DNES V ČÍSLE str. 2
Ruská banka sponzoruje teroristov str. 8
So Š. Harabinom o zákulisí politiky... str. 9
Hitler vrhol na Moskvu slabú armádu
Naša anketa Všeobecne sa hovorí, že slovenských protifašistov počúvajú skôr ľavicovo orientovaní politici. Nalejme si však čisté víno, možno nás počúvajú, no ste si istí, že nás aj naozaj počujú? Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – Dnes sa dá ťažko hovoriť, či sú politici ľavicovo alebo pravicovo orientovaní. Všetci sú orientovaní na seba. Poznám veľa takých, ktorí sú nám naklonení, ktorí nás počúvajú a sú z oboch strán politického spektra. Michal Kopko, predseda OblV SZPB, Poprad: – Nie som si istý, pretože ľavicovo orientovaní politici, keď sa dostanú do funkcii, tak zabudnú na protifašistický odboj a osobitne na štátne sviatky a pamätné dni. Ak by nebolo SZPB v jednotlivých regiónoch, tak oslavy a pietne spomienky by sa nekonali, štátna správa, ale aj samospráva, musí byť vyzývaná na zabezpečenie osláv a až potom ich zrealizujú. A pritom by malo byť samozrejmosťou, aby si tieto orgány vážili historické dni a aktívne konali. Vladimír Zemko, člen SZPB, Šaľa: – Či nás ľavicoví politici počujú, je diskutabilná otázka, lebo základný charakteristický znak ľavicového politika je jeho tvrdý a nekompromisný antifašizmus, teda by sme si museli postaviť otázku, či počúva hlavne sám seba? Ja by som to otočil inak; základným indikátorom ľavicového politika je jeho aktívny antifašizmus, je to súčasť jeho politického myslenia, rudimentárny element, tvoriaci ideologickú výbavu človeka, ktorý je vľavo. Dnes však svojou činnosťou mnohí ľavicoví politici iba dokazujú, že sú, bohužiaľ, pseudoľavičiari, veľakrát bez vnútorného plného historického a ideologického pochopenia, o čo ľavicovej politike vôbec ide. Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB, Lučenec: – Treba si najskôr položiť otázku, kto konkrétne je ľavicovo orientovaný politik. Ja osobne by som veľmi ťažko vyberal, kto je taký politik. Aj v našej jedinej (parlamentnej) ľavicovej strane je viac liberálov, ako ľavičiarov. Pri takýchto politikoch by som si nebol istý, či nás aj naozaj počujú. Jaroslav Bulko, predseda OblV SZPB, Žiar nad Hronom: – Početne najväčšia politická strana Smer-SD nás určite počúva. Ako dôkaz by som chcel povedať, že ich hlavní predstavitelia pri svojich politických prejavoch vystupujú tak, že s ich názormi môžeme súhlasiť, pretože je to i náš program. Či nás naozaj počujú? O tom niekedy silne pochybu(Pokračovanie na str. 3)
Perlička Urážka vôňou (smradom) V Japonsku zaviedli v podnikateľskej etikete pojem „urážka vôňou“ alebo „voňavé domáhanie sa“. Vedenie niekoľkých obchodných spoločností už začalo rozpracúvať špeciálne inštrukcie pre nečistotných spolupracovníkov. Pozornosť k tejto téme pritiahli sťažnosti klientov na hygienu konzultačného personálu spoločností, pretože je isté, že zápach pracovníka môže v sfére služieb značne zhoršiť predaje. Spoločnosť na predaj okuliarov Owndays Co zaradila do svojich pravidiel aj bod „vôňa“. Spolupracovníkov telekomunikačnej spoločnosti SoftBank zaviazali čistiť si zuby po obede alebo v prestávke, zakázali im používať voňavky (povolené sú len deodoranty na blokovanie zápachu) a používať ako jedlo silno páchnuce potraviny do a počas pracovného času. Nech sa to zdá akokoľvek čudné, nové pravidlá už kladne ovplyvnili dynamiku predaja. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: pravda.ru
Na zamyslenie:
BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LXI
24. 11. 2016
ANTIFAŠISTOV Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)
24
Kremnička: Pietna spomienka na 747 zavraždených
Každoročne sa v Banskej Bystrici koná pietna spomienka na jednu z najväčších masakier 2. sv. vojny na Slovensku. Po potlačení Povstania v období od novembra 1944 do januára 1945 nemeckí fašisti a ich ľudácki prisluhovači beštiálne zavraždili v blízkosti obce Kremnička 747 obetí z radov účastníkov SNP, antifašistov a väzňov z banskobystrickej väznice, medzi ktorými boli príslušníci židovskej národnosti, rómskeho etnika, ženy aj nevinné deti.
Vo štvrtok 10. novembra tu pri Pamätníku obetiam fašizmu (autor D. Jurkovič – od roku 1963 národná kultúrna pamiatka) oblastný výbor SZPB, mesto B. Bystrica a Múzeum SNP usporiadali pietnu spomienku, na ktorej sa zúčastnili zástupca primátora Martin Turčan, radca kancelárie
prezidenta Stanislav Liška, predseda OblV SZPB Ján Pacek, generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, delegácia židovskej náboženskej obce a zástupcovia Rómov. Nechýbali tu ani mladí školáci zo ZŠ v Radvani, na Spojovej ulici a Triedy SNP, ako aj študenti z Gymnázia na Mládežníckej
ulici a Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša. K prítomným sa prihovoril M. Turčan i hosť z Izraela, banskobystrický rodák Peter Dánsky, vypočuli si tu aj verše poetky Zlaty Solivajsovej „Kremnička“ v podaní gymnazistov Evy Vierikovej a Lukáša M. Technovského. Na záver zaznelo vyhlásenie účastníkov pietnej spomienky. Jana BORGUĽOVÁ
Poznámka: Celý text Vyhlásenia... je na www.szpb.sk
Ruskí veteráni opäť s finančnou vď akou Vojnoví veteráni, ktorí boli vyznamenaní medailou „Za obranu Moskvy“, budú mať pri príležitosti 75. výročia protiútoku sovietskych vojsk zvýšený každoročný jednorazový príspevok do 10 tisíc rubľov (cca 140 eur).
Toto rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí vlády Moskovskej oblasti, v ktorej dodnes žije 628 týchto veteránov. Minulý rok dostali držitelia medaily „Za obranu
Moskvy“ 5 000 rubľov a predminulý 3 000 rubľov, povedala ministerka sociálneho rozvoja Moskovskej oblasti Irina Fajevskaja. Pre úplnosť treba dodať, že podmoskovskí veteráni a vojnoví invalidi získali finančnú pomoc vo výške 10 tisíc rubľov aj pri oslavách 71. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Podľa regnum.ru, 8. 11. 2016
Prečítali sme za vás: K 17. novembru Vážení kritici minulého režimu, ukážte mi jediný národ na svete našej veľkosti, ktorý pred rokom 1989 dokázal vyvíjať a vyrábať prúdové lietadlá, dopravné lietadlá, atómové reaktory, lokomotívy, trolejbusy, autobusy, traktory, radary, motocykle, osobné automobily, špičkové zbrane, tkáčske stavy, poľnohospodárske stroje, turbíny, nákladné automobily, riečne a námorné lode, tanky, špičkové sklárske a porcelánové výrobky, podieľať sa na výskume vesmíru, vyrábať kvalitnú oceľ a hutné výrobky vyvážať do celého sveta. Národ, ktorý by bol úplne sebestačný v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe, bez jedinej koruny dlhu, naopak so značnými pohľadávkami v zahraničí, atď., atď. Dnes nevyvíjame a nevyrábame vlastného skoro NIČ. NIČ. Vo väčšine prípadov nám už nepatrí ani voda! Nepatrí nám v našej krajinke ani hrdzavý klinec v stene... Boli sme veľmi schopný národ, to však dnes rad ľudí nechce počuť, len si trvá na svojich nezmysloch o potrebe previazanosti s „vyspelým Západom“, ktorý si nás skrotil ako lacnú pracovnú silu a odbytište pre ich „šunto-produkty“. To nás tá možnosť cestovať, tárať na nete a každý deň mať možnosť kúpiť si správne zahnutý banán, vyšla dosť draho. Toto šíri internet
„Zbohom, vrah“ Na Arlingtonskom memoriálnom moste (jednu míľu od Pentagonu) vo Washingtone sa objavil plagát s nápisom „Zbohom, vrah“, na ktorom je zobrazený odchádzajúci prezident Barack Obama.
O akcii napísali sociálne siete, vrátane jej organizátorov. „Takto sme sa rozhodli rozlúčiť s vrahom – Barackom Obamom, ktorý čoskoro opustí svoj post. Je vinný zo smrti mierumilovných obyvateľov v Líbyi, Sýrii, Iraku, Jemene a na Ukrajine. Počas svojho prezidentstva rozpútal mnoho krvavých vojen. Nezasluhuje si Nobelovu cenu mieru. Skutočné „ocenenie“ ho čaká na lavici obžalovaných v Haagskom súde,“ napísal jeden z účastníkov akcie v Twitteri. Podľa ria.ru, 11. 11. 2016
Nula na správnej pozícii rádovo zvyšuje hodnotu celku. Dušan BRINDZA
IS SN 03223-2018
H O R Ú C A
Z E M E G U Ľ A
Čo píšu iní
J. Kedmi: Čo čaká USA po víťazstve môže sústrediť sa na zlepšenie svojej D. Trumpa? vnútornej situácie a svet to zachráni Jakov Kedmi, známy izraelský bezpečnostný analytik a bývalý veliteľ rozviedky „Nativ“, sa nazdáva, že USA sa ocitli na prahu vnútornej krízy, pretože nedokázali správne interpretovať znaky znovuzrodenia Ruska. Pritom voľba Donalda Trumpa sa pre USA stala „záchranou od vojny, revolúcie a ekonomického krachu“.
Americké elity už nebudú môcť diktovať svetu svoje predstavy a proces odstavovania neoconov bude pokračovať. Význam USA vo svete poklesne, paradoxne im to však po-
od zbytočného krviprelievania. Prestavba sveta prinesie so sebou v prvom rade ekonomické dopady, ktoré nebudú pre USA práve najlepšie. Dolár stratí status svetovej rezervnej meny, čo však v dlhodobejšom horizonte pomôže transformácii americkej ekonomiky. Toho si je vedomý aj Donald Trump, ktorý vo svojom programe vyzýval „napnúť všetky sily na upevnenie USA“. Američanov čaká aj strata kontroly nad trhmi s ropou, kde doteraz určovali monopolným spôsobom pravidlá hry a cenu ropy.
Poľský prezident obvinil ZSSR v „obsadení“ štátu v roku 1945
Washington už čoskoro nebude môcť využívať trh s ropou ako nástroj svojho politického nátlaku voči konkurentom. Podľa Jakova Kedmiho bude Washington prinútený dohodnúť sa s najvýznamnejšími krajinami na trhu s ropou a tieto krajiny sa oslobodia od štatútu „vazalov USA“. Hlavnespravy.sk, 14. 11. 2016 (výňatky)
Pápež František: Na záchranu bánk sa nájdu Pápež túto politiku nazval „bankrotom ľudskosti“. peniaze, na ľudí nie Svoju reč predniesol na stretnutí s medzinárodnou skupinou, ktorú tvorili environmentalisti, predstavitePápež František v sobotu 5. 11. adresoval kritiku vládam a svetovým inštitúciám za „nehorázne“ obnosy peňazí, ktoré vedia nájsť na zachraňovanie bánk, pričom na trpiacich ľudí, vrátane migrantov, zomierajúcich pri pokusoch preplávať Stredozemné more, sa nevynakladajú ani zlomky podobných súm. Uviedla to agentúra AP.
lia odborových hnutí a aktivisti. „Keď v dnešnom svete banka čelí bankrotu, okamžite sa nájdu škandalózne vysoké sumy na jej záchranu,“ povedal František, podľa ktorého na záchranu „trpiacich bratov“ sa vyčleňujú neporovnateľne menšie finančné prostriedky. Hlavnespravy.sk, 6. 11. 2016 (výňatok)
Trump bude uskutočňovať politiku nezasahovania Republikán Donald Trump môže uskutočňovať pragmatickú zahraničnú politiku v duchu neoizolacionizmu, nazdáva sa americký expert v oblasti národnej bezpečnosti Bradley Moss.
„Pravdepodobne bude uskutočňovať zmes pragmatickej politiky a neoizolacionizmu. To, ako sa môže situácia časom vyvinúť, osobitne voči dávnym spojenectvám USA, stále vyvoláva vážnu obavu v (expertných) kruhoch národnej bezpečnosti,“ vyhlásil Moss pre RIA Novosti. „Prezident Trump sa asi pokúsi preložiť na našich spojencov finančnú a vojenskú záťaž, ktorú USA nesú už roky,“ dodal expert, ktorý je v rade riaditeľov Asociácie
národnej vojenskej rozviedky. Politika neoizolacionizmu predpokladá zníženie politických a vojenských záväzkov USA voči iným štátom. Trump počas predvolebnej kampane sa neraz staval za prehodnotenie vzťahov Washingtonu so spojencami, konkrétne s členmi NATO a vyslovoval sa za to, aby ostatní členovia Aliancie platili „spravodlivú cenu“ za zabezpečenie svojej bezpečnosti. (Tu môže prísť medzi členskými
štátmi NATO k odlišnému vnímaniu pojmu ohrozenie národnej bezpečnosti – pozn. red. Bojovník.) Okrem toho politik je za obmedzenie zasahovania USA do záležitostí iných štátov. Konkrétne, hovoriac o konflikte na Ukrajine, Trump poznamenal, že „tento problém sa omnoho viac týka Európy, ako nás“ a že v prvom rade ho musia riešiť práve európske štáty. Taktiež vyhlasoval, že v prípade svojho zvolenia posúdi otázku priznania Krymu za ruské územie, poznamenajúc, že Krymčania chcú byť s Ruskom a nie s Ukrajinou. Podľa ria.ru, 10. 11. 2016
Spomínate si, ako barbari ovládli Rím? Niečo podobné dnes hrozí Bundeswehru a Berlínu, ktorým hrozí ovládnutie moslimami.
