život s adhd terezia rosenbergerova 2011 vyžiadane firmou Eli Lilly

život s adhd terezia rosenbergerova 2011 vyžiadane firmou Eli Lilly

od 0 do.... ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

- prenatálny vývoj - novorodenecké obdobie - kojenecký vek - batoľací vek - predškolský vek - nástup do školy - školský vek - adolesecencia - dospelosť

vývojový dopad adhd

behaviorálne p. rozrušenie

vzdelávacie problémy ťažkosti v sociálnych vzťahoch, poruchy sebahodnotenia právne otázky, fajčenie a návykové látky

predškolský vek adolescencia školský vek behaviorálne poruchy nepokoj, vzdelávacie problémy ťažkosť v sociálnych vzťahoch,poruchy sebahodnotenia

pracovné zlyhanie p.sebahodnotenia vzťahové problémy nehodovosť,právne problémy, návykovosť

dospelosť

stredoškolský vek

vysokoškolské zlyhanie pracovné problémy poruchy sebahodnotenia problémy so zákonom návykovosť,sebapoškodzovanie

hyperkinetické poruchy

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

kojenecké obdobie – porucha základných biorytmov predškolský vek - desinhibícia školský vek – narušenie kognitívnych funkcií adolescencia – poruchy správania včasná dospelosť – sociálna maladaptácia narušené interpersonálne vzťahy psychopatológia rodičov a príbuzných stres v rodine, rodinné konflikty

adhd priebeh poruchy hyperaktivita impulzivita nepozornosť

-čas-

prenatálny vývoj ‡

‡

‡

‡ ‡ ‡

celé tehotenstvo som preplakala, otec môjho dieťaťa bol z váženej rodiny, nebola som pre neho dosť dobrá, svadba sa odkladala...bol nervózny, ani som nevedela, čo bude... mala som od začiatku veľa zdravotných problémov ,,nízky tlak, nechutilo mi jesť, mala som zlý krvný obraz... v 7.mesiaci mi povedali, že mám niečo s placentou, nedáva dosť výživy...ostala som v nemocnici.. ležala som a plakala.. pchali do mňa magnézium, diazepamy, vraj neškodia... syn sa narodil dva týždne skôr, pôrod bol ťažký, nevládala som tlačiť, janík bol maličký, bol modrý, prvé dva dni som ho nevidela, bol v inkubátore... plakala som ďalej, bála som sa čo bude.. svokor kričal, že decko je prekliate...

‡

‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

zdedené genetické informácie od oboch rodičov predurčujú budúci fyzický a psychický vývoj, temperament a celkovú štruktúru osobnosti výmena informácií, ktoré sa dostávajú do tela plodu prebieha cez telo matky, na budúci psychosociálny vývoj dieťaťa má vplyv celkový životný štýl matky

látky ako alkohol, nikotín a ďalšie drogy, zdravotné problémy matky, psychická záťaž a stres narúšajú prirodzený priebeh tehotenstva a majú zväčša fatálne následky

pre, perinatálne faktory nízka pôrodná hmotnosť biologické zmeny závažné zmeny v rodine týranie expresia emóciii konflikty, zlé rozhodnutia v rodine rozvod

prenatálny vývoj ‡

–

negenetické faktory

‡

20 -30% u chlapcov : fajčenie, alkohol v gravidite pôrodné komplikácie úrazy hlavy –obzvlášť prefrontálne ekologické vplyvy ,kovy, rádioaktivita

‡

-

‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

genetické vplyvy

mutácia viacerých génov porucha prefrontálno –striato-talamo – kortikálneho okruhu zmenšený objem mozgu, mozočka, bazálnych ganglií, corpus calosum / vpravo cerebrálna atrofia abnormity frontostriatálme dysregulácia aktivácie noradenergných látok v striate

-v prenatálnom období je dôležitý genetický vplyv, ADHD rodičov, psychosociálne faktory choroby matky – DM, gestačné záležitosti, hypertenzia, poruchy placenty choroby matky cez graviditu, infekčné choroby – syphilis, herpes chronická hypoxia plodu abúzus psychoaktívnych látok u matky, nikotinzmus matky

‡

-v peripartálnom období je riziková

‡

akútna hypoxia plodu pôrodný traumatizmus / dlhotrvajúci, nepokračujúci pôrod, nedisciplinovaná matka vplyv psychoaktívnych látok

‡

-v postnatálnom

‡ ‡ ‡

‡

‡

‡ ‡ ‡ ‡

nezrelosť – pred 37 t fetálna hypotrofia, posthypoxický sy, respiračné problémy, závažné infekcie hyperbilirubinémia

anémia, porucha bielej hmoty, perivezikulárne lezie krvácanie do neparenchýmových oblastí. lézie BG, cerebella teratogénny vplyv má alkohol, kokaín, toluén, benzodiazepíny, amfetamíny, intrauterinné kŕče. v 85 % je korelácia medzi ADHD a poruchami správania v rodine

genetická epidemiológia

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

76% heritabilita multifaktoriálna etiológia vplyv genetických a vonkajších faktorov akumulácia genetických a vonkajších rizikových faktorov a chorôb individuálne faktory s malým genetickým rizikom genetické štúdie biologickí rodičia viac prítomných ADHD adoptívni rodičia menej v 85 % je korelácia konkordancia – monozygotné dvojčatá 51-80% dizygotné – 29 -33% heritabilita hyperaktivity – 64 – 77% narušenej pozornosti – 76 – 98%

