícku vieru bol až do smrti farárom v Župčanoch. V literárnej tvorbe zhrnul podnety klasicizmu, romantickej i realistickej poetiky. Bol uznávaným kritikom osobných a spoločenských mravných defektov. Je jedným z najplodnejších klasických autorov, ktorý písal v novodobej spisovnej slovenčine.

Čonka, Pavol huslista * 25.01.1841 Stará Halič (okr. Lučenec) + 29.10.1913 Martin 175. výročie narodenia Bol žiakom huslistu J. Piťu. Asi od r. 1870 pôsobil v Martine, kde s bratom Antonom založil kapelu. Zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré jeho kapela hrávala pri národných slávnostiach. V r. 1889 koncertoval v Prahe na výstave slovenských výšiviek. Bol skromný a žil v chudobe len pre svoje povolanie.

Duchaj, Jozef veterinárny lekár * 26.09.1929 Martin + 25.01.1996 Martin 20. výročie úmrtia Študoval v Martine a v Brne. Pôsobil ako asistent na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach, mestský veterinár v Žiline, okresný epidemiológ, hygienik na bitúnku v Martine, krajský izootológ v Banskej Bystrici, veterinárny lekár v Martine. Špecializoval sa na ovce, ošípané, poľovnú a voľne žijúcu zver, na nákazy a choroby zvierat spôsobené parazitmi. Pôsobil ako rozhodca na domácich a medzinárodných súťažiach poľovných psov. Mal vlastnú chovnú stanicu. Bol spoluautorom kníh Poľovné psy a Slovenský čuvač. Publikoval v odborných zborníkoch a časopisoch. Bol členom a funkcionárom rôznych spolkov a zväzov. 13

Moric, Ján C. novinár * 28.01.1911 Sučany (okr. Martin) + 22.10.1978 Mníchov 105. výročie narodenia Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Sučanoch. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Pôsobil ako učiteľ na južnom Slovensku, ako riaditeľ školy v Sučanoch. Bol tajomníkom kresťanskosocialistických odborov v Bratislave, robotníkom vo Viedni, pracovníkom firmy Siemens v Mníchove. Publikoval v periodikách Slovák, Slovenská pravda, Slovenský robotník. V publicistike prejavoval krajné protičeskoslovenské postoje.

Novák, Anton kníhtlačiar * 16.01.1878 Banská Bystrica + 29.01.1971 Martin 45. výročie úmrtia Základnú školu navštevoval v Uľanke. Za kníhtlačiara sa vyučil v Ružomberku, kde začas aj pracoval. V rokoch 1906-1909 pracoval v tlačiarni slovenského časopisu v Pittsburghu, potom pôsobil ako typograf v tlačiarni Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine. Bol členom Slovenského spevokolu, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v r. 1919 zakladateľom Slovenskej remeselníckej a obchodnej jednoty v Martine. Od r. 1925 bol spoluvlastníkom Novej kníhtlačiarne, ktorú potom prevzala Matica slovenská. Od r. 1900 publikoval články, črty, krátke prózy a preklady v Národných novinách, Ľudových novinách a Národnom hlásniku. Po r. 1919 vydal samostatne knižočky rozprávok, povestí a príhod zo slovenského života i z prostredia amerických Slovákov.

Renner, Štefan poštový odborník * 20.08.1875 Martin + 29.01.1961 Martin 55. výročie úmrtia Pracoval ako úradník štátnej pošty. Viackrát doručil dôležité zásielky SNR. Pôsobil ako prednosta pošty vo Zvolene, v Ružomberku. Stal sa spoluzakladateľom a predsedom Spolku slovenských poštárov.

14

FEBRUÁR

Schmidt, Miloslav organizátor protipožiarnej ochrany * 02.02.1881 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 08.05.1934 Martin 135. výročie narodenia Navštevoval ľudovú školu v Mošovciach, reálku v Kremnici, učil sa za pekára u otca. Pôsobil ako vedúci rodinnej živnosti, pracovník Ľudovej banky v Turčianskych Tepliciach, správca a vydavateľ KÚS-u, pracovník Prvej čes. vzájomnej poisťovne v Martine. Organizátor národnokultúrneho života, v Prvej ČSR prívrženec Čs. živnostnícko-obchodníckej strany stredostavovskej, zodpovedný redaktor Hlásnika, spoluzakladateľ a jednateľ Slovenskej remeselníckej jednoty. Aktívne pracoval v protipožiarnej ochrane, veliteľ dobrovoľného hasičského zboru v Martine, predseda Zväzu čs. hasičstva, redaktor Hasičských listov. Prispel k odbornému i technickému pokroku v protipožiarnej ochrane. Člen viacerých zahraničných protipožiarnych zväzov. Nositeľ domácich i zahraničných vyznamenaní.

Šimko, Karol verejný činiteľ * 03.11.1884 Martin + 02.02.1961 Martin 55. výročie úmrtia Študoval v Martine a v Košiciach. Pracoval ako pomocník notára v Martine, neskôr sa stal notárom v Hybiach. Po roku 1918 sa venoval hospodáreniu na rodinnom majetku. Po jeho vykúpení mestom sa odsťahoval do Levíc, kde vytvoril vzorné hospodárstvo. Aj toto však vymenil za podobné v Abramovej. V leviciach bol starostom Levíc, cirkevným inšpektorom a členom správy filiálky Národnej banky. Po znárodnení sa vrátil do Martina.

Koreň, Ľudovít publicista * 04.02.1896 Martin + 15.04.1958 New York (USA) 120. výročie narodenia

15

Študoval v Martine. Pôsobil ako policajný kapitán v Bardejove, redaktor Robotníckych novín v Bratislave, správca družstva Bratstvo na Vrútkach, redaktor novín Kosák v Bratislave, agentom rozličných politických síl v Bratislave, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku a v Poľsku. Bol členom KSČ, ale nestotožnil sa s jej boľševizáciou. V USA bol redaktorom Amerického Slováka a iných novín.

Mišík, Viliam lekár-fyzioterapeut * 05.02.1931 Martin + 21.11.2003 Martin 85. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Martine, medicínu na SU v Bratislave. Pôsobil ako lekár v Prešove, potom v Martine. Bol zakladateľom rehabilitačného liečenia vo funkcii primára Fyziatrickorehabilitačného oddelenia Martinskej fakultnej nemocnice. Prednášal fyziológiu a fyziológiu telesných cvičení na Pedagogickom inštitúte, vyučoval na Lekárskej fakulte UK v Martine, ako školiteľ a klubový lekár vykonával prednáškovú činnosť na školách a pre športovcov v okrese Martin. Publikoval odborné príspevky v regionálnej tlači. Preložil knihu francúzskeho trénera G. Jouberta Ako sa zdokonaliť v lyžovaní. Zaslúžil sa o rozvoj lyžiarskeho športu v Turci.

Opršal, Oto maliar * 09.02.1926 Martin + 10.09.1980 Martin 90. výročie narodenia V r. 1974 vyznamenaný Cenou Cypriána Majerníka, v r. 1979 Cenou Antonína Zápotockého. Od r. 1945 študoval na Štátnej grafickej škole, v rokoch 1946-1950 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe maľbu u J. Baucha, grafiku a politickú kresbu u A. Pelca. Od r. 1951 bol vedúcim výpravy v Divadle SNP v Martine, od r. 1952 bol slobodným umelcom v Martine a hosťujúcim scénickým výtvarníkom rozličných divadiel. Venoval sa viacerým disciplínam výtvarného umenia: monumentálnej a dekoratívnej tvorbe, maliarstvu, grafike, karikatúre a scénickej tvorbe. Ťažisko jeho tvorby bolo v monumentálnej a dekoratívnej tvorbe. V komornom maliarstve sa venoval krajinomaľbe, zátišiu, portrétu i figurálnym kompozíciám, experimentoval s netradičnými materiálmi. V 50. rokoch sa usiloval o realistický prepis skutočnosti s čiastočným poučením z impresionizmu (Ryžové polia). V 60. rokoch prešiel k uplatňovaniu geometrickej štylizácie, pri montážach s politickou a spoločenskou tematikou využil skúsenosti z dadaizmu, surrealizmu a pop-artu (Býk). V prvej polovici 70. rokov vytvoril sériu krajín, ovocných a kvetinových zátiší (Sobáš), v poslednom

16

období zredukoval farebnosť a sústredil sa na geometrickú skratku. Ako grafik vytvoril drevorezy, drevoryty, linorezy a litografie. Už počas štúdia sa venoval karikatúre (publikoval v Sršni, Dikobraze a Roháči). Ako scénograf vytvoril asi 120 výprav k divadelným inscenáciám. Aktívne sa zúčastňoval na organizovaní výtvarného života. Jeho dielo nadväzuje na dedičstvo ľudového výtvarného prejavu, ktorý konfrontuje s modernými výtvarnými smermi. V r. 1951 dostal krajskú cenu za cyklus politických kresieb, v r. 1974 prvú cenu v celoštátnej súťaži návrhov na gobelín pre Federálne zhromaždenie v Prahe. V r. 1974 bol vyznamenaný Cenou Cypriána Majerníka a v r. 1979 Cenou Antonína Zápotockého.

Agič, Mikuláš bibliofil * 10.02.1881 Otočac (Chorvátsko) + 07.06.1938 Martin 135. výročie narodenia Od mladosti žil na Slovensku. Pôsobil ako umelecký zámočník. Po vzniku ČSR sa natrvalo usadil v Martine. Vybudoval hotel Slovan. Zbieral knihy, vybudoval knižnicu s takmer 100 tisíc zväzkami, ktorú prevzala MS. Vydal cvičebnicu srbochorvátčiny, veršovanú kroniku, v ktorej opisuje obranu Bánoviec pred Turkami v 17. storočí.

Gašparík, Jozef básnik * 10.02.1861 Leštiny (okr. Dolný Kubín) + 04.06.1931 Martin 155. výročie narodenia 85. výročie úmrtia Vyučil sa v Budapešti. V Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku pôsobil ako sadzač, kníhkupec, tlačiar a nakladateľ. Bol reprezentantom osvetárskeho prúdu ľudových spisovateľov. Písal nenáročné veršovačky na rozličné témy, prispieval do časopisov a kalendárov. Jeho dielka mali osvetový a výchovný charakter, veršované zbierky boli ponáškami na ľudovú pieseň. Ako vydavateľ sa zaslúžil o sprístupnenie ľudovýchovných diel slovenských spisovateľov, ktoré šíril v dobre vybudovanej obchodnej sieti.

17

Chorvátová-Royová, Božena autorka učebníc * 13.02.1903 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) + 11.02.1986 Martin 30. výročie úmrtia Študovala v Prešove. Ako učiteľka pôsobila v Trebišove, Párnici, vo Vrútkach, v Martine a v Slovenskom Pravne. Prispievala do časopisu Prameň. Tvorila učebnice pre nevidomých. Prekladala z ruštiny. Spolupracovala s Maticou slovenskou ako excerptorka retrospektívnej bibliografie.

Krýslová, Oľga maliarka * 12.02.1931 Praha (Česko) + 2003 Martin 85. výročie narodenia Študovala na Vysokej škole výtvarných umení u Dezidera Millyho a Bedricha Hoffstädtera. Od roku 1958 žila a tvorila v Martine. Ťažiskom jej tvorby je krajinomaľba čerpajúca z prírody a ľudovej architektúry Spiša, Kysúc a Turca. Zvlášť cenné sú diela, ktorými zaznamenáva zákutia Turca. Jej majstrovstvo sa prejavuje najmä v pasteli.

Kubík, Ján lekár * 01.08.1909 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 12.02.1996 Štiavnička (okr. Martin) 20. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Kremnici, na LF UK v Bratislave. Špecializoval sa na očné lekárstvo. Pôsobil ako lekár v Martine, v Nových Zámkoch, Bratislave a v Košiciach. Od roku 1949 bol primárom na očnom oddelení v martinskej nemocnici. Vo výskumnej práci vychádzal z praktických potrieb liečebnej starostlivosti. Prednášal na lekárskych seminároch a zjazdoch. Publikoval v odborných časopisoch. Pôsobil vo viacerých lekárskych spoločnostiach.

18

Agnet, Ján knihovedec * 14.02.1921 Závažná Poruba (okr. Liptovský Mikuláš) + 27.05.1993 Martin 95. výročie narodenia Ako evanjelický kaplán pôsobil vo Vrútkach a v Ochtinej. Roku 1961 mal zakázané vykonávať kňazskú službu. Potom pôsobil ako skladník, vedúci dopravy, personalista v Turčane, odborný pracovník v MS v Martine. Spracovával staré tlače a skúmal historické knižnice. Pomohol sformovať projekt Generálneho katalógu tlačí 16. storočia, zachovaných na území Slovenska. Bol spoluautor metodických príručiek na spracovanie starých tlačí, publikoval súpisy slovenských tlačí v zahraničí. Angažoval sa v hnutí MO MS. Publikoval v Matičnom čítaní, Čitateľovi, Matičnom kalendári, Hlase a i.

Holuby, Karol študent * 14.02.1826 Háj (okr. Turčianske Teplice) + 26.10.1848 Hlohovec-Šulekovo 190. výročie narodenia Základnú školu vychodil v Lubine. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Modre. Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 bol splnomocnencom SNR pre verbovanie dobrovoľníkov a zásobovacím komisárom. Po potlačení septembrovej slovenskej výpravy bol uväznený a postavený pred súd v Hlohovci. Bol odsúdený na trest smrti a s V. Šulekom popravený.

Hollá, Anna literárna historička * 26.10.1939 Bratislava + 16.02.2001 Martin 15. výročie úmrtia Základnú školu a strednú školu navštevovala v Martine, slovenčinu a ruštinu študovala na FF UK v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Matejovciach, vo Veľkom Slavkove a na gymnáziu v Lučenci. Od roku 1967 pôsobila v Matici slovenskej. Najprv v Literárnom archíve a od roku 1974 v Slovenskom národnom literárnom múzeu. Spracovávala literárne rukopisné pozostalosti slovenských spisovateľov, pripravovala výstavy o ženách v slovenskej literatúre. V Slovenskom národnom literárnom múzeu spracovala časť o veľkomoravskom písomníctve a o stredovekej literatúre na Slovensku. Publikovala v Slovenských národných novinách, v 19

časopisoch Čitateľ, Knižnice a vedecké informácie, Literárnomúzejný letopis. V spolupráci so slovenskou televíziou spoluautorsky pripravila adaptácie diel slovenských spisovateľov.

Karlovský, Ján filozof * 16.02.1721 Bystrička (okr. Martin) + 21.10.1794 Prešov 295. výročie narodenia Študoval v Lučenci, Halle, Gottingene. Pôsobil ako učiteľ gymnázia v Bratislave, rektor gymnázia v Kežmarku, rektor ev. kolégia v Prešove. Zaoberal sa filozofiou, jeho práce zostali v rukopisoch, avšak ešte počas života sa odpisovali. V slovenských podmienkach podal najsystematickejší výklad predkantovskej metafyziky. Bol priekopníkom myšlienky prirodzenej teológie na Slovensku. Načrtol typ moderného, osvietenskými zásadami sa spravujúceho človeka. Pozornosť venoval boju proti poverám. V rukopise zostala jeho práca o biblickej chronológii, dejinách prešovského kolégia a teologické práce, tlačou vyšli jeho verše.

Skálová, Mária sociálna pracovníčka * 27.11.1893 Tomčany (okr. Martin) + 16.02.1971 Praha (Česko) 45. výročie úmrtia V detstve sa s rodičmi vysťahovala do USA, kde absolvovala zdravotnícky kurz. Počas prvej svetovej vojny odišla do Európy. Pracovala v Červenom kríži. Od roku 1916 pôsobila v Nice, kde viedla útulok pre srbské deti. V Cognacu s pomocou USA zriadila vojenskú nemocnicu pre českých a slovenských účastníkov odboja. Po skončení vojny organizovala činnosť Československého Červeného kríža a sociálnu pomoc biedou postihnutým oblastiam Slovenska. Pracovala v spolku Živena.

20

Miškóci, Matej národný dejateľ * 17.02.1886 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 29.10.1952 Nitra 130. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Soprone. V rokoch 19141920 bojoval na ruskom fronte, od októbra 1914 bol v zajatí, potom sa stal príslušníkom československých légií v Rusku. V rokoch 1925-1930 bol školským inšpektorom pre Nitriansku župu na referáte Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave a v rokoch 1931-1939 školským inšpektorom v Nitre. Počas Slovenského národného povstania bol zatknutý. V rokoch 1945-1948 bol školským inšpektorom v Nitre. Venoval sa národnobuditeľskej a kultúrnej činnosti. Bol spoluautor učebníc, publicistom a redaktorom Slovenských hlasov v Irkutsku, zakladateľom a zodpovedným redaktorom časopisu Národná stráž. V Nitre bol zakladateľom a predsedom Slovenskej ligy, zakladateľom a dirigentom spevokolu, funkcionárom Sokola, členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Čítankovej komisie Matice slovenskej, predsedom Okresného osvetového zboru, členom dištriktuálneho presbytéria a generálnej rady Slovenskej evanjelickej cirkvi v Československej republike. Bol vyznamenaný Radom generála M.R.Štefánika, Československým vojnovým krížom a Za hrdinstvo v práci I.triedy.

Šoltés, Ivan Daniel ochotnícky herec * 27.12.1878 Martin + 17.02.1911 Martin 105. výročie úmrtia Študoval v Banskej Bystrici, Šoprone, Prešove, Sarvaši a v Kluži. Pôsobil v Slovenskom spevokole, v ktorom ako herec vytvoril 27 postáv. Bol členom spolku martinskej mládeže Club dobrej vôle.

Reiskupová, Alžbeta propagátorka astronómie * 19.11.1945 Martin + 18.02.1996 Sečovce (okr. Trebišov) 20. výročie úmrtia

21

Študovala na gymnáziu v Prešove, filozofiu a fyziku na FF UK v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka na Strednej ekonomickej škole vo Vranove nad Topľou, odborná asistentka vo Filozofickom ústave SAV v Bratislave, učiteľka na základnej škole v Sečovciach, na Strednej ekonomickej škole v Trebišove, metodička vo Hvezdárni v Michalovciach, riaditeľka Okresnej ľudovej hvezdárne v Trebišove. Zaslúžila sa o rozvoj početných astronomických krúžkov na základných a stredných školách. Organizovala semináre z astronómie pre učiteľov prírodovedných odborov. Publikovala v časopise Kozmos a Slovo Zemplína.

Turcerová-Devečková, Helena literárna historička * 18.02.1886 Slovany (okr. Martin) + 04.11.1964 Bratislava 130. výročie narodenia Študovala v Menzelinsku na Urale, v Moskve, Varšave a v Paríži. Pôsobila ako profesorka v Menzelinsku. Po prvej svetovejvojne zostala definitívne na Slovensku. Pôsobila ako profesorka v Dolnom Kubíne, Kežmarku a od roku 1948 žila v Bratislave, kde sa venovala prekladateľskej činnosti.

Dobrucký, Ján Emanuel spisovateľ * 15.01.1854 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 19.02.1921 Hoyerswerda (Nemecko) 95. výročie úmrtia Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Martine a v Revúcej. Teológiu študoval vo Viedni a v Lipsku. Potom pomocník na otcovej fare v Mošovciach, neskôr v Banskej Bystrici a opäť v Mošovciach. Od 1880 v Starej Turej, 1881 odišiel do Hornej Lužice, pôsobil v Godäu, v Spreewitzi, od 1883 v Hoyerswerde ako archidiakon. Spolupracoval s vedúcimi osobnosťami lužického národného života, zúčastnil sa činnosti jazykovedného, národopisného a pedagogického odboru Mačice serbskej v Bautzene. Debutoval v časopise Včela, básne publikoval v Dennici a v Orle, dramatické pokusy zostali v rukopisoch. V literárnej činnosti pokračoval v lužicko-srbskom prostredí. Publikoval v časopise Lužica. V lužickej srbčine vydal povesť Daniel welawowej jamje, ktorej dej sa odohráva na Slovensku. V nemeckej povesti Handrij opisuje život lužickej dediny. Do svojich spomienok začlenil aj slovenské ľudové rozprávky, ktoré formovali jeho detstvo.

22

Dudáš, Andrej ochotnícky herec * 21.02.1896 Dolný Kubín + 05.11.1973 Martin 120. výročie narodenia Bol zamestnaný v elektrárni v Dolnom Kubíne ako elektromechanik, za ktorého sa vyučil. Od r. 1931 pôsobil ako inkasant Stredoslovenských elektrární v Martine. Pôsobil v Dolnom Kubíne ako ochotnícky herec, ale najmä v Martine ako člen Slovenského spevokolu. V inscenácii Verhaerenovho Filipa II., s ktorým Slovenské komorné divadlo otváralo v r. 1944 svoju činnosť. Stvárnil v nej postavu Dona Francisca de Hoyos. V r. 1947 bol vyznamenaný čestným odznakom Ústredia slovenských ochotníckych divadiel.

Hronský, Jozef Cíger prozaik * 23.02.1896 Zvolen +13.07.1960 Luján (Argentína) 120. výročie narodenia Študoval na učiteľskom ústave v Leviciach. Ako učiteľ pôsobil v Horných Mladoniciach, Senohradoch, Krupine, Kremnici, ako správca MS v Martine. Bol vojakom v prvej svetovej vojne. Roku 1945 emigroval. Usadil sa v Lujáne v Argentíne. Tam pracoval ako kreslič textilnej továrne. Bol vrcholný reprezentant modernej slovenskej prózy a literatúry pre mládež.

Štefánik, Ján bibliograf * 23.02.1901 Brezová pod Bradlom + 18.08.1987 Turčianske Teplice 115. výročie narodenia V r. 1945 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939, v r. 1946 Radom SNP II. tr. a Čs. vojen. medailou Za zásluhy I. st. V rokoch 1906-1909 navštevoval ľudovú školu v Brezovej pod Bradlom a v r. 1910 v Hurbanove. V rokoch 1910-1911 navštevoval meštiansku školu v Šamoríne a v rokoch 1911-1914 v Modre. V rokoch 1915-1918 študoval na učiteľskom ústave v Soprone a v rokoch 1918-1919 v Modre. V rokoch 1919-1930 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Brezovej pod Bradlom, vo Vrútkach, na meštianskej škole v Nových Zámkoch a v Martine. V rokoch 1930-1935 bol riaditeľom meštianskej školy v Tisovci. V 23

rokoch 1935-1940 bol školským inšpektorom v Bytči a v Spišskej Novej Vsi a v r. 1940 z politických dôvodov odišiel zo školských služieb. Od r. 1940 pôsobil v Matici slovenskej v Martine : v rokoch 1940-1944 bol referentom v členskom ústredí, v rokoch 1945-1954 bol tajomníkom Matice slovenskej pre výstavbu a organizáciu členskej základne a v rokoch 19541962 bol vedúcim Bibliografického odboru Matice slovenskej. Od r. 1962 žil na dôchodku v Martine a bol externým spolupracovníkom Matice slovenskej. Za opozičné postoje voči politike Slovenskej republiky, ako aj kritiku školstva bol vyšetrovaný a väznený. Bol účastníkom odbojového občianskeho hnutia a v r. 1944 členom Okresného Revolučného národného výboru v Martine. Bol redaktorom v Slobodnom slovenskom vysielači v redakcii časopisu Bojovník. Do marca 1945 žil ilegálne v Tisovci. Na rozhraní 20. a 30. rokov publikoval v pedagogickej tlači a v literárnych časopisoch state a články zamerané na organizáciu školstva, metodické problémy pedagogiky a kritiku pedagogickej i umeleckej literatúry pre deti. V r. 1932 vydal Súpis slovenskej literatúry pre mládež, ktorý významne ovplyvnil vývoj slovenskej bibliografie. Bibliografickú podobu mala aj nadväzná materiálová stať Dvadsať rokov slovenskej literatúry pre deti a mládež, v ktorej kriticky načrtol vývojové tendencie tohto literárneho druhu v medzivojnovom období. Od r. 1954 bol organizátorom bibliografickej práce na Slovensku a predsedom Bibliografickej komisie Slovenskej knižničnej rady. Spracoval plány rozvoja Slovenskej bibliografie, zúčastnil sa na vytváraní základov súbežnej i retrospektívnej národnej bibliografie. Rozvíjal odporúčajúcu bibliografiu a spracúval rozličné bibliografické témy. V Bibliografickom zborníku publikoval štúdie k otázkam teórie dejín kritiky ako mparatistiky bibliografie. V r. 1975 vydal objavnú Bibliografiu slovenských ľudových rozprávok... v ktorej predstavil slovenskú ľudovú literatúru v národnom živote Slovákov. Významnou mierou prispel k výskumu slovenskej študentskej literatúry v 19. storočí a jej účasti na vývoji slovenského literárneho romantizmu a to rozsiahlou staťou o rukopisnom študentskom časopise Věnec spletený skrz bratov šopronských. Prispieval do periodík Slniečko, Pedagogický sborník Matice slovenskej, Gaudeamus, Živena, Slovensko, Turčiansky hlásnik, Matičné čítanie, Čitateľ a i. Redigoval Knižnicu Slniečka, týždenník Turčiansky hlásnik, časopisy Slovensko a Matičné zvesti a bol zodpovedným redaktorom vydaní Bibliografického odboru Matice slovenskej. Prekladal a na vydanie pripravil diela popularizačnej literatúry a divadelné hry z ruštiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny.

