Hodnotenie záverov summitu G20 v Londýne (2.4.2009) Ďalšie stretnutie lídrov Skupiny 20 1 priemyselne najvyspelejších a novoindustrializovaných štátov s cieľom nájsť spoločné riešenie súčasnej hospodárskej krízy sa uskutočnilo 2. apríla v Londýne. Viac ako štvormesačný odstup od washingtonského stretnutia a neustávajúca dynamika dramatických prejavov krízy zvýraznili naliehavosť nájdenia účinných riešení na zamedzenie jej ďalšieho prehĺbenia svetovej recesie. Napriek tomu boli s londýnskym samitom spájané iba minimálne očakávania úspechu. Predstavitelia krajín zastúpených v Londýne však dokázali potlačiť rozdiely a v záujme spoločného postupu pri hľadaní riešenia svetovej recesie a finančnej krízy dosiahli zhodu o opatreniach zameraných na jej najvypuklejšie prejavy. Globálny plán na oživenie hospodárskeho rastu z Londýna obsahuje v 29 bodoch pomerne rozsiahly súbor opatrení, ktorých cieľom je: • obnoviť dôveru, podporiť hospodársky rast a vytvoriť pracovné príležitosti • vykonať opatrenia na úpravu medzinárodného finančného systému a obnovenie podmienok na normalizáciu medzibankového trhu • posilniť finančný dozor a reguláciu • doplniť fondy a reformovať medzinárodné finančné organizácie s cieľom prekonať súčasnú krízu a zabrániť jej opakovaniu • rozvinúť medzinárodný obchod a investície a odmietnuť protekcionizmus • dosiahnuť inkluzívnu, zelenú a trvalo udržateľnú obnovu. Najkonkrétnejším výstupom samitu je rozhodnutie poskytnúť finančné stimuly pre svetovú ekonomiku v objeme asi 1,1 bil. USD. Tieto majú smerovať: • 750 mld. USD na doplnenie fondov MMF • 250 mld. USD na podporu svetového obchodu • 100 mld. USD pre medzinárodné rozvojové banky na pomoc rozvojovým krajinám • 6 mld. USD zvýšenie pomoci chudobným krajinám. Predpokladá sa, že pokračovanie bezprecedentnej fiskálnej espanzie (hoc nekoordinovanej), ktorej objem do konca budúceho roka by mal byť predstavovaný sumou 5 biliónov USD, zachová alebo vytvorí milióny pracovných miest, zvýši objem produkcie o 4% a naštartuje prechod na tzv. zelenú ekonomiku. Zrejme najdôležitejším výsledkom samitu je dohoda o prísnejšej regulácii bankového a finančného systému, oblasť predošlého tvrdého anglo-amerického odporu. Jej súčasťou je vytvorenie medzinárodného kontrolného orgánu (Financial Stability Board -FSB), ktorý v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) bude zabezpečovať systém skorého varovania. FSB, ktorý nahradí Financial Stability Forum (FSF), bude vybavený silnejším mandátom a na rozdiel od FSF bude jeho členstvo zahrňovať aj rozvojové štáty. Implementácia - Realizácia prijatých záverov by mala priniesť vyššiu reguláciu finančných trhov, hlavne tzv. zaistených (hedge) fondov a tiež zvýšiť štandardy práce ratingových agentúr s cieľom obnovenia dôvery vo finančnom a bankovom prostredí. Záverečné komuniké z Londýna zdôrazňuje, že obdobie bankového tajomstva je ukončené 1
Skupina 20 (Group 20 - G20) vznikla formálne v nemeckom Kolíne dňa 26. septembra 1999. Cieľom tejto skupiny od jej vzniku bola spolupráca pri koordinácii prístupov v oblasti medzinárodných menovo-finančných vzťahov. Skupina 20 je zložená zo Skupiny 7 (G7-USA, Japonsko, SRN, VB, Francúzsko, Kanada a Taliansko) plus 12 štátov, ktoré majú silne postavenie vo svetovej ekonomike (Argentína, Austrália, Brazília, Čína, India, Indonézia, Južná Afrika, Južná Kórea, Mexiko, RF, Saudska Arábia a Turecko). Okrem týchto štátov na rokovaniach Skupiny 20 sa zúčastňujú: EÚ - predsedajúca krajina, Výkonný riaditeľ MMF, Prezident Svetovej banky, vrátane predsedov výborov (Medzinárodného menovo-finančného výboru - IMFC) a Rozvojového Výboru - DC).
