EKOLOGICKÉ VINOHRADNÍCTVO V PRAXI

EKOLOGICKÉ VINOHRADNÍCTVO V PRAXI

Západomaďarská univerzita Fakulta Poľnohospodárstva a Potravinárstva Poradenský a Doškolovací Inštitút

Vyhotovené v rámci projektu „ISTERVIN – Ochrana prírody zavedením ekologickej technológie vo vinohradníctve v podunajských oblastiach “

ZÁPADOMAĎARSKÁ UNIVERZITA FAKULTA POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA PORADENSKÝ A DOŠKOĽOVACÍ INŠTITÚT

EKOLOGICKÉ VINOHRADNÍCTVO V PRAXI

Vydal: Západomaďarská Univerzita Fakulta poľnohospodárstva a potravinárstva Poradenský a doškoľovací inštitút

ISBN 978-963-359-040-9 Editoval: Dr. Vér András Takács Krisztina Autori: Dr. Benedek Pál Kovács Attiláné László Gyula Dr. Mikulás József Dr. Németh Krisztina Dr. Szőke Lajos Dr. Varga Jenő Zostavenie publikácie, obalový design: Takács Krisztina Zodpovedný vydavateľ: Prof. Dr. Schmidt Rezső, dekan

Mosonmagyaróvár 2014

Vyhotovené v rámci projektu (HUSK/1101/2.2.1/0294) „ISTERVIN  Ochrana prírody zavedením ekologickej technológie ochrany vo vinohradníctve v podunajských oblastiach”. Projekt sa realizoval podporou Európskej únie a spolufinancovaním Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

PROGRAM ISTERVIN – Dr. Szőke Lajos

PROGRAM ISTERVIN

„Ochrana prírody zavedením ekologickej technológie pestovania vo vinohradníctve v podunajských oblastiach”

Západo-maďarská Univerzita Fakulta poľnohospodárstva a potravinárstva v rámci spoločného cezhraničného projektu (HUSK/1101/2.2.1/0294) vyhrala na roky 2012-2014 spoločný výskumný- rozvojový projekt. Vedúci partner je IPROVIN Slovakia (SK) združenie vinohradníkov a vinárov, domáci partner Západomaďarská univerzita Fakulta poľnohospodárstva a potravinárstva, Inštitút poradenstva a školenia, Mosonmagyaróvár. V programe spolupracujú aj externí odborníci. Na Slovensku aj v Maďarsku sa v okolí Dunaja nachádza niekoľko vinárskych oblastí. Niektoré z nich v blízkosti oblastí prírodných rezervácií s vyšším stupňom ochrany. Cieľom projektu je to, aby sme prispôsobili technológiu pestovania hrozna zodpovedajúcu zásadám ochrany prírody, tým zabezpečiť zachovanie biodiverzity, resp. jej napravenie. Ako prvok novej technológie zavedieme nové postupy: lokálne meteorologické meranie automatickými prístrojmi, používanie prognózneho programu ochrany rastlín, aplikácia nových biologických prípravkov, zavádzanie novej technológie hnojenia na základe analýzy pôdy a listov, zazelenením medziradov bohatou zmesou bylín, zavedenie biologickej metódy ochrany proti škodcom, atď. V záujme registrovania vhodných procesov vykonáme monitorovacie prieskumy: sledovanie roztočov, vyhodnocovanie účinnosti medziradového zazelenenia, analýza edafonu, monitoring cikády americkej, sledovanie denných druhov motýľov, ornitologické pozorovania atď. Plánujeme začať aj prieskum nových-ekologických a ekonomických otázok technológie. Domáci partneri sa nachádzajú v troch vinárskych oblastiach (oblasť Pannonhalma, oblasť Ászár-Neszmélyi a Budínska oblasť). Prieskumy sa vykonávajú v 8 hospodárstvach. 7


V rámci rakúsko-maďarského projektu v 6 hospodárstvach (ECOWIN) sme realizovali podobný program v rokoch 2010-2013 vo vinárskych oblastiach Pannonhalma, Sopron a Zala. Tieto skúsenosti sme zapracovali do tejto práce.

CIEL’ PROGRAMU ISTERVIN Testovanie vypracovaných alternatívnych biologických metód v záujme nahradenia chemických látok (herbicídy, insekticídy a fungicídy) a s tým súvisiace výskumy v 6 experimentálnych oblastiach.Počas realizácie programu sme zohľadnili danosti životného prostredia a skúsenosti predošlých výskumnýchrozvojových programov (napr. program ECOWIN). V záujme realizácie cieľa sa majú vykonať nasledujúce čnnosti:  

 



Navrátenie a zachovanie biodiverzity systémom špecifických krycích rastlín v medziradoch. Vyskúšanie trávnych zmesí pozostávajúcich z viacerych druhov tráv ich porovnanie s prihliadnutím na rozdielnosti pôdy, terénu, podnebia a stanovenie rozdielov. Testovanie vhodných koncepcií zodpovedajúce predpisom ochrany prírody vypracovaných na ošetrovanie okrajov ako aj medziradia. Posúdime zloženie flóry výsadby, druhovú bohatosť susediacich oblastí výsadby, úlohu vyskytujúcich sa druhov z hľadiska užitočných živých organizmov (napr. dravý roztoč) z hľadiska alternatívneho stravovania a biotopu. Vypracovanie osnovy pre ochranu životného prostredia s následnou kontrolou. Ďalej uskutočňovanie praktického vzdelávania v oblasti pestovania hrozna so zavedením do praxe.

V rámci programu sme zostavili jednu publikáciu (táto publikácia), ktorá obsahuje všetky tie technologické prvky, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany prírody. V zimnom období organizujeme školenia, pomocou ktorých novú technológiu predstavím širokému okruhu záujemcov. 8


ČINNOSTI 







Monitoring a výskumy napr. sledovanie dravých roztočov s následným vyhodnotením. Pomenovanie a zloženie druhov, analýza vyskytujúcich sa denných motýľov, ornitologické a pôdne prieskumy. Skúsenosti získané v programe ECOWIN nám napomáhajú v možnostiach lepšieho zaznamenania, spracovania, vyvetlenia a objasnenia získaných údajov. Používame nové metódy, ktoré napomáhajú realizovaniu cieľa a vyhodnotenie výsledkov (prognóza ochrany rastlín zakladajúca sa na lokálnom meteorologickom meraní, prieskum pôdy EUF atď.). Inštaláciou meteorologických prístrojov umožníme spoznanie a použitie meraných poveternostných podmienok. Inštaláciou počítačového programu prognózy ochrany viniča GALATI VITIS odborníci partnerských hospodárstiev si sami môžu vykonať prognózu, ale paralelným spustením sa môže vyriešiť aj profesionálna konzultácia s odborníkmi. Použitie povolených výrobkov na ochranu rastlín aj v biologickom pestovaní (ekologické poľnohospodárstvo, výrobky obsahujúce prírodné látky). Na základe skúseností predošlých rokov vieme naďalej upresňovať použitie technológie, resp. v partnerskych hospodárstvach, aplikujeme zatiaľ nepoužité produkty.

CIEL’OVÁ SKUPINA     

Obyvatelia regiónu z okolia pokusných plôch projektu Skupiny ochranárov prírody, referenti ochrany prírody v samosprávach Vinárske zväzy, vinohradníci, vinohradnícko-vinárske vzdelávacie a výskumné inštitúcie a rôzni poradcovia Študenti, učitelia, absolventi vysokých škôl pre dospelých Turistické združenia (ekoturizmus, vidiecka turistika), spotrebitelia a iné zainteresované strany

Počas trvania programu sa konajú odborné prezentácie, výsledky sú zverejňované v odborných časopisoch a prezentované na rôznych odborných akciách. 9


PARTNERI PROJEKTU 

IPROVIN Slovakia – obč. združenie združujúce vinárov a vinohradníkov SR



Západo-maďarská univerzita, Fakulta poľnohospodárstva a potravinárstva, Inštitút poradenstva a školenia Mosonmagyaróvár



Nitrianska Slovensko

poľnohospodárska

univerzita,

Katedra

vinohradníctva,

ZNALCI       

Prof. Dr. Benedek Pál – monitoring cikád, sledovanie edafónu Kovács Attiláné – Ornitologia, pozorovanie vtáctva vo vinohradoch László Gyula –monitoring denných motýľov, biologická ochrana rastlín Dr. Mikulás József – medziradové zazelenenie, regulácia burín Dr. Németh Krisztina – monitoring roztočov, múčnatka, ekologické štúdie Dr. Szőke Lajos – analýza pôdy, ochrana proti patogénnym hubám, prognóza v záujme ochrany rastlín, Dr. Varga Jenő – monitoring rastlín vyššej rasy, regulácia burín

Výskumní partneri:        

10

Pécsinger János, Ménfőcsanak Vinárstvo Babarczi, Győrújbarát Mikóczi István, Tata Vinárstvo Szőllősi, Tata Horváth Mihály, Tata Emmer Szabolcs, Neszmély Hill Top Neszmély, Kesztölci kerület Nyakas Pincészet, Budajenői szőlő

vinohradnícka oblasť Pannonhalma vinohradnícka oblasť Pannonhalma vinohradnícka oblasť Tata-Neszmély vinohradnícka oblasť Tata-Neszmély vinohradnícka oblasť Tata-Neszmély vinohradnícka oblasť Tata-Neszmély vinohradnícka oblasť Tata-Neszmély vinohradnícka oblasť Etyek-Buda


ZÁKLADNÉ CIELE EKOLOGIZÁCIE VINOHRADNÍCTVA Ciele ochrany prírody   

Zvyšovanie biodiverzity vo viniči Stabilizovanie ekosystému výsadby Eliminácia a zníženie chemického zaťaženia životného prostredia

Výrobné ciele 



 

Maximálna bezpečnosť stabilnej úrody (ekvivalentná chemickej), a to predovšetkým pomocou zabezpečenia kvalitnej ochrany porastu a za pomoci využitia údajov z meteorologických staníc. Optimálna úroda (zodpovedajúca prírodným danostiam) pomocou logického, rozumného hospodárenia so živinami, zakladajúca sa na výsledkoch analýzy pôdy a listov, v záujme zachovania zvláštnej kvality charakteru oblasti. Aby sa to mohlo uskutočniť ,musíme klásť veľký dôraz na udržanie a zlepšenie harmónie živín v pôde. Zabezpečenie maximálnej kvality, vyváženého výnosu, eliminácia a tlmenie extrémnych vplyvov na životné prostredie Marketingová výhoda - kvôli biologickej ochrane, ponuka vína a hrozna bez škodlivých látok .

Spoločenské ciele  Zdravé, bezpečné prostredie v oblasti výsadby  Ochrana cenných prírodných ekosystémov  Hrozno a víno bez rezíduí.

11

ZÁKLADNÉ ZÁSADY EKOLOGICKÉHO VINOHRADNÍCTVA – László Gyula

ZÁKLADNÉ ZÁSADY EKOLOGICKÉHO VINOHRADNÍCTVA

V posledných rokoch aj v našej krajine nastal pozoruhodný nárast ekologického vinohradníctva. Jedným z dôvodov je to, že stále viac a viac publicity sa venuje problémom životného prostredia a ľudským zdravotným problémom súvisiacimi s hospodárením s chemickými látkami ako napr. úlet pesticídov alebo nežiaduca prítomnosť chemických zvyškov vo víne. Pre tieto problémy a pre stúpajúce nároky spotrebiteľov o víno bez chemikálií sa čím viac vinohradníkov rozhodlo pre pestovanie viniča ekologickým spôsobom. Technologické postupy ekologického vinohradníctva, vykonateľné práce sa nelíšia vo veľkom od tradičného hospodárstva, totiž výsadba, prerezávanie, zelené práce, postrekovanie, zber úrody, oberačky, atď. vykonávame rovnakým spôsobom v obidvoch kultivačných metódach. Ekologické vinohradníctvo sa však úplne odlišuje od tradičného v prístupe a základných zásadách. Najpodstatnejší rozdiel medzi ekologickým a chemickým pestovaním hrozna sa prejavuje v holistickom prístupe, ktorý je charakteristický pre biohospodárenie. To znamená, že v ekologickom hospodárení považujeme vinič za zložito štruktúrovaný živý systém a všetky jeho prvky vytvárame a spracúvame tak, aby slúžilo optimálnemu vývoju a zdravotnému stavu viniča. Preto v ekologickom vinohradníctve treba venovať zvýšenú pozornosť vytvoreniu živej pôdy optimálnou štruktúrou, bohatému rastlinstvu medziradia, vytvoreniu a umiestneniu konštrukcie výsadby, riadne vykonaným zeleným prácam a kvalitne realizovaným postrekom.

VÝZNAM ŽIVEJ PÔDY Pôda nepozostáva iba z minerálov, ale je to živý systém s veľkým množstvom živých organizmov. Väčšina pôdy je bohatá na flóru a faunu, ktorej značnú časť tvoria baktérie, riasy a mikroskopické huby, ale vo veľkom počte žijú v pôde hmyzy a červy (napríklad dažďovky). 12


Ťažké si je predstaviť, ale je pravda, že v kôpke živej kvalitnej pôdy žije v priemere viac ako tri miliardy organizmov! Toto obrovské množstvo živých organizmov v pôde nieje len náhodou, všetky majú svoju úlohu:výsledkom ich činnosti bude pôda oveľa vhodnejšia pre život rastlín. Toto veľké množstvo organizmov totiž v priebehu svojich životných procesov rozloží a syntetizuje organické látky, ktoré sú následne prijateľné pre korene rastlín. Ich prítomnosť v pôde určuje úrodnosť pôdy. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu vo vytváraní štruktúry a stabilizácie pôdy a v optimalizácii vodnej bilancie. Tie miliardy organizmov sú najdôležitejší spolupracovníci vinohradníkov, tí totiž pracujú zadarmo denne 24 hodín, v roku 365 dní! Avšak ani oni sa nezaobídu bez výživy. Z tohto dôvodu treba pôdu nepretržite zásobiť organickými látkami nielen v záujme viniča, ale aj v záujme s nimi spolupracujúcich živočíchov v pôde.

1. obrázok. Zloženie pôdy (Dr. Uwe Hofmann)

13


ŽIVNÉ LÁTKY V PÔDE Tradičné chemické(konvenčné) pestovanie rastlín uspokojuje nárok rastlín "jednoduchým" spôsobom: a to umelým hnojením. Touto metódou sa (väčšinou) dostanú do pôdy bezprostredne prijímateľné chemické zlúčeniny. To ničí faunu a štruktúru pôdy, pričom rastlinu živí ako cez infúziu V ekologickom hospodárení je to neprípustné, pretože dlhodobo je neudržateľné! V ekologickom hospodárstve zásobenie pôdy živnými látkami je dosiahnuté pomocou organických látok. Je to najmä organické hnojenie alebo kompost. Existuje však ďalší spôsob 2. obrázok Obraz rýľovej skúšky - koreňmi nepretržitého zabezpečovania bohato popretkávaná kvalitná živá pôda obsahu organickej látky v pôde: (foto: Dr Uwe Hofmann) v našom prípade je to vysievanie vhodne vybranej bylinnej zmesi do medziradia s obsahom rôznych bôbovitých rastlín.

OCHRANA PȎDY, ZVÝŠENIE BIODIVERZITY POMOCOU RASTLÍN MEDZIRADIA Ak máme pôdu s optimálnou štruktúrou, je dôležité ju dlhodobo zachovať. Na to je najlepšie pokrytie medziradia rozmanitou zeleňou. Je dôležité, aby pokrytie medziradia sa nezameralo iba na ochranu erózie, ale aby zodpovedalo aj ďalším úloham ako: 

14

Rôznorodosť koreňového systému (zabezpečuje organické látky pôdy, stabilizuje štruktúru pôdy)








viaže nitrogén z ovzdušia (na to sú vhodné bôbovité rastliny) pomocou živých baktérií Rhizobium nachádzajúcich sa na koreňoch rastliny Druhová rôznorodosť zvyšuje biodiverzitu (biologická rozmanitosť má vždy za výsledok stabilnejší živý systém, ktorý je odolnejší voči účinkom stresu) kvitnúce rastliny produkujú peľ a nektár, sú lákadlom pre užitočné organizmy a významne tým pomáhajú ich prežitiu vo výsadbe, čo nám pomáha v ochrane aj proti škodcom

Tieto očakávania určite nespľňa "zatrávnenie", ktoré pôsobí negatívne, pretože viniču spôsobí vážnu konkurenciu v boji o vodu. Dosiahnuť to môžeme vysiatím vhodnej kombinácie druhovo bohatej bylinnej zmesi. Ponechanie prirodzených druhov burín obyčajne nieje vhodný prístup, Pretože su konkurentom viniča o vodu a o živiny.V porovnaní s mechanicky obrábaným 3. obrázok. Druhovo bohaté rastlinstvo medzziradia čiernym úhorom je to ale (Zmes Ecowin) 2. ročný obraz vždy o niečo ešte lepšie (fotó: László Gyula) riešenie.

POTLAČENIE BURÍN MECHANICKÝMI METÓDAMI ALEBO MULČOVANÍM Správne vybrané a zostavené bylinné spoločenstvo rastlín do medziradia má významný vplyv na potlačenie burín, t.j.účinne a rýchlo odstráni problém zaburinenia v medziradí. Ťažšie je to už s príkmenným pásom. Tu sa najčastejšie 15


v záujme potlačenia burín používajú mechanické metódy (okopávanie, použitie výkyvnej sekcie atď.). Existuje aj ďalšia možnosť pre udržanie príkmenného pásu bez burín, a to vysiatím cielených rastlín, ktoré nezakoreňujú a nerastú vysoko.Takéto rastliny môžu byť súčasťou zmesi na príkmnenný pás. Napr. lucerna siata alebo ďatelina biela, ale aj iné vhodné rastliny. Ďalším dobrým riešením môže byť pokrytie príkmenného pásu slamou.

OCHRANA RASTLÍN V ekologickom vinohradníctve vyzdvihujúcu rolu zohráva ochrana rastlín. Avšak v tom prípade ochranu treba zakladať na prevencii, čo je potrebné vyplniť následným použitím prípravkov, ktoré aktivizujú autoimunitu v rastline a následné stupňovanie odolnosti viniča. V ekologickom vinohradníctve v záujme ochrany rastlín sa používa obmedzené množstvo prípravkov. Do úvahy vlastne môžu prísť dve hlavné zložky: meď a síra. Tieto prírodné látky vinohradníci používajú už dlhodobo a našťastie sa neobjavila ani rezistencia voči patogénom (na rozdiel od väčšiny chemických fungicídov). Avšak nadmerné používanie môže spôsobiť vedľajšie účinky na životné prostredie, napr. meď. sa 4. obrázok. Kultivátor pôdy nahromadí v pôde, síra je (foto: Dr Uwe Hofmann) škodlivá pre mnohé užitočné organizmy (napr. dravé roztoče) Preto v modernom ekologickom vinohradníctve spejeme k zníženiu používania medi a síry a uprednostňujú sa prípravky aktivizujúce autoimunitu v rastline a následné stupňovanie odolnosti viniča kondicionérom. Odporúčanými prípravkami vhodnými pre tento účel sa zaoberáme v ďalšej kapitole. 16


KOORDINAČNÁ FUNKCIA PESTOVATEĽA Prírodné ekosystémy sú v neustálej zmene a transformácii, pretože medzi stredoeurópskymi pomermi prebiehajú neustále zmeny v ekosystémoch. Doplácajú na to lesy, ktoré slúžia ako zdroj financií v modernom profitabilnom fungovaní výroby. Ako náhradné riešenie preto prichádza do úvahy obohatenie agro-ekosystému – porastom viničov. Ten si ale vyžaduje neustály dlhodobo riadený odborný prístup. Dodržanie vyššie uvedených zásad je úlohou vinohradníka, ktorý je zodpovedný za riadenie a koordináciu procesov. V praxi to znamená včasné vykonanie potrebných technologických zásahov vo vhodnej kvalite, čo je obzvlášť dôležité v ekologických podmienkach pestovania.

