DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV Cena 0,70 (0,44 pre predplatiteľov)

DNES V ČÍSLE str. 2

Ruská asymetrická megazbraň Nemci sa už považujú za obete nacizmu str. 5–7

Prierez oslavami Dňa víťazstva nad fašizmom str. 9

Ako vztyčovali zástavu víťazstva

Naša anketa Na čom momentálne bádate, s akou historickou novinkou nás idete prekvapiť? Jozef Pupala, predseda HDK pri OblV SZPB R. Sobota: Keďže náš región patril pod horthyovské Maďarsko, nemáme ešte dostatočne preskúmaný „cezhraničný“ protifašistický odboj. U nás na Gemeri napríklad o pôsobení brigády Rákosi mjr. V. M. Kozlova. Ak konkrétnejšie, tak pôjde o jeho asi desaťdňové pôsobenie v oblasti Fiľakova niekde pri hore Veľký Bučeň, kde pravdepodobne po celý tento čas mal svoj štáb. Známe je, že odtiaľ sa uskutočňovali deštrukčné prepady – napr. železničného transportu pri osade Margit pri Fiľakove, kde vystrieľali okolo sto Nemcov a bez strát sa stiahli. Mne sa táto skutočnosť už potvrdila v rozhovore s vtedajšou študentkou učiteľského inštitútu v Lučenci, ktorá tam denne dochádzala a bola svedkom meškania vlaku a nakladania mŕtvych Nemcov. Aby som to zhrnul. Desaťdňový pobyt je istý, teraz sa hľadá konkrétne detailné rozmiestnenie Kozlovovho štábu a všetko, čo tam za týchto desať dní robili a organizovali. Milan Sajenko, predseda HDK pri OblV SZPB Rožňava: Protifašistický odboj v našej Gemerskej doline bol veľmi rozsiahly a mňa momentálne zaujímajú osobnosti, ktoré tam boli. Napríklad generál Rudolf Viest, generál Ján Paškan (z Ochtinej, počas SNP prednosta zdravotníckej služby). Napríklad pri Paškanovi som našiel jeho spomienky na odboj, tieto chcem spracovať a uverejniť. Ale s úplnou novinkou som prišiel aj na regionálne oslavy oslobodenia R. Soboty. Na úvod besedy so žiakmi miestnej školy na tému „Aká bola vojna?“ som im predložil autentický zápisník vojaka, ktorý bol v koncentračnom tábore v Linzi. Marcel Maniak, predseda HDK pri OblV SZPB Poprad: Momentálne spracovávame vojenské profily dvoch generálov – rodákov spod Vysokých Tatier. Málokto z obyvateľov podtatranského regiónu tuší, že v okrese Poprad sa narodili dvaja významní slovenskí generáli, Mikuláš Grofčík a Ján Šavel. Obaja boli priami účastníci druhej svetovej vojny a v armáde pôsobili aj po jej skončení. Pripravujem aj vydanie ďalších publikácií, ktorých obsahom bude vojnová história regiónu pod Vysokými Tatrami. Oldřich Vaněk, predseda HDK pri OblV SZPB L. Mikuláš: Snahu mám dať do poriadku, kto je tu (na Háji Nicovô) naozaj pochovaný! Moja kartotéka hovorí, že tu leží vyše 900 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR z celkových 1369 mŕtvych. Ďalej tu ležia povstaleckí vojaci, partizáni, sem-tam nejaký Soviet, čo bol pridelený k zboru, dokonca sú tu aj pozostalí (keď manželka chcela byť pochovaná vedľa manžela). A tak hľadám podklady, no zatiaľ ich nemôžem nájsť. Mám len dva akési „papiere“, evidentne zlomok nejakého zoznamu padlých. Treba mi nájsť ten zvyšok. Pýtate sa, koľko ich je tu na Háji identifikovaných? Možno tretina, maximálne polovička.

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LX

14. 5. 2015

ANTIFAŠISTOV Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

10

2. sv. vojna bola skúškou, v ktorej mnohí Slováci Peter PELLEGRINI obstáli so vztýčenou hlavou

Ústredné oslavy 70. výročia oslobodenia Slovenska a Dňa víťazstva nad fašizmom sa konali pri monumentálnom pamätníku na Háji-Nicovô v L. Mikuláši. Moderátor podujatia toto miesto charakterizoval ako „skutočnú pamäť národa“. A dodal, že ide o „pamäť bez záznamov, bez dokumentov, bez písma, ale za to s večne živými spomienkami nás potomkov, na obete ľudí, ktorí na oltár vlasti položili to najdrahšie“.

Hold im vo svojich prejavoch prejavili prezident SR Andrej Kiska, predseda

NR SR Peter Pellegrini, predseda vlády SR Robert Fico a predseda SZPB Pavol Sečkár. R. Fico vo svojom prejave zdôraznil, že „v dnešný deň si symbolicky podáva ruku na zmierenie celá Európa a toto podanie by nemalo byť len formálnym gestom“. Dodal, že „8. máj 1945 nadobro skoncoval s časmi, keď fašizmus vstupoval do európskej politiky“. Predseda parlamentu P. Pellegrini zase apeloval na našu národnú sebadôveru. „Stáročiami bola živená predstava, že málopočetný slovenský národ je príliš slabý na to, aby sa zapojil do zlo-

mových dejinných udalostí. No 29. august 1944 bol tým dátumom, ktorý do našich národných dejín vniesol pocit sebavedomia, hrdosti a vieru v to, že dokážeme vziať zodpovednosť za náš osud do vlastných rúk“. Prezident SR A. Kiska  Prišli sme sem preto, aby sme sa poďakovali, aby sme povedali, že nezabúdame na odolnosť, hrdinstvo a obete všetkých, ktorí sa pričinili o porážku fašizmu a nacizmu v Európe. Vojakom Červenej armády – Rusom, Ukrajincom, (Pokračovanie na str. 6–7)

Z vyhlásenia Národnej rady SR

Perlička

Vďaka Sovietskemu zväzu za oslobodenie

Súdny spor s účtovníkom z nacistického tábora smrti v Osvienčime Oskarom Gröningom mal na súde skutočne emocionálny priebeh. Keď k bývalému esesákovi pristúpila Eva Mozesová-Korová, ten ju objal a pobozkal na líce. Gröninga, ktorý má 93 rokov, súdia za participáciu na zavraždení 300 000 Židov. Korová bola správaním sa bývalého nacistu šokovaná. Nie však nepríjemne. Celú situáciu okomentovala tak, že z nenávisti aj tak nič dobré nevzíde. Údajne je rada, že bývalý príslušník SS prijíma zodpovednosť za vraždenie a pokusy na Židoch v koncentračnom tábore. Svoje vyjadrenie uzavrela tým, že späť do USA A. MIKUNDOVÁ odchádza s bozkom na líci od bývalého nacistu.

Národná rada SR považuje víťazstvo nad nacizmom a fašizmom v druhej svetovej vojne za najvýznamnejšiu udalosť v dejinách 20. storočia, ktorú si je potrebné s úctou a vďakou pripomínať.

Bozk od bývalého nacistu

zdroj: huffingtonpost.com

Na zamyslenie:

Občania SR si hlboko vážia obete všetkých vojakov a partizánov a vyjadrujú hlbokú úctu žijúcim vojnovým veteránom, ktorí oslobodili naše územie od na-

cizmu, uvádza sa vo vyhlásení. Vo štvrtok 7. mája zaň hlasovalo 124 zo 130 prítomných poslancov. Nikto nebol proti!!! „NR SR vyjadruje úprimnú vďačnosť všetkým príslušníkom národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorí priniesli najväčšie obete, ako aj príslušníkom ďalších národov a národností, ktoré prispeli k porážke nacizmu,“ píše sa v uznesení. Zároveň vyjadruje úctu

aj všetkým civilným obetiam a s hlbokou ľútosťou si pripomína pamiatku všetkých obetí nacizmu. „NR SR vyzýva predstaviteľov európskych štátov, aby podporovali všetky kroky smerujúce k udržaniu mieru v Európe a aby mieru, ako najvyššej civilizačnej hodnote, podriadili všetky svoje slová, rozhodnutia a činy,“ uzatvára materiál.

Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života. L. NOVOMESKÝ

IS SN 03223-2018

H O R Ú C A

Z E M E G U Ľ A

Čo píšu iní

Ruská asymetrická megazbraň

Rusko môže nadobudnúť asymetrickú megazbraň už v rokoch 2020–2025. Jej existencia bude pre Rusko znamenať vylúčenie akejkoľvek veľkej vojny proti nemu, dokonca aj v podmienkach absolútnej prevahy protivníka v tradičných zbraniach. Rusko dnes nemôže s NATO súťažiť tradičnými spôsobmi, na svoje prežitie teda potrebuje nájsť kvalitatívne nový prístup zaručenej neutralizácie protivníka. A tým môže byť využitie geofyzikálnych katastrofických javov.

Hlavná časť ruského obyvateľstva je rozmiestnená ďaleko od oceánskych priestorov. Pritom priemerná nadmorská výška obývaného územia v Rusku prakticky zaručuje ochranu pred zatopením. Inú situáciu majú USA. V pobrežných regiónoch s nepatrnou nadmorskou výškou žije vyše 80 percent obyvateľstva. Sú tu aj hlavné výrobné kapacity, ktoré dokáže zlikvidovať aj relatívne slabá cunami (viď uragán Katrina v New Orleanse). Ďalšou geofyzikálnou osobi-

tosťou Ruska je, že väčšina jeho sibírskeho územia leží na niekoľkokilometrovej vrstve bazaltu. Čiže katastrofu mu nespôsobia ani najsilnejšie atómové údery. USA sú zraniteľnejšie. Predovšetkým ide o Yellowstonský národný park, ktorý sa nachádza v kotline rovnomenného supervulkánu, ktorý sa podľa odborníkov blíži k obdobiu svojej aktivizácie, čo sa deje raz za 600 tisíc rokov. Približne toľko uplynulo od posledného výbuchu. Geológovia tvrdia, že výbuch môže nastať kedykoľvek. Prízna-

 Na Komorowského slová...

ky sú očividné. A tak na iniciáciu stačí už len slabučký podnet. Napríklad výbuch nálože megatónovej triedy. Pre USA by boli následky katastrofálne – zmiznú. Celé ich územie by sa pokrylo niekoľko metrov hrubou vrstvou popola. Ďalšou zraniteľnou zónou pre USA je San Andreas – 1 300 km dlhá puklina medzi tichooceánskou a severoamerickou platňou – alebo atlantické a tichooceánske zlomy, ktoré môžu spôsobiť megaobrovské, aj 500 metrov vysoké, cunami. Podrobnejšie: http://vpk-news.ru/articles/24405

Čech považuje pálenie ľudí v Odese za opodstatnené Český diplomat Václav Bartuška (vládny zmocnenec pre energetickú bezpečnosť) vyhlásil, že spálenie ľudí v Odese bolo opodstatnené, keďže vďaka tomu sa podarilo zabrániť vypuknutiu vojny v regióne.

„Veľmi pozorne sme sledovali model, ktorý bol použitý na východe Ukrajiny – v Donecku, Luhansku a v ďalších mestách. Skupina civilistov – muži, ženy

i deti – obsadzujú budovu administratívy. V priebehu dvoch dní sa chytajú zbraní, ženy a deti odchádzajú, zostávajú ozbrojení ľudia. Ak sa im rýchlo podarí

Horúca linka je späť NATO a Rusko obnovili systém včasnej operačnej výstrahy, alebo „horúcu linku“, ako sa jej tiež hovorilo, uviedli Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Ide o prvé takéto opatrenie od skončenia studenej

postaviť na odpor, ako to bolo urobené v Odese, kde ich jednoducho spálili, alebo v Dnepropetrovsku, kde ich zabili a pochovali pri ceste, tak bude mier. Ak to neurobíte, bude vojna. No a to je všetko,“ povedal Bartuška v rozhovore pre neovlivni.cz. Podľa vz.ru, 27. apríl 2015

vojny. S iniciatívou na zavedenie tohto systému vyšiel nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. Nemecké noviny pripomenuli, že obdobná linka fungovala medzi USA a ZSSR po karibskej kríze v roku 1962. Vtedajšie spojenie sa nazývalo „červený Podľa ria.ru, 3. máj 2015 telefón“.

Politico: Obama zaviazol v piatich vojnách Keď Barack Obama vstupoval do funkcie, tak sľúbil, že „desaťročie vojen sa chýli ku koncu“, dnes je však Amerika zapojená do piatich a činitelia nevedia, čo s nimi robiť, píše Politico. Pritom situácia v Iraku a na Ukrajine sa môže ešte zhoršiť.

„Pozorujeme, ako svetový poriadok praská vo švíkoch a jediné, v čo môže Obama dúfať, je, že sa úplne neroztrhá ešte za svojho prezidentstva,“ citujú noviny historika Roberta Kagana.

Noviny upozorňujú na dva rôzne citáty amerického prezidenta. Prvý (2013) – „Musíme mať na pamäti upozornenie Jamesa Madisona (4. prezident USA), že ani jedna krajina si

nemôže uchrániť slobodu v podmienkach trvalej vojny“ a druhý (2009, počas preberania Nobelovej ceny mieru) – „Nezbavíme sa ozbrojených konfliktov, nie počas tohto života. Pozerám na svet, aký je, a nemôžem nekonať pred tvárou hrozby pre americký národ.“ Podľa ria.ru, 24. 4. 2015

Dostane Bolívia späť okupované územie? V Haagu sa začalo konanie v spore medzi Čile a Bolíviou, ktoré by malo urobiť bodku v 136 rokov starom konflikte (druhá Tichooceánska vojna 1879–1883), na základe ktorého Bolívia stratila prístup k oceánu, vrá-

tane púšte Atakama s bohatými náleziskami medi.

Bolívia sa na Medzinárodný súdny dvor obrátila v apríli 2013. Jej cieľom je dohodnúť sa s Čile na prístupe k Tichému oceánu. Podľa regnum.ru, 3. máj 2015

GŠ Ruska: USA chcú rozmiestniť vojská v 100 štátoch Pentagón plánuje mať na stálo alebo dočasne svoje vojská vo vyše 100 štátoch sveta, oznámil genplk. Igor Sergun z hlavnej správy GŠ OS RF.

„V týchto štátoch sa ráta s postavením objektov včasného skladovania výzbroje a techni-

ky na vedenie boja v čelných zónach,“ cituje ho RIA Novosti a dodáva jeho poznatok, že súčasný boj má výraznú charakteristiku vzdušno-námorného charakteru. Úlohu základných prostriedkov už určite bude plniť letectvo, vrátane palubného,

a bojové lode vybavené krídlatými raketami. 19. apríla tohto roku veliteľ pozemných vojsk USA v Európe genpor. Frederick Hodges vyhlásil, že pre USA nie je zaujímavý čestný boj s nikým, ani s RusPodľa vz.ru, 24. apríl 2015 kom.

Český historik: Sovietskych vojakov si musíme ctiť Český historik Jan Němeček sa v rozhovore pre internetový magazín Česká pozice postavil proti antihistorickému prístupu k udalostiam 2. sv. vojny.

BOJOVNÍK / 10

Pripomenul, že pri oslobodzovaní Československa v roku 1945 padlo 140 tisíc červenoarmejcov a do Podľa ria.ru, 22. apríl 2015 400 tisíc ich bolo ranených.

...že „prehliadka víťazstva v Moskve predstavuje hrozbu“, zareagoval predseda výboru Rady federácie pre ústavné zákonodarstvo Andrej Klišas. „Poľsko, ktoré sa samo veľmi rado prezentuje ako obeť Hitlera a Stalina, zabúda, že aj ono sa povedľa západných demokracií – Anglicka a Francúzska – pripojilo k politike nacistického Nemecka a po mníchovskej zrade obsadilo časť Československa.“ Dodal, že „dnes sa to isté Poľsko pokúša vypestovať nacizmus na Ukrajine“. Ďalej vyhlásil, že Komorowski by mal pamätať na to, že Poľsko oslobodila od nemecko-fašistických okupantov práve sovietska armáda. „Zdá sa však, že tento fakt sa nehodí do histórie ,slobodnej Európyʻ, za súčasť ktorej sa Poľsko považuje.“ Predseda výboru Dumy Alexej Puškov bol ešte tvrdší a racionálnejší: „Bez 500 tisíc životov, položených našou krajinou za oslobodenie Poľska, by ono vôbec neexistovalo. Hitler s ním nerátal.“ Podľa lenta.ru, 3. máj 2015

 Ľaško požaduje od Nemecka zaplatiť „historické účty“

Nemecko sa musí vyrovnať s Ukrajinou za straty, ktoré krajina utrpela počas 2. svetovej vojny, vyhlásil líder Radikálnej strany Ukrajiny Oleg Ľaško. „V Nemecku kupodivu veľmi slabo chápu svoju obrovskú historickú vinu práve pred Ukrajinou, ako jedným z najviac vytrpeným európskym národom,“ napísal na Facebook. Podľa vz.ru, 3. máj 2015

 Nemci sa začínajú považovať za obete nacizmu!

