ŠTÚDIUM NA UNIVERZITÁCH TRETIEHO VEKU – podpora kvality života PhDr. Nadežda Hrapková, PhD. Centrum ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave 1. Úvod Posledné storočie prinieslo so sebou obrovské zmeny v životnom štýle obyvateľov priemyselných krajín. Civilizovaný spôsob života postavil človeka pred doteraz nepoznané situácie a problémy. Technizácia spôsobila zníženie podielu fyzickej práce a zvýšila nároky na psychiku človeka. Na takúto duševnú záťaž ľudský organizmus nie je často dostatočne pripravený. Takto môže dochádzať k stresu, narušeniu imunity a celkovým prejavom poruchy zdravia. Starnúci človek si potrebuje zachovať pre pocit užitočnosti a sebarealizácie primeranú činnosť. Čo robiť, aby sme si život predĺžili? Viliam Baláž uvádza desať podmienok potrebných k dosiahnutiu dlhého života, z ktorých vyberáme: myslieť na starnutie a starobu od včasnej mladosti; pripravovať sa na starobu tak, aby bola pokračujúcim činným životom; vytvárať si podmienky zdravého odpočinku, telesnej obnovy a duševnej pohody, možnosť rekreácie a kultúrneho vyžitia sa; dbať o vyrovnanú sociálnu atmosféru okolo seba a v sebe; každý deň vedome pôsobiť na zachovanie zdravej rovnováhy telesných činností a duševného stavu (Baláž, 1983). 2. Druhý životný program Veľkým prelomovým obdobím v živote každého jedinca je prechod z aktívneho činného pracovného života do dôchodku. Zo dňa na deň stráca človek svoju dominantnú sociálnu rolu, mení sa jeho postavenie a spravidla nepripravený sa stretáva s problémom straty programu. Nie všetci ľudia sú rovnakí, jedni sa na túto etapu svojho života tešia, iní menej. Chýba im zamestnanecká rola, sú postihnutí citovo, osamelosťou a niektorí aj nudou. Tí, ktorí majú predstavu, čo budú robiť, vystačia aj s praktickými radami. Niektorí však nemajú žiadnu konkrétnu predstavu a potrebujú pomoc iného druhu. Nakoľko odchodom z aktívneho pracovného života človek stráca svoj pracovný program, je potrebné ponúknuť mu a vytvárať možnosti tzv. druhého životného programu. Jednou z možností sú aj univerzity tretieho veku (UTV), ktoré ponúkajú vzdelávacie aktivity na univerzitách ľuďom nielen v prechodnom období pri odchode do dôchodku, ale aj v období staroby. Starší ľudia, po prekročení prahu dôchodkového veku, a najmä po reálnom odchode do dôchodku, sa v tejto etape života stretávajú s množstvom problémov práve preto, že pre toto obdobie života neboli dostatočne pripravení. Preto konštatujeme, že s prípravou na starobu by sa malo začať už v 45. až 50. roku života človeka (Livečka, 1979). 3. Klasifikácie tretieho veku Hegyi (1993) hovorí, že príprava na starnutie by sa mala uskutočňovať v štyroch rovinách:
1
dlhodobá príprava, ktorá prebieha po celý život (príprava na zdravý spôsob života, primeraný postoj k starnutiu), prelaďovacia príprava (vo veku 40 až 60 rokov), krátkodobá príprava (asi 5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku), výchova k správnemu využívaniu voľného času v starobe, k aktívnej starobe. V rámci jednoduchej klasifikácie tretieho veku M. Young a T. Schuller (1991) rozdelili osoby tretieho veku na pozitívne a negatívne. Pozitívne osoby sú tie, ktoré napriek zaslúženému odpočinku, teda dôchodku, vykonávajú v rámci vlastnej štruktúry času aspoň bežné aktivity, ktoré majú nenamáhavý charakter, alebo na druhej strane vykonávajú vysoko-stupňové aktivity. Druhá skupina, negatívne osoby tretieho veku, sú pasívnou časťou tejto vekovej skupiny a len pasívne sa oddávajú posunu času bez akéhokoľvek životného programu a cieľa. Niekedy je veľmi ťažko týchto ľudí podchytiť a získať ich pre aktívne trávenie voľného času. A práve táto skupina to najviac potrebuje. 