17

PREČO SA OPLATÍ MENIŤ NA EKOLOGICKÉ VINOHRADNÍCTVO? - László Gyula

PREČO SA OPLATÍ MENIŤ NA EKOLOGICKÉ VINOHRADNÍCTVO?

Ekologické vinohradníctvo je už dnes celosvetovo uznaná metóda technológie pestovania hrozna. Vychádzajúc z predpisov a názorov minimalizuje zaťaženie životného prostredia chemickými látkami, zaručuje bezreziduálnu úrodu, vyšším nárokom na prácu poskytuje stabilnejšie udržanie pracovných miest na vidieku. Ekologické vinohradníctvo nezneužíva prírodu, ale udržateľným spôsobom dlhodobo spolupracuje s ňou. Vykonáva to za prísne kontrolovaných podmienok, berúc na seba aj to, že bohužiaľ niekedy treba vylúčiť podvodníkov zo systému, čo však stále získava stále väčšiu mediálnu pozornosť. Ekologické hospodárenie je jediným takým výrobným systémom, kde dodržiavanie predpisov sa naozaj prísne kontroluje. Dnes už metódy ekologického vinohradníctva sú natoľko pokročilé, že ich použitie zaisťuje bezpečnosť úrody a vysokú kvalitu porovnateľnú s konvenčným hospodárením. Počiatočné problémy "ekologických priekopníkov" a z toho vyplývajúca niekedy diskutabilná kvalita je už minulosť: dnes už eko vinohradník je schopný produkovať takú istú kvalitu ako jeho konvencionálny partner, len práve bez chemických látok, čo je stále viac základom špičkovej kvality. Čoraz viac špičkových vinárstiev si to uvedomuje a mení na ekologické hospodárenie, o čom svedčí ich rastúci počet na celom svete. V pokračovaní vymenujeme niekoľko podľa nášho názoru presvedčivých argumentov, prečo sa oplati meniť na ekologické vinohradníctvo.

1. TRHOVÉ ÚVAHY Na náročných trhoch dnes už je zrejmé očakávanie, aby poľnohospodársky výrobok neobsahoval chemikálie. Je to takto najmä v prípade dodržania maximálnych hodnôt rezíduí pri predaji všetkých poľnohospodárskych produktov. Je to základné očakávanie. Ale čo sa stane, ak v jednom produkte je päť zvyškov látky, pravdaže v povolenom množstve. 18


O takto vzniknutých tzv. vplyvoch koktailov nevieme nič, výskumy v tejto oblasti, sa len nedávno začali a môže sa stať, že sa nájdu vážne riziká v "chemických koktailoch" nachádzajúcich sa v potravinách, ktoré sa dostanú na stôl spotrebiteľov. Kvalitné víno je prémiová potravina, ktorá nemôže obsahovať takéto skryté nebezpečenstvá. Preto sa na trhu akostných vín vyvinul nárok na výrobky bez chemikálií, čo sa najjednoduchšie a garantovane dá zabezpečiť ekologickým hospodárením. Vďaka tomu dnes už aj na náročnych zahraničných trhoch predajnosť vín vo veľkom ovplyvňuje okrem vysokej kvality aj oslobodenie vína od chemických látok. Preložme to: eko vína majú väčší dopyt a ľahšie sa predávajú než tradičné. Samozrejme iba vtedy, ak je ich kvalita bezchybná. 1. obrázok. Lycaenidae - čeľaď-ohniváčikovité v Preto ten, kto sa chce objaviť na medziradí bio viniča (fotó: László Gyula) zahraničnom trhu so svojím kvalitným vínom ako úspešný maďarský výrobca, tak najľahšiu cestou k úspechom je certifikácia svojho produktu do kategórie eko víno. Počas ekologického hospodárstva výrobca môže získať rad takých skúseností, ktoré sa môžu využiť v marketingu vína: napr. prečo by nebolo možné napomôcť predaju vína aj tým, ak povieme koľko druhov motýľov alebo vtákov žije vo vinici, kde sa toto víno zrodilo. Alebo informujme zákazníka o tom, akou metódou bolo vyrobené víno, ktorá nepoškodzuje životné prostredie. Takéto vedľajšie informácie sa môžu objaviť buď na etikete alebo v propagačných materiáloch, určite pozitívne ovplyvnia spotrebiteľov pri rozhodovaní o kúpe.

19


2. KVALITATÍVNE ÚVAHY Použitá technológia vo vinohradníctve zameriavajúca sa na chemické látky má za výsledok prevažne "vyvážené víno". Chemická likvidácia buriny negatívne ovplyvňuje kvalitu hrozna , generuje mnoho ochorení prejavujúcich sa neskôr. Mnoho pesticídov ovplyvňuje prirodzené dozrievanie a fermentáciu hrozna, vstrebateľné látky občas cítiť vo víne. To všetko zapríičiňuje kvalitatívne problémy počas výroby vína a tiež v hotovom víne. Prirodzenými metódami obrábanie viniča, je hrozno odolnejšie, obsahuje viac imunitných materiálov, a preto sa vyznačuje lokálnymi danosťami prírody (Terroir). Prevádzaním ekologického hospodárenia sa terroir a charakter vína vyznačuje oveľa výraznejšie než v konvenčom, chemickom hospodárstve. Ekohospodárením možno vyrobiť jedinečné, roztomilé a pekné vína.

3. ÚVAHY O OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A OCHRANE ZDRAVIA PRI PRÁCI Po desaťročiach priemyselného ničenia poľnohospodárstva a životného prostredia zodpovední a triezvo zmýšľajúci ľudia si uvedomili, že po tejto ceste sa ďalej nedá šliapať. Chemické znečistenie životného prostredia si vyžiada svoju daň a všetko sa nám vráti späť, napríklad pôda sa stane neúrodná, spodné vody budú znečistené, ľudia budú nútení piť balenú vodu, pretože z vodovodu potečie nepitný chemický roztok. Našťastie stále viac hospodárov uzná to, že - aj keď nemajú priamy prospech – treba prestať s jednostranným využívaním a znečisťovaním životného prostredia. Je tiež dôležité, aby aj pracujúci v poľnohospodárstve nevykonávali svoju prácu pri trvalom zaťažení chemickými látkami, ale v zdravom prostredí, bez použitia chemikálií. Riziko zasahujúce zamestnancov zaoberajúcich sa postrekom je obrovské pri používaní neznámych chemikálií. Vplyv materiálov je zákerný a samozrejme nemožno preukázať, že chudák traktorista alebo kolega zaoberajúci sa pesticídami prečo zomrel na rakovinu! V ekologickom hospodárstve používané látky nemajú takéto riziká, ekologické hospodárenie poskytuje zdravšie pracovné miesta v poľnohospodárstve.

20


4. EMOCIONÁLNE ÚVAHY Vinohrady v spojitosti s hospodárením priemyselného charakteru - dlho prevládal názor, že vo výsadbe musí byť vojenský poriadok a smrtiace ticho! Sterilná plocha, mŕtva púšť, mala byť odzrkadlením prehnanej poriadkumilovnosti vinohradníka, ale bohužiaľ to je nesprávna cesta. V prírode sa nič nekončí tak, ako keby sme to odrezali. Ten, kto vyskúša ekologické vinohradníctvo a postará sa o medziradové zazelenenie bylinnou zmesou, rýchlo zistí, že hrozno zo živej, trochu z prirodzenejšej vinice (nehovoríme o burinatých, zanedbaných viniciach, to je iné, tie sú naozaj nežiaduce) je oveľa krajšie a príjemnejšie než rastlina v neživej púšti. Do ekovinohradu kedykoľvek môžeme ísť, môžeme ho považovať ako súčasť prírody, môžeme v ňom pozorovať krásne motýle, medzi kvitnúcimi medziradiami môžeme počúvať bzučanie hmyzu, obdivovať nádherné lietajúce vtáky. Aj ďeťom sa skôr zapáčia krásy živého vinohradu. Ak vinohradníctvo spojíme s pohostinstvom, aj hostí môžeme razom očariť živým vinohradom produkujúcim krásne a nádherné víno. Koniec-koncov navrátenie biodiverzity vytvorí vo vinohrade ozajstné živé prostredie, a to nielen pre vinohradníkov, ale aj pre tých, ktorí žijú v blízkosti týchto vinohradov.

5. PODPORA Ekohospodári v záujme výroby zdravých potravín a ochrany životného prostredia sa zaväzujú za prísne stanovených podmienok, čo má za výsledok vyššie náklady, viac manuálnej práce a v mnohých prípadoch aj nižšiu produkciu (vinohradníctva sa to netýka, lebo je v súlade s obmedzením úrody)

2. obrázok. Životom plná výsadba bio viniča (fotó: László Gyula)

21


Spoločnosť túto namáhavú prácu kompenzuje tým, že podporuje ekologické hospodárstvo z peňazí daňových poplatníkov. Táto podpora bude určite aj naďalej pokračovať a bude tvoriť najväčšiu poľnohospodársku podporu v systéme. Považujeme za nutné upriamiť pozornosť na to, že bez presvedčenia a odhodlania vstúpiť do ekologického hospodárstva len kvôli získaniu podpory je absolútne nezmyselné!

22

METÓDY OCHRANY RASTLÍN EKOLOGICKÉHO VINOHRADNÍCTVA – László Gyula

METÓDY OCHRANY RASTLÍN EKOLOGICKÉHO VINOHRADNÍCTVA

Ochrana rastlín v ekologickom poľnohospodárstve sa zásadne líši od ochrany rastlín tradičného vinohradníctva. V ekologickom hospodárstve nie je možné použiť syntetické pesticídy, herbicídy a chemické hnojivá, ich použitie má za následok vylúčenie z ekologického hospodárstva a následné vrátenie celej podpory. Je však dôležité rozptýliť ten všeobecný omyl, že v ekologickom hospodárstve sa neprevádza žiadna ochrana rastlín. Ba čo viac! Ekologickým spôsobom pestované druhy, ktoré sú citlivé na choroby vyžadujú dobre načasovanú špecifickú ochranu rastlín, ktorá v porovnaní s tradičnou ochranou znamená možno aj viac postrekov v jednej sezóne. V konvenčnom alebo IP vinohradníctve sa proti niektorým škodcom používajú chemické pesticídy, ktoré boli vyvinuté pre riešenie konkrétnych problémov. V ekologickom vinohradníctve má z hľadiska ochrany rastlín obrovský význam živá pôda s optimálnou štruktúrou tvorená rastlinami v medziradovom zazelenení. Zelené práce sú vykonávané v súlade s danou lokalitou a k tomu sú prispôsobené aj postrekové práce. Splnenie posledných dvoch uvedených požiadavok z hľadiska úspešného riešenia problémov ochrany rastlín je základné, predchádzajúce podmienky sú dôležité z hľadiska prevencie a schopnosti odolnosti a stavu výsadby. Vyzdvihovať jednu – dve požiadavky a sústrediť sa len na ich splnenie nedosiahne požadovaný účel. Lebo očakávaný úspech s veľkou pravdepodobnosťou bude chýbať! Preto je treba uplatniť holistický prístup aj v ochrane rastlín ekovinohradu. Našťastie v posledných rokoch povolili dostatočné množstvo takých prípravkov, ktorými sa umožnila kvalitná ochrana v ekologickom pestovaní hrozna, s tým, že kvalita viniča sa môže zabezpečiť na rovnakej úrovni ako v tradičnom hospodárstve, kde sa používajú chemikálie. Zhrnúc tento krátky úvod, pri začatí ekologického pestovania hrozna musíme si byť vedomí toho, že ochrana ekoviniča neznamená iba výmenu chemických 23


pesticídov na biologické. V pokračovaní si prezrieme ďalšie metódy ochrany rastlín, ktoré sa môžu použiť v ekologickom hospodárstve proti škodcom a chorobám viniča.

BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI ŠKODCOM VINIČA Spôsoby ochrany proti škodlivým roztočom Základom stabilného udržateľného systému proti ochrane roztočov je Typhlodromus pyri dravý roztoč, ktorý je prírodzeným nepriateľom nalepy a roztočcov chmeľových. Obyčajne tento dravý roztoč sa dobre rozmnoží v tých výsadách, kde už viac rokov používajú integrované ekologické hospodárenie. Umelé usídlenie môže byť potrebné v takých výsadbách, kde už dlhé roky bezúspešne bojujú proti fitofágnym roztočom, alebo v nových výsadbách, kde sa takto dá rýchlo vytvoriť silná populácia Typhlodromus pyri. Usídlenie dravých roztočov môže byť opodstatnené aj v takých výsadbách, kde ich drastická ochrana rastlín vyhubila už skôr. V Maďarsku sa s usídlením dravého roztoča Typhlodromus pyri zaoberá firma Biocont Kft. a to, nie v laboratóriu rozmnoženými roztočmi, ale oplodenými prezimujúcimi samicami dravých roztočov na filcových pásikoch. 1. obrázok. Typhlodromus pyri dravý roztoč Tieto špeciálnym spôsobom elektronmikroskopický obraz pozbierajú z viniča. Jednorazovým (foto: Biocont Laboratory) usídlením dravých roztočov Typhlodromusom pyrim sa môže vyriešiť ochrana proti roztočom po celú životnosť výsadby. Rozmnožovanie Typhlodromus je nepretržité počas konzumovania škodlivých roztočov až po dosiahnutie ekologickej rovnováhy, po 24


tom rast populácie sa zastaví. Prechodom na alternatívnu výživu je schopný sa živiť peľom a hubovým micéliumom. Nerobí mu problém ani viacmesačné hladovanie. Dravý roztoč sleduje škodlivých roztočov po ich opätovnom raste, po dvoch týždňoch sdupluje svoj počet jedincov. Typhlodromus pyri takto je schopný držať škodlivé roztoče pod úrovňou škody. Typhlodromus pyri sa môže usídliť v zimnom období. Na to dávajú možnosť do súknového pásika zachytené oplodené samice dravých roztočov, chystajúce sa na prezimovanie. Na takomto súknovom pásiku sa nachádza 20-50 spočívajúcich samíc Typhlodromus. Tieto súknové pásiky treba pripevniť na koreň viniča pomocou sponky alebo motúza. Je dostačujúce umiestniť pásiky na každý tretí koreň, totiž počas vegetácie pučiace výhonky sa dotýkajú a tak dravé roztoče prejdú na susedný koreň viniča. Spočívajúce dravé roztoče na jar, zvyšovaním teploty, cca. nad 10°C sa začnú aktivizovať. Vylezú zo súknových pásikoch a porozprestierajú na koreni viniča. Kým sa nevytvorí populácia dravých roztočov, ktorá je schopná udržať škodlivé roztoče pod úrovňou škody, 2. obrázok. Umiestnenie Typhlodromus pyri zatiaľ škodu možno zmierniť dravého roztoča súknovými pásikami doplňujúcim postrekom. V (fotó: László Gyula) ekologickom vinohradníctve pre tento účel je najvhodnejší postrek sírom a K- vodným sklom v čase keď sa pučia výhonky. V ekologickom vinohradníctve sú toho času povolené prípravky proti fytofágnym roztočom Spomedzi škodlivých roztočov viniča je najnebezpečnejši vlnovníkovec (Calepitrimerus vitis). Predčasné škody sa objavujú vtedy, ak je ich vo výsadbách veľké premnoženie. Napomáha im v tom pomalý rast viniča spôsobený studeným 25


počasím na jar. V tom čase vlnovníkovce vážne poškodzujú mladé výhonky, čo môže zapričiniť vážnu kvalitatívnu a kvantitatívnu stratu úrody. Aby sme sa tomu mohli vyhnúť, v pestovaní biohrozna má obrovský význam ošetrovanie viniča v čase pučania skoro na jar. Jedna možnosť je ošetrovanie olejovo-sírovým prípravkom, druhým účinným spôsobom je kombinácia síry 4-6kg a K-vodného skla 4-5 l, takisto počas pučania výhonkov. Proti vlnovníkovcom je účinná aj samostná síra vo vysokej dóze (10-15 kg/ha), to už ale likviduje aj populáciu dravých roztočov, preto tento spôsob v ekologickom vinohradníctve neodporúčame. Možnosti ochrany proti obaľovačom v ekologickom vinohradníctve Biologická ochrana použitím feromónového mätenia samcov Naplnenie vzdušného priestoru feromónom, iným pomenovaním konfúzna technika, zabezpečuje mimoriadne účinnú bezchemickú a úplne selektívnu ochranu proti obaľovačom mramorovým aj jednopásovým. Technika spočíva v umelom vypúšťaní veľkého množstva sexuálnych feromónov obaľovača. Počas používania technológie sa rovnomerne umiestnia feromónové odparovače tzv. dispenseri, a to ešte pred vyrojením sa obaľovačov. Plošne je odporúčaná dóza 500 dispenserov/ ha. Dispensere naplnia sexuálnym feromónom uvedených škodcov obaľovačov mramorových a jednopásových. Najspoľahlivejším a najúčinnejším druhom z ponuky na trhu je výrobok japonskej firmy Shin-Etsu. Výrobok nesie názov Isonet L plus. Počas celého vegetačného obdobia (160-180 dní) zabezpečuje rovnomernú koncentráciu feromónu vo vzdušnom priestore výsadby, takto funguje počas celej sezóny. Vo feromónmi naplnenom vzdušnom priestore sú prítomní samci obaľovačov zo všetkých smerov atakovaní koncentráciou vône samíc, ktorá patrí k ich druhu, a nie sú schopní následne nájsť skutočnú samicu. Feromónové receptory (sensilly), ktoré sa nachádzajú na tykadle hmyzu, dostávajú desaťnásobné informácie, čo ich úplne pomýli a spôsobí úplný nervový útlm, ktorý sa prejaví abnormálnym správaním. Za takýchto okolností sa párenie neuskutoční alebo značne mešká, čo spôsobuje to, že samice zostanú neoplodnené. To znamená, že keď nie je oplodnenie, nie sú vajíčka, a teda nebude 26


ani poškodenie. Technológia sa môže úspešne používať skoro v každej výsadbe, jedinou základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je vhodný rozmer územia. Totiž naplnenie vzdušného priestoru feromónom môže byť uspešné a účinnoé iba vo veľkých súvislých (min. 2-3 ha) výsadbách. S veľkosťou výsadby sa úmerne zvyšuje účinnosť technológie. V silne infikovaných výsadbách sa môže stať, že naplnenie vzdušného priestoru treba zo začiatku doplniť insekticídnym ošetrením. Je to potrebné v tom prípade, ak škoda zapríčinená prvou generáciou obaľovačov presahuje 5%. V takomto prípade sa v praxi používa prípravok s účinnou látkou Bacillus thuringiensis kurstaki (Dipel - na Slovensku - Biobit). Pri veľlkej svahovitosti vo výsadbách je potrebné pri umiestnení dispenserov brať do úvahy svahové pomery. To znamená, že na vrchu svahu treba zvýšiť počet dispenserov, kým na dolnej časti svahu stačí umiestniť zostatok z danej dávky. To je potrebné preto, lebo sex feromón je ťažší než vzduch, ktorý prúdi smerom dole. Treba vziať do úvahy, že aj vietor ovplyvňuje stabilitu feromónového pokrytia. Čím viac je územie naplnené 3. obrázok. Isonet L plus feromónový feromónom, tým je menší rušiaci vplyv vetra. odparovač, dispenzer Problémom môže byť iba denný, zdanlivo (foto: Kőrös Tamás) silný vietor, ktorý väčšinou na večer ustáva – keď sa roja obaľovače - a keby aj zostal na večer silný, sa nič nedeje, lebo vtedy spravidla aj rojenie obaľovačov zostáva bez aktivity. Ak sa plocha nachádza v oblasti pravidelných vetrov, je potrebné ho zo strany prevládajúcich vetrov opatriť silnejšou dávkou dispenserov. Počet dispenserov sa môže znížiť. Pomocou počítačového programu sa dá rýchlo vypočítať vhodné množstvo dispenserov. Dispensere v tvare špagiet je potrebné upevniť na kostru viniča jednorázovým jemným pokrútením. POZOR! Príliš silné krútenie môže poškodiť povrch odparovača a tým vyvolať urýchlené odparovanie feromónu, čím by sa skrátila 27


