ŠTUDIJNÝ MATERIÁL PRE ŠTUDENTOV 3. ROČNÍKA Z PREDMETU GEOGRAFIA 1. polrok Geografia Slovenskej republiky: fyzická geografia
Obsah 1
Geografický vývoj územia Slovenska
2
Poloha, rozloha a hranice Slovenska
3
Geologický vývoj, stavba a nerastné suroviny Slovenska
4
Reliéf Slovenska
5
Podnebie a počasie Slovenska
6
Vodstvo Slovenska
7
Pôdy Slovenska
8
Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrany prírody na Slovensku
9
Ukážka testu
1
Geografický vývoj územia Slovenska
Kľúčové slová: vznik SR, Samova ríša, Veľkomoravská ríša, ČSR, federácia. Slovenská republika vznikla ako samostatný štát po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1. januára 1993. Jej vzniku predchádzal dlhý historický vývoj. Začiatky nášho štátneho útvaru sú späté s príchodom Slovanov, ktorí na našom území prevládali už v 5. storočí. V 7. storočí (623 – 658) vytvorili pod vedením franského kupca Sama Samovu ríšu, aby mohli odolávať avarským nájazdom z východu a Franskej ríši zo západu. V prvej tretine 9. storočia sa rozkladalo na území od Malých a Bielych Karpát pravdepodobne až po Slanské vrchy Nitrianske kniežatstvo. Toto sa po spojení s Moravským kniežatstvom v roku 833 stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše. V prvom období prebiehali jej hranice v priestore dnešného Slovenska na juhu po Dunaji, južnom úpätí Matry po Zemplínske vrchy a na východe asi po rieku Uh. Severné hranice viedli po hrebeni Karpát.
Po rozpade Veľkomoravskej ríše na začiatku 10. storočia sa územie Slovenska postupne včleňovalo do uhorského štátu. Územie obývané Slovákmi netvorilo až do roku 1918 samostatný štátny ani administratívny útvar. Prvý pokus o ohraničenie územia Slovenska je obsiahnutý v Žiadostiach slovenského národa z roku 1848. Tento pokus ako i ďalšie nemali úspech, pretože ohrozovali celistvosť Uhorska. Priaznivé podmienky na osamostatnenie územia obývaného Slovákmi sa vytvorili až po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Vtedy vzniklo na území bývalej monarchie viacero štátov, jedným z nich bola Česko-slovenská republika (ČSR). Po nástupe fašizmu na základe mníchovskej dohody a neskôr Viedenskej arbitráže stratilo Česko-Slovensko svoju celistvosť, suverenitu. Rozsiahle územia v pohraničí zabralo Nemecko a Maďarsko. Podkarpatskú Rus obsadilo Maďarsko. Dňa 14. marca 1939 bola na oklieštenom území Slovenska vyhlásená Slovenská republika. České územie bolo od 15. marca 1939 okupované nacistickým Nemeckom a vyhlásené za Protektorát Čechy a Morava.
Po skončení 2. svetovej vojny sa hranice Česko-Slovenska s určitými úpravami vrátili do predvojnového stavu. Územie Podkarpatskej Rusi bolo pripojené v roku 1945 k Sovietskemu zväzu. Okrem tejto územnej zmeny nastali už len menšie úpravy predvojnových hraníc s Poľskom a Maďarskom. Povojnové Česko-Slovensko malo rozlohu 127 881 km², z toho Česká republika 78 864 km² a Slovenská republika 49 036 km².
2
Poloha, rozloha a hranice Slovenska
Kľúčové slová: poloha vzhľadom na, geopolitická poloha, rozloha, hranice Slovensko leží v stredných geografických šírkach severnej pologule. Najkratšia vzdialenosť z nášho štátu k severnému pólu (4 642 km) je o niečo kratšia ako vzdialenosť k rovníku (5 314 km). Naším územím prechádzajú rovnobežky 48 ° a 49 ° severnej geografickej šírky. Najkrajnejšie body územia Slovenska Najsevernejší bod – Oravská Polhora 49° 37' Najjužnejší bod – Patince 47° 44' Rozdiel 1° 53' Najzápadnejší bod – Záhorská Ves 16° 50' Najvýchodnejší bod – Nová Sedlica 22° 34' Rozdiel 5° 44' Poloha v miernych geografických šírkach predurčuje množstvo prijímanej slnečnej radiácie a jej ročný chod. Na rovnobežku 49° s. g. š. dopadajú slnečné lúče v čase jarnej a jesennej rovnodennosti pod uhlom 41°. Počas letného slnovratu sa tento uhol zväčší o 23,5° a cez zimný slnovrat zmenší o 23,5°. Rozdiel v dĺžke dňa a noci počas roka v dôsledku malého rozdielu geografickej šírky sa prejavuje na území Slovenska len minimálne. V Oravskej Polhore je v lete noc o 17 minút kratšia a v zime o 17 minút dlhšia ako v Patinciach. Menší praktický význam má poloha vzhľadom na geografickú dĺžku. Prejavuje sa rozdielom miestnych časov. Ich maximálna odchýlka na Slovensku je 22 minút. V Novej Sedlici vychádza a zapadá slnko počas celého roka o 22 minút skôr ako v Záhorskej Vsi. Na celom území Slovenska platí stredoeurópsky pásmový čas (miestny čas poludníka 15° východnej geografickej dĺžky). Vzhľadom na polohu k oceánom a moriam je Slovensko vnútrozemský štát. Túto nevýhodu zmierňuje medzinárodná plavba po Dunaji a cez prieplavy aj po Mohane a Rýne. Najkratšiu vzdialenosť má Slovensko k Jadranskému moru (365 km). Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku určuje zmeny (výškovú zonálnosť) podnebia a celej fyzickogeografickej sféry, čo sa prejavuje aj vo využívaní pôdy. Najnižším miestom Slovenska je výtok Bodrogu na hraniciach s Maďarskom (94 m n. m.) a najvyšším vrchol Gerlachu (2 655 m n. m.). Priemerná nadmorská výška Slovenska je 392 m n. m. Z hľadiska geopolitiky sa poloha menila v závislosti od historickej epochy. Slovensko leží v strede Európy. Stále sa nachádzalo a aj v súčasnosti sa nachádza na križovatke významných ciest (Jantárová cesta, Dunajská cesta, súčasné významné dopravné ťahy a i.). Slovensko je členom NATO, Európskej únie, OECD a ďalších organizácií. Územie Slovenska má rozlohu 49 035 km². V rámci Európy patrí k menším štátom. Tvar územia je predĺžený v smere západ-východ. Vzdialenosť medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou je 429 km a medzi Skalitým a Štúrovom 197 km. Celková dĺžka hraníc Slovenska je 1 672 km. Ochrannú funkciu hraníc zvýrazňujú prírodné prekážky, napr. pohoria a rieky. Tvoria viac ako 75 % našich hraníc. V nížinách a zníženinách medzi pohoriami sú umelé hranice, ktoré umožňujú plynulú dopravu, výmenu tovarov a ľudí so susednými štátmi. Dĺžka úsekov hraníc so susednými štátmi Štát Dĺžka v km Dĺžka v % Poľsko 547 32,7 Česko 252 15,1 Rakúsko 106 6,3 Maďarsko 669 40,0 Ukrajina 98 5,9
3
Geologický vývoj, stavba a nerastné suroviny Slovenska
Kľúčové slová: prvohory, druhohory, paleogén, neogén, štvrtohory, horniny. Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Dávno pred hlavnými horotvornými pochodmi, už v starohorách a prvohorách, sa v mobilných zónach usadzovali horniny, ktoré boli niekoľkokrát zvrásnené a premenené na kryštalické bridlice (napr. ruly, pararuly, svory). Koncom prvohôr a v druhohorách územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v triase, jure a kriede usadzovali mocné vrstvy sedimentárnych hornín, z ktorých prevažovali vápence a dolomity. V starších treťohorách (paleogén) vznikla na severnom okraji centrálnych Karpát morská priehlbina do ktorej sa splavoval z priľahlej pevniny štrk, piesok a hlina. Vznikli tak vrstvy striedajúcich sa zlepencov, ale hlavne pieskovcov a ílovcov, ktoré sa nazývajú flyš. V mladších treťohorách (neogéne) prebiehala ďalšia fáza alpínskeho vrásnenia, počas ktorej sa na vnútornom okraji Karpát vytvorili hlboké zlomy. Pozdĺž nich vystupovala láva a sopky vyvrhovali aj sypké materiály. Tak vznikli sopečné pohoria tvorené andezitmi, čadičmi, tufmi, sopečnými brekciami a pod. Hlboké zlomy, ktoré vznikli na konci neogénu, rozlámali eróziou zarovnaný povrch na kryhy. Niektoré z nich sa zdvíhali. Takto vznikli všetky pohoria centrálnych Karpát. Tam, kde kryhy poklesli, sú neogénne kotliny. Nachádzajú sa na južnej strane Karpát a medzi jednotlivými pohoriami. V nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorách sa vytvorila súčasná riečna sieť. Rieky erodovali vzniknutý povrch a v znížených dolinách a kotlinách ukladali nánosy štrkov, pieskov a hlín. Vo vysokých pohoriach sa utvorili horské ľadovce, ktoré modelovali zemský povrch a ukladali ľadovcové sedimenty (morény). Počas chladnej klímy viali silné vetry. Z povrchu nepokrytého rastlinami odnášali častice piesku a prachu, ktoré na iných miestach uložili vo forme viatych pieskov a spraší. Tak vznikli štvrtohorné sedimenty, ktoré v rôznej miere pokrývajú staršie, čiže skôr vzniknuté horniny.
