Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Mgr. Oľga Nowaková
SEBAHODNOTENIE A HODNOTENIE ŽIAKOV Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe
Trstená, 2011
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava Autor OPS/OSO: Mgr.Oľga Nowaková Vydavateľ:
Kontakt autora: Názov OPS/OSO:
na Pracovisko: ZŠ s MŠ Čimhová 6,02712p.Lisek
[email protected] Sebahodnotenie a hodnotenie ţiakov
Rok vytvorenia 2011 OPS/OSO: Odborné stanovisko vypracoval:
<Tituly, meno a priezvisko autora odborného stanoviska>
Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnanancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
Kľúčové slová Sebahodnotenie, hodnotenie, trieda, škola, uťiteľ, ţiak,samostatná práca, práca v dvojiciach, skupinová práca, tímová práca, záţitkové učenie, hranie rolí, kritické myslenie,vlastné skúsenosti, učiteľská prax, motivácia, podmienky,schopnosti, zručnosti, učenie sa pre ţivot, charakteristika, príklady, postup, inovácie, učenie, učenie sa
Anotácia Sebahodnotenie a hodnotenie ţiakov je v procese učenia a učenia sa ţiakov dôleţité. Odohráva sa v školách, triedach. Ţiaci sa ním učia kriticky myslieť. V triede je treba vytvoriť si pravidlá a podmienky, aby mohlo prebiehať sebahodnotenie a hodnotenie spravodlivo. Nestačí iba môcť, treba aj vedieť a chcieť. Pomáha tomu aj inovatívne učenie sa, samostatná práca, či práca vo dvojiciach, či v skupinách a tímoch. Vyhodnocovať rôzne informácie pomáha aj záţitkové učenie sa ţiakov, učenie sa pre ţivot.Ak má byť postup pri sebahodnotení a hodnotení ţiakov jasný, treba uvádzať príklady a postupy priamo zo ţivota. Potrebné je nadväzovať na to, čo uţ ţiaci vedia.Sebahodnotenie a hodnotenie má mnoho podôb. Niektoré predstavujem vo svojej práci.
OBSAH Úvod ............................................................................................................................................ - 2 1. ZRUČNOSTI POTREBNÉ PRE ŢIVOT ............................................................................ 3 1.1 Charakteristika dobre sa učiacich ţiakov ............................................................................ 4 1.2 Pravidlá v triede .................................................................................................................... 6 1.3 Definovanie vyučovacích metód ......................................................................................... 8 1.4 Niektoré inovatívne metódy ................................................................................................. 9 METÓDA ........................................................................................................................................ 9 OPIS ................................................................................................................................................. 9 VÝHODY ........................................................................................................................................ 9 2 .SEBAHODNOTENIE A HODNOTENIE ŢIAKOV ............................................................ 9 2.1 Vymedzenie pojmu sebahodnotenie a hodnotenie ......................................................... 11 2.2 Učiteľovo kladenie otázok ................................................................................................. 13 2.3 Rôzne formy práce v škole ................................................................................................ 14 2.4 Vlastnosti triedy .................................................................................................................. 20 2.5 Výhody sebahodnotenia a hodnotenia ............................................................................... 20 3. Moje pozorovania z vyučovania ......................................................................................... 21 4.Typy pracovných listov pre učiteľov a ţiakov ......................................................................... 22 Záver .............................................................................................................................................. 23 Zoznam príloh ............................................................................................................................... 25
Úvod Výchova a vzdelávanie sú najzloţitejším a zároveň aj najťaţším procesom. Samozrejme za predpokladu, ţe vykonávame zodpovedne a profesionálne. Zloţitosť spočíva v tom, ţe učiteľ musí byť počas vyučovania nielen pedagógom a vychovávateľom , ale aj vedcom, odborníkom, umelcom a majstrom. Škole sa však nevyhne nikto z nás a kaţdý z nás má na školu iné spomienky. Kaţdého z nás škola nejako poznačí a ovplyvní. Učiteľ vyuţíva počas svojej praxe veľké mnoţstvo metód a foriem. Nie všetky sú však dostatočne motivujúce a aktivujúce. Keď budeme brať do úvahy neustále zlepšovanie učiteľovej práce, budú nás zaujímať hlavne metódy, ktoré majú vysokú dávku efektivity, tvorivosti, flexibility a odbornosti. Učiteľ musí byť majstrom v pravom slova zmysle, keď chce zaznamenať so svojimi ţiakmi úspechy. Učiteľ s tvorivou odbornosťou potrebuje podľa M.Zelinu: vedieť – mať schopnosti, kompetencie, vedomosti chcieť – mať cítenie, motiváciu, hodnoty môcť – mať podmienky pre prejav tvorivosti Tento istý autor tvrdí, ţe pri podávaní výkonu platí rovnica: VÝKON = SCHOPNOSTI . MOTIVÁCIA . PODMIENKY Plne súhlasím s našim popredným a uznávaným pedagógom. Zastávam názor, ţe zvlášť pre učiteľov platia metódy celoţivotného vzdelávania a sebazdokonaľovania. Práve učiteľ má byť citlivým na spätnú väzbu od svojich ţiakov, neustále študovať, učiť sa aj od svojich kolegov, svojich ţiakov a hlavne zo svojej praxe. Je to vlastne nekonečný experiment, kde učiteľ tvorí nápady, postupy a vyhodnocuje. Neustále ich pritom overuje a zdokonaľuje v praxi. Jednou z efektívnych metód hneď na začiatku učiteľskej praxe je videozáznam. Na základe videa z vyučovacieho procesu si najlepšie učiteľ zapamätá, čoho sa má vyvarovať a naopak na čo nesmie vo vyučovaní zabúdať. Podľa M.Zelinu „... je potrebné posilniť výchovné metódy. Viac sledovať u ţiakov preţívanie, citové prejavy a reakcie na rôzne modelové situácie zo ţivota.― Na seminároch Zdruţenia Orava pre demokraciu som sa naučila, ţe práca učiteľa aj ţiakov sa dá neustále zlepšovať. Je potrebné sústrediť sa na komunikatívnosť učiteľa, ale aj ţiakov. Všetky aktivity, ktoré som z týchto seminárov zaviedla vo svojej praxi, boli zamerané na rozvoj čítania, písania, rozprávania a počúvania ţiakov. Sú to vlastne naše dorozumievacie prostriedky a mali by sa rozvíjať súčasne. Podľa J.Steele a K.Mereditha / lektori UNI / sa lepšími čitateľmi ţiaci stávajú tak, ţe viac čítajú, lepšími pisateľmi, ţe viac píšu, lepšími rozprávačmi, ţe viac rozprávajú a lepšími poslucháčmi, ţe viac počúvajú. ČÍTANIE ROZPRÁVANIE
PÍSANIE POČÚVANIE
Svojou prácou sa chcem podeliť s ostatnými kolegami o niektorých z aktivačných a tvorivých metód, ktoré vyuţívam vo svojej praxi. Mala som moţnosť vyuţívať ich na 1. stupni ZŠ. Ponúkam ju hlavne tým, ktorí majú záujem uvaţovať o svojej práci a prípadne ju aj zlepšovať a tieţ zlepšovať relácie učiteľ – ţiak. Snaţím sa ţiakov naučiť pomocou týchto metód naučiť zručnostiam potrebným pre ţivot. S niektorými uţ ţiaci vstupujú do školy. Sú však aj také, ktoré musia ţiaci získať v škole, alebo si ich prinajmenšom zdokonaliť.
