INFORMAČNÁ DATABÁZA O POTENCIÁLI REGIÓNU

OKRES PEZINOK INFORMAČNÁ DATABÁZA O POTENCIÁLI REGIÓNU

Rok 2010

OKRES PEZINOK – INFORMAČNÁ DATABÁZA O POTENCIÁLI REGIÓNU

OBSAH História ......................................................................................................................................3 Najvýznamnejšie historické pamiatky okresu...........................................................................4 Územie ......................................................................................................................................6 Dostupnosť – základné údaje o sieti cestných komunikácií.......................................................7 Obyvateľstvo .............................................................................................................................9 Počet obyvateľov ....................................................................................................................9 Veková štruktúra obyvateľstva................................................................................................9 Národnostná štruktúra obyvateľstva .....................................................................................10 Sociálne štatistiky ....................................................................................................................12 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo .........................................................................................12 Miera evidovanej nezamestnanosti .......................................................................................12 Počet uchádzačov o zamestnanie – absolventi.......................................................................12 Investičné možnosti v okrese....................................................................................................13 Kultúra a šport .........................................................................................................................16 Cestovný ruch ..........................................................................................................................17 Charakteristika špecifických stránok okresu.............................................................................18

Regionálna rozvojová agentúra Senec - Pezinok www.rrasenec-pezinok.sk

2


História Počiatky osídlenia územia okresu podľa archeologických nálezov siahajú do obdobia prelomu 4. a 3. tisícročia p. n. l. Najstaršia písomná zmienka z územia okresu z r. 1113 sa dotýka obce Dubová. Tak ako aj v iných oblastiach, aj v okrese Pezinok môžeme históriu miest a obcí poväčšine sledovať podľa vývoja panstiev, ku ktorým prináležali (Červený Kameň, Pezinok, Svätý Jur, atď). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom a remeselníctvom. Priemyselný rozvoj okresu nastal po 2. svet. vojne (drevospracujúci, strojársky, potravinársky priemysel) s koncentráciou prevažne v Pezinku. Územie okresu Pezinok patrilo od 13. stor. do r. 1848 do Bratislavskej stolice, neskôr, do r. 1922, do Bratislavskej župy. Len v r. 1850 - 1860 patrili obce južne od Modry spolu s Modrou do Bratislavskej župy a obce na sever od Modry do Hornonitrianskej župy. V r. 1923 vznikol okres Modra, ktorý pretrval až do r. 1948. V zmysle správneho členenia v r. 1949 sa vytvoril okres Pezinok, ktorý bol až do r. 1960 súčasťou Bratislavského kraja. Rokom 1960 okres zanikol a jeho územie bolo včlenené do okresu Bratislava vidiek a do Západoslovenského kraja. Dnešný okres Pezinok bol vytvorený v r. 1996, spadá do Bratislavského kraja a okresné mesto Pezinok je hospodárske, kultúrne a administratívne centrum okresu, je 23 km vzdialené od Bratislavy. Okres Pezinok je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 375,5 km² a žije tu 58 763 obyvateľov. Územie okresu tvorí 17 obcí ( Dubová,

Jablonec,

Limbach,

Píla,

Báhoň,

Budmerice,

Slovenský Grob,

Viničné, Vinosady, Vištuk), z toho 3 majú štatút mesta ( Jur). Správne sídlo okresu je mesto Pezinok.

Častá,

Šenkvice, Modra,

Doľany, Štefanová,

Pezinok,

Svätý

Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“. V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Prvá polovica 20. stor. predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení 2. svetovej vojny. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra. Regionálna rozvojová agentúra Senec - Pezinok www.rrasenec-pezinok.sk

