ŠkVP. Geografia 5. ročník

ZÁKLADNÁ ŠKOLA S MATERSKOU ŠKOLOU ORAVSKÉ VESELÉ ORAVSKÉ VESELÉ 377, 029 62 ORAVSKÉ VESELÉ

Názov ŠVP

ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie

Názov ŠkVP

Verní tradíciám – otvorení Európe

Vyučovací jazyk

Slovenský

Predmet

Geografia /oblasť – Človek a spoločnosť/

Ročník

Piaty

Rozsah

SVP 1 hodina/týždeň; ŠkVP 1 hodina / týždeň Spolu: 66 hodín/rok

ŠkVP Geografia 5. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

Vypracoval: Mgr. Róbert Repka Prerokované na pedagogickej rade 30.8.2008 Schválil: Mgr. Dušan Sameliak - riaditeľ školy

1


1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania Učebný predmet geografia rozvíja u ţiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Ţiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme: Uvedomia si, ţe dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôţe ju vyuţívať a chrániť. Kompetencie, ktoré ţiaci prehlbujú štúdiom geografie, umoţňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, moţnosti optimálneho vyuţitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, ţiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy ţiakov, nielen o svoje okolie, ich moţnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Kaţdé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, ţivočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom ţivota. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tieţ patria do geografického poznávania. Námety, čo môţe kaţdý ţiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre beţný ţivot.

2. Ciele učebného predmetu Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevaţne priestorový a integrujúci charakter. Povaţuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie ţiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky vyuţívať danosti krajiny. Patria medzi ne: Pouţívať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické vyuţitie v beţnom ţivote a schopnosť vyhľadať a pouţiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie vyuţije ţiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a

2


vyuţívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov – dopravných sietí, prípadne ťaţbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme umoţnia ľuďom chrániť sa pred ţivelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta. V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny , ktorými ovplyvnil krajinu Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale ja odborné a populárno-vedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie Podporujeme tým potrebu čítania u ţiakov, správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov povaţujem za základné vyjadrovacie prostriedky geografie. V obsahu geografie sa snaţíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta, preto prinášame aj väčšie prepojenie s hudobnou a výtvarnou výchovou. Rozvíjanie podnikateľských zručností ţiaci získajú spracúvaním projektov. Ţiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí váţiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie vyuţiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). V 5.ročníku je dôleţité: -

rozvíjať si chuť učiť sa,

-

rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

-

všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho zmeny,

-

prejavovať záujem o spôsob ţivota ľudí v rôznych častiach sveta,

-

vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas,

3


-

vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí

-

rozumieť grafom, diagramom,

-

hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať (riešiť projekt, prezentovať ho),

-

diskutovať o návrhoch,

-

oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich váţiť si a chrániť.

3. Obsah učebného predmetu Hlavné témy, pokiaľ to ich charakter umoţňuje, sú interpretované cez regióny. Bázou geografického vzdelávania je regionálna geografia, pričom poznatky z fyzickej a humánnej geografie sú zaradené priamo v regióne – krajine – kontinente či v oceáne, kde sa vyskytujú, čiţe sú dominantné. Primeraná kombinácia všeobecných a konkrétnych regionálnych tém podnieti na kvalitnejšie sprostredkovanie a osvojenie geografických poznatkov, ktoré moţno sumarizovať do okruhov (hlavných tém): Zem ako planéta vo vesmíre Získať poznatky o Zemi, tvare a jej pohyboch a uvedomiť si vplyv slnečnej energie ako základnej podmienky pre ţivot ľudí. Riešiť problémové úlohy, vysvetliť zmeny v prírode počas roka, súvislosti vzniku podnebných a rastlinných pásiem s rozdielnym mnoţstvom dopadajúceho slnečného ţiarenia, ktoré je ovplyvnené tvarom Zeme. Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie Pouţívať mapy pri orientácii v teréne (turistické mapy, automapy, plány miest, tematické mapy) Vedieť sa orientovať na mapách – získavať a aplikovať z nich údaje v beţnom ţivote. Pouţívať mapy pri získavaní informácií o danej lokalite. Vedieť nájsť mapu na internete a orientovať sa v nej, získavať informácie z dát. Vzťah medzi zložkami krajiny Vedieť vysvetliť prírodný charakter jednotlivých oblastí na Zemi, pochopiť fungovanie zloţiek krajiny v danej oblasti, porozumieť odlišnostiam krajiny a tomu prispôsobiť svoj ţivot. V tejto téme sa maximálne uplatňuje systémový prístup a príčinno-následné vzťahy. Vplyv podnebia na povrch, na rastlinstvo a ţivočíšstvo, význam vody (činnosť rieky, jazerá a i.). Vzťah medzi krajinou a človekom Posúdiť ţivot človeka v priestore, tvorený vzájomnými vzťahmi medzi prírodou a spoločnosťou. Podmieňuje ho znalosť podmienok, ktoré príroda dáva človeku a ovplyvňuje ho. Zároveň uvedomenie si človeka, do akej miery môţe vyuţívať prírodu, aby preţil. Vznik chránených území, národných parkov. Vyuţívanie prírodných zdrojov človekom.