Podľa zistenia nemeckej vojenskej kontrarozviedky MAD, do nemeckej armády sa infiltrujú islamisti. Podozriví regrúti sa snažia dostať na krátky úväzok do Bundeswehru a získať výcvik so zbraňami a vojenskou technikou. Potom by teroristi dokázali účinnejšie paralyzovať bojaschopnosť a dôveryhodnosť
nemeckej armády, prípadne využiť svoje schopnosti v teroristickom odboji v Nemecku, či v zahraničí. Vláda tak bude musieť pružne zmeniť branný zákon, aby Bundeswehr neslúžil ako výcviková základňa islamským teroristom. Kontrarozviedka zatiaľ v Bundeswehri zachytila dvadsiatku islamistov a vraj ďalším desiatkam je na stope. Podľa tagesschau.de, november 2016
Kedy príde Zacharčenko do Kyjeva?
Hlava Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko okomentoval požiadavky kyjevskej chunty vrátiť jej kontrolu nad Debaľcevom (významný železničný uzol – pozn. Bojovník).
Donecký líder na to poradil ukrajinským teroristom zabudnúť na Debaľcevo a aj celkove na
DĽR, uvádza IA „Novorossija“. „Poviem to rovno – umučia sa, no Debaľcevo späť i tak ne-
získajú. Ak im v roku 2015 nestačili sily na to, aby ho udržali, radšej nech rozmýšľajú nad tým, kedy bude Zacharčenko v Kyjeve. Debaľcevo nie je ich a ani nikdy nebude,“ vyhlásil A. Zacharčenko. Podľa evrazia.org, 2. 11. 2016
Ruská Alfa-banka sponzoruje genocídu ruského národa Štátna Duma RF schválila poslanecký návrh Jevgenija Fjodorova z Jednotného Ruska na previerku Alfabanky a financovaní ňou ukrajinských teroristov.
Pohnútkou sa stalo zverejnenie článku, že ukrajinská dcérska štruktúra ruskej komerčnej banky sponzoruje konanie kyjevských katanov v Donbase, uvádza IA Novorusko. „Nie je dôležité, že dcéra Alfa-banky žila podľa ukra-
jinských zákonov, podľa ktorých aj páchala genocídu. Banku musí bolieť hlava z toho, že vedenie banky (ne) žilo podľa ruských zákonov. Samozrejme, ak banka realizovala platby katanom nie zo svojich peňazí, ale len povolila platby bojovníkom OS Ukrajiny cez svoje účty, tak toto sa z formálnej stránky nejaví sponzorovaním nacizmu,“ tvrdí riaditeľ Inštitútu pre otázky globalizácie Michail Deľjagin. Podľa evrazia.org, 8. 11. 2016
Andrzej Duda to vyhlásil vo Varšave pri odhalení dosky na počesť Prekliatych vojakov na Pamätníku neznámeho vojaka. Prekliati vojaci sú v Poľsku účastníci antikomunistických hnutí od konca 2. sv. vojny dodnes. „Toto bol boj, i keď beznádejný, no za slobodné, suverénne a predovšetkým za nezávislé Poľsko. Boj proti sovietskemu NKVD, proti SMERŠu i proti všetkým tým, ktorí tu, v Poľsku, im a podľa ich príkazov slúžili, no nie poľskému štátu, nie nezávislej republike – slúžili okupantovi, ktorý obsadil Poľsko v roku 1945 a opustil ho v 1990-tych rokoch,“ povedal Duda. Podľa ria.ru, 10. 11. 2016
Nemecký politik vyfasoval 8 mesiacov za tetovačku
Zemský súd v Oranienburgu odsúdil člena nacionalistickej strany Nemecka Marcela Zecha podmienečne na 8 mesiacov za tetovačku so zobrazením koncentráku Auschwitz-Birkenau, uvádza Postdamer Neueste Nachrichten. Súdne rozhodnutie v deň našej uzávierky nenadobudlo právomoc. Podľa ria.ru, 7. 11. 2016
Stalin bol tyran a pragmatik
Ministerka vzdelania a vedy RF Oľga Vasilieva vyhlásila, že J. Stalin bol „veľkým politikom s velikánskym znakom mínus, zodpovedným za tyraniu a represie. Spolu s tým bol štátnikom“, vyhlásila. „V rokocvh 1943–1953 tento tyran a pragmatik využíval potenciál Ruskej pravoslávnej cirkvi na organizáciu povojnového usporiadania sveta. Unikum tohto desaťročia je v tom, že záujmy vládcu a cirkvi sa zhodli,“ dodala. Regnum.ru, 7. 11. 2016
Vyše tisíc Nórov vyznamenajú za vklad do boja s nacizmom
Navrhuje sa vyznamenať vyše 1000 „zabudnutých hrdinov, zasluhujúcich si počesti. Je ich veľa, práve dokončujeme svoju prácu,“ vyhlásil vedúci projektu „Bojové vyznamenanie“ Kjetil Henriksen. Minulý rok ministerstvo vytvorilo špeciálnu skupinu, ktorej úlohou bolo určiť skupiny alebo jednotlivé osoby, „pri ktorých nie je známe, či dostali to ocenenie, ktoré si zasluhujú“. Príčiny mohli byť rôzne – nedostatok informácií, utajenie alebo politické príčiny. Začiatkom roka sa ministerka obrany Ine Eriksen Søreide obrátila na všetkých, ktorí disponujú informáciami o niečom výnimočnom pri boji so štátmi „osi“, povedala: „Chceme nájsť zabudnutých hrdinov. Tých, ktorí boli na čele a bojovali, vďaka ktorým existujeme a vďaka ktorým veríme v to, v čo veríme. Oni si zasluhujú naše počesti a uznania“. Jedným z tých, ktorí zareagovali na túto výzvu bol Kai Ekanger. Myslí si, že vklad jeho otca Andersa Ekangera, jeho obeta a neohrozenosť boli doposiaľ ignorované, pretože keď pôsobil v nórskom hnutí odporu Milorg, mal komunistickú orientáciu. „Po vojne bol rozčarovaný a rozhorčený“, povedal Ekanger pre ABC Nyheter (Ignorácia jeho otca fungovala napriek tomu, že sa o jeho odbojových činoch zmieňovalo niekoľko kníh – pozn. red.). Kai Ekanger už dostal list z ministerstva obrany, v ktorom sa už veľmi úctivo hovorí o jeho otcovi a konštatuje, že bez takto naladených mužov a žien by nebolo možné dosiahnuť víťazstvo. Podľa SBC Nyheter, Nórsko, november 2016
Estónska škola už má aj nacistickú bustu
Talinských veteránov rozhorčila glorifikácia nacistu, vyjadrená v inštalácii bronzovej busty (21. 10. 2016) bývalého esesáka Haralda Nugiseksa v škole mesta Laupe, ktorý bol vyznamenaný Rytierskym krížom za zásluhy v bojoch s Červenou armádou. „Považujeme za neprípustné pridávať osobe untersharführera SS Haralda Nugiseksa štatút bojovníka za slobodu, vytvárajúc mu tým aureolu mučeníka a hrdinu,“ hovorí sa v spoločnom vyhlásení Talinského spoločenstva účastníkov druhej svetovej vojny antihitlerovskej koalície, Talinského spoločenstva obyvateľov blokádneho Leningradu a Estónskeho zväzu bývalých maloletých fašistických zajatcov.“ Glorifikácia nacistických prisluhovačov na oficiálnej úrovni v členskom štáte EÚ nenapomáha zjednocovaniu estónskej spoločnosti, ale prehlbuje rozpory, poznamenávajú protifašistickí veteráni. Ruské veľvyslanectvo tento krok nazvalo „rúhaním a výsmechom nad pamiatkou padlých v boji s fašizmom“. Podľa ria.ru, 5. 11. 2016 (Pokračovanie na str. 4)
BOJOVNÍK / 24
2
Rozlúčka s veľ vyslankyňou
„Pomoc SZPB som cítila každý rok,“ povedala počas stretnutia s predsedom SZPB Pavlom Sečkárom pri ukončení diplomatickej misie v SR bulharská veľvyslankyňa Margarita Ganeva.
Našou najvýraznejšou črtou spolupráce boli každoročné pietne akty na Deň Christa Boteva pri Pamätníku bulharským partizánom, spomienky na ich pôsobenie
v SNP... „Počas môjho pôsobenia v SR som cítila potrebu zmeniť trošku aj formát pamätného podujatia v Bratislave, v Hronskom Beňadiku... Zmeniť to tak,
aby túto históriu poznali aj všetci moji kolegovia diplomati z iných štátov. Lebo toto historické dedičstvo nemôže zostať len bilaterálne... No a za to, že sa to začalo dariť, vyslovujem vďaku vám, starostovi Hronského Beňadiku a mnohým ďalším slovenským priateľom nášho národa,“ povedala M. Ganeva a dodala. „Ja sa na tieto otázky pozerám z uhla pohľadu mojej generácie, ktorá bola vychovaná na princípoch ľudskosti, na poznaní hodnoty slova sloboda i na tom, ako sa má udržiavať. Sú to naše stále hodnoty a preto ich musíme brániť!“ Vďaku za spoluprácu s Margaritou Ganevou vyjadril aj predseda SZPB udelením jej najvyššieho vyznamenania SZPB „Za vernosť“. – vmi –
Nezabúdame ani na bojových rušňovodičov Dňa 9. novembra navštívila predsedu SZPB Pavla Sečkára dcéra rušňovodiča povstaleckého pancierového vlaku Hurban Jozefa Nováka (1910–1952) Zuzana Ľubica Nováková.
Predsedu SZPB informovala o menej známom povstaleckom bojovom nasadení svojho otca, o jeho zranení a následnom trojdňovom putovaní z Harmanca do Prievidze. Spomenula tiež zápisník bojových spomienok, ktorý jej otec kamsi zakopal, no predčasná smrteľná choroba mu ho už neumožnila nájsť. Jozef Novák je známy nielen ako obyčajný rušňovodič, ale aj ako racionalizátor, keďže aj podľa jeho návrhov bol projekt vlaku Štefánik vylepšený do podoby Hurban. Vysokoškolská pedagogička Z. Ľ. Nováková predsedu SZPB tiež informovala, že z Prievidze pochádzal aj rušňovodič povstaleckého vlaku Masaryk Jozef Matejek. Preto vstúpila do rokovania s prievidzkými železničiarmi a vyrokovala umiest-
nenie pamätného reliéfu z bronzu na ich slávnych rodákov na budove prievidzkej železničnej stanice. Predsedovi predstavila návrhy reliéfov a požiadala ho o finančný príspevok na jeho zhotovenie. Predseda P. Sečkár predloží tento návrh na rokovanie Predsedníctva
7. NOVEMBER Na Červenom námestí v Moskve sa uskutočnila slávnostná vojenská prehliadka, ktorá je pripomenutím na legendárne defilé jednotiek Červenej armády zo 7. novembra 1941. Po ústrednom námestí prešlo vyše 5 000 príslušníkov ruskej armády. Vlajkonosiči niesli zástavy jednotlivých zložiek Červenej armády, ktoré pred 75 rokmi bránili hlavné mesto ZSSR. Čestné miesto na tribúne zaujali veteráni 2. svetovej vojny žijúci v ruskej metropole. Diváci videli aj rekonštrukciu epizód svetovej vojny a bojovú techniku z tohto obdobia. Siedmy november vyhlásili za Deň vojenskej slávy Ruska.
poľský Žid Herschel Grynszpan. V dôsledku Krištáľovej noci prišlo o život 96 Židov, stovky ďalších utrpeli zranenia, vyše tisíc synagóg zhorelo, okolo 7 500 židovských obchodov bolo zničených a 30-tisíc Židov zatkli a poslali do koncentračných táborov.
8. NOVEMBER V noci z 9. na 10. novembra 1938 ríšsky minister pre ľudovú osvetu a propagandu Joseph Goebbels na schôdzi nacistických pohlavárov v Mníchove oznámil, že odveta za protižidovské výtržnosti sa už začala. Podnetom na pogromy sa stala vražda nacistického diplomata v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorého zastrelil 17-ročný
3
stalo sa
VO SVETE 7. 11.–15. 11. 2016
12. NOVEMBER Švédska polícia uzavrela časti centra Štokholmu v snahe zabrániť stretom asi 500 neonacistov a rádovo tisícok protidemonštrantov. V starom meste sa práve protidemonštranti, ktorí sa pokúšali preraziť policajné závory varujúc neonacistov zo Severského hnutia odporu, že „celý Štokholm nenávidí rasistov“, dostali do zrážok s ochrancami verejného poriadku. Polícia potvrdila zadržanie desiatich osôb. 13. NOVEMBER Dánsky premiér Lars Lökke Rasmussen a nemecký spolkový
ÚR SZPB a povedal, že ak takýto návrh príde z oblastného výboru SZPB v Prievidzi, tak ústredné predsedníctvo takýto návrh určite podporí. Oboch bojových rušňovodičov si už ocenila aj miestna samospráva a za podiel pri oslobodzovaní mesta Prievidza im bola 5. 5. 2015 udelená Cena mesta Prievidza in memoriam. – vmi –
prezident Joachim Gauck vystúpili s prejavmi na centrálnom podujatí nemeckého spomienkového dňa na obete svetových vojen a diktatúr na planéte v Spolkovom sneme v Berlíne. Hosť z Kodane apeloval na jednotu Európy s cieľom zabezpečiť jej stabilitu a mier na kontinente. Gauck pripomenul, že tento deň je príležitosťou zaspomínať si na obete oboch svetových vojen a nacizmu a že nielen v tento deň treba hlasito volať po mieri, zmierení a porozumení. 15. NOVEMBER Príslušníci maďarského Centra boja proti terorizmu zasiahli v ôsmich mestách a obciach, kde uskutočnili domovú prehliadku u ľudí spájaných s radikálnou pravicovou organizáciou Maďarský národný front. Príslušníci zásahového komanda našli veľké množstvo samopalov, pištolí a výbušnín. Polícia vypočula 12 ľudí. Jeden zo zakladateľov MNF István Győrkös zastrelil 26. októbra pri domovej prehliadke v severomaďarskej obci Bőny policajta a ďalšieho zranil. (ao)
Naša anketa (Dokončenie zo str. 1)
jem. Verbálne sa hlásia k protifašistickému odboju, hovoria o výchove v duchu vlastenectva a úcty k dejinám slovenského národa, ale keby nás počúvali dobre, tak v tomto smere by sa musela zmeniť v prvom rade výchova k vlastenectvu a hrdosti na našich školách, zvýšiť počty vyučovania novodobých dejín a v neposlednom rade aj vo verejnoprávnej televízii by sa mali nakrúcať programy, ktoré budú informovať širokú verejnosť o histórii, ako takej. Ani pravicových politikov nemožno hádzať do jedného vreca. Aj medzi nimi sú, a dovolím si napísať, že väčšia časť, ktorí sa hlásia k novodobým tradíciám slovenského národa. Preto je najvyšší čas, aby vedenie SZPB uzatvorilo ďalšie dohody o spolupráci aj s protifašisticky zameranými stranami na pravej strane politického spektra. Ján Kašica, tajomník OblV SZPB, Zvolen: – Moje skúsenosti zo spolupráce s jednotlivými zástupcami politických strán pri organizovaní alebo presadzovaní našich požiadaviek, ako je napríklad oprava pamätníkov, organizovanie osláv a podobne, je taká, že každý z nich „počuje“ naše žiadosti individuálne. Napríklad teraz máme primátorku nezávislú a pravicovo orientovanú, no spolupráca s nami je lepšia, ako za minulého primátora, ktorý bol za stranu SMER-SD. Preto každého hodnotím len podľa jeho činov.