životnosť dispenserov. Naplnenie vzdušného priestoru feromónom funguje s perfektnou účinnosťou vtedy, ak sa používa už na prvú generáciu, veď zabránením rozmnožovania sa prvej generácie môžeme zredukovať počet jednotlivcov ďalších generácií. Preto umiestnenie dispenserov je potrebné uskutočniť včas ešte pred vyrojením, obyčajne ešte v prvom týždni apríla. Naplnenie vzušného priestoru feromónom má popri vynikajúcej účinnosti proti obaľovačom aj niekoľko iných nepriamych výhod v znižovaní používania pesticídov. Uľahčuje napríklad precízne načasovanie fungicídov, pretože nie je potrebné rozmýšľať nad kombináciami pesticídov proti obaľovačom, úplná pozornosť sa môže venovať optimálnemu načasovaniu proti chorobám. Úspešnou ochranou proti obaľovačom sa môže zabezpečiť účinnosť takmer 100%-ne, čo značne znižuje aj šancu pre vytvorenie a šírenie hniloby /botrytisu/. Ochrana naplnením vzdušného priestoru feromónom okrem vysokej účinnosti ochrany rastlín má veľký význam pri ochranr prírody. Technológiou feromónového mätenia samcov zabránime rozmnožovaniu obaľovača mramorového (Lobesia botrana) aj obaľovača jednopásového (Eupoecilia ambiguella). Na žiadne iné necieľové organizmy nemá vplyv. Preto sa vo vinici naskytá príležitosť usídlenia sa pre ostatné úžitočné organizmy, tiež pre chránené druhy motýľov (a iný hmyz), tým zvyšujúc stabilitu a biodiverzitu výsadby. Tieto neutrálne organizmy nespôsobujú žiadnu škodu, naopak sú hostiteľmi pre užitočné organizmy a predátory, ktoré napomáhajú v ochrane proti škodcom. Poletujúce motýle sú hotovou ozdobou vinohradu, za ktoré sa žiaden vinohradník nemusí hanbiť .

28


Mikrobiologická ochrana rastlín proti obaľovačom Bacillus thuringiensis kurstaki (BTK) je taký kmeň baktérie, ktorý produkuje toxickú látku na húsenice motýľov. Tento toxín vzniká v baktérii vo forme kryštálov, čím dáva možnosť pre vyhotovenie stabilného a spoľahlivého, dlhotrvajúceho insekticídu. Po kontakte škodcu s účinou látkou BTK (Dipel, Dipel ES, Dipel DF), (Biobit XL), ktoré sú rovnomerne rozpretreté po listoch a bobuliach, sa dostáva do tela škodcu, kde sa kryštály toxínov okamžite aktivizujú v čreve húsenice. Následne sa zabudujú do buniek črevnej steny, čo spôsobuje okamžitú bakteriálnu infekciu spôsobiacu mortalitu škodcu. Toxíny BTK poškodzujú iba črevné bunky húsenice motýľa teda sú veľmi selektívne i keď vo všeobecnosti ničia aj larvy motýľov. Obaľovače sú veľmi citlivé na BT toxíny, preto sa aj pri nízkej dávke dosahuje vysoká účinnosť. Mechanizmus prípravku je najúčinnejší na mladé larvy škodcu v štádiu L1-L2, pre 4. obrázok Sróry a toxíny Bacillus thuringiensis kurstaki užitočné živé organizmy, ako aj včely sú elektronmikroskopická snímka (foto: bezpečné. Po ich aplikácii je veľmi krátka Valent Biosciences) ochranná čakacia doba a nevzni-kajú žiadne rezíduá. Dôležitým bodom je určenie vhodného času použitia. Určenie času použitia sa uskutoční pozorovaním feromónových lapačov, ktoré signalizujú nálet. BTK látky sú selektívne voči väčšine skupín hmyzu, ale medzi húsenicami motýľov si nevyberá . Vo výsadbe viniča majú preto negatívny vplyv pre druhovú bohatosť motýľov. Musíme poznamenať, že perzistencia účinnej látky je oveľa kratšia (doba účinnosti 6-7 dní) ako doba účinnosti tlmičov chitínovej syntézy (doba účinnosti 10-14 dní, ale pre citlivé druhy môže byť toxický až 60 dní), v porovnaní je vplyv účinnej látky BTK na neucielené organizmy oveľa menší, ako látka hociktorého iného insekticídu. Používanie sa odporúča radšej v menších výsadbách, resp. sa oporúča ako doplnok k technológii feromónového mätenia. 29


MOŽNOSTI OCHRANY PROTI DÔLEŽITEJŠÍM HUBOVÝM OCHORENIAM V EKOLOGICKOM VINOHRADNÍCTVE Najťažšou úlohou pri pestovaní hrozna je ochrana proti hubovým ochoreniam, peronospóre (Plasmopara viticola), múčnatke (Erysiphe necator) a sivej hnilobe (Botrytis cinerea) Keďže v ekologickom hospodárení použitie syntetických prostriedkov proti hubovým ochoreniam je zakázané, je povolený len úzky okruh použitia fungicídov. V ekologickom vinohradníctve prakticky môže prísť do úvahy storočná metóda, aplikácia elementárneji síry a rôznych zlúčenín medi. Ale v prípade silnej infekcie nemusia byť dostačujúce. Vo veľkých letných horúčavách vykonaný postrek sírou veľmi rýchlo (za 2-3 dni) vyprchá a rastlina sa stane bezbranná proti napadnutiu múčnatkou. Okrem toho aj príliš časté použitie medi zapríčiňuje nežiaduce znečistenie prostredia, pretože meď je jedovatá látka! V záujme ochrany prírody bola prijatá direktíva stanovujúca množstvo použitia medi. Preto v biopestovaní hrozna je limit obmedzený. V súčasnosti v našej krajine sa na ploche jedného hektara môže aplikovať ročne maximálne 6 kg čistej medi v istých západoeurópskych krajinách (napr. Nemecko) len 3 kilá, tento limit bude skôr či neskôr platný aj v našej krajine. V určitých rokoch sa ochrana rastlín na báze meď – prejavila nedostatočnou účinnosťou v boji proti peronospóre. Preto sa v ekologickom vinohradníctve musíme uberať čo sa týka ochrany rastlín aj iným smerom, menovite používaním rôznych rastlinných kondicionérov, ktoré naštartujú prírodzené ochranné mechanizmy rastlín alebo zvýšujú schopnosť odolnosti rastlín. Rastliny reaugujú na útok patogénov –podobne ako zvieratá –vytvoria rezistenciu, ktorú nazývame indukovanou rezistenciou. Aj pri infikovaní sa peronospórou a tiež múčnatkou sa naštartuje ochranný mechanizmus viniča, ale aktivita patogénov je rýchlejšia ako reakcia viniča, preto sa vytvorí infekcia. Ak sa podarí vytvoriť indukovanú rezistenciu v rastline ešte pred stretnutím s patogénmi, tak vinič sa stretne s patogénom už v imunizovanom stave, následkom čoho patogén nemá možnosť získať prevahu nad imunitou viniča. Indukovaná rezistencia sa vytvára na základe viacerých paralelných biochemických procesov. Rastlinné bunky vnímajú útok patogéna a ihneď začnú produkovať signálne látky. 30


Tie signálne látky informujú bunku, že musí naštartovať obranný mechanizmus. Nasledujúcim krokom obrannej reakcie je štartovanie produkovania rôznych enzýmov. Tie enzýmy [npr. PR (viazane k patogénom) bielkoviny] indukujú medzi inými rozbalenie chitína alebo produkovanie peroxidu vodíka. Tieto procesy následne zapríčiňujú vyhubenie patogénov spôsobujúcich hubové ochorenia. Dôležitým faktorom sú rastlinné imunitné látky fytoalexiny (npr. resveratrol). Látkami, ktoré stimulujú produkovanie fytoalexinov, sa môže dosiahnuť značne vysoká odolnosť proti patogénom. Ekologické metódy proti peronospóre V ekologickom vinohradníctve sa ochrana rastlín proti peronospóre zakladá na báze rôznych meďnatých prípravkov. Napr. síran meďnatý, oxychlorid meďnatý, kysličník meďnatý alebo hydroxid meďnatý. Keďže použitie týchto prípravkov a ich zaradenie do technológie pozná každý praktizujúci vinohradník, ich detailizovaniu sa teraz nebudeme venovať. Zároveň treba ale vedieť, že z hľadiska fytotoxicity a miešanosti pri najmenšej zaťaženosti meďou sú najúčinnejšie hydroxidy meďnaté. Prevencia peronospóry viniča prípravkami na báze rastlinných kondícionérov Rastlinné kondicionéry, ako bio postrek, účinkujú inak ako chemické prípravky. Neslúžia priamo na vyhubenie patogénu, ale vytvoria v ošetrovanej rastline indukovanú rezistenciu, pomocou ktorej rastlina sama bráni vytvoreniu sa infekcie. Spomedzi prvých prípravkov vyvinutých v západnej – Európe sa od roku 1989 ktorý vytvoril indukovanú rezistenciu, bol rastlinný kondicionér Mycosin-Vin. Základom prípravku je kysličník hlinitý, jeho slobodné AL ióny sú vo veľkej miere zodpovedné za vytvorenie rezistencie rastliny a aby sa účinok ešte vystupňoval, boli do prípravku pridané rôzne extrakty, ktoré pochádzajú z rôznych rastlín, (napr. žihľava, praslička). Mycosin-Vin je jedným typickým kondicionérom rastlín, čo znamená, že nemá nijaký kuratívny, rastlinno-ochranný vplyv na patogén.

31


V ekologickom vinohradníctve v ochrane proti peronospóre zaznamenal prerážajúci vývoj. Ďalším objavom novogeneračného kondicionéra rastlín bol prípravok Alginure. Tento prípravok je jedinečnou kombináciou, ktorá obsahuje extrakt morských hnedých rias, druhov (Ascophyllum nodosum, Laminaria), rôzne rastlinné aminokyseliny, sacharidy, draslík a zlučeniny fosforu. Zloženie prípravku zostavujú tak, aby navyše vplyvom kondicionérov a vplyvom zvyšujúcich úrodnosť, vyvolaním indukovanej rezistencie dosiahli to, aby rastliny boli odolné proti rôznym ochoreniam. Jeho používanie v praxi dokázalo, že vhodným použitím Alginure aj v prípade silnej infekcie bola rastlina 5. obrázok Vážna infekcia peronospóry počas schopná brániť vytvoreniu kvitnutia (foto: László Gyula) infekcie. Keďže jedným z mechanizmov účinku prípravku je indukovanie produkcie peroxidu vodíka (H 2O2) v bunkách rastlín, malo za následok, že Alginure vo väčšej dávke vie v ranom štádiu značne zmierňovať nákazu peronospóry tak na kvietkoch ako aj na listoch. Jednoduchým prirovnaním následkom ošetrovania Alginure-om bolo, že rastlina sa stala dočasne rezistentnou voči peronospóre. Alginure sa v praxi používa v najcitlivejšom fenologickom štádiu, v čase kvitnutia. Technológia v prípade slabého - stredného nebezpečenstva peronospóry odporúča dve ošetrenia, priamo pred kvitnutím, uprostred a koncom kvitnutia. V prípade silného tlaku peronospóry sú potrebné 3-4 ošetrovania. Prvé pred kvitnutím a ďalšie zopakovať po 7-10 dňoch. Po štádiu tzv. zeleného hrášku sa už neoplatí používať Alginure, keďže v tom čase už nevie indukovať také biochemické zmeny v starších listoch ako v čase intenzívneho vývoja. V prípade silného tlaku peronospóry je účelné popri Alginure používať aj hydroxid meďnatý v malej dávke (napr. 300-500 g/ha). Potrebná dávka 3-5 l/ha Alginure v skorších fenologických štádiách sa používa menšia v neskorších väčšia dávka. 32


Možnosti ochrany proti múčnatke v ekologickom vinohradníctve V ekologickom vinohradníctve je základom ochrany proti múčnatke elementárna síra. Aplikácia tohto dávno používaného prípravku pre praktizujúcich vinohradníkov je dobré známa. Pri zvolení použitého prípravku je dôležitým faktorom rozmer zrnitosti prípravku: síra, ktorá má väčšie zrnká nie je dostatočne účinná. Príliš malé zrnká (prášková síra) môžu ľahko zapríčiniť popálenie. Preto pri výbere síry nemá byť hlavným hľadiskom nízka cena! Kým pri peronospóre sa jedná o vnútornú infekciu a kondíciovanie rastliny sa uskutočňuje výnimočne vytvorením indukovanej rezistencie ponúka preventívna ochrana proti múčnatke viacero možností. Jednou z možností je použitie takých extraktov rastlín, ktoré zvyšujú odolnosť rastliny. Účinkujú tak, že maximálnym spôsobom znemožnujú patogénu (múčnatke) vyvinúť sa na liste alebo bobuliach. Ďalším takým ekologickým prostriedkom v ponuke bol Oikomb, ktorý je dvojkomponentným kondicionérom rastlín. Komponentom B je olej fenikla obyčajného, ktorý obsahuje aj lecitín sóje, ester mastnej kyseliny a draselné mydlo. Kombinácia týchto materiálov umožňuje účinnú prevenciu proti múčnatke tak, že s lecitínom pomiešané rastlinné extrakty indukujú rezistenciu voči patogénom a olej rasce má silný sušiaci vplyv. Druhým komponentom Oikomb-u je K-vodné sklo (kremičitan draselný). Látka obsahujúca kysličník kremičitý posilňuje epidermis lístkov a bobuliek, poskytujúc tým mechanickú ochranu proti útoku múčnatky. 6. obrázok. Vážna infekcia spôsobená múčnatkou Ďalšia vynikajúca vlastnosť (foto: László Gyula) prípravku sá dá využiť po 33


krupobití na otvorené rany na bobuliach. Prípravok vytvorí ochranný film na bobuliach, a tým sa zabráni vniknutiu patogénu do tkanív rastlín. K-vodné sklo v horúcich letných dňoch predĺží (o 2-3 dní) aj účinnosť síry, keďže spomaľuje jej sublimáciu. Pritom rastlina môže zúžitkovať obsah draslíka cez list, čo tiež zvyšuje odolnosť a znášanlivosť stresu. Aplikácia prípravku Oikomb sa dostane do popredia v pvom rade v období po kvitnutí, keď silnejúci tlak múčnatky samotná síra nebola schopná potlačiť, ak áno, tak stále s menšou účinnosťou. V tom období aplikujeme preventívne proti nákaze múčnatky postrek síry v nízkej dávke s doplnením prípravku Oikomb. Ďalším revolučným prípravkom v ekologickom vinohradníctve je výnimočne účinný prostriedok. Tým je za studena lisovaný pomarančový olej. Pomarančový olej je podobný oleju rasce, ale od rasce je oveľa silnejší, je schopný vysušiť aj micélia múčnatky. Pritom napomáha aj rýchlemu osušeniu povrchu listov, nechajúc tým kratší čas na útok patogénov. V súčasnosti je pomarančový olej ako prípravok na ochranu rastliny nedostupný, vzhľadom k tomu, že nie sú ukončené zdĺhavé konania v povoľovacom systéme EU. Je vynikajúci v ekologických programoch ošetrovania. Prev-B2 je listové hnojivo s prídavkom bóru, nosnou látkou tohto prípravku je 4,2% pomarančový olej. Používa sa obyčajne v koncentrácii 0,1-0,4%. V prípade silného nebezpečenstva múčnatky sa navrhuje väčšia dávka. Nižšia koncentrácia sa môže využiť radšej na zníženie povrchového napätia. Môže sa miešať s K-vodným sklom a sírou v malej dávke. V teplom letnom počasí treba dávku a čas aplikácie postrekovania načasovať na večerné hodiny. Inak môže spôsobiť popálenie porastu . Je dôležité vedieť, že pomarančový olej sa správa celkom inak ako ľahký letný parafínový olej alebo iné rastlinné oleje. Kým tie pôsobia ako uzavretý olejový film na ošetrovaných rastlinách, následkom čoho sa dýchacie otvory zatvoria, opačne, pomarančový olej funguje ako esenciálny olej, jeho účinok je krátky ale silný, nezatvorí otvory prieduchov. Tým sa nebráni fotosyntéze a spôsobuje menší stres rastlinám ako obyčajné oleje. Ďalším prípravkom je použitie prípravku VITISAN na báze bikarbonátov v prvom rade uhličitanu draselného –vodíka (KHCO3). Prípravok svojou zásaditou reakciou vytvorí na povrchu lístov a bobúľ také podmienky, ktoré 34


nie sú vhodné pre usadenie patogénov a pritom súbežne poskytujú rastline draslík. Používanie Vitisanu sa dostáva do popredia v čase pučania pred uzatvorením strapcov. Aj týmto riešením sa môže znížiť použitie síry. Dávka Vitisanu je 8-15 kg/ha, v závislosti od tlaku patogéna a tiež od zásobenia K (draslíka). Prevencia proti botritíde v ekologickom vinohradníctve Infekciu botritis nepriamo znižuje metóda použivaná proti obaľovačovi, a to použitím technolólogie feromónového mätenia. Vďaka tejto metóde môžeme 7. obrázok. Botritis infekcia u druhu predísť nákaze botritisu, ktorá Chardonnay (foto: László Gyula) sa vytvorí následkom poškodenia obaľovačom. Nákaza botritisu sa môže vytvoriť aj následkom iných mechanických poškodení. Môžu ju spôsobiť praskajúce bobule naplnené vodou počas dozrievania. Pevenciou proti horeuvedeným problémom je najvhodnejšie riešiť metódou použitia Oikomb-u A (K-vodné sklo) v zóne strapcov (v dávke 2,5-3 l/ha, s 300 l vodou). Na prevenciu botritisu musíme myslieť ešte pred uzatvorenín sa strapcov. V tom čase aplikovaný prípravok Oikomb sa dostane k stopkám bobuliek a vytvorí film vodného skla, ktorý zneumožňuje vniknutie botritisu. Opakované ošetrovanie prípravkom Oikomb môže zabezpečiť účinnú prevenciu proti botritíde. Aj hydrobikarbonát draselný (Vitisan) je vhodný na prevenciu vytvorenia infekcie botritídy priamym použitím pred uzatvorením sa strapcov a následne aj potom. Vďaka svojim vlastnostiam sa dostáva prípravok Vitisan na popredné miesto v ochrane rastlín v čase dozrievania.

