I. NAMIESTO ÚVODU VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRE PRÁCU S DEŤMI SO ŠPECIFICKÝMI VÝVINOVÝMI PORUCHAMI UČENIA
veľmi záleţí na taktnom prístupe učiteľa
vhodným spôsobom vysvetliť ostatným ţiakom rozdielny prístup k hodnoteniu detí so ŠVPU
dať dieťaťu moţnosť zaţiť pocit úspešnosti, chváliť ich aj za prejavenú snahu a malé pokroky
citlivo individualizovať výber prostriedkov a metód, ktorými chceme zaistiť úspešnosť ţiakov so ŠVPU. To znamená, ţe je potrebné vţdy vychádzať z konkrétnych znalostí o problémoch ţiaka získaných zo správ z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia, z údajov získaných od rodičov dieťaťa a z poznatkov získaných pri výuke a pozorovania ţiaka.
hodnotiť len to, čo stihlo vypracovať, snaţiť sa rozpoznať jeho skutočné znalosti neskreslené poruchou učenia
dať ţiakovi k dispozícii pomôcky, ktoré mu pomôţu prekonať prejavy špecifickej poruchy učenia /napr. tabuľku písmen, dyslektickú tabuľku, čítacie okienko .../
zoznámiť i ostatných učiteľov, ktorí ţiaka vyučujú, so špecifikami jeho poruchy a metódami hodnotenia a tolerancie
dôleţitým predpokladom úspešnosti dieťaťa so ŠVPU je, ţe nebude vystavované činnostiam, v ktorých vzhľadom na svoju poruchu nemôţe podávať optimálny výkon /napr. klasické diktáty u dysortografikov, dlhé prepisovanie u dysgrafikov, hlasné čítanie dyslektikov, desaťminútovky u dyskalkulikov atď./
u dyslektikov a kombinovaných porúch preferujeme ústne skúšanie, pracovné listy s menším mnoţstvom textu a s veľkosťou písma, ktorá zodpovedá čítacím schopnostiam ţiaka, u dysgrafikov pracovné listy s moţnosťou voľby správnej odpovede atď.
1
II. DYSLEXIA Dyslexia je špecifická porucha čítania, ktorá spočíva v neschopnosti dieťaťa naučiť sa čítať beţnými výučbovými metódami napriek tomu, ţe má prijateľné rozumové schopnosti potrebné na osvojenie si čítania a nechýba mu ani primeraná výchovná a vzdelávacia starostlivosť. Deti s dyslexiou mávajú problémy s intonáciou a melódiou vety (čítajú monotónne, neklesajú hlasom), pri čítaní nesprávne hospodária s dychom (nedýchajú správne, na jeden nádych chcú prečítať čo najviac, dych mu nestačí, prehĺta slabiky, počas čítania sa musí nadýchnuť a tým preruší čítanie...). Niekedy opakujú slová, neudrţia pozornosť na jednom riadku a horšie sa orientujú v texte. Pri čítaní sa vyskytujú tieto špecifické chyby:
zámeny písmen tvarovo podobných (zamieňanie písmen b-d-p, a-o-e, m-n. l-k-h)
prešmykovanie slabík (napr. neprečíta kolotoč ale lokotoč)
vynechávanie písmen, slabík, slov alebo aj celých viet,
pridávanie, vkladanie písmen, slabík, slov i viet (ţiak sám vloţí do slova písmeno alebo celé slová, vety, ktoré v texte napísané nie sú),
vynechávanie diakritiky (ţiak pri čítaní nedodrţiava dĺţne, mäkčene),
domýšľanie koncoviek slov (ţiak si nepozrie celé slovo len jeho začiatok a doplní ho s nádejou, ţe vyslovil slovo, ktoré tam je naozaj aj napísané),
nesprávne čítanie predloţkových spojení,
dvojité čítanie (najprv si prečíta slovo pre seba a aţ potom ho nahlas vysloví).
Pri dyslexii dochádza k nesprávnemu čítaniu a komoleniu slov. Ak je dieťa schopné sluchovej (prípadne zrakovej kontroly, vie si spätne rýchlo skontrolovať či to čo vyslovil je to čo videl napísané), väčšinou si časť chybne prečítaných slov opraví. To však nastáva aţ neskôr, keď uţ má rozvinuté čítacie schopnosti. Problémy mávajú deti i v reprodukcii prečítaného textu. Dieťa si buď vôbec nepamätá o čom čítalo alebo jeho reprodukcia (rozprávanie obsahu) je nesprávna, nepresná, pretoţe sa príliš sústredilo na svoj výkon (aby nerobilo chyby) alebo je jeho reprodukcia chudobná, útrţkovitá a nesamostatná (vie prerozprávať obsah veľmi stroho a aj to s pomocou). V lepšom prípade je dieťa schopné reprodukovať text s pomocou návodných otázok. Môţe sa prejaviť nedostatočnosť v krátkodobej pamäti, ţiak si lepšie pamätá koniec čítaného textu, nevie si spomenúť o čom čítal na jeho začiatku. Reprodukcia môţe byť aj chaotická, ţiak hovorí obsah tak, ako ho napadne, bez logickej a časovej postupnosti. Na základe prevažujúcich problémov rozlišujeme nasledovné typy dyslexie:
Dyslexia na podklade percepčných deficitov
Dyslexia s prevahou problémov v motorickej oblasti
Dyslexia na podklade integračných ťaţkostí alebo s prevahou ideognostických ťaţkostí
Dyslexia s poruchami dynamiky základných psychických procesov ( dyslexia u hyperaktívneho, hypoaktívneho dieťaťa)
Dyslexia z hľadiska vzťahu verbálnej a názorovej zloţky 2
Dyslexia z hľadiska lateralizácie mozgových hemisfér (L typ, P typ)
Dyslexia na podklade percepčných deficitov
a) Oslabenie v oblasti sluchového vnímania Jedinec s týmto oslabením má výrazné problémy v sluchovej analýze (rozklad celku na časti) a syntéze (spájaní častí do celku) fonematického sluchu a sluchovej pamäti (prejavuje sa neschopnosťou udrţať správne poradie písmen v slovách, viac ovplyvňuje písomný prejav dieťaťa, ťaţkosti v sluchovej syntéze, negatívne ovplyvňujú výkon v čítaní). b) Oslabenie v oblasti zrakového vnímania Ťaţkosti v tomto prípade vyplývajú z nedokonalej schopnosti zrakovej analýzy (rozkladu celku na časti) a vizuálnej diferenciácie, dochádza k zámenám tvarovo podobných písmen (b-d-p-, a-o-e-...), ale i často k vypúšťaniu písmen zo slov.
Dyslexia s prevahou problémov v motorickej oblasti Pre človeka s týmto nedostatkom je typická pomalosť aţ ťaţkopádnosť pri čítaní a mnohopočetný výskyt ďalších špecifických chýb v dôsledku narušenia artikulačnej činnosti hovoridiel pri výslovnosti ( dieťa má ťaţkosti a mierne nedostatky v schopnosti dokonale a bez problémov pohybovať ústami, jazykom tak, aby slová vyslovil bezchybne).
Dyslexia na podklade integračných ťažkostí alebo ideognostických ťažkostí
a) integračných ťaţkostí Prevaha problémov sa zhromaţďuje v procesoch syntézy (spájanie častí do celku). Hlavné ťaţkosti sa začnú prejavovať vo chvíli osvojovania a zdolávania väčších celkov pri čítaní slabík a slov. Čítanie týchto detí zostáva celkovo na nízkej úrovni bez ohľadu na to ako náročný text čítajú. b) ideognostických ťaţkostí Pri čítaní chýba plynulosť a typické je nápadná a pretrvávajúca pomalosť v zvládaní čítania textu. Tieto ťaţkosti môţu byť sprevádzané aj problémami v porozumení čítaného textu.
Dyslexia s poruchami dynamiky základných psychických procesov
a) dyslexia u hyperaktívneho dieťaťa
3
Samotný priebeh čítania a písania, vrátane všetkých ostatných rozumových procesov (zrakové, sluchové vnímanie, analýza, syntéza) sa u hyperaktívneho dieťaťa uskutočňujú veľmi rýchlo. Pre takéto dieťa je typické, ţe píše skôr ako si to riadne premyslí, a preto sa v jeho písomných prácach objavujú slová bez koncoviek (začne písať slovo, ale ho nedopíše), skomoleniny, skratky, chýbajúce znamienka (dĺţne, mäkčene, bodky...) b) dyslexia u hypoaktívneho dieťaťa Charakteristické sú nedostatky v súhre mozgových hemisfér zosilňujúce sa najmä v čase, keď je dieťa limitované, v časovej tiesni. Napr. pri písaní 5minútoviek, čítaní na čas, diktátoch. Hypoaktívne dieťa píše veľmi pomaly, v pamäti ťaţko hľadá gramatické tvary slov, nepracuje takým tempom ako deti bez poruchy učenia.