Správa z medzinárodného výboru... Koncom októbra sa delegácia SZPB na čele s Pavlom Sečkárom zúčastnila rokovania Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov, obetí fašizmu v Belehrade. Prítomné boli aj delegácie národných antifašistických organizácií a väzňov koncentračných táborov z Ruska, Ukrajiny, Rakúska, Česka, Slovinska, Srbska a Chorvátska.
Predsedníčka medzinárodného výboru prof. Ivica Žnidaršič zo Slovinska zhodnotila činnosť národných organizácií pri plnení záverov z pražského rokovania v roku 2015. Poukázala na medzinárodný vývoj i postavenie a podporu tejto a národných organizácií od rozhodujúcich medzinárodných organizácií a národných vlád. Ocenila odpoveď a podporu prezidenta SR a veľvyslanca Slovenska v Slovinsku. Ťažiskom rokovania boli snahy o prekrucovanie výsledkov druhej svetovej vojny, rast extrémizmu a neofašizmu a zľahčovania následkov nacistických a fašistických represálií v druhej svetovej vojne. Značná pozornosť bola venovaná doposiaľ neodškodneniu Nemeckom žijúcich obetí fašistických represálií – mladistvých väzňov koncentračných táborov v 3. ríši z Ruska, Ukrajiny a v koncentračných táboroch pod správou nezávislého štátu ustašovského Chorvátska. V praktickej časti konferencie sme navštívili pamätné miesto koncentračného tábora Jasenovac v blízkosti Kragujevacu, ktorý je srbským národným pamätníkom obetí nacizmu a fašizmu. Zriadili ho chorvátski ustašovci v auguste 1941 na ploche 210 km2. Masové hroby majú 125 hektárov s vyše 90-tisíc poznanými obeťami, z toho 19 432 deťmi do 14 rokov (srbských – 12 113, rómskych – 5 320 a židovských – 1 927). Na záver rokovania bolo prijaté Vyhlásenie účastníkov konferencie, ktoré bolo odoslané generálnemu tajomníkovi OSN a radu funkcionárov EÚ a európskych štátov. (Viac na str. 11) – JD –
Napísali nám
Toto nesmieme prehliadnuť Pred niekoľkými dňami ma navštívila pani pedagogička, ktorá mi hneď na úvod povedala, že bojovali ste v SNP i na fronte proti fašizmu a nacizmu a verím, že nesúhlasíte s tým, čo sa už dlhý čas deje na Slovensku.
O čo ide? Už dlhý čas vraj ku školám chodia agitátori neofašistov a neonacistov, ktorí sa tu stretávajú so študentmi a žiakmi, ktorých verbujú medzi seba. Vraj potrebujú ich podporu, aby získali v parlamente väčšinu, že to nebude zadarmo a že keď skončia školu, tak ich zase oni podporia vo všetkom, čo budú potrebovať. Pýtal som sa, ako sa k tomu stavajú študenti? Niektorí sa vraj o tom zmieňujú, povedia, že ich rodičia to odsudzujú, ale že nič proti tomu nemôžu robiť a že na to, aby urobil poriadky, je tu štát. Ďalej pedagogička hovorila, že všetko nasvedčuje tomu, že páni hore o tom všetkom vedia, ale tvária sa, že je všetko v poriadku a nakoniec sa vyjadrila, že aká to môže byť politika, keď na jednej strane podporujú fašistov v Pobaltsku i na Ukrajine, proti domácim neofašistom a nacistom nič nerobia, ako by sa ich to netýkalo, ale tým všetkým to vlastne podporujú. Vyjadrila sa, že aj slovenské médiá, vrátane RTVS, chrlia rôzne báchorky, ktorými ľudí iba ohlupujú, ako napr. americké predvolebné šialenstvo. Z toho vraj je jasne vidno, že vnútorná i zahraničná politika Slovenska je riadená veľkoburžoáziou zo zahraničia i zámoria. Takto všetko chápu ľudia na Slovensku. Nakoniec sa vyjadrila, že k celej tejto situácii na Slovensku malo by sa uskutočniť referendum, aby rozhodli ľudia o tom, ako sa majú správať a čo si môžu alebo nemôžu dovoliť neofašisti a neonacisti. Juraj BIĽO (Pre Bojovník bez nároku na honorár)
BOJOVNÍK / 24
O TOMTO STE POČULI?
Veľ konemeckú vinu nemožno hádzať len na nacistov! Pozrime sa na dejiny 3. ríše očami vynikajúceho nemeckého historika F. W. Forstera. Sám, ako obeť nemeckého nacizmu a vyhnanec z Nemecka, bol za svoj objektívny pohľad na nemecké dejiny potrestaný väzením už za cisárskeho Nemecka, keď odmietol na univerzite spievať hymnu Deutschland, deutschland über alles.
Po nástupe Hitlera utiekol do Francúzska, Švajčiarska a nakoniec do USA. V diele Nemecká otázka popísal celý vývoj 1., 2. a 3. nemeckej ríše a osvetlil podstatu učenia o nemeckom panskom národe Herrenvolka. Podstatou všetkých problémov Nemecka bol pangermanizmus. Bol otcom nacizmu a všetci Pangermáni alias Veľkonemci pripravili hitlerizmus, podporovali hitlerizmus a slúžili hitlerizmu. Milióny nemeckých a statisíce rakúskych a zahraničných Pangermánov, Volksgenossen, fanaticky uvítali nástup Hitlera a so zvieracou vážnosťou ho prijali za svojho, bez toho, aby niekedy vstúpili do NSDAP! Kto sa aktívne postavil v Nemecku hitlerizmu na odpor? Drvivá väčšina nemeckých komunistov a malá časť nemeckých sociálnych demokratov. Ako skončili? V koncentrákoch hitlerovcov a Pangermánov. Takže nemecká vina na zločinoch okupácie Európy a druhej svetovej vojny je vina miliónovej pangermánskej väčšiny služobníkov hitlerovcov! Volksgenossen slúžili s nadšením Parteigenossen! Toto je historická podstata veľkonemeckej, a vôbec nie nemeckej viny. Takže pán minister (ČR, Daniel Herman – pozn. Bojovník) jezuitsky tají historickú pravdu, keď šermuje s pojmom nemeckého národa, a nie s pojmom veľkonemeckej väčšiny Nemcov a Rakúšanov!
Vôbec nie nemecký národ ako absolútny celok, ale drvivá miliónová väčšina hitlerizmu slúžiacich Veľkonemcov, vrátane drvivej väčšiny tzv. Sudetonemcov, nesie norimberskú vinu za zločiny 3. ríše. Z hľadiska štátoprávneho je to ešte jasnejšie. Neexistovala nacistická ríša, ale 3. ríša. Neexistoval nacistický Wehrmacht, ale Wehrmacht 3. ríše, ako nástupca prechádzajúcich ríš. Dokonca aj strmihlavy SS mali historických predchodcov v dekoráciách prušiackych granátnikov. Hitlerizmus nevymyslel z hľadiska cieľov pangermanizmu nič nové, bol obyčajnou reštitúciou nárokov Pangermánov. Tak napríklad Pangermáni dávno pred Hitlerom chceli vysťahovať český a poľský národ k Severnému ľadovému oceánu a na Sibír, a to už pred rokom 1900! V radoch Wehrmachtu bola len menšina vojakov členov NSDAP, rovnako tak dôstojníckeho zboru, kde bolo viac členov SS, ako NSDAP. Preto tiež Himmler od roku 1943 vyrobil zbory Waffen SS. Väčšina starých i novších Kriegerkameradov wehrmachtu nebola v NSDAP a sám Hitler, rozzúrený porážkou pri Stalingrade v roku 1943, rozkazom zrušil „pre zlyhanie“ organizáciu Kriegerkameraden (NSRKB) a nahradil ju Volksturmom! Neexistovala nacistická Kriegsmarine, nadväzovala dokon-
ca podľa zástavy na cisárske loďstvo! Neexistovala nacistická Luftwaffe, len Luftwaffe 3. ríše. Vojaci neprisahali NSDAP, ale samotnému führerovi, ako Veľkonemcovi a nadčloveku. Toto všetko by pán minister (Daniel) Herman musel zohľadniť, tak to radšej utají a zvedie vinu len a len na nacistov, na NSDAP. Akoby nacistom neslúžila celá ríša ochotne vo všetkých možných zložkách, ktoré boli často pod ochranou NSDAP. Akoby nacisti boli len historický omyl, len akýsi absces na tele inak nevinného pangermánskeho Herrenvolku, ku ktorému sa drvivá väčšina Veľkonemcov s nadšením hlásila a vzývala ho, pokým nezačala dostávať vojnové lekcie od Spojencov a najmä od nenávidených Sovietov. Filozof Karl Jaspers našiel štyri druhy nemeckej viny, a to vinu kriminálnu, politickú, morálnu a metafyzickú. Zvaľovanie viny na druhých bolo väčšinou fenoménom obrany žalovaných na Norimberskom súde. „To nie ja, to iní, ja som iba vykonával rozkazy, aby som nezradil prísahu vlasti, to všetko nadriadení, a v konečnom dôsledku, to všetko zavinili dvaja mŕtvi – Hitler a Himmler.“ Len Gӧring sa hrdo hlásil ku svojmu podielu na zločinoch a považoval sa za mučeníka vlasti a naciviery. Trestu potom unikol samovraždou, podobne ako dr. Ley, vodca Arbeitsfrontu, ten sa však zo strachu pred trestom obesil na záchode. V Česku si Konrad Henlein podrezal vo väzbe žily. Národní osvobození 19/2016 (výňatok)
So Š. Harabinom o zákulisí politiky... Dnes už vieme, že pôsobnosť špecializovaného súdu sa vďaka pani Žitňanskej a Smeru rozšírila aj na postihovanie myšlienok, slobody prejavu a náboženského presvedčenia. * * * Najvyšší súd vydal 5 právoplatných rozsudkov o úžerníckych úrokoch len na bývalé firmy pána Kisku. Inšpekcia mu ukladala vždy opakovane a zrejme zámerne iba pokuty a podnikali ďalej v úžerníčení. Tým pádom Najvyšší súd za prispenia Smeru nemohol odobrať licencie bývalým firmám pána Kisku. Zvýšili ste trestnú sadzbu za popieranie holokaustu, síce nijak zásadne, ale čitateľov bude zaujímať, čo vás viedlo k tomu upravovať práve tento zákon? Podstata a motivácia je úplne inde. Aj ako kresťan som navštívil Arménsko v roku 2007.
BOJOVNÍK / 24
Pri pamätníku arménskej genocídy sme kládli vence. Hitler ešte v auguste 1939 povedal generálom: „použite všetky brutálne metódy, aby sme vo vojne zvíťazili, nehľaďte na nič, veď kto si dnes už pamätá genocídu Arménov v roku 1915?“ Už Hitler hovoril o genocíde Arménov, samozrejme nie z lásky k Arménom. Slovenský parlament genocídu Arménov uznal prijatím osobitného uznesenia ešte v roku 2004. Vtedy sa o to zaslúžili Mikloško a Čarnogurský, za čo im patrí vďaka. Na základe toho som ako minister spravodlivosti zakomponoval do príslušného paragrafu trestného zákona znenie, že keď má byť niekto stíhaný za popieranie holokaustu, a keď tu predtým nesporne bola aj genocída Arménov a máme na to historické dokumenty, musí byť stíhaný aj za popieranie genocídy Arménov. Zakomponovali sme aj popieranie genocídy
Arménov a pritom sa zvýšila nepatrným spôsobom trestná sadzba v prvom odseku, ale nie zásadne. Musel som to nejako zaobaliť, keď to malo prejsť cez hlasovanie v parlamente. Aj USA uznali genocídu Arménov v Kongrese, ale do trestného zákonodarstva ju nedali a nechceli ani, aby to bolo v Európskom zákonodarstve z obavy zhoršenia vzťahov s Tureckom. Slovensko je vďaka tomu prvou krajinou v EÚ, ktorá si to dovolila dať do Trestného zákona. Na tento počin som mimoriadne hrdý a teší ma, že som dostal najvyššie štátne vyznamenanie od arménskeho prezidenta Sarkisiana, ktoré mi odovzdal patriarcha arménskej apoštolskej cirkvi, sídliaci v Ečmiadzine. Mám mimoriadnu radosť, že to, ale až po nás Slovákoch, v parlamentoch schválili i Francúzi a ešte Cyprus a Grécko. Hlavnespravy.sk, 3. 11. 2016 (výňatky)
Čo píšu iní (Dokončenie zo str. 2)
Juraj Hrabko: Nemyslím, že to Igorovi Matovičovi o Židoch vykĺzlo náhodou
Rozhodnutie Radoslava Procházku odísť z národnej rady bez ohľadu na to, ako dopadne jeho kandidatúra na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, má podľa Hrabka vnútornú logiku. Aj keď zámerom lídra OĽaNO Igora Matoviča nemuselo byť urážanie židovského národa, publicista Juraj Hrabko si nemyslí, že jeho kontroverzný výrok v parlamente bol náhodný. „Nepredpokladám, že mu to vykĺzlo, na tieto prejavy by sa poslanci mali pripravovať. A myslím si, že ho použil (príklad z koncentračného tábora, pozn. Teraz.sk), hoci to neviem dokázať, zámerne,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv. Matovičovo prirovnanie situácie v parlamente k futbalovému zápasu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore považuje Hrabko za neadekvátne. Hlavnespravy.sk, 3. 11. 2016 (výňatok)
Blaha chce postaviť Husákovi pamätnú tabulu
Poslanec NR SR Ľuboš Blaha informoval na svojom facebookovom profile, že dostal list od predsedu Komunistickej strany Slovenska (KSS) s návrhom na vybudovanie pamätnej tabule Gustáva Husáka. Predsedu KSS k tejto myšlienke motivoval „nebezpečný nárast pravicového extrémizmu na Slovensku“, čo Blaha vníma takisto ako hrozbu. KSS adresovala list novovzniknutej parlamentnej komisii proti fašizmu, ktorá sa od svojho vzniku topí v problémoch a hádkach medzi svojimi členmi. „Som rád, že KSS takisto vníma nárast pravicového extrémizmu na Slovensku ako hrozbu. Zdôrazňujete problém straty historickej pamäte a výstavby pamätníkov ľudáckym politikom. Váš podnet, aby komisia prevzala záštitu nad inštaláciou pamätnej tabule Gustáva Husáka v Bratislave v zmysle jeho zásluh v protifašistickom boji, beriem na vedomie a budem o ňom bezodkladne informovať členov komisie,“ odpovedal Blaha smerom k predsedovi KSS. Ďalej Blaha vyjadril svoj osobný postoj k osobe Gustáva Husáka a podľa neho si Husák zaslúži uznanie za boj proti fašizmu počas Slovenského národného povstania a tento návrh podporil. Na konci dodal, že je to len jeho osobný postoj a komisia s ním nemusí súhlasiť. A nemýlil sa… Hlavnespravy.sk, 4. 11. 2016
V Arktíde Rusi našli tajnú základńu nacistov
Tisíc kilometrov od Severného pólu na Zemi Alexandry (súčasť súostrovia Zem Františka Jozefa) ruskí vedci našli zabudnutú vojenskú základńu nacistov, ktorú tí horúčkovito opustili ešte v roku 1944. V ruinách základne sa našlo vyše 500 nacistických predmetov, vrátane munície a zachovaných dokumentov. Hovorí sa, že pozostatky tejto základne našiel už v roku 1947 sovietsky letec Iľja Mazuruk. Podľa tvzvezda.ru, 24. 10. 2016
Vzácny dokument odkazu SNP
Z hľadiska štátoprávneho SNP znamenalo jeden z významných reštitučných aktov na obnovenie okupovanej ČSR... Pre vtedajšieho miestodržiteľa znamenalo smrteľné nebezpečenstvo a preto katan Čechov K. H. Frank nariadil hneď v prvých dňoch SNP hermetické uzatvorenie hraníc so Slovenskom. Hermetika, samozrejme, fašistom nefungovala a do SNP prúdil aj z protektorátu rad partizánskych a odbojových skupín, ktoré účinne spolupracovali so Slovákmi v boji proti spoločnému uchvatiteľovi. Za všetky menujme napr. oddiely Jaroslava Kozinu, Deltu, Rad troch a zo všetkých najväčšiu – brigádu Jana Žižku. * * * Čo sa týka vojenského významu SNP, ktorý býva často znehodnocovaný a znevažovaný, treba vyzdvihnúť, že SNP viazalo veľký počet nacistických divízií tak na území samotného Slovenska, ale aj v priľahlom protektoráte a dokonca v Uhrách a v Rakúsku! Tie potom nemohli byť v rozhodujúcej chvíli vyslané na východný front. Národní osvobození 20/2016 (výňatky)
4
Po preukázaní sa členským preukazom SZPB vstup zdarma 5
BOJOVNÍK / 24
Úspech navštevuje iba tých, ktorí vedú život plný práce.