Lochman, Matej kronikár * 24.02.1561 Banská Bystrica + 04.09.1620 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) 455. výročie narodenia Navštevoval školy v Prievidzi, Mošovciach, Spišskej Novej Vsi a Levoči. Pôsobil ako rektor ev. školy v Prievidzi, kantor, rektor v Banskej Štiavnici, Žiline, ev. farár v Mošovciach a turčiansky senior. Napísal knihu Epithalamon Grecum, ktorú však nevytlačili, lebo levočská tlačiareň nemala grécke písmená. Písal denník, v ktorom neskôr pokračoval jeho syn a vnuk.

24

Ruppeldtová, Oľga učiteľka * 24.02.1896 Martin + 25.10.1984 Žilina 120. výročie narodenia R. 1969 vyznamenaná zlatým odznakom ČK I. stupňa. Ľudovú a meštiansku školu navštevovala v Martine. Študovala na vyššej dievčenskej škole vo Viedni a Berlíne, roku 1919 získala učiteľský diplom. Študovala na Vyššej škole sociálnej starostlivosti v Prahe. Pôsobila ako učiteľka, pracovníčka pri Divízii Čs. ČK, správkyňa internátu, riaditeľka škôl pre ženské povolania pri Ústave M.R. Štefánika v Martine, inšpektorka týchto škôl, externá učiteľka Dvojročnej školy pre sociálno-zdravotnícku starostlivosť v Martine. Na dôchodku žila v Žiline. Aktívne pracovala v ÚV Živeny, organizovala repatriáciu slov. detí z maďarských rodín, organizovala ľudové kurzy pre ženy. Publikovala v Slov. pohľadoch, Živene, Věstníku ženského školství odborného, v Péči o mládež.

Stračina, Svetozár hudobný skladateľ * 03.12.1940 Martin + 26.02.1996 Bratislava 20. výročie úmrtia Absolvoval Št. konzervatórium, študoval hudobnú vedu na FF UK v Bratislave, kde potom pôsobil ako slobodný umelec. Jeho tvorba pramenila v slovenskej ľudovej hudobnej kultúre. Komponoval scénickú hudbu, pracoval pre súbor Lúčnica, SĹUK. Komponoval hudbu k filmom, do ktorej vniesol mnoho nových prvkov. Venoval sa tvorbe scénickej hudby k televíznym inscenáciám a divadelným hrám. Spoluorganizoval folklórne festivaly vo Východnej a v Detve.

25

MAREC

Ferienčík, Mikuláš Štefan spisovateľ * 01.08.1825 Zvolen + 03.03.1881 Martin 135. výročie úmrtia Študoval na strednej škole v Jelšave a v Banskej Štiavnici, filozofiu a teológiu v Levoči a právo v Prešove. Pôsobil ako civilný sčítací komisár vo Zvolenskej stolici, adjunkt v Banskej Štiavnici a v Brezne, aktuár v Nových Zámkoch, znovuadjunkt v Brezne, štátny úradník v Rimavskej Sobote, radca Miestodržiteľskej rady v Budíne, redaktor, od roku 1870 žil v Martine. Zúčastňoval sa kultúrneho života, bol vydavateľom rukopisného časopisu Život, hral divadlá, písal divadelné hry, básne, romantické ľúbostné poviedky, ľudovýchovnú prózu v Hurbanovej Nitre, Sokole a i. Bol prvým prekladateľom Gogoľovho Revízora. Ako novinár sa zaslúžil o aktivizáciu národného života. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Národný hlásnik. Vydávaním Orla vytvoril priestor pre všetkých spisovateľov. Bol aktívny v MS.

Feja-Rakovský, Dionýz národnokultúrny pracovník * 01.04.1844 Rakovo (okr. Martin) + 04.03.1931 Liptovský Mikuláš 85. výročie úmrtia Študoval právo, na učiteľskom ústave v Petrohrade, advokátsku skúšku zložil v Budapešti. Pracoval v Slovenskom dobročinnom výbore v Moskve a ako advokát v Malackách. Bol aktívny v národnom hnutí, udržiaval kontakty so slovenskými kultúrnymi a politickými činiteľmi. Bol zvolený do stoličného výboru v Turci a ako kandidát Slovenskej národnej strany do Uhorského snemu. Prekladal články z maďarských novín a časopisov.

Hroboňová, Anna Ľudmila organizátorka ženského hnutia * 18.09.1906 Martin + 04.03.1946 Martin 70. výročie úmrtia 110. výročie narodenia 26

Absolvovala meštiansku školu a obchodnú akadémiu v Martine. Bola predstaviteľkou ženského hnutia na Slovensku. Sústredila sa najmä na organizačnú a ľudovýchovnú oblasť. Organizovala osvetové kurzy a školenia pre ženy a dievčatá. Publikovala v Živene a v Národných novinách.

Bodenek, Ján spisovateľ * 06.03.1911 Vrútky + 20.11.1985 Banská Bystrica 105. výročie narodenia Navštevoval obchodnú školu v Martine. Pôsobil ako úradník v MS, pomocný redaktor vydavateľstva UNÁS, jazykový redaktor, vedúci Vydavateľstva MS, riaditeľ Vydavateľstva Osveta v Martine, redaktor Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Prekladal z nemčiny a zo severských literatúr.

Pauliny-Tóth, Žigmund národohospodár * 12.05.1865 Skalica + 06.03.1906 Martin 110. výročie úmrtia Absolvoval ľudovú školu v Martine, lýceum v Bratislave, ekonomickú školu v Prahe. Pôsobil ako úradník, zástupca riaditeľa, riaditeľ Tatra banky v Martine. Za členstvo v študentskom spolku Zora bol vylúčený zo škôl v Uhorsku. Podieľal sa na rozvoji priemyslu v Martine. V literatúre zasiahol do formovania druhej vlny slov. literárneho realizmu. Písal fejtóny, besednice, cestopisy, spoločenské prózy, štúdie o priemysle a obchode. Bol redaktorom Slov. pohľadov a člen redakčného okruhu Národných novín. Hral a spieval v Slovenskom spevokole.

27

Ťahúň, Andrej účastník protifašistického odboja * 08.10.1892 Bodorová (okr. Turčianske Teplice) + 06.03.1966 Martin 50. výročie úmrtia V r. 1945 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939, Radom SNP I. tr. a i. V rokoch 1898-1906 navštevoval základnú školu v Malom Čepčíne a v Martine, potom sa vyučil za kožušníka. V r. 1910 sa zdokonaľoval v remesle v Budapešti, v r. 1911 v Lipsku a v r. 1912 v Paríži. Od r. 1918 bol majiteľom vlastného kožušníctva a v rokoch 1950-1961 bol vedúcim kožušníckej prevádzky podniku Obnova v Martine. Bol účastníkom občianskeho protifašistického odboja a od r. 1940 bol členom ilegálnej skupiny Jozefa Šťastného. Zásoboval partizánov šatstvom a potravinami, ktoré obstarával z vlastných finančných prostriedkov a ukrýval zbrane pre partizánov. V r. 1944 bol organizátorom partizánskeho hnutia v Turci a spolupracovníkom Viliama Žingora. Počas Slovenského národného povstania bol veliteľom rozviedky. V r. 1944 bol členom Revolučného národného výboru a po skončení vojny Miestneho národného výboru v Martine za Živnostnícku stranu.

Švehlová, Ľudmila kultúrna pracovníčka * 09.03.1856 Martin + 13.12.1926 Martin 160. výročie narodenia 90. výročie úmrtia Študovala na dievčenskom ústave v Banskej Bystrici. Pôsobila v Lazoch pod Makytou a v Martine. Spolu s manželom sa venovala ľudovýchovnej a osvetovej práci. Propagovala ľudové výšivky, čím podporila zárobkové možnosti žien z kopaníc. Bola zakladajúcou členkou Živeny, Lipy.

Dérer, Ján fotograf * 21.12.1922 Martin + 10.03.1986 Martin 30. výročie úmrtia Ako fotograf pôsobil vo firme Horník v Martine, v Poprade, vo firme Baťa vo Svite. Pôsobil ako povstalecký fotoreportér. Po ústupe povstania bol odvlečený do Nemecka, odkiaľ sa vrátil 28

v lete 1945. Od roku 1945 pôsobil v Etnografickom ústave SNM v Martine. Ťažiskom jeho fotografickej tvorby boli tradície a kultúra vidieckeho človeka, príroda Veľkej Fatry. Výsledky jeho práce sa stali základom fotoarchívu Etnografického múzea SNM v Martine.

Koreň, Branislav herec + 10.09.1982 Bratislava 95. výročie narodenia

Nemec, Fedor husliar-amatér * 11.02.1919 Vrútky + 11.03.1976 Martin 40. výročie úmrtia Študoval na strojníckej škole v Banskej Bystrici. Pôsobil ako technik v ČSD-Dielne SNP vo Vrútkach. Huslista v zábavných orchestroch. Vypracoval vlastnú technológiu zhotovovania huslí. Roku 1968 začal zhotovovať husle podľa vlastnej konštrukcie. Na jeho najlepších nástrojoch hrali huslisti Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Patril medzi najlepších husliarov-amatérov Stredoslovenského kraja. Jeho husle sú vystavené v SNM v Bratislave a v Literárnohudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Vystavoval v Bojniciach a v Martine.

Piško, Jozef ovocinár * 30.12.1907 Turčianske Teplice-Diviaky + 12.03.1986 Martin 30. výročie úmrtia V rokoch 1914-1918 navštevoval ľudovú školu v Diviakoch a v rokoch 1918-1922 meštianku v Martine. V rokoch 1922-1927študoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach a v roku 1942 absolvoval kurz pre učiteľov ľudových škôl hospodárskych v Bratislave. Ako učiteľ pôsobil v Ladzanoch a v Sučanoch. Propagoval ovocinárstvo a organizovanie ovocinárskych výstav. Venoval sa ovocinárskym pokusom a včelárstvu. Jeho rukopis Život

29

ovocného stromu bol v roku 1944 zničený. Prispieval do periodík Národné noviny, Matičné čítanie, Slovenské ovocinárstvo, Slovenka, Komenský, Učiteľské noviny, Včelár.

Slameň, Jozef lekár * 12.03.1926 Horná Lehota (okr. Brezno) + 21.02.1994 Martin 90. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a medicínu na LF UK v Bratislave. Pôsobil ako lekár v Martine. Ako uznávaný odborník bol členom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác a členom výboru Slovenskej chirurgickej spoločnosti. Realizoval prednášky doma i v zahraničí. Publikoval v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Získal viaceré vyznamenania a medaily.

Bodický, Milan architekt * 13.03.1926 Martin + 23.06.1992 Bratislava 90. výročie narodenia Študoval v Martine a v Prahe. Pracoval ako projektant a vedúci ateliéru Stavoprojektu, externe prednášal na SVŠT, bol riaditeľom odboru Ministerstva výstavby a techniky SSR, riaditeľom Slovenskej komisie pre vedecko-technický rozvoj, riaditeľom projektového a typizačného ústavu v Bratislave. Venoval sa architektonickej a urbanistickej tvorbe. Spracoval územné plány sídlisk v Považskej Bystrici, Novom Meste nad Váhom, Piešťanoch, Liptovskom Hrádku, Starej Turej, v Domaniži a inde. Projektoval obnovu historického centra v Trnave. Publikoval v odborných časopisoch a v dennej tlači.

Petrikovich, Ján vlastivedný pracovník * 14.03.1846 Banská Bystrica + 22.05.1914 Martin 170. výročie narodenia

30

Ľudovú školu navštevoval v Radvani a Kremnici, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni. Pôsobil ako súkromný lekár, stoličný lekár, primár stoličnej nemocnice, vedúci zdravotnej agendy okresnej nemocenskej pokladnice v Martine. Uplatnil sa v chirurgii, pediatrii a očnom lekárstve. Odborné články publikoval v Národných novinách, Sborníku, Časopise MSS a vo Wiener medizinische Presse. Vydal prácu o ochrane zdravia detí. Vypracoval históriu a charakter ľudového liečiteľstva v Turci. Všestranný národný pracovník, funkcionár spolku Tatran vo Viedni, v Martine sa pričinil o založenie MSS, prispel k budovaniu jej zbierok, zabezpečoval výstavbu prvej budovy múzea. Venoval sa numizmatike, archeológii, botanike, paleontológii a antropológii. V numizmatike sa stal uznávaným odborníkom. Archeologické výskumy robil na Považí, Orave, Liptove, v Turci a v okolí Trnavy. V poslednom období sa venoval botanike. Skúmal výskyt liečivých rastlín v Turci.

Štefko, Jozef publicista * 16.08.1912 Valča (okr. Martin) + 14.03.1981 Martin 35. výročie úmrtia Študoval v Turčianskych Tepliciach a v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ v Utekáči, Slovenskej Ľupči, Ružomberku a v Sučanoch. Bol redaktorom a šéfredaktorom mesačníka Matičné čítanie, redaktorom Vydavateľstva Osveta v Martine. Bojoval v SNP. Písal vlastivedné a popularizačné články z oblasti dejín kultúry a jazyka. Vo Vydavateľstve Osveta zostavil a zredigoval viaceré zborníky, brožúry a popularizačné práce. Do rozhlasu pripravoval vlastivedné relácie. Písal divadelné hry pre mládež.

Textorisová, Izabela botanička * 16.03.1866 Ratková (okr. Rimavská Sobota) + 12.09.1949 Krupina (okr. Zvolen) 150. výročie narodenia Ľudovú školu navštevovala v Jelšave, Slovenskom Pravne a v Belej pri Martine. Súkromným štúdiom sa pripravovala na učiteľské povolanie. Podľa otcovej vôle sa stala poštárkou. Krátko učila v Belej. Ako poštová úradníčka pôsobila v Švermove a v Blatnici, kde pôsobila do konca života. Botanike sa začala naplno venovať v Turci. Botanizovala najmä v Blatnickej a Gaderskej doline, kde objavila niekoľko vzácnych druhov rastlín. Nadviazala osobný, písomný i výmenný styk s významnými botanikmi. Svoje botanické skúsenosti publikovala v časopise Botanikai Kozlemények. Jej najvýznamnejšia práca O turčianskej flóre zostala v rukopise. Popri botanike študovala aj hvezdárstvo, mineralógiu a speleológiu. Venovala sa

31

práci v slovenskom ženskom hnutí. Pokúsila sa o literárnu tvorbu v časopisoch Ženské listy a Dívčí svět. Bola v styku s významnými predstaviteľkami Živeny, udržiavala kontakty s predstaviteľkami českej literatúry a ženského hnutia. Jej botanické dielo znamenalo prínos pre rozvoj slovenskej vedy.

Štáliková, Marta ochotnícka herečka * 14.07.1937 Dubové (okr. Turčianske Teplice) + 17.03.1996 Martin 20. výročie úmrtia Divadlu sa venovala už od detstva. Pôsobila v ochotníckom súbore v Dubovom, v súbore Strojár v Martine. Uplatnila sa v stvárnení dramatických ženských typov. Herecké umenie využila v inscenáciách. Zúčastňovala sa celoslovenských prehliadok a seminárov. Spoluorganizovala divadelné akcie.

Renner, Teodor Štefan knihár * 08.11.1861 Prievidza + 20.03.1891 Martin 125. výročie úmrtia 155. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Martine. Vyučil sa za knihára a postupne prebral vedenie otcovej dielne. Vyrábal ozdobné väzby kníh. Vystupoval ako herec v Slovenskom spevokole.

Čierny, Jozef herec * 21.03.1911 Bodorová (okr. Turčianske Teplice) + 26.04.1979 Bratislava 105. výročie narodenia Ľudovú školu vychodil v Malom Čepčíne, meštiansku školu v Martine, hospodársku školu v Záturčí. Po 1932 pracoval na hospodárstve rodičov a v celulózke v Martine. Roku 1936-38 pracoval ako úradník, 1946-48 člen činohry Slovenského komorného divadla v Martine, 32

1948-49, 1953-54 Slov. divadla v Prešove, 1950-51 SND v Bratislave, 1951-52 jeho Novej scény, 1955-56 Armádneho divadla v Martine, 1960, 1963-65 Krajového divadla v Trnave, 1965-68 Krajového divadla v Nitre, od 1968 slobodný umelec. Často menil umelecké pôsobiská, vo všetkých súboroch sa uplatnil ako svojrázne herecká osobnosť a vytvoril žánrovo rozsiahlu galériu postáv. Stvárňoval charakterovo vyhranené, prevažne záporné postavy. Najmä vo filme a televízii vytvoril výrazné portréty rozmanitých typov podľa románových predlôh slovenskej literatúry (F. Švantnera, F. Kráľa, M. Urbana, H. Zelinovej, F. Hečku, Ľ. Ondrejova, M. Figuli, D. Chrobáka).

Nedobrý, Jozef pedagóg * 21.03.1841 Partizánska Ľupča (okr. Liptovský Mikuláš) + 07.10.1921 Senica 175. výročie narodenia 95. výročie úmrtia Študoval v Banskej Štiavnici, Prešove a v Rostocku. Pôsobil ako učiteľ v Martine, ako ev. farár v Častkove. V Martine sa zapájal do verejného, kultúrneho a literárneho života. Aktivizoval sa v oblasti pedagogiky a školstva. Bol spoluzakladateľom KÚS, Živeny a Slovenského spevokolu. Bol redaktorom časopisu Dennica. Publikoval v Národných novinách.

Akai, Krištof * 25.03.1706 Súľov-Hradná (okr. Bytča) + 28.03.1766/7 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 310. výr. narodenia Pôsobil na rehoľných školách. Bol profesorom filozofie na trnavskej a košickej univerzite, predstavený kláštora v Kláštore pod Znievom. Venoval sa astronómii a fyzike. Zamietol výdobytky z moderných prírodných vied, argumentoval Bibliou Ako správca jezuitského panstva v Kláštore pod Znievom utláčal poddaných, ktorých sťažnosti uznala za opodstatnené aj panská stolica.

33

Benko, Eugen farmakológ * 25.03.1906 Vrútky + 02.08.1983 Bratislava 110. výročie narodenia Študoval v Martine, Košiciach a v Prahe. Ako lekárnik pôsobil v Stupave, Turzovke, Smolníku a v Košiciach, ako prednosta a vedúci lekárnik v Štátnej nemocnici v Bratislave. Zaslúžil sa o budovanie slovenského lekárnictva. Lekáreň Štátnej nemocnice sa stala školiacim centrom pre študentov. Bol spoluzakladateľ a funkcionár spolku Sväzu lekárnikov Slovákov.

Beňo, Ondrej verejný činiteľ * 04.06.1920 Turany (okr. Martin) + 25.03.1976 Bratislava 40. výročie úmrtia

Štepita-Klaučo, Matej lekár * 15.05.1906 Pribylina (okr. Liptovský Mikuláš) + 25.03.1976 Martin 40. výročie úmrtia 110. výročie narodenie Študoval v Ružomberku, Bratislave a v Prahe. Pôsobil v Bytčici, vo Francúzsku a v Prahe. Od roku 1937 pôsobil ako zubný lekár v Martine, kde bol prvým primárom stomatologického oddelenia v martinskej nemocnici. Externe vyučoval na zdravotníckej škole. Vo výskume sa zameral na prevenciu zubného kazu. Zbieral slovenské ľudové piesne.

34

Krutek, Juraj akademický maliar * 18.04.1904 Lazany (okr. Martin) + 26.03.1981 Bratislava 35. výročie úmrtia Ľudovú školu navštevoval v Kláštore pod Znievom, meštiansku školu v Martine, študoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, na umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, propagačný grafik a maliar mesta Bratislavy, PKO a Mestskej galérie. Od r. 1964 na dôchodku. Maľoval podobizne, figurálne kompozície a zátišia.

Moric, Rudo spisovateľ * 27.03.1921 Sučany (okr. Martin) + 26.11.1985 Bratislava 95. výročie narodenia Národný umelec, nositeľ Radu práce. Ľudovú školu navštevoval v Sučanoch, gymnázium absolvoval v Martine, učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, externe absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Pôsobil ako pedagóg v Belej, počas vojny bol príslušníkom l. čs. armády na Slovensku. Bol zajatý a internovaný v nemeckých zajateckých táboroch. Po vojne pôsobil ako učiteľ v Stupave, viedol dramaturgiu školských filmov v Školfilme, bol vedúcim oddelenia literatúry pre mládež vo Výskumnom ústave pedagogickom, riaditeľ vydavateľstva Mladé letá v Bratislave. Podieľal sa na vývine slovenskej socialistickej literatúry pre deti a mládež. Publikovať začal v detských časopisoch Priateľ dietok a Slniečko. Prispieval do Okienka Záhoria, Ohníka a Zorničky. Knižne debutoval prózou Lyžiar Martin. Spracovával témy výchovné, vojnové, športové i prírodné. Zaujali ho aj témy historické. V poslednom období tvorby sa zameral na portrétovanie súčasného dieťaťa. Bol členom politických i literárnych organizácií a získal mnohé literárne ocenenia.

35

Stahl, Juraj ochotnícky herec * 10.03.1899 Budapešť (Maďarsko) + 28.03.1966 Martin 50. výročie úmrtia Absolvoval zámočnícku školu v Budapešti. V Martine viedol vlastnú dielňu na šijacie a písacie stroje. Bol spoluvlastníkom firmy Stahl - Auto Moto Velo. Po znárodnení pracoval v podniku Čs. stavebné závody v Martine. Z politických dôvodov bol vysťahovaný do Banskej Belej. Účinkoval v Slovenskom spevokole. Pôsobil v katolíckom spolku Carmen.

Chmel, Ladislav lekár * 02.03.1915 Timisoara (Rumunsko) + 30.03.1981 Bratislava 35. výročie úmrtia Študoval v Martine a v Prahe. Pôsobil ako lekár v Martine, prednášal na LF UK v Bratislave, na LF UK v Martine. Patril medzi uznávaných odborníkov v oblasti mykológie. Písal populárno-náučné publikácie a vysokoškolské učebnice. Publikoval v domácich a zahraničných odborných časopisoch.

36

APRÍL

Chorvát, Samuel včelár * 01.04.1841 Bodorová (okr. Turčianske Teplice) + 22.02.1923 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) 175. výr. narodenia Ľudovú školu vychodil v Ivančinej. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Bratislave, teológiu a prírodné vedy v Prešove a v Lipsku. Bol učiteľom v Chyžnej Vode a v Cabaji, v rokoch 1866-1872 kaplánom a v rokoch 1872-1909 evanjelickým farárom v Slovenskom Pravne. Bol propagátorom moderného včelárstva. Skúšal rozličné typy úľov, písal o medonosných rastlinách, včelej paši a v r. 1919 založil Včelársky spolok pre Slovákov a dočasne mu predsedal. Redigoval spolkový časopis Slovenský včelár, ktorý však významnejšie nezasiahol do slovenského včelárstva. Bol autorom cirkevnej literatúry, publikoval v časopisoch Obzor, Český včelař, Stráž na Sione, Korouhev na Sionu a Evanjelický kazateľ.

Lilge, Ján Ivan včelár * 25.04.1826 Martin + 01.04.1886 Budapešť (Maďarsko) 130. výročie úmrtia 190. výročie narodenia V Osikove nad Martinom založil arborétum s prírodnými zaujímavosťami. Organizoval výstavy s drevinami, ovocnými stromami, kvetinami, preparovanými zvieratami. Vysadil stromy v matičnej záhrade. Zhotovoval dlabané a slamené úle.

Dula, Igor verejný činiteľ * 20.12.1878 Martin + 03.04.1951 Bratislava 65. výročie úmrtia

37

Študoval právo v Budapešti, kde potom pokračoval v štúdiu medicíny, ktorú ukončil v Innsbrucku a vo Viedni. Pôsobil ako praktický a ženský lekár v Martine, slúžny a turčiansky župan, verejný notár v Košiciach, správca Pohronskej župy vo Zvolene, prednosta zdravotného a sociálneho odboru Krajinského úradu, krajinský viceprezident v Bratislave. Zúčastňoval sa na politickej a národnej práci, bol signatárom Martinskej deklarácie. Angažoval sa v kultúrnej a spolkovej činnosti. Bol hercom Slovenského spevokolu, prispieval do novín a časopisov, propagoval ochranu prírody.

Bóna, Rudo učiteľ hudby * 04.04.1926 Vrútky + 10.01.1972 Bratislava 90. výročie narodenia Od detstva bol talentovaným muzikantom. V štyridsiatych rokoch bol členom hudobnej skupiny Sdruženie katolíckej mládeže. Neskôr pôsobil v Košiciach, kde sa stal členom súboru železničiarov pri Riaditeľstve štátnych železníc. Neskôr sa vrátil do Vrútok a pracoval ako bankový úradník v Martine. Spolupracoval pri tvorbe estrád a bol i učiteľom hudby. pochovaný je na vrútockom cintoríne.