3


Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. Najvýznamnejšie historické pamiatky okresu Pezinský zámok je renesančný zámok na okraji mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov - vodný hrad. Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Keď sa hrad dostal r. 1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Illésházy. Hrad dostal novú, renesančnú, podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy. V 17. storočí hrad pustol a opraviť ho dal r. 1718 Ján Pálffy. V 19. storočí dali urobiť dve úpravy Pálffyovci - r. 1844, a najmä po r. 1875, keď časť hradu úplne prestavali na romantickú stavbu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940-43, kedy nový majiteľ - Slovenské vinohradnícke družstvo - zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú. V súčasnosti je v priestoroch zámku reprezentačná vináreň a reštaurácia. Prezrieť si možno i pivnice so starou sudovinou a novodobú podobu Pálfyovskej prestavby ako aj okolie - park s vodnými plochami. Pezinská radnica, jej vybudovanie podnietilo získanie prvých mestských privilégií Pezinka roku 1615. Vznikla približne v polovici 17. storočia z dvoch gotických domov na okraji námestia (mestských kúpeľov a Weltzovho domu). Pôvodný vstup do objektu bol z námestia, po barokovej prestavbe z bočných krídel. Na poschodí vo východnej časti bola radná a súdna sieň, v západnej časti archív. Na prízemí sa nachádzali obchodné priestory - predajňa cechu bieleho pečiva, deväť menších obchodov a lekáreň. Bol tu aj byt mestského sluhu. V podzemí bola mestská väznica a mučiareň. V objekte radnice sídlil aj mestský súd. Roku 1832 budovu veľmi poškodil požiar, ktorý zničil značnú časť mestského archívu. Pre svoje dispozičné riešenie je pezinská renesančná radnica unikátom na Slovensku. Jej analógie sa nachádzajú v nemeckých krajinách. Rímskokatolícky Farský kostol v Pezinku bol postavený začiatkom 14. storočia v gotickom slohu pravdepodobne na mieste románskeho kostola alebo kaplnky z 13. storočia. Kostol pôvodne nemal vežu. Jeho beneficiátormi bola rodina grófov zo Svätého Jura a Pezinka, o čom svedčia aj ich erby osadené v klenbe. Klenby kostola boli vybudované až v 15. storočí v neskorogotickom slohu podľa predlohy klenieb v Chráme sv. Víta v Prahe. Horná brána v Modre spolu s časťou mestských hradieb a baštou sú jedinými doteraz zachovanými objektmi z mestského obranného systému, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1610 až 1646, bašta bola postavená po r. 1627.


4


Piaristický kláštor vo Svätom Jure pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností. Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko - životodarná sila, hrozno - plod tvrdej práce vinohradníkov). Chránená prírodná rezervácia Šúr pri Svätom Jure je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l. V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež. Hradby mestského opevnenia vo Svätom Jure boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky. Gotický kostol svätého Juraja je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992. Hrad Červený Kameň bol postavený v prvej polovici 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg). Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci. Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci . Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.


5


Územie Okres Pezinok leží v severovýchodnej časti územia Bratislavského samosprávneho kraja. Na západe hraničí s okresom Malacky, na juhozápade s hlavným mestom Bratislava, na východe s okresom Senec a zo severu hraničí s okresom Trnava (Trnavský samosprávny kraj). Rozprestiera sa na ploche vyše 375 km2. Priemerná hustota osídlenia v okrese je 157 obyvateľov/km2, ktorá je vyššia ako celoslovenský priemer (110 obyvateľov/km2), ale zároveň výrazne nižšia ako vykazuje Bratislavský kraj ako celok (296 obyvateľov/km2). V okrese žije 9,3 % populácie Bratislavského kraja. Územie okresu tvorí 17 obcí, z toho 3 majú štatút mesta. Stupeň urbanizácie vyjadrený podielom obyvateľov bývajúcich v mestách (Pezinok, Modra, Svätý Jur) na celkovom počte obyvateľov okresu je 62% (pre porovnanie – stupeň urbanizácie v BSK je 82,9%), ostatné obyvateľstvo (38%) žije vo vidieckych obciach. Približne 1/5 populácie okresu žije vo vidieckych obciach s počtom obyvateľov do 2 000. Do tejto veľkostnej kategórie patria obce Píla, Štefanová (do 500 obyv.), Jablonec, Dubová (500 – 999 obyv.), Báhoň Doľany, Limbach, Slovenský Grob, Viničné, Vinosady, Vištuk (1000 – 1999 obyv.). Do veľkostnej skupiny obcí s počtom od 2 000 – 4 999 obyvateľov patria 3 vidiecke obce: Budmerice, Častá, Šenkvice. V mestách Svätý Jur (5167obyv.), Modra (8 957 obyv.) a Pezinok (22 068 obyv.) žije viac ako ½ obyvateľstva okresu.