1. ZRUČNOSTI POTREBNÉ PRE ŽIVOT INICIATÍVA ................................................ robiť veci preto, lebo je to potrebné INTEGRITA ...................................................správať sa podľa toho, čo je dobré a čo zlé FLEXIBI ITA ..................................................pozmeniť plány, ak treba VYTRVLOSŤ..................................................vydrţať pri práci a učení sa ORGANIZOVANOSŤ.....................................robiť veci po poriadku ZMYSEL PRE HUMOR..................................smiať sa a hrať sa bez zraňovania iných ÚSILIE..............................................................snaţiť sa čo najviac ZDRAVÝ ÚSUDOK.......................................popremýšľať nad vecami RIEŠENIE PROBLÉMOV..............................hľadať rôzne riešenia TRPEZLIVOSŤ................................................vedieť pokojne čakať PRIATEĽSTVO................................................porozumieť iných ZVEDAVOSŤ...................................................skúmať problémy SPOLUPRÁCA.................................................pracovať s inými a dosiahnuť spoločný cieľ STAROSTLIVOSŤ...........................................brať ohľad na iných, pomáhať im ZODPOVEDNOSŤ...........................................zodpovedať za svoje činy a prácu DOVERA................................................... ....veriť v seba, ale aj v iných VYHODNOCOVANIE......................................ohodnotiť seba aj iných
1.1 Charakteristika dobre sa učiacich žiakov Týka sa učenia počas celého ţivota. Preto je dôleţité naučiť ţiakov všetkým zručnostiam potrebným pre ţivot. Učiteľ má predovšetkým učiť svojich ţiakov procesu učenia sa. Musí uvaţovať o tom, čomu chce svojich ţiakov naučiť, ako ich to naučiť. Práve učiteľ má dať svojim ţiakom dôveru v to, ţe sa dokáţu učiť aj naučiť sa. Počas učenia je dôleţitá tak úcta k učiteľovi ,ako aj úcta k ţiakovi. Tak ako kaţdý učiteľ, má aj kaţdý ţiak svoje očakávania sám od seba počas učenia a učenia sa. Ţiak si musí uvedomovať, ţe od neho iní niečo očakávajú. Počas učenia je dôleţitý aj pocit dôstojnosti, dôleţitosti vo vzťahu k iným. Ţiak má začať pracovať samostatne, nezávisle, slobodne. Vtedy učiteľ ustupuje do pozadia a stáva sa poradcom. Ústup do pozadia sa nesmie preháňať, lebo sa môţe stať, ţe ţiak sa bude učiť nesystematicky, aţ chaoticky. Ţiak musí mať jasno v tom, čo sa od neho očakáva podľa hesla: Učenie je moja práca. Mám ju vykonávať najlepšie ako viem. Na čo sa má zamerať učiteľ? Myslím si, ţe v prvom rade má mať ku kaţdému ţiakovi úctu. Veľmi dôleţité je aj to, ţe sa nedrţí striktne iba učebnice a pracovného listu, ale modeluje a predvádza rôzne ţivotné situácie a je zvedavý na ich riešenia od svojich ţiakov. Učiteľ učí ţiakov svoje postoje a pocity k rôznym situáciám vyhodnocovať a konfrontovať sa s nimi. Učí ich argumentácii a kritickému mysleniu. Ak sú postoje ţiakov nesprávne, nevysmieva sa im, neironizuje, pretoţe stratí u ţiakov dôveru a ţiaci uţ nebudú úprimní, pravdovravní a otvorení. Svoje očakávania musí dať najavo svojim ţiakom. Je potrebné u ţiakov formovať a budovať zodpovednosť za učenie sa a neustále prejavovať záujem zo svojej strany o všetko, čo ţiaci robia. V ţiadnom prípade sa neoplatí pred ţiakmi pretvarovať. Práve naopak, ak sa učiteľ správa prirodzene, budú takí aj jeho ţiaci. Nadarmo sa nehovorí ţe ţiaci sú po určitom čase obrazom svojho učiteľa. Učiteľ má mať na mysli: Ak som niečo ţiakov nenaučil, tak je to tým, ţe som nenašiel správnu cestu, ako ich to naučiť. Je toho veľa, na čo má dbať učiteľ, poviete si, ţe sa to nedá naraz zvládnuť. Ani ja som to nevedela hneď. Naučila som sa to postupne, lebo mi záleţalo na to, aby som sa čo najviac k ţiakom priblíţila, aby som ich poznala a chápala a oni mňa tak isto. Samozrejme, boli chvíle, keď sa mi nedarilo a robila som aj chyby. Ale kto ich nerobí? Dôleţité je uvedomiť si ich a samozrejme v budúcnosti sa ich vyvarovať. Tabuľka 1 Moje učenie: Ako sa mi dobre samostatne učí Kedy sa mi popoludní dobre učí Kde sa mi dobre v škole učí
vo dvojici
v skupine
v tíme
večer
v noci
neučím sa
v druţine
doma
u kakaráta Vlastný prameň
Obrázok č.1 Samostatné učenie sa Učenie nás sprevádza počas celého ţivota. Preto je dôleţité naučiť ţiakov všetkým zručnostiam potrebným pre ţivot. Učiteľ má predovšetkým učiť svojich ţiakov procesu učenia sa. Musí uvaţovať o tom, čomu chce svojich ţiakov naučiť, ako ich to naučiť. Práve učiteľ má dať svojim ţiakom dôveru v to, ţe sa dokáţu učiť aj naučiť sa. Počas učenia je dôleţitá tak úcta k učiteľovi ,ako aj úcta k ţiakovi. Tak ako kaţdý učiteľ, má aj kaţdý ţiak svoje očakávania sám od seba počas učenia a učenia sa. Ţiak si musí uvedomovať, ţe od neho iní niečo očakávajú. Počas učenia je dôleţitý aj pocit dôstojnosti, dôleţitosti vo vzťahu k iným. Ţiak má začať pracovať samostatne, nezávisle, slobodne. Vtedy učiteľ ustupuje do pozadia a stáva sa poradcom. Ústup do pozadia sa nesmie preháňať, lebo sa môţe stať, ţe ţiak sa bude učiť nesystematicky, aţ chaoticky. Ţiak musí mať jasno v tom, čo sa od neho očakáva podľa hesla: Učenie je moja práca. Mám ju vykonávať najlepšie ako viem. Na čo sa má zamerať učiteľ? Myslím si, ţe v prvom rade má mať ku kaţdému ţiakovi úctu. Veľmi dôleţité je aj to, ţe sa nedrţí striktne iba učebnice a pracovného listu, ale modeluje a predvádza rôzne ţivotné situácie a je zvedavý na ich riešenia od svojich ţiakov. Učiteľ učí ţiakov svoje postoje a pocity k rôznym situáciám vyhodnocovať a konfrontovať sa s nimi. Učí ich argumentácii a kritickému mysleniu. Ak sú postoje ţiakov nesprávne, nevysmieva sa im, neironizuje, pretoţe stratí u ţiakov dôveru a ţiaci uţ nebudú úprimní, pravdovravní a otvorení. Svoje očakávania musí dať najavo svojim ţiakom. Je potrebné u ţiakov formovať a budovať zodpovednosť za učenie sa a neustále prejavovať záujem zo svojej strany o všetko, čo ţiaci robia. V ţiadnom prípade sa neoplatí pred ţiakmi pretvarovať. Práve naopak, ak sa učiteľ správa prirodzene, budú takí aj jeho ţiaci. Nadarmo sa nehovorí ţe ţiaci sú po určitom čase obrazom svojho učiteľa. Učiteľ má mať na mysli: Ak som niečo ţiakov nenaučil, tak je to tým, ţe som nenašiel správnu cestu, ako ich to naučiť. Je toho veľa, na čo má dbať učiteľ, poviete si, ţe sa to nedá naraz zvládnuť. Ani ja som to nevedela hneď. Naučila som sa to postupne, lebo mi záleţalo na to, aby som sa čo najviac k ţiakom priblíţila, aby som ich poznala a chápala a oni mňa tak isto. Samozrejme, boli chvíle, keď sa mi nedarilo a robila som aj chyby. Ale kto ich nerobí? Dôleţité je uvedomiť si ich a samozrejme v budúcnosti sa ich vyvarovať.
1.2 Pravidlá v triede Je dobré, keď sa hneď na začiatku vytvoria spoločne pravidlá. Predchádzame tým narušovaniu vyučovacieho procesu. Tieţ je dobré tvoriť pravidlá spolu so ţiakmi, alebo ich nechať, nech si ich vytvoria samostatne. Učiteľ môţe byť pri tvorbe pravidiel iba poradcom ţiakov. Viem, ţe aj tieto moţnosti uţ beţne niektorí učitelia robia. Spomínam ich však preto, lebo neexistujú univerzálne pravidlá. Je dobré „ ušiť „ si ich na vlastné podmienky a zloţenie triedy. Potom ich dáme ţiakom vypísať ich na plagát, či vytlačiť na počítači. Je väčší predpoklad, ţe sa ich budú snaţiť dodrţiavať, keď si ich vytvoria sami. Nie je dobré, keby ich nadiktoval iba sám učiteľ. Demokratická škola dáva aj v tomto akúsi voľbu a voľnosť. Voľnosť však neplatí pri vyţadovaní dodrţiavania pravidiel, ktoré si trieda sama vytvorí. V niţších ročníkoch sa ţiaci aj sami upozorňujú, keď sa stane, ţe niekto pravidlá poruší. Odporučenie: Je dobré vyhýbať sa slovám― nesmie sa... ,alebo musí sa... „ Príklad: 1.Oboznám sa s učivom 2. Sústreď sa na učivo 3.Popasuj sa s učivom, nie s kamarátom 4.Pracuj s otvorenou mysľou 5. Buď dobrým poslucháčom 6.Ruky a rozum sú na pomoc 7.Buď zdvorilý 8. Rešpektuj pocity a názory iných 9. Buď zodpovedný za to, čo robíš, čo hovoríš, ako pracuješ
