J Ú L R O Č N ÍK V III

7 1070 JÚ L R O Č N ÍK V III.

Z OBSAHU: Pravidelné stručné úvahy Na slová sv. evanjelia. -

Chlieb náš každodenný (žatevný úvodník o. Pavla Dancáka).

-

Nad plytvaním s chlebom - darom Božím - sa vo svojom príspevku za­ mýšľa o. Pavel Kompér st.

- Z tohtoročných júlových výročí. -

Cyrilometodská spomienka k sviat­ ku slovanských vierozvestov. K láske a vzájomnej kresťanskej znášanlivosti nabáda úvaha na str. 5. Z diaľky dvoch svetových vojen (protivojnové myšlienky a spomien­ ky o. Mikuláša Magyara). Z minulosti a prítomnosti našich farností. Pravidelné rubriky: Z nášho života, Kultúrne rozhľady a výročia výz­ namných osobností a udalostí.

Georgi Daskalov: CYRIL A METOD.

„Uctievajme svätú dvojicu našich učiteľov, pretože nám otvorili cestu k poznaniu Boha prekladom posvät­ ných kníh, z ktorých až dodnes hojne čerpáme. Dobrorečíme vám, Cyril a Metod, ktorí stojíte pred tvárou Naj­ vyššieho a vrúcne orodujete za naše duše“. (Kondák sviatku)

N A S L O V Á SV. E V A N J E L IA

Z KRESŤANSKÉHO

„A keď potom vchádzal do K afarnaum a, pristúpil k nemu istý stotník s pros­ bou: „Pane, sluha mi leží doma porazený a hrozne sa trá p i". Ježiš mu riekol: „Prídem a uzdravím ho". S totník mu odpovedal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod strechu moju, ale povedz len slovo, a uzdravený bude môj slu­ ha". (M t 8 , 5 - 8 ) . A j p o h a n sk ý s to tn ík s d ô v e ro u sa o b r á til k S p a s ite ľo v i s prosbou o uzd ra­ v e n ie s v o jh o s luhu . B ol p resvedče ný, že S p a s ite ľo v i s ta č í p o ve d a ť iba

slovo

a je h o slu h a bude z d r a v ý . . . N e s k la m a l sa. Jeh o

p ro s b ň

b o la

v y p o č u tá . A navyše bol d a n ý za p rík la d

vše tkým : „V e ru , h o vo rím vám , u n ik o h o v Iz ra e li

n e n a š ie l

som

to ľk ú v ie r u 1'.

V ie ra s po ko ro u sú n a jk ra jš ím p re ja v o m ná šho kre s ťa n s k é h o z m ý š ľa n ia a ko­ n a n ia . S to tn ík o v e s lo v á nech sa nám h lb o k o v p íš u do srd ca, ab y sme si ich do bre p a m ä ta li, sp rá vn e p o c h o p ili a ú p rim n e u s k u to č ň o v a li! „Keď potom prešiel na druhý breh, do krajin y G adarčanov, prišli mu do ces­ ty dvaja diablom posadnutí, ktorí práve vyšli z hrobov. Boli ta k zúriví, že nik­ to sa neodvážil prejsť tou cestou". (M t 8, 28). Ľu d o vá po vesť h o v o rí o h rd in o v i, k to rý sa d o s ta l do z a k lia te j hory. Líškou bol v y p ro v o k o v a n ý k tom u, ab y z a k lia l a tý m sa d o s ta l pod m oc zlého du cha, k to rý ta m v lá d o l. Tak to býv a aj v ž iv o te k re s ťa n a . K to k ľa je , je v m oci zlého d u ch a . K to v m ilo s ti, tý m hýb e Boh. G a d a rs k ý p ríp a d sa o p a k u je aj v našom ž ivo te . N e d a j­ me sa pre m ô c ť zlom , a le v y trv a lo sa u s ilu jm e len o d o b ro a B oh, D o b ro ta n a j­ vyš š ia , nás ne o p u stí! „Tu zrazu prin iesli porazeného človeka, ktorý ležal na posteli. A keď Ježiš vid el ich vieru, riekol porazenému. „D úfaj, synu! O dpúšťajú sa ti hriechy". (M t 9 , 2 - 3 ) . H lb o k ú v ie ru m u seli m a ť tí, čo p r in ie s li p o razen ého k B ožiem u S y n o v i. A m usel ju m ať a j on. F a riz e ji a z á k o n n íc i sú však p o b ú re n í. „T e n to sa rú h a !" - h o v o rili. S p a s ite ľ po znal ic h m y š lie n k y , p re to v y u ž ív a s itu á c iu k p o u č e n iu v š e tk ý c h p ríto m n ý c h . C hce, aby p o c h o p ili s ú v is lo s ť m edzi dušou a te lo m

a tie ž p o ria d o k

h o dnôt:

N a jp rv duša, p o to m te lo . „A keď Ježiš o d tia ľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci, ktorí kričali: „Synu Dávidov, zm iluj sa nad nami!" Len čo vošiel

do

domu, p ristúp ili k nemu

tí

slepci a Ježiš sa ich pýtal: „V eríte, že vám to môžem urobiť?“ - O ni mu odpo­ vedali: „Äno, P an e“. V ted y

sa

im dotkol očí a riekol:

„N ech

sä vám stane

podľa vašej viery!“ (M t 9 , 2 7 - 28). C irk e v ¡nám

p re d k la d á

p rík la d zo sv. e v a n je lia o dv o c h s le p co ch . Za

krá ča jú , k o h o n a s le d u jú ? Za S p a s ite ľo m

kým

iš li d v a ja s le p c i, - h o v o rí e v a n je lis ta ,

- a do d á va , že sa im d o s ta lo u z d ra v e n ia . K oho n a s le d u je m e my? Za kým k rá ­ čam e my? A aká je naša v ie ra a d ô vera v B oha na te jto ceste? O

sv. V á c la v o v i h o v o rí leg e n d a , že k e ď raz v zim e š ie l so svo jím

verným

sluho m P odivenom , to m u b o la v e ľk á zim a, a le on k rá č a l ve rn e a v y trv a lo po s to p á c h sv. V á c la v a a h ľa , p re s ta la mu b y ť zim a, ba c í t il vo V á c la v o v ý c h šľap a já c h v e ľm i h re jiv é te p lo . K rá ča jm e po s to p á c h K ris to v ý c h a v š e tk y naše ťa ž k o s ti a b o le s ti nám budú ľa h k é « príje m n é ! FR A N T IŠ E K D A N C Ä K

„K a ž d ý č lo v e k m usí b y t o c h o tn ý p r a c o v n í n e ja k ý m ro z u m n ý m spôsobom . U c tim e s i p re to na p rá c i to , čo ju ro b í v e ľk o u , vznešenou, záslu žn o u — p o ­ v in n o s ti A v iď m e v p rá c i n e v y h n u tn ý a n e z rie k n u te ľn ý p ro g ra m ná šho ž i. v o ta !“ ( P a v o l VI . )

sv eta

POSV. KONGREG ÁCIA pre k a to líc k u v ý c h o v u uverejnila d o k u m e n t, za o b e ra jú c i sa otáz­ k a m i te o lo g ic k e j v ý c h o v y bub u d ú c ic h k ň a z o v — V TIVOLl (T a lia n s k o ) o d c lo n ili sochu K ris ta — B ra ta vš e tk ý c h — V ZSSR p r i p ríle ž ito s ti 100. vý­ ro č ia p rv é h o v y d a n ia B ib lie v ru s k o m ja z y k u p rip ra v u jú no­ vé v y d a n ie B ib lie — O MIER tre b a sa u s ilo v a t duchovným i a m o rá ln y m i z b ra ň a m i, zdô­ ra z n il š p a n ie ls k y a rc ib is k u p z V a lla d o lid u vo svo jo m pastier­ sko m lis te , k d e zároveň odsú­ d il p re te k y v z b ro je n í — KAN­ D ID A T Ú R U M a tk y T erezy z K a lk a ty na N o b e lo vu cenu pod­ p o ru jú a j b is k u p i škandináv­ s k y c h k r a jín a F ín s k a ekume­ n ic k á ra d a — „M U S IA KŇAZI V Y M R IE Ť ? “ — je názov novej k n ih y znám eho p a storalistu p ro f. d r. K lo s te rm a n n a , k to rý v n e j n a č rtá v a k ríz o v é z ja v y me­ d z i d u c h o v e n s tv o m , a j ic h prí­ č in y a zá ro ve ň podáva návrhy na rie š e n ie p ro b lé m u — V A T É N A C H z a č a li znovu vy­ d á v a ť časopis „T y p o s “ , dvoj­ tý ž d e n n ík k a to lík o v byzantské­ ho o b ra d u — S17. OTEC veno­ v a l sum u 500 lib ie r na opra­ vu a n g lik á n s k e j ca n te rb u rske j k a te d rá ly , k to rá n u tn e potre­ b u je d ô k la d n ú obnovu — NA P R E D M E STÍ R lM A počas p rí­ p ra v y te ré n u na stavbu novej š k o ly o d k r y li p o d ze m n ý cin to ­ rín , k to r ý je s itu o v a n ý medzi k a ta k o m b a m i sv. D o m ic ílie a sv. K a lix ta — HOLANDSKÍ B IS K U P I vo svo jo m pa stie r­ skom lis te o d s ú d ili rastúce zb ro je n ie p rie m y s lo v ý c h k ra ­ jín — PAVO L V I. v y h lá s il za svätého š k ó ts k e h o kň a za bl. Tohna O g ilv ie h o , odsúdeného na tre s t s m r ti obesením r. 1615 — V A KR E (G h a n a ) bolo m e d z iv y z n a n io v e sym pózium , na k to ro m p re ro k o v a li otázku e v a n je liz á c ie a z d ô ra z n ili n u t­ n o sť u v e d e n ia d o m á c ic h jazy­ k o v do litu r g ie — V ANGLIC­ K U je už do 40 a n g lik á n s k y c h k o s to lo v , v k to r ý c h v nedeľu a vo s v ia tk y sú i k a to líc k e bo­ h o slu žb u — Ú LO H A NEUTRÁL­ NYC H ŠTÁTOV p r i zabezpečení m ie ru v E u ró p e — b o la témou z a s a d n u tia m e d zin á ro d n é h o se­ k re ta riá tu K M K .

Zrno — chlieb, je jedna zo základných a ne­ vyhnutných potravín ľudstva. Aj v modlitbe „Otče náš“ prednášame svoju prosbu k Pánu Bohu slovami: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“, čím zdôrazňujem e každodennú potrebu chleba pre našu poživeň. Práca o chlieb nie je ľahká: „V pote tvári svojej jedávať budeš ch lieb“ (Gen 3, 1 9 ), a hoci máme aj moderné stroje, treba vynaložiť veľa ľudskej sily. Ak k tomu pripočítam e aj rozmary počasia, potom všetok obdiv patrí tým, ktorí nám chcú chlieb zabezpe­ čiť. Nedostatok chleba prináša vo svete hlad. Veď aj dnes poznáme krajiny, kde o chlieb je veľká núdza. Hlad znepokojuje celý svet. Započúvaj­ me sa do vyhlásenia osobitného zhromaždenia OSN pre výživu: „Vyše polovica ľudstva trpí podvýživou, 500 000 000 ľudí hladuje. Každý deň zomiera vo svete desaťtisíc ľudí h lad o m . . . ! “ „Ešte nedávno sa pálilo o b ilie . . . “, píše ame­ rick á sociologička B arbara Wardová. Preto aj Sv. Otec Pavol VI. sa na svojej ceste do Svätej zeme zastavil i v chrám e Zázračného roz­ množenia chleba a tu sa modlil za hladujúcich vo svete. Nedostatok chleba pociťovali ľudia i v Starom zákone. Tak pri obliehaní Jeruzalem a prorok E zechiel píše: „chlieb budú jesť podľa váhy a s úzkosťou“ (4, 1 6 ). Hlad ich nútil za­ obstarávať chlieb za každú cenu (Náreky 5, 9). Bolo ťažko počúvať deti keď: „prosili c h le b a . . . “ (4, 4) a preto dávali aj svoje skvosty, len aby mali chleba (1, 1 1 ). Hlad pocítili i Kristovi uče­ níci i začali trhať klasy (M at 12, 1 ). V podoben­ stve o márnotratnom synovi čítam e: „Koľko ná­ denníkov môjho otca má hojne chleba . . ( Luk 1 5 ,1 7 ). Chlieb — veľký dar Božej lásky, bol odpradáv­ na znakom lásky, zmierenia, dobrosrdečnosti a pohostinnosti. Prorok Izaiáš hovorí: „Choďte ubehlíkom naproti s chlebom “ (21, 1 4). Podobne i Kniha prísloví zaznamenáva: „Ak je ten, čo ťa C H L I E B NÁŠ nenávidí, hladný, daj mu jesť ch leb a“ (25, 21). I naši slovanskí predkovia vítali ľudí chlebom ako prejav dobrosrdečnosti, žijúc vo vedomí, že KAŽDODENNÝ len: „Ten bude požehnaný, kto vie dobrotivým okom pozerať.“ (22, 9 ). Len za takúto dobrosr­ dečnosť môžeme obsiahnuť miesto v nebeskej V čase letných mesiacov vrcholí žatva. Okolosláve (Izaiáš 58, 7 —11). nej sa sústreďuje celé naše myslenie, lebo práK chlebu vždy prechovávajm e veľkú úctu. Roz­ > ve na nej záleží, či budeme mať dostatok chleba pam ätajm e sa na detské roky, ako nás učili ro ­ dičia uctiť si chlieb. Nerozhadzovať ho po ulici, na stole. na sm etiská alebo do odpadkových košov. Pamä­ Preto častejšie ako inokedy počujem e slová tajm e si, že chlieb je na jedenie, ako hovorí pro­ o záchrane zrna — budúceho chleba. Zdôrazňuje rok Izaiáš (55, 10) a nie na znehodnocovanie prá­ sa zásada, aby nič nevyšlo nazmar. Pekný prí­ ce tých, čo na chlieb pracujú. klad úcty k chlebu a ako s ním máme zaobchá­ Náš nebeský Otec požehnáva prácu rúk na­ dzať, nám zanechal náš Spasiteľ pri zázračnom šich roľníkov. K tomuto vychovávajm e deti už od rozmnožení chleba: „Keď sa nasýtili, riekol uče­ m alička, aby si uctili chlieb ako dar Boží. Nás níkom: „Pozbierajte zvyšné odrobinky, aby nič kresťanov, ktorí sme sv. krstom povolaní k mrav­ nevyšlo nazmar“ (Ján 6, 12). Podobne i v Sta­ nému zákonu života, však to zaväzuje vynaložiť ešte viac síl na znásobenie dobrých skutkov i v rom zákone, ak sa niečo zvýšilo z chlebov po­ prípade chleba — daru Božieho. svätenia, malo sa spáliť (Exodus 29, 34), aby sa neznehodnotilo. PAVOL DANCÄK