Tab. č. 1: Základné ukazovatele - okres Pezinok Počet obyvateľov ku koncu obdobia (31.12.) podľa Okres, pohlavie a rok Spolu Muži Ženy 2008 2009 2008 2009 2008 2009 Okres Pezinok 57 955 58 767 28 059 28 475 29 896 30 292 Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky (RegDat), ŠÚ SR, údaje k 5.5.2010

Graf č. 1: Podiel mestského a vidieckeho obyvateľstva (k 31. 12. 2009)


6


Tab. č. 2: Počet obyvateľov podľa veľkostných skupín obcí v okrese Pezinok 2009 Počet obyvateľov k 31.12.

Počet obcí

Okres Pezinok Spolu 58 767 0 - 199 0 200 - 499 627 500 - 999 1 821 1 000 - 1 999 9 048 2 000 - 4 999 11 079 5 000 - 9 999 14 124 10 000 - 19 999 0 20 000 - 49 999 22 068 50 000 - 99 999 0 100 000+ 0 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 9.8.2010

17 0 2 2 6 4 2 0 1 0 0

Dostupnosť – základné údaje o sieti cestných komunikácií Na území okresu Pezinok cestnú sieť tvoria cesty II. a III. triedy Hustota cestnej siete predstavuje 2,3 km/tis.obyvateľov. Tab. č. 3: Sieť cestných komunikácií v okrese Pezinok Cesty Dĺžka [km] I. triedy 0,000 km II. triedy 59,220 km III. triedy 75,966 km Mosty na cestách II.triedy 26 Mosty na cestách II.triedy 23 Zdroj: http://www.region-bsk.sk/regionalna-sprava-ciest.aspx


7


Mapa: Cestná sieť SR - okres Pezinok, Slovenská správa ciest, Bratislava, http://www.ssc.sk Regionálna rozvojová agentúra Senec - Pezinok www.rrasenec-pezinok.sk

8


Obyvateľstvo Počet obyvateľov Územie okresu Pezinok tvorí 17 obcí, z toho 15 obcí a 3 mestá. Vývoj počtu obyvateľov v okrese Pezinok má rastúcu tendenciu, čo je výsledkom nielen prirodzeného, ale aj migračného prírastku obyvateľstva. Celkový prírastok 812 obyvateľov v okrese Pezinok je spôsobený predovšetkým migráciou obyvateľstva. Celkový počet 708 živonarodených a 533 zomretých osôb v okrese Pezinok (v r. 2009) predstavuje prirodzený prírastok obyvateľstva + 175 obyvateľov. Tab. č. 4: Dynamika obyvateľstva v okrese Pezinok v období r. 2008-2009 Základné charakteristiky pohybu obyvateľstva podľa územie, pohlavie, typ ukazovateľa a rok Prirodzený Celkový prírastok (prírastok (úbytok) Počet živonarodených Počet zomretých úbytok) obyvateľstva obyvateľstva 2008 2009 2008 2009 2008 2009 2008 2009 Okres Pezinok 666 708 519 533 147 175 791 812 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 17.5.2010

Graf č. 2: Charakteristiky pohybu obyvateľstva v období r. 2008 - 2009 v okrese Pezinok

Veková štruktúra obyvateľstva Veková štruktúra obyvateľstva v okrese Pezinok je relatívne priaznivá, k 31. 12. 2009 obyvateľstvo v predproduktívnom veku tvorilo 15,0 %, v produktívnom veku 68,2 % a v poproduktívnom veku 16,8%.