Obrázok č.2 Naše pravidlá
Obrázok č. 3 Pravidlá v komunite
Célestin Freinet mal viacero dôvodov, aby demokratizoval vyučovanie. Jedným z nich boli aj jeho choré pľúca. Ako sa vyjadril, nemal dych na to, aby učil tradičným spôsobom. Nemohol
nudiť svojich ţiakov dlhým výkladom, ani im nadávať za zlé správanie, či slabé výsledky. Preto vypracoval spôsob spolupráce s nimi. „ Podobne ako stroskotanec z lode, ktorý sa chcel zachrániť, i ja som musel nájsť nejaký spôsob, ako plávať. Bola to pre mňa otázka ţivot a smrti.―1 „Dieťa je nútené pozorovať svoje okolie, pýtať sa svojich rodičov a dospelých v dedine a susedstve, klásť otázky o hospodárskom ţivote, skúmať staré skaly, oţivovať tradičné zvyky, bliţšie sa zoznámiť s pohoriami, riekami, poľami, skúmať hmyz, zvieratá. V priebehu tohto všetkého sa otvára nekonečne mnoho miest a ciest zvedavosti a našej činnosti. Témy sú okolo nás. Musíme po nich len siahnuť a zmocniť sa ich.―2 Pouţijem úryvok z knihy Ľ.Pajtinku „ Učitelia patria do neba, alebo malá pocta veľkému povolaniu.― ... Na jeseň 1952 uverejnil New York Times neveľký článok s názvom „Výchova k samostatnému mysleniu― Výnimočnosť tohto článku spočíva v tom, ţe jeho autorom bol Albert Einstein. Článok veľmi výrazne pripomenul beţnému čitateľovi, ale aj odborníkom, politikom, význam učiteľov vo vyučovaní a výchove. „ Nestačí vzdelať človeka v niektorom špeciálnom odbore. Tým sa z neho síce stane niečo ako pouţiteľný stroj, ale nie plnohodnotná osobnosť. Dôleţité však je, aby si osvojil zmysel pre to, čo je krásne, čo je mravne dobré. Inak svojim špecializovaným umom bude pripomínať dobre vycvičeného psa, neţ harmonicky rozvinutú osobnosť. Musí sa naučiť pohnútkam ľudí, ich ilúziám, ich problémom, aby sa dopracoval k správnemu postoju voči jednotlivým blízkym a voči spoločnosti. Tieto cenné zručnosti sprostredkováva mladým generáciám osobný styk s vyučujúcimi. Toto nedokáţu ţiadne tlačené texty. Predovšetkým takýto kontakt vytvára kultúru a udrţiava ju. Toto mám na zreteli, kedykoľvek odporúčam ako dôleţitú humanizáciu a nielen suché vedomosti z histórie, filozofie,... Prehnané zdôrazňovanie súťaţivosti a predčasná špecializácia motivovaná len a len z pohľadu momentálnej uţitočnosti usmrcuje ducha, od ktorého je závislá všetka kultúrnosť a tým koniec koncov rozkvet všetkých špeciálnych vedných odborov. Podstatou akejkoľvek výchovy, pokiaľ má mať význam a zmysel, je aj to, ţe u mladého človeka rozvíja samostatné kritické myslenie. Takýto rozvoj je vţdy ohrozovaný akýmkoľvek preťaţovaním vedomosťami. Preťaţovanie zákonite vedie k povrchnosti a nekultúrnosti. Učenie má byť také, aby to, čo sa ţiakom predkladá, chápali ako cenný dar, a nie ako čosi povinné, čo im má pokaziť náladu.― Tento vyše polstoročia starý odkaz Einsteina je aktuálny aj dnes. Veď dnešná škola, ale aj európske trendy smerujú k oveľa väčšej individualizácii vzdelávania. Uţ vtedy sa Einstein pripojil k dnešným odborníkom, ktorí pripomínajú riziká a nedostatky dištančného vzdelávania a k tým, ktorí hovoria o nezastupiteľnosti učiteľa. Einstein sa pragmaticky triafa aj do ďalšej témy . preťaţovanie učivom a z toho vyplývajúcich dôsledkov. Ak má mať človek z učenia radosť, musí k tomu mať prispôsobený spôsob predloţenia učiva. Lebo podľa jeho kréda platí: Fantázia je dôleţitejšia ako vedomosti. Naša škola má v týchto oblastiach stále veľké rezervy. Einstein predstavuje markantný príklad toho, ako môţe zdanlivo priemerný človek dosiahnuť úspech. 1/ Freinet C.:Tecnicas Freinet de le esculela moderne. Madrid,Siglo intuino do Espaňa Editores 1986,s.11 2/ tieţ tam, str. 52
1.3 Definovanie vyučovacích metód V pedagogickej literatúre sa stretávame s viacerými definíciami vyučovacích metód. S vymedzením funkcie a pojmu metódy sa stretávame uţ u J.A.Komenského. V uţšom slova zmysle ju definuje ako druh a spôsob činnosti učiteľa a ţiaka. G.A.Lintner definuje vyučovaciu metódu ako cestu, po ktorej ide učiteľ so ţiakmi, aby dosiahol vyučovací cieľ. N.A.Danilov vymedzuje vyučovaciu metódu ako...― učiteľom volený logický postup, prostredníctvom ktorého si ţiaci osvojujú vedomosti, ovládajú návyky a zručnosti.―3 J.I.Petrovskij charakterizuje vyučovaciu metódu ako...― formu obsahu vyučovania, zodpovedajúcu najbliţším didaktickým cieľom, ktoré v danom momente učiteľ vytyčuje sebe aj svojim ţiakom.―4Tieto definície však nezahŕňajú najvšeobecnejšie znaky metódy, ale skôr kritériá na definíciu a klasifikáciu vyučovacích metód. Pri vymedzené pojmu metóda treba vychádzať z poznania , ţe sa v obsahu vyučovacej metódy musia odráţať vzťahy k najvšeobecnejším kategóriám vyučovania. Tieto znaky nemoţno izolovať a niektorý z nich vytŕhať v snahe o určenie podstaty vyučovacej metódy.Na prvom mieste sa ţiada zdôrazniť aktívny vzťah metódy k cieľom a obsahu vyučovania. Ciele a obsah nadobúdajú dynamickú podobu najmä vplyvom vyučovacej metódy .Z toho hľadiska moţno urobiť predbeţný záver, ţe vo vymedzení pojmu metóda sa musí tento zákonitý vzťah rešpektovať a uplatňovať. Ale vyučovacia metóda je aj vo vzťahu k vyučovacím zásadám, ktoré vyjadrujú spoločenskú a psychologickú determinovanosť obsahu, cieľov, metód a organizácie vyučovania. V popredí stojí predovšetkým zákonitý vzťah medzi cieľom a určujú vyučovania na jednej strane a metódami vyučovania na druhej strane. Ciele a obsah sa realizujú pri rešpektovaní vyučovacích zásad. To znamená, ţe nutne podmieňujú, určujú uplatňovanie vyučovacej metódy.Nemoţno prehliadnuť ani to, ţe sa metóda realizuje v konkrétnych podmienkach vyučovania, keď činitele vyučovacieho procesu vystupujú v určitom usporiadaní a utvárajú jednotu organizácie vyučovania, v ktorej sa metóda uplatňuje.So zreteľom na uvedené vzťahy môţeme sa pokúsiť definovať vyučovaciu metódu: „Vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a ţiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami vyučovania.― Pre vymedzenie podstaty vyučovacej metódy je teda rozhodujúci jej vzťah k obsahu vyučovania. Usporiadanosť obsahu je prvým a nevyhnutným predpokladom vyučovacej činnosti učiteľa a učebnej činnosti ţiaka. Je preto všeobecným, určujúcim znakom vyučovacej a učebnej metódy.―5 Vo vyučovaní pouţíva učiteľ metódy slovné, písomné, názorné a praktické. Cieľom tejto práce nie je analýza metód a preto sa ňou nebudeme zaoberať Zameriame sa skôr na jednu z nich a to sebahodnotenie a hodnotenie ţiakov. Sebahodnotenie a hodnotenie sa odvíja od cieľov. Tieto musia byť konkrétne a merateľné. Je veľmi veľa metód sebahodnotenia. Kaţdý učiteľ má svoje osvedčené metódy, ktoré mu pomáhajú lepšie spoznať a hodnotiť ţiakov. Čo nám môţe pomôcť v sebahodnotení? Dobrý spôsob je vyuţívať ankety a dotazníky. Rovnako sa cenia aj voľné písanie, alebo rôzne iné metódy. K tomu, aby robili ţiaci postupy v učení sa, je potrebné sebapoznanie sa ţiakov, sebahodnotenie aj hodnotenie sa navzájom. Učiteľ musí mať radšej svojich ţiakov, ako svoj predmet. Nad všetkým, čo sa v škole deje, musí stáť ţiak. To pre neho sa všetko v škole robí. Aby sa diala všetka práca v škole spravodlivo a správne, je potrebné zo strany učiteľa čo najlepšie ţiakov poznať. Na to potrebuje učiteľ dôkladne poznať sám seba, svoje moţnosti, schopnosti a kompetencie. Potom je uţ len krôčik k tomu, aby sme postupne, dávkovali ţiakom učivo. 3/Stračár E.:Systém a metódy riadenia učebného procesu, SPN Bratislava 1977,s 82 4/tamtieţ s.82 5/tamtieţ,s.83