Jesenský, Ferdinand Viliam osvetový pracovník * 30.05.1844 Martin + 07.04.1911 Turčianske Kľačany (okr. Martin) 105. výročie úmrtia Roku 1850-58 navštevoval ľudovú a meštiansku školu v Martine, 1858-66 študoval na gymnáziu v Lučenci a v Českom Těšíne. Ako učiteľ pôsobil roku 1866-70 v Budinej, 1870-82 v Slovenskom Pravne, 1882-84 v Turčianskych Kľačanoch. Potom bol statkár a od roku 1884 obchodník v Martine. Spracoval zbierku domácich liekov na bežné ochorenia, cirkevné učebnice a i. Prispel do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí. Roku 1876 vydával v Trenčíne časopis Otázky elementárneho školstva. V rokoch 1866-96 uverejňoval zdravotno-výchovné a protialkoholické články v Obzore a Národných novinách.

38

Černá, Zuzana ochotnícka herečka * 19.01.1843 Martin + 08.04.1891 Moskva 125. výročie úmrtia Žila v Martine a po vydaji od roku 1873 v Moskve. Patrila k prvým výrazným herečkám martinského ochotníckeho divadla. Postupne sa prepracovala k hlavným postavám. Účinkovala aj v Slovenskom spevokole. Od roku 1870 bola členkou výboru Živeny.

Čajda, Ivan spisovateľ pre deti a mládež * 09.04.1921 Martin + 20.04.2000 Martin 95. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Martine, chémiu, geológiu a prírodopis na Prírodovedeckej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Pôsobil ako profesor na gymnáziu, v Ústave pracovného lekárstva v Martine, hygienik Krajskej hygienickej stanice v Martine a v Banskej Bystrici. Publikoval v Matičnom čítaní, Ohníku, Prírode.

Cabadaj, Peter autor literatúry faktu * 10.04.1966 Terchová 50. výročie narodenia Absolvoval gymnázium v Žiline, študoval históriu na FF UK v Bratislave, filmovú vedu na KU v Prahe. Pôsobil ako odborný pracovník Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine, prednosta Obecného úradu v Terchovej, riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, odborný pracovník Slov. literárneho ústavu MS, v Biografickom ústave MS, v júli 2000 bol poverený vedením SNK, od roku 2001 je vedúci Odboru kultúrnych a edičných aktivít v Martine. Prispieva do časopisov, vydal humoresky a úvahy, píše poéziu, cestopisné knihy, esejistické portréty významných osobností. Spracoval výbery z diel a antológiu exilovej poézie, scenáre televíznych dokumentárnych filmov. Je autorom monografie Slovenské pivovarníctvo v toku času.

39

Grečo, Martin právnik * 10.04.1906 Sliač-Hájniky + 21.05.1975 Bratislava 110. výročie narodenia Študoval v Banskej Bystrici a v Prahe. Pôsobil ako právnik Generálneho finančného riaditeľstva, hospodársky radca Slovenskej ligy v Bratislave, advokátsky koncipient, samostatný advokát. V Martine pôsobil ako učiteľ práva na Vyššej hospodárskej škole. Najskôr pôsobil v občianskoprávnych sporoch, neskôr sa špecializoval na autorské právo. Bol aj literárne činný. Bol zostavovateľom a autorom zákonov a predpisov. Publikoval v periodikách Národná obroda a Čas. V rukopise ostala jeho beletristická tvorba komédia Len poctivo.

Mudroňová, Anna národno-kultúrna pracovníčka * 12.07.1844 Martin + 10.04.1926 Martin 90. výročie úmrtia Divadelná ochotníčka v Martine, účastníčka memorandového zhromaždenia, organizátorka národno-kultúrnych podujatí ,martinských augustových slávností, výstav výšiviek, spoluzakladateľka Živeny, jej funkcionárka, spoluzakladateľka spoločnosti Lipa. Do Písní slovenských prispela 30 ľudovými piesňami z Turca.

Kalinčák, Ján učiteľ * 29.11.1763 Párnica (okr. Dolný Kubín) + 12.04.1806 Martin 210. výročie úmrtia Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej škole v Turanoch a v Martine. Bol správcom chóru a spevu cirkevného zboru v Paludzi. V Martine vysadil lipy pred evanjelickým kostolom.

40

Grossmann, Gustáv Dobroslav publicista * 10.08.1813 Pukanec (okr. Levice) + 13.04.1846 Martin 170. výročie úmrtia Študoval v Banskej Štiavnici, Leviciach, Bratislave a v Halle. Ako vychovávateľ pôsobil v Bohuniciach, ako učiteľ v Pliešovciach, ako kaplán a ev. farár v Martine. Bol Štúrovým spolupracovníkom. Spoluorganizoval vychádzku bratislavskej mládeže na Devín, kde podal výklad piesne Nitra, milá Nitra a kde prijal meno Dobroslav. Napísal životopis Svätopluka.

Hritz, Ladislav herec * 03.03.1910 Zvolen + 13.04.1971 Martin 45. výročie úmrtia Pôsobil ako predavač, poštový zamestnanec, člen činohry Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, Divadla SNP v Martine. Spolu vytvoril asi 100 úloh. Vo Zvolene stvárňoval charakterové úlohy. V Martine prešiel postupne medzi hercov malých úloh. Úspešný bol ako Žižka v Tylovej dráme Jan Hus.

Belohorský, Leopold, Ján zberateľ piesní * 17.11.1776 Dražkovce (okr. Martin) + 14.04.1841 Kráľovce-Krnišov 175. výročie úmrtia 240. výročie narodenia Študoval v Dražkovciach, vo Vrútkach, v Martine, Ožďanoch, Banskej Štiavnici, Bratislave, wo Wittenbergu. Pôsobil ako pomocný učiteľ, vychovávateľ v šľachtických rodinách, kaplán v Banskej Bystrici, farár v Slatine, seniorátny notár v Kráľovciach. Početnou zbierkou ľudových piesní prispel do Kollárových Národných spievaniek.

41

Gireth, Igor elektrotechnický odborník, vysokoškolský učiteľ, podnikateľ * 14.04.1936 Martin + 07.12.1998 Bratislava 80. výročie narodenia Študoval vo Vrútkach, Martine, Bratislave a v Kyjeve. Pracoval na rôznych miestach hlavne vo výpočtových strediskách. Vyučoval na Katedre automatizovaných systémov riadenia, bol pracovníkom Slov. telekomunikácií v Bernolákove. Podnikal v oblasti telekomunikačnej techniky, reklamnej a vydavateľskej činnosti. Vo výskumnej a pedagogickej činnosti sa venoval problematike výpočtovej techniky. Bol autorom učebníc, skrípt a metodických príručiek. Publikoval v zborníkoch a odborných časopisoch. Prednášal na vedeckých konferenciách a seminároch. Prekladal odbornú literatúru.

Mohler, Matej hudobný skladateľ * 14.04.1876 Segenthau (Rumunsko) + 07.02.1957 Martin 140. výročie narodenia Hudobné vzdelanie získal pri vojenskej kapele ako samouk. Po r. 1900 založil vlastný 43členný súbor, s ktorým koncertoval v Rumunsku, Rusku, Nemecku a Francúzsku. Po r. 1918 sa usadil na Slovensku. Dvadsať rokov viedol železničiarsku dychovú hudbu vo Vrútkach a bol inštruktorom dychových hudieb v Turci. Bol autorom tanečných piesní a pochodov. Časť z nich vyšla tlačou, iné boli nahraté na gramofónové platne.

Lukáč, Ľudovít výtvarník * 15.04.1941 Nová Bystrica + 13.01.1988 Martin 75. výročie narodenia Po ukončení učňovskej školy v Kotlárenských závodoch v Tlmačoch pracoval v Turčianskych strojárňach. Do tajov maliarskeho umenia ho zaúčal Martin Benka. Spoločný ateliér mal s výtvarníkmi Bohušom Zábojom Kuľhavým a Milanom Laluhom. V roku 1964 ho prijali do Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Svoje diela prvýkrát prezentoval v roku 1966 v Bratislave. Častým motívom jeho maľby boli pracovné témy.

42

Štetková, Viera kultúrna pracovníčka * 26.07.1911 Turany (okr. Martin) + 19.04.2001 Liptovská Štiavnička 15. výročie úmrtia 105. výročie narodenia Študovala v Martine a v Prahe. Učila na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, v Prahe a bola lektorkou na Karlovej univerzite. Ako učiteľka pôsobila v Kremnici, Martine, Ružomberku, Púchove a v Žiline. Publikovala v Živene, Národných novinách, Slovenských pohľadoch, Našom divadle, Tvorbe a v Eláne. Zúčastnila sa druhého čs. odboja. Vydala Povstalecký denník.

Štrelinger, Peter prozaik * 20.04.1946 Martin 70. výročie narodenia Študoval na Strednej lesníckej technickej škole v Liptovskom Hrádku, slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Lokci, odborný pracovník Matice slovenskej v Martine, pracovník Literárneho oddelenia Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave, redaktor v Slovenských národných novinách, redaktor v denníku Slovenská republika, redaktor v Literike, v Literárnom týždenníku, v bratislavskom Večerníku, potom v slobodnom povolaní. Začal písaním drobnej literárnej publicistiky, literárnohistorickými článkami, neskôr sa venoval literárnej biografistike. Napísal poviedky, novely, román, divadelnú hru, televíznu hru, životopisnú prózu, reportáže.

Novák, Ján maliar * 21.04.1921 Martin + 03.10.1944 Martin 95. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Martine, na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, na Odd. kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, na grafickej škole v Lipsku. Pôsobil ako ilustrátor a knižný grafik, od 1941 slobodný výtvarník v Martine. Usmerňoval ho profesor J. Vodrážka. Bol účastníkom SNP, po jeho potlačení zahynul na Martinských holiach. Ťažiskom jeho tvorby je

43

kresba. Používal s obľubou trhanú stúpavú čiaru, ktorá vytvárala smelé obrysy figúr a prírodných predmetov.

Uličný, Peter staviteľ * 25.04.1891 Liptovský Hrádok + 12.04.1978 Martin 125. výročie narodenia Vyučil sa za murára a v rokoch 1910-1914 študoval na vyššej stavebnej škole v Budapešti. Od r. 1906 pracoval ako murársky tovariš a v rokoch 1913-1914 ako kreslič u M.M. Harminca v Budapešti. V rokoch 1914-1916 vykonával murársku prax. V rokoch 1916-1919 pracoval ako samostatný stavbyvedúci pri stavbe Hubkovho sanatória v Novom Smokovci u M.M. Harminca a v rokoch 1920-1948 bol spolumajiteľom stavebnej firmy Hlavaj-Palkovič-Uličný v Martine a v Bratislave. Po jej znárodnení bol pracovníkom Okresného stavebného podniku v Martine. Počas štúdia pracoval ako kreslič a na stavbách u Jána Hlavaja v Martine. Po získaní staviteľského oprávnenia bol od r. 1920 spolumajiteľom známej staviteľskej firmy, ktorá postavila desiatky obytných, verejných, kultúrnych a školských budov v Martine, v Bratislave a iných mestách (Advokátska komora, 1923; hotel Slovan, 1923-1924; Ústav M.R. Štefánika, 1923-1925;Štátny ústav pre zveľaďovanie živností, 1926-1934 v Martine; meštianska škola, 1922 v Starej Turej a 1923 v Bytči; evanjelický sirotinec v Modre; Obilná burza, 1930 v Bratislave; most cez Belú medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom, 1940). Na niektorých stavbách vykonával funkciu stavbyvedúceho. Od r.1921 bol členom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko a od r. 1933 súdnym znalcom.

Botto, Ján básnik * 27.01.1829 Hrachovo (okr. Rimavská Sobota) + 28.04.1881 Banská Bystrica 135. výročie úmrtia Do školy chodil v Ožďanoch, od roku 1843 na ev. lýceum v Levoči, roku 1847-51 študoval zememeračské inžinierstvo v Pešti. Praxoval v katastri Oždian a Husinej. Finančne podporoval Maticu slovenskú i prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol, Orol. V jeho banskobystrickom byte sa schádzala slovenská študujúca mládež. Básnicky sa začal prejavovať počas levočských štúdií. Prispieval do zábavníkov Život, Holubica, Považja. V rokoch 1845-47 napísal takmer tretinu básnického diela. Čerpal z ľudovej poézie. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Vidina slobodného života je hybnou silou konania hrdinov. Vidno to na skladbách

44

Svetský víťaz, Poklad Tatier, Obraz Slovenska. Alegorickosť badať aj v baladickej tvorbe. Najvýznamnejšou skladbou je Smrť Jánošíkova, ktorá vyšla v almanachu Lipa roku 1862. Ľudová slovesnosť našla výraz najmä v jeho baladách Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, Lucijný stolček. Pri stvárňovaní námetov ľudových povestí Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca, Povesť bez konca, usiloval sa vystihnúť atmosféru rozprávkového sveta a zachytiť miestny a dobový kolorit. Propagoval ideu slovanskej spolupatričnosti. Inšpiroval sa žánrovými formami slovanskej ľudovej poézie(Ohlasu krajinskej dumy, Krakoviaky, Pochod juhoslovanský, Ohlas srbskej piesne). Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti národného života. V príležitostnej poézii vzdával hold významným osobnostiam kultúrneho života, najmä Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal z Mickiewiczovej, Chomiakovej a Petofiho poézie. V 70. rokoch sa pokúšal vytvoriť rozsiahlejšiu skladbu pod názvom Čachtická pani. Svet zla a hrôzy symbolizovala Alžbeta Bátoryčka a jej pomocníci. Jeho protiklad tkvel v pozitívnych životných hodnotách. Predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, ktorý ukázal nové možnosti básnického zobrazenia, oživoval ľudové tradície ako zdroj básnickej tvorby.

Palkovič, Ján staviteľ * 04.11.1892 Liptovský Hrádok + 28.04.1931 Martin 85. výročie úmrtia Navštevoval meštiansku školu v Liptovskom Hrádku a popri zamestnaní študoval na Vyššej staviteľskej škole v Budapešti. Po absolvovaní meštianskej školy bol praktikantom u starého otca Jána Hlavaja na stavbe Slovenského národného múzeav Martine. Neskôr bol raktikantom v stavebnej kancelárii profesora Hofhausera a architekta M.M. Harminca v Budapešti.V r. 1921 bol spoluzakladateľom, spolumajiteľom a projektantom stavebnej firmy HlavajPalkovič-Uličný v Martine. M.M. Harmincovi pomáhal pri stavbe kostolov v Báhoni (r. 1914) a v Liptovskej Porúbke (r. 1915) a pri stavbe Szontághovho sanatória v Novom Smokovci (r. 1917). Vo vlastnej tvorbe sa usiloval nadviazať na klasicistické tradície slovenskej architektúry. Projektoval a staval viacero verejných budov po celom Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým tajomníkom Organizačnej jeddnoty staviteľov pre Slovensko.

Flöglová, Anna ochotnícka herečka * 06.12.1883 Martin + 29.04.1946 Bratislava 70. výročie úmrtia

45

Študovala na obchodnej škole v Budapešti. Pôsobila v Martine, Prahe, Záhrebe, Brne a v Bratislave. Propagovala slovenskú ľudovú pieseň, vystupovala ako cimbalistka, na vystúpeniach sprevádzala svojho manžela a členky Slovenského spevokolu. V Martine pôsobila ako herečka v Slovenskom spevokole. Prekladala klasickú prózu a operné libretá.

Ursíny, Cyril osvetový pracovník * 29.04.1871 Rakša (okr. Turčianske Teplice) + 24.12.1952 Praha (Česko) 145. výročie narodenia V rokoch 1877-1882 navštevoval ľudovú školu v Mošovciach. V rokoch 1882-1889 študoval na reálke v Kremnici a do r. 1898 na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Od r. 1900 pracoval ako inžinier elektrických podnikov a neskôr ako pracovník komunikačného odboru hlavného mesta Prahy. Počas štúdií v Prahe bol funkcionárom akademického spolku Detvan a v rokoch 1896-1900 jeho predsedom. Po r. 1900 pôsobil v českom politickom živote a po r. 1918 bol prívržencom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Publikoval v jej tlačových orgánoch (Venkov) a v cirkevnej tlači (Kostnické jiskry).

46

MÁJ

Capko, Ján kultúrny pracovník * 09.06.1817 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 01.05.1881 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 135. výročie úmrtia Po skončení školy hospodáril na rodinnom majetku a zaoberal sa obchodom. Od polovice šesťdesiatych rokov pôsobil ako starosta v Kláštore pod Znievom. Bol predstaviteľom národno-uvedomelej maloburžoázie, bojovníkom za presadenie národno-kultúrnych požiadaviek, členom výboru Matice slovenskej a v roku 1871 sa stal náhradným členom Ústredného volebného výboru Slovenskej národnej strany. Významne prispel k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju v Kláštore pod Znievom. Z jeho iniciatívy sa podarilo umiestniť v meste patronátne slovenské gymnázium. Pričinil sa o výstavbu novej gymnaziálnej budovy a bojoval za zachovanie gymnázia v období násilnej likvidácie uhorskou vládou.

Horváth, Jozef národno-kultúrny pracovník * 22.02.1819 Socovce (okr. Martin) + 02.05.1906 Martin 110. výročie úmrtia Ľudovú školu vychodil v Socovciach, Martine a v Necpaloch, študoval na gymnáziu v Rožňave, filozofiu a teológiu na ev. lýceu v Bratislave, na univerzite v Halle. Od 1847 pôsobil ako farár v Martine. Aktívny účastník národno-obrodenského hnutia, podporovateľ akcií Ľ. Štúra, člen a knihovník Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej, organizátor ochotníckeho divadla. Účastník slovenských politických a kultúrnych akcií, prispel k prijatiu MS do Martina. Autor rukopisných pamätí.

Hlaváč, Cyril redaktor * 07.10.1916 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 05.05.1971 Bratislava 45. výročie úmrtia 100. výročie narodenia 47

Študoval v Prešove a v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Bratislave, vo Vrútkach, v Dolnom Kubíne a vo Zvolene. Bol vojenským duchovným v armáde SR. Zúčastnil sa SNP. Pracoval ako redaktor Obrany ľudu, vedúci tlačového oddelenia Vojenskej politickej správy v Prahe, vojenský duchovný, tlačový tajomník Generálneho evanjelického biskupského úradu v Modre, technický riaditeľ Tranoscia v Liptovskom Mikuláši, redaktor pri STS v Bernolákove, redaktor Štartu, Výtvarného života, šéfredaktor Projektu v Bratislave.

Bukovský, Jozef odbojár * 01.02.1884 Necpaly (okr. Martin) + 07.05.1966 Martin 50. výročie úmrtia Vyučil sa v Rusku a stal sa učňom v obchode Pavla Páričku v Rževe. Neskôr bol spoluvlastníkom tohto obchodu. Bol príslušníkom čs. légií v Rusku. V Martine viedol vlastný obchod. Po jeho znárodnení v ňom pracoval ako vedúci a neskôr predavač. V období druhej svetovej vojny sa zapojil do odboja. Podporoval ruských utečencov z Nemecka.

Hodža, Ján Miloslav publicista * 19.07.1856 Sučany (okr. Martin) + 07.05.1941 Modra 160. výročie narodenia 75. výročie úmrtia Študoval v Martine, Revúcej, Rožňave a vo Viedni. Pôsobil ako pomocný kaplán a neskôr farár v Sučanoch a turciansky senior. Bol významný osvetový pracovník. Bol redaktorom Salvovho Obzoru. Písal náboženské, ľudovýchovné a vlastivedné články do časopisov Cirkevné listy, Dom a škola, Korouhev na Sionu, Národné noviny, Priateľ dietok, Slovenský týždenník, Stráž na Sione, Včelka a i.

48

Bazovský, Daniel národnokultúrny pracovník * 08.05.1816 Martin + 08.06.1899 Ozdín-Bystrička 200. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol pomocným učiteľom na Veľkom Lome, potom riadnym učiteľom v Pravici, Nedelišti, Točnici a v Slizskom. Ďalej žil v Polichne a v Závade. Na penzii žil u dcéry na Ozdíne a na Bystričke. Na svojich pôsobiskách vykonával aj funkciu obecného notára. V Polichne spolupracoval s Pavlom Slančíkom, otcom Timravy. Bol známy národným cítením. Roku 1848/1849 skrýval u seba lučenských národovcov.

Gula, Peter sociológ * 28.06.1914 Červeník (okr. Trnava) + 09.05.1966 Martin 50. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Trnave, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval v krajinskom ústave pre voľbu povolania, v Geografickom ústave SAVU v Bratislave, bol tajomníkom sociologického odboru MS a redaktor Sociologického zborníka MS, redaktor časopisu Veda ľudu, redaktor zdravotníckych časopisov vo Vydavateľstve Osveta v Martine. Zaoberal sa sociológiou národa, osobitne slovensko-maďarskými vzťahmi, sociológiou politických javov, sociológiou vedy a poznania. Venoval sa i dejinám sociológie. Písal články z aplikovanej sociológie osvetovej práce, zlepšil koncepciu vydávania zdravotníckej literatúry, prispel k popularizácii vedy. Prispieval do časopisov Veda ľudu, Čitateľ, Matičné čítanie, Ľudovýchova, Náš národ, Slovensko, Osvetová práca, Sloboda a i.

Chudziaková, Anna učiteľka * 12.05.1941 Šaštín + 09.02.2007 Martin 75. výročie narodenia Pôsobila ako učiteľka v Martine a okolitých obciach. Aktívne pôsobila v matičnom hnutí ako členka Miestneho odboru Matice slovenskej v Martine a ako členka jeho výboru. Aktívne sa podieľala na náboženskom živote kresťanského spoločenstva na sídlisku Sever.

49

Košut, Juraj poľnohospodár * 12.05.1776 Martin-Košúty + 31.07.1849 Martin 240. výročie narodenia Žil v dedinke Košúty v Turci. Obranca slovenských záujmov. Stál na čele turčianskych zemanov, ktorí podporovali Ľ. Štúra, zorganizoval podpisovú akciu za vydávanie slovenských novín. Dopisoval si s J. Kollárom, G. Fejérpatakym-Belopotockým, Ľ. Štúrom. Slúžny, prísediaci súdu viacerých stolíc. Písal odborné články o kontrole používaného osiva, o predsejbovej príprave pôdy, o spôsobe rozmnožovania ovocných stromov. Prispieval do kalendárov a do Slov. nár. novín.

Čajka, Ján Jaroslav spisovateľ * 12.12.1846 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 14.05.1871 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) 145. výročie úmrtia 170. výročie narodenia Vyučil sa za farbiara. Absolvoval tovarišskú vandrovku. Potom študoval v Revúcej, Banskej Štiavnici, Prešove a vo Viedni, kde pre chorobu štúdium nedokončil. Prezentoval sa v študentských spolkoch a časopisoch. Tvoril apelatívnu občiansku lyriku. Publikoval v časopisoch Svit, Zábavník, Dennica, Svornosť, Slovenský kalendár.

Dlugopolský, Jozef publicista * 11.09.1890 Turčiansky Peter (okr. Martin) + 14.05.1956 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 60. výročie úmrtia Teológiu študoval v Banskej Bystrici, roku 1913 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Čiernom Balogu, Bojniciach, Žarnovici a vo Zvolene. Bol profesorom na dievčenskom gymnáziu a v Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Písal články náboženskofilozofického, pedagogického a osvetového zamerania. V článku Problém slovenskej hudby (Kultúra, 1931) formuloval požiadavku vytvorenia samostatného slovenského hudobného časopisu a nastolil otázku slovenskej hudobnej bibliografie.

50

Čajda, Mikuláš ochotnícky herec * 15.05.1891 Martin + 14.12.1925 Košice 125. výročie narodenia Po skončení meštianskej školy absolvoval vyššiu obchodnú školu v Martine. Pôsobil ako úradník Tatra banky v Martine, neskôr jej hlavný tajomník. Bol popredným členom Slovenského spevokolu, kde vytvoril asi 50 postáv. Bol členom správy Kníhtlačiarskeho úč. spolku, predseda dozorného výboru Sokola. Národno-hospodárskymi úvahami prispieval do Kalendára Tatra banky.

Gallová, Mária herečka * 06.07.1908 Martin + 15.05.1986 Martin 30. výročie úmrtia Venovala sa ochotníckemu divadlu. Ako herečka pôsobila vo viacerých divadelných krúžkoch v Martine. Ťažisko jej práce spočívalo v Slovenskom spevokole. Zaujala najmä realistickým podaním zložitých charakterových úloh. Uplatnila sa aj v mediálnych typoch.

Horáček, Jozef ochotnícky herec * 30.01.1859 Martin + 15.05.1911 Martin 105. výročie úmrtia Roku 1883-1905 člen Slovenského spevokolu v Martine, vytvoril okolo 70 postáv a figúrok. Funkcionár hasičského zboru.

