téma: Ekonomika výroby krmovín
Uskladniť siláž v silážnych jamách alebo v balíkoch?
Snímka: M. Kukučka
Drahšie riešenie uskladnenia siláže môže byť ekonomicky efektívnejšie Správne dorobené objemové krmivá sú pre poľnohospodára nesmiernym bohatstvom. Ich ekonomický potenciál však stále ešte nie sme pripravení naplno využívať. Častokrát je to spôsobené i tým, že nie sme ochotní akceptovať fakt, že zvýšené prvotné náklady na dorobenie objemových krmív nám môžu v konečnom dôsledku priniesť úsporu. Desiatky faktorov Asi netreba zdôrazňovať, že na efektívnosť skrmovania objemových krmív vplývajú desiatky faktorov. Mnohé z nich nevieme ovplyvniť, no je i nemálo takých, s ktorými je možné pracovať tak, aby nám v konečnom dôsledku priniesli zisk. V minulých vydaniach AGROMAGAZÍNu, týkajúcich sa rovnakej témy, sme sa zamerali viac na porovnanie ekonomiky výroby objemo-
vých krmív z pohľadu možností ich zberu, keď sme porovnávali výhodnosť nasadenia rezačky oproti senážnemu samozberaciemu vozu. No ušetriť financie sa dá i v ďalších fázach spracovania a v konečnom dôsledku i využívania krmovín. I keď o šetrenie v pravom slova zmysle nejde. Skôr, niekedy sa oplatí naopak investovať na začiatku viac, čo sa prejaví na vyššej využiteľnosti krmiva či napríklad menších stratách pri uskladnení siláže. V danej problematike nepochybne hrá prím úloha zabezpečenia dostatočnej kvality objemových krmív.
V kvalite zaostávame To, že nie je jednoduché na Slovensku vyrobiť ekonomicky efektívne vysokohodnotné objemové krmivo, potvrdzujú i najnovšie výsledky testov kvality objemových krmív za rok 2009, ktoré nedávno publikovala poľnohospodárom spoločnosť Schaumann Slovensko. Kým pri kukuričných silážach sú pokroky citeľné, pri bielkovinových objemových krmivách slovenskí poľnohospodári prešľapujú stále na mieste. Vymaniť sa zo 4. až 5. triedy kvality (dobrá až
dostatočná kvalita siláže) aspoň do 3. triedy (vysoká kvalita) sa nám nedarí. Pritom ak by sa prvovýrobca mlieka presunul z 5. triedy kvality bielkovinových siláží do 3. triedy, jeho dojnice by dokázali z 1 kg prijatej sušiny zvýšiť svoju produkčnú účinnosť o 100 %! Vo finančnom vyjadrení takéto zvýšenie kvality krmiva pri súčasných nákupných cenách mlieka a nákladoch na 1 tonu vyprodukovanej siláže (30 EUR/t) znamená nárast tržieb za vyprodukované mlieko z 0,08 EUR na 0,18 EUR na každý kilogram prijatej sušiny objemového krmiva. Teoreticky dojnica môže z 1 tony prijatej sušiny bielkovinovej siláže vyprodukovať až 1000 kg mlieka. V praxi považujeme za veľký úspech dostať z 1 tony sušiny siláže 700 kg mlieka, čo zodpovedá práve 3. triede kvality bielkovinových siláží. Reálne sa pohybujeme na úrovni 300 až 400 kg mlieka z vyššie uvedeného množstva skonzumovaného objemového krmiva. Dajme si tieto údaje do kalkulačky. Pri súčasných cenách mlieka (0,27 EUR/kg) dosiahneme pri produk(pokračovanie na str. 25) 3/2010
23
inz er c ia
Svetový výrobca strojov na zber krmovín, spracovanie pôdy, sejbu a hnojenie diskové žacie stroje bubnové žacie stroje obracače zhrňovače samozberacie vozy senážne vozy lisy ovíjačky
m ozo m v iť… y n ž ená šetr So sožete u m
³¯¯êïñwêîí ±ïñàâîõíwâè ´ëíàåóøíàçäêócñ §õñcóàíäãîïñàõø¨ ·¯¯êïñwêîí ³ïñàâîõíwâè °¶ëíàåóøíàçäêócñ §õñcóàíäãîïñàõø¨
2 roky záruka
Obchodné zastúpenie firmy Pöttinger pre SR: Ing. Juraj Kandera, tel.: 0918 520 426
[email protected], www.pottinger.sk
24
3/2010
2 roky záruka
Pripravte sa na sezónu a vyrábajte krmoviny efektívne so strojmi od firmy Pöttinger
téma: Ekonomika výroby krmovín (dokončenie z 23. strany) cii 400 kg (z 1 tony sušiny bielkovinovej siláže pri 4. triede kvality) tržby za mlieko v hodnote 108 EUR (0,27 EUR/kg x 400 kg). Pritom výrobné náklady na 1 tonu sušiny bielkovinovej siláže (30 % sušina, teda 3,3 tony čerstvej siláže) predstavujú 100 EUR. K tomu si treba napočítať straty uskladnením a výsledok ekonomiky výroby mlieka z tejto časti kŕmnej dávky poznáme. Realizujeme stratu, v lepšom prípade sme na nule. Realita je naozaj taká, že za európskymi chovateľmi zaostávame z pohľadu efektívnosti využívania objemových krmív produkčne minimálne o 5 l mlieka na dojnicu a deň.