9


Tab. č. 5: Veková štruktúra obyvateľstva podľa základných vekových skupín v roku 2008 a 2009 Počet obyvateľov ku koncu obdobia (31.12.) podľa územie, 5 ročná veková kategória, pohlavie a rok Spolu 2008 2009 Okres Pezinok Spolu 0 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60-64 65-69 70-74 75-79 80-84 85-89 90-94 95-99 100+ Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 12.8.2010

57 955 673 2 434 2 532 2 956 3 838 4 206 5 033 5 528 4 639 4 118 4 054 4 341 4 068 3 056 2 116 1 554 1 313 959 434 73 23 7

58 767 722 2 614 2 614 2 866 3 635 4 194 4 859 5 726 4 988 4 120 4 080 4 326 4 163 3 230 2 225 1 569 1 319 967 443 72 25 10

Národnostná štruktúra obyvateľstva Slovenská národnosť predstavuje 97% populácie okresu Pezinok, druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou je česká, moravská a sliezka (1 %) a následne maďarská (0,5%). Podrobnejšie údaje o národnostných skupín viď. Tabuľka č.6.


10


Tab. č. 6: Národnostná štruktúra obyvateľstva v okrese Pezinok v roku 2009 Obyvateľstvo podľa národnosti k 31.12. podľa územie, národnostná štruktúra a rok 2008 2009 Okres Pezinok slovenská 56 263 57 017 maďarská 272 279 rómska 28 28 česká, moravská, sliezska 596 614 ukrajinská 53 55 nemecká 73 75 poľská 19 22 ruská 23 24 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 9.8.2010


11


Sociálne štatistiky Miera ekonomickej aktivity obyvateľstva vyjadruje, aká časť populácie vo veku od 15 rokov života patrí do skupiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva (táto skupina zahŕňa osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek). V okrese Pezinok je tento podiel na úrovni 65 % (podobne v BSK), aj vďaka priaznivej vekovej štruktúre obyvateľstva (68 % populácie je v produktívnom veku), čím sa zaraďuje medzi okresy s najvyšším podielom ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo predstavuje 30 826 obyvateľov. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Tab. č. 7: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa územie, rok a pohlavie v okrese Pezinok 2009 Spolu Muži Okres Pezinok 30 826 16 584 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 10.6.2010

Ženy 14 242

Miera evidovanej nezamestnanosti Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Pezinok je 3 – násobne nižšia ako celoslovenský priemer, ale zároveň vyššia ako priemer v Bratislavskom kraji, má klesajúcu tendenciu. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Pezinok k 31.12.2009 je 5,68%. Počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese Pezinok predstavuje 249 obyvateľov. Tab. č. 8: Miera evidovanej nezamestnanosti podľa územie, rok a pohlavie v okrese Pezinok 2009 Spolu Muži Okres Pezinok 5,68 5,79 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 10.6.2010

Ženy 5,54

Počet uchádzačov o zamestnanie – absolventi Evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese Pezinok k 31.12. 2009 je 1 856 evidovaných, čo predstavuje podiel 11,7 % v porovnaní s počtom uchádzačom v Bratislavskom kraji. Najvýraznejšie zastúpená skupina uchádzačov o zamestnanie v okrese je vo vekovej kategórii 25 – 34 r. (29,4 %), z toho 247 žien a 300 mužov. Tab. č. 9: Počet uchádzačov o zamestnanie podľa územie, Vekové skupiny, rok a pohlavie Spolu

2009 Muži

Okres Pezinok 15-24 348 211 25-34 547 300 35-49 481 222 50 a viac 480 279 Spolu 1 856 1 012 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 10.6.2010