Dyslexia z hľadiska vzťahu verbálnej a názorovej zložky
a) Typ s prevahou názorovej zloţky Čítanie týchto detí síce býva na priemernej úrovni, avšak porozumenie textu je slabé, nechápu metafory, uniká im zmysel pre humor, nerozumejú slovným hračkám, slovným skrývačkám, prešmyčkám, hádankám. Typické sú aj ťaţkosti v orientácii v priestore, majú problémy aj vo vzťahoch, bývajú negatívne vnímaní v očiach vrstovníkov i dospelých. b) Typ s prevahou verbálnej zloţky Pomerne dobre pochopí čítaný text aj napriek malých nedostatkov v technike čítania.
Dyslexia z hľadiska lateralizácie mozgových hemisfér a) Typ s prevahou ľavej hemisféry L typ Pre ţiakov s týmto typom dyslexie je charakteristické veľmi rýchle čítanie s mnoţstvom chýb. Väčšinou u nich nedošlo k dostatočnému zvládnutiu počiatočnej etapy čítania. Pokiaľ chceme týmto deťom pomôcť musíme korekciu zamerať na posilňovanie pravej hemisféry a zamerať sa na rozvoj priestorovej orientácie a pravo-ľavej orientácie. b) Typ s prevahou pravej hemisféry P typ Títo ţiaci čítajú pomerne presne, ale trhavo a neprimeraným tempom, pomaly. Korekciu je potrebné zameriavať na posilňovanie ľavej hemisféry (počúvanie čítaného textu, čítanie slabík, nácvik melódie hovorenej reči, dočítavanie neúplných viet).
4
III. ODPORÚČANIA A PRAKTICKÉ RADY PRE PRÁCU S DIEŤAŤOM S DYSLEXIOU
Dieťa s dyslexiou je v škole často (veľmi nesprávne) posudzované ako neschopné, hlúpe, lenivé, bohuţiaľ, takýmito označeniami býva častované i zo strany rodičov, čo samozrejme ešte viac sťaţuje jeho fungovanie a výrazne negatívne ovplyvňuje jeho výkony v učení. Preto je nevyhnutné, v prvom rade zmeniť postoje dospelých rodičov i učiteľov voči ţiakovi a vyvarovať sa nasledovným nevhodným spôsobom :
Krik, vyhráţky, výčitky, vymáhanie sľubov, sľubovanie moţných trestov, uráţky, nadávky, zdôrazňovanie úspechu iných detí, sú absolútne neprípustnými v prístupe k deťom vo všeobecnosti a o to viac v prístupe k dieťaťu s poruchou učenia !
Kaţdodenné, úmorné, zdĺhavé písanie diktátov či nezmyselné prepisovanie textov musí byť odstránené. Úplne zbytočne chcete od dieťaťa s poruchou učenia, aby sa niečo naučilo, ak mu nepomôţete zvládať učivo od začiatku a postupne, ak sa nevrátite na prvé stupienky, kde si učivo neosvojil dostatočne alebo oblastí, v ktorých má problémy, aj keby to malo znamenať vrátenie sa do oblastí, ktoré sú podľa vás ´´pre malé deti´´, je vaša snaha absolútne zbytočná, len ţiakovi ublíţite!
Neustále nútenie dieťaťa do čítania (väčšinou spojené s hrozbami) len zvyšuje odpor dieťaťa k čítaniu. Skúste sa zamyslieť nad tým, či by vás bavilo dennodenne vykonávať činnosť, v ktorej zlyhávate a zaţívate neúspech ?! To samozrejme neznamená, ţe dieťa čítať nemá vôbec, len musíte vedieť, ako na to, čo je a čo nie je preňho vhodné!
Vaše neustále krútenie hlavou nad tým, prečo to dieťa nevie, sťaţovanie sa všetkým dookola akí ste bezradní, vášmu dieťaťu nepomôţe!
Nasledovné postupy, formy práce, činnosti a aktivity sú vhodné a odporúčané: Pri reedukácii dyslexie (reedukácia znamená uplatňovanie takých spôsobov, metód, ktorými sa zlepšuje, zdokonaľuje výkonnosť v oblasti poškodenej funkcie. Zlepšovanie potom spätne pozitívne pôsobí na psychiku nositeľa poruchy. U osoby, ktorá má danú poruchu sa zameriavame na nasledovné oblasti, pričom je nevyhnutné dodrţiavať ich uvedenú postupnosť (zbytočne začnete hneď čítať, ak dieťa nemá dobre osvojené všetky písmená...): 1. Osvojovanie si písmen 2. Rozlišovanie a fixovanie tvarovo podobných písmen (rozlišovanie b-d, m-n) 3. Spájanie hlások a písmen do slabík 4. Spájanie slabík do slov, čítanie slov 5. Čítanie textu 6. Porozumenie čítanému textu 7. Tempo čítania a moţnosti jeho ovplyvňovania 8. Konkrétne spôsoby - návody, ako pomôcť dieťaťu s dyslexiou v konkrétnych predmetoch (v čítaní, písaní, matematike, ostatných vyučovacích predmetoch) 5
Osvojovanie si písmen
1.
Vhodné je vyuţívať rôzne druhy tzv. obrázkových abecied (písmeno je spojené s obrázkom, napr. A - auto).
Vyuţívajte rôzne druhy kariet s písmenami, kociek s napísanými písmenami, písmenkové pexesá, hry s písmenami, čokoľvek s písmenami, s čím sa dá hrať.
Zabezpečte dieťaťu moţnosť obťahovania písmen, napr. kriedou napíšte písmená na brúsny papier (šmirgeľ), pri obťahovaní dieťa vďaka drsnosti papiera vníma tvar písmena veľmi konkrétne.
Deti obľubujú dokresľovanie písmen, dokončovanie neúplných tvarov písmen. Aj to je ale potrebné odstupňovať, spočiatku chýbajú len malé časti, neskôr podstatne väčšie časti písmen.
Vytvárajte z písmen obrázky, napr. z tlačeného O - vytvorte tvár, A - strechu domu, D dedovo brucho...
Hrajte sa písmenkovú skrývačku (podopisutje písmena do okienok na obrázku, napr. hradu, domu... a dieťa ich má vyhľadať).
Vyuţívajte reliéfne moţnosti - dieťa obťahuje písmeno vyryte do linolea alebo dreva, sadry, plastelíny...
Puzzle - roztrihajte väčší formát písmena na menšie časti, dieťa písmeno poskladá.
Vhodné je vyuţívať i korálky s písmenami, ktoré dieťa navlieka a zároveň číta.
Písmenková lopta - na loptu urobte predeľovacie čiary a do vzniknutých priestorov dopíšte písmená. Potom sa s loptou hrajte, hádţte, kotúľajte - dieťa číta písmeno, na ktoré práve vidí, keď loptu chytí do rúk .
Vyuţívajte písmenkové razítka - odtláčajte písmená na papier, čítajte ich
Plastové formičky na písmená. Vďaka nim si dieťa môţe samo písmená vyrábať.
Na písanie písmen nevyuţívajte len zošit, ale aj rôzne tabuľky, papiere rôznej veľkosti a materiálu, ale i látku, drevo...
Rozlišovanie a fixovanie tvarovo podobných písmen
2.
Rozlišovanie b-d
Vyuţívajte spojenie písmen s obrázkami (b-bábika, d-dom). Ako veľmi efektívne sa v praxi potvrdilo spájanie týchto písmen s časťami tela b - ako tvoje brucho, d- ako tvoj zadok.
Vyuţívajte skladanie, dokresľovanie písmen a omaľovávanky, kde b-vyfarbuje napr. červenou a d- zelenou farbou
Zadávajte dieťaťu úlohy na krúţkovanie alebo podčiarkovanie určeného písmena.
Vhodné je vyuţívanie pracovných listov pre dyslektikov ako i čitateľských tabuliek 6
Rozlišovanie m-n
Písmená je vţdy potrebné spájať s obrázkom (m-mačka, n-nos)
Obúvajte písmená - vystrihnite 5 topánočiek, dieťa ich bude písmenkám obúvať - ´´m´´ má 3 topánočky, ´´n´´- dve topánočky.
Vhodné je krúţkovanie, podčiarkovanie daných písmen, ale i vyfarbovanie obrázkov s písmenami, s určením farby písmena.
Spájanie hlások a písmen do slabík
3.
Najprv tvorte slabiky s vyuţitím samohlásky ´´a´´ (ma, pa, ta, ra..) týmto spôsobom . napr. l,a - la. Najprv vyslovíte písmená samostatne a aţ potom ich spojíte do slabiky. K tvoreniu motivujte aj dieťa.
Na tvorenie slabík vyuţívajte, kocky s písmenami, modely písmen, kartičky s písmenami, navliekacie korálky s písmenami, čokoľvek zábavné, čo umoţní nácvik spájania písmen do slabík.
Veľmi efektívne je hra s kapsičkami pripevnenými na gumičke. Na gumu pripevníme 2 papierové kapsičky, na ktorých sú napísané potrebné písmená. Keď gumu s kapsami roztiahneme, oddialia sa od seba a tvoria samostatné písmená. napr. ´´M´´,´´ A´´. Keď ale gumu uvoľníme, písmená sa spoja a tvoria slabiku MA. Takto môţeme pripevňovať alebo navliekať na gumu rôzne písmená a precvičovať tak slabiky zábavnou formou.