35

PROGNÓZA OCHRANY RASTLINYTVA – Dr. Szőke Lajos

PROGNÓZA OCHRANY RASTLINSTVA

METÓDY AGROMETEOROLOGICKÝCH MERANÍ ICH APLIKOVATEĽNOSŤ V OCHRANE RASTLINSTVA Jedeným z ovplyvňujúcich činiteľov poľnohospodárskej výroby je počasie, ktoré od základu ovplyvňuje procesy výroby. V prípade Agrárnych programov ochrany životného prostredia sa použitie ochrany rastlín zakladá na údajoch meteo staníc. V Maďarsku to dokonca stanovuje zákon – v prvom rade vo vinohradoch sa lokálne – v posledných 15-20 rokoch inštalovalo viac ako 350 kusov meteorologických staníc, s podporou rôznych fondov. Ich výsledky už mnohí používajú a táto služba sa môže ďalej rozširovať. Výsledok polnohospodárskej výroby - popri viacerých iných činiteľoch - určujú podmienky počasia daného hospodárskeho roka. Množstvo klimatických vplyvov nazývame „ klimatický ročník”. V podstate počasie určuje začiatok procesov technológie pestovania, termín prác ktoré sa musia vykonať. Tak napr. termín vysievania osív rastlín závisí od teploty pôdy, od charakteristického priemeru teploty daného roka. Aj možnosť vykonávania jednotlivých procesov práce závisí od charakteru počasia. Postrek sa nemôže vykonať počas silného vetra, úlet látok znamená nebezpečenstvo aj pre životné prostredie. Žatva, kosenie obilnín sa môže vykonať len vtedy, ak sa niekoľko dní neočakáva dážď, lebo pokosené seno ak zmokne, stratí svoju hodnotu. Vykonávanie kvalitných prác s pôdou je možné iba pri vhodných vlhkostných pomeroch pôdy. Agrometeorologická predpoveď dáva osožné informácie v dennom organizovaní prác, ale pomáha pestovateľovi aj v určení potrebných ochranných postupov.

36


Faktory počasia a z nich vyplývajúce informácie pre poľnohospodársku prax sú: údaje teploty ako denná minimálna, denná maximálna a denná priemerná teplota, hodnota radiačného minima, množstvo zrážok a ich rozdelenie, intenzita zrážok, počet slnečných hodín, vlhkosť vzduchu, smer a sila vetra, teplota pôdy a hodnota vlhkosti lístkov. Tieto charakteristické hodnoty sa dnes už merajú automatickými meteorologickými prístrojmi, ktoré sa umiestňujú v blízkosti danej oblasti rastlín. Existujú také prvky počasia, napr. zrážky v letnom období, ktorých hodnota môže ukázať značné rozdiely aj vrámci malej vzdialenosti, preto je odôvodnené vykonať merania lokálne v blízkosti rastlín. Na trhu je niekoľko typov automatických meteorologických prístrojov, z týchto v Maďarsku je rozšírený LUFT-D, AGROEXPERT-A, METOS-A, BOREAS-H. Senzory týchto prístrojov majú skoro podobné charakteristiky s rovnakým programom. Rozdiely sa prejavujú v hromadení a odosielaní údajov, vo vyhodnotení a v poskytovaní servisných služieb. U našich projektových partnerov sú nainštalované prístroje typu LUFFT a BOREAS ale je povolené používať aj údaje z prístrojov METOS. Meracie stanice METOS (1. obrázok):

Prístroj Milli-Met Boreas Kft. (H)

Prístroj Pico-Met Boreas Kft. (H)

37


Prístroje Metos a Lufft (2. obrázok)

Výrobok Metos (Standard, Compact)

Typy Lufft HP-100, Opus

Na základe možností projektov z minulých rokov je v blízkosti vinohradov inštalovaných 350 kusov meteorologických staníc. Aplikáciou meteorologických informácií, ktoré umožňujú účinnú ochranu a zaručujú finančne úspornú, pre živ. prostredie neškodnú ochranu proti škodcom a patogénom. Základom objavenia sa škodcu alebo patogána sú väčšinou dobré poveternostné podmienky. Ak poznáme biologické osobitosti daného organizmu škodcu, jeho citlivosť voči prvkom počasia, tak na základe meraných klimatických hodnôt sa môže zistiť, či sa daný škodca objaví a aké silné poškodenie možno očakávať. Jedna časť prognóznych programov dáva aj konkrétne rady pre ochranu a ponúka aj účinnú látku. Takým programom je napr. GALATI-VITIS, ktorý slúži pri ochrane proti peronospóre, múčnatke a Botrytis-u. Dôležitým prvkom systému agrárnej podpory - ktorý sa zmenil po vstupe do EÚ je realizovanie Agrárnych programov ochrany prostredia. V rámci programu „Nové Maďarsko program rozvoja vidieka” je samostatná forma možnosť konkurzu AKP (Agrárny program ochrany prostredia). V každom programe ochrany prostredia sa nachádza ako základná požiadavka uskutočnenie „integrovanej ochrany rastlín”, ktorá sa zakladá na miestnych meteorologických meraniach a pozorovaniach. 38


Program GALATI VITIS so spoluprácou medzinárodnej výskumnej skupiny funguje aj v Maďarsku od roku 1986. V nasledujúcich riadkoch predstavíme skúsenosti odborného družstva Soltvadkerti a vinárskeho spolku, ktorý od začiatku spolupracuje ako partner. Výsledky meteorologickej stanice inštalovanej v Soltvadkerte udáva výsledky intenzity výskytu peronospóry a mučnatky podľa ročníkov: Peronospora - Soltvadkert 1992-2005

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

1996

1995

1994

1993

Hetek s.sz.

1992

Peronoszpóra fertőzés jellemzői - Soltvadkert 1992-2005

16 17 18 18 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35

Zdroj: Szőke, 2006. (3. obrázok)

39


Mučnatka - Soltvadkert 1992-2005

2005

2004

2003

2002

2001

2000

1999

1998

1997

1996

1995

1994

1993

Hetek s.sz.

1992

Lisztharmat fertőzés jellemzői – Soltvadkert 1992-2005.

16 17 18 18 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35

Zdroj: Szőke 2006. (4. obrázok)

Farba: nie je nebezpečenstvo infekcie slabé nebezpečenstvo infekcie silné nebezpečenstvo infekcie

V tomto výskumnom programe sme v každom partnerskom hospodárstve vytvorili jednotný program ochrany rastlín na základe získaných doterajších skúsenosti a poznatkov.

40

POKYNY UDRŽUJÚCEHO UMELÉHO HNOJENIA – Dr. Szőke Lajos

POKYNY UDRŽUJÚCEHO UMELÉHO HNOJENIA

Kvalitné pestovanie hrozna vyžaduje aj dopľňanie množstva živín vo výsadbách viniča spotrebovaných počas roka. Zabepečenie výživy rastlín sa uskutočňuje vo vinohradoch formou udržiavacieho hnojenia. Rozumné a hospodárne dopľňanie živín v trvalo udržateľnom systéme.   

Kvalitné základné hnojenie v rozumných dávkach pred výsadbou formou základného hnojenia vytýčenie cieľa výroby =(kvalita, kvantita) základné charakteristiky výsadby (vek, druh-podpník, nastavenosť kondícia, miesto pestovania, ekologické danosti)

Musí byť naplnený zámer, ktorý sa zakladá na predošlých poznatkoch a je v súlade s použitými agrotechnickými činnosťami s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky, ktoré budú spľňať požiadavky ochrany pôdy a prostredia . Ukazovatele požiadavok viniča pre stanovenie výživných látok.    

Reálna úroda s prihliadnutím na veľkosť zelenej hmoty Laboratórne údaje z analýzy pôdy Charakteristika výživy na základe údajov z odberov listov a pôdy v danej lokalite V pláne hnojenia sa treba zamerať na makro a mikroprvky a tiež na agrotechnické zásahy, ktoré zlepšujú výživnosť pôdy

Na základe výsledkov zo skúšok pôd, ktoré sa uskutočňujú pravidelne každých 5 rokov, môžeme sledovať zásobenosť pôd vo výsadbe. Výsledky skúmania rastlín zasa odzrkadľujú to, ako môžu rastliny spotrebúvať živiny nachádzajúce sa v pôde, a takto využiť rôzne činitele, ktoré majú pozitívne aj negatívne ovplyvňujúce faktory napr. ostrihané konáre viniča atď. 41


Analýza pôdy a analýza listov spoločne dávajú skutočný obraz o zásobení pôdy vo výsadbe živnými látkami. Výsledky analýzy pôdy informujú o danom obsahu živných látok v pôde, analýza z rastlín udáva množstvo naozaj spotrebovaných živných látok z pôdy . Z toho vieme posúdiť, či je deficit alebo prebytok.

VYUŽITIE LABORATÓRNYCH VÝSLEDKOV 1. Využitie výsledkov skúšok pôdy Zo skúšok pôdy v našej krajine je všeobecne používaná takzvaná 14 parametrová metóda (používajúca extrahovanie chemickými rozpúšťadlami) určenie obsahu prvkov živín v pôde. Aj v našej krajine sa všeobecne začala používať modernejšia EUF-metóda skúšania pôdy, ktorá dáva odpoveď na otázku obsahu živín v pôde, dynamiku a intenzitu pohybu živín v pôde vrátane desorpcie a fixovania živín. Výsledky EUF skúšok sú vypracované aj pre vinič a ukazujú úzku súvislosť s charakteristikami výživy iných rastlíin rastlín. Pri vypočítaní množstva dávok umelého hnojiva udržiavacieho hnojenia je obyčajne potrebné brať brať do úvahy výsledky poslednej skúšky pôdy. Ak sú k dispozícii už výsledky z viacerých rokov, oplatí sa brať do úvahy aj tendenciu zmien. Aj pri určení potreby všetkých troch makroprvkov vrátane vápnika a horčíka, musí sa brať ohľad na obsah živín v pôde, ich pH hodnota, viazanosť, obsah humusu a vápnika. K posúdeniu zásobenosti pôdy výsadby viniča draslíkom a fosforom uvádzajú knihy pedológie s tabuľkami udávajúce hraničné hodnoty. 2. Využitie výsledkov skúšok rastlín Najlepšie sa dá sledovať zásobenie živín, rovnováha živín, jej stav a zmena u drevín v dlhožijúcich monokultúrach, a to pri ročne vykonaných analýzach listov. Skúšky rastlín informujú o tom, že pri daných podmienkach pôdy koľko živín môžu zúžitkovať rastliny. Podľa údajov skúšok rastlín a podľa výsledkov medzinárodných a domácich výskumov stav výživy sa dá dobre charakterizovať obsahom živných látok. Na základe údajov zahraničných hodnôt v nasledujúcej tabuľke sú množstvá živín 42


ktoré merali v listoch viniča, optimálne. Zároveň je tu údaj (alebo hodnota kondície kmeňov, ktorá je dobrá), počas udržujúceho hnojenia zásadne treba nahradiť množstvo živín, ktoré spotrebovala formujúca sa úroda. Nasledujúca tabuľka slúži ako základ k vypočítaniu množstva dávok umelého hnojiva pri udržiavacom hnojení. 1. tabuľka Analytické hraničné hodnoty k posudeniu výživnosti viniča Prvok

N%/sz.a.

P%/sz.a.

K%/sz.a.

Mg%/sz.a.

Ca%/sz.a.

Odber vzorky V

Nízky

Optimálny

Vysoký

Veľmi vysoký

<2,48

2,48-2,98

2,98-4,00

4,00<

Sz

<1,58

1,58-1,93

1,94-2,60

2,60<

V

<0,21

0,22-0,28

0,29-0,35

0,35<

Sz

<0,13

0,14-0,20

0,21-0,30

0,30<

V

0,85-1,02

1,03-1,40

1,41-1,60

1,60<

Sz

0,60-0,75

0,76-1,20

1,21-1,40

1,40<

V

<0,20

0,25-0,30

0,30-0,50

Sz

<0,25

0,30-0,40

0,40-0,60

V

<2,0

2,50-3,20

>2,50

Sz

<3,0

2,0-2,50

>3,20

K/Mg ppm/sz.a.

03. febr.

07. ápr.

12. okt.

12<

N/K ppm/sz.a.

>1,90

1,90-2,40

>2,40-2,70

>2,70

Zn ppm/sz.a.

15-25

25-40

40-60

60<

B ppm/sz.a.

20.okt

20-40

40-100

100/toxik

Fe ppm/sz.a. Mn ppm/sz.a. Cu ppm/sz.a.

80-120 30

80-120

300/ depresszió

210-25

*Vysvetlivkyt: V= kvitnutie; Sz= pred oberačkou; %/sza. = suchá hmota Zdroj: Szőke, 1996.

43


Hraničné hodnoty majú informatívny charakter. Podľa miery zúžitkovania živín sa „optimálna” úroveň chápe podľa druhov. Súvisiacich odborných materiálov je zatiaľ málo, ale spracovaním množstva výskumných materiálov sa môžu určiť hraničné hodnoty na druhy (na skupinu druhov). V niekoľkých odborných knihách už nájdeme údaje týkajúce sa druhových vlastností zúžitkovania živín [napr. Szőke (szerk.): Druhy hrozna – Ekologické pestovanie hrozna. Mezőgazda Kiadó, Budapest, 1996].

UKAZOVATELE UDRŽATEĽNÉHO HNOJENIA VINIČA UMELÝMI HNOJIVAMI 1. Úvod Pri vypočítaní množstva dávky udržiavacieho hnojenia vychádzame z množstva živín, ktoré je potrebné na vypestovanie 1 tony hrozna vrátane množstvo drevných výhonkov. Podľa Gärtelových údajov sú nasledujúce:  N 8-15 kg/t  P 7-10 kg/t  K 13-25 kg/t Pri opätovnom vrátení hmoty sa nasledovne upravujú tieto hodnoty, vlastnosť pôdy (hodnota pH, viazanosť, obsah vápnika. Výsledky analýzy listov odzrkadľujú to, ako sa v danej pôde využijú živiny v rastline a ako sa zrealizovalo prijatie živín. Pokiaľ množstvo živín meraných v listoch podľa tabuľky č.1 ukazuje optimum, tak množstvo živín vo vypestovanej úrode ovplyvňuje len vlastnosti pôdy primerane k Gärtelovým údajom. 2. tabuľka Prvok N%/sz.a. P%/sz.a. K%/sz.a.

44

Odber vzorky V Sz V Sz V Sz

Nízky <2,48 <1,58 <0,21 <0,13 0,85-1,02 0,60-0,75

Optimálny 2,48-2,98 1,58-1,93 0,22-0,28 0,14-0,20 1,03-1,40 0,76-1,20

Vysoký 2,98-4,00 1,94-2,60 0,29-0,35 0,21-0,30 1,41-1,60 1,21-1,40

Veľmi vysoký 4,00< 2,60< 0,35< 0,30< 1,60< 1,40<


Údaje skúšok rastlín, ktoré sú uvedené v tabuľke, sú priemermi obsahu živných látok listov pozbierané v čase kvitnutia a zberu. Pri vysvetlení údajov sa musí brať do úvahy rozdiel medzi hodnotami dvoch vzoriek (ktoré porovnáva odborný poradca na základe miestnej skúsenosti). Metódu odberu vzoriek „Metóda odberu vzorky viničnej, ovocnej kutúry a rastlín ornej pôdy” sme zostavili na základe publikácie MÉM NAK, ktorá sa nachádza v prílohe. Ak nie sú výsledky listovej analýzy, tak môžeme posudzovať úroveň zásobenosti živinami z kondície koreňov. Pri určení dávok umelého hnojiva pri udržujúcom hnojení berieme do úvahy spomedzi údajov skúšok pôdy v piesočných pôdach priemerný obsah živín z vrstvy 0-30 a 30-60 cm, pri iných pôdach priemerný obsah živín z vrstvy 30-60 cm, keďže tu sa nachádza prijímacie pásmo koreňov. K určeniu úrovni plánovanej úrody musíme brať do úvahy priemernú úrodu predchádzajúcich päť rokov. Reálne sa môže plánovať taká úroveň úrody, ktorú už výsadba produkovala v predchádzajúcich piatich rokoch. Na základe znalosti miesta, napr. pri mladých, perspektívnych výsadbách odborný poradca opierajúc sa o dobrú znalosť výsadby môže plánovať o 10-20% viac doposiaľ dosiahnutého priemeru úrody. 2. Hnojenie dusíkom Je všeobecnou domácou skúsenosťou, že potreba umelého hnojenia dusíkom jednej dobre kondícionovanej úrodnej výsadby v prípade úrody 10t/ha je 100-150 kg/ha účinnej látky. Dôležitým hľadiskom je pri určení dávok dusíka znalosť miesta odborným poradcom, správne posúdiť kondíciu vinohradu. Určenie dávok umelého hnojenia dusíkom aj dnes je najspornejšou otázkou medzi vinohradníkmi. Faktory upravujúce dávku umelého hnojenia dusíkom: Ak je zásobenie v listoch N vysoké, dávku N znížme na polovicu, ak je veľmi vysoké, tak nepoužívajme umelé hnojenie dusíkom. Ak kondícia výsadby je silná, je vo vegetatívnej prevahe, dávku N znížime na polovicu. (y:n ≥3:1). Ak je kondícia výsadby slabá, listy sú malé, prúty sú tenké, dávku umelého hnojiva 45


zvýšime o 50 % od hodnoty, ktorá je uvedená v tabuľke. (y:n≤5-6). Ak je vo výsadbe zelené hnojenie, zatrávnením, potrebu N umelého hnojiva rastlín zeleného hnojiva treba uspokojiť zvlášť. V priemere:

70 kg N ha.a./ha – ak je každý rad zatrávnený 35 kg N ha.a./ha – ak je každý druhý rad zatrávnený

Pri vypočítaní váhy živín a poskytovania živín pôde musíme brať do úvahy poskytovanie živných látok prútia. Množstvo ročne použitej N účinnej látky na území, ktoré je citlivý na dusičnan max. 170 kg/ha/rok môže byť na území s nevýhodnými danosťami max. 220 kg/ha/rok môže byť na území s nie nevýhodnými danosťami. 3. Hnojenie fosforom Aj v prípade vysokých úrod sa často môže zistiť, že obsah fosforu meraný v listoch je optimálny alebo prílišný, aj napriek miernemu hnojeniu fosforom. V takých prípadoch sa hnojenie fosforom za 2-3 roky môže na čas prerušiť, respektíve sa doporučuje použitie fosforu len raz za 2-3 roky. Tento fakt oddôvodňuje aj to, že dávky 30-50 kg/ha sa aplikujú nerovnomerne alebo veľmi ťažko. V prípade dobrého zásobenia fosforom (obsah v listoch 0,24-0,26% P) je umelé hnojenie fosforom nepotrebné, respektíve sa môže na viac rokov prerušiť. Vypočítanie dávok fosforového hnojiva 1. Na základe výsledkov skúšok pôdy zistíme mieru zásobenosti pôdy (veľmi slabá, slabá, stredná, dobrá). 2. Podľa údajov skúšok rastlín na základe P% sz.a. meraného v liste (sz.a.= suchý materiál obsah P) zodpovedajúca miera zásobenosti pôdy k množstvu plánovanej úrody, sa umelé hnojivo môže zadať v účinnej látke v kg/ha.