51

Oríšek, Martin verejný činiteľ * 19.12.1887 Senica + 17.05.1966 Martin 50. výročie úmrtia Absolvoval učiteľský ústav v Soprone. Pôsobil ako učiteľ v Brezovej pod Bradlom, školský inšpektor v Martine, Košiciach a v Gelnici. V roku 1916 bol v ruskom zajatí. Bol účastníkom zahraničného odboja a príslušníkom československých légií. Venoval sa ľudovýchovnej a kultúrno-osvetovej práci, režíroval divadlo, viedol spevokol. Publikoval na tému školskej a detskej problematiky, písal rozprávky pre deti, prekladal z nemčiny a maďarčiny. Prispieval do časopisov Zornička, Domácnosť a škola, Národná škola slov, Služba. V rokoch 1921-1925 bol poslancom Národného zhromaždenia.

Hodžová, Irena pracovníčka ženského hnutia * 21.05.1886 Sučany (okr. Martin) + 02.06.1961 Martin 130. výročie narodenia 55. výročie úmrtia Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Starej Pazove, v Budapešti pracovala aj v Slovenskom spolku. Po prvej svetovej vojne žila s manželom Milanom Hodžom, politikom a novinárom v Budapešti a v Prahe. Po rozpade Československa žila vo Francúzsku, Amerike a od roku 1945 v Bratislave, Liptovskom Mikuláši a napokon v Martine. Iniciovala založenie miestneho odboru Živeny v Prahe, ktorý pod jej vedením získal uznanie a vážnosť.

Kompiš, Peter spisovateľ * 21.05.1886 Martin + 12.07.1945 Praha (Česko) 130. výročie narodenia Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Martine, gymnázium v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Pôsobil ako pracovník nakladateľstva J. Ottu v Prahe, kníhkupectva v Lipsku, kníhkupec v Martine, úradník vernej banky v Ružomberku, redaktor Slov. týždenníka v Budapešti, Venkova v Prahe. Písal básne i prózu. 52

Kyseľ, Michal organár * 27.03.1788 Blatnica (okr. Martin) + 22.05.1871 Banská Bystrica 145. výročie úmrtia Študoval v Blatnici, Ožďanoch, Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom a notárom v Dubovom a od r.1806 v Slovenskej Ľupči. Od r. 1813 sa venoval len organárstvu a to v Brezne, v Slovenskej Ľupči a v Banskej Bystrici. Už ako žiak gymnázia si privyrábal opravou a ladením klavírov. Ako učiteľ pomáhal cez prázdniny Michalovi Podkonickému, od ktorého sa priúčal remeslu a po jeho smrti prevzal jeho dielňu. Do r. 1846 postavil so synom 65 nových a opravil 76 organov. Zhotovil 104 klavírov, z toho asi 30 dlhých.

Wagner, Samuel organár * 25.05.1831 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) + 25.08.1878 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) 185. výročie narodenia U otca sa vyučil za stolára a organárstvo u M. Šašku v Brezovej pod Bradlom. V r. 1855 si otvoril v Slovenskom Pravne organársku dielňu. Bol plodným a uznávaným nástrojárom. Po úspešných opravách organov v Suchej nad Parnou a v Oslanoch dokončil v r. 1857 svoj prvý opus 7-registrový pozitív v Biskupiciach a v r. 1860 opravil organy v Púchove a Záriečí. V rokoch 1857-1876 postavil na Slovensku 19 organov, z ktorých sa zachovalo už len 8 (Biskupice, Tužina, Ivančiná, Malé Hoste, Liptovský Michal, Podhradie, Sklené, Lazany). Zachované nástroje svedčia o jeho dokonalej remeselnej práci, o dispozičnom, menzuračnom a intonačnom majstrovstve a pripomínajú najlepšie barokové diela.

Šulc, Dušan František kníhtlačiar * 26.05.1886 Martin + 29.03.1938 Martin 130. výročie narodenia Vyučil sa za tlačiara strojmajstra. Ako tlačiar pracoval v Prahe, Martine a v Ružomberku. Pracoval v spolku Detvan, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Sokole, Slovenskom spevokole a ďalších spolkoch. Bol významným organizátorom celoslovenského dobrovoľného hasičského hnutia. Bol prvým redaktorom mesačníka Hasičské listy. 53

Chmúrny, Daniel technik * 28.05.1926 Martin + 25.09.1998 Bratislava 90. výročie narodenia R. 1932-27 navštevoval ľud. školu v Lučenci, 1937-45 študoval na gymnáziu vo Zvolene, 1945-49 na Odbore strojného a elektrotech. inžinierstva SVŠT v Bratislave. R. 1949 Ing., 1961 doc., 1970 CSc., 1979 prof a DrSc. R. 1957-77 vykonal viaceré prac. a študijné cesty a pobyty do Bulharska, Maďarska, NDR, NSR, Poľska a ZSSR. R. 1949-56 vedúci Odd. merania a regulácie v Považských chem. závodoch v Žiline, 1956-59 odborný poradca na Min. chem. priemyslu v Prahe, 1959-61 vedúci automatizácie v n. p. Slovnaft, 1970-86 vedúci Katedry automatizácie a regulácie na Elektrotechnickej, resp. na Chemickotechnologickej fak. SVŠT v Bratislave. Viedol projektové práce pri výstavbe objektov riadenia, automatizácie, systémového inžinierstva a výpočt. strediska v n. p. Slovnaft.

Reichová, Zuzana ľudová umelecká výšivkárka * 28.05.1891 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 13.10.1984 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) 125. výročie narodenia Po skončení základnej školy pracovala sedem rokov v závode na vyšívanie prikrývok vo Viedni. Po vydaji vyšívala kožuchy, ktoré vyhotovoval jej manžel. Po jeho smrti sa zamerala hlavne na vyšívanie bytových doplnkov zo zamatu s aplikáciou kože. Vyrábala štátne oficiálne dary, pracovala pre umelecké súbory, filmovú tvorbu, ÚĽUV. S manželom vystavovala svoje práce v Prahe, Bratislave, Banskej Bystrici a vo Viedni. Ich práce boli ocenené viacerými medailami, diplomami a uznaniami.

Révai, Ján Nepomuk stoličný hodnostár * 30.05.1776 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 13.08.1840 Slovensko 240. výročie narodenia Po štúdiách pôsobil ako pracovník krajinskej správy, banský gróf, riaditeľ banských a lesných majetkov a Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici, dedičný župan Turčianskej stolice. 54

JÚN

Pauliny-Tóth, Viliam spisovateľ * 03.06.1826 Senica + 06.05.1877 Martin 190. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Modre, na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na lýceu v Kremnici, štátny úradník v Trenčíne, hlavný slúžny v Bytči, stoličný komisár v Kečkeméte. Od roku 1860 sa venoval len národnej a literárnej práci. Žil v Budíne, Skalici a v Martine. Bol spoluorganizátor memorandového zhromaždenia v Martine, člen slovenskej delegácie, ktorá predložila Memorandum národa slovenského uhorskému snemu. Viackrát kandidoval do uhorského snemu. Bol poslanec za okres Kubín, na sneme bránil práva národností. Usiloval sa o zjednotenie slovenských politických síl. Zaslúžil sa o založenie a rozvoj Matice slovenskej, bol člen jej výboru, úradujúci podpredseda, podporoval edičnú činnosť. Písal romanticky ladenú poéziu, neskôr podriadil básnickú tvorbu službe národným ideálom. Písal historické, spomienkové a autobiografické prózy. V dramatickej tvorbe sa venoval komédii. Bol redaktor a vydavateľ časopisov Černokňažník, Sokol, spoluzakladateľ Pešťbudínskych vedomostí, hlavný redaktor národných novín. Knižne vydal publicistické a politické dielo. Bol spoluzakladateľ Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, Sporiteľne a Živeny.

Štubňa, Ivan grafik * 06.06.1926 Hiadeľ (okr. Banská Bystrica) + 20.05.1994 Martin 90. výročie narodenia Študoval na učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici a na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Pôsobil ako výtvarník v MS, ako výtvarný redaktor vo Vydavateľstve Osveta a potom ako samostatný výtvarník v Martine. Vo svojom diele nadväzoval na tradície slovenského výtvarného umenia a na ľudový umelecký prejav. Spočiatku sa orientoval na kresbu a maľbu. Neskôr sa venoval výlučne grafike najmä drevorezu. Vytvoril početné diela z prostredia dediny a prírody. Venoval sa aj monumentálnym prácam v architektúre. Vystavoval samostatne aj na kolektívnych výstavách v Žiline, Prahe, Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a v Dolnom Kubíne. Vystavoval aj v zahraničí. Venoval sa aj ilustrovaniu literárnych diel.

55

Dula, Matúš politik * 28.06.1846 Blatnica (okr. Martin) + 13.06.1926 Ružomberok 90. výročie úmrtia 170. výročie narodenia Študoval v Kežmarku, Rožňave, Viedni a v Budapešti. Pôsobil ako advokátsky koncipient u Pavla Mudroňa, neskôr samostatný advokát v Martine. Od mladosti bol členom rôznych združení a spolkov. Verejne sa angažoval v politike. Vyše štyri desaťročia patril k vedúcim predstaviteľom Slovenskej národnej strany. Realisticky zhodnotil slovenské pomery. Jeho cieľom bolo zlepšenie majetkových pomerov roľníkov, obchodníkov, remeselníkov a podnikateľov, ktoré videl v rozvoji modernej strojovej výroby. Snažil sa o urýchlené budovanie železnice, v ktorej videl možnosť ekonomického pokroku. Inicioval vybudovanie Národného domu, bol funkcionárom správnych orgánov Tatrabanky, Martinskej sporiteľne, celulózky, elektrárne a iných podnikov. Zastával slovanskú vzájomnosť a samobytnosť slovenského národa. Hlásil sa k vytvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Kraus, Dušan prozaik * 11.09.1937 Martin + 13.06.2001 Bratislava 15. výročie úmrtia Študoval na Vyššej priemyselnej škole strojníckej a stavebnej vo Zvolene. Pôsobil ako výrobný dispečer v Západoslovenských plynárenských závodoch. Od roku 1977 bol v slobodnom povolaní v Bratislave. Do literatúry vstúpil publikovaním poviedok.

Ertl, Milan hydrobiológ * 25.04.1930 Vrútky + 16.06.1986 Bratislava 30. výročie úmrtia Študoval v Martine, Bratislave a v Prahe. Pôsobil ako vedecký pracovník a externý učiteľ na Prírodovedeckej fakulte UK. Budoval a viedol prvé hydrobiologické pracovisko SAV. Založil terénne výskumné pracovisko v Gabčíkove. Odborné štúdie a články publikoval v domácich a zahraničných časopisoch Biológia, Biologické práce, Poľovníctvo a rybárstvo, Vysoké Tatry. 56

Kalinčiak, Ján spisovateľ * 10.08.1822 Martin-Horné Záturčie + 16.06.1871 Martin 145. výročie úmrtia Študoval v Levoči, Bratislave a na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Štiavnických Baniach, profesor a riaditeľ gymnázia v Modre, riaditeľ nemeckého gymnázia v Tešíne, redaktor literárneho mesačníka Orol v Martine. Svojím dielom zásadne ovplyvnil smerovanie literatúry od romantizmu k realizmu. Patrí k zakladateľom slovenskej historickej novely.

Gallo, Belo ochotnícky herec * 18.06.1901 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 23.10.1979 Martin 115. výročie narodenia Po vyučení za mäsiara a údenára pôsobil v Bratislave a v Budapešti, po 1918 ako živnostník v Martine. Ako ochotnícky herec hrával najmä komediálne typy. Od 1922 pôsobil v slovenskom spevokole, kde sa pokúsil aj o réžiu.

Vilim, Ján učiteľ * 19.01.1800 Bystrička (okr. Martin) + 19.06.1871 Békéscaba (Maďarsko) 145. výročie úmrtia R. 1871 vyznamenaný strieborným záslužným krížom s korunou Základné vzdelanie získal na Bystričke a v Necpaloch, študoval na ev. gymnáziu v Ožďanoch a v Levoči, filozofiu v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Nagykároly, Mezöberény, Békešskej Čabe. Okrem základných predmetov vyučoval krasopis, kreslenie a telocvik. Písal učebnice. Zaoberal sa aj ovocinárstvom. Vydal ovocinársku príručku.

57

Daruľa, Štefan politický pracovník * 20.08.1888 Vrútky + 23.06.1951 Vrútky 65. výročie úmrtia Vyučil sa za zámočníka. Až do dôchodku pracoval v železničných dielňach vo Vrútkach. Bol aktívny vo vrútockých športových kluboch. Bol členom Sociáno-demokratickej strany Uhorska. Bol popredný činiteľ marxistickej ľavice v Čs. soc. dem. strane robotníkov na Slovensku. Bol účastníkom prvých zjazdov KSČ. Redigoval odborárske periodiká, uverejňoval ideové a politické články. Písal básne so sociálnym námetom.

Bibza, Ján hudobný pedagóg * 25.06.1911 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 03.02.1982 Modra 105. výročie narodenia V rokoch 1922-1926 navštevoval meštiansku školu v Mošovciach, v rokoch 1927-1931 Štátny učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a v roku 1953 absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1931-1932 bol riaditeľom ľudovej školy v Suchom Brezove a v rokoch 1932-1939 v Stredných Plachtinciach. V rokoch 1940-1951 pôsobil ako učiteľ v Modre, v rokoch 1951-1952 ako profesor pedagogického gymnázia v Trenčíne, v rokoch 1952-1959 v Modre a v rokoch 1959-1977 ako zástupca riaditeľa. V rokoch 1946-1978 bol členom a funkcionárom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, pre ktorý písal skladby a upravoval ľudové piesne, zúčastnil sa s ním aj na zahraničných zájazdoch. V rokoch 1952-1979 bol vedúcim speváckeho zboru Harmónia v Modre, s ktorým vystupoval na domácich festivaloch a súťažiach. Pracoval s 9 speváckymi súbormi a získal vyše 60 diplomov, cien a čestných uznaní. Bol autorom drobných skladieb pre organ a klavír, niekoľko organových prelúdií vyšlo v zbierke J. Webera Organista (Bratislava 1947) a v zbierke J. Letňana a K. Wurma Organové skladby (Liptovský Mikuláš 1950). Publikoval v Hudobnej výchove, v Učiteľských novinách a i.

Janík, Ján verejný činiteľ * 25.05.1872 Valča (okr. Martin) + 25.06.1951 Sučany (okr. Martin) 65. výročie úmrtia 58

Ľudovú školu navštevoval vo Valči a meštiansku v Martine. Vyučil sa za strojného zámočníka, neskôr študoval na strojníckej škole v Budapešti. Pracoval ako robotník v Budapešti, niekoľko rokov v USA, najmä v Chicagu. Od r. 1908 pracoval v železničných dielňach vo Vrútkach, kde bol neskôr úradníkom. Bol členom spolku v Budapešti, v USA bol členom náboženských a národných slovenských spolkov. Prispieval do tamojších časopisov. Bol spoluzakladateľom a funkcionárom Zväzu slovenských železničiarov. V rokoch 19181925 bol poslancom a v rokoch 1925-1935 senátorom Národného zhromaždenia.

Hanák, Mirko maliar * 26.06.1921 Martin + 04.11.1971 Praha (Česko) 95. výročie narodenia 45. výročie úmrtia Študoval v Zlíne a v Prahe. Pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní v Prahe. Venoval sa kresbe, úžitkovej grafike a ilustrácii. Bol výborný ilustrátor kníh o prírode. Vytvoril ilustračné súbory k vyše 50 titulom. Tvoril aj filmové plagáty a navrhoval poštové známky.

Benka, Martin maliar * 21.09.1888 Kostolište (okr. Malacky) + 28.06.1971 Malacky 45. výročie úmrtia V rokoch 1895-1901 navštevoval ľudovú školu v Kostolišti a v rokoch 1901-1902 maďarskú základnú školu v Malackách.V rokoch 1903-1906 bol učňom maliarstva a natieračstva v Hodoníne. V r. 1910 začal študovať na súkromnej škole krajinára Aloisa Kalvodu v Prahe. Už v r. 1912 vystavoval v Rudolfíne a so Združením výtvarných umelcov moravských v Hodoníne. Do r. 1939 žil v Prahe, ale pravidelne prichádzal za inšpiráciou na Slovensko. V r. 1940 založil a viedol Oddelenie kresby a maľby pri SVŠT v Bratislave a v r. 1941 odišiel natrvalo do Martina. Venoval sa aj hudbe, najmä hre na husliach, ako samouk si osvojil základy kompozície. Hral v orchestri vo Viedni, Prahe, Martine a Malackách. Prvé husle zhotovil ako 11-ročný. Zbieral majstrovské husle a študoval ich konštrukčné a akustické vlastnosti. V rokoch1942-1963 navrhol a zhotovil šesť prototypov huslí a jeden prototyp štylizovaného sláčika. Význam jeho husliarstva spočíval iba vo výtvarnej stránke, kde plne uplatnil svojský umelecký štýl. Impresionizmus a secesia boli podnetmi začiatkov. Benkove prvé práce boli krajiny najmä z českého, moravsko-slovenského i oravského prostredia (Prosba za úrodu, 1920; Rieka Orava, 1920). V 20. rokoch začal Benka spájať krajinársky

59

motív s človekom (Zo žatvy, 1923; Horský roľník, 1925). Osobitnú expresívnosť, dekoratívnosť a farebnosť čerpal z ľudového výtvarného, slovesného a hudobného umenia. Ako prvý slovenský výtvarník sa venoval gobelínovej tvorbe (Bača, 1921) a scénickému výtvarníctvu (opona a výzdoba Divadla SNP v Martine, 1958). Po r. 1930 vrcholilo Benkovo tvorivé úsilie. Dotvoril plošný monumentálny sloh výtvarnou skratkou (Drevorubači pod Salatínom, 1931: Na pole, 1933-1934; K salašu, 1933-1934; Dve ženy, 1933-1934). Obdobie 2. svetovej vojny vypĺňal sústavnou prácou Kosci, 1941; Odolnosť, 1942; Ohlas vrchov, 1942). Po oslobodení namaľoval cyklus obrazových poém o Slovenskom národnom povstaní. Okrem maľby tvoril Benka aj v iných výtvarných druhoch, ako vo voľnej a úžitkovej grafike, v knižnej ilustrácii a v monumentálnych disciplínach (triptych na oltári sv. Jána pre Spišskú Kapitulu, 1942; návrhy na sgrafito pre Slovenské národné múzeum, Martin 1938 a pre budovu Okresnej sporiteľne v Martine, 1939). Bol autorom návrhov na obrazy z leptaného skla pre piešťanský most podľa projektu E. Belluša (1932). V r. 1958 sa presťahoval do nového ateliéru spojeného s jeho galériou v Martine. V r. 1960 odovzdal štátu 6000 svojich diel ako protihodnotu za vybudovanie svojej martinskej obrazárne. Väčšina jeho diel sa nachádza v Múzeu Martina Benku v Martine, Slovenskom národnom múzeu v Martine, Národnej galérii v Prahe a Slovenskej národnej galérii v Bratislave. V r. 1973 sprístupnilo Slovenské národné múzeum v Martine Múzeum a galériu Martina Benku. Slovenský fond výtvarných umení udeľuje každoročne Ceny a odmeny Martina Benku za výnimočné dielo. Písal fejtóny, články o výtvarnom umení a knižne vydal svoju autobiografiu. Ilustroval literatúru pre deti a mládež. V r. 1937 bol vyznamenaný striebornou medailou na Svetovej výstave v Paríži, Štefánikovou krajinskou cenou, v r. 1940 štátnou cenou a v r. 1963 bol vyznamenaný Radom republiky.

Országh, Ján národnokultúrny dejateľ * 28.06.1861 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 05.06.1922 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 155. výročie narodenia Študoval na patronátnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, na gymnáziu v Přerove a na Československej obchodnej akadémii v Prahe. Pôsobil ako spolupracovník a neskôr vedúci a spolumajiteľ veľkoobchodu bratia Országhovci vo Varšave. Bol zástancom česko-slovenskej a slovanskej vzájomnosti. Podporoval slovenských podnikateľov, ktorí potom samostatne podnikali v cárskom Rusku. Bol popredným predstaviteľom spoločenského a národného života Slovákov a Čechov vo Varšave i v cárskom Rusku. Po vypuknutí 1. svetovej vojny pôsobil v Moskve. Podporoval československý zahraničný odboj. Bol politickým splnomocnencom Českej družiny a v roku 1917 podpredsedom ruskej odbočky Československej národnej rady. Po vzniku ČSR sa vrátil do vlasti. Bol spoluzakladateľom a akcionárom viacerých spoločností, predseda správnej rady Československej spoločnosti pre obchod, priemysel a hospodárstvo.

60

JÚL

Országh, Juraj veľkoobchodník * 1849 Kláštor pod Znievom (Martin) + 04.07.1926 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 90. výročie úmrtia Navštevoval ľudovú školu v Laclavej, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Statkár v Lazanoch a v Kláštore pod Znievom. Spoluzakladateľ a akcionár firmy Bratia Országh vo Varšave. Príslušník slovenského národného hnutia, uhorskými úradmi perzekvovaný. Zakladajúci člen MSS, funkcionár Živeny, účastník akciovej spoločnosti Lipa v Martine.

Strelková, Eva klaviristka * 04.07.1946 Martin + 26.04.2000 Bratislava 70. výročie narodenia Študovala hru na klavíri v Žiline, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila ako vedúca Katedry hudobnej výchovy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Koncertovať začala počas štúdií. Interpretovala skladby Bacha, Beethovena, Brahmsa, Cikkera, Dvořáka, Chopina, Liszta, Mozarta, Rachmaninova, Schneidra-Trnavského, Schumanna, Urbanca, Verdiho. Spolupracovala s huslistom J. Verešom, tenoristom P. Koppalom, speváckym zborom Ponitran, ľudovou školou umenia. Vystupovala v Nitre, Bratislave, Martine, Topoľčiankach, Trnave, Vrábľoch, Budapešti a vo Francúzsku. Vychovala niekoľko generácií klaviristov a hudobných pedagógov. Písala odborné štúdie, články, nekrológy a recenzie, ktoré boli uverejnené v zborníkoch a časopisoch Hudební nástroje, Nitra a iné. Prednášala na vedeckých konferenciách a seminároch. Pôsobila ako členka porôt umeleckých súťaží.

Burian, Ján redaktor * 07.07.1856 Oravská Poruba (okr. Dolný Kubín) + 29.08.1915 Vrútky 160. výročie narodenia

61

Strednú školu vychodil v Kežmarku, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil v Sučanoch a v Záturčí. Po penzionovaní sa venoval hospodáreniu. Publikoval v časopise Dom a škola, založil a redigoval časopis Rodina a škola.

Jesenský, Emil publicista * 03.04.1872 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) + 08.07.1931 Martin 85. výročie úmrtia Ľudovú školu navštevoval v Martine a do r. 1891 študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. V rokoch 1891-1892 bol učiteľom v Békescsabe, v rokoch 1892-1893 v Mošovciach a v Sučanoch, v rokoch 1893-1911 v Lubine a v Turčianskych Kľačanoch. Od r. 1918 bol externým redaktorom hospodárskej prílohy Národných novín v Martine a v rokoch 1921-1922 ich redaktorom. Bol autorom slovenskej hospodárskej publicistiky a venoval sa najmä ovocinárstvu. Bol autorom článkov v Kupeckých, priemyselných a hospodárskych novinách (1910-1914), Národných novinách (1920-1929) a v Slovenskom ovocinárstve (po r. 1924).

Kašuba, Jozef ľudový básnik * 18.12.1909 Martin + 08.07.1956 Martin 60. výročie úmrtia Vyučil sa za čašníka. Následkom ťažkej choroby mu ochrnuli nohy. Pôsobil ako hostinský na bývalej Smrtnej ulici v Martine v hostinci Pod zeleným stromom. Zahynul tragicky. Autor insitných veršov, krátkych próz a poviedok pre deti. V nich vyjadroval lásku k prírode a utláčaným ľuďom. Uverejňoval v Národných novinách a Slovenských zvestiach. Vyšla mu knižka Spod Veternej Hole, ktorá sa roku 1944 stratila. V jeho hostinci sa schádzali martinskí umelci a spisovatelia.

62

Smoliarová, Irena funkcionárka ženského hnutia * 20.03.1905 Budapešť (Maďarsko) + 08.07.1946 Martin 70. výročie úmrtia Študovala na učiteľskom ústave v Prešove. Pôsobila ako učiteľka v Chotči, Stretavke, Palíne. Vyvíjala rozsiahlu osvetovú účinnosť. Pracovala v Živene. Venovala sa organizačnej a prednáškovej činnosti, zostavovala správy, písala články na aktuálne témy. Propagovala ľudové umenie najmä výšivky a kroje. Písala rozprávky a poviedky, ktoré uverejnila v časopise Slniečko, Živena, Slovenská žena.