Vhodné sú aj hry s rukami. Napr. Natiahneme, vystrieme ľavú ruku a vyslovíme P. Vystrieme druhé ruku a vyslovíme: E. Tleskneme oboma rukami, spojíme ich a vyslovíme PE.
Je nevyhnutné dodrţiavať postupnosť nácviku - najprv slabiky so samohláskou a v kombinácii so všetkými písmenami, potom kombinácie ďalších samohlások (e,i,o,u,,ô,ia,ie,iu) so všetkými písmenami. Keď dieťa spája slabiky, prejdeme na tvorenie slov so slabík. Spájanie slabík do slov, čítanie slov
4.
Vhodné je vyuţívanie hier ako - Domino, karty so slabikami, drevené doštičky so slabikami.
Potrebné je vyuţívanie tzv. čitateľských tabuliek a iných publikácií určených pre dyslektikov, ktoré sú uţ dnes pomerne dostupné v kníhkupectvách .
Pri čítaní učte dieťa vyuţívať tzv. čítacie okienko - pomôcka, ktorou ţiak pohybuje po texte a v okienku uprostred má len danú slabiku alebo len slovo, ktoré má prečítať.
Najprv čítajte slová zloţené s dvoch slabík, potom počet slabík v slove zvyšujte.
Niektoré deti odmietajú pouţívanie okienka (najmä v škole sa ho pouţívať hanbia). Existuje vyuţívanie tzv. tajného okienka, dieťa si poloţí na text ukazovák a prostredník vedľa, ich spojením vznikne hore pomyselné okienko.
Naučte dieťa pouţívať ukazovanie prstom počas čítania - vďaka tomu sa v texte ľahšie orientuje a nestratí sa tak rýchlo.
Ak je to moţné a dovolené, dieťa si práve čítaný text, slabiku môţe podčiarkovať.
7
Nezabúdajte na prísne dodrţiavanie postupnej náročnosti čítania (od jednoduchých slov k zloţitejším).
Čítanie má postupovať nasledovne: o
otvorené slabiky (ma, na la, sa)
o
zatvorené slabiky (non, pap ses)
o
jednoslabičné slová (nos, pes, daj)
o
dvojslabičné slová (mama, máva)
o
trojslabičné slová (koleno, dávajú, priletí)
o
postupne zloţitejšie slová.
Keď dieťa zvládne čítanie slov samostatne, môţete prejsť na čítanie viet a krátkych, jednoduchých textov.
Veďte dieťa k hlasnému slabikovaniu a hlasnému čítaniu. Učte ho, ţe dvojité čítanie, najprv potichu a potom nahlas je nevhodné a nesprávne, pretoţe si to môţe zle potichu prečítať alebo to zabudne a vysloví niečo iné.
Nezabúdajte dieťa neustále povzbudzovať, posmeľovať a motivovať k výkonu, pochvalou a vyjadrením pochopenia jeho problémov.
Čítanie textu
5.
Spočiatku čítajte krátke texty, s krátkymi, jednoduchými vetami, pričom obtiaţnejšie a na čítanie ťaţie slová s dieťaťom čítajte pred samotným čítaním celého textu.
Aby ste zaručili určitú mieru úspešnosti dieťaťa, voľte také články, v ktorých sa niektoré slová opakujú alebo také, v ktorých sú slová, ktoré dieťa vie prečítať bezchybne.
Uprednostňujte texty písané veľkým písmom, beţné, jednoduché, ale výrazné písmo.
Text by mal byť dostatočne členený (rozdelený do odsekov, nie všetko v jednej kope).
Vhodné je čítať z tzv. čitateľských tabuliek určených a vytvorených pre dyslektikov.
Vhodné je vybrať niekoľko textov spĺňajúcich základné poţiadavky (náročnosť, veľkosť písma...) a dať dieťaťu moţnosť, aby si samo vybralo čo chce čítať.
Pozor na zdĺhavé čítanie. Drţte sa zásady - čítajte radšej kratšie, ale častejšie.
Cvičte orientáciu dieťaťa v texte - zadajte mu slovo, ktoré má vyhľadať, určite mu, v ktorej časti článku má zakryť niektorú vetu ...
IV. DYSKALKÚLIA Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou počítať, napriek tomu, ţe celková inteligencia dieťaťa je v pásme normálu a je vzdelávané beţným spôsobom. Tato porucha počítania spravidla narušuje rozvoj a nadobúdanie matematických zručností. Pôvod tejto poruchy sa
8
predpokladá v génoch alebo v čiastočnom narušení tých častí mozgu, ktoré súvisia s matematickými funkciami.
Dielčie problémy, ktoré sa u dyskalkulikov vyskytujú moţno rozdeliť do nasledovných oblastí: problémy s osvojovaním si čísloviek a ich pouţívaním problémy v čítaní a písaní čísel
zamieňanie poradia čísel (dieťa si mýli jednotky a desiatky, výsledok zapisuje opačne), ťaţko chápe ţe číslo môţe vzniknúť aj zloţením(2+2) alebo rozkladom (4= 1+1+1+1)
problémy v matematickej pamäti (ťaţkosti s krátkodobým a dlhodobým zapamätaním si postupov potrebných na riešenie príkladov, úloh) pomalé počítanie, ktoré sa ani časom nezrýchľuje, neschopnosť riešiť príklady spamäti
ťaţkosti v chápaní matematických pojmov, vzťahov medzi číslami, pravidiel triedenia a zaraďovania čísel do číselného radu
problémy s vytváraním a písaním čísla, v riešení slovných úloh i v pochopení merných jednotiek (meter, decimeter...) a počítanie úloh s nimi Príznaky dyskalkúlie sú rozličné a podľa nich rozlišujeme tzv. typy dyskalkúlie: 1. Dyskalkúlia praktognostická 2. Dyskalkúlia verbálna 3. Dyskalkúlia lexická 4. Dyskalkúlia grafická 5. Dyskalkúlia operacionálna 6. Dyskalkúlia ideognostická Dyskalkúlia praktognostická Tento typ dyskalkúlie sa vyznačuje narušenou matematickou schopnosťou - poruchou manipulácie s predmetmi alebo s nakreslenými symbolmi (obrázkami predmetov...) Dieťa nie je schopné vytvoriť skupinu predmetov k danému číslu (napr. k číslu 5 - nepričlení 5 cukríkov...), nie je schopný dospieť k pojmu prirodzeného čísla. Preto má problémy s porovnávaním čísel (napr. 2 > 1), usporiadaním čísel (10, 11, 12,13...), s pridávaním, uberaním a počítaním na počítadle. V geometrii nedokáţe zoradiť predmety podľa veľkosti, nevie rozlíšiť geometrické tvary, nechápe rozmiestnenie predmetov v priestore a ich znázornenie na obrázku. Dyskalkúlia verbálna Ide o poruchu v schopnosti označovať počet predmetov (nevie ich spočítať), v pochopení matematického určovania (napr. o 5 viac, o ...menej), vo vymenovaní číselného radu (nevie povedať poradie čísel, ktoré mu určíte - napr. 0 aţ 15). Dieťa si pod daným číslom nedokáţe predstaviť príslušnú skupinu prvkov, ani označiť daný počet prvkov v skupine číslom. Dieťa nedokáţe ukázať počet prstov, vyjadrujúci ukázanú číslicu (napr. ukáţete mu číslo 4, ale dieťa vám ukáţe hocijaký počet prstov, nedokáţe to ukázať správne samo). Dyskalkúlia lexická Pre tento typ je charakteristická neschopnosť dieťaťa čítať matematické znaky a ich kombinácie, symboly - číslice, viacmiestne čísla s nulami (najmä uprostred - napr. nevie správne prečítať číslo 205 - čísla číta po jednom, nie ako celok), tvarovo podobné čísla (zamieňa si napr. číslo 3 s číslom 5...). Jedná sa o podobu dyslexie v oblasti čítania číslic. Problémy sú aj v pravo-ľavej orientácii. (nedokáţe sa orientovať podľa pokynom vpravo, vľavo...)
9
Dyskalkúlia grafická Táto porucha sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa písať matematické znaky. Má problémy so zápisom čísel podľa diktátu (nevie číslo napísať, nevie si vybaviť ako vyzerá), ťaţkosti má v písaní viacciferného čísla - ţiak zvyčajne zapisuje cifry v opačnom poradí, má problémy s nulami pri zápise, nie je schopné zapísať výsledok v správnom poradí. (Napr. Dieťa správne vypočíta, ţe 4+8=12, no výsledok zapíše ako 21 - otočí čísla) Dyskalkúlia operacionálna Pri tomto type dyskalkúlie ţiak nezvláda uskutočňovanie matematických operácií (sčitovanie, odčitovanie, delenie, násobenie...). Operácie zamieňa, nevie počítať spamäti, aj tie najjednoduchšie príklady počíta písomne. Dyskalkúlia ideognostická Jedná sa o poruchu chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi, v chápaní čísla ako pojmu. Problémy sa ukazujú v riešení slovných úloh. Dieťa aj napriek k svojej dobrej inteligencii, nedokáţe počítať príklady spamäti. V odbornej literatúre sa objavuje aj takéto delenie porúch matematických schopností: Kalkulastenia - znamená mierne narušenie matematických schopností, ktoré sa ale nepovaţujú za vývinovú poruchu učenia. Dieťa má normálne schopnosti pre matematiku, no nie sú uňho rozvinuté v potrebnej miere. Táto porucha býva podmienená nedostatočným vedením a stimulovaním dieťaťa v škole alebo v rodine (nedostatočným učením sa). Hypokalkúlia - znamená mierne narušenie matematických schopností. Schopnosti dieťaťa v oblasti matematiky sa javia ako podpriemerné, pričom všeobecné rozumové predpoklady dieťaťa (jeho celková inteligencia) môţe byť dokonca aţ nadpriemerná, pričom rodinná výchova aj pripravovanie sa ţiaka na vyučovanie je dostatočné. Dyskalkúlia - znamená špecifickú poruchu počítania v zmysle špecifickej neschopnosti ţiaka počítať, ktorá sa ale nedá zaradiť do kategórie mentálnej retardácie a nie je ani dôsledkom nevhodného spôsobu vyučovania. Porucha sa dotýka zvládania základných počtových operácií, sčitovania, odčitovania, násobenia, delenia. Oligokalkúlia - nízka úroveň rozumových schopností vrátane predpokladov na matematiku.