Ženy 137 247 259 201 844


12


Investičné možnosti v okrese Hospodárstvo okresu Pezinok je oddávna zviazané s prírodnými danosťami krajiny. Sú tu veľmi vhodné podmienky na pestovanie viniča a ovocných stromov. V minulosti bol región známy aj ťažbou rôznych nerastov, neskôr ťažbou surovín pre stavebníctvo. Priemysel sa väčšinou skoncentroval do okresného mesta Pezinku. V jeho štruktúre bol po 2. svet. vojne v popredí drevospracujúci priemysel, priemysel stavebných látok, strojársky a potravinársky priemysel. K najväčším zamestnávateľom dnes patrí Malokarpatský vinársky podnik, a. s., ktorý produkuje kvalitné víno a destiláty. Kvalitným vínom je známa aj Vinohradnícka spoločnosť Modra, a.s., stavebniny, najmä tehliarske, produkujú Pezinské tehelne. Výskumom a výrobou liečiv sa zaoberá Výskumný ústav liečiv v Modre. Tradíciu si zachovala aj výroba známej modranskej keramiky, ktorá je dnes poväčšine v rukách drobných súkromných podnikateľov. Priemysel zahŕňa činnosti spojené s ťažbou nerastných surovín, priemyselnou výrobou a rozvodom elektriny, plynu a vody (oddiely 10 až 41 v rámci OKEČ): Ťažba nerastných surovín 10 Ťažba čierneho uhlia a hnedého uhlia; ťažba rašeliny 11 Ťažba ropy a zemného plynu; súvisiace služby okrem prieskumu 12 Ťažba a úprava uránových a tóriových rúd 13 Ťažba a úprava rúd 14 Ťažba a úprava ostatných nerastov Priemyselná výroba 15 Výroba potravín a nápojov 16 Výroba tabakových výrobkov 17 Výroba textílií 18 Výroba odevov; úprava a farbenie kožušín 19 Vyčiňovanie a úprava kože; výroba brašnárskeho a sedlárskeho tovaru a obuvi 20 Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem výroby nábytku; výroba výrobkov zo slamy, prútia apod. materiálov 21 Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera 22 Vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahraných nosičov záznamu 23 Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív 24 Výroba chemikálií a chemických výrobkov 25 Výroba výrobkov z gumy a plastov 26 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 27 Výroba kovov 28 Výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby strojov a zariadení 29 Výroba strojov a zariadení i.n. 30 Výroba kancelárskych strojov a počítačov 31 Výroba elektrických strojov a prístrojov i.n. 32 Výroba rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov 33 Výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov, hodín a hodiniek 34 Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov 35 Výroba ostatných dopravných zariadení 36 Výroba nábytku; výroba i.n. 37 Recyklovanie


13


Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 40 Výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody 41 Úprava a rozvod vody Priemyselná výroba v Bratislavskom kraji sa sústreďuje predovšetkým v hlavnom meste, čo dokumentuje počet 204 priemyselných závodov s počtom 20 a viac zamestnancami z celkového počtu 282 priemyselných závodov v kraji. V okrese Pezinok bolo evidovaných 23 priemyselných závodov, s hrubým obratom 137 020 tis. EUR (t. j. 0,6 % hrubého obratu v BSK). Tab. č. 10: Priemyselné závody - vybrané ukazovatele Priemyselné závody - vybrané ukazovatele podľa SK NACE Rev. 2 podľa územie, rok a typ ukazovateľa 2009

Hrubý obrat (tis. EUR)

Počet Pridaná Medzispotreba priemyselných hodnota (tis. (tis. EUR) závodov EUR)

Okres 73 298 Pezinok 97 671 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 25.8.10

24

24 373

Poľnohospodárska pôda zaberá 46,3 % z celkovej výmery územia okresu, t.j. 37 554 ha. Stupeň zornenia, ktorý udáva podiel ornej pôdy na poľnohospodárskej pôde je 68,5 %. Lesná pôda zaberá 42,9 % z celkovej plochy územia okresu. Na území okresu sú vhodné podmienky na pestovanie viniča, vinice tvoria takmer 1/5 plochy poľnohospodárskej pôdy. Tab. č.11: Hektárová úroda podľa územia a hospodárske rastliny 2009 Zrniny spolu Okres Pezinok 4,21 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 3.5.10

Obilniny 4,21

Olejniny

Cukrová repa

Zemiaky

2,44

Viacročné krmoviny na ornej pôde

18,89 ..