Noviny The Times si všimli novú tendenciu v nemeckej historiografii: mladá generácia bádateľov sa začala zaoberať „štúdiom represií organizovaných spojencami, epidémie samovrážd medzi Nemcami a vynúteného presťahovania 14 miliónov Nemcov, vyplývajúceho z víťazstva nad nacistami“. Čiže akcentujú sa „strádania a ťažkosti obyčajných Nemcov“, hovorí sa v článku. Prieskum verejnej mienky, uskutočnený inštitútom Forsa, zaregistroval posun vzťahu Nemcov k ukončeniu 2. sv. vojny: väčšina sa už asociuje s oslobodením a za porážku ho považuje len 9 % respondentov, pričom ešte v roku 2005 to bolo 34 %. Podľa thetimes.co.uk, 30. apríl 2015

 Mníchov má dokumentačné stredisko nacizmu

Otvorili ho na 70. výročie oslobodenia mesta americkými jednotkami a smrti nacistického vodcu Adolfa Hitlera oproti fasáde budovy, niekdajšieho sídla Hitlerovej strany v Mníchove, ktoré sa považovalo za „hlavné mesto nacizmu“, uvádza DPA. Stála expozícia je umiestnená na štyroch poschodiach a sleduje vývoj nemeckého nacizmu od jeho zrodu až po porážku. A aj to, ako sa Nemecko vyrovnáva so svojím dedičstvom. Exponáty boli zhroPodľa DPA a TASR. 30. apríl 2015 maždené z približne 50 archívov.

 Japonci, ktorí zomreli v sovietskych táboroch

Japonci zverejnili zoznam 10 723 mien svojich rodákov, ktorí v zajateckých táboroch zomreli. Zoznam bol vytvorený podľa údajov RF. Mnohé z nich Japonsko získalo už pred deviatimi rokmi, no krajina vychádzajúceho slnka s tým i tak nič nerobila. Dokonca to ani neoznámila príbuzným padlých. Podľa ria.ru, 1. máj 2015

USA vnútili Európe názor, že oni sú...

 ...víťazom 2. svetovej vojny

Podľa medzinárodného prieskumu verejnej mienky ICM Research (uskutočneného vo V. Británii, Francúzsku a Nemecku) iba 13 % respondentov Európy si myslí, že rozhodujúcu rolu pri oslobodení Európy zohrala Červená armáda. Najviac stúpencov majú červenoarmejci v Nemecku – 17 %, najzriedkavejšie si to myslia Francúzi – 8 % (Veľká Británia – 13 %). Rozhodujúcu rolu v porážke Nemecka vraj zohrali vo vojne Američania. Myslí si to 61 % Francúzov a 52 % Nemcov. Vo Veľkej Británii si najviac (46 % respondentov) myslí, že rozhodujúcu úlohu v 2. sv. vojne zohrala britská armáda. Zaujímavé však je i to, že až štvrtina opýtaných nedokázala na túto otázku vôbec odpovedať. Pre nich je už druhá svetová asi neaktuálna a nezaujímavá. Tomu, že Európania považujú za hlavného víťaza USA, sa vraj vôbec netreba čudovať, hovorí špecialista ruskej vojensko-historickej spoločnosti Konstantin Pachaľuk. „Veď nakrútili také množstvá filmov, ako víťazili.“ Pachaľuk hovorí, že toto má rovnakú logiku, ako to, prečo „v Nemecku väčšina mládeže vôbec nevie, čo je to Osvienčim“. Podľa ria.ru, 29. apríla 2015

2

Nočných vlkov sme vítali, ako sa patrí!

Slavín takú masu nezažil od socializmu Na Slovensku je to už prirodzené. Ak chcete čo najviac eliminovať výmysly, klamstvá a zamlčiavanie, tak si musíte zadovážiť čo najviac slovenských médií. Pretože, aspoň zatiaľ, všetky koordinovane prekrývať realitu ešte nevedia.

Každý, kto bol svedkom sobotného (2. 5. 2015) kladenia vencov na Slavíne ruskými motorkármi, musí súhlasiť, že čo sa týka odhadu počtov prítomných, tak najslabšie je na tom denník Pravda (hovoril o troch stovkách, pričom zradilo ho vlastné foto), potom Správy RTVS a TASR, ktoré uviedli niečo im „verejnoprávne príznačné“, čiže nekonkrétne – „niekoľko stovák“. No nielen počet bol na Slavíne dôležitý. Obrovský signál vyslala atmosféra, ktorú sa ako čert kríža báli popísať (okrem Pravdy a SME) takmer všetci. A pritom sme tu videli vítanie chlebom, soľou a niekoľkonásob-

ným potleskom, ďalej spontánne niekoľkonásobné a opakované skandovanie Rossija, Rossija, spontánny spev sovietskej hymny (nie všetci Slováci totiž poznajú slová súčasnej ruskej) a mnohé iné prejavy, ktoré mali v sebe nielen náboj úcty k osloboditeľom, ale aj vzdoru voči tým, ktorí sa ich pamiatku snažia u nás neustále špiniť. Verejnoprávna RTVS sa už dlho otvorene a okato zahráva s občanmi SR, pretože im ponúka skladbu spravodajstva ako za čias Ríma – chlieb a hry. Stačí si pozrieť, koľko priestoru venovali Správy RTVS tejto top slovenskej sobotnej udalosti, a koľko sa venovali a do akých podrobnosti „liezli“ pri nasledujúcom príspevku o prírastku anglického vojvodského páru. Pán riaditeľ Mika, vy naozaj vedome tvoríte dramaturgiu V. MIKUNDA Správ RTVS na IQ „ovčana“?

S čím nemôžeme súhlasiť

Banderovci nikdy neboli našimi spojencami Aj členovia SZPB zaregistrovali akt, ktorým ukrajinský parlament dňa 9. apríla 2015 zákonne uznal organizáciu OUN-UPA za bojovníkov za nezávislosť Ukrajiny. Považujeme to za glorifikáciu nacistických kolaborantov a aj za prehodnocovanie histórie 2. sv. vojny, čo je neprípustné.

Po uzávierke minulého čísla Bojovníka sme dostali túto krátku správu: „Takže, oplatilo sa ozvať. Dnes (24. 4.) už visela táto pozvánka,“ napísala nám predsedníčka ZO SZPB v Cinobani Mária Švikruhová. V minulom čísle sme priniesli dôkaz, že lučeneckí organizátori 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom si asi „nevedeli spomenúť“, kto ich oslobodil, a preto na lícnu stranu pozvánky umiestnili ilustráciu príslušníka americkej námornej pechoty. No v momente, ako to skritizovalo vedenie tamojšieho oblastného výboru SZPB, veci sa dali do pohybu a – tu máte výsledok.  25. APRÍL Tisíce ľudí z Austrálie, Nového Zélandu, Veľkej Británie a Turecka sa zhromaždili na brehoch tureckého polostrova Gallipoli, aby si na spomienkových ceremóniách pripomenuli 100. výročie jednej z najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny. Vylodením na tomto polostrove 25. apríla 1915 sa začali osem mesiacov trvajúce urputné boje, ktoré si vyžiadali vyše 130-tisíc obetí na životoch. Austrálske a novozélandské zbory ANZAC tvorili jadro vysadených oddielov a v oboch krajinách je toto výročie dôležitým pamätným dňom. V bitke o Gallipoli totiž prvý raz bojovali pod vlastnými vlajkami a operáciou si tak pripomínajú vystúpenie z tieňa Britského impéria. Neúspešná ofenzíva mala za cieľ ovládnuť námornú trasu zo Stredozemného mora do Istanbulu cez prieliv Dardanely a vyradiť z vojny Osmanskú ríšu, spojenca Nemecka a Rakúsko-Uhorska.  26. APRÍL Na celosvetový boj proti porušovaniu ľudských práv vyzval nemecký spolkový prezident Joachim Gauck na pietnej slávnosti v Bergen-Belsene pri príležitosti 70. výročia oslobodenia tamoj-

3

Následne sme zaregistrovali vydanie brožúry „Ukrajina cez druhú svetovú vojnu“ a súhlasíme s jej konštatovaniami, že Ukrajinci, ale ako jednotlivci, bojovali v armádach spojencov na frontoch od Tunisu po Volgu a na Atlantickom i Tichom oceáne. Navyše dodávame, že títo synovia a dcéry Ukrajiny bojovali statočne a neohrozene. No jednotky OUN-UPA medzi našich spojencov nikdy nepatrili! Československo bolo dokonca na boj s nimi, už po vojne, nútené vykonať osobitnú mobilizáciu našich bývalých

partizánov a nasadiť proti nim aj špeciálne bojové jednotky armády a ministerstva vnútra. Posledný boj s banderovcami sa na Slovensku odohral dva roky po vojne, v máji 1947. Redakcia Bojovník zdôrazňuje, že toto nie sú ani sovietske, ani ruské mýty, že toto je naša vlastná história, ktorá môže zaniknúť len so zánikom slovenského národa. Okrem tejto falzifikácie sa brožúra „Ukrajina cez druhú svetovú vojnu“ uchyľuje aj k otvorenej krádeži. Prisvojuje si totiž bývalého občana ČSR, neskoršieho seržanta US Army a pôvodom Slováka Michala Strenka (bol jedným zo šiestich námorných pešiakov, ktorí dvíhali zástavu USA nad Iwódžimou). Pripomíname, že Michal Strenk sa 10. 11. 1919 nenarodil v ukrajinskej, ale v slovenskej obci Jarabina (ktorá je dodnes slovenskou), a do USA sa z nej s rodičmi Redakcia Bojovník vysťahoval v roku 1922.

Vojna na Ukrajine je už legálna Na porade s hlavami štátnej správy rajónov Ukrajiny Petro Porošenko nazval ukrajinský konflikt „Vlasteneckou vojnou Ukrajiny 2014–2015“.

šieho niekdajšieho koncentračného tábora britskými vojakmi. Najvyšší nemecký ústavný činiteľ pripomenul zodpovednosť Nemcov za zločiny v 2. svetovej vojne a konštatoval, že miesta ako Bergen-Belsen, Buchenwald či Dachau sú symbolmi politickej, morálnej, kultúrnej a humanitárnej katastrofy, ku ktorej priviedla svet Tretia ríša. Do Bergen-Belsenu deportovali v období fungovania tábora okolo 200-tisíc ľudí a vyše 70-tisíc z nich tu našlo smrť, vrátane Anny Frankovej, ktorej denník túto 15-ročnú školáčku posmrtne preslávil. Francúzsky prezident François Hollande si v priestoroch niekdajšieho jediného nacistického tábora na území okupovaného Francúzska uctil pamiatku tisícov ľudí, ktorí v plynových komorách našli svoju smrť. Táborom Natzwiller-Struthof prešlo 50-tisíc ľudí, najmä Židov, Rómov či odporcov režimu. Hollande si ich pamiatku uctil spoločne s nemeckým predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom, pričom spoločne odhalili pamätné tabule v jednej z plynových komôr, ktoré boli prvé svojho druhu z dielne nacistov. V tábore, ktorý fungoval od mája 1941 do novembra 1944

„Je veľmi príjemné, že Ukrajina bude v tomto roku v červeno-čiernych farbách a my oslávime 9. máj so cťou a úctou k veteránom, ktorí sa

v Alsasku, robili cez vojnu experimenty s týfusom, yperitom či fosgénom.  2. MÁJ Nemecký prezident Joachim Gauck naznačil možnosť reparácií Grécku za škody, ktoré mu Nemecko spôsobilo počas 2. svetovej vojny. Podľa neho si je Nemecko plne vedomé svo-

stalo sa

VO SVETE 25. 4.–6. 5. 2015

jich dejín a preto by malo zvážiť možnosť prípadného odškodnenia. Minister hospodárstva Sigmar Gabriel ešte predtým označil požiadavku Atén na vyplatenie reparácií vo výške 278,8 miliardy eur za hlúpu. Grécke vlády i súkromní občania už desiatky rokov vyzývajú Berlín, aby ich krajine zaplatil za vojnové škody, ale teraz to bolo prvý raz, čo Atény svoju finančnú požiadavku oficiálne vyčíslili.  Francúzsky ultrapravicový Národný front (FN) podá trestné oznámenie na organizáciu Femen, ktorej tri polonahé aktivistky narušili prvomájový prejav šéfky

FN Marine Le Penovej v Paríži. Tri aktivistky Femen mali na holých prsiach napísané heslá Heil Le Pen a Stop fašizmu. Ženy sa objavili na balkóne budovy nad pódiom, kde stála Le Penová, a vykrikovali heslá proti FN. Prítomní ich vypískali. Ochranke však trvalo desať minút, kým sa protestujúcej trojice zmocnila. Le Penová vystriedala na čele strany v roku 2011 svojho otca.  3. MÁJ Sedemdesiate výročie oslobodenia koncentračného tábora Dachau jednotkami USA si spolu s preživšími a niekoľkými americkými vojakmi, ktorí tam vtedy boli, pripomenula aj kancelárka Angela Merkelová. S príhovorom vystúpil predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku Joseph Schuster: „Keď sa pozerám, ako niektorí občania rozdúchavajú vášne proti utečencom, alebo ako sa pohŕdavo vyjadrujú o Židoch, pýtam sa v duchu: ako hlboko je v ľudských mysliach zakotvené to veľké dobro ľudskej dôstojnosti?“ Dachau, ležiaci neďaleko Mníchova, bol vôbec prvým koncentračným táborom, ktorý nacisti zriadili po roku 1933. Zadržiavali v ňom vyše 200-tisíc osôb z celej Európy a viac ako 40-tisíc ich tam zahynulo.

dožili 70. výročia víťazstva v 2. sv. vojne, a aj k veteránom našej Vlasteneckej vojny 2014–2015, pretože to je jediná vlastenecká vojna, kde my bránime svoju vlasť od agresora,“ povedal Porošenko. Podľa ria.ru, 29. apríl 2015  4. MÁJ Splnomocnenec nemeckej spolkovej vlády pre Rusko Gernot Erler sa v bieloruskom Minsku ospravedlnil za niekdajšie zločiny nemeckých národných socialistov v tejto krajine. Splnomocnenec sa zúčastnil na konferencii venovanej okrem iného pamätnému miestu v lokalite niekdajšieho vyhladzovacieho tábora Malý Trostinec, ležiaceho 12 kilometrov juhovýchodne od Minska. Počas okupácie krajiny nemeckými nacistami v rokoch 1941 až 1944 prišlo v dôsledku násilia o život 2,5 milióna Bielorusov, čo predstavovalo štvrtinu tamojšej populácie.  6. MÁJ Rakúska prokuratúra obvinila zo sympatizovania s nacizmom muža, ktorého zbierka predmetov pochádzajúcich z čias hitlerovského Nemecka sa minulý rok objavila v dokumentárnom filme známeho režiséra Ulricha Seidla V pivnici. Akékoľvek prejavy kladného postoja k národnému socializmu z čias Hitlerovej diktatúry sú v Rakúsku od roku 1947 trestným činom. Rakúsky režisér Seidl si vo svojom dokumentárnom filme zobral na mušku temné a nepochopiteľné javy, ku ktorým dochádza v suterénoch tamojších domov. (ao)

BOJOVNÍK / 10

V Ružomberku s nadregionálnou účasťou Oblastný výbor SZPB v Ružomberku usporiadal v spolupráci s mestom Ružomberok v piatok 24. apríla 2015 finále súťaže k 70. výročiu oslobodenia, vyhlásenej pre žiakov 8. a 9. tried ZŠ a odpovedajúcich ročníkov gymnázií v Liptove a na Orave. Do záverečného kola postúpilo sedem družstiev. Jedno z nich bolo mimo pôsobnosti OblV SZPB – prihlásili sa žiaci ZŠ s MŠ v Kamennej Porube z okresu Žilina, čo bolo mimoriadne privítané ako dôkaz starostlivosti učiteľov o udržiavanie historického vedomia i o úzkolokálne otázky.