Pozor na straty Závislostiam medzi kvalitou objemových krmív a rentabilitou výroby mlieka sa venujeme detailnejšie i v článku na stranách 22 až 25. Keď hovoríme o tom, koľko môžeme stratiť na tom, že nedokážeme naplno využiť potenciál objemového krmiva, nemali by sme zabúdať ani na ďalší gigantický zdroj úniku našich finančných prostriedkov. Tým sú samotné objemové a energetické straty uskladnenej siláže v priebehu fermentácie a jej skrmovania. Tým sa nemôžeme vyhnúť, no môžeme rozhodnúť o tom, či budú tvoriť 7 % z objemu zasilážovanej hmoty, alebo viac ako 30 %. Vo finančnom vyjadrení potrebujeme každej dojnici za rok dodať objemové krmivo v hodnote 990 EUR (spotreba 11 ton/rok x náklady 90 EUR/t). Ak z tohto množstva predstavujú straty len 25 %, je to čistá strata 247,5 EUR na dojnicu a rok! Opäť si spravme prepočet na kg vyrobeného mlieka: Pri súčasnej cene komodity táto strata na tržbách predstavuje ekvivalent takmer 900 kg vyrobeného mlieka na dojnicu za rok (resp. laktáciu). Ignorovaním riešenia strát siláže v silážnej jame sa takto pripravujeme o 15 % tržieb za rok (ak berieme do úvahy priemernú úžitkovosť na dojnicu 6 tis. kg). I preto je treba vždy zvažovať na prvý pohľad drahšie riešenia: Oplatí sa mi aplikovať silážne konzervanty? Podľa názoru odborníkov na výživu z nemeckej firmy Josera, s ktorou spolupracujú i naši výživárski poradcovia, je straty neošetrenej siláže v hodnote 10 až 20 tis. EUR možné zo značnej časti eliminovať využitím biologických konzervantov, ktoré získate už za 750 EUR, či účinnejších chemických konzervantov, na ktoré náklady nepresiahnu 2700 EUR. Teda na začiatku síce vynaložíte na prípravu objemového krmiva viac, no napokon vyššie náklady vám prinesú úsporu v nižších objemových a hlavne energetických stratách krmív. Opäť sa potvrdzuje pravidlo, že hodnotiť ekonomiku produkcie konkrétnej agrokomodity nie je možné len z aktuálneho hľadiska, ale treba ju hodnotiť dlhodobejšie a hlavne komplexnejšie.