Pre dalšie posilnenie všestranného rozvoja V ro zvo ji živ o tn e j úrovne nadviazať na dosiahnutý vysoký stupeň hm o t­ nej spotreby, so ciálnych vym ožeností a is tô t š iro k ý c h vrstie v ľu d u a ď a le j ich všestranne rozvíjať. P osilňovať a ktívn e pôsobenie živo tn e j úrovne na ro zvoj výrobných síl. V súlade s rastom spoločenskej výroby, je j e fe ktívn o sti zabezpečovať ekonom ické p o dm ienky pre vyšší stupeň uspokojovania hm o t­ ných a duchovných po trie b ľudu. Podporovať form ovanie so cia listické h o spô­ sobu živo ta , ro zvoj tv o riv ý c h schopností ľu d í, ic h spoločenskej angažova­ nosti a pracovnej zodpovednosti. Cieľavedome up la tň o va ť pokrokové zmeny v charaktere práce, zlepšovať sociálno-ekonom ické a výrobné podm ienky práce a utvárať po dm ienky pre ď a lš í rast k u ltú rn e j vyspelosti a s o c ia lis tic ­ kého uvedomenia všetkých členov našej spoločnosti. Pre ď alšie posilnenie všestranného a vyváženého rozvoja živo tn e j úrovne a prehĺbenie súladu celospoločenských záujm ov a záujm ov in d iv id u á ln y c h i skupinových, pre upevnenie ž ivo tn ých is tô t obyvateľstva i n a ď a lej: — posilňovať význam a vp ly v odm eňovania za prácu v ro z v o ji živo tn e j úrovne ako základného p rin c íp u rozdeľovania v s o c ia lis tic k e j spoločnosti, zároveň zabezpečovať rast živ o tn e j úrovne osôb, k to ré sa nemôžu zúčast­ n iť na pracovnom procese; — ro zvíja ť osobnú spotrebu obyvateľstvat zlepšovať je j skladbu oboha­ covaním ponuky a rozširovaním výberu tovaru, p rito m k v a litn e jš ie h o a techn ic k y d okona lejšieho; zvyšovať pohotovosť a k v a litu služieb; — zvýšiť reálne p ríjm y obyvateľstva — pracovné i sociálne — o 23—25 pe rcen t; — v súlade s rozvojom národného hospodárstva, rastom jeho efe ktívn o sti, k to ré sú základným predpokladom rozvoja živ o tn e j úrovne, uskutočňovať p o litik u s ta b ility h la d in y m aloobchodných cien tovaru, uspokojúceho zá­ kladné p o tre by; — ď a le j ro zširova ť a zdokonaľovať ro z v in u tý systém zdravotnej a sociáh nej sta ro stlivo sti, školskú a vzdelávaciu sústavu, k u ltú ru a telovýchovu, a to p ri účinnom využívaní a hospodárnosti vo vyn a kla da n í spoločenských p ro strie d kov a ra cionáln o m využívaní pracovných s íl; ta k postupne ď a le j zvyšovať spoločenskú spotrebu obyvateľstva, a to p ri zabezpečovaní d o te ra j­ šieho okruhu bezplatne poskytovaných služieb; — pokračovať v cieľavedom ej ochrane prírodného a zdokonaľovaní p ra ­ covného prostredia, zlepšovať úroveň bývania, ro z v íja ť sieť obchodných, š k o l­ ských, zdravotníckych a h y g ie n ic k ý c h zariadení, ako i kom unikačnú a te ­ le kom unikačnú sieť.

(Zo Smernice pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR v rokoch 1 97 6 — 1 9 8 0 )

Z TOHTOROČNÝCH JÚLOVÝCH VÝROČÍ Dňa 8. júla pred 30 rokmi vláda K. Gottwalda predložila Ostavodarnému národnému zhromaždeniu svoj budo­ vateľský program, ktorý vo svojich zá­ sadných smerniciach rozvinul Košický vládny program. #

*

Hlavné mesto Ukrajiny K y j e v mno­ hým našim čitateľom priblížil obsiah­ ly riport dr. E. Korbu v našom vlaňaj­ šom kalendári, v ktorom nám autor predstavil nielen dávnu a staroslávnu minulosť Kyjeva - Mmatky ruských miest" - , ale aj minulosť nedávnu a budovateľskú prítomnosť.

Dňa 11. júla pred 35 rokmi, sa za­ čala v tomto meste hrdinská obrana statočných bojovníkov za slobodu mesta i celej krajiny proti fašistickým votrelcom. *

*

*

„Hoci spojenecká zmluva mala dá­ tum 18. 7. 1941, do konca roku 1941 sme oficiálne neurobili v organizácii ! našej vojenskej jednotky ani krok. S našou londýnskou vládou muselo sa ešte raz rokovať a až v januári 1942 bola dosiahnutá dohoda/ - týmito slovami spomína arm. gen. Ludvík Svoboda v knihe Z Buzuluku do Prahy na začiatky formovania sa samostat­ nej čs. vojenskej jednotky v ZSSR, ktorá sa stala základom našej novej ľudovej armády. *

*

*

Dňa 18. júla uplynie 35 rokov, čo na základe dohody o spojenectve ČSR a ZSSR v boji proti fašistickému Ne­ mecku uskutočnila aj dohoda o zria­ dení čs. jednotiek v ZSSR. *

*

*

Dňa 22. júla pred 30 rokmi založili pri Orgnizácii spojených národov Sve­ tovú zdravotnícku organizáciu (WHO -W o rld Health Organisation),ktorá spolu s UNESCO je veľmi významnou zložkou Činnosti OSN, najmä na çoli zdravotníckeho napredovania a pomo­ ci. *

#

*

Koncom júla t. r. uplynie 145 rokov, čo z miestnych roľníckych vzbúr v Žipove, Trebišove, Kerestúre a inde vypuklo na východnom Slovensku veľ­ ké protifeudálne roľnícke povstanie, ktoré bolo výrazným prejavom odporu proti panskému útlaku a neslobode. Náš známy nedávno zomrelý romá­ nopisec Jožo Nižnánsky podal obraz tohto zápasu nášho ľudu proti pánom vo svojom dvojdielnom románe Cho­ lera. Toto povstanie bolo 30. septembra 1831 krvavo potlačené. B. D.

*

Dňa 8. júla pred 30 rokmi zomrel na svojom umelecko-hudobnom zájaz­ de v terajšej NDR, A. V. A l e x a n ­ d r o v , sovietsky hudobný skladateľ, dirigent, zakladateľ slávneho Alexandrovho súboru a autor štátnej hymny ZSSR. Na osobnosť tohto významného umelca sme spomínali aj v minulom ročníku nášho časopisu (č. 6, str. 13), keď sme uverejnili spomienky známe­ ho východoslovenského veršovca An­ dreja Marenčina na osobné stretnutie s A. V. Alexandrovom. Pri tejto príle­ žitosti sme uverejnili fotokópiu Alexandrovej skladby Zdravica poetu A. Marenčinu, ktorá podľa všetkého bo­ la poslednou skladbou A. V. Alexan­ drova.

Pojem „ p a n e lá k“ v z n ik o l zo slova panel, čo znamená ozdobnú výplň, drevene obloženie spodnej časti stien, alebo a j prednú dosku rádiových prí­ stro jo v. Sloveso panelovat znamená obkladať. Dnes však tom uto slovu rozum ie každý a vyslovuje sa najčastejšie v sávis lo s ti s g ig a n tic k o u výstavbou nových bytov, nových sídlisk. V našej vlasti dnes ich máme na tisíce. A j to je v iz itk a stúpajúcej živ o tn e j úrovne a v y trv a le j práce našich stav­ bárov. 12. jú l je v našej v la s ti ich svia tko m /

NECH NÁS V LÁSKE A POKOJI SPOJUJE JEHO MENO! „B oh n ie je Bohom

n e p o ria d ku , ale p o k o ja !“

(1 K o r 14, 33) So zármutkom čítam e správy, v k to rý c h naša tla č in fo rm u je o k rv a v ý c h u d a lostia ch v Severnom írsku. Dňa 15. a p ríla t. r. sme napr. m o h li č íta í a s bolesťou v s rd ci dozvedieť sa, že n á s iln o s ti v Severnom írsku d o sia hli v rch o l, ke ď sku p in a p ro te s ta n ts k ý c h v ý ra stko v napadla v jednom p arku m severe Belfastu dvoch m alých k a to líc k y c h ch la p cov vo veku 8 a 12 ro ko v, p o lia la ich benzí­ nom a zapálila. Obe d e ti m useli s p o p á le n in a m i odviezť do nem ocnice. Správu uzatvára ko n šta to ­ vanie, že nepokoje v Severnom Írs k u si od z a čia tku ro k u 1969 už v y ž ia d a li 1495 ľu d ských obetí. Sú to neuveriteľné č in y , k to rý m však musíme v e riť. Sú trp k o u skutočnosťou, k to rá sa nedá zata­ jiť. Bolia tým viac, že sú to č in y ve ria c ic h kresťanov, k to rí v Severnom írs k u práve ta k , ako kd e ­ koľvek na svete spoločne č íta jú n e zm e n ite ľn ý a ja sn ý te x t P avlovho lis tu K o rin ťa n o m , k to rý c i­ tujeme v nadpise. Kresťanský Boh je Bohom pokoja. Toto rozhodné slovo však nezapustilo svoje hlb o ké korene kresťanskej lásky do sŕdc tých , k to rí ho navonok uznávajú, ale v p ra k tic k o m živote neuskutočňu­ jú. Byť takým vyznavačom kresťanstva, znam ená b y t n ija k ý m kresťanom ! „Čokoľvek je naozaj kresťanské, n ik d y sa n e p rie č i p ra vým záujm om v ie ry , ba vždy môže viesť k dokonalejšiemu pochopeniu samého tajom stva K ris ta a C irk v i.“ (Z k o n c il, d e kré tu O ekum enizme, I.,4). Táto m yšlienka usm erňujúco vedie k zn ášanlivostným postojom vo vše tkých kre sťa n ských spo­ ločenstvách a k tom u, aby sme ic h v takom zm ysle a j ch á p a li, a j u sku to čň o va li. Myslíme často vo svojich m o d litb á ch na tie to nešťastné p re ja v y n ie le n kre sťa n ske j, ale a j čisto ľudskej rozpoltenosti a snažme sa zbavovať vše tkých, a j tý c h z d a n livo n e p a trn ých p re ja vo v b ig o t­ nosti, hašterivosti, neznášanlivosti a a ké h o ko ľve k nedorozum enia. Nezabúdajme a n i my na vyššie citované slová apoštola národov a v p o k o ji slúžme Pánovi, k to ­ rý pre všetkých kresťanov je Bohom pokoja. P ripom eňm e si tu ešte a j slová v y n ika jú ce h o s tre d o ­ vekého teológa a hum anistu Erazm a R otterdam ského, od s m rti kto ré h o u p ly n ie v to m to m esiaci 440 rokov, kto ré ta k p rilie h a v o zapadajú a j do našich čias: „P rečo by nás m a li rozdeľovať b lá z­ nivé mená, keď nás spojuje meno K ris to v o ? !“

VEtKÉ

Š K O D Y Z MALEJ

Vyhlášky, výstrahy, poučovania a napomínania nás skoro každodenne upozorňujú na povinnosť dodržiavať požiarnobezpečnostné predpisy. Pre­ ventívna služba, ktorá má za cieľ výchovou všet­ kého občianstva predchádzať vzniku požiarov, je dobre organizovaná a koná sa s najväčšou dô­ slednosťou. Nesmierne národohospodárske škody vznikajú každoročne z požiarov, ktoré vznikajú nedbalosťou a nepozornosťou. Dielo usilovných fndských rúk zaniká a spáleniská žalujú na ľud­ skú nevšímavosť. Z malej iskry býva veľký oheň. Malá nepozor­ nosť spôsobuje veľké škody. Nepatrná neukáznenosť prináša ťažké škody. Nie nadarmo sa ho­ vorí, že s ohňom si neslobodno zahrávať. Predpisy protipožiarnych opatrení nesmieme brať na ľahkú váhu. Aj keď sa s nimi každoden­ ne stretávame, nesmú nám byť ľahostajné. Zvlášť teraz v letných mesiacoch každý z nás má pri­

NEPOZORNOSTI

spieť k tomu, aby sa predišlo nežiadúcim a škod­ livým požiarom. Sú miesta, kde je zakázané klásť oheň. A pred­ sa sa nájdu ľudia, ktorí na výletoch tento zákaz prestupujú a v lesoch, alebo na pokraji lesov, suchých porastov kladú ohne, ktoré nezriedka za­ príčiňujú lesné požiare. Sú takí, ktorí v blízkosti horľavín zahadzujú nedopaľky cigariet, fa jčia v závodoch, kde je to zvlášť prísne zakázané. Sú rodičia, ktorí nechávajú v domácnostiach zápal­ ky na takých m iestach, kde sa k nim deti môžu dostať a nebezpečne sa s nimi zahrať. Musíme všetky požiarnobezpečnostné predpisy považovať za záväzné vo svedomí. Ich nedodržia­ vanie môže zaviniť škody na majetku, zdraví a životoch našich blížnych. Vo všeobecnosti je to záujem celej spoločnosti, ktorá požiarmi trpí škody na úkor úrovne všetkých svojich členov! o. St. K.