Je nevyhnutné mimoriadne oceniť podiel mesta Ružomberok na úspešnom priebehu súťaže. Nešlo iba o materiálne zabezpečenie poskytnutím priestorov, počítačovej techniky a pomoci s občerstvením, ako aj odmien pre súťažiacich. Na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia, keď mali organizátori pocit, že záujem o toto podu-

jatie mesto nemá, tentoraz je to úplne opačne. Vyjadrila to aj prítomnosť primátora I. Čombora a 1. viceprimátora M. Slašťana. Suverénnym víťazom, rovnako ako v súťaži k výročiu SNP v roku 2014, sa stala ZŠ s MŠ Liptovská Osada (Antónia Vieriková a Matúš Chmelan pod vedením Antona Panisa), ktorá sa okrem absolútnej prevahy bez

straty jediného bodu vo všetkých častiach súťaže prezentovala originálnym vystúpením. Žiak bol v kompletnej uniforme slovenského povstaleckého vojaka, žiačka mala ukoristenú čiapku nemeckého vojaka z bojov o obec. Na druhom mieste skončila ružomberská ZŠ Zarevúca a na treťom Gymnázium sv. Andreja v Ružomberku. Okrem vecných odmien z prostriedkov mesta dostali tieto družstvá aj finančné poukazy na nákup PC techniky z prostriedkov SZPB, polročné predplatné dvojtýždenníka Bojovník, Ročenku odbojára a odznak SZPB. Stanislav CHYTKA, snímka Róbert Fajta

Cenu si preberajú Antónia Vieriková a Matúš Chmelan. K tejto téme nám pár riadkov napísal aj Dušan Sabol: „Nadšenie pre históriu protifašistického odboja učiteľa dejepisu Petra Tetáka v ZŠ v Istebnom

zdieľajú aj jeho žiaci. Deviataci Miška Cvachová a Dominko Nehaj sa napokon prebojovali až do finále vedomostnej súťaže... v Ružomberku.

Spomienka na M. R. Štefánika Na pietnej spomienke pri Pamätníku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave si jej účastníci pripomenuli 96. výročie leteckej tragédie, ktorá ukončila krátku, ale o to plodnejšiu životnú púť tejto veľkej osobnosti novodobých dejín Slovenska.

Tomu sa hovorí úspech. Členka bývalej partizánskej brigády Čapajev Anna Bergerová sa stretla so študentmi Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave a už po poldruhahodinovej diskusii prišli za ňou dve študentky, že ako sa dá stať členom SZPB. No a keď sa dozvedeli, čo SZPB robí, a že práve sa chystáme na celoslovenské oslavy na Háj-Nicovô do L. Mikuláša, okamžite tam chceli ísť s nami aj viacerí. V čase, ako čítate túto správu, možno rokujeme, ba možno už máme za sebou aj prvé stretnutie so zástupcom školy o ďalšej spolupráci, o čom sme sa dohodli tiež na záver tohto stretnutia. Vyzerá to, že na tomto gymnáziu to s pojmom vlastenectvo myslia vážne -vmiaj študenti a aj ich profesori.

Vaďovce odhalili pamätník padlému hrdinovi

Predseda Nadácie M. R. Štefánika profesor Dušan Bakoš vyzdvihol jeho úspešnú dráhu vedca astronóma a jeho odkaz: „Národ si slobodu musí zaplatiť svojou krvou. Kto si myslí, že mu slobodu vybojujú druhí, ten jej nie je hodný.“ Štátny tajomník ministerstva obrany SR

Miloš Koterec ocenil, že aj vďaka M. R. Štefánikovi a jeho nezlomnej snahe mohla 28. októbra 1918 vzniknúť Československá republika. „Pozdvihol tak slovenský národ a urobil z neho rovnocenný a rešpektovaný národ v strednej Európe.“ Francúzska veľvyslankyňa Hélène Roosová zdôraznila, že generál Štefánik bol nielen stelesnením vzťahu medzi Francúzskom a Slovenskom: „Takisto nám pripomína, aké je dôležité, aby sme sa všetci zomkli okolo spoločných hodnôt, ktoré sú založené na demokracii, právnom štáte a ľudských práVladimír DOBROVIČ vach.“

Hrachovo: 3. ročník vedomostnej súťaže ZO SZPB v Hrachove v spolupráci s miestnou ZŠ Sama Vozára zorganizovala 21. apríla tohto roku 3. ročník vedomostnej súťaže na počesť 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny.

Súťažili tri trojčlenné družstvá zložené zo žiakov 7., 8. a 9. triedy. Víťazom a postupujúcim do oblastnej súťaže v R. Sobote sa stalo družstvo žiakov 9. ročníka: Jakub Genya, Miroslava Daniová a Peter Vrabeľ. Putovný pohár predsedu ZO SZPB v Hra-

chove a vecné odmeny odovzdal súťažiacim a víťazom člen výboru ZO SZPB Ján Sihelský. Na záver sa im prihovoril člen OblV SZPB v R. Sobote Koloman Migra, ktorý zdôraznil význam a odkaz protifašistického odboja. Žiakov tiež informoval o sprievodných kultúrnospoločenských a športových akciách, ktoré sa v Hrachove pripravujú na 6. mája z príležitosti osláv 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny. ZO SZPB Hrachovo

Nechcem už rozprávať o vojne

Takýmto konštatovaním sa začala beseda dnes už 87-ročného plk. v. v. Ladislava Sládeka, veterána 2. sv. vojny, s takmer stovkou žiakov ZŠ s MŠ v Cinobani. Za SZPB sa jej zúčastnili predsedníčka miestnej ZO SZPB Mária Švikruhová a predseda Historickej a dokumentačnej komisie pri OblV SZPB v R. Sobote Jozef Pupala.

Obec ho odhalila pri 70. výročí oslobodenia a starostka Alžbeta Tuková na akte privítala poslanca NR SR D. Bublavého, delegáciu OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom na čele s podpredsedom K. Krištofíkom, poslankyňu TSK A. Halinárovú a hlavne svojich rodákov a žiakov ZŠ so svojimi pedagógmi.

V obecnej kronike sa píše, že v boji za oslobodenie Vaďoviec padol 7. 4. 1945 vojak Červenej armády Gregor Jozefovič Džumbaj, narodený v roku 1903 v Kopnieci na

Ukrajine. Padol na juhozápadnej strane obce (na Drahách). Jeho spolubojovníci ho hneď pochovali na Drahách, pri ceste do Kostolného. Po oslobodení obce tunajší občania jeho telo vykopali, preniesli na cintorín a uložili do márnice. Keď sa mu chystali odbaviť slávnostný pohreb, dostavilo sa do obce čistiace družstvo Červenej armády a prv než sa občania nazdali, ešte toho dňa ho v tichosti neďaleko márnice pochovalo. Neskoršie boli jeho telesné pozostatky prevezené a uložené Viliam SOLOVIČ na Slavíne.

Či L. Sládek chcel alebo nie, i tak mu prišlo hovoriť o svojej vojnovej púti od jej začiatku. Od úteku 17-ročného chlapca z Nových Zámkov od rodičov s myšlienkou dostať sa do čs. jednotky generála Ludvíka Svobodu, o jeho

putovaní Maďarskom, Rumunskom... až ako sa ho nakoniec ujala, zaobliekla, vycvičila a vyzbrojila Červená armáda. Prešiel s ňou bojmi cez Szeged, Aböny, Gödölö až do Budapešti, kde sa front zastavil. Červená armáda tu bojovala 3 mesiace a 7 dní. Plukovník Sládek sa v ďalšom nevyhol ani svojmu bojovému zraneniu a povojnovej kariére vojaka z povolania. Samozrejme, že ku koncu i tohto rozprávania prišlo odpovedať na otázky žiakov. No a medzi nimi i na získané metále. Že „ktoré vyznamenanie si vážite najviac?“ L. Sládek na to odpovedal jedným slovom: „Všetky!“

Vyznamenávanie v Galante Pri 70. výročí oslobodenia Galanty sa konalo odovzdávanie pamätných vojenských medailí ministerstva obrany SR.

Z rúk predstaviteľa rezortu a za prítom-

BOJOVNÍK / 10

nosti viceprimátora Zsolta Takáča, predsedu a tajomníčky OblV SZPB v Galante Jozefa Janského a Alžbety Pongracovej si ich v malej zasadačke mestského úradu prevzalo 7 z 19 ocenených.

4

Partizánske si pripomenulo pamätný deň

70. výročie oslobodenia od nacistických vojsk 2. 4. 1945 si mesto pripomenulo 31. marca oslavami na Námestí SNP, ktoré zavŕšilo defilé vojakov a bojových vozidiel Ozbrojených síl SR. Osláv sa zúčastnili aj predstavitelia veľvyslanectiev Bieloruska a Ruska, poslankyňa NR SR Mária Janíková a tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer.

Tradičnou súčasťou osláv je Beh oslobodenia, do ktorého sa zapojilo 150 mladých bežcov a bežkýň zo všetkých piatich základných škôl v meste. Najúspešnejší si prevzali diplomy a vecné dary. Víťazný pohár z 21. ročníka pretekov si odniesla ZŠ Rudolfa Jašíka. Mesto tiež pripravilo trojdňovú výstavu kresieb Romana Benisku a Natálie Kohútovej pod názvom Zatmenie slnka. Diela odzrkadľovali sugestívnu výtvarnú transformáciu dobových obrazov vojny

a povstania. Súčasťou expozície boli aj výtvarné práce žiakov s tematikou oslobodenia. Na záver oficiálnych príhovorov vzlietli z námestia holuby ako symboly mieru. V Partizánskom doposiaľ nevídaným spestrením osláv oslobodenia boli dynamické ukážky bojovej techniky výzbroje a výstroja mechanizovaného družstva. Prápory 1. mechanizovanej brigády predviedli ukážky cvičenia „kata“ so zbraňou, weapon-handling a prepad konvoja s imitačným nástražným

Poďakovanie členom SZPB

Pri príležitosti 70. výročia SNP a ukončenia 2. sv. vojny vyznamenali v Novom Meste nad Váhom 61 členov SZPB, priamych účastníkov bojov za slobodu v podjavorinskopodbradlianskom regióne.

Richard Zimányi odovzdáva medailu 94-ročnej Paulíne Briškovej zo Starej Lehoty.

Oceneným poďakovali za ich obetavú protifašistickú činnosť primátor Jozef Trstenský, predseda OblV SZPB Ján Hulínek a hlavný štátny radca z MO SR Richard Zimányi. K dôstojnej a príjemnej atmosfére prispeli bohatým kultúrnym programom i žiaci zo ZŠ PobeText a foto: Viliam SOLOVIČ dim.

Vo Veľ kom Krtíši ocenili odbojárov

Pamätné medaily a pamätné listy účastníkom odboja v 2. sv. vojne odovzdali Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB v Lučenci, s podpredsedníčkou Máriou Švikruhovou a tajomníkom Rudolfom Václavíkom.

Pri príležitosti 70. výročia SNP a ukončenia 2. sv. vojny MO SR

Vo Veľkom Krtíši odovzdávala medaily podpredsedníčka OblV SZPB v Lučenci Mária Švikruhová.

udelilo 10 vyznamenaní v okrese Veľký Krtíš. Jánovi Ivaničovi, Jozefovi Vankovi (zomrel), Pavlovi Martusovi, Jánovi Korbeľovi, Jánovi Bačíkovi, Ondrejovi Gálikov, Tiborovi Gáborovi, Jurajovi Matznerovi, Márii Pavlovej a Jozefovi Salvovi. Viceprimátor Veľkého Krtíša Mirko Trojčák v slávnostnom príhovore ocenil podiel vyznamenaných na slobode a ukončení 2. sv. vojny. Siedmim vyznamenaným bola medaila odovzdaná priamo na slávnosti vo Veľkom Krtíši. Ostatní si ich prevzali na OblV SZPB v Lučenci. Večná sláva a naše poďakovanie patrí všetkým. Mária ŠVIKRUHOVÁ podpredsedníčka OblV SZPB v Lučenci

výbušným systémom. Nemenej autenticky pôsobilo i imitované zadržanie páchateľa príslušníkmi Vojenskej polície Topoľčany. Divácky najatraktívnejšie bolo defilé bojových vozidiel a 160 profesionálnych vojakov v závere osláv, ktoré malo v Partizánskom historickú Podľa webmaster (MsÚ) premiéru.

Oslavy spestrili ukážky z bojov Zaujímavým spestrením 70. výročia oslobodenia našej a priľahlých obcí sovietskou armádou a rumunskými vojakmi boli historické ukážky bojov.

Bojovú činnosť priblížil Klub vojenskej histórie v Trenčíne, ktorý predstavil tiež historické zbrane a uniformy. Kultúrnu úroveň podujatia umocnilo vystúpenie speváckej skupiny Kolovrátok. Účasť občanov bola primeraná. Na členskej schôdzi ZO sme prijali rozhodnutie, že 8. mája zapálime sviečky na hroboch partizánov. Terčom našej kritiky sa ale stala slabšia propagácia v niektorých obciach (naša ZO SZPB združuje členov z okolitých obcí Drietoma, Chocholná-Velčice, Ivanovce, Štvrtok a Melčice-Lieskové), ako aj neúčasť pozvaných zástupcov týchto obcí na piete.

V Púchove aj s priamymi účastníkmi odboja Prijatím priamych účastníkov oslobodenia Púchova primátorom Rastislavom Henekom začali sa oficiálne oslavy 70. výročia oslobodenia mesta. Pokračovali kladením vencov pri pamätnej doske účastníkom 1. a 2. sv. vojny a SNP a vyvrcholili Vatrou oslobodenia v Horných Kočkovciach.

Priami osloboditelia Púchova (zľava Ondrej Martiško, Anton Luhový) a vedľa A. Luhového je po jeho ľavici Jozef Rázga – predseda ZO SZPB v Púchove.

V Prašníku prežil väčšiu časť svojho života (zomrel 23. 8. 2010). Počas SNP sa príslušníci tejto brigády, ako aj štáb zdržiavali v Pustej Vsi, odkiaľ vykonávali bojové a prieskumné akcie. Hlboko sa skláňame pred padlými vojakmi, s úctou a vďakou vzdávame hold všetkým, ktorí 6. apríla 1945 oslobodili našu obec. Kyticami kvetov si uctievame pamiatku tých, ktorí sú pochovaní na cintoríne v Pustej Vsi.

Kladenie vencov k hrobu partizánov.

5

B. Mocková, predsedníčka ZO SZPB Prašník

Primátor v príhovore ocenil možnosť privítať aj po 70-tich rokoch priamych účastníkov oslobodenia Ondreja Martiška a Antona Luhového. „Moja generácia môže byť len rada, môže byť veľmi šťastná, že nezažila to, čo sa tu, v okolitých dedinách i na celom Slovensku dialo. Pevne verím, že ani naše deti nikdy v živote takú hrôzu nezažijú,“ uviedol primátor. Monika VAJDOVÁ

70. výročie oslobodenia Skalice

Okrúhle 70. výročie oslobodenia nášho mesta spod fašistickej poroby sme si pripomenuli položením ven-

cov k pomníku oslobodenia. Podujatie pripravili členovia našej MO SZPB v spolupráci s vedením mesta.

Na Pietnom akte sa zúčastnili zástupcovia politických strán a spoločenských organizácií, vedenie nášho mesta na čele s primátorom Ľudovítom Barátom, členovia našej MO SZPB Skalica i členovia MO ZSPB Slovenská Ľupča, keďže v Slovenskej Ľupči bol popravený odbo-

jár – náš rodák František Mazúr. Podujatia sa zúčastnili aj žiaci základných a stredných škôl Skalica. V príhovore primátor Skalice vyzdvihol práve význam tohto podujatia najmä pri výchove mladšej geČlenka výboru MO SZPB Skalica nerácie.

Pamätná tabuľa veliteľovi partizánov Badín spomínal

V obci Prašník – v mene vďačných občanov na znak úcty a vďaky – sme genmjr. Jozefovi Brunovskému, veliteľovi 2. čs. partizánskej brigády Stalin, z iniciatívy SZPB 10. apríla 2015 odhalili pamätnú tabuľu na dome, v ktorom žil.

