Jar je tu. Apríl mesiac lesov. Moderné vzdelávanie Chráňme si mier Politické strany Filatelistické okienko Osteoporóza

Z OBSAHU VYBERÁME:

ročník VIII.

číslo 2

Jar je tu Dlhoočakávané oočakávané oteplenie koncom marca prinieslo náznak jari. Zima, aj keď sa zem globálne otepľuje, bola tento rok nezvykle dlhá. Začali sme s upratovaním obce. Zásobu posypového materiálu z jesene sme skoro celú minuli. Začali sme orezy stromov, a tým sa začal aj boj medzi zástancami a neustálymi iniciátormi orezov a vyrezávania stromov a tými, ktorí zeleň obdivujú, vytvárajú a chránia. Osobne mám rád vôňu kvitnúcich líp, šum lístia, príjemný tieň v páliacom lete, spev vtákov, kyslík, ktorý nám stromy dávajú a my ho môžeme zadarmo dýchať, a preto som zásadne proti radikálnemu orezu. Argumenty - príde vietor, strom vyvalí, suché konáre spadnú, žľaby sa naplnia, a treba ich čistiť, znášajú aj majitelia rodinných domov a pristupujú k stromom vo svojich záhradách oveľa citlivejšie a snáď aj preto, že je to ich majetok, vypestovali to oni sami, alebo ich otcovia a ničiť, to by bol hriech. Rozbehnú sa investičné akcie. Stavebná firma Myjas nastúpi na dokončenie projektu zateplenia a modernizácie ZŠ. Pracovníci Valbytu a prevádzkární, ako aj od apríla 2010 novo navstúpivší do aktivačných služieb, budú realizovať okrem čistoty obce veci, ktoré sme si naplánovali a doposiaľ nestihli zrealizovať. Oplotenie asfaltového ihriska v základnej škole, úprava okolia ZUŠ, úprava priestorov prepadového územia a blízkeho svahu v starej Valaskej, dokončenie prestrešenia pre mechanizmy na dvore našich prevádzkární, sociálne zariadenia v telocvični a mnohé iné. Na Deň matiek 9.mája by mala prísť a potešiť nás svojím umením pani Darina Laščiaková s umeleckými kolegami pánom Igorom Bázlikom a našim rodákom Vladimírom Dobríkom. Pani Laščiaková je legendou a hviezdnou stálicou slovenskej ľudovej hudby.

Keď sa jej koncertu zúčastníme, lebo je to pre nás umelecký zážitok a česť, keď takáto umelkyňa do našej obce príde, naplňme do prasknutia našu sálu a bude to okrem zážitku pre nás aj maličká odmena pre umelcov, ktorí k nám prišli. Prosím poznačte si termín 9.mája a príďte. V knižnici A.A. Baníka stále rozširujeme knižný fond a nakupujeme nové knihy. Upravujeme aj prostredie, aby si bolo možné sadnúť prezrieť si knihy, alebo si dať poradiť od našej pani knihovníčky Danky Králikovej. Pri vstupe do knižnice sme zriadili stálu expozíciu nálezov vojenského materiálu z bojísk II. svetovej vojny z okolia našej obce. Rozhodujúcu zásluhu na vytvorení expozície majú naši miestni - zapálení vojenskí historici a zberatelia - pán učiteľ Vladimír Gottlieb a pán Peter Turňa. Každoročne si na deň narodenia J. A. Komenského 28. marca 1592, pripomíname Deň učiteľov. V tomto roku oslavuje Základná škola na Októbrovej ulici 40. výročie otvorenia. Táto škola bola postavená v čase, keď vo Valaskej bolo toľko žiakov, že sa už doslovne do pôvodnej Základnej školy na Švermovej ulici, nevmestili. Školstvo je pilierom vzdelanosti a budúcnosti národa. Vedel to už v 16. storočí, v období stredovekého dogmatizmu a temna, Európou a svetom uznávaný J. A. Komenský, rodák z Moravy, a teda aspoň spolovice aj náš rodák. Bol to vlastenec, síce bez hymny, vlajky a preambuly, ale človek nezvykle moderných názorov a s veľkou odvahou svoje názory presadiť. Dnes sa očakáva, že učitelia dokážu vykresať schopných ľudí aj z tých najtvrdších polien. Tí snaživejší sú im pritom sladkou morálnou odmenou. Štát, americká kultúra a demokracia postupne zobrali učiteľom makarenkovu trstenicu, palicu a revolver Igora Hnízdu z filmu „Obecná škola“ a

Moderné vzdelávanie Chráňme si mier Politické strany Filatelistické okienko Osteoporóza

apríl 2010

Apríl – mesiac lesov Motto: Zelená hora, svieži les je rovnou rovn cestou do nebies. Ján Smrek Horička, hora zelená ponúka svoje ramená. Vo svojom milom náručí liečivý pokoj zaručí. Potôčik nežne na penu položí dušu strápenú.

A keď jej tíško zažblnká z osnovy lúčov za slnka, zaženie bôle útrapy. A tak nám hora, svieži les zlomené zdravie napraví a pošle rovno do nebies. V.G.

Foto: Barbora Strmeňová

aj výchovné tradície, ktoré naše dobré školstvo malo. Výsledky sa však očakávajú. Hlavne preto, že do školy musia chodiť, vzhľadom na povinnú školskú dochádzku, všetky deti. Aj od tých zodpovedných aj od nezodpovedných rodičov, a teda, každé prechádza blahodárnym vplyvom učiteľa. A preto sa k nim obraciame často ako k poslednej nádeji. Bez vzdelania nie je budúcnosť. Elektronizácia spoločnosti ale aj elektronika v autách, domácnostiach už vyžaduje viac ako tradičné kladivo, hasák a skrutkovač. Kvalitných a zodpovedných remeselníkov je pritom ako šafranu. Robiť rukami ako by bola hanba. Média túto oblasť práce obchádzajú a vytvárajú atmosféru, akoby šoubiznis, smotánkovci a rôzne pseudocelebrity bolo to najdô-

ležitejšie a boli nositeľmi pokroku spoločnosti. Úlohou vytvárať produktívnu spoločnosť je cieľom zodpovednej rodiny, schopných, oddaných a vytrvalých učiteľov a pochopiteľne aj okolia, ktoré im pomáha. Pasivita v tejto oblasti môže byť pre ľudstvo osudná. Práve tým vytrvalým, obetavým učiteľom, ktorí si napriek zložitostiam doby nájdu cestu k detskej duši a v ich hlavách vedia zapáliť túžbu po vzdelaní, treba poďakovať, vzdať úctu a aspoň zďaleka a nahlas pozdraviť. Verím, že včas zhodíme jarnú únavu. V nastávajúcich parlamentných voľbách hľadajme a voľme tých, ktorým veríme, že nás nesklamú. Ale hlavne sa spoliehajme na vlastné sily, k čomu Vám prajem zdravý optimizmus. Ing. Emil Gröne, starosta obce

VALAŠŤIANSKY HLÁSNIK

STRANA 2

OBECNÉ OZNAMY

Čierne stavby So stavebným povolením sa spájajú aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona sa za čierne stavby považujú všetky stavby alebo zmeny stavieb (prístavba, nadstavba, oplotenie pozemku, záhradná chatka bez pevného základu, altánok, prístrešok na auto, atď.), ktoré boli postavené alebo vykonané bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia o drobnej stavbe. Za rozpor so stavebným povolením alebo ohlá-

sením o drobnej stavbe treba právne považovať akúkoľvek odchýlku od dokumentácie overenej v stavebnom konaní a stavebného povolenia alebo podkladov, ktoré sa odovzdali zároveň s ohlásením drobnej stavby. Stavbu postavenú bez povolenia alebo v rozpore s ním musí stavebný úrad z úradnej povinnosti odstrániť; dodatočné povolenie „čiernej stavby“ je možné len v prípade, kde to nie je v rozpore s verejným záujmom. Okrem toho môže stavebný úrad stavebníkovi – občanovi, ktorý vykonal stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, uložiť pokutu podľa § 105 a § 106 stavebného zákona. Ing. Juraj Uhrin

POĎAKOVANIE MO SZPB vo Valaskej touto cestou ďakuje dlhoročnej členke SZPB pani Žane Babicovej za jej aktívnu prácu v miestnej organizácii, ako aj v predsedníctve oblastného výboru v Brezne. Veľa rokov sa zapájala do diania v obci, či už ako členka rôznych organizácií, alebo pracovníčka obecného úradu. Žiaľ, zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať funkcie, ale naďalej ostáva členkou SZPB a Jednoty dôchodcov. Ďakujeme jej za doterajšiu prácu a tešíme sa na stretnutia s ňou na členských schôdzach. Do budúcnosti jej želáme ešte veľa rokov pevného zdravia. Výbor MO SZPB

Rozkvitnutá Valaská Tak sa volá naša súťaž, ktorú spoločne s obecným úradom vyhlasuje naša Základná organizácia Slov. zväzu záhradkárov v našej obci. Koncom roku odmeňujeme našich občanov, ktorých balkón, okno, pri súkromných domoch predzáhradky a okolie bytoviek je skutočne plné kvitnúcej krásy. Preto veríme, že aj tento rok bude ešte krajšia, samozrejme, celá Valaská i Piesok. Sme radi, že sa Piesočania do našej súťaže zapojili a mnohí z nich dostali zaslúženú odmenu. Aj tohto roku súťaž pokračuje a víťazov čakajú odmeny. Len nás veľmi mrzí, že mnohí prispievajú svojou necitlivosťou a ľahostajnosťou k zhoršeniu vzhľadu obce, a tým k hromadeniu špiny a neporiadku na verejných priestranstvách. Našou doménou musí byť pestovanie zmyslu pre krásu, čistotu a ich uplatňovanie hlavne vo svojom bývaní i jeho okolí, čím vyvolávame u ľudí potešenie a radosť. Ľudmila Králiková

Aký pôst, taká aj Veľká noc Prežili sme krásne obdobie pôstu, ktoré sa končilo Veľkonočnou vigíliou na Bielu sobotu Zmŕtvychvstaním Pána Ježiša. Je to hlboké tajomstvo viery, ktoré sa nedá pochopiť rozumom, ale je k tomu potrebná aj Božia láska v našom srdci, ktorú vzbudzuje v nás Duch Svätý. Pôstne obdobie sa vždy začína popolcovou stredou, kedy si kresťan značí svoje čelo popolom. Tu si uvedomujeme, že sme prach a na prach sa obrátime. Je to symbol, aby sme si kresťania uvedomili že sú tu aj vyššie hodnoty, akými sú večný život, nebo, večné zatratenie. Nielen zháňanie sa za pozemskými starosťami. Z učenia viery vieme, že Boh nedá nikomu nebo zadarmo. Tu na zemi žijeme v čase skúšky. A Boh sa s láskou pozerá na nás, ako vážne berieme svoj život pred jeho tvárou a krstné záväzky, ktoré sme zobrali na seba či už ako rodičia, či krstní rodičia. Teší sa z každého z nás, keď robíme pokánie zmenou nášho života k lepšiemu, keď nás to ťahá ku hriechu. Tu si musíme priznať, že mnohí kresťania žijú ako by už Boha nebolo. Niektorí sa s ním rozišli hneď po falošnom krste svojho dieťaťa, keď odkývali hlavou všetko, čo im pán farár prikázal. Iní to dotiahnu po prvé sväté prijímanie, veď sa to patrí, aby to bolo v poriadku. A potom deti zradia Krista ako Judáš podľa príkladu svojich rodičov. Vďaka patrí tým rodičom, ktorí chodia na sväté prijímanie a svietia svojim deťom osobným príkladom. Iní nám vedia zahrať cirkus v kostole svojím sobášom. Myslia si, že ich bude celé nebo na rukách nosiť a keď sa tak nestane, utekajú od Boha a rozdeľujú svoje zväzky. Právom sa môžeme pýtať, kde sa stala chyba, keď nás je tak málo verných v kostole každú nedeľu. Odpoveď si hľadajme každý vo svojom svedomí. Kedy sme stratili tú najväčšiu lásku svojho srdca. Stratili sme Boha, ktorý nás stvoril, ktorý poslal svojho Syna priniesť ľuďom pravdu,

*Ján18 – 37, aby sme uverili a mohli žiť večne v nebi. Kto z nás, ktorí čítame tento článok, dal si námahu o niečo sa usilovať v pôste z lásky k Pánu Bohu, zrieknuť sa niečoho, čo zvádza na zlo. Ak sme správne pochopili popolcovú stredu a snažíme sa o duchovný zápas, potom máme aj radosť z Veľkej noci, lebo vieme, komu sme uverili. Na záver jedno zamyslenie. Keď Arabi cvičia kone niekoľko mesiacov a chcú zistiť, či sú už schopné slúžiť človeku, podrobia ich zvláštnej skúške. Týždeň ich nechajú poriadne vysmädnúť a nepustia ich k studni, kde mohli predtým voľne piť vodu. V posledný deň ich vypustia smerom k studni a cvičiteľ ich volá k sebe. Tie, ktoré sa k nemu ihneď vrátia, sú vycvičené a schopné dobre slúžiť a tie, ktoré čo išli k studni a neposlúchli cvičiteľa, musia ísť na výcvik znova. Kým žijeme, máme možnosť poslúchnuť hlas svedomia, cez ktoré nás Boh otec volá vrátiť sa do cirkvi, aby sme neboli na strane porazených, ale na strane víťazov. Zvony nášho kostola nás dennodenne volajú do chrámu načerpať silu k víťazstvu nad zlom. Ondrej Spišiak, miestny farár Veľká noc Konečne prichádza jar a s ňou aj Veľká noc. My chlapci sa na ňu tešíme a možno aj dievčatá. V našej skupine sú samí chlapci, ale na dievčatá nezabúdame a radi ich ideme okúpať. Cez veľkonočné prázdniny chodíme do prírody a na rôzne výlety. Veľká noc Na Veľkú noc sa všetci chlapci tešia a dievčatá vreštia. Neboj sa Zuzka, Betka, Anička a priprav maľované vajíčka. Kristián Bartoš, VOJ III, Valaská

Kontakty pracovníkov OcÚ Valaská Pre presné a účelové informácie o dianí v obci Vám prinášame zoznam a kontakty pracovníkov OcÚ: Ing. Emil Gröne Tel: 048/6711500 Fax: 048/6711560 Starosta obce Ing. Peter Minárik Tel: 048/6711502 E-mail: [email protected] Prednosta obecného úradu Alexandra Murínová Tel: 048/6711500 E-mail: [email protected]; [email protected]; [email protected] Sekretariát, podateľňa Elena Sukičová Tel: 048/6711503 E-mail: [email protected] matrika, evidencia obyvateľstva personalistika Zuzana Dianišková Tel: 048/6711504 E-mail: [email protected] miestne dane a poplatky Elena Dobríková Tel: 048/6711505 E-mail: [email protected] služby obyvateľstvu, odpadové hospodárstvo, aktivačné práce Elena Trnková Tel: 048/6711506 E-mail: [email protected] výstavba, územné plánovanie, životné prostredie Ing. Juraj Uhrin Tel: 048/6711506 E-mail: [email protected]; [email protected] rozvoj obce, europrojekty, informatika, webmaster Silvia Vlkoláčková Tel: 048/6711507 E-mail: fi[email protected] financie - účtovníctvo, pokladňa Bc. Zlatica Starke Tel: 048/6711510 E-mail: [email protected] práce a mzdy Jarmila Šalingová Tel: 048/6711508 E-mail: [email protected] sociálne služby Danka Králiková Tel: 048/6711509 E-mail: [email protected] kultúra, knižnica, redakcia Valaštianskeho hlásnika

STRANA 3


NÁZORY, POSTREHY, OHLASY Negatívne informácie Na hodine etickej výchovy som dal žiakom za úlohu sledovať televízne noviny počas týždňa a robiť si čiarky, koľko pozitívnych a negatívnych udalostí a informácií v nich bude. Deti mi ale okamžite vedeli povedať, že na celej čiare vyhrajú tie negatívne. Vo svete sa teda deje viac zla ako dobra? Je to naozaj tak? Nepochybne toho zla je veľa. Niekde až príliš. Ovšem pravda je aj to, že ľudí akosi viac vzrušujú katastrofy všetkého druhu, nešťastia, násilia, vojny. Dokonca aj banálne a hlúpe aférky tzv. smotánky a pochybných celebrít sú schopné zaujať časť verejnosti a stávajú sa pre nich ostro sledovanými informáciami. Tieto správy – ach, aké úbohé, sa šíria rýchlosťou blesku. Áno, všetko toto reálne existuje, niekedy je možno potrebné, aby sa aj toto ľudia dozvedeli. Kladiem si však otázku: Prečo sa nepropaguje dobro, dobré skutky, šľachetní ľudia? Ešte stále verím, že slušných ľudí je väčšina. Bol by som rád, keby do redakcie našich obecných novín ste nám vy, naši čitatelia, písali, čo vás potešilo, čo pekné niekto iný pre vás urobil, komu by ste chceli verejne poďakovať. Konečne prišla dlho očakávaná jar. Určite nám to všetkým zlepšilo náladu. Skúsme vidieť aj radosti života, milé zážitky zo stretnutí s dobrými ľuďmi. Skúsme propagovať pozitívne informácie. Napíšte nám o nich. Ivan Karak Myslím, že každý vie, čo je bursa. Ale predsa, pre tých, čo nevedia: je to približne 60- ročná tradícia pochôdzky slobodných mládencov v prezlečení za masky po dedine rozsievajúcich dobrú náladu, veselosť, tanec a v neposlednom rade družnosť pred pôstnym obdobím. Dovolila som si osobne ohodnotiť tohtoročnú bursu a moje hodnotenie je veľmi dobré. 15. februára 2010 v nedeľu išiel dedinou sprievod celkom mohutný a veselý. Je síce pravda, že nie čisto mládenecký, ale ak nie našich dievok, už pár rokov nemusel byť žiadny. Na Námestí 1. mája sa sprievod snažil pred stánkom s hriatym a vareným vínom roztancovať okolostojacich divákov, čo sa im však darilo len veľmi ťažko. Všetci sa radšej budú pozerať a komentovať dianie okolo, ako sa doň zapojiť a podporiť v tom ľudí, ktorí majú snahu a chuť. „Nie - nie, ja nejdem tancovať!“ – bolo počuť z davu a potom už len šuškanie, že ten a ten, že tá a tá tancuje a isto nie sú triezvi, že sa to nehodí a podobne. Som nesmierne šťastná, že sa medzi nami nájdu výnimky v tomto zmýšľaní a vyjadria svoju podporu a snaženie sa ľuďom, ktorí sa podieľajú na tvorení bursy, ktorí sa neváhajú „zhovadiť“ a idú do sprievodu, do stánku v krojoch, či nechajú sa aspoň bozkať od

Budeme sa

cítiť bezpečne? V decembri 2009 v čísle 6 som sa vo Valaštianskom hlásniku dočítala, bezpečnosť vo V Vahlá ik d čít l aká ká jje b č ť občanov bč laskej. Bola spomenutá i cestná premávka. Preto sa pýtam, kto porieši bezpečnosť obyvateľov, žijúcich po oboch stranách Partizánskej cesty. Bývam na križovatke Partizánskej cesty a Kukučínovej ulice. Denne sa stretávam s porušovaním dopravných predpisov. Platí tu zákazová dopravná značka zóna 40, ďalej tu platí dopravná značka zákaz vjazdu nákladných automobilov. Od Hronca je osadená na križovatke pred Preiským domom, od Valaskej na moste pri križovatke cesty prvej triedy1/66 v starej časti obce. Tieto značky vodiči nákladných automobilov, autobusov, dokonca v poslednom čase čoraz častejšie i kamiónov akosi odmietajú rešpektovať. „Veď čože“, myslia si, „skrátim

bursovníkov. Ďakujem tým, ktorí v pondelok n na Valaštianske krumple prišli vystúp vystúpiť v krojoch pred obecenstvo, tým ktorí doniesli navarené krumple a nezištne ich rozdali. Ďakujem Stanke, ktorá napriek tomu, že je vo Valaskej len chvíľu, nás obsluhovala v utorok na pochovávaní basy v kroji spokojná, usmiata. Ktorá z vás, rodených Valašťaniek, by sa obliekla do kroja na zábavu? Ani to nebudem porovnávať s obcou Čierny Balog

BURSA

, kde bursovanie prebrali od nás a žije ním celá, celá dedina. Valašťania, skúste byť na to, že Valašťania ste, aj trošku pyšní a keď nechcete alebo nemôžete pomôcť, nemarte snahu ostatných. Ďakujem za pochopenie a prajem všetkým do budúcej bursy viac radosti zo života a mladým bursovníkom viac ochotných a chápajúcich občanov. Veď je to všetko pre NÁS. Silvia Vilhanová Foto: Barbora Strmeňová

si cestu o pár kilometrov, aj tak tam nebýva policajná hliadka. Nič mi nehrozí. Čo na tom, že na úseku od križovatky Partizánskej cesty a Budovateľskej ulice smerom na Hronec je cesta široká len 3,40 metra, teda ani šírka jedného jazdného pruhu, bez chodníka a hneď nato sa prudko zvažuje nadol. Čo na tom, že po ceste ide mamička s kočíkom, alebo starší človek, ktorý sa nedokáže kamiónu vyhnúť?( Zaberá celú cestu.) Mňa to predsa netrápi. Ja som vodič veľkého auta, mne sa nič nestane. Ja som ten mocný“. Je to len zázrak, že sa tu ešte nič vážneho nestalo. Keď k tomu dôjde, bude už neskoro hovoriť prečo? A preto sa pýtam: „Sme aj my, obyvatelia žijúci pri štátnej ceste č. III / 06658 občanmi našej obce? Bude sa už konečne našim problémom niekto seriózne zaoberať?“ Soňa Belušová

Nepridávajte nám zbytočne prácu Áno, prišla jar. Tak, ako každý rok, tak nevynímajúc aj tento, budí sa s ňou celá príroda zo zimného spánku, pučia kvety a vtáčiky spievajú ráno o čosi skôr. Zvýšená aktivita neobišla ani nás, hasičov. Niežeby sme cez zimu nič nerobili, veď v tomto roku máme za sebou výročnú členskú schôdzu a určite aj jednu neprehliadnuteľnú akciu, akou sú Valaštianske fašiangy. No hľadíme hlavne vpred. Medzi prvoradé povinnosti patrí školenie preventivárskych skupín, ktoré sa v rámci ochrany pred požiarmi budú podieľať na preventívnych protipožiarnych kontrolách. Prehliadky budú tohto roku zamerané na kontrolu bytových spoločenstiev a malých prevádzok. Pred požiarmi sa neochraňujú len stavby, ale celý chotár obce. Prevažne ho tvoria lesy, ktoré nemajú len hmotnú hodnotu, ale z hľadiska životného prostredia sú nenahraditeľné. Na jar sú lesy zaradené, z pohľadu požiarovosti, medzi rizikové oblasti. Preto sa im venuje zvýšená pozornosť. Hasiči vykonávajú v tomto čase v lesoch monitoring. Nemalú pozornosť venujeme aj výchove mládeže. Školáci, navštevujúci požiarnický krúžok a zdokonaľujú sa v „hasičstve“ pod vedením skúseného odborníka Pavla Benedeka. Prvý rok mu v tejto záslužnej práci pomáha Michal Lengyel, novomenovaný preventivár obce. S deťmi preberajú tak teóriu, ako aj prax. Hneď po oteplení začnú s nácvikom požiarneho útoku. Všetky naučené znalosti aj zručnosti si preveria v súťaži „Plameň“, ktorá sa uskutoční v máji. Podobným scenárom sa riadi aj výcvik dospelých, aktívnych členov zboru. K teoretickému a praktickému cvičeniu sa priraďujú aj mnohé iné povinnosti. V máji má sviatok Florián a všetci vieme, že je patrónom hasičov. Treba si tento sviatok náležite pripomenúť, a to je tiež udalosť, ktorú treba organizačne zvládnuť. Mnoho členov pracuje aj ako okresní funkcionári, aj to sú nemalé starosti. A to nespomínam, že aj rodine treba venovať určitý čas. Vážení spoluobčania, aby ste nám hasičom nepridávali prácu, dovoľte, aby som Vás upozornil na vznik požiarov v nasledujúcom jarnom období, keď vypaľovanie tráv a suchých porastov je nielen nebezpečné, ale aj trestné. Podľa zákona 314/2001 Zz sa môže pokuta za porušovanie protipožiarných opatrení uložiť do výšky 332,- €. Viac o živote nás, hasičov, sa môžete dozvedieť na novozriadenej internetovej stránke www.dhz-valaska.sk. Taktiež môžete na túto stránku prispieť návrhmi na jej doplnenie, skvalitnenie, alebo len tak, jednoducho podporiť správcu - Michala Lengyela. Ďakujem a chválim všetkých, ktorí sa „dostali“ až sem. Rado Krbila, člen DHZ