1.4 Niektoré inovatívne metódy
METÓDA
OPIS
VÝHODY
Braistorming Zhlukovanie Vzájomné pýtanie sa Párové čítanie Pisateľská dielňa Čitateľská dielňa Riadené čítanie Dramatizácia Modelové situácie Záţitkové učenie Voľné písanie INSERT Sebahodnotenie Hodnotenie PUZZLE učenie
Veľa kreatívnych nápadov Asociácia slov Veľa otázok navzájom Rozdelený text na polovicu Písanie príbehov Čítanie príbehov Čítanie po etapách Hranie rolí ,, ,, Prenos myšlienok na papier Značenie textu Sebapoznanie Pravidlá Učenie sa po kúskoch
Jednoduchosť Kritické myslenie Rozmýšľanie Rýchlejšie učenie sa Tvorba osnovy Zvýšená chuť čítať Zvedavosť ţiaka Spojenie so ţivotom ,, ,, Vlastný názor Rozlišovanie textu Vlastný názor Vlastný názor Rýchlejšie učenie sa
2. SEBAHODNOTENIE A HODNOTENIE ŽIAKOV Tradičná škola so všetkými jej praktikami je v dnešnej dobe zaznávaná. Je uţ nemoderná a nevyhovujúca. Súhlasím, ale nie celkom. Zastávam totiţ názor, ţe všetkého veľa škodí. Aj IKT, aj inovácií a modernizácií. Myslím si, ţe je súčasná škola by si mala vyberať tak z tradičných metód a foriem, ako aj z inovačných, či alternatívnych. Ak učiteľ dokáţe tieto metódy striedať a súčasne tak vyuţívať najnovšie vedecké poznatky, či alternatívne metódy a formy ako aj tradičné a staré metódy, ktoré propagoval učiteľ národov J.A.Komenský. Je to napríklad škola hrou, od známeho k neznámemu, metóda malých krokov,... a iné. V škole mi učenie sa pripadá ako uţívanie liekov. Veď ani v ţivote nezaberajú tie isté lieky kaţdému. Preto ani v škole sa nedá naučiť všetko všetkých a ešte k tomu tým istým spôsobom. Na kaţdého platí niečo iné. Prečo? Lebo kaţdý človek je jedinečná osobnosť. Je len na nás učiteľoch, aby sme vedeli, na koho aké metódy a formy platia. Inovácie sa dotýkajú celého nášho bytia, našej existencie. Stretávame sa s nimi na kaţdom kroku. Najmarkantnejšie sú napríklad v elektronike. Preto sa im nevyhneme ani vo vzdelávaní. Spolu s inovatívnym prístupom sa vynára aj sebhodnotenie a hodnotenie ţiakov. Absolventom našich škôl sa vyčíta, ţe sú málo sebavedomí, ţe sa nevedia predať, alebo ţe sa nevedia pochváliť so svojimi úspechmi. Preto je veľmi dôleţité, aby sme od samého začiatku budovali v deťoch a ţiakoch zdravé sebavedomie a priebojnosť do ţivota. So sebavedomím a vzdelávaním úzko súvisí aj sebapoznávanie. Ak sa chcem posúdiť, musím sa najskôr poznať. Na seba hodnotenie existuje veľa aktivít. Mnohé sa naši pedagógovia naučili, keď navštevovali školenia z etiky. Dnes sa uţ všeobecne vie, ţe učiteľ si má získať ţiakovu dôveru, ak chce dosahovať čé najlepšie výsledky práce v učení sa.Učiteľ má v praxi robiť rôrnorodé aktivity sabahodnotenia a na čo najväčšom počte vyučovacích predmetov. Najlepšie je, keď učiteľ uplatňuje so svojimi ţiakmi sebahodnotenie a hodnotenie stále
a systematicky. Ţiak musí cítiť, ţe sebahodnotenie a hodnotenie musí byť spravodlivé. Samozrejme aj v sebahodnotení a hodnotení sa musí uplatňovať diferencovanosť. Je potrebné rešpektovať, ţe kaťdý je iný. Ja sama seba pri sebapoznaní radím k pedagógom, ktorí nemajú radi stereotyp. Uprednostňujem zmenu a rada zaraďujem do učenia ţiakov niečo, čím ich zaujmem a tieţ aj pobavím. Osvedčilo sa mi to, ţe deti sa radi smejú a bavia, ale zase to musí byť s mierou, lebo potom by z učenia nebolo nič. Práve preto, ţe mám rada zmenu , tak som vyuţila moţnosť a stala som sa členkou Zdruţenia Orava pre demokraciu. Od roku 1995 som aj jeho lektorkou a snaţím sa tak stále zdokonaľovať svoju prácu v škole. Iste mi dá za pravdu kaţdý kolega, ţe okrem iných vecí, radíme k najviac stresujúcim obdobie hodnotenia ţiakov. Spravodlivo ohodnotiť ţiaka je nesmierne náročné a niekedy aj stresujúce. Či je to slovné alebo klasické hodnotenie známkou, vţdy sú to pre nás dilemy. Myslím si, ţe je dobre kombinovať slovné hodnotenie s písomným, alebo aj so známkovaním.Okrem toho sa snaţím do hodnotenia ţiakov zaraďovať ich vlastné sebahodnotenie, alebo hodnotenie ţiakov navzájom. Spočiatku sa prejavovalo to, ţe ţiaci nehodnotili spravodlivo. Hlavne, keď mali hodnotiť svojich kamarátov. Neskôr sme si však vysvetlili, ţe hodnotenie má význam iba vtedy, keď bude spravodlivé a čo najviac bude vystihovať skutočný stav. Ţiaci si postupom času zvykli a hodnotia seba aj svojich kamarátov spravodlivo. Počas hodiny nedávam za drobné pokroky známky. Pomáha mi však veľa výrazov, ktoré môţem pouţiť v slovnom hodnotení. Dala som si tú námahu a slová s hodnotením som si zaliala do fólie. Pouţívam ich počas vyučovania a učím ich pouţívať aj svojich ţiakov na sebahodnotenie, alebo hodnotenie spoluţiakov. Niektoré výrazy, ktoré pouţívam: Pochvala za samostatnosť Pochvala za sústredenosť Pochvala za spoluprácu Pochvala za pomoc spoluţiakom Pochvala za pracovitosť Pochvala za domácu úlohu Pochvala za tvorivosť Pochvala za nápaditosť Pochvala za odvahu Pochvala za rozváţnosť Pochvala za úprimnosť
Dnes si pracoval vynikajúco Ovládaš to výborne Čítaš ešte nesmelo a potichu Nájdi si chyby a prines ešte raz Prečítaj si ešte tento úsek Oceňujem tvoju vytrvalosť Blahoţelám Pracoval si správne Super, dokázal si vešmi veľa Perfektná práca Zaujímavé
Ako sa hodnotia ţiaci? Uvádzam pár príkladov:
Obrázok č. 4 Sebahodnotenie pomocou tvárí(smajlíkov)
Príklad: Moje dobré vlastnosti Rád pomáham iným Som kamarátsky Som úspešný Som aktívny
Moje horšie vlastnosti Som veľmi ľútostivý Som lenivý Som pyšný Bijem sa so sestrou
2.1 Vymedzenie pojmu sebahodnotenie a hodnotenie Tieto pojmy charakterizujú viacerí uznávaní pedagógovia. Napr.p.B.Kosová (1996) uvádza nasledovné zásady humanisticky pochopeného hodnotenia ţiakov: Individuálny prístup v hodnotení, ktorý spočíva v hodnotení ţiaka podľa jeho moţností a schopností, v porovnaní so sebou samým v čase. Komplexnosť hodnotenia spočíva v hodnotení všetkých stránok rozvoja osobnosti ţiaka, kognitívnej, afektívnej i psychomotorickej, teda nielen v hodnotení vedomostí a zručností, ale aj postojov a schopností. Pozitívna orientácia hodnotenia vychádza z presvedčenia, ţe kaţdý človek môţe byť v niečom úspešný. Očakávanie úspechu, alebo aspoň nádej na pozitívne hodnotenie je jednou z podmienok vzniku záujmu a motivácie k akejkoľvek činnosti, teda aj k učeniu. Učiteľ má vychádzať z kladov a predností ţiaka, hodnotiť to, čo ţiak vie, najprv pochváliť úspech a aţ potom hodnotiť nedostatky, ale s povzbudivým postojom a prejavením dôvery v moţnosti a schopnosti ţiaka. Pozitívna orientácia hodnotenia neznamená nepravdivosť hodnotenia, jeho zámerné skresľovanie, ale schopnosť učiteľa nájsť to, čo moţno pochváliť, povzbudiť, a dať tak ţiakovi príleţitosť preţiť pocit radosti z úspechu. Tendencia k sebahodnoteniu, a to uţ od prvých rokov školskej dochádzky. Učiteľ má dať čo najväčší priestor ţiakom na hodnotenie spoluţiakov a na hodnotenie seba samých, pričom treba ţiakom na hodnotenie spoluţiakov a na hodnotenie seba samých, pričom treba ţiakov učiť vyvodiť z hodnotenia i sebahodnotenia závery a urobiť potrebné korekcie. Otvorenosť hodnotenia znamená moţnosť zmeny hodnotenia po zmene podmienok procesu učenia. Učiteľ nemá ţiaka natrvalo zatriediť do niektorej kategórie( napr. veľmi slabý, neschopný), ale brať do úvahy, ţe ţiak sa môţe meniť, ţe zo slabého ţiaka sa môţe stať dobrý a opačne. Sústavnosť a variabilnosť foriem hodnotenia znamená sústavné pouţívanie najrôznejších foriem metód a foriem skúšania a hodnotenia ţiakov v zmysle „ koľkými rôznymi spôsobmi vieš ţiaka hodnotiť, toľkokrát si učiteľ!― ( Burian,1991,s.3) Nie je chybou, keď od prvého ročníka ZŠ( alebo aj v MŠ ) chceme naučiť čo najviac. Do detí a ţiakov hustíme kaţdú vyučovaciu hodinu toľko nových informácií, ţe sme z toho v strese aj my pedagógovia, nieto ešte naši ţiaci. Nemôţeme ísť však ako parný valec a mať od všetkých rovnaké poţiadavky. Keďţe sme rôzni, platí aj tu diferenciácia. Moţno je naozaj potrebné zaviesť do škôl viacej pohody, láskavosti, tolerancie, didaktických hier, hier, záţitkového učenia, modelových situácií