T. ROOSEVELT
„Červené maky“ v Nitre
V Martine-Priekope na Partizánsky cintorín...
Jedenásť vystrelených sálv zaznelo 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte na vojenskom cintoríne v Nitre – Mlynarciach na úvod spomienkového zhromaždenia občanov pri príležitosti 98. výročia ukončenia 1. svetovej vojny, Dňa vojnových veteránov a „Červených makov“.
...prišli na výročie ukončenia 1. sv. vojny okrem členov SZPB aj členovia Klubu Zväzu vojakov SR Martin-Podháj, profesionálni vojaci i deti zo ZŠ Hany Zelinovej z Vrútok.
Vence k soche neznámeho vojaka položili a sviečky zapálili konzul Poľskej republiky, predstavitelia Nitry a velenia nitrianskych vojenských útvarov, členovia nitrianskych ZO SZPB, JDS a mnohých ďalších. Na záver pietneho aktu zazneli štátne hymny Poľska, Česka a Slovenska, sprevádzané červeným dymom, ako symbolom krvi vo „Veľkej vojne“ a vlniacich sa červených makov na flámskych poliach.
Spomienkové zhromaždenie ukončil vojenský trubač „Večierkou“ a „Nitrianska Heligónka“ pesničkami „Tam na Piave“, „Na talianskom fronte“ a ďalšími. Po oficiálnej časti si prítomní zaspomínali na zomretých vojakov a aj na tunajšieho zakladateľa tradície „Červených makov“ pplk. v. v. Františka Chudu (zomrel 20. 10. 2016), ktorý bol aj dopisovateľom Bojovníka a fotospravodajcom akcií nášho Zväzu v Nitre. J. HAVEL, snímka S. Fijalka
Všetci si pri tejto príležitosti uvedomili, koľko miesta má aj dnes v našej spoločnosti zlo v podobe extrémizmu, rasizmu, terorizmu, xenofóbie, či prejavov fašizmu. Josef SURMAN podpredseda ZO SZPB Martin-Sever
Trebišov objedná Bojovník pre každú školu
Deň vojnových veteránov
Počas októbrovej návštevy predsedu SZPB Pavla Sečkára s delegáciou v Trebišove ho prijal primátor Marek Čižmár. V priateľskom rozhovore rozoberali otázky školstva, čo bola zaujímavá debata aj preto, že primátor predtým pôsobil ako stredoškolský pedagóg.
Výročie ukončenia 1. svetovej vojny – 11. november – je Dňom vojnových veteránov.
Na Vojenský cintorín v Kopčanoch prišli vyjadriť úctu položením venca a kvetov členovia SZPB s ústredným tajomníkom Viliamom Longauerom. Na cintoríne, ktorý vznikol v roku 1916 ako doplnok lazaretu a kde je pochovaných 331 vojakov viacerých národností, prehovoril aj predseda OblV SZPB Martin Krno. „Vážme si MIER. Nielen ako slovo, ale aj ako určitý stav kvality nášho bytia. Stály, ochraňovaný mier môže byť pevným základom pre rast a progresívnosť spoločnosti. Keď ho však necháme len tak napospas, môže byť krehký ako lupienky divokých makov. Radšej ako by ich na poliach a pri cestách mali šliapať vojenské čižmy a pásy tankov, nech krášlia vlasy našich dievčat a žien. Nech zdobia naše kabáty ako spomienka na tých, ktorým ďakujeme za to, že sme tu a žijeme v mieri,“ vyzval M. Krno. * * * Pietny akt kladenia vencov sa konal aj pri pamätníku príslušníkov západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave. Na piete sa zúčastnil aj britský veľvyslanec Andrew Garth. Pamiatku vojnových veteránov si uctil spoločne s príslušníkmi ministerstva obrany SR, zástupcami občianskych združení a SZPB.
Zvony o jedenástej Dňa 11. 11. 2016 o 11.00 hod. sa rozochvelo srdce zvona na kostolnej veži. Zvestovalo všetkým, že posolstvo o slobode je vryté do pamäte Rožňavčanov.
Najviac si to uvedomili na miestnom cintoríne členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave, predstavitelia samosprávy a štátnej správy, spoločenských organizácií a žiaci ZŠ na Zlatej ulici so svojím riaditeľom R. Szöllösom. Vojaci pod velením plk. Olivera Taderišku uložili vence k pamätníku padlých v prvej svetovej vojne, ktorej priebeh priblížil predseda MO SZPB
partizána Totha Milan Malček. Z pohľadu vojaka zhodnotil nielen vojenskú situáciu, ale hlavne zdôraznil prítomnosť žiakov na spoločenskom dianí. Vyzdvihol vzácnosť, že do dejinných udalostí sú zapojení aj žiaci, ktorí budú tvorcami vlastnej budúcnosti. Záleží na ich prístupe k učeniu, k životu a postoju k spoločenským udalostiam. Mária ŽOLNOVÁ členka MO SZPB partizána Tótha v Rožňave
Deň vojnových veteránov v Sliači Z príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov sa pri pamätníku obetiam prvej svetovej vojny zišli členovia SZPB aj v Sliači.
Vence sem prišli položiť aj zástupcovia miest Sliač a Zvolen, veliteľstva vzdušných síl OS SR, taktického krídla genmjr. Ota Smika, predstaviteľ veľvyslanectva RF plk. Jevgenij Karpuchov, predstavitelia Únie vojnových veteránov SR, Zväzu vojakov SR, JDS, miestni občania a deti tunajšej Základnej školy. Po pietnom akte a príhovoroch prevzali pred pamätníkom Pamätnú medailu ÚVV SR za podporu mieru a rozvoj tradícií hnutia vojnových veteránov členovia SZPB a novodobí vojnoví veteráni. Pavol MARKO
BOJOVNÍK / 24
98. výročie podpísania Dohody o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami si pri pomníku obetiam 1. sv. vojny pripomenuli aj členovia SZPB a JDS v Rajci. Elena ĎURECOVÁ
Zľava: M. Krno, K. Frišová a V. Longauer.
Hovoríme burcujúco – nechceme vojnu! Nie formálne, ale aktívne, burcujúco, zorganizovala 11. novembra 2016 ZO SZPB v Pezinku, spolu s vedením MsÚ spomienkové stretnutie pri príležitosti 98. výročia skončenia 1. svetovej vojny.
Z Pezinka sa zúčastnilo bojov 470 mužov, čo je viac, ako desatina vtedajšieho počtu obyvateľov, vrátane Cajly a Grinavy. Podľa doterajších vedomosti z nich padlo 230 mužov, ale na pamätníkoch obetí Veľkej vojny je uvedených len 120 mien. Preto ešte aj dnes sa objavujú nové mená padlých vojakov, ako výsledok bádateľskej činnosti Mestského múzea Pezinok.
Stretnutie sa uskutočnilo pri novozriadenom pamätníku na mieste, kde sa nachádzal rodný dom hrdinu SNP generála Karola Peknika. Spolu s poďakovaním za jeho zriadenie sa patrí poďakovať aj vedeniu mesta a zastupiteľstvu za trvalú pozornosť venovanú SNP, v rámci osláv ktorého bola v meste pomenovaná nová ulica po organizátorovi a veliteľovi
Zľava: Veniec kladie V. Longauer, vpravo stojí bývalý vedúci organizačného oddelenia SZPB Peter Švanda. armády v SNP generálovi Jánovi Golianovi. Príhovory, zamerané na zničujúce dôsledky všetkých vojen na obyvateľov, na žiaduce angažované úsilie občanov na zachovanie mieru predniesli primátor Oliver Solga, predseda ZO SZPB Dušan Vilim a evanjelický farár z miestnej časti Pezinka, Gríňavy Robert Mišových. Spomienkového aktu sa zúčastnilo kompletné vedenie MsÚ, zástupcovia Baníckeho spolku, klubu Zväzu vojakov SR, Jednoty dôchodcov, žiaci základnej školy na Kupeckého ul. a viacerí obyvatelia Pezinka.
Deň vojnových veteránov vo Veľ krope
Ondrej KUŇAK, Pezinok
Pietna spomienka pri výročí ukončenia 1. sv. vojny sa uskutočnila aj v obci Veľkrop v stropkovskom okrese.
Na vojnový cintorín z 1. svetovej vojny, kde je pochovaných 9 000 vojakov, prišli na pozvanie starostu Mariána Prokopiča vzdať úctu padlým aj žiaci základnej školy spolu s rodičmi. Tak ako minulý rok tu nechýbali členovia SZPB zo základných organizácii Stropkov, Svidník, Nižná Olšava a Hunkovce. Pietny akt otvorila modlitba a položenie kvetov a vencov k drevenému krížu. Tu zazneli aj príhovory. Spomienka pokračovala na obecnom úrade, kde sa diskutovalo o histórii tohto vojnového cintorína a aj o plánoch na jeho rekonštrukciu. Jozef ŽIŽÁK
6
7
Čierny Potok pokračuje v unikátnej tradícii ZO SZPB v Čiernom Potoku si každoročne 4. novembra pripomína tragické udalosti z roku 1944, kedy sem v ranných hodinách napochodovali nyilasiovskí fašisti a za asistencie žandárov odvliekli 15 mužov do Dachau. Rodiny sa o ich osude dozvedeli až po vojne, pričom domov sa vrátili len dvaja.
Obec na pamiatku týchto obetí vybudovala v roku 1974 pamätník, pri ktorom sa od založenia tunajšej ZO SZPB usporadúvajú pietne zhromaždenia. Tento rok sa ho zúčastnil aj pracovník veľvyslanectva RF Michail Mačechin, ktorý sa zúčastneným poďakoval, že nezabúdajú na obete nezmyselnej vojny a okrem miestnych nezabúdajú ani na padlých Červenej a rumunskej armády. Tohtoročné zhromaždenie malo aj osobitý duchovný nádych, nakoľko po prvýkrát sa ho zúčastnil aj plk. ThDr. Marian Bodolló a kpt. David Vargaestók, ktorí tu odslúžili pobožnosť. Pietneho aktu sa zúčastnili aj
predsedovia ZO SZPB z Utekáča Gabriela Huczmanová-Šusteková, z Kokavy nad Rimavicou Pavol Zdút-Šťastný a z Poltára Vladimír Kamenský s tajomníkom Jánom Iždinským. Tradične sa aktu zúčastňujú 83-ročný Štefan Kapec z Kalinova, ktorému odvliekli otca a 88-ročná Helena Kožiaková, rod. Golianová, ktorej odvliekli troch príbuzných. Miestna ZO SZPB tu opäť dodržala unikátnu tradíciu, že od uchádzačov o členstvo prijíma prihlášky práve počas takýchto podujatí. Tentoraz si ju priamo pri pamätníku podala Anna Sebíňová, ktorá sa do obce prisťahovala z Veľkého Krtíša. Jozef PUPALA
Poznávací zájazd do Osvienčimu Na konci októbra usporiadal OblV SZPB v Rožňave poznávací zájazd do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime a do Krakovskej soľnej bane Vielička. Zúčastnilo sa ho 33 členov.