6,26

Tab. č.12: Výmera pôdy podľa územia a hospodárske rastliny 2009

Rozloha (ha)

Stupeň Poľnohospodárska zornenia pôda (ha)

Okres Pezinok 37 553 68,5 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 4.5.10

17 150

(z toho) orná pôda (ha)

Nepoľnohospodárska pôda (ha)

(z toho) lesná pôda (ha)

20 403

16 110

11 747


14


Graf č. 3: Štruktúra pôdneho fondu v okrese Pezinok


15


Kultúra a šport Kultúrny život v Pezinku je veľmi pestrý a nadväzuje na bohaté tradície. V meste sa pravidelne organizujú podujatia nielen miestneho, ale aj regionálneho významu. Patrí sem Etnofestival (prehliadka etnickej hudby), Medzinárodný festival chrámových zborov Ad Una Corda, Medzinárodný divadelný festival Cibulák, Festival dychových hudieb, Dychovky v preši, Permoník (medzinárodná výstava a burza minerálov, fosílií a drahých kameňov) a Pezinský strapec (medzinárodná súťaž v tanečnom športe). V období oberačiek za pozornosť stojí Pezinské vinobranie, ktoré je nielen oslavou vína, ale aj prehliadkou kultúrneho potenciálu Pezinka a okolia. Pri potulkách Modrou môžete vždy navštíviť rozmanité kultúrne podujatia. Nedávno bola založená tradícia medzinárodného hudobného festivalíku vážnej hudby s názvom „Hudba Modre“, ktorý sa koná vždy v júni. Pravidelné výstavy a koncerty bývajú v sieni umení Eunika (bývalý nemecký evanjelický kostol), v Múzeu Ľ.Štúra, v súkromnej galérii Merum, v priestoroch Kultúrneho domu Ľ.Štúra, v Malokarpatskom osvetovom stredisku v Modre a na námestí Ľ. Štúra. V okrese Pezinok pôsobí množstvo športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných niekoľko tisíc občanov. K najúspešnejším športom patrí mužský basketbal, ženský volejbal, karate, hádzaná, hokejbal, džudo, orientačný beh a iné. Lákadlom motoristov je Pezinská baba, kde sa každoročne konajú veľmi populárne preteky do vrchu. Amatérskym a rekreačným športovcom sú k dispozícií mnohé športoviská, značkované turistické trasy, náučné chodníky, alebo lyžiarsky areál na Pezinskej babe či Zochovej chate s možnosťou umelého zasnežovania. Možnosti fitnes, sauny, masáží a kondičnej turistiky sú tiež bohaté a dajú sa využiť napríklad v mestskej plavárni v Pezinku, v Jazdeckom areály na Rozálke a pod.