46


4. Hnojenie draslíkom Miera zásobenosti draslíkom je najdôležitejšia z hľadiska úrody a aj z hľadiska pestovania hrozna. Dobrá zásobenosť draslíkom zabezpečuje pokojný látkový metabolizmus uhľohydrátov, v spojitosti s tým aj dozrievanie výhonkov, zvyšuje znášanlivosť mrazu a obsah cukru v bobuliach. Draslík je určujúci nielen samostatne, ale aj v pomere k iným makro, respektíve mezoprvkom. Pomer draslíka a horčíka je dôležitým činiteľom z hľadiska zásobenosti živnými látkami v rastlinách ako reakcia na zvyšujúcu sa úroveň draslíka. Pri nedostatočnom obsahu pôdneho horčíka často sa vyskytne nedostatok horčíka. V závislosti od druhu, dobrý pomer draslíka a horčíka je medzi 4-7. Aj pomer dusíka a draslíka charakterizuje rovnováhu živných prvkov. Podľa domácich podnikových a výskumných skúseností tento pomer je optimálny, keď ukazuje hodnotu 1,9-2,4. V záujme dosiahnutia žiaduceho pomeru, draslíkového hnojiva respektíve dusíkatého, dávky znižujeme alebo zvyšujeme. (Viď: „Činitele, upravujúce dávky dusíkatého hnojiva”). Vlastnosti zúžitkovania K sú veľmi rozdielne podľa druhov hrozna a aj to musíme brať do úvahy. Vypočítanie dávok draslíkového hnojiva: 1. 2.

3.

Na základe výsledkov skúšok pôdy zistíme mieru zásobenosti pôdy. (veľmi slabá, slabá, stredná, dobrá). Podľa údajov skúšok rastlín na základe K% sz.a. meraného v liste zodpovedajúca miera zásobenosti pôdy k množstvu plánovanej úrody, umelé hnojivo sa môže zadať v účinnej látke v kg/ha. Ak nedisponujeme údajmi analýzou listov, potrebné množstvo živných látok môžeme určiť na základe množstva odrezaných prútov.

47


5. Mezo- a mikroprvkové hnojenie 5.1. Vápnik Pôdy vinohradov Maďarska sú z hľadiska zásobenosti Ca veľmi rôznorodé. Sú pôdy, ktorých obsah Ca je veľmi vysoký (Balaton-felvidék-), a sú pôdy, ktoré sú chudobné na Ca, kyslé pôdy (Északi hegyvidék – pôdy viničov Severnej vrchoviny). Podľa domácich skúseností obsah Ca listov na jar je 2,5%, na jeseň okolo 3,53,8%, to môžeme pokladať za optimálne z hľadiska zásobenosti rastlín. Kde je obsah Ca listov od uvedenej hodnoty nižší, najmä na jeseň ukazuje hodnotu pod 3,0%, tam je potrebné pravidelne zabezpečiť doplňovanie Ca. Medzi hodnotami pôdy ako pH-, yl obsah Ca je úzka súvislosť. Ak hodnota pH (KCI) je pod 6,0, treba vykonať melioračné vápnenie. V takomto prípade hodnota yI je obyčajne nad 8,0. Ak hodnota pH (KCl) je okolo 6,5 treba konať pravidelne vápenné hnojenie. To sčasti napomáha lepšiemu uplatneniu sa iných umelých hnojív, naopak znižuje mieru okyslenia pôdy. Hnojenie vápnom vykonávame po 2-3 rokoch, zapravením 2-3t/ha mletého vápna (alebo inej vápnitej látky) do hĺbky asi 20 cm. V prípade vápnového hnojenia sa môže znížiť aj prílišné zúžitkovanie hliníka a mangánu vyplývajúce z kyslého vplyvu pôdy. Melioračné vápnenie sa môže úplne zrušiť. Tým sa dá prílišný príjem ťažkých kovov úplne eliminovať. Určenie potreby vápna Pri určení potreby vápnika sme brali do úvahy potrebu rastlín bez uhličitanu vápenatého. Hnojenie vápnom nie je totožné s vápnením melioratívneho charakteru, ktoré znamená vnesenie oveľa väčšieho množstva vápnika. Pri určení množstva vápna - neberúc do úvahy špeciálne potreby jednotlivých rastlín- za základ vypočítania sme brali KCI, pH hodnoty pôdy. Na územiach, ktoré sú silne náročné na vápno, majú nízku reakciu, úprava pôdy takýmto spôsobom podlieha povoleniu v prípade jednotlivých druhov pôdy a v prípade väčšej kyslosti pôdy už nie je potreba udržiavacie vápnenie, ale je potreba nápravného melioračného vápnenia, ktorá sa vypočíta na základe čísla viazanosti J. Aranya a hydrolitnej acidity. 48


Podľa pedologického odborného posudku je povinné úradne povolenie. Pripomenieme, že ak sa vápnenie neuskutoční podľa horeuvedených hľadísk, tak neutralizovanie umelých hnojív sa môže vyriešiť na kyslých pôdach s CaC03 nasledovne: Látky, vchodné pre vápenné hnojenie:    

saturačný kal (pétimész) (84% CaC03) saturačný kal z cukrovaru (38-50% CaCo3) vápenec (aspoň 45% CaC03) mletý mäkký vápenec (90-95% CaC03) jeho účinnosť závisí od jemnosti mletia

5.2. Horčík Skokovité zvýšenie obsahu draslíka v liste hrozna je obyčajne spojené s objavením sa nedostatku horčíka. Ak vo vzorkách listov v čase kvitnutia meraný obsah horčika nedosiahne 0,22%, vo viazaných pôdach a v piesočnatých zasa 0,28%, musí sa uskutočniť hnojenie horčíkom. Následkom nedostatku horčíka môže nastať vývoj stopiek, čo spôsobuje vážne straty na výnose! Hnojenie horčíkom je závislé od miery jeho nedostatku. Uskutočňuje sa dávkami 200-450 kg/ha MgS04 (horká soľ). Pri objavení sa príznakov nedostatku horčíka pre okamžité liečenie môžeme použiť listové hnojivo obsahujúce horčík. Určenie potreby horčíka: Ak analýza listov vykazuje nedostatok horčíka, je potrebné uskutočniť hnojenie horčíkom. Potreba množstva horčíka rastie spolu s viazanosťou. Viazanosť KA pod 30 31-42 nad 43

Horčík kg/ha 30 40 60

49


Látky, vhodné pre hnojenie horčíkom: Síran horečnatý Chlorid horečnatý

MgSO4 × 7 H2O MgCl2 × 6 H2O

100 kg = 10 kg elementárnyMg 84 kg = 10 kg elementárny Mg

5.3. Zinok V Maďarsku vo vinohradoch sa stretávame s nedostatkom zinku najčastejšie v oblasti Balaton-felvidék. V mnohých materských viniciach je nedostatok zinku, nedostatok zinku sa prejavuje aj v takých výsadbách, kde sa nepoužívajú prípravky na ochranu s prídavkom zinku. Nové- rezistentné – druhy hrozna (napr. Zala gyöngye) sú citlivé na nedostatok zinku. Na základe analytických hodnôt listov, nedostatočné množstvo zinku majú tie výsadby, kde obsah zinku listov nedosiahne 25-30 ppm. Na liečenie nedostatku zinku používame listové hnojivo obsahujúce Zn, používajú sa podľa predpisov návodu a možno ich kúpiť aj v obchodoch. 5.4. Bór Vo vinohradoch sa často zisťuje nedostatok bóru. Nedostatok bóru vo viniči je prítomný vtedy, ak obsah bóru listov nedosiahne priemerne 24 ppm. V prípade nedostatku bóru sa objavujú vážne problémy viazanosti (fertilita peľu sa zhoršuje), a aj v metabolizme uhľohydrátov sa môžu objaviť problémy, čo zapríčiňuje pokazenie kvality. Na základe domácich pokusov sa ako najvhodnejšia metóda na eliminovanie nedostatku bóru ukázala aplikácia bóru cez pôdu, v závislosti od miery nedostatku v množstve 70-140 kg/ha. V prípade 20-24 ppm 70 kg/ha. A ak v nasledujúcom roku v dôsledku hnojenia bórom obsah bóru v listoch nedosiahne 30 ppm, môže sa dodať ešte 70 kg/ha bóraxu. Pod hodnotou množstva 20 ppm navrhujeme ešte 140 kg/ha bóraxové hnojenie. Dobrý účinok má listové hnojivo, dobre sa použijú rôzne listové hnojivá s obsahom B. Aplikuje sa podľa návodu na použitie. 5.5. Železo: Určiť nedostatok železa podľa údajov analýzy listov je dosť ťažké. Aj podľa zahraničných aj domácich poznatkov a skrípt v prípade nedostatku železa (chloróza) obsah železa v listoch je vyšší od optimálneho, pravdepodobne kvôli nahromadeného železu v inaktívnej forme. Zásobenosť železom pokladáme za 50


optimálnu, keď obsah železa v listoch je okolo 100 ppm a pomer železo: mangán je 2:1. Okrem absolútneho obsahu tento pomer, respektíve zmeny v tomto pomere, môžu označovať nebezpečenstvo (chlorózy). Jeho spoznanie je veľmi jednoduché, lebo príznakom je žltnutie. V tomto prípade to riešime aplikáciou listového hnojiva. 6. Termíny použítia umelých hnojív: Udržujúce hnojenie na zákklade draslíka a fosforu môžeme používať od neskorej jesene po celú zimu. Do viazanej pôdy dostaneme najväčšie množstvo draselného a fosforového hnojiva v tomto termíne. 50% dusíkatého umelého hnojiva použijeme skoro na jar, druhú polovicu treba použiť v stave „zeleného hrášku ”a plytko zapracovať do pôdy. V sadeniciach, kde je pôda viazaná, fosforové a draslíkové hnojivo treba vniesť do koreňovej zóny . Na piesočnatej pôde je dôležité rozdelenie nielen dusíkatého hnojiva ale aj rozdelenie dávok draslíkového hnojiva v záujme rovnomerného rozdelenia živných látok. Neskoré jesenné hnojenie sa musí uskutočniť s celým množstvom umelého fosforového hnojiva a s 50% draslíkového hnojiva. Zvyšok 50% draslíkového hnojiva použijeme koncom mája, začiatkom júna, kým 50% dusíkatého hnojiva použijeme v skoro na jar, a ďalších 50% v stave „zeleného hrášku”. Ak očakávané množstvo úrody zaostáva od plánovaného množstva (napr. živelná pohroma, zlé pučanie, mráz), alebo hrozno rastie veľmi bujne, vynechajme druhé dusíkaté hnojenie. Organické hnojenie v sadeniciach treba vykonávať vždy na jeseň. Množstvo organického hnojiva znižuje množstvo umelého hnojiva. Hnojivo mezo a mikroprvkov treba zapracovať do pôdy na jeseň! Vápenné hnojivo sa zapracuje do pôdy plytko, oddelene od fosforového hnojiva. Zmeny a účinok po aplikácii organického hnojenia v Kg/t + ( maštaľný hnoj strednej kvality) 1 rok 2 rok

N 1,5 1,0

P 1,5 1,0

K 4,0 2,0

Na plochách, ktoré sú citlivé na dusičnany, sa môže aplikovať maximálne 170 kg/ha/rok N účinnej látky formou maštaľného hnoja. Na území, ktoré nie je citlivé na dusičnan, 220 kg/ha.a./ha/rok. 51

ÚLOHA DÁŽĎOVIEK VO VYTVORENI OPTIMÁLNÉHO ŽIVOTA PÔDY – Dr. Benedek Pál

ÚLOHA DAŽĎOVIEK VO VYTVORENÍ OPTIMÁLNEHO ŽIVOTA PÔDY

Veda biológie pôdy eviduje skupinu mikroorganizmov a makroskopických bezstavovcov (malého rozmeru) ako „edafon”. Obrázok č.1 náčrtkovo predstavuje druhy edafonu (čiže prvky života a živočístva pôdy). Na obrázku môžeme vidieť, že z akých rôznorodých skupín živočíchov pozostáva edafon, a k tomu musíme ešte dodať aj to, že každý predstavuje v pôde veľmi veľa druhov. Edafon má obrovskú úlohu vo vytváraní úrodnej pôdy, lebo v pôde žijúce živé organizmy vyvolávajú proces rozkladu a hniloby. Počas tohto rozpadu z organizmov vznikajú také látky, ktoré sú vhodné pre výživu ratlinných ale aj istých živých organizmov. Vplyvom edafonu vznikajú rôzne typy humusu. 1. obrázok. Živočichy edafonu: 1. Actinomyces 2. Sinice 3. Baktériá 4-8. Huby 9-10. Prvoky 11. Dažďovky 12 Pomalky 13. Hlístice 14. Vrníky 15. Stonožky 16-17. Mnohonôžky 18. Chvôstoskoky, 19. Štiničky 20-21. Larvy hmyzov 22. Chvostoskoky

To znamená, že edafon má rozhodujúci význam aj v živote viničov. Skúmanie edafonu však pre množstvo skupín živočíchov a pre prítomnosť rozmanitosti druhov je veľmi zložité, preto výskumníci hľadali takú metódu, ktorá umožňuje charakterizovať život pôdy, presnejšie intenzitu života pôdy jednoduchším spôsobom. Vysvitlo, že dažďovky (Annelida: 52


Lumbricidae) sú veľmi dobrým ukazovateľom, čiže indikátorom života pôdy. Kde je prítomné veľké množstvo dažďoviek, tam je veľmi intenzívny a druhovo bohatý život pôdy, kde je málo dažďoviek, tam je chudobný edafon. Vzhľadom na toto poznanie, skúmaním dažďoviek môžeme posúdiť vplyv jednotlivých postupov aj vo viničoch napr. „zatrávnenie” medziradia, pokrytie pôdy, ohľaduplné obrábanie pôdy, majú vplyv na fungovanie edafonu. Dažďovky inák hrajú v pôde nezastupiteľnú úlohu vo vývoji úrodnej pôdy, totiž sú saprofágy, čiže živia sa zvyškami práchnivejúcich organických látok a svojou činnosťou prispejú k zlepšeniu úrodnosti pôdy. Svojou činnosťou majú rozhodujúcu úlohu nielen vo vytváraní humusu, ale svojimi chodbami skypria, prevetrujú pôdu, týmto sa pôda stane priepustná pre prenikanie vody ku koreňom rastlín, ba čo viac, vytvoria životné podmienky pre usídlenie a rozmnožovanie iných činiteľov edafonu. 2 Tam, kde je bohatosť rozložených rastlinných organických látok, na ploche 1 m môže žiť aj 100 dažďoviek, na ložiskách kompostov sa môže vyskytnúť ešte viac. 2 Na poľnohospodárskych územiach na ploche 1 m žije obyčajne 5-20 dažďoviek, lebo ročne sa tu dostane do pôdy oveľa menej organických látok, ako napr. v listnatých lesoch. Z hľadiska života v pôde popri počte jedincov je dôležité aj to, koľko druhov dažďoviek sa nachádza na danom území.

CHARAKTERISTIKA DRUHOV DAŽĎOVIEK NACHÁDZAJÚCICH SA VO VINOHRADOCH V domácich vinohradoch sme vykázali sedem druhov dažďoviek (Lumbricus terrestis, Lumbricus rubellus, Aporrectodea caliginosa, Aporrectodea rosea, Aporrectodea chlorotica, Aporrectodea longa, Octolasion lacteum), z týchto štyri druhy (Lumbricus terrestis, Lumbricus rubellus, Aporrectodea caliginosa, Aporrectodea rosea) sa nachádzajú obyčajne všade, teda môžu sa pokladať za stálych obyvateľov ekosystému vinohradov. Ostatné tri druhy (Aporrectodea chlorotica, Aporrectodea longa, Octolasion lacteum) sa však nachádzajú len na jednotlivých miestach, preto sa nemôžu pokladať za stále prvky ekosystému vinohradov. 53


Lumbricus terrestris Lumbricus terrestris je známy ako obyčajný druh dažďoviek. Je kozmopolitným druhom, vyskytuje sa v prvom rade v podmienkach ornej pôdy, okrem toho na lúkach a v listnatých lesoch, ako aj v pôdach, ktoré sú bohaté na minerálne látky. A Lumbricus rubellus Lumbricus rubellus je tiež kozmopolitným druhom. Vyskytuje sa v ekosystémoch všetkých druhov, najčastejšie v kyslých pôdach. Obľubuje vrchné vrstvy pôdy, ktoré sú bohaté na organické látky. Aporrectodea caliginosa Aporrectodea caliginosa je tiež kozmopolitným druhom, vyskytuje sa v ekosystémoch všetkých druhov. Nachádza sa najmä v mokrých, vlhkých, hlinitých pôdach, v listnatých lesoch v pôde pastvín, v blízkosti vodných biotopov a často v aj oráčinách.

2. obrázok. Lumbricus terrestris

3. obrázok. Lumbricis rubellus

4. obrázok Aporrectodea caliginosa

Aporrectodea rosea Aporrectodea rosea je tiež kozmopolitným druhom, je rozšírená v obzvlášť širokom okruhu, má rád listnaté a miešané lesy, lúky. 5. obrázok Aporrectodea rosea

54


Aporrectodea longa Aporrectodea longa je tiež kozmopolitným druhom, je obvyklá dažďovka, je obyvateľom najmä alkalických pôd. Je charakteristická na otvorených, plochách bez 6. obrázok. Aporrectodea longa stromov, alebo nanajvýš v hájových biotopoch, čiže v záhradách, na lúkach, na poľnohospodársky obrábaných územiach. Na jej znášanlivosť voči pôde je charakteristické, že sa môže vyskytovať v pôdach s reakciou medzi 4,8-8 pH. V noci vychádza na povrch pôdy a tam sa živí lístím, ktoré potom vtiahne do svojich chodieb. Patrí medzi druhy, ktoré robia hlboké chodby. Allolobophora chlorotica Allolobophora chlorotica je kozmopolitným druhom, rozšírený po celom svete. Vyskytuje sa v rôznorodých biotopoch, od lesných biotopov až po ornú pôdu všade prežije. Patrí do skupiny endogeických dažďoviek, ktoré vytvárajú zvislé chody. Živí sa pôdou, len zriedka vyjde na povrch. Známe sú druhy dvoch tónov, prvý zelenistého odtieňa sa usadí len vo vyslovene mokrom, vlkom prostredí, kým druh s 7. obrázok. Allolobophora chlorotica ružovým odtieňom prežije aj v suchších biotopoch.

55


Octolasion lacteum, je takisto kozmopolitným druhom ako predchádzajúce. Je endogeickým, uprednostňuje neutrálne pôdy. Nachádza sa v hline, v hlinenom piesku, zriedkavejšie v skalnatých pôdach. Nachádza sa vo všetkých ekosystémoch, vrátane ruderálneho územia. 8. obrázok. Octolasion lacteum

VÝSKYT A MNOŽSTVO DAŽĎOVIEK VO VINOHRADOCH Na základe našich výskumov vykonaných vo viniči priemerná hustota jedincov 2 dažďoviek je obyčajne 10-20 jedinov/ m , čo znamená, že na ploche jedného hektára je 100.000-200.000 dažďoviek. To je úctyhodné číslo, lebo množstvo pôdy, ktorú prepracujú dážďovky cez svoj tráviaci trakt, môže presiahnuť ich telesnú váhu tridsaťkrát. 2 Ak je na ploche jedného m len 10 dažďoviek, to znanená 2 g-ov živej masy, čo prerátane je 1,8 t biomasy/1 ha! Takýto počet dažďoviek ročne spracuje 55t pôdy a vyrobí zhruba 5,5t/ha humusu, čo sa nedá ničím nahradiť, je jedinečným a veľmi vzácnym zdrojom výživy viniča. Počas výskumov uskutočnených vo vinohradoch sme zistili, že jednotlivé vlastnosti viniča majú veľký vplyv na počet jedincov dažďoviek. V silne viazaných pôdach je menej, v stredne viazaných pôdach je viac dažďoviek. Kde sú riedke rastliny medziradia alebo vôbec neexistujú, tam sa nájde málo dažďoviek, kým kde je medziradie pokryté rastlinami, je väčší počet dažďoviek. Teda prítomnosť rastlín v medziradí prostredníctvom aktívnejšieho účinkovania dažďoviek napomáha vytvoreniu rušného života v pôde, čo je veľmi užitočné pre syntetizáciu živín a tak tiež udržanie vlhkosti v pôde. Je dôležité vedieť, že pre dažďovky je nevýhodné používanie ťažkých strojov, lebo tie zhutňujú pôdu.