4. Vzdelávacie programy pre starších a Univerzity tretieho veku Vytváranie rôznych inštitucionálnych a voľnočasových typov vzdelávacích programov pre starších ľudí vychádza zo špecifických podmienok a možností jednotlivých oblastí, regiónov a krajín. V rámci Európy a Slovenska rozoznávame niekoľko typov vzdelávacích programov a projektov. V zahraničí sú rozšírené, popri riadnom štúdiu na univerzitách, rôzne druhy sezónnych vzdelávacích kurzov, rôzne programy mnohokrát zamerané na sociálnu a zdravotnícku pomoc pri lôžkach chorých spolu s prípravou na starobu a zdravé starnutie. Veľmi rozšírené sú poznávacie zájazdy seniorov so vzdelávacím charakterom zamerané na históriu, prírodné krásy a spôsob života. U nás sa vzdelávacie programy pre seniorov a starších ľudí zatriedili do typov univerzít tretieho veku, akadémií tretieho veku, do prednáškových cyklov v rámci klubov dôchodcov, cyklické vzdelávanie organizované Jednotou dôchodcov Slovenska a odborných stretnutí v rámci seniorských centier. Účastníci vzdelávacích programov a rôznych ďalších aktivít univerzít tretieho veku tvoria dôležitú skupinu, ktorá vylučuje výskyt psycho-sociálnych hrozieb v staršom veku. Univerzita dáva seniorom možnosť sebarealizácie a nového životného naplnenia, vedie ich k aktivizovaniu tvorivých schopností a súbežne posilňuje sociálne väzby a podporuje integráciu starších ľudí do spoločnosti. Univerzity tretieho veku predstavujú jednu z progresívnych foriem celoživotného vzdelávania, špeciálne orientovaných na kategóriu starších ľudí. Prvou takouto univerzitou bola univerzita v Toulouse, vo Francúzsku založená v roku 1973 Pierom Vellasom. Myšlienka sa veľmi rýchlo rozšírila v mnohých krajinách Európy a už v roku 1975 vznikla Medzinárodná asociácia univerzít tretieho veku (AIUTA – Association Internationale des Université du Troisieme Age). Hnutie univerzít tretieho veku (UTV) vychádza zo základnej idey zabezpečiť starším ľuďom právo na vzdelanie a účasť na kultúre prostredníctvom takto zameranej školskej politiky (Čornaničová, 1995). Prvá univerzita tretieho veku na Slovensku vznikla na pôde Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1990. Podľa vzoru francúzskych a iných svetových seniorských univerzít hľadala tie metódy a formy práce, ktoré by na podmienky Slovenska a slovenských univerzít našim dôchodcom najlepšie vyhovovali. Vysoké školy vzali na seba úlohu sociálno-politickej povahy voči osobám tretieho veku a organizovaním univerzity tretieho veku pri svojich fakultách umožňujú týmto ľuďom kvalitné využívanie ich času a možnosti naďalej hrať aktívnu úlohu v prospech spoločnosti a seba samého. Pierre Vellas pôvodne videl úlohy univerzít tretieho veku predovšetkým: 2
v pokračujúcom vzdelávaní seniorov ako príspevku k zlepšovaniu ich zdravia, ide teda o konkrétnu osvetu a vzdelávanie všetkých starších ľudí; v priebežnej výchove a vzdelávaní tých, ktorí sú činní v rôznych oblastiach zdravotníctva, sociálnych služieb a ktorí sa profesionálne zaoberajú seniormi; vo výskume zdravotnej, hospodárskej, právnej, psychologickej a sociálnej problematiky seniorov (výber: Stadelhofer, 1997). Dnes už je všeobecne známe, že sa ľudský vek predlžuje, klesá pôrodnosť, a tým vzniká stav narastania počtu starších ľudí a znižovania počtu produktívneho obyvateľstva. Situácia je o to horšia, že o niekoľko rokov nebude dostatok personálu, ktorý by sa staral o generáciu