Podľa niektorých ohlasov sa pietna spomienka mala konať radšej v nedeľu, lebo v sobotu sa sadili zemiaky. Žiaľ, mnohí uprednostnili prácu na záhrade pred spoločenským podujatím. Mária VAŠKOVÁ, tajomníčka ZO SZPB Melčice-Lieskové

V spolupráci so ZO SZPB v Badíne zorganizovali v predvečer 70. výročia oslobodenia obce Červenou a rumunskou armádou spomienkové stretnutie na miestnom cintoríne pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny.

Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj zástupca pridelenca obrany pri Veľvyslanectve RF v SR Jevgenij Karpuchov a bývalý major letectva RF Vladimir Černych. Starosta obce Pavol Hric v príhovore spomenul vojnovú históriu spred 70-tich rokov, ako aj oslobodzovacie boje, keď na prístupových cestách k obci a v pouličných bojoch padlo 102 vojakov Červenej armády a 10 vojakov rumunskej armády. Pri-

pomenul, že obete počas 2. sv. vojny priniesli aj občania obce, či už ako vojaci na východnom fronte, vojaci 1. čs. armády a partizáni, alebo aj ako civilisti pri oslobodzovaní obce. Plukovník Jevgenij Karpuchov poďakoval našim občanom za to, že si uctievajú pamiatku padlých vojakov Červenej armády. Pred podujatím nastúpila k pamät-

níku čestná stráž Klubu vojenskej histórie Golian z Banskej Bystrice v dobových uniformách červenoarmejcov, ktorá čestnou salvou z historických dobových zbraní umocnila pietny akt kladenia vencov. Bodku za vydareným stretnutím dala folklórna skupina Javory, ktorá zaspievala hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Ondrej DANKO

BOJOVNÍK / 10

Večná sláva víťazom druhej svetovej vojny.

Pavol SEČKÁR

Vážime si svojich osloboditeľov Druhé najmohutnejšie oslavy 70. výročia víťazstva nad fašizmom sme zažili na Slavíne.

Nikoho nenechali na pochybách, že my Slováci si vážime všetkých, ktorí nám pomohli dostať sa z fašistickej poroby, a že je nám cudzie prekrúcanie dejín. Zdôrazňovali to aj slová predsedu NR SR Petra Pellegriniho, že „je neprípustné, aby sme po 70 rokoch prekrúcali dejiny a dávali priestor glorifikácii predstaviteľov fašistického režimu, oživovali ich uniformy, pozdravy a heslá“. Predseda parlamentu pripomenul aj aktuálnosť diela Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti (1852), v ktorom napísal: „...každý národ má pod božím slnkom svoj čas, a lipa kvitne až vtedy, keď dub už dávno odkvitol!“ A tak aj na konci 2. sv. vojny rozpínavosť a túžbu po moci germánskych kmeňov, ktorých symbolom je dub, dokázali zastaviť vojská slovanských národov, ktorých symbolom je lipa, poznamenal. Veľvyslanec RF Alexej L. Fedotov sa poďakoval za starostlivosť o hroby 63 381 príslušníkov Červenej armády, ktorí padli na Slovensku. „Nezabúdajme, že jedným z cieľov hitlerizmu bola likvidácia celých národov. Vrátane Slovanov. Práve preto povinnosťou každého zodpovedného politika a občana je čeliť pokusom prepísať dejiny 2. sv. vojny,“ zdôraznil ruský diplomat. Predseda BSK Pavol Frešo vyjadril nádej, že toto okrúhle výročie skutočne dá veľmi silný impulz aj nastupujúcej generácii. A preto je potrebné nabudúce priviesť sem aj naše deti, aby si uvedomili, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo. „Lebo len tak všetky tie obete neboli zbytočné.“ Predseda SZPB Pavol Sečkár označil 2. sv. vojnu rozpútanú nacistickým Nemeckom za najväčšiu tragédiu ľudských dejín nielen počtom obetí, ale najmä svojím charakterom a bezbrehou krutosťou. „Žiaľ,“ poznamenal, „snahy o rasovú, národnostnú a ktovie akú sociálnu nadvládu stále žijú a fungujú. Po celom svete sa rodia hnutia, dokonca aj politické strany, ktoré nielen ospravedlňujú, ale velebia zločiny nacistov a fašistov.“ Predseda SZPB vyjadril obavu z existencie militaristických tendencií vo svetovej politike a síl, ktoré sa usilujú o vojnu aj dnes. A preto „štáty a národy sú povinné vykonať všetko, aby zabránili vzniku nových smrtiacich konfliktov“. Deň víťazstva označil za najcennejší a najúprimnejší sviatok ľudskosti. „Naši dedovia a otcovia sa vzdali svojich životov pre česť a slobodu svojej krajiny. Boli jednotní v obrane svojej vlasti a slobody. Klaniam sa pred všetkými mŕtvymi a živými za ich statočnosť, nezištnosť a neskrotnú vôľu, vďaka ktorej môžeme my všetci žiť. Večná sláva víťazom 2. sv. vojny,“ zvolal P. Sečkár.

A. Fedotov odovzdal Pamätnú medailu 70. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941-1945 pätnástim slovenským veteránom. Za dvoch ich prevzali potomkovia.

Medaily za svojich otcov prevzali aj Zdenko Marko a Mária Bohrnová (Motková).

Na prejavenie svojej úcty padlým hrdinom čakali aj protifašisti zo Starej Ľubovne (vo svetlom obleku predseda OblV SZPB Václav Homišan).

Aktívni Trebišovčania s P. Sečkárom a V. Longauerom.

Na Slavíne sa v jednom šíku osloboditeľom poklonili veľvyslanci (zľava) Bieloruska, Ruska a Kazachstanu.

Delegácia ÚR SZPB pri kladení vencov v L. Mikuláši.

Vladimír DOBROVIČ

Aj Gemer má hrdosť víťazov

Medzi najväčšie oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom patria „gemerské“, ktoré spolu organizujú oblastné výbory SZPB Rimavská Sobota a Rožňava, ku ktorým patrí aj okres Revúca. Hlavnú časť reportáže z nich uverejníme v budúcom čísle.

Delegácia oblastného výboru SZPB v R. Sobote. Vpravo predseda Pavol Brndiar a tajomníčka Mariana Velochová.

Veteráni plk. Ladislav Sládek a Jozef Špitál v Kocihe.

Rednú rady našich veteránov.

Medzi veteránmi nechýbali ani brigádny generál J. Iľanovský a plukovníčka M. Pelcrová.

Druhá svetová vojna bola skúškou, v ktorej mnohí Slováci obstáli so vztýčenou hlavou (Dokončenie zo str. 1)

Bielorusom a príslušníkom ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu... a že naša vďaka patrí aj spojencom na západnom fronte. Ich vojakom, ich obetiam a ich pomoci, bez ktorých by víťazstvo v tento deň nebolo možné.  U nás na Slovensku myslíme v tento deň aj na vojakov rumunskej armády, ale aj na Francúzov a príslušníkov ďalších národov a národností, ktorí spolu so Slovákmi bojovali v SNP.  ...a osobitne na mieste, na ktorom stojíme, na príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí sa vrátili domov, aby oslobodzovali našu vlasť.  Milióny ľudí, ktorí sa nedožili konca

vojny, by od nás očakávali, že nielen oslávime víťazstvo a mier, ale že budeme pozorní ku všetkému, čo môže pripomínať príčiny tejto vojny. Všetkých jej krutostí, a že ich budeme pravdivo pomenúvať. Aby sa ich minulosť nestala našou budúcnosťou. Predseda NR SR P. Pellegrini  Dnes by nám tragédia 2. sv. vojny mala slúžiť výstrahou, aké nebezpečné je ignorovať a nevšímať si intoleranciu, nevraživosť, xenofóbiu a rasizmus. Je to trvalé memento toho, kam až môže dospieť zatváranie očí pred neprávosťou, diskrimináciou či znevažovaním, ktoré sa okolo nás dejú, ale sa nás na prvý pohľad nedotýkajú.  Výročie skončenia 2. sv. vojny je pre

nás, občanov SR, príležitosťou zamyslieť sa nad vlastnými dejinami. Nad konaním politikov, vojakov či obyčajných ľudí.  Do vojny Slovensko vstupovalo ako nový štát, ktorý vznikol s výraznou podporou nacistického Nemecka. Táto skutočnosť zásadne ovplyvňovala jeho vnútornú a zahraničnú politiku. Neospravedlňuje to však chyby, zlyhania a zločiny, ktorých sa predstavitelia vojnového štátu dopustili. Nikto z nás nenesie zodpovednosť za ich konanie, sme však v plnej miere zodpovední za to, aký postoj voči ich konaniu zaujmeme!  ...žijúcich pamätníkov na hrôzy druhej svetovej vojny každým rokom ubúda. Už to teda nie sú naši dedovia a pradedovia, ale

sme to my, na ktorých spočíva povinnosť varovať naše deti pred nepredstaviteľným zlom, ktoré so sebou prináša vojna.  Jednou z povinností našej generácie je pozdvihnutie úcty k histórii, úcty človeka k človeku a úcty národa k národu. Predseda vlády SR R. Fico  Slovensko si musí a chce pamätať obete, ktoré si vyžiadala 2. sv. vojna. Slovensko si musí a chce pamätať zverstvá, ktoré napáchal fašizmus. Pripadá mi preto zvláštne a nedôstojné, že sa z témy osláv 70. výročia konca 2. sv. vojny stala politická téma. Nemiešajme účelovo minulosť a súčasnosť a nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože ne-

môžu obstáť vo svetle historických faktov!  Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnosti, najmä po otvorení 2. frontu. Ale nikto, nikto na svete, nemôže spochybniť skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve v 2. sv. vojne mala Červená armáda a národy ZSSR.  Nerobme teraz umelé kroky, aby sme za každú cenu ľuďom z hláv vytĺkali to, čo je historicky nespochybniteľné. A neurážajme odkaz tých, vďaka ktorým môžeme žiť v mieri a slobode.  Realita 2. sv. vojny poznačila aj Slovensko a musíme byť k tejto histórii úprimný. Slovensko malo režim, ktorý dovolil vyviezť svojich občanov do nacistických

a koncentračných táborov, ktorý poslal slovenských vojakov do útoku na Poľsko, ktorý vyslal svoje divízie na východný front. Ale – bol tu aj občiansky a vojenský podzemný postoj, ktorý vyvrcholil SNP proti pokusu Wehrmachtu o okupáciu Slovenska. Predseda SZPB P. Sečkár Poďakoval za podporu SZPB predsedovi parlamentu a predsedovi vlády. Nepochybne by bol poďakoval aj prezidentovi SR, ak by bolo za čo! Pripomenul, že:  Prezident a vláda vojnovej SR stratila kredit už dávno pred koncom vojny. Potvrdením toho je, že sa od nich odvrátila aj vlastná armáda a žandárstvo.

Vyznamenania odovzdáva minister obrany SR Martin Glváč .

 Hitler s existenciou Slovenska po vyhratej vojne nerátal. Čo je to za spojenca, ktorého cieľom je likvidácia spriateleného štátu, ktorý od začiatku parceloval naše územie a prideľoval ho našim susedom aj sebe.  Rozhodnosť vodcov SNP nás postavila na stranu protihitlerovskej koalície.  Je známe, že vklad sovietskeho ľudu do víťazstva nad spoločným nepriateľom bol rozhodujúci. Budeme si to pamätať? Zdá sa, že niekto má pamäť prikrátku. Až takú, že niektorých bojovníkov s fašizmom vyhlasuje za okupantov a fašistov za národných hrdinov.  Dnes vzdávame hold všetkým, ktorí bojovali proti nacizmu! Vzdávame česť všetkým, ktorí zahynuli v bojoch, boli zavraždení v koncentračných a zajateckých táboroch, ktorí padli za slobodu svojej vlas-

ti. Trúchlime za mŕtvymi, ktorým svoj dlh môžeme splatiť len našou ľudskou vďačnosťou.  Ďakujeme vláde SR, Národnej rade SR za pomoc a podporu nášmu zväzu, za návštevy pamätných miest bojov a obetí vojny a za trvalé udržiavanie objektivity o novodobej histórii Slovenska. SZPB bude dôsledne chrániť pamiatku bojovníkov za slobodu. Nedopusťme znevažovanie hrdinstva našich vojakov, vojakov Červenej a rumunskej armády, partizánov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí sa neváhali postaviť proti fašizmu. Česť pamiatke tých, ktorí položili život za slobodu. Sláva a vďaka ešte žijúcim... No nechceme len ďakovať. Veríme, že vláda SR a NR SR sa o vás postará, ako aj o vaše krásne dožitie. Fotografie na dvojstránke: Vladimír MIKUNDA

BOJOVNÍK / 10

6

7

BOJOVNÍK / 10

Večná sláva víťazom druhej svetovej vojny.

Pavol SEČKÁR

Vážime si svojich osloboditeľov Druhé najmohutnejšie oslavy 70. výročia víťazstva nad fašizmom sme zažili na Slavíne.

Nikoho nenechali na pochybách, že my Slováci si vážime všetkých, ktorí nám pomohli dostať sa z fašistickej poroby, a že je nám cudzie prekrúcanie dejín. Zdôrazňovali to aj slová predsedu NR SR Petra Pellegriniho, že „je neprípustné, aby sme po 70 rokoch prekrúcali dejiny a dávali priestor glorifikácii predstaviteľov fašistického režimu, oživovali ich uniformy, pozdravy a heslá“. Predseda parlamentu pripomenul aj aktuálnosť diela Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti (1852), v ktorom napísal: „...každý národ má pod božím slnkom svoj čas, a lipa kvitne až vtedy, keď dub už dávno odkvitol!“ A tak aj na konci 2. sv. vojny rozpínavosť a túžbu po moci germánskych kmeňov, ktorých symbolom je dub, dokázali zastaviť vojská slovanských národov, ktorých symbolom je lipa, poznamenal. Veľvyslanec RF Alexej L. Fedotov sa poďakoval za starostlivosť o hroby 63 381 príslušníkov Červenej armády, ktorí padli na Slovensku. „Nezabúdajme, že jedným z cieľov hitlerizmu bola likvidácia celých národov. Vrátane Slovanov. Práve preto povinnosťou každého zodpovedného politika a občana je čeliť pokusom prepísať dejiny 2. sv. vojny,“ zdôraznil ruský diplomat. Predseda BSK Pavol Frešo vyjadril nádej, že toto okrúhle výročie skutočne dá veľmi silný impulz aj nastupujúcej generácii. A preto je potrebné nabudúce priviesť sem aj naše deti, aby si uvedomili, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo. „Lebo len tak všetky tie obete neboli zbytočné.“ Predseda SZPB Pavol Sečkár označil 2. sv. vojnu rozpútanú nacistickým Nemeckom za najväčšiu tragédiu ľudských dejín nielen počtom obetí, ale najmä svojím charakterom a bezbrehou krutosťou. „Žiaľ,“ poznamenal, „snahy o rasovú, národnostnú a ktovie akú sociálnu nadvládu stále žijú a fungujú. Po celom svete sa rodia hnutia, dokonca aj politické strany, ktoré nielen ospravedlňujú, ale velebia zločiny nacistov a fašistov.“ Predseda SZPB vyjadril obavu z existencie militaristických tendencií vo svetovej politike a síl, ktoré sa usilujú o vojnu aj dnes. A preto „štáty a národy sú povinné vykonať všetko, aby zabránili vzniku nových smrtiacich konfliktov“. Deň víťazstva označil za najcennejší a najúprimnejší sviatok ľudskosti. „Naši dedovia a otcovia sa vzdali svojich životov pre česť a slobodu svojej krajiny. Boli jednotní v obrane svojej vlasti a slobody. Klaniam sa pred všetkými mŕtvymi a živými za ich statočnosť, nezištnosť a neskrotnú vôľu, vďaka ktorej môžeme my všetci žiť. Večná sláva víťazom 2. sv. vojny,“ zvolal P. Sečkár.

A. Fedotov odovzdal Pamätnú medailu 70. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941-1945 pätnástim slovenským veteránom. Za dvoch ich prevzali potomkovia.

Medaily za svojich otcov prevzali aj Zdenko Marko a Mária Bohrnová (Motková).

Na prejavenie svojej úcty padlým hrdinom čakali aj protifašisti zo Starej Ľubovne (vo svetlom obleku predseda OblV SZPB Václav Homišan).