56

NEBEZPEČNOSŤ OBJAVENIA SA NOVÝCH ŠKODCOV VINIČA V MAĎARSKU – Dr. Benedek Pál

NEBEZPEČENSTVO OBJAVENIA SA NOVÝCH ŠKODCOV VINIČA V MA Ď ARSKU

V našej krajine má vinič mnoho škodcov, ale najnovšie sa objavil nový vektor-cikáda aj jej patogén. Objavenie sa vektora a patogénu spolu znamenajú veľmi veľké nebezpečenstvo pre domáce vinohradníctvo! Nový patogén patrí medzi činitele, ktoré zapríčinia žltnutie listov hrozna. Žltnutie listov hrozna môže zapríčiniť viacero faktorov. Sú známe príznaky, ktoré sa môžu odôvodniť nedostatkom mikroprvkov, tie sa môžu relatívne ľahko napraviť vhodným mikroprvkovým hnojením (väčšinou listovým hnojením), ale „žltnutie” je často následkom napadnutia patogénom („fytoplaziem”). Fytoplazmy, zapríčiňujúce žltnutie listov hrozna sú patogény, rozširujúce sa hmyzom, preto ich šírenie závisí od rozšírenia sa prenášajúceho (vektormi) hmyzu. Veľmi dôležité je aj to, že šírením rozmnožovacieho materiálu, rozmnožovaním infikovaných materiálov aj sám človek môže prispieť a aj prispieva k šireniu patogénu fytoplazmy! V Európe momentálne poznáme dve mikroplazmové ochorenia hrozna, ktoré vedú k žltnutiu. Jedno je čierne drevo ("Bois noir", krátko BN), čo je v našej krajine už dávno prítomné, druhé je zlaté žltnutie viniča ("Flavescence dorée", krátko FD), ktoré identifikovali v juhozápadnej časti Maďarska v roku 2013 v chotári Lenti. Patogénom čierneho dreva "Bois noir", (BN) je fytoplazma stolbur. V Maďarsku toto ochorenie objavili v 11-ich župách. Jeho dôležitou vlastnosťou je, že sa rozširuje veľmi pomaly. Vektorom ochorenia je druh cikády Hyalesthes obsoletus. Tento druh sa vo viniči nikdy nenachádza vo veľkom počte, lebo je polyfágnym hmyzom (živí sa rastlinami viacerého druhu), nezdržiava sa iba vo viniči. Niektoré iné rastliny viac preferuje, len náhodou, príležitostne vyciciava hrozno. Preto infikované korene ssa vyskytnú vždy sporadicky, len ojedinele a ochorenie nie je schopné sa rozširovať tak, aby to bolo epidemické.

57


Na nakazených koreňoch samotná choroba zapríčiňuje len postupný pokles. Čo sa týka hospodárskeho významu, fytoplazma stolbur ("Bois noir") je oveľa menšia, v porovnaní s "Flavescence dorée" fytoplazmou. Patogénom zlatého žltnutia hrozna "Flavescence dorée"(FD) je fytoplazma Grapevine flavescence dorée, ktorú dnes môžeme pokladať za najnebezpečnejší patogén viniča. Jeho šírenie v infikovaných výsadbách je rýchle, preto sa pokladá za karanténne ochorenie. Výnos na nakazených koreňoch viniča sa môže znížiť aj o 20-50 percent. Rozloha nakazenej plochy môže narásť ročne až desaťkrát, ak sa neuskutoční vhodná ochrana proti cikáde, daná plocha môže vykázať až 100%-né 1. obrázok. Zlaté žltnutie lístia hrozna: napadnutie, náchylné odrody sa v "Flavescence dorée" hynúca výsadba priebehu niekoľko rokov môžu úplne vyselektovať. (1. obrázok) Tento patogén je zaradený medzi karanténnych škodcov Európskej únie, preto pri jeho zistení aj podľa domácich zákonov (nariadenie Ministerstva poľnohospodárstva 2001/7 (17. I) je povinnosť oznámiť príslušnému kontrolnému úradu. Proces infekcie sa začína tým, že 2. obrázok. A "Flavescence dorée" infikovaný hmyz pri stravovaní sa spolu charakteristické prvky lístia v so šťavou hrozna dostane do tráviaceho nakazenej viničnej výsadby traktu cikády. Tam sú schopné odolať vplyvom rozkladných enzýmov, vstrebávajú sa v hemolimfe hmyzu, potom sa dostanú do slinnej žľazy cikády tam sa usadia a rozmnožia. Spočiatku sa po konzumácii cikáda neinfikuje, totiž k rozmnoženiu je potrebných 38 až 42 dní, túto dobu nazývame inkubačným časom. Po uplynutí tohto času hmyz bude šíriť 58


patogéna až do konca svojho života. Už aj larvy sú schopné prijať a už po zvliekaní sú schopné infikovať. Príznaky ochorenia sa objavia najskôr po jednom roku infekcie. Chorý koreň viniča už od jari zaostane vo vývine, niekedy sa nevytvoria ani výhonky. Po infekcii sa na výhonkoch v lete objaví kučeravosť listov. Príznaky postupne zosiľňujú až sa vytvorí trojuholníková kučeravosť listov, ktorá charakterizuje chorobu. (obrázok 2). Pri bielych druhoch hrozna je pozorovateľné čiastočné alebo úplné zožltnutie listov, pri modrých odrodách je zas pozorovateľné začervenanie listov. Pri obidvoch druhoch hrozna sa na povrchu listov môže objaviť kovové zafarbenie. U náchylných druhov zaostane vyzrievanie dreva, letorasty zostanú tenké a stávajú sa gumovitými. Ak sa koreň viniča počas vegetačného obdobia infikuje neskôr, preruší sa vyzrievanie dreva. V dôsledku abnormálneho drevnatenia v auguste a septembri je pozorovateľný jav symptómu smutnej vŕby. Infikovanie viniča sa prejavuje lokálne, odtaľ sa postupne šíri choroba ďalej. Výskyt "Flavescence dorée" spozorovali prvýkrát vo svete v juhozápadnom Francúzsku v roku 1949. Prvý výskyt epidemického charakteru pozorovali v južnom Francúzsku v rokoch 1960 a na Korzike. Choroba sa odvtedy rozšírila po celom Francúzsku. V Taliansku chorobu pozorovali prvýkrát v roku 1964 a do 90. Rokov sa stala znepokojujúca. Chorobu neskôr preukázali v Španielsku (1996), Srbsku (2002), Švajčiarsku (2004), Slovinsku (2005), Portugalsku (2007), Rakúsku (2009) a Chorvátsku (2009). Bohužiaľ choroba sa objavila aj v Maďarsku v roku 2013, vo vzorkách laboratória rastlinného úradu, ktoré pochádzali z chotára Lenti. Proti patogénu v súčasnej dobe nie sú vhodné prípravky. Existuje iba možnosť na riedenie hmyzu, ktorý je zodpovedný za šírenie choroby. Z hľadiska obrany má mimoriadny význam včas rozpoznať, zistiť existenciu a lokalizovať prenášača. Účinnou metódou indirektnej obrany je obmedzenie počtu jedincov (Scaphoideus titanus). Riešením by mohlo byť použitie insekticídov ako aj likvidácia, vyhubenie všetkých infikovaných neobrábaných vinohradov.

59


Prenášač, ktorý spôsobuje zlaté žltnutie viniča, je americká cikáda viničná (Scaphoideus titanus). Je to rýchlo pohybujúci sa druh, ktorý bol prinesený do Európy zo severnej Ameriky. Výslovne sa zdržiava na viniči, inými rastlinami sa prakticky neživí, čo sa týka druhov viniča je monofág (Vitis vinifera Vitis silvestris, americký Vitis druhy a podnože). Tento hmyz patrí do radu pravých cikád (Insecta: Auchenorrhyncha) a je členom rodiny cikádok (Cidadellidae) Imago (obraz 3). Má štíhle telo, orieškovo hnedú základnú farbu, veľkosť 4,8 do 5,2 mm (samec) alebo 5,5-6,0 mm (samica). Hlava trojuholníková rovnako široká ako hruď, o niečo dlhšia než je šírka. Medzi zloženými očami na čele sú tmavohnedé priečne pruhy a na hornej časti hlavy široká červeno-hnedá škvrna. Na hrudi sú dva červeno-hnedé priečne pruhy. Predné (horné) krídla sú orieškovo hnedé, štít je čierny, na špičke coriumone a clavuse je biela škvrna. Larvy (nymfy) sú štíhle, vyvíjajú sa cez tri larválne štádiá na imágo. 3. obrázok. Americká cikáda

Do roka sa vyvíja jedna generácia. Vajcia sú viničná (Scaphoideus titanus) umiestnené v druhoročnej časti viniča medzi vektor fitoplazmy "Flavescence dorée" trhlinami kôry. Larvy sa liahnu v máji od polovice mája do polovice júla a možno ich nájsť vo viniciach. Vyvinutá larva sa mení na imágo od konca júla. V našej krajine sa dospelé cikády roja od júla do septembra, vrcholné obdobie padá na august. Domáce usídlenie, výskyt a šírenie: americkú cikádu viničnú našli po prvýkrát na západnom Zadunajsku pri obci Csurgó (župa Somogy). Ešte v tomto roku ju našli v župe Bács-Kiskun a na južnej časti župy Zala. V najväčšom počte ju pozorovali pri srbských hraniciach na juhu. Podľa dnešných vedomostí táto cikáda sa už vyskytuje v deviatich župách. Doteraz známy výskyt: župa Baranya (Nagytótfalu), župa Tolna (Kisvejke, Mórágy), župa Somogy (Csurgó, Barcs), župa Zala (Csörnyeföld, Nagyrada), župa Vas 60


Kőszeg), župa Bács-Kiskun (Akasztó, Jánoshalma), župa Csongrád (Ásotthalom, Pusztamérges), župa Szolnok (Tiszakürt), župa Szabolcs-Szatmár (Barabás). Odhalenie prenášača Leafhopper (cikády) zabránenie zavlečeniu patogénu "Flavescence dorée" phytoplasmy a zabránenie domácemu šíreniu je nesmierne dôležitá úloha a zásadný záujem všetkých zainteresovaných, odborníkov. Cikády možno zistiť žltými lepovými doskami typu Csalomon, ktoré je potrebné umiestniť na stľpe alebo drôtoch viniča vo výške očí. Podľa domácich prieskumov prvé imága sa objavia v žltých lepových doskách začiatkom júla a posledné v septembri. Lepové dosky je potrebné vymienať po dvoch týždňoch. V júli a v auguste je rovnaký výskyt samcov a samíc, avšak v septembri sú samice v prevyšujúcom množstve, v tom čase prebieha aj kladenie.

61

ÚLOHA DRAVÝCH ROZTOČOV V OCHRANE VINIČA – Dr. Németh Krisztina

ÚLOHA DRAVÝCH ROZTOČOV V OCHRANE VINIČA

V súčasnej dobe je stále náročnejšie sa prispôsobiť zmenám životného prostredia, ktoré ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu. Zmenou klímy a klimatickými extrémami sú podporovaní noví škodcovia a choroby napádajúce rastliny. Tieto nútia dborníkov a pestovateľov, aby prehodnotili a premýšľali nad inými pestovateľskými technológiami. S tým súvisí aj prístup zmiernenie ľuďmi spôsobených škôd, čím sa má docieliť zaťaženie vinohradov pesticídmi. Výroba zdravých, bezchemických, bezpečných potravín dnes už je základnou požiadavkou. Veľkovýroba počnúc od obdobia hospodárenia na veľkých lánoch patrila medzi pestovanie intenzívnym obrábaním, ktorá vyžadovala silné chemické ošetrovanie, oslabovala pôdu, znečisťovala životné prostredie. Na to dala vysvetlenie nepretržitá ochrana proti patogénom (pleseň, múčnatka a pleseň sivá) a škodcovia (obalovače, roztoče). Nevenovali ale vôbec dostatočnú pozornosť tomu, že práve tými modernými chemickými látkami, ktoré považovali za veľký úspech vývoja, vybudovali oveľa väčšiu náchylnosť rastlín voči chorobám a škodcom viniča. Proti plesni používané ditiokarbamáty spôsobili predĺženie rastlinných buniek, čím sa otvorila cesta pre škodcov. Spomedzi insekticídov organická kyselina fosforečná- estery sú nervové jedy, ktoré sú bez výberu škodlivé na hmyz a rastliny. Škodcovia, ktorí majú viac generácií po sebe, sa vrámci jednej vegetácie stali rezistentní proti účinným látkam pesticídov, pre zachovanie účinnosti bolo potrebné použivať novšie a novšie prípravky. Dnes už vieme, že insekticídy výrazne zredukovali počet užitočného hmyzu, a preto sa následne musela zabezpečiť intenzívnejšia ochrana proti viacerým škodcom ako predtým. Chemická ochrana sa stala dominantnou a ostatné (poľnohospodárska technika, fyzikálne a biologické) postupy ochrany sa dostali do pozadia. Nadmerné umelé hnojenie nielenže ničilo pôdu, ale ich zaplavením do živej vody spôsobilo eutrofizáciu, čoho následkom sú zmeny v bunkách plodín, ktoré vedú k významným zmenám, ktoré takisto zvyšujú náchylnosť. Medzitým sa úplne pozabudlo na užitočné organizmy, 62

ÚLOHA DRAVÝCH ROZTOČOV V OCHRANE VINIČA - Dr. Németh Krisztina

ktoré zostali nepovšimnuté. Vzhľadom na to, že ich nepoznali, ani veda nevenovala dostatočnú pozornosť ich prieskumu. Snahy o zníženie negatívnych vplyvov životného prostredia sú dnes už úplne akceptované nielen v oblasti vedy, vedcov, ale aj medzi spotrebiteľmi a výrobcami. V našej krajine v rokoch 1980 sa začali také výskumy, ktoré vyzdvihli pozornosť odborníkov a pestovateľov už na užitočné živé organizmy, interakcie vyskytujúce sa v prírode. Hlavnú časť ochrany rastlín vo viniči okrem hubových chorôb (pleseň, múčnatka, pleseň sivá) tvorila ochrana proti škodcom a fytofágnym roztočom. V nedostatku prognózy považovali za smerodajnú iba čakaciu dobu pesticídov a nie skutočné riziko infekcie. Záťaž životného prostredia pesticídami bola značná, ktorej dôsledkom bolo to, že výsadby sa stali ekologickou púšťou. V našej krajine, v posledných dvoch desaťročiach, v oblasti skúmania ochrany fytofágnych roztočov, ktoré poškodzujú záhradné rastliny sa dostalo do popredia aj skúmanie možnosti biologickej ochrany. Zavádzanie environmentálnych technológií vo vinohradníctve znamená aj obmedzenie používania esterov širokospektrálnej organickej kyseliny, pesticídov s karbamátovou účinnou látkou. Načasovanie ošetrovania pesticídami sa uskutočnuje pomocou signalizačných zariadení a technológou feromónového mätenia samcov. V ekologickom pestovaní zohrávajú rozhodujúcu úlohu zoofágne druhy. Zoofágy je možné aj umelo naintrodukovať do viníc. Introdukcia predátorských druhov je drahý postup a úspech v značnej miere závisí od prispôsobivosti introdukovaných druhov. Preto sa často zdá účelnejším ochrana existujúcej užitočnej lokálnej fauny. Dobre načasovaným používaním selektívnych pesticídov, ale i menším počtom ošetrovania ochrany rastlín môžeme predísť škodám spôsobeným škodlivými organizmami, takisto môžeme napomáhať prežitiu užitočných organizmov a uplatnenie regulovania škodlivej populácie. Tým môžeme zabrániť vzniku hospodárskej škody a zároveň sa znižuje aj zaťaženie výsadby pesticídami. V Maďarsku v prvom rade môžeme počítať s prítomnosťou niektorých škodlivých roztočov viniča ako strapka (Caleptrimerus Vitis), vlnovník viničový (Eriophyes vitis), roztočec ovocný (Panonychus ulmi) roztočec chmeľový (Tetranychus urticae). V rôznych výsadbách pomer výskytu druhov je premenlivý v 63


závislosti od technológie ochrany rastlín a od priebehu klímy. V dôsledku opakovaných škôd spôsobených roztočmi sa táto problematika dostala do stredobodu ako dobrý spôsob ochrany obmedzujúci činnosť fytofágnych druhov.

NAJČASTEJŠIE SA VYSKYTUJÚCE DRUHY DRAVÝCH ROZTOČOV VO VINIČI Najvýznamnejšia čeľaď roztočov je Phytoseiidae. Do čeľade Phytoseiidae patrí viac ako 1600 druhov, táto je jedna z najviac dôkladne skúmaných skupín roztočov. Jej korisťou sú Tetranychidae Eriophydae, Tydeidae, Tarsonemidae a Tenuipalpidae ale skonzumujú aj vajíčka a mladé larvy patriace do radu Homoptera a Tysanoptera. Nepresúvajú sa ultra rýchlo, ale rozširujú sa veľmi dobre, pretože postupujú podľa radov. Väčšie vzdialenosti vedia prekonať pomocou vetra, pomocou iných zvierat a aj v opadnutých listoch. Ďalšie druhy rodiny Phytoseiidae sú citlivé na dážďivé počasie. Typhlodromus pyri (1. obrázok) Amblyseius (Euseius) finlandicus (2. obrázok) sú najčastejšie druhy vo viniči. V početnom množstve sa nachádzajú druhy v takých oblastiach, ktoré neboli pravidelne ošetrované chemickou ochranou rastlín. Typhlodromus pyri skonzumuje všetky škodlivé fytofágne druhy roztočov viniča. Nejaký čas sú schopné prežiť aj bez výživy alebo prejdú aj na iný zdroj výživy. Ako alternatívna alebo doplnková výživa môže prísť do úvahy peľ a jemné chľpky na listoch a výhonkoch. Typhlodomus pyri sa spolu s ostatnými druhmi Phytoseiidae pre svoju veľkosť nemôže dostať pod šupinu púčikov, preto musí prezimovať hlavne pod kôrou. Čo sa týka výživy čeľade Phytoseiidae je pravda, že jednotlivé druhy sú mono alebo oligofágne (napr. Phytoseiulus persimilis), ale veľká väčšina z nich sú polyfágni (vyživujú sa mnohými rastlinami). Mnohé druhy sú schopné na rozmnožovanie sa a prežitie iba rastlinnou živnou látkou. Je známe, že v prípade nedostatku úlovku je ich najdôležitejším alternatívnym zdrojom výživy, čo sa týka druhu patriacich do čeľade Phytoseiidov, peľ. Preto keď sú vo výsadbe kvitnúce rastliny, tie im napomáhajú v prežití. Skoro na jar hustota jedincov druhov fytofágnych roztočov je nízka, tak peľ, preto alternatívny zdroj výživy má veľmi pozitívny dopad na rozmnoženie sa dravých roztočov. Dravé roztoče oproti 64


fytofágnym roztočom svoje zimovisko opúšťajú skôr, preto je najmä v tomto období obzvlášť dôležitý peľ ako najdostupnejšia alternatívna výživa.