Do silážnej jamy alebo balíkov? Tak ako sme v AGROMAGAZÍNe 04/2009 prinies-
li pohľad na to či sa oplatí poľnohospodárovi pre zber objemových krmív siahnuť po rezačke či senážnom samozberacom voze, budeme sa snažiť ekonomicky zhodnotiť alternatívu uskladnenia siláže do silážnej jamy s alternatívou uskladnenia do silážnych balíkov. V tomto nám v AGROMAGAZÍNe pomohla kalkulačka výpočtu, ktorá vznikla na troch európskych univerzitách v spolupráci s firmou Dow Chemical Company a je dostupná na internete. Podrobnejšie zhodnotenie výsledkov prinášame v rámci stĺpčeka vedľa. Ak by sme zobrali do úvahy len samotné náklady na balíkovanie siláže vs. uskladnenie do silážnej jamy, asi niet o čom rozhodovať. Jednoznačne uskladnenie do silážnej jamy vychádza pre podnik z aktuálneho hľadiska ako ekonomicky prijateľnejšia alternatíva. Pri uskladnení do silážnej jamy máme prakticky všetko k dispozícii – priestor (za podmienky, že nezakladáme novú silážnu jamu) a techniku. Práve technika je pre balíkovanie siláže viac nákladom. Cena lisov s kvalitnejšou variabilnou komorou (docielime vyššiu stlačiteľnosť hmoty) sa pohybuje od 40 tis. EUR a vyššie. To logicky prináša i vyššie náklady na zasilážovanie 1 tony sušiny silážovanej hmoty. Čo však hovorí v prospech silážovania do balíkov, je ich flexibilita (môžete ich umiestniť priamo pred ustajňovací objekt, fermentor bioplynovej stanice, čo šetrí dopravné náklady) ale hlavne preukazne nižšie fermentačné straty zasilážovanej hmoty v balíkoch v porovnaní so silážnou jamou. Kým v balíkoch sa straty pohybujú na úrovni 7 %, v silážnej jame je to 16 – 20 % (môže byť i viac). A to už je slušný rozdiel. Ak si dáme do kalkulačky očakávané straty hmoty pri balíkoch 7 % a pri silážnej jame 20 % pri trávnej siláži strednej kvality s energetickou hodnotou NEL 6 MJ/kg, v konečnom dôsledku napriek vyšším počiatočným nákladom zarobíme na vyššej produkcii mlieka (v dôsledku nižších strát siláže) pri aktuálnej cene mlieka 11,5 EUR na tone sušiny skŕmenej zasilážovanej hmoty. Pritom počiatočné náklady na zakonzervovanie 1 tony sušiny trávnej siláže predstavujú pri balíkoch 75 EUR, pri uskladnení do silážnej jamy 67 EUR. To znamená, že na prvý pohľad nižšie náklady na uskladnenie siláže do silážnej jamy ešte neznamenajú, že po jej skŕmení na tomto spôsobe uskladnenia ušetríte. Nie vždy na prvý pohľad lacnejšie riešenia sú naozaj lacnejšie. David Karkulín
John Deere T 670, r. v. 2008, 400 hp, 350 prevádzkových hodín, 11.000 l zásobník na zrno. Bližšie informácie a tiež ponuka iných poľnohospodárskych strojov: Firma EIBL & WONDRAK, pán Baum, +43/125068-15
ANALÝZA Náklady a efektívnosť uskladnenia trávnej siláže do silážnej jamy a silážnych balíkov v prvovýrobe mlieka a výkrme HD (sledovanie Veľká Británia, nákupné ceny aktuálne platné v SR): Ukazovateľ Náklady na výrobu a uskladnenie 1 t sušiny siláže (ceny V. Británia) Rozdiel nákladov za uskladnenie Straty objemu a energie siláže fermentáciou počas uskladnenia Produkcia mlieka Nákupná cena mlieka (ceny SR) Priemerná produkcia mlieka zo skŕmenej 1 tony sušiny siláže (kg) Tržby z predaja mlieka EUR/t sušiny
Uskladnenie v silážnej jame
Uskladnenie v silážnych balíkoch
67,24 EUR