STRANA 4

PREDSTAVUJEME OSOBNOSTI VEREJNÉHO ŽIVOTA VO VALASKEJ Mgr. Iveta Babčanová (51) Riaditeľka materskej škôlky Telefón: 6175293, e-mail: [email protected] Manžel pracuje vo vodárňach, dcérka je inžinierka v odbore informatika. Vzdelanie: VŠ sv. Alžbety Bratislava, odbor sociálna práca Pracovná kariéra: od roku 1978 - 1980 MŠ Nemecká, potom od roku 1980 vo Valaskej ako učiteľka a od roku 1995 riaditeľka. Nedávno ste oslávili 55. výročie založenia škôlky. Aké boli oslavy? Spojili sme to s Vianocami, nacvičili sme divadelnú hru Dievčatko so zápalkami. Aký je denný režim v škôlke? (otváracie a zatváracie hodiny, denný program atď.) Otvára sa o 6.00, zatvára sa o 16.00. Deti prichádzajú priebežne tak, ako to rodičom vyhovuje. Vo výchove postupujeme podľa mesačných plánov. Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje počas hry v preiebehu celého dňa. Chce sa deťom po obede spať? Malé deti po obede spávajú, ale tie

potom deti majú ešte obed a olovrant. S čím a ako sa deti najradšej hrajú, aké činnosti najradšej robia? Určite sú to stavebnice Lego, chlapci autíčka, dievčatá bábiky, kuchynka, riadiky, ale nedávno sme dostali aj počítač, kde sú hry, ale aj výchovné programy. Záujem detí je veľmi veľký, s myšou sa naučili robiť hneď, ako keby sa s tým už narodili. Máme však aj interaktívnu LCD tabuľu, ktorá slúži aj na hranie, aj na výchovu. Aký bol karneval? Vynášali ste Morenu? Karneval mávame tradične v dolnej

Do tunajšej materskej školy chodilo v detstve mnoho Valašťanov (aj autor rozhovoru) a prví detskí absolventi sa už pomaly dožívajú dôchodkového veku. Navonok sa MŠ ani veľmi nezmenila. Stále je to tá istá malá útulná budova, v ktorej si svoje detstvo prežívajú stále nové a nové generácie budúcich budovateľov republiky. Históriu aj súčasnosť MŠ popísala pani riaditeľka v minulom čísle Valašťana. Dnes ju predstavíme osobne. za veľmi dobrú MŠ. Mesačne sa platí poplatok 2€, čo je zanedbateľné. Aká je spolupráca s rodičmi? (brigády, sponzoring) Spolupráca je síce dobrá, ale aktivita v brigádach a pri sponzorovaní je bohužiaľ minimálna. Naopak, spolupráca s obecným úradom je vynikajúca, starosta nám vychádza mimoriadne v ústrety. Odkedy sme prešli zo štátu pod obec, je to omnoho lepšie ako predtým. Aké je teda materiálne zabezpečenie škôlky? (aký je stav budovy a vybavenia?) Môžem povedať, že MŠ je na tom veľmi dobre, má nové plastové okná, zateplené podkrovie, natretú strechu, dobrú vnútornú vybavenosť, nový nábytok atď. Máš nejaké plánované ciele do budúcnosti? Mrzí ma ešte záhrada za škôlkou, ktorá je dosť zdevastovaná, hlavne zásluhou neprispôsobivých susedov. Kým tu ešte bola rómska asistentka,

Alicka Oláhová, malo to veľmi dobrý vplyv, lebo deti si dali od nej povedať. Ale odkedy toto miesto zrušili z úsporných dôvodov, situácia sa veľmi zhoršila. Takže keby sa to vrátilo do pôvodného stavu, bola by som veľmi rada. Ďalej by som chcela prístavbu k terajšiemu objektu, aby sme tu mohli mať všetky triedy a nemuseli využívať klub dôchodcov. Ešte by som chcela ponúknuť rodičom platenú službu stráženia detí v prípade, že sa chcú zúčastniť nejakej akcie, na ktorú deti nemôžu vziať. Cenové a časové podmienky by sa dojednávali individuálne. foto + text: Ing. Jozef Kán

Zápis detí do materskej školy

väčšie nie sú z domu na to zvyknuté, tak teraz už aj na žiadosť rodičov nespia a my ich do toho nenútime. Aká je úroveň stravovania? Čo deťom najviac chutí? Voľakedy tu bola vlastná dobrá kuchyňa, ale v rámci racionalizácie bola zrušená a jedlo sa nosí z hornej školy. Deťom najviac chutia sladké jedlá, ako sú buchty a podobne, za mäsom sa veľmi nehrnú. Začína sa desiatou, ktorá sa podáva už o 8.30 hod., takže sú to vlastne také neskoršie raňajky,

škole, sú tam masky, hudba, tanec, na jedenie pampúšiky. Zúčastňujú sa ho aj rodičia, len škoda, že sa nechcú viac zapojiť do tancovania. Pani učiteľky majú aj vlastný program. Toho roku to bolo predstavenie „Ako Maťko s Kubkom učili vílu tancovať“. Jar sme privítali, ako vždy, vynášaním Moreny. Aký je záujem o umiestnenie detí v škôlke? Máte voľné miesta? Koľko sa platí? V tomto roku je zapísaných 105 detí, máme tu štyri triedy, a dve triedy sú na obecnom úrade v klube dôchodcov. Voľné miesta nemáme žiadne. Všetky žiadosti z Valaskej sú pokryté, ale máme tu aj deti zo Štiavničky, Podbrezovej, Hronca, Osrblia. Dnes majú rodičia právo slobodnej voľby školského zariadenia a nás pokladajú

Každý rok v čase od 15.02 do 15.03 prebieha podľa Vyhlášky č. 308/2009 zápis detí do materskej školy. Ani tohto roku to nie je inak. Do materskej školy sa prijímajú deti na základe žiadosti zákonného zástupcu. Môžu sa prijímať aj deti so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami, deti nadané, vo veku spravidla od troch do šiestich rokov, deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a s dodatočne odloženou povinnou školskou dochádzkou. Deti po dovŕšení dvoch rokov veku môžu byť prijaté len v prípade, že sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky. Do materskej školy prijímame deti pre nasledujúci školský rok, ale aj priebežne. Miesto a termín podávania žiadostí pre nasledujúci školský rok je vždy zverejnený na budove materskej školy, ale aj na iných verejne dostupných miestach a vyhlásený v miestnom rozhlase. Spolu s miestom a termínom sú zverejnené aj podmienky prijímania detí do materskej školy. Prednostne sa prijímajú tie deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku, deti s odloženou dochádzkou a deti s dodatočne odloženou školskou dochádzkou. Z dôvodu ľahšej adaptácie dieťaťa možno prijať dieťa na čas adaptačného pobytu, v ktorom zákonný zástupca privádza dieťa do materskej školy postupne na jednu hodinu, dve a najviac na štyri hodiny, spolupracuje s pedagogickým zamestnancom a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. Ak sa dieťa v MŠ zadaptuje, môže po dohode zákonného zástupcu s riaditeľkou MŠ pravidelne navštevovať materskú školu v dohodnutom čase. Pri zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa môže riaditeľka po prerokovaní so zákonným zástupcom rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na dohodnutý čas. Riaditeľka vytvára podmienky na pravidelnú dochádzku dieťaťa do materskej školy, pričom rozhoduje o prijatí dieťaťa do MŠ, jeho neprijatí, či dĺžke diagnostického pobytu alebo o prerušení dochádzky zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov, o preradení dieťaťa do materskej školy s deťmi so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami, ukončení dochádzky dieťaťa materskej školy na základe opakovaného porušenia školského poriadku. O počte prijatých detí riaditeľka informuje zriaďovateľa a prerokúva ho s radou školy. Rozhodnutia si rodičia preberajú v materskej škole osobne, preukážu sa občianskym preukazom a potvrdia ho svojím podpisom. Zápis do našej materskej školy bol úspešný, rodičia prejavili záujem o umiestnenie detí v našej materskej škole, takže už teraz sa všetci tešíme na nové detičky a prajeme im veľa pekných zážitkov v našej materskej škole. Mgr. Babčanová Iveta, riaditeľka MŠ

STRANA 5


Návšteva detí z MŠ v Špecializovanom zariadení Tereza v Hronci.

Na obdobie fašiangov sa všetci veľmi tešíme. Je plné zábav, plesov, karnevalov, ale hlavne dobrej nálady, o ktorú sa postarali aj naši predškoláci z MŠ vo Valaskej. Dňa 16.2.2010 sme navštívili Špecializované zariadenie Tereza v Hronci a prekvapili seniorov ale i personál zariadenia krátkym vystúpením formou tančekov, detských pohybových hier: Keď si šťastný, Teraz dám ruku sem a iné. Spoločne sme pozvali do tanca ujov a tety, ktorí zamenili stoličku za vyzdobe-

ný tanečný parket a na chvíľu zabudli na svoje trápenie. Tety kuchárky pripravili pre nás pampúchy s ovocnou penou, teplý čajík, kávičku. Na deti čakali aj darčeky vyrobené z kartónu, textílií. Strávili sme tu príjemné popoludnie, ktoré bolo o to krajšie, že sme mohli potešiť a obdarovať svojím úsmevom tých, ktorí to naozaj potrebujú. Naše poďakovanie patrí pani riaditeľke Soni Málusovej ako aj celému personálu zariadenia. Alena Vaisová

s Kubkom o k ť a M o Ak naučili vať vílu tanco Len čo sa spomenie v materskej škole karneval, začínajú deti spievať, veseliť sa, všade vládne radostná fašiangová nálada. Zo všetkých strán počuť, akú masku doma mamičky chystajú. Ale aj v materskej škole s pani učiteľkami vyrábajú masky, zdobia nimi triedy, celá materská škola žije fašiangami, ich atmosféru cítiť všade. Deti spoznávajú tradíciu osláv fašiangov v našej obci. Za mamičkami, ktoré starostlivo vyberajú pre svoje deti kostýmy, nezaostávajú ani pani učiteľky. Tie si tohto roku pripravili pre všetkých účastníkov karnevalu rozprávku: Ako Maľko s Kubkom naučili vílu tancovať- obľúbenú a všetkým deťom dobre známu rozprávku. Deti ju poznajú z rozprávania, ale v takej žartovnej podobe, ako im ju predstavili pani učiteľky z materskej školy, takú ešte nevideli. Maťko s Kubkom pásli svoje obľúbené ovečky, keď zrazu zbadali na čistinke šantiace víly. Jedna z nich vzlykala tak, že Kubko s Maťkom si mysleli, že je to medveď. Preto vyľakaný Kubko silným hlasom zhrmel: Kto si, dobrô, či zlô? Víla odvetila: Som víla Alenka a nemôžem tancovať, pretože mám hrubé nôžky. Dajsamisvete! Naučíš sa inšô. Poď, budeš nám ovečky dojiť. A Alenke šla robota od ruky-jedna radosť, ale tancovať sa nenaučila. Rozhodli sa , že ju teda pošlú do tanečnej školy. Určite ste všetci zvedaví na výsledok. Víla Alenka po úspešnom absolvovaní tanečnej školy Leťs dance mohla konkurovať aj najlepším tanečníkom. Aj ovečky si pochvaľovali, že im pri dojení netlačí vemienka.

BÁBKOVÉ DIVADLO „Ja som šaško maličký, mám rád všetky detičky...“, pesničkou privítal šaško deti v materskej škole a prezradil im, že má veľmi rád bábkové divadlo a rád si s deťmi pozrie divadielko O zakliatom princovi. Rozprávka bola nielen zaujímavá, ale aj poučná a deti sa dozvedeli, ako sa máme správať v lese, lebo kto to nevie, kráľ lesa ho premení na žabu, ako sa to stalo princovi Michalovi. A že

lenivosť sa nevypláca, o tom sa presvedčila Malenka, sestra šikovnej a dobrej Terezky. Terezka mala rada zvieratká, a keď zbadala zajka, spadnutého v jame, chcela ho vytiahnúť, pričom jej trošku pomohli aj deti, ale princovi Michalovi už pomohla sama. Rozprávka sa skončila dobre a na záver si deti zaspievali:“Skáče žaba po blate, kúpime jej na gate...“! Blanka Kyseľová

Morena, Morena … Obdobie Veľkej noci a čas pred ňou patrí k obdobiu bohatému na tradície a ľudové zvyklosti. Ich dodržiavanie sa v našej materskej škole stalo už samozrejmosťou. Tomuto kresťanskému sviatku predchádza vynášanie Moreny. Je symbolom príchodu jari a končiacej sa zimy. Hoci počasie pred vynášaním Moreny nebolo najlepšie, nás to neodradilo a triedami našej materskej školy sa niesol spev malých škôlkárov. Nacvičovali si pesničky a tance, ktoré obrad vynášania Moreny sprevádza. Všetky deti sa stretli 21. 3. na smrtnú nedeľu pred materskou školou, kde spolu s pani učiteľkami všetkým prítomným priblížili obrad privolávania jari vynášaním Moreny. Morenu zo slamy za sprievodu ľudových piesní obliekli do odevu, zahrali sa s ňou hru Kolo, kolo mlynské, zatancovali si s ňou, a potom už za sprievodu hudby odprevadili Morenu na most k Čiernemu Hronu. Tam jej deti ešte raz zatancovali a potom ju pani učiteľky zapálili a hodili do Hrona s očakávaním príchodu jari a slnečných dní. Tradície, zvyky a ich dodržiavanie je čoraz dôležitejšou súčasťou nášho života, hlavne v tejto uponáhľanej dobe. Mali by sme dbať na ich odovzdávanie našim najmenším. Len tak môžu tradície, ktoré uctievali naši predkovia prežiť aj nasledujúce generácie. Mgr. Kaliská Stanislava

Všetky masky odmenili rozprávku hlasným potleskom. Zábava sa mohla začať, pani učiteľky svojím vystúpením navodili fantastickú karnevalovú atmosféru. Všetky masky si našli svoje pani učiteľky, predstavili sa v krásnych a nápaditých maskách, zaspievali fašiangové piesne, zahrali sa žartovné hry a rozbehla sa pravá fašiangová veselica. Deti s pani učiteľkami sa veselo zabávali, rodičia postávali, do zábavy sa im veľmi nechcelo. Zapojili sa až neskôr, keď bol vyhlásený balónový tanec, ktorého víťazná dvojica dostala odmenu. Nechýbali ani chutné pampúšiky z dielne pani kuchárok zo ZŠ. Najviac sa však deti tešili na tombolu, v ktorej bolo veľa lákavých cien. Niektorí si odniesli viaceré výhry, pre niektorých sa z tomboly neušlo nič. Ale odmenené boli všetky masky píšťalkou a omaľovánkou. Takže takýto bol tohtoročný fašiangový karneval, ktorý sme zorganizovali pre deti našej materskej školy 11. februára 2010. Ďakujeme riaditeľovi Mgr. Hlaváčovi, že nám aj tohto roku umožnil túto akciu zorganizovať v telocvični OŠI. Ďakujeme aj sponzorom karnevalu, rodine Šuníkovej a rodine Prachniarovej. Mgr. Iveta Babčanová, riaditeľka MŠ

Foto: Stanislava Kaliská


STRANA 6

Nové metódy vzdelávanie v materskej škole Digitálne technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Preto považujeme za nevyhnutné integrovať ich primeraným spôsobom už do predškolskej prípravy našich detí, a tým v zmysle súčasných teórií poznávania vytvoriť pre ne produktívne prostredie pre učenie sa objavovaním, pre zbieranie konkrétnych skúseností, ktoré prispievajú k rozvoju ich tvorivosti, logického myslenia a ďalších významných kompetencií. Naše ciele Ak tento cieľ chceme splniť, musíme systematicky a plošne rozvíjať aj komplexnú gramotnosť nás, pedagógov materských škôl. Je dobre, že to pochopili už aj na vyšších miestach a umožnili nám zapojiť sa v rámci národného projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ako súčasť reformy vzdelávania, do vzdelávacieho programu: Digitálne technológie v materskej škole. Náš prístup Doposiaľ sme boli len samoukmi, dúfame, že po spustení tohto vzdelávacieho projektu sa aj z nás stanú odborníci. Pochopili sme, že počítače nie sú nástrojom učiteľa na učenie, ale nástrojom dieťaťa na učenie sa – ako silná pomôcka, ktorú treba správne kombinovať s inými pomôckami a zaradiť do známych metodických postupov. Ani naša materská škola nemôže ignorovať spoločenské zmeny, musí pomáhať deťom

získať pozitívne konkrétne zážitky, musí ich usmerňovať, aby sa naučili žiť v komplexnom svete, aby sa napr. naučili správne využívať digitálne technológie ako nástroj na jeho skúmanie, na komunikáciu, učenie sa, zábavu. S počítačom a digitálnymi technológiami sa v súčasnosti stretá veľké množstvo detí, sú prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou ich ďalšieho vývoja. Účinky počítačov na deti Tým, že umožníme dieťaťu v predškolskom veku spoznať počítač, podporujeme rozvoj jeho tvorivého a kritického myslenia viacerými spôsobmi. Takéto dieťa rýchlejšie spracováva informácie, lepšie vie triediť a zapamätávať si fakty. Pomocou náučných hier si dieťa hravou formou rozvíja nielen svoju tvorivosť, ale i kreatívne myslenie. Konferencia pod záštitou MŠ To, že už aj v materských školách sa venuje problematike digitálnych technológií primera-

ná pozornosť, a že sa postupne stávajú každodennou súčasťou života materských škôl, sme sa presvedčili na odbornej konferencii pod názvom Moderné vzdelávanie v materskej škole, ktorá sa uskutočnila 25. 02. 2010 v Prievidzi pod záštitou podpredsdu vlády a ministra školstva SR Jána Mikolaja. Odbornú konferenciu organizačne zabezpečovala Spoločnosť pre predškolskú výchovu. Cieľom konferencie bolo priblížiť efektívne využívanie počítača a ďalších digitálnych technológií vo výchovno – vzdelávacom procese v materskej škole, podporiť aktívne využívanie informačno – komunikačných technológií v predprimárnom vzdelávaní a poznať moderné informačné a komunikačné technológie a elektronické didaktické pomôcky, vedieť ich tvorivo využiť v praxi. Odzneli tu veľmi zaujímavé a podnetné príspevky, ktoré poukázali na význam využívania digitálnych technológií v praxi materských škôl. Oboznámili sme sa s konkrétnymi edukačnými softvérmi na rozvíjanie matematických kompetencií, psychomotorických, sociálnych, kognitívnych, ale aj komunikatívnych. Uvedomili sme si, že je veľmi dôležité starostlivo vyberať a utvárať softvérové prostredie a rovnako primerane ho aj využívať v predprimárnom vzdelávaní. Mgr. Babčanová Iveta, riaditeľka MŠ

MODERNÁ ŠKOLA  MODERNÉ UČENIE Už od septembra 2009 sa tešíme z nových šiat našej Základnej školy vo Valaskej. Vyzerá úžasne, moderne. Aby bola celkom dokonalá, podľahla zmenám aj zvnútra, a to tak, aby sa zlepšili podmienky vyučovania. Pribudlo úplne nové zariadenie do špeciálnej učebne chémie, zaviedol sa internet do každej triedy a inštalovali sa interaktívne tabule do všetkých kmeňových tried na 1. stupni spolu s dataprojektormi, počítačmi či notebookmi. Túto inštaláciu sme dokončili vo februári. Aj počítačová učebňa pre malých žiakov je na veľmi dobrej úrovni. Je zrejmé, že patríme k najlepšie vybaveným školám v okrese Brezno. Možnosť prístupu k modernej technike na každej vyučovacej hodine nadchol všetkých vyučujúcich a otvoril im dvere k novým moderným formám vyučovania. Absolvovali úvodné školenia a začali tvoriť, pripravovať vlastné prezentácie, interaktívne zošity s vyučovacími hodinami, hľadať a využívať informácie z internetu a ďalších možností a prostriedkov interaktívneho vyučovania. (Interaktívne vyučovanie umožňuje učiteľom živo-interaktívne vyučovať a žiakom živo – interaktívne pracovať. Obraz monitora počítača sa premieta pomocou dataprojektora priamo na tabuľu, žiaci a učitelia môžu elektronickým perom na premietaný obraz priamo na tabuli pracovať - písať, kresliť, zvýrazňovať, dopĺňať, vkladať obrázky.... ) V decembri sme mali možnosť zoznámiť sa s Planétou vedomostí ako s prostriedkom interaktívneho vyučovania. Je to komplexný elektronický vzdelávací systém pokrývajúci hlavné predmety, ktoré sa podľa osnov vyučujú na základných a stredných školách. Digitálny obsah tvoria multimediálne spracované všeobecne platné poznatky z predmetov: matematika, fyzika, chémia, biológia, prírodoveda. Obsah, ktorý je ponúkaný v rámci jednotlivých úrovní a predmetov, sa skladá z približne sto interaktívnych lekcií najvyššej kvality. Každá lekcia obsahuje množstvo multimediálnych prezentácií, názorných videí, animácií, atraktívnych simulácií, ilustrácií, interaktívnych cvičení a aktivít. Planéta vedomostí pozostáva z dvoch samostatných vzdelávacích prostredí s rovnakým digitálnym obsahom – využívajú ho učitelia i žiaci: 1. Vzdelávacie prostredie pre žiakov – je určené pre individuálne štú-

dium v škole alebo doma. Je navrhnuté tak, aby žiaci nadobudli požadované vedomosti intuitívnou, efektívnou a motivujúcou formou. V praxi to znamená, že si žiak v škole, v rámci doštudovania témy alebo doma pri príprave na vyučovanie, otvorí webovú stránku Planéty vedomostí a opätovne si prehrá pokus, výklad, riešenie príkladov, ktorým v škole nerozumel alebo si chce overiť svoje vedomosti v ťažších úlohách. V tomto prostredí môže riešiť aj domácu úlohu. 2. Vzdelávacie prostredie pre učiteľov – učitelia majú v rámci vlastného prostredia k dispozícii ďalšie nástroje, vďaka ktorým si môžu prispôsobiť digitálny obsah vlastným potrebám a potrebám svojich žiakov. (Viac informácií aj s ukážkami na www.planetavedomosti.sk) Planéta vedomostí sa nám zapáčila pre mnohoraké možnosti jej využitia. Aby sme tento program mohli v plnej miere využívať, museli sme sa stať jej vzorovou školou. Kvalitné technické vybavenie a dobre vypracovaný projektový zámer, ktorého autormi boli Magda Vaníková - riaditeľka školy a Štefánia Piliarová - zástupkyňa pre 1. stupeň, rozhodli, že sme sa od marca 2010 stali jednou zo štyroch vzorových škôl Planéty vedomostí v Banskobystrickom kraji. V realizácii projektu sme ešte len na začiatku. Zatiaľ sa zoznamujeme s interaktívnymi lekciami Planéty vedomostí a s otvorenými očami snívame o zrealizovaných na mieru šitých vyučovacích hodinách pre žiakov s množstvom názorných ukážok, o aktívnom individuálnom učení sa žiakov podľa vlastného tempa, o vypracovaných domácich úlohách a testovaniach žiakov cez internet, o domácej príprave žiakov pomocou opätovného prehrávania interaktívnej lekcie, o ešte vyššej vedomostnej úrovni našich žiakov, ktorá im zabezpečí ešte lepší štart do stredných škôl... Radi Vás bližšie zoznámime s interaktívnym vyučovaním priamo u nás v škole. Už teraz všetkých rodičov i širokú verejnosť pozývame na verejnú prezentáciu vedomostí našich žiakov v mesiaci máj: prvý ročník Deň Šlabikára, druhý ročník - Čo sme sa naučili v druhom ročníku, piaty ročník – Ročníková konferencia, šiesty ročník – Portfólio triedy. Tešíme sa na Vašu návštevu! Mgr. Štefánia Piliarová