priamo zo ţivota. Nájdime si čas so ţiakmi a od samého začiatku im dajme priestor na ich vlastné pocity, zaţitie si úspechu, či uvedomovania si ich vlastného kritického myslenia a uvaţovania. Na 1. stupni ZŠ by malo byť zrejmé, ţe všetka snaha učiteľa speje k tomu, aby sme svojich ţiakov učili správne čítať, písať, počúvať, rozprávať, počítať, myslieť, dôverovať a tolerovať sa navzájom. K tomu je potrebné sebapoznanie ţiakov a s tým súvisiace sebahodnotenie a hodnotenie sa navzájom. Učiteľ musí mať radšej svojich ţiakov, ako svoj predmet, či vedecké formulácie a poučky..., lebo na ţiakov sa nedá nič hrať. Zistia, ţe nie sme k nim úprimní, alebo ţe niečo iné hovoríme a niečo iné robíme. Nad všetkým, čo sa v škole vyskytuje, je postavený ţiak. Pre neho sa všetko v škole robí. Učiteľ by mal najskôr po znať seba, svoje moţnosti, schopnosti a zručnosti, aby mohol postupne spoznávať svojich ţiakov. Potom je uţ len krôčik k tomu, aby učiteľ postupne dávkoval nové učivo. Na prvom stupni je potrebné zníţiť sa k ţiakom a konfrontovať sa prípadne aj so sebou samým v ich veku. Ţiaci vycítia, či ich má učiteľ rád, či ich berie ako partnerov, verí im, povzbudzuje ich, motivuje ich a fandí im. Na to, aby sme so svojimi ţiakmi dosahovali čo najlepšie výsledky, potrebujeme mať správne učiteľské kompetencie. Okrem toho potrebujeme aj veľkú dávku trpezlivosti, učiteľský takt a pedagogické majstrovstvo. To je práve to, čo zaručuje, ţe budeme mať so svojimi ţiakmi úspechy. Rozmýšľali ste uţ niekedy, prečo sa prváci do školy veľmi tešia a po rokoch z nich opadne všetko nadšenie? Toto nadšenie sa postupne mení na nechuť aţ averziu voči škole. Čím je to, ţe ţiaci priam nenávidia niektoré predmety a povedzme si, aj niektorých učiteľov? Zvyčajne nenávidia tie predmety, v ktorých nie sú úspešní. Cez tieto predmety nemajú radi ani učiteľov. Niekde je chyba, ale zaručene viem, ţe nie je iba v ţiakovi. Učiteľ je majster a on má vedieť, akú mieru záťaţe zvládnu jeho ţiaci. Takţe je len na nás učiteľoch, aby sme sa zaoberali aj touto otázkou a vyvodili z toho aj dôsledky. Vo svojej praxi som sa skôr zaujímala o ţiakov, ktorí boli slabí, ale nezanedbávala som aj výborných. Tým stačilo len pripravovať problémové úlohy navyše. Potom sa mali čím zaoberať a dali pokoj. Dôleţité bolo pomôcť slabším. S tými som sa snaţila pracovať individuálne, lebo sami si neporadili. Osvedčilo so mi aj to, ţe som slabých ţiakov dala do skupín s najlepšími. Tam sa im venovali ţiaci, ktorí im vedeli poradiť a vysvetliť, čomu nerozumejú. Keď to nestačilo, pouţila som všetky moţné pomôcky, aby som ukázala postup pri riešeniach. Niekedy stačili na to rôzne predmety, alebo sme problém nakreslili a rozmýšľali sme nad postupom, ako to vyriešiť. Tým, ţe pochválim slabého ţiaka, dvíham jeho sebavedomie. Keď sa to stane opakovane, ţiak si začne viac veriť a dokáţe urobiť viac, ako doteraz. Počas učenia sa ţiakov vyuţívam sebahodnotenie, aby sa ţiaci obzreli za svojou prácou, uvedomovali si ju, či zhodnotili ju. Sebahodnotenie učí kritickému mysleniu. Dá sa vyuţívať na konci hodiny, na konci týţdennej práce, na konci tematického celku, na konci kalendárneho mesiaca, na štvrťroku, na polroku, na konci školského roka. Trvám na tom, aby sa ţiaci zbavili zaujatost, alebo naopak podlizovali sa niekomu. Preto je potrebné vedieť pochváliť seba, alebo spoluţiaka, ale treba vedieť povedať aj kritické slová. Učím ţiakov postupne veriť vo svoje sily a schopnosti. Tým, ţe nechám na ţiakov vybrať si, učím ich aj preberaniu zodpovednosti za svoje učenie. Ak má byť sebahodnotenie a hodnotenie spravodlivé, musí byť nestranné. Aj tomuto treba ţiakov naučiť. Musia to však ovládať aj učitelia. Odkiaľ sa vzala veta: „ Učiteľka na mne sedí!― Ja svojich ţiakov učím tomu, ţe sa treba vedieť pochváliť. Pamätať však treba, ţe nezdravá samochvála smrdí... Oplatí sa vyuţívať aj hodnotenie ţiakov navzájom. Ja vyuţívam hodnotenie vo dvojiciach, hodnotenie práce v skupine, hodnotenie jednotlivcov v triede. Nezaškodí vyuţiť u ţiakov aj hodnotenie učiteľov. Aj toto hodnotenie nám napovie, ako a čo si ţiaci na učiteľoch váţia, čo u neho oceňujú a naopak, čo im na ňom vadí. Nie je tu
na mieste ţiadna uráţlivosť zo strany učiteľov. Tak by sme sa nedopracovali k efektivite v učení sa našich ţiakov.
Obrázok č. 5 Hodnotenie učiteľa po skončení hodiny 2.2 Učiteľovo kladenie otázok V procese učenia sa ţiakov sú veľmi dôleţité učiteľove otázky, ktoré kladie ţiakom. Mali by byť otvorené, nad ktorými je potrebné pouvaţovať. Pamäťové otázky sú tieţ potrebné, ale tieto nenútia ţiakov rozmýšľať, špekulovať, ako sa dostať k správnej odpovedi. Podľa otázok učiteľa sa formujú postupne aj ţiaci. Pri otvorených otázkach má moţnosť povedať ţiak svoj názor, čo je výborné. Zároveň môţe ţiak pokračovať a argumentovať, prečo zvolil práve túto odpoveď. Ţiak musí cítiť, ţe jeho vlastné myslenie je v učení sa to najdôleţitejšie. Za svoj názor by nemal byť ţiak uráţaný, alebo vystavený posmievaniu. Ak ten názor nie je správny, treba si vypočuť aj mnoţstvo iných názorov v triede. Je isté, ţe sa názory ţiakov po čase aj vyformujú. Kde inde sa to majú učiť, keď nie v škole. Tu sú tolerované aj omyly, či nesprávne postupy. To je potom parketa pre učiteľa, aby doviedol ţiakov k tým správnym názorom, poznatkom a kompetenciám. Učiteľ by mal poznať Bloomovu taxonómiu a pouţívať rôzne otázky, aby sa správne formovalo myslenie ţiakov. Učiteľ by mal mať na zreteli, ţe iba 10% si ţiak zapamätá ,keď číta, 20 % si zapamätá, keď počúva, 30% z toho,čo vidí na obraze, 50% si zapamätá, keď pri učení sa pouţíva zrak aj sluch súčasne, 70% z toho,čo vidí, počuje aj robí, 90 % si ţiak zapamätá, keď k informáciám dospel sám a dokáţe učivo sprostredkovať svojim spoluţiakom.(Turek,s.207) Keď bude mať učiteľ na mysli túto pyramídu učenia sa ţiakov a pouţívať pritom otázky, ktoré budú podnecovať jeho vlastné myslenie, bude mať úspech v učení sa svojich ţiakov. Učitelia vedia, ţe poznatky ţiakov nie sú fixné, práve naopak formujú sa, nabaľujú sa, vylepšujú sa. Mali by to počas učenia sa vedieť a cítiť aj ţiaci. Potom bude v triedach našich škôl tá správna pracovná atmosféra. Nie je to ľahké, ale nie nesplniteľné. Len treba nad tým uvaţovať a popracovať. Ţiaci učiteľa nesmierne pozorujú, vedia ho napodobniť, niekedy je z toho riadna zábava... Práve tu sa ţiaci učia rozlišovať, čo povaţuje ich učiteľ za najdôleţitejšie, čo bude aj od nich v budúcnosti očakávať a aké typy informácií bude aj hodnotiť. Platí to aj naopak, pomocou otázok povie ţiakom aj o tom ,aký druh myslenia zostane nepovšimnutý. Môţeme preto povedať, ţe učiteľove otázky súvisia aj s hodnotením ţiakov. Výskumy na Slovensku naznačujú výraznú tendenciu kladenia pamäťových otázok. Niektoré uvádzajú, ţe aţ okolo 95% otázok je reproduktívnych (Zelina, 1994; Zelina& Zelinová, 1990; Gavora,1990; a Mareš & Křivohlavý, 1989). Bez ohľadu na to, o aký predmet ide, otázky, s ktorými sa ţiaci stretávajú najčastejšie, poţadujú len jednoslovné odpovede alebo odpoveď jednoduchou krátkou vetou. Napríklad učiteľ ţiada od ţiaka, aby povedal názov štvornohého zvieraťa alebo názov dediny z príbehu, ktorý ţiaci spolu čítajú. Teda povedať ako veľa, akej farby, ako ďaleko, či kedy. Ak sa pamäťové otázky vyskytujú v takom veľkom počte, niet sa