Fraňo, Vladimír stavebný odborník * 17.09.1919 Turany (okr. Martin) + 10.07.1996 Martin 20. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Martine, pozemné inžinierstvo v Bratislave. Pracoval ako odborný asistent na Stavebnej fakulte Slov. vysokej školy technickej v Bratislave, vedúci výroby a projektovania v Drevine Turany, vedúci stavebného oddelenia v ČKD, pracovník Povereníctva stavebníctva, pracovník Výskumného ústavu inžinierskych stavieb, vysokoškolský učiteľ. Venoval sa problematike prefabrikácie. Pracoval na výskume a výrobe dielcov vo vertikálnych batériách. Vyvinul a realizoval systém zdvíhaných stropov. Zaoberal sa problematikou panelovej výstavby občianskych stavieb. Písal vysokoškolské učebnice.

Kianička, Jozef remeselník * 11.07.1841 Martin + 25.05.1927 Martin 175. výročie narodenia Pracoval ako živnostník v Martine. V r. 1871 bol jedným z iniciátorov založenia slovenského Priemyslového zboru a do r. 1918 bol jeho podpredsedom. Bol spoluzakladateľom večernej remeselníckej školy, členom správnej rady účastinárskeho spolku Lipa a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. Finančne prispel na výstavbu budovy Matice slovenskej, Národného domu a Slovenského národného múzea. Bol dlhoročným členom mestského zastupiteľstva, v r. 1861 účastníkom memorandového zhromaždenia. 63

Morháč, Martin literárny a osvetový pracovník * 03.03.1864 Breznička (okr. Lučenec) + 12.07.1941 Budapešť (Maďarsko) 75. výročie úmrtia Maturoval na gymnáziu v Lučenci, študoval ev. teológiu v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Békešskej Čabe, Petrovci, Hložanoch, Laliči, Bingule, ako senior v Mošovciach, farár slovenskej ev. cirkvi v Budapešti. Aktívny účastník slovenského národného pohybu, odporca maďarizácie. Zakladateľ a predseda Občianskej besedy v Mošovciach. Organizátor a prednášateľ v slovenských kultúrno-osvetových spolkoch v Budapešti. Maďarskou štátnou a cirkevnou vrchnosťou bol stíhaný za velezradu a špionáž v prospech ČSR. Prekladal spisy M. Luthera a iných nemeckých autorov, písal homolitické práce a poviedky na náboženské motívy. Publikoval v periodikách Cirkevné listy, Stráž na Sione, Svědectví víry, Tranovský ev. kalendár, odborné články publikoval v Rodine a škole.

Štekláč, Bohuš dôstojník * 10.01.1910 Martin + 13.07.1996 Bratislava 20. výročie úmrtia Študoval v Martine a v Bratislave. Od roku 1937 bol dôstojníkom zdravotníctva čs. armády. Po roku 1938 prešiel do slovenskej armády a bol lekárom v Ružomberku. V roku 1944 bol veliteľom školy pre dôstojníkov zdravotníctva v zálohe v Ružomberku. Zapojil sa do SNP. Po potlačení povstania sa dostal do zajatia, ale zo zdravotných dôvodov ho ponechali ako lekára v Ružomberku. Po vojne pracoval vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Pred dôchodkom pôsobil ako prednosta kožného oddelenia Okr. ústavu národného zdravia v Lučenci. Potom žil v Piešťanoch a v Bratislave.

Vilhan, Vojtech architekt * 14.07.1926 Vrútky + 01.11.1988 Bratislava 90. výročie narodenia

64

V r 1964 a 1967 vyzn. Cenou Dušana Jurkoviča a v r. 1968 Za zásluhy o výstavbu. Študoval na gymnáziu v Žiline, na stavebnej priemyslovke v Prešove, architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde pôsobil ako asistent. Ďalej pracoval ako vedúci ateliéru Stavoprojektu, vedúci oddelenia architektúry na Katedre architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Patril medzi zakladateľov modernej interiérovej tvorby a výstavníctva na Slovensku, sledoval umelecký dizajn a výrobu nábytku. Navrhoval mnohé čs. expozície v zahraničí. Úspešne riešil súčasný interiér v historických budovách i moderný interiér v novostavbách.

Bodó, Július Koloman stredoškolský profesor * 16.07.1901 Rakovo (okr. Martin) + 1945 Bergen-Belsen (Nemecko) 115. výročie narodenia Roku 1947 vyznamenaný in memoriam Radom SNP I.tr. a Čs. vojnovým krížom 1939. Absolvoval Obchodnú akadémiu v Martine, Vysokú školu obchodnú v Prahe. Pôsobil ako profesor na Obchodnej akadémii v Košiciach, ako hlásateľ Radiojournalu, na Obchodnej škole v Humennom, Obchodnej akadémii v Nitre, riaditeľ Obchodnej školy v Dobšinej. Bol čs. vlastencom, účastníkom protifašistického ilegálneho hnutia, zajatý fašistami a odvlečený do koncentračného tábora, kde zahynul.

Renner, Ján Nepomuk knihár * 07.04.1868 Banská Bystrica + 16.07.1921 Martin 95. výročie úmrtia Vyučil sa za knihára. Rodinnú dielňu viedol ešte za otcovho života. Knihárska dielňa bola vybavená modernými strojmi. Bol členom Slovenskej remeselníckej jednoty, pracoval v Muzeálnej slovenskej spoločnosti a bol členom výboru Priemyselného spolku v Martine.

65

Ferienčíková, Anna Zuzana kultúrna pracovníčka * 20.07.1881 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 17.02.1969 Masaryktown (USA) 135. výročie narodenia Vyučila sa za krajčírku. Roku 1900 sa vysťahovala do USA. Tam pracovala ako pomocná robotníčka a krajčírka. Neskôr sa stala podnikateľkou. Bola majiteľkou obchodov so slovenskými folklórnymi textilnými výrobkami v New Yorku, Detroite a v Miami. Bola členkou krajanských združení, Červeného kríža USA. Zúčastnila sa zahraničného odboja.

Stráňai, Ján školský pracovník * 21.07.1906 Rajec + 22.01.1972 Martin 110. výročie narodenia Vyznamenaný Za zásluhy o rozvoj tel. vých. a športu I. stupňa, Radom SNP II. tr., Za vynikajúcu prácu a i. V rokoch 1912-1918 navštevoval ľudovú školu a v rokoch 1918-1922 meštiansku školu v Rajci. V rokoch 1922-1927 študoval na reálke v Žiline a v rokoch 19271932 na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1932-1935 bol učiteľom zemepisu a telesnej výchovy na reálnom gymnáziu v Martine. V rokoch 1935-1936 pôsobil v Rožňave, v rokoch 1936-1939 v Martine, v rokoch 1939-1940 v Prievidzi a v rokoch 1940-1949 opäť v Martine. V rokoch 1948-1949 bol súčasne odborným inšpektorom telesnej výchovy a krajským inšpektorom. Od r. 1954 bol aj prednostom pedagogického oddelenia telesnej výchovy a krajským inšpektorom. Od r. 1954 bol aj prednostom pedagogického oddelenia odboru školstva a kultúry na Krajskom národnom výbore v Žiline. V rokoch 1960-1962 bol zástupcom riaditeľa Strednej všeobecnovzdelávacej školy a v rokoch 1962-1964 bol vedúcim Kabinetu telesnej výchovy na Pedagogickom inštitúte. V rokoch 1964-1970 pôsobil ako krajský inšpektor Okresného národného výboru v Martine. Od r. 1970 žil na dôchodku v Martine. Bol účastníkom Slovenského národného povstania, bojoval v Turci a až do oslobodenia bol partizánom. Bol cvičiteľom, metodikom, trénerom, vychovávateľom, organizátorom, okresným a krajským funkcionárom telesnej výchovy. Špecializoval sa najmä na hromadné cvičenia a športovú gymnastiku v Robotníckych telovýchovných jednotách a v Sokole, neskôr v Československom zväze telesnej výchovy. Pričinil sa o organizovanie spartakiád a článkami o telovýchove prispieval do odbornej tlače.

66

Štrobl, Ján prekladateľ * 21.04.1849 Praha (Česko) + 21.07.1906 Martin 110. výročie úmrtia Vyučil sa za tlačiara v Prahe. Pracoval v KÚS v Martine. Prívrženec slov. nár. hnutia, uhorskými úradmi perzekvovaný, väznený vo Váci. Sadzač popredných slovenských novín a časopisov. Prekladal prevažne z ruskej a ukrajinskej realistickej literatúry: Čechova, Budiščeva, Dubrovskú, Mamina-Sibiriaka, Kruglova, Potapenka, Turgeneva, Veresajeva. V národných novinách uverejnil tri pôvodné črty: Vianočná črta, Zo všedného života, Mamička ide!... Bol činný ako herec Slovenského spevokolu

Jakubík, Jozef poľnohospodársky inžinier * 23.07.1901 Vrútky + 05.06.1980 Pardubice (Česko) 115. výročie narodenia Študoval na reálke v Levoči, na Vysokej škole zemědělskej v Prahe. Pôsobil ako vysokoškolský profesor, zastával významné funkcie v poľnohospodárstve a vinárstve. Zaslúžil sa o prípravu 1. päťročného plánu šľachtenia rastlín na Slovensku. Písal články do odbornej tlače (Slov. hospodár, Slov. pôdohospodárstvo, Slov. roľník). Bol redaktorom Knižnice slov. roľníctva.

Šenšel, Štefan národnokultúrny pracovník * 18.12.1853 Banská Bystrica + 23.07.1946 Martin 70. výročie úmrtia Študoval v Banskej Bystrici a v Lučenci. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine Jesenských v Košťanoch nad Turcom, ako pomocný učiteľ v Ponikách, ev. učiteľ v Očovej. Žiakov vychovával v národnom duchu, za čo ho predčasne penzionovali. Po vzniku ČSR bol okresným notárom v Zvolenskej Slatine.

67

Pietrová, Mária divadelná ochotníčka * 04.01.1879 Martin + 24.07.1956 Martin 60. výročie úmrtia R. 1943 vyznamenaná dramatickou cenou Jána Cablka. Pochádzala z divadelnej rodiny. Pôsobila ako herečka Slovenského spevokolu v Martine. Po ovdovení bola pisárkou a neskôr trafikantkou. Redaktorka Nár. hlásnika, prispievala do Národných novín a do Dennice. Autorka spomienkových článkov o národných dejateľoch v Martine. Prekladala divadelné hry zo srbčiny, nemčiny, maďarčiny a ruštiny. Pripravovala zábavno-poučné večierky. Prispela ku kultúrnemu rozhľadu slovenských žien. Ako herečka sa preslávila po celom Slovensku. Vytvorila vyše 80 postáv. Funkcionárka Živeny.

Baľubašová, Elena kultúrna pracovníčka * 17.07.1905 Martin + 25.07.2001 Bratislava 15. výročie úmrtia Študovala na obchodnej škole v Martine. Pracovala ako úradníčka v MS, v Slov. divízii Čs. Červeného kríža v Martine. Pôsobila vo viacerých inštitúciách v Bratislave, vo Zväze slovenských žien, v Živene. Zapojila so do odbojovej činnosti, zúčastnila sa SNP. V roku 1950 ju odsúdili na 12 rokov väzenia. Po prepustení v roku 1960 žila v Bratislave.

Michaeliová, Anna ochotnícka herečka * 25.07.1901 Martin + 07.05.1987 Martin 115. výročie narodenia Pôsobila v Slovenskom spevokole ako zboristka a herečka. V rokoch 1920-1941 vytvorila vyše dvadsať postáv. Aktívne pracovala v Živene.

68

Milec, Eliáš náboženský spisovateľ * 27.07.1691 Martin + 24.11.1757 Bratislava 325. výročie narodenia Absolvoval artikulárnu školu v Ivančinej, gymnázium v Levoči, evanjelické kolégium v Prešove, kalvínske kolégium v Aiudea na univerzite v Jene. Pôsobil ako učiteľ v Prešove, dvorný kazateľ barónky Calisiovej-Révaiovej v Bytčici, farár v Bratislave. Bol príslušníkom pietistického kruhu Mateja Bela. Vo svojich náboženských prácach zdôrazňoval pietistické princípy - prvoradosť Písma, osobný zážitok, citové prehĺbenie. Prekladal z nemčiny nemeckých pietistov Spenera a Rampacha.

Šenšelová, Anna organizátorka výšivkárstva * 24.12.1882 Očová (okr. Zvolen) + 28.07.1976 Martin 40. výročie úmrtia Študovala techniky vyšívania v Prahe, vzdelanie si dopĺňala samoštúdiom etnografického materiálu. Pôsobila ako pracovníčka družstva Lipa, vedúca jeho obchodného strediska v Martine. Zaslúžila sa o rozvoj slovenského výšivkárstva. Odkresľovala vzorky výšiviek, ktoré distribuovala do celého Slovenska domácim výrobkyniam. Organizačne zabezpečovala chod prác, predávala výrobky. Zúčastňovala sa na výstavách výšiviek a čipiek doma i v zahraničí. Bola vyznamenaná Za zásluhy o výstavbu.

Rolko, Vladimír básnik * 12.10.1899 Martin + 29.07.1971 Jamník (okr. Spišská Nová Ves) 45. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na obchodnej škole v Martine. Bol vojakom v prvej svetovej vojne. Po nej študoval evanjelickú teológiu. Pôsobil ako kaplán vo Zvolene, farár a dekan v Liptovskom Petre. V roku 1946 bol za publicistickú činnosť odsúdený a väznený do roku 1954. Potom pôsobil ako archivár Okresného stavebného podniku v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1971 žil na dôchodku v Jamníku. Prvé verše publikoval v časopisoch Národnie noviny, Svojeť, Slovenské pohľady, LUK, Mladé Slovensko. 69

Daxner, Štefan osvetový a hospodársky pracovník * 08.08.1888 Tisovec (okr. Rimavská Sobota) + 30.07.1931 Martin 85. výročie úmrtia Študoval v Hodoníne a v Prahe, kde pôsobil v spolku Detvan a v sokolskom hnutí. V období vzniku ČSR spoluorganizoval Národnú gardu v Martine. Pracoval ako technický správca Dielne na náradie v Martine. Aktívne sa zapájal do miestneho kultúrneho života. Pôsobil v Slovenskom spevokole.

70

AUGUST

Horváth, Cyril verejný činiteľ * 24.09.1864 Martin + 02.08.1931 Bratislava 85. výročie úmrtia Študoval v Kežmarku a v Budapešti. Pôsobil ako advokát, verejný notár, prednosta filiálky Tatrabanky v Senici, pracovník v poisťovníctve. Organizoval slovenské národné hnutie v oblasti Senice a Trnavy. Bol často perzekvovaný uhorskými úradmi. Poskytoval právnu pomoc slovenským národovcom. Roku 1918 bol členom SNR a účastníkom deklaračného zhromaždenia, predsedom okr. SNR v Senici.

Kuzmány, Karol spisovateľ * 16.11.1806 Brezno + 14.08.1866 Turčianske Teplice 150. výročie úmrtia 210. výročie narodenia Študoval v Dobšinej, Gemeri, Bratislave a v Jene. Pôsobil ako profesor v Kežmarku, farár vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Prednášal vo Viedni. V Martine pôsobil ako ev. farár a úradujúci podpredseda MS. Písal duchovnú poéziu, kázne, modlitby, náboženskú spisbu. Zaslúžil sa o všestranný rozvoj matičnej činnosti.

Čajaková, Anna Miloslava kultúrno-osvetová pracovníčka * 01.07.1888 Martin + 16.08.1981 Banská Bystrica 35. výročie úmrtia Vzdelanie nadobudla v Martine. Pôsobila v Amerike, v Banskej Bystrici ako redaktorka Slovenskej ženy, spolumajiteľka kina, učiteľka angličtiny. Bola poprednou predstaviteľkou slovenského ženského hnutia v Amerike. Pre krajanov organizovala zbierky, slávnosti, výlety, nacvičovala divadlá, písala poéziu a krátke články v americkej tlači. Angažovala sa v pomoci vojenským jednotkám v prvej svetovej vojne. Po návrate na Slovensko pracovala v redakcii 71

časopisu Slovenská žena, angažovala sa v činnosti Živeny. Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do protifašistického odboja. Po roku 1945 učila angličtinu, zbierala výšivky, knihy a písomnosti krajanského ženského hnutia.

Vajanský, Svetozár Hurban spisovateľ * 16.01.1847 Hlboké (okr. Senica) + 17.08.1916 Martin 100. výročie úmrtia Študoval na gymnáziách v Modre, Tešíne, Oberschützene, Stendale, Banskej Bystrici a na právnickej akadémii v Bratislave. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Trnave, Pešti a Bratislave, ako advokát v Skalici, vo Viedni, Bratislave, Námestove a v Liptovskom Mikuláši. V roku 1878 sa usadil v Martine, kde pôsobil ako redaktor Národných novín, časopisu Orol, Slovenské pohľady, Letopis Živeny, redaktor mesačníka Rodina a škola. Od roku 1878 bol hlavným predstaviteľom martinského vedenia Slovenskej národnej strany. Oživoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Udržiaval úzke kontakty spredstaviteľmi českého národa. Propagoval myšlienku spolupráce utláčaných národov Uhorska. Bol spoluorganizátor augustových slávností v Martine, spolupracovník a funkcionár kultúrnych spolkov a ustanovizní. Za politické príspevky a vystúpenia bol viackrát súdený a väznený.

Brejcha, Alojz lexikograf * 13.12.1863 Chvalenice (okr. Plzeň, Česko) + 23.08.1936 Sučany (okr. Martin) 80. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Plzni. Pôsobil ako učiteľ v Chyníne, Míšove, Čížkove, Žďári, Bloviciach, Černiciach. Bol správcom školy v Šútove, učiteľ v Žabokrekoch, Laskári a Podhradí. Do novín a časopisov prispieval populárno-náučnými článkami. 30 rokov pripravoval 5-jazyčný slovník praktických znalostí o svetovej flóre. Jeho textová časť sa stratila, zachoval sa iba heslár.

72

Straková, Mária ochotnícka herečka * 24.08.1856 Martin + 29.03.1937 Košice 160. výročie narodenia Študovala v dievčenskom výchovnom ústave v Tešíne. Po vydaji žila v Báčskom Petrovci a po manželovej smrti v Martine. Účinkovala v Slovenskom spevokole, kde vytvorila asi šesťdesiat postáv. Propagovala slovenské ľudové výšivky. Bola aktívnou účastníčkou martinských národných podujatí a zakladajúcou členkou Živeny. Zaslúžila sa o rozvoj národného ženského hnutia.

Hrúzová, Mária ľudová poetka * 26.08.1791 Necpaly (okr. Martin) + 17.05.1849 Budapešť (Maďarsko) 225. výročie narodenia Koncom 18. storočia odišla do Pešti, neskôr slúžila na slovenskej fare v Maglóde a v okolí Aszódu. Po vydaji žila v Szabadszálasia v Kiskörösi. Bola autorkou ponáškovej poézie a matkou básnika Sándora Petöfiho.

Milec, Ján podnikateľ * 09.05.1847 Necpaly (okr. Martin) + 28.08.1901 Žilina 115. výročie úmrtia Vyštudoval právo a pôsobil ako advokát v Žiline. Od študentských čias sa zúčastňoval národno-kultúrnych podujatí. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom deputácie, ktorá na generálnom konvente evanjelickej cirkvi v r. 1864 v Budapešti bránila patronátne gymnáziá. V r. 1885 bol jedným z iniciátorov založenia Tatra banky a členom jej správnej rady. Bol spoluzakladateľom žilinskej Vzájomnej pomocnice a členom vedenia Slovenskej národnej strany. Bol zakladateľom a spolumajiteľom žilinského mlyna a v r. 1899 účastinnej spoločnosti Žilinská cementáreň, ktorá začala v r. 1901budovať na jeho pozemku v Lietavskej Lúčke podnik na výrobu portlandského cementu.

73

SEPTEMBER

Kulfan, Samuel podnikateľ * 01.09.1851 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 30.11.1920 Martin 165. výročie narodenia Vyučil sa za remenára. V Martine založil obchod s koženým tovarom, predajom topánok a kočov. Pracoval v Dobrovoľnom hasičskom zbore a v obecnom zastupiteľskom zbore. Patril k najpodnikavejším martinským remeselníkom. Dal postaviť niekoľko domov, čím prispel k rozvoju stavebného ruchu v meste.

Longauer, Gustáv spisovateľ pre deti a mládež * 02.09.1911 Donovaly (okr. Banská Bystrica) + 17.11.1984 Martin 105. výročie narodenia Navštevoval základnú školu v Donovaloch, meštiansku školu a učiteľský ústav v Banskej Bystrici. Bol učiteľom v Donovaloch, Bátorovej, Podlaviciach, Dúbravici a v Banskej Bystrici. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta, korektor v Tlačiarňach SNP v Martine, od 1967 na dôchodku v Martine. Spolupracoval s časopismi Slniečko a Matičné čítanie. Prekladal z češtiny. Venoval sa ochotníckemu divadlu a organizovaniu kultúrnovýchovných podujatí. Pracovník miestnych odborov MS, herec i režisér.

Moyzes, Alexander hudobný skladateľ * 04.09.1906 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 20.11.1984 Bratislava 110. výročie narodenia Študoval na hudobnej škole u J. Herédyho Frigyesa, na cvičnej škole pri Učiteľskom ústave v Prešove, na gymnáziu, na konzervatóriu v Prahe, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, súkromne na Conservatoire v Paríži, na Hochschule fur Musik v Lipsku a v Berlíne. Pôsobil ako profesor na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, vedúci hudobného odboru v Čs. rozhlase v Bratislave, pracovník Povereníctva informácií v Bratislave, profesor VŠMU, 74

rektor VŠMU, riaditeľ SĽUK-u. Pochádzal z hudobníckej rodiny. Venoval sa aj hre na organ. Vynikal improvizačnou schopnosťou. Vychoval viaceré generácie slovenských skladateľov. Prispieval do novín a časopisov Lidové noviny, Nár. denník, Robotnícke noviny, Slovenský večerník, Slovenský východ, Slovák, Elán, Slovenská hudba, Hudební rozhledy, Hudobný život, Pravda. Uverejňoval štúdie o súčasnej hudbe doma i v zahraničí, o slov. ľudovej piesni. Tvoril cvičné zborové skladby, suity, sonáty, symfónie, upravoval ľudové piesne a hudbu pre ľudové súbory, tvoril skladby a celovečerné programy pre SĽUK. Venoval sa filmovej hudbe. Zakladateľ žánru hudby pre naše folklórne súbory. Jeho životné dielo otvorilo novú cestu v slovenskej hudbe.

Vančová, Elena národno-kultúrna pracovníčka * 04.09.1891 Liptovský Mikuláš + 14.07.1947 Martin 125. výročie narodenia Navštevovala ľudovú a meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši. Od r. 1913 žila v Martine, kde sa zapojila do národno-kultúrneho pohybu, najmä ako členka Slovenskej národnej strany a ženských organizácií. Bola spoluzakladateľkou slovenského ženského národno-kultúrneho hnutia. V rokoch 1919-1947 bola prvou ženou vo funkcii tajomníčky Živeny so zameraním na jej kultúrny a organizačný odbor, členkou jej školského výboru a v rokoch 1944-1947 členkou výboru. Od r.1930 bola predsedníčkou sociálneho krúžku a neskôr predsedníčkou miestneho odboru Živeny v Martine. Bola spoluzakladateľkou a v rokoch 1935-1947 predsedníčkou vydavateľského družstva Živeny. Pričinila sa o jeho sformovanie na druhé najväčšie vydavateľstvo v Martine. Ako funkcionárka družstva Lipa podporovala rozvoj domácej výroby a predaj slovenských ľudových výrobkov. Prispievala do Národných novín a Živeny.

Matulová, Darina ochotnícka herečka * 1868 Praha (Česko) + 07.09.1911 Martin 105. výročie úmrtia Vyučila sa za modistku. Pôsobila v ochotníckom divadelnom družstve, v Slovenskom spevokole v Martine. Tam vytvorila viac ako štyridsať postáv.

75

Meličko, Ján zbormajster * 22.12.1846 Martin + 07.09.1926 Martin 90. výročie úmrtia 170. výročie narodenia Študoval v Martine, Gemeri, Banskej Bystrici a v Nyíregyháze, kde pôsobil aj ako učiteľ. Učil v Kovačici a v Martine. Viedol Slovenský spevokol. Bol redaktorom Slovenských spevov. Zapisoval ľudové piesne. Komponoval príležitostné cirkevné zbory.