STRANA 7


ÚSPECHY ŽIAKOV ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY VO VALASKEJ V ŠKOLSKOM ROKU 2009/2010 Kvalitu pedagogického procesu na našej škole dokazujú aj rozmanité úspechy našich žiakov v jazykových, prírodovedných, literárnych a športových súťažiach. V súťaži cezpoľný beh okolo Mostárne boli úspešní žiaci Filip Kramla, Radoslav Kubaliak, Matúš Kúdelka, Adam Krbila. V jednotlivých kategóriách obsadili 2. a 3. miesta. Na turnaji v minihokeji v Aréne Brezno reprezentovali našu školu žiaci 1.stupňa Radovan Čief, Filip Uhrin, Matúš Babiak, Andrej Trunek, Jakub Štempeľ, Matúš Kováč, Patrik Hadžega, Lukáš Levík. Zisk 3.miesta je pekným úspechom. Pekné 2.miesto obsadili aj diev-

čatá v okresnom kole vo volejbale Ivana Fábryová, Ivona Kubaliaková, Viktória Adamcová, Klaudia Kvaková, Michaela Starke, Viktória Dunajská, Karolína Sabljič. Najväčšie úspechy dosiahli žiaci účasťou v obvodných a okresných kolách. Výborné umiestnenie niektorým zabezpečilo postup do krajských kôl. 1.miesto v okresnom kole matematickej olympiády získala žiačka Martina Šneková. V okresnom kole olympiády nemeckého jazyka obsadil 2. miesto Matej Mik-

VYSKÚŠALI SME SI HERECKÝ TALENT

Počas prázdninovej činnosti 23. a 24. februára 2010 s deťmi sme navštívili Banskú Bystricu. Rozhodli sme sa cestovať vlakom, čo sa deťom páčilo. Cesta nám rýchlo ubehla a ani sme sa nenazdali boli sme v Banskej Bystrici. V utorok si pracovníčky Galérie Dominika Skuteckého pre nás pripravili zaujímavý program pod názvom „Dominikov zábavný kufrík“, ktorý deti oboznámil so životom a tvorbou maliara Dominika Skuteckého. Svoju vnímavosť a tvorivosť deti prejavili pri dopĺňaní, dokresľovaní chýbajúcich častí obrázkov, skladaní portrétov. V stredu nás svetom bábok - ich vznikom, pôvodom previedla bábkoherečka pani Alena Sušilová a to priamo v Bábkovom divadle na Rázcestí. Herecký talent si deti mali možnosť vyskúšať pri priamom kontakte s bábkami. Kto vie, možno máme medzi sebou nádejných bábkohercov. Vychovávateľky ŠKD

loš a 3. miesto Matej Datko. Úspešní boli žiaci aj v okresnom kole dejepisnej olympiády. 2. miesto obsadil Matej Veselka a 3. miesto patrí Adamovi Pitoňákovi. Do prvej desiatky úspešných sa dostali aj Annamária Stankovianska, Klaudia Kvaková, Martin Styk a Martin Kurek. V okresnom kole geografickej olympiády nás reprezentovali v jednotlivých kategóriách žiaci Denis Leitner, Igor Podmanický, Michaela Rafajová , ktorí sa umiestnili na 2.mieste, 3. miesto patrí Klaudii Kvakovej. Úspešní v tomto okresnom kole bola aj Annamária Stankovianska, Martin Kurek, Jakub Potančok, Branislav Blažek, Matej Veselka. V literárnej oblasti reprezentovali školu viacerí žiaci. Najvýraznejší je úspech žiakov v okresnom kole Hviezdoslavov Kubín. 1. miesto obsadila Katarína Kureková a 2. miesto Martin Kurek. Obaja postupujú do krajského kola. Ďalším úspechom je 1. miesto v okresnom kole súťaže Čo vieš o hviezdach, kde 1. miesto získala Veronika Weisenbacherová, ktorá postupuje aj do krajského kola. Mgr. Anna Gunišová

Zoznam žiakov ZŠ, ktorí dosahujú výborné školské výsledky 7.A - Matej Veselka, TDH 49, Simona Zelenčíková, Hronská 417 7.B - Karin Kardhordová, TDH 51, Paulína Pepichová, Chalupkova 1 8.B - Lenka Kožová, Partizánska 13, Lucia Krbylová, Cesta osloboditeľov 118, Martin Kurek, TDH 22 9.A - Janka Račáková, Októbrová 6, Martina Šneková, Hronská 59 9.B - Ivana Fábryová, Októbrová 1, Klaudia Kvaková, Štúrova 6 ZŠ Podbrezová 9.B - Patrik Stankoviansky, Piesok Pod dielom Študenti stredných škôl, ktorí boli odmenení za výborné školské výsledky Andrea Ridzoňová, Nám. 1. mája 459, 4.G Súkromné gymnázium, ŽP Terézia Netíková, Cesta osloboditeľov 163, 7.tr. Gymnázium J. Chalupku, Brezno Anna Netíková, Cesta osloboditeľov 163, 4.K Gymnázium J. Chalupku, Brezno Ingrida Štrbová, Švermova 6, 3.D Obchodná akadémia, B. Bystrica Janka Stiková, TDH 454, 3.B SPŠ, Brezno Radka Nezbedová, Školská 448, 3.C Hotelová akadémia, Brezno Lukáš Kosno, Piesok, Robotnícka, 4.B Gymnázium J. Chalupku, Brezno Títo študenti dosiahli v prvom polroku školského roku 2009/2010 výborné študijné výsledky a boli odmenení obcou Valaská sumou 20,-€. Srdečne blahoželáme a prajeme veľa študijných úspechov.

Náš karneval V nedeľu 15.2.2010 to u nás v domove všetko začalo. Celý týždeň sme si pripravovali i li masky k a nevedeli d li sme sa dočkať, d čk ť kkedy d začne č kkarneval.l Každý chcel byť niečím iným: telefónom, Wolkerom, Karkulkou, kovbojom, šašom, pirátom ... . Bolo nás veľa, asi 40 detí. Všetci sme dostali sladkú odmenu za to, že sme sa snažili. Najkrajšia maska bol náš Lukáš – slečna a Robo – Červená čiapočka. Všetci sme sa zabávali a tancovali. O rok sa stretneme znova. Ďakujeme Základnej škole vo Valaskej za zapožičanie telocvične. Za všetky deti písal Tonko Drahoš, VOJ III, Valaská


STRANA 8

Melódie žiakov ZUŠ rozdávali radosť

AFORIZMY

Mesiac február bol pre Základnú umeleckú školu vo Valaskej výnimočný. ZUŠ veľmi úzko spolupracuje s obcou a aktívne sa zapája aj do jej kultúrno-spoločenského života. Organizuje množstvo koncertov, ktoré sa konajú pri rôznych príležitostiach: výchovne koncerty, verejné koncerty, vianočný koncert, učiteľský koncert. Hovorí sa, že s piesňou a pri dobrej hudbe sú chvíle života milšie a radostnejšie. Dôkazom toho sú aj tri významné podujatia, na ktorých sa žiaci našej školy zúčastnili. Rodičovské združenie pri ZŠ vo Valaskej usporiadalo 5.februára 2010 jubilejný 5.ročník školského plesu. Určený bol predovšetkým pre pedagógov, ale aj pre tých, ktorí majú ku škole blízky vzťah. V úvode programu vystúpilo trio v podaní Ivanko Pokoš, Dušan Pokoš - akordeón, Ľubomír Bartoš - kontrabas, predstavili sa ľudovými piesňami z oblasti Horehronia a Detvy. Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču..... Veru, fašiangy sú už za nami. Pristavme sa preto pri tomto veselosťou a všakovakými huncútstvami naplnenom čase a priblížme si

fašiangovú atmosféru dni minulých, ale i tých súčasných. V pondelok 15. februára sa v našej obci konala veľká akcia. Občianske združenie Pekný deň pripravilo fašiangový večer s kultúrnym programom ,,Poďme variť valaštianske kromple“. Žiaci ZUŠ obohatili fašiangovú atmosféru svojím vystúpením. Zazneli ľudové piesne v podaní Katky Kurekovej a jej brata Martina, ktorý ju sprevádzal na keyboarde. Na akordeóne si zahrala Silvia Danove, T. Paprčková, A. Dundovičová, Ľ. Bartoš, pani učiteľka V. Pastorková a pani učiteľka Mgr. art. A Bundová. Zahrali zmes ľudových piesní. V ľudovej nôte pokračovali aj I. Pokoš, D. Pokoš a Ľ. Bartoš. Vystúpenie ukončil M. Kofira na gajdách. 26. februára sme si vo Valaskej pripomenuli 110. výročie narodenia A. A. Baníka a pri tejto príležitosti sa konala slávnostná akadémia a položenie venca k pamätnej tabuli

Nehovor, že nemôžeš, keď nechceš. Pretože prídu veľmi skoro dni, kedy to bude ďaleko horšie: budeš pre zmenu chcieť a potom už nebudeš môcť. (Honoré de Balzac) Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše. (Matka Tereza) Priateľ je niekto, kto pozná pieseň v tvojom srdci a dokáže ti ju zaspievať, keď si sám a zabudol si slová. Sú štyri veci v živote, ktoré nevrátiš späť: kameň, ktorý si hodil, slovo, ktoré si vyriekol, príležitosť, ktorú si prepásol, čas, ktorý si premrhal.

Cesta za umením

Hučko. Účinkujúce deti ukázali svoj talent, úspechy dosiahnuté počas uplynulého obdobia, radosť z hudby a zároveň potešili srdiečka všetkých poslucháčov. Poďakovanie patrí všetkým pedagógom ZUŠ vo Valaskej, ktorý rozvíjajú umelecký vkus prostredníctvom vyučovania hry na nástroji, verejného, interného a mimoškolského vystupovania žiakov v rámci kultúrnospoločenského života. Vlasta Pastorková

na Kaplnke sv. Jána vo Valaskej. Slávnostnej akadémie sa zúčastnili aj žiaci a pedagógovia ZUŠ. Zazneli skladby v podaní M. Dundovičovej, a M. Veselku. Predstavilo sa flautové kvinteto: M. Veselka, M. Kúdelková, E. Kofirová, I.

Foto: Barbora Strmeňová a Danka Králiková Vidieť tvorbu profesionálnych autorov maľby, kresby, grafiky či sochy je pre každého výtvarníka, ktorého zaujíma umenie, veľkým obohatením … Keďže výtvarná výchova nie je len o tvorbe , ale aj o spoznávaní umenia, vyhliadli sme si spolu so žiakmi Výtvarného odboru ZUŠ - Valaská na 10.marca 2010 niekoľko zaujímavých výstav v Banskej Bystrici. Prvou bola výstava „JARNÝ SALÓN“ v priestoroch múzea SNP, kde sme videli prierez tvorbou výtvarníkov na rôzne témy. Nasledovala fascinujúca výstava „FIGURAMA“ v priestoroch Stredoslovenskej galérie na Námestí Š. Moysessa, kde sme obdivovali najrôznejšie techniky a pohľady na tému ľudského tela od štúdijných -realistických až po veľmi pútavé výtvarné experimenty. Našou treťou zastávkou bola veľmi pozoruhodná výstava „GRAFIKA SYMBOLISTOV“. Tu sme tak povediac naživo videli diela legendárnych autorov gfafiky z prelomu 19.a 20. storočia ako Max Švabinský, František Bílek či Jan Zrzavý. Za jedno dopoludnie sme videli množstvo zaujímavého a myslím, že pre všetkých to bol príjemne strávený čas, plný inšpirácií do budúcnosti... text + foto: Mgr. Rastislav Turňa

STRANA 9


Pán učiteľ Anton Kúdelka (1906-1991)

V tomto roku oslávime 540.výročie založenia našej obce. Pripomeňme si výnimočnú osobnosť – pána učiteľa Antona Kúdelku, ktorý pri príležitosti 500-ročnice Valaskej bol hlavným „režisérom“ veľkolepých osláv a bol autorom publikácie 500 rokov obce Valaská. Je potrebné vyzdvihnúť prínos tohto učiteľa nielen pre školstvo, ale aj pre kultúru, históriu a zachovanie kultúrneho dedičstva obce. Učiteľ Anton Kúdelka bol zo „starej“ školy. Ovládal a dokázal učiť ktorýkoľvek predmet, pretože voľakedy sa od tejto profesie vyžadovali všeobecné znalosti a schopnosti. Popísal nespočetné množstvo strán obecnej kroniky, kde zaznamenával

aj údaje o významných osobnostiach podložené fotografiami. On sám bol veľmi skromný človek, a preto materiály o ňom sa mi hľadali ťažko, zvlášť keď „dolná“ základná škola, kde pôsobil, už dávno slúži inému účelu. Keď som v r. 2006 písala článok do Valaštianskeho hlásnika pri príležitosti 100-ho výročia narodenia pána učiteľa, vtedy som si predsavzala zistiť toho viac o jeho mimoriadne plodnom živote. Pretože pán učiteľ pôsobil aj v Mýte pod Ďumbierom, navštívila som spisovateľku pani Boženu Bobákovú. Povedala mi o ňom, že spolu so spisovateľom Františkom Švantnerom boli dušou celej bystrianskej doliny. Nedá mi nespomenúť, ako si na

svojho triedneho učiteľa spomína jeho bývalá žiačka Monika McTiernan, rod. Siládiová, žijúca v Anglicku. Povedala mi nasledovné slová: „Raz som sledovala takú reláciu, kde sa ľudí pýtali, kto najviac ovplyvnil ich život. Túto otázku som si položila aj ja, a odpoveď bola jednoznačná. Bol to môj triedny učiteľ Anton Kúdelka. Povedal nám, svojim žiakom, že ak chceme /nie že musíme/ učiť sa navyše matematiku, fyziku a chémiu, môžeme chodiť do školy o hodinu skôr. Vyzerala som ho zavčasu ráno, v zime ešte potme a cestou sa k nám pridávali ďalší spolužiaci. Vďaka nemu som sa rozhodla pre technickú školu a vďaka môjmu povolaniu som sa zoznámila s mojím manželom, ktorého som nasledovala do jeho domoviny, do Anglicka. Nikdy som však nezabudla na rodnú Valaskú ani na svojho triedneho učiteľa.“ Stretnutie s dcérou a synom pána učiteľa Antona Kúdelku zavŕšilo moje úsilie získať o ňom potrebné informácie. On sám, štýlom jemu vlastným, napísal pre svoje deti životopis, ktorý mi poskytli, za čo im aj touto cestou ďakujem. Mária Luptáková

Bol B ol ssom om jjeho eho žiakom žiakom Pán učiteľ Anton Kúdelka ostáva v mojich spomienkach ako výrazná učiteľská osobnosť a je jedným z tých, ktorí mali na rozvoj mojej osobnosti významný podiel. Vzdelanosť je vzácne dedičstvo, nazhromaždené skúsenosťami a poznatkami ľudstva. Úroveň, na ktorej dnes stojíme, bola budovaná po stáročia. Učitelia sú tí, ktorí nám toto dedičstvo ponúkajú. Snažiť sa dosiahnuť pochopenia toho, čo vykonali a objavili predošlé generácie, je prejavom uznania a našej vďačnosti za dosiahnutú úroveň poznania a pokroku. Výnimočnosť pána učiteľa Kúdelku bola v tom, že dokázal vdýchnuť akémukoľvek učebnému predmetu niečo, čo ma upútalo, zaujalo a spôsobovalo mi radosť načúvať mu a cítiť duchovné spojenie s múdrym človekom. Charizma pána učiteľa spôsobovala, že školské predmety sa v jeho rozprávaní menili na vzrušujúce príbehy, či okrídlené básne. Jeho vzdelanosť a odborný rozhľad obsiahli snáď všetko, čo sa na škole vyučovalo. Ako žiak, už vtedy, som si uvedomil, že vo vyučovaní a výchove osobnosť učiteľa je všetkým. Ďakujem, pán učiteľ. Ivan Karak

Zo života nášho otca Antona Kúdelku

V posledných rokoch života nášho otca sme sa s ním Valaskej, živote í veľakrát ľ k át rozprávali á li o V l k j o ži t našich rodičov a otec nám rozprával ako vnímal svoj život. A toto sú jeho myšlienky, ktoré nám utkveli v pamäti. „ Pod rozkvitajúcimi jabloňami začal môj život. V najkrajšom mesiaci roka, siedmeho mája 1906, keď príroda roztvorila svoju pestrofarebnú náruč, vykročil som bosou nôžkou do tohto sveta. Privítala ma už početnejšia rodina, predo mnou darovala moja mama život už dvom sestrám – Agnese a Amálii. Mňa pomenovali Anton. Až neskoršie, v zrelom veku som pochopil nevšedný zámer mojich rodičov s menami, ktoré sa začínali na písmeno A. V treťom či štvrtom dome od večného Hrona v obci Valaská som prežil svoje detstvo a potom bez pár rokov celý život. Prvá škola v rodnej dedine, meštianka v Brezne a napokon mládenecké roky s knihou v ruke vo vinohradoch nad mestom Levice. Študoval som na učiteľskom ústave v Leviciach. Vybral som si učiteľské povolanie a neľutoval som po celý svoj život. Prinášalo mi nevšedné krásne chvíle s deťmi, mládežou, s ich iskrou po vzdelaní. Prvýkrát, s očakávaním som vstúpil do triedy v škole v Muránskej Lehote pod Muráňom. Tak, ako dieťa nikdy nezabudne na svojho učiteľa, pred mojím vnútorným zrakom sa po celý život premietalo moje prvé učiteľské miesto. Po rokoch som prijal miesto správcu školy v Mýte pod Ďumbierom. Znovu som sa zoznamoval s novou mládežou, s ich rodičmi a získa-

val som dlhotrvajúce vzácne priateľstvá. Rád som na toto pôsobisko spomínal, už aj preto, lebo som cítil blízkosť rodnej obce, ktorá bola na skok a rodičov som často navštevoval. Býval som rovno v škole, v učiteľskom byte. Vo voľnom čase, aj keď ho nebolo nazvyš, hlavne cez prázdniny, som sa venoval maľovaniu, zvečňovaniu okolitej prírody okolo Ďumbiera. Pri svojich maliarskych potulkách som prebýval v starej horárni pod Ďumbierom spolu so svojim priateľom Františkom Švantnerom, ktorý tu písal svoju novelu Malka. Tu som spoznal aj svoju životnú lásku – Helenu. Jej rodnou obcou bola tiež Valaská a mala pekné zamestnanie. Bola v styku s celým svetom – pracovala na pošte. Keď som ju bol na Štedrý večer pýtať od rodičov za ženu, a keď ma potom odprevádzala ku krížu nad Valaskou, po ceste nám hrala cigánska hudba, ktorú som najal. V Mýte pod Ďumbierom sa mi narodil syn a dcéra. Po vojne, so snahou po vyššom vzdelaní som absolvoval štátnu skúšku a zišiel som kúsok nižšie od Mýta pod Ďumbierom – na štátnu meštiansku školu do Podbrezovej. S rodinou som býval v rodinnom dome na Piesku – už som bol skoro v rodnej obci. Gratuláciou k mojim päťdesiatinám bolo učiteľské miesto na Osemročnej strednej škole v rodnej Valaskej – novej peknej budove, ktorú som v budúcich rokoch pomáhal zveľaďovať.“ Ako jeho deti si často spomíname na sťaho-

vanie do vlastného rodinného domu vo Valaskej. Otec bol už v rodnej obci, a preto mohol tejto škole venovať podstatný čas svojho najzrelšieho veku. Okrem výučby, školskú mládež viedol k pracovitosti, svedomitosti, viedol rôzne záujmové krúžky. Požíval úctu medzi rodičmi svojich žiakov, u ktorých bol obľúbený. V obci sa venoval rôznym verejným aktivitám, nacvičoval divadlo, spevokol, s nadšením sa podieľal na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach. Pracoval v zbore pre občianske záležitosti, bol kronikárom obce Valaská. V rodinných vzťahoch – dlhé roky bol v kontakte so svojimi sestrami, hlavne s Málikou, ktorej pomáhal pri výchove synovca Miloša Švantnera, ktorého podporoval v štúdiu a bol mu veľmi blízky. To zanechalo v ňom pekné spomienky na mladé učiteľské roky. Do sedemdesiateho roku svojho života pracoval v rodnej obci, naša mama zomrela a preto ďalší život prežil v blízkosti nás v Banskej Bystrici. Všemožne nám pomáhal pri našich začiatkoch do života po všetkých stránkach. V posledných rokoch svojho života sa vrátil k svojmu najmilšiemu koníčku a namaľoval ešte niekoľko krásnych obrazov z prostredia dedinskej školy a Tatier, ktoré doteraz zdobia naše domovy. Tešil sa zo svojich šiestich vnúčat, ktoré ho mali veľmi v láske. Jeho bohatý, plodný a pracovitý život sa skončil vo veku 86 rokov v októbri 1991. dcéra Lucia a syn Igor


STRANA 10

CHRÁŇME SI MIER Obec Valaská a ZO SZPB vo Valaskej z príležitosti 65. oslobodenia obce zorganizovali pietny akt. Za zvukov dychovej hudby, spevokolu a položením kytíc k obidvom pomníkom sme si uctili padlých bojovníkov za slobodu. Nezabúdame na tých, ktorí preliali svoju krv preto, aby sme my mohli žiť v mieri. Vojna je veľké zlo. Chráňme si mier a nedopusťme, aby ďalšie generácie prežívali hrôzy vojny. E. K.

Kytica od Valašťanov nebola posledná Dôchodcovia – milovníci prírody položili kyticu vďaky na hrob padlých rumunských vojakov II. svetovej vojny. Hrob sa nachádza na rozhraní breznianskeho a valaštianskeho chotára zvaný Čachov po valaštiansky Hnusnô.


