Tréningová jednotka v technicko–taktickej príprave Ak chce tenista dosiahnuť vysokú výkonnosť, musí byť jeho príprava riadená systematicky a plánovite. V tenise sa takáto výkonnosť spravidla dá dosiahnuť až po absolvovaní viacročného kvalitného tréningového procesu. Na zabezpečovanie primeranej kvality tréningového procesu treba, aby si hráč v priebehu celej svojej kariéry vypracovával dlhodobé i krátkodobé plány, ktoré sa potom realizujú v tréningovom procese. Za najzákladnejšiu formu tréningového plánu, ktorý sa denne realizuje, môžeme považovať tréningovú jednotku alebo, ľudovo povedané, jeden tréning. Pre každého tenistu je bez diskusie nepostrádateľnou a najdôležitejšou tréningová jednotka v technicko– taktickej príprave (tenisový tréning). Práve táto tréningová jednotka je schopná hráča najviac pripraviť na to, na čo smeruje celé jeho tréningové snaženie, a to na tenisový zápas. Práve tréningovej jednotke tohto typu by som chcel venovať priestor v tomto článku. Rozdiely v tréningových jednotkách Obsahová náplň jednotky, jej dĺžka a štruktúra závisí predovšetkým od týchto faktorov: - vek hráčov a doterajšia dĺžka športovej prípravy - výkonnostná úroveň hráčov - dlhodobé ciele prípravy - krátkodobé ciele prípravy - tréningové obdobie, v ktorom sa jednotka realizuje - charakteristika a momentálny stav jednotlivých hráčov - vytvorené tréningové podmienky - trénerská filozofia trénera Príprava na tréningovú jednotku O tom, či bude tréning pre hráča a jeho hru prospešný, sa často začne rozhodovať už pred samotnou jednotkou. Na tréning sa musí pripraviť hráč i tréner, v čom najviac spočíva príprava na tréning. Príprava hráča - prekontrolovanie vlastného tenisového výstroja (najmä mať v poriadku rakety), oblečenia a obuvi - pripraviť si vhodné oblečenie a obutie, do ktorého sa treba prezliecť po tréningu - pripraviť si dostatok pitia na tréning - zorganizovať si dopravu na tréning tak, aby bol hráč na mieste, kde trénuje dostatočne včas Príprava trénera - príprava organizácie tréningovej jednotky – tréner si musí premyslieť celú organizáciu tréningovej jednotky podľa toho, koľko hráčov má na tréningovej jednotke byť, koľko dvorcov bude mať k dispozícii - pripraviť si obsahový a časový plán tréningovej jednotky, ktorá zahŕňa najmä: - vhodný výber cvičení - dĺžku trvania cvičení - dĺžku prestávok - príprava vlastnej tenisovej výstroje a oblečenia - príprava pomôcok na tréningovú jednotku, kde tréner nesmie zabudnúť najmä na: - dostatočný počet lôpt na tréning s prípadným zásobníkom na lopty (kôš) - ďalšie pomôcky, ako sú napr.: terče, plastové kužele a pod. Tréner si musí pripraviť všetko nevyhnutné pred tréningom tak, aby sa v jeho priebehu mohol plnohodnotne venovať svojim zverencom.
Členenie tréningovej jednotky Vo všeobecnosti má tréningová jednotka (TJ) nasledovné členenie: 1. Úvod - oboznámenie sa s cieľmi tréningu, - ubezpečenie sa o zdravotnom stave hráčov - prinesenie všetkých pomôcok na tréning 2. Prípravná časť - rozcvičenie všeobecné (telesné) a špeciálne (technické) 3. Hlavná časť - plnenie hlavných úloh tréningu 4. Záver - upokojenie organizmu - stručné zhodnotenie tréningu - určenie individuálnych „domácich“ úloh - zbalenie všetkých používaných pomôcok Dĺžka trvania jednotlivých častí tréningovej jednotky sa mení od celkovej dĺžky tréningovej jednotky. K najväčším časovým zmenám prichádza v hlavnej časti tréningovej jednotky. Pozn.: Najmä v tréningoch v halovej sezóne, keď sú obmedzené možnosti hrať, sa na rozcvičenie vo všeobecnosti využíva čas pred začiatkom tréningu. Príklady koľko trvajú jednotlivé častí TJ podľa jej celkovej dĺžky Dĺžka TJ Približný časový rozvrh 60 min. 10 min. – úvod + rozcvičovanie 40 min. – hlavná časť 5 min. – upokojenie 5 min. – záver, vyhodnotenie 90 min. 5 min. – úvod 10 min. – rozcvičenie (rozohranie) 60 min. – hlavná časť (v polovici 5 min. prestávka) 10 min. – upokojenie 5 min. - záver 120 min. 10 min. – úvod + rozcvičenie 20 min. – rozohranie 75 min. – hlavná časť (v polovici 5-10 min. prestávka) 10 min. – upokojenie 5 min. - záver V priebehu celého tréningu poskytuje tréner hráčom krátke prestávky najmä na doplnenie tekutín. Treba zdôrazniť, že je značný rozdiel medzi tréningovou jednotkou začiatočníkov (najmä detí) a výkonnostnými hráčmi (či kategórie mládeže alebo dospelých). Tréningová jednotka detí - v prípade tréningu detí je dobré na úvod si uvedomiť, že deti sa najlepšie učia na základe ukážky, t.j. keď vidia čo treba robiť - preto tréner detí by im nemal veľa a komplikovane rozprávať, ale mal by im jasne ukázať, čo treba robiť - za veľmi dôležité považujem, aby deti boli čo najskôr schopné cvičiť ;ale dôležitejšie je, keď deti cvičia, hoci aj nie správnou technikou, ako keď je ich technika správna, ale nie sú schopné cvičiť - najlepším spôsobom, ktorý sa osvedčuje pri výučbe detí, je využívanie minitenisu (malý dvorec, malé rakety, ľahké a väčšie lopty); pri ňom väčšina detí dokáže robiť primerané pohyby a pomerne skoro sú deti schopné, za zjednodušených pravidiel, hrať tenis