a krajiny G20 vyvodia kroky a sankcie voči nespolupracujúcim krajinám, daňovým rajom alebo krajinám uplatňujúcim protekcionizmus. Lídri G20 vyjadrili záujem posilniť svetový obchod, vyhnúť sa protekcionizmu a dosiahnuť vyváženú dohodu rokovaní o rozvojovej agende z Doha (DDA). Obnovenie ekonomického rastu by malo byť umožnené všetkým krajinám, vrátane rozvojových a chudobných. V záujme udržateľného rozvoja sa krajiny G20 prihlásili k plneniu miléniových rozvojových cieľov (MDGs) a zdôraznili spoločnú zodpovednosť za klimatické zmeny a záujem o dohodu na konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v Kodani v decembri 2009. Samit vyzdvihol aj ľudskú dimenziu súčasnej krízy a potvrdil záväzky krajín vytvárať pracovné miesta a budovať rodinne priateľský pracovný trh. Celková atmosféra na samite G20 bola veľmi pozitívna. Dosiahnutá dohoda a priaznivý priebeh samitu krajín G20 sú veľkým úspechom britského premiéra G. Browna, ktorý do jeho prípravy a úspešného priebehu vložil mimoriadne diplomatické úsilie, aj osobnú prestíž. Osobitne treba spomenúť aj konštruktívny prístup prezidenta USA B. Obamu, ktorý v záujme dohody akceptoval zásadné úpravy doterajšieho prístupu US administratívy k viacerým ťažiskovým témam (stimulácia ekonomického rastu, regulácia finančných trhov a ich účastníkov) samitu. Text záverečného komuniké a závery podporili aj Francúzsko a Nemecko, ktoré ešte v úvode samitu na spoločnej konferencii vyjadrovali výhrady voči britskoamerickému postupu. Pretože cieľom samitu bolo nájsť riešenie problémov globálnej ekonomiky a napriek predpokladanej dlhšej dobe na implementáciu prijatých opatrení, veľmi dôležitým signálom bola okamžitá reakcia trhov. Možno konštatovať, že prvé reakcie trhov na výsledky samitu G20 boli jednoznačne pozitívne a viedli napr. k posilneniu pozitívnej nálady na svetových burzách. To síce ešte neznamená zvrat v reálnej ekonomike, ale umožnilo to viacerým predstaviteľom zúčastnených krajín interpretovať výsledky z Londýna ako svoje víťazstvo. ----Administratíva Spojeného kráľovstva (UK) s veľkým uspokojením hodnotí priebeh a závery samitu, pretože sa v jeho priebehu podarilo dosiahnuť všetko to, čo považovala za nutné. Oceňuje hlavne dohodu krajín o poskytnutí rozsiahlych finančných stimulov do svetovej ekonomiky a dohodu o riešení problémov bankového a finančného systému. Za najdôležitejšie pritom pokladá posilnenie postavenia a doplnenie finančných zdrojov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. UK víta, že komuniké obsahuje aj záväzky na ochranu životného prostredia a ľudskej dimenzie ekonomiky. Podľa USA londýnske komuniké nadviazalo na washingtonský Akčný plán a rozšírilo, resp. konkretizovalo jeho obsah nad rámec predsummitových očakávaní. USA sú takisto mimoriadne povzbudené mierou súdržnosti a poznaním, že stabilita globálneho finančného systému nie je možná bez úzkej spolupráce a koordinácie národných regulátorov. USA si všimli aj opatrný optimizmus ohľadne možnosti obnoviť rokovania o rozvojovej agende z Dohy (DDA) a sú pripravené na tieto nové impulzy nadviazať v najbližšom období. Čína na samite otvorene demonštrovala svoju nevôľu prijať medzinárodný regulačný mechanizmus, ktorý by ovplyvňoval jej vlastný finančný systém. Na druhej strane priznanie väčšej úlohy v svetovej ekonomike bolo Pekingom prijaté so zadosťučinením. Pretože jednou z hlavných priorít ČĽR sú opatrenia v boji proti protekcionizmu, iba všeobecné závery samitu v tejto oblasti, vedú zákonite k protikladnému chápaniu jeho výsledkov na čínskej strane. Francúzske reakcie označujú za troch víťazov samitu Medzinárodný menový fond, Čínu a napokon Francúzsko spolu s Nemeckom. Francúzsko víta, že svetoví lídri položili základy pre reálnu finančnú a hospodársku reguláciu, čo bol jeho hlavný cieľ. Osobitne si cení prijatie samostatnej deklarácie o posilnení finančného systému, s jasne určenou zodpovednosťou,