4


Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi Zhodnotiť rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi, podmienky v jednotlivých častiach Zeme a ich vhodnosť pre ţivot človeka, vzájomné ovplyvňovanie starých a nových kultúr, existenciu rôznych kultúr vedľa seba. Vzbudiť snahu zaujímať sa o kultúru ľudí ţijúcich v rôznych oblastiach sveta, porozumieť jej a akceptovať hodnoty iných kultúr pri zachovaní svojej vlastnej identity ako predpoklad kvalitného reagovania na moţné spolupráce. Regióny Zeme Komplexne hodnotiť regióny z hľadiska ich prírodných a kultúrnych a i. charakteristík, moţností rozvoja, poznať miestny región, moţnosti jeho rozvoja, byť schopný prispieť k rozvoju miestneho regiónu. Požadovaný výstup žiakov z geografie v 5. ročníku: a) orientovať sa na mape podľa zemepisných súradníc, b) orientovať sa v pláne mesta, autoatlase, v mape alebo pláne na internete c) vedieť čítať mapy všeobecno-zemepisné, tematické, rozumieť im, d) interpretovať údaje získané z grafu, diagramu e) vysvetliť príčiny striedania dňa a noci, striedania ročných období a uviesť dôsledky pohybov Zeme na prírodné procesy f) vysvetliť vznik časových pásiem, f) počítať vzdialenosti medzi dvoma miestami na Zemi grafickou mierkou f) podľa príkladov vedieť vysvetliť ako vzniká pohorie, sopka, zemetrasenie, skalné mesto, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, daţďový prales, uviesť príklady g) pripraviť projekt, vypracovať a odprezentovať ho h) diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych i) získavať údaje zo zdrojov, vyuţiť internet, odbornú literatúru j) tvoriť mentálne mapy so symbolmi Obsahové témy: - Zem vo vesmíre, pohyby Zeme, - svetadiely, moria, ostrovy a polostrovy, prielivy, prieplavy, zálivy, - najvyššie pohoria, sopky, zemetrasenia, cunami, ich vznik, - pohyb zemských krýh, - ľadovce, rieky, jazerá, - činnosť rieky, vetra, - rôznorodosť rastlinstva a ţivočíšstva na zemi, - obyvateľstvo v rôznych častiach Zeme, - kultúrne pamiatky vo svete

Základné otázky geografie: Kde to je? Čím je to zaujímavé? Ako to vzniklo? Akí ľudia tam ţijú?

5


4. Využitie disponibilných hodín Predmet geografia je dotovaný 1 hodinou. Cieľom hodinovej dotácie pre geografiu je naplnenie základnej myšlienky školského vzdelávacieho programu Verní tradíciám – otvorení Európe. Ţiaci sa oboznamujú a učia základné poznatky z geografie nielen v európskom teritóriu, ale aj celosvetovom, vedia vyhľadávať zaujímavosti prírodne, kultúrne a spoločenské a dokáţu ich porovnávať medzi sebou. Zároveň získavajú viac informácií o jednotlivých regiónoch sveta. Počas disponibilnej hodiny si ţiaci osvojujú geografiu aj prostredníctvom hier, súťaţí, tvoria projekty, tvoria prezentácie. V tematických výchovno vzdelávacích plánoch je hodinová dotácia odlíšená farebne.