Thurzo, Igor organizátor hospodárstva * 05.04.1884 Banská Bystrica + 07.09.1926 Praha (Česko) 90. výročie úmrtia Ľudovú školu navštevoval v Turanoch a v Gradačaci, na gymnáziu študoval v Sarajeve, vyučil sa za kachliara. Pôsobil ako kachliar v Martine, Opatovej pri Lučenci. 1914-1918 slúžil ako poddôstojník v sanitnom vlaku. Od 1920 majiteľ kachliarskej firmy v Martine, od 1921 starosta Martina. Organizátor remeselníckeho hnutia na Slovensku. Zakladateľ Veľkonákupného družstva, Slov. remeselníckej a obchodníckej jednoty. Spoluzakladateľ a niekoľko rokov i zodpovedný redaktor časopisu Slov. remeselník. Významný činiteľ komunálnej politiky na Slovensku. Zaslúžil sa o postavenie viacerých významných budov v Martine. Člen výboru MS, starosta Sokola, funkcionár Dobrovoľného hasičského zboru, podpredseda Martinského kasína, člen Slovenského spevokolu.

Krčméry, Eugen kníhkupec * 23.02.1830 Horná Mičiná (okr. Banská Bystrica) + 11.09.1891 Martin 125. výročie úmrtia Kníhkupectvu sa vyučil v Levoči a v Prahe. Ako kníhkupec pôsobil v Banskej Bystrici, ako kníhkupec a vydavateľ MS, úradník Sporiteľne v Martine. V Banskej Bystrici založil prvé slovenské kníhkupectvo, ktoré šírilo slovenské a slovanské spisy po celom Slovensku i v zahraničí. Vydával knižné vydania a Letopis MS, s bratom Augustom Horislavom zostavil Slovenský spoločenský spevník. Podporoval slovenské kultúrne podujatia, školy a divadlá. 76

Borodáčová, Oľga herečka * 16.12.1899 Martin-Záturčie + 13.09.1986 Bratislava 30. výročie úmrtia Študovala na obchodnej škole v Martine, herectvo na Konzervatóriu v Prahe. Pôsobila v Košiciach, Sabinove, Bratislave, kde súčasne vyučovala herectvo. Patrila k zakladajúcej generácii slovenského profesionálneho herectva. Ťažisko jej účinkovania tvorili inscenácie jej manžela Jána Borodáča. Vystriedala široký repertoár postáv naiviek, slúžok, energických žien, postáv zrelej ženy a matky i revolučných hrdiniek. Účinkovala vo filme, televízii a v rozhlase, kde vytvorila viacero zaujímavých postáv. Ako pedagóg sa zaslúžila o výchovu hereckých talentov na Slovensku. Roku 1955 získala titul zaslúžilá a roku 1961 národná umelkyňa.

Alexy, Eduard organizátor protipožiarnej ochrany * 17.08.1902 Martin + 18.09.1966 Martin 50. výročie úmrtia Absolvoval Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Bol učiteľom, veliteľom hasičskej dôstojníckej školy v Martine, od začiatku 40. rokov bol tajomníkom, námestným veliteľom a zemským dozorcom Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. Bol antifašista, počas Slovenského národného povstania bol dôstojníkom 1. čsl. armády na Slovensku, bol zajatý a väznený v koncentračných táboroch v Nemecku. Bol popredným organizátorom protipožiarnej ochrany, členom technickej komisie a predsedom branného výboru Zemskej jednoty. Podporoval vydávanie odbornej literatúry. Bol redaktorom Hasičskej halierovej knižnice a v rokoch 1941-1951 vedúcim redaktorom Hasičských listov. Bol spoluautorom odborných príručiek a autorom článkov v odborných časopisoch. Bol vyznamenaný za chrabrosť pred nepriateľom a najvyššími hasičskými vyznamenaniami.

Capko-Znievsky, Ján Miloslav básnik * 19.09.1846 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 18.08.1867 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 170. výročie narodenia

77

Základnú školu vychodil v Kláštore pod Znievom. Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Nitre, na právnickej akadémii v Bratislave. Bol autorom vlasteneckých a intímnych básní, ktoré uverejňoval v časopisoch. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Sirôtky

Halaša, Dušan verejný činiteľ * 09.03.1883 Martin + 21.09.1936 Martin 80. výročie úmrtia Navštevoval ľudovú školu v Martine, do r. 1904 študoval na gymnáziu v Soprone a právo na univerzite v Cluji a Budapešti. Od r. 1912 bol advokátom a v rokoch 1913-1934 majiteľom advokátskej kancelárie v Martine a právnym zástupcom Tatra banky. Počas vysokoškolských štúdií bol členom slovenského študentského spolku Salaš v Cluji. Neskôr pôsobil v slovenskom národnom hnutí, poskytoval právnu pomoc perzekvovaným národovcom a upevňoval postavenie Tatrabanky. Bol popredným činiteľom Slovenskej národnej strany, členom jej vedenia, pokladníkom a zapisovateľom. Bol kultúrnym činiteľom v Martine: v rokoch 1891-1903 ako herec, v rokoch 1913-1919 ako člen divadelného odboru a v rokoch 1913-1926 ako člen výboru Slovenského spevokolu.

Jančo, Štefan právnik * 21.09.1906 Oravský Podzámok-Dolná Lehota + 10.10.1983 Martin 110. výr. narodenia

Hodža, Michal Miloslav ideológ * 22.09.1811 Rakša (okr. Turčianske Teplice) + 26.03.1870 Český Těšín (Česko) 205. výročie narodenia Základnú školu vychodil v Mošovciach, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rožňave, filozofiu a teológiu na ev. kolégiu v Prešove, na ev. lýceu v Bratislave, na teologickej fakulte 78

vo Viedni. Pôsobil ako učiteľ svojho brata Ondreja, vychovávateľ v Podrečanoch, farár v Liptovskom Mikuláši, vikár patentálnej ev. cirkvi v Martine, od roku 1867 žil v exile v Českom Těšíne. Základy národného povedomia získal rodinnou výchovou. Rozvíjal ideu slovanskej a československej vzájomnosti. Vystupoval proti maďarizačnénu tlaku v cirkevnom a kultúrnom živote. Bol hlavným organizátorom petície, tzv. Slovenského prestolného prosbopisu. V novodobých dejinách Slovákov to bolo prvé verejné tlmočenie národných požiadaviek na najvyššom vládnom fóre habsburskej monarchie. Zúčastňoval sa porád so Štúrom a Hurbanom o prijatí stredoslovenčiny za základ spisovného jazyka. Angažoval sa za vydávanie slovenských politických novín, organizoval ľudovýchovné podujatia, nedeľné školy, spolky miernosti a pod. Za aktívnu činnosť v štúrovskom hnutí bol prenasledovaný. Opustil územie Slovenska a žil v Čechách. Po čase sa vrátil na Slovensko a znovu pôsobil ako notár a neskôr farár. Angažoval sa za rozvoj stredného školstva a za jeho slovakizáciu. Na základe maďarských intríg bol suspendovaný z miesta farára. V konečnom dôsledku bol prinútený k vysťahovaniu do Čiech. Písal básne, v ktorých reagoval na zložité osudy národa. Básne zostali v rukopisoch. Publikoval v novinách a časopisoch: Hronka, Slov. národné noviny, Orol Tatránski, Priateľ školy a literatúry, Cirkevné listy, Sokol, Slovenská čítanka I.-II.; Nowý a starý wlastenský kalendář, Slow. pozorník. Bol jedným z hlavných formovateľov ideí a programu konštituovania sa Slovákov ako novodobého moderného národa.

Belohorský, Gabriel náboženský spisovateľ * 28.09.1836 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) + 19.01.1922 Novi Sad (Srbsko) 180. výročie narodenia Študoval v Modre, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. Pôsobil ako farár v Slovenskom Pravne, Lugoji a v Novom Sade. V roku 1873 bol báč-sriemskym seniorom a od roku 1911 žil na odpočinku. Spočiatku sa venoval národnokultúrnej práci medzi dolnozemskými Slovákmi, bol členom Matice slovenskej. Neskôr podľahol maďarizačnému tlaku. Zaoberal sa históriou evanjelickej cirkvi na Dolnej zemi, písal náboženské príručky, kázne. Prispieval do náboženských časopisov. V roku 1898 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa.

Fraňo, Ján verejný činiteľ * 30.09.1876 Kozelník (okr. Banská Štiavnica) + 23.02.1963 Martin 140. výročie narodenia

79

Vyučil sa za stolára. Pracoval v Kremnici, Nitre, Budapešti, Debrecíne, Pécsi a v ČSD vo Vrútkach. Po roku 1948 pracoval na MNV, v Okresnom stavebnom podniku v Martine. Organizoval robotnícke hnutie. Záujmy robotníkov presadzoval v krajinskom zastupiteľstve i v riadení mesta Martina. Zúčastnil sa SNP.

Vraný, Václav botanik * 30.09.1851 Chvaletice (Česko) + 08.09.1929 vrch Tŕstie pri Tisovci 165. výročie narodenia Študoval v Čáslavi, Horných Strelciach, v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave, Vyšnej Slanej, Lomničke, Lechnici, Červenom Kameni. V roku 1908 ho uhorské orgány prepustili zo školských služieb pre národnobuditeľskú činnosť. Potom pracoval v martinskom múzeu, kde rozvinul zberateľské aktivity. Redigoval Časopis a Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Počas pobytu v Martine bol zbormajstrom Slovenského spevokolu.

80

OKTÓBER

Just, František hospodársky odborník * 12.12.1863 Slovenské Pravno (okr. Turčianske Teplice) + 02.10.1936 Budapešť (Maďarsko) 80. výročie úmrtia

Hejná, Naďa herečka * 06.10.1906 Martin + 07.02.1994 Štiavnička (okr. Martin) 110. výročie narodenia Študovala na obchodnej akadémii v Martine a na Vysokej škole obchodnej v Prahe, ktorú nedokončila. Pôsobila v Slovenskom spevokole, Slovenskom komornom divadle a v Divadle SNP v Martine. Počas SNP pracovala v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici. Žila dva roky v Prahe a od roku 1980 bola na dôchodku v Martine. Bola výrazná predstaviteľka žien a matiek. Presvedčivá bola v postavách tragických i komických, v ktorých vynikajúco karikovala a ironizovala malomeštiacke typy. Začínala s postavami mladých dievčat, naiviek a divošiek.

Porubský, Rudolf politológ * 09.08.1933 Martin + 06.10.1991 Bratislava 25. výročie úmrtia Študoval v Košiciach a v Bratislave. Pracoval ako robotník, bol dopisovateľom denníka Východoslovenská Pravda, týždenníka Priekopník, časopisov Huko stavba socializmu a Trať družby. Bol redaktorom v časopise Roháč, Dukla, v denníku Rudé právo. Písal ideologicky motivované brožúry a učebné texty.

81

Hrivnák, Pavol chemik * 09.10.1931 Malý Čepčín + 03.02.1995 Bratislava 85. výročie narodenia Študoval v Martine a chémiu v Bratislave. Študijné pobyty absolvoval vo Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, Juhoslávii, ZSSR, Japonsku a v Poľsku. Pracoval ako chemik v Chemosvite, riaditeľ Výskumného ústavu chem. vláken vo Svite, v Chemlone v Humennom, námestník ministra priemyslu SSR, minister priemyslu, predseda Slovenskej plánovacej komisie vlády v Bratislave, podpredseda federálnej čs. vlády, vedúci Federálneho cenového úradu v Prahe, predseda slov. vlády v Bratislave, ekonomický poradca čs. veľvyslanectva vo Varšave. Venoval sa vedeckej práci so zameraním na výskum chemických vláken. Vedecké štúdie uverejňoval v odborných časopisoch.

Ursíny, Ján politik * 11.10.1896 Rakša (okr. Turčianske Teplice) + 08.01.1972 Rakša (okr. Turčianske Teplice) 120. výročie narodenia V r. 1945 bol vyznamenaný Radom SNP I. tr., v r. 1992 Radom T. G. Masaryka II. tr. in memoriamV rokoch 1903-1908 navštevoval ľudovú školu v Rakši a v rokoch 1908-1912 meštiansku školu v Martine. V rokoch 1912-1915 študoval na hospodárskej škole v Šlapaniciach. V rokoch 1915-1916 hospodáril na rodinnom majetku v Rakši, v rokoch 19231938 bol členom a funkcionárom agrárnej strany. V rokoch 1938-1944 bol členom poľnohospodárskych družstevných organizácií v Rakši a v Bratislave. V rokoch 1945-1947 bol podpredsedom vlády Československej republiky. V rokoch1948-1953 bol väznený a od r. 1953 pracoval ako poľnohospodársky robotník v Rakši a neskôr ako skladník Štátnych lesov v Turčianskych Tepliciach. Po vzniku Československej republiky bol funkcionárom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu a predstaviteľom jej hodžovského krídla. V r. 1929 a v rokoch 1935-1939 bol poslancom národného zhromaždenia. Bol spoluzakladateľom a organizátorom slovenského družstevníctva agrárneho typu a predstaviteľom regionalizmu. V r. 1938 spolupracoval s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou na autonomistickej platforme a bol signátorom Žilinskej dohody za agrárnu stranu. Po rozpade československej republiky sa s Hlinkovou ľudovou stranou rozišiel. S J. Lettrichom zhromaždil skupinu československy orientovaných bývalých členov agrárnej strany, Slovenskej národnej strany a udržiaval spojenie so Sidorovou skupinou a s V. Šrobárom. Pod vplyvom udalostí na fronte od jesene r. 1943 rokoval s 5. ilegálnym ústredným vedením Komunistickej strany a pristúpil na spoluprácu o organizačných otázkach odboja. V r. 1943 bol spoluzakladateľom a členom Slovenskej národnej rady a signatárom Vianočnej dohody. Po vypuknutí povstania bol členom predsedníctva Slovenskej národnej rady a od septembra r. 1944 aj povereníkom pre veci hospodárstva a zásobovania. Od januára

82

roku 1945 bol členom delegácie pre tzv. oslobodené Slovensko a Predsedníctva Slovenskej národnej rady a v rokoch 1945-1947 bol podpredsedom vlády Československej republiky. V rokoch 1945-1947 bol spoluzakladateľom, predsedom a podpredsedom Demokratickej strany. V období politickej krízy v r. 1947 bol donútený odstúpiť z funkcie podpredsedu vlády Československej republiky a v apríli 1948 bol nespravodlivo odsúdený. V r. 1953 bol prepustený z väzby a v r. 1964 bol rozsudok zrušený. Do r. 1938 prispieval najmä národohospodárskou publicistikou do agrárnej tlače Demokratickej strany. V rukopise zanechal pamäti z ktorých časť vyšla až v r. 1992.

Černiansky, Andrej redaktor * 12.10.1841 Rajec + 01.02.1923 Martin 175. výročie narodenia Študoval v seminári v Banskej Bystrici a teológiu vo Viedni. V rokoch 1868-1869 bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí v Pešti a od r. 1870 úradníkom sporiteľne v Martine. Bol organizátorom kultúrneho života a v r. 1871spoluzakladateľom Slovenského spevokolu v Martine, v ktorom účinkoval ako herec. V rokoch 1908-1914 vydával a redigoval humoristický mesačník Rarášek. V r. 1874 bol redaktorom Národných novín, v r. 1875 časopisu Rarach a Pikulík.V r. 1877 založil a redigoval Veselé listy a Zasmějme se. V rokoch 1893-1896 redigoval prvý slovenský odborný pôdohospodársky časopis Včelár a ovocinár. Básnické prvotiny uverejnil v zborníku banskobystrických seminaristov Jarnie kvety. V humoristickej tvorbe vynikal ako improvizátor a kritik spoločenských pomerov. Pripravil aj praktické príručky a preklad z nemčiny. Publikoval v humoristických a iných časopisoch Národný hlásnik, Jarné kvety, Hospodárske noviny, Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny a i. Bol prívržencom martinského centra Slovenskej národnej strany.

Halaša, Ján umelecký fotograf * 09.10.1893 Martin + 12.10.1981 Trenčín 35. výročie úmrtia Študoval na lýceu v Banskej Bystrici, Soprone a do r. 1911 v Bratislave. V rokoch 1911-1913 praktikoval v bratislavskej lekárni Salvator, farmáciu študoval v Budapešti, neskôr na Karlovej univerzite v Prahe. Od r. 1922 bol spolumajiteľom lekárne K Sv. Duchu, po r. 1945 pracovníkom lekární a do r. 1972 fotografom Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Zo začiatku bol ovplyvnený kultúrne vyspelým prostredím Martina, najmä fotografickou aktivitou P.

83

Socháňa. Bol spolupracovníkom humoristicko-satirického týždenníka Kocúr, do ktorého prispieval paródiami na tvorbu básnikov martinského okruhu a satirickými úvahami. V Trenčíne sa začal zaoberať fotografiou. Vytváral impresionisticky ladené snímky považských sihotí. Bol priekopníkom slovenskej turistiky a vysokohorského športu. Postupne zostavil obrázkový zemepis horských partií Liptova, Oravy a Turca. Fotograficky podrobne zmapoval najbližšie okolie Trenčína. Do r. 1934 tvorila jadro jeho tvorby krajina a od r. 1934 aj človek. V krajinárskej tvorbe tohto obdobia prešiel k svojskej syntéze monumentálnosti. Od 50. rokov sa v pokojnejšom myšlienkovom a štýlovom geste vracal k téme slovenskej krajiny. Na impresionistické pohľady z medzivojnového obdobia nadviazal v 60. rokoch vecnou, konkrétne videnou sériou Považské sihote a močiare. Jeho fotografie sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Oblastnej galérie M. A. Bazovského a Trenčianskeho múzea v Trenčíne a Moravskej galérie v Brne.

Bič, Oldřich organizátor školstva * 06.08.1908 Daskabát (Česko) + 13.10.1981 Martin 35. výročie úmrtia Vyštudoval chémiu, matematiku, fyziku, náuku o tovare a mechanickej technológii. Pôsobil ako učiteľ na meštianskej škole na obchodnej akadémii a na Vyššej hospodárskej škole v Martine. Zaslúžil sa o budovanie a rozvoj Strednej ekonomickej školy v Martine. Vybudoval modernú jazykovú učebňu, zriadil internát pre žiačky, organizoval záujmovú činnosť študentov. Prednášal na SU v Žiline a na VŠE v Bratislave. Externe vyučoval na Strednej zdravotníckej škole v Martine. Zúčastnil sa partizánskeho odboja. Písal učebné texty a príručky.

Thomka-Markovický, Ladislav verejný činiteľ * 26.07.1864 Bystrička (okr. Martin) + 13.10.1941 Bystrička (okr. Martin) 75. výročie úmrtia Navštevoval ľudovú školu v Bystričke, gymnázium v Martine a v Banskej Bystrici. Bol statkárom v Bystričke. Účastník slovenského národného hnutia, signatár martinskej Deklarácie slovenského národa. Priateľ rodiny T.G. Masaryka. Funkcionár Slov. nár. strany, MSS, 1918 člen SNR v Martine.

84

Bacher, Emil Emanuel mlynársky podnikateľ * 18.08.1854 Sučany (okr. Martin) + 15.10.1926 Budapešť (Maďarsko) 90. výročie úmrtia Pochádzal z maloburžoáznej rodiny. Študoval na obchodnej akadémii v Bratislave, ktorú absolvoval roku 1873. Niekoľko desaťročí pôsobil ako riaditeľ mlynárskeho koncernu Viktória v Budapešti. Je autorom hospodárskych publikácií a článkov v časopisoch Pester Lloyd (1896, 1898-1900, 1903-04, 1907, 1911, 1914-21, 1924) a Pesti Hírlap (1900).

Fízel, Ján pedagóg * 31.12.1787 Dolný Kalník (okr. Martin) + 15.10.1846 Štítnik (okr. Rožňava) 170. výročie úmrtia Študoval na lýceu v Levoči a teológiu v Bratislave. Od r. 1812 pôsobil na seniorátnej škole v Necpaloch a od r. 1819 v Tisovci. Od r. 1826 bol farárom v Kaze (Maďarsko) a potom v Štítniku. Bol priekopníkom a propagátorom hláskovacej metódy začiatočného čítania a dvojjazyčných učebníc pre národnostne zmiešané oblasti. Účinkoval aj v Učenej spoločnosti malohontskej

Ondrejov, Ľudo básnik * 19.10.1901 Slanje (Chorvátsko) + 18.03.1962 Bratislava 115. výročie narodenia Absolvoval notársky kurz v Banskej Bystrici. Pôsobil ako notársky úradník v Hrochoti, Dobrej Nive, Slovenskej Ľupči, ako šofér v Banskej Bystrici, Zvolene a v Bratislave, neskôr úradník, pracovník Matice slovenskej v Martine, spisovateľ z povolania, správcom antikvariátu, referent Povereníctva informácií SNR, redaktor v Bratislave, správca Domova spisovateľov v Budmericiach, potom spisovateľ v slobodnom povolaní. Bol reprezentantom prózy slovenského naturizmu. Do literatúry vstúpil ako básnik. Publikoval v časopisoch.

85

Kochová-Deutscherová, Mária Beáta poetka * 31.05.1906 Orlová (Česko) + 20.10.1971 Martin 110. výročie narodenia 45. výročie úmrtia Vyučila sa za krajčírku. Pôsobila ako modistka v Orlovej a v Martine. Písala spoločenské, duchovné a ľúbostné texty piesní v nemčine, ku ktorým melódiu skladal A. A. Baník.

Krumpholcová, Anna ochotnícka herečka * 17.07.1863 Martin + 22.10.1956 Holešov (Česko) 60. výročie úmrtia Žila v Martine, Báčskom Petrovci a potom s manželom v Čechách. Venovala sa vedeniu domácnosti a výchove detí. V Martine účinkovala v Slovenskom spevokole. Účinkovala v 24 predstaveniach. Spolupracovala so Živenou. Na Morave propagovala slovenské ľudové výšivky.

Šebo-Martinský, Teodor hudobný skladateľ * 23.10.1911 Martin + 05.08.1980 Bratislava 105. výročie narodenia Cena Zväzu slov. skladateľov, Cena Slov. hudobného fondu za operetu a muzikál. Navštevoval ľudovú školu v Banskej Bystrici a v Lovči, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Leviciach, na hudobnej akadémii v Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako technický úradník spoločnosti BOSCH, v Slovenských elektrárňach, vedúci podniku Journal, vedúci propagačného oddelenia ÚNV, vedúci kult.-propagačného oddelenia a redaktor závodného časopisu Priemstav, vedúci redakcie zahraničnej hudby Čs. rozhlasu, vedúci gramoredakcie Supraphonu v Bratislave. Roku 1936založil prvý veľký tanečný orchester. Bol priekopníkom v skladaní slovenskej tanečnej a estrádnej hudby. Komponoval skladby s budovateľskou tematikou. Skladal aj šansóny. Tanečné piesne skladal aj na vlastné texty. Skladal hudobné vložky k rozhlasovým a divadelným hrám. Publikoval v periodikách Hudební noviny a Televízia. Bol výtvarne nadaný. Jeho výtvarné práce sú v súkromných zbierkach. 86

Ivanka, Milan politik * 25.10.1876 Martin + 26.08.1950 Bratislava 140. výročie narodenia Vyznamenaný juhosl. Radom sv. Sávu III. tr. Po vychodení dvoch tried meštianskej školy v Martine študoval na gymnáziu v Prešove a Rimavskej Sobote, na Právnickej akadémii v Prešove a na právnickej fakulte v Budapešti. Pôsobil ako praktikant u Matúša Dulu v Martine, advokát v Trnave, referent Min. s plnou mocou pre správu Slovenska, advokát v Bratislave. Najskôr sa angažoval v kultúrnej oblasti - ochotnícke divadlo, vydávanie edície Poučná a zábavná knižnica pre ľud. Roku 1907 ho zvolili do uhorského snemu. Za údajné poburovanie proti štátu a maďarskému národu uhorský snem jeho mandát zrušil a roku 1909 ho odsúdili na rok väzenia. Prispieval do slovenských novín a časopisov, do rum. Tribuna Populurului a viedenského Slovanského veku. Bol spoluvydavateľ a redaktor Národného hlásnika. Počas 1. sv. vojny bol poddôstojníkom rak.-uh. armády. Po vojne bol predstaviteľom ideológie buržoázneho čechoslovakizmu a politiky centralizmu. Bol slavianofil, predseda Ruského krúžku, Slovanskej besedy. Po ovládnutí Slovenska ľudákmi sa presťahoval do Prahy, bol väznený nacistami. Na Slovensko sa vrátil roku 1947 a politicky sa už neangažoval. Písal politicko-ideologické brožúrky, právnické príručky, články do novín a časopisov.

Mitrovská, Oľga kultúrna pracovníčka * 02.04.1884 Martin + 26.10.1956 Martin 60. výročie úmrtia Absolvovala meštiansku školu v Martine. Súkromne sa vzdelávala pod vedením svojho otca. Pracovala ako úradníčka asúkromne vyučovala hru na klavíri. Pôsobila v Slovenskom spevokole ako herečka. Bola zakladajúcou členkou Živeny.