SVÄTEC

MESIACA

- Trošku si odpočiňte, pomôžem vám. Izid o r n ik d y nevedel a nikd y sa nedozvedel, prečo jeho sused Ján ¡c jeho n epriateľom . Na našich poliach dozrieva obilie. Čas sa priblížil. V ý­ Spolu, v susedstve, o ra li na p o li. Jánove voly, keď on na konné stroje a ľudia, ktorí pre nás všetkých svojou prácou p o lu dn ie usnul, vb e h li do cudzej ď a te lin y . M ohli urobiť ško­ zabezpečujú každodenný chlieb, dávajú sa s nadšením do du, ale aj zahynúť. Iz id o r vsta l, pobehol a vyhnal voly z ďa­ te lin y . tejto radostnej a vážnej práce. Jej význam si všetci hlboko uvedomujeme a vážime. O k o lie M a d rid u bolo pusté a bez vody. Pracujúc na polí, Tieto skutočnosti boli vedúcou myšlienkou pri výbere svät­ Izid o r nie raz vid e l unavených a sm ädných cestujúcich, kto­ ca mesiaca. Je ním sv. Izidor, ktorý svojím povolaním a rí sa d li na kraj cesty a p ro s ili trošku vody. Izidor sa s nimi prácou patril k vznešenému stavu roľníkov, pôdohospodád e lil o vodu, kto rú si p rin á ša l na pole. rov. Priblížime si ho z diaľky storočí a nech nám poslúži Raz, keď cez p o lu dn ie ležal v tie n i stromov, náhle vysko­ ako vždy príťažlivý povzbudzujúci a žiarivý príklad svedo­ č il. N a p a dla ho m yšlienka. Vykopem pri ceste studňu, aby mitého pracovníka, ktorý svoju prácu nielen vrúcne miloval, p ri nej ce s tu jú c i m ohli odp o číva ť a o svie žiť sa! Niekoľko me­ siacov, kým o s ta tn í na p o ludnie o d p o číva li, Izidor kopal ale aj v nej horlivo uskutočňoval najvážnejší príkaz lásky studňu. N ik to mu nepom áhal. S luhovia hospodára, aj on k Bohu i ľuďom. Red. sám, s m ia li sa mu a radšej o d p o číva li v tie n i stromov. Ko­ nečne Iz id o r n a ra zil na v o d u . . . * # * K s tu d n i p ric h á d z a li mnohí, p ili z nej, ale n ikto si nespo­ V jedenástom a dvanástom storočí M adrid bol iba bez­ menul na dobro d in cu , kto rý z lásky k ľuďom urobil tento významným mestečkom toíedského biskupstva. Jeho obyva­ š ľa c h e tn ý skutok. telia boli väčšinou roľníkmi. Raz šie l po te jto ceste unavený pustovník. Pri studni se­ - Do školy, synček, nepôjdeš, musíš pracovať, - povedal delo v ia c ce s tu jú c ic h . Pustovník p o prosil o hrnček vody. Izidorovi istý madridský roľník. Preto sa Izidor nenaučil ani D ostal a potom povedal: písať, ani čítať. Jeho jedinou učiteľkou bola matka, ale - N ie raz ste šli vy, ako i [a, po te jto ceste, unavení a aj ona nevedela ani čítať, ani písiať. Keď boli doma z poľa, smädný. N e ja ký dobrý človek vyko p a l studňu z lásky k ľu­ občas po večeri síadli trošku si odpočinúť pred domom a ďom . Tým vyko n a l skutok, kto rý prevyšuje čin y aj tých naj­ vtedy matka opakovala Izidorovi: slá vn e jších v e lik á n o v h is tó rie sveta. Pred Bohom má však - Zachovaj si vieru a lásku k Bohu a odpor ku všetké­ te n to naoko bezvýznam ný č in väčšiu cenu ako slávne ví­ mu zlé m u !-T ú to hlavnú kresťanskú zásadu sa naučil od ťazstva na jvä čších vojvodcov sveta. matky. A keď bol sviatočný deň a nepracovali, matka roz­ - Potom sa od m lča l. O s ta tn í naň h ľa d e li so zvedavos-: právala synovi to, oo počula v chráme. Rozprávala tak, ako ťou, akoby mu ch ce li p o lo ž iť otázku: A to je všetko? Už nám si to zapam ätala. n ič nepovieš? - Maj, synček, Boha vždy na mysli a nikdy nehreš! - Iď te a aj vy robte ta k isto! - povedal pustovník a po­ končila matka sviatočnú náuku. Chlapec rád počúval tieto kračoval vo svojej c e s te . .. jednoduché slová matky. Podobne ako jeho rodičia aj on • * * vstával skoro ráno a pred odchodom do práce sa vrúcne pomodlil. Izid o r zomrel vo veku 60 rokov. Ž iv o to p is c i neuvádzajú M íňali sa roky. Izidor vyrástol a odišiel za prácou. N a ­ presné údaje o jeho ž iv o te a sm rti. Dnes presne nevieme, jal sa za oráča u zámožného madridského mešťana Vargasa. či zomrel v roku 1130 alebo 1170. Avšak to nie je podstat­ * * * né! M a d rid s k í ch udobní považovali Izidora za svätca a čas­ to p ric h á d z a li k jeho hrobu. N eskôr hrob o d kryli, telo Izido­ Izidor pracoval čestne a zodpovedne. Ž il skromne a spo­ ra našli neporušené a slávnostne ho p reniesli do madridské­ kojne, nevyhľadával nijaké zábavy. O statní spolupracovníci ho chrám u sv. A ndreja. Za svätého bol C irkvou vyhlásený mu to vytýkali a ohovárali ho u hospodára, ale ten odpo­ v roku 1622. V jeho rodnej v la s ti si c tia sv. Izidora ako svoj­ vedal: ho patróna a jeho p a m ia tku s lá via dňa 10. mája. Jeho man­ - Tento človek nikdy nikoho neuráža a nepočujete ho želka M á ria Torobi po Izidorovej sm rti žila iba 5 mesiacov. ani hrešiť, ani nadávať. Aj ona bolo povýšená na úroveň o ltá rn e j úcty. Jej sviatok Svojou pracovitosťou, svedomitosťou a čnosťami získal je dňa 15. mája si Izidor dôveru hospodára a ten ho vymenoval za správ­ o. Štefan Papp cu svojho statku. Izidor sa oženil s Máriou Torobi. M ária sa stala jeho neúnavnou pomocníčkou v práci. Izidor za pomoci manželky ešte lepšie plnil svoje povinnosti. V ran­ ných hodinách začal chodievať na sv. Liturgiu. O statní ho obvinili, že do práce prichádza neskoro a do chrámu cho­ dí len preto, lebo je lenivý. (Pokračovanie) Hospodár vzal Izidora na zodpovednosť. Jozef de Veuster pribúdaním rokov akoby bol stále vioc - Je pravda, že ráno chodievam na sv. Liturgiu, ale nik­ vrastal do flámskej zeme. M iloval otcovskú, hrudu. S rozko­ dy som svoje práce a povinnosti nezanedbával, - pokorne šou prežíval letné mesiace dozrievania obilia, úzkosť mu pripomenul Iz id o r .-A keď bude žatva, ukáže sa, že moja zvierala srdce, ak dlho nepršalo a zdalo sa, že obilie zhorí roľa bola dobre pooraná a zasiata. Keby úroda na týchto od páľavy na korení. Keď sa spustil vlahý dážď, od radosti roliach nebola taká bohatá, ako na roliach susedov, všet­ skákal, výskal akoby sa bol zbláznil. Pociťoval vôňu a chuť ku škodu vynaradím. Verím, že Pán moju prácu požehná. rodnej zeme, sedliackej pôdy, ktorej sa mal stať služobní­ A tak sa aj stalo. Úroda na jeho roli bolia naozaj veľmi kom podľa vôle svojho otca. V jeho starobe a po jeho smr­ krásna. Hospodár prestal kontrolovať Izidora a ľudia si roz­ ti má prevziať po ňom pluh a kypriť zdedenú otcovskú hru­ právali o tom, ako starý Vargas vyšiel raz skoro ráno na du. Otca zas blažilo vedomie, že jeho pôda príde do dob­ pole, aby zistil Izidorov príchod do práce. Izidor noozaj pri­ rých rúk. Bol šťastný a nič viac si nežiadal od svojho syna. šiel trošku neskoršie ako ostatní. Hospodár vyšiel z úkrytu, Ako rástol, vyvíjal sa v Jozefovi aj c it pre spravodlivosť, rezko kráčal k Izidorovi, ale odrazu sa zastavil a zbledol. súcit s chudobou, opustenými a starými ľuďmi. Ak videl ne­ Uvidel, že vedľa jeho pluhu orali ešte dva pluhy, ktoré dr­ spravodlivosť, vzkypel v ňom hnev, vedel krivdiaceho pri­ žali biele postavy, ktoré Izidorovi p o m á h a li... nútiť k náprave aj päsťami. Raz jeho starší spolužiak Sus Starý Vargas už nikdy viac nenapomínal Izidora a jemu Baal bil malé dievčatko. Jozef skočil na chalana ako ti­ sa práca darila. ger, treskol ho o zem a tĺkol nemilosrdne po hlave a celom Zarobené peniaze Izidor šetril a už nebol chudobný. Ale tele. Iba učiteľ vyslobodil nespratníka z Jozefových rúk. Jo­ nikdy nezabudol na biedu chudobných. zef dostal prísny trest, ktorý by mu bol učiteľ isto zmieril, - Prečo dnes vstávaš tak skoro? - pýtala sa ho maželka. keby bol vedel pravú príčinu Jozefovho hnevu, ale on bol - Do východu slnka chcem zorať pole biednej vdove . . . priveľmi hrdý, aby žaloval na svojho stlčeného kamaráta. Pomáhal biednym. A keď boli veľké zimy, hladným vtá­ Po vyučovaní Šiel k nemu, vytiahol jabĺčko z vrecka a vra­ kom hádzal zrno, aby nezahynuli hladom. vel. Cez horúce poludnie voly ležali v tieni stromov, oráči od­ - Tu máš, vezmi sil Potrebuješ posilnenie. Ale keby si počívali. Z blízkeho lesa vyšiel starček. Niesol na pleciach zas bil dajaké dievčatko, polámem ti kosti! ťažké bremeno chrastia. Izidor vyskočil, s radosťou pribe­ Jozef vynikal aj telesnou silou a ňou si zjednával rešpekt hol k starcovi, vzal z jeho pliec bremeno a s úsmevom po­ aj u starších žiakov. Zdedil po svojom otcovi horúcu krv, vedal:

VEĽKÁ ĽUDSKÁ PRÍHODA

HOLD G IG A N T IC K E J, S K R O M N E J Ä K R E S Ť A N S K E J POSTAVE „Vzdajme teda úctu jeho gigantickej, zároveň však i skromnej a kresťanskej postave. A uctíme sl umelcov, oni všetci sú zaviazaní úctou voči veľkému M ajstrovi, od ktorého sa môžu naučiť ako môcť v dielach zlúčiť krá­ su formy, originality s bohatosťou obsahu. Ale aj iné vraví svojim následovníkom umelcov: spracovanie sak­ rálnych motívov nielenže neudúša pôvodnosť figuratívneho umenia, jeho krásu a silu, ale skôr napomáha, ba nutká dnešného umelca, aby odvážil sa najcieľavedomejšie experimentovať, aby nasledoval také príklady, kto­ rým všetka priemernosť a servilná všednosť je cudzia. Ctím e si napokon cirkev, ktorá nielenže dovoľuje, aby viera sa objavovala vo vždy vyberanom a novom ruchu umenia, ale vrýva nám do srdca i to, že viera v Boha Stvoriteľa sveta, v Slovo, ktoré sa telom stalo, i v Ducha svätého, ktorý sa objavil v podobe ohnivých jazy­ kov, potrebuje umenie". (Z prejavu Sv. Otca Pavla VI. na záver Michelangelovho roku, pri umelca všetkých čias).