MOŽNOSTI PRIRODZENEJ REGULÁCIE Obrana proti fytofágnym roztočom viniča usídlením sa dravých roztočov Výhody regulácie fytofágnych populácií roztočov dravými roztočmi:   

zníži sa počet akaricidných ošetrovaní špecifické, u fytofágnych populáciach sa nevytvorí rezistencia voči pesticídom v značnej miere sa môže znižovať zaťaženie životného prostredia pesticídami

Podľa HOY (1982) predpoklady účinného fungovania prirodzeného nepriateľa sú nasledovné:     

dravý druh má krátky čas na usídlenie v poraste musí znášať účinky jednotlivých pesticídov musí vedieť účinne regulovať dynamiku cielenej populácie škodcov musí sa rozšíriť v infikovaných územiach a v daných prípadoch sa musí rozmnožovať prevyšujúc rozmnožovanie populácie fytofágnych roztočov musí úspešne prezimovať, aby v ďalšom roku opäť mohol potlačiť škodcov

Uvedeným požiadavkám v plnej miere vyhovuje Typhlodromus pyri, lebo dôležité charakteristiky druhov Phytoseiidae ich predestinujú na rýchly vývoj, dobré prežitie a reprodukciu aj pri nízkom množstve potravy. Majú vynikajúcu vlastnosť sledovať pohyb škodlivých roztočov, Typhlodromus pyri je najvhodnejší druh z hľadiska presídľovania sa. Nie sú citlivé na podmienky prostredia (vlhkosť, teplota), odolávajú mrazu. Ekologickej flexibilite sa pripisuje, že sa rozšíril v širokom kruhu nielen v miernom ale aj subtropickom pásme. K tomu aby sa dobre rozmnožil, potrebuje aspoň 1-3 roky, potom bude schopný udržiavať rovnováhu škodcov spôsobujúcu škody v poraste. Napr. roztočcov chmeľových. 65


Do novo vysadeného viniča v priebehu 2-3 rokov sa neodporúča používanie akaricídov v záujme dobrého a rýchleho rozmnoženia sa dravého roztoča. Možnosti usídlenia dravých roztočov: 

 

Zelenými výhonkami: Vo výsadbách, ktoré sú v dostatočnej miere zaopatrené dravým roztočom, môžeme ostrihať zelené výhonky od júna až do augusta, tie potom následne premiestniť na každý piaty kmeň prijímacieho viniča (negatívne aspekty, sú tie, že spolu z listmi sa môžu prinášať aj nežiaduci škodcovia) So staršou koreňovou časťou: Dravé roztoče možno preniesť aj počas zimného prerezávania viniča so staršou koreňovou časťou. Plsteným pásom: Koncom augusta, začiatkom septembra, t.j ešte pred prezimovaní roztočov umiestnime plstený pás na korene donorových sadeníc, v zime ich zoberieme dolu a usídlime na prijímací koreň viniča. Dravé roztoče treba presídliť do novej výsadby najneskôr do polovice marca. (3. obrázok)

Lacnejšou alternatívou presídľovania jedincov je odchyt z okolitých lesov, ktoré tam žijú v prirodzených podmienkach, ale tie sú veľmi citlivé na pesticídy. Miera osídlenia značne závisí od toho, aká je hustota roztočov v okolitej prirodzenej vegetácii a ďalším faktorom je aj vietor. Dravé roztoče majú možnosť sa rozmnožiť v okolitých lesných pásmach, ich účinky majú dosah iba na krátku vzdialenosť. Okrem toho existuje súvislosť medzi použitou účinnou látkou a usídlením dravých roztočov. Niektoré účinné látky nemajú negatívny vplyv, kým iné vyslovene znížujú počet dravcov. Najväčším problémom biologickej ochrany je určenie tých kritických prahov, ktoré charakterizujú pomer predátora a potravy. Tento pomer sa výrazne mení v priebehu vegetačného obdobia a v závislosti klímy a pestovacích podmienok, (druh, chemické ošetrovanie, hnojenie). Systém funguje vtedy optimálne, ak je populácia dravých roztočov dostačujúca, čo znamená dva dravé roztoče po jednom liste. Ak je na jednom liste priemerne 1-3 jedincov, môže byť vysadená 66


ochrana proti roztočom. Vtedy nadobúda účinnosť T. pyri a reguláciou škodcu sa dostáva do popredia požadovaná biologická ochrana. Podstata biologickej ochrany zakladajúca sa na prítomnosti dravých roztočov sa neprejavuje úplným vyhubením škodcov, ale v udržaní prahu spôsobenej hospodárskej škody. V tomto prípade sa dostaví rovnováha medzi dravcom a korisťou a obmedzí sa hromadné rozmnoženie škodlivých druhov. Úloha ekologických zmierňovacích pásov Sú to vlastne oblasti skupín kríkov, priekop, brehov potokov, kamenné múry, ktoré sa nemôžu chemicky ošetrovať a ich spaľovanie je zakázané. V agrobiotopoch má veľký význam aj druhová diverzita, pretože tieto biologické systémy sú najstálejšie a pozostávajú z mnohých druhov. Podľa možnosti v medziradoch vinohradov je potrebné vytvoriť druhovo bohatú rastlinnú pokrývku a treba sa snažiť o to, aby v okolí viniča boli pokryté aj prípadné nachádzajúce sa svahy, priekopy atď. Tým sa dosiahol požadovaný cieľ, čomu hovoríme ekologická vyrovnávacia plocha. Rastliny vysadené v blízkosti viniča tiež dávajú možnosť pre zásobenie dravých roztočov peľom, v prípade nedostatku fytofágnych roztočov. V okolitých zalesnených oblastiach bohatosť Phytoseiid roztočov závisí od troch faktorov: od zloženia rastlín, štruktúry prostredia a od používaných pesticídov. Zloženie rastlín, dominancia a hustota hostiteľov pre dravé roztoče sú zvlášť dôležité. Vplyv ekologických činiteľov na rozšírenie fytofágnych a zoofágnych roztočov Význam jednotlivých klimatických faktorov podľa pestovacích miest je rozdielny, nepretržite pôsobiaci na populáciu roztočov. Ich funkcia v poslednom čase dostáva stále väčší dôraz, vďaka častým javom extrémnych pomerov. Vývoj roztočov v značnej miere závisí od klimatických vplyvov, ako je teplota a relatívna vlhkosť. Extrémne tepelné hodnoty môžu zapríčiniť mortalitu určitej časti populácie. Vysoké teploty a nízka relatívna vlhkosť vyhovujú šíreniu sa roztočcov chmeľových. Keďže roztočce chmeľové sú suchomilné, zmenou klímy 67


našej krajiny a v prípade dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia môžeme počítať s ich rozmnožením. Relatívna vlhkosť vzduchu očividne pozitívne ovplyvňuje aktivitu roztočcov chmeľových. Nedostatok druhov dravých roztočov je pozorovateľný v tých oblastiach, kde je množstvo zrážok veľmi vysoké, ale Panonychus ulmi a Tetranychus urticae vzhľadom na svoju rozšírenosť skoro vôbec neprejavujú citlivosť proti zrážkam. Z horeuvedených vyplýva, že správnou starostlivosťou a profesionalitou možno vytvoriť vo výsadbách tie okolnosti, ktoré napomáhajú rozmnožovaniu sa užitočných organizmov. Z tohto vyplýva, že dravé druhy roztočov znamenajú taký biologický základ pre pestovateľov, ktorý umožní správnym zvolením pesticídov vytvorenie biologickej ochrany rastín proti škodlivým roztočom. 1. tabuľka Kladenie vajíčok Typhlodromus pyri pri rôznom zdroji výživy Výživa Vajcia/deň hrče výhonkov 0,36 peľ stromov 0,34-1,31 peľ tráv 0,47-0,97 peľ kvetiny hrozna 0,10-0,40 vlnovník viničový 1,45 nalepa 1,28 Thysanoptera 0,57 Roztočec ovocný 0,31 Roztočec chmeľový 1

68


Najčastejšie sa vyskytujúce druhy dravých roztočov vo viniči

1. obrázok Typhlodromus pyri

2. obrázok Amblyseius (Euseius) finlandicus

3. obrázok. Usídlenie dravého roztoča súknovým pásikom

69

PRIRODZENÍ NEPRIATELIA ŠKODCOV VINIČA - Dr. Mikulás József

PRIRODZENÍ NEPRIATELIA ŠKODCOV VINIČA

Podľa Linné (1756) „Každý hmyz má svojho predátora, ktorý ho prenasleduje a vyhubuje. Z hľadiska udržania rovnováhy medzi nimi by bolo rozumné znížovať stav iba tých škodlivých.” Podľa nášho názoru toto zistenie platí aj pre patogény a rovnako pre buriny . Náš materiál bol zostavený v tomto duchu. Teraz sa budeme zaoberať hlavne burinami, (pretože aj buriny sú škodcom vinohradov) a sú prirodzenými nepriateľmi . Teraz Vám predstavíme jednu časť nepriateľov hmyzu a húb. Pri realizácii úspešného vinohradníctva pestovateľ musí viesť boj proti viacerým škodcom viniča. Pri pestovaní hrozna sa nestretávame iba so škodcami, ale často sa môžeme stretnúť aj s ich prirodzenými nepriateľmi. Prirodzení nepriatelia majú často nielen teoretický, ale aj praktický význam. V našej práci sa budeme zaoberať predovšetkým tými, ktoré súčasne majú alebo môžu mať praktický význam. Tie sme zhrnuli v nasledujúcej tabuľke (tabuľka č.1.) Tabuľka ukazuje, že Ambrosia má viac škodcov, z týchto teraz predstavíme iba päť (obr 1-5.). Ambrosia artemisiifolia spôsobuje poškodenie nielen vinohradom, ale je známe, že spôsobuje, humánnetoxikologické problémy. Jedným z dôvodov jej šírenia je, že má allelopátiu a vypúšťa látku nazývanú (seskviterpén-laktón), ktorý zabraňuje klíčeniu ďalších burín resp. ich rastu. Na základe horeuvedených myšlienok spojených s touto burinou sme sa zaoberali trochu viac, aby sme tým prispeli k úspešnej ochrane. V našej práci v krátkosti píšeme o škodcoch a aj o prirodzených t.j. hmyzových škodcoch, lebo sú súčasťou burinovej flóry vo vinohradoch. Týmto by sme chceli Vašu pozornosť upriamiť na súvislosti biocenózy viniča.

70


1. tabuľka. Prirodzení nepriatelia škodcov viniča Poradové číslo

Buriny

Škodca

Vedecké meno

Slovenské meno

1

Ambrosia artemisiifolia

Ambrózia palinolistá

Albugo tragopogonis

2



Oecanthus pellucens

3



Ascotis selenaria

4



Stictocephala bisonia

5



Helicoverpa armigera

6

Artemisia absinthium

Palina pravá

Oecanthus pellucens

7

Artemisia vulgaris

Palina obyčajná

Oecanthus pellucens

8

Capsella bursa-pastoris

Kapsička pastierska

Albugo candida

9

Cirsium arvense

Pichliač roľný

Puccinia suaveolens

10

Cirsium arvense

Pichliač roľný

Aphidinae

11

Cirsium arvense

Pichliač roľný

Cassida rubiginosa

12

Convolvulus arvensis

Pupenec roľný

Erysiphe polygoni

13

Equisetum arvense

Prasličká roľná

Dolerus sp.

14

Falcaria vulgaris

Kosáčik obyčajný

Puccinia siifalcariae

15

Falcaria vulgaris

Kosáčik obyčajný

Eriopeltis lichtensteini

16

Malva neglecta

Slez nabadaný

Puccinia malvacearum

17

Portulaca oleracea

Portulaka zeleninová

Albugo portulacae

18

Rumex acetosella

Štiav kyslý

Protemphytus tener

19

Setaria viridis

Mohár zelený

20

Setaria verticillata

Mohár praslenatý

21

Stellaria media

Hviezdica prostredná

Sporisorium neglectum Sclerospora graminicola Peronospora media

22

Urtica dioica

Žihľava dvojdomá

Inachis io

71


1. obrázok. Albugo tragopogonis (biela hrdza) na ambrosii palinolistej

Na základe napísaných v 1. tabuľke Ambróziu palinolistú nepoškodzujú len patogény, ale aj zvieratá.

2. obrázok. Cvrlikajúci svrček na ambrózii palinolistnej (Ambrosia artemisiifolia) a miesta kladenia vajíčok

3. obrázok. Larva Ascotis selenarii na ambrózii palinolistnej a vychovaný motýľ

72


Palinu pravú a palinu obyčajnú podľa ukážky 4. obrázku poškodzuje cvrček viničový kladením svojich vajíčok. Na obrázku na ľavej strane sú miesta kladenia vajíčok na pravej strane možno vidieť larvu v stonke paliny.

4. obrázok. Poškodenie spôsobené Oecanthus pellucens paline pravej a paline obyčajnej

Pichliač roľný je poškodzovaný okrem vošiek aj hrdzou, obidve jej formy len v takej miere, že nespôsobuje konkurenciu viniču. (obrázok 5). Okrem toho, nepriateľom pichliača je aj Cassida rubiginosa Chromatomyia horticola a tiež larvy perlovca jahodníkového (Boloria euphrosyne)

5. obrázok. Poškodenie na pichliači roľnom, ktorý spôsobila Puccinia suaveolens

73


Egészséges Falcaria vulgaris

Falcaria vulgarison rozsda károsítás

Falcaria vulgaris rozsda

Lisztharmatos Falcaria vulgaris növények

6. obrázok. Kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) a jeho škodcovia

Kosáčika obyčajného značne poškodzuje aj hrdza (Puccinia siifalcariae), ďalej múčnatka (Eriopeltis Lichtenstein) huby. Následne chorá rastlina nie je schopná sa pohlavne rozmnožovať.

Protemphytus tener lárva kártétele Rumex acetosellán

Protemphytus tener lárva

7. obrázok. Poškodenie (Protemphytus tener) a jeho larva

Šťovík tupolistý okrem múčnatky (Rumex obtusifolius) poškodzuje aj lienka s 22 bodkami (Thea vigintiduopunctata), ale často ju poškodzujú aj vošky (Aphidinae) Najväčším nepriateľom je (Protemphytus tener) (7. obrázok), ktorej larva úplne zničí nadzemnú časť rastliny. Podľa nášho pozorovania nie je zriedkavé, že na jednom liste je aj 8-10 lariev.

74


8. obrázok. Poškodenie žihľavy dvojdomej (Urtica dioica) larvami Inachis io (babôčky pávookej) a jej imágom

Poškodenie babôčky pávookej je zároveň aj užitočné. Totižto prirodzenému nepriateľovi jedného škodcu viniča (Boarmia gemmaria) je medzihostiteľom práve babôčka pávooká. Ak vo viniči alebo v jeho okolí niet žihľavy dvojdomej (Urtica dioica) alebo chmeľu (Humulus lupulus), v tom prípade prirodzeným nepriateľom P. rhomboidaria je (Diolcogaster alvearia), ktorý nevie prežiť, lebo P. rhomboidaria má iba jednu generáciu, a následkom toho Diolcogaster alvearia hynie z nedostatku výživy. Musíme spomenúť ešte jedného podobného škodcu púčikov Theresimima ampelophaga a jeho parazit Trichomalopsis sp. Druhá generácia (Theresimima ampelophaga) môže byť užitočná, lebo vlnovník viničový (Eriophyes vitis) vyhrýza list na opačnej strane, tak zabezpečí možnosť dravým roztočom, ktoré nemajú oči. (napr. patriace do čelade Tydeidae, Phytoseiidae, Stigmaeidae) aby sa dostali k vlnovníkovcom viničovým a potom ich vyhubili.

75

CHARAKTERISTICKÉ BURINY VINIČOV – Dr. Varga Jenő

CHARAKTERISTICKÉ BURINY VINIČOV

Zloženie burín nachádzajúcich sa vo viniciach v značnej miere ovplyvňuje obrábanie medziradia, medziradové zazelenenie a zazelenenie príkmenných pásov viniča. V Maďarsku sa kvôli klimatickým podmienkam mulčovanie vyžíva iba v každom druhom rade. Nezazalenené rady sa držia na čierny úhor a okopávajú sa. Často sa ale na údržbu a reguláciu burín používajú aj herbicídy. Poznaním týchto faktorov, sa buriny prispôsobujú daným vlastnostiam lokality, čo znamená, že ich zloženie obmieňa, ale väčšina druhov sú také, ktoré sa vyskytnú vo všetkých oblastiach Najčastejšou burinou je (Agropyron repens) pýr plazivý. Táto burina je zároveň asi najškodlivejšia 1. obrázok. Allelopátia (Agropyron repens) na našom území. Často sa môžeme stretnúť s ďatelinou plazivou (Trifolium repens), rebríčkom obyčajným (Achillea millefolium), turancom kanadským (Conyza canadensis), ježatkou kuriou nohou (Echinochloa crus galli) a prípadne láskavcom ohnutým (Amaranthus retroflexus).

76


Ak buriny zaraďujeme podľa spôsobu života, tak ich zaraďujeme do rôznych skupín, spomedzi ktorých teraz spomenieme iba dve: po prvé trvalky a po druhé buriny, ktoré sa rozmnožujú semenami. Vo výsadbách spôsobujú väčší problém trvalky (pýr plazivý), pretože s burinami rozmnožujúcimi sa semenami vieme ľahko narábať. V prípade trvácich burín je veľký problém nimi spôsobená konkurencia o vodu ako aj allelopatia voči iným rastlinám (obrázok 1). V prvom prípade ide o to, že burina nachádzajúca sa na území značne znižuje obsah vody v pôde, potrebnej pre vinič. V druhom prípade ide o to, že určité rastliny pre svoju allelochemikáliu zabraňujú rozmnožovaniu „priaznivejších burín“, ktoré sa prípadne vyskytujú v ich prostredí. S burinami, ktoré sa rozmnožujú semenami, sa môžeme stretnúť tam, kde z povrchu pôdy z nejakého dôvodu zmizne rastlinné pokrytie. V tomto prípade totiž nastanú dobré podmienky pre možnosť klíčenia semien burín. Pri forme života týchto burín je dôležité pripomenúť aj ich rozmnožovanie. Podľa aspektov vegetácie ich delíme nasledovne: rozlišujeme buriny charakteristické pre jarné, letné a jesenné obdobie. Na jar sa môžeme stretnúť s hviezdicou prostrednou (Stellaria media) v lete s láskavcom ohnutým (Amaranthus retroflexus), koncom leta, na jeseň zas so šalátom kompasovým (Lactuca serriola). Ak sa ničenie burín na území vykonáva herbicídmi, tak môže mať za následok zmenu zásoby živín v pôde, následkom čoho môžeme počítať s objavením sa určitých rastlín ako napríklad praslička roľná (Equisetum arvense). V tomto prípade rastlina indikuje zmenu, ktorá nastala v pôde danej lokality, ako aj zmenu pH(reakcie) aj iné vlastnosti pôdy. Z toho vyplýva, že na rôznych lokalitách sa môžeme stretávať s odlišnými burinami, ktoré sa inak viažu k pôde charakteristickej pre dané územie. Na základe horeuvedených faktov buriny viniča môžu byť nasledovné (1. tabuľka).