starších ľudí. Práve preto je potrebné rozširovať vzdelávacie programy, aby sa seniori vzdelávali v oblasti ošetrovateľstva, lekárnictva, gerontológie, rehabilitácie i regenerácie, a boli schopní sa postarať sami o seba a vedeli si vzájomne pomôcť aj medzi sebou. Zároveň je potrebné u starších ľudí aktívnym prístupom k životu predchádzať predčasnému starnutiu duše i tela. Vzdelávacie potreby seniorov sú veľmi rôznorodé, ale jednoznačne ich napĺňanie vždy vedie k osobnému rastu jedinca. Poznatky získané štúdiom pomáhajú starším ľuďom riešiť existenčné otázky, nachádzať nové hodnotové systémy, novú filozofiu života a zvyšujú ich sociálnu aktivitu. 5. Výskum poslucháčov Univerzít tretieho veku na Slovensku a v zahraničí Nasledujúci výskum potvrdzuje, že starší ľudia, ktorí študujú na UTV a majú teda k dispozícií nový životný program, cítia sa zdravšie, telesne i duševne vitálnejšie. Menej trpia depresiami a život pre nich našiel nový zmysel a ďalšie dimenzie. Výskum bol organizovaný, v spolupráci s profesorkou Halinou Szwarc z Varšavy, pod názvom geriatrická škála depresií u seniorov. Do tohto výskumu sa zapojilo za Slovensko (tab. 1) 50 študentov – seniorov a 50 starších ľudí, ktorí nie sú poslucháčmi UTV. Náš výskum ukázal, že v skupine 50 poslucháčov štúdia 37 osôb je bez depresií (74 %), 10 osôb (20 %) máva ľahké depresie a len 3 osoby (6 %) trpia ťažkými depresiami. Z 50 starších ľudí, ktorí nie sú poslucháčmi žiadnej formy štúdia len 20 osôb (40 %) je bez depresií, až 25 osôb (50 %) máva ľahké depresie a 5 osôb (10 %) trpí ťažkými depresiami. Tab.1 Depresívne pocity seniorov a poslucháčov UTV - Slovensko Škála depresívnych pocitov Poslucháči UTV- seniori Seniori nezapojení do UTV (Slovensko) Počet % Počet % Bez depresií 37 74 20 40 Ľahké depresie 10 20 25 50 Ťažké depresie 3 6 5 10 Spolu 50 100 50 100 Tab. 2 Depresívne pocity seniorov a poslucháčov UTV – POĽSKO Škála depresívnych pocitov Poslucháči UTV - Poľsko Počet Bez depresií 43 Ľahké depresie 29 Ťažké depresie 5 Spolu 77 3
% 55,8 37,7 6,5 100
Tab. 3 Depresívne pocity seniorov a poslucháčov UTV – RAKÚSKO Škála depresívnych pocitov Poslucháči seniorského štúdia - Rakúsko Počet Bez depresií 67 Ľahké depresie 24 Ťažké depresie 11 Spolu 102
% 65,8 23,7 10,5 100
Na takomto výskume v Poľsku (tab. 2) sa zúčastnilo 77 osôb v roku 1994/95, z toho 65 žien (84,4 %) a 12 mužov (15,6 %) vo veku 55 – 88 rokov. Priemerný vek zapojených bol 71 rokov. Výskum ukázal, že viac ako polovicu (55,8 %) skúmanej vzorky tvoria osoby bez akýchkoľvek depresií, 37,7 % skúmaných osôb máva ľahké depresie a len 6,5 % opýtaných frekventantov štúdia trpí ťažkými depresiami (Szwarc, 1996). Pre ďalšie porovnanie uvádzame výsledky, ktoré boli získané vo výskumnej úlohe (Schmidt, 1998) na Univerzite v Linzi v Rakúsku (tab. 3). Realizovanie vzdelávacích záujmov a aktivít starších ľudí je prínosom pre celú spoločnosť a zároveň pre nich samých. Konkrétny pozitívny efekt vidíme v tom, že: univerzity spomaľujú starnutie (brzdia starnutie nepoužívaných funkcií a proces zabúdania); rozširujú obzor, čím vytvárajú možnosť rovnocennej medzigeneračnej komunikácie; brzdia konzervativizmus a dogmatizmus (starší ľudia majú sklon zostávať pri zaužívaných spôsoboch); zlepšujú medziľudské vzťahy; udržiavajú telesné zdravie (frekventanti menej navštevujú lekára); zvyšujú hodnotu vzdelávania (sú motiváciou pre vnukov); môžu sa stať zdrojom životnej sily pre starších ľudí, zvyšovať ich sebavedomie, upevňovať tým pocit istoty a udržať si pozitívne emócie vo vzťahu k sebe i k okoliu. Tab. 4 Motivačné pohnútky k štúdiu na UTV Motivačná kategória