ale na dne jeho srdca sa skrývala matkina dobrota a Šľa­ chetnosť. Tešil sa zo života, priam vrhal sa do každého pestrého ruchu a hurhaja. Zúčastňoval sa na každej chlap­ čenskej hre, v zime na sánkovačkách a guľovačkách, v lete zas na pútiach prežíval neskrotenú radosť zo všakovakých zábaviek. Púte mu priam učarili. Kolotoče sa krútili, opiso­ vali vo vzduchu strieborné kruhy s vrieskajúcimi dievčatami a mládencami. M ajitelia krámikov krikľavo ponúkali svoj pestrý tovar. V tanečnej sále hudobníci ladili basu, husle a skúšali trúbky. V jednom rohu vyzdobeného priestranstva stáio bábkové divadlo a k nemu sa hrnuli malé i veľké deti. Zaznel zvonček, opona divadielka sa zdvihla a Gašparko víta návštevníkov a dlho zabával vďačných poslucháčov, tlies­ kali mu, odpovedali na jeho otázky, súhlasili, ale aj protire­ čili. Medzi divákmi nikdy nechýbal ani Jozef de Veuster. Slávny flámsky m aliar holandského pôvodu z polovice 16. storočia, Pieter Brueghel, zachytil štetcom na desiatkach obrazov tento pestrý svet flámskych a vaionských putí, do­ žiniek a iných slávností. Na jeho obrazoch tancujú a veselia sa starí bucľatí vidiečania, ženy i muži, mládenci, dievča­ tá i deti, stoly sa prehýbajú od všakovakých dobrôt, z ob­ razov takmer cítiť vôňu upečených husí, kačíc a sliepok, po stoloch sa rozlieva z krčahov pivo. Veselá vrava sa roz­ lieva po všetkých kútoch hodovného p rie s tra n s tv a ... Svet bujarej a neskrotenej veselosti, šťastia aspoň raz, dva ra­ zy do roka po namáhavej robote na poliach, z ktorých bolo treba krvopotne vydobývať každé zrnko. Tento svet sa neveľmi zmenil ani do polovice 19. storočia, prežíval a vychutnával ho aj Jozef de Veuster so svojimi rovesníkmi plnými dúškami ešte ako žiačik, alebo už ako dospievajúci mládenec. V jeho srdci sa však ozýval dakedy aj akýsi iný hlas, ktorý ho spočiatku miatol. Nechápal ho celkom zreteľne. Rástol s ním spolu, akoby bol rozdvojoval jeho bytosť. I v tom najväčšom hurhaji a zábavke sa ho zmocňovala túžba po tichu. Naraz sa z hry vytratil, tiché chvíle trávil v kútiku chrámu skrytý za stĺpom a pohrúžený do iného sveta . . . *

*

*

František de Veuster mal aj obchod so semenami. Prial si, aby jeho syn Jozef aj v tom po ňom pokračoval. Po po­ rade s učiteľom a po skončení základnej školy chcel pos­ iať Jozefa do valonskej (francúzskej) školy v Graven - Brakel, aby sa tam naučil po francúzsky. Len s veľkou náma­ hou a pomocou učiteľa prehovorili Jozefa ísť tam študovať. Ešte predtým však so svojím učiteľom navštívil Antverpy. Bolo to v januári, sane uháňali hladko po lesknúcom sa snehu. Už zďaleka ich vítala nádherná a veľkolepá marián­ ska katedrála so svojou mohutnou vežou. Zašli najprv do prístavu, kde stálo množstvo lodí v zajatí ľadových krýh, ktoré sa už začínali rozpúšťať a pukať. - To je brána do sveta - vysvetľoval učiteľ. - Kam pôjdu tieto lode? - vypytoval sa Jozef. - Do celého sveta. Do Afriky, Ameriky, do Indie i Cíny, všade. - A kto cestuje na lodiach? - Všelijakí ľudia. Dobrodruhovia, kupci, učenci, vojaci, ale aj misionári. Možno pocestuje na daktorej aj tvoj brat Augustín, ktorý sa teraz pripravuje na misijnú prácu v Lováni, aby prinášal radostnú zvesť ľuďom, Čo doteraz o nej ešte nepočuli, pomáhal im v chorobách, opustenosti a vo vletkej ľudskej biede, učil ich žiť ľudsky, dôstojne. Pravda­ že, aj preto, aby ich učil čítať, písať, počítať, domy stavať, pole múdro obrábať . . .

príležitosti 500. výročia

narodenia

veľkého

- Potom sa už Augustín nikdy nevráti domov, už neuvidí viac našu drahú vlasť, naše polia, rieky, ani našu dedinku Tremoloo. U čiteľ neodpovedal, ale spolu zašli do katedrály. O chví­ ľu obidvaja stáli vo vzrušení pred Rubensovým obrazom Ukrižovania Pána. Kristovo umučené, ale žiariace telo v še­ ru noci sa tajuplne a mocno rysovalo. Z temnoty vzťahoval Ukrižovaný k nebu silné ramená a uzavreté päste. Jozefovi sa zdalo, akoby z tohoto plátna vychádzala sila a pozdviho­ vala ho od zeme. To predsa nebol bezmocne umierajúci člo­ vek v rukách svojich katov. Vyžaruje z neho sila, najvyššia, fascinujúca. Jozef nevedomky sa spustil na kolená a prosil o svetlo a jasné poznanie svojho budúceho povolania. Pro­ sil aj o silu priniesť obeť podľa vôle P á n a . . . Dojmy tohoto pamätného večera zavŕšilo predstavenie Be­ ethovenovej Eroicy. Pred jej začiatkom učiteľ krátko vys­ vetľoval: - Všetko, čo tu čuješ a vidíš, je jediným súzvukom, je­ diným prúdom, jediným pulzom srdca. - Komu venoval Beethoven svoju hrdinskú symfóniu? opýtal sa Jozef. - Najprv dobyvateľovi Napoleonovi. Ale potom majster titulnú stranu rotrhal a Eroicu venoval pamiatke iného veľ­ kého muža . . . Jozef sa už viac nevypytoval. Keď odznela Eroica, učite­ ľov výklad pochopil. Už vedel, komu Beethoven venoval svo* ju Eroicu. Zo symfónie znela neslýchaná a strhujúca sila, ktorá láme všetok odpor. Zvuky symfónie - to boli plamene, ktoré mu prepaľovali hruď. Raz mal Jozef podivný sen. Kováč mu vytrhol srdce z te­ la a rozžeravené hodil na kovadlinu, aby ho dotvrda ukul. Teraz mu prišiel na myseľ tento sen. Boh - kováč kul jeho rozžeravené srdce . . . Jozef z vôle otcovej navštevoval valonskú obchodnú ško­ lu v Graven - Brakel. Vyučovalo sa na nej francúzsky. Jozef bude potrebovať aj francúzsky jazyk v obchodnom styku s Valonmi. K príhode došlo z celkom nevinnej veci. Zvonec zvolával po prestávke žiakov na vyučovanie. - Zvonec volá k múdrosti ale sám je hlúpy ako čižma vyslovil svoju múdrosť Gaston, žiak vyššej triedy. - Je ešte hlúpejší ako čižma - uškŕňal sa Marcel. - Je hlúpy ako Flám. - Ako Flám z Tremeloo - zabŕdol Gaston. - A ako stúpa! Vidieť, že vždy miesil iba hnoj a blato. Dvíha nohy, ako keby mal na každej baganči cent hliny. Len nijaký strach. Ten nerozumie francúzsky - podpaľoval Marcel. - Ale flámsky hej! - zamieša! sa bodro Jozef de Veuster a už sa k chalanom blížil. Bleskurýchle pochytil oboch za goliere pravou a ľavou rukou, zdvihol ich a šmaril o zem, až zadunela. O bidvaja valonskí chytráci pozreli prihlúpo na seba. M ar­ cel vzdorovito zamrmlal: - Ten sedliak má ale silu! - Celkom sprostú, obyčajnú silu - koktal Gaston. - Mať toľko sily, vôbec nie je vznešené. - Ale praktické to je! - a Jozef sa spokojne poberal do triedy. Pri tabuli stálo niekoľko jeho rovesníkov, ktorí tancovali pred tabuľou a chytali sa za bruchá. Na tabuli bola nakres­ lená tvár a tú prizdobil ktorýsi z nich veľkými somárskymi ušami. Pod kresbou sa svietil nápis: „Flámsky lev". - Už ide, už ide! - zakričal ktosi. Jozef spokojne vstúpil do triedy.

- Flám , pozri sa na svoju fo tog rafiu - kričal umelec. Jozef pomaly, s rukam i vo vreckách stúpal k ta b u li a spo­ kojne si obzeral karikatú ru . - Skutočne, výborne si to spravil. Musím ti za to vyp­ la tiť patričnú odmenu. Pochytil m aliara za bujnú hrivu, zo stola si zobral paličku na tabuľu a mapu, um elca zohol cez lavicu a kládol mu, len ta k svišťalo. Jozef si pritom pískal do ta k tu pesničku. M a lia r kričal, kopal noham i, ale Jozef nepovolil. - Tak, ka m arát. M yslím , že som ti dobre z a p la til za fo­ to grafiu . Buď rád, že som po čítal iba podľa refrénu. Druhý raz si daj pozor, pesnička má tri slohy! C halano vi od zlosti a bolesti vyhŕkli slzy z očú, potom si preťahoval zadnú fasádu a ako zm oknutá sliepka pokor­ ne kráčal do svojej lavice. Ešte prv, ako vstúpil do tried y profesor, ktorýsi z m ládencov stačil zatrie ť z tabule Joze­ fovu karikatú ru . Takto si Jozef získal au toritu , od tých čias nikto sa neo­ povážil z neho robiť posmešky.

*

» •

Jozef bol vynikajúcim žiakom . Bol obdarený skvelou pa­ mäťou a za rok sa dobre naučil po francúzsky. N eu trp ela v ničom ani jeho národná hrdosť, zostal ta ký, aký odchá­ dzal do francúzskej školy: sebavedomým vlastencom , hr­ dým na svoju zem, na jej bohatú históriu, kultúru, m aliarst­ vo, arch itektúru, ale nehanbil sa ani za svoje sedliactvo. N epopanštil sa. M ilo va l svojho prísneho, ale spravodlivého otca i dobrotivú mať. Po príchode na prázdniny, len čo si trochu zajedol, o b lie­ kol pracovné šaty, vyhľad al v stodole svoju kosu, zvesil ju z klin a a už uháňal na pole. 2a tv u mal rád, bol to výsle­ dok úmornej sedliackej práce po celý rok, ale aj plod bo­ žieho požehnania. Jozef sa pustil takm er s rozkošou do ro­ boty. Zaberal široký pruh ž ita a kováčova dcéra M á ria Deselaerová zhrabúvala za ním pokosy, v ia z a la do snopov a s ostatným i u k lad ala do krížov. Jozefovi cícerkom tiekol pot z čela, on sa usm ieval a s pôžitkom vychutnával celou bytosťou svojej sedliackej duše dar zeme.

Spôsob hlásan ia evan jelia je podmienený du­ chom doby, kultúrnym i politickým pohybom, rozvojom vedy a 'techniky atď. Napr. v dnešnom svete prebieha boj za zachovanie svetového mie­ ru, na poli vedy a techniky ľudstvo odhaľuje nové pravdy, poznatky, dobyli sme Mesiac, ro­ bím e divy v kybernetike a pod. Kňaz musí krá­ čať míľovými krokm i vpred po ceste nových ob­ javov a držať krok so závratným tempom pokro­ ku sú časného sveta. Kňaz musí rozumne chápať aj h istorický pohyb vo vnútri spoločnosti, kto­ rý u rču jú nové k ritériá, napredovanie ľudstva a veľké tempo výroby. To znam ená, že napr. na n ed eľň ajšej kázni kňaz musí vedieť a vidieť, že hovorí k veriacim , kto rí celý týždeň statočne pracovali, k to rí čak ajú na duchovné osvieženie, vnútornú obrodu v duchu pokoja, lásky a poro­ zumenia. Dnešný kňaz m á na kazateľnici cítiť a rozsievať nové, pokoncilové ovzdušie. Nemecký autor G. Koepgen v jed n ej svojej knihe uviedol n iektoré pravidlá modernej hom iletiky. To isté nájdem e a j u dr. T. Tótha v závere jeh o kázní o 10 Božídh prikázaniach. 0b a ja svorne zdôrazňujú sta ré pravidlo: „Kázeň, k to rá sa vzťahuje na každého poslucháča, ne­ vzťahuje sa na n ikoho.“ Každá doba má svoje kazateľské špecifikum, svoj vlastný kazateľský štýl, ktorý je pre ňu výrazný. Kto si toho nevším a a n eb erie to do úvahy, sklzne z pravej kazateľskej cesty! o. Ján Tichý

(D okončenie v budúcom čísle)

Kráčajme cestou zachovávania príkazov (P okračovanie) S p r e n e v e r y sa d o p ú šťa te n , k to veci jemu zve re n é b e zp rá vn e z a d rž u je s ú m y s lo m si ich p r iv la s t n ii a n e v rá tiť to m u , k o m u p a tria . (N apr. v čase v o jn y si ľu d ia ča sto d á v a li o d lo ž iť svoje v e c i, n a jm ä rasovo p re n a s le d o v a n í a p o d .).

Kazateľská poznámka Celá dušpastierska činnosť kňaza nie je ničím iným, ako adaptáciou vykupiteľského diela K ris­ tovho pre duševné potreby jednotlivcov a pre ich spásu. Veľmi dôležitou činnosťou kňaza je jeh o kazateľská činnosť. Vykonáva ju na zák la­ de Spasiteľovho príkazu: „Choďte teda, učte všetky národy a k rstite i c h . . . “ (Mt 28, 1 9 ). To isté potvrdzujú i slová sv. apoštola Pavla: „K ris­ tus ma nep oslal krstiť, ale hlásať blahozvesť.“ (1 Kor 1, 17 ).

S v ä t o k r á d e ž p ácha, k to vyššie spom ína­ né h rie c h y : k rá d e ž , lú p e ž, s p re n e v e ru , podvod a tď . u s k u to č ň u je na ve cia ch p o s v ä tn ý c h a c ir­ k e v n ý c h . Do o b la s ti tý c h to h rie c h o v p a tria i k rá ­ deže s a k rá ln y c h p re d m e to v u m e le c k o -h is to ric k e j c e n y , k to ré sa v c h rá m o c h n a ch á d za jú . V dneš­ n ý c h časoch je to z v lá š ť ro z š íre n ý spôsob sväto­ k rá d e ž e , k to r ý s tíh a jú a j naše bezpečnostné or­ g á n y , le b o m n o h é vzácne ik o n y , sochy, chrám o­ vé p a m ia tk y sú p od o c h ra n o u zá ko n a a ko od­ ka z n ašej m in u lo s ti a vzácne d e d ič s tvo otcov. P ri s v ia to s ti z m ie re n ia , čiže p r i sv. spo ve d i, ne­ s ta č í p o v e d a ť: d o p u s til som sa svä to krá d e že , ale tre b a p re sn e u v ie s ť s v ä to k rá d e ž n ý č in .