87

Horáková-Gašparíková, Anna kultúrna a literárna historička * 28.10.1896 Martin + 23.02.1987 Martin 120. výročie narodenia Študovala na obchodných školách v Martine a v Tešíne, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Pôsobila v kníhkupectve svojho otca, ako tajomníčka Živeny v Martine, správkyňa osobného archívu prezidenta T.G. Masaryka. Po vydaji žila v Moskve a v Prahe. Venovala sa historickému a literárnovednému výskumu a folkloristike. Pôsobila i ako učiteľka. Po smrti manžela žila v Martine. Publikovala v časopisoch: Slov. pohľady, Živena, Bratislava, Slov. literatúra, Kultúrny život, Matičné čítanie, Český časopis historický, Naše doba.

Ursíny, Ján včelár * 21.05.1914 Martin + 28.10.1986 Liptovský Mikuláš 30. výročie úmrtia Zaslúžilý učiteľ, vyznamenaný striebornou plaketou ÚV Slov. zväzu včelárov. Ľudovú školu navštevoval v Dražkovciach, meštiansku školu v Martine, Učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach, externe včelárstvo na Poľnohospodárskej odbornej škole v Liptovskom Hrádku. Pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole vo Vrútkach, na meštianskej škole v Sučanoch, Gelnici, Liptovskom Mikuláši, okresný školský inšpektor, odborný učiteľ priemyselnej školy drevárskej, zástupca riaditeľa lesníckej technickej školy. Organizátor včelárstva v Liptove. Prispieval do časopisov Jednotná škola, Rodina a škola, Učiteľské noviny.

Čajková, Elena kultúrna pracovníčka * 17.04.1883 Necpaly (okr. Martin) + 31.10.1971 Bratislava 45. výročie úmrtia Študovala na dievčenskej škole v Neuendettelsau. Pôsobila ako pomocná učiteľka v Nacpaloch. Po vydaji pracovala v rodinnom obchode v Ružomberku. Od roku 1946 žila v Bratislave. Aktívne sa zapájala do kultúrnej a osvetovej činnosti, ako herečka a režisérka sa venovala ochotníckemu divadlu. Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy Živeny. Zbierala a zapisovala ľudové piesne z Turca a Liptova. Pracovala v Československom Červenom kríži. 88

Múčka, Ján vietnamista * 31.10.1941 Martin + 03.06.1994 Bratislava 75. výročie narodenia Študoval v Bratislave a v Prahe. Ako tlmočník pôsobil v Hanoji. Ako asistent v stredisku zahraničných študentov v Senci. Bol vedeckým tajomníkom Kabinetu orientalistiky SAV, Literárnovedného ústavu SAV, prednášal na KU v Prahe a na UK v Bratislave. Vo výskumnej práci sa zameral na vietnamskú literatúru a jazyk. Zo súčasnej vietnamskej literatúry preložil 20 prozaických a básnických diel.

89

NOVEMBER

Mudroň, Pavol národohospodár * 23.09.1843 Kežmarok + 01.11.1891 Budapešť (Maďarsko) 125. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Kežmarku a právo v Budapešti a vo Viedni. Po štúdiách pracoval ako redaktor a publicista v časopise Hazánk a v rokoch 1870-1882 časopisu Hon. Od r. 1882 bol pracovníkom tlačovej kancelárie predsedníctva vlády v Budapešti. Bol autorom monografií, štúdií a článkov z oblasti hospodárstva a finančníctva. Bol propagátorom spolkového hospodárenia. Prispieval do časopisov a prekladal americkú a anglickú beletriu.

Roll, Belo hospodársky a kultúrny pracovník * 07.08.1892 Martin + 02.11.1971 Martin 45. výročie úmrtia Študoval v Martine, Prešove, Kiskunhalase a Kečkeméte. Pracoval v advokátskej kancelárii a v Tatrabanke. Bol členom správnej rady martinského pivovaru a spoluzakladateľom Neografie. Bol aktívny v celonárodných kultúrnych spolkoch.

Hrianka, Ján verejný činiteľ * 04.08.1880 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 03.11.1956 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) 60. výročie úmrtia Ľudovú školu vychodil v Mošovciach, študoval na reálnom gymnáziu v Kremnici. Pôsobil ako roľník na rodinnom hospodárstve, účtovník Vzájomnej pokladnice v Mošovciach, úradník Tatrabanky, hospodársky inšpektor v Martine. Šíril hospodársku osvetu v Turci.

90

Mojžišovič, Samuel publicista * 10.02.1797 Ivančiná (okr. Turčianske Teplice) + 07.11.1861 Szarvas (Maďarsko) 155. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. Bol obchodným pomocníkom a úradníkom v Györi a v Aszóde veľkoobchodníkom s poľnohospodárskymi produktmi a statkárom v Sarvaši. Bol popredným predstaviteľom verejného a hospodárskeho života v Sarvaši a prívržencom reformného hnutia uhorskej strednej šľachty a maďarskej revolúcie 1848/1849. V r. 1848 bol mestským radcom a richtárom, zhromažďoval finančné prostriedky pre potreby revolúcie. Po jej porážke bol uväznený, v r. 1854 zásluhou brata Juraja amnestovaný a až do pádu bachovského absolutizmu internovaný na veľkostatku. Zavádzal moderné kapitalistické formy hospodárenia, pestovanie krmovín a technických plodín, vynikol i ako pomológ a včelár. V revolučných rokoch vydal propagandistické brožúrky a prispieval do novín a časopisov.

Kustra, Teodor lekár-otolaryngológ * 10.11.1906 Liptovský Hrádok + 11.10.1994 Kremnica 110. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Ružomberku, na LF KU v Prahe, na LF UK v Bratislave. Pôsobil ako lekár v Bratislave, v Prahe, v Martine. Zaslúžil sa o vybudovanie otolaryngologického oddelenia v martinskej nemocnici a o založenie lekárskejfakulty v Martine. Zároveň vyučoval na Strednej zdravotníckej škole v Martine. Vo výskume sa zameral na vnútroušné zápaly. Publikoval v odborných periodikách.

Meličko, Vladimír hudobný skladateľ * 18.01.1893 Martin + 11.11.1946 Bratislava 70. výročie úmrtia V r. 1911 absolvoval vyššiu obchodú školu s maturitou. Hru na klavíri študoval na konzervatóriu v Prahe. Po maturite bol úradníkom sporiteľne v Martine a v rokoch 1919-1922 úradníkom a redaktorom Šarišských hlasov v Prešove.Od r. 1922 bol tajomníkom Družstva 91

SND, neskôr baletným a operným korepetítorom a od r. 1938 zbormajstrom SND v Bratislave. Najčastejšie komponoval pre sólový klavír a spev so sprievodom klavíra. V r. 1912 sa zaslúžil o predvedenie opery C. M. von Webera Čarostrelec v Martine. Od r. 1919 bol činný aj ako koncertný klavirista a dirigent na východnom Slovensku. V Národných novinách, Šarišských hlasoch publikoval hudobno-kritické články a recenzie koncertov. Väčšina jeho skladieb ostala v rukopise, niekoľko zborov vyšlo v zbierke P. Gallu Zbierka slovenských zborových a sólových spevov.

Janza, Alojz ochranár prírody * 07.06.1903 Žilina +12.11.1966 Martin 50. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Žiline. Absolvoval nadstavbové štúdium. Bol pracovníkom a potom správcom psychiatrie v Košiciach, správcom sanatória v Dolnom Smokovci a administratívnym riaditeľom štátnej nemocnice v Žiline. Pôsobil ako konzervátor štátnej ochrany prírody v Martine. Bol propagátorom tatranskej prírody a jej ochrany. Založil a redigoval časopis Buď pripravený. Organizoval dobrovoľných ochrancov prírody, ochranu chránených území, výtvorov a nálezísk. Prispieval do časopisu Slovenský východ a Ochrana přírody.

Šoltésová, Oľga kultúrna pracovníčka * 12.11.1881 Nové Mesto nad Váhom + 11.09.1934 Bratislava 135. výročie narodenia Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Necpaloch, Martine a v Bratislave. Patrila k prvým kvalifikovaným slovenským učiteľkám. Pôsobila v Živene, kde zastávala rôzne funkcie. Účinkovala v Slovenskom spevokole. Články uverejňovala v Živene a v Národnej škole slovenskej. Venovala sa aj korektorským prácam.

92

Turzo, Gedeon korektor * 13.11.1876 Vrútky + 21.04.1937 Martin 140. výročie narodenia Pôvodne študoval na gymnáziu a v roku 1890 sa stal zamestnancom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine, kde pôsobil ako sadzač, neskôr majster-typograf, korektor a faktor tlačiarskeho podniku. Vypracoval sa na vysokú odbornú úroveň. Venoval sa ochotníckemu divadlu. Bol členom slovenského spevokolu. Ako slovenský národovec viackrát prevzal zodpovednosť za politické články iných autorov v tlačových procesoch a odsedel za nich im vymerané tresty. Publikoval v Dennici a prekladal z ruštiny.

Hrabovský, Jozef klasický filológ * 19.08.1909 Socovce (okr. Martin) + 14.11.1996 rieka Níl (Egypt) 20. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Martine, latinčinu a francúzštinu v Bratislave. Študijné pobyty absolvoval na univerzitách v Dijone, Paríži, Florencii, Ríme a v Lipsku. Pôsobil ako profesor na gymnáziu v Ružomberku, ako redaktor vo Vydavateľstve Osveta v Martine, vedúci redaktor slovníkov v SPN, externe prednášal na vysokých školách v Bratislave. Zahynul tragicky na dovolenke v Egypte. Zaoberal sa antickou kultúrou a literatúrou. Venoval sa prekladateľskej činnosti. Zaslúžil sa o rozvoj lexikografického výskumu. Pôsobil v Slovenskom spevokole.

Vongrej, Pavol literárny historik * 27.06.1935 Liptovský Peter (okr. Liptovský Mikuláš) + 15.11.2001 Bratislava 15. výročie úmrtia Študoval v Liptovskom Mikuláši, Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Martine. Bol pracovníkom MS v Martine a v Bratislave. Zameral sa na výskum slovenskej romantickej literatúry. Ako archivár v MS spracoval a vydal súpisy literárnych pozostalostí. Svoju básnickú tvorbu uverejňoval v časopisoch.

93

Berka, Mikuláš kultúrny pracovník * 16.11.1896 Kremnica + 20.03.1979 Bratislava 120. výročie narodenia Roku 1908-12 študoval na meštianskej škole v Martine, 1912-16 absolvoval Učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach, učiteľský diplom získal 1921 v Banskej Bystrici. Skúšky pre ľudové hospodárske školy vykonal v roku 1924, odbornú skúšku pre meštianske školy roku 1940. Roku 1920-21 pôsobil ako učiteľ v Socovciach, 1921-33 správca ľudovej školy v Sučanoch, 1933-45 v Bratislave, 1945-46 odborný učiteľ meštianskej školy, 1946-50 riaditeľ meštianskej školy, 1950-52 vedúci súboru Lúčnica, 1952-60 referent pre vedecké plánovanie v Úrade Predsedníctva SAV v Bratislave. V Sučanoch sa venoval osvetovej činnosti, organizoval divadelné predstavenia a prednášky, účinkoval v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Roku 1933-38 hlavný redaktor Národnej školy slovenskej, od 1948 redaktor Pedagóga. Autor pedagogických článkov, publikoval aj v Slovenskom denníku, o záhradkárstve publikoval v časopise Záhradkár a chovateľ.

Trokan, Ján lekár * 16.05.1900 Myjava + 17.11.1976 Martin 40. výročie úmrtia Základnú školu navštevoval na Myjave, gymnázium v Skalici, Ružomberku, Nagy-Körösi a v Bratislave. Medicínu študoval v Brne a Bratislave. Pôsobil ako asistent na internej klinike v Bratislave, primár interného oddelenia a riaditeľ nemocnice, ako lekár v Martine. Aktívne sa zúčastnil SNP, organizoval zdravotnícku pomoc, bol primárom interného oddelenia Vojenskej poľnej nemocnice na Starých Horách. V lekárskej praxi skúmal aglutinačné vlastnosti krvi. Zaslúžil sa o odborné a personálne zveľadenie martinskej nemocnice a zdravotníctva v Turci. Zriadil biochemické laboratórium a röntgenové oddelenie, pričinil sa o založenie Lekárskej fakulty v Martine. Zapájal sa do divadelného a hudobného života na Myjave, v Martine založil Kruh priateľov hudby a organizoval šachové turnaje stredných škôl na Slovensku.

94

Kmeť, Andrej botanik * 19.11.1841 Bzenica (okr. Žiar nad Hronom) + 16.02.1908 Martin 175. výročie narodenia Študoval na gymnáziách Banskej Štiavnici a v Trnave, teológiu v seminári v Ostrihome. Od r. 1865 pôsobil ako kaplán v Senohrade, v r. 1867 ako farár v Krnišove, v r. 1878 v Prenčove a v r. 1906 sa usadil v Martine. Bol všestranne orientovanou osobnosťou. Z prírodovedných disciplín sa venoval geológii, mineralógii, paleontológii a osobitne botanike. Skúmal flóru Hontu a Štiavnických vrchov. Objavil viacero nových druhov rastlín, z nich 40 pomenovali podľa neho. Výsledkom jeho botanickej činnosti bolo zostavenie unikátneho herbára so 72 tisíc jednotkami. Je uložený v Slovenskom národnom múzeu. V najvýznamnejšej vlastivednej práci Veleba Sitna v r. 1893 vedecky spracoval prírodu, históriu a ľudovú kultúru tejto lokality. Systematicky sa zaoberal archeológiou, pri výskumoch v Honte vykopal cenný archeologický materiál z doby bronzovej. V Beši našiel a zachránil kostru mamuta, ktorá sa tiež nachádza v Slovenskom národnom múzeu. Trvalo sa zaujímal o etnografiu a folkloristiku, zbieral a vydával ľudové piesne, rozprávky a povesti. Skúmal zvyky, obyčaje, výšivky a čipky. Ako organizátor národného vedeckého života a výskumu sa v r. 1893 zaslúžil o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti s vlastivedno-zberateľským a muzeálnym programom. Pričinil sa o vydávanie Zborníka a Časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v r. 1908 o postavenie prvej reprezentatívnej budovy Slovenského múzea v Martine, ktorému daroval väčšinu svojich zbierok a knižnicu. I keď bol vo vedeckej práci samoukom, dosiahol vo viacerých oblastiach vynikajúce výsledky. Udržiaval kontakty s poprednými svetovými odborníkmi a vedeckými inštitúciami a stal sa členom akadémií v Budapešti, vo Viedni a v Prahe. Veľké úsilie vyvíjal v oblasti osvetovej práce ako jej horlivý organizátor a ľudovýchovný spisovateľ. Politicky sa angažoval v slovenskom národnom hnutí.

Millo, Jozef Konštantín verejný činiteľ * 16.09.1904 Martin + 19.11.1946 Bratislava 70. výročie úmrtia Navštevoval ľudovú školu v Martine, študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, na Právnickej fakulte KU v Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako advokát v Bratislave, gen. tajomník Ústredného zväzu čs. študentstva, predseda Zväzu slovenského študentstva, organizátor a vedúci hnutia agrárnych akademikov. Redaktor Mladého Slovenska, Zeme, Republikánusalkalmazott. Autor politických prejavov, uverejňoval preklady z ruskej literatúry v Slov. pohľadoch, prispieval do Slov. denníka, Hospodárskych rozhľadov. Herec Slov. spevokolu, člen krajinského zastupiteľstva.

95

Ivanka, Ján národnokultúrny pracovník * 16.03.1837 Martin + 22.11.1886 Ružomberok 130. výročie úmrtia Vyučil sa za remenára a sedlára v Martine, neskôr si otvoril pohostinstvo, ktoré plnilo aj funkciu čitárne a bolo miestom večierkov, schôdzok a udalostí celonárodného významu. Bolo sídlom Slovenského spevokolu. Pomáhal založiť ev. gymnázium, Dobrovoľný hasičský zbor a KÚS.

Jánošík, Anton jazykovedec * 07.04.1904 Bánovce nad Bebravou + 26.11.1971 Martin 45. výročie úmrtia Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Bánovciach nad Bebravou, študoval na gymnáziu v Trenčíne, český, slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, franc. jazyk na Filozofickej fakulte univerzity v Poitiers. Pôsobil ako profesor gymnázia v Kláštore pod Znievom, Malackách, maďarského gymnázia v Košiciach, učiteľského ústavu v Prešove, gymnázia v Martine, Žiline, obchodnej akadémie v Martine, bol externý redaktor MS. Zameral sa najmä na výskum kultúry reči. Objasňoval zákonitosti jazyka v spojení s ľudovou rečou. V Martine redigoval časopis Slovenská reč. Zbieral materiál na slovní slovenského jazyka, z ktorého časť vyšla knižne a ktorý slúžil ako základ akademického Slovníka slovenského jazyka. Pripravil monografiu o bánovskom nárečí, sčasti ju publikoval v tlači. Bol prívrženec jazykového purizmu, bránil sa prenikaniu cudzích jazykových prvkov. Prispieval do Slovenského jazyka, Slovenských pohľadov, Slova a tvaru, Kultúry slova a i. Bol členom redakčnej rady Slovenskej reči a Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV.

Jombík, Július ekonóm * 11.04.1933 Lieskovec (okr. Zvolen) + 26.11.1996 Martin 20. výročie úmrtia

96

Jesenský, Adolf osvetový pracovník * 28.11.1901 Dražkovce (okr. Martin) + 27.12.1988 Martin 115. výrpčie narodenia Študoval v Martine. Pôsobil ako notár v Okoličnom, Pribyline a vo Veľkej. Po roku 1948 bol tajomník a prednosta úradu Okresného národného výboru. Venoval sa osvetovej a kultúrnej práci. Spolu zakladal Miestny odbor MS v Poprade, miestne odbory Živeny a Slov. ligy, Hasičský zbor a športový klub vo Veľkej. Spolupracoval s Maticou slovenskou a Muzeálnou spoločnosťou v Martine. Zúčastnil sa SNP.

Krčméry, Ivan publicista * 28.11.1921 Martin + 18.07.1997 Bratislava 95. výročie narodenia Študoval na reálnom gymnáziu, na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorú nedokončil. Pracoval ako redaktor a prekladateľ, reportér bratislavských periodík, tlačový tajomník SAV, zástupca šéfredaktora týždenníka Sloboda. Písal články z oblasti popularizácie vedy a techniky. Prekladal z ruštiny, nemčiny a angličtiny beletristické, zábavné, náučné i publicistické diela.

Chmel, Viliam maliar * 14.10.1917 Timisoara (Rumunsko) + 30.11.1961 Bratislava 55. výročie úmrtia Študoval v Martine, Bratislave a potom súkromne v zahraničí. Vo výtvarnej tvorbe sa zameral na slovenské ľudové umenie. Spracovával povstalecké a vojnové motívy. Vytvoril portrétne uhľokresby predstaviteľov romantickej literatúry. Venoval sa aj športovej tematike a farebnej grafike s motívom prírody, dediny a bratislavského prístavu. Tvoril knižné ilustrácie.

97

DECEMBER

Bohn, Eliáš zakladateľ osady * 03.12.1736 Martin + 0? Slovensko 280. výročie narodenia Bol učiteľom na srbských pravoslávnych školách v Novom Sade. Bol zakladateľom Starej Pazovy, ako prvej slovenskej ev.osady v Srieme. V roku 1770 na najatú pustatinu v Pazove presťahoval slovenských osadníkov zo Selenče.

Pietor, Ambro novinár * 15.10.1843 Bobrovec (okr. Liptovský Mikuláš) + 03.12.1906 Martin 110. výročie úmrtia Ľudovú školu navštevoval v Ružomberku. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Levoči, odkiaľ ho pre národné presvedčenie vylúčili. Právo študoval v Pešti, vo Viedni a v Prahe. V r. 1869 pracoval v redakcii pražských Národných listov a vtom istom roku sa stal redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Od r. 1870 bol redaktorom Národných novín v Martine a v rokoch 1874-1898 ich zodpovedným redaktorom. V rokoch 1881-1906 pracoval ako zodpovedný redaktor a vydavateľ časopisu Národný hlásnik. Popri článkoch v tlači svoje názory a postoje zhrnul v brožúre Nápor-odpor (1905), ktorým dokumentoval maďarizačné ciele uhorskej vlády. Za svoju činnosť bol prenasledovaný a v r. 1897 odsúdený na 8-mesačné väzenie. Prispieval do Národného hlásnika, Národných novín, Orla, Slovensnosti, Pešťbudínskych vedomostí a zborníka Tovaryšstvo. V r. 1889 pripravil na vydanie Básne a životopis Jána Kalinčiaka a zredigoval dva ročníky almanachu Živena. Bol aktívnym národno-kultúrnym dejateľom, obrancom slovenských národných práv, organizátorom a funkcionárom kultúrnych spolkov. V r. 1869 bol iniciátorom založenia celonárodného ženského spolku Živena, v rokoch 1871-1894 jej tajomníkom a spoluzakladateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom. Bol členom Slovenského spevokolu, od r. 1882 čestným členom spolku Tatran vo Viedni, členom výboru Matice slovenskej, predsedom Turčianskeho kasína a funkcionárom Tatrabanky.

98

Sabršúl, Ján jazykovedec * 14.05.1909 Bzince pod Javorinou (okr. Nové Mesto nad Váhom) + 05.12.1986 Martin 30. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, na FF KU v Prahe. Ako profesor pôsobil v Žiline a v Trenčíne, na Pedagogickom inštitúte v Martine, na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Venoval sa výskumu podjavorinského nárečia. Publikoval v odborných periodikách. Prednášal na odborných konferenciách a seminároch. Zúčastnil sa v bojoch SNP.

Paulinyová, Oľga spisovateľka * 08.12.1876 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 26.07.1960 Bratislava 140. výročie narodenia Navštevovala cirkevnú školu v Martine, vyššiu dievčenskú školu maďarskú v Bratislave. Vzdelanie si rozšírila samoštúdiom ruštiny a literatúry. Písala lyrické a príležitostné básne, gratulačné verše, vydala knižne dramatizáciu Sládkovičovho Detvana. Zapájala sa do práce v Slovenskom spevokole, Sokole a Živene.

Prekopp, Ivan mliekársky a syrársky odborník * 04.08.1932 Martin + 09.12.1971 Žilina 45. výročie úmrtia Študoval v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Pôsobil ako prevádzkový technik, výrobný inšpektor, vedúci technickej kontroly, riaditeľ základného závodu Žilinských mliekarní, učiteľ na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Žiline. Skúmal a zrealizoval mechanizáciu výroby bryndze, priemyselnej výroby pareníc a oštiepkov. Prednášal na Vysokej škole dopravnej v Žiline.

99

Dvořáček, Václav strojný inžinier * 25.08.1924 Sučany (okr. Martin) + 10.12.1966 Ružomberok 50. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Martine a v Žiline. Roku 1951 ukončil vysokoškolské štúdium v odbore strojné inžinierstvo. Roku 1951-58 bol referent v Turčianskych strojárňach v Martine, od 1953 hlavný mechanik podniku, 1958-64 technický inšpektor, 1964-66 vedúci katedry mechanizácie VŠD v Žiline. Špecializoval sa na výrobu a konštrukciu žeriavov, výťahov a lanoviek a na stavbu jednoúčelových výrobných strojov. Bol účastníkom SNP. Po zatlačení povstania bol zajatý a väznený v koncentračnom tábore.

Kováčová, Pavla spisovateľka pre deti a mládež * 10.12.1931 Ľubľana (Slovinsko) + 11.04.2014 Martin 85. výročie narodenia Študovala na gymnáziu v Ľubľane a na Slovensku v Martine. Pôsobila v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve v Rusovciach. Od roku 1951 do roku 1970 sa venovala rodine a výchove detí. Potom pracovala v retrospektívnej bibliografii a ako tlačová tajomníčka Matice slovenskej v Martine. Prekladala zo slovinčiny. Napísala knihy pre deti a mládež, rozhlasové hry, medailón o Zuzane Reichovej, televízne scenáre.

Sölöši, Benedikt náboženský spisovateľ * 1609 Rybník (okr. Levice) + 10.12.1656 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) 360. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Trnave, filozofiu na univerzite vo Viedni. Vstúpil do jezuitskej rehole. Pôsobil ako učiteľ na kolégiu, v dome jezuitov v Trnave, Užhorode, magister kolégia, učiteľ na gymnáziu a kňaz v Trnave, učiteľ v Lauffene, misionár v Szendro. Ďalej pôsobil ako kňaz v Košiciach, kazateľ v Kláštore pod Znievom a misionár v Spišskej Kapitule. Bol autorom duchovnej piesňovej ranobarokovej spisby na Slovensku. Zostavil prvý tlačený slovenský spevník. Zaoberal sa najstaršími dejinami Slovákov.

100

Gröner, Adam Ján zberateľ piesní * 14.12.1861 Hodruša-Hámre (okr. Žarnovica) + 15.08.1899 Sučany (okr. Martin) 155. výročie narodenia Študoval na učiteľských ústavoch v Lučenci a v Sarvaši. Ako učiteľ pôsobil v Cinobani a v Devičanoch. V Sučanoch pôsobil ako zbormajster speváckeho zboru. Vytvoril spevníkovú publikáciu, pohrebné piesne, prispel do zbierky Slovenské spevy.