4
Reliéf Slovenska
Kľúčové slová: ľadovcový, veterný, riečny a antropogénny reliéf, Karpaty. Základné tvary povrchu Slovenska sa vytvorili vrásnením, zdvihom a poklesom krýh, ktoré vyformovali väčšinu našich pohorí a kotlín. Na endogénne vytvorený reliéf pôsobili dlhé obdobie exogénne pochody. Tie detailnejšie rozčlenili povrch. Podľa prevládajúceho geomorfologické¬ho činiteľa možno u nás vyčleniť tieto typy reliéfu: ľadovcový, veterný, riečny a antropogénny. Ľadovcový reliéf sa vytváral v starších štvrtohorách, keď sa podnebie ochladilo. V severnej Európe sa rozprestieral veľký pevninský ľadovec až po Karpaty. V nadmorských výškach nad 1 700 m n. m. zotrvával v našich pohoriach sneh po celý rok. Hromadením snehu sa vytvá¬rali horské ľadovce. V záveroch dolín sa vytvorili ľadovcové kotly – kary. Pohybom, tečením ľadovca vznikli ľadovcové doliny – trógy – s priečnym profilom v tvare písmena U. Do dna dolín vyhĺbili ľadovce panvy, ktoré vyplnili jazerá (plesá). Najznámejšie na našom území sú Popradské, Zelené, Veľké Hincovo a i. Cez skalné skoky, ktoré ľadovce vytvorili do dna a na stranách väčších dolín, pretekajú dnes vodopády. Ľadovce tiež zúžili rázsochy a premenili ich na bralnaté hrebene. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili tak morény. Prehradením toku viacerých tatranských potokov morénami vznikli ďalšie plesá, napr. Štrbské. Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách a vo vrcholových častiach Malej Fatry. Veterný reliéf je charakteristický najmä pre nížiny. Z naviatych pieskov, ktoré vietor unášal sa utvorili pieskové pokrovy a presypy. Najviac sú rozšírené na Záhorskej nížine, kde ich spevňuje borovicový porast. Pieskové pokrovy sa vyskytujú aj na niektorých miestach Podunajskej a Východoslovenskej nížiny. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše. Veľké rozlohy zaberajú v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Vyskytujú sa aj v Košickej a Juhoslovenskej kotline, kde zaberajú oveľa menšiu plochu. Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, čím vytvorili v dolinách terasy a nivy. Napríklad Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri Bratislave vytvoril 4 terasy a nivu. Pri vyústení z pohorí naniesli rieky náplavové kužele. Najväčší kužeľ vytvoril Dunaj pod Bratislavou. Rieky prerezali cez odolné horniny (žuly, ruly, kremence, vápence, bazalty) úzke tiesňavy a kaňony. Tak sa prerezal Váh cez Malú Fatru, Hron cez Štiavnické vrchy, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny. Vápence majú vlastnosť krasovatenia. Presakujúca voda v nich vytvorila povrchové (krasové jamy, škrapy) a podzemné formy (priepasti, jaskyne). Najlepšie vyvinutý krasový reliéf je v druhohorných vápencoch Slovenského krasu, Slovenského raja, Muránskej planiny a vo viacerých pohoriach centrálnych Karpát. Najznámejšie krasové útvary sú jaskyne, napr. Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Demänovské jaskyne, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny, priepasti Čertova diera (186 m) a Brázda (181 m), Zádielsky kaňon a Manínska tiesňava. Antropogénny typ reliéfu vznikol pôsobením človeka. Na Slovensku je charakteristický pre ťažbu a spracovanie nerastných surovín. Takto sú poznamenané Hornonitrianska kotlina a okolie Veľkého Krtíša (ťažba hnedého uhlia). Haldy sa nachádzajú v Žiari nad Hronom, Seredi, Dobšinej, Jelšave, Lubeníku. Antropogénne formy vznikajú aj pri ťažbe vápenca, piesku a iných hornín. Podľa členitosti povrchu sa rozlišuje 5 typov reliéfu: roviny, pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny a veľhornatiny. Najväčšie územia Slovenska zaberajú pahorkatiny (39 %), najmenšie veľhornatiny (2 %).
Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách (alpínske vrásnenie). Karpatský oblúk sa rozdeľuje na Západné, Východné a Južné Karpaty. Na našom území sa rozprestierajú prevažne Západné Karpaty, len na východe Slovenska ležia Východné Karpaty.
5
Podnebie a počasie Slovenska
Kľúčové slová: Podnebie, počasie, vzduchová hmota, zonálnosť, meteorologické prvky, klimatické oblasti. Podnebie našej republiky určuje poloha v severnom miernom pásme, kde sa striedajú 4 ročné obdobia. Poloha v strede Európy spôsobuje, že nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu a kontinentálne vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú vlahu a zmierňujú teploty. Kontinentálne vzduchové hmoty sú sprevádzané suchom, v lete vysokými teplotami a v zime silnými mrazmi. Neveľká dĺžka i šírka nášho územia spôsobujú, že sa u nás nevyskytujú prejavy pásmového usporiadania (horizontálnej zonality) podnebia. Jednotlivé meteorologické prvky (teplotu, zrážky) ovplyvňujú na Slovensku predovšetkým nadmorská výška, v menšej miere orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu. Počasie sa charakterizuje ako momentálny stav ovzdušia. V našich geografických šírkach sa vyznačuje premenlivosťou. Pomerne rýchlo sa striedajú obdobia s teplým a chladným, suchým či daždivým počasím. Príčinou toho je poloha Slovenska neďaleko rozhrania medzi chladnejšími polárnymi vzduchovými hmotami na severe a teplejšími subtropickými vzduchovými hmotami na juhu. Toto rozhranie sa nazýva polárny front. Na ňom sa mieša chladný a teplý vzduch, pričom vznikajú oblaky a zrážky. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Ich prechod sa prejavuje rozdielnym počasím. Pri cyklonálnej situácii je počasie oblačné s výdatnými dažďami v lete a snežením v zime. V lete prinášajú cyklóny ochladenie, v zime oteplenie a odmäk. Cyklonálny ráz počasia u nás prevažuje v zime a na jar. Najtypickejšie sa prejavuje spravidla v júni a začiatkom júla, čo ľudia vyjadrili v pranostike: Medardova kvapka štyridsať dní kvapká. Pri anticyklonálnej situácii býva jasné slnečné počasie, v lete s vysokými teplotami a v zime so silnými mrazmi. Najčastejšie sa tento typ počasia u nás vyskytuje začiatkom jesene. Známy je pod ľudovým názvom babie leto. Teplotu vzduchu podmieňuje najmä nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej výšky klesá teplota o 0,6 °C. Náš mrazový rekord (–41 °C) nebol nameraný v najvyšších polohách, ale za inverznej situácie vo Vígľaši-Pstruši (vo Zvolenskej kotline). Najvyššiu okamžitú teplotu (40,3 °C) namerali v Hurbanove. Najteplejšie sú naše nížiny. Podľa dlhodobých priemerov je najteplejším miestom okolie Štúrova s priemernou ročnou teplotou 10,4 °C, za ním nasleduje Bratislava s 10,3 °C. Priemerná ročná teplota vo Východoslovenskej nížine je zhruba o 1 °C nižšia. Potom teploty postupne klesajú s pribúdajúcou nadmorskou výškou. Najchladnejšie sú vrcholy najvyšších hôr. Lomnický štít má priemernú ročnú teplotu iba –3,7 °C. V dlhoročných priemeroch je na Slovensku najchladnejší mesiac január, hoci v niektorých rokoch to môže byť aj február alebo december. Najteplejší mesiac je obyčajne júl, menej často august a zriedkavo jún. Zrážky padajú u nás vo forme dažďa i snehu. Ich množstvo sa v čase i priestore veľmi mení. Pribúdajú s narastajúcou nadmorskou výškou. Pretože zrážky prinášajúce vzduchové hmoty prichádzajú na naše územie prevažne od západu, západné náveterné strany pohorí sú vlhšie. Za horskými prekážkami vzduch klesá, otepľuje a vysušuje sa. V týchto zrážkových tieňoch spadne menej zrážok. Najmenej zrážok spadne za rok v Podunajskej nížine, na niektorých miestach menej ako 500 mm. Okolo 600 mm zrážok majú ostatné slovenské nížiny a dokonca i spišské kotliny, ktoré ležia v zrážkovom tieni Tatier a iných pohorí. Najbohatšie na zrážky sú najvyššie pohoria. Najvlhším miestom na Slovensku je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách, kde spadne za rok 2 130 mm zrážok. Rozdelenie zrážok počas roka nie je rovnomerné. Na leto pripadá približne 40 %, na jar 25 %, na jeseň 20 % a na zimu 15 % ročných zrážok. Prevaha zrážok v letnom a jarnom období je výhodná pre vegetáciu a poľnohospodársku výrobu. Najdaždivejšie mesiace (v dôsledku Medardovej kvapky) sú jún a júl, najmenej zrážok spadne v januári a vo februári. Na území Slovenska rozlišujem tri klimatické oblasti: teplú, mierne teplú a chladnú. Keďže najdôležitejšie meteorologické prvky (teplota a zrážky) závisia od nadmorskej výšky, aj klimatické oblasti sú podmienené výškovou členitosťou Slovenska. Teplá klimatická oblasť zaberá a nízko položené kotliny do nadmorských výšok 400 m. Má najviac slnečného svitu a najvyššie teploty. Zimy sú mierne. Zrážok je pomerne málo, od 520 do 750 mm. Preto treba tieto naše
najúrodnejšie územia zavlažovať. Žatva ozimnej pšenice začína najneskôr 15. júla. Pestujú sa v nej na teplo najnáročnejšie plodiny, ako kukurica na zrno, pšenica, cukrová repa, ale tiež paprika, melóny, vinič, marhule a broskyne. Mierne teplá klimatická oblasť nadväzuje na predošlú a siaha do nadmorských výšok 800 m. Priemerná júlová teplota neklesá pod 16 °C. Zrážok spadne viac ako v teplej klimatickej oblasti. Takéto podmienky umožňujú pestovať predovšetkým v kotlinách plodiny, ako raž, jačmeň, ovos a zemiaky. Menej sa pestuje pšenica. Žatva ozimnej pšenice sa začína až po 15. júli. Chladná klimatická oblasť sa vyskytuje v najvyšších polohách pohorí v nadmorských výškach nad 800 m. Rozlohou je najmenšia. Zrážok je najviac. V Tatrách dosahujú až 2 000 mm ročne. Pre nízku teplotu nemožno v tejto oblasti pestovať poľnohospodárske plodiny. Plošne prevládajú lesy, na odlesnenej pôde sa rozprestierajú lúky a pasienky. V najvyšších polohách, kde júlové teploty nedosahujú 10 °C, nie sú vhodné podmienky ani pre rast lesa. Tam sa nachádzajú len ostrovy horských lúk a skaly.
6
Vodstvo Slovenska
Kľúčové slová: úmorie, povodie, režim odtoku, jazerá, umelé vodné nádrže, podzemná voda. Cez severné Slovensko prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Do Čierneho mora odvádza vodu Dunaj so svojimi prítokmi temer z celého Slovenska. Do Baltského mora tečú Dunajec a Poprad, ktoré sa v Poľsku vlievajú do Visly. Do úmoria Čierneho mora patrí 96 %, kým do úmoria Baltského mora len 4 % rozlohy Slovenska. Úmorie Čierneho mora sa na území Slovenska rozčleňuje na povodia Dunaja a Tisy.