V. ODPORÚČANIA A PRAKTICKÉ RADY PRE PRÁCU S DIEŤAŤOM S DYSKALKÚLIOU Pri reedukácii tejto poruchy (reedukácia znamená uplatňovanie takých spôsobov, metód, ktorými sa zlepšuje, zdokonaľuje výkonnosť v oblasti poškodenej funkcie. Zlepšovanie potom spätne pozitívne pôsobí na psychiku nositeľa poruchy, osoby, ktorá má danú poruchu) sa zameriavame na nasledovné oblasti: 1. Predčíselné predstavy 2. Číselné predstavy (utváranie pojmu ´´číslo´´, zápis čísel) 3.
Základné matematické operácie (chápanie, prevádzanie slovných operácie, riešenie slovných úloh, geometria, premena jednotiek, odhady výsledkov)
4.
Ďalšie oblasti súvisiace s matematikou (orientácia v čase, hodnota bankoviek a mincí, merné jednotky) 10
1. Predčíselné predstavy Tvoria základ utvárania matematických predstáv a ich osvojenie sa u zdravého dieťaťa uskutočňuje v predškolskom veku. U detí s dyskalkúliou je vhodné a potrebné realizovať s dieťaťom nasledovné činnosti:
Triedenie predmetov, tvorba skupín - úlohou dieťaťa je postupne sa správne naučiť tvoriť skupiny alebo zaraďovať predmety do skupín na základe 1 alebo viacerých spoločných znakov (napr. skupina chlapcov, skupina ovocia, skupina červených predmetov...), ktoré sa môţu týkať: farby, tvaru, pohlavia, veľkosti. Keď dieťa zvláda tvorenie a zaraďovanie predmetov do skupín, prejdite na opačný postup, oddeľovanie predmetov, vyberanie na základe nejakého vopred určeného spoločného znaku (napr. z veľkej skupiny predmetov vyber len tie, ktoré sú z dreva)
Tvorenie dvojíc - vytváranie dvojíc rovnakých predmetov, ale i tvorenie radov rovnakých predmetov (napr. na papier nalepíme 1 tanier a úlohou dieťaťa je dolepiť tam všetky ďalšie taniere, ktoré mu ponúknete v krabičke s viacerými aj inými obrázkami). 2. Číselné predstavy Pochopenie pojmu ´´číslo´´ je najzákladnejším predpokladom schopnosti počítať. U detí, ktoré nemajú pochopený termín a pojem ´´číslo´´ dochádza k chápaniu počtu takto: napr. Ak dieťaťu povieme počet 5, nepredstaví si a nechápe ho ako 5 predmetov, ale len ako piaty predmet v poradí pri počítaní. To znamená, ţe si nevytvoria predstavu o mnoţstve. Pri utváraní pojmu ´´číslo´´ je vhodné realizovať nasledovné aktivity a dodrţiavať tieto odporučené postupy:
Číselné predstavy je potrebné utvárať najprv v obore do 5 a aţ neskôr, keď to dieťa zvláda rozširovať do 10,20 ... Nevyhnutné je pri aktivitách pouţívať predmety a názorné pomôcky Najprv dieťa s predmetmi manipuluje (berie do ruky, premiestňuje) a zároveň ich počíta
Potom počíta predmety len na základe zrakovej kontroly (to znamená, ţe predmety uţ neberie do rúk, neprekladá, len ich počíta)
Po zvládnutí predchádzajúcich úloh, je potrebné viesť dieťa k počítaniu spamäti. Stálym opakovaním počítania dochádza k utvrdzovaniu a fixovaniu
Priraďovanie čísla k danému mnoţstvu (na stôl poloţíme 4 predmety a úlohou dieťaťa je priradiť k nemu kartičku s číslom 4 ...) a opačne
Počítanie globálnou metódou - bez počítania po jednej (najvhodnejšie je hra s kockou z Človeče nehnevaj sa! Alebo inej hry, hodíte kocku a dieťa má na základe vnímania 3 bodiek určiť, ţe je to 3 bez počítania bodiek po jednej
Doplňovanie čísel do číselného radu (napíšete dieťaťu číselný rad s tým, ţe niektoré čísla vynecháte, dieťa ho tam doplní, napr. 0, 1, _, 3, _, 5) Orientácia na číselnej osi úlohy typu:
ukáţ číslo (poviete mu ktoré) ukáţ číslo, ktoré je hneď pred číslom 25 prečítaj číslo na kartičke a ukáţ ho na číselnej osi Porovnávanie čísel (viac- menej, väčšie - menšie, znaky , =) Zoraďovanie kartičiek s číslami podľa ich veľkosti Rozklad čísel s pomocou predmetov (napr. 5 áut rozdelí na 3 a 2 autá), neskôr bez predmetov spamäti Čítanie viacciferných čísel - pozor na určovanie jednotiek, desiatok, stoviek... Zaokrúhľovanie čísel - spájať najprv s orientáciou na číselnom rade, hľadaj najbliţšie desiatkové číslo k číslu 27 Grafické znázorňovanie čísel do mrieţky - vyfarbovanie jednotiek, desiatok... 11
Zápis čísel po prečítaní z kartičiek, zápis podľa diktátu - pozor na zámeny poradia (24-42) Znázorňovanie čísel na počítadle Pri zápise desatinných čísel sa odporúča vyuţiť štvorčekovaný papier - kaţdá jednotka má svoj štvorček. 3. Základné matematické operácie
Chápanie matematických operácií Dieťa sa učí rozumieť základom sčitavania, odčitavania s pomocou predmetov, obrázkov, pričom počítanie do 10 je východiskom úspechu Hry zamerané na správne určovanie a pouţívanie znamienok. Napr. Mám 3 červené šatky a 2 modré šatky, koľko šatiek mám spolu. Úlohou dieťaťa je znázorniť príklad s predmetmi s pouţitím znamienka + a aj vyslovenie príkladu 3+2... Vymysli príklady na plus, mínus Hra s kockami, na ktorých sú čísla a pred číslom znamienko + alebo -, gombíky. Ţiak a učiteľ si striedavo vyberajú zo zakrytého košíka kocky a podľa toho, či je na kocke + alebo -, pridávajú alebo odoberajú gombíky. Napr. Dieťa si vytiahne kocku s +2, povie ´´pridávam 2 gombíky´´... Vyhráva ten, kto má gombíkov viac Uplatňovanie matematických operácií Zo začiatku dieťaťu zadávajte príklady s jednoduchými číslami, aby sa nemuselo príliš sústrediť na ťaţké číslo Dopĺňanie znamienka do príkladu s výsledkom (napr. 2_3 = 5, dieťa doplní znamienko +) Dopĺňanie chýbajúceho čísla (napr. 15: _= 5, dieťa doplní číslo 3) Tvorenie 4 typov príkladov z daných čísel (napr. z čísel 5, 2, 3 vytvorí príklady: 3+2=5, 2+3=5, 5-2=3, 5-3=2) Počítanie spamäti, potom počítanie písomne Slovné úlohy Prečítajte s dieťaťom text a pomocou otázok vyčleňte dôleţité údaje (o čo tam vlastne ide. Len prečítať text nestačí!) Určenie či sú v texte známe všetky údaje, ktoré potrebujeme k vyriešeniu, k výpočtu Záznam - zápis podstaty slovnej úlohy Výpočet. Ak je to náročné, môţe pouţiť aj kalkulačku Odpoveď - napísanie vety, v ktorej je riešenie slovnej úlohy
Vyuţívanie beţných situácií zo ţivota na tvorenie príkladov (najmä z oblastí, ktoré sú pre dieťa zaujímavé)
Vymýšľanie, tvorenie slovných úloh k zadanému príkladu. Napr. Napíšete príklad 11+5= a dieťa vymyslí, o aké predmety ide a vypočíta, vyrieši slovnú úlohu
Geometria Na zvládnutie geometrie je veľmi potrebná pravoľavá orientácia, orientácia v priestore i na ploche (hore, dolu, bliţšie, ďalej), ako i grafomotorické zručnosti (schopnosť manipulovať s pravítkom a zároveň premýšľať)
12
Rysovanie si vyţaduje dlhodobý nácvik - je potrebné dieťa usmerňovať, aby správne manipulovalo s pravítkom, aby ho pridrţiavalo v strede a nie na jednom kraji, pretoţe sa mu posunie a čiara bude krivá. Podnecovať, povzbudzovať v práci s kruţidlom, v bezpečnej a účelnej manipulácii s ním. Premeny jednotiek Je to veľmi náročné učivo, ktoré je potrebné neustále precvičovať, upevňovať aj s vyuţívaním konkrétnych pomôcok (napr. 1kg cukru, 1 liter vody)
4. Ďalšie oblasti súvisiace s matematikou S tým, nakoľko je dieťa v matematike úspešné, i s tým ako sa dá prispieť k zlepšeniu, resp. zmierneniu jeho problémov veľmi úzko súvisí aj schopnosť dieťaťa orientovať sa v čase, v hodnote peňazí, v merných jednotkách.