Aktívni Trebišovčania s P. Sečkárom a V. Longauerom.

Na Slavíne sa v jednom šíku osloboditeľom poklonili veľvyslanci (zľava) Bieloruska, Ruska a Kazachstanu.

Delegácia ÚR SZPB pri kladení vencov v L. Mikuláši.

Vladimír DOBROVIČ

Aj Gemer má hrdosť víťazov

Medzi najväčšie oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom patria „gemerské“, ktoré spolu organizujú oblastné výbory SZPB Rimavská Sobota a Rožňava, ku ktorým patrí aj okres Revúca. Hlavnú časť reportáže z nich uverejníme v budúcom čísle.

Delegácia oblastného výboru SZPB v R. Sobote. Vpravo predseda Pavol Brndiar a tajomníčka Mariana Velochová.

Veteráni plk. Ladislav Sládek a Jozef Špitál v Kocihe.

Rednú rady našich veteránov.

Medzi veteránmi nechýbali ani brigádny generál J. Iľanovský a plukovníčka M. Pelcrová.

Druhá svetová vojna bola skúškou, v ktorej mnohí Slováci obstáli so vztýčenou hlavou (Dokončenie zo str. 1)

Bielorusom a príslušníkom ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu... a že naša vďaka patrí aj spojencom na západnom fronte. Ich vojakom, ich obetiam a ich pomoci, bez ktorých by víťazstvo v tento deň nebolo možné.  U nás na Slovensku myslíme v tento deň aj na vojakov rumunskej armády, ale aj na Francúzov a príslušníkov ďalších národov a národností, ktorí spolu so Slovákmi bojovali v SNP.  ...a osobitne na mieste, na ktorom stojíme, na príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí sa vrátili domov, aby oslobodzovali našu vlasť.  Milióny ľudí, ktorí sa nedožili konca

vojny, by od nás očakávali, že nielen oslávime víťazstvo a mier, ale že budeme pozorní ku všetkému, čo môže pripomínať príčiny tejto vojny. Všetkých jej krutostí, a že ich budeme pravdivo pomenúvať. Aby sa ich minulosť nestala našou budúcnosťou. Predseda NR SR P. Pellegrini  Dnes by nám tragédia 2. sv. vojny mala slúžiť výstrahou, aké nebezpečné je ignorovať a nevšímať si intoleranciu, nevraživosť, xenofóbiu a rasizmus. Je to trvalé memento toho, kam až môže dospieť zatváranie očí pred neprávosťou, diskrimináciou či znevažovaním, ktoré sa okolo nás dejú, ale sa nás na prvý pohľad nedotýkajú.  Výročie skončenia 2. sv. vojny je pre

nás, občanov SR, príležitosťou zamyslieť sa nad vlastnými dejinami. Nad konaním politikov, vojakov či obyčajných ľudí.  Do vojny Slovensko vstupovalo ako nový štát, ktorý vznikol s výraznou podporou nacistického Nemecka. Táto skutočnosť zásadne ovplyvňovala jeho vnútornú a zahraničnú politiku. Neospravedlňuje to však chyby, zlyhania a zločiny, ktorých sa predstavitelia vojnového štátu dopustili. Nikto z nás nenesie zodpovednosť za ich konanie, sme však v plnej miere zodpovední za to, aký postoj voči ich konaniu zaujmeme!  ...žijúcich pamätníkov na hrôzy druhej svetovej vojny každým rokom ubúda. Už to teda nie sú naši dedovia a pradedovia, ale

sme to my, na ktorých spočíva povinnosť varovať naše deti pred nepredstaviteľným zlom, ktoré so sebou prináša vojna.  Jednou z povinností našej generácie je pozdvihnutie úcty k histórii, úcty človeka k človeku a úcty národa k národu. Predseda vlády SR R. Fico  Slovensko si musí a chce pamätať obete, ktoré si vyžiadala 2. sv. vojna. Slovensko si musí a chce pamätať zverstvá, ktoré napáchal fašizmus. Pripadá mi preto zvláštne a nedôstojné, že sa z témy osláv 70. výročia konca 2. sv. vojny stala politická téma. Nemiešajme účelovo minulosť a súčasnosť a nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože ne-

môžu obstáť vo svetle historických faktov!  Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnosti, najmä po otvorení 2. frontu. Ale nikto, nikto na svete, nemôže spochybniť skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve v 2. sv. vojne mala Červená armáda a národy ZSSR.  Nerobme teraz umelé kroky, aby sme za každú cenu ľuďom z hláv vytĺkali to, čo je historicky nespochybniteľné. A neurážajme odkaz tých, vďaka ktorým môžeme žiť v mieri a slobode.  Realita 2. sv. vojny poznačila aj Slovensko a musíme byť k tejto histórii úprimný. Slovensko malo režim, ktorý dovolil vyviezť svojich občanov do nacistických

a koncentračných táborov, ktorý poslal slovenských vojakov do útoku na Poľsko, ktorý vyslal svoje divízie na východný front. Ale – bol tu aj občiansky a vojenský podzemný postoj, ktorý vyvrcholil SNP proti pokusu Wehrmachtu o okupáciu Slovenska. Predseda SZPB P. Sečkár Poďakoval za podporu SZPB predsedovi parlamentu a predsedovi vlády. Nepochybne by bol poďakoval aj prezidentovi SR, ak by bolo za čo! Pripomenul, že:  Prezident a vláda vojnovej SR stratila kredit už dávno pred koncom vojny. Potvrdením toho je, že sa od nich odvrátila aj vlastná armáda a žandárstvo.

Vyznamenania odovzdáva minister obrany SR Martin Glváč .

 Hitler s existenciou Slovenska po vyhratej vojne nerátal. Čo je to za spojenca, ktorého cieľom je likvidácia spriateleného štátu, ktorý od začiatku parceloval naše územie a prideľoval ho našim susedom aj sebe.  Rozhodnosť vodcov SNP nás postavila na stranu protihitlerovskej koalície.  Je známe, že vklad sovietskeho ľudu do víťazstva nad spoločným nepriateľom bol rozhodujúci. Budeme si to pamätať? Zdá sa, že niekto má pamäť prikrátku. Až takú, že niektorých bojovníkov s fašizmom vyhlasuje za okupantov a fašistov za národných hrdinov.  Dnes vzdávame hold všetkým, ktorí bojovali proti nacizmu! Vzdávame česť všetkým, ktorí zahynuli v bojoch, boli zavraždení v koncentračných a zajateckých táboroch, ktorí padli za slobodu svojej vlas-

ti. Trúchlime za mŕtvymi, ktorým svoj dlh môžeme splatiť len našou ľudskou vďačnosťou.  Ďakujeme vláde SR, Národnej rade SR za pomoc a podporu nášmu zväzu, za návštevy pamätných miest bojov a obetí vojny a za trvalé udržiavanie objektivity o novodobej histórii Slovenska. SZPB bude dôsledne chrániť pamiatku bojovníkov za slobodu. Nedopusťme znevažovanie hrdinstva našich vojakov, vojakov Červenej a rumunskej armády, partizánov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí sa neváhali postaviť proti fašizmu. Česť pamiatke tých, ktorí položili život za slobodu. Sláva a vďaka ešte žijúcim... No nechceme len ďakovať. Veríme, že vláda SR a NR SR sa o vás postará, ako aj o vaše krásne dožitie. Fotografie na dvojstránke: Vladimír MIKUNDA

BOJOVNÍK / 10

6

7

BOJOVNÍK / 10

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Skutočný príbeh: Kam to ideme, čo s nami bude? Začiatkom februára 1945 obecný sluha s bubnom čoraz emotívnejšie oznamoval: „Ľudia, utekajte, je vyhlásená evakuácia!“

Nastal zmätok. Čo si vziať so sebou? Nikto nevedel, či je to odchod na hodiny, dni alebo týždne. V našej pivnici sme sa ukrývali štyri rodiny. Bolo nás devätnásť. Strýko, ktorý mal skúsenosti vojaka z 1. svetovej vojny, dával pokyny. Hovoril, že treba utekať čo najďalej od frontu. Rozhodli sme sa preto odísť k rodine do Hýb. To bola chvíľa, keď sa naši rodičia museli rozhodnúť, čo komu naložiť do batoha, aby to bolo potrebné a dalo sa tiež uniesť. Mne, štrnásťročnej, dali perinu, do ktorej uložili hlinenú rajnicu s masťou. Iróniou ale bolo, že v Hybiach sme zistili, že v rajnici je jej asi len liter. V pamäti mi však ostalo aj iné. Ako sa len zopár metrov od nášho domu môj krstný otec objímal so susedom a s plačom vyslovoval slová, ktoré ešte aj dnes počujem: „Kam to ideme, čo s nami bude?“ A potom, o trochu ďalej, sme uvideli zabitého nemeckého vojaka, ktorému voda obmývala nohy. Bol to strašný pohľad, hoci to bol nepriateľ. Našťastie toto bol prvý i posledný zastrelený, čo som videla. Kto chcel prežiť, musel k zemi Cestou cez dedinu sme počuli sem-tam čudné piskľavé zvuky. Boli to strely. Vtedy strýko zvolal: „K zemi!“ Všetci aj s batohmi na chrbtoch sme sa vrhli tvárou na zem a čakali, kým sme nepočuli hrozný výbuch. Po ňom sme pokračovali v ceste. No stalo sa, že

sme sa nestihli postaviť a už sme si museli zase ľahnúť. Mali sme však šťastie. Pri streľbe nikoho z nás nezasiahli. Prežili sme bez zranenia. Po ceste pri kostole cválali na koňoch oproti nám z Liptovského Jána ruskí vojaci. Jeden z nich preskočil strynú, ktorá bola z nás najstaršia aj najslabšia a nestačila sa uhnúť. Naša cesta pokračovala cez Dubec do Liptovského Jána. Cestu sme poznali veľmi dobre, veď po nej sme chodili každú nedeľu do kostola. V ten deň bol tu ale zmätok. Počuli sme plač, krik a pískanie striel. Videli sme v očiach strach, aj sebeckosť i tolerantnosť. Ja som zapadla do snehu a s plačom zhodila zo seba batoh. Nevládala som sa pohnúť. Zachránil ma otec. Zobral mi batoh, dal si ho na plece a niesol obidva. Neskoro v noci sme dorazili do Hýb. Hybe už boli oslobodené I keď obyvateľom po prechode frontu toho veľa neostalo, rodina nás privítala veľmi milo. Postarali sa o všetkých. Uvarili čaj, deťom dali aj mlieko, rozkrájali chlieb, natreli ho maslom alebo masťou. Každému našli miesto na spanie. Keďže nestačili postele, priniesli slamu, ktorú rozložili na podlahu, zakryli plachtou a lôžko bolo hotové. Ráno sa prijalo rozhodnutie o ubytovaní v ďalších dňoch. Mňa so sesternicou Markou si zobrala jedna rodina. Bývalo u nich

už 15–20 vojakov. My dve sme spávali v kuchyni. Ujo bol dobrý, láskavý človek, mal nás veľmi rád. Horšie to bolo s tetou, tá nás priam nenávidela a dávala nám to aj najavo. Pamätám sa, že keď nebola doma, ujo nám rýchlo odkrojil krajec chleba, natrel ho masťou (odkrojené maslo by teta zbadala) a povedal: „Rýchlo jedzte!“ Vedel, že sme viac hladné ako sýte.

Kde bol ľúbostný list? V jeden deň sme zažili príhodu, ktorú musím spomenúť. Jeden vojak sa zaľúbil do našej sesternice Števky, ktorá nás navštevovala. Napísal jej list, ktorý sme my dve mali Števke doručiť. Keď priniesol list, čakali sme na obed. Teta varila polievku (tú varila jedenkrát v týždni, ale jedli sme ju tri dni). Bola to polievka z údenej baraniny s krúpkami. Veľakrát v nej spolu s krúpami plávali aj červy. Tie sme vyhodili a polievku sme zjedli – nemali sme na výber (Od tých čias som krúpy a údenú baraninu nejedla.). Teta položila hrniec vedľa listu, zdvihla pokrievku a nechtiac ju položila na list. Ten sa prilepil na ňu a „stratil sa.“ Po obede sme ho chceli zaniesť Števke, ale listu nebolo. Ujo rozhodol, že Števke povieme, čo sa stalo, a nech sa tvári, že list dostala. Na druhý deň, keď sme išli obedovať, sa záhada strateného listu vyriešila. List plával v polievke. Ujo sa potešil, snažil sa ho zachrániť, ale sa mu to nepodarilo. Bol úplne rozmočený.

Ema Brosková

Doma po desiatich týždňoch Nastal deň návratu. Cesta, ktorá sa nám pred piatimi týždňami zdala nekonečne dlhá, bola zrazu krátka. Keď sme prišli na Dubec, videli sme, že okolie nie je krásne biele od snehu, ale úplne čierne. Od striel. Navyše, naša krásna a upravená dedina sa zmenila na jedno veľké búranisko. Domy sčasti zbúrané, vybité okná, zváľané komíny. Nepoškodených domov bolo veľmi málo. U nás doma sme v kuchyni našli na zemi iba slamu, po hrncoch a ostatnom zariadení nebola ani stopa. Ostalo len to, čo sa nedalo odniesť. Obývačka bola zadymená, lebo sporák vojaci postavili na gánok a dymo-

Boli sme priveľmi zasiahnutí vojnou Z priamych účastníkov protifašistického odboja žije v Závažnej Porube už len Peter Beťko (1920). Do Povstania sa zapojil už ako vojak po prezenčnej službe. Keď sa skončila vojna, mal dvadsaťpäť rokov.

V Závažnej Porube bol 6. januára 1944 ustanovený revolučný národný výbor na čele s Jánom Agnetom (poslucháč 3. roč. ev. teológie). Tajomníkom sa stal Ján Beťko a členmi Miloš Čunga, Matej Jambrich, Martin Galko, Ján Piatka Kušnierik, Ján Štepita, Ján Hrdko a Vladimír Kováč.

Peter Beťko dnes (vpravo).