termínmi a monitoringom. V otázke daňových rajov je spokojné s prijatou kategorizáciou krajín zabezpečujúcou kompletný monitoring rešpektovania pravidiel v daňovej oblasti. Vo vzťahu k MMF akceptuje odsúhlasenie znásobenia objemu zdrojov, ale pretože malo osobitný záujem pomôcť chudobným krajinám, oceňuje využitie predaja zlatých rezerv pre tento účel. Závery prijaté na summite prirovnala nemecká kancelárka Merkel k takmer historickému kompromisu. Za osobitný úspech považuje vláda dohodu na „jasnej architektúre finančných trhov“ so silnými regulačnými prvkami. Nemecká vláda považuje za dôležité, že došlo k zahrnutiu doposiaľ prijatých stimulačných konjunkturálnych opatrení do celkového objemu 5 biliónov USD a text záverov neobsahuje žiadny záväzok k iniciovaniu ďalších konjunkturálnych programov. Záverečný dokument samitu má zohľadňovať väčšinu z aktuálnych nemeckých požiadaviek avizovaných v súvislosti so schôdzkou. Osobitná pozornosť je upriamená na nemecko-francúzsky tandem, ktorý sa dokázal v Londýne presadiť vo veci prísnejších podmienok regulácie finančných trhov, ako aj v odmietnutí požiadavky na navyšovanie konjunkturálnych programov. V porovnaní s washingtonským samitom však nebola výraznejšie viditeľná pozícia EÚ, reprezentovaná českým predsedníctvom. To sa prejavilo aj v následných reakciách. Podľa ministra financií ČR sa summit skončil historickým úspechom, M. Kalousek však nesúhlasí s názorom o konci „anglosaského kapitalizmu“, o ktorom hovoril prezident FR N. Sarkozy. Oceniť však treba názor o potrebe očistiť banky od tzv. toxických aktív, čo je téma, ktorej sa samit úplne vyhol. Ruská federácia považuje za najväčší úspech summitu vytvorenie FSB. Juhoafrická republika, ktorá sa stavia do pozície hovorcu rozvojového sveta a obhajuje predovšetkým záujmy Afriky, je spokojná s faktom, že globálny plán obnovy bude mať na zreteli aj rýchlorastúce ekonomiky a najchudobnejšie krajiny sveta. India je tradične zdržanlivá pri hodnotení prínosu takýchto podujatí a je presvedčená, že londýnska dohoda bude mať len malý priamy vplyv na vývoj globálnej krízy. Uvedomuje si, že implementácia záverov samitu závisí výlučne od postoja národných vlád, ktoré nie sú viazané žiadnymi záväzkami. Podobne pristupuje v londýnskemu samitu aj Brazília, ktorá poukazuje na to, že v balíku 250 miliárd na oživenie obchodu sú z veľkej časti zakalkulované peniaze z už existujúcich programov a v dohodách sa nič konkrétne nehovorí o náprave bankového systému, najmä v USA. Poradný výbor odborových zväzov (TUAC), medzinárodná odborová organizácia pridružená k OECD, uvítal dohodu lídrov G20 v oblasti bankovej a finančnej regulácie, ale podčiarkol požiadavku odborových organizácií mať vplyv na štruktúru a prácu novej Rady pre finančnú stabilitu. „Nemôžeme nechať opäť rozhodovať tých istých ľudí, ktorí nás dostali do tejto nepriaznivej situácie, aby nás z nej vytiahli“, uviedol J. Evans, generálny tajomník TUAC-u. -----
Hodnotenie priebehu a výsledkov samitu G20 v Londýne treba určite začať ocenením výraznej zmeny v štýle práce predsedníckej krajiny, ktorá na rozdiel od prípravnej fázy pred washingtonským samitom rozvinula široké spektrum aktivít, vrátane komunikačných. Podarilo sa jej tak nielen odstrániť viaceré vecné limity Akčného plánu z Washingtonu, ale predovšetkým preukázať, že boj s krízou je vecou verejnou, do ktorej je potrebné zapojiť čo najviac odborníkov, politikov, i laickú verejnosť. Do tohto spektra možno zaradiť aj ponuku vypracovať vlastné stanovisko k agende samitu, ktorú britské predsedníctvo tlmočilo SR. Napriek ostrým vyhláseniam a vyhrážkam o odchode z rokovaní dokázali lídri zúčastnených krajín nájsť spoločnú reč. Tento fakt iba zvýraznil dôležitý rozmer londýnskej schôdzky, ktorým bola komunikačná stratégia a premyslená diplomacia viac ako hľadanie