Orientácia v čase Ukladajte s dieťaťom obrázky podľa časovej postupnosti (napr. sled udalostí - reţim dňa, rozprávku...) Dni v týţdni, mesiace v roku - veďte dieťa k osvojovaniu si správneho poradia jednotlivých dní. Zameriavajte sa ale aj na náhodné poradie (napr. Ako sa volá 7. deň v týţdni?) Ročné obdobia - charakteristické znaky, poradie, ktoré obdobie prichádza po... Určovanie hodín - koľko je teraz hodín? Nadstav hodiny tak, aby ukazovali 3 hodiny... Premena jednotiek v čase (deň-hodina-minúta-sekunda) Dátum daného dňa
Vyhľadávanie spojov MHD v prehľadoch jazdy - nájdi mi spoj, ktorý pôjde pribliţne 15.30h, počítanie dĺţky cesty
Praktické riešenie slovných úloh s časom - napr. Vstaneš 7.00, príprava do školy ti trvá 35 minút. Kedy odídeš z domu? Dátum svojho narodenia, dátumy narodenia svojich blízkych
Bankovky - mince Poznanie a správne určovanie hodnoty bankoviek alebo mincí Hry na obchod - pribliţné ceny tovarov, nakupovanie, platenie, vydávanie, písanie cien v desatinných číslach Vypĺňanie poštových poukáţok, peňaţných dokladov - hra na úradníkov Odhad nákladov (napr. vypočítaj, koľko peňazí potrebuješ na výlet) Merné jednotky Oboznamovanie s mierami odevov (znaky S, M, L, X, XX, XXL, čísla odevov 36, 54 -) Porozumenie údajom na teplomere ? meranie teploty, čítanie Práca s mapou - vzdialenosti miest, krajín, štátov
VI. DYSORTOGRAFIA Dysortografia je špecifická porucha pravopisu. Dieťa má obmedzenú citlivosť pre jazyk, ktorá sa môţe prejavovať aj v hovorenej reči. Moţno ju definovať ako neschopnosť naučiť sa gramaticky 13
správne písomne vyjadrovať, napriek tomu, ţe dieťa má prijateľné rozumové schopnosti (inteligencia je v norme) a nechýba mu ani primeraná výchovná a vyučovacia stimulácia (nechýba ani výchova ani vzdelávanie). Dysortografia sa môţe vyskytovať aj v kombinácii s dyslexiou (poruchou čítania) či dysgrafiou (porucha písania).
Dysortografiu moţno konkrétnejšie charakterizovať ako: narušenú schopnosť osvojovať si pravidlá jazyka,
neschopnosť dodrţať pri písaní poradie písmen v slove, ale i pridávanie písmen do slova, ktoré tam nepatria (napr. nenapíše strom, ale streom),
zabúdanie v písaní mäkčeňov, nedostatky v dodrţiavaním dĺţky samohlások (zabúdajú písať dĺţne alebo ich píšu aj tam, kde netreba),
neschopnosť v praxi, v písomnej forme pouţívať aj dobre naučené gramatické pravidlá (dieťa ich vie vymenovať, povedať, ale pri písaní ich aj napriek tomu nepouţije), zníţená schopnosť skloňovať a časovať slová,
charakteristické sú aj grafické zámeny zvukovo podobných hlások (b-d, z-s, h-ch) - zamieňa ich aj v písomnom prejave,
problémy vo vybavovaní si grafickej podoby písmena (pri písaní si nevie rýchlo spomenúť ako dané písmeno vyzerá), zníţená je aj schopnosť písania počutej hlásky (vysloveného písmena), chyby v artikulačnej neobratnosti (niekedy sa ťaţšie vyjadruje hovorenou rečou).
Dysortografia ale v ţiadnom prípade nezasahuje celú oblasť gramatiky, ale dotýka sa len tzv. dysortografických prejavov (uplatňovania gramatických pravidiel v písomnom prejave). Rozlišujeme nasledovné typy dysortografie: a) Auditívna dysortografia Pri tomto type dysortografie ide o narušenie sluchovej diferenciácie a analýzy a o oslabenie sluchovej pamäti - ţiaci majú problémy v zachytení poradia jednotlivých hlások v slove, ale napriek tomu chápu zmysel počutého slova, rozumejú mu. b) Vizuálna dysortografia Pri tomto type je zníţená kvalita zrakovej pamäti. Jedinec nie je schopný dokonale a presne si vybaviť grafickú podobu písmen, ktoré sú tvarovo (tým, ako vyzerajú), ale aj sluchovo (ako ich počujeme) podobné. (Napr. nevie ako sa píše b-d-p , písmená znejú podobne a majú aj podobný tvar). Ţiak nie je schopný chyby vyskytujúce sa v texte nájsť a aj pri poskytnutí času navyše (času na to, aby si text znova prešiel a našiel chyby) väčšinu chýb neopraví (opraví len málo), ba dokonca chyby pridá (urobí opravu aj tam, kde pôvodne uplatnil gramatické pravidlo správne, čiţe správny tvar opraví na nesprávny s presvedčením, ţe uţ je to tak má byť). c) Motorická dysortografia Tento typ dysortografie súvisí s namáhavosťou a pomalosťou písania u daného jedinca. Príčinou je narušenie jemnej motoriky v zmysle vývinovej dyspraxie (porucha uplatňovania pohybov v beţnom ţivote, v praxi). Vlastný písomný prejav jedinca s týmto typom poruchy tak vyčerpáva, ţe mu odoberá všetku energiu, preto mu nezostáva sila na sústredenie sa a uplatňovanie gramatických pravidiel pri písaní. (To znamená, ţe písanie je pre daného jedinca natoľko vyčerpávajúce a zaťaţujúce, ţe mu uţ 14
nezostáva energia na sústredenie sa a sledovanie gramatických pravidiel - nesleduje, či napísal slovo správne, či nechýbajú mäkčene, dĺţne, bodky... Je nutné si uvedomiť, ţe s vekom dieťaťa sa mení obraz jeho poruchy v jeho výkonnosti. Zhruba do 3. ročníka ZŠ sa objavujú klasické dysortogračné chyby (uvedené vyššie) . So stúpajúcim vekom je týchto chýb menej, ale dieťa vo vyššom ročníku potrebuje na správne napísanie viac času neţ ţiak bez poruchy. Ak je počas písania vyvíjaný tlak na staršieho ţiaka so zámerom, aby písal rýchlejšie, typické chyby sa znovu objavia. V staršom školskom veku pribudnú chyby pravopisné, a to aj napriek tomu, ţe ţiak ovláda pravidlá (vie ich povedať, vie vysvetliť prečo je to tak, ale keď ich má uplatniť v písaní, zlyháva). Preto je nevyhnutné, :
aby ţiakovi s dysortografiou bol poskytnutý dostatočný čas na vypracovanie úlohy, nestresovať ho časovými limitmi (nesmie písať na čas) a uprednostňovať u neho moţnosť odpovedania hovorenou rečou.
Ak aj ţiak píše písomku, má právo na ústnu odpoveď ako doplnenie odpovede, pretoţe aj pri tejto poruche platí, ţe písomný prejav ţiaka nie je odrazom jeho skutočných vedomostí !!!
VII. ODPORÚČANIA A PRAKTICKÉ RADY PRE PRÁCU S DIEŤAŤOM S DYSORTOGRAFIOU Pri reedukácii tejto poruchy (reedukácia znamená uplatňovanie takých spôsobov, metód, ktorými sa zlepšuje, zdokonaľuje výkonnosť v oblasti poškodenej funkcie. Zlepšovanie potom spätne pozitívne pôsobí na psychiku nositeľa poruchy, osoby, ktorá má danú poruchu) sa zameriavame na dve oblasti:
Oblasť zlepšenia a nápravy špecifických dysortografických chýb Oblasť zlepšenia a nápravy gramatických chýb 1. Oblasť zlepšenia a nápravy špecifických dysortografických chýb V rámci tejto oblasti je potrebné zameriavať sa na reedukáciu (zlepšovanie, nápravu): 1. 2. 3. 4.
rozlišovania krátkych a dlhých samohlások rozlišovania slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, ly-li rozlišovanie sykaviek s,c,z,š,č,š, vynechávanie, pridávanie písmen, prípadne slabík
a) Rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások Problémy v rozlišovaní dĺţky samohlások spočíva pravdepodobne v nedostatočne rozvinutom sluchovom vnímaní, v ťaţkostiach vo vnímaní a reprodukovaní rytmu. Deťom môţe chýbať aj návyk sebakontroly, prítomná môţe byť nesústredenosť a unáhľovanie sa. Pri nácviku odlišovania dĺţky slabík sa v odbornej literatúre odporúča, aby si ţiak s dysortografiou všetko čo píše nahlas diktoval a sám zdôrazňoval dĺţku hlásky. Pri tejto poruche je lepšie nedodrţiavať zásadu písania plynulo, ale písať znamienka hneď, pretoţe dieťa z dôvodu nesústredenosti nie je schopné vrátiť sa späť a znamienka doplniť.