Ďaleko od svojej vlasti Pred 65. rokmi zvádzali oslobodzovacie vojská Československej armády a po boku Rumunskej armády krutý a neľútostný boj s fašistickou nemeckou armádou za oslobodenie našej obce – Valaskej, Hronca, Osrblia a postupne aj ďalších obcí pozdĺž údolia rieky Hron. Bol to náročný a veľmi ťažký boj v zložitom, členitom a kopcovitom teréne na úpätí geografického územia Čachovo a Hnusnô. Zhodou okolností je to miesto troch samostatných hraničných chotárov – Brezna, Čierneho Balogu a Valaskej. Z neho je nádherný výhľad na panorámu Nízkych Tatier, ktoré ľudovo voláme Hoľami. Z tohto miesta vidieť Jaseňské hole, Chopok, Ďumbier a od Čertovice ďalšie, až po Kráľovú hoľu. A z tohto nádherného miesta sa pred 65. rokmi rozsievala smrť. Na tomto mieste, pre Nemcov strategickom, mali dokonale vybudované obranné postavenie. Z tohto miesta rozličnými zbraňami – ako sú mínomety, kanóny, ťažké guľomety a protitankové ručné zbrane ostreľovali mesto Brezno a jeho okolie. Kanónmi Čierny Balog. Tu došlo k bezprostrednému stretu bojov, pri ktorom sa používali automatické pušky, samopaly a ručné granáty. Tieto boje trvali dlhých 6 týždňov. Vyžiadali si veľa ľudských životov na obidvoch stranách. No najviac zahynulo rumunských vojakov, ktorí bojovali ďaleko od svojej vlasti a položili svoje životy aj za slobodný život občanov obce Valaská. Prevažná väčšina padlých vojakov bola v priebehu šesťtýždňových bojov pochovaná na oslobodenom území do provizórnych hrobov. Stalo sa, že sa telesné pozostatky našli až po prechode frontu. Títo vojaci boli pochovaní do spoločného hrobu na mieste, kde boli nájdení. Takto bolo pochovaných niekoľko rumunských vojakov v katastrálnom území našej obce v lokalite Hnusnô. Bolo to dočasné miesto ich odpočinku. Po skončení vojny všetky jej obete iných národností kdekoľvek pochované, boli exhumované a postupne premiestňované do centrálnych hrobov obetí druhej svetovej vojny. V tomto prípade do Zvolena. Na miestach, kde boli pôvodne pochovaní, zostali pamätníky a symbolické hroby. Takýto hrob je aj v lokalite Hnusnô. Na toto miesto pozval pán Jozef Kučera skupinu občanov, ktorí pri príležitosti 65. výročia bojov a blížiaceho sa výročia oslobodenia obce Valaská 6. marca, položili kyticu vďaky a uctili si ich pamiatku. Podrobnejšie o tomto podujatí porozpráva Jožko Kučera, v článku Kytica od Valašťanov nebola posledná. Cestou sme spomínali na rôzne životné príbehy z minulosti aj zo súčasnosti. Pri Badinkovej usadlosti sme si aj zaspievali pieseň „Šuhaju, šuhaju, v pajti ťa hľadajú, štyri kone vrané, obroku nemajú“. Vo svojich mysliach a spomienkach sme sa vrátili do obdobia spred 65 rokov. Želali sme si, aby sa už nikdy neopakovali hrôzy tých čias. Martin Švantner

Ako k tomu došlo? S pribúdajúcimi rokmi okrem iného ubúda aj zdravie. A prechádzka prírodou je pre zdravie najlepší relax. Na našich prechádzkach som sa aj ja dozvedel o spomínanom hrobe. Hoci som mal na sklonku II. svetovej vojny iba päť rokov, predsa si na jednu skutočnosť pamätám. Bývali sme v strede dediny, v tej dobe v pivnici, lebo to bolo bezpečnejšie a aj tak hore v kuchyni a v izbe bývali Nemci. Jednej noci sa na dverách ozval buchot. Richtár Šimon Barzík chodil s nemeckým sprievodom verbovať chlapov na kopanie bojových opevnení na spomínanom mieste, kde sa hrob nachádza. Odtiaľ vidno celé Brezno, ako na dlani. Kým richtár prehováral otca, z dvora sa ozývalo: weg, weg, arbeit, arbeit. Na tieto slová si pamätám, lebo ako chlapci sme si to neraz opakovali. Otcovi neostávalo nič iné, len sa obliecť a nasledovať ostatných. Toto sa opakovalo niekoľko nocí. Samozrejme, v pivnici bolo zakaždým veľa plaču, veď nás, bolo t. č. päť detí. Najstaršia bola sestra Anna, mala sotva 13 rokov a najmladšia Mária mala rok. Práve sa učila chodiť na krivej hlinenej pivničnej podlahe. S nami bývala aj stará mama, ktorá stratila muža v I. svetovej vojne. V tejto spomínanej lokalite medzi Breznom a Valaskou boli najtuhšie boje. Treba pripomenúť, že Brezno bolo oslobodené 31. januára 1945 a Valaská bola oslobodená 6. marca 1945. Na týchto miestach sa občas stretneme s mnohými Valašťanmi netušiac, čo sa tu pred 65 rokmi dialo. Ostala tu táto pamiatka- hrob padlých vojakov, ktorí bojovali za oslobodenie našej dediny, vlasti a predovšetkým proti fašizmu. Oslovil som hŕstku našich ľudí, či by sme si neuctili týchto bojovníkov za slobodu, položením kytice na hrob, o ktorom síce nevedeli,

ale s veľkým pochopením sa k tejto myšlienke pridali. Boli to Marta Petrová, Mgr. Marta Babjaková a Zuzka Dianišková. Už nás bolo päť a o dva dni desať. Kyticu nám zabezpečila pani D. Králiková, naša kultúrna referentka. 25.februára o 14.00 hodine sme vykročili na trojhodinovú túru. Hrdinom pochodu bol neúnavný a nestarnúci Martin Švantner, ktorý vo veku 81 rokov nemal žiaden

problém s dosť ťažkým terénom. V nižších polohách bol terén rozbahnený a vo vyšších bolo hodne snehu. Po príchode na miesto, účastníčky akcie upravili hrob a nás chlapov zaujal kótový kameň, s označením výšky 741 m neďaleko hrobu, kde sa schádzajú alebo delia tri chotáre: brezniansky, čiernobalocký a valaštiansky. Hodno spomenúť, že odtiaľ je možno najkrajší pohľad na panorámu Nízkych Tatier od Kráľovej hole po Prašivú. Po upravení hrobu sme položili kyticu a zapálili sviečky. Pán Martin Švantner, rodák z Čierného Balogu, ktorý v čase vojny mal 16 rokov, nás obšírnejšie oboznámil s priebehom oslobodzovacích bojov v nášom okolí. Spokojné pohľady účastníkov akcie zatieňuje vyblednuté miesto na pomníku, z ktorého bola odcudzená pamätná tabuľa – vlani tam ešte bola. Nedá sa vysvetliť a pochopiť vandalizmus, ktorý bol spáchaný na tomto mieste. Normálnemu človeku je smutno nad hanobením pietného miesta. Čo dodať na záver? Všetci účastníci tejto akcie sa rozišli s dobrým pocitom a prianím, že táto kytica od Valašťanov nebola posledná. Jozef Kučera

STRANA 11


DEŇ EURÓPY Čo o je Deň Európy? Zrejme len veľmi málo ľudí v Európe vie, že 9. mája 1950 50 sa urobil prvý krok k tomu, čo je dnes známe ako Európska únia. A v kalendári kalendári, alebo v masovo-komumasovo komu nikačných prostriedkoch sme narazili na zmienku o tom, že 9. máj je „Dňom Európy“. Aký je jeho význam? V tento deň v Paríži, na pozadí hrozby tretej svetovej vojny, ktorá opanovala celú Európu, francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predniesol zástupcom medzinárodnej tlače deklaráciu, vyzývajúcu Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny na to, aby spojili svoju výrobu uhlia a ocele, ako „prvý konkrétny základ Európskej federácie“. To, čo navrhoval, bolo vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie uhoľného a

oceliarskeho priemyslu, teda odvetví, ktoré v tom čase boli základom celej vojenskej moci. Krajiny, na ktoré sa obracal, sa takmer zničili v strašnom konflikte, ktorý po sebe zanechal pokonflikte po cit materiálnej a morálnej skazy. Všetko sa teda začalo toho dňa, preto sa počas milánskeho summitu čelných predstaviteľov EÚ v roku 1985 rozhodlo, že 9. máj bude „Dňom Európy“. Tento deň sa oslavuje od roku 1986 a je príležitosťou na aktivity a oslavy, ktoré približujú Európu jej občanom a zbližujú národy únie. Pri tejto príležitosti si pripomeňme aj iné symboly Európskej únie: Vlajka s kruhom dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí, Hymna, ktorá vychádza z „Ódy na radosť“ z Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena, Heslo „Zjednotení v rozmanitosti“ a mena euro (€). PhDr. Slávka Piliarová

Obec Valaská Vás pozýva na hudobno – slovný program pri príležitosti Dňa matiek

Materinská moja reč, ktorý sa uskutoční v nedeľu 9. mája 2010 o 16.00 hodine v Kultúrnom dome vo Valaskej Účinkujú: Darinka Laščiaková – speváčka ľudových piesní Vladimír Dobrík – moderátor a spevák Igor Bázlik – hudobný skladateľ a klavirista Roman Malatinec – fujarista Spoluúčinkuje Spevokol MO MS vo Valaskej

Srdečne Vás pozývame

O Vansovej Lomničke Štyridsaťtri rokov uplynulo odvtedy, ako slovenské dievčatá, ženy a matky začali chodievať do Lomničky na svoje podtatranské poetické púte. Svojím umeleckým prednesom poézie a prózy dodnes dávajú hold veľkej osobnosti, priekopníčke slovenského ženského emancipačného hnutia, spisovateľke Terézii Vansovej, ktorá sa celý svoj život usilovala o kultúrne povznesenie slovenskej ženy. Vansovej Lomnička sa stala celoslovenským festivalom umeleckého prednesu žien a je jedinečná práve preto, že ju majú „v rukách „ ženy. Aj ženy našej obce, pod záštitou SSŽ, sa tejto prehliadky zúčastňujú. Od roku 1998, keď začala v Brezne pracovať Okresná organizácia Únie

žien Slovenska, pravidelne každý rok, ženy všetkých vekových kategórií, neúnavne, napriek ťažkostiam podporujú tradíciu a píšu históriu Vansovej Lomničky v našom okrese. A ženy z Valaskej sú pri tom organizátorky, recitátorky a aj v porotkyne. Chcem im všetkým poďakovať a pozdraviť slovami básnika Milana Rúfusa. Buďte aj ďalej recitujúce matky, prítomné, či budúce. Obidve – matka i báseň sú strážou života. Čo je báseň? Hviezdny kameň do ľudskej hliny vsadený. Sestričky opatrujte plameň. Trochu sa zmráka na zemi. Emília Gibalová foto: Ján Šulej

Jednota dôchodcov bilancovala Koncom februára 2010 sa uskutočnila schôdza ZO Jednoty dôchodcov Slovenska vo Valaskej, aby zhodnotila svoju činnosť za rok 2009. Po otvorení zúčastnených privítal podpredseda JD Ing. Stanislav Nemky. Predsedkyňa Mgr. Kúdelková prečítala podrobnú správu o činnosti ZO JDS za uplynulý rok. ZO JDS má bohatú a aktívnu činnosť. Snaží sa naplánovaný plán práce plniť, čo sa jej až na malé výnimky darí. V tomto roku sú tiež naplánované podujatia zamerané na aktívne prežívanie dní jesene života dôchodcov. Neuzatvárajú sa do seba, ale naopak . Spestrujú a spríjemňujú si všedné dni, v ktorých sú mnohí osamotení, obohacujú sa o nové zážitky. Dúfame, že sa v naplánovanom programe bude dariť aj v tomto roku. Bez podpory obecného úradu a sponzorov by sa to ťažko podarilo. Preto chceme poďakovať všetkým, ktorí pomáhajú plány organizácie realizovať. E. K.

Čím žije náš spevokol

Hudba je sila, ktorá vchádza do nášho organizmu a prináša nám pocit uspokojenia, radosti z naplnenia našich predsavzatí. Teší nás, že vystúpenie nášho speváckeho zboru pri MO MS pri rôznych príležitostiach prináša poslucháčom radosť a pohodu, a že, aj v tomto roku prispeli k dôstojnému priebehu slávnostnej akadémie, ktorá sa konala pri príležitosti 110. výročia narodenia A. A. Baníka, významného kultúrno – historického pracovníka, bibliotekára, knihovníka, archivára a sociológa. Piesňami V tej našej deZaspala Aničdinke, Janíčko Žltovlas, d Ž Valaštiansky richtár, sme vniesli kka a Valaštiansk do sŕc prítomných d prítomný nezabudnuteľné

chvíle. 5. marca sme si pripomenuli 65. výročie oslobodenia obce. Za sprievodu dychovej hudby a spevokolu MO MS sme položili kytice kvetov k pomníkom padlých, kde naše hlasy zazneli v piesňach Kto za pravdu horí a Dedinka ty moja rodná, krásna. 7. marca sme prijali pozvanie od našej susednej obce Hronec, kde sme si tiež pri príležitosti 65. výročia oslobodenia uctili pamiatku padlých v druhej svetovej vojne. Naše kroky budú aj naďalej smerovať do našej cvičebne, kde hlasovými skúškami obohatíme náš repertoár novými skladbami. Chceme, aby slová vďaky, uznania a chvály dávali nášmu snaženiu zmysel, silu a elán do ďalšieho obdobia. Milena Kúdelková organizačná vedúca spevokolu


STRANA 12

Predstavujeme strany, ktoré Blížia sa parlamentné voľby a pred občanmi Valaskej bude stáť otázka koho voliť. Predstavujeme vám na tomto mieste strany, ktoré vo Valaskej vyvíjajú nejakú aktivitu, alebo ktoré tu aspoň majú svojich voličov. Strany predstavia ich miestni funkcionári, alebo aktivisti, alebo sa na predstavenie použili všeobecne známe informácie. O každej z nich je tu stručná informácia o ich činnosti a o dôvodoch, prečo by občania mali voliť práve ich. Názory majú pestré a bude si z čoho vyberať. Texty a fotografie – Ing. Jozef Kán

HZDS – Hnutie za demokratické Slovensko Predsedníčka miestnej organizácie Daniela Večeřová Koľko členov má miestna organizácia a akú vyvíja činnosť? Aktívnych členov máme 26, voľakedy ich bolo viac, ale veľa ich pomrelo. Robievame výročné schôdze, aj keď s prestávkou a keď treba, ako napríklad pred voľbami, potom sa zídeme na ich prípravu, delegujeme členov volebných komisií, pripravujeme kandidátov do obecného zastupiteľstva. Teraz máme v zastupiteľstve jedného poslanca. V čom je HZDS lepšie než ostatné strany a prečo by ho ľudia mali voliť? Strana podporí rast zamestnanosti, zvýšenie prídavkov na deti. Odmieta zvýšenie veku odchodu do dôchodku ako aj zmenu valorizácie dôchodkových dávok. V oblasti justície bude presadzovať odstránenie prieťahov v súdnom konaní. Prioritou bude aj kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, presadzovať bude zreálnenie príjmov za zdravotné úkony a odstránenie šikanovania občanov pri posielaní pacientov na odborné vyšetrenie k špecialistovi, kde dnes treba odporúčanie obvodného lekára (ktoré si treba vystáť v čakárni).

KSS – Komunistická strana Slovenska Predseda miestnej organizácie a člen OV KSS Štefan Haľko Koľko má členov miestna organizácia a akú vyvíja aktivitu? Teraz máme 10 členov. Voľakedy toho bolo viac, ale mnohí pomreli a mladých tam nedostaneš. Poslancov miestneho zastupiteľstva teraz nemáme, aj keď kandidátov sme mali. V čom si myslíš, že je KSS lepšia než ostatné strany? KSS za ostaných 20 rokov nebola pri rozkrádaní majetku, aj vlastný majetok KSS si vzala SDĽ a Ľuptákovo ZRS. KSS nebola pri mečiarovskej privatizácii, v čase najväčšieho svinstva, keď sa podniky rozdávali kamarátom. Za 40 rokov vládnutia ľudia pod vedením KSS budovali republiku, aby potom títo mali čo rozkrádať. Robili sa aj chyby, napríklad päťdesiate roky, keď sa robili čistky, odstraňovali sa protivníci, ale veď to sa robí aj dnes, v čase demokracie, dokonca mafiánskym spôsobom, odstreliť, ako napríklad Duckého. Prečo by ľudia mali voliť KSS Máme síce zatiaľ nízke preferencie 1,2%, ale na to má vplyv aj výchova mladých v škole, kde sa neučia o takých udalostiach ako je SNP. Na rozličných historických výročiach ja nevidím mladých ľudí, len starých. KSS je jediná strana, ktorá vždy hájila záujmy robotníkov a ostatných pracujúcich. Nie kapitalistov a zbohatlíkov, ale pracujúcich, ľudí od roboty, ktorí sa živia poctivo čisto len rukami. Keby sa KSS dostala do parlamentu, asi by nezostavovala vládu, ale boli by sme pri tvorbe zákonov v prospech pracujúcich ľudí. Ako sa znášaš so synom, ktorý je skôr stúpenec Kotlebu? No ja ho za to kritizujem, ale každý má svoju slobodnú vôľu, ja nemôžem nikomu nič diktovať.

KDH – Kresťansko - demokratické hnutie Predsedníčka miestnej organizácie Soňa Rafajová Koľko členov má miestna organizácia KDH a akú vyvíja činnosť? Teraz máme už len 15 platiacich členov, ale boli aj lepšie časy. V obecnom zastupiteľstve máme jedného poslanca. Boli sme prvou novou organizáciou po revolúcii pod názvom Kresťansko – demokratický klub, v ktorom bolo až 211 členov. Zakladal ho aj pán farár Jakubík, ktorý vtedy dosť pomáhal pri činnosti VPN. Po premene klubu na politickú stranu dosť ľudí odtiaľ vycúvalo a časom štvrtina členov pomrela. Klub KDK bol aj liahňou budúcich členov SNS a HZDS. Dnes už máme názov KDH. Členský príspevok je 2 eurá. Tabuľu na námestí rediguje Katka Paprčková a pán farár. Podieľame sa aj na takých podujatiach, ako je pravidelný výstup na Ďumbier a podobne. V čom je KDH lepšie než ostatné strany a prečo ho majú ľudia voliť? Máme fešáka nového predsedu Janka Figeľa, s ktorým som aj sedela na sneme. No ale teraz vážnejšie: KDH sa nevzdáva kresťanských a morálnych zásad. Má vždy na pamäti známe heslo „Dedičstvo predkov zachovaj nám panne“. V žiadnej inej strane nenachádzam dôraz na tieto hodnoty. KDH podporuje viacčlenné rodiny. Podporuje aj hnutie Fórum života (na ochranu života nenarodených detí pred potratmi). Všetky zmluvy štátu s podnikmi by mali byť zverejnené v kompletnom znení, žiadne utajené miesta, ešte pred ich účinnosťou, aby sa zabránilo neobjektívnemu rozhodovaniu, korupcii atď. KDH znamená aj nádej na lepší rozvoj dedín, lebo tam máme aj širšiu členskú základňu a viac voličov.

Naše Slovensko Peter Haľko – aktivista strany. Ako sa vám podarilo registrovať stranu do volieb? Strana je neoficiálnym nástupcom zrušenej Pospolitosti. Niektoré médiá aj politici to však s kritikou Pospolitosti preháňali. Členovia a sympatizanti Pospolitosti predsa nechodia demonštrovať proti slušným ľuďom, ani proti Rómom všeobecne. Nikoho sme predsa nezbili ani nevyzývame na násilie. Chodíme hlavne tam, kde sa Rómovia z osád a mestských get nepracú do kože a svojim vystupovaním a násilnou kriminalitou strpčujú život slušným ľuďom. Aj ten zbytočný konflikt s vodnými delami a kameňmi na východe vyvolala polícia. Na políciu sa po tomto zásahu zosypala vlna kritiky a starosta, ktorý na to dal pokyn, už tam nestarostuje, ani polícia po tomto konflikte už do pokojných protestov nezasahuje. Prečo by ľudia mali voliť práve vašu stranu? Dôvodov je niekoľko. Máme čisté ruky, lebo aj množstvo trestných oznámení na pána Mgr. Kotlebu skončilo naprázdno. Snažíme sa chrániť pokoj slušných občanov pred nespratnou časťou rómskeho etnika a máme pritom aj značnú podporu miestnych občanov. Občania tento problém pokladajú za veľmi vážny. Stačí sa pozrieť aj na výsledky volieb župana, kde pán Mgr. Kotleba získal 10,5 % hlasov. S týmto výsledkom by sme sa pohodlne dostali do parlamentu. V programe máme aj množstvo iných bodov, ktoré sa týkajú zastavenia korupcie, zlepšenia činnosti parlamentu a podobne. Ako sa znášaš s otcom, ktorý je predseda KSS vo Valaskej? Znášame sa celkom dobre, aj keď má každý z nás iné názory.