6


5. Vzdelávacie štandardy a prierezové témy Tematický celok

I. Objavovanie Zeme a vesmíru

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Zem ako planéta vo vesmíre. Tvar Zeme. Cesty do vesmíru a na Mesiac. Slnečná sústava, Slnko , planéty v slnečnej sústave, Mesiac, vesmír, planéta Zem. Tvar Zeme,

Ţiak vie: Opísať tvar Zeme podľa glóbusu. Predviesť glóbusom rotáciu Zeme okolo osi a obeh Zeme okolo Slnka. Vysvetliť príčiny striedania dňa a noci a ako to súvisí s otáčaním Zeme okolo osi. Uviesť aké sú dôsledky obehu Zeme okolo Slnka na rôznych miestach na Zemi. Poznať dobu otočenia Zeme okolo osi a obehu okolo Slnka.

Pohyby Zeme - obeh Zeme okolo Slnka, rotácia Zeme okolo osi, Dôsledky pohybov.

II. Povrch Zeme, svetadiely a oceány

III. Glóbus a mapa

Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta. Plavby K. Kolumba, F. Magalhaesa J. Cooka, Vacso da Gama Svetadiely, oceány, ostrovy, polostrovy, moria, prieplavy, zálivy, Glóbus, zemská os, póly, svetové strany, zemské pologule, rovnobeţky, poludníky, poludník,, rovník, zemské pologule, obratníky, polárne kruţnice, Mapy, automapy, mapy na internete, plán mesta, tematické mapy , turistické mapy Legenda mapy – symboly, znaky. čítanie mapy, získavanie údajov z mapy, zakresľovanie údajov do mapy. grafická mierka a meranie vzdialeností na mape, geografická poloha, geografické súradnice Orientácia na mape, určovanie geografickej polohy

Ţiak vie: Čítať základné údaje z mapy. Opísať, čo zobrazuje mapa podľa jej legendy Pripraviť si diskusný príspevok o cestách a ich význame pri objavovaní svet

Ţiak vie: Na glóbuse určiť zemskú os, severný pól, juţný pól, zemské pologule, rovník, nultý poludník, rovnobeţky, poludníky, obratníky, polárne kruţnice Určiť svetové strany na mape a v teréne. Zdôvodniť vytvorenie geografickej siete a opísať ju. Určiť polohu ľubovoľného miesta na mape geografickými súradnicami. Odmerať vzdialenosť na mape grafickou mierkou

7

Prierezové témy

Časová dotácia

ENV, MEDV, MULTV

7 hodín

OSR, ENV,MEDV

9 hodín

ENV, OSR, DOPV

14 hodín


Tematický celok

IV. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvorila príroda

V. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Stavba Zeme, zemské jadro, plášť, zemská kôra, zemské platne a ich pohyb, vznik pohoria, vznik zemetrasenia, sopečná činnosť a i.) , cenami, zlomy, Kaňony, vodopády, jazerá (činnosť vody – riek, ľadovca), prítoky, delta. Činnosť vetra Púšte, skalné mestá (činnosť vetra) Daţďové lesy , savana, lesy, púšť, (rastlinstvo, ţivočíšstvo

Ţiak pozná: Himaláje, Alpy, Tatry, Mount Everest, Mont Blanc, Ţiak vie, čo je: zemetrasenie, epicentrum cunami sopka, sopečný kanál, magma, láva, rieka, jazero, prítoky rieky, delta, Ţiak pozná a určí: Amazonka, Kongo, Níl, Volga, Dunaj, Viktóriino, Kaspické more, Mŕtve more, Ţiak ovláda: Činnosť rieky na povrch Grand Canyon – vodopád Niagarské vodopády Angelov vodopád, Iguacu, Viktóriine vodopády Amazonský daţďový prales, savana, púšť v Afrike

Sídla na Zemi Mestá a dediny (ako ţijú ľudia na rôznych miestach Zeme) Kultúrne a technické stavby – (príklad chrámy, pyramídy,) Pamiatky UNESCO

Ţiak pozná Paríţ, New York, Mexico City Tadţ Mahal, Eiffelovu veţu, Operu v Sydney, pyramídy, Veľký čínsky múr, Sochu Krista v Rio de Janeiro, katedrály