Vhodné sú nasledovné cvičenia a aktivity: K niektorým cvičeniam sa odporúča pouţívať zvonček, hudobné nástroje, stavebnice s krátkymi a dlhými časťami
15
Rytmické cvičenia bez pouţívania slov: Učiteľ vyklopáva rytmus, ţiak počíta, koľko zvukov počul, potom napodobní rytmus vytlieskávaní, dupaním, lúskaním... Učiteľ vyslovuje slová a ţiak ich potom vyjadruje bubnom, zvončekom
Hudobný nástroj alebo nejaký nástroj, ktorý vydáva zvuk, no vieme ho ovládať (zvuk spustiť a prerušiť) je vhodné vyuţívať napr. pri diktovaní slov - ţiak si vďaka tomu lepšie uvedomuje dĺţku hlásky
Dieťaťu ponúkneme napísané vymyslené slová a ţiadame ho, aby porovnal, či sú tie výmysly rovnaké (napr. napíšeme vedľa seba Rábi - Rábi, atď.)
Dĺţku hlásky môţe dieťa znázorňovať aj v hre, pomocou krátkych a dlhých častí stavebnice (alebo dlhej a krátkej nite, zápalky...) Povieme mu slovo napr. Máva a jeho úlohou je slovo znázorniť Má dlhá časť, va - krátka časť
Znázorňovanie slov pomocou dlhej čiary a bodky. Povieme dieťaťu slovo a jeho úlohou je dlhú slabiku vyjadriť, zvislou dlhou čiarou a krátku, bodkou. Dopĺňanie krátkych a dlhých samohlások do textu (napr. Gita m-va v-eľa pr-ce.) Podčiarkovanie dlhých samohlások v texte (napr. Doma Máme malú obývačku.)
b) Rozlišovanie dy-di, ty-ti, ny-ni, ly-li
Chyby v rozlišovaní slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, ly-li sú spôsobené nedostatkom v oblasti sluchového rozlišovania alebo aj v neschopnosti uplatňovať vedomosti o tvrdých a mäkkých spoluhláskach, prípadne nedostatočne zafixované tieto vedomosti. Je vhodné, aby si ţiak to, čo píše nahlas sám pre seba diktoval a naučil sa napísané text aj skontrolovať. Vhodné je vyuţívanie nasledovných pomôcok a postupov: Tvrdé, drevené kocky s tvrdými slabikami, mäkké, látkové kocky s mäkkými slabikami.
Učiteľ nahlas hovorí dvojice slabík, ţiak ich opakuje a rukou sa dotýka príslušnej mäkkej (dt.ti.ni.li) alebo tvrdej (dy,ty,ny,ly) kocky. Dbáme na správnu výslovnosť slabík u ţiaka.
Vyhľadávanie slov s určenou slabikou spojené s hrou s kockami. Napr. ţiak chytí do ruky tvrdú kocku (dy), slabiku prečíta a vysloví a potom tú istú slabiku hľadá aj v texte. Vyhľadávanie začíname najpr v slovách, v ktorých je slabika na 1. mieste (napr. Divadlo, Nitra, lyţica...), potom v slovách, v ktorých je slabika na konci (do roboty, prázdny, mladý, mali...) a aţ na záver v slovách, kde slabika je uprostred (motýle, motyka, väznica, molitán...). Dopĺňanie slabík, ktoré sa líšia v tvrdosti do slov (napr. tykať - tikať...) vyhľadávanie a farebné podčiarkovanie určenej slabiky v texte.
c) Rozlišovanie sykaviek s, c, z, š, č, ž Chyby v rozlišovaní sykaviek bývajú zapríčinené nesprávnou výslovnosťou a nedostatočne vyvinutým sluchovým vnímaním, čo sa negatívne odráţa aj v písomnom prejave. Pri rozlišovaní sykaviek je vhodné pouţívať nasledovné pomôcky a vyuţívať tieto odporúčané postupy:
Kartičky s písmenami, obrázky so slovami, ktoré obsahujú sykavky (sova, jeţ, zajac, mráz..) Učiteľ vyslovuje slabiky obsahujúce sykavky a dieťa zdvíha kartičku s napísanou danou sykavkou Učiteľ vyslovuje slová so sykavkami a dieťa opäť dvíha kartičku, na ktorej je dané slovo napísané.
Vyhľadávanie sykaviek v slovách. Učiteľ vysloví hlásku - sykavku, dieťa ju zopakuje a následne hľadá v texte.
Rozlišovanie sykaviek, ktoré menia význam slova (napr. sem - zem). Učiteľ slová vysloví, dieťa ich zopakuje a ukazuje príslušné písmená, v ktorých sa slová odlišujú.
16
Rozlišovanie viacerých sykaviek v 1 slove (rázcestie, rozcvička, ţehlička, stolička, ţelezo, zošívací...) d) Vynechávanie a pridávanie písmen, prípadne slabík
Príčinou vynechávanie alebo pridávania písmen do slov bývajú nedostatky v sluchovej analýze a syntéze, zníţená schopnosť vybavovať si písmená, poruchy sústredenia, pomalšie pracovné tempo, nesprávna výslovnosť. Vhodné pouţívať nasledovné pomôcky a vyuţívať tieto odporúčané postupy: Písmená, z ktorých dieťa tvorí slová Hry so slovami, analýza a syntéza. Dospelý vyslovuje slovo po písmenách (napr. š-k-o-l-a- škola) a dieťa slovo po písmenách opakuje (š-k-o-l-a - škola) a slovo napíše. Tvorenie slov s poprehadzovaných písmen (t,l,p,o,a - lopta) Podčiarkovanie správne napísaných slov (atuo - auto - auot) Hra s klávesnicou počítača, skutočné písanie slov vyťukávaním písmen alebo len hra na písanie
VIII. DYSGRAFIA Dysgrafia je špecifická porucha písania. Jedná sa o poruchu grafomotorického prejavu (súbor všetkých činností, ktoré jedinec počas písania vykonáva - pohyby ruky pri písaní, ale i súčinnosť psychiky (keď píšeme - mozog nám /diktuje/ čo vlastne máme robiť). Deti s poruchou písania nedokáţu správne napodobniť tvar písmen, vynechávajú niektoré detaily písmen (nenapíšu písmeno tak, ako sa má, ale niečo na ňom chýba - napr. písané m nenapíšu s tromi kopčekmi, ale napíšu jeden a ďalšie dva dotiahnú vlnovkou, a pod.) alebo naopak k písmenám dopĺňajú detaily, ktoré tam nepatria (napr. písané m napíšu nie s tromi, ale zo štyrmi kopčekmi...) Ich písmo je neupravené, ľudovo ho môţeme pomenovať ako –škrabopis-. Napriek tomu, osoba s dysgrafiou musí (aj keď to tak na prvý pohľad nepôsobí) vynaloţiť veľké úsilie, no výsledný efekt býva zlý. Dysgrafia teda postihuje grafické stránku písomného prejavu - čitateľnosť a celkovú úpravu písma. Písmo osoby s dysgrafiou je kostrbaté, neúhľadné, ťaţko alebo aţ nečitateľné. Samotné písanie je zdĺhavé, ťaţkopádne (píše veľmi pomaly vzhľadom na svoj vek a rýchlosť, ktorou by písať mal) a neobratne (zle drţí pero, zle sedí, počas písania si neposúva ruku prirodzene, píše z jedného miesta, keď si ruku poloţí na začiatku riadku, neposúva ju počas písania ďalej plynulo, chce z toho miesta napísať text po celom riadku, čo je nemoţné a neprirodzené a aj to prispieva k nepeknému písmu). U dieťaťa, resp. osoby s dysgrafiou sú prítomné nasledovné charakteristiky jeho písomného prejavu:
Veľmi ťaţko si zapamätáva a pamätá tvary písmen, čo sa negatívne prejavuje v tom, ţe písmená nevie napísať - nevie ich napodobniť, nevie si rýchlo vybaviť, ako dané písmeno vyzerá,
písmo je ťaţko čitateľné, vo väčšine prípadov aţ nečitateľné aj napriek tomu, ţe na písanie má dieťa dostatok času a aj ono samé sa veľmi snaţí,
existuje tendencia k zmenšovaniu alebo naopak k zväčšovaniu písaného alebo tlačeného písma, nepravidelná veľkosť písmen v slove, rozličnosť tvarov (ani jednotlivé písmená zvyčajne nenapíše vţdy tak isto), nerovnomerný sklon písma (raz píše vztýčene, inokedy písmo príliš nahýna doprava alebo prehýna doľava), veľmi časté sú škrtance, machule, prečiarkovanie alebo prepisovanie písmen (snaţí sa tvar opraviť),
veľakrát slovo začne, no nedopíše alebo vynechá v slove niektoré písmená (napr. nenapíše: Domáca úloha, ale Domca úlha), často vynecháva celé slová v súvislom texte,
usporiadanie a rozmiestnenie slov v riadku a na celej strane je nepravidelné, rozhádzané, často nedokáţe rešpektovať okrajovú líniu strany a líniu riadkov (píše aj za okraj alebo cez riadky, pod riadok), 17
viditeľná je nepravidelná hustota medzi slovami či písmenami (buď píše všetko na kopu ? robí minimálne, často ťaţko viditeľné medzery - pôsobí to, ţe je to všetko napísané spolu alebo robí príliš veľké odstupy - slovo roztiahne na pol riadku, v jednom riadku má minimálny počet slov...),
počas písania je atypický úchop písacieho nástroja (pero, ceruzka) - drţí ho neprirodzene, kŕčovito, často aţ s prehnutým ukazovákom, napriek tomu, ţe ruka sa môţe zdať uvoľnená,
aj drţanie tela počas písania je odlišné (nesedí otočený vpred so správnou polohou nôh a hlavy, s miernym vychýlením zošita, pridrţiavajúc si 1 rukou zošit, ale skôr naopak - krúti sa, býva otočený do strany, nepridrţiava si zošit a zvyčajne mu ani nevadí, ţe mu počas písania –uteká- alebo spadne, nohy by si najradšej počas písania vyloţil, je príliš blízko alebo príliš ďaleko od stola...),
často sa snaţí kontrolovať svoje písanie tým, ţe si nahlas diktuje sled písmen, zameriava sa na vlastnú ruku ako píše, tempo písania je výrazne zníţené aj napriek veľkej snahe, obsah napísaného často neodráţa skutočné vedomosti, schopnosti a zručnosti ţiaka.