odpovedí na konkrétne problémy súčasnej veľmi zložitej situácie. Samitu sa v rámci toho nepodarilo prekonať názorové rozdiely na ďalší postup v riešení krízy (poskytnutie ďalších finančných stimulov pre ekonomiky vs. zdržanlivosť a argumentácia potrebou vyhodnotenia doterajších), priniesol však dohodu o navýšení zdrojov MMF a finančných stimuloch pre obnovu medzinárodného obchodu a pomoc rozvojovým ekonomikám. Netreba však zabúdať, že sa v značnej miere jedná iba o prísľuby. Výrazné posilnenie pozície MMF (kde majú USA ako jediná krajina právo veta) predstavuje prvé veľké víťazstvo novej US administratívy na medzinárodnej scéne. Aspoň pre túto chvíľu sa jej podarilo odvrátiť požiadavku na úplnú prestavbu finančnej architektúry sveta. Je samozrejme otázne, pri vedomí paralelných aktivít viacerých partnerov (napr. vytvorenie rezervného finančného fondu ASEAN+3 (Japonsko, Kórejská republika, ČĽR)), či sa jedná o stav dlhodobý alebo iba prechodný. Faktom však je, že za optimistickým obrazom výsledku rokovaní samitu je množstvo veľmi konkrétnych a otvorene formulovaných výhrad a nesúhlasov. Ostrá kritika „anglosaského“ kapitalizmu, OECD, ale aj veľmi pochybného spôsobu riešenia tzv. toxických aktív presadzovaného administratívou USA (minister financií T. Geithner), sú len niektoré z nich. Naviac, nikto nemôže dnes povedať, ako sa svojej novej úlohy MMF zhostí, keď v tom, čo robiť mal, nedosiahol žiadne zásadné úspechy. Premyslená komunikačná „stratégia“ londýnskeho samitu sa prejavila aj v tom, že viacerých nepríjemných tém, ako sú neprimeraná veľkosť finančných trhov, resp. objemu pochybných aktív na nich obchodovaných, sa radšej vôbec nedotkol. V záverečnej deklarácii sa neobjavila ani dnes už zrejmá „potreba“ ďalšej rekapitalizácie najväčších bánk, reakcia na návrh zmeny globálnej finančnej architektúry, či úvahy viacerých krajín o nahradení amerického dolára novou svetovou rezervnou menou. Diskusia o transformácii súčasných zvláštnych práv čerpania (SDR) MMF na globálnu rezervnú menu, ktorá by nahradila US dolár, rovnako ako snaha o etablovanie regionálnych rezervných mien pritom, k veľkej nevôli USA, nadobúda čoraz širšiu podporu. Návrh čínskeho prezidenta posilniť dohľad nad hlavnými ekonomikami vydávajúcimi rezervné meny je k tomu prvým krokom. Prijaté regulačné opatrenia sú neúplné, pretože mnohé produkty finančného trhu nie sú vôbec alebo iba nedostatočne pokryté. Regulácia podľa londýnskeho modelu bude málo účinná, nakoľko jej aktéri nie sú koordinovaní. Osobitnej pozornosti sa tešila ČĽR, ktorá mieni plne využiť svoju pozíciu vo svetovej ekonomike (devízové rezervy vo výške 2000 mld. USD). Kritiku legitimity OECD s americkou dominanciou a požiadavku posilnenia vlastného postavenia v MMF treba preto chápať ako odraz kontúr novej rovnováhy vo svete, ktorej hlavným aktérom bude ČĽR v spolupráci s ďalšími štátmi. Pretože G20 je neformálnou, medzinárodnou skupinou krajín (podobne ako G7/8), ktorá nemá exekutívne právomoci, je otázny osud viacerých zaujímavých návrhov. Bankové inštitúcie by napr. mali byť v budúcnosti postavené na vlastnom kapitáli. Tento pojem však doposiaľ nie je presne zadefinovaný. Rovnako záver, že už do konca roka 2009 sa príjmu opatrenia na zvýšenie kontroly hedgových fondov, nebude ľahko realizovateľný. Implementácia záverov bude musieť byť realizovaná dobrovoľne národnými vládami alebo cez existujúce medzinárodné organizácie (MMF, SB, WTO, OECD a novovzniknutý FSB. Aj preto je výrok argentínskej prezidentky C. Kirchner, ktorá na otázku, čo si myslí o dosiahnutých výsledkoch rokovania konštatovala, „počkáme si na text dodatkov k dosiahnutým rámcovým dohodám, ktoré sa zvyčajne píšu malými písmenami“, veľmi trefný. Pokiaľ ide o možno najdôležitejšiu otázku v kontexte súčasnej krízy, kompenzáciu úverových derivátov v bilanciách hlavne US finančných inštitúcií, washingtonská administratíva sa v obave z opakovaného šoku finančných trhov jednoznačne stavia na stranu tých istých finančných inštitúcií, ktorých aktivity krízu spôsobili. Existuje preto reálna obava,