PLYTVANIE

CHLEBOM

V našej tlači sa už toho veľa napísalo o plytvaní chlebom. Je to určitá neslušnosť a nevďačnosť k Božiemu daru. Pa­ mätám si, že ešte v detstve nám hlboko vštepovali úctu k chlebu. C hlieb si vá žili aj ta kí, ktorí ho mali nadostač. Chlieb bol alfou i omegou každodenného života. V sociálne slabších rodinách bol chlieb aj sviatočným jedlom. Raz, keď som cestoval ako m ladý kňaz na filiálku , cestoval so mnou starší muž. N a jeho tvári bolo vidieť, že nežije v blahobyte. Pýtal som sa ho na jeho život, na jeho pomery. Otče, chlieb som nemal v ústach od Paschy, - odpovedal. Bolo to v júli a nikdy nezabudnem na úbohú tvár tohto chudobného človeka. Bola to tvrdá skutočnosť vtedajšieho života a pomerov. Otázka výživy a problem atiky chleba ani dnes neprestala byť aktuálnou. Aj dnes existujú krajiny, kde chlieb je vzác­ nosťou. Na jednej strane sú hladujúci, na druhej ta k í, čo oplývajú všetkým. Táto skutočnosť burcuje, aby sme nezabúdali na našich hladujúcich bratov a sestry v iných krajinách, ale aj k tomu, aby sme si vážili chlieb náš každodenný. Vidieť chlieb v odpadových košoch a nádobách vzbudzuje to vo mne určité sklam anie. M álo si vážime tento Boží dar a tým znevažujeme aj prácu tých, ktorí ho pre nás svojou statočnou prácou zabezpečujú. Syn Boží naučil nás m odlitbe, v ktorej hovoríme: „C hlieb náš každodenný daj nám d n e s . . . " To je vážna prosba za veľ­ ký dar, ktorý nikto nesmie znevažovať! Vážme si chlieb a k úcte k nemu veďme aj najmladšiu generáciu. N eplytvajm e tým to Božím darom! Je to neúcta k základnej výžive každého z nás a k práci tých, ktorí sa ta k obetavo lopotia, aby na stoloch v našich domácnostiach, v našej krásnej vlasti, ho bolo nadostač! o. PAV EL K O M P E R st.

S p ô s o b e n i e š k o d y — je ú m yse ln é p o ­ škodenie 'cudzieho m a je tk u . Š kodca z ta k é h o č i­ nu niekedy má, n ie k e d y nem á ú ž ito k . O byčajne ľudia škodia jeden dru h é m u z hnevu, n e n á v is ti, závisti, zloby, p o m sty, š k o d o ra d o s ti a pod. P ri otázke, Či spôsobenie š k o d y je ťa ž k ý m alebo ľahkým hrie ch om , rozh o d u je v e ľk o s t š k o d y a to, komu sme škodu sp ô so b ili. Š kodca je p o v in n ý škodu v y n a h ra d iť bez ro z d ie lu , č i škoda bola malá alebo veľká. 0 ž e r a — je z isk, k to r ý v e rite ľ m á z toho, že požičal. N a p r. v m in u lo s ti bohatší p o ž ič ia v a li chudobnejším peniaze za značne v e ľk é ú ro k y , ktoré od poro vali zá ko n n ým u sta n o ve n ia m , alebo platným zvykom . U žera je zakázaná sv. Písmom. Žiadať od blížneho väčšie ú ro k y za p o žiča né pe­ niaze ako to u rču je zá ko n je h rie c h o m a j vte d y, ak by p o ž ič ia v a jú c i s tý m s ú h la s il. U žera v n a ­ šich dnešných p o d m ie n ka ch už n ie je ta k v ý ra z ­ ným javov, vď a ka š iro k ý m m o žn o stia m , k to ré našim občanom p o s k y tu jú štá tn e peňažné ústavy. Ožerník nemôže b y t ro zh re še ný, d o k ia ľ te n to spôsob n ado b u d n u tia m a je tk u nezanechá, n e ­ vráti všetok n e s p ra v o d liv o z ís k a n ý m a je to k a škody blížnem u spôsobené n e n a h ra d í. Privlastnenie je zm o cn e n ie sa cudzej veci s úm yslo m v z ia ť si ju za v la s tn ú . Tu s i p r i­ pomeňme zá k la d n ú zásadu: p re každého je c u ­ dzím to, čo n ie je je h o vla s tn é , a to a j vte d y, ak by m a jite ľ te j č i o n e j ve ci b o l nezvestný. Napr. nemôžem si p riv la s tn iť d o b y to k , k to r ý sa stratil m a jite ľo v i, nem ôžem s i p r iv la s tn iť vec vo ­ dou odnesenú a na breh vyh o d e n ú . T ie to ve ci i naďalej p a tria m a jite ľo v i, k to r ý o ne p riš ie l p ri živelnej pohrom e. N á j d e n é v e c i sme p o v in n í v rá tiť m a jite ­ ľovi, v la s tn ík o v i. T ým , že n ie k to n e ja k ú vec stratil, to neznam ená ešte, že už p re s ta l b y t je j vlastníkom , m a jite ľo m . Vec s tra te n á a in ý m n á j­ dená má b y t vrá te n á to m u , ko m u p a trí alebo odovzdaná p rís lu š n ý m úrado m , k to ré v la s tn ík a v y ­ pátrajú. N álezca nem á p rá vo ž ia d a ť odm enu, ale

je slušné a vhodné, a k v la s tn ík n á le z c o v i niečo dá a k o v ý ra z svo jh o u z n a n ia . K e ď po sve d o m i­ to m h ľa d a n í nem ožno n á js ť m a jite ľa n á jd e n e j veci a u p ly n ie zá ko n o m sta n o ve n á le h o ta , má p rá v o n á le zca p o n e ch a ť s i n á jd e n ú vec alebo ju obetovať na d o b ro č in n é ú č e ly . Naše š tá tn e z á k o n y p re sn e u rč u jú , a k ý m spô­ sobom a a k ý d lh ý čas m usí n á le zca h ľa d a ť m a­ jite ľa , aby si m o h o l n á jd e n ý p re d m e t alebo vec p rá v o p la tn e p riv la s tn iť . T ie to z á k o n y tre b a d ô ­ sledne za ch o vá va ťl A n i n á jd en é s k ry té ve ci, n a p r. zakopané v ze­ m i, za m urované a pod. nesm iem e považovať za n ič ie alebo opustené, p re to že ic h m a jite ľ s k ry l

ho, op áta M etoda, choď, lebo vy ste Solúnčaniu a S olúnčania všetci čisto sloviensky rozprávajú. V ted y nesmeli odrieknuť ani Bohu, ani cisárovi, pod­ ľa slov svätého apoštola Petra, lebo riekol: „Boha sa bojte, cisára ctite!" (1 Pt 2,11), ale veľkú počujúc reč, v m odlitbu sa pohrúžili s inými, ktorí boli tohože ducha, akého oni. A tu zjavil Boh Filozofovi slovienske pís­ mo a hneď ustrojac písmená a reč zostaviac, vydal sa na cestu morav­ skú pojmúc M e to d a “. (Z P a n o nsko-m ora vských le g ie n d , z le­ g e n d y o M e to d o v i, z cirke vn o slo va n s­ kých te x to v , p re p ísa n ých zo staroslo­ v ie n s k e j p ô v o d in y p reložen ých prof. dr. J. S ta n is la v o m ). A u to r ilu s tr á c ií aka d. m a lia r M ikuláš K lim č ó k .

5. júl je pam ätný deň našich náro­ dov a pripom ína nám príchod slovan­ ských vierozvestov C y rila a M etod a na M oravu. „I stalo sa v tie dni: R astislav, kn ie­ ža slovienske so Svätoplukom poslali poslov z M o ravy k cisárovi M ic h a lo ­ vi, hovoriac ta kto : Božou milosťou zdraví sme; i prišli k nám u č itelia m nohí, kresťania z V lách , i z G réc. ka i z N em iec, učiac nás rozlične. A le my slovieni prostý ľud sme a ne­ máme, kto by nás v pravde a zmysel vyložil. Tak teda, vladyka, pošli ta ­ kého muža, ktorý nám vštep í všetku p ravdu“. - V te d y cisár M ic h a l riekol k Filozofovi - K onštantínovi: „Č i sly­ šíš, Filozof, reč túto? Iný to hto veru nemôže učiniť okrem teba. H ľa, na tie dary mnohé, a pojmúc brata svoj-

p rá v e p re to , a b y ic h z a c h rá n il. T a k s i n a p r. z a ­ k o p á v a li ľu d ia rô z n e ce n n é v e c i p r i p re c h o d e fr o n tu . P ri n á jd e n í ta k ý c h to s k r y tý c h vecí m ám e p o s tu p o v a ť ta k , a k o sm e to u v ie d li vy š š ie , p r i v e c ia c h n á jd e n ý c h . P ô ž i č k a v z n ik á p o ž ič a n ím n e ja k e j ve cí a le ­ bo p e ň a zí. P ri p ô ž ič k e m ám e p o v in n o s ť p o ž ič a n ú vec alebo h o d n o tu v r á t iť ta k , a k o sm e ju p r ija li. N a p r. n ie k to n ám p o ž ič a l h o d in k y . T ie to h o d in ­ k y m ám e v r á tiť v z a c h o v a lo m sta v e a k e ď ic h s tra tím e alebo p o šk o d ím e , m ám e k ú p iť nové a le ­ bo p o doh o d e s v la s tn ík o m p rim e ra n e sa s n ím v y ro v n a ť. P ožiča n ú vec tre b a v r á t iť ve co u ro v ­ n o ce n n o u to h to d ru h u , to h o m n o ž s tv a , te j a k o s ti a v o zn a č e n ý čas. N ik to n ie je p o v in n ý n ie k o m u n ie č o p o ž ič ia ­ vať. A le z lá s k y k b líž n e m u s i m ám e v š e tc i n a ­ v z á jo m p o m á h a ť, h la v n e , k e ď b líž n y našu p ô ­ ž ič k u n u tn e p o tre b u je a m y ľa h k o a bez ťa ž k o s tí m u p o ž ič a ť m ôžem e. V e ď n ie k e d y a j m y m ôže­ me b y ť o d k á z a n í na p o m o c a p ô ž ič k u b líž n e h o ! A le a n i lá s k a k b líž n e m u nás n e za vä zu je p o ­ ž ič ia v a ť ta k é m u , o k to ro m vie m e , že n á m p o ž i­ «

10

č a n ú vec n e v rá til a le b o d lh n e z a p la tí p re to , že nebude m a ť a le b o p re to , že nebude ch c ie ť. Kto v o p re d v ie , že nebude m ô cť d lh v rá tiť , te n nech o p ô ž ič k u n e ž ia d a , a le ne'ch p ria m o p ro s í o dar a le b o a lm u ž n u . T o je aspoň o tv o re n á re č a poc­ tiv á cesta. K to ro b í d lh y , a j k e ď vie , že ic h ne­ bude m ô c ť n ik d y s p la tiť , p o d vá d za d o brosrdeč­ n ý c h a d o b ro m y s e ľn ý c h ľu d í a tý m sa dopúšťa h rie c h u . Ť a ž k o h re š í te n , k to v y p o ž ič ia v a so zá­ m e rn ý m ú m y s lo m d lh n e v rá tiť ! D lž n ík h re š í, k e ď v e rite ľo v i bez s p ra v o d liv e j p r íč in y d lh n e v ra c ia , z d rž u je v rá te n ie a pod. V e ci n e s p ra v o d liv o za d rža n é . — K e ď n ie kto z a d rž u je c u d z iu vec p r o ti v ô li m a jite ľa , b rá n i mu v u ž ív a n í je h o v e c i, d o p ú šťa sa h rie c h u a k o ten, k to r ý ro b í š k o d u a le b o k ra d n e . P o š k o d e n ie v p rá v e . — K to b líž n e m u nespra­ v o d liv ý m spôsobom p re k á ž a v d o s ia h n u tí n e ja ­ k é h o d o b ra , š k o d í b líž n e m u v je h o p rá v a c h , ale ­ bo m u p re k á ž a vo v y k o n á v a n í je h o p rá v . Taký m á p o v in n o s ť n á h ra d y .