STRANA 13


majú vo Valaskej svojich voličov SaS – Sloboda a solidarita

Aktivista strany Ing. Jozef Kán

Aktivita strany vo Valaskej. Strana SaS je nová a vo Valaskej ju zastupuje zatiaľ len aktivista Ing. Kán. Strana sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Prečo by mali ľudia voliť práve stranu SaS? Ľavicová vláda priviedla Slovensko svojou politikou rozhadzovania do hospodárskeho úpadku (nielen zásluhou krízy). Zásahy tejto vlády do zákonníka práce a do minimálnej mzdy zo Slovenska vytlačili textilný aj obuvnícky priemysel a mnoho ľudí tak prišlo o prácu. Ľavicové riešenia tejto situácie neexistujú a vedú len k ďalšiemu úpadku. Hospodársky rast musia naštartovať pracujúci podnikatelia a zamestnanci, ktorých treba podporiť. Rast sa nenaštartuje pridávaním peňazí ľuďom ktorí do rozpočtu štátu prinášajú málo, alebo nič. Líder strany Richard Sulík má výrazný podiel na reformách bývalej vlá-

Slovenská demokratická a kresťanská únia Aktivita strany vo Valaskej Strana SDKÚ nemá vo Valaskej vlastnú základnú organizáciu, ale má aj tu svojich voličov, preto som text poskladal zo všeobecne známych informácií z masmédií. Prečo by ľudia mali voliť práve SDKÚ? V minulosti strana SDKÚ vyviedla Slovensko z politického, hospodárskeho a morálneho suterénu a priviedla ho na cestu hospodárskeho rozvoja a medzinárodného uznania. Po bývalých Mečiarových vládach zdedila SDKÚ rozvrátené a vytunelované banky, ktoré si účtovali úroky až 30%, úver sa dal vybaviť len za úplatok 20% aj to len veľmi ťažko, sprivatizované podniky krachovali, napríklad ESPE, VSŽ, rozmáhali sa tu mafie, zo zahraničia prichádzali demarše, nechceli nás vziať ani do NATO ani do EÚ. Predstavitelia SDKÚ sa nepretŕčajú s miliónovými hodinkami, neplavia na milionárskych jachtách, nelietajú na súkromných stíhačkách, nebývajú vo vilách za desiatky

Smer – Sociálna demokracia Koľko členov má miestna organizácia a akú vyvíja aktivitu? Máme 15 členov, z toho 5 poslancov, medzi nimi je aj pán starosta. Členský príspevok je 8 euro ročne. Schôdzu mávame podľa potreby, ale väčšinou raz za dva mesiace.. Pripravujeme tam rozličné akcie miestneho významu, spolu s inými organizáciami, ako je Jednota dôchodcov, Pekný deň, DHZ. Na tieto akcie prispievame financiami z fondu okresnej strany Smer. Pripravujeme kandidátov na poslanPredseda miestnej organizácie cov do miestneho zastupiteľstva, delegujeme členov volebných komisií. Ing. Juraj Uhrin

SNS – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA Má vo Valaskej svoju základnú organizáciu aj niekoľkých poslancov obecného zastupiteľstva. Výber z internetových stránok SNS SNS bola prvá strana, ktorá prišla v roku 1990 s jednoznačným programovým cieľom vyhlásiť samostatný nezávislý a zvrchovaný štát – Slovenskú republiku ako subjekt medzinárodného práva (rozdelenie federácie). Poslanci SNS iniciovali alebo podporili všetky štáto-

SRK – Strana rómskej koalície

Zdenko Baran

Niekedy si sa trochu politicky venoval rómskej problematike. Vieš niečo o tejto strane? Myslím, že ju kedysi založil pán učiteľ Mgr. Baláž, ale teraz, ako odtiaľ odišiel Fízik, už to nie je ono. Je vo Valaskej nejaká rómska organizácia? Ako som ja skončil, tu nie je nič. Voľakedy sme sa zúčastňovali aj prípravy volieb, dávali sme ľudí do volebných komisií, ale to skončilo. Teraz tu máme občianske združenie Stred, ale to nie je politická strana a na voľbách sa teda nemôže zúčastniť. Má táto strana u Rómov nejaký ohlas?

dy, ktoré vyniesli hospodársky rast Slovenska na európsku špičku. Je autorom rovnej dane 19%, ktorá sprehľadnila daňový systém a prilákala na Slovensko zahraničných investorov. V strane sú noví ľudia, nezaťažení špinavou minulosťou, nie sú tam žiadni bývalí komunisti ani donášači ŠTB. V budúcnosti strana plánuje pokračovať v prerušených reformách aj v privatizácii. Privatizované podniky prinášajú štátu dane, odvody a nie sú semeniskom korupcie. Nesprivatizované organizácie, ako sú železnice, nemocnice, štátne lesy a podobne sú najlepším dôkazom, že štát nevie rozumne hospodáriť a namiesto zisku musí do nich vkladať „pôžičky“ ktoré sa už nikdy nevrátia. Strana má aj reálny program riešenia rómskych problémov. Chceli by sme sa viac venovať aj požiadavkám ateistov, ktorých je na Slovensku tiež dosť a zatiaľ sa k nim žiadna strana nehlási. Táto strana nie je pre každého. Je tu len pre ľudí, ktorí nehľadajú ľahké rýchle a bezbolestné riešenia, ktoré nikdy nevedú k zlepšeniu. Aj členský príspevok je tu pomerne vysoký – 100 Euro. miliónov a nemajú ani problém s preukazovaním pôvodu svojho majetku. SDKÚ má za sebou osem rokov vládnutia a za tú dobu sa dosiahli nasledovné výsledky: Hospodárska a daňová reforma s jednotnou daňou 19% priniesla Slovensku veľký hospodársky rast, prilákala sem zahraničných investorov, znižovala sa nezamestnanosť. V medzinárodnej oblasti bolo Slovensko prijaté do NATO aj do EÚ. V oblasti zdravotníctva bola vytvorená hustá sieť rýchlej zdravotnej pomoci s dobre vybavenými vozidlami a vysoko kvalifikovaným personálom. V oblasti školstva boli pre študentov VŠ zavedené sociálne štipendiá až do výšky 7000 Sk, takže študovať mohli aj deti z úplne nemajetných rodín. V oblasti obrany bola zrušená vojenská základná služba a všetky úlohy prevzali profesionálni vojaci. Ani nová ľavicová vláda na týchto opatreniach nič podstatného nezmenila a fungujú dodnes. Do budúcna chce SDKÚ pokračovať v prerušených reformách a vyviesť Slovensko z krízy, ako to už v minulosti musela urobiť po Mečiarových vládach.

Prečo by mali ľudia voliť práve stranu Smer – Sociálna demokracia? Je to najsilnejšia politická strana na Slovensku, má za sebou štyri rokov úspešného a stabilného vládnutia, zaslúžila sa o vstup Slovenska do Šengenského priestoru (voľný prechod cez hranice bez hraničných kontrol) a o vstup do Eurozóny (zavedenie Eura), presadzuje politiku sociálneho štátu. Máme svojich poslancov v BBSK a máme aj svojho župana. Tento rok máme pred sebou dvoje volieb a každý občan môže svojim hlasom prispieť k rozvoju tejto spoločnosti. V rámci straníckych kontaktov dokážeme aj lepšie využiť európske fondy regionálneho rozvoja, napríklad na stavbu multifunkčného ihriska.

tvorné dokumenty a iniciatívy, ktoré viedli k vzniku Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva SNS je stranou čitateľnou, zásadovou a principiálnou, ktorá dôrazne plní program obrany a presadzovania národno-štátnych záujmov SR. SNS je jediný z relevantných subjektov, ktorý verejne odmieta spoluprácu so Stranou maďarskej koalície. SNS je od roku 2002 medzinárodne zakotvená v politickej skupine Európskeho parlamentu Únia pre Európu národov (UEN). Myslím, že ani veľmi nie. Ľudia už tomu veľmi neveria, ani o nej veľmi nevedia, aktivity tejto strany sú skôr vo väčších mestách, ako sú Košice, Sereď a podobne. Rómovia budú voliť asi iné politické strany podľa vlastného presvedčenia a rozhodnú sa pred voľbami. Akú voľbu by si ty osobne poradil Rómom z Valaskej? Radiť nebudem nikomu, nech si každý volí podľa svojho. Môžem hovoriť len sám za seba a ja osobne budem voliť buď Fica, alebo Bugára. Ako by si riešil problém rómskych osád na východe? To sa rieši už veľa rokov a výsledky žiadne. Treba im dať robotu, napríklad aj tak, že štát podporí niektorých rómskych podnikateľov, aby sa to pohlo. Ak nebudú mať robotu, budú sa biť, kradnúť a robiť zle. Tak to ďalej nemôže pokračovať.


MAREC mesiac

STRANA 14

knihy


Osvedčenou metódou ako formovať u detí vzťah ku knihe je práca s rozprávkou. Umožňuje široké využitie – od pohybových hier, improvizácií či ilustrácií až po dramatizáciu. S deťmi ŠMŠI a žiakmi 2. a 3. ročníka ŠZŠ sme navštívili Obecnú knižnicu vo Valaskej. Medzi deti zavítala aj malá postavička z rozprávky – Janko Hraško, ktorý im porozprával o rozprávkach a rozprávkaroch, o Pavlovi Dobšinskom, najväčšom zberateľovi slovenských ľudových rozprávok. Jemu vďačíme, že na toto cenné dedičstvo našich predkov sme nezabudli. Veď rozprávka je pre každého z nás svetom, kam sa rád vracia. Tu dobro víťazí nad zlom, láska nad nenávisťou, statočná práca sa dočká uznania. Deti sa započúvali do rozprávky O dvanástich mesiačikoch, ktorú im prečítala pani Králiková a vo vedomostnom mini – kvíze sme sa presvedčili, čo všetko si z rozprávky zapamätali. Ilustrácie z ľudových rozprávok, ktoré si z knižnice okrem zážitkov a dojmov odniesli, im poslúžia ako obal na vlastnoručne vyrobenú rozprávkovú knižku. Oľga Dubecká

Dôchodcovia a mesiac knihy Z príležitosti mesiaca knihy usporiadala MO JDS vo Valaskej literárne posedenie v miestnej knižnici. Prednesom básní a prózy prispeli pani Vierka Fašková a Mgr. Eva Kúdelková. Hrou na harmonike pani Magdaléna Lehotská a spevom pán Martin Švantner, ku ktorému sa pridali aj ostatní účastníci. Čítanie kníh, najmä u mladých ľudí vytláča televízia a internet. Touto akciou sme si pripomenuli potrebu vrátiť sa k čítaniu kníh a tak rozširovať a obohacovať duševný život. E. K Každý, kto chodí do školy, kto s ňou žije, ale aj ten, ktorý chodí do našej knižnice A. A. Baníka vie, že marec je mesiacom knihy. A v tom mesiaci je týždeň, kedy naša knižnica viac ako inokedy žije zvýšeným náporom na požičiavanie kníh, pretože je to týždeň knižníc. Práve v tomto týždni, celkom v jeho prostriedku, bolo v škôlke milé dopoludnie – stretnutie s princezničkou Rozprávkou. Rozprávkou, ktorá je ukrytá v knižke pre malé i väčšie deti, pre školákov ale aj pre dospelých. Presne o pol desiatej si malé i väčšie detičky posadali na ich stoličky v jednej z tried, so široko otvorenými očkami pozerali na divadelné okienko, zakryté žltým závesom, pod ním na stôl, ozdobený známymi i menej známymi knižkami. Otáčaním hlávky akoby sa svojich pani učiteliek pýtali: Čo to vlastne v tom okienku je? A ten červený kufrík pri okienku - čo je v ňom? Určite veľa otázok sa mihotalo v hlávkach našich najmenších obyvateľov obce. Trošku ich mýlilo, že na stoličkách pri nich nesedia len pani učiteľky a pani riaditeľka, ale aj dve tety. Jednu poznajú dobre, tetu Králikovú, pretože chodia k nej do knižnice. A kto je tá druhá teta? Nestačili domyslieť, keď sa pred toto milé zhromaždenie postavila pani učiteľka Kováčiková, potíšku zašla


Milé dopoludnie s deťmi MŠ za oponu, odhrnula ju a v okienku sa objavila malá princeznička Rozprávka. Svojim milým hlasom povedala : „Deti, viete aký je teraz mesiac ?“ „ Áno“ ozvalo sa zborove „ marec“.„ A čo robíme v marci v škôlke a doma s rodičmi ?“ „Čítame rozprávky“. Princeznička potom po-

v e dala, že tou druhou tetou je teta Fischerová, ktorá napísala knižky pre dospelákov, ktoré vyšli vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine a ich mamičky ich už určite prečítali, aby z nich uvarili dobroty pre ich maškrtné jazýčky a aby nimi ponúkli aj tých, ktorí k nim zavítajú. Deti obe tety privítali potles-

kom a spolu sa rozhovorili o všetkom možnom. Ale zrazu zazvonil zvonček a princeznička povedala : „ Detičky, my sme zvedaví, čo vy všetko viete, čo ste sa z obľúbených knižiek naučili, čím sa nám pochválite ?“ A to už začalo recitovanie básničiek o prvých jarných

kvietkoch, hralo sa divadielko o kozliatkách, vĺčkovi, zvieratkách, o prasiatku, divadielko so starčekom a ešte veľa roztomilých vystúpení. Práve tieto vystúpenia nám ukázali, koľko trpezlivosti, lásky a práce dokážu vynaložiť pani učiteľky, aby z našich neposedných človiečikov vychovali

Vráťme sa ku knihám Žijeme veľmi uponáhľanú dobu. Deň za dňom plynie ako voda. Rok s rokom sa stretá, podľa nás rýchlejšie, akoby tých dní v roku bolo čoraz menej. Z médií sa na nás valí množstvo informácií, väčšinou tých nepriaznivých. Niekedy sme bezmocní tomuto tlaku odolať. A stačí tak málo. Otočiť vypínačom rozhlasového, či televízneho prijímača. Toto je obraz dneška. Taký ho žijeme my, naše deti, vnuci. Stačí sa nám vrátiť do rokov našej mladosti a pred očami sa nám vynorí izba osvetlená petrolejkou, visiacou z hrady nad stolom. Žiadne mihotanie reklamných svetiel z obrazovky, ale blikot plamienkov z pece, okolo ktorej sme radi sedávali a počúvali rozprávanie našich starých mám. Na polici v izbe nechýbala Biblia, modlitebná knižka, či kalendár. Toto boli žriedla múdrostí poučenia a zábavy. Z kalendárov sa gazdovia a gazdinky dočítali, ako a kedy započať s poľnohospodárskymi prácami, ako ošetriť stromy, vinohrad, alebo ako sa starať o statok a včely. A preto sme si aj my, dôchodcovia, pripomenuli v obecnej knižnici mesiac knihy. Vzdali sme hold tým, ktorých Pán Boh obdaril múdrosťou a schopnosťou písať knihy, básne, či komponovať hudbu. Spoločne si želáme, aby sa opäť vrátili časy, keď kniha bola žiadaným darčekom a zaujme dôstojné miesto v rodine. Viera Fašková odvážnych školákov, aby deťom už od malička vštepili záujem o vystúpenia, o prírodu, kultúru, o prekonávanie samých seba. Keby ich vystúpenia boli videli ich rodičia alebo starí rodičia, mali by z nich takú veľkú radosť, akú sme mali z nich my. Priznám sa, že nadšenie z tohto pekného dopoludnia nás sprevádzalo po celý deň. Ako vám, milé pani učiteľky a pani riaditeľka vysloviť slová uznania, čím iným sa vám za vašu náročnú prácu prihovoriť, ako našim srdečným slovenským ĎAKUJEME. Buďte nám zdraví, aby ste mohli ďalej vykonávať takúto kvalitnú prácu v prospech našich detí a aby každému bolo potešením stretnúť sa s vami. Celú akciu moderovala pani učiteľka Kováčiková Anička, ktorá prepožičala svoj hlas princeznej Roprávke a ukázala nám, že to s deťmi vie. Záverom každá trieda dostala do vienka marcové vydanie ich časopisu a tety rozhodli, že princezničke sa budú tešiť deti všetkých tried postupne. Ako ináč, prví sa s ňou pohrajú tí najmenší. V očakávaní na princeznú sa tí starší môžu hrať s leporelami, ktoré im darovala Predajňa kníh Valaská. Deti, sme na vás hrdí, ste šikovné a aj vám ďakujeme. Ing. Anna Fischerová predseda MO MS vo Valaskej foto: Danka Králiková

STRANA 15


Rodáci spomínajú na A. A. Baníka Aj v čase, keď nám na dvere klope prebúdzajúca sa jar, v spomienkach sa vraciame k tým, ktorí už nie sú medzi nami a predsa sa pre nás a ďalšie generácie zachovali svojim dielom, svojim životom. Jedným z takýchto osobností matičného hnutia je aj Doc. RNDr. Anton Augustín Baník, ktorý sa pred 110. rokmi narodil vo Valaskej. V obci, ktorá má krásnu a vzácnu prírodu. V obci, ktorá leží v srdci Horehronského podolia, neďaleko národopisne orientovaného Horehronia. V obci, ktorej geologický klenot Slovenska, nazývaný Skalkou pod Ihráčom je pozostatkom hlbokohorských druhohorných usadenín a v čase kľukatej cesty Hrona slúžila k stretávaniu sa mládeže i dospelých, deti i rodičov na majálesoch a iných spoločenských podujatiach. V obci s národnou prírodnou rezerváciou, nazývanou Hrončecký grúň, s prírodnou rezerváciou Horné Lazy a prírodnou pamiatkou Spády. Je známe, že Valaská leží na vápencovo bridlicovom krase, ktorého súčasťou je Bystrianska jaskyňa. Na miestach, kde sa malý Anton hrával ako dieťa a kam sprevádzal svojich starých rodičov pri pestovaní zbožia, či zeleniny, v lokalite Urokyťa a Laz, stojí dnes moderný železiarsky komplex Železiarne Podbrezová, ktoré dávajú prácu mnohým Valašťanom. Tu prežíval ranné detstvo náš rodák. Aj keď žil v inej dobe a iných podmienkach, príroda ho obdarovala danosťou, na ktorej staval, tvoril a uskutočňoval svoj životný sen. Zavčasu odišiel z rodnej dediny, ale vždy, keď sa do nej vracal, jeho kroky smerovali do prírody, na vŕšky, z ktorých mohol pozerať na nevyspytateľnú krásu nízkotatranských skál. Možno si už vtedy uvedomoval, ako ich mohutnosť víťazí nad nadutosťou, nespravodlivosťou osudu, majetkami, ktoré narobili mnoho zla, nad človekom, ako vrcholom tvorstva. Možno práve tieto kopce ho obdarovali skromnosťou, múdrosťou a uvedomením si, že nech je kto chce aký chce silák, nie je ničím pred majestátom tvorcu života a smrti. Od mladosti bol vášnivým zberateľom kníh a dokumentov. Svoju osobnú knižnicu,

foto: Danka Králiková

obsahujúcu vyše 50.000 jednotiek kníh, kalendárov, časopisov, rukopisov a iných dokumentov z dejín Slovenska a Slovákov od najstarších čias po prítomnosť venoval Matici slovenskej. Vďační rodáci pomenovali na jeho počesť obecnú knižnicu na Knižnicu A. A. Baníka, kde má svoj matičný kútik s informáciami o svojom živote a práci. Medzi dokumentmi je aj originál smútočného prejavu pri jeho poslednej rozlúčke nad hrobom, ktorú venovala pre MO p. Liptáková. V piatok, 26. februára, teda v deň narodenín Doc. RNDr. A. A. Baníka, pedagóga, bibliotekára, kultúrneho historika, jazykovedca, archivára, hudobného skladateľa, sa v obradnej sieni OcÚ vo Valaskej konala pietna spomienka. Spomienka na človeka, ktorý si zaslúži našu úctu a poctu. Spomienka na človeka s veľkým duchovným a ľudským potenciálom. Ako hovoria príbuzní a známi, jeho životné osudy boli popretkávané rôznymi dramatickými situáciami. Spomienkové posedenie moderoval prednosta OcÚ Ing. Minárik, ktorý privítal vzácnych hostí :Doc. PhDr. Augustína Maťovčíka, DrSc., p. Michala Kováča, tajomníka MS Mgr. Pecníka Marcela, Predsedu prezídia Nadácie MS a riaditeľa Domu Matice slovenskej Igora Kovačoviča, Štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, pôšt a

telekomunikácií Ing. Dušana Švantnera, poslankyňu BBSK MUDr. Evu Wolframovú, predsedu Krajskej rady MS Dušana Kubinca, všetkých členov krajskej rady MS, riaditeľa ČÚ Mgr. Zemančíka, príbuzných a ostatných hostí. Slávnostný príhovor predniesla predsedníčka MO MS. V hodnotnom programe vystúpili žiaci ZUŠ so svojimi pedagógmi, báseň Holého : Óda predniesla žiačka ZŠ Dundovičová. So životom a dielom A.A. Baníka zoznámil prítomných Doc. Maťovčík. Prítomných upútalo vystúpenie jeho žiaka, spolupracovníka, blízkeho priateľa a suseda pána p.Kováča, ktorý aj po rokoch vďačí nášmu rodákovi, významnej osobnosti Valaskej za jeho nevšednú schopnosť odovzdať svojim žiakom základy jazykovedy, histórie, literatúry, hudobnej vedy i ľudovej piesne. Spomína na neho ako na priateľského človeka. Človeka, ktorý dokázal pomôcť v správnej veci každému. Záver spomienkového podujatia patril 40 člennému zmiešanému speváckemu zboru SPEVOKOL pri MO MS, ktorý už 8 rokov pracuje, vystupuje a spríjemňuje chvíle pohody či nepohody tým, ktorí mu venujú svoju priazeň, pod umeleckým vedením učiteľa ZUŠ p. Jána Jenču a manažéra zboru Ing. Minárika. V repertoári tohto Spevokolu sú aj piesne, ktoré

zozbieral pre B. Bartóka práve A .A. Baník, piesne, ktoré on napísal a ktoré vyšli v dvojzväzkovej zbierke ľudových piesní. Jeho pieseň „Valašťianski richtar noviňi čita“ v podaní Spevokolu bola potešením pre všetkých prítomných. Žiaľ, počasie tomuto peknému podujatiu neprialo. Po malom občerstvení v zasadačke OcÚ položili prítomní veniec na Pamätnú tabuľu A. A. Baníka, ktorá je umiestnená na Kaplnke Jána Krstiteľa, nakoľko rodný dom nášho vzácneho rodáka je v rekonštrukcii. Na záver prednosta obce Ing. Minárik poďakoval prítomným za aktívnu účasť, za spoluprácu pri organizovaní spomienkovej akcie a zaželal MS, aby svojou prácou šírila dobré meno Slovenska i vo svete. Po skončení oficiálnej časti zasadala v Pamätnej izbe v materskej časti obce Krajská rada MS, za účasti tajomníka MS Mgr. Pecníka, riaditeľa čl. ústredia Mgr. Zemančíka, predsedu Prezídia Nadácie MS Igora Kovačoviča. Prítomní sa zaoberali prípravou a uskutočňovaním valného zhromaždenia MO i celoslovenského, aktuálnymi úlohami, vyplývajúcimi z činnosti MO, OP a ústredia MS. Členovia Krajskej rady informovali o akciách MO MS v I. polroku 2010. Po vyčerpaní jednotlivých bodov programu, predseda KR pán Kubinec zasadnutie ukončil poďakovaním za účasť na spomienkovom dopoludní i na zasadnutí KR. Aj táto akcia potvrdila správnosť spájania príjemného s užitočným. Nech je to v nás a nech to v nás zostáva. Ing. Anna Fischerová predsedníčka MO MS

Pár postrehov z osláv 110. výročia narodenia A. A. Baníka... Pozvanie na slávnostnú akadémiu, ktorá bola konaná pri príležitosti 110. výročia narodenia Antona Augustína Baníka, som dostala od knihovníčky p. Danky Králikovej. Hoci som knihovníčka „od remesla“ a v knižnici pracujem celý život, s menom Antona Augustína Baníka som sa stretla len pred pár rokmi a to práve v obecnej knižnici vo Valaskej. Zaujali ma jeho dramatické životné osudy, široké obdarovanie v rôznych oblastiach – jazykovednej, kultúrnohistorickej i v oblasti hudby. A okrem toho bol knihovníkom – tak ako ja- a vôbec som netušila, že bol prvým predsedom Zväzu slovenských knihovníkov, ktorý vlastne pod menom Spolok slovenských knihovníkov funguje až dodnes... Hneď pri vstupe ma prekvapilo aj potešilo srdečné privítanie a celá atmosféra podujatia pokračovala v tomto duchu. Obohacujúce boli prednášky literárnych historikov zo Slovenskej národnej knižnice v Martine o živote a diele A. A. Baníka, milé boli vystúpenia žiakov umeleckej školy i záverečné vystúpenie spevokolu MO MS vo Valaskej. Je dobre, keď si obyvatelia pripomínajú svojich slávnych rodákov, vzdávajú im úctu a čerpajú inšpiráciu do svojho života. Jediné, čo ma trocha „pichlo pri srdci“, bolo, že v žiadnom vystúpení či príhovore nebola spomenutá miestna obecná knižnica, ktorá nesie meno tohto slávneho rodáka – Knižnica Antona Augustína Baníka vo Valaskej, kde je aj inštalovaná trvalá expozícia o jeho živote a diele. Dúfam a verím, že sa tak stalo len nedopatrením a všetci zúčastnení a široká verejnosť knižnicu poznajú a využívajú jej služby. Obecná knižnica vo Valaskej je ako jediná v regióne pomenovaná podľa svojho slávneho rodáka. Aby všetci knihovníci obecných knižníc nášho regiónu (Banská Bystrica, Brezno) spoznali, kto to bol, knihovníčka pani Danka Králiková napísala v minulom roku o ňom príspevok aj do regionálneho knihovníckeho periodika Knihovnícke informácie č.31/2009. Kto má záujem, môže si ho prečítať na stránke Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici www.vkms.sk ( ponuka Na stiahnutie). Ľuboslava Hudecová Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici


STRANA 16

Nezahrávaj sa so mnou Šafran ( crocus satívus ) Tento príbeh sa začal na jar. Vtedy kráčali po zaprášenej ceste k dedine dvaja veselí muži, hornonitrianski šafraníci, obchodníci so vzácnym korením. Prezerali si široké lúky, na ktorých sa trblietal ešte neroztopený sneh. Šafraníci sa ponáhľali, lebo chceli ponúknuť svoje korenie gazdinkám, ktorého pridávali do polievok, vín a likérov, farieb aj do voňaviek. Boli už blízko dediny, keď na lúke zbadali krásnu dievčinu. Na hlave mala pestrofarebný veniec z kvetov a bola zahalená len ľahučkým závojom, spod ktorého jej presvitali pôvabné tvary tela. Kráčala ľahúčko ako víla a kam nôžkou na zem stupila, tam sa sneh roztopil a tam vyrástli malé kvietky s listami podobné skleneným kalíškom. Mali rôzne farby - bielu, modrú aj fialovú. Šafraníci zastali. Veď je to samotná Jar, uvedomili si náhle a vyšli jej v ústrety. Jar sa rozmarne usmiala a zakývala na nich nežnou rúčkou. Hľa! Kvietky sa premenili na malé rôznofarebné poháriky zo skla. „Budeme do nich ukladať korenie,“ potešili sa šafraníci a rozbehli sa na

lúku. Lenže nedošli. Potkli sa o kamene, ktoré nezbadali a korenie, ktoré niesli na chrbte v kapsách, sa im rozsypalo medzi kvety. „Čo budeme robiť“? Šafraníci bezradne pokrčili plecami. Pozreli nešťastne na Jar. Doparoma! Veď tá sa na nich škodoradostne usmieva! „To všetko pre teba! Vidíš, akú škodu si nám spôsobila! Šafraníci sa nahnevali. Ale Jar sa len usmievala a stratila sa medzi vŕbami pri potoku. „ Ty nehanebnica! Len počkaj! Veď mi ti ukážeme! Prídeme sem o rok a vyšľaháme ťa vŕbovými halúzkami,“ zastrájali sa šafraníci. O rok na jar sa šafraníci opäť objavili na lúkach pri dedine. Nie zbytočne. Po lúke kráčala tá istá krásna dievčina. Celkom bez šiat. „Fuj!“ Šafraníci si odpľuli. „ Že sa nehanbíš!“ „Závidíte mi?“ Jar sa na nich milo usmiala a otvárala im svoju náruč. „Vari si myslíš, že nás zvábiš?“ Šafraníci schytili kamene a v zlosti ich začali hádzať do dievčiny. „ Jáj, či ste jedovatí!“ Jar sa rozosmiala, kývla drobnou rúčkou a na lúkach vyrástli také isté

kvietky s lístkami ako predtým. Nahnevaní šafraníci ich v zlosti začali vytrhávať zo zeme. „ Či ste len hlúpi! Pozrite sa radšej na ruky! Máte ich celé červené od vášho korenia! Zostalo v kvetoch, ktoré ste pred rokom na jar na ne vysypali!“ Dievčina sa ešte raz rozosmiala a potom sa stratila v lúčoch zapadajúceho slnka. Šafraníci sa pozreli na ruky. Naozaj! Boli celé červené a ešte ich aj začali nepríjemne svrbieť. „ To od toho korenia!“ Hrozivo zdvihli ruky k oblohe. „Ty potvora, veď my ti ešte ukážeme! Prídeme sem na jeseň, vtedy už nebudeš taká pekná!“ A tak sa na jeseň znovu vrátili na lúky. Darmo však čakali nádhernú Jar. Neukázala sa. Len lúky boli posiate tými istými kvietkami ako obyčajne. Šafraníci sa k nim sklonili. „Nemajú listy, tak nemôžu byť nebezpečné! A sú stále plné nášho korenia!“ Potešili sa! „ To budú naše obchody prekvitať!“ Natrhali kvietky a doma z nich povysýpali

všetko korenie. Potom ho pridali do vína, štrngli si a smiali sa. „Konečne sme ťa prekabátili, hlúpa Jar!“ Po chvíli ich však rozboleli bruchá a dostali kŕče. „Čo je to za jedovaté korenie?“ vtedy sa pri nich znovu objavila Jar. „ Vy hlúpi! Veď ste si pomýlili rastlinky. To nie sú korenisté kvietky šafránu, ktorý vyrastá na jar a má listy, ale jedovaté listy jesienky, ktorá kvitne na jeseň a ktorá nemá listy! Vari neviete, ako sa jesienka a šafrán podobajú? Ale týmto sa líšia!“ Šafraníci sa zahanbili. Nikdy sa už nevrátili na lúky. Aj keď tie sú na jar aj na jeseň stále posiate krásnymi pohárikovými kvetmi. Odvtedy sa vyhýbajú ženám. Vedia, že tie sú ako kvety šafránu, alebo jesienky. Dobré ako obchodníčky, ale nebezpečné pre obchodníkov. Možno preto šafraníkom obchody so vzácnym korením tak prekvitajú. Zo zbierky poviedok Povedz to kvetmi od MUDr. Ley Weberovej

Viem, čo je pekné, čo sa páči mne a ľuďom, (alebo čo Valašťan pripravuje ) preto kráčam svojou cestou Hviezdy, hviezdy, hviezdičky, pána Krista sestričky, jja vás á žiadam, ži d na pomoc volám, lá aby b ste mii d dali, li čo chcem v žiali. Zakliate mám srdce do tichej studničky, že som neposlúchla na rady mamičky. Chcela som bohatstvo, krásu, moc a slávu, tak som zakalila vodu ligotavú. Len ten ma od kliatby naveky očistí, kto od mojich hriechov studničku vyčistí. Hviezdy, hviezdy, hviezdičky, ja vás žiadam, na pomoc volám. To je veršovaný úvod divadelnej hry v štyroch dejstvách, na ktorej momentálne pracujeme. Ústrednou postavou príbehu je dievča, ktorého zlé skutky a hriechy zakalili čistú vodu v studničke a postihla ho kliatba. Začiatok sa odohráva na salaši a hlavné postavy – salašníčky - Mara, Jola a Dora - dostali jednej noci od víl do vienka tri vzácne dary – bohatstvo, zdravie a večnú mladosť, s ktorými odchádzajú do sveta. Ak s nimi budú nakladať správne, vyslobodia z kliatby úbohé dievča. Salašníčky sa vo svete stretávajú s rôznymi nástrahami ako je bieda, choroba, smrť a pritom im pomáhajú vzácne dary od víl. Ako to bude ďalej, ako to skončí a aké ľudské hodnoty sú dôležité v živote? To sa dozviete v divadelnej hre. Nech sa páči, príďte sa pozrieť, premiéra by sa mala uskutočniť v rámci Kultúrnej jesene v septembri a októbri 2010. V hre nechýba vtip, napätie, emotívne podfarbenie doplnené spevom, hudbou a tancom. Chcem vyzdvihnúť úsilie a prácu našej režisér-

ky MUDr. Ley Weberovej, ktorá sama napísala pre nás už štvrtú divadelnú hru a do každej vložila kus svojej duše. Zatiaľ najúspešnejším div. predstavením „Kolovrátok“ sme si získali srdcia divákov a v nejednom oku sa po vystúpení zaleskla slza dojatia. Motívy slovenských ľudových rozprávok, víťazstvo dobra nad zlom a emotívne ukončenia dodávajú Leiným hrám zvláštne čaro . Aj keď nám naša práca prináša predovšetkým radosť z vydareného diela, nesie so sebou aj mnoho úskalí. Široká veková kategória účinkujúcich (od malých detí až po dôchodcov) občas prináša problémy, hlavne časové, ktoré sa snažíme adekvátne riešiť. Pretože nerobíme „klasické divadlo“, ako mnohé iné súbory na okolí, nezúčastňujeme sa divadelných prehliadok a súťaží, pri ktorých sa porotcovia musia striktne držať prísnych pravidiel a v hodnotení sú nekompromisní. Štýl nášho divadelného prevedenia sa v zahraničí nazýva „CHICKEN“ /scénické prvky poprepájané hudbou a tancom/, ktorý nemá na Slovensku svoju kategóriu. Aj keď snaha niektorých vyššie postavených režisérov bola obrátiť nás trochu iným smerom, chceme ostať svojskí a odlišní. Veď kde na okolí nájdete divadlo, ktoré má vlastnú živú hudbu a spevokol ? Tu chcem tiež vyzdvihnúť obetavú prácu p. učiteľky Vlasty Pastorkovej, ktorá vedie hudobnú zložku súboru. Popri vyučovaní v ZUŠ si nájde čas aj na takúto aktivitu, bez problémov dokáže stmeliť 5-6 člennú skupinu hudobníkov, s pomocou p. učiteľa Jána Jenču rozpísať noty pre všetky

nástroje a zariadiť nácvik. Myšlienke realizovať túto spoluprácu napomáha aj pani riaditeľka ZUŠ V. Švantnerová, ktorej tiež zvlášť ďakujeme. Dôležitá je aj dobrá spolupráca s OcÚ, hlavne ústretovosť p. starostu a kultúrnej referentky p. D. Králikovej. Postupne sa snažíme zapájať do nášho divadla aj nadané deti z M.Š, aby sme pripravili novú generáciu pre zachovanie nášho súboru. S hrou Kolovrátok pripravujeme vystúpenia v okolitých obciach (ak naša snaha nestroskotá na finančných problémoch). Momentálne máme ponuku na vystúpenie v Závadke nad Hronom, záujem prejavili aj niektoré kúpele (Sliač, Piešťany ). Keďže chceme vniesť do nášho divadla aj trochu kultúry z iných krajín, pripravujeme tanečnú scénu z gréckeho ostrova Santorini – Vinobranie. Sme v prípravnej fáze projektu, a na ktorý by sme mali získať finančné zdroje, pri ktorom nám pomáhajú nové členky súboru p. E. Hančáková a p. M. Brázdilová. Všetko je to práca navyše, ktorá si vyžaduje v prvom rade zanieteného človeka – nadšenca pre niečo. Je obdivuhodné, s akou radosťou chodíme na naše skúšky a tešíme sa zo vzájomných stretnutí. Pomáhame si pri výrobe rekvizít, pri zostavovaní jednotlivých scén, aj keď väčšina našich detí má aj iné aktivity. Sú žiakmi ZUŠ, zúčastňujú sa rôznych športových a iných podujatí. Ale pri dobrej vôli, ochote a tolerancii sa dá všetko zvládnuť a spokojné oko diváka i burácajúci potlesk sú našou najväčšou odmenou. Alena Kureková

STRANA 17


Absolútny víťaz vyhral cestný skúter Predstavujeme začínajúceho kaderníka, účastníka celoslovenskej súťaže Pierot cup že z kaderníctva vďaka účesu odchádzali úplne 2010, Mateja Kúra. Mladého a talentovaného človeka, ktorý úspešne reprezentoval svo- zmenené ženy. Ja som skúšal česať spolužiačky už v družine. V deviatke som si podal prihlášku ju školu aj našu obec. Kde študuješ? Študujem na Združenej strednej škole vo Zvolene II. ročník. Je to trojročné štúdium, ukončené výučným listom. Potom je možnosť v štúdiu pokračovať a urobiť si maturitu. Mňa tá škola baví. Od začiatku I. ročníka máme týždeň školu a týždeň prax. Praxujeme v našom učňovskom kaderníctve Šarm. O našu výučbu sa stará 7 majstrov odborného výcviku. Porozprávaj nám viac o tejto prestížnej súťaži, ako si sa na ňu dostal a pochváľ sa svojim umiestnením. Bola to Tvoja prvá súťaž? Pierot cup je súťaž s celoslovenskou pôsobnosťou. Konala sa v bratislavskej Inchebe. Organizujú ju zamestnanci známeho kaderníctva rníctva v Bratislave. Z našej školy sa vybral tím - dvaja žiaci - ja a jedna tretiačka, a dvaja majstri.. Organizátori poslali do školy podklady a podmienky mienky súťaže. Súťažilo sa v troch kategóriách. V kategóategórii Christina Aguilera som obsadil z 12 súťažiaúťažiacich 1. miesto a v kategórii Absolútny víťaz az z 80 účastníkov súťaže som bol tiež prvý. Za 1. miesto v kategórii Christina Aguilera ra som dostal víťazný pohár, diplom, tričko a kozmeticmetický košík v hodnote 200 €. Prekvapením pre re mňa bol cestný skúter – cena v kategórii Absolútny olútny víťaz. Súťažiacich bolo veľa, súťaž vyrovnaná, niektoiektorí už takéto súťaže absolvovali. Ja som naa žiadnej doposiaľ nebol. Veľa divákov, žiariace svetlá a reflektory, všadeprítomní fotografi a neopaeopakovateľná atmosféra ma ohúrili. Česali sme me na rota. vyvýšenom pódiu a okolo nás chodila porota. Mal si trému? voval Veľkú. Nemyslel som, že zvíťazím. Pripravoval kýto som sa tri týždne. Deň predtým sa mi takýto účes vôbec nevydaril. Bol som nervozny ja, a aj moja majsterka. Upokojovala ma, aby som si to nechal uležať v hlave a oddýchol si. Počas súťaže stála pri mne Šťastena a vyšlo to. poPodporovala ma modelka, moja rodina, spolužiaci aj majstri odborného výcviku. Spomenul si modelku. Mal si vlastnú a aká

má modelka byť? Áno, mať vlastnú modelku je jedna z podmienok súťaže. Ja som mal spolužiačku Tatianu, s dlhými vlasmi a aj ich kvalita bola výborná. Navyše má peknú tvár a aj spolupráca s ňou bola príjemná. Pre mňa bola dôležitá aj jej dôvera, celý čas sa so mnou rozprávala a možno si ani neuvedomovala, ako mi tým pomáhala. Spomínal si, že z vašej školy súťažila ešte jedna tretiačka. Ako sa darilo jej? Spolužiačka sa umiestnila na druhom mieste. Súťažili aj majstri. Ten náš obsadil tiež druhé miesto. Odkedy si sa začal pohrávať s myšlienkou, že sa staneš kaderníkom? Táto zaujímavá profesia ma oslovila v čase, keď som mal 12 rokov. Mama pracovala v kaderníctve Jana Babjaková vo Valaskej a ja som tam trávil veľa času. Páčilo sa mi všetko – strihanie, farbenie, ale hlavne účesy. Fa s c i n o v a lo ma,

Filatelistické okienko č.1 Namiesto úvodu ... Filatelia sa stala významnou kapitolou v mojom živote. Kapitolou stále rozčítanou, kapitolou ktorú v intenzite prijímania nových informácii možno hravo prirovnať ku kvalitnému dištančnému celoživotnému vzdelávaniu z dejín, z geografie, z prírodných vied atď. Slovíčko filatelia je možné charakterizovať nasledovne: 1. Náuka o poštových známkach. 2. Zberateľstvo poštových známok a filatelistického materiálu. 3. Obchod zo známkami. Je na Vás, ktorú charakteristiku si vyberiete ... Môj záujem o zbieranie poštových

známok sa zrodil v útlom detstve. Zistil som, že známka je nielen cenina, ktorá supluje peňažnú hotovosť, ale aj, hoci zdanlivo nepatrný a bezcenný papierik, hodnotná informácia ukrytá na minimálnom formáte. V detstve ma na známke fascinoval, samozrejme, okrem zaujímavého námetu, názov krajiny, pri ktorom sa mi hneď v hlave vynárala otázka kde asi táto krajina leží, ktorej krásu reprezentuje v zahraničí taký maličký kúsok papierika v pravom hornom rohu na liste, príp. na pohľadnici. V prvotnom štúdiu známkových krajín mi napomáhala publikácia Filatelistický atlas známkových zemí,

na túto školu, ale bál som sa, že ma nevezmú. Neveril som si, pretože sa mi nechcelo veľmi učiť a známky neboli najlepšie. Nakoniec som prijímačky urobil a zobrali ma. Viem, že máš veľa záujmov - divadlo, tanec, ale najviac času asi venuješ svojmu koníčku – kaderníctvu. Počula som, že si česal jednu pani na maškarný ples. A keď som videla fotografie, skutočne, gejša bola identická. Áno, vydarila sa. Používal som rôzne príčesky, výplne, veľa sponiek a sformoval som to na krátke vlasy. Výsledok bol super. Dokonca účes vydržal aj na parkete. Si mladý človek. Určite máš veľa plánov, svoje sny. Ako si predstavuješ ďalej svoju budúcnosť? Najprv ukončiť školu, aby som mal v ruke výučný list. To je teraz pre mňa prvoradé. Potom by som sa chcel tomuto remeslu venovať ďalej. Páči sa mi a zároveň mi je koníčkom. A mojím snom je mať kaderníctvo spolu s mojou mamou, ktorá ma veľmi podporuje a pomáha mi. Získať si svojich klientov a robiť všetko preto, aby odchádzali z kaderníctva spokojní a aby sa k nám radi vracali. Blahoželáme Ti k tvojmu víťazstvu a prajeme, aby sa ti tvoje sny naplnili. D. Králiková

ktorú som dostal od mojich rodičov a ktorú si opatrujem a chránim dodnes ,,ako oko v hlave“, pretože tá maličká útlučká knižôčka má pre mňa nevyčísliteľnú cenu - cenu poznania. Niekoľko rokov poznávania a učenia sa ma stále utvrdzovalo, že to, čomu sa chcem v budúcnosti venovať, je pre mňa zbieranie najkrajších a môjmu srdcu najbližších našich známok. Prečo to slovíčko našich ? Nezabúdajme, že naše krásne Slovensko prešlo vo svojom vývoji niekoľkými významnými etapami, ktoré zasiahli aj poštovú známku : 1. rok 1918 - vznik Československa / 1918 – 1939 / - POŠTA ČESKO-SLOVENSKÁ, POŠTA ČESKOSLOVENSKÁ, ČESKOSLOVENSKO, ČESKO-SLOVENSKO. 2. rok 1939 – vznik Slovenského štátu – SLOVENSKÝ ŠTÁT, SLOVENSKÁ POŠTA, SLOVENSKO a Protektorátu Čechy a Morava / 1939 – 1945 / BOHMEN UND MAHREN, ČECHY A

MORAVA 3. rok 1945 - povojnové Československo / 1945 – 1960 / - ČESKOSLOVENSKO. 4. rok 1960 – Československá socialistická republika / 1960 – 1989 / - ČESKOSLOVENSKO. 5. rok 1990 – Česká a Slovenská Federatívna Republika / 1990 – 1992 / - ČESKOSLOVENSKO. 6.rok 1993 – zánik ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej a Českej republiky – SLOVENSKO a ČESKÁ REPUBLIKA. V budúcnosti sa chcem s Vami podeliť a priblížiť Vám známkovú tvorbu najmladšieho štátneho útvaru na území Slovenska po zániku spoločného štátu Čechov a Slovákov a to samostatnej Slovenskej republike, ktorá vznikla 1.1.1993. Vaše otázky ako aj prípadne námety očakávam na emailovej adrese: [email protected] Ing. Marian Hadžega


Osteoporóza (riedke kosti) je ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kostí, čo vedie k oslabeniu kostí a tým k zvýšenej lámavosti kostí. Od konca minulého storočia sa problém osteoporózy dostal do povedomia nielen zdravotníckej, ale aj širokej laickej verejnosti. Osteoporóza postihuje hlavne staré osoby a ženy v prechode. Odhaduje sa, že rizikom osteoporetickej zlomeniny je ohrozená každá tretia žena a každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov t.j. asi 6-8 % populácie. Osteoporóze sa nevenuje pozornosť pre ňu samostatnú, ale pre jej komplikácie – zlomeniny, ktoré spôsobuje. Kosť je živé tkanivo, v ktorom prebiehajú zmeny v závislosti od stravy, zdravia, pohybu a pod. Kostná hmota sa stále obmieňa, prebiehajú v nej dva úzko späté procesy – odbúravanie a novotvorba. V detstve a mladosti prevažuje novotvorba kostnej hmoty. Po 35. roku života začína prevažovať odbúravanie kostnej hmoty. Presná príčina osteoporózy nie je úplne známa. K úbytku kostnej hmoty a narušeniu štruktúry kostí dochádza v priebehu starnutia u každého človeka tzv. senilná osteoporóza. U žien sa však pridružuje ďalší faktor – memopauza – zánik menštruácie po prechode. Spôsobuje ju ukončenie tvorby ženského pohlavného hormónu – estrogenu. Asi u tretiny žien sa vyvinie tzv. postmenopauzálna osteoporóza. Popri týchto dvoch hlavných rizikových faktoroch (vek a memopauza) bolo zistených niekoľko ďalších nie menej dôležitých skutočností: - genetické faktory – množstvo kostnej hmoty je asi 60 % dané

STRANA 18

OSTEOPORÓZA geneticky - faktory vzrastu – zvlášť rizikový typ je nízka, chudá, štíhla blondína Naopak obezita je z tohto pohľadu ochranný faktor! - faktory životného štýlu, ktoré sa týkajú výživy (nedostatočný prívod vápnika, horčíka, vitamínu D, nadmerný prívod fosforu, sodíka a živočíšnych bielkovín - návykových činností – nadmerná konzumácia alkoholu, kávy a fajčenie - mobility – nedostatok pohybu, nadmerné pohodlie, ktoré nenúti kosti, aby boli pevné. Osteoporóza býva aj dôsledkom iných ochorení, ako poruchy štítnej žľazy, nadobličiek, cukrovka, porucha funkcie obličiek, zažívacích ťažkostí, chronických zápalových ochorení – artritída, spondylitída... Môžu ju podporovať aj niektoré lieky napr. hormóny nadobličiek, štítnej žľazy, lieky na úpravu krvnej zrážanlivosti, chemoterapia pri onkologických ochoreniach. Táto choroba sa začne rozvíjať nenápadne. Zvýšené odburávanie kostného tkaniva sa navonok nijako neprejaví. Bežne sa za rok stratí 1 – 3 % kostí, aby sa dosiahol určitý prah lámavosti ubehne aj niekoľko rokov. Vo svojich začiatkoch nebolí a človek býva zaskočený až pri prvom príznaku – zlomenine, ktorá vznikne nepatrným zakopnutím, obyčajným pádom, kýchnutím, alebo strmším pohybom. V poslednom období sa začala venovať pozornosť predchádzaniu osteoporotických zlomenín. Ochorenie sa diagnostikuje odborným vyšetrením lekárov – špecialistov

– ako sú reumatológ, ortopéd, endokrinológ. V krajských mestách sú aj osteocentrá na liečbu tejto choroby. K základným diagnost. postupom patrí anamnéza, Rtg hrudnej chrbtice, fyzikálne vyšetrenia a densitom tria, ktorá stanoví, aký je stupeň straty kostnej hmoty a laboratórne vyšetrenie. Najprv sa vylúči možnosť sekundárnej osteoporózy. Až potom sa pristúpi k liečbe, ktorú odporučí a sleduje odborný lekár. Základným (magnesium, zinok, meď a mancieľom liečby je zachrániť zlom vý- gán). živou, s dostatočným množstvom MUDr. Ľubomíra Dolinská vápnika, vit. D a stopových látok

Praktické rady od MUDr. Pavla Masaryka CSc. z osteocentra v Piešťanoch - osteoporóza je „tichý zlodej“. Neuspokoj sa s tým, nemáš bolesti, zlomenina čaká na svoju príležitosť! - dopraj si denne dostatočné množstvo mlieka a mliečnych výrobkov. Denne si ich rozdeľ na niekoľko dávok - spestri si stravu rybami, makom, orechmi, sójou a jedz veľa zeleniny - nekonzumuj nadmerné množstvo mäsa, solí a cukrov. Ich zvýšený príjem môže podporovať vylučovanie vápnika a tým aj vznik osteoporózy - prestaň fajčiť, fajčenie má zlý vplyv na kosti - obmedzuj pitie kávy a alkoholu. Kofeín znižuje hladinu vápnika. Akohol znižuje vstrebávanie vápnika z čreva - dožič svojim kostiam dostatok pohybu a posiluj chrbtové svalstvo - odstráň zo svojej domácnosti nebezpečné nástrahy: šmykľavé podlahy a posunlivé koberce, na ktorých sa možno ľahlo pokĺznuť - dávaj pozor na neosvetlených schodoch a pridržuj sa zábradlia. Je tu nebezpečenstvo pádu - ak ti odporučili používať oporné pomôcky (paličku, barly), používaj ich - buď opatrný pri chôdzi na nerovnom teréne - nos obuv, ktorá ti poskytne spoľahlivú oporu - vo vani a sprche používaj protišmykové rohožky, vo vani si daj namontovať podporné zábradlie (oporu), aby si sa mohol bezpečne postaviť - pretože sa osteoporóza vyvíja dlhodobo a jej liečba je zdĺhavá , nečakaj rýchly účinok

Z farských kroník

Oprava bola prevedená za 171,- Ft na náklady štátu.