interakcie medzi genetikou a vonkajšími faktormi u adhd ‡

vonkajšie faktory

‡

genetika

bunky malé molekulárne abnormality

systém

temperament

abnormálny

adhd závislosti úzkostné poruchy poruchy nálady

informačný proces

vedomosti emócie správanie

epigenetické modifikácie

správanie komplex funkčných zmien s klinickým obrazom

environmentálne faktory ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

asociované s adhd zahrňujú nízku pôrodnú hmotnosť, hypoxiu, príliš málo kyslíka, expozíciu toxickými látkami ako alkohol, kokaín, a nikotín. iné štúdie hľadajú korelácie medzi istými toxickými prvkami – štúdie hladovania a poruchami učenia patria medzi ne: chýbanie kalcia vysoká meď v sére chýbanie železa, ktoré je príčinou podráždenia a porúch pozornosti chýbanie magnézia, ktoré je charakterizované nepokojom, anxiozitou, neposednosťou psychomotorickou neschopnosťou, a problémami v učení celková malnutrícia je relatívna pre poruchy učenia, deti ktoré navonok nevyzerajú podvýživené viac zabúdajú, týka sa to aj vyspelých štátov dyslektické deti vykazujú abnormálne hladiny zinku a metabolizmu medi, / nízky zinok a vysokú meď / chýbanie jódu tiež spôsobuje problémy s učením

napr.- deti heroínovo závislých matiek

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

normálne deti má 22% týchto matiek ľahká hyperexcitabilita – 12,5% hyperexcitačný sy 53% hypoxickoischemická encephalopatia cerebrálna lézia ľahký EPS syndróm

jano pra..... dedo jano babka mária

teta alena dedo fero babka eva brat fero

mama erika, otec jano

hroziaci rozvod janove problémy horšie byť nemôže

jano, mária

novorodenecké obdobie ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡

keď mi ho dali, spal, alebo plakal, neplakal, vrieskal,... nevedel si ma chytiť, nejedol, len sa hral, potom vrieskal od hladu, v pôrodnici sme boli dlho, nepriberal, a akoby nestačilo, dostal silnú novorodeneckú žltačku... brali ho na ožarovanie, bola som mladá, nikto mi nevysvetlil, čo sa deje, veľmi som sa bála, manžel a svokor lekári všetko zľahčovali, veď nestriekala krv, o nič nešlo...ja som si myslela, že nie je dobre, na vedľajšej posteli mala pani celkom pokojné dieťa, najedlo sa, usmievalo sa, moje stále plakalo, v noci som nevedela spať, stále som počula vrieskať na vedľajšej izbe bola som vyčerpaná, mala som málo mlieka...

novorodenecké obdobie ‡

‡

1. ‡

‡ ‡ ‡

je obdobím adaptácie, v priebehu ktorého sa musí prispôsobiť podmienkam nového prostredia novorodenec reaguje na základe reflexov a vrodených spôsobov chovania, ktoré mu uľahčujú prežitie je geneticky disponovaný k pomerne dlhodobému zreniu a učeniu tieto aktivity majú však aj svoj sociálny význam. iniciujú kontakt a udržujú pozornosť opatrujúcich osôb dieťa ich využíva k orientácii v prostredí a k účelnému ovládaniu tohto prostredia rozvoj novorodenca v tomto období závisí na primeranom prísune podnetov emočne je najvýznamnejší kožný kontakt nastupujú prvé prejavy koncentrácie pozornosti učenie je v tomto veku spojené so základnými zmyslovými informáciami, prvé jeho prejavy súvisia so situáciou kŕmenia

‡ ‡ ‡

‡

tehotenstvo a pôrod môžu ovplyvniť vyvíjajúci sa mozog plodu požívanie alkoholu bolo spojené s ADHD stres a zlá výživa v tehotenstve môže viesť deti k dispozícii alergických reakcií, ktoré môžu spôsobiť vývojové problémy rôzne faktory prostredia, ako sú ďalšie pre a perinatálne abnormality centrálneho nervového systému, infekcie a reakcie na cukor a potravinárske prídavné látky, začínajú byť hodnotené v kontrolovaných štúdiách

kojenecký vek ‡

‡

je označovaný ako fáza receptivity, to znamená otvorenosti k okolitému svetu základnou úlohou je získanie dôvery vo vzťahu k svetu prvá fáza rozvoja poznávacích procesov je označovaná ako obdobie senzomotorickej inteligencie

‡

‡

starší kojenec dokáže rozpoznať príčinné súvislosti určitého diania, aj vlastného jednania

matka funguje v kontakte s dieťaťom ako zrkadlo a takto mu poskytuje spätnú väzbu. práve v tomto období sa vytvára základ pre učenie napodobňovaním

matka svojimi reakciami poskytuje dieťaťu informácie o jeho vlastnej hodnote a význame tento obraz sa stáva základom jeho vlastného uvedomenia si

batoľa -vek 1-3 ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

sedieť začal veľmi skoro, hneď sa postavil, mal desať mesiacov a už behal…málo jedol, 3r stále len pil, keď som ho chcela nakŕmiť, behala som za nim s lyžičkou, sľubovala som mu cukríky, aby aspoň ochutnal paradajku,po nociach nespal, udržať poriadok bolo nemožné, všetko rozhadzoval, hračky mu vydržali minútku, hneď všetko rozobral, zničil, keď sme mu nechceli vyhovieť hádzal sa o zem, strašne kričal, videla som, že nemá slzy, len kričí, bol veľmi zlostný...tragédia bola, keď k nám prišla návšteva, vtedy skákal, predvádzal sa, nemohol k nám nikto chodiť a my sme nemali priateľov, sedeli sme doma,,, manžel chodil radšej do nočných služieb, bola som na decko sama, nevládala som stáť na nohách, chlapca nechcela ani jedna babka.. najhoršie bolo, že manžel začal popíjať, vraj aby sa upokojil, veľa na neho kričal, často ho bil, jano sa ho bál,

batoľa -vek 1-3 ‡

‡

‡

‡

dochádza k zásadnému rozvoju detskej osobnosti rozvoj poznávacích procesov v tomto veku môžeme charakterizovať ako určitú expanziu do sveta batoľa sa postupne osamostatňuje a dochádza k odpútaniu väzieb na matku. v tomto období potrebuje získať základnú dôveru vo svoje schopnosti dalšou variantou je identifikácia, to znamená, že dieťa preberá postoje aj správanie človeka, s ktorým sa stotožňuje