73,97 EUR + 6,73 EUR/t sušiny
20 %
7%
0,27 EUR/kg
0,27 EUR/kg
517,59 kg
585,06 kg
139,75 EUR
157,97 EUR + 18,22 EUR/t sušiny
Rozdiel v tržbách Rozdiel v tržbách po započítaní nákladov na uskladnenie Výkrm HD Realizačná cena (jat. býky, A) EUR/kg ž. hm. (ceny SR) Prírastok živej hmotnosti pri skŕmení 1 tony sušiny siláže Tržby z predaja po skŕmení 1 t sušiny siláže
+ 11,49 EUR/t sušiny
1,50 EUR
1,50 EUR
40,59 kg
45,89 kg
60,98 EUR
68,84 EUR
Rozdiel v tržbách
+ 7,86 EUR/ t sušiny
Rozdiel v tržbách po započítaní nákladov na uskladnenie
+ 1,13 EUR/ t sušiny
V tabuľke uvádzame priemerné náklady na uskladnenie 1 tony sušiny trávnej siláže (vlhkosť čerstvej siláže 33 %, t.j. 1 tona sušiny siláže predstavuje približne 3 t čerstvo skosenej hmoty) dobrej kvality s ME 11 MJ/ kg sušiny a ich produkčnú účinnosť (vyrobené kg mlieka, resp. prírastok ž.hm. na 1 tonu skŕmenej sušiny siláže) po započítaní strát fermentáčným procesom pri ich rozdielnom spôsobe skladovania (jama vs. balíky). I keď sú prvotné náklady na silážovanie do balíkov vyššie, celkové nižšie straty hmoty a energie pri tomto spôsobe silážovania vedú k tomu, že po skonzumovaní 1 tony sušiny siláže (3,3 t v čerstvom stave) dojnicou táto dokáže vyprodukovať viac mlieka, resp. výkrmový dobytok má vyššie prírastky (na jednotku prijatej sušiny siláže), čo vo finále zvyšuje tržby farmára ktorý silážuje do balíkov oproti farmárovi so silážou v silážnej jame. 3/2010
25
téma: Ekonomika výroby krmovín
Kde je naša živinová kvalita objemových krmív a efektívnosť výroby mlieka? Dlhodobo pretrvávajúci tlak na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov cez nízke nákupné ceny mlieka tlačí viac a viac do popredia otázky a vzťahy súvisiace s efektívnosťou výroby. Schopnosť prežúvavcov efektívne využívať živiny z objemových krmív a tiež skutočnosť, že tieto krmivá môžu tvoriť 50-70% sušiny kŕmnych dávok produkčných dojníc, jednoznačne stavia objemové krmivá do stredobodu záujmu tých chovateľov, ktorí sa nechcú zmieriť s dnešnou realitou, nerezignujú a chcú prežiť. Počas posledných desiatich až pätnástich rokov sa na Slovensku podarilo sústredeným úsilím mnohých zainteresovaných subjektov významne zlepšiť fermentačnú kvalitu vyrábaných siláží. Stav ešte zďaleka nie je ideálny a vždy bude čo zlepšovať. Každá sezóna, každý jeden silážny žľab či vak predstavuje samostatnú kapitolu spojenú s konkrétnymi podmienkami výroby, a tým aj s konkrétnymi a špecifickými problémami. Fermentačná kvalita predstavuje základné východisko na ceste k úspechu, nesmieme a nemôžeme nebrať do úvahy aj živinový potenciál krmiva s náležitým zohľadnením využiteľnosti (stráviteľnosti) živín. Hodnotenie živinovej kvality objemových krmív v praxi je veľmi často nedostatočné a podceňuje kľúčové živinové parametre. Napríklad koncentrácia dusíkatých látok v sušine ďatelinovín na úrovni 19% je považovaná veľmi často za dobrý, ba niekedy až za veľmi dobrý výsledok. Ak by išlo o zvýšenie koncentrácie zo 16 % na 19 %, tak by to bolo v určitých situáciách prijateľné. Avšak z hľadiska produkčnej účinnosti krmiva, alebo presnejšie (pokračovanie na str. 28)
MVDr. Tomáš Mitrík počas tohtoročného prednáškového turné o silážovaní.