Dve hodiny sme sa dozvedali podrobnosti o temnej stránke tohto vyhladzovacieho tábora, ktorý je dodnes mementom, aby sa podobné hrôzy už neopakovali. Deprimujúce fakty potom trochu zahladila prehliadka soľnej bane Vielička, ktorá patrí medzi najstaršie na svete. Juraj KARIKA
Bolo preto viac ako potešiteľné, keď sa práve on s uznaním vyjadril o spolupráci s miestnym oblastným predsedom Milanom Urbanom, pričom práve túto spoluprácu radí medzi najlepšie zo všetkých organizácií, ktoré na území mesta pôsobia. Svoj vzťah k mládeži na mieste vyjadril sľubom, že bude iniciovať, aby dvojtýždenník Bojovník odoberala každá základná škola, ktorú má mesto v pôsobnosti. V podobnom duchu sa niesla aj návšteva u prednostu Okresného úradu Trebišov Rastislava Petroviča.
Ďalším bodom bolo podpísanie Dohody o spolupráci medzi Zakarpatskou oblastnou organizáciou spojenej rady ukrajinského zahraničného kozáctva (UZK) a SZPB. Za svoje strany ju podpísali hlavný ataman genplk. v. v. Mikolaj M. Kozlovsky a P. Sečkár. Potom delegácia SZPB navštívila mestský cintorín a k Pomníku osloboditeľov položila kyticu kvetov. Predseda SZPB navštívil aj ZO SZPB v Novosade, kde položil kyticu kvetov k pamätníku padlým občanom v 2. svetovej vojne. – MU –
Spomienku na vypálenie že je dôležité nezabúdať na fašisMiezgoviec,... tické represálie. ...ktoré 29. októbra 1944, spáchali nemeckí fašisti za pomoci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy z Bánoviec v sile asi 800 mužov si pripomenuli členovia ZO SZPB a tiež futbalisti žiackeho družstva miestnej telovýchovnej jednoty Partizán Miezgovce.
Na spomienke sa zúčastnila aj pamätníčka vypálenia, vtedy 13-ročná Viera Šagátová, rodená Masaryková. Zúčastnení položili kyticu k Pamätníku padlých v SNP a zapálili symbolickú sviečku. Vo svojich príhovoroch starosta obce Juraj Trgyňa a predseda ZO SZPB Ján Holička pripomenuli,
Po pietnom akte sa uskutočnila členská schôdza ZO SZPB, na ktorej prijali 2 nových členov a odovzdali ďakovné listy pri príležitosti 70. narodenín Dalimírovi Šagátovi a Jánovi Ševčíkovi. V 11. ročníku tradičného stolnotenisového turnaja za účasti 11 hráčov a 1 hráčky zvíťazil Dávid Tinák, druhý bol Peter Vaško a tretí Adam Tinák – všetci z Bánoviec n/B., futbalisti TJ Partizán Miezgovce. Ceny do turnaja a občerstvenie pri príležitosti ukončenia futbalovej sezóny zabezpečila obec. ZO SZPB odovzdala víťazom Ročenky odbojárov a 2 tričká s logom Pamätníka SNP na Jankovom vŕšku. – JH –
BOJOVNÍK / 24
KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY
Dňa 9. novembra 2016 sa v SNM – Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre konalo otvorenie výstavy o živote protifašistického bojovníka, spisovateľa a generálmajora letectva Ing. Michala Pridalu. Ako autorka výstavy som si istá, že storočnica narodenia Michala Pridalu je určite dôvodom na pripomenutie si jeho zásluh počas SNP a celkových životných osudov.
Generálmajor letectva
Michal Pridala (9. 11. 1916 – 8. 8. 1993) Narodil sa v modranskej rodine Pridalovcov, ako najmladší syn a sudičky mu dali veľké dary, medzi ktoré možno zaradiť dar slova, dar odvahy a dar lásky. Všetky tri dary prejavoval naplno celý svoj život. Slovenský Exupéry je prívlastok, ktorý mu právom patrí.
V rodnom meste absolvoval mladý Michal stredoškolské štúdiá, maturoval na Štátnom učiteľskom ústave v Modre. Jeho prvé učiteľské pôsobenie bolo v obci Kšinnej, ktoré zdieľal so svojimi rodákmi a priateľmi Michalom Vodom a Emilom Kubovčákom. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pôsobil ako učiteľ v štátnej meštianskej škole v Pezinku. Ešte pred druhou svetovou vojnou sa zoznámil so svojou snúbenicou Emíliou Chorvátovou, s ktorou ho pútal celoživotný hlboký vzťah. Do prezenčnej vojenskej služby nastúpil v r. 1937 v Bratisla-
ve k dragúnskemu pluku. Časom sa stal poručíkom jazdectva, ale jeho láska k lietaniu ho priviedla na kurz športového letectva a postupne do vojenskej Leteckej školy v Trenčíne a do Banskej Bystrice. Bol redaktorom a prispievateľom vojenských časopisov Vzlet a Bojovník. V Banskej Bystrici ho zastihlo SNP, počas neho s kolegami tlačili a zhadzovali na front letáky informujúce vojakov o tejto udalosti. Po potlačení SNP preletel cez Poľsko na Ukrajinu a bojoval v 1. čs. zmiešanej leteckej divízii. V bojoch bol zranený, ležal dva mesiace v krakovskej nemocni-
Smutný návrat Dňa 13. októbra 2015 zomrel v Anglicku vo veku 71 rokov vzácny a skromný človek, milujúci svoju vlasť a obec Pliešovce, Alexander Korda mladší.
V deň 1. výročia jeho smrti sme sa zišli všetci čo sme ho obdivovali a mali radi. V evanjelickom kostole vo Vrútkach sa uskutočnila posledná rozlúčka pri urne. Rozlúčili sme sa a uložili jeho urnu aj s urnou jeho matky E. Kordovej Wilde do rodnej zeme. Konečne sa vrátili natrvalo do milovanej vlasti. Je nám nesmierne ľúto, že sa to stalo až po smrti. Alexander mladší bol synom generálmajora (in memoriam) Alexandra Kordu, ktorého život bol spätý s našim krajom VVT Lešť – Oremov Laz.
BOJOVNÍK / 24
Dňa 1. januára 1944 ustanovili majora A. Kordu za veliteľa vojenského výcvikového tábora Lešť – Oremov Laz. Major Korda bol členom ilegálnej vojenskej odbojovej skupiny „Victoire“, s centrom na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici. Mal kontakty s ilegálnou skupinou odbojárov, sústredených okolo Vavra Šrobára, ako aj s odbojovou skupinou „Flóra“. Patril medzi najbližších spolupracovníkov Vojenského ústredia, vedeného pplk. gšt. Jánom Golianom. Vojaci z Oremovho Lazu pod Kordovým ve-
ci, odkiaľ sa po ukončení vojny a vyliečení vrátil domov. Oženil sa v auguste 1945 a pár týždňov po sobáši odišiel na štúdiá do Monina neďaleko Moskvy na Vojenskú leteckú akadémiu. Po štúdiu nastúpil kariéru vysokoškolského pedagóga a odovzdával poznatky získané v Sovietskom zväze na vysokých vojenských školách v Prahe, Hradci Králové a Brne. V poslednej vlne „stalinských čistiek“ bol z armády prepustený vo funkcii plukovníka letectva bez nároku na dôchodok. Krivdy zasiahli do života tohto čestného človeka a po nespravodlivej rane sa vrátil ku svojej prvej láske – učiteľskému povolaniu. lením mali už pred vyhlásením Povstania pod kontrolou nielen najbližšie okolie, ale aj južné okresné mestá Krupinu a Modrý Kameň. Po vypuknutí SNP sa 10. septembra 1944 stal veliteľom 25. pešieho práporu „Hron“, ktorý patril do zostavy III. taktickej skupiny (TS) „Gerlach“ 1. čs. armády. Jeho operačný priestor a bojové nasadenie bolo v úseku Modrý Kameň – Krupina – Pliešovce – Zvolen. Po skončení organizovaného odporu 1. ČSA na Slovensku A. Korda s časťou dôstojníkov ustúpil do priestoru Starých Hôr, kde sa 19. novembra 1944 dostal do nemeckého zajatia. Z Nemecka sa vrátil 1. júna 1945. Od druhej polovice októbra 1945 vykonával funkciu dočasného zástupcu veliteľa Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Dňa 12. septembra 1949 bol plk. A. Korda odsúdený v Prahe na Pankráci za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na doživotný žalár. Podrobili ho surovým výsluchom. Zatkli jeho manželku Helenu (v novembri 1950), brata Eugena, obe sestry, švagriné a švagrov. V roku 1952 ho premiestnili do Leopoldova a v auguste 1958 Alexandra Kordu previezli do väzenskej nemocnice U sv. Anny v Brne. Tu 13. septembra 1958 po deviatich rokoch
S rodinou, do ktorej pribudli postupne tri deti, sa vrátil na Slovensko a zamestnal sa v Štátnom bábkovom divadle, začal spolupracovať so školami a písať bábkové hry pre mládež. Neskôr dostal miesto učiteľa polytechnických prác na ZŠ E. Thälmanna a tu zotrval až do dôchodku v r. 1976. Bol mu udelený titul Zaslúžilý učiteľ. Neutíchajúcou vášňou Michala Pridalu bolo písanie. Debutoval básnickou zbierkou Džez puberty, neskôr to boli knihy z leteckého prostredia – Útok na vzduch, Z letcovho zápisníka, Monológy z hviezdnych hĺbok, či z Memoárov XX. storočia. Väčšinou opisuje vlastné autenticky prežité spomienky letca, tvoriace kroniku jeho života. Jeho knihy sú oslavou hrdinstva a obetavosti slovenských letcov, akých máme v našej literatúre málo. Michal Pridala po uvoľnení politickej situácie v r. 1968 žiadal o rehabilitáciu, bol mu uznaný titul Ing., získaný v ZSSR. Ospravedlnenia za spôsobené krivdy sa dočkal až v r. 1992, kedy bol rehabilitovaný v pôvodnej hodnosti plukovníka letectva. 34 rokov po
Alexander Korda mladší žalárovania zomrel vo veku 51 rokov. Alexander Korda mladší, so svojou snúbenicou a matkou, sa presťahoval do V. Británie. Od roku 1970 do roku 1990 žil so svojou rodinou vo V. Británii. Pracoval v rôznych odvetviach priemyslu a civilnej ochrany. Bol redaktorom sekcie zahraničného vysielania britského rozhlasu BBC, no bol aj zanieteným organizátorom rádioamatérskych pretekov, konaných vo Vrútkach. Rádioamatéri ho poznali ako OM6SA. I keď v minulosti zažil veľa utrpenia a strádania, na svoju vlasť, milované Slovensko, nikdy nezanevrel. Jeho deti Alexandra,
prepustení z armády dostal oznámenie o menovaní za generálmajora letectva, slávnostného aktu sa, žiaľ, už nedožil. Zomrel 8. augusta 1993 a menovací dekrét si z rúk prezidenta SR prevzala jeho manželka Emília Pridalová. M. Pridala je pochovaný v modranskom cintoríne a na jeho rodnom dome v Modre bola v r. 2001 odhalená pamätná tabuľa. * * * SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre pripravilo výstavu predstavujúcu všetky dôležité životné kapitoly Michala Pridalu. Návštevník má možnosť nielen dozvedieť sa priebeh jeho životnej púte, ale vidieť aj trojrozmerné osobné predmety, dokumenty a fotografie z rodinného i profesionálneho života, jeho vojenské vyznamenania, či slávnostnú uniformu. Predmety z pozostalosti nášho slávneho rodáka venovala Múzeu Ľudovíta Štúra Emília Pridalová, ktorá s neutíchajúcim záujmom stále pracuje na zachovaní manželovej pamiatky, rôzne akvizície a dokumenty venovala tiež Múzeu SNP v Banskej Bystrici a VHÚ v Bratislave. Jej i dcére Viere DʼAgostiny patrí veľká vďaka za spoluprácu s Múzeum Ľudovíta Štúra. Výstava v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre potrvá do konca januára 2017. Sylvia HRDLOVIČOVÁ, autorka výstavy
Genmjr. in memoriam Alexander Korda Zuzana a Martin boli vychované v láske ku Slovensku. Od roku 1990 navštevoval aj našu obec Pliešovce, pravidelne sa zúčastňoval na oslavách SNP a na hroby otcových spolubojovníkov vždy prinášal kvety s trikolórou. Pri príležitosti 71. výročia SNP – 28. 8. 2015 dostala naša organizácia prídomok „ZO SZPB genmjr. Alexandra Kordu“. Pomenovania sa zúčastnil aj A. Korda ml. s manželkou. Mal nesmiernu radosť, že sme sa odhodlali k takému kroku, nezabúdajúc na jeho otca. Tolerancia a príkladná láska k vlasti boli doménou oboch Kordovcov. Česť ich pamiatke! M. RAUSOVÁ, ZO SZPB genmjr. A. Kordu
8
HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA
Hitler vrhol na Moskvu slabú armádu Operácia Tajfún, pomocou ktorej Hitler dúfal dobyť Moskvu a vyhrať vojnu so ZSSR, bola začatá napriek zdravému zmyslu, píše Die Welt. Na ten moment úplne vysilené nemecké vojsko bolo vrhnuté do útoku, ktorý sa ukázal byť jedným zo zlomových momentov vojny. Víťazné plány Wehrmachtu tým boli rozbité, uvádza článok.