16


Cestovný ruch Okres Pezinok je súčasťou turistického projektu Malokarpatská vínna cesta, ktorá spája mestá a obce Malokarpatského regiónu s vinohradníckymi a vinárskymi tradíciami od Bratislavy až po Smolenice. Samotné mesto Pezinok je pre turistov zaujímavé aj vďaka svojim historickým pamiatkam, ktoré si návštevník môže pozrieť na okruhu „Historický okruh po meste“, alebo na „Banskom náučnom chodníku“ či do širokého okolia smerom k hradu Červený kameň alebo do historického Svätého Jura. Informačná kancelária, ktorá sídli v budove kultúrneho domu pomáha turistom zohnať ubytovanie, zapožičať bicykel, sprostredkúva sprievodcovské služby po historických pamiatkach a náučných chodníkoch. Infokancelária má prehľad o múzeách, galériách, vie zabezpečiť ochutnávku vín pre skupiny a okrem iného predáva pohľadnice, mapy, turistických sprievodcov a iné propagačné materiály. Pre milovníkov histórie sa v Pezinku naskytá možnosť navštíviť centrum s Mariánskym stĺpom, Starou radnicou, Tureckým domom, Synagógou, Zámockým parkom alebo Mestskými hradbami. V Grinave môžu naraziť na Hodossyovskú kúriu, katolícky, či evanjelický kostol, na Cajle za zmienku stojí Schaubmarov mlyn, železité kúpele, alebo Pálffyovská papiereň pri Fabiánovom mlyne. Modrá turistická značka zavedie návštevníkov ku kaplnke Rozálka, Pezinskej kalvárii, Hradu pri kameňolome, alebo vinohradníckym kameniciam. Mesto Pezinok a jeho okolie ponúka niekoľko zaujímavých turistických trás. Zaraďujeme sem turistickú trasu Pezinok – Baba, trasu Svätý Jur – Neštich – Pezinok, Pezinok – Zumberg – Traja jazdci – rozhľadňa na Veľkej Homole, Banský náučný chodník so svojimi 11 zastávkami pri rôznych objektoch, alebo prírodných úkazoch, Letecký náučný chodník „Pece – Čertov kopec“, cesta Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho. Bližšie informácie o turistických trasách v Pezinku a okolí sa nachádzajú aj v informačnej brožúrke, ktorú možno získať v informačnom centre na Radničnom námestí. V Pezinku sa nachádza viac ako 50 zariadení, v ktorých možno degustovať malokarpatské vína. Ponúkajú sa tu akostné a výberové vína od najlepších vinárov a okrem bežného predaja je tu možnosť objednať si odbornú degustáciu. Biele vína typické pre malokarpatskú oblasť sú Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Müller Thurgau, Silvánske zelené, Iršay Oliver, Rulandské biele a Muškát Ottnel. Z červených vín za zmienku stojí Svätovavrinecké a Frankovka modrá. Pre milovníkov dobrého jedla ponúka Pezinok možnosť absolvovať tzv. Pezinský kulinársky chodníček, ktorého súčasťou sú vybrané gastronomické zariadenia v meste ponúkajúce miestne špeciality. Existujú dva okruhy, malý a rozšírený, ktoré ponúkajú nielen ochutnávku špecifických jedál a tunajšieho vína, ale aj zoznámenie sa s históriou mesta. Tab. č.13: Štatistika cestovného ruchu pre okres Pezinok k 31.12.2009 2009

Počet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach

Okres Pezinok 83 733 Zdroj: ŠÚ SR (RegDat), údaje k 28.9.10

Počet ubytovacích zariadení

45

Počet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 43 281


Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach

1 590

17


Charakteristika špecifických stránok okresu Tab. č. 14: Zoznam obcí, ktoré majú, alebo sa zapájajú

Obec / mesto

Báhoň Budmerice Častá Doľany Dubová Jablonec Limbach Modra Pezinok Píla Slovenský Grob Svätý Jur Šenkvice Štefanová Viničné Vinosady Vištuk

Finančné Programy Územný nástroje cezhraničnej, PHSR plán/Integr (EIB, medzinár. ov. plán JEREMIE, a nadnárodn rozvoja JASPER, ej spolupráce JESSICA) áno nie nie nie áno nie nie áno áno áno nie áno áno áno nie nie áno áno nie nie nie? nie? nie nie áno áno nie nie áno áno nie áno áno áno nie áno áno áno nie nie

Podnikateľské činnosti Mikroreg. zamerané na Vodovod a reg.zdr podporu a verej.ka užení. inovatív. nalizáciu procesov nie nie nie nie nie nie nie áno áno nie

áno z časti z časti z časti z časti z časti áno áno áno z časti

áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno

áno

áno

nie

nie

nie

z časti

áno

áno áno áno áno áno áno

áno áno nie? áno nie áno

nie nie nie nie nie nie

áno áno nie nie áno nie

nie nie nie nie nie nie

áno áno z časti áno áno z časti

áno áno áno áno áno áno

Použité informačné zdroje: - Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky http://www.portal.gov.sk – okres Pezinok; - ÚPN VÚC Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003, 01/2005; - PHSR Bratislavského kraja na roky 2007 – 2013; - PHSR mesta Pezinok, rok 2007 - Slovenská správa ciest, Bratislava, http://www.ssc.sk - Databáza regionálnej štatistiky (RegDat), Štatistický úrad SR, http://www.statistics.sk - Pamiatkový úrad SR, http://www.pamiatky.sk - Ústav informácií a prognóz školstva, http://www.uips.sk - Výskumný ústav pôdodznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), http://www.vupop.sk


18

INFORMAČNÁ DATABÁZA O POTENCIÁLI REGIÓNU

Recommend Documents