vo všeobecnosti je prvotným objektom identifikácie rodič

‡ ‡

‡ ‡

‡

adhd charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spánku a bdenia alebo málo spánku a veľa kriku a málo rozprávania. aj dotyková citlivosť a očný kontakt sa prejavujú inak ako u zdravých detí a aktivita je zvýšená diagnózu nie je možné stanoviť pred tretím rokom života dieťaťa

predškolský vek 3-6 ‡ ‡

‡ ‡

‡

na tri roky šiel do škôlky, nevedel si zvyknúť, začal sa pomočovať, nechcel jesť... zvykal si dva mesiace.. keď si ako tak zvykol začal byť problémy s kamarátmi, stále sme počúvali sťažnosti, že bije deti, nedá im hračky najhoršie to bolo so spánkom, nikdy po obede nechcel spať, vyrušoval deti, budil ich, odporúčali nám, aby sme ho nechali doma.. nemohla som nastúpiť do práce... v prípravke už vedel čítať a písať, pri cielených činnostiach vykrikoval, vzdoroval...nepýtajte sa, aký chodil zo škôlky domov, museli sme sadnúť do auta, bol stále špinavší ako všetky deti dokopy

predškolský vek 3-6 ‡ ‡

‡

‡ ‡

‡

charakteristickým znakom tohto veku je postupné uvoľňovanie väzieb na rodinu a rozvoj aktivít, ktoré už nie sú čisto samoúčelné, umožňujú dieťaťu napríklad, aby sa uplatnilo a presadilo medzi vrstovníkmi. podľa Piageta sa dá označiť myslenie predškolského dieťaťa ako názorné a intuitívne jeho typickým znakom sú egocentrizmus, fenomenizmus a magičnosť dieťa interpretuje realitu tak, aby pre neho bola zrozumiteľná a prijateľná, aj keď si občas musí vypomôcť skreslením, či vylúčením niektorých informácií. je presvedčené, že každé poznanie musí mať absolútnu platnosť orientácie v okolitom svete. úroveň myslenia ovplyvňuje aj spôsob verbálneho vyjadrovania a takisto aj spracovanie verbálne prezentovaných informácií. postupne sa diferencuje takzvaná egocentrická reč, ktorá slúži ako prostriedok uvažovania.

‡

rodina je miestom, kde predovšetkým prebieha socializácia predškolského dieťaťa. práve tu si dieťa osvojuje základné normy chovania, s ktorými sa postupne stotožní. zatiaľ je však preň dôležité hlavne to ako bude odmenené za ich dodržiavanie.

‡

v predškolskom veku, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja. hlavne v hravých situáciách má dieťa problém pokojne a vytrvalo vydržať. výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke problematický. oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné hlavne pri kreslení. riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie. u dieťaťa s ADHD v spojení s hyperaktivitou do veku približne troch rokov je nevyhnutná neustála kontrola a dozor dospelého,

prejavy adhd u predškoláka od 3-7 rokov ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

hyperaktivita (motorický nepokoj, stále v pohybe) stála zvedavosť, veľa rozpráva nebojácnosť (riziko sebaublíženia, nepoučiteľný z úrazu, trestu) nespolupráca, rušivosť iných priebojný, deštruktívna hra, ničí veci záchvaty hnevu, agresia –napáda iných náročný, hádavý, hlučný

Du Paul G. et al. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry 2001;40: 508-15

nástup do školy v prípravke nám kázali dať mu odklad, ‡ dedo sa na smrť urazil, jeho vnuk nie je debil, ‡ je len nevychovaný, veď vie čítať, písať ‡ je pravda, že písal len tlačené písmená, stále si mýlil b a d, ‡ často otáčal písmená, plakal a nedal si povedať, že to nie je správne... ‡ zapísala so ho do školy, a peklo začalo... ‡

nástup do školy ‡

‡

‡

pre dieťa má pozícia školáka len taký význam, aký mu prikladajú jeho rodičia úroveň zrelosti centrálneho nervového systému, ktorá sa prejavuje zmenou celkovej reaktivity dieťaťa, zvýšenou odolnosťou k záťaži a schopnosťou koncentrácie pozornosti dozrievanie ovplyvňuje aj rozvoj motoriky a senzomotorickej koordinácie, zrakového a sluchového vnímania. úspešnosť v škole závisí aj na rozvoji poznávacích schopností, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú zrenie a učenie

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

nutná je aj určitá úroveň autoregulácie, aby došlo k prijateľnej adaptácii na školu

druhy pozornosti

‡ ‡

1. receptívna - spracovanie periférnej stimulácie 2. vnútorná - zameraná na kontrolu myšlienkových a pamäťových operácií 3. motorická - orientovaná na kontrolu pohybov; jedny z prvých, ktoré vypínajú 4. mimovoľná - udržanie pozornosti mimovoľnými podnetmi 5. zámerná - vzniká na základe uvedomenia si potreby pozornosti

pozornosť ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

determinanty pozornosti 1. vnútorné - celkový psychický a fyzický stav 2. vonkajšie - stimulačné a situačné vnútorné d. p. - fyzické - psychické

‡

vonkajšie d. p

‡

A.

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡ ‡

‡

‡

‡ ‡ ‡ ‡

- stimulačné - situačné pozornosť klesá pri - prahových podnetoch - extrémoch ~ časové trvanie ~ otázka novosti podnetu - fyzikálne hľadisko ~ zložitosť podnetu pozornosť klesá rovnako pri veľmi zložitých aj pri veľmi jednoduchých podnetoch B. - druh vykonávanej činnosti „či poznám, čo ma čaká“