Dunaj je najväčšia stredoeurópska rieka s prietokom 2 045 m3/s v Bratislave. Pramení v Nemecku, odkiaľ cez Rakúsko priteká na naše územie. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Po opustení Devínskej brány vytvára pod Bratislavou ramená. Najväčšie z nich, Malý Dunaj, ohraničuje úrodný Žitný ostrov. Morava sa vlieva do Dunaja nad Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hra¬nice s Českou republikou a Rakúskom. Podľa prietoku (v Moravskom Jáne dosahuje 109 m3/s) je to druhý najväčší prítok Dunaja na našom území. Z Myjavskej pahorkatiny a Záhorskej nížiny do nej ústia Myjava, Rudava a Malina. Váh je najdlhšou slovenskou riekou (402,5 km). Prietok v Trnovci nad Váhom je 152 m3/s. Jeho dve zdrojnice, Biely Váh prameniaci od Kriváňom vo Vysokých Tatrách a Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách, sa spájajú pri Kráľovej Lehote. Hron, ktorého 284 km dlhý tok oblúkovite prechádza stredom Slovenska, sa vlieva do Dunaja pri Štúrove. Pramení v Nízky Tatrách pod Kráľovou hoľou. Ipeľ pramení v Slovenskom rudohorí. Preteká suchou Juhoslovenskou kotlinou. Tisa tečie na juhovýchodnom cípe Slovenska v dĺžke 5 km. Rieky, ktoré odvodňujú východné a časť stredného Slovenska, sa do nej vlievajú v Maďarsku. Hornád (186 km) pramení v Nízkych Tatrách. Bodrog vzniká sútokom Ondavy (s Topľou) a Latorice (s Laborcom, Cirochou a Uhom). Vejárovite sa zbiehajúce rieky spôsobovali najmä v minulosti časté povodne. Rieky, pretekajúce Slovenskom, možno podľa režimu odtoku rozdeliť do troch typov: vysokohorského, stredohorského a vrchovinno-nížinného. Vysokohorský typ riek predstavuje u nás Dunaj. Najvyšší stav vody majú začiatkom leta, keď sa vo vysokých pohoriach topí sneh a ľad. V zime, keď sú zrážky viazané vo forme snehu a ľadu, je stav vody najnižší. Stredohorský typ riek má tiež najnižší odtok v zime. Takýto režim majú horné toky Váhu, Hrona, ich prítoky a ostatné stredohorské rieky. Vrchovinno-nížinný typ riek reprezentujú Dudváh, Nitra, Žitava, Ipeľ a i. Najvyšší stav vody majú tiež na jar. Naopak, koncom leta a na začiatku jesene je výpar vody veľký a zrážky sú malé. Vtedy majú najmenej vody.
Jazerá sa na Slovensku vyskytujú prevažne v pohoriach. Najviac ich je v Tatrách, kde sa nazývajú plesá. Vznikli tam ľadovcovou činnosťou. Ďalšie jazerá na území Slovenska vznikli prehradením doliny zosunom. Také sú Morské oko vo Vihorlatských vrchoch. V Slovenskom krase vzniklo Jašteričie jazero. Menšie jazierka sa vytvorili v medzidunových depresiách vo viatych pieskoch na Záhorskej nížine, napr. Lakšárske jazero. Umelé vodné nádrže majú za cieľ zachytávať vodu na rozličné využitie. Na Slovensku sa začali budovať v 15. a 16. storočí na chov rýb a v súvislosti s banskou činnosťou v okolí Banskej Štiavnice (tajchy). Známe sú Počúvadlo a Richnavské jazerá, ktoré sa dnes využívajú na rekreáciu. V 19. storočí sa budovali na riekach v horských oblastiach nádrže (klauzy), ktoré pomáhali zvyšovať hladinu vody pri splavovaní dreva. Vodné nádrže vypĺňajú i depresie, ktoré vznikli na miestach ťažby štrku a piesku. Dnes sa využívajú hlavne na rekreáciu. Najznámejšie z nich sú Senecké jazerá, Šaštínske jazerá na Záhorí a Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom. Priehradné vodné nádrže boli u nás budované hlavne po 2. svetovej vojne. Plnia viac funkcií. Chránia pred povodňami, slúžia na výrobu elektrickej energie, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou, i na šport a rekreáciu. Na Dunaji vznikla jedna z najnovších a najväčších vodných nádrží, Hrušovská zdrž, pri Gabčíkove. Na Váhu je vybudovaných 19 vodných nádrží. Najznámejšie sú Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava. Z ostatných priehrad sú známe Oravská priehrada (Orava), Palcmanská Maša (Hnilec), Ružín (Hornád), Zemplínska šírava (Laborec), Starina (Cirocha). Podzemná voda sa vyskytuje na celom území Slovenska. Jej zásoby sú však nerovnomerne rozdelené. Závisia od geologickej stavby územia a od zdrojov doplňovania, ktorými sú zrážky a rieky. Väčšina podzemnej vody nepreniká do veľkých hĺbok. V podzemí zotrváva kratší čas, a preto sa nestačí veľmi mineralizovať. Naproti tomu podzemná voda s hlbokým obehom sa stačí nasýtiť minerálmi a zohriať. Na povrch vystupuje ako minerálna a termálna voda alebo voda s napnutou hladinou – artézska voda. Množstvo a kvalitu podzemnej vody podmieňuje horninové prostredie. Minerálne a termálne vody majú hlboký obeh, počas ktorého sa v hlbinách Zeme obohacujú o minerálne látky a otepľujú. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov. Slovensko je na tieto vody zvlášť bohaté. Z asi 1 200 prameňov minerálnych vôd sú najznámejšie Santovka, Slatina, Fatra, Salvator, Cígeľka. Pri termálnych liečivých prameňoch vznikli svetoznáme kúpele, ako Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Bardejovské Kúpele, Dudince a ďalšie. Pri termálnych prameňoch hlavne v Podunajskej nížine vznikli bazény a rekreačné strediská, napr. v Štúrove, Patinciach, Veľkom Mederi, Dunajskej Strede.