čomu diviť, ţe ţiaci tieto otázky povaţujú za najdôleţitejšie, t.j. dôleţitejšie ako všetky ostatné úrovne vedomosti, a venujú najväčšiu pozornosť práve im. Tým, ţe sa venuje najväčšia pozornosť pamäťovým otázkam, potom môţeme ţiakov sotva zmeniť. Ak si najviac ceníme faktografické znalosti, je moţné, ţe v niekoľkých aspektoch našich ţiakov ukracujeme. Po prvé, ako sme uţ uvádzali, sme svedkami prudkého vzrastu dostupných informácií. Preto názor, ţe ţiaci môţu prostredníctvom zvládnutia mnoţstva faktografických poznatkov zároveň zvládnuť istý predmet či disciplínu, je prinajmenej chybný. Po druhé, poznanie faktov samo osebe je bezcenné, pretoţe bez zvládnutia schopnosti syntetizovať, integrovať a pretransformovať informácie sú tieto nepouţiteľné. Po tretie, odpoveď na pamäťovú otázku vyţaduje minimálne pouţívanie jazyka a zaobíde sa bez zmysluplného dialógu. Pri odpovedi na takúto otázku je potrebná len povrchná znalosť obsahu. Slová a vety sú vlastne poţičané z textu. Veľa ţiakov si rozvinulo schopnosť vyvolať si faktografické informácie bez toho, aby pochopili základné myšlienky, z ktorých tieto fakty vychádzajú. Sú schopní zapamätať si fakty bez toho, aby v dôsledku tohto procesu učenia nastala u ţiaka k nejakej zmene. Ak povaţujeme učenie za stálu zmenu v prejavoch ţiaka, učenie sa naspamäť prispieva ku skutočnému učeniu iba minimálne. Ak majú ţiaci uvaţovať o novom poznatku a integrovať ho so svojimi vedomosťami a názormi, musia sa zapájať do zmysluplnej diskusie, dať svoje myšlienky do svojich vlastných, pričom si rozširujú svoju slovnú zásobu. Len prostredníctvom takéhoto privlastnenia nových vedomostí a novej slovnej zásoby sa nové skúsenosti stávajú skutočným trvalým učením. Kladenie pamäťových otázok zbavuje ţiakov príleţitosti diskutovať (Gavora, 1990). Neberme im túto moţnosť a meňme seba aj svojich ţiakov, ako aj vyučovanie v školách touto cestou. Často sa stretávam s názorom učiteľov, keď ich pobádam, aby sa so ţiakmi viac rozprávali, alebo nechali ich polemizovať vo dvojiciach, či skupinách. Oni argumentujú pre mňa nepochopiteľne:― A kedy mám postíhať to kvantum učiva, ktoré je v jednotlivých predmetoch a ročníkoch...!― Alebo: „ Ja nemám čas hrať sa so ţiakmi, musím učiť!― Ja si však myslím, ţe práve toho potrebujú naši ţiaci, aby sme sa s nimi občas aj zahrali, alebo aspoň učili hrou, veď to hlásal ešte Komenský.
Obrázok č. 6 Vesmír – spoločná práca
Obrázok č.7 Samostaná práca
2.3 Rôzne formy práce v škole Samostatná práca Niektorým ţiakom vyhovuje viac samostatná práca. Je to hlavne u veľmi ambicióznych ţiakov, pre ktorých sú slabší ţiaci iba záťaţou. Samostatná práca ţiakov najlepšie ukáţe, čo ţiak ovláda a k čomu je naopak potrebné sa vrátiť. Táto forma práce ţiakov sa asi najviac pouţíva. Myslím si, ţe mala by sa vyuţívať najviac vtedy, keď sa uţ ţiaci s učebnou látkou niekoľko hodín zaoberali. Pouţíva sa však aj hneď po výklade, keď chce učiteľ vedieť, koľkí
ţiaci pochopia učivo na prvýkrát. V samostatnej práci zvyknem pouţívať voľné písanie a pobádam ţiakov, nech úprimne napíšu, čomu nerozumejú a čo im robí v učení sa problémy. Po vyhodnotení voľného písania vyuţívam dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní hneď spomínané problémy vysvetliť pri tabuli, ak je to moţné. Je veľmi veľa podôb samostatnej práce a je len na učiteľovi, pre ktoré sa rozhodne. Príklad: Napíš, ktoré učivo z matematiky ovládaš výborne a mohol by si ho vysvetliť iným. Napíš, ktorému učivu z matematiky nerozumieš a potrebuješ si ho dať vysvetliť.
Obrázok č. 8 Prezentácia skupinovej práce
Obrázok č. 9 Prezentácia spoločnej práce
Práca vo dvojiciach Túto prácu majú radi ţiaci, ktorí sú asi na podobnej úrovni. Učím ich, aby si podelili úlohy, alebo, aby sa pri nich striedali Naopak, niektorým ţiakom nesedí práca vo dvojici, keď sú rozdielni, čo sa týka úrovne myslenia, učenia sa a poznávania. Takýmto ţiakom vysvetlím, ţe je niekedy dobre poradiť spoluţiakovi, lebo pri tom ho môţe napadnúť aj niečo úplne nové. Takýchto ţiakov je však málo. Obyčajne po vysvetlení a pomoci iným ţiakom sa potom chytrejší ţiaci vyznajú z toho, ţe majú dobrý pocit, keď pomohli spoluţiakovi. Slabší ţiaci viac privítajú, keď im postup práce pribliţuje spoluţiak ako učiteľ. Aj takémuto spôsobu učenia sa je potrebné ţiakov naučiť. Práca vo dvojiciach urýchľuje učenie sa a myslenie ţiakov. Navzájom sa môţu upozorňovať na chyby a odstraňovať ich. Po samostatnom úkone je dobre zaradiť prácu vo dvojiciach. Na rad prichádza učenie sa navzájom. Je efektívne, ţiaci nepociťujú stres a podávajú lepší výkon. Dvojice je dobre striedať, aby sa ţiaci naučili spolupracovať so všetkými bez výnimky. Po ukončení a splnení úlohy si môţu ţiaci navzájom poďakovať za pomoc a oceniť tak kvality svojho spoluţiaka, alebo ho pokritizovať, ţe sa málo snaţil a v čom konkrétne. Príklad: Vypíšte z abecedy dlhé a krátke samohlásky, dvojhlásky, tvrdé a mäkké spoluhlásky. Rozdeľte si prácu tak, aby kaţdý z vás niečo písal a druhý ho kontroloval a naopak.
Obrázok č.10 Práca vo dvojici
Obrázok č. 11 Hodina prírodovedy
Obrázok č.12 Hodnotenie vo dvojici Práca v skupinách Skupinová práca pomáha zvládať učivo efektívnejšie. Skupiny treba však vytvárať vţdy iné, aby sa ţiaci naučili medzi sebou spolupracovať. V skupine je potrebné rozdeliť si funkcie, aby kaţdý vedel čo bude robiť. Ja pouţívam tieto: veliteľ, pisateľ, čitateľ, časomerač, aktívny pomocník. Kaţdú funkciu si spolu so ţiakmi vysvetlíme. Nechám ţiakov, aby ju charakterizovali pred celou triedou. Počet ţiakov v skupine je optimálny 4_ 5. Viac nie, lebo si budú prekáţať. Aj práci v skupinách je potrebné ţiakov učiť. Je potrebné im vysvetliť, ţe je na mieste prijať názor iných, nie iba presadzovať svoje myslenie a vnucovať ho iným. Platí porekadlo:― Viac hláv, viac rozumu.― V skupine sa neubránime tomu, aby sa nepresadzovali tzv. dravci, ktorí sú schopní urobiť všetko samostatne. Učíme ich dať moţnosť a priestor iným v skupine podľa funkcií. Aj skupina často mením, tvoria si ich ţiaci samostatne, alebo podľa náhodného kľúča, či zámerne aby sa striedali. Príklad: Vytvorte príspevok do školského časopisu o triedení odpadu na našej škole.(veliteľ rozdelí funkcie, pisateľ zapisuje, ostatní pomáhajú nápadmi a formuláciou viet, časomerač stráţi čas a čitateľ prečíta výsledný produkt). Po skončení si môţu v skupine prediskutovať jednotlivci, ako sa im podarilo plniť funkcie v skupine, opäť je tu miesto na pochvaly, alebo kritiku medzi sebou. Ak chcú, môţu svojich najlepších spoluţiakov pochváliť aj pred celou triedou. Skupinová práca môţe byť zadelená s rovnakými úlohami pre všetkých, potom je dobre zdôrazniť, koľko akých ciest, nápadov, názorov je na určitý problém. Môţeme však zadať aj rôznu skupinovú prácu pre skupiny. Obyčajne to robím po ukončené tematického celku, keď je potrebné venovať sa téme z viacerých hľadísk. Skupiny sa navzájom počúvajú, čia sa pri tom a dávajú si otázky, ak niečomu nerozumeli.
