H O B L Í K Pohľad zo stredu obce

Višňovská dolina – Turistické chodníky 1 - Hoblík

HOBLÍK

Pohľad zo stredu obce December 2005

spracoval: Vladimír Loncko


Úvod Publikácia, ktorej prvý diel držíte v rukách, má priblížiť zaujímavé lokality Višňovskej doliny. Vrch Hoblík ponúka vychádzky od 60minútovky nahor a dolu po celodenný výlet s relaxovaním. Pozorovanie jeho prírodných krás prináša harmóniu a obnovuje duševné sily. Ak sa rozhodnete overiť si prečítané so skutočnosťou, isto sa ešte vrátite.

Višňovská dolina Obec Višňové, istý čas súčasť mesta Žilina, sa nachádza 8 km južne od stredu mesta. Dolina s prívlastkom odvodeným od názvu obce a jej územie s rozlohou asi 7 km2 sa zhoduje s povodím potoka Rosinka, ktorý pramení viacerými vyvieračkami tesne pod vrcholom Minčola (1 363,86 m.n.m) vo výške približne 1 000 m.n.m. Turistická mapa Malá Fatra, vydaná v júni 1977 Slovenskou kartografiou, n.p. Bratislava, uvádza: „Za obcou sa začína krasová Višňovská dolina s vyvieračkou. Jej štruktúra je podobná útvarom v Demänovskej doline.“ Kým Rosinka opustí dolinu na hornom konci obce, pridajú sa k nej viaceré jarky a potôčiky. Všetky vytvárajú charakteristický reliéf tejto lesnatej doliny. Rozvodie na hranici s Turskou dolinou je takmer totožné s modrou turistickou značkou, začínajúcou od stredu obce Višňové a končiacou na vrchole Minčola. Rozvodie na hranici so Stráňavskou dolinou ide hrebeňom od Minčola po Hoblík. Dolina sa končí za horným koncom obce.

December 2005



Hoblík (933,55 m.n.m.) Prístupové cesty Z množstva možných vychádzkových trás po Višňovskej doline sa ponúka aj výstup na tento kopec. Väčšina ciest sa začína na konci dediny pri vodojeme. Tu vo výške 530 m nad morom je malé parkovisko pre asi tridsať aut. Pohľad naľavo čelom k doline naznačuje, že turistu čaká strmé stúpanie. Najkratšia trasa meria 1 km. Vedie po chodníku so začiatkom priamo pri parkovisku, hneď vedľa otvoru do jaskyne, a pokračuje tesne popri vrchu skál.

Popisované trasy

December 2005



Chodník nie je príliš výrazný, obzvlášť pod lístím alebo pod snehom. Navyše sa čochvíľa rozvetvuje doľava i doprava. Každý si nájde ten svoj, ktorý ho nakoniec predsa len privedie na vrch. Od miesta nad stenou bývalého lomu možno trasu voliť po trávnatých terasách medzi blokmi skál. Kto sa chce vyhnúť lezeniu po skalách, musí občas počítať s návratom na začiatok terasy. Táto trasa ponúka najkrajšie pohľady do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Zaujímavý je i samotný terén s krásnou kvetenou alpínskeho typu. Trávu strieda skala i zákrskové porasty, smreky, borovice, listnaté dreviny aj rôzne kríčky. Ďalej od skál rastie zmiešaný les s vysokým vzrastom. Trasy po suťovisku nad cestou do doliny a následné traverzovanie po terasách a rímsach alebo priamo skalné lezenie k vrcholu sú ponukou pre zdatnejších, so skúsenosťami z takéhoto terénu. Každý musí voliť trasu podľa vlastných schopností i skúseností. Ďalší nástup vedie po lesnej ceste do doliny, kde asi po 400 m od parkoviska, tesne za ostrým ohybom cesty vľavo, začína stúpať nenápadný chodník. Mierny výstup pomedzi vysoké borovice vedie až na lesnú cestu. Po približne 200 m strmého stúpania pokračuje z južného sedla Hoblíka s miestnym názvom „Krivač“ lesná cesta, vedúca doprava po hrebeni, smerom pod Minčol, a tiež mierne doľava, dole na Stráňavskú stranu. Chodník na Hoblík odbočí ostro doľava. I tu sa cestičky rozvetvujú a ponúkajú viac možností, no každá je dosť strmá. Tesne pod vrcholom sa ukazujú skaly a na záver úzky chodník po hrebienku. Prakticky iba tu sa otvorí výhľad s výsečou na vrch Polom, Stráňavskú dolinu, celú Višňovskú dolinu, vrcholky kopcov Turskej doliny a takmer celú Rajeckú dolinu. Táto trasa je najviac používaná. December 2005