Tabuľka 1: Kvalitatívne stupne lucernovej siláže a výživná hodnota
John Deere WTS 9680, r. v. 2002, 336 hp, 10.000 l zásobník na zrno. Bližšie informácie a tiež ponuka iných poľnohospodárskych strojov: Firma EIBL & WONDRAK, pán Baum, +43/125068-15
26
3/2010
kvalita strNDV1 DEG2 DSI3 NEL 1X NEL 3X PDIN PDIE PDIA PPNDV4 NDV/deň5 vynikajúca 38% 82% 92% 6,70MJ 5,98MJ 164g 99g 47g 1,300% 8,1kg veľmi vysoká 35% 82% 92% 6,39MJ 5,65MJ 155g 97g 44g 1,275% 7,8kg vysoká 32% 81% 89% 6,05MJ 5,29MJ 145g 95g 42g 1,250% 7,5kg dobrá 29% 80% 86% 5,68MJ 4,92MJ 134g 93g 40g 1,225% 7,2kg dostatočná 26% 79% 84% 5,27MJ 4,52MJ 124g 92g 38g 1,200% 6,9kg 1 stráviteľnosť NDV; 2 bachor.degradovateľnosť NL; 3 stráviteľnosť PDI v čreve; 4 potenciálny príjem NDV (% živ.hmot.)podľa Mertensa, 2009; 5 potenciálny príjem NDV za deň
téma: Ekonomika výroby krmovín (pokračovanie zo str. 26) z hľadiska produkčného mliekového potenciálu je takáto koncentrácia jednoznačne nízka.
Horšia kvalita = nižší príjem sušiny Lucernové siláže a sená sa podľa najnovších názorov z posledných období delia do kvalitatívnych skupín podľa ich živinového zloženia. Pohľad na dynamiku zmien koncentrácie jednotlivých živín naznačuje dôležitosť a váhu jednotlivých živín. Prepočet energetickej hodnoty pre vysokoprodukčné dojnice NEL 3X stúpa z 4,52MJ pri dostatočnej kvalite až do 5,98 MJ na 1 kg sušiny pri vynikajúcej kvalite (tabuľka 1). Príjem sušiny dojnicami v období vrcholu žravosti je na prvom mieste limitovaný koncentráciou NDV v sušine. Aplikácia tohto mechanizmu poukazuje na to, že dojnica s hmotnosťou 600 kg má potenciál prijať 7,8kg NDV za deň pri vynikajúcej kvalite, pričom pri dostatočnej kvalite len 7,2 kg NDV za deň. Cez tento mechanizmus je riadený a limitovaný aj príjem sušiny, takže pri vynikajúcej kvalite môže dojnica potenciálne prijať až 26 kg sušiny za deň, avšak pri dostatočnej kvalite je to len 16 kg sušiny za deň! Z tohto východiska je možné odhadnúť potenciálny príjem živín a po zohľadnení množstva živín potrebných na pokrytie záchovnej potreby vyhodnotiť aj energetický produkčný mliekový potenciál lucerny, ktorý stúpa z 10 litrov mlieka/deň až na 37 litrov mlieka/deň, čo je veľmi
Tabuľka 2: Kvalitatívne stupne lucernovej siláže a potenciál pre dosahovanie produkčných a ekonomických parametrov kvalita príjem sušiny1 príjem pôv. hm.2 EPMP3 konverzia4 náklad5 náklad6 tržby7 EPM8 EPM/kg9 vynikajúca 26kg 74kg 37 l 1,43 l 2,23 € 0,06 € 10,42 € 8,19 € 0,31 € veľmi vysoká 22kg 64kg 28 l 1,25 l 1,92 € 0,07 € 7,85 € 5,92 € 0,26 € vysoká 20kg 56kg 21 l 1,05 l 1,68 € 0,08 € 5,80 € 4,12 € 0,21 € dobrá 17kg 50kg 15 l 0,86 l 1,49 € 0,10 € 4,17 € 2,68 € 0,15 € dostatočná 16kg 44kg 10 l 0,64 l 1,33 € 0,13 € 2,80 € 1,46 € 0,09 € 1 príjem sušiny (kg/deň); 2 príjem pôvodnej hmoty (kg/deň); 3 energetický produkčný mliekový potenciál (l/deň); 4 l mlieka/1kg sušiny; 5 náklad na kŕmny deň; 6 náklady na krmivá na 1 liter mlieka; 7 tŕžby za vyprodukované mlieko (0,28EUR/1liter); 8 efektívnosť produkcie mlieka (tŕžby za mlieko mínus náklady na krmivá); 8 efektívnosť produkcie mlieka na 1kg sušiny veľký a veľmi závažný rozdiel (tabuľka 2; graf 1). Je úplne jednoznačné, že so zhoršujúcou sa kvalitou neklesá len príjem sušiny a výživná hodnota krmiva, ale veľmi závažne klesajú aj produkčné parametre krmiva, od ktorých sa v konečnom dôsledku odvíja efektívnosť použitých krmív v produkcii mlieka.