Obrázok č. 13 Práca v skupine
Obrázok č. 14 Hodnotenie v skupine
Tímová práca Ak dosahujú ţiaci dobré výsledky v skupinovej práci, tak je dobre zadávať aj prácu v tímoch. Poviete si, ţe veď je to to isté. Ale nie. Medzi skupinou a tímom je rozdiel. Tímová práca stojí nad skupinovou, lebo v nej ide ţiakom spoločne o výsledný produkt bez toho, aby si presadzovali iba svoje názory draví jednotlivci. V tímovej práci sa všetci snaţia a v záujme čo najlepšieho výsledku dokáţu potlačiť vlastné ambície. Tak ako skupinovej práci, tak aj tímovej je potrebné ţiakov učiť. Mne sa osvedčil optimálny počet v tíme 3. Tieţ je dobre podeliť si prácu a pracovať spoločne nad daným problémom. Ţiaci radi pracujú nad určitým problémom v tíme. Na 1. Stupni je to výborné, ţe si učivo môţeme preberať v blokoch a pomocou skupinovej, či tímovej práce tak vypracovávať rôzne triedne projekty. Tímová práca učí ţiakov spolupráci, tolerancii a znášanlivosti. Príklad: Nakreslite svojho kamaráta v ţivotnej veľkosti a popíšte jeho kladné vlastnosti.
Obrázok č. 15 Práca v tíme
Obrázok č. 16 Slovné hodnotenie tímovej práce
Obrázok č. 17 Sebahodnotenie práce v tíme
Hranie rolí V skupinovom vyučovaní preberáme aj hranie rolí. Najskôr to učím ţiakov na rozprávkach. Neskôr prejdem na situácie zo ţivota v škole, rodine, ...Hranie rolí sa snaţím robiť tak, aby sa u ţiakov roly obmieňali. Ţiaci si tak môţu vyskúšať rôzne ţivotné situácie a reakcie na ne. Po skončení je dobre zaoberať sa aj tou stránkou, či rola ţiakovi sedela, alebo sa v nej necítil dobre a prečo. Tu ich učím argumentácii a správnemu vyjadrovaniu sa. Tak v škole, ako aj v ţivote riešime dennodenne veľa rôznych problémov. Tu nastupuje kritické a konštruktívne myslenie a riešenie problémov ţiakmi. Na hranie rolí vyberám kladné aj záporné postavy, aby ţiaci vedeli, ţe tak je to aj v ţivote. Učím na 1. stupni ZŠ a tak som spokojná, keď z našej školy odchádzajú ţiaci, ktorí sa neboja povedať svoj názor, nehanbia sa prejaviť svoje city a pocity, vedia si navzájom pomáhať a váţia si jeden druhého. Príklad: Zahrajte večer v rodine, kde kaţdý niečo robí a vládne tam pokojná atmosféra Zahrajte večer v rodine, kde si robia deti naprotiveň, mama má veľa práce a ocko jej nepomáha Na prípravu hrania rolí majú ţiaci určený čas. Po skončení hrania rolí kaţdú rolu rozanalyzujeme a pýtame sa ţiakov, či im rola sedela, alebo by chceli radšej inú hru. Aj tu je na mieste, aby sa ţiaci sami ohodnotili, ohodnotili sa aj navzájom. Učiteľ hodnotí aţ ako posledný, aby jeho hodnotenie ţiaci nekopírovali.
Roly v skupine môţu byt aj nasledovné: -veliteľ - kapitán -pisateľ - aktívny poradca -čitateľ - lenivec -časomerač - zásobovač -aktívny poradca
Obrázok č. 18 Rôzne roly v skupine
- iniciátor - pasívny radca - kontrolór - múdry radca
Obrázok č. 19 Hodnotenie navzájom
Zážitkové učenie Záţitkové učenie spočíva v tom, aby sme ţiakom sprostredkovali záţitok, ktorý si zapamätajú a pritom sa aj učia. Môţe to byť učenie v prírode, alebo v školskej záhrade, učenie na výstave,
v galérii, na exkurzii, na školskom výlete. Takéto učenie je potrebné vopred dobre naplánovať, prípadne aj vyuţiť záţitkové učenie z aktuálnych ponúk na internete, alebo v rôznych organizáciách. Záţitkové učenie dáva priestor aj po jeho ukončení, keď môţu ţiaci výtvarnou formou, literárnou formou, alebo ich kombináciami sformulovať svoje záţitky.
Obrázok č.20 Poznávanie našej rieky
Obrázok č. 21 Mapovanie stromov v školskej záhrade
Príklad: Exkurzia do Juráňovej doliny v Oraviciach. Na začiatku exkurzie si rozdelíme ţiakov do pracovných skupín alebo tímov. Kaţdá skupina dostane úlohy, ktoré bude plniť aţ do skončenia exkurzie. 1.skupina: Zaznamenávajte okolie, trasu, turistické značky a všetko, čo vás cestou zaujme. 2. skupina: Poznačte si, aké ţivočíchy sa vyskytujú v Juráňovej doline. 3. skupina: Zaznamenajte, aké rastliny sa vyskytujú v Juráňovej doline. 4. skupina: Zistite, čo sa dolovalo v blízkosti Juráňovej doliny. 5. skupina: Zistite, čím bola Juráňova dolina výnimočná. 6. skupina: Robte fotodokumentáciu z našej exkurzie Ţiaci si cestou plnia svoje úlohy. Ak je to potrebné, pýtajú sa učiteľa, ak im nieje niečo jasné. Učiteľ dáva pozor, aby sa dodrţali všetky bezpečnostné pravidlá. Po skončení exkurzie si skupiny spracujú svoje úlohy. Nasleduje prezentácia skupín. Ţiaci si môţu svoje výsledky spracovať aj formou spoločnej Power Pointovej prezentácie. Vzáţitkovom učení sa stretáva konfrontácia so ţivotom. Učiteľ je v tomto učení iba poradcom, ustupuje do úzadia a vyniká tu aktivita ţiakov. Po ukončení je opäť namieste sebahodnotenie, hodnotenie navzájom a hodnotenie ţiakov učiteľom. Takéto učenie majú ţiaci radi. Nemusia sa nič učiť naspamäť, môţeme sa ich konkrétne pýtať, čo sa takýmto spôsobom naučili,ale aj to, čo sa naučili od ktorej skupiny. Efektivita v záţitkovom učení a sebahodnotení, či hodnotení veľmi vysoká. Učiteľ hodnotí ako posledný, aby neovplyvňoval ţiakov svojimi výrokmi. .
Obrázok č.22 Vo hvezdárni – Učíme sa pre ţivot 2.4 Vlastnosti triedy Ak chceme, aby sme so svojimi ţiakmi dosahovali výborné výsledky v ich učení, je potrebné, aby bola samotná trieda podnetná na učenie. Je dobre mať v triede po ruke malú kniţnicu, kde budú encyklopédie aj detská literatúra. Ďalej je treba mať po ruke staré pouţité papiere, na ktoré si môţu ţiaci robiť poznámky z druhej strany, veľa obrázkov, detské časopisy, učebné pomôcky pre ţiakov, a kopec maličkostí a drobností, ktoré potrebujeme pre prácu v škole. No najlepšie je mať aj elektronickú tabuľu, či notebook a videoprojektor, alebo aspoň vizualizér. Ja som však celkom dobré výsledky dosiahla aj bez elektronických pomôcok. Keď chceme dať ţiakom základy čítania, písania, hovorenia a počúvania, nepotrebujeme na to zvláštne pomôcky. Najdôleţitejšie je urobiť z rôznorodých pováh ţiakov celok, kde si budú všetci pomáhať a vychádzať so sebou čo najlepšie. Majme na mysli, ţe v triede majú mať ţiaci osobnú zodpovednosť za to, ako sa učia a čo sa dokáţu naučiť. Vytvárajme preto heterogénne skupiny, ktoré budú mať spoločné vedenie k nejakému cieľu, ku ktorému sa máme dopracovať do konca školského roka. Preto hneď v septembri oboznámime ţiakov, čo je potrebné naučiť sa v tom ktorom ročníku. Počas školského roka dbáme na priame učenie sa sociálnym zručnostiam. Úlohou učiteľa je sledovať prácu ţiakov a primerane zasahovať alebo usmerňovať ich učenie sa. Na vypracovanie odpovede, alebo rozmýšľanie je treba dať ţiakom určitý čas. Na dosiahnutie učiteľom stanovených cieľov je dobre vyuţívať situácie v triede, ako aj triednické hodiny. Na to, aby sa nám to podarilo sa obrníme riadnou trpezlivosťou, systémovou prácou a porozumením pre všetky povahy a schopnosti ţiakov. Samozrejme výborne učiteľovi pomáhajú pochvaly ţiakom, ktorými netreba šetriť. Hlavne je výborné všimnúť si aj nepatrný úspech slabších ţiakov a okamţite ich pochváliť. Keď budú ţiaci vedieť, ţe si ceníme ich prácu, bude to pre nich hnací motor v ich učení sa a tá najlepšia motivácia, akú len môţeme chcieť.