‡

C. - vnútorné podmienky motivácia: ak sme motivovaní, pozornosť je lepšia

‡

‡ ‡

‡

‡

‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡

‡ ‡

‡

Vlastnosti pozornosti zameranosť,selektivita,koncentrácia dynamické – stále sa meniace charakteristiky oscilácia z hľadiska experimentov citlivé na zmeny (stres, deprivácia..),fluktuácia zameranosť- prípravná organizácia psychickej činnosti,úzko súvisí s cieľom činnosti - fixovaná zameranosť → experimenty spojené s reakčným časom – sústredenie; podnet v pravidelných intervaloch pokles vo výkone; sústredenie sa len na 1 podnet, ktorý čakám vigilancia – súvisí okrajovo (nepravidelné podnety) - amplifikačná zameranosť vyžaduje rýchle prepájanie pozornosti z jedného objektu na druhý objekt,interindividuálna variabilita (žena lepšie robí viac vecí naraz) - expektačná zameranosť riešenie úloh, kde sa očakáva výskyt náhodných – randomizačných a praktických podnetov vigilancia – charakteristická očakávaním: „neviem, kedy podnet príde“ → experimentálna neuróza, psychická vyčerpanosť, pokles vo výkone - momentová zameranosť celková aktivácia, takmer nie je pokles vo výkone súvisí s emocionalitou, osobnosťou 1 z kritérií pre isté typy povolaní (napr. policajti) selektivita proces vyčlenenia 1 alebo viacerých podnetov zo skupiny iných podnetov,spojenie s ostatnými psychickými procesmi (interfunkčný vzťah)vyberám tie charakteristiky, ktoré sú potrebné na riešenie úlohy ( vec myslenia na vyššej úrovni – múdrosť, skúsenosti – interindividuálne rozdiely) relevantný podnet je oddelený na základe 3 princípov a.) pod vplyvom vonkajšej situácie (intenzita, novosť, neobvyklosť, ...) b.) pod vplyvom prevzatia inštrukcie (dôležitá je motivačná úroveň: „nauč sa to, je to dôležitejšie“)tendencia úplne ignorovať zvyšok, inštrukcia je často sugestívna c.) dochádza k nej v dôsledku vnútorných podmienok organizmu (motivácia, záujem, vôľa,..)

pozornosť ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

koncentrácia - považovala sa za jedinú vlastnosť pozornosti - charakteristická intenzitou sústredenia - nepredstavuje rušenie pozornosti ako pri selektivite - pri koncentrácii a zameranosti sú vzájomné vzťahy; zameranosť je však vymedzená obsahom, koncentrácia zas silou, intenzitu - intenzita zameranosti je charakterizovaná koncentráciou - pri maximálnej koncentrácii sa nebudeme rozptyľovať vonkajšími podmienkami - zisťuje sa vplyvom vedľajších podnetov - lepšia je u detí predškolského veku - dá sa trénovať - je v nepriamom pomere ku kapacite pozornosti - kapacita pozornosti nie je vlastnosť pozornosti, ale charakteristikou koncentrácie - čím je kapacita nižšia, tým je koncentrácia vyššie → schopnosť sústrediť sa maximálne na 1 problém, nedať sa rozptýliť

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

oscilácia oscilácia – zmena v pozornostnom výkone od niekoľkých sekúnd p minútu (výpadky) úplne sústredenie je vystriedané odklonom pozornosti, ktorý je však krátkodobý. kontinuita pozornosti ostáva nezmenená klesanie pozornosti po určitom čase pozornosť prudko klesne (výpadok) a potom sa prudko zvýši „výpadky“ zabezpečujú kontinuitu čím viac oscilácii, tým je kontinuita kvalitnejšia

‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡

oscilácia – fakt, ktorý najlepšie hovorí o kvalite pozornosti fluktuácia zmena tvaru organizácie pozornosti. dlhodobé odklady od pozornosti, ktoré narúšajú jej kontinuitu – (zväčša po 1 hodine) fluktuácia – charakteristická pre všetko 1. fluktuácia - ak ma niečo nezaujíma. fluktuácia - nezrelá štruktúra CNS, často osciláciu nahrádza fluktuácia 3. fluktuácia – ADHD – porucha pozornosti fluktuácia pozornosti – nie je patologická!!!

‡

‡ ‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

Časová zameranosť pozornosti Dynamika pozornosti zohľadňuje individuálne rozdiely Pozornosť – úzko spojená s osobnostnými charakteristikami (charakter, temperament, stabilita – labilita)

ADHD 1. porucha pozornosti distraktibilita nepozornosť problémy v sledovaní zrakom, sluchom nežiaduce zapojenie motoriky

‡ ‡ ‡ ‡

2. porucha selekčného procesu neschopnosť zamerať sa na podstatné informácie, neschopnosť paralelne spracovať informácie

školský vek ‡

‡

‡

‡

1. ranný školský vek – trvá od nástupu do školy, t.j. približne od 6. – 7. roku až do 8. – 9. roku. je charakteristický zmenou životnej situácie a rôznymi vývojovými zmenami, ktoré sa prejavujú predovšetkým ku vzťahu ku škole. 2. stredný školský vek – trvá od 8. – 9. roku do 11. – 12. roku, t.j. do doby, kedy dieťa prechádza na druhý stupeň základnej školy a začína dospievať. dochádza k mnohým zmenám, ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale aj biologicky. dá sa považovať za prípravu na obdobie dospievania. 3. starší školský vek – nadväzuje na obdobie stredného školského veku a trvá do ukončenia základnej školy, to znamená približne do 15. rokov.

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

základné symptómy adhd A poruchy kognitívnych funkcií B poruchy motorickopercepčné C poruchy vizuomotorickej koordinácie D porucha emócií a afektov E impulzivita F sociálna maladaptácia

školský vek ‡

‡

‡

prvý stupeň sme zvládli ako tak, na poznámky ako vyrušuje som si zvykla, stále som behala do školy a snažila sa všetko urovnať, za poznámky ho otec bil, jano trucoval, pomočoval sa, začal mať tiky....keď mal otec nočnú službu chodil v noci ku mne do postele, túlil sa, kričal zo sna, nevedela som mu pomôcť... nikdy nevedel čo sa má učiť, musela som si telefonovať s učiteľkou ,nechcel čítať, články opakoval naspamäť, zošity boli špinavé, úlohy prepisoval donekonečna...nemal čas sa hrať, učili sme sa celé hodiny, bol nervózny, a aj tak to nakoniec bolo nanič, lebo dostával zlé známky, poznámky... s manželom sme sa kvôli nemu stále hádali, bil jeho, dvihol ruku aj na mňa

prejavy adhd u školáka (od 8-13 rokov) ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

rozptýlené, ruší iných, skáče do reči zlý prospech, časté poznámky zlá organizácia úloh, neochota robiť domáce úlohy nízka sebaúcta, narušené vzťahy s rovesníkmi nečaká na rad pri štruktúrovanej hre, pobieha budí dojem nezrelosti časté úrazy, nehody agresia

Greenhill LL. J Clin Psychiatry 1998;59(Supl 7): 31-41.