Kuruc, Alojz knihovník * 01.05.1923 Ľubica (okr. Kežmarok) + 14.12.1991 Martin 25. výročie úmrtia Študoval na gymnáziu v Kežmarku a v Kláštore pod Znievom. Filozofiu a dejepis študoval na FF SU. Absolvoval postgraduálne štúdium knihovníctva na FF UK v Bratislave. Pôsobil ako profesor na gymnáziách v Gelnici, Humennom a v Ružomberku. Pracoval v Matici slovenskej ako metodik, vedúci výskumného a študijného oddelenia, vedúci oddelenia služieb s čitateľom, vedeckovýskumný pracovník. Spracoval koncepčné a metodické materiály z oblasti doškoľovania, bibliografie a metodickej práce.

Balko, Pavol národnokultúrny pracovník * 16.12.1821 Šútovo (okr. Martin) + 20.04.1893 Martin 195. výročie narodenia Vyučil sa za kuchára a cukrára. Pracoval ako kuchár u baróna Révaia v Mošovciach. Potom pôsobil v Turčianskej Štiavničke a v Budapešti. Bol nájomcom Turčianskeho kasína a neskôr spoluvlastníkom pohostinstva a nájomcom hotela, reštaurácie a cukrárne v Národnom dome v Martine. Finančne prispieval na národné ciele, predplácal slovenskú tlač, podporoval študujúcu mládež a bol zakladajúcim členom nižšieho slov. ev. gymnázia v Martine.

101

Zuriaňová, Želmíra literárna historička * 13.09.1900 Necpaly (okr. Martin) + 16.12.1966 Martin 50. výročie úmrtia V rokoch 1906-1913 navštevovala základnú školu v Necpaloch a v rokoch 1913-1916 meštiansku školu v Modre. V rokoch 1916-1919 študovala na učiteľskom ústave v Pápe, v rokoch 1921-1922 na reformnom gymnáziu v Bratislave a v rokoch 1922-1928 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1931-1932 pôsobila ako stredoškolská profesorka na reálnom dievčenskom gymnáziu v Košiciach, v rokoch na koedukovanom učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v rokoch 1939-1943 na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1943-1945 v Žiline, v rokoch 1945-1948 v Martine, v rokoch 1949-1950 na strednej škole v Necpaloch a v rokoch 1950-1952 na Vyššej hospodárskej škole. V rokoch 1952-1966 bola stredoškolskou profesorkou a zástupkyňou riaditeľa na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Martine, kde od jesene r. 1966 žila na dôchodku. Počas vysokoškolského štúdia sa venovala obdobiu slovenského literárneho romantizmu. Pripravila monografiu o M. M. Hodžovi, z ktorej publikovala stať O brožúre Michala Miloslava Hodžu Der Slowak (Prúdy 1930). V kritických statiach analyzovala tvorbu autoriek literárneho realizmu T. Vansovej, Ľ. Podjavorinskej a zvlášť B. Slančíkovej-Timravy. Najrozsiahlejšiu publikovala o nezištnom priateľstve M. Kukučína s E.M. Šoltésovou. V časopise Živena a Slovenské pohľady (1931-1938) recenzovala diela novej slovenskej literatúry. Z novšej poézie vysoko ocenila obe prvé zbierky Maši Haľamovej (Dar a Červený mak). Knižný výber z jej štúdií a recenzií vyšiel pod názvom Moji blízki (1990). Bola významnou prekladateľkou z maďarčiny.

Štekláč, Bohuš hospodársky pracovník * 17.12.1876 Ležiachovo (okr. Martin) + 29.01.1930 Martin 140. výročie narodenia

Pietor, Miloš redaktor * 19.12.1876 Martin + 19.07.1914 Budapešť (Maďarsko) 140. výročie narodenia

102

Študoval v Prahe. Pôsobil ako pokladník sporiteľne v Martine, vydavateľ a redaktor edície Zábavné a poučné knižky, redaktor týždenníka Národný hlásnik. Písal príspevky a redakčné články. Účinkoval v Slovenskom spevokole. Účinkoval v martinských kabaretoch.

Bargár, Gabriel publicista * 16.10.1874 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 21.12.1926 Turčianske Teplice 90. výročie úmrtia Vyštudoval právo. Pracoval ako advokátsky koncipient, potom ako advokát v Kláštore pod Znievom a od r. 1905 v Turčianskych Tepliciach. Bol účastníkom národno-kultúrnych podujatí. Prispieval do Národných novín, Slovenského denníka a zdramatizoval novelu S. Hurbana Vajanského. Pre právnickú prax vydal príručku slovensko-maďarskej právnickej terminológie. V r. 1899 redigoval Všeobecnú knižnicu.

Polonec, Andrej etnograf * 22.12.1906 Košťany nad Turcom (okr. Martin) + 26.10.1984 Martin 110. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Martine a na FF UK v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ na ľudových a meštianskych školách v Žabokrekoch, vo Vrútkach, v Sučanoch, Bratislave a v Martine. Ďalej pôsobil ako profesor na gymnáziu v Martine a v Žiline. Bol riaditeľom učiteľskej akadémie v Leviciach. Dlhé roky venoval múzejnej práci. Pôsobil ako samostatný vedecký pracovník SNM v Martine. Zameriaval sa na ľudové umenie a remeslá. Sústredil sa na doplňovanie muzeálnych zbierok. Publikoval odborné články.

Lilge, Ivan prozaik * 24.12.1886 Martin + 29.03.1918 Chotín (okr. Komárno) 130. výročie narodenia

103

Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Martine. Maturoval na evanjelickom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Teológiu študoval v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Nyíregiháze, Békescsabe a v Báčskom Petrovci. V roku 1913 bol zbavený kňažského úradu. Potom pôsobil ako spisovateľ v Martine. V roku 1914 bol povolaný do rakúsko-uhorskej armády a v roku 1915 bol degradovaný a odvelený na východný front. Tu bol za rusofilstvo väznený a v roku 1918 zastrelený pri pokuse o ilegálny prechod frontu. V tvorbe čerpal z vlastných zážitkov. Prekladal svetových autorov. Písal state o divadle, filozofii a teológii. Prispieval do Národných novín a časopisov. Bol talentovaným umelcom, rečníkom, recitátorom a ochotníckym divadelníkom.

Vanovič, Ján politik * 24.12.1856 Dražkovce (okr. Martin) + 04.09.1942 Martin 160. výročie narodenia V rokoch 1863-1867 navštevoval ľudovú školu v Dražkovciach a v Martine. V rokoch 18671874 študoval na gymnáziách v Lučenci, v Martine, v Rimavskej Sobote a v Revúcej. V rokoch 1874-1879 študoval na Právnickej akadémii v Bratislave a na univerzite v Budapešti. Od r. 1880 bol advokátskym koocipientom v Martine, Malackách a v Temešvári a od r. 1886 samostatným advokátom v Martine. Bol popredným činiteľom slovenského národného hnutia, kultúrnym pracovníkom a spoluorganizátorom slovenského peňažníctva a priemyslu. V r. 1895 bol spoluorganizátorom a členom výboru Kongresu nemaďarských národností v Uhorsku. Bojoval proti pomaďarčovaniu slovenských cirkevných zborov. V r. 1913 na synode v Budapešti žiadal povoliť slovenčinu ako rokovací jazyk. Po r. 1918 sa politicky aktivizoval v Republikánskej strane poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Od r. 1914 zasahoval do rozvoja slovenského hospodárstva ako právny zástupca mesta Martina, Martinskej sporiteľne, Tatrabanky Dielne na náradie. Bol významným činiteľom Matice slovenskej, od r. 1937 vystupoval proti vyčleneniu Slovenskej národnej knižnice. Právnické štúdie, filozofické úvahy a články uverejňoval v Národných novinách, Cirkevných listoch, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a v LUK-u, niektoré i samostatne v edícii Zábavné a poučné knižky. Bol agilným členom a funkcionárom miestnych cirkevných a národných spolkov v Martine. V rokoch 1877-1882 bol hercom a v rokoch 1914-1923 predsedom výboru Slovenského spevokolu. V r. 1907 bol predsedom Turčianskeho kasína. V r. 1919 bol členom užšieho výboru Matice slovenskej a v rokoch 1931-1939 predsedom Matice slovenskej. Bol podpredsedom Slovenskej národnej strany. V r. 1918 bol členom Slovenskej národnej rady a jej výkonného výboru v Martine. V r. 1920 bol spoluzakladateľom a v rokoch 1923-1934 predsedom Advokátskej komory pre Slovensko.

104

Paulíny-Tóth, Iľja verejný činiteľ * 27.12.1896 Martin + 12.02.1965 Bratislava 120. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Soprone, medicínu v Budapešti a v Bratislave. Pôsobil ako pracovník Internej kliniky Lekárskej fakulty UK, primár a riaditeľ Štátnej infekčnej nemocnice v Bratislave. Zúčastňoval sa národného kultúrneho života, bol signatárom martinskej Deklarácie slov. národa. Zúčastnil sa ilegálneho protifašistického odboja. Aktívne sa zapojil do SNP. Po oslobodení pôsobil ako externý učiteľ na Lekárskej fakulte UK. Písal štúdie a články do odbornej tlače.

Gregor, Jozef filozof * 11.02.1929 Turany (okr. Martin) + 28.12.1991 Spišská Stará Ves 25. výročie úmrtia Študoval v Martine a v Prahe. Pôsobil ako redaktor v denníku Smena, redaktor v Slovenskom vydavateľstve politickej literatúry, odborný asistent pre odbor filozofie na SVŠT, výskumný pracovník v oblasti sociológie v Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. Zameral sa na vydávanie filozofickej a historickej literatúry na Slovensku v 60. rokoch 20. storočia. Písal články a básne do mládežníckych časopisov. Usiloval sa o propagovanie nových myšlienok a diel presahujúcich oficiálny dogmatizmus. Zaslúžil sa o vydanie 10 zväzkovej Antológie z diel filozofov. Počas normalizačnej politiky musel opustiť redakčnú a vydavateľskú prácu. Venoval sa prekladateľskej a publicistickej činnosti.

Kramár, Eugen architekt * 05.05.1914 Devičie (okr. Krupina) + 30.12.1996 Bratislava 20. výročie úmrtia Narodil sa 5. 5. 2014 v obci Devičie v okrese Krupina v rodine evanjelického kňaza. V roku 1920 sa presťahovali do Vrútok. V rokoch 1933-38 absolvoval štúdium architektúry na Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe.

105

Boldiš, Ignác hudobný skladateľ * 31.12.1856 Hodruša-Hámre (okr. Žiar nad Hronom) + 09.05.1912 Martin 160. výročie narodenia Strednú školu vychodil v Banskej Štiavnici, učiteľský ústav absolvoval v Leviciach a vysokú školu pedagogickú v Budapešti. Od r. 1877 pôsobil ako profesor učiteľského ústavu v Modre, od r. 1880 ako riaditeľ meštianskej školy a od r. 1885 ako riaditeľ obchodnej školy obchodnej školy v Martine. Bol autorom prác o dejinách maďarských škôl v Martine a hudobných skladieb. V r. 1877 požiadal P. O. Hviezdoslava o libreto k operete s témou zo slovenského národného života, ale tento pokus o prvú slovenskú operetu sa nerealizoval. Publikoval v Katolíckych novinách a inde. Spočiatku pôsobil v slovenskej národnej kultúre, neskôr podľahol maďarizácii.

Čajka, Juraj organizátor hasičstva * 06.06.1853 Mošovce (okr. Turčianske Teplice) + 31.12.1926 Praha (Česko) 90. výročie úmrtia Vyštudoval cukrovarnícko-strojársky odbor na ČVUT v Prahe. Bol zamestnancom, neskôr hlavným inžinierom-technológom firmy Ringhoffer v Prahe. Pred 1. svetovou vojnou riadil výstavbu cukrovarov v Bulharsku, Maďarsku a v Taliansku.V r. 1875 bol zakladateľom, prvým tajomníkom a cvičiteľom dobrovoľného hasičského zboru a organizátorom kultúrneho života v Mošovciach.

Grebeniková, Oľga novinárka * 07.04.1895 Katta Kurgan (Uzbekistan) + 31.12.1991 Bratislava 25. výročie úmrtia Študovala v Tešíne a v Kroměříži. Bola jednou z prvých slovenských profesionálnych novinárok, autorkou humanisticky orientovaných článkov. Uverejňovala v Slovenskom denníku a v Slováku. Po roku 1945 publikovala vo viacerých periodikách. V Slovenskom denníku pripravovala stálu rubriku Móda a spoločnosť. Pôsobila v ilegálnom odbojovom hnutí. V mladosti sa venovala ochotníckemu divadlu. 106

Hurbanová, Ida prekladateľka * 31.12.1851 Bratislava + 31.07.1920 Sliač 165. výročie narodenia Bola spolupracovníčkou svojho manžela v národnej a verejnej činnosti. Jej domácnosť navštevovali hostia zo Slovenska i zo zahraničia. Do nemčiny preložila niekoľko Vajanského próz. Do Živeny pripravila výber z listov dcéry Oľgy z Ruska.

Kluch, Jozef cirkevný hodnostár * 30.03.1748 Kláštor pod Znievom (okr. Martin) + 31.12.1826 Sládečkovce (okr. Nitra) 190. výročie úmrtia Navštevoval školu v Kláštore pod Znievom a študoval na gymnáziu v Ostrihome, filozofiu a teológiu v Trnave. V r. 1771 bol vysvätený za kňaza. Bol študijným dozorcom na seminári a v r. 1773 profesorom etiky na univerzite a kazateľom. V r. 1774 bol vicerektorom seminára a apoštolským protonotárom. V r. 1777 bol vikariálnym notárom a v rokoch 1779-1786 farárom vo Veľkých Ludinciach. V r. 1786 bol ostrihomským kanonikom a v r. 1798 komárňanským archidiakonom. V r. 1806 bol kapitulným vikárom a titulárnym biskupom v Trnave. Od r. 1808 pôsobil ako nitriansky biskup. Podporoval národno-kultúrne úsilie bernolákovcov. Jeho nákladom vyšlo viacero slovenských náboženských kníh. V r. 1822 navrhol vydanie slovenskej biblie, Fándlyho Dúvernú zmluvu však ako posudzovateľ zamietol. Bernolákovci mu venovali oslavné reči a básne. Venoval sa budovaniu a obnove cirkevných stavieb a rozvoju cirkevného školstva. Tlačou vyšla jeho študentská panegyrika na uhorského kráľa sv. Štefana.

107

Menný register A Agič Mikuláš 17 Agnet Ján 19 Akai Krištof 33 Alexy Eduard 77

B Bacher Emil Emanuel 85 Bachrič Žigmund 12 Balko Pavol 101 Baľubášová Elena 68 Bargár Gabriel 103 Bazovský Daniel 49 Belohorský Gabriel 79 Belohorský Leopold Ján 41 Benka Martin 59-60 Benko Eugen 34 Beňo Ondrej 34 Berka Mikuláš 94 Bibza Ján 58 Bič Oldřich 84 Bodenek Ján 27 Bodický Milan 30 Bódo Július Koloman 65 Bohn Eliáš 98 Boldiš Ignác 106 Bóna Rudo 38 Borodáčová Oľga 77 Botto Ján 44-45 Brejcha Alojz 72 Bukovský Jozef 48 Bulla Daniel 11 Burian Ján 61-62

C Cabadaj Peter 39 Capko Ján 47 Capko-Znievský Ján Miloslav 77-78

108

Č Čajda Ivan 39 Čajda Mikuláš 51 Čajka Ján Jaroslav 50 Čajka Juraj 106 Čajková Elena 88 Čajová Anna Miloslava 71-72 Černá Zuzana 39 Černiansky Andrej 83 Čierny Jozef 32-33 Čonka Pavol 13

D Daruľa Štefan 58 Daxner Štefan 70 Dérer Ján 28-29 Dlugopolský Jozef 50 Dobrucký Ján Emanuel 22 Dudáš Andrej 23 Duchaj Jozef 13 Dula Igor 37-38 Dula Matúš 56 Dvořáček Václav 100

Ď Ďurovčík Štefan 8

E Ertl Milan 56

F Fábry Pavol 8-9 Feja-Rakovský Dionýz 26 Ferienčík Miluláš Štefan 26 Ferienčíková Anna Zuzana 66 Fízel Ján 85 Flöglová Anna 45-46 Fraňo Ján 79-80 Fraňo Vladimír 63

109

G Gallo Belo 57 Gallo Marián 10 Gallová Mária 51 Gašparík Jozef 17 Gašparíková Želmíra 10 Gireth Igor 42 Grebeníková Oľga 106 Grečo Martin 40 Gregor Jozef 105 Grönner Adam Ján 101 Grossmann Gustáv Dobroslav 41 Gula Peter 49

H Halaša Dušan 78 Halaša Ján 83-84 Hejná Naďa 81 Hanák Mirko 59 Hlaváč Cyril 47-48 Hodža Ján Miloslav 48 Hodža Michal Miloslav 78 -79 Hodžová Irena 52 Hollá Anna 19-20 Holuby Karol 19 Horáček Jozef 51 Horáková-Gašparíková Anna 88 Horváth Cyril 71 Horváth Jozef 47 Hrabovský Jozef 93 Hrianka Ján 90 Hritz Ladislav 41 Hrivnák Pavol 82 Hroboňová Anna Ľudmila 26-27 Hronský Jozef Cíger 23 Hrúzová Mária 73 Hurbanová Ida 107

110

CH Chmel Ladislav 36 Chmel Viliam 97 Chmúrny Daniel 54 Chorvát Samuel 37 Chorvátová-Royová Božena 18 Chudziaková Anna 49

I Ivanka Ján 96 Ivanka Milan 87 Ivaška Samuel 9 Izák Ján 6

J Jakubík Jozef 67 Janík Ján 58-59 Jančo Štefan 78 Jánošík Anton 96 Janza Alojz 92 Jesenská Anna 9 Jesenský Adolf 97 Jesenský Emil 62 Jesenský Ferdinand Viliam 38 Jombík Július 96 Just František 81

K Kalinčák Ján 40 Kalinčiak Ján 57 Karlovský Ján 20 Kašuba Jozef 62 Kianička Jozef 63 Kluch Jozef 107 Kmeť Andrej 95 Kochová-Deutscherová Mária Beáta 86 Kompiš Peter 52 Koreň Branislav 29 Koreň Ľudovít 15-16 Košút Juraj 50 Kováčová Pavla 100 Kramár Eugen 105 Kraus Dušan 56 Krčméry Eugen 76 Krčméry Ivan 97

111

Krumpholcová Anna 86 Krutek Juraj 35 Kubík Ján 18 Kuchárik Samuel 11 Kulfan Samuel 74 Kuorka Jur 5 Kuruc Alojz 101 Kustra Teodor 91 Kuzmány Karol 71 Kyseľ Michal 53

L Lamoš Teodor 6 Lilge Ivan 103-104 Lilge Ján Ivan 37 Lochman Matej 23 Longauer Gustáv 74 Lukáč Ľudovít 42 Lukáč Michal 7

M Matulová Darina 75 Matúška Janko 7 Meličko Ján 76 Meličko Vladimír 91-92 Milec Eliáš 69 Milec Ján 73 Michaleliová Anna 68 Millo Jozef Konštantín 95 Mišík Viliam 16 Miškóci Matej 21 Mitrovská Oľga 87 Mohler Matej 42 Mojžišovič Samuel 91 Morháč Martin 64 Móric Ján C. 14 Móric Rudo 35 Moyzes Alexander 74-75 Múčka Ján 89 Mudroň Ján 8 Mudroň Pavol 90 Mudroňová Anna 40

112

N Nedobrý Jozef 33 Nemák Vojtech 7 Nemec Fedor 29 Novák Anton 13 Novák Ján 43-44

O Oondrejov Ľudo 85 Opršal Oto 16-17 Országh Ján 60 Országh Jozef 11 Országh Juraj 61 Oříšek Martin 52

P Paulíny-Tóth Iľja 105 Paulíny-Tóth Viliam 55 Paulíny-Tóth Žigmund 27 Paulíniová Oľga 99 Petrikovich Ján 30-31 Piško Jozef 29-30 Pietrová Mária 68 Pietor Ambro 98 Pietor Miloš 102-103 Polonec Andrej 103 Prekopp Ivan 99

R Reichová Zuzana 54 Reiskupová Alžbeta 21-22 Renner Ján Nepomuk 65 Renner Jozef 5 Renner Štefan 14 Renner Teodor Štefan 32 Révai Ján Nepomuk 54 Rolko Vladimír 69 Roll Belo 90 Ruppeldtová Oľga 25

113

S Sabršúl Ján 99 Schmidt Miloslav 15 Siakeľ Jaroslav 6 Skálová Mária 20 Slameň Jozef 30 Smoliarová Irena 63 Sölöši Benedikt 100 Stahl Juraj 36 Stračina Svetozár 25 Straková Mária 73 Stráňai Ján 66

Š Šebo Martinský Teodor 86 Šenšel Štefan 67 Šenšelová Anna 69 Šimko Karol 15 Šoltés Ivan Daniel 21 Šoltésová Oľga 92 Štáliková Marta 32 Štefánik Ján 23-24 Štefko Jozef 31 Štefková Viera 43 Štekláč Bohuš 64 Štekláč Bohuš 102 Štepita-Klaučo Matej 34 Štrobl Ján 67 Štrelinger Peter 43 Štubňa Ivan 55 Šulc Dušan František 53 Švehlová Ľudmila 28

T Textorisová Izabela 31-32 Thomka-Markovický Ladislav 84 Thurzo Gedeon 93 Thurzo Igor 76 Thurzová Ľudmila 5 Trokan Ján 94 Turcerová-Devečková Helena 22

114

Ť Ťahúň Andrej 28

U Uličný Peter 44 Urány Ján 88 Ursíny Cyril 46 Ursíny Ján 82-83

V Vajanský Svetozár Hurbyn 72 Vanovič Ján 104 Vilhan Vojtech 64-65 Vilim Ján 57 Vančová Elena 75 Vongrej Pavol 93 Vraný Václav 80

W Wagner Samuel 53

Z Záborský Jonáš 13 Záborský Ladislav 12 Zuriaňová Želmíra 102

115

Zoznam použitej literatúry Biografický lexikón Slovenska A-B. - Zv. I. - Martin : SNK. - Národný biografický ústav, 2007. - ISBN 978-80-89023-16-9 Biografický lexikón Slovenska C-F. - Zv. II. - Martin : SNK. - Národný biografický ústav, 2007. - ISBN 978-80-89023-44-4 Biografický lexikón Slovenska G-H. - Zv. III. - Martin : SNK. - Národný biografický ústav, 2007. - ISBN 978-80-89023-96-7 Biografický lexikón Slovenska CH-Kl. - Zv. IV. - Martin : SNK. - Národný biografický ústav, 2010. - ISBN 978-80-89301-57-7 Biografický lexikón Slovenska Km-L. - Zv. V. - Martin : SNK. - Národný biografický ústav, 2013. - ISBN 978-80-8149-011-8 Slovenský biografický slovník M-Q. - Zv. IV. - Martin : Matica slovenská, 1990. - ISBN 807090-070-9 Slovenský biografický slovník R-Š. - Zv. V. - Martin : Matica slovenská, 1992. - ISBN 807090-216-7 Slovenský biografický slovník T-Ž. - Zv. VI. - Martin : Matica slovenská, 1994. - ISBN 807090-111-X ĎURIŠKA, Zdenko : Národný cintorín v Martine. Pomníky a osobnosti. - Martin : Matica slovenská, 2007. – ISBN 978-80-7090-800-6 Encyklopédia slovenských spisovateľov A - O. - Zv. 1. - Bratislava : Obzor, 1984. Lexikón slovenských žien. – Martin : SNK. - Národný biografický ústav, 2003. – ISBN 8089023-30-4 MAŤOVČÍK, A. - PARENIČKA, P. - ĎURIŠKA, Z. : Lexikón osobností mesta Martin.Martin : Vydavateľstvo Osveta, 2006. – ISBN 80-8063-223-5 PATÚŠOVÁ, I.: Osobnosti Vrútok : personálna bibliografia. - Vrútky : Kultúrne centrum, 1998. – ISBN 80-967850-9-5 Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. - Martin : Matica slovenská, 1999. - ISBN 807090-537-9 Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež / zost. Ondrej Sliacky. - Bratislava : Literárne informačné centrum, 2005. – ISBN 80-88878-97-7 UHORSKAI, P. : Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry M-Z. - Zv. II. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1997. - ISBN 80-7140-155-2

116

Kalendár výročí regionálnych osobností Turca 2016 Zostavila Bc. Alena Sochuľáková Vydala Turčianska knižnica v Martine Zodpovedná redaktorka Mgr. Katarína Vandlíková ISBN 978-80-970783-7-9 EAN 9788097078379

117