7
Pôdy Slovenska
Kľúčové slová: úmorie Na vznik pôdy pôsobia všetky zložky prírodného prostredia i človek. Keďže vlastnosti zložiek prírodného prostredia sa na Slovensku od miesta k miestu menia, aj pôdny kryt u nás je veľmi rôznorodý. Rozmiestnenie pôdnych typov u nás podmieňuje najmä predhorská a výšková zonálnosť, v menšej miere aj geologické a hydrologické pomery. Najďalej od pohorí, na sprašových pahorkatinách, kde je najsuchšie a najteplejšie podnebie, sa vyskytujú černozeme. Najväčšie rozšírenie majú na Podunajskej pahorkatine, Chvojnickej pahorkatine, Východoslovenskej nížine a v Košickej kotline. Bližšie k pohoriam, kde je viac zrážok a o niečo nižšie teploty, vznikli hnedozeme. Vyvinuli sa tiež na sprašiach a sprašových hlinách. Najväčšie plochy pokrývajú na Podunajskej a Chvojnickej a Východoslovenskej pahorkatine, v Košickej a Trenčianskej kotline. Na styku nížin a pohorí a v dnách kotlín, kde je ešte vlhšie a chladnejšie podnebie, sa vyskytujú luvizeme a pseudogleje. Vznikli na sprašových a svahových hlinách. Nachádzajú sa na okrajoch a výbežkoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a v iných kotlinách. Pseudogleje sa viažu na nepriepustné horniny. Vo vyššie a stredne položených kotlinách sa na silikátových horninách nachádzajú aj kambizeme. Plošne prevažujú v Popradskej a Hornádskej kotline.
Pôdy pohorí sú zväčša kamenité a ich vlastnosti ovplyvňujú materské horniny. Okrem toho s nadmorskou výškou sa menia činitele, ktoré spolupôsobia pri vzniku pôdy. Pribúdajú zrážky, klesá teplota a mení sa vegetačný kryt. Preto sa s rastom nadmorskej výšky zákonite menia pôdne typy, čo sa nazýva výšková zonálnosť. Na nekarbonátových horninách sa na stráňach pod lesmi vyvinuli najmä kambizeme. Vystupujú temer vo všetkých našich pohoriach do nadmorských výšok 1 000 – 1 200 m. Je to najrozšírenejší pôdny typ na Slovensku. Nad kambizemami do výšky 1 800 m, kde narastá úhrn zrážok, vznikli podzoly. Pokryté sú najmä ihličnatými lesmi a
kosodrevinou. Najvyššie polohy našich pohorí, nad hornou hranicou lesa, zaberajú málo úrodné rankre a alpínske mačinové pôdy. Obsahujú veľa kameňa a bývajú porastené alpínskymi lúkami. Na karbonátových horninách (obsahujú CaCO3), najmä na vápencoch a dolomitoch, vznikli rendziny. Sú tiež kamenité a zväčša pokryté lesom. Vyskytujú sa predovšetkým v krasových oblastiach (Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina). Patria k azonálnym pôdnym typom, čiže nie sú podmienené zmenou klímy. K ďalším takýmto pôdnym typom patria fluvizeme. Vznili v tesnej blízkosti riečnych tokov, kde zasahovali záplavy.Vyskytujú sa vo všetkých kotlinách a širších rovinách. Ďalej od riečneho toku, kde už záplavy neprerušovali tvorbu pôdy, vznikli úrodné čiernice. V zamokrených depresiách, kde sa dlhodobo hromadila rašelina, vznikla rašelinová pôda. Vyskytuje sa hlavne na Orave, Záhorskej a Podunajskej nížine. Okrem pôdnych typov rozoznávame aj pôdne druhy. Určené sú na základe zrnitosti pôd, čiže veľkosti častíc, ktoré ich tvoria. Zrnitosť pôd výrazne ovplyvňuje ich úrodnosť. Piesčité a hlinito-piesčité pôdy sa označujú ako ľahké pôdy. Sú vzdušné, vysychavé a ľahko nimi preniká voda, ktorá vyplavuje živiny. Preto majú nižšiu úrodnosť. Porastené sú obvykle borovicovými a agátovými lesmi. Z poľnohospodárskych plodín sa na nich pestuje najmä raž, zemiaky a krmoviny. Hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité pôdy sú známe pod názvom stredné (stredne ťažké) pôdy. Vyznačujú sa najlepšími fyzikálnymi vlastnosťami pre obrábanie. Sú primerane prevzdušnené. Majú priaznivý vodný režim, ktorý umožňuje rastlinám čerpať živiny z pôdneho roztoku. Sú najúrodnejšie. Ako ťažké pôdy sa označujú pôdy piesčito-ílovité a ílovité. Majú nepriaznivé fyzikálne vlastnosti. Po nasiaknutí vodou zväčšujú svoj objem, zlievajú sa a sú lepivé. Za sucha zmenšujú svoj objem, tvrdnú a vytvárajú sa v nich pukliny. Preto sa ťažko obrábajú. Majú nepriaznivý vodný a vzdušný režim, čo znižuje ich úrodnosť. Pri vhodnom obrábaní (hlboké a časté kyprenie) možno na nich pestovať väčšinu našich poľnohospodárskych plodín.