Počet poslucháčov
Záujem rozšíriť si vedomosti v cudzom odbore
265
Potreba kvalitne využívať voľný čas
187
Túžba študovať na VŠ
119
Potreba spoločenského kontaktu
114
Potreba rozšírenia vedomostí potrebných k povolaniu
86
Záujem rozšírenia vedomostí vo vlastnom odbore
71
Snaha vyrovnať sa okoliu
19
Veľký vplyv na vzdelávanie dospelých má motivácia. Cirbes (1989) hovorí, že za najsilnejší motivačný činiteľ v učení považujeme záujem. V motivácii k učeniu je treba rátať aj s individuálnymi skúsenosťami, ktorými je minulá skúsenosť s úrovňou predchádzajúcich 4
vedomostí, sebarealizácia a ašpiračná úroveň. Motivácia spolu s osobnými postojmi sú dôležitými determinantmi výkonu starších ľudí. Motivácia k štúdiu je významnou pedagogickopsychologickou kategóriou, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie študovať a prečo ísť študovať. Pri prieskume motivačných pohnútok k štúdiu sme 414 frekventantom ponúkli 7 možností motivácie. Respondenti boli motivovaní k štúdiu rôznymi motivačnými pohnútkami. Pri zisťovaní osobných pocitov frekventantov štúdia v UTV na otázku, ako sa frekventanti cítia, odkedy navštevujú UTV, poslucháči volili rôzne odpovede. Tab. 5 Osobné pocity poslucháčov Počet poslucháčov
[%]
Cítia sa lepšie a mladšie
148
36
Sú optimistickejšie naladení
116
28
Cítia sa zdravšie
46
11,5
Menej ich trápia rodinné problémy
28
7
Menej sa zaoberajú svojimi zdravotnými problémami
26
6,5
Zmeny nepociťujú
22
5,5
Nepociťujú sociálne problémy
16
4
Snažia sa získať sebavedomie
4
1
Sú pesimisticky naladení
2
0,5
Pocity
6. Poslanie a funkcie Univerzít Tretieho Veku Poslanie univerzít tretieho veku je veľmi široké so zámerom: realizovať záujmové vzdelávanie seniorov na vysokých školách; napĺňať základné poslanie – prispievať k zabezpečovaniu práva starších ľudí na vzdelanie; získavať čo najväčší počet záujemcov o vzdelávanie z radov starších; prispievať vzdelávacím programom a koncepciou UTV ku kvalitnému vypĺňaniu voľného času; programom UTV vytvoriť nový vysoko hodnotný životný program seniorov; vzdelávacím a sociálnym zámerom pomáhať práve penzionovaným pri prechode do dôchodku a integrovať ich do spoločnosti v nových podmienkach; koncepciou záujmového vzdelávania prispievať k rozširovaniu obzoru, vedomostí, objasňovaniu neznámych skutočností a ku skvalitňovaniu kognitívnych (poznávacích) funkcií u starších ľudí; prispievať k zlepšovaniu psychofyzickej kondície u seniorov a spomaľovaniu starnutia; podieľať sa na starostlivosti o generáciu starších, ktorá si za svoje celoživotné výsledky zasluhuje pozornosť; 5
brzdiť konzervativizmus a dogmatizmus, predchádzať beznádeji starších ľudí, samote a strachu zo smrti; prispievať k zlepšovaniu medziľudských vzťahov a pestovať pozitívne sebahodnotenie. Funkcie univerzít tretieho veku sú rozsiahle: spoločenská (prínos pre spoločnosť, pre činitele vzdelávacieho procesu - učiteľov i frekventantov); vzdelávacia (získavanie vedomostí, odovzdávanie informácií ďalším generáciám); zdravotná (zlepšovanie zdravotného stavu); ekonomická (šetrenie prostriedkov zdravotníctva na liečenie); psychologická (frekventanti sa cítia lepšie po psychickej stránke, menej trpia depresiami, neuvedomujú si problémy); výskumná (zapájanie frekventantov do výskumu, frekventanti ako objekt aj subjekt výskumu); pracovná (UTV ako nový životný program, vhodné vypĺňanie voľného času); filozofická (nový pohľad frekventantov štúdia na svet a nové názory na dianie okolo nich).