Adolf Hitler zaútočil proti Moskve v roku 1941 v nádeji na rozhodujúci úder s úplne vysileným vojskom, doplniac ho o posledné rezervy, píše Bertold Seewald v článku novín Die Welt. Wehrmacht, aby dobyl sovietske hlavné mesto, zmobilizoval začiatkom októbra takmer dva milióny vojakov. No vojskám sa nedostávalo takmer všetkého: tankov, potravín, munície a hlavne zdravého zmyslu, uvádza nemecký list. Aj preto sa Bitka pod Moskvou stala zlomovým momentom vojny (Rusi to označujú za začiatok zlomového momentu, jeho koncom je vraj až víťazstvo pod Stalingradom – pozn. Bojovník). Nie všetko sa vyvinulo tak, ako si to Nemci predstavovali. Ak sa pozrieme na suché čísla, tak tie vyzerajú vskutku hrôzostrašne: začiatkom októbra 1941 bolo mobilizovaných 78 nemeckých divízií troch pechotných a troch tankových armád, čiže takmer dva milióny vojakov. To oni mali víťazne zavŕšiť už štyri mesiace trvajúcu vojnu. Pre operáciu Tajfún nemecké velenie zmobilizovalo polovicu všetkých vojsk východného frontu, pripomína Die Welt: „Boli pozbierané posledné rezervy, tanky, majúce ísť na Leningrad boli presmerované na juh, útok na Ukrajine zverili rumunským útvarom.“ Nemeckí velitelia sa zvyčajnými energickými výzvami pokúšali motivovať vojská na „posledné mohutné úsilie“, aby vojna bola razantne vyhratá. Šírka frontu nemeckých vojsk pritom dosiahla 350 km, čo bolo viac, ako vzdialenosť do cieľa – Moskvy. Hitler a jeho vojvodcovia vedeli, že kvôli operácii Tajfún hrajú o všetko. Lenže nie všetko vyšlo tak, ako to okupanti predpokladali. Na jeseň 1941 mali nemecké vojská už málo spoločného s tými divíziami, ktoré boli v júni vrhnuté na východ: „Bojaschopnosť útvarov rýchlej reakcie pripúšťa ich využitie po časovo pomocnom skompletizovaní len na operácie s obmedzenou vzdialenosťou a so zníženým bojovým napätím. Následkom toho malo byť ich zapojenie do rozhodujúcej operácie obmedzené,“ opisovali už v auguste (niekoľko týždňov pred bitkou o Kyjev) stav svojich armád náčelník štábu Franz Halder a hlavný veliteľ vojsk Walter von Brauchitz. Nemecké jednotky rýchlej reakcie, čiže tankové a motorizované divízie, boli efektívnymi „pákami“, pomocou ktorých sa
9
Wehrmachtu darilo jeden po druhom preľstiť a obkolesiť početne mohutnejšie sily Červenej armády, píše Die Welt. Lenže v súlade s archívnymi údajmi, už začiatkom septembra bolo 30 % tankov, zo 160, ktoré mali k dispozícii, vážne poškodených a 23 % bolo v oprave. Podobné to bolo aj pri autách, ktorých deficit bol 22-percentný. Na to, aby boli zabezpečené znižujúce sa zásoby nemeckej techniky pohonnými látkami, Nemci denne mali vysielať na front 27 do plna naložených vlakov. Do polovičky septembra však vrchné velenie Wehrmachtu dokázalo denne poskytnúť len 22 vlakov. Nehovoriac o tom, že z tohto mála sa mali tvoriť aj zásoby, pretože pri postupe ďalej na východ dokázalo spočiatku do cieľa doraziť len 20 vlakov, hovorí sa v článku. Okrem toho 300 nových nemeckých tankov nedokázalo v plnej miere nahradiť straty. Nehovoriac o tom, že väčšinu z nich tvorili ľahké a stredné tanky, ktoré sa stávali ľahkou korisťou pre sovietske T-34. Hitler však stále trval na tom, aby divízie boli kompletizované novými tankami, špeciálne vybavenými na boj v trópoch proti Britskej ríši, vysvetľuje Die Welt. Omnoho vážnejším problémom bol morálny stav vojsk, ktorý vysokí nemeckí dôstojníci aj v oficiálnej komunikácii nazývali „katastrofálnym“. Vojaci pechoty, ktorých bola väčšina, prešli od júna peši vyše tisíc kilometrov vo vysiľujúcich podmienkach, ako opisoval jeden z nich. „Vojaci vstávajú o 3 – 4 hodine ráno a pripravujú sa na útok; zväčša neumytí, pretože k vode je to príliš ďaleko a navyše niet na to čas a je ešte tma. Potom celý deň vojaci kráčajú a až neskoro večer, o 21 – 22 hod. znova za tmy prichádzajú k miestu sústredenia, pričom ako prvé musia nakŕmiť kone a vybudovať im stajňu. Až potom si môžu vyfasovať večeru pri poľnej kuchyni a ľahnúť si spať.“ Pričom toto všetko sa deje ešte bez kontaktu s protivníkom, výsledkom ktorého mal Wehrmacht ku koncu septembra menej o pol milióna vojakov, podotýka autor. Bojový denník pechotnej divízie dosvedčuje: „Súčasné povozy s gumenými kolesami a guľôčkovými ložiskami sa už dávno rozpadli kvôli strašným cestám a boli nahradené ruskými roľníckymi povozmi. Odolné nemecké kone zo dňa na deň viditeľne slabnú z vysilenia a nedostatku krmiva. Zásoby,
vrátane mnohotonových bojových zásob divízie, sme boli nútení nechať na úbočí kvôli nedostatku prepravných možností,“ cituje ho Die Welt. Podľa slov samotných vojakov situácia so zásobovaním bola naozaj kritická tak pre nemecké útvary, ako aj pre miestne obyvateľstvo. „Koľkokrát sme si mysleli, že naše batérie a iné jednotky sa nedokážu zúčastniť bojov kvôli hroznej situácii s dopravnými prostriedkami – a teraz už vôbec nie sme útočnou divíziou... Panuje tu ľadový chlad; už nie som ničoho schopný, len sedieť v mašine a čas od času sa zamotávať do prestieradla, pretože si vôbec necítim prsty... Je to zlý začiatok; čo ak takou bude celá vojna až do samej Moskvy,“ zapísal si do svojho denníka poručík nemeckej tankovej divízie. Na jeseň sa prudko zhoršilo počasie, veľká časť nemeckých vojsk si však v pokušení rýchleho víťazstva zanechala zimnú výbavu v Poľsku. Niektorí velitelia divízií sa pokúšali napraviť túto chybu vlastnou iniciatívou a organizovali dodávky teplých odevov zbierkami v Nemecku, píše Die Welt. Hmotnosť balíčkov pre jednotlivca však bola obmedzená tromi kilami, vrátane obalu. Väčšina pešiakov preto stále zostávala „v špinavej, hnijúcej a zavšivavenej bielizni“ a ako hovoria archívy, čoskoro sa medzi nimi začal šíriť týfus. V momente, keď Hitler 2. októbra 1941 oduševňoval vojakov na „poslednú rozhodujúcu bitku tohto roka“, toto všetko bolo nemeckému vrchnému veleniu už známe, zdôrazňuje Die Welt. Wehrmacht ubezpečoval, že táto bitka „bude všetkými národmi Európy uznaná za všeobecnú operáciu na záchranu najvýznamnejšieho kultúrneho kontinentu“. V skutočnosti sa však na fronte začalo objavovať čoraz viac zahraničných vojakov – napríklad na posilnenie dorazili útvary Légie francúzskych dobrovoľníkov. Boli však uznané za nevhodné na boj a preto ich vyslali ako ochranné jednotky do tyla. „Tam sa rozpútala partizánska vojna, ktorá nielen vrhla nebezpečenstvo na zásobovanie vojsk potravinami a muníciou, ba veľmi málo sa líšila od masových vrážd oddielmi esesákov,“ hovorí sa v článku. Bez ohľadu na ťažké okolnosti nemeckí vojaci sa spoliehali na ubezpečenia Hitlera a jeho vojvodcov, že musia napnúť sily na tento „posledný mohutný úder“, ktorý musí položiť koniec vojne so Sovietskym zväzom. Na rozkaz velenia nemecké sily spustili 2. októbra 1941 operáciu Tajfún, ktorá krachla a zmenila sa na protiútok sovietskych vojsk. „Napriek zdravému zmyslu, úplne vysilené vojská boli vrhnuté do tretieho útoku, o ktorom dúfali, že bude posledným rozhodujúcim,“ cituje Die Welt na záver názor vojenského historika Christiana Hartmanna. Podľa russian.rt.com, 6. 10. 2016
Viete, že...?
...v prípade odobratia ČSR – Sudetov sa dá hovoriť aj o kolektívnej vine sudetských Nemcov? Veď ako sa dá vnímať to, že Hitler za odobratie Sudetov vyznamenal 1 162 617 sudetských Nemcov? ...o Stalingradskej bitke koluje sedem záhadných faktov? 1. Nevie sa prečo, ale tak Červená armáda, ako aj Wehrmacht v nej zmenili metódy vedenia boja. Červená armáda od začiatku používala taktiku pružnej obrany s ústupmi v kritických situáciách. Wehrmacht sa zase vyhýbal veľkým krvavým bojom a obchádzal silne opevnené rajóny. 2. Pod mestom sa nachádzal obrovský labyrint podzemných tunelov, ktoré rovnako využívali Sovieti i Nemci. Dokonca sa tu viedli aj miestne boje. Zaujímavé však je, že, že nemecké vojská si tu od začiatku a až do konca bitky (január 1943) budovali aj vlastný systém podzemných opevnení. Keď však nemecké velenie pochopilo, že tento boj prehralo, tak tunely vyhodilo do vzduchu. Azda aj preto je nám záhadou, čo to tí Nemci vlastne budovali? Jeden z nemeckých vojakov si potom do denníku ironicky zapísal, že jeho velenie sa chcelo prekopať do pekla a povolať si na pomoc démonov. 3. Rad ezoterikov tvrdí, že mnohé strategické rozhodnutia sovietskeho velenia ovplyvnili praktizujúci astrológovia. Napríklad, protiúder sovietskych vojsk, operácia Urán, sa začal 19. 11. 1942 o 7.30 hod. V tomto momente bol tzv. ascendent v planéte Mars (rímsky boh vojny) a zapadajúcim bodom ekliptiky bola planéta Urán. Podľa astrológov práve táto planéta riadila nemeckú armádu. Zaujímavé je, že paralelne bola sovietskym velením rozpracúvaná ďalšia veľká útočná operácia na Juhozápadnom fronte – Saturn. Na posledný moment sa jej však vzdali a uskutočnili operáciu Malý Saturn. Zaujímavé je, že v antickej mytológii práve Saturn skolil Urána. 4. Vojenské postupy boli sprevádzané veľkým počtom znakov a znamení. Napríklad v 51. armáde bojoval oddiel samopalníkov npor. Alexandra Nevského. Vtedajší propagandisti Stalingradského frontu vyhlasovali, že tento sovietsky dôstojník je priamym potomkom kniežaťa, ktorý porazil Nemcov na Čudskom jazere. Na nemeckej strane zase bojoval pravnuk Bismarcka, ktorý, ako je známe, varoval, aby Nemci už nikdy nebojovali s Ruskom. Tento potomok padol do zajatia. 5. Počas boja sovietska strana nasadila revolučné novinky psychologického nátlaku na protivníka. Z ampliónov, umiestnených v prvej línii, sa niesli obľúbené nemecké šlágre, ktoré boli prerušované správami o víťazstvách Červenej armády na úsekoch Stalingradského frontu. Najefektívnejším prostriedkom sa stal monolitný zvuk metronomu, ktorý bol prerušovaný každých 7 sekúnd komentárom v nemčine: „Každých 7 sekúnd padne na fronte jeden nemecký vojak.“ Po 10-tich až 20-tich oznamoch sa z ampliónov ozvali tóny tanga. 6. Mnohí nemeckí vojaci a dôstojníci, majúci za sebou nemálo bojov, spomínali, že v Stalingrade sa im časom zdalo, že sa dostali do nejakého paralelného sveta, do atmosféry absurdu, kde im tradičné nemecké črty, ako pedantnosť a racionalita, ulietali. Nemecké velenie často vydávalo absolútne nezmyselné rozkazy: napríklad, počas pouličných bojov o nejaký druhoradý úsek, dokázali nemeckí generáli zahubiť aj niekoľko tisíc vlastných vojakov. Jedným z najabsurdnejších momentov sa stala epizóda, keď nemeckí leteckí zásobovači zhodili do uzavretého krvavého kotla vojakom namiesto jedla a rovnošiat ženské norkové kožúšky. 7. Začiatkom februára 1943, už po Stalingradskej bitke bola v sovietskom velení nastolená otázka o neúčelnosti obnovenia mesta, čo by sa vraj bolo drahšie, ako vybudovanie nového mesta. Stalin však trval na obnove Stalingradu doslova aj z popola. Na Mamajevovu mohylu dopadlo toľko granátov, že na nej celé dva roky po vojne nerástla tráva. A. MIKUNDOVÁ
BOJOVNÍK / 24
Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 9: Ema Blatnická 92 rokov. • Bratislava 12: Prof. PhDr. Vladimír Černušák, CSc. 95 rokov. • Bratislava 15: Otília Havlíčková 90 rokov. • Bratislava 16: Dominik Jágrik 92 a Ingeborg Plischkeová 88 rokov. • Bojnice: Emília Tóthová 75 rokov. • Badín: Anna Leštáková 80 rokov. • Bošáca: Emília Kadlecová 85 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: Anna Kavcová 90, Anna Hlinková 81 a Ing. Peter Spevák 60 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: Rozália Chovanková 93, Juliana Maternyová a PhDr. Marta Gregová 92, Anton Pálka 88, Anna Kancková 86 a Gabriela Javorská 83 rokov. • Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Ing. Miroslav Bálint 60 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Anna Strmeňová 85, Ružena Hešková 84, Štefánia Jánošková 83, Emília Chalachánová 81 a Ing. Ivan Demian 70 rokov. • Banská Bystrica – Stred: PaedDr. Matej Kán 84 rokov. • Budkovce: Anna Žofčáková 88 rokov. • Brezno 1: Judita Vaníková 90 rokov. • Čaňa: Jolana Kováčová 82 a Jozef Hajzer 65 rokov. • Donovaly: Benjamín Strmeň 93 a Dezider Kaliský 85 rokov.
Navždy sme sa rozlúčili Donovaly so 66-ročným Zlatoňom Kopčekom. Dobšiná s 91-ročnou Gabrielou Kacvinskou. Pohorelá s 90-ročnou Annou Jánoškovou a 88-ročnou Annou Ondrejkovou. Vráble s 82-ročným Rudolfom Mihálikom. Česť ich nehynúcej pamiatke!