8

Prierezové témy

Časová dotácia

OSR, OŢZ, ENV, MULTV, MEDV, TPPZ

25 hodín

OSR, OŢZ, ENV, MULTV, MEDV, TPPZ

11 hodín


6. Stratégie - Metódy a formy práce Pri vyučovaní je potrebné maximálne vystaviť ţiaka cieľovému jazyku zo strany učiteľa a výukových materiálov (CD, DVD, multimediálnych programov a pod.) Vyučovať v malej komunite s vyuţitým rôznych foriem práce. Metóda je pedagogická - špecifická didaktická aktivita subjektu a objektu vyučovania , rozvíjajúca vzdelanostný profil ţiaka, súčasne pôsobiaca výchovne, a to v zmysle vzdelávacích i výchovných cieľov v súlade s vyučovacími a výchovnými princípmi. Pomocou správne zvolených metód vytvárame atmosféru, v ktorej sa dieťa môţe učiť s radosťou bez strachu a stresu, vyuţívame a motivujeme chuť dieťaťa do učenia sa a jeho prirodzenú zvedavosť, zohľadňujeme potreby dieťaťa a hlavne umoţňujeme mu učiť sa za pomoci všetkých zmyslov. . Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. 1. Motivačné metódy: -

motivačné rozprávanie ( pribliţovanie obsahu učenia),

-

motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov),

-

motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),

-

motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou ukáţky).

2. Expozičné metódy: -

rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie),

-

vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva),

-

rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie),

-

beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom),

-

demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov),

3. Problémové metódy: -

heuristická metóda (učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení)

-

projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). 9


4. Prácu s knihou a textom (čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií), 5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie). 6. Aktivizujúce metódy: -

diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému),

-

didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti),

-

kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

7. Fixačné metódy:. -

metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s vyuţitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy).

Organizačné

formy:

vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného,

fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Planéta Zem ,objavovanie Zeme, Mapa a glóbus informačno-represívna metóda, problémový výklad, heuristická metóda, metóda výkladu, metóda rozhovoru, sociálne formy --individuálna, -- skupinová, -- frontálna, Najkrajšie miesta na Zemi informačno-represívna metóda, problémový výklad, 10


heuristická metóda, metóda výkladu, metóda rozhovoru, sociálne formy -- individuálna, -- skupinová, -- frontálna, 7. Učebné zdroje Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov vyuţívame nasledovné učebné zdroje: Likavský a kol.: Geografia 5.ročník, VKÚ 2008 , 1.vyd. 80 s. ISBN 978-80-8042-572-2 Kol. 2005. Školský atlas svet. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2005. 150 s. ISBN 6003321385 Kol. 2001. Zemepisný atlas sveta. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2001. 190 s. ISBN 8080422389 pracovné listy, internet, časopisy, populárnonáučná literatúra

8. Hodnotenie predmetu Na hodnotenie predmetu vychádzame z príslušného metodického pokynu na hodnotenie ţiakov základnej školy. Viď sekcia Školský vzdelávací program. Geografiu klasifikujeme. Hodnotíme ţiaka a následne ho klasifikujeme komplexne, na princípe individuálneho prístupu k osobnosti a hľadáme u ţiaka silné stránky, ktoré postupne rozvíjame. Pri klasifikácii sledujeme a zisťujeme prírastok vedomostí. Klasifikáciu obohacujeme aj o slovné hodnotenie, nasledovne: Ţiak bude hodnotený priebeţne i sumárne na konci jednotlivých polrokov. Hodnotenie práce ţiaka bude pozostávať z: -

z ústnych odpovedí ( ţiak bude ústne odpovedať minimálne 2x v danom štvrťroku )

11


-

z písomných odpovedí ( ţiak bude skúšaný písomnou formou- testom, riešením problémových úloh minimálne 2x za polrok)

-

z tvorby a prezentácie referátov a prezentácií v PowerPointe (ţiak môţe mať i viac prezentácií, ale do klasifikácie sa započítajú 2 v danom polroku)

-

samostatnej práce na hodinách, aktivity pri plnení úloh

-

vytvorenia pracovného listu pri opakovaní ( ţiak vytvorí jeden pracovný list za polrok)

-

písomné úlohy budú hodnotené známkou, ostatné slovne i známkou.

Taktieţ rozvíjame u ţiakov správne sebahodnotenie i hodnotenie navzájom. Pri hodnotení a klasifikácii ţiaka posudzujeme získané kompetencie v súlade so školským vzdelávacím programom. Hodnotíme a klasifikujeme: - komunikačné zručnosti - jazykové schopnosti - manuálne zručnosti a ich vyuţitie - umelecké a psychomotorické schopnosti - analýzy problémov a schopnosti ich riešenia

12

ŠkVP. Geografia 5. ročník

Recommend Documents