že USA, ktoré majú najrozsiahlejšiu infraštruktúru pre finančné deriváty a majú teda v tomto ohľade náskok, sa budú pokúšať vnútiť ostatným svoje riešenie. Určitú skepsu a opatrnosť v tomto smere vyjadrili aj účastníci stretnutia v Londýne. Pre EÚ bude výzvou dosiahnuť súlad medzi globálnou dimenziou G20 a národnými politikami jej členských krajín. Predpokladom toho však je odstránenie rozdielov v interpretácii komunitárnych pravidiel. Pomôcť tomu môže aplikácia odporúčaní de Larosièrovej skupiny, ktorej závery si osvojila aj ER. Z pohľadu SR, aj vzhľadom na naše aktívne zapojenie sa do jeho prípravy, možno výsledky samitu G20 v Londýne jednoznačne oceniť. Politicky predstavujú výstupy zo samitu pre SR síce neúplný, ale každopádne krok správnym smerom a sú blízke aj nášmu chápaniu hlavných parametrov súčasnej krízy obsiahnutých v stanovisku poskytnutom britskej strane pred samotným samitom. Pri očakávaní tempa zmien v medzinárodnom ekonomickom prostredí musíme byť realistami. Posilnenie pozície MMF a z toho vyplývajúce aktivity v tejto organizácii však pre SR jednoznačne znamená okamžitý tlak na štátne finančné aktíva, resp. získanie iných zdrojov, ktoré by mali byť použité na navýšenie nášho podielu na hlasovacích právach. Dosiahnutá dohoda a predovšetkým názorový posun, ktorý bolo v Londýne možné zaznamenať, vytvárajú predpoklady pre efektívnejší postup proti dôsledkom súčasnej finančnej a ekonomickej krízy. Rovnako dôležitá ako samotný samit však bude implementačná fáza, kedy sa ešte bude zvádzať ostrý súboj o interpretáciu deklarovaných záverov. Preto je aj pre nasledujúce obdobie veľmi dôležité, či už bilaterálne alebo na pôde EÚ, jasne artikulovať naše postoje a záujmy v oblasti regulácie trhu, liberalizácie obchodu, voľného pohybu kapitálu a finančných produktov. Skôr alebo neskôr by mala byť definovaná aj naša principiálna pozícia k návrhu (ČĽR) zriadiť novú svetovú rezervnú menu 2 . Za nedostatok samitu musíme považovať skutočnosť, že jeho závery sa iba okrajovo dotýkajú zásadných nerovnováh svetovej ekonomiky, ktoré tiež prispeli k súčasnej kríze (o.i. nerovnováha medzi úsporami a investíciami, predovšetkým medzi USA a Čínou, priepastný rozdiel medzi reálnou hodnotou statkov vo svetovej ekonomike a nominálnou hodnotou finančných aktív na finančných trhoch 3 , nerovnomerné rozdelenie príjmov, nestabilita výmenných kurzov popredných voľne zameniteľných mien, rastúci počet zadlžených krajín, nárast chudoby vo svete a stále pretrvávajúce problémy v oblasti ochrany životného prostredia). Samit G20 teda bol predovšetkým veľkolepým mediálnym divadlom. Na národohospodárske, či ekonomické prínosy si bude potrebné chvíľu počkať, v závislosti od toho, ako rýchlo a či vôbec sa podarí zabezpečiť implementáciu dohodnutých opatrení. Odpoveď nám poskytne už obdobie najbližších 3-4 mesiacov, ktoré môžu veľmi dramaticky opraviť naše predstavy o opadnutí krízovej vlny.
2
Aj napriek návrhu Číny podporenému RF sa nepodarilo, aby bol prijatý návrh na vytvorenie novej svetovej rezervnej meny. USA tento návrh rezolútne odmietli, naviac, mimo svetiel reflektorov začali realizovať preventívne kroky, aby mu vôbec zabránili.. 3 V súčasnosti objem obchodovania s derivátmi predstavuje desaťnásobok svetového HDP, pričom, hodnota derivátov tzv. debt-credit-swap predstavuje hodnotu ročného svetového HDP. Využitie týchto derivátov pritom nie je transparentné.