• Detva: Ing. Martin Strelec 85, Emília Ďurišová a Tomáš Dedinský 80, Jozef Hulina a Štefan Vreštiak 75, Anna Golianová, Jozef Ľalík, Jaroslav Mihalčík a Imrich Malatinec 70, Anna Chebeňová, Ladislav Bódi, Jozef Salva a Mikuláš Uhrín 65, Mária Melicherčíková, Amália Peknušiaková a František Kucej, Mikuláš Nosáľ 50, Vladimír Golian a Roman Vrťo 45, Martin Cibulka 40 a Andrea Ľalíková 30 rokov. • Dobšiná: Tatiana Karíková 55 rokov. • Dunajská Streda: Peter Kovács 80 a Jozef Bukviš 70 rokov. • Hrnčiarske Zalužany: Emília Sojková 90, Ján Malatinec 75 a Ing. Ján Adam 70 rokov. • Choňkovce: Anna Krenická 84 rokov. • Ihľany: Mária Palutková 93 rokov. • Jovsa: Anna Dlužaninová 93 rokov. • Jasenie: Ján Chamko 90 rokov. • Kremnica: Dagmar Klobušická 87 rokov. • Košice – Staré Mesto: František Kapucian 70 rokov. • Košice – Sever: Mgr. Magda Jamnická 65 a Ľubica Gazdičková 60 rokov. • Košice – Ťahanovce: Katarína Žolnerová 70 rokov. • Klenovec: Júlia Parobeková 97, Zuzana Bartová 93, Mária Hrušková 87, Oľga Košútová 86 a Zuzana Drozdíková 83 rokov. • Liptovská Teplička: Ján Jurčík 75 rokov. • Liptovský Mikuláš: Emília Víglaská 89 a Zdena Machajová 65 rokov. • Lučenec 1: Irena Krahulcová 65 rokov. • Ľubietová: Jozef Potančok 75 rokov. • Medzibrod: Mária Longauerová 89 rokov. • Miezgovce: Ján Ševčík 70 rokov. • Michalovce 1: Ing. Michal Mazúr 91, Jolana Szatmaryová 83 a Ing. Štefan Karaffa 70 rokov. • Očová: Zuzana Fiľová 70 rokov. • Pohorelá: Jozef Polák 80, Emí-
lia Sýčová-Ruman 45 a Miroslav Malecký 35 rokov. • Palín: Darina Kuzmová 60 rokov. • Rimavská Sobota 1: Mária Sobeková 65 a Janka Krokavcová 55 rokov. • Senec: Mária Polakovičová 70 rokov. • Stará Turá: Elena Kovárová 87 rokov. • Stará Ľubovňa: Katarína Matiová 70 rokov. • Senica: Mária Langová 88 a Emília Tichá 87 rokov. • Spišská Belá: Blažena Richterová a Jaroslav Linek 65 rokov. • Spišská Nová Ves: Rozália Maršalková 90 rokov. • Sučany: Vlasta Sušienková 82 rokov. • Strážske: Jolana Magelová 92 a Ing. Ondrej Cehuľa 87 rokov. • Sobrance: Helena Golejová 91 rokov. • Trnava 1: Emília Pačesová 86 a Oľga Richterová 84 rokov.
• Trenčín 1: Ing. Štefan Šteflovič 95, Alžbeta Karyová a Katarína Breznická 93, Nora Guttmannová 86 a Ing. Miroslav Ondráš 70 rokov. • Trenčín 2: Marta Pišová 75 rokov. • Trhovište: Mária Papcunová 88 rokov. • Turany: Elena Morgošová 88, Dušan Čanády 87, Anna Liskajová 86, Emília Revallová 85, Ondrej Bačík 83 a Dušan Hičík 81 rokov. • Vyšné Nemecké: Zuzana Hurová 82 rokov. • Zvolenská Slatina: Juraj Ostrolúcky 70 a Jozef Svintek 60 rokov. • Zvolen – Zlatý Potok: Milica Lehocká 86 a Ing. Pavel Jakubčin 65 rokov. • Žiar n/Hronom: Nelli M. Zylová 87, Rudolf Štefík 80 a Emília Pobežková 70 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme.
Významné životné jubileum si 29. októbra 2016 pripomenul predseda ZO SZPB v Sáse Dušan Mozola. Pri príležitosti 70. narodenín obec Sása pripravila pre neho slávnostné prijatie v obradnej sieni. Starostka mu poďakovala za dlhoročnú prácu v spoločenských organizáciách, za prácu poslanca obecného zastupiteľstva a za aktívnu činnosť ZO SZPB pod jeho vedením. Slovom aj piesňou ho prišli pozdraviť členovia ZPOZ Sása, kde sám ako dlhoročný člen účinkuje, ako aj spevácka skupina Sasianka JDS v Sáse, ktorú vedie. Všetko dobré do ďalších rokov života, zdravie a veľa tvorivých síl pri organizovaní podujatí našej základnej organizácie mu želajú členovia a výbor našej ZO SZPB. Ľubica JERGUŠOVÁ, tajomníčka ZO SZPB
PRE TELO I DUŠU
Ako odvrátiť vývoj slabomyseľ nosti v starobe
Kedy sa začína staroba?
Austrálski vedci zistili, že počítačové hry a testy zlepšujú náladu a spomaľujú stratu rozumových schopností u seniorov, ktorí patria do skupiny s vysokým rizikom vývoja demencie, hovorí sa v článku American Journal of Psychiatry.
Americkí genetici dokázali vďaka mnohoročným výskumom dvoch generácií vo veku 19–90 rokov určiť vek, v ktorom začína starnúť väčšina žien.
„Náš výskum ukazuje, že tréning mozgu podporuje, ba dokonca aj zlepšuje ostrosť umu starších ľudí s vysokým rizikom rozvoja kognitívnych porúch. Navyše, podobné cvičenia sú veľmi lacné a bezpečné pre zdravie. Teraz pracujeme nad prenášaním našich výsledkov do klinickej praxe,“ hovorí Amit Lampit z univerzity v Sydney. Lampit a jeho kolegovia dospeli k takému výsledku po dvadsaťroč-
BOJOVNÍK / 24
nom štúdiu desiatok vedeckých prác a výskumov, uskutočnených za pomoci seniorov. Celkovo sa do týchto projektov zapojilo takmer sedemsto starčekov a stareniek, časť z ktorých už trpela na demenciu a iní boli v rizikovej skupine. Vedci sa pri tomto výskume snažili dosiahnuť jeden cieľ – spomaliť znižovanie rozumovej britkosti v seniorských rokoch a zastaviť stareckú
demenciu. Porovnanie ich výsledkov odhalilo, že najlepšie na tieto ciele vyhovujú počítačové hry a jednoduché testy na vnímanie a pamäť. Vedci priznávajú, že aj táto metodika má svoje limity. Pri už rozvinutej stareckej demencii kladný efekt od počítačových hier buď chýba, alebo je slabý na to, aby zvrátil negatívne zmeny v práci mozgu. Seniori by preto mali s takýmito tréningami začínať ešte predtým, ako sa u nich objavia prvé príznaky demencie.
Zistili, že začiatok starnutia sa spúšťa geneticky a u väčšiny žien začína v rovnakom veku, ako aj u ich matiek. Zvyčajne ide o priemerný vek – 35 rokov. Preto sa práve v tomto veku objavujú aj prvé vrásky okolo očí, úst, krku a na čele. Genetický materiál sa odovzdáva z generácie na generáciu a bunková zostava matky a dcéry je do značnej miery identická. Vyhnúť sa nezvratnému starnutiu nejde, no tempo starnutia pomôže znížiť nielen šport, zdravý spôsob života, ale aj striedme stravovanie.
Podľa ria.ru, 14. 11. 2016
Podľa nation-news.ru, 31. 10. 2016
10
My, účastníci Medzinárodnej konferencie Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov, obetí fašizmu a nacizmu 1920–1945, na zasadnutí v Belehrade v dňoch 21. a 22. októbra 2016 sme sa zaoberali stále častejším problémom výskytu vojnových stretov, terorizmu, prenasledovaním a utečenectvom nevinných ľudí a prijali sme toto
Vyhlásenie Pri spomienke na druhú svetovú vojnu (1939-1945), ktorá bola čo do počtu obetí, rozsahu škôd, prenasledovania a vraždenia ľudí najväčším vojnovým konfliktom v 20. storočí: Požadujeme: Zastaviť vojny a ozbrojené konflikty, terorizmus a násilie proti nevinným ľuďom. Nedovoliť pokusy meniť históriu druhej svetovej vojny, ktorou chcú rehabilitovať vojnové zločiny a zločincov a popierajú výsledky druhej svetovej vojny. Odporúčame: – Zachovať úctu k tradíciám antifašizmu, ako dedičstva víťazných koaličných mocností a štátov, ktoré bojovali proti nacizmu a fašizmu v druhej svetovej vojne. – Udržať spomienky na zločiny a vojnových zločincov, na genocídu a zločiny proti ľudskosti v nacistických a fašistických koncentračných táboroch, vo väzeniach, v miestach hromadných vrážd a na ďalších miestach utrpenia obyvateľov a vojnových zajatcov (Slovanov, Židov, Rómov a iných národov a národností) od nacistických a fašistických režimov v krajinách Osy a iných štátov v druhej svetovej vojne. – Dokončiť odškodnenie obetí fašistických represálií, ktoré neboli nikdy odškodnené, štátmi, ktoré sú zodpovedné za zločiny fašizmu a nacizmu... Celé vyhlásenie na www.szpb.sk
Prečítajte si OSLOBODENIE od D. Šablatúru Dňa 28. 10. 2016 (na výročie vzniku prvej ČSR) sa v priestoroch starej radnice vo Zvolene uskutočnil krst knihy OSLOBODENIE od predsedu ZO SZPB v Detve a OblV SZPB vo Zvolene Dušana Šablatúru. Publikácia je faktografiou 2. svetovej vojny.
Autor ju rozdelil na 12 kapitol od nástupu fašizmu, cez samotnú 2. svetovú vojnu, až po porážku Nemecka a Japonska. Spomenuté sú všetky hlavné bojiská – východný a západný front i povstania proti fašizmu v Európe, bojiská v severnej Afrike i na Ďalekom východe. V záverečnej časti sú popísané zločiny nacistov i militaristov a ich potrestanie. Predstavené sú pamätníky vybudované na počesť oslobodenia. K vydaniu knihy prispeli všetky okresné mestá, patriace do oblasti, a ÚR SZPB. Primátorka Zvolena Lenka Balkovičová, primátor Detvy Ján Šufliarský a predseda SZPB Pavel Sečkár sa ujali „funkcie krstných rodičov“. Knihu a autora predstavil podpredseda OblV SZPB vo Zvolene Pavol Šebeň, ktorý zdôraznil potrebu takejto publikácie, najmä ako pomocný materiál pre učiteľov pri vysvetľovaní udalostí spred, počas a po 2. sv. vojne. Osobitne sa pri tom oprel o tri dôležité fakty, ako ich kniha uvádza. Prvým je vznik fašizmu s vysvetlením čo spôsobil. Druhým je účasť rumunskej armády pri oslobodzovaní nášho územia. Jej účasť je síce nespochybniteľná, ale nemôže byť ani neobjektívne nadhodnotená. V knihe je preto pravdivo opísaná úloha a postavenie rumunskej armády v zostavách Červenej armády. Tretím faktom je účasť slovenského štátu pri napadnutí a vedení vojny proti ZSSR. Samozrejme, že autor sa nevyhol ani nášmu národnému vzopätiu, ktoré nás z tábora porazených prenieslo do tábora víťazov 2. sv. vojny. Najdôležitejšia úloha autora ešte len čaká, knihu treba dostať medzi čitateľov. Ján KAŠICA
V rámci novembrových aktivít členovia 19. ZO SZPB Bratislava – Petržalka navštívili v Esterházyho paláci v Bratislave výstavu Sen × skutočnosť, ktorá približuje umenie a propagandu v najkontroverznejšom období našich novodobých dejín, v období existencie slovenského štátu (1939–1945). Výstava potrvá do 26. 2. 2017. Snímka Denisa Žiaková
11
Po uzávierke
Kto v OSN podporil iniciatívu Ruska na boj s glorifikáciou nacizmu? Návrh rezolúcie o likvidácii rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a neznášanlivosti a tiež proti glorifikácii nacizmu, ktorý predložilo Rusko v spoluautorstve vyše 50 štátov, je schválený na jeho posúdenie Valným zhromaždením OSN. Rozhodli o tom výsledky hlasovania v Treťom výbore OSN. Moskva s takouto iniciatívou prichádza každoročne.
Za dokument hlasovalo 131 štátov, 3 štáty (USA, Ukrajina a Palau) boli proti a 48, väčšinou európskych štátov, sa zdržalo hlasovania. V návrhu sa zdôrazňujú obavy ohľadne glorifikácie nacizmu, vrátane cestou budovania pamätníkov a uskutočňovania verejných manifestácií na oslavu cieľov nacistickej minulosti a neonacizmu. V tejto súvislosti sa hovorí aj o nekončiacich sa
pokusoch „zneucťovania alebo poškodzovania pamätníkov, vybudovaných na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu v rokoch druhej svetovej vojny“. Dokument tiež odsudzuje akékoľvek odmietanie alebo pokusy na odmietanie holokaustu. Rusko v tejto súvislosti vyzvalo všetky štáty sveta nepripustiť odmietanie zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, spáchaných počas druhej svetovej vojny. V dokumente sa tiež hovorí o nevyhnutnosti boja s prejavmi náboženskej neznášanlivosti, prenasledovania alebo násilia voči jednotlivcom alebo celým skupinám kvôli etnickému pôvodu alebo náboženskému presvedčeniu. Tlačová agentúra SR postoj slovenskej diplomacie zamlčala!!! V. MIKUNDA
Našla na fotografii svojho otca Putovnú výstavu Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola v Slovenskom národnom povstaní 1944–1945 otvorili 9. novembra (potrvá do 30. 11. 2016) v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave.
Výstava je výberom z expozície Múzea Partizánskej brigády Jana Žižku na Jankovom vŕšku pri Uhrovci. Je dielom Oblastného výboru SZPB v Trenčíne. Expozícia zobrazuje činnosť tejto partizánskej brigády, ktorá pôsobila najmä v oblasti Strážovských vrchov, a približuje spoločný boj Čechov a Slovákov proti nemeckému fašizmu a jeho domácim prisluhovačom. Tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer v príhovore podčiarkol dôležitú úlohu brigády v tomto boji. Vyzdvihol obrovský význam partizánskeho boja v SNP a v ďalších bojoch proti fašizmu. Ocenil pritom záslužnú činnosť múzea, ktoré putovnou výstavou, ktorú mali možnosť už vidieť aj v Prahe, Brne, v Trenčíne a teraz i v Bratislave, napomáha udržiavať protifašistické povedomie našich občanov aj mimo svoju stálu expozíciu. Predseda OblV SZPB v Trenčíne Ján Holička, ktorý je iniciátorom i správcom múzea na Jankovom vŕšku a gestorom putovnej výstavy, predstavil panely s dokument-
mi o fašistických represáliách, vypálených obciach, masových hroboch, protokoly z exhumácií... Tematicky je expozícia rozdelená na časti: Protifašistický odboj a jeho príčiny 1939–1943; Príprava SNP; Boje brigády počas SNP; Zoznamy padlých a bojovníkov brigády; Fašistické orgány a represálie a Výstavba pamätníka na Jankovom vŕšku.