(Pokračovan ie v bud. čísle)

(PúJxénp, kt&fí pilCLÍ ZLÚôt KLAMAL SEBA Slavo sedel na lavičke a ťažko oddychoval. Na prvý pohľad vidieť, že má v hlave. Ťažko sa vám ide hore kopcom, ťažko, — p ri­ hovoril som sa mu. Až veľmi ťažko — odpovedá m i — viete dolu sa človek skotúľa, ale kým vyjdem hore, musím si niekoľkokrát odpočinúť. Nechcel som sa ho spýtať, kde bol, lebo som sa bál, že sa rozzúri a začne hrešiť, kliať. Ve­ del som, že cieľom jeho cesty zvyčajne býva k rč ­ ma. A keby ste vedeli, aký som chorý, — pozna­ menal Slavo akoby hľadal u mňa súcit. Počul som, že ste boli v nem ocnici, — pozna­ menal som. Mávol rukou a hovoril: Človeka si nikde nevážia, ľudia sú krutí. Nepokračoval. Bol by m usel povedať, že p re­ pašoval do nem ocnice alkohol, spil sa, robil vý­ tržnosti, a preto ho poslali domov. Ale najhoršia je m oja žena, — ozval sa zas. Veď pracuje, stará sa o vás i o deti, — pove­ dal som. N echcel som sa ho spýtať, koľko je j dá­ va z výplaty, lebo som vedel že nič, všetko p re­ pije, manželka ho živí i šatí. A keby som pripo­ menul, koľko ráz ju za to zbil, stlkol, ošklivo je j vynadal, to by padali hneď hromy a blesky. Stará sa, ha ha ha, — snažil sa rozosmiať, ale nešlo mu to. — To všetko je podfuk, ktorým chce mňa špiniť a ľudí oklamať. Predstavte si, ako sa chová ku mne v m ojich bolestiach. Cez deň je to so mnou ako-tak. Ale v noci strašn e trpím . Hrozná lám ka ma sužuje v ru kách, v nohách, v celom tele. No, na nevydržanie. Zobudím ju a volám na ňu pekným slovom: Zlatá m oja, ratu j ma, lebo hneď je po mne! Nato sa pozrel na mňa, ako by ma ch cel o ča ­ mi prepichnúť a pýta sa ma: Viete, čo mi odsekne? Málo si pil, m al si piť viac! Obráti sa a spí ďalej. Teraz povedzte niečo na jej obranu! Čo ako som sa ch cel zdržať, nedokázal som to a rozosmial som sa na plné kolo. Ste krutý, bezcitný ako všetci, — zasipel a od­ chádzal. Pomyslel som si: ako rád by si oklam al dru­ hých, a le klam eš len seba. A to klam stvo ho znieslo zo sveta, zom rel v mužnom veku. Pijan sa snaží oklam ať každého, ale klam e len seba. PIJAN S TRANZISTOROM Svieži chlieb voňal príjem nou chuťou. Len pred chvíľou ho priviezli a poukladali do regálov v obchode. Ľudia stá li v zástupe a po jednom n a­ kupovali chlieb, rožky, pletenáčky. Medzi nimi bol aj chlap stredných rokov, nedbalo oblečený, špinavý a v ruke držal tranzistor. Keď naňho p ri­ šiel rad, povedal vedúcemu:

D ajte mi dva chleby, dám vám do zálohy tra n ­ zistor. Len čo dostanem výplatu, vymením ho. Predávam e len za hoto
dovážila potrebné peniaze na štúdiá. Ale neľahké to bolo i pre dcéru. D ochádzala do školy auto­ busom, ktorý vtedy prem ával len raz denne. Od­ chádzal zavčas ráno a v racal sa večer. Dievča bolo slabo oblečen é a veľa vytrpelo, najm ä v zi­ me, keď muselo vonku dlho čalkať. Teplú stravu v m este nem alo, iba čosi vzalo so sebou, kus po­ m asteného a neraz i len suchého chleba. Ale predsa školu skončilo, šťastne zm aturovalo, ba podarilo sa je j aj hneď dostať m iesto, čo vtedy nebolo ľahké. Hneď prvého n asled ujú ceho m esia­ ca malo nastúpiť. Radosť dcéry i m atky nem ala h ran íc. snívala o šťastnom živote. M atka v n ej svoje všetko. Do n ej sk lad ala svoju nád ej, la sa je j tešiť do sm rti. Dúfala, že pri nej svoju starobu.

D céra videla ch c e ­ strávi

Jedného dňa d céra cestovala do m esta. Závory ešte neboli, len na k ra ji cesty bol nápis: Pozor na vlak! Autobus sa blížil k tomuto prechodu, ale uháňal i vlak, ba i pískal, aby upozornil vo­ diča. Lenže vodič m yslel, že ešte prejde. Pridal a dostal sa s autobusom priam o pod vlak. Ná­ sledky boli strašn é: jed n i zahynuli na m ieste, druhí boli d okaličení a niekoľkí z n ich zom reli v nem ocnici. Zahynula tu i dcéra n ariek ajú ce j staren ky, k to rá bola dolám aná načisto. Odvtedy je j m atku nevie n ič potešiť a na tomto priechode vždy plače.

š tv o rh ra n n é b a jo n e ty le s k li sa v le tn o m sln ku , p rip o m ín a jú c s ta rú v o je n s k ú p ie se ň: „O ru ž ie na s o ln c e s v e rk a ja . . M u s e li b y t v e ľm i h la d n í. R ozbehli sa po de­ d in e , a b y u k o jili n e p ríje m n ý p o c it p rá zd n e h o ža­ lú d k a . M am a p rá v e n a p ie k la p ln ú pec Chleba. Za c h v íľu ho n ebolo. U nás sa u b y to v a li kozáci. M a m a p ie k la ď a lš ie c h le b y . Z a š ie l k nám is tý p e š ia k a slušne p ro s il o je d lo . K o z á c i ho p o s la li p re č . K e ď v y c h á d z a l z d v o ra , z d v ih o l r u k y k ne­ besiam a ta k v rú c n e a túžobne z v o la l, že podnes p o č u je m je h o h la s : „B o že , d a j m ír, Bože, daj m í r l“ A v o jn a tr v a la ešte le n t r i m esiace! K o ľk o k rá t som s i v ž iv o te sp o m e n u l na tú to p ríh o d u a po­ m y s le l na to , č i sa te n č lo v e k d o ž il vytúženého m ie r u . . . A p o to m p riš la d ru h á svetová v o jn a so s v o jim i ú tra p a m i, tra g é d ia m i, n e s m ie rn y m i m a te riá ln y ­ m i i d u c h o v n ý m i š k o d a m i, a k o a j v e ľk ý m i ľu d ­ s k ý m i o b e ta m i.

P riš la i D u k e ls k á o p e rá cia . A j v n ašej dedine b o li p a rtiz á n i a s o v ie ts k i p a ra š u tis ti. I o n i často b o li v e ľm i h la d n í, a k o i t í dávno. Z a v íta li č i cez d eň, č i v n o c i do n ašej d e d in y . P o k rm vžd y do­ s ta li a ľu d ia ic h p o d p o ro v a li a k o le n m o h li. Ve­ Uvážme svoje činy, lebo ich následky môžu d e li, že u nás sú v bezpečí. P om áhaí im a pod­ p o ro v a ť ic h sme p o v a ž o v a li za sam o zre jm ú vlas­ pretrvať aj nás. te n e c k ú a ľu d s k ú p o v in n o s ť. T ým sme p re ja v o ­ I po n ašej sm rti budú druhých alebo tešiť a le ­ v a li a j lá s k u k b líž n e m u , k ľu ď o m , k to r í p re na­ bo bolieť. A čím je život zložitejší, tým dlhší do­ šu v la s ť n e v á h a li o b e to va ť s v o j ž iv o t.

sah m ajú naše činy. Dr. Ján Bubán

Z diaľky dvoch svetových voien D ve svetové v o jn y v ž iv o te je d n é h o č lo v e k a sú p r íliš v e ľk o u d á v k o u zo v z ru š u jú c ic h d e jín ľu d ­ stva, n a jm ä E u ró p a n a . V ro k u 1914 som b o l ešte ž ia k o m a v je d e n deň s v e ľk o u tie s ň o u v duši d ív a l som sa na v e ľm i p o č e tn ý o d d ie l ru s k ý c h v o ja k o v , a ko tia h o l z k o p c a o k o lo c h rá m u do n a še j d e d in y . N a d lh ý c h p u š k á c h n a s to k n u té

R o z p rá v a l som sa s is tý m p a ra š u tis to m , k to rý p ä ť k rá t b o l zh o d e n ý do tý lu n e p ria te ľa . B ol to B a š k ír. C hoval sa ta k v e ľm i srdečne, skrom ne a vď a čn e . A j on h o v o ril o to m , že bude m ie r a že p o to m nám bude v š e tk ý m le p šie a ra d o st­ n e jšie . D odnes nem ôžem z a b u d n ú ľ na je h o m ilý úsm ev, na ú p rim n é ž ia ria c e o č i . . . D o č k a li sme sa to h o a naša ra d o sť nebrala k o ric a k ra ja , k e ď v š e tk y z v o n y v re p u b lik e h lá ­ s a li v íťa zstvo o s lo b o d ite ľo v a ta k vrú c n e v y tú ­ že n ý m ie r! Jasali sme radosťou, že sme sa d o ­ ž ili m ie ru , po k to ro m k e d y s i d á vn o te n d o b rý ru s k ý v o ja k ta k v e ľm i t ú ž i l . . .

o. M. MAGYAR

iiiiiiiiiiiiiiiiiiifiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii!iitiiiiiii!iiiiiiiiiiiii!iiiiiiii[ii!iiiiiiiiiiiiiiiiiiiii]iiiiiiin iiiiiiiiiiiiii!iiii!iH iiiii!iiiiiiiiii]iiiiiiiiiiiiin iiiiiii!iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiin itiu n iiiiiin iiiiii

Z V O N Y Do tic h é h o večera zaznieva zvon d e d in s k é h o k o s to lík a . N a jp rv ne isto, no v ď a lš íc h ú d e ro ch už sm elo, seba­ vedom e, ba až vyzývavo . S v o jim i úder­ mi dáva b o d k u za ce lo d e n n ý m i tý ž ­ denným lo p o te n ím . U k ľu d ň u jú c o p rip o ­ m ína, že je večer, že vyzvá ň a na „ A n ­

je l Pánia", a ta k , že je ôas zaslúže né­ ho o d d y c h u i čas v ď a k y v z d á v a n ia a p o k lo n y v e le b n o s ti Božej. Z v y k li sme si v e č e r p o ď a k o v a ť sa Pánu B ohu za z po m oc a p o s ilu v ro bote , za dobré z d ra v ie a sp o ko jn o sť, za po žehna ný ka žd o d e n n ý c h le b íč e k . Ď akuje m e za d ra h ý c h ro d ič o v , k to rí nám d a ro v a li ž iv o t p o d ľa te la , ale i p o d ľa duše, za

m ilé d ie tk y , za ú p rim n ý c h p ria te ľo v a d o b rý c h sp o lu p ra c o v n ík o v . A le, ď a­ kujem e a j za tý c h , k to rí nám u k riv d ili, a b y sme my mašli možnosť p rin ie sť o b e ť lásky, obeť ná šho sebazaprenia i o v lá d a n ia a zh o v ie v a v o s ti k blížne­ mu. O dp rosu je m e Pána Boha za v la s t­ né po kle sy 'a n e d o s ta tk y i zía zbrklosť,

B Á S N I K V Z D O R U A L ÁS KY K Ž I V O T U (M . J. Lermontov t 27.7.1841) PuŠkin a Lermontov - dve žiariace veľhviezdy na oblohe ruskej literatúry. Oboch v našom vedomí spojujú podobné osudy a smrť, ale najmä príťažlivosť nesmrteľného básnic­ kého odkazu a diela. Dňa 27. júla t. r. uplynie 135 rokov, čo nevinná olovená guľka zavinila zbytočnú smrť a vyhasila život dôstojníkovi ruskej armády a dôstojnému generálovi ruskej poézie Michajlovi Jurjevičovi L e r m o n t o v i. Nemal vtedy ani 27 rokov. Literárny kritik a historik našich čias o ňom napísal: „Zahynul v plnom rozkvete svojich síl a nadania. Za tie krátke roky, v ktorých tvoril, stalo sa však jeho meno dra­ hým a blízkym miliónom ruských ľudí a v dejinách ruskej spisby stojí vedľa mien takých géniov ako je PuŠkin, Nekkrasov a Majakovskij. Tak ako Puškin, v tvorbe sa s takou silou a jasnosťou odráža celá jeho doba, vyjadril i Lermon­ tov básnicky všetko, čím žila vtedajšia spoločnosť". (N . K alitin ). Z jeho literárnej tvorby si pripomeňme aspoň tie najzná­ mejšie diela: Démon, Maškaráda, Hrdina našich Čias, Bojar OrŠa, Pieseň o kupcovi Kalašnikovi a iné. V básni Borodino oslávil statočnosť ruských vojakov vo vlasteneckej vojne v roku 1812 a za báseň N a Puškinovu smrť ho cársky re­ žim poslal do vyhnanstva na Kaukaz. Na citovo založeného básnika veľmi pôsobili spomienky z jeho detstva. Vychovávali ho na dedinskom statku jeho bohatej babičky, kde videl bezprávie nevoľníkov a cítil zjavnú nenávisť babičky voči vlastnému otcovi. M atku stra­ til v detskom veku. Jej obraz sa nežne rozvíja v jeho spo­ mienkach a tvorbe ako jasné svetlo života. Vo svojich Poz­ námkach z roku 1830 napísal: „Keď som bol trojročný, bola jedna pieseň, pri ktorej som plakal. Nemôžem si už na ňu spomenúť, ale som presvedčený, že ak by som ju znovu po­ čul, mala by na mňa niekdajší účinok, spievala ju totiž mo­ ja nebohá matka".

povýšeneckosť a nedostatok lásky k Bohu i k blížnemu. Chceme si uvedo­ miť, že v prvom rade my sami musí­ me «a stať b l í ž n y m i každému v na­ šom životnom prostredí - skutkam i lás­ ky a obetavosti! Večernú m od litbu uzatvárame slo­ vami. „Bože, p rijm i a požehnaj prácu a úsilie odchádzajúceho dňa i dopraj spokojnú dobrú noc telu i duši!" A s poslednými údermi zvona dvíham e provicu k znameniu sv. kríža - k spe­ čateniu poklony ľudského srdca Bohu. Umlkla, potem nela dedina . . . Ronné zore a lúče vychádzajúceho sinka vtierajú sa do okien domčekov. S nimi rozozvučí sa zvon, aby zvesto­ val nový, rodiaci sa deň, deň Pánov. A človek sa a ni nenazdá a po zvy­ čajnej úpnave už zaznievajú zvony kos­ tolíka, radostne a slávnostne. P ripo­ mínajú nábožným veriacim , že je Čas ísť do chrámu Božieho a p riv íta ť v ňom Pána. Pripomínaj'ú nielen začiato k nového dňa, ale aj to, že v m iestnej cerkvi kostole, začína sa nekrvavá obeť No­ vého zákona. Híahol zvonov sa rozlieva po kra ji, letí údolím i po horách, aby sa sposusedných obcí. Zvony naplňujú svoje poslanie mno­ horakým spôsobom. V olajú živých, od­ prevádzajú m ŕtvych. V k ritic k ý c h Ča­ soch signalizujú nebezpečenstvo a po­