IX. ODPORÚČANIA A PRAKTICKÉ RADY PRE PRÁCU S DIEŤAŤOM S DYSGRAFIOU Základným prístupom k osobe s dysgrafiou (poruchou písania) je snaha zníţiť negatívny vplyv písania na učenie a vyjadrovanie vedomostí ţiaka. Zadanie úloh pre takého ţiaka má rešpektovať jeho ťaţkosti v písomnom prejave. Predovšetkým ide o snahu zmeniť - zníţiť pomer písomných prác v prospech moţností vyjadrovať sa ústne (odpoveďou, resp. vyjadrením, splnením úlohy prostredníctvom hovorenej reči). Pri práci so ţiakom s dysgrafiou je potrebné dodrţiavať nasledovné zásady:
Ţiakovi s dysgrafiou je potrebné poskytnúť viac času na písomné úlohy, vrátane písania si poznámok, prepisov textov alebo písomných testov (písomiek),
doprajme takémuto ţiakovi, aby svoje úlohy začal spracovávať včas, aby ich stihol vypracovať (napr. rozsiahlejšie domáce úlohy by mal ţiak dostať v takom časovom predstihu, aby ich skutočne dokázal písomne spracovať),
podporujme ţiaka (najmä na 2. stupni alebo strednej škole) v písaní na klávesnici PC - jeho písomný prejav tak môţe byť lepší, hlavne čitateľný a aj rýchlejší neţ písanie rukou,
veľmi potrebné a nevyhnutné je zaradenie a praktická realizácia tzv. preventívnych opatrení a postupov, ktorých cieľom je pomôcť dieťaťu s dysgrafiou. Dôleţité je zameriavať sa na rozvíjanie:
Motoriky (jemnej a hrubej) Kompenzačných mechanizmov (spôsoby, ktoré ţiakovi pomáhajú v školskej úspešnosti)
Rozvíjanie motoriky
Pri písaní je zapojené mnoho svalov. Nadmerné zaťaţovanie svalov a svalových skupín spôsobuje únavu, ktorá sa prenáša na celý organizmus, preto je pre písanie veľmi dôleţitá: správna poloha tela, poloha dolných končatín, vzdialenosť hlavy od papiera, správne drţanie písacieho nástroja (ceruzky, pera). U ţiakov s dysgrafiou je potrebné zaraďovať v priebehu vyučovania alebo dlhšieho písania relaxačné cvičenia. Vhodnejšie sú krátke cvičenia ? jednoduché pohyby, pri ktorých dôjde k prekrveniu organizmu, uvoľneniu svalstva, odreagovaniu, načerpaniu energie a odbúraniu záťaţe.
18
Rozvíjanie HRUBEJ motoriky Pred písaním je vhodné prevádzať cvičenia horných končatín (rúk) s cieľom uvoľnenia ramenného pletenca. Ak totiţ nie je uvoľnenie celej ruky a ramenného pletenca dostatočné, písanie je kŕčovité, dieťa príliš zviera a tlačí na písací nástroj (pero, ceruzka...), písmo nie je plynulé, ruka čoskoro začne bolieť, dieťa je unavené, stráca záujem o prácu. Počas písania je vhodné zaraďovať aj cvičenia zamerané na precvičenie celého tela, svalov krku a trupu. Cvičenia horných končatín: mávanie, krúţenie, napodobňovanie sekania, plávania, lietania, striedavé upaţenie (roztiahnutie oboch, vystretých rúk do strán) a vzpaţenie (vystretie oboch celých rúk nad hlavu, vedľa seba), krúţenie predlaktím (navíjanie vlny na klbko, miešanie polievky). Cvičenia pohybov dlaní: krúţenie dlaňami, mávanie, kývanie, tlačenie dlaňami proti sebe a následné uvoľnenie tlaku, tlieskanie, plieskanie (o kolená), zatváranie, otváranie dlaní, jemné udieranie dlaňami o podloţku. Rozvíjanie JEMNEJ motoriky Na rozvíjanie jemnej motoriky slúţi celá škála rôznych cvičení, ktoré je moţné prevádzať aj v rámci iných činností a vyučovacích predmetov. Na rozvoj jemnej motoriky (drobné pohyby ruky a prstov) sú vhodné aj: modelovanie, miesenie, vytrhávanie a skladanie papiera, navliekanie korálok, omaľovánky. Pred samotným písaním, ale i počas neho je vhodné zaraďovať nasledovné typy cvičení: Cvičenia zamerané na pohyby prstov: klopkanie prstami o podloţku, napodobňovanie daţďa, sneţenia, vzájomné dotýkanie prstami oboch rúk, postupné dotýkanie palca s inými prstami, napodobňovanie strihania, hry na klavír, krúţenie prstami, dotyk špičkami prstov o seba, dotyk palca a ukazováka. Cvičenia pohybovej pamäti: opakovanie cvikov, ktoré predvádza iná osoba, spájanie jednotlivých cvikov do krátkych zostáv. Kompenzačné mechanizmy Poruchu moţno kompenzovať aj nasledovnými opatreniami.
Písanie tlačeným písmom: odporúča sa ho vyuţívať aţ u ţiakov 2. stupňa alebo u stredoškolákov. U ţiakov 1. stupňa (1.- 4.roč.ZŠ) sa písanie tlačeným písmom neodporúča najmä z dôvodu, ţe existuje predpoklad, ţe aj toto tlačené písmo sa postupom času stane nečitateľným a nadobudne všetky chybové znaky, ktoré sa u dysgrafika vyskytujú aj pri písme písanom. Tlačené písmo u starších ţiakov môţe byť vhodné a tolerované ? je trochu jednoduchšie, netreba jednotlivé písmená spájať spájacími oblúkmi tak, ako to je nevyhnutné pri písanej forme a pre ţiakov s dysgrafiou je to mimoriadne problematické. Vybavovanie tvarov (to, ako konkrétne písmeno vyzerá) je jednoduchšie a rýchlejšie.