školský vek ‡

‡

v piatom ročníku bol preradený do lvs aj napriek tomu že mal na kmeňovej škole individuálny študijný plán, komisionálne skúšky, hodnotenie– 5, v lvs bola nutná rekonštrukcia učebných návykov, riešenie problémového správania, nové vzorce interpersonálnych vzťahov, u jana bola konštatovaná patologická sociálna inteligencia, bola nutná harmonizácia osobnosti. psychologické vyšetrenie : problém – neschopnosť zabrzdenia ,ukončenia aktivity ,vo väčšine negatívnej úroveň rozumových schopností v pásme nadpriemeru, vyniká vo všeobecných vedomostiach pružnosti myslenia, zaostáva v neverbálnom úsudku, má narušené psychomotorické tempo, úroveň koncentrácie pozornosti podpriemerná ,v projekcii konštatujeme emocionálnu labilitu, zvýšenú energetickú úroveň, ktorá nie je usmerňovaná do zmyslu plných aktivít, slabú kontrolu emócií , Gestalt Bende test – známky organicity,neurobiofdb. – nestabilné kolísavé výkony, nedostatočné krytie excitačných procesov, narušenie exekutívnych funkcií

školský vek ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problémy sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním aj počítaním. stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty deti menia školu dva - až trikrát už počas prvých rokov školskej dochádzky každý šum aj pohyb v triede pôsobí odpútavajúco domáce úlohy trvajú veľmi dlho a deti „ulietavajú“ do svojho sveta fantázie deti sa cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované pridávajú sa školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť často vedie k zlým výsledkom

školský vek z lvs chcel opakovane utiecť, plakal, že sme sa ho zbavili že ho nemáme radi, ‡ otec za nim nechodil, keď cez víkendy chodieval domov, otec radšej slúžil... ‡ jano začal utekať na ulicu, fajčil, začal skúšať alkohol, bral nám peniaze, kamarátil sa so spodinou, skúšal marihuanu ‡ hľadala som cestu, začali sme chodiť na psychiatriu, odporúčali nám resoc...otec nesúhlasil, rodina so mnou prestala komunikovať, zvolila som pobyt v komunite ‡

adolescencia ‡

‡ ‡ ‡

‡

vývoj ľudského jedinca býva až do veku okolo 15 – 16 rokov veľmi rýchly prebieha množstvo fyzických aj psychických zmien, na ktoré každý jedinec reaguje a vyrovnáva sa s nimi po svojom je preto podstatnou úlohou ako rodiny, tak aj školy aby venovali dostatok pozornosti, času a priestoru pre potreby dospievajúceho človeka a pomohli mu pochopiť zákonitosti prirodzeného vývoja sociálne fungovanie v rannom detstve je vyššia ochrana okolitého prostredia, v adolescencii narúša porucha celú škálu fungovania

jano

od mája 2007 v komunite ľudovítov -dôvod – abúzus všetkých návykových látok- bez rozlíšenia sebaškodzovanie, šikana, neprimerane agresívne správanie hodnotenie na rodičovskom bolo nelichotiché - model rodinnej výchovy: agresívny otec, „syn debil,“ týraná matka, vysoká miera agresivity, nenaplnené očakávanie deda osobnostná charakteristika: nevyrovnaný vývin, ,narušenie kognitívnych funkcií, poruchy sebahodnotenia, egocentrické rysy, narcistické črty, manipulačné tendencie, nekritický, neschopný dodržať slovo, dohodu pracovná výkonnosť znížená, neukončí činnosť, pracuje povrchne, ničí nepodarené veci

prejavy adhd adolescenta (od 14 -18 rokov) ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

vnútorný nepokoj, znížená sebaúcta narušené vzťahy s vrstovníkmi zlá samostatná práca, odkladanie úloh rizikové správanie, úrazy spory s autoritami experimentovanie s drogami

.

Greenhill LL. J Clin Psychiatry 1998;59(Supl 7): 31-41

adolescenti

‡ ‡ ‡ ‡ ‡

zlé školské výsledky 90% 35-45% vyžaduje špeciálne pedagogickú starostlivosť špecifické poruchy učenia od 24% do 70% 35% neukončí strednú školu 75-95% nemá kompletné vzdelanie

Barkley 2006

jano pobyt v komunite: z komunity jano opakovane ušiel, tretí krát ani neprišiel domov, dobehol na jednu dedinu, poprpsil nejakého uja aby u neho mohol prespať, potom tam ostal tri dni pomáhal pri kravách, v záhrade, za kus jedla, ujo nám potom zavolal, prišli sme pre neho, dovolili sme mu prespať jednu noc, ráno sme ho odviezli späť ‡ otec, ktorý bol roky nečinný sa odrazu zmenil, začal so mnou spolupracovať, bol aj na rodičovskom v komunite, až ke´d jano zistil, že sme jednotní,že nič nezmôže podriadil sa komunite, bol tam rok a pol... ‡

mládež s adhd ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

sa často pokúša uhnúť z cesty týmto negatívnym pocitom tým, že sa stráni rizikových situácií, a preto niekedy vypadne zo spoločenských vzťahov často sa u mládeže rozvíja úzkosť alebo depresia a býva viac náchylná na zneužívanie alkoholu a drog v mnohých prípadoch sa potom dostáva vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti do tzv. „zlých kruhov“. časť detí z ADHD syndrómu nevyrastie. mládež aj dospelí trpia aj svojou „inakosťou“ a potrebujú podporu. sú však veľmi senzibilní a majú svoje silné stránky často bývajú veľmi kreatívni a plní fantázie, vycítia náladu a jej zmeny a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť

študenti vo veku 19 – 27 ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

častejšie vypadávajú a prerušujú štúdium v porovnaní s kontrolnou vzorkou rýchlejšie majú drop out nižšie skóre v matematických a čítacích testoch potrebujú sa viac podpory pri učení vzdelávacie problémy 25 – 35 % zvládne školu dobre 60% s problémami 13% je vylúčených

jano po 3 rokoch znovu navštevuje gymnázium trénuje vrcholový šport abstinuje

jano ‡toho času: chodí doma na gymnázium, na

víkendy sa vracia do komunity ‡učí sa, nadväzuje primerané rovesnícke relácie,je kritický, abstinuje, pracuje brigádnicky, zarába si na seba ‡atomoxetin od roku 2007- 2010 - 40-60mg

prejavy adhd v dospelosti

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

rozptýlenosť, nepokoj narušené plánovanie, organizovanie činností emočný distres, frustrácia, zlá nálada znížený pracovný výkon, sociálne zručnosti rodinné problémy (rozvody) porušovanie spoločenských noriem autonehody

Faraone SV. et al. Biol Psychiatry 2000;48:9-20.

prejavy adhd v dospelosti ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

nepokojné nohy masívny nepokoj neustále je v pohybe rýchlo sa ženie veľký vnútorný nepokoj vyhŕkne odpoveď stále hovorí nevie čítať nevie pokračovať ťažko ukončí rozhovor nevie počkať obťažuje iných sám seba ruší je deštrukčný má zlé ciele vnútorná tenzia neustále je v pohybe zlé možnosti vzdelania zlé vysokoškolské fungovanie problém s prácou, jej striedanie

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

irritabilita, rýchly hnev impulzívne zmeny veľká schopnosť emocionálnych výbuchov nemorálne správanie nevie organizovať zlá organizácia času ľahko zabúda neukončí prácu neukončí papierovú činnosť je deštrukčný stráca veci všade chodí neskoro má sklony k fajčeniu,káve

prejavy adhd v dospelosti rodinné vzťahy ‡ viac rodinných konfliktov ‡ častejšie rozvody ‡ narušenie vzťahov muži – ženy ‡ 3 – 5 % sa rozvádza ‡ 2 – 4 % slobodné matky ‡ 2 – 4 % sa nevydáva, nežení ‡ ‡

‡

spoločenské uplatnenie ,o 100% má nízky sociálny status ,85% rodinné problémy,rozpad rodiny komorbidita obmedzenie výukových zručností psychosociálne riziká ,nárast delikvencie, sociálne zlyhanie,zvýšená úmrtnosť

prejavy adhd v dospelosti ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡

narušenie interpersonálnych vzťahov problémy adaptáciou,správaním zlé hospodárenie s peniazmi zlé osobné a rodinné vzťahy

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

pracovné schopnosti dospelých sú znížené - majú nižší pracovný potenciál najradšej pracujú nezávisle častejšie menia prácu mnohí potrebujú supervízora častejšie vyhoria ako normálna vzorka sú neschopní naplniť svoje potreby majú horšie pracovné postavenie

pracovné zaradenie mení školu, prácu 21% prestane navštevovať 10% nové zamestnanie 14 % obmedzenie práce 45% spoločenské uplatnenie zo 100% má až 67% má interferenciu s akademickými funkciami profesijnou úspešnosťou sociálnym fungovaním v dospelom veku

u dospelých prevažuje hyperaktivita a znížená koncentrácia a aspoň dve z nasledujúcich ‡ afektívna labilita ‡ horkokrvnosť ‡ dezorganizácia neschopnosť zvládať stres ‡ impulzivita ‡

‡ ‡ ‡ ‡

‡

klinický obraz adhd sa mení vekom aj keď sy ustupujú približne v 30%, úplná funkčná remisia v dospelom veku je vzácna / v 10%/ klinické prediktory pretrvávania sy zahrňujú „závažnosť príznakov v detstve, pozitívna rodinná anamnéza, vonkajšie stresory, komorbidity kognitívne, genetické a neuronálne koreláty výskytu, verzus remisie sú neznáme

rodičia

ako vnímajú súčasnú situáciu rodičia? ‡ ‡

‡

‡

rodičia sú označovaní za tých, ktorí ničomu nerozumejú a nič nechápu sú neschopní vyrovnať sa s faktorom, že majú doma hlúpe, lenivé a zábudlivé dieťa alebo dieťa extrémne živé alebo skôr len nevychované a jeho výchovu nedokážu zvládnuť prípadne učitelia vyčítajú rodičom, že zbytočne „lobujú“ za lepšie známky pre svoje dieťa pritom rodičia len žiadajú školy, aby sa prispôsobili potrebám ich detí, ktoré napriek tomu, že majú intelekt v norme, často dokonca nadpriemerný, vyžadujú si špeciálnu starostlivosť žiadajú len, aby sa rešpektovala špecifickosť potrieb týchto detí a v škole sa uplatňoval individuálny prístup k nim namiesto ich častého znevažovania, podceňovania a označovania nálepkou neschopný či problémový

deti

dieťa s adhd ‡

‡

deti s adhd môžu mať určité špecifické typy správania, ktorými sú: - nepružnosť – znamená chronickú neochotu zmeniť raz prijaté stanovisko, neochotu prispôsobiť sa situácii - vzťahovačnosť – dieťa je precitlivené na každú negatívnu poznámku či reakciu okolia, má sklon obviňovať druhých z úmyslu ublížiť mu - rýchla premenlivosť nálad – citové reakcie dieťaťa sú nepredvídateľné, nálada sa u neho rýchlo strieda. ľahko sa nazlostí, je zvýšene pohotové k agresii a negatívnym reakciám - nedostatok sebaúcty – deti majú problém uvedomiť si svoju hodnotu vo vzťahu k okolitému svetu - depresia – u 33% detí s ADHD sa vyskytujú klinicky definovateľné depresie, ako zlá nálada, plačlivosť, sociálna izolácia, strata záujmu a niekedy aj myšlienky na samovraždu - úzkosť – u 30% detí s ADHD sa vyskytujú úzkostné poruchy, ako úzkosti, strach z odlúčenia od rodičov, somatické symptómy – zvracanie, bolesti hlavy.