Hibku jeho životom rozpoltenej duše nám približujú aj veľmi známe básne. Na obzore plachta biela (Belejet parus odínokij) a Anjel (A ngel), ktoré mnohým z nás sú dôverne známe z čítaniek ruskej literatúry. Desať rokov pred smr­ ťou (11. júla 1831) Lermontov vyjadril vo veršoch svoje vnútorné, vznešené a hlboké životné krédo: „V e ď človek na svete je iba hosťom, ako kvietok, v porovnaní s večnosťou rovriako ¡e časný, len duch väčší je, len on kolísku svoju p re ž ije “ . A na inom mieste svojej tvorby hovorí: „Hoci milujem, môj život je krajší iba o bolesť". Túto myšlienku rozšíril o ď al­ šie verše, v ktorých sa nám jasne rysuje obraz jeho rozpol­ teného života, lebo - povedané jeho vlastnými slovami „osud ho štval svojou zlou silou, žil tým, Čím iní umierali, žil ako nebies kráľ a pán, v nádhernom svete, ale sám!" Vznešené poslanie básnika v ľudskej spoločnosti vyslovil v básni Prorok, ktorú napísal krátko pred svojou tragickou smrťou. Pripomína v nej básnikovu úlohu proroka, ktorého vtedajšia spoločnosť nechápala, pohŕdala ním a vyháňala ho od seba. Lermontov v básni zdôrazňuje, že aj napriek týmto prekážkam básnik má statočne plniť svoje poslanie: vyčítať ľuďom ich zlobu, hriech a neprávosť a „hlásať čisté učenie lásky a pravdy!“ Lermontov veril tomu, čo „je večné, nepočaté, nekonečné" lebo „všetko, čo sa stalo alebo stane, sklamalo už alebo sklame". Telesne zomrel násilnou, zbytočnou smrťou v du­ chu zmýšľania svojich čias. Jeho verše však žijú a budú žiť, lebo sila a krása ozajstnej poézie nemôže stlieť v tem­ nom priestore hrobu. A takou Lermontovova poézia bola už za jeho života. Ta­ kou zostala a zostane i v budúcnosti! E. P astajok

dobne. Z vony však povolávajú kres­ ťana aj k poklone velebnosti Božej, k návšteve alebo bohoslužbe v dome O tcovom . Tam v každej c h v íli, vždy láskavo čaká E u c h a ris tic k ý S p asiteľ na svo jich verných, na svo jich pútn ikov živo tn e j cesty. Č aká s otvorenou náru­ čou a s nesm iernou láskou. Č aká t r ­ pezlivo, láskavo, zhovievavo a vy trv a ­ lo aj vtedy, keď už dávno zam íkol hios volajúceho zvona . . . Ľudia radi vním ajú ľúbezné a povz­ nášajúce zvuky zvonov, ale je treba, aby ich č is td m elódia n a p ln ila svo­ jou krásou aj ľudské srdcia, aby tiež z v o n ili ta k čisto , lahodne, uspokojúco. A to už záleží nie na zvonoch, ale na nós, na ľuďoch! Zvoňte zvonivé zvony po našich osadách, d e d inká ch a m estách! N a­ p lň te svojím p rív e tiv ý m zvukom vŕšky i údolia, nielen pre oživenie id ylicke j nálady večerov a rán, ako ich nád­ herné ospevuje veľm i známa ruská pieseň o večernom zvone, ale aj na oslavu Párna a povzbudenie ľudí! Rozozvučte zvony ľudských sŕdc, povzneste ľudskú myseľ k nadoblač­ ným výšinám ! Nech sa napĺňa ľudské srdce za vášho hla h olu radosťou z Bo­ žieho požehnania, pokoja, mieru, tv o ­ rivej práce a z lásky človeka k člo­ veku! Tibor Fedoronko

lA

A

X

r tc u

DEKANSKÉ PORADY sa u s k u to č n ili 30. m arca t. r. v M ic h a lo v c ia c h a Hu* m ennom a z ú č a s tn il sa ic h a j o. o rd in á r. Dňa 7. a p ríla sa u s k u to č n ila de­ ka n ská p o ra d a v Trebišove a dňa 29. a p ríla vo Vranove. KOJŠOV — N a p rvú a p rílo v ú ned e ľu z a v íta l do fa rn o s ti o . o rd in á r J. H irk a a p r i te jto p ríle ž ito s ti s lú ž il slá v n o s tn ú sv. L itu rg iu a p re d n ie s o l p o ­ vzbudzujúcu kázeň. NOVOSAD — o s lá v ili m ie s tn i a p ríla t. r.

C hrám ový s v ia to k p a tró n a novosadského fa rs k é h o chrám u v e ria c i p r i s lá v n o s tn ý c h bohoslužbách v nedeľu dňa 25.

+ Už po uzávierke tohto čísla sme sa dozvedeli, že v sobotu da 8. mája t. r. spokojne skonal po krátkej chorobe jeden z naj­ starších, v Košiciach žijúcich našich kňazov, o. EMIL B O K S A Y. Posledné rozlúčenie so zosnulým bolo dňa 11. mája v Košiciach. Nekrológ za týmto našim vzácnym kňazom prine­ sieme v budúcom čísle, t/iečnaja jemu pamjať!

B RATISLAVA — Dňa 29. a p ríla t. r. sa k o n a la p ra v id e ln á š tv rťro č n á p o ­ ra da p rís lu š n ý c h č in ite ľo v , na k to r e j p re ro k o v a li o kre m in é h o a j id e o vo te m a tic k ý p lá n našich časopisov na 3. š tv r ťr o k 1976. Z REDAKCIE N A ŠI JU B ILA N TI V tomto mesiaci si pripomínajú svoje životné jubileá títo naši duchovní ot­ covia: Dňa 31. júia t. r. o. čestný kanonik Ján F i r c á k , žijúci na zasl. odpočinku v Košiciach (80 rokov živ o ta ). Dňa 9. júla t. r. o. František H a l u š k a , rodák z Prešova (70 rokov J iv o ta ). Dňa 28. júia t. r. o. M ichal H o r ň á k , rodák z Falkušoviec (65 rokov živo­ ta ). Úprimne blahoželáme a srdečne privolávame: N A M N O H A JA ! BLAHAJA LJETA !

Uzávierka to h to čísla sa skončila dňa 3. m ája t. r. U závierka septem­ brového čísla končí dňa 30. júna. M edzi m nohým i to h to ro čn ým i veľ­ konočným i pozdravm i, ktoré dostala naša redakcia, b oli aj úprim né dobrožiče n ia najd. vla d yko v: o. ThDr. h. c. J. V ranu, apošt. adm in. olomouckého, dr. I. Tím kó, biskupa hajdudorogského, dr. J. Segediho, pomocného bisku­ pa križevackého a vždy otcovsky po­ vzbudzujúceho a pozorného nášho V la d y k u B ažila. Na našu výzvu o zaslanie nedostat­ kových čísie l Slova a B laho vistnika z m in u lých rokov reagovali mnohí č ita te lia láskavým zaslaním žiadaných Čísiel. Za to to ochotné porozumenie im aj to u to cestou úprim ne ďakujeme. Vkusne viazané ročníky našich časo p isiv, ako aj ď a lš ie knižné titu ly (m o d lite b n é knižky, V e lik ij zbornik C h v á lite H ospoda, S tručnú gr.-kat. litu rg ik u ) možno ob je dn ať na Gr.-kat. O rd in ariate v Prešove) PSČ 080 01, ul. SRR č. 8).

O. Ján FIRCÄK, če s tn ý k a n o n ik , ž ijú c i na zaslúženom o d p o č in k u v K o š i­ c ia ch sa d o žije dňa 31. Júla t. r. p o že h n a n e j ž iv o tn e j o se m d e s ia tk y . Náš m i­ lý a vážený ju b ila n t sa n a ro d il v Z b o ji. P ôsobil vo V e ľk e j K o m ja te , T isa k r iv e j, N iž n ý c h R em etách a U b li. Z la té kň a zské ju b ile u m o s lá v il v ro k u 1971 v K ošiciach. Ú p rim n e po zd ra vu je m e a srdečne b la hoželám e! N a d o k u m e n tá rn e j sn ím ke z a rc h ív u našej re d a k c ie vid ím e m ilé h o ju ­ b ila n ta o. J. F irc á k a ( p rv ý s p ra v a j v s p o lo č n o s ti š é fre d a k to ra našej tla č e a o. k a n o n ik a P avla S tu ľa k o v ič a , ( p r v ý z ľa v a ), k to r ý svo ju ž iv o tn ú osem ­ d e s ia tk u o s lá v il v p ln o m z d ra v í v m in u lo m ro ku .

Z minulosti a prítomnosti našich farností ANDREJOVA O bec A n d r e j o v a leží v západnej č a s ti O ndavskej v rch o vin y v nadm ors­ kej výške 327 m, sedem k ilo m e tro v na severovýchod od sta ro b ylé h o mes­ ta B ardejova. Kedy tá to obec vzn ik la , nemáme presné záznamy. Prvá zm ienka o nej sa nachádza v lis tin e jágerskej k a p i­ tu ly z roku 1355. V obecnej kronike, ktorú píšu od roku 1932, m ie stn y kro­

n ik á r zaznam enáva, že na c in to rín e bol ná jd en ý n á h ro b n ý kameň z roku 1561. Keď v roku 1812 zúri la v to m to k ra ji ch olera, ¡na nižnom konci obce bol zria d e n ý núdzový c in to rín . Hnoby na ňom sú dnes už sotva znateľné. V e ria ­ ci na to m to m ieste p o s ta v ili drevenú k a p ln ku, kto rá však bola zničená v prvej svetovej vojne. V roku 1923 pos­ ta v ili novú, kam ennú a z a s v ä tili ju pokrovnej B oho ro d ičke . V in te rié ri ka­ p ln k y bolo um iestnené torzo starého

M nohé príspevky, ktoré dostávame k je d n o tliv ý m sviatkom , príležitostiam a výročiam , p rich á d za jú po redakčnej uzávierke. Znovu upozorňujeme na d vojm esačný term ín redakčnej uzá­ vie rke našich časopisov a prosíme vše tkých , aby ho d o d ržo vali. Taktiež prosím e všetkých, k to rí nám píšu o význam ných u d a lo s tia c h v živote jed­ n o tliv ý c h fa rn o s tí alebo jubileách, aby tie to in fo rm á c ie p o s ie la li včas a n ie s n ie ko ľko týžd ň o vým oneskore­ ním. Za ochotné porozum enie srdečne ď akujem e!

iko n o sta su a n ie ko ľko obrazov z dru­ hej p o lo vice 18. stor., kto ré boli pô­ vodne v drevenom chrám e. S pom ínaný drevený chrám stal na vyšnom konci obce, v priestore teraj­ šieho c in to rín a . Bo! postavený v roku 1763 a zasvätený sv. e va n je listo vi Lu­ kášovi. In ic iá to rm i sta vb y b oli bratia L ukáčovci. Keď 1. mája 1882 vypukol požiar, z n ič il celý chrám . Oheň bol ta k ý siln ý, že sa ro z lia li aj zvony. Vy­ výšeninu, na ktorom bol te n to chrám, ľu d ia dodnes v o la jú „N a Lukáčä“ . Jeho podoba sa zachovala na obraze,

ROZDÁVATEt DÔSTOJNEJ SVIATOČNOSTI (Pam iatke prof. dr. J. Cibulku) 1. júla t. r. uplynie 90 rokov, čo sa v (Jstí nad Orlicou narodil prof. ThDr. a PhDr. Josef C ib u 1 k a, katedrový profesor pražskej CMB fa ­ kulty, vynikajúca osobnosť v oblasti kresťanskej archeológie a umenia, obľúbený pedagóg a svoj­ rázna osobnosť medzi učiteľm i teológie bratskej českej CMB fakulty. K jeho poslucháčom, verným a milovaným, patrili aj mnohí naši bohoslovci, študujúci v Pra­ he a treba poznamenať, že prof. dr. Cibulka po prvej svetovej vojne bol poverený prípravnými prácami pri zriaďovaní bratislavskej kat. teolo­ gickej fakulty. Z obsiahlej vedeckej tvorby prof. dr. Cibulku uveďme aspoň niektoré tituly ako: Starokŕesťanská ikonografie (1924), Václavova rotunda (1933), Český rád korunovační a jeho puvod (1935) a mnoho iných. Posm rtne vyšli Koruno­ vační klenoty (1969). Vyvrcholením jeho báda­ teľskej práce o začiatkoch nášho kresťanstva, a s tým súvisiacich pamiatok, je niekoľkozväzkové dielo o kostoloch a kresťanstve na Morave v 9. stor., ktorým posunul existenciu arch eo lo ­ gických pamiatok, ako aj začiatky kresťanstva u nás do čias predcyrilom etodských.