ných viacero rôznych ukazovateľov, medzi ktoré patrí aj efektívnosť produkcie mlieka (EPM). Je to rozdiel medzi tržbami za vyprodukované mlieko a nákladmi na použité krmivá. EPM z 1 kg sušiny pri nákupnej cene mlieka 0,28 €/kg je pri vynikajúcej kvalite lucerny 0,31 €/1kg sušiny, zatiaľ čo pri dostatočnej kvalite je to len 0,09 €/1kg sušiny!
Viac ako trojnásobný potenciál Podobne ako pri ošípaných a hydine, aj pri hovädzom dobytku sa začína čoraz viac využívať v hodnotení úžitkovosti konverzia krmiva. Pri rôznej kvalite lucerny to znamená, že 1 kg sušiny pri vynikajúcej kvalite má konverziu na 1,48 litra mlieka, avšak pri dostatočnej kvalite je to len 0,60 litra mlieka! Vo vyspelom chovateľskom svete je na vyjadrenie efektívnosti krmív vo výžive hovädzieho dobytka používa-
Slovenská realita a naše možnosti Za ostatné tri roky na Slovensku (v ročných súboroch 200-300 vzoriek z celého územia SR) dosahujeme pri lucernách priemernú koncentráciu NL na úrovni 18,7% a priemernú koncentráciu NDV na úrovni 43,5% zo sušiny. Pri zaradení do kvalitatívnych tried je to dostatočná kvalita t.j. posledný, až piaty kvalitatívny (pokračovanie na str. 29)
Kvalitné krmivá znižujú náklady na výrobu Straty dusíkatých látok počas fermentácie siláže, resp. vo vyfermentovanej hmote zaplatí farmár dvakrát. Po prvýkrát, keď mu chýbajú v hmote a po druhýkrát vtedy, keď ich musí v kŕmnej dávke doplniť. Podľa slov obchodného riaditeľa firmy TEKRO Nitra Michala Čelechovského, ktoré predniesol na odbornom seminári konanom koncom marca v hoteli Remata je na kompenzáciu nedostatku dusíkatých látok (NL) pri stáde dojníc s počtom 1 000 jedincov potrebné ročne nakúpiť sóju v hodnote takmer 40 000 € (1,2 mil. Sk už nemusíme uvádzať, ale ako finančné vyjadrenie je tento údaj údernejší v porovnaní so sumou v eurách). Tieto údaje platia pre kompenzáciu nízkeho obsahu NL lucernovej siláže (15-16 %, žiaduca je hodnota 20 %). Zvýšená kvalita krmiva prináša tiež vyššie výnosy z produkcie mlieka. Podľa Thogersena (2002) pri zvýšení príjmu krmiva a raste produkcie mlieka o 1 kg je zvýšený príjem za dodávku o 0,19 €. Pri nákupnej cene mlieka 0,27 €/l ho redukuje vyšší náklad na krmivo (0,05 €) a silážne aditívum 28
3/2010
M. Čelechovský (0,03 €). Ohlsson (2003) počítal s cenou 0,26 €/l. Prínos zlepšenia kvality krmiva bol až 0,22 €. Do kalkulácie zahrnul okrem vyššie spomínaných nákladov aj úspory v podobe znížených strát siláže o 4 % (0,04 €), zníženie výskytu spór v mlieku (0,01 €). Naopak, do nákladov započítal aj manipuláciu s aditívom (0,01 €). Michal Čelechovský uviedol aj príklad ekonomickej straty pri znehodnotení 50 000 kg siláže
Snímka: M. Dukes (v dôsledku nízkeho obsahu sušiny pri silážovaní). Tá sa dá odhadnúť medzi 10 000-20 000 €. Pritom, ak by farmár použil namiesto biologického (náklady 751,6 €) chemický konzervant (náklady 2 790 €), jeho priame náklady by síce stúpli o viac ako 2 000 €. V konečnom dôsledku by však ušetril 8-18 000 €. Nehovoriac o nepriamych stratách spôsobených zdravotnými problémami dojníc. Spracoval Marián Dukes
téma: Ekonomika výroby krmovín (dokončenie z 28. strany) stupeň! Jednotlivé kvalitatívne triedy majú svoju priamu analógiu vo vegetačných štádiách lucerny, takže vegetačne mladý porast predstavuje východisko pre výrobu vynikajúcej kvality lucerny a naopak, staršie porasty, resp. straty listovej hmoty počas konzervácie predstavujú východisko pre dostatočnú resp. ešte nižšiu kvalitu.