sociálno emocionálne problémy ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

50-70% má zlé rovesnícke vzťahy nie sú schopní deliť sa, poprosiť, spolupracovať podráždenosť, pohotovosť k hnevu, nízka schopnosť predvídania viac ako 70% nevie uzavrieť priateľstva 25-45% má antisociálnu činnosť antisociálne správanie má afinitu ak k deviantnému správaniu

v rodine ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

50-75 má rodinnú terapiu stúpajú konflikty rodič dieťa stúpa rodičovská hostilita problémové udržiavanie disciplíny zvyšuje sa rodičovský aj rodinný stres stúpajú úzkostné poruchy a poruchy nálady problémový vstup do dospelosti

adhd ‡

‡

‡ ‡

‡

diagnóza alebo opis ADHD sa u detí ukazuje ťažká pre rozdielne role v škole doma v sociálnom prostredí pre stanovenie diagnózy alebo opis ADHD dieťa by sa očakáva, že vyššie uvedené problémy sa ukážu vo viac ako jednom prostredí, napríklad v škole i doma niekedy problémy nie sú zobrazené 'doma', ale sú veľmi jasné, keď ide dieťa do nemocnice to sa môže stať, keď rodičia neuvedomujú, že ich správanie dieťaťa je mimo normálnych hraníc, možno preto, že nemajú žiadne ďalšie deti, alebo majú iné deti, ktoré sa správajú podobne môže to byť aj preto, že problémy sú mierne, alebo preto, že pozornosť doma chýba takým spôsobom, že nie je zrejmé, že je veľký problém, alebo preto, že dieťa je veľmi mladé v týchto prípadoch je rozumné, aby rodičia, aby sa domnievali, že ich dieťa má problém, deficit pozornosti

adhd

‡

‡

‡

‡

vedci zistili, že problémy s pozornosťou mali väčší vplyv na budúce akademické úspechy, ako ostatné detské psychické problémy, vrátane depresie, úzkosti a nebezpečného správanie výskum ukazuje, že najmenej 70 percent detí ADHD má tiež skúsenosti s aspoň jednou sekundárnou emocionálnou poruchou, poruchou učenia alebo správania. hrozí mu vysoké riziko rozvoja agresie, odpor a vzdor, a je veľmi pravdepodobné, že bude vylúčené zo školy pozornosť sa ukazuje ako problém často už v materskej škole, keď sú požiadavky kladené na deti tak, aby sa zapojili do vyššej úrovne vzdelávania a rozvíjali špecifické kognitívne schopnosti experti zistili, že v čase, keď deti s ADHD dostanú do základnej školy, už za svojimi rovesníkmi zaostávajú / akademicky, behaviorálne a emocionálne

rad ďalších porúch môže napodobňovať adhd, alebo má podobné príznaky:

‡ ‡ ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

poruchy zraku poruchy štítnej žľazy niektoré záchvatové ochorenia, [najmä epilepsia temporálneho laloku] niektoré genetické poruchy strata sluchu alergie a účinky liekov chronické ochorenia poruchy koordinácie artikulačné problémy encopresis

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

spánkové ťažkosti schizofrénia a poruchy myslenia užívania návykových látok pervazívne vývinové poruchy tourettov syndróm poruchy správania (CD) ODD úzkostné poruchy depresívne poruchy nočné mory enuresis

čo iné by to mohlo byť ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡

grand mal alebo petit mal epileptické záchvaty môžu spôsobiť dieťaťu, že sa stane ospalým, epilepsia môže tiež spôsobiť neobvyklé správanie a viesť k abnormálnemu vnímaniu sluchové problémy, ako sú hluchota alebo upchanie ucha môže robiť problémy, dieťa sa nevie riadiť pokynmi , objaví sa nepozornosť, čítacie problémy obsedantno kompulzívna porucha vedie ľudí k zvláštnym rituálom, ktoré môžu upútať pozornosť, myšlienky a odviesť ich pozornosť tourettov syndróm zahŕňa opakujúce, mimovoľný trhavé pohyby tela a náhle výbuchy hluku alebo nadávok autizmus a aspergerov syndróm často vedú k problémom pri pochopení a používaní jazyka dlhšie obdobie nedostatočného spánku spôsobuje zlú koncentráciu poznámka: Mnohé deti môžu byť veľmi aktívne, alebo sa môžu byť ľahko rozptýliť, alebo majú problémy s koncentráciou. ak sa tieto prejavy správania sú relatívne mierne, by nemali byť považované za poruchy

komorbidity ‡

‡

‡

‡

viac ako 50% osôb s diagnózou ADHD má aj inú psychiatrickú poruchu, ktorá môže maskovať , alebo komplikovať diagnostiku a liečbu (Haleperin, NEWCORN & Sharma, 1991) depresívne poruchy, poruchy učenia úzkostné poruchy, zneužívanie látok, agresia s poruchami správania a poruchy spánku, boli vždy častejšie u osôb s ADD ako u ľudí bez ADD (Biederman, 1991b, Wilens, 1994) biederman a kol. (1991) preukázala, že biologickí príbuzní detí s ADHD majú ďaleko väčšiu pravdepodobnosť, že majú depresívne poruchy úzkostné poruchy, poruchy správania, antisociálnu poruchu osobnosti, alebo zneužívanie návykových látok, ako sú príbuzní detí bez ADHD všetky tieto poruchy majú tendenciu sa vyskytovať v rodinách a môžu byť dedičné v rôznych kombináciách podľa niektorých, aj keď nie u všetkých členov rodiny

adhd ‡

‡ ‡ ‡

‡

‡

jensen na skupine 47-školských detí kde bola diagnostikovaná porucha pozornosti s hyperaktivitou (pomocou dsm III-r) skúmal afektívne poruchy 49% ADHD s diagnózami depresie buď samostatne (n = 10) úzkostná porucha sama (n = 5) alebo aj depresie a úzkosti (n = 8)