77


1. tabuľka Najčastejšie buriny viniča podľa spôsobu života Slovenský názov Vedecký názov

Spôsob

Výskyt

života Pupenec roľný

Convolvulus arvensis

G3

vytrvala rastlina

Hluchavka objímavá

Lamium amplexicaule

T1

jarná

Heřmánkovec

Matricaria inodora

T4

letný

Mrlík biely

Chenopodium album

T4

letný

Púpava lekárska

Taraxacum officinale

H3

vytrvala rastlina

Ježatka kuria noha

Echinochloa crus galli

T4

letná

Turanec kanadský

Conyza canadensis

T4

letný

Starček obecný

Senecio vulgaris

T1

jarný

Pichliač roľný

Cirsium arvense

G3

vytrvala rastlina

Fialka roľná

Viola arvensis

T1

jarná

Kapsička pastierska

Capsella bursa-pastoris

T1

jarná

Rosička krvavá

Digitaria sanguinalis

T4

letná

Lipkavec obyčajný

Galium aparine

T2

letný

Láskavec ohnutý

Amaranthus retroflexus

T4

letný

Pýr plazivý

Agropyron repens

G1

vytrvala rastlina

Hviezdica prostredná

Stellaria media

T1

jarná

nevonný

Vysvetlenie: G-H (trvalka); T (rozmnožuje sa semenom) burina

Buriny uvedené v tabuľke neobsahujú úplny zoznam, v nej sme predstavili iba najrozšírenejšie. 78

MEDZIRADOVÉ ZAZELENENIE BYLINNÝM SPOLOČENSTVOM – Dr. Varga Jenő

MEDZIRADOVÉ ZAZELENENIE BYLINNÝM SPOLOČENSTVOM

K dosiahnutiu priaznivého stavu pôdy a pre bohatú rôznorodosť rastlín, je účelné vysiať do medziradu a do príkmenného pásu viniča vhodnú zmes rstlinných semien, ktoré vyhovujú typu pôdy. V medziradí používané najčastejšie motýlikokveté spolu s oporným druhom rastlín, ktoré slúžia ako spevňovacie rastliny. Tým môže byť napríklad aj vika siata. K tomu sa často používajú v zmesi také rastliny, ktoré slúžia ako pastva pre včely, napr. facélia vratičolistá (Phacelia tanacetifolia) tieto rastliny zabezpečujú výborný biotop určitým užitočným organizmom. Jeden z prvých a najdôležitejších krokov pred sejbou je príprava pôdy, čím vytvoríme vhodné podmenky pre osivo. Z hľadiska sejby má vytvorenie optimálneho stavu pôdy veľmi veľký význam. Následne sa vykoná sejba v medziradí malým sejacím strojom. Prvým krokom je kontrola nastavenia príslušného 1. obrázok Siatie stroja. Po sejbe musí nasledovať utužovanie, aby sa semeno čo najlepšie dotýkalo so zrnami pôdy, tým zabezpečujúc vhodné podmienky pre klíčenie. (Obrázok 1-2). Použité rastliny sú veľmi rôznorodé. Spomedzi Fabaceae sa môže viackrát vyskytnúť (Trifolium repens) ďatelina lúčna, (Trifolium incarnatum) ďatelina purpurová, (Medicago lupulina) lucerna siata alebo Vicia pannonica. Okrem toho sa môže pridať do zmesi (Plantago lanceolata) skorocel kopijovitý, (Fagopyrum esculentum) pohánka obyčajná alebo (Sinapis alba) horčica biela. 79


Aký je cieľ použitia tejto technológie?  Chráni a má protierózne účinky (kyprenie pôdy) rôzne iné deflácie (odnášanie zvetralín hornín vetrom atď. )  Odľahčenie pri vykonávaní ručných prác a prác strojom  Zachovanie štruktúry a porozity pôdy, tá zlepšuje aj napriek intenzívnemu prejazdu mechanizmami  Zabraňuje zhutneniu pôdy, čoho následkom je lepšie rozkoreňovanie koreňového systému viniča  Znižuje sa počet mechanického obrábania územia, tým sa poškodenie znižuje, poškodenie koreňov a kmienkov a zároveň zabraňujeme vylúhovaniu živín z pôdy  V prípade aplikácie jesennej sejby sa znižuje odparovanie vody, zrážky viac presakujú do pôdy, zníži sa kolísanie obsahu vody v pôde nastáva zdravá bilancia vodnej kapacity  Tepelný regulačný účinok znižuje poškodenia, ktorých príčinou sú silné zimy, menej sa poškodzujú korene. Dobre vybraná miešanka a zloženie rastlín (napr. siate) môže dobre odolávať nežiaducim prvkom flóry (buriny). Zloženie zmesi podľa požiadavok sa môže meniť, pri rôznych typoch pôdy s rôznymi prírodnými faktormi. Vtedy sú vždy iné a iné. V tomto nám poskytujú pomoc firmy zaoberajúce sa osivami ako napr. Lajtamag Kft. V 1. tabuľke predstavujeme nimi zostavenú zmes.

80

2. obrázok. Krycie plodiny medziradia


1. tabuľka Zmes osiva Istervin Poradové číslo 1

Vedecké meno

Slovenské meno

Dóza

Onobrychis viciifolia

Baltacim

35%

2

Trifolium repens

Ďatelina plazivá

7,5%

3

Medicago lupulina

Lucerna chmeľovitá

15%

4

Trifolium incarnatum

Ďatelina purpurová

7,5%

5

Lotus corniculatus

Ľadenec rožkatý

2,5%

6

Vicia pannonica

Vika panónska

15%

7

Phacelia tanacetifolia

Sväzenka vratičolistá

2,5%

8

Sinapis alba

Horčica biela

5%

9

Plantago lanceolata

Skorocel kopijovitý

1%

10

Daucus carota

Mrkva obyčajná

1,5%

11

Fagopyrum esculentum

Pohánka obyčajná

7,5%

Potreba osiva (20kg/vrece/ha)

Pri medziradovom zazelenení treba nájsť prídavné riešenie aj pre zazelenenie príkmenného pásu. Podľa doterajších skúseností pre tento účel veľmi dobre vyhovuje lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa), ktorá je cibuľkovitá rastlina s vynikajúcou regeneračnou schopnosťou. Jej najpriaznivejšiou vlastnosťou je, že porast je v zime stále v zelenom stave , v máji zoschne, následne zostáva v čase vegetácie pod riadkami ako slamový mulč , ktorý sa na jeseň znovu začne zelenať.

81

OPTIMALIZOVANIE PROSTREDIA – Dr. Varga Jenő

OPTIMALIZOVANIE PROSTREDIA

V súvislosti s témou majú veľký význam jednotlivé druhy dravých roztočov, ktoré svojím spôsobom života zohrávajú kľúčovú roľu v biologickej ochrane viniča. Vysoká miera použitia pesticídov v značnej miere znížila počet živých, užitočných organizmov vo viniči ako sú dravé roztoče, lienky a pavúkovce. Po tomto fakte sa treba snažiť o zabezpečenie potrebných podmienok pre rozmnoženie sa dravých roztočov a pre udržanie súčasne sa vyskytujúcich druhov: Amblyseius finlandicus, Amblyseius aberrans, Typhlodromus pyri Zetzellia mali. K tomu, aby sme mohli zachovať vyššie uvedené druhy, musíme svoju pozornosť orientovať smerom k donorským sadeniciam nachádzajúcim sa v prostredí viniča. Po obhliadke územia sa dá ľahko zmapovať výskyt druhov, ktoré môžu prísť do úvahy, prípadne ich nedostatok. Ak v okolitých stromových skupinách nenájdeme jedince vhodných pre donorstvo, tak sa treba postarať o ich dosadenie. To, že ktorý strom vyhovuje pre dravých roztočov, určujú dve vlastnosti: prvá je peľ a druhá vlastnosť je lícna časť listovej čepele a jej vývoj. Podľa záznamov pre rozmnoženie dravých roztočov má výrazne priaznivý vplyv peľ 1. obrázok. Pásmo nasledujúcich rastlín Pinus silvestris stromových porastov pri (borovica lesná), Fagus silvatica (buk), Betula výsadbe sp., Juglans regia (orech), takže osídlenie horeuvedených môže prinášať pozitívny výsledok (1. obrázok). Z tohto hľadiska je dôležitá tvorba listu, následne z toho vychádzajúc môžeme rozšíriť výsadbu týmito druhmi: Cornus sanguinea (svíb krvavý), Coryllus avellana (lieska obyčajná), Crataegus monogyna (hloh obecný), Fraxinus excelsior (jaseň 82


štíhly), Quercus pubescens (dub plstnatý), Prunus avium (višňa), Robinia pseudoacacia (agát biely) Acer sp. (javor), Sambucus nigra (baza čierna), Carpinus betulus (hrab obyčajný), Rubus sp. (ostružina), Ulmus sp. (brest), Clematis vitalba (plamienok plotný), Eonymus europaeus (bršlen európsky). Pri výbere stromov a kríkov musíme mať na zreteli nárok druhov stromov, zdravotný stav, kondíciu, okrem toho je dôležité tiež, aby škodcovia viniča nemali náhodou prechodného hostiteľa a aby následne nebola potrebná osobitná ochrana rastlín. Všetko berúc do úvahy sme zostavili zoznam odporúčaných druhov (obrázok 2-3):      

Celtis occidentalis (brestovec západný) Fraxinus ornus (jaseň štíhly) Sophora japonica (sofora japonská) Corylus colurna (lieska obyčajná) Evodia hupehensis (evódia hupehenská) Aesculus pavia (pagaštan paviový.)

2. obrázok. Aesculus pavia (pagaštan paviový)

Samozrejme nie je správne hovoriť len o dravých roztočoch, ale eventuálne aj o takých užitočných živých organizmoch ako (Chrysopidae, lienky, ploštice, vtáky), ktoré sú tiež dôležité počas obdobia biologickej ochrany. Tu musíme spomenúť okrem drevín a kríkov aj bylinné kultúry.

Nie menší význam sa pripisuje krycím rastlinám v medziradí .Toto spoločenstvo burín a rastlinnej kultúry zabezpečuje možnosť rozmnožovania sa niekoľkých užitočných živočíchov ako sú: dravé ploštice, pavúkovce, larvy zlatoočky obyčajnej, lienky a dravé predátory Encarsia berlesei, ktorých prítomnosť 83


podporujú tvorbou peľu, ktorý je pre nich alternatívnou potravou Spomeňme ďalšie priaznivé rastliny ako sú Vicia faba (bôb obyčajný.), Secale cereale (raž siata), Chenopodium sp. Solidago sp., a Euphorbia characias (pryšec stredozemský).

3. obrázok Evodia hupehensis. Čínsky medonosný strom

84

PRAKTICKÁ OCHRANA VTÁCTVA V EKOLOGICKEJ OCHRANE RASTLÍN - Kovács Attiláné

PRAKTICKÁ OCHRANA VTÁCTVA V EKOLOGICKEJ OCHRANE RASTLÍN

Šírením moderného pestovania viniča sa zhoršuje optimálny biotop pre vtáky. Predtým tieto územia slúžili pre vtáky ako optimálne skrýše a miesta na hniezdenie, s tým, že vtáky boli prítomné v oveľa väčšom počte druhov aj jedincov. V 90-ych rokoch v Európe nastupuje ekologické vinohradníctvo opierajúce sa o najnovšie výskumné výsledky. V súčasnosti už existujú také riešenia, pomocou ktorých možno vytvoriť silnú „živú” ekologickú výsadbu, prinášajúcu vhodný ekonomický zisk. Našťastie aj v Európskej únii rozpoznali ten fakt, že pre zužovanie sa prirodzeného biotopu treba klásť väčší dôraz na osídlenie alebo znovuosídlenie vtákov v rôznych rastlinných kultúrach. V súvislosti s tým sa zrodilo viacero nariadení a existujú aj také typy podpory, kde príjemcovia ich môžu prijať len v tom prípade, ak spľňajú zákonné požiadavky týkajúce sa ochrany prírody. Výskumné

oblasti vinohradníkov spoluúčinkujúcich v projekte ISTERVIN sa v mnohých prípadoch podieľali na takejto 1. obrázok. Strakoš obyčajný vo viniči spolupráci. Na základe dvoch typov podpory (podľa nariadenia č. 61/2009.) búdky je potrebné umiestniť v rôznych výsadbách podľa hektárov 3-6, vyhotovených aspoň v dvoch rozmeroch. Nariadenie č. 33/2008. sa zaoberá technickými parametrami ochranných zariadení 85


pre vtáky. Vo vinohradoch vytvorené skrýše môžu byť účinným spôsobom znovuosídlenia vtákov, nie je to však dostačujúce. Projekt ISTERVIN je v tomto veľmi inovatívny a pokrokový, lebo v jednej vypracovanej koncepcii chce znovu nastoliť vhodnú biodiverzitu vo vinohradoch, ktoré sú môžeme spokojne povedať ”sterilné” a druhovo chudobné. Medziradovým zazelenením a kombináciami rôznych tráv na výskumných územiach sme sa stretli s návratom a objavením sa početných druhov hmyzu (pre vtáky ako zdroj výživy). To vo veľkom napomohlo stálej prítomnosti rôznych druhov vtákov, v danom prípade ich znovuosídľovaní v oblastiach pokusných plôch. V rámci našho pozorovania sme zistili, že boli umiestnené búdky na viaceré miesta, ale žiaľ ich kvalita vôbec nie je vhodná pre hniezdenie vtákov. Na viacerých miestach sme videli, že bočná strana búdky bola odtrhnutá alebo spadnutá (obrázok 2.). K prírodnému mysleniu patrí aj to, že ak chceme, aby sa tam usídlili, tak musíme vytvoriť vhodné podmienky na hniezdenie. Pre vtáky žijúce v skrýši (sýkorky, vrabce, mucháriky atď.) je potrebné zabezpečiť miesta hniezdenia, a to umiestnením vtáčích búdok, podľa toho, aké druhy vtákov by sme tam chceli osídliť, podľa toho treba pripraviť rôzne skrýše prispôsobené k 2. obrázok. Slabá kvalita, nepouživateľné skrýše požiadavkám a rozmerom vtákov. Umelé verzie búdok s typickými, okrúhlymi, ďateľmi vytvorenými otvormi zaraďujeme podľa otvoru a veľkosti základnej plochy do typov „A-B” a „D”. Skrýše typu C sa nachádzajú v dutinách brehov skál, ktoré slúžia na usídlenie druhov malých spevavých vtákov. V tradičnom zmysle tieto vtáky sa nemôžu považovať za hniezdiace vtáky v skrýši, v ich prípade ideálnym miestom hniezdenia je krytý 86


vodorovný základ a skrýše aspoň na jednej strane majú byť podopreté. Preto tieto skrýše nemajú mať úzky, tesný okrúhly otvor, ale približne do polovice otvorený predný kryt. Do skrýše typu „A” sa „zmestia” iba menšie sýkorky (modrá sýkorka, európska sýkorka). Kým typ „B” už môže znamenať domov pre viaceré druhy vtákov ako sú (sýkorka veľká, krutohlav obyčajný, vrabec domový, vrabec poľný, brhlík obyčajný). Oplatí sa používať vo viniči aj skrýše typu „C” (hranatý otvor, ktorý je v hornej tretine otvorený). Do tejto skrýše s obľubou hniezdia nasledujúce druhy: žltochvost domový, červienka obyčajná, žltochvost záhradný, trasochvost biely, skalárik sivý atď. Použitím tejto alebo 3. obrázok. Skrýša vo viniči typ ”A” podobnej metódy sa môže dosiahnuť prirodzené, dlhodobo udržateľné vinohradníctvo, ktoré popri hospodárskych cieľoch berie do úvahy aj ciele ochrany prírody a životného prostredia. Použitím krycích plodín v medziradí sa dostaneme na úplne inú úroveň, čo sa týka prítomnosti rôznych druhov vtákov v našich vinohradoch. Počas prechádzky medzi radmi viniča sa často môžeme stretnúť so strakošom sivým, prhlaviarom čiernohlavým ako práve hľadajú úlovok (hmyz), „Pred nami vstávajú a odlietajú” strnádka obyčajná a škovránok poľný. V skrýšach umiestnených na stľpoch, hniezdia vrabce poľné, ktoré obzvlášť v období liahnutia spotrebujú veľké množstvo hmyzu. Nad výsadbou sa často stretneme „s krúžiacim” myšiakom hôrnym alebo ”, alebo pustovkou obyčajnou.

87


Takýto obraz poskytuje ekohospodárom a pestovateľom hrozna chvíle plné radosti a zážitkov. Bolo by žiadúce a krásne, keby dospievajúca generácia už videla iba toto, „a aby vyrastala v takomto prostredí”. Ak sa nám to podarí, budeme šťastní, že naša námaha nebola zbytočná!

88

OBSAH

PROGRAM ISTERVIN ............................................................................................. 7 Ciel’ programu ISTERVIN .................................................................................. 8 Činnosti ............................................................................................................. 9 Ciel’ová skupina ................................................................................................ 9 Partneri projektu ............................................................................................ 10 Znalci .............................................................................................................. 10 Základné ciele ekologizácie vinohradníctva ................................................... 11 Základné zásady ekologického vinohradníctva .................................................. 12 Význam živej pôdy .......................................................................................... 12 Živné látky v pôde ........................................................................................... 14 OCHRANA PȎDY, ZVÝŠENIE BIODIVERZITY POMOCOU RASTLÍN MEDZIRADIA ........................................................................................................................ 14 Ochrana rastlín ............................................................................................... 16 Koordinačná funkcia pestovateľa ................................................................... 17 Prečo sa oplatí meniť na ekologické vinohradníctvo? ........................................ 18 1. Trhové úvahy .............................................................................................. 18 2. kvalitatívne úvahy ...................................................................................... 20 3. Úvahy o ochrane Životného prostredia a ochrane zdravia pri práci ........... 20 4. Emocionálne úvahy..................................................................................... 21 5. Podpora ...................................................................................................... 21 Metódy ochrany rastlín ekologického vinohradníctva ....................................... 23 Biologická ochrana proti škodcom viniča ....................................................... 24 Možnosti ochrany proti dôležitejším hubovým ochoreniam v ekologickom vinohradníctve ................................................................................................ 30 Prognóza ochrany rastlinstva ............................................................................. 36 Pokyny udržujúceho umelého hnojenia ............................................................. 41

Využitie laboratórnych výsledkov ................................................................... 42 ukazovatele udržateľného hnojenia viniča umelými hnojivami ...................... 44 Úloha dažďoviek vo vytvorení optimálneho života pôdy ................................... 52 výskyt a množstvo dažďoviek vo vinohradoch ................................................ 56 Nebezpečenstvo objavenia sa nových škodcov viniča v maĎarsku.................... 57 Úloha dravých roztočov v ochrane viniča ........................................................... 62 NajčastejŠie sa vyskytujúce druhy dravých roztočov vo viniči ........................ 64 možnosti prirodzenej regulácie ...................................................................... 65 Prirodzení nepriatelia škodcov viniča ................................................................. 70 Charakteristické buriny viničov .......................................................................... 76 Medziradové zazelenenie bylinným spoločenstvom .......................................... 79 Optimalizovanie prostredia ................................................................................ 82 Praktická ochrana vtáctva v ekologickej ochrane rastlín .................................... 85

www.husk-cbc.eu Obsah tejto publikácie neodzrkadľuje oficiálne stanovisko Európskej únie.

EKOLOGICKÉ VINOHRADNÍCTVO V PRAXI

Recommend Documents