ANKETA V súvislosti s Témou mesiaca sme oslovili manažérov agrárnych podnikov s nasledujúcou otázkou: Pre poľnohospodárov: Uskladňujete siláž v jame či v balíkoch (vakoch)? Ktorú technológiu považujete za ekonomicky efektívnejšiu? Pre firmy: Je ekonomicky výhodnejšie uskladnenie siláže do silážnej jamy, resp. do silážnych balíkov (vakov). Ktorú technológiu by ste z uvedeného aspektu odporučili farmárom?
Stále je čo zlepšovať Prvým, veľkým a základným pozitívom je skutočnosť, že máme čo zlepšovať a meniť! Druhým pozitívom je potenciál pre zlepšenie ekonomiky chovu dojníc cez posun v kvalite vyrábaných objemových krmív. Je potešiteľné, že mnohí vyspelí chovatelia a pestovatelia aj na Slovensku sa už so svojou produkciou konzervovanej lucerny dostávajú vysoko nad priemer, a že je možné skutočne vyrobiť aj vynikajúcu kvalitu. Je úplne logické, že žiadny pestovateľ na svete nie je schopný vyrobiť úplne všetko krmivo vo vynikajúcej kvalitatívnej triede, pretože tomu bránia okrem iných faktorov aj agrotechnické požiadavky samotnej lucerny, ale tiež aj technické a technologické limity, zvlášť pri väčších výmerách lucerny. Dosiahnuť posun na úroveň vysokej kvality predstavuje z hľadiska produkčného mliekového potenciálu a tiež z hľadiska efektívnosti produkcie mlieka veľmi výrazné zlepšenie a EMP na 1kg sušiny sa zvýši o 0,12€! Ale aj samotný posun len o jednu triedu vyššie, t.j. na úroveň dobrej kvality predstavuje veľmi významnú a pozitívnu zmenu.
Ing. Peter Lelkes predseda PD Sokolce
Ing. Tibor Papšo, SHR, Šuja
Ak máte veľkovýrobu a k dispozícii silážne jamy, nepovažujem za veľmi ekonomické dávať celú produkciu siláže do silážnych vakov. Ale ak chcete zakonzervovať jednotlivé zložky krmív ako napríklad repkové výlisky, cukrovarnícke rezky, corn – comb mix (CCM), je to dobrá voľba. My pravidelne uskladňujeme vo vakoch repkové výlisky, CCM – ku a tiež niektoré senáže z medziplodín, ktoré sa nám kvôli ich menšiemu objemu neoplatí uskladňovať v silážnej jame. Kúpili sme si na daný účel i technológiu. Videli sme ju pracovať v Nemecku, kde ju však miestni farmári taktiež využívajú ako doplnkový spôsob uskladnenia siláže. V kvalite objemových krmív máme na Slovensku stále veľké rezervy a myslím si, že treba popracovať popri kvalite i na spôsobe uskladnenia siláží v silážnej jame, konzervácii krmiva a podobne. I my sme rozhodnutí tento rok investovať do uskladnenia objemových krmív viac. Uskladňovanie bielkovinovej siláže do vakov, resp. do balíkov je cenovo náročnejšie, treba však zohľadniť skutočnosť, že vstupné náklady v porovnaní napríklad s budovaním betónového silážneho žľabu sú neporovnateľne nižšie. Bezpochyby aj kvalita fermentácie je lepšia, a teda aj výsledný efekt zo skrmovania takejto silážnej hmoty je vyšší. Na to nadväzuje aj nižšie percento strát - pri kvalitnom zabalení sú straty takmer nulové - a v neposlednom rade pri tomto spôsobe skladovania je aj oveľa lepšia možnosť manipulácie, a tým aj lepšia predajnosť produktu, čo tiež nie je zanedbateľné. Ďalšou výhodou je, že každý samostatne zabalený balík je rýchlo skŕmiteľný a nedochádza tu k oxidácii a následne znehodnocovaniu krmiva, ako je to pri otvorení silážnych jám. Z môjho pohľadu má teda balenie do vakov viac výhod než silážovanie do jám.