Písanie na počítači v kombinácii s krátkym písaním úloh rukou. Vyuţívanie počítačov je často odporúčané u starších ţiakov (hlavne stredoškolákov), ktorí v dnešnej dobe počítač denne pouţívajú. Dôleţité je zvládnutie písania na klávesnici a orientácia na nej ? ak bude ţiak len jedným prstom vyťukávať písmená slova, písanie na počítači potom nemá absolútne ţiadny význam, čas písania sa dokonca predĺţi. Výhodou dnešných detí a počítačovej doby je to, ţe deti sa zvyčajne učia písať na klávesnici absolútne prirodzene, bez toho, aby ich do toho niekto nútil, ţe by si uvedomovali, ţe je to pre nich potrebné. Preto takéto písacie aktivity dieťaťa na PC treba podporovať (samozrejme v primeranej miere). 19
Kopírovanie: Kopírovanie zápisov, poznámok iných ţiakov. Ak sú spoluţiaci dieťaťa ochotní poskytnúť mu poznámky, ktoré si počas dňa v škole písali a dieťa s dysgrafiou si ich nestihlo napísať alebo dopísať, je vhodné vyuţiť moţnosti kopírovania ? aby mal čitateľné poznámky, z ktorých sa môţe učiť, ale samozrejme aj na základe ktorých si doplní tie svoje poznámky v zošite. Pozor, aby takáto pomoc zo strany spoluţiaka neskĺzla na zneuţívanie dieťaťa s dysgrafiou ? kopírovanie má byť len dopomocou a nie hlavných spôsobom!!! U dieťaťa s dysgrafiou je okrem vyššie uvedeného (rozvíjania motoriky a kompenzačných mechanizmov) mimoriadne dôleţité venovať pozornosť aj :
nácviku správneho drţania písacieho nástroja prípravným cvikom na písanie, písaniu písmen a spojov medzi nimi. Nácvik správneho držania písacieho nástroja: Správne drţanie písacieho nástroja (pera, ceruzky...) je jedným zo základných predpokladov plynulého písania. Ruka sa má zľahka dotýkať papiera malíčkom, písací nástroj drţí dieťa v 3 prstoch, pričom kaţdý z prstov má svoju funkciu. Ukazovák vedie pohyb nadol, prostredník nahor a palec podporuje pohyb vpred. Z toho logicky vyplýva, ţe ak dieťa nedrţí pero správne, jeho prsty nie sú v poţadovanej pozícii, a teda mu pri písaní ani nemôţu ?pomáhať?. Na nácvik správneho drţania písacieho nástroja je moţné pouţiť ceruzky, pastelky a násadky tzv. trojhranného typu. Správne drţanie ceruzky, pastelky je mimoriadne dôleţité precvičovať uţ v predškolskom veku dieťaťa. Ak je uchopenie ceruzky kŕčovité, s nesprávnou polohou prstov zafixované, je v neskoršom období veľmi problematické od tohto nesprávneho úchopu dieťa odučiť. Dieťa, u ktorého sa rodičia učitelia snaţia o preučenie (snaţia sa, aby si osvojil a aj pouţíval správny spôsob drţania ceruzky, pera) väčšinou pod ich dohľadom a kontrolou drţí ceruzku, pero správne, ale ak je samé, bez kontroly, zvyčajne ju drţí tak, ako si to osvojilo prvýkrát ? nesprávne. Samozrejme, ţe sa netreba vzdávať a neustále pozorovať a vhodným spôsobom úchop upevňovať a fixovať (bez komentára a hlavne bez kritizovania dieťaťa ? len napraviť a hotovo). Prípravné cviky na písanie:
Prípravné alebo uvoľňovacie cviky sú prvým štádiom osvojovania, nácviku skutočného písma. Pod pojmom prípravné cviky rozumieme: písanie rovných čiar zhora nadol, zdola nahor, zľava doprava, sprava doľava, písanie šikmých čiar zhora nadol, zdola nahor, zľava doprava, sprava doľava, písanie kruhov, vlnoviek oblúkov a slučiek. Prípravné cvičenia je potrebné realizovať v nasledovnej postupnosti: najprv v priestore (písanie vo vzduchu - treba to vţdy vhodne motivovať a dbať na správny smer písania), potom na zvislej ploche (najlepšia je tabuľa), neskôr na šikmej ploche (vhodné sú menšie tabuľky, ktoré sú odzadu podoprené, teda šikmé) a aţ nakoniec na rovnej ploche (na papieri, v zošite). Na písanie prípravných cvikov je vhodné vyuţívať rôzny písací materiál: kriedy, voskovky, pastelky, ceruzky, perá, ale dokonca je štetce, uhlík ... Základnou podmienkou je, ţe písací nástroj musí ľahko zanechávať stopu ? to znamená, ţe písací nástroj musí byť taký, na ktorý netreba tlačiť, aby bolo vôbec niečo vidieť. 20
Keď sa dopracujeme do štádia písania na plochu, je vhodné dodrţiavať nasledovnú postupnosť a nepísať hneď do malých riadkov v zošite: vhodné je začať písať vo veľkých formátoch ? na baliaci papier alebo inú veľkú plochu, postupne formát zmenšovať aţ do veľkosti písania v zošite. Vzhľadom k tomu, ţe dieťa s dysgrafiou písanie vôbec neobľubuje a spôsobuje mu problémy, je logické, ţe o tieto aktivity nebude mať záujem - ak ich budete prevádzať v obyčajnej, nezaujímavej forme. Vašou najväčšou úlohou je uskutočňovať prípravné cviky tak, aby boli pre dieťa atraktívnou hrou, aby písať chcelo. Vhodné je vyuţívať rôzne riekanky, piesne, hudbu - zaujímavé, farebné pracovné listy. Tieto formy veľmi významne pôsobia aj na psychiku dieťaťa, ktoré ho tak zbavujú stresu a napätia a vedú k jeho uvoľneniu. Prípravné cviky na písanie je potrebné precvičovať niekoľkokrát, dbajte hlavne na dodrţiavanie začiatočného bodu písania (ak má dieťa písať čiary zdola nahor, tak musí viesť pohyb skutočne zdola nahor a nie naopak ? nejde len o to, aby čiaru napísal, ale aj o techniku písania). Cieľom ale nie je úplne presné napodobňovanie tvarov, ale plynulosť písania. Cviky je vhodné precvičovať kedykoľvek a najlepšie pred kaţdým písaním. Uvoľňovacie cvičenia nie sú určené len pre ţiakov 1. ročníka, ale pre deti s dysgrafiou by sa mali stať beţnou súčasťou písania aj vo vyšších ročníkoch. Písanie písmen a spojov medzi nimi: Veľká časť problémov deti s dysgrafiou spočíva aj v tom, ţe si počas nácviku písania daného písmena v 1. ročníku ZŠ nedokázali dostatočne alebo vôbec osvojiť správnu techniku písania daného písmena (kde sa začína písať, aký je smer). Písmená síce píšu, ale keďţe nepostrehli (alebo proste nezvládali) techniku písania, vytvorili si svoju vlastnú. Výsledkom toho je, ţe dané písmeno dokáţu síce napísať samostatne, ale veľký problém nastáva v situácii keď treba písmená spájať do celkov (slabík, slov). Preto je veľmi dôleţité overiť si, ktoré písmená ţiak píše správne a ktoré píše podľa svojho spôsobu - a je teda potrebné tento spôsob preučiť, resp. doviesť do takej miery, ţe ho bude moţné pouţívať aj pri spájaní písmen. Pri nácviku je potrebné dodrţiavať nasledovný postup:
tvar písmena je vhodné písať najprv na tabuľu (doma na veľkú zvislú plochu ? napr. na baliaci papier pripevnený na stene), písanie písmena je potrebné aj komentovať ? zároveň popisovať smer písania (Napr. pri nácviku písaného písmena t ? šikmo hore, rovno dole, malý oblúčik (alebo hlavička), veľký oblúk (noţička)) dieťa predpísaný tvar obtiahne, potom povzbudzujeme dieťa k písaniu a súčasne mu napomáhame slovnou inštrukciou (udávanie smeru), od ktorej postupne upúšťame ak dieťa písanie zvláda, vhodné je i písanie písmen do vzduchu, ale i do múky, snehu, piesku ... keď dieťa zvládne písanie písmen jednotlivo, prejdeme na ich spájanie do slabík opäť najprv vysvetlíme a ukáţeme techniku písania, potom motivujeme dieťa k písaniu, u mnohých dygrafikov pretrváva problém vybaviť si tvar písmena niekedy počas celej školskej dochádzky, vhodné je preto mať doma alebo v triede prehľad abecedy (na stene, na bočnej tabuli ? na viditeľnom mieste) a naučiť dieťa, ţe ak si nevie spomenúť, stačí sa pozrieť ? takto budete predchádzať u dieťaťa pocitom zlyhania a následnej demotivácie k písaniu. Od slabík prejdeme k písanie slov, neskôr viet a aţ potom krátkych textov. Realizovať a pravidelne prevádzať prípravné cvičenia je pre dieťa s dysgrafiou nesmierne dôleţité a významne to prispieva k zmierneniu jeho ťaţkostí v písaní. Ak si niekto myslí, ţe je to zbytočné alebo pre staršieho ţiaka nevhodné, detské ? veľmi sa mýli. Ak budete dieťa preťaţovať prepisovaním celých textov, neustálym písaním bez toho, aby ste sa zameriavali na odstránenie počiatočných chýb 21
vaša snaha, nervy vyjdú nazmar. Váš postup by sa dal potom prirovnať k situácii, ţe ak vám v byte tečie voda z vodovodného kohútika a zaplaví vám celý byt ? pravdepodobne by ste povaţovali za vhodné najprv tú vodu (nepretrţite, keďţe stále tečie) utierať, vedrom vylievať do vane. Ak by ste ale chceli riešiť problém od základu ? najprv by ste logicky zavreli kohútik, z ktorého voda tečie. S dysgrafiou je to presne ako s tou vodou ? ak budete len s dieťaťom písať, písať a nezameriate sa na to, prečo problém vzniká (nezastavíte kohútik), budete zbytočne očakávať, ţe sa to časom zmení, pretoţe voda - tá aspoň môţe časom vyprchať, ale dysgrafia - sama, bez pomoci určite časom nevyprchá
zdroj: internet
22