8
Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrany prírody na Slovensku
Kľúčové slová: vertikálna zonálnosť, vegetačné pásma, azonálnosť, národné parky, endemit, relikt. Na Slovensku dochádza vzhľadom na tvar a rozlohu územia k zmene bioklimatických pásiem v dôsledku zmeny nadmorskej výške. Vytváranie zón zmenou nadmorskej výšky sa nazýva vertikálna zonálnosť. S narastajúcou nadmorskou výškou sa menia klimatické pomery (klesá teplota a zvyšujú sa zrážky). So zmenou klimatických pomerov sa mení aj vegetácia a vznikajú tzv. vegetačné pásma. Opakom zonálnosti je azonálnosť. Pri azonálnosti výskyt rastlinstva nie je podmienený zmenou nadmorskej výšky, resp. klimaticky, ale inými faktormi (napr. podzemnou vodou, geologickým podložím). Slovensko sa nachádza v pásme listnatých a zmiešaných lesov severného mierneho podnebného pásma. Na našom území vzniklo v závislosti od nadmorskej výšky päť vegetačných (rastlinných) stupňov: Dubové lesy rastú prevažne v teplých nížinách a v pohoriach do 550 m n. m. Popri duboch sú v nich aj hraby. V minulosti dubové lesy zaberali oveľa väčšie územia, ktoré človek odlesnil a v súčasnosti sa poľnohospodársky využívajú, keďže sa tu nachádzajú úrodné černozeme. Pod dubovými lesmi možno nájsť aj hnedozeme. V odlesnených oblastiach žije asi jedna desatina z celkového počtu druhov živočíšstva na Slovensku (napr. zajace, jarabice a hraboše). Bukové lesy rastú prevažne v pohoriach v nadmorskej výške od 550 do 1 100 m n. m. Nachádzajú sa pod nimi menej úrodné kambizeme. V porastoch bučín rastú aj javory a jedle. Listnaté lesy (dubové a bukové) poskytujú pre živočíchy dobré možnosti úkrytu aj potravy. Žijú v nich približne tri štvrtiny u nás sa vyskytujúcich živočíšnych druhov (napr. srny, diviaky, jastraby, ďatle a i.). Smrekové lesy rastú prevažne od 1 100 do 1 600 m n. m. Typickým pôdnym typom sú podzoly. Žije v nich približne jedna desatina druhov živočíchov, napr. veverice, medvede, rysy, hlucháne. Mnoho živočíchov migruje a žije aj v listnatých aj v ihličnatých lesoch, napr. líšky, jelene, vlky. Smrekové porasty tvoria hornú hranicu lesa. Kosodrevina zaberá na Slovensku najväčšie plochy v Tatrách a v Nízkych Tatrách. Rastie v nadmorskej výške od 1 600 do 1 800 m n. m. Nachádza sa aj vo vrcholových častiach Malej a Veľkej Fatry.
Najvyššie položené sú alpínske lúky, Sú charakteristické pre najvyššie časti Tatier a Nízkych Tatier nad 1 800 m n. m. Rastlinstvo alpínskych lúk dobre znáša drsné podmienky. V niektorých pohoriach (Veľká Fatra, Malá Fatra) vznikli na mieste kosodreviny v dôsledku činnosti človeka (chov oviec). V pásme alpínskych lúk žije asi 1 % našich
živočíšnych druhov (napr. kamzíky či svište). Nad pásmom alpínskych lúk sú už iba holé skaly s občasnými porastmi lišajníkov a machov. Azonálnym rastlinným spoločenstvom sú napr. lužné lesy. Rastú nezávisle od nadmorskej výšky, ale vyskytujú sa len na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody. Najviac lužných lesov je pri riekach Dunaj, Morava a Latorica. Najtypickejšie pre lužne lesy sú vŕby, topole a jelše. Na brehoch riek a jazier žije živočíšne spoločenstvo vôd a močiarov, napr. divé kačice, bociany, husi, obojživelníky. Vo vodách riek a vodných nádrží žije veľa druhov rýb. Cieľom ochrany prírody je zamedziť jej poškodzovaniu a zabrániť negatívnym vplyvom ľudskej činnosti na okolitú krajinu. Ide o ochranu neživej (voda, horniny, ovzdušie) ako aj živej zložky krajiny (rastlinné a živočíšne organizmy). Na Slovensku rozlišujeme tzv. územnú ochranu a druhovú ochranu. Celé územie Slovenska je chránené. Niektoré časti vzhľadom na špecifický a výnimočný charakter sú chránené vo väčšej miere ako ostatné. Preto rozlišujeme 5 stupňov ochrany prírody, pričom prvý (celé územie Slovenska) je najnižší a piaty (maloplošné chránené územia) je najvyšší stupeň ochrany prírody s najprísnejšími obmedzeniami. V rámci územnej ochrany prírody a krajiny je v zákonoch Slovenska definovaná sústava chránených území do týchto kategórií: chránená krajinná oblasť (CHKO), národný park (NP), prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR), prírodná pamiatka (PP) alebo národná prírodná pamiatka (NPP), chránený areál (CHA) a chránený krajinný prvok (CHKP). K veľkoplošným chráneným územiam patria CHKO a NP. Na Slovensku sa nachádza 14 CHKO rôzneho charakteru. Uplatňuje sa v nich 2. stupeň ochrany prírody. Národné parky predstavujú základ chránených území. Na Slovensku je 9 NP. Ide o územia prevažne horského charakteru s pôvodnou, resp. málo narušenou prírodou s mimoriadnym významom pre vedu a rekreáciu s 3. stupňom ochrany.