BOJOVNÍK / 10

„Výbor zasadal raz do týždňa, vždy na inom mieste. Väčšinou v domoch svojich členov. Riadil sa pokynmi, ktoré sprostredkovali Miloš Janoška a Michal Majerík z Liptovského Mikuláša. Skupina postupne zabezpečovala aj menšie diverzné akcie. V tomto období sa v horách nad Porubou skrývalo až 98 francúzskych a 15 ruských partizánov. Neskôr k nim pribudla 7-členná spravodajská skupina parašutistov vrátane jednej ženy. O ich zásobovanie sa starali Ján Piatka Kušnierik, Michal Duda, Vladimír Kováč a Matej Bátory. Medzi prvými sa do Povstania na Liptove zapojil Adam Jambrich, ako vojak z ružomberskej posádky. Táto sa podieľala na likvidácii nemeckej skupiny, ktorá bola ubytovaná v hoteli Kriváň v Liptovskom Mikuláši. Hneď ako sa to členovia Revolučného NV v Závažnej Porube dozvedeli (27. augusta 1944), zvolali do kultúrneho domu verejnú schôdzu. Vystúpili tým z ilegality a verejne vyzvali spoluobčanov do boja proti fašizmu. Na výzvu bezprostredne zareagovali sedemnásti: Ján Jambrich, Peter Beťko, Miloš Broska, Ján Hladký, Matej Hladký, Jozef Hnila, Vladimír Kováč, Ján Kuľhavý, Michal Kováč, Vladimír Kuľha-

vý, Miloš Lešťan st., Matej Niňaj, Ján Rúfus, Matej Piatka, Michal Tomčík, Michal Staroň a Matej Vretenár. Po vyhlásení Povstania a na základe mobilizačnej vyhlášky však nastúpilo od nás do zbrane vyše sto mužov. Tí, čo prežili, sa po vojne stali členmi miestnej organizácie odbojárov. Jej prvým predsedom sa stal Matej Jambrich. Po vyhlásení Povstania sme sa do kasárne v Liptovskom Mikuláši vybrali pešo. Tam nás obliekli a do rúk dali pušky. Vycvičení sme boli, veď len dva roky predtým sa väčšina z nás vrátila z vojenčiny. Porubania vytvorili jednu čatu, ktorej velil čatár Ján Jambrich. V hodnosti čatára som bol jeho zástupcom. Zaradili nás do bojovej jednotky stotníka Vraždu a poslali na úsek Štrba, Mengušovce, Lučivná. Ku stretu s nemeckým vojskami tu však nedošlo. Potom nás presunuli na čiaru Liptovský Hrádok, Červený Kút, Malužiná. Tam sme pod prevahou ťažkých nemeckých zbraní museli nakoniec ustúpiť do hôr. Po potlačení Povstania sme sa (vojaci i partizáni) ukrývali v horách. Potravinami nás zásobovali miestni obyvatelia, i keď v dedine hliadkovali Nemci. Tí vraj mali Závažnú Porubu zakrúžkovanú na mape červenou farbou. Nemecký dôstojník sa o nej po obsadení mal vyjadriť slovami ‚Achtung, hier ist alles Partisanen‘, spomína Peter Beťko.“ Dušan MIGAĽA (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

vú rúru otočili cez okno do izby, aby nebolo vidno dym z komína. V spálni bolo urobených z našich šiat 42 panákov, ktoré slúžili vojakom ako návnada pri bojoch. Boli sme smutní. Pustili sme sa však do obnovy domova. Najhoršie bolo, že potraviny, ktoré sme mali doma, boli znehodnotené. Zásoby sa rýchlo minuli a keď prišiel deň, že sme nemali z čoho variť, nastal hlad. Pomohol nám ujo Paľo – mamin brat, ktorý bol po celú dobu doma v Porube. Iróniou bolo, že nám doniesol zemiaky a krúpy, ktoré som nemala rada. Nedalo sa ale nič robiť, zemiaky s krúpami sa stali načas najlepším jedlom. Ema BROSKOVÁ

Spomienka 9-ročnej dievčiny Anny Holičovej – Mala som 9 rokov, keď sme sa s rodičmi vracali z Banskej Bystrice, kde bola naša rodina evakuovaná, domov do Prešova. Vlaky ani iné dopravné prostriedky vtedy nepremávali, a tak sme išli peši. Mamka napiekla chleba – a poď ho! Každý z nás niesol nejakú nošu. Najviac, samozrejme, rodičia. Zaujímavé, že si nepamätám, čo som niesla ja, ale si pamätám, že moja vtedy desaťročná sestra niesla sliepky. Raňajkovali, obedovali a večerali sme po priekopách, veď inde ani nebolo kde. Jedného dňa na obed sa k nám pripojili dvaja „žobráci“. Chudí, otrhaní, špinaví prosili matku, že či im nedá kúsok chleba. Hovorili, že idú z koncentračného lágru a vracajú sa domov, do Michaloviec. Vtedy som po prvý raz počula to slovo. Mama im povedala: „Ak budete obaja niesť jeden náš batoh, ja sa o vás postarám. Budete jesť tak ako my.“ Aj sa tak stalo. Takto to išlo päť dní. Poslednú noc sme spali v Margecanoch, kde mala naša mamka známych. Kúpila od nich mlieko; krupicu mala v batohu a uvarila krupicovú kašu. Tí väzni sa evidentne veľmi potešili. Dodnes vidím ich výrazy. Vraj už veľmi dlho nič také dobré nejedli. Zaznamenal -vmi-

8

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

Ako vztyčovali zástavu víťazstva via! Samozrejme, na niečo také sa nezabúda,“ dodal syn hrdinu. * * * Na Prehliadke víťazov sa jeho V predvečer vraj bol dobytý vu víťazstva nimi upevnili. Vztýče- otec nachádzal na hosťovskej triHimmlerov dom (29. 4.), kde sa nie zástavy zaplatilo svojimi život- búne mauzólea a po nej bol pozvanachádzalo ministerstvo vnútra. mi 84 Sjanovových vojakov. ný na banket so Stalinom do KremA 2. mája dostal Sjanov ďalšiu ľa (Georgijevská sála). Večer ho veliteľ divízie Vasilij Šatilov ustanovil za veliteľa „Boli tam dva dlhé stoútočnej roty č. 1. a vybavil ly. Za vrchstolom prvého ho červenou zástavou č. 5. sedel Stalin, ako najvyšší Moskva schválila len 9 záveliteľ. Siedmy v poradí stav tohto typu. Zástavou po jeho ľavej ruke sedel „Víťazstva“ sa mala stať otec a ďalej od neho geiba tá, ktorá bude vztýneráli a maršali,“ spomína čená nad Reichstagom. s hrdosťou Sjanov. Pred útokom mu doplnili * * * aj stavy. Jeho 83 mužov Zástavou víťazstva sa sa rozrástlo o 39 na 122 stala útočná zástava 150. vojakov. Medzi nimi boli idrickej streleckej divíaj dnes už známe mená zie, vyznamenanej Raprieskumníkov Jegorova dom Kutuzova 2. stupňa. a Kantariju. Pred útokom na Berlín „Útok sa začal skoro bolo v 3. armáde 1. bieráno 30. apríla z Himmleloruského frontu uširových pivníc, ktoré boli tých 9 zástav Vojenskej vzdialené presne 360 metrady (podľa počtu divírov. Otec spomínal, že zií), pričom jedna z nich týchto 360 metrov bolo mala byť vztýčená nad tancom smrti. Nemci Reichstagom. Do budotam do ich útoku rozbili vy Reichstagu sa poda4 roty,“ hovorí syn hrdinu. rilo vtrhnúť 674. pluku Sjanovovi vojaci za150. streleckej divízie čali útočiť o 08.00 hod. okolo druhej hodiny pooa k Reichstagu sa prebili bede 30. apríla 1945. až po obede. „Tu je istá Pluk nikdy nemal ofinepravda. Otec hlásil: ciálnu zástavu a do útoku Vtrhli sme do Reichsta- Vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil snímky šiel s vlastne ušitou z perigu o 14.25 hod. Zástavu z rôznych pohľadov. Snímka, ktorá obletela svet, bola ny, ktorú našli v Himmlemáme so sebou. Ktosi to urobená až 2. mája 1945. A oficiálne boli na ruke rovom dome (Pripomeňposunul hore, akože zásta- dôstojníka vyretušované hodinky. me si, že zástava č. 5 bola va je už nad Reichstagom. doručená Sjanovovým V skutočnosti tam vtedy ešte nebo- nebezpečnú úlohu. Stal sa parla- vojakom až v budove Reichstagu.). la,“ spresňuje A. Sjanov. mentárom a išiel navrhnúť kapituV júni 1945 bol hlavný symbol Vo vnútri Reichstagu pokračovali láciu berlínskej posádky do metra. víťazstva v 2. sv. vojne prepravetvrdé boje, vraj ho bránili výborne Do konca života sa potom čudoval, ný do Moskvy a 22. júna odovzdapripravené jednotky. Sovietski vo- že i toto prežil. ný do úschovy múzea. Ide o obyjaci dostali úlohu prebojovať sa na čajnú bojovú zástavu, na ktorej * * * strechu. Pre Sjanova to znamenalo 20. júna dostal Sjanov rozkaz bol spočiatku zobrazený len kosák „čistiť“ do strechy každý-každučký osobne priniesť Zástavu víťazstva a kladivo. Pri preprave do Moskvy schod. Alexandr spomenul, že na na Prehliadku víťazov. Jeho lieta- sa z nej odtrhol kúsok a ten mal 40. výročie víťazstva videl aj všet- dlo z Berlína sprevádzali štyri stí- byť podľa legendy rozdelený na ky rany, ktoré na týchto schodoch hače. Avšak nad Poľskom boli lie- sedem častí. Kantarija schytal. Ktosi zo spolu- tadlá i tak obstreľované. V súlade s výnosom prezidenbojovníkov ho vtedy podpichol, že V Moskve na letisku si zástavu ta RF z 15. apríla 1996 sa bojová – „Čo vy? Iba ste sa po schodoch prevzala veliteľská rota. Sjanov do- zástava, ktorá bola vztýčená nad prebehli na strechu?“ Kantarija sa stal rozkaz pripraviť sa na dôležité Reichstagom, vynáša pri výročí Dňa vraj vtedy spätil, strhol zo seba ko- stretnutie. V predsálí čakali aj ďalší. víťazstva. Spolu so štátnou vlajkou šeľu a odhalil všetky rany. Od onej Iľja Sjanov si vraj nepamätal, ako RF vlaje pri Mohyle neznámeho vokupoly má poprerezávané ruky od dlho čakali, no keď sa otvorili dvere, jaka počas kladenia vencov, ako aj pliec cez lakte až k dlaniam. vstúpil nimi Stalin. Podišiel k nim, pri slávnostných zasadnutiach, preZástavu víťazstva už nad „každému podal ruku a každého hliadkach vojsk a pri pochode veteReichstagom upevňovali poručík objal. Potom urobil tri kroky vzad, ránov Veľkej vlasteneckej vojny na Berest a sám Sjanov. Odpásali si položil si ruku na srdce, hlboko sa Červenom námestí v Moskve. vlastné opasky od nohavíc a Zásta- poklonil a riekol: Spasibo, synkoPodľa ria.ru, 29. apríl 2015 Pre RIA Novosti o tom hovoril Alexandr Sjanov, syn Hrdinu ZSSR Iľ ju Sjanova, rota ktorého čistila v Reichstagu od fašistov cestu pre vlajkonosičov. „Otec často spomínal, ako dobývali Reichstag, spomínal na hlavné kulminačné momenty,“ hovorí.

Göringova dcéra žiada kompenzáciu Edda Göringová, dcéra jedného z lídrov nacistického Nemecka Hermanna Göringa, podala do krajinského parlamentu petíciu. Požaduje v nej vyplatenie kompenzácie za konfiškáciu majetku svojho otca, uvádza nemecký Bild.

Ústavný krajinský súd sa podaním začal zaoberať 22. apríla. Presná cena Göringovho majetku na území Bavorska, skonfiškovaného komisiou pre denacifikáciu mesta Berchtesgaden v júni 1948, je neznáma. No iba pozemok v bavorskom Obersalzbergu (vedľa Hitlerovho Berghofu), na ktorom

9

si ríšsky minister postavil vilu s bazénom sa dnes cení na niekoľko miliónov eur. Podľa Eddy Göringovej otcov majetok v momente jeho smrti (otrávil sa 15. októbra 1946) už nepatril jemu, ale jej matke Emmy Göringovej. Konfiškáciou teda boli porušené dedičské práva. Po vojne Edda Göringová, bývajúca v nacistickom Nemecku doslova ako „princezná“, študovala v Mníchove a pracovala ako slúžka v systéme zdravotníctva. V súčasnosti žije táto 76-ročná žena Podľa Bild, 22. apríl 2015 v byte v Mníchove.

Viete, že...?

...jednu explóziu z európskej pevniny počuli až v Londýne? Prvá svetová vojna zúrila, ale to najdôležitejšie sa nedialo len na bojiskách, ale najmä pod chodidlami vojakov. Skupina baníkov totiž priamo pod bojovou líniou kopala tunel, ktorý naplnila výbušninami. V absolútnom utajení pripravovali vyše 30 metrov pod zemou pre nepriateľa desivé prekvapenie. Najúspešnejší odpal bol v Belgicku, kde do vzduchu vyletelo až takmer pol tony výbušnín v devätnástich tuneloch, čím sa väčšiu časť nemeckej bojovej línie podarilo kompletne zničiť. Úspešný odpal počul aj britský premiér na známej Downing Street, ktoré bolo od miesta výbuchu vzdialené 225 kilometrov.  ...novinárom hrozil trest smrti za pravdu? O tom, že noviny mali a aj majú veľkú moc, sa presvedčili britskí vojnoví novinári počas prvej svetovej vojny. Za informácie podrobností z bojiska im v nepriaznivej chvíli hrozil aj trest smrti. Keď sa totiž britským vojskám nedarilo a oni o tom informovali, z pohľadu zákona to bol prečin napomáhania nepriateľovi. A za ten hrozil žurnalistom trest smrti.  ...12 miliónov putovalo každý týždeň na front? Tentoraz však nehovoríme o peniazoch, ale o zásielkach cez 1. sv. vojnu. Vojakom západného frontu prišlo podľa záznamov pošty každý týždeň 12 miliónov listov. Konkrétne išlo o britských vojakov na francúzskom fronte. Celkovo do ukončenia vojny dorazilo na front 2 miliardy listov a 114 miliónov balíkov.  ...pracujúce ženy nazývali „kanárikmi“? Mužov odviedli na front a milióny žien museli zaujať ich miesto v práci. Tým, že pracovali dlhé hodiny v skutočne biednych pracovných podmienkach a často s nebezpečnými chemikáliami, ich pleť nadobudla žltú farbu. Týkalo sa to najmä tých žien, ktoré pracovali s výbušninou známou ako TNT. Jej výpary spôsobili nažltlý tón pleti, pre ktorý dostali tieto ženy prezývku – kanáriky.  ...prvá svetová vojna odštartovala éru plastickej chirurgie? Plastiky nemali dnešnú podobu, pretože mužov, ktorí sa vracali z frontu, zrejme čosi ako kozmetické korekcie a silikónové implantáty veľmi nezaujímalo. O rozmach plastickej chirurgie sa postarali šrapnely, ktoré znetvorili desaťtisíce tvárí bojujúcich vojakov. A tak lekár Harold Gilles pri pohľade na zničené tváre veteránov dostal nápad, ktorým položil základy pre dnešné rekonštrukcie tváre. Právom teda môže byť považovaný za pioniera plastických zákrokov.  ...v dôsledku vojny Poľska proti sovietskemu Rusku zajali Poliaci vyše 150-tisíc červenoarmejcov? Spolu s politickými väzňami bolo internovaných v koncentračných táboroch v poľskom zajatí vyše 200-tisíc červenoarmejcov, civilistov, bielogvardejcov a bojovníkov protiboľševických a nacionalistických (ukrajinských a bieloruských) zoskupení. Druhá „Rzeczpospolita“ vytvorila obrovský „archipelág“, tvorený desiatkami koncentračných táborov, staníc, väzníc a opevnených kazemat. Rozkladali sa na území Poľska, Bieloruska, Ukrajiny a Litvy.  ...2. sv. vojna bola pre ľudstvo aj najväčším sťahovaním národov v dejinách? Veď iba za prvé mesiace po útoku Hitlera proti ZSSR bolo za Ural vyvezených 2,5 tisíca fabrík. A z oblastí, ktorým hrozila okupácia, bolo presídlených vyše 18 miliónov ľudí.  ...počas Veľkej vlasteneckej vojny ruskí železničiari zabezpečili prípravu a uskutočnenie vyše 50 útočných operácií? Historici porátali, že za 4 vojnové roky previezli železnice ZSSR vyše 20 miliónov vagónov. Keby sa všetky pospájali do reťaze, štyrikrát by opásali celú zemeguľu.  ...UNESCO volá na poplach? Pretože koncom tohto storočia môže z povrchu planéty zmiznúť polovica jazykov. Dnes ich je na svete vyše sedem tisíc, avšak dvoma tisícmi jazykmi hovoria národnosti, ktoré nemajú ani tisíc osôb. Je preto prirodzené, že práve tieto jazyky vymiznú ako prvé. Dnes podľa UNESCO prakticky všetko obyvateľstvo Zeme (96 %) hovorí 12-timi základnými jazykmi. A zvyšné 4 percentá ľudí hovoria tými takmer siedmimi tisícmi jazykmi, ktoré sú akoby odsúdené na vymieranie. Najväčšia rýchlosť vymierania hrozí jazykom Afriky a juhovýchodnej Ázie. Najrozšírenejším jazykom dneška je čínština, potom španielčina a angličtina. A. MIKUNDOVÁ

BOJOVNÍK / 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 9: Milan Filadelfi 93, Vlasta Čundrlíková 92 a Viera Fraňová 90 rokov. • Bratislava 12: Vlasta Kulíšková 83 rokov. • Bratislava 15: Martin Ďumbala 30 rokov. • Bratislava 19: Milan Košikár 89 a Jaroslav Pomekáč 60 rokov. • Bratislava 24: Ing. Anton Lošonský 95 rokov. • Bratislava 29: Jozefína Cittelová 70 rokov. • Bratislava 39: Vierka Kusá 94 a prof. Ondrej Baláž, DrSc. 93 rokov. • Breznička: Emília Plavuchová 88 rokov. • Brezno 1: Emília Bukovinová 93, Jozef Kováčik 91, Margita Jurčová 83, Anna Zlatohlavá 70 a Elena Medveďová 65 rokov. • Badín: Anna Hudobová 88 rokov. • Bernolákovo: Anna Verešová 95, Dušan Boško 55 a Igor Luljak 25 rokov. • Banská Bystrica – Stred: JUDr. Alojz Mikušínec 88 rokov. • Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Janina Vaľková 91 a Anna Kramárová 70 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: Ľubomír Janík 65 rokov. • Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Stanislav Caban 84 rokov. • Bežovce: František Bombár 75 rokov. • Bardejov 1: Jolana Švirková 86, Paulína Marinková 84 a Peter Gibeľ 65 rokov. • Bardejov 2: Dorota Čupeľová 92, Anna Petrová 85, JUDr. Vasiľ Hudák a RSDr. Milan Gibeľ 75, Elena Mlynárová 70, František Pavlovský 55 a Vladimír Mikulec 50 rokov. • Bardejov 3: Magdaléna Lukačová 86, Mária Tomčíková 75 a Ing. Svetlana Steranková 50 rokov. • Čaňa: Jozef Mihok 75, Jozef Ovsák 65 a Bartolomej Varga 45 rokov.