7. Záver V celosvetovom meradle vidíme dva smery orientácie štúdia seniorov. Prvým smerom je model segregačný, v ktorom sa seniori vzdelávajú separátne od mladších, denných študentov a nedochádza k prepojeniu generácií. Táto forma je zameraná na záujmové neprofesijné vzdelávanie, ktoré neponúka možnosti zvyšovania kvalifikácie. Druhým smerom, ktorý sa využíva na svetových univerzitách je model integračný, ktorý ponúka vzdelávanie starších študentov spolu s mladými dennými poslucháčmi. Môže byť realizovaný dvoma spôsobmi, a to ako riadne kvalifikačné štúdium alebo ako záujmové štúdium seniorov v integrácii s mladými bez kvalifikačného zámeru. Výhodou tejto formy je prepojenie generácií, ktoré umožňuje v edukácii stavať na životných skúsenostiach starších študentov a na konfrontácii názorov a skúseností navzájom. Cieľom UTV na Slovensku je ponúkať možnosti pre záujmové vzdelávanie starších ľudí bez kvalifikačného zámeru. UTV na Slovensku majú svoj model štúdia, ktorý vplyvom veľkého záujmu bol rozšírený o ďalšie možnosti. Tento model zahŕňa: prvý ročník všeobecne zameraného štúdia (predstavuje predmety všeobecného základu); štúdium v ďalších dvoch ročníkoch v špecializovanom odbore; nadstavbové štúdium, ktoré sa otvára na základe zvýšeného záujmu poslucháčov po absolvovaní štúdia v dvojročnom odbore; klub absolventov UTV. Ciele a úlohy univerzít tretieho veku, ako aj rôzne formy a metódy ich práce, sa konkretizujú v závislosti od požiadaviek a potrieb prostredia, v ktorom pôsobia. Snažia sa, aby čas staroby bol časom plného života, hodnotné činnosti, v ktorej sa človek angažuje natoľko, že to zmení jeho vzťah k svetu a ľuďom, ak sa to ukáže ako správne. Univerzity tretieho veku nechcú poskytovať náhradu poznatkov, nechcú byť “akoby” vyhovujúcou inštitúciou pre tento veku, ktorá nevyžaduje intelektuálne, psychické a fyzické úsilie. Chcú slúžiť dialógu, stretaniu ľudí a kultúr, súčasnosti 6
a minulosti. Aj pre toto obdobie života človeka platí to, čo pre celú dospelosť – ak svoj čas nevenujeme tomu, čo angažuje do hĺbky, prinesie to prázdnotu a rozpory. Preto aj univerzity tretieho veku, ak majú skutočne prispieť rozvoju osobnosti starších ľudí, nemôžu podľahnúť procesom komercionalizácie a zľahčovaniu (Čornaničová, 1995). 8. Literatúra [ 1] Baláž, V.: Ako sa dožiť vysokého veku. Osveta, Martin 1983. 170 s. [ 2] Cirbes, M.: Didaktika dospelých. Obzor, Bratislava 1989. 361s. [ 3] ČORNANIČOVÁ, R.: Vzdelávanie v procesoch rozvoja osobnosti ľudí 3. veku. In: Učebné texty pre študujúcich na univerzite tretieho veku. UK, Bratislava 1995, s. 3 – 6. [ 4] HEGYI, L.: Príprava na starnutie. In: Obohacovanie života starších ľudí edukatívnymi aktivitami. NOC, Bratislava 1993, s. 35 – 39. [ 5] LIVEČKA, E.: Úvod do gerontopedagogiky. ÚŠI pri MŠ ČSR, Praha 1979. 233 s. [ 6] STADELHOFER, C.: Studium seniorů v Německu a v Evropě. In: Deset let vzdělávacích aktivit pro seniory. UP, Olomouc 1997, s. 47 – 59. [ 7] SCHMIDT, H.: Kvalita života seniorských študentov v Kepplerovej univerzite v Linzi. In: Prínos vzdelávania starších pre psychofyzické zdravie človeka. UK, Bratislava 1998, s. 83 – 91. [ 8] SZWARC, H., SZYKO-WYDRA, B.: Mozslivosc zapobiegania depresjom u osób starszych. Gerontologia Polska, 4, 1996, č. 1, s. 14 – 20. [ 9] YOUNG, M., SCHULLER, T.: Life after Work. Glasgow, Institut of Community Studies 1991. 189 s.
7