Všetky ostatné chránené územia patria k maloplošným chráneným územiam s 3. a vyšším stupňom ochrany. Na Slovensku sú okrem uvedených (národných) chránených území aj chránené územia určené na základe medzinárodných dohovorov. Patrí k nim sústava chránených území NATURA 2000 (chránené vtáčie územia a územia európskeho významu). Chránia sa vzácne živočíchy, rastliny a celé ekosystémy s cieľom zachovať biologickú rôznorodosť. Druhovú ochranu prírody reprezentujú chránené rastliny a živočíchy, ale aj chránené nerasty a skameneliny. Bol vytvorený Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, ktorý obsahuje ohrozené a vzácne druhy. Mnohé z nich sú reliktami a endemitmi Slovenska.
9
Ukážka testu Ukážky otázok z testovania II. polrok (i) poloha, rozloha a hranice Slovenska 01 Slovenská republika má rozlohu: A) 41 376 km2. B) 49 035 km2.
C) 59 768 km2.
D) 61 433 km2.
02 Rozdiel v geografickej šírke medzi najsevernejším a najjužnejším bodom územia Slovenska je: A) 0° 54´. B) 1° 53´. C) 2° 99´. D) 4° 19´. 03 Najkratšia vzdialenosť štátnej hranice Slovenska je od mora: A) Baltského. B) Severného. C) Jadranského.
D) Čierneho.
(ii) geologická stavba a nerastné suroviny 04 Posledné vrásnenie, ktoré formovalo Slovensko sa nazýva: A) Alpínske. B) Karpatské. C) Apeninské.
D) Slovenské.
05 Vápence a dolomity na Slovensku vznikali prevažne v: A) Prvohorách. B) Druhohorách. C) Treťohorách.
D) Štvrtohorách.
06 Medzi vulkanické horniny nepatrí: A) Ílovec. B) Čadič.
D) Sopečné brekcie.
C) Andezit.
(iii) reliéf 07 Glaciálnou činnosťou na území Slovenska vznikla forma reliéfu: A) Meander. B) Duna. C) Halda.
D) Tróga.
08 Zakreslite do mapy najvyššie položené miesto (nad morom) na Slovensku a pomenujte ho.
09 Krasový reliéf možno na Slovensku identifikovať v geomorfologickom celku: A) Záhorská nížina. B) Poľana. C) Bukovské vrchy. D) Slovenský raj. (iv) podnebie a počasie 10 Charakterizujte teplú klimatickú oblasť.
11 Lučenec patrí do klimatickej oblasti: A) Teplej. B) Mierne teplej.
C) Mierne chladnej.
D) Chladnej.
12 Vypočítajte, akú teplotu možno očakávať na Gerlachovskom štíte, ak pri výtoku rieky Bodrog je 10°C. (Uveďte postup riešenia.)
(v) vodstvo 13 Písmenom DŽ je na mape označená rieka: A) Hornád. B) Hron.
C) Hnilec.
D) Laborec.
14 Číslicou 349 označte na mape rieku Orava. 15 Zakreslite do mapy a pomenujte jeden minerálny a jeden termálny prameň na Slovensku.
(vi) pôdy 16 Najrozšírenejším pôdnym typom na území Slovenska je: A) Černozem. B) Podzol. C) Kambizem.
D) Ranker.
17 Medzi zonálne pôdne typy nepatrí: A) Rendzina. B) Hnedozem.
D) Černozem.
C) Ranker.
18 Načrtnite vertikálnu zonálnosť pôd na Slovensku. (vii) rastlinstvo a živočíšstvo 19 Písmenom Ň je na mape označený národný park: A) Malá Fatra. B) Veľká Fatra. C) Oravská Magura.
D) Nízke Tatry.
20 Najmladším národným parkom (NP) na Slovensku je: A) Tatranský NP. B) Pieninský NP. C) NP Nízke Tatry.
D) NP Veľká Fatra.
21 Medzi CHKO nepatrí: A) CHKO Poloniny.
D) CHKO Latorica.
B) CHKO Poľana.
C) CHKO Záhorie.