• Dolné Vestenice: Zlatica Podobová 60 rokov. • Dobšiná: Ján Turzák 55 rokov. • Gemerská Poloma: Alžbeta Jasenková 75, Ján Ferenčík 70 a Vladimír Greško 65 rokov. • Giraltovce: Ján Štefanik 90 a Antónia Šaviová 87 rokov. • Gerlachov: Irena Piter-Bučková 65 rokov. • Hrabské: Mária Glittová 82 rokov. • Hrachovo: Anna Trnavská a Bohuslav Kúdela 65, Mária Marcineková 60 rokov. • Hostie: Anna Dírešová 65 rokov. • Hnúšťa: Margita Vaľová 90 a Ing. Anna Tóbiková 65 rokov. • Hatalov: Marta Buberová 65 rokov. • Chmeľová: Mgr. Jozef Varjan 60 rokov. • Jasenie: Jozef Jakubec 75 rokov. • Kordíky: Mária Bírešová 83 rokov. • Krajná Bystrá: Leslawa Leľo 60 rokov. • Kríže: Anna Tejová 89 a Oľga Dutková 55 rokov. • Kurov: Katarína Rojková 85 rokov. • Liptovská Teplička: Mária Gigacová 85 a Alojz Smolár 70 rokov. • Liptovská Porúbka: Ing. Rudolf Richter 86 rokov. • Liptovský Mikuláš: Oľga Kostková 93, Vojtech Rázus 89, Irena Borbisová 84, Mgr. Anna Makovická 70, JUDr. Ľubomír Švec 65, Mária Holušová a Ľubomír Droppa 60 rokov. • Lipany: Ladislav Černický 60 rokov. • Lučenec 1: Antónia Schneková 92 rokov. • Lučenec 2: Viliam Križan 87 rokov. • Ľubietová: Aladár Majer 90 rokov. • Myjava: Štefan Belanský 81 a Zuzana Strnátková 65 rokov. • Martin – Juh: Zdenka Turčanová 70 rokov.

Pripájame sa ku gratulácii Nedávno sa dožil 91 rokov náš bývalý predseda ZO SZPB vo Svite Martin Volk. Aj touto cestou mu chceme zaželať ďalší krásny a šťastný život.

Martin Volk bol do nedávnych volieb aktívnym predsedom, ale, žiaľ, choroby ho neobišli a keď stratil zrak, požiadal o uvoľnenie z funkcie. No ako člen je aktívny stále. Za zásluhy v odboji bol poctený pamätnou medailou MO SR pri príležitosti 70. výročia SNP a ukončenia 2. svetovej vojny. A. HANZLÍKOVÁ, tajomníčka ZO SZPB Svit

Navždy sme sa rozlúčili  Kšinná s 88-ročnou Zuzanou Hudecovou.  Nové Mesto n/Váhom s 91ročným Karolom Markovičom a 90-ročným Vasilom Chimčákom.  Podolie s 90-ročnou Jozefínou Augustínovou.

BOJOVNÍK / 10

 Sučany so 67-ročnou Zdenou Raffajovou.  Trenčín 1 s 92-ročným Bernardom Babálom.  Vígľaš s 93-ročnou Máriou Černákovou. Česť ich nehynúcej pamiatke!

• Medzilaborce: Michal Kokuľa 70 a Pavel Šanta 65 rokov. • Makovce: Rastislav Štefanco 25 rokov. • Mikulášová: Vladimír Kosár 50 rokov. • Michalovce 1: Mária Lišková 92, JUDr. Ján Košičan 83, Marcela Pošmourná 80, RSDr. Ján Mikula 75, Mária Hrehovčiková 70 a Marta Lelláková 65 rokov. • Michalovce 2: Emil Hrdinský 95, Štefan Dlugoš 93, Michal Dunda 89 a Karol Kirila 85 rokov. • Nacina Ves: Mária Hanušiková 88 a Irena Dankaninová 83 rokov. • Nové Mesto n/Váhom: Ján Zettl 91, Oto Bača 88, Emília Benechová a Judita Mornárová 86, Božena Ošťádalová a Ladislav Tomášek 85, Irena Košíková 84, Jozef Dvorštiak 83, Emília Vydarená 81, Anna Balkovicová a Ivan Stano 80, Mária Bradáčová 70 a Alena Kubicová 60 rokov. • Pezinok: Andrej Vilim 35 rokov. • Prievidza: Augustín Blšták 92, Helena Michalovičová a Helena Mesiariková 84 rokov. • Palín: Ľudmila Tomková 55 rokov. • Pavlovce n/Uhom: Zuzana Lepotová 83 rokov. • Porúbka: Anna Kopíková 86 rokov. • Revúca: Margita Lábajová 85 a Ružena Kúdelová 70 rokov. • Rimavská Sobota 1: Mária Bubelíniová 94 rokov. • Radvaň n/Laborcom: Helena Katanová 80 rokov. • Sliač: Paulína Babicová 91 a Ladislav Fekiač 85 rokov. • Stará Ľubovňa: Priška Výbiralová 90, Mgr. Gabriela Kmecová 65, Mária Zelená a Mgr. Rudolf

ilustr. foto

Žiak 60, Miroslav Dudiak 55 rokov. • Selce: Pavol Peťko 70 rokov. • Skýcov: Alžbeta Fábryová a Školastika Turčanová 89 rokov. • Svit: Anna Šoltésová 85, Ján Perinaj 83, Ján Mlynek 82 a František Klein 70 rokov. • Sučany: Zuzana Kuzicová 93 rokov. • Spišská Nová Ves: Ján Dulaj 85, Jozef Dovala 75, Ján Vasko 60 a Helena Geletková 55 rokov. • Svidník: Ján Kundrát 86, Helena Kurilcová 70, Elena Kostiková 65 a Michal Adamečko 60 rokov. • Stropkov: Ján Uhrík 65 rokov. • Stebník: Jozef Jaroščák 70 rokov. • Sobrance: Veronika Maďarčiková 86 a Mikuláš Varchola 75 rokov. • Strážske: Pavol Havrila 75 a Ladislav Vojtko 65 rokov. • Trhovište: Anton Papcun 89 rokov. • Tlmače: Ing. Peter Považan 60 rokov. • Trenčín 1: Juraj Hermanovský

94 a Viera Weingartová 86 rokov. • Trenčín 2: Katarína Plevová 55 rokov. • Utekáč: Juliana Janečeková 81 rokov. • Valaská: Božena Kľajdáčová 80 a Aurel Starke 50 rokov. • Vyšný Komárnik: Milan Rozum 55 rokov. • Vráble: Mária Štefániková 87 a Pavol Černo 83 rokov. • Veľké Revištia: Ján Sabovík 75 rokov. • Vojčice: Irena Veľková 87 rokov. • Zvolen – Centrum 1: Emília Krkošiaková 93, Ján Kulich 91 a Andrej Kamenský 35 rokov. • Zvolen – Zlatý Potok: Pavel Jakuš 70 rokov. • Zvolenská Slatina: Anna Hroncová 82, Anna Halajová a Anna Ištvánová 60 rokov. • Závažná Poruba: Ing. Ján Jambrich 60 rokov. • Žiar n/Hronom: Ján Vanko 92 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme.

Keď láska je mocnejšia ako beznádej Dňa 3. marca 2015 odišla na večný odpočinok najstaršia obyvateľka mesta Senec, 97-ročná Margita Koláriková.

Narodila sa 11. januára 1918 v Porube pri Prievidzi. Hoci pochádzala zo skromných pomerov, jej život bol naplnený mimoriadnymi činmi a udalosťami. Vydala sa pred 2. sv. vojnou do farmárskej rodiny. Nasťahovala sa k manželovi na samotu Búroš pri Senci, neďaleko hraníc prvej Slovenskej republiky a Maďarska, kde prežila väčšinu svojho života. Na gazdovstve ju čakala každodenná tvrdá drina, no zvládala ju. A hoci mala len základné vzdelanie, riadila sa svojím zdravým sedliackym rozumom, spoliehala sa na svojho obchodného ducha, na podnikavosť a na danú dobu aj na moderné a nadčasové myslenie. Navyše, bola prísna, tvrdá, ale spravodlivá. Bola výborná kuchárka a veľa času venovala svojim deťom. Umožnila im dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie a s láskou sa starala aj o tretie, handicapované dieťa.

Neľahké vojnové roky boli aj zaťažkávacou skúškou charakteru. Keďže samota Búroš bola takmer na hraničnej čiare, hranicu sa práve tu snažili ilegálne prekročiť utečenci tak z Protektorátu, ako aj Slováci, ktorým sa podarilo utiecť pred prenasledovaním, či francúzski partizáni a zostrelení americkí letci. M. Koláriková spolu s manželom pomohli dvadsiatim piatim utečencom. Týchto ľudí nielen

ukrývali, ale ich aj živili, šatili, ba poskytli im aj finančné prostriedky na ďalšiu cestu. (Treba pripomenúť, aké to bolo riskantné: veď za pomoc utečencom hrozila smrť celej rodine.) Počas vojny teda M. Koláriková spoznala, ako vyzerá nedostatok, čo je to boj o prežitie a ktoré ďalšie hrôzy vojnový požiar prináša ľuďom. Nikdy však nepodľahla beznádeji. Svoju šľachetnosť a lásku rozdávala tým, ktorí to potrebovali. Za tieto hrdinské činy dostala Margita Koláriková Pamätnú medailu M. R. Štefánika II. stupňa, pamätnú medailu k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny, pamätné medaily Ministerstva obrany SR a viacero ďakovných listov. Bola členkou SZPB a držiteľkou Osvedčenia 255/46 Zb. Po Margite Kolárikovej, vzácnej a statočnej žene, zostalo prázdne miesto. Nie však v spomienkach, nie v našich srdciach. Tam bude mať miesto trvalé. Oľga ČERBANIČOVÁ, dcéra Oľga ŠIŠKOVÁ, vnučka

10

List prezidentovi Porošenkovi OblV SZPB v Košiciach a Zakarpatská oblastná organizácia Všeukrajinského zväzu účastníkov vojny zorganizovali medzinárodnú konferenciu „70 rokov víťazstva sovietskeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne“. Uskutočnila sa 29. apríla až 1. mája na v mestečku Perečin.

dailu Za obetavú prácu pre SZPB a medailu kpt. Jána Nálepku odovzdali priamym účastníkom vojny a zaslúžilým členom organizácií združujúcich vojnových a vojenských veteránov, námorníkov z ponoriek, i vojenským historikom. Bez ohľadu na to, akú tému si účastníci konferencie pri svojich vystúpeniach zvolili, všetci zdôrazňovali nevyhnutnosť naďalej chodiť na besedy do škôl a mládeži pravdivo hovoriť o príčinách vzniku 2. sv. vojny a o víťaznej ceste Červenej armády od Stalingradu až do Berlína (Prahy). Na záver účastníci schválili text listu prezidentovi Ukrajiny Petrovi Porošenkovi, aby vetoval uznesenie vlády o zmene používania názvu Veľká vlastenecká vojna na druhá svetová vojna, ktorý sa má oficiálne používať na celom území Ukrajiny.

Do Perečina prišli i priami účastníci Veľkej vlasteneckej vojny, najmladší z nich mal 87 rokov, dôstojníci sovietskej a ukrajinskej armády vo výslužbe, diplomati z Generálneho konzulátu RF vo Ľvove a vojenskí historici, autori najnovších diel o 2. svetovej vojne, ktoré ešte doslova voňali tlačiarenskou farbou. Prevažne v uniformách sovietskej armády a vojenského námorníctva sem pricestovali zo všetkých kútov Ukrajiny, od Charkova cez Kyjev, Odesu až po Užhorod. Delegáciu SZPB tvorili podpredseda ÚR SZPB Norbert Lacko, člen ÚR SZPB a predseda a podpredseda OblV SZPB v Košiciach Ján Dianiška a Ondrej Varecha, ktorí odovzdali ukrajinským kolegom najvyššie zväzové vyznamenania. Medailu Za vernosť prevzal predseda usporiadateľskej organizácie pplk. v. v. Volodymir Bužan, me-

Vladimír MEZENCEV

Recenzie

Nová publikácia Oslobodenie Práve v dňoch, keď si pripomíname 70. výročie ukončenia 2. sv. vojny a víťazstva nad nacistickým Nemeckom, vychádza nová kniha Marcela Maniaka s názvom Oslobodenie.

Publikácia hovorí o udalostiach z konca januára 1945, ktoré sa udiali pod Vysokými Tatrami. Informuje o oslobodzovaní podtatranského regiónu, o vojenských jednotkách a ich veliteľoch, ale aj o situácii tesne po oslobodení. Doplnená je o spomienky priamych účastníkov oslobodzovania a obyvateľov miest a obcí pod Tatrami. Rozoberá „mýtus“ o oslobodení Popradu (Už 70 rokov od skončenia 2. sv. vojny sa vedú rôzne polemiky o tom, kto vlastne Poprad oslobodil. Kto do Popradu vstúpil ako prvý, sovietski alebo československí vojaci? Jedna strana tvrdí, že Poprad oslobodili vojaci Červenej armády, druhá zase, že vojaci 1. čs. armádneho zboru. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí vehementne tvrdia, že o Poprad sa urputne bojovalo.) a venuje sa i deliktom vojakov Červenej armády na území okresu Kežmarok krátko po oslobodení. Čitatelia sa v knihe dozvedia aj ďalšie zaujímavé fakty z tohto obdobia. Nebudú v nej chýbať ani zaujímavé fotografie, z ktorých niektoré sú publikované po prvýkrát. Publikáciu vydalo vydavateľstvo Jadro Kežmarok. Jej prezentácia sa uskutočnila 6. mája 2015 v priestoroch Podtatranskej knižnice na sídlisku Západ v Poprade.

ZSSR hospodársky porazil nacistické dvakrát viac základných druhov Nemecko: Štatistika výzbroje a munície ako Nemecko. Podpredseda ÚR SZPB N. Lacko (tretí sprava) a podpredseda OblV SZPB v Košiciach O. Varecha (druhý sprava) s niektorými ukrajinskými a ruskými účastníkmi konferencie. Celkom vpravo stojí Volodymir Bužan.

Výstava o stalingradskej bitke v EP V pondelok 27. apríla bola v Štrasburgu otvorená výstava venovaná stalingradskej bitke a oslobodeniu európskych národov v rokoch 2. sv. vojny. Žiaľ, trvala len do 30. apríla.

Expozícia s názvom Cesta ku spoločnému víťazstvu nad nacizmom: Od Stalingradu do Prahy bola umiestnená v budove Európskeho parlamentu a jej existenciu iniciovala administratíva mesta Volgograd a český europoslanec Jiří Maštálka. „Výstava pozostávala z 30 stendov, na ktorých sa nachádzali nielen dokumenty viažuce sa k stalingrad-

skej bitke, ale aj fotografie, spomienky veteránov a očitých svedkov, výňatky z novín, plány bojov a mnohé iné,“ povedal jeden z organizátorov. Informácie pre túto výstavu však neposkytol len Volgograd, ale aj družobné mestá z V. Británie, Poľska, Francúzska a Česka, ako aj rôzne spoločenské organizácie a súkromné osoby. Podľa ria.ru, 27. apríl 2015

Opätovne pripomíname členom SZPB

Bezplatné vstupné Na aprílovej členskej schôdzi jednej z našich organizácií padla otázka, či stále platí dohoda s vedením bratislavského výstaviska Incheba EXPO Bratislava o bezplatnom vstupe našich členov po predložení členského preukazu.