Prof. dr. Cibulka sa veľmi aktívne a záslužne podieľal na dobudovaní veľchrámu sv. Víta v Prahe. Jeho mimoriadne odborné kvality boli všeo­ becne uznávané a dejiny umenia prednášal aj na Vysokej škole architektúry a na Filozofickej faku lte Karlovej univerzity v Prahe. Za túto vý­ znamnú činnosť dostalo sa mu za života mnoho uznaní nielen z kruhov cirkevných, ale aj štá t­ nych, a nielen doma, ale aj v zahraničí. Tento neúnavný a zaslúžilý odhaľovateľ cyrilom etodských pam iatok, horlivý propagátor priekopníckeho cyrilom etodského odkazu, zo­ m rel na začiatku ap ríla v roku 1968. Posledné rozlúčenie s ním bolo dňa 5. apríla 1968 v ch rá­ me sv. Salvátora v Prahe. Pochovali ho v rodis­ ku. V pam äti a srd ci všetkých, k torí ho poznali, zostal jeh o vážny a zdanlivo prísny profesorský pohľad vždy príťažlivý, lebo skrýval hlbokú múdrosť, bohaté skúsenosti a veľkorysosť ducha človeka — kňaza, ktorý všade a vždy s obdivu­ hodnou nevyčerpateľnosťou vedel rozdávať oko­ lo seba dôstojnú sviatočnosť a zdravý životný op­ timizmus. V iečn aja jem u pamjať! Dr. E. KORBA

IIIIIIlimillllllllHllllimilllIIIIIIIIItllIIIIIII1llilHIIIIIIIllillllUllllllllIililllfllIllllllllll!llliiilIIUIllllllllIIIII!llllllillllI!IIIIIIIIÍillilllllIil!l[IilII!lllllfUÍUIIIIIIIillll!!IIIIIIIIIII!lIllll|[nilIIII!lliI!lllllllllliIflll

ktorý nam aľoval profeso r gym názia Jozef Ruby, rodák z te jto obce. Hneď po po žia ri v e ria c i po m ý š ľa li postaviť nový dom Boží. S jeho s ta v ­ bou začali až 10. novem bra 1889 na pozemku zv. „S o p iv k a “ . S tavbu ukon­ čili v roku 1893 a chrám z a s v ä tili pokrovnej Bohorodičke. Je to pekný jednoloďový chrám s polkruho vým uzáverom so vstavanou vežou a prus­ kými klenbami, vy bu dovan ý v ne o k la ­ sicistickom štýle. S tavbu re a liz o v a l Ján Bajcher so svojím synom Kolomanom. V roku 1905 b o li z chrám u o d s trá ­ nené staré drevené okná a dané no­ vé-železné, s farebn ou m ozaikou. Na prvom okne je zobrazený S p a s ite ľ a na druhom presv. B oh o ro d ička . Ď alšie opravy chrám u b o li v roku 1912, po­ tom v roku 1929, keď bola p ris ta v e n á sakristia a nový c h ó r a tie ž v roku 1943, keď pri p ríle ž ito s ti 50. v ý ro č ia postavenia chrám u bol te n to ce lý ob­ novený a podobne aj fa rs k á budova, pochádzajúca z roku 1858. Pretože pôvodná fara, po chádza júca z roku 1858, bola ve ľm i nízka, v e ria c i ju v roku 1906 z o d v ih li o jeden m eter. Cirkevné m a trik y gr.-kat. fa rn o s ti v Andrejovej sú zachované od roku 1831 Vo farnosti p ô s o b ili títo gr.-kat. kňazi: Ján Šalam on a A lexej A ndrejco (1752- 1754), A ndrej P etrík (1764 -1778), Dam ián Č is á rik (1 7 7 8 - 1800), Ignác Č isá rik (1800 - 1826), M ic h a l Ruby (1826 - 1841), A le x a n d e r Podhajecký (1841 - 1842), A ndrej S tavrovský (1842 - 1951), A n to n V is lo c k ý (1852), V a s iľ M a rťá k (1852 - 1861),

A ndrej P etráši (1862), T e odo r Barank o v ič (1862 - 1884), J uraj M ih a lič (1885 - 1898), A le x a n d e r Č is á rik - (1899 - 1905). V rokoch 1905 - 1908 fa rn o sť a d m in is tra to v a l b a rd e jo v ský du ch o v­ ný G a b rie l M a rťá k , k to rý ešte pred prvou sveto vou v ojno u o d iš ie l pôso­ b iť do S pojen ých š tá to v a od roku 1916 až do vym e n o va n ia a m e rických gr.-kat. b is k u p o v v ro ku 1924 bol ap ošt. a d m in is trá to ro m vše tk ý c h t a ­ m ojších g ré c k o k a to lík o v . V rokoch 1 9 0 8 -1 9 1 9 bol správcom fa rn o s ti E m il Š em etkovský a po ňom dnes už nes­ to r gr.-kat. kňazov prešovského b is ­ ku p stva o. A n to n K O Š Č, k to rý sa n a ro d il v Snakove (1882), v m ieste pôsobenia zaslú ž ilé h o gr.-kat. kňaza

a sna živé ho lite rá ta o. E m ila Kubeka (1857 - 1940). Do A nd re jo ve j p r i­ šie l o. A n to n Košč pô so b iť z m iesta svojej prvej kňazskej za stá vky v N iž ­ nej P ísanej a to na plné š ty ri de sať­ ro čia až do o d chodu na zaslúžený od­ po čin ok. P osledné vä čšie o p ravy chrám u m a ľb a in te rié ru a vo n kajška, oprava fa rs k e j bu dovy a zavedenie vodovodu - sú z č ia s pô soben ia o. P avla Dancáka, k to rý zača l p ísa ť kro n iku fa r­ no stí. V na jn ovšom o b d o b í gr.-kat. fa r­ nosť v A n d re jo ve j sp ra vo va l o. Ján L ib e r (1968 - 1972) a v sú ča snosti od roku 1 9 7 3 - 0. Gejza Seman. František Dancák

V M E S IA C I JOL T. R.

KULTÚRNE ROZHĽADY NA DOLNOM TOKU AMURU v Sovietskom zväze n ašli pozostatky vyše tris to obydlí s množstvom šperkov, kam enných sekier a ro z lič n ý c h h lin e n ých nádob z obdobia okolo šesťtisíc rokov pr. K r. Sú svedectvom svojráznej vyspelej k u ltú ry m alých národností — Ulčov, Nagajcov, N ivohov a Udegejcov — v kam ennej dobe. VO VEĽKOM DIVADLE V MOSKVE, k to ré v tom to ro k u slá vi 200. výročie založenia, p a tria k najúspešnejším inscenáciám Musorgského opery Boris Godunov a Chovančina, Borodinov Knieža Ig o r a Čajkovského opery Eugen Onegin a Piková dáma. V šetky p a tria k stálym číslam repertoáru a každú z nich doteraz u vie d li vyše tis íc ráz. Moskovské Ústredné štúdio dokum en­ tá rn ych film o v teraz nakrúca celovečerný film K ro n ik a V eľkého divadla, v ktoro m budú ukážky najznám ejších inscenácií. V BRITSKOM MÚZEU V LONDÝNE mala v e ľk ý úspech výstava Trácke po­ k la d y v Bulharsku, kto ré pochádzajú zo 4. tis íc ro č ia pr. Kr. v mestách Serdika ( S o fia j, Pulpudava (P lovdivJ, Berol ( Stará Zagora), N iesem yria ( Nesebar) a ďalších. Trácka k u ltú ra dosiahla v Bulharsku vrch o l v 8.— 4. stor. pr. Kr. Výstava v súčasnosti p utuje po ď alších mestách V e ľke j B ritá n ie v rám ci b lížiacich sa osláv 1300. výro čia trv a n ia slovansko-bulharského štátu. FRANCÚZSKA LITERÁRNA SPOLOČNOSŤ Akadém ia bratov Goncourtoucov, založená v roku 1896, z v o lila za svojho zahraničného člena známeho soviet­ skeho spisovateľa V alentína Katajeva. V SEVERNEJ SÝRII o b ja v ili pozostatky starovekého mesta Abla, kto ré najväčší rozkvet dosiahlo v ro ko ch 2400—2250 pr. Kr. T a lia n s k i archeológo­ via p rito m o b ja v ili okrem iného a j n ajstarší slo vn ík sveta, písaný k lin o ­ vým písmom na h lin e n ých doskách. V ALEKŠINCIACH, OKR. NITRA, n ašli ko stru skrčenca z m ladšej doby že­ leznej — la té n ske j. N ájdenie te jto k o s try pomôže p ri skúm aní obdobia pred príchodom Slovanov na naše územie. V CHOTINE, OKR. KOMÁRNO, o b ja v ili pohrebisko z m ladšej doby želez­ n e j z obdobia osídlenia južného Slovenska K e ltm i. V hroboch sú k o s try k e lt­ ských bojovníkov s kom plexnou vtedajšou vojenskou výzbrojou. V ŠURANOCH, OKR. NOVÉ ZÁMKY, odhalia p ri p ríle ž ito s ti 32. výročia Slovenského národného povstania pam ätník SNP a osloboditeľom . D ielo je výsledkom práce sochára Ing. arch. Štefana Belohradského. V MÚZEU ANDREJA KMEŤA V MARTINE usp o ria d a li výstavu Poľská že­ na, k to rá je príspevkom k prehlbovaniu vzťahov b ratských národov. NA XXI. KOŠICKEJ HUDOBNEJ JARI okrem Š tátnej filh a rm ó n ie z Košíc vystúpila a j Slovenská filh a rm ó n ia z B ratislavy, ď a le j filh a rm ó n ia z Lenin­ gradu, Olomouca, Pardubíc, ko m o rn ý orchester z Kanady a ce lý rad só lis­ tov. Súčasťou te jto hudobnej p re h lia d k y b o li a j oraanové k o n c e rty . P re h lia d ky hudobnej k u ltú ry b o li a j v ď alších mestách Východoslovenského k ra ja — na X V III. Prešovskej hudobnej ja ri, na XV. H um enskej hudobnej ja ri, na XI. M ichalovskej hudobnej ja r i a ďalších. V KOŠICIACH a v n ie k o ľk ý c h ď alších mestách Východoslovenského kra ja b o li V. k u ltú r n o -lit erárne d n i Z. Fábryho. Okrem besied so žia km i m aďar­ ských gym názií u sk u to č n ili sa a j výstavy k n iž n e j produkcie Madách a tiež lite rá rn y sem inár o problém och súčasnej m aďarskej lite ra tú ry u nás. ĽUDOVÝ BÁSNIK ANDREJ MARENČIN, ro d á k z Radvanoviec, a utor mno­ hých hum orných i k ritic k ý c h veršovačiek, písaných v šarištine, o slá vil svo. je diam antové životné jubileum a v s tú p il do štvrtého Štvrťstoročia svojej plodnej životne j cesty. V NAKL. VYŠEHRAD (Praha, K arlovo nám. 5) v y d a li kn ih u C oretty Scott K ingovej M ôj živo t s M artinom Lutherom Kingem . Táto kn ih a spomienok na nositeľa Nobelovej ceny m ieru pre ro k 1964 vz n ik la hneď po atentáte, k to rý 4. a p ríla 1968 u k o n č il v 39. ro ku živo t popredného predstaviteľa hnu tia za slobodu a občianske práva černošského obyvateľstva v Spojených štátoch. K niha je svedectvom hnutia za slobodu v duchu nenásilného odporu, k to ré ­ ho M a rtin Luther K ing bol šírite ľo m . (S trá n 302, 27 Kčš}.

si z kult.-polit. kalendára pripomína­ me tieto výročia významných osob­ ností a udalostí: - 370 rokov od národ, slávneho ma­ liara R e m b r a n d t a (15. - 355 rokov od národ, svetoznámeho bá&nika-bájkóra Jeana de la F on tai n e (8). - 180 rokov od sm rti najväčšieho škótskeho básnika Róberta B u r n s a ( 21).

-1 7 5 rokov od národ. spaluzakladateľa Ústavu slepcov v Prahe, Pavla Karola K l á r a (10). - 170 rokov od národ, ruského klasic­ kého m aliara Alexandra Andrejeviča I v a n o v a (28). - 160 rokov od sm rti ruského spisova­ teľa G avrila Romanovíča D e r ž a v i­ n a (20). -1 5 0 rokov od popravy hlavných vod­ cov dekabrístického povstania (25). -1 2 0 rokov od sm rti klasika českej lite ra tú ry Jozefa Kajetána T y l a (11). - 120 rokov od národ, svetoznámeho spisovateľa G. B. S h a w a (26). - 90 rokov od sm rti skladateľa Franz L Í s z t a (30). - 90 rokov od národ, anglického spi­ sovateľa A. J. C r o n i n a (19). - 50 rokov od národ, kanžského ná­ rodného hrdinu Potrice Lu m u m b u (2).

- 45 rokov od sm rti nositeľa Nobelo­ vej ceny, švédskeho teológa Nathana S ô d e r b l o n n a (12). - 40 rokov, čo d a li do prevádzky trať Červená Skala - Margecany (26). -3 0 rokov od ustavenia prvej vlády Klementa G ottw afda (2). - 30 rokov od výbuchu atómovej bom­ by na B ik in i (1). - 25 rokov od sm rti predvojnového obrancu práv nášho národa Scota V íatora (vl. m. Róbert V ilia m Seton W a tso n ), (25). - 25 rokov od založenia Medzinárod­ nej federácie p ro tifa šistických bojov­ níkov (3). - 15 rokov od smrti spisovateľa Er­ nesta H e m i n g w a y a (2). - 5 rokov od sm rti černošského spe­ váka Louisa A m s t r o n g a (6).

S L O V O — mesačník gréckokatolíkov v ČSSR. V y d á v a Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakla­ dateľstve Bratislava. Š é f r e d a k t o r : Dr. Emil Korba. R e d a k c i a 04001 Košice 1, Šrobárova 55/1. p., 6. t. 25937. A d m i n i s t r á c i a 89021 Bratislava, Kapitulská 9. P o v o l e n é SOTI 15/9 zo dňa 27. XII. 1972. T l a č i a Duklianske tlačiarne, n. p., PreSov. Uzávierka Časopi­ su je 2 mesiace pred vydaním čísla. Neobjednané rukopisy nevraciame a nehonornjeme. Redakcia si vyhra­ dzuje právo úpravy rukopisu podľa posudku redakčného krúžku. R o z S i r u j e PNS, Ústredná expedícia a dovoz tlače, 88419 Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Celoročné predplatné 24 Kčs. Cena jednotlivého vý­ tlačku 2 Kčs.