ľudia, ktorí sú často sťažujú na problémy s depresiou majú narušenú koncentráciu a nízke udržanie energie ľudia s adhd zvyčajne majú celoživotné problémy s nepozornosťou a problémy s aktiváciou, pri ktorých sa môžu príznaky depresie prekrývať

f 90 + 91 ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

nedokonalé spracovanie sluchových informačných procesov má len skupina detí kde je ADHD spojená s poruchami správania. F 90.1 horšie interpretujú emócie, ale len deti s F 91 misinterpretujú emoćie zlosti, hnevu sociálna maladaptácia detí s poruchami správania je daná chybnou percepciou emócií ak je adhd spojené s anxietou je znížená schopnosť sluchom rozoznávať emócie, odpovede na ne ale nie sú inhibované chlapci s ADHD aj keď sú sociálne menej úspešní majú vyššie sebavedomie než kontrolná skupina – pozitívna iluzórna sebapercepcia porucha pracovnej pamäte je sekundárna je spôsobená chybnou súhrou inhibičného a excitačného systému, kde je v mínuse systém inhibičný primárny deficit inhibície u ADHD sekundárne spôsobuje poruchu pracovnej pamäte

odd

‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡

približne 35% osôb s odd preukazuje závažnejšie problémy správania klasifikované ako porucha správania (cd), tie môžu zahŕňať záškoláctvo fyzické týranie zvierat alebo ľudí trestnú činnosť deti, ktorých adhdje komorbídne len s odd sa môžu dostať do problémov v škole a komunite, ale nenesú rovnaké vysoké riziko pre asociálne poruchy odd – výbušní, nepozorní, majú požiadavky na dospelých poruchy správania- líšia sa od adhd - / ľavá amygdala, nižšia odpoveď v amygdale

odd

‡

‡ ‡ ‡

‡

chlapci mávajú najvyšší výskyt odd okrem typického hyperaktívneho, impulzívneho správania adhd, budú títo chlapci často veľmi vzdorovití ,môžu byť deštruktívni, agresívni a fyzicky násilní veľa takýchto detí skončí s problémami s políciou, skončia zapojení do systému trestného súdnictva, môžu kradnúť, založiť požiare, alebo páchať trestnú činnosť z nedbanlivosti môžu ničiť majetok, alebo extrémne riskujú záchvaty hnevu a nepriateľstva, môže viesť k problémom medzi rodinnými príslušníkmi, ohrozujú priateľov a učiteľov je nesmierne dôležité, aby tieto deti boli dg v útlom veku a aby dostali liečbu na obmedzenie spoločensky neprijateľného správania

určitými symptómami, že dieťa s adhd má aj odd sú náhle výbuchy nálady a prehnané reakcie na frustráciu, napríklad v škole ,s kamarátmi, konflikty a agresívne správanie keď rodič žiada, aby urobil niečo, čo jednoducho nechce robiť

dlhodobé štúdie ukazujú, že u osôb s adhd, ktoré nemajú poruchu správania (CD), výskyt zneužívania návykových látok nie je vyšší ako v bežnej populácii pre adhd a komorbídne cd, riziko zneužívania návykových látok je výrazne zvýšené, z dospelých je drogovo závislých, viac ako 70%, (Wilens,) existujúce riziká pri liečbe vznikajú aj z možnej závislosti na liekoch

brown & gammon ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡

‡

mnohí z nonhyperaktívnych ADHD majú chronické problémy s prekonaním sa robiť úlohy, neurobia ani úlohy, ktoré uznávajú ako naliehavé a dôležité pre ich vlastné blaho často sa tento problém s aktiváciou v ADHD sa vzťahuje aj na zachovanie energie pre úlohy mnohí pacienti hlásia veľké problémy udržať svoje energiu, schopnosť čítať ,písať, alebo urobiť úlohu hovoria o pocite ospalosti, aj keď majú dobrý nočný spánok. niektorí takmer spĺňajú diagnostické kategórie pre narkolepsiu udávajú problémy s driemotami pri dlhom čakaní a ťažké premáhanie sa z ospalosti pri štúdiu, počúvaní prednášky, alebo účasti na zasadnutiach zdá sa, že majú chronické ťažkosti nielen pri aktivácii do práce, ale v zachovania energie pre úlohy

adhd ‡

‡ ‡ ‡ ‡ ‡

tieto vlastnosti sa v ranom detstve vyskytujú v relatívne chronickej podobe, a nie sú dôsledkom iného fyzickej, duševnej a emocionálnej príčiny čas od času sú všetky deti sú nepozorné, impulzívne alebo vykazujú vysokú úroveň aktivity avšak, pre deti s adhd, vytrvalosť, spôsob, a frekvencia tohto správania je oveľa väčšia tieto spôsoby správania sú pravidlom, nie výnimkou výkonová variabilita je bežná u detí s adhd napríklad, je pre učiteľov ťažké pochopiť, prečo dieťa si pamätá domáce úlohy v pondelok a utorok, ale zabudne na stredu

cantwell a baker

‡ ‡

‡

uvádzajú, že vo vzorke 600 detí s postihnutím reči alebo jazyka, 30% malo komorbídne adhd v skupine ktorá mala poruchy učenia, 63% malo komorbídne adhd osoby s poruchou adhd, ktoré nie sú schopné komunikovať s ostatnými, alebo ktorých schopnosť čítať, písať, alebo aritmetika je ohrozená majú významné riziko pre akademický neúspech a problémy v oblasti sociálnej interakcie a krehkú sebaúctu

stavy vylučujúce adhd

‡ ‡ ‡ ‡ ‡

spojené s depriváciou - kognitívnou, emočnou, sociálnou spojené a akútnym stresom stavy spojené so zanedbávaním, bitím a sexuálnym zneužívaním, PTSD stavy súvisiace s inou chorobou, alebo bolestivým výkonom kulturálne -etnické rozdiely - odlišná temperamentová výbava

dakujem za pozornosť