1900 – List krajskému inšpektorovi od farára Boboka, v ktorom sa učiteľ / nečitateľné meno/ sťažuje, že mu nebolo vyplatených 50,- Ft za opravu V minulom čísle Valaštianskeho hlásnika patrí poďakovanie. organu. Peniaze neboli vyplatené pre nekvalitne sme uverejnili niektoré zaujímavé historické skutočnosti vybrané z farských kroník, kto1896 – 18. októbra bol vo Valaskej prijatý Dr. prevedenú prácu. ré boli písané latinsky. Do tohto čísla pani Jozef Burjan, kandidát za poslanca ľudovej stra1904 – Zo zápisnice zo školskej rady z 10. apríla. Angnesa Fabriciusová preložila časti týchto ny, ktorý chcel predniesť príhovor k občanom kroník písané v maďarčine. Z jej prekladu vy- v Brezne. Pred zahájením prejavu však starosta Farár oznamuje prítomným, že ministerstvo školberáme. Dr. Šramko sám dal povel na začatie neprístoj- stva nariaďuje riešiť preplnenosť školy vo Valasností tým, že začal hádzať kamene do ľudovcov. kej. Počet detí sa prudko zvýšil po prisťahovaní robotníckych rodín na prácu v železiarni. 1892 – Správa farára Valaskej Rezsö Boboka Tí hádzanie opätovali a niektorí boli zranení. o epidémii zápalu pľúc hovädzieho dobytka 1907 – 20. októbra zasadala školská rada a hlavo Valaskej od 9. septembra 1891 do 19. apríla 1896 – Zvolenské oddelenie železnice podalo 1892. Epidémia pravdepodobne vznikla pre- oznámenie na Jána Havrillu a farára Boboka, že sovalo sa o zriadení ďalšej triedy a ďalšieho učinosom dobytka z Brezna, kde sa táto choroba ich dobytok sa pasie v blízkosti koľajníc, a tým teľského miesta, ktoré podporujú všetci prítomní vyskytovala často.110 zvierat bolo utratených. ohrozujú prevádzku železnice. Obžalovaným okrem podpredsedu Jozefa Valentínyho. Všetky patrili k západnému plemenu strakatého vina nebola dokázaná. 1913 – 2. novembra sa konal konkurz na výber hovädzieho dobytka. Z bieleho maďarského plemena nedošlo k ochoreniu. Všetci obyvatelia prí1897 – 1. decembra, potom ako kominár vypa- ďalšieho učiteľa. Z 5 uchádzačov bol vybraný kladne dodržiavali všetky nariadenia okresného ľoval komín na fare, sa chytil horieť trám vstava- uchádzač Ďombay Ilona, ktorá do práce nastúzverolekára Lászla Báthoryho, ktorému za snahu ný do komínového telesa, čo sa podarilo uhasiť. pila 11. novembra.

STRANA 19

RADY CHOVATEĽOM Každý, kto strávil aspoň malý čas pozorovaním mačiek, určite mi dá za pravdu, že sú to úžasné stvorenia. Mačky. Stovky vekov ľudstvom zbožňované, ale aj zatracované. Kým v starom Egypte ich uctievali, v iných častiach sveta ich naopak nezmyselne spájali s čiernou mágiou. Či už tak, alebo inak, mačky žijú s nami dodnes. Hneď po psoch sú to práve ony, ktoré sa vedeli najlepšie prispôsobiť ľudskému prostrediu. Pre vás, ktorí sa rozhodujete zaobstarať si mačičku, alebo len radi by ste sa dozvedeli niečo nové, mám pár užitočných rád. Mačku určite odporúčam všetkým, ktorí chcú mať doma zvieratko, ale napr. na psa nemajú čas. Práve pre vás je táto malá „šelma“ ideálna. Netreba ju chodiť venčiť, nevadí jej na vás čakať aj niekoľko hodín, je samostatná a čistotná. No aby bola mačička spokojná a zdravá, bude potrebovať starostlivosť a minimálne základnú výbavu. Na začiatku si musíme rozmyslieť, či sa chceme venovať aj chovu, alebo nie. Ak nie, je potrebné mačku či kocúra sterilizovať. Vyhnete sa tak nežiadúcim situáciám. Ako


značkovaniu a tým ničeniu nábytku, či prirodzeným pudom v čase hárania. Zviera bude pokojné a vyrovnané. Pre mačky chované v byte potrebujete niekoľko nevyhnutných vecí. Prvoradé sú misky na vodu a potravu. Ďalej pelech na spanie, škrabadlo na brúsenie pazúrov, kefu na česanie, rôzne hračky (im určené ) a samozrejme mačaciu toaletu. Z vlastnej skúsenosti odporúčam používať len kvalitný piesok, najlepšie s vôňou. Vyhnite sa kupovaniu rôznych lacných napodobenín. Toaletu je potrebné čistiť raz denne. Na špinavú toaletu zviera odmietne chodiť. Ak máte doma mačiatko, je potrebné ho kŕmiť až 5x denne. Od 6 mesiacov dávky krmiva postupne znižujeme na 2x denne. Pretože mačky majú rady pestrosť v potrave, je najlepšia kombinácia suchej potravy (granule) s mäsovou konzer vou.

Život na dva metre V jednej piesni sa spieva: „Človek, človek, povedz, na čo sú ti oči, ak nič nevidíš“. Skúste sa prejsť po blízkom aj vzdialenom okolí. Ak sa budete pozerať s otvorenými očami, uvidíte zákutia dvorov a záhrad, kde na hranici života prežívajú úbohé psie stvorenia. Väčšinou sú priviazané na max. 2 metrovej reťazi, pripevnenej o torzo polorozpadnutej búdy, s odrveným hrncom (to akože na vodu a potravu). Sú špinavé, zanedbané, v zlom zdravotnom stave a zlostné na celý svet, prečo musia takto žiť. O čistote, kvalitnom krmive ani len nepočuli. O živote bez reťazí, pohladení a prebehnutí sa po lúke, už radšej ani nesnívajú. Toto všetko im dokážu spraviť ľudia, (ak im tak vôbec môžeme hovoriť) a vôbec sa nehanbia chodiť po svete. Vraví sa, že pes je najlepší priateľ človeka, ale čím je pre psa človek...? Tak ako dlho sa budeme len potichu pozerať na týranie a tváriť sa pritom, že nič nevidíme? Barbora Strmeňová

Kŕmte svoje zviera len kvalitným krmivom. Odrazí sa to na celkovom zdraví. V žiadnom prípade nedávajte mačkám kosti, zvyšky vašej stravy, sladkosti a vyhýbajte sa najmä čokoláde, ktorá je pre zvieratá toxická. Aj z malého množstva sa môže zviera otráviť. Dôležitou otázkou je pitný režim. Čo dávať mačkám piť? Vodu, alebo mlieko? Určite vodu. Kravské mlieko nie je pre mačky vôbec prirodzené, hoci by sa to mohlo zdať. Má vysoký obsah laktózy, čo môže vyvolať podráždenie žalúdka a hnačky. Mačky je potrebné pravidelne vyčesávať a to bez rozdielu dĺžky srsti. Nerady sa dávajú kúpať, no ak je to potrebné, nevyhnete sa tomu. Tu odporúčam len a len trpezlivosť. Nezabúdajte, že príchodom malej „šelmy“ sa váš byt stáva pre ňu domovom. Preto je potrebné ho zabezpečiť. Nemala by mať prístup k otvoreným oknám, balkónom, keďže môže vypadnúť. Tu je

namieste zaistiť ich sieťou. Pozor treba dávať aj na domáce spotrebiče, káble, zapálené sviečky či izbové kvety, ktoré sú väčšinou jedovaté. Neriaďte sa prosím porekadlom, že mačka má sedem životov. Určite to tak nefunguje. Mačka chovaná v byte sa potrebuje aj vybehať, takže občasné „záchvaty šialenstva“ v podobe naháňačky celým bytom, sú v tomto prípade normálne. Ak chcete chodiť aj na vychádzky, pre jej bezpečnosť je potrebné vodidlo. No nečakajte, že bude na ňom chodiť ako pes. Nevyhnutné je kontrolovať zdravotný stav vašej mačky. Veterinár vám presne povie kedy a ako často vakcinovať a odčervovať. V prípade, ak sa vám niečo nezdá, neváhajte a navštívte vet. ošetrovňu. Pre tieto prípady je dobré si zaobstarať prepravku. Aj keď som sa venovala mačkám chovaným v bytoch, nezabúdajte prosím aj na tie, ktoré žijú celoročne von, pri rodinných domoch či na záhradách. Taktiež potrebujú vašu pozornosť. Hlavne v jesennom a zimnom období ocenia teplé a suché miesto na spanie, do ktorého nefúka. Krmivo musia mať vyvážené, kvalitné, nakoľko sa vyrovnávajú s častými zmenami počasia. Určite sa vám zo to odmenia a odstránia všetky hlodavce v okolí. Veď sú to predsa lovci. Foto + text: Barbora Strmeňová

Bude z neho Interšampion? Na decembrovej medzinárodnej ý t Nit sa stal t l Polo P l (Dot (D t & výstave v Nitre Dash Bishop) slovenským šampiónom krásy mladých aj rakúskym šampiónom krásy mladých a je čakateľom na titul Interšampión. Výstavné úspechy zbiera i jeho brat Sakih (Švédsko) a sestra Linda (Bratislava). Ďalšia klubová výstava bola 28.3.2010 vo Viničnom, na ktorej bol Polo zaradený do chovu. V minulom roku bolo u sealyhamov odhalené genetické ochorenie Primary Lens Luxation, luxácia šošovky. Nakoľko je zo strany chovateľov sealyham teriérov záujem vychovať zdravých psov, každý chovný pes a suka sa podrobu-

jú vyšetreniu na toto genetické h i C l h ochorenie. Cca 40 % sealyhamov je prenášačom tohto génu (carrier), i keď sú to v princípe fyzicky zdravé zvieratá. Preto sa pri tvorení párov na krytie vyberajú páry tak, aby bol jeden z partnerov bez nálezu génu (clear). Okrem toho sa robí i vyšetrenie dedičných očných vád, je to komplexné oftalmologické vyšetrenie podľa jednotnej diagnostiky pod gesciou ECVO (European College of Veterinary Ophtalmologosts), platné pre celú EÚ. Výsledky vyšetrenia sú zapísané do protokolu predpísaného ECVO. Toto vyšetrenie Polo absolvuje v krátkej dobe. Luba Sorkovská


Naši predkovia boli vnímavejší – zanechali nám ľudové pranostiky

POÉZIA KVETOV JARI Kvety. Dostávame ich po celý život – k sviatkom, víťazstvám, jubileám, k rôznym slávnostným príležitostiam alebo – len tak...Existuje na svete vôbec nejaký národ, ktorý neobľubuje kvety ? Ťažko sa dá uveriť, že by sa ľudia bez nich zaobišli. Veď už novorodenec sa stretáva s kyticou darovanou matke. A kvetena nás sprevádza aj na poslednej ceste.. Dnes toto všetko chápeme ako všednú vec, no naši predkovia boli všímavejší. Dá sa to spoznať aspoň podľa ľudovej poézie, piesní či prísloví a porekadiel. A v neposlednom rade podľa symboliky kvetov, povier okolo nich a stretávame sa s nimi tiež v pranostikách, ktoré nám zanechali. Jedným z najobľúbenejších jarných kvietkov je u nás fialka. Táto ľúbezná a nežná kvetina je medzi Slovanmi neobyčajne populárna a väčšinou ju spájame s dievčatami. Je totiž obrazom panenskej čistoty. Na Slovensku dáva milá svojmu milému fialku na pamiatku so slovami piesne: ...Dala mu pierečko, modrú fialenku, aby nezabudol svoju frajerenku... Lužická povesť hovorí o slovanskom Čiernobohovi, ktorý pobýval v nádhernom zámku. Keď sa začalo šíriť kresťanstvo, premenil sa Čiernoboh na skalu a jeho dcéra na fialku. Tá však kvitne iba raz za sto rokov, a kto ju nájde, vyslobodí krásnu pannu a dostane všetky Čiernobohove poklady. Traduje sa, že fialky prestanú voňať po prvom jarnom zahrmení. Vysvetlenie je jednoduché: prvá jarná búrka prichádza spravidla koncom apríla, a to už fialka vonná odkvitá a začína kvitnúť fialka psia, ktorá ale nevonia. I ľudové príslovie označuje, kedy fialky odkvitajú: ...Na svätého Juraja – fialky sa už hanbia.. Báje o prvosienke Ďalším obľúbeným jarným kvietkom je prvosienka. Báje rozprávajú o svätom Petrovi ako o nebeskom kľúčiarovi, ktorý vypustil z ruky zväzok kľúčov zo strachu, keď sa dozvedel, že existujú od nebeských brán aj pakľúče. Jeho kľúče popadali na Zem a v úrodnej pôde zanechali odtlačky, z ktorých vyrástli jarné prvosienky...(po nemecky „Himmelschlussel“, po česky „petrklíč“ – pozn. aut.). Prvosienky vraj nemôžu otvárať brány na nebesiach, a tak aspoň otvárajú brány pred príchodom bohyne Vesny. Prvosienku jarnú pokladajú báje rôznych národov za „otváraciu“ rastlinu; premieňa sa na kľúč a otvára poklady. Slovinská legenda pripomína, že tento kvet je zasvätený Svätej Marjete a že vraj otvára zlatú horu... ...Jeden nemecký pastier našiel čarovnú prvosienku a dal si ju za klobúk. Po čase zistil, že namiesto kvetu má tam zlatý kľúč. Zrazu ho víla chytila za ruku a odviedla k pokladu. Mohol si vziať, čo chcel – zlato i striebro – ale pod podmienkou, že nezabudne na to najlepšie. Ako to už v podobných bájkach býva, zabudol akurát na prvosienku a potom už poklad viackrát neuzrel... Láska k sedmokráske Povráva sa, že keď učiteľ národov Jan Amos Komenský opúšťal našu krajinu, zobral si so sebou, na pamiatku, hrsť rodnej zeme. O nejaký čas z tejto rodnej hrude vyrástla a rozkvitla sedmokráska. Aj k nej sa viažu niektoré ľudové povery a pranostiky. Jedna z nich tvrdí, že ten chlapec, ktorý ich rád trhá a viaže do kytičiek, bude sa páčiť dievčatám a získa krásnu ženu...Sedmokráska (stokráska) má však tiež liečivé účinky. Šalát z lístkov je vraj proti tuberkulóze, čaj z kvetov proti kašľu, chorobám pečene, prikladá sa na rany a podobne. Tulipán je pán Zvláštne postavenie v ľudovej poézii má tulipán. Určite ste už počuli o tzv. tulipománii, ktorá v Holandsku urobila z bohatých chudobných a z chytrých chudobných – bohatých. Ten, kto uvažoval a včas predal svoje nadobudnuté „bohatstvo“ v tulipánoch na začiatku krízy, ten zarobil. Od čias tulipománie považujeme aj v našej ľudovej slovesnosti tulipán za symbol hlúposti a planej pýchy. Ešte dnes sa obmedzeným ľuďom vraví „ťulpas“, „tulipán“, alebo sa ukazuje na čelo so slovami „ťululum“. V slovenskej piesni sa často ironicky naráža na ľudskú pýchu, ktorá je v podobe tulipána... Pavol M. Kubiš

STRANA 20

JUBILANTOM Čas veľmi rýchlo plynie a nezastavil sa ani pri našich občanoch, ktorí sa v mesiacoch marec a apríl 2010 dožívajú svojich okrúhlych životných jubileí. Rátanie rokov je vraj márna práca. Napriek tomu sa každý človek musí pristaviť pri svojich medzníkoch času. Chtiac – nechtiac aspoň na chvíľu. Každý z nás sa určite poteší, keď si na neho spomenú najbližší, kolegovia či priatelia a poprajú mnoho zdravia, šťastia, úspechov v rodine i v práci a podobne. Ani tak na tom nezáleží, či sa aspoň niečo z toho splní, ale hrejivý pocit naplní srdce ľudskou láskou, nehou a akoby pohladil dušičku. Už to je vlastne šťastie, že máme niekoho pri sebe, kto nám ho ponúka. Možno je to šťastie, že máme priateľov, známych, možno vzdialených na kilometre a myslia na nás. Stačí pozdrav, SMS, zavolať a pod. a vieme, že ktosi si na nás spomenul. Prejavom ľudskosti možno človeku poskytnúť veľmi veľa. Človek potrebuje povzbudenie, pohladenie, objatie. Potrebuje energiu, vieru, istotu. Všetci naši oslávenci, ktorí sa v tomto období dožívajú svojich okrúhlych životných jubileí, sú určite bohatí na svojich blízkych a na svojich priateľov, medzi ktorých sa chceme zaradiť aj my. Srdečne blahoželáme: Pani Piroška Lebedová z TDH 463 Pani Jozefína Helcová z Cesty Osloboditeľov 131 Pán Pavol Novotňák zo Strojárenskej 341 Pán Michal Nitka zo Švermovej 450 Pani Terézia Slosiarová z Hronskej 406 Pani Eva Amrichová z Hronskej 417 Pani Bernarda Cázerová z TDH 439 Pani Mária Cabanová zo Štúrovej 481 Pán Jozef Flimel z Námestia 1. mája 459 Pán Jozef Kučera z ulice Pod Hrbom 570 Pani Mária Švecová z TDH 462 Pani Elena Tetamentiová z Hronskej 396 Pani Anna Vetráková z Hronskej 402 Pani Irena Vojteková zo Švermovej 450 Pani Elena Macuľová z TDH 462 Spoločne pozdvihnime čašu a symbolicky pripime našim oslávencom na roky, ktoré prežili a na dlhé roky, ktoré majú pred sebou.

VÍTAME VÁS Narodilo sa vám dieťatko. Držíte v náručí najdrahší klenot a najcennejší dar vašej lásky. Narodenie dieťatka prináša do vášho života radosť, nové, neopakovateľné chvíle a milé zážitky, ale i veľkú zodpovednosť za jeho zdravý vývoj a výchovu. Želáme vám, aby vaše dieťa rástlo, bolo zdravé a vždy veselé. Vytvorte mu pokojné rodinné prostredie, presiaknuté láskou a porozumením. Dieťatko musí od prvých chvíľ z vašich očí, úsmevu a nežných slov cítiť, že ho máte radi. Buďte trpezliví, robte všetko pre dobro a šťastie vášho dieťa. Len potom budete skutočne šťastní i vy. Narodili sa: 05.02.2010 Martina Pušková 09.02.2010 Sebastián Eremiáš 28.02.2010 Martina Gonosová Milí rodičia ! Narodilo sa vám dieťatko. Držíte v náručí najdrahší klenot a najcennejší dar vašej lásky. Narodenie dieťatka prináša do vášho života radosť, nové, neopakovateľné chvíle a milé zážitky, ale i veľkú zodpovednosť za jeho zdravý vývoj a výchovu. Želáme vám, aby vaše dieťa rástlo, bolo zdravé a vždy veselé. Vytvorte mu pokojné rodinné prostredie, presiaknuté láskou a porozumením. Dieťatko musí od prvých chvíľ z vašich očí, úsmevu a nežných slov cítiť, že ho máte radi. Buďte trpezliví, robte všetko pre dobro a šťastie vášho dieťa. Len potom budete skutočne šťastní i vy. Elena Sukičová

STRANA 21


ROZLÚČILI SME SA Helena Štellerová V slove matka je obsiahnutý celý ľudský život. Sú v ňom spomienky na detstvo, na prvé lásky, sklamania, túžby a sny. Vždy tu bola s nami naša mama. Pani Helena Štellerová sa narodila 24. decembra 1945 v Tovarníkoch okres Topoľčany, manželom Helene a Ľudovítovi Barteltoví. Od roku 1955 žila spolu s rodičmi a tromi sestrami vo Valaskej. Vyštudovala Strednú ekonomickú školu v Banskej Bystrici. Pracovala v Železiarňach Podbrezová až do roku 1992, keď pre zlý zdravotný stav odišla do invalidného dôchodku. Aj keď jej choroba nedovoľovala pracovať, mala veľa záujmov – literatúru, divadlo, hudbu. Spolu s manželom vychovávali dcéru Lilu a neskôr pomáhala s výchovou troch vnúčat. V poslednom období sa zdravotný stav pani Helene Štellerovej zhoršil a ťažkej chorobe podľahla 5. februára 2010.

Bola dušou rodiny, silná, vyrovnaná, odvážna aj v časoch choroby, ktorej podľahla chádzky nastúpil do ZUT Tesla v Banskej Bys- 25. marca 2010. trici. Po skončení štúdia sa zamestnal v Železiarňach Podbrezová. Posledných päť rokov Ľubomír Oláh pracoval v Čechách. K jeho záľubám patrila Nikdy sa nedá rozlúčiť úplne. Každý človek tvorba fotografie, stolný tenis, lyžovanie. vloží do života časť zo seba samého, ovplyvní Po dlhodobej chorobe nás opustil 25. feb- svoje okolie, odovzdá mu svoje pocity, svoje ruára 2010 v banskobystrickej nemocnici. slabosti aj svoju silu a táto neviditeľná stopa Margita Donovalová Život je dlhý, niekedy krátky, kto navždy odišiel, nepríde spiatky, tak, ako ráno obloha nevracia slnečným lúčom zlatý svit mesiaca, tak sa ty, drahá naša, nevrátiš späť večne spiaca. Zato však so slnkom zasvieť, zasvieť aj s lunou, aj ako slnko hviezd, spomienku v srdci chceme všetci niesť. Pani Margita Donovalová sa narodila 19. septembra 1922 v Hronci, rodičom Rudolfovi a Anne Králikovcom. Tu vychodila aj základnú školu. Ako 18 - ročná začala pracovať v Strojárňach Piesok, kde sa zoznámila so svojim budúcim manželom Antonom Donovalom. Narodilo sa im päť detí, z ktorých jedno v detskom veku umrelo. Od roku 1956 pracovala ako predavačka v Otexe až do odchodu na dôchodok. Tri volebné obdobia pracovala ako poslanec na obecnom úrade vo Valaskej. Pretože mala záľubu v speve, veľa rokov pôsobila v miestnom zbore pre občianske záležitosti. V roku 1988 ovdovela. V posledných rokoch života odolávala mnohým chorobám, ktorým podľahla 16.marca 2010 v banskobystrickej nemocnici vo veku 88 rokov.