2.5 Výhody sebahodnotenia a hodnotenia Keď sa ţiaci učia vo dvojiciach, alebo v skupinách, či v tímoch, sú otvorenejší a neboja sa povedať svoj názor pred spoluţiakmi. Keď presadzujeme učenie hrou, tak ho tak aj robme. Ak ţiaci pracujú v tímoch, nemajú obyčajne po čase problém pracovať aj samostatne. Vo dvojiciach, skupinách a tímoch získajú lepšiu dôveru vo svoje vlastné sily a dvíha sa im sebavedomie. V záver učenia sa ţiakov potom praktizujme spätnú väzbu, zaujímajme sa o sebahodnotenie, alebo hodnotenie ţiakov. Dozvieme sa, ako sa im pracovalo a či sú spokojní so svojim výkono, alebo čo obdivujú na svojich spoluţiakoch. Ţiaci musia vidieť zmysel svojho učenia sa
Ţiaci musia cítiť potrebu sebahodnotenia a hodnotenia - Vzrastajúca aktivita ţiakov sa dostaví, keď budú povzbudzovaní a doceňovaní - Do aktivít sa zapájajú aj slabší ţiaci, ktorí si málo verili - Čerpanie príkladov z reálneho ţivota pribliţuje učenie sa ţiakov - Vyuţívanie ţivotných skúseností ţiakov - Bohatšia diskusia vzniká, keď bude ceniť kaţdý názor - Ţiaci sa učia správne argumentovať a odôvodňovať svoje hodnotenia - Ţiaci vyjadrujú svoj vlastný názor, keď sú v ňom posmelovaní - Vlastná tvorivosť ţiakov umoţňuje lepšie kritické myslenie - Získanie lepšieho sebavedomia odstraňuje stres - Počas sebahodnotenia a hodnotenia sa rešpektuje názor iných - Ţiaci si uvedomujú ľudské hodnoty - Zlepšuje sa slovná zásoba a vyjadrovanie sa ţiakov - Zlepšuje sa počúvanie a sústredenie sa ţiakov na prácu - Ţiaci si uvedomujú mnohorakosť ţivotných situácií - Nastáva podnet k pozitívnym zmenám u ţiakov - Učiteľ stále viac spoznáva svojich ţiakov - Ţiaci sa čoraz lepšie pripravujú na ţivot
3. Moje pozorovania z vyučovania Treba priznať, ţe v počiatočných fázach sebahodnotenia, hodnotenia navzájom a hodnotenia ţiakov a aj ostatných inovatývnych metód ţiaci ešte neprejavujú veľkú fantáziu, kreativitu a aktivitu. Aţ postupom času sa stále viac a viac osmeľujú a zapájajú do učebných aktivít. Pozorovala som na nich stúpajúcu chuť do učenia sa a to ma utvrdzovalo v tom, ţe mám systematicky pracovať na tom, aby sa ţiaci „otvorili― a vydali zo seba svoje myšlienkové pochody a názory. Skrátka, aby mi dôverovali. Na konci školského roka ţiakom nerobilo problém ohodnotiť svoju vlastnú prácu, alebo prácu svojich spoluţiakov. V poznámkach ţiakov sa objavovali aj poznámky, ktoré neboli v učebniciach. Počas školského roka sa začali objavovať plejády nápadov a tvorivosti. Tešila som sa z toho, ţe sa počas roka objavili talenty na rôzne predmety ako napríklad na výtvarnú výchovu, telesnú výchovu, hudobnú výchovu, literatúru, či matematiku. Tie talenty korešpondovali s dotazníkmi, kde sa ţiaci vyjadrovali, čo ich baví a čo radi robia. Potvrdilo sa, ţe čo ovládajú výborne, to aj obľubujú. Zodpovedne môţem prehlásiť, ţe ţiaci pod vplyvom sebahodnotenia a vzájomného hodnotenia akoby „oţili―. Postupne nadobudli sebavedomie, zdravú ctiţiadosť a nemali obavu vyjadriť svoj vlastný názor.Vedeli totiţ, ţe za svoj vlastný postoj ich spoluţiaci aj učiteľ pochvália. Dobré výsledky v učení sa ţiakov neprídu sami. Učiteľ sa musí systematicky pripravovať na vyučovanie a mať v hlave jasno, čo chce ţiakov naučiť. Nestačí len učiť, je treba aj naučiť sa ţiakov učiť.
4.Typy pracovných listov pre učiteľov a žiakov SEBAPOZNANIE: MOJE SILNÉ A SLABÉ STRÁNKY MOJE RADOSTI MOJE STAROSTI MOJA VIZITKA – MENOVKA AKROSTYCH ZA ČO BY SOM SI UDELILA MEDAILU
SEBAHODNOTENIE: MOJE VÝKONY V ŠKOLE MOJA TÝŢDENNÁ PRÁCA V ŠKOLE MOJE CIELE V UČENÍ SA NA ŠKOLSKÝ ROK
HODNOTENIE NAVZÁJOM: ČO OBDIVUJEM U SVOJHO SPOLUŢIAKA ČO CHCEM ZMENIŤ U SVOJHO SPOLUŢIAKA AKO PRACOVAL MOJ PARTNER VO DVOJICI AKO PRACOVALI MOJI SPOLUŢIACI V SKUPINE
Záver Pokrok v ľudskej civilizácii ide obrovskými krokmi. Práve preto je nanajvýš dôleţité, aby sme pripravovali ţiakov pre ich správne zaradenie sa do spoločnosti. Nie je to jednoduché. Hlavne teraz, keď vidíme, ako sa menia učebné osnovy, spôsoby učenia sa a všetko, čo súvisí s prácou v školách. Učitelia majú ťaţké srdce hlavne na to, ţe v našom školstve sa všetko „šije horúcou ihlou―. Samozrejme, kritizujú hlavne nedostatok učebníc a pracovných listov. To sa samozrejme odrazí aj v našej práci so ţiakmi. Určite právom sa niektorí hnevajú, ţe im táto situácia nedovoľuje v pokoji pracovať. Ja som počas svojej práce zaţila rôzne zmeny a postoje mojich nadriadených a inšpektorov. Po čase som si sama utvorila svoj názor na moje učenie a učenia sa svojich ţiakov. Riadila som sa reakciami svojich ţiakov. Najdôleţitejšie je robiť svoju prácu s láskou, mať ţiakov ozaj rád so všetkými ich kladnými aj zápornými vlastnosťami. Ak chce učiteľ dosiahnuť dobré výsledky so svojimi ţiakmi, určite mu v tom nepomôţe bedákanie a rozčuľovanie sa nad súčasnou situáciou v školstve. Pomôţe nám iba to, keď budeme systematicky pracovať a myslieť na to, ţe ţiaci sa učia nielen učivo, alepredovšetkým sa učia učiť sa. Kaţdý si má právo vybrať svoj spôsob učenia sa, aký mu vyhovuje. Učiteľ to má rešpektovať. Hlavné pre nás učiteľov je rašpektovať v procese učenia sa našich ţiakov mnoţstvo pováh a schopností ţiakov. Pomôţe nám v tom dôsledná diferenciácia. Mojim zámerom nebolo dávať svojim kolegom rozumy. Verím, ţe je veľa mojich kolegov, ktorí odvedú v škole veľmi kvalitnú prácu. Stretávam sa s nimi denne. Svojou prácou som chcela poukázať na to, ţe ţiakov musíme naučiť učiť sa a myslieť kriticky. Potrebujeme ich pritom aj učiť sebahodnoteniu, hodnoteniu sa navzájom. To znamená, ţe ţiaci majú ovládať samostatne hodnotiť informácie a schopnosti a potom ich správne vyuţívať v beţnom ţivote. Ţiaci majú priraďovať nové informácie do vzťahu s tými, ktoré uţ získali predtým a ktorým uţ rozumejú. Ak je osvojenie si kritického myslenia ozaj dôleţité, malo by sa pouţívať v škole systematicky. Kritické myslenie je úzko spojené so sebahodnotením a hodnotením. Najskôr musí vedieť posúdiť ţiak seba a svoju prácu, aţ potom sa púšťa do hodnotenia svojich spoluţiakov. Uvedomujem si, ţe neexistuje ţiadny univerzálny recept, ako správne učiť, ktorý by platil na všetkých rovnakou mierou. Existuje však rad podmienok, ktoré má splniť učiteľ aj ţiak, aby sa kritické myslenie rozvíjalo.Sebahodnotenie a hodnotenie ţiakov patrí ku kritickému mysleniu ako voda na mlyn. Ak moja práca pomôţe ukázať niektoré postupy v učiteľskej praxi napríklad budúcim učiteľom alebo začínajúcim učiteľom, nepísala som ju moţno nadarmo.
Zoznam bibliografických zdrojov 1. Blaško,M.Pán Galileo, rozhľady,1994,č.2,s.8-10
točí
sa
to!...alebo
o hodnotení
ţiakov,pedagogické
2. Heldová,D.-Kašiarová,N.-Tomengová,A.2011.Metodicko pedagogické centrum,Bratislava 2011 ISBN 978-80—8052-372-5 3. Kolář,Z.-Šikulová,R.2005.Hodnocení ţákú,Grada Publisching,Praha 2005 ISBN 80-2470885-X 4. Stračár,E.1977.Systém a metódy riadenia učebného procesu,Bratislava,SPN 1977 5. Turek,I.1997. Zvyšovanie efektívnosti Bratislava1997,ISBN 80-88796-49-0
vyučovania.Metodické
centrum,
6. Výchova k ľudským právam pre učiteľov, PHARE Democrasy Program 7. Zdruţenie Orava pre demokraciu, študijný materiál 8. Zelina,M.Stratégia a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa, Bratislava, IRIS 1994 9. Zelinová,M.-Zelina,M. 1994.Model tvorivo-humanistického vyučovania, Bratislava, ŠPÚ 1994
Zoznam príloh Príloha 1 Moje výkony v škole Príloha 2 Moja týţdenná práca v škole Príloha 3 Moje ciele v učení pre tento školský rok Príloha 4 Dotazník pre ţiakov Príloha 5 Moja úspešná zmena Príloha 6 Moje sebahodnotenie 1 Príloha 7 Moje sebahodnotenie 2 Príloha 8 Akrostych na krstné meno Príloha 9 Moje dobré a zlé vlastnosti