Telefonická odpoveď z tlačového strediska bola dňa 5. 5. jasná a stručná: Áno, naša dohoda stále platí!

Oznam z Košíc V priebehu posledných mesiacov sme pracovali na texte o vzniku a vývoji fašizmu. Je orientovaný hlavne na mladšiu generáciu, ktorá nie vždy pokladá za potrebné porozumieť pojmu fašizmus, nacizmus... S priateľským pozdravom Liberta – Miestna skupina SZPB Košice

Bližšie objasnenie týchto pojmov na: http://liberta.szpbke.sk/?p=82

11

Hovorí o tom nová kniha „Obete národov. Bitka ekonomík Sovietskeho zväzu a Nemecka“ («Жертвы народов. Битва экономик Советского Союза и Германии») doktora technických vied profesora Bulata Nigmatulina, ktorá vyšla práve teraz pri 70. výročí víťazstva nad fašizmom. Autor v nej v štruktúrovanej forme podal vyvážené štatistické údaje a doplnil ich analýzou a vyplývajúcimi závermi. Kniha pozostáva z dvoch čas- za škôd spôsobených hospodártí. V prvej sa hovorí o ľudských stvam oboch strán. stratách vojakov i civilistov V knihe sa hovorí, že vedenie v rokoch 1941–1945. V druhej ZSSR muselo na víťazstvo uskusú porovnané systémy riadenia točniť kompletnú mobilizáciu hospodárstiev oboch štátov. Ná- výrobných a pracovných zdrojov zorne sa porovnávajú makroe- a vytvoriť si super efektívny syskonomické ukazovatele vrátane tém riadenia hospodárstva. Jeho výroby zbraní, hodnotí sa vklad výsledkom bolo, že za roky 1941– spojencov a prítomná je aj analý- 1944 ZSSR dokázal vyprodukovať

A konkrétne v roku 1942, ktorý bol pre Sovietsky zväz najkritickejší, to bolo až trojnásobne viac. Málo známou skutočnosťou je aj to, že kým v ZSSR sa pracovalo na 2 i 3 smeny denne do 23.00 hod., bez víkendov a dovoleniek, Nemecko si do roku 1943 žilo ako v mieri. V sovietskych fabrikách každú druhú pracovnú pozíciu zastávali ženy, kým v Nemecku to bolo pod 30 %. Navyše, v ZSSR bolo do výroby zapojených aj asi milión mládežníkov vo veku 14–17 rokov. Viac (ruština): http://www.regnum.ru/news/polit/1920872.html

Na nový film „...a rána sú tu tiché“ sa nepozriem Herečka Irina Ševčuková, ktorá hrala Ritu Ovsianinovú v sovietskom filme (podľa povesti Borisa Vasiľjeva) „...a rána sú tu tiché“, vyhlásila, že novo nakrútený film režiséra Renata Davleťarova (premiéra sa konala 30. apríla) bude ignorovať.

Naopak, iná herečka, Jelena Drapeková, ktorá hrala postavu Lizy Bričkinovej, poznamenala, že špeciálne

Memento V Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi sa uskutočnila 10. apríla 2015 vernisáž výtvarných diel venovaná 70. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny. Výstavu pod názvom Memento bolo možné obdivovať do 11. mája 2015.

Natália Kohútová a Roman Beniska a ďalší umelci obrazmi vyjadrili poctu padlým hrdinom v 2. sv. vojne, partizánom boju-

premietanie v Kremeľskom paláci si nenechá ujsť. „Myslím si, že nový film sa azda aj nemusel nakrúcať, pretože i tak ho budú všetci porovnávať s dielom Stanislava Rostockého. A v tomto porovnaní určite prehrá. Keď sa však na to už dali a takto riskovali, budeme od nich požadovať len to najvyššie,“ Podľa lenta.ru, 22. apríl 2015 zdôraznila Drapeková.

júcim v SNP, ale i tým, ktorí tento vojnový ošiaľ prežili. Inšpirovaní pri tvorbe boli starými rodičmi, ktorí im túto heroickú etapu života bez prikrášlenia prerozprávali. Tvorba Milana Medúza je vnímavá, analytická, reflektujúca. Ide o pocity hĺbavosti, impresie. Súčasne cez dataprojektor bola možnosť vidieť život ľudí cez 2. sv. vojnu, zničené domy, ruiny... Druhá časť pod názvom „Prekliatie vojny – udalosti 2. svetovej vojny v regióne hornej Nitry“

obsahovala zoznamy občanov z Chrenovca, Handlovej, Cigľa, Sebedražia, Kľačna, Diviackej Novej Vsi a Pravenca (niektoré aj s fotkami), ktorí sa zapojili do SNP. Vystavené zbrane, väzenský odev, odev partizána, ale aj vyznamenania a plagát pri I. výročí SNP. Zaujalo aj premietanie filmového dokumentu Spasiteľ Wehrmachtu, na DVD od Martina Dámera. Je svedectvom o utrpení Cigeľčanov v rokoch 2. sv. Soňa PINKOVÁ vojny. (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 10

Varovanie kňaza Podľa Veteranstoday kňaz protestantskej cirkvi z Portorika Efrain Rodriges na internete oznámil príchod tragédie, ktorú očakáva v USA: dopad asteroidu, následkom ktorého vznikne zemetrasenie a supermohutné cunami. Katastrofa si vraj vyžiada 40 miliónov životov Američanov. Kňaz o nadchádzajúcej tragédii už informoval prezidenta USA a vedenie NASA.

Efrain vraj toto varovanie získal od Najvyššieho, konkrétne, že asteroid dopadne neďaleko Portorika na ostrov Mona. Má sa to stať v blízkej budúcnosti, no presný dátum nepozná. Kňaz napriek tomu tvrdí, že pád meteoritu nastane presne o 02.00 hod. v noci miestneho času a okrem zemetrasenia spôsobí aj cunami, ktoré sa bude šíriť rýchlosťou 400 míľ/hod.

Čítaníčko Východné pobrežie USA zatopí voda a cunami prenikne 100 km do vnútrozemia. Na základe toho sa väčšina územia USA ponorí do tmy. Špecialisti sa nazdávajú, že táto katastrofa spôsobí úmrtie 40 mil. a možno aj viac občanov USA.

Spôsobí zavedenie výnimočného stavu v krajine, pretože okamžite po katastrofe nastanú obrovské nepokoje. Keďže rýchlo pochovať takú masu mŕtvych sa nepodarí, nastanú epidémie. Vznikne aj nedostatok potravín. Federálni agenti vraj zaženú občanov do špeciálnych táborov. Na kňaza sa už obracajú mnohí Američania, ktorí taktiež mali vidiny a sny o páde obrovského asteroidu. Rodriges ich mená neskrýva, vymenúva ich na svojej stránke a pripomína, že oznamy týchto ľudí už silne blokuje americká tlač: USA sa proste boja paniky... Podľa esoreiter.ru, 7. marec 2015

ZRNKÁ HUMORU U Sudca v rozvodovom konaní presviedča manželku: – Pani navrhovateľka, ale niečo muselo byť predsa na vašom manželovi pozitívne... – No to áno, ale to sme už do posledného centu minuli. * * * Muž v lekárni: Existuje aj ženská viagra? Lekárnik: Áno. Predáva sa vedľa v zlatníctve. * * * Manželka mi povedala, že na nadchádzajúce výročie svadby chce niečo, čo prejde od 0 na 150 za 3 sekundy. Tak som jej kúpil osobnú váhu. A hádka sa začala... * * * Keď som prišiel včera večer domov, manželka ma požiadala, aby som ju vzal niekam, kde je draho...

Tak som ju vzal na benzínovú pumu. A hádka sa začala... * * * Manželka neustále sledovala opilca, ktorý sedel sám pri vedľajšom stole a pohrával sa s pohárikom. Spýtal som sa jej, či ho pozná. „Áno,“ odvetila a vzdychla si. „Je to moja stará láska. Pokiaľ viem, tak sa dal na pijatiku hneď po našom rozchode pred mnohými rokmi. Počula som, že odvtedy nevytriezvel.“ „Ó Bože! Kto by si pomyslel, že človek môže oslavovať takú dlhú dobu?“ Poznamenal som na to. A hádka sa začala... * * * Manželka stojac pred zrkadlom si vzdychla. „Cítim sa príšerne. Vyzerám stará, tučná a škaredá. Naozaj potrebujem, aby si mi po-

vedal nejaký kompliment, niečo pozitívne“ „Na tvoj vek máš zrak ako orol,“ pokúsil som sa zalichotiť. A hádka sa začala... * * * Presviedčal som manželku, aby kúpila basu piva za 14,95 eura. Nepochodil som. Kúpila nočný krém za 7,95 eura. „Po base piva vyzeráš večer krajšia ako po nočnom kréme,“ reagoval som. A hádka sa začala... * * * Opýtal som sa manželky: „Kde chceš ísť osláviť výročie našej svadby, drahá?” Jej tvár sa od radosti rozžiarila. „Niekde, kde som už dávno nebola,“ pohotovo odvetila. Tak som jej navrhol, že oslavu uskutočníme v kuchyni. Veď už tam dávno nebola. A hádka sa začala... (dokončenie v tajničke)

Ľudovít Štúr: KTO SA SÁM... pomôcky: osobné NANA, zámeno PELEA

sediaca poloha tela

rozdeľovala na polovice



šúpeš

zhotovil šitím

ako, sťaby

EČV Krupiny

struk

Okresný stavebný podnik



ananás, po česky

ľahké športové plavidlo

konzervuje veľký kus dymom poľa

ostrý prízvuk

bitka, po španielsky

vynadá 1. časť tajničky

Tatranský národný park zatajoval

oddelia niečo prilepené



nevnímal sluchom horel bez bol plameňa zasiahnutý 2. časť dažďom tajničky

Zolov román

podliaci

nehabká nenahromaď kopaním

zaznievaš

syntetické vlákno nedozeraj na zver na paši predložka

zmätok

značka prazeodýmu seč, po česky

vodou zaplav

obidva

nedobre existujete

pokrývaj

aký, ktorý

dosiahni väčšiu výšku ako iný

pečný múčnik

tkáčsky stroj

Európska komisia

solmizačná slabika

presvedč sa o pravosti niečoho

3. časť tajničky

lesklé nátery

neuzdravuješ

Správne vylúštenie tajničky z č. 8 znie: Kto verí v šťastie, má šťastie. Knihu posielame Martinovi Horváthovi do Senice. Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: [email protected].

BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR 18. máj 1938 – Pri čs. hraniciach sa začali sústreďovať nemecké jednotky. V reakcii na to bol 20. mája 1938 do zbrane povolaný prvý ročník záloh čs. brannej moci. 19. máj 1941 – Vo východnej Afrike kapitulovali posledné talianske vojská. Do Habeša sa vrátil cisár Haile Selassie, který bol odtiaľ vypudený talianskou agresiou v roku 1936. 19. máj 1945 – Na prvom zasadnutí SNR bolo prijaté rozhodnutie, že vybrané mestá a dediny, vojenské útvrary a inštitúcie budú pomenované podľa hrdinov SNP. 19. máj 1945 – Bol vydaný dekrét o národných správach. Riešil dočasnú správu závodov Nemcov a kolabornatov. 20. máj 1947 – Uznesením vlády ČSR bolo ministerstvu vnútra nariadené posilniť pohraničné útvary na ochranu pred banderovcami. V dobe presunu pohraničného pluku prenikla na Slovensko silná skupina banderovcov („sotňa Chromenkova“), ktorá napadla viacero obcí. 22. mája 1939 – Hitler a Mussolini podpísali tzv. oceľový pakt o 10-ročnej politickej a vojenskej aliancii. 22. máj 1942 – Začala platiť vyhláška, že židia z okresu Bratislava sa musia vysťahovaťdo Sv. Jura a z piešťanského okresu do Vrbového. 22. máj 1945 – Územie USA napadli japonské balóny s časovanými bombami. Jeden dopadol v Montane a druhý v Britskej Kolumbii. Ďalší 31. mája zabil pri Oregone ženu a päť detí. 23. máj 1939 – Hitler zdôvodňuje opodstatnenie operácie Weiss. Otázka vraj nestojí o zľutovaní sa nad Poľskom, ale len o útoku pri prvej vhodnej príležitosti. 23. máj 1939 – ZSSR žiada v Spoločnosti národov odsúdenie agresie nacistického Nemecka proti ČSR a nasadenie sankcií voči agresorovi. 23. máj 1942 – Slovenský snem odobruje deportácie Židov z územia Slovenska zákonom č. 68/1942. Tie sa však začali do Osvienčimu a Majdaneku už 26. marca 1942. Vojnová SR platila za každého 500 ríšskych mariek. 26. máj 1942 – Rommelov prekvapujúci útok na severnom a strednom úseku britskej obrany pri El Gazale. Potom obišiel mínové pole pri Bir Hakeime, zničil britskú brigádu a rozvinul svoje tankové sily. 13. júna 1942 – v deň, ktorý Churchill nazval „čiernou sobotou“, zničil Rommel všetky nasadené britské tanky okrem 65, ktoré unikli. Nemci prenasledovali Britov až do Egypta k El Alameinu. A tu sa namiesto odvolaného generála Alexandra stal veliteľom 8. britskej armády generál Montgomery. Ešte pred reorganizáciou britských síl Rommel obnovil ofenzívu a prenikol až 40 km na východ od El Alameinu smerom na Káhiru. Potom však jeho tanky vošli do mínového poľa, kde bola polovica zničená. Rommel žiada Hitlera o posily. Tie však neprišli kvôli ofenzíve na Kaukaze. Východný front tak uchránil Britom Egypt i Suezský prieplav. 27. máj 1942 – Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš uskutočňujú atentát na R. Heydricha (na následky zranení zomrel 4. júna). V protektoráte bolo nastolené stanné právo. Parašutisti z operácie Antropoid sú 18. júna zlikvidovaní. 28. máj 1940 – Nemecko stratilo nórsky Narvik. Prvé víťazstvo spojencov vo vojne. 28. máj – 4. jún 1940 – Evakuácia britských (224 585 vojakov) a francúzskych jednotiek od Dunkerque. Lenže to, čo sa vrátilo do V. Británie, sa nedalo nazvať armádou. Všetka ťažká technika a výzbroj, automobily, tanky i delostrelectvo boli v oblasti Dunkerque buď zničené alebo to padlo do rúk Nemcom. 28. máj 1943 – V Martine uzavreli čs.-sovietsku dohodu o materiálnom zabezpečení československej brigády z prostriedkov Sovietskeho zväzu. 29. máj 1944 – V Bratislave sa konala schôdzka ilegálnej SNR, na ktorej sa hovorilo o príprave vojenského vystúpenia proti bábkovej vláde a fašistickému Nemecku a o vyslaní delegácie do Moskvy. 30. máj 1938 – V direktíve Fall Grün (prípad zelená) Hitler vyhlásil: „Mojím pevným rozhodnutím je zničenie Československa vojenskou akciou v najbližšej budúcnosti.“ Podľa náčelníka štábu hlavného velenia Wehrmachtu W. Keitela malo byť splnenie tejto direktivy „zrealizované najneskôr 1. októbra 1938.“ 30. máj 1942 – 1000 britských bombardérov bombarduje Kolín nad Rýnom. Boj sa tak po prvý raz počas 2. svetovej vojny preniesol na nemecké územie. 30. máj 1942 – V hlavnom stane sovietskeho vrchného velenia bol vytvorený ústredný štáb partizánskeho hnutia, ktorý priamo velil partizánskym jednotkám v tyle nepriateľa. Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia bol vytvorený 20. júna 1942. 30. máj 1942 – V Anglicku bolo sformované čs. stíhacie krídlo, zložené z príslušníkov čs. perutí 310. a 312. RAF a britskej stíhacej perute 154. RAF. 30. máj 1944 – Ľudový komisár obrany ZSSR vydal povolenie sformovať čs. letecký stíhací pluk v ZSSR. 30. máj 1966 – X. zjazd SZPB odmieta všetky útoky na pamiatku SNP, na povstaleckých vojakov a partizánov.

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: [email protected], [email protected], [email protected] • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., JUDr. Ján Fančovič, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: [email protected] • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grősslingová 45, 811 09 Bratislava. Ročník XXXIX (LX) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08