Je to i vo vašich rukách Postupujúca jar a rozvoj vegetácie nás rýchle posúvajú k termínom zberu porastov lucerny a ďatelinovín v 1.kosbe. Preto, ak chceme dosiahnuť pozitívnu zmenu už v tomto roku, je nevyhnutné zamyslieť sa nad vlastnou realitou a: - zhodnotiť kvalitu vyrábaných objemových krmív z hľadiska efektívnosti produkcie mlieka, - včas poznať zloženie a vývoj porastov na jednotlivých parcelách, - mať s predstihom pripravenú techniku na zber, - odborne pripraviť a zaškoliť všetkých zainteresovaných pracovníkov, - využívať dostatočne rýchlu a presnú analytiku krmív, aby sme boli schopní procesy skutočne riadiť, - spolupracovať s kompetentným poradenským tímom, ktorý má nielen ambície, ale aj praktické skúsenosti, odborné zázemie a odborne podložený systém práce. Úspech je dosiahnuteľný, avšak ťažko môže byť dielom náhody. Bez dostatočnej miery poznania nemožno hovoriť o riadení. Systematická a cieľavedome zameraná a koordinovaná práca je základným východiskom na ceste k efektívnejšej MVDr. Tomáš MITRÍK výrobe mlieka! SCHAUMANN Slovensko spol. s r.o.
Ing. Jozef Čermák, konateľ Jukos, s.r.o. Bežovce
Poľnohospodári by pri výbere mali zvažovať 2 hľadiská: ekonomickú náročnosť a agroenvironmentálnu úroveň. Z pohľadu ekonomickej náročnosti súčasných zberových technológií je aktuálna nákladovosť nasledovná: 1. siláž - zberacia rezačka do žľabu 144,46 €/ha, 2. siláž – rezačková do vaku 200,65 €/ha, 3. valcové balíky do fólie 152,71 €/ha, 4. seno – zberací voz 115,42 €/ha, 5. zelené krmivo na priame skŕmenie 92,17 €/ha a napokon 6. pasenie 144,75 €/ha. Z hľadiská plnenia agroenvironmentálnych parametrov (viacúčelovosť, nedostatky v utláčaní hmoty či v hermetičnosti, zdĺhavosť plnenia, vnikanie povrchovej vody, druhotné straty pri vyberaní, efektívnosť dopravy, ekologické požiadavky), najvhodnejšie je uskladnenie siláže v balíkoch, potom vo vakoch a napokon v žľaboch. Konečným parametrom by mala byť kvalita krmiva, ktorá obyčajne je paralelou plnenia agroenvironmentálnych požiadaviek.
Technológia skladovania krmovín je vždy veľmi vážne rozhodnutie pre každého farmára, pretože to má tiež, okrem technológie procesu zberu, veľký vplyv na výslednú kvalitu krmiva. Dnes sa na Slovensku presadzuje technológia uskladnenia siláže do vakov, ktorá je ale finančne náročnejšia oproti klasickému skladovaniu v silážnych jamách. Väčšina, najmä menších poľnohospodárov, preto musí využívať služby pri tomto spôsobe senážovania. Čoraz častejšie používanie silážnych vakov je určite aj v dôsledku legislatívy a kritérií na silážne jamy, ktoré dnes musia spĺňať vysoké požiadavky z hľadiska životného prostredia, Ing. Juraj Kandera, Obchodné zastúpenie ale na druhej strane, určite je to technológia lacnejšia. Pre väčšie podniky je uskladnenie do jám výhodnejšie a menší farmári zas uprednostfirmy Pöttinger ňujú technológiu vakovania. Mnohé podniky aj kombinujú jednotlivé pre SR spôsoby uskladnenia krmovín, keď určitú časť uskladnia aj vo vakoch, prípadne v balíkoch. 3/2010
29