Margita Babicová Bolesť a žiaľ – večný súputníci ľudí – kráčajú naším životom. A my sa pred nimi neubránime. Aj v tejto chvíli cítime ich prítomnosť. Pani Margita Babicová sa narodila 2. júla 1917 v Dolnej Lehote, rodičom Jánovi a Františke Hlinkovým. Vyrastala spolu so štyrmi sestrami. Ako 15 – ročná odišla do služby, kde sa spoznala s budúcim manželom Antonom Babicom. Narodili sa im dve dcéry a dvaja synovia. Najstaršieho syna Igora ako 6 - ročného v posledný deň vojny zabila mína. PracovaAnna Danková la ako sezónna robotníčka na ŠM. Neskôr sa Aj keď nám všetkým rôčky pribúdajú, cítime zamestnala v Detských jasliach vo Valaskej. sa stále tí istí, len známi okolo nás sa pomaV roku 1980 pochovala manžela. ly vytrácajú. Opúšťajú naše rady tí, ktorých Pani Margita Babicová zomrela 2. marca sme poznali z nášho detstva ako mladých. 2010 vo veku 92 rokov. Pani Anna Danková sa narodila 23. mája 1929 v Kružne pri Rimavskej Sobote. V roku Ivan Čižovič 1950 sa vydala za Jozefa Danka s ktorým Dotĺklo srdce, ktoré sme tak milovali, spoločne vychovali štyri dcéry, Vlastu, Hanu, utíchol hlas, ktorý sme tak radi počúvali. Alenu a Milenu. Tak náhle odišla duša Tvoja, Pracovala v Zlievárni Hronec ako žeriavnestihol si ani povedať zbohom, rodina moja. nička, až do odchodu na dôchodok. Celý život prežila v kruhu svojej najbližšej rodiny Pán Ivan Čižovič sa narodil 24. augusta 1964 –manžela, dcér, vnúčat a pravnúčat. Vo voľv Brezne. Narodil sa v zmiešanom manžels- ných chvíľach sa venovala všetkým ručným tve Slováka a matky – Poľky. Vyrastal s tromi prácam, vyšívala, štrikovala, háčkovala, rada sestrami. Po skončení povinnej školskej do- čítala, chodievala do prírody na huby.

zostáva medzi ľuďmi aj keď už toho človeka niet. Pán Ľubomír Oláh sa narodil 16. februára 1963 v Brezne rodičom Jánovi a Monike Oláhovým. Vyrastal spolu so siedmimi súrodencami. V roku 1982 sa oženil s Erikou Bartošovou. Narodili sa im štyri deti – dve dcéry a dvaja synovia. Ostatné roky pracoval vo Valaskej na verejnoprospešných, neskôr aktivačných prácach. Zomrel po ťažkej chorobe 28. marca 2010 v banskobystrickej nemocnici. Jolana Cihanová Človek od narodenia prekonáva premeny duše a tela. Stále sa prevracajú stránky v našej knihe života. Stačí málo, aby sa naša životná púť skončila. Pani Jolana Cihanová sa narodila 8. marca 1940 v Drábsku, rodičom Jozefovi a Kataríne Rabčanovcom. Vyrastala s tromi súrodencami. Po ukončení školy v rodnej obci pracovala v Lesnom závode Čierny Balog, na Štiavničke, v Strojárňach Piesok. Do starobného dôchodku odišla zo Železiarní Podbrezová. V roku 1959 sa vydala za pána Pavla Cihana a narodilo sa im päť synov. Popri bežných domácich prácach a starostlivosti o rodinu, rada cestovala, venovala sa kvetom a skrášľovaniu okolia svojho bydliska. Strata syna Milana v minulom roku, zanechala stopy na jej zdraví. Choroba ju pripútala na lôžko. Pani Jolana Cihanová zomrela v breznianskej nemocnici 29. marca 2010 - tri týždne po dovŕšení sedemdesiatich rokov.

POĎAKOVANIE Ďakujeme všetkým, ktorí sa prišli rozlúčiť s našou drahou manželkou a mamičkou pani Annou Dankovou. Vyjadrujeme poďakovanie všetkým, ktorí prispeli za dôstojný priebeh pohrebu. Manžel s dcérami


STRANA 22

V Osrblí sme sa stretli s medailistami Tohtoročná zima bola bohatá na rozmanitosť počasia. Padajúce vločky snehu sa striedali s padajúcimi kvapkami dažda, no predsa napadlo dostatok snehu aj pre milovníkov bežeckého lyžovania. Lánami nad Lipovou – Hnusnô - sa preháňali sviatoční aj skalní bežkári. Pohodu a krásnu bielu snehovú prikrývku v neskutočnom tichu prírody narušujú „tiež milovníci športu“. Posádka žltej štvorkolky, akoby naschvál, jazdila po bežeckej stope, až rozryla zem a spod snehu vykúkali nebezpečné kamene. Napriek sťaženým podmienkam, cez zničené biele koľaje, sa k vytýčenému cieľu lavičke na najvyššom bode vrchu Hnusnô - bežkári vždy dostali. Blíži sa jar a nad Valaskou snehu ubúda. V sobotu 6. marca bol pekný slnečný deň. Neďaleký biatlonový areál v Osrblí ešte stále umožňuje vychutnať si tento zimný šport. Je to len na skok, a preto si tu aj Valašťania radi zašportujú. Rok 2010 je rokom zimnej olympiády a z Vancouvru si banskobystrickí biatlonisti priviezli vzácne medaily. Bolo to veľmi milé prekvapenie, keď zlatá a strieborná olympionička Nasťa Kuzminová a bronzový Pavol Hurajt práve v tento deň v Osrblí trénovali. Aj malý Jelisej so svojím otcom si tiež užívali zimné radovánky na snehu. Šéf biatlonistov a tréner Juraj Sanitra bol výborne naladený a s Valašťankami, zanietenými milovníčkami bežeckého lyžovania, hovoril o úspechoch našich olympionikov. Pre Oľgu a Ivku bolo cťou zaželať veľa úspechov našim slovenským reprezentantom. Text + foto Marta Petrová Stretnutie a podpisy od olympionikov potešia

UKONČENIE ZIMNEJ SEZÓNY BIATLONU Druhé kolo Viessman pohára Pre dorastenecké a vyššie kategórie sa sa uskutočnilo 6.7.2.2010 v Osrblí. Vo všetkých kategóriách sa bežali rýchlostné a preteky s hromadným štartom . V dorasteneckých kategóriách sme dosiahli výsledky: M. Kubaliak 1,1 O. Šnejt 4,6 M. Šima 1,1 O. Švantner 4,3 L. Kramla 8,9 J. Styková 7,6 V juniorskej kategórii L. Šimová 2,4 T. Poliaková 1,1 T. Hasilla 1,1 V kategórii mužov N. Gröne 2,2 Žiaci bežali len rýchlostné preteky 31.1.2010 v Osrblí s týmito výsledkami F. Kramla 5 R. Kubaliak 11 A. Krbila 14 M. Kúdelka 10 Tretie kolo Viessman pohára Pre kategóriu juniorov a dospelých sa uskutočnilo 20,21.2.2010 v Osrblí. Bežali sa rýchlostné a preteky s hromadným štartom. V juniorskej kategórii L. Šimová 4,2 T. Poliaková 1,3 T. Hasilla 1,1 V kategórii mužov N. Gröne 2,2 Žiaci bežali vytrvalostné a rýchlostné preteky na Mlynkách 10,11.2.2010 s týmito výsledkami F. Kramla 5,6 R. Kubaliak 8,10 A. Krbila 16, 5 M. Kúdelka 10,11 Majstrovstvá Slovenska boli rozdelene na viac časti a ich záver bol 20,21.2.2010 v Osrblí. Uskutočnili sa rýchlostné a preteky s hromadným štartom pre všetky kategórie mimo dospelých a juniorov. V dorasteneckých kategóriách sme dosiahli výsledky M. Kubaliak 1,1 O. Švantner 6,2 M. Šima 1,1 L. Kramla 8,8 J. Styková 7,3 V žiackych kategóriách sme dosiahli tieto výsledky: F. Kramla 2,1 R. Kubaliak 11,11 A. Krbila 12,12 M. Kúdelka 10,7 Blahoželáme najmä novým majstrom Slovenska - M. Kubaliak, M. Šima, F. Kramla. Majstrovstvá Európy sa konali v Estónskom Otepaa, bežali sa vytrvalostné, rýchlostné a stíhacie preteky a reprezentovali nás juniori: M. Šima 53,47,47 T. Hasilla 26,29,24 T. Poliaková 26,30,25 Majstrovstvá sveta kadetov a juniorov sa konali vo Švédskom Torsby, bežali sa vytrvalostné, rýchlostné a stíhacie preteky a reprezentovali nás kadeti : M. Šima 50,53,29 O. Švantner 69,71,N juniori : T. Hasilla 10,14,42 T. Poliaková 46,50,43 Ing. Jozef Barzík

Žiaci ŠZŠI a OUI Valaská opäť na lyžiach Tohtoročná zima bola pre každého, kto má rád lyžovanie štedrá. Kopce snehu na okolitých svahoch priam lákali všetkých milovníkov bieleho športu. Aj tento školský rok sme zorganizovali lyžiarsky výcvik pre žiakov siedmych ročníkov špeciálnej základnej školy a prvákov z odborného učilišťa a praktickej školy. Uskutočnil sa druhý februárový týždeň na známom a nenáročnom svahu na Majeri. Po absolvovaní povinnej bezpečnostnej prípravy a teoretických základov lyžovania sme začali samotný výcvik na lyžiarskom svahu. Žiaci boli rozdelení do jednotlivých družstiev podľa ich zdatnosti a lyžiarskych schopností. Po počiatočných neúspechoch a po prekonaní strachu a obáv z lyžovania naši žiaci postupne zvládli základy tohto krásneho športu. Vďaka lyžiarskym inštruktorom a učiteľom, ktorí boli nekonečne trpezliví, sa žiaci zdokonaľovali v technike lyžovania, ale aj v jazde na vleku. Neustále zlepšovali štýl jazdy, zvyšovali rýchlosť a snažili sa robiť oblúky v pluhu, ale i z pluhu. Počas lyžovačky i mimo nej nebola núdza ani o rôzne humorné situácie, vďaka ktorým sme aj tie zdanlivo ťažké chvíle na kopci spoločne zvládli. V záverečných pretekoch si lyžiari zmerali svoje sily a schopnosti v slalomovej jazde pomedzi bránky. Z dievčat boli najrýchlejšie Barbora HARVANOVÁ - I. B/2, Kristína MARKUSOVÁ – 7. A, Aneta BARTOŠOVÁ – 7. B. Darilo sa aj chlapcom, najlepší čas získali : Kristián BARTOŠ – 7. A, Adam TE-

KEL – 7. A a Jaroslav BARTOŠ z I. D. Samozrejme, že boli ocenení diplomom a sladkou odmenou. Touto cestou by som chcela poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii, ale aj príprave lyžiarskeho kurzu organizovaného pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami z OUI Valaská. O dobrú lyžovačku sa postarali aj zamestnanci chaty na Majeri, so svojim šikovným vedúcim p. Miroslavom Medveďom, ktorí nám každý deň pripravovali chutný obed a horúci čaj. Všetci vieme, že šport a pohyb majú pozitívny účinok na dosiahnutie optimálneho a pohybového rozvíjania každého človeka. Vďaka športu si už tí najmenší osvojujú hygienické návyky, dobrý vzťah k pohybu, odolnosť, telesnú zdatnosť a pohybovú zručnosť. Zo zdravotného hľadiska má šport nasledujúce funkcie: kompenzačnú, reedukačnú a relaxačnú. Šport má veľký význam aj pre deti so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, zvlášť pre deti s mentálnym postihnutím. Pozitívne ovplyvňuje telesný vývoj, zdokonaľuje základné lokomočné pohybové zručnosti, čiže premiestňovanie a v nemalej miere vychováva k tolerancii, znášanlivosti a vedie k zodpovednosti vo vzťahu k iným ľuďom, k prírode, k životu.... Aj pre tieto skutočnosti by sme mali naše deti už od malička viesť k športu a pohybovým aktivitám. Dovidenia o rok, lyžiari! Vedúca LV Mgr. Danka Dorková

STRANA 23


„Výťah“ na Chvatimechu oslavuje Nedávno uplynulo 55 rokov od sprevádzkovania v súčasnosti najstaršej sedačkovej lanovky v bývalom Československu. Na Chvatimechu ju postavili milovníci lyžovania a turistiky. Tí boli zväčša zamestnancami Strojární Piesok a Železiarní v Podbrezovej. Nejeden z nich aktívne pôsobil v Telovýchovnej jednote Piesok.

Celý nápad postaviť lanovku v tomto krásnom kúte Veporských vrchov sa zrodil za kurióznych okolností. Gabriel Ťatliak, vtedajší šéfkonštruktér piesockých strojární a všestranný športovec si na Chopku poranil koleno. Gáborovi, ako ho jeho priatelia volali, počas liečby skrsla v hlave myšlienka postaviť dopravné zariadenie, ktorým by sa lyžiari vyviezli na svah pohodlne - bez potreby odopínať si pred nástupom lyže. Stavať sa začalo v roku 1953. Po zameraní 560 metrov dlhej trasy, výrube pásu lesa na základe získaného povolenia z Okresnej lesnej správy v Brezne, prišla ďalšia úloha - betónovanie základov budúcich staníc a pätiek budúcich podpier. Práca to nebola ľahká. Betón sa miešal ručne a na miesto sa vynášal vo vedrách. Stavalo sa v náročnom

strmom teréne. Veď priemerný sklon trate lanovky je 46,14%. Neskôr brigádnikom uľahčovala prácu provizórna nákladná lanovka. Ruku k dielu pridali aj učni z piesockého učilišťa. Rovnako ako ostatní, bez nároku na odmenu. Mnohí z brigádnikov si dodnes spomínajú aj na nesenie viac než trištvrte tony ťažkého vratného kolesa – lanáča- ku vrcholovej stanici dvadsiatkou brigádnikov na troch rovnobežne upevnených tyčiach. Dňa 12. februára 1955 bola lanovka uvedená do prevádzky. Ňou sa ale výstavba Lyžiarskeho strediska detí a mládeže neskončila. Postupne boli v stredisku vybudované ubytovacie kapa-

Krnačkové preteky Tohoročná zima bola skúpejšia na sneh, a tak sa všetky naplánované akcie neuskutočnili. Kráľova hoľa ale čnie dostatočne vysoko, aby sa tam sneh udržal a aby Šumiačania mohli zorganizovať ďalší ročník krnačkových pretekov. Po prehre našich hokejistov s Kanadou sme sa v sobotu ráno 27.februára 2010 vybrali pozrieť na Šumiac. Valaskú zastupovali dve družstvá. Ženská posádka – Žofka Vilhanová, Dominika Schollerová a mužská posádka - Rado Gonda, Jozef Vrbovský, ktorí mali svoju premiéru. Chlapi obsadili pekné 17. miesto a dievčatá v ženskej kategórii medailové tretie miesto. Ďakujem našim reprezentantom za výkony v tejto náročnej športovej disciplíne a ďakujem aj šumiackym organizátorom za prípravu tohto tradičného preteku a za veselý program. Silvia Vilhanová

city pri údolnej stanici lanovky, lyžiarska chata (neskôr pomenovaná Bernardín) pri vrcholovej stanici, tri vleky a večerné osvetlenie. Konečná dĺžka zjazdovky presiahla dva kilometre. Takto stredisko nadobudlo dnešnú podobu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch tu lyžovali budúce osobnosti bieleho športu: zjazdárka Lucia Medzihradská - účastníčka zimných olympijských hier, Dagmar a Soňa Kuzmanové, bratia Gondekovci, Milan Sekelský atď. Žiaľ, po roku ´89 už Chvatimech nedokázal udržať krok s modernými strediskami v okolí, akými sú Mýto pod Ďumbierom či Tále. V roku 1996 lanovka stratila oprávnenie prepravovať osoby. V roku 2003 si lyžiarske stredisko vzal do prenájmu Robert Hauer. S veľkými cieľmi sa kúsok po kúsku pustil do obnovy celého strediska vrátane chaty Bernardín (pôvodná bola zbúraná na jar 2009, toho času prebieha výstavba novej). Jednou z priorít je aj sprevádzkovanie historickej lanovky pre verejnosť. Toto horské dopravné zariadenie smie totiž voziť len náklad a obsluhu. Uvažuje sa nad spoluprácou s

blízkou Čiernohronskou železničkou - ďalšou technickou pamiatkou. Konečne, tých technických je v blízkom okolí neúrekom: vodojem s valcovitou vežou v areáli bývalých Strojární Piesok, postavený v roku 1906, časť liatinového mosta z roku 1810 - prvého vyrobeného v habsburskej monarchii, najstaršia vysoká pec na Slovensku - postavená v roku 1795 v lokalite Tri vody neďaleko Osrblia. V roku 2006 lanovka získala certifikát od Prvého medzinárodného múzea lanových dráh v Berlíne, deklarujúci jej jedinečnosť. V súčasnej dobe je myšlienka opäť sprevádzkovať lanovku pre turistov a lyžiarov ešte silnejšia. K tým skôr narodeným sa pridávajú

mladí nadšenci nielen z blízkeho okolia, ale aj z rôznych kútov Slovenska. Na brigádach obnovujú nátery, či kosia porast na trase lanovky. Na záver spomeňme aspoň zopár mien: Ing. Július Starke, Jozef Kamaráš, Vlado Králik, Štefan Mráz, Vojtech Vichr, Ing. Ladislav Boháľ a mnoho ďalších, ktorí sa na stavbe tohto horského dopravného zariadenia nielen podieľali, ale na jeho údržbu obetovali množstvo voľného času. Práve im patrí veľká vďaka za to, že sa táto jedinečná lanovka dožíva takého úctyhodného veku. Ján Palinský a archív obce Valaská


STRANA 24

Osobnosti športového života Valaskej Peter Petrinec (73)

asi navyše. Bez môjho vedomia ma funkcionári predali Hroncu, no ale čo už, život išiel ďalej. V Hronci som chytal a občas aj hral v poli do roku 1972.

tam hrávala divízia už boli dávno preč. Spojený klub dostal názov SP Slovan Valaská. S peniazmi prišlo aj rozšírenie aktivít. Klub mal dve žiacke mužstvá, jedno

Pozná ho vari každý, kto sa niekedy zaujímal o futbal vo Valaskej. Futbal je pre neho najväčšia láska, ktorá mu zostala dodnes. Odkiaľ pochádzaš a aké boli športové začiatky? Narodil som sa v Stožku pri Zvolene a futbal som hrával od malička. Súťažne som začínal v Belíne pri Rimavskej Sobote, kde som už 14 ročný ucháň chytal za mužstvo dospelých. Učiť som sa išiel po nábore do Železiarní Podbrezová, kde som sa vyučil za strojného zámočníka. Hrával

ši sme mali s manželkou bytový problém, ktorý mi však v Podbrezovej vyriešiť nevedeli. Prešiel som preto v roku 1962 na Piesok za zámočníka do montáže a zároveň som prestúpil do klubu Spartak Piesok, ktorý v tom čase hral divíziu a práve vtedy nemali tam brankárov. Na Piesku som Medzipodnikový turnaj 1987 mal popri chytaní na starosti aj Hore zľava: Jano Troliga, Ľubo Dobrík, Jano Ridzoň, Jano Repka, Milan Hruška, Ondorastencov, ktorí to dotiahli až dro Balco, Ľubo Husenica, Paľo Ďuraj, Jano Hulan, Peter Petrinec Dolu zľava: Števo Habera, Jožo Martinko, Tibor Potkány, ???, Jožo Medveď, Daro Kráner, ležiaci brankár Laco Kuchár

Kedy si prešiel do Valaskej? V roku 1972 vo Valaskej zakladali nový klub Slovan a ja som bol pritom. Angažovali ma ako trénera, brankára a ako hospodára. Toto som tam robil až do revolúcie. Výsledky Slovana boli dobré a na zápasy chodilo aj vyše 1000 divákov, ale boli problémy s financovaním. Zo vstupného sa to už ďalej ťahať nedalo, preto prišlo zlúčenie so Spartakom Piesok, Spartak Piesok okolo roku 1965 kde mali problém opačný. Hrali Zľava Luco Jendrál, Jano Lengyel, Gusto Slušniak, Peter Petrinec, Julo Benedek, dobre vyššiu súťaž, mali peniaMilan Filipko som tam za dorast, ktorý bol vtedy v 1.A triede. Po vyučení som nastúpil do Žiaru nad Hronom. Aj tam som už ako 17 - ročný chytal za dospelých. A čo vojenčina? Na vojnu som narukoval v roku 1958 do Tachova ku pešiakom, ale ako futbalistu ma zaradili do športovej čaty. Chytal som tam v Dukle Tachov, kde sa hral veľmi dobrý futbal a počas mojej pôsobnosti postúpila Dukla z divízie do druhej ligy. Čo bolo po vojenčine? Vrátil som sa do Železiarní, kde som pracoval ako zámočník v údržbe a súčasne som chytal za Podbrezovú, ktorá v tom čase hrala futbalovú divíziu. Po sobá-

Slovan Valaská 1972 Hore zľava: Fero Babic, Jano Molčan, Ďuro Gál, Milan Baláž, Luco Jendrál, Tibor Šima, Ivan Turčan, Jano Lengyel, Peter Petrinec, Dolu zľava: Vlado Faško, Laco Lebeda, Mišo Patráš, Jožo Chovanec, „Didi, Ľubo Strmeň

do dorasteneckej divízie. V roku 1966 však do Spartaka prišli ďalší dvaja noví brankári, Krahulec a Fabricius, no a ja som už bol

dorastenecké, ktoré bolo istý čas aj v prvej dorasteneckej lige a dve mužstvá dospelých. Vtedy to boli asi zlaté časy futbalu vo Valaskej. Čo bolo po revolúcii? Strojárne Piesok sa premenovali na ESPE, ale začali strácať zákazky, museli prepúšťať zamestnancov a v tej situácii sa už futbal nedal ďalej financovať. Prúd peňazí vyschol a futbalový klub prevzal súkromný sponzor. Po pár rokoch však aj tomu došli peniaze a činnosť klubu pomaly upadala. Klub prevzala Podbrezová a na ihrisku hrávalo béčko ŽP. Ako to vyzerá dnes? Dnes trénujem brankárov pre podbrezovských žiakov a dorast a fungujem ako pomocný hospodár. Na ihrisku trávim skoro všetok voľný čas. Aj v tomto veku ešte športujem a chcel by som to ťahať aspoň do osemdesiatpäťky. Chodím si zabehať aspoň dvakrát týždenne a keď je nejaký turnaj, tak si ešte aj zachytám.

Prajem ti ešte dlhú športovú kondíciu a ďakujem za rozhoze, ale boli skoro bez divákov. vor. Text Jožo Kán, Štadión na Štiavničke bol pre fotografie archív Petra Petrinca. Valašťanov ďaleko a miestnych tam chodilo málo. Časy, keď sa

Valaštiansky hlásnik, Obecný úrad Valaská, Nám. 1. mája 460-8, Valaská 976 46. Redakčná rada: Danka Králiková, Mgr. Milena Fábryová, Ing. Anna Fischerová, Ing. Albín Háber, Mgr. Ivan Karak, Monika Senčeková, Valária Švantnerová, korektúra Mgr. Anna Pisárová. Redakčná rada nezodpovedá za gramatickú správnosť a štylizáciu textov. Kontakt: tel. 6711509, email: [email protected]. Obecné noviny Valaštiansky hlásnik boli zaregistrované na OÚ v Brezne 5.9.2003 pod registračným číslom OÚ BR - OMT 1-2003.

Jar je tu. Apríl mesiac lesov. Moderné vzdelávanie Chráňme si mier Politické strany Filatelistické okienko Osteoporóza

Recommend Documents