Dá sa zvoliť i množstvo trás zo Stráňavskej doliny, prípadne rôzne varianty troch uvedených. Každý ide do lesa s vlastnou predstavou. Prírodná telocvičňa má svoje čaro. Často prekvapí - milo aj nemilo. Bez ohľadu na to, či ju máme radi, alebo nie. Čaro i problém Hoblíka spočíva vo veľkej premenlivosti. Každá trasa ponúka množstvo tvári podľa ročného obdobia i počasia. Vo vrcholovom zápisníku sa dokonca vyskytol i zápis z nočného výstupu v zime. Prečo Hoblík? Asi pre bezkonkurenčnú dostupnosť z mesta Žilina i blízkeho okolia. Pre fyzickú náročnosť výstupu. Pre pomerne veľké prevýšenie na krátkom úseku. Pre zážitok kontaktu s krásnou prírodou. Hoblík je kopcom, ktorý priťahuje ľudí vnímavých a citlivých. Je akýmsi prirodzene chráneným územím. Z hľadiska ťažby a pestovania dreva prakticky celý kopec tvoria ochranné porasty a neplodné plochy, ktoré plnia funkciu ochrany pôdy na skalnatom teréne. Fauna tejto krajiny sa bežne vyskytuje na celom území Malej Fatry: i tu bol pozorovaný pohyb rysa, medveďa, jazveca a pod. Z vtáčej ríše tu hniezdi okrem drobných spevavcov i výr skalný, sokol myšiar, krkavec. Takže jedna rada navyše: ak chceme niektoré z týchto zvierat stretnúť na Hoblíku, musíme sa správať pokojne, akoby sme boli súčasťou prírody.

Iný pohľad na Hoblík Pred sedemdesiatimi rokmi sa pohľad na Višňovskú dolinu od posledného domu dediny líšil od toho dnešného. Zásah človeka naznačovali iba koľaje furmanských vozov popri potoku a napravo i naľavo popod horu, odkiaľ sa vozilo drevo na kúrenie, stavbu domov a hospodárskych budov. Rovnako i kamene zo suťovísk či okolia potoka. December 2005



V polovici 18. storočia sa z potoka odvážal do Kremnice piesok, lebo obsahoval zlato. Keď sa zistilo, že podiel zlata je malý a doprava nákladná, vozenie ustalo. Okolo roku 1940 sa na pravej strane vstupu do doliny, hneď nad potokom začal dolovať kameň. Bolo to pár metrov nad potokom, tesne vedľa výdatnej vyvieračky, ktorú už dnes nevidno. Je zamurovaná, oplotená a slúži ako zdroj pitnej vody pre obec.

Pohoda na vrchole Zo zápisníc valného zhromaždenia obce z roku 1947 (18. mája, 9. novembra, 9. decembra) sa možno dozvedieť, že v tomto roku sa intenzívnejšie začala budovať miestna cesta od kostola po horný koniec dediny s mostami a škarpami. Preto sa otvoril lom.

December 2005



Valné zhromaždenie z 12. marca 1948 ustanovilo 1. apríl 1948 za deň, keď začne premávať autobus až po tzv. Garáž, čo je teraz predposledná zástavka autobusu. Torzo prvého višňovského lomu ešte vidno. Vedenie obce povolilo 23. mája 1958 ťažbu Gutenštajnského vápenca na Hoblíku firme Cesty, n.p., závod Žilina, ktorá vybudovala lom a doviezla na úpätie Hoblíka potrebnú technológiu. Ťažilo sa pomocou výbušniny až do roku 1968. Vtedy 28. mája šesťčlenná komisia rozhodla lom uzatvoriť. Z trojstranového dokumentu je zaujímavý nasledovný odsek: „ Na základe výsledku dnešného jednania komisia doporučuje schváliť predložený plán likvidácie lomu Višňové Cestám n.p. B.Bystrica, závod Žilina, len za podmienky, že o jeho ďalšie využitie nebude mať žiadna organizácia záujem a ďalej za týchto podmienok: ...“ Nasledujú pokyny, ako zaistiť priestor lomu, aby tam nedošlo k úrazu, čo v podstate znamenalo dočasne ho uzavrieť. Potom ešte krátku dobu dolovala obec pre svoju potrebu na severnom úpätí Hoblíka dolomitické štrky, než sa tieto aktivity presunuli „Pod skalu“, kde sa doteraz nachádza obaľovačka Doprastavu. Od ukončenia ťažby na Hoblíku prešlo 38 rokov, jazva po lome je teda celkom čerstvá. Bude ešte dlho. O pár rokov sa kúsok od Hoblíka smerom na juhozápad do masívu Malej Fatry schová nová diaľnica D1 Bratislava – Košice, aby sa po 7,2 km opäť vynorila pri Dubnej skale na Turci a pokračovala do Košíc. Je to nezvratný vývoj. To platí aj o vedení vysokého napätia, ktorého dva stožiare „strážia“ vstup do Višňovskej doliny. Zabrániť podobným zbytočným, necitlivým jazvám, akou je lom, je úlohou súčasnosti i budúcnosti. Tí, ktorí niekedy zjari vystupujú na vrchol Hoblíka, vedia, že sa to oplatí. Stačí dobre sa pozerať a počúvať. Dávať pozor pod nohy. Aby sme sa nezranili a nezašľapli napríklad poniklec veľký. Trhať prvosienku jarnú netreba. Kým ju donesieme domov, zvädne. Každý rok na Silvestra presne na obed o dvanástej sa schádza viacero obdivovateľov prírody, obzvlášť Hoblíka, na jeho vrchole. Vytvára sa tradícia, ktorá utužuje priateľstvo s Hoblíkom.

December 2005


H O B L Í K Pohľad zo stredu obce

Recommend Documents