Mária Nociarová z Oblastnej organizácie SZPB Zvolen si na paneloch našla fotografiu (z roku 1944) svojho otca Štefana Kaščáka (vtedy 25-ročného), politického komisára brigády Jana Žižku.
Výstava o tých, ktorí zmizli V 30. rokoch minulého storočia bola súčasťou šesťtisícového Pezinka aj 400 členná židovská komunita.Výstava Mestského múzea v Pezinku pod názvom Tí, ktorí zmizli – Príbeh pezinskej židovskej komunity 1938–1945 chce priblížiť osudy tejto, do istého momentu samozrejmej a prirodzenej súčasti mesta.
Vojnová Slovenská republika svojou protižidovskou politikou priniesla najskôr obmedzenie občianskych práv a slobôd, pokračovala zabavovaním majetku, pauperizáciou a spoločenskou izoláciou židovského obyvateľstva. Vyvrcholením jej politiky bolo vyvezenie slovenských Židov do táborov smrti. Výstava sleduje príbeh miestneho židovského spoločenstva a jeho členov v kontexte tejto veľkej politiky, ktorá sa zrkadlila aj v mikro priestore mesta. Príbeh jednotlivcov a rodín, ktoré komunitu vytvárali a ku ktorej sa po skončení vojny v Pezinku prihlásilo 42 členov.
Sú tu tiež mapy znázorňujúce boje partizánskej brigády či nemecké útoky na ňu, „exponáty, ktoré sme získali od pozostalých po členoch tejto partizánskej brigády. Je tu veľa nových dokumentov, ktoré sa týkajú aj činnosti brigády, vyhodnotená je tu tiež činnosť revolučných národných výborov, bez ktorých by partizánske hnutie nemohlo existovať,“ poznamenal J. Holička. Poďakovanie patrí, samozrejme, aj Ruskému centru vedy a kultúry v Bratislave, ktoré na výstavu poskytlo svoje priestory. vič
Otvorenie výstavy sa uskutočnilo v piatok 11. novembra 2016 v priestoroch Mestského
múzea v Starej radnici a bolo spojené s uvedením dvoch publikácií s väzbou na Pezinok – v reedícii vydaných Oprášených histórií dr. Aristida Jamnického a práce dr. Františky Čechovej o živote a diele pezinského rodáka, izraelského sochára a architekta Žigmunda Šloma Diamanta. ZO SZPB Pezinok
Ďakujeme vám! Redakcia si dovoľuje uverejniť zoznam darcov, ktorí prispeli na zmiernenie následkov pohorelca predsedu ZO SZPB Podolie (OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom) P. Jeřalu. Predsedníctvo ÚR SZPB 90 € OblV SZPB Humenné 100 € ZO SZPB č. 29 Bratislava 156 € OblV SZPB Galanta 50 € ZO SZPB J. Rýsa, B. Bystrica 130 € OblV SZPB Trenčín 50 € OblV SZPB Liptovský Mikuláš 85 € OblV SZPB Banská Bystrica 711 € Ladislav Mura a pani Murová 30 € OblV SZPB Trnava 50 € Jozef Vyboch, Želiezovce 15 € OblV SZPB Levice 14 € OblV SZPB Stará Ľubovňa 55 € OblV SZPB Nitra 172 € ZO SZPB SNP Banská Bystrica 50 € OblV SZPB Rimavská Sobota 195 € Spolu 1 953 €
BOJOVNÍK / 24
Vanga o „mužovi z Ruska“ Bulharská jasnovidka Vanga je jednou z najuznávanejších veštíc minulého storočia, veď aj konflikt v Sýrii predpovedala dávno pred svojím úmrtím.
Hovorí jej priateľ Dmitrij Gračev: „Bol to libanonský novinár, ktorý sa jej opýtal: kedy nastane mier? Ona odpovedala: keď padne Damašek“. „Ako je povedané aj v Biblii: príde deň, v Damašku neostane kameň na kameni“, dodala jasnovidka. Podľa Gračevových slov Vanga sa vyjadrila aj o Rusku: „Rusko nikdy nezradí Bulharsko. Turecko, Grécko nie sú pre nás zaujímavé. Všetkých zachráni Rusko – je to krajina – matka!“ Poznamenajme, že časť týchto predpovedí sa už doslova naplnila, a časť ľudia jednoducho nepochopili. Čo teda čaká svet, ak máme Vange veriť? „Zlo bude rásť ako bodliaky a trhať mestá, otriasať kontinenty,“ povedala novinárke o novom tisícročí. „Strašnejšie časy svet nepoznal“, akoby sa požalovala bulharskej novinárke, ktorá to doplnila spozorovaným poznatkom
„a zažmúrila svoje nevidiace oči“. Iné zdroje hovoria, že „rok 2016 sa podľa Vangy stane prelomovým v dejinách všetkého
Čítaníčko ľudstva. Jasnovidka takmer 50 rokov hovorila o tom, že v roku 2016 Európa spustne“. Lenže, ako poznamenávajú novinári, „mnohé z toho, čo hovorila, bolo jednoducho nepochopené a pred desiatkami rokov sa časť jej predpovedí zdala nezmyselným hlavolamom“. „Epicentrom zničujúcej vojny Vanga jasne nazvala Sýriu – kolísku mnohých civilizácií a kultúr, štát, kde po tisícročia existovali rôzne náboženstvá. A na otázku, kedy sa táto zničujúca vojna začne, dala konkrétnu odpoveď: „Ešte nepadla Sýria...“. Vanga sa vyjadrila aj k Rusku,
a to, že „bude si musieť vytrpieť mnohé, kráčať vpred z posledných síl, no toto úsilie nebude zbytočné – štát sa zachráni“. Tu sú jej slová: „Ľudstvo čaká ešte veľa katakliziem a búrlivých udalostí... Nastávajú ťažké časy, ľudí bude deliť ich viera... Starobylé učenie sa vráti... Pýtajú sa ma, či to bude skoro? Nie, skoro to nebude. Ešte Sýria nepadla...“. „Rusko nikto neprepadne, Spojené štáty nikto nenapadne. Vojna sa začne z neveľkej krajiny, menšej ako Rusko. Vznikne tam vnútorná opozícia, ktorá prerastie do občianskej vojny, preleje sa veľa krvi a do tohto lievika občianskej vojny bude vtiahnuté Rusko i Spojené štáty a mnohé iné krajiny. No a to sa stane začiatkom tretej svetovej vojny,“ vyhlasoval pred smrťou odeský archimandrita Johan. O dátumoch tejto vojny hovoril nasledovné – „Začne sa to rok po tom, ako zomriem“. Zomrel v decembri 2012. O rok na Ukrajine prepukol „Euromajdan“, začala sa „hýbať“ Sýria... Podľa pravda.ru, 1. 10. 2016
ZRNKÁ HUMORU RU Slečna Žofka, organistka v kostole, je osemdesiatnička. Nikdy nebola vydatá, no každý ju mal rád pre jej milotu a dobrotu. Jedno popoludnie ju navštívil farár. Pozvala ho do obývačky, v ktorej stal organ (varhany). Slečna Žofka šla pripraviť čaj. Farár sa posadil oproti organu a hneď si všimol sklenenú misku s vodou položenu na ňom.
Plával v nej totiž kondóm. V tom sa vrátila slečna Žofka s čajom a koláčikmi. Farár sa najprv snažil neprejaviť, že si všimol kuriózny obsah nádoby, ale napokon neodolal... – Slečna Žofka, som zvedavý čo mi poviete o tomto... a ukázal na nádobu. Ona na to: – Ach áno, nie je to úžasné? Pred par mesiacmi som išla cez park a na tráve som našla ten
malý milý balíček. Pokyny na ňom uvádzali, že obsah balička treba umiestniť na organ, udržiavať vlhký a že ochraňuje pred prenosnými ochoreniami.... viete, že som celú zimu nedostala chrípku! * * * Do holičského salónu vojde mladík s dlhými mastnými vlasmi. Holič sa ho pýta: – Budeme aj strihať alebo len vymeníme olej?
J. J. Marchard: Ženy ošetrujú... pomôcky: ÚR, SKOL, veľké množstvo ENDE, LAN, AFIŠ
zľava z ceny tovaru
zvestujú
chem. zn. erbia
rieka v Rusku
(pokračovanie v tajničke) tromf
spôsobovala pocit nespokojnosti
v športe najvyšší výkon
citoslovce poľovný počudopes vania
predložka
koniec, po myóm, nemecky po česky
spadnem prenasledujú
1. časť tajničky nutkať, po česky
obidva
plieskanie tebe patriaci
pes (detsky)
Pohár európ. majstrov
dopúšťal sa krádeže
odtlačok, po česky
predložka
základná číslovka
starogrécky boh lásky pán, po maďarsky
španielsky člen
osekaj
chem. zn. india
zliepa
hrdina
výveska domácke meno Márie
prinášajte arabské mužské meno
nádoba z prútia nádejá sa
lyžiarsky pozdrav
solmizačná slabika
49 rímskymi číslicami kypria pluhom
3. časť tajničky
utišoval
striebristý nekov
priamy úder v boxe
lietadlo časť ruky
MPZ Poľska
2. časť tajničky
zošíval
decht
Správne vylúštenie tajničky z č. 22 znie: ...pravdy je často veľká lož. Knihu posielame Vere Gregorčokovej do Drienčan. Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail:
[email protected].
BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov
HISTORICKÝ KALENDÁR 29. november 1939 – Hitler na porade svojich veliteľov po rozbití Poľska vyhlasuje: „Od samého začiatku mi bolo jasné, že som sa nemohol uspokojiť so sudetským územím. To bolo len čiastkové riešenie. Rozhodol som sa vpadnúť do Česka. Potom nasledovalo zriadenie protektorátu a tým bola vytvorená základňa na operácie proti Poľsku.“ 30. november 1941 – Nemecký ženijný prápor postúpil do moskovského predmestia Chimky. 30. november 1944 – Selecká tragédia. Odvlečenie päťdesiat (zo zhromaždených takmer tristo) Selčanov do nemeckých koncentračných táborov za pomoc partizánom. Vrátilo sa ich deväť, no jeden vzápätí zomrel na následky prežitého tam utrpenia. 1. december 1939 – Vo Francúzsku odchádzajú na front prví čs. letci. Do bojov je na konci mája 1940 nasadených 91 čs. letcov – ostatní (695 osôb) boli rozmiestnení v čs. výcvikovom stredisku v Mérignacu a na rôznych výcvikových základniach. 1. december 1944 – Podľa údajov ukrajinského štábu partizánskeho hnutia operovalo v týchto dňoch na Slovensku 15 436 partizánov. 1. december 1944 – 4. ukrajinský front oslobodil Trebišov a Sečovce. 2. december 1946 – Pred Národným súdom ČSR v Bratislave sa začal proces s čelnými predstaviteľmi vojnového slovenského štátu Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským (v neprítomnosti). 3. december 1938 – Berlín a Praha podpisujú tajnú dohodu, na základe ktorej ČSR nemohla „mať opevnenia a zátarasy na hranici s Nemeckom“. Tým pádom bol osud ostatného územia predurčený. 3. december 1944 – V peci na pálenie vápna v Nemeckej začali nemecké protipartizánske jednotky a jednotky POHG likvidovať antifašistov. 5. december 1940 – Generál Halder podáva Hitlerovi správu o stave prác nad útočným plánom proti ZSSR, ktorého prípravou bol poverený bývalý náčelník štábu 18. armády genpor. Marcks. Na tomto podklade vydáva Hitler 18. decembra tzv. direktívu č. 21, ktorá sa stala základom strategického plánu útoku proti ZSSR a ktorá určovala základnú smernicu pre plán „Barbarossa“. 5. december 1941 – Ráno Červená armáda vytláča Wehrmacht od Moskvy a prechádza do rozhodujúceho protiútoku. Nemecko prežíva prvú zásadnú porážku v 2. svetovej vojne. Pred obratom vo vojne, ktorý začal protiútokmi pri Tichvine, Rostove a Moskve mali Nemci obsadené územie so 40 percentami všetkého obyvateľstva ZSSR, vrátane ich obrovského významu pre národné hospodárstvo. Ťažilo sa na ňom 63 % uhlia, vyrábalo sa 68 % železa, 58 % oceli a 60 % hliníku. Okrem toho mali tieto oblasti aj veľký význam pre zásobovanie poľnohospodárskymi plodinami, pretože sa na tomto území vypestovalo 38 % všetkého obilia a 84 % cukrovej repy. 5. december 1943 – V Juhoslávii je vytvorený Výbor národného oslobodenia. Tito je vymenovaný za predsedu výboru. 6. december 1944 – Spojenci bombardovali Bratislavu. Zahynulo 9 ľudí. 7. december 1941 – Dvojhodinovým japonským útokom 350-tich lietadiel (bombardérov, stíhačov a nosičov torpéd) bol zlikvidovaný Pearl Harbor. USA vstupujú do vojny. Japonci útokom zničili 188 lietadiel, potopili 4 bojové lode (napr. Arizona aj so svojimi 1 100 námorníkmi) a 3 mínonosky. Poškodené boli prakticky všetky tam prítomné plavidlá. Okrem toho bolo zabitých 2 343 námorníkov, zranených 1 272 a 960 ďalších sa nikdy nenašlo. Na druhý deň, 8. decembra 1942 USA vstupujú s Japonskom do vojny. Vojnu mu vypovedala aj V. Británia. Japonci totiž zbombardovali aj Hongong, Malajsko a Filipíny. 7. december 1941 – V puči, podporovanom Veľkou Britániou, je zvrhnutá juhoslovanská vláda. 8. december 1939 – Podpis medzištátnej dohody medzi Nemeckom a Slovenskom o poskytovaní dobrovoľných pracovných síl na území Nemecka, prípadne Protektorátu ČaM. 8. december 1940 – Angličania začali protiofenzívu v severnom Egypte a 22. januára talianske vojská kapitulovali pri Tobruku. 8. december 1941 – Slovenskí a českí vojaci 11. pešieho práporu v Tobruku obsadzujú niekoľko nemeckých a talianskych pozícií a do zajatia berú 1 600 nemeckých a 2 500 talianskych vojakov. 12. december 1943 – Podpis Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR na 20 rokov. Zmluva zakotvovala formy sovietskej materiálnej pomoci národnooslobodzovaciemu zápasu na území Česka a Slovenska.
Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia:
[email protected], bojovnik@ szpb.sk,
[email protected] • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky (aj do zahraničia) vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, 820 14 Bratislava 214, e-mail:
[email protected] • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafická úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.