Ako napr. môže vyzerať tréningová jednotka detí: - tréningová jednotka by mala mať maximálne 60 min. (môže byť i kratšia) 1. Úvod - hráči sa zhromaždia pred tréningom - tréner si overí, či sú zdravotne v poriadku a stručne povie, čo sa bude robiť 2. Prípravná časť - najrôznejšie hry, cvičenia na rozcvičenie sa s využitím rakiet, lôpt a pod. - snaha o čo najzábavnejšiu formu 3. Hlavná časť - hráči vykonávajú vždy vybrané cvičenie, najprv je vždy ukážka cvičenia zo strany trénera so stručným vysvetlením a potom samotné cvičenie - treba nechať hráčom dostatok času na vyskúšanie si cvičenia - cvičenia možno dopĺňať a obmieňať rôznymi hrami a zábavnými činnosťami - na záver je vhodné zaradiť hru, ktorú majú hráči radi 4. Záver - ľahké cvičenia na upokojenie - tréner pripomenie čo bolo cieľom tréningovej jednotky - tréner dá „domáce úlohy“ Pre trénera je dôležité aby: - oveľa viac chválil ako kritizoval - opravoval len jednu vec a nie viac naraz - dával také úlohy, ktoré deti zvládnu - nechcel naučiť v rámci tréningu príliš veľa - aby sa snažil vytvoriť pre všetky deti príjemnú atmosféru, aby sa na najbližší tréning mohli tešiť Z organizačných dôvodov by som odporúčal, aby sa rodičia nezdržovali blízko miesta, kde sa trénuje. V žiadnom prípade by sa nemali, počas tréningu, snažiť nejakým spôsobom s dieťaťom komunikovať (slovami, posunkami a pod.). Absolútne neodporúčam, aby sa rodičia aktívne zapájali do tréningu napr. zbieraním lôpt. Tréner i deti potrebujú na svoju činnosť pohodu a pokoj. Každé rozptyľovanie hráčovi škodí. Tréningová jednotka výkonnostných hráčov Za veľmi efektívny spôsob organizovania tréningovej jednotky, ktorý sa najčastejšie používa v prípade, že tréner pracuje so skupinou viacerých (4-6) hráčov podobnej výkonnostnej úrovne, je skupinový tréning. Skupinový tréning Tento tréning má celý rad výhod, ktoré môže tenisový tréner v príprave využiť. Za najvýznamnejšie považujem: - hráči hrajú najviac medzi sebou, čo umožňuje, že sa môžu vzájomne porovnávať a súťažiť medzi sebou - hráči môžu často hrať proti hráčom rôznych štýlov, rôznych predností a nedostatkov - vhodným výberom cvičení môže tréner modelovať reálnu súťaž v stretnutí (hráči sa striedajú v jednotlivých činnostiach ako sú: hranie, pohyb, odpočinok, zbieranie lôpt a pod.) Podľa počtu hráčov má tréner k dispozícii 1-2 kurty a čas tréningu sa pohybuje v rozmedzí 1-2,5 hod. (kratší čas u mladších, menej vyspelých hráčov, ale tiež napr. pri nedostatočnom priestore na tréning, najmä v zimných mesiacoch). Štruktúra tréningovej jednotky 1. Úvod - zhromaždenie hráčov - oboznámenie sa s hlavnými cieľmi tréningovej jednotky 2. Prípravná časť
a) všeobecné rozcvičenie - beh okolo dvorca - atletická abeceda, skoky, zmeny smeru - strečing hlavných svalových skupín Pozn.: toto rozcvičenie môžu hráči urobiť aj sami pred tréningom b) špeciálne rozcvičenie - hráči hrajú údery najprv pomalšie a na seba, postupne sa údery zrýchľujú a zvyšujú sa nároky na pohyb na dvorci 3. Hlavná časť - podľa vyspelosti môže mať viac častí - u vyspelejších hráčov a dĺžke tréningu cca 120 min. môže mať i 3 časti Hlavná časť I. – najčastejšie sa tu opakujú cvičenia a kombinácie z posledných tréningov Hlavná časť II. – najčastejšie sa tu využívajú cvičenia, v ktorých sa hráči učia nové veci alebo zdokonaľujú menej zvládnuté prvky Hlavná časť III. – cvičenia, v ktorých sa vyskytujú už všetky zápasové situácie (podanie, return, hra od základnej čiary, hra pri sieti po nábehu, obhody) 4. Záver - uvoľnenie – napr. voľná hra na seba - zhodnotenie tréningu celkovo i jednotlivých hráčov - hráči sami hodnotia tréning Herné cvičenia v tréningovej jednotke Do hlavnej časti tréningovej jednotky sa zaraďujú cvičenia, ktoré majú slúžiť na dosiahnutie cieľa a úloh tréningu. Tieto cvičenia nazývame herné. Podľa toho, aký cieľ sleduje tréner týmito cvičeniami môžeme ich rozdeliť na: - cvičenia technické - cvičenia taktické - cvičenia kondičné - cvičenia mentálnej odolnosti Technické cvičenia - v nich hráč pracuje na lepšení úderu, vrátane pohybu po dvorci. V cvičeniach si všímame presnosť úderu, jeho razanciu, rotáciu, postavenie pri údere a pohyb po ňom. Taktické cvičenia - tieto cvičenia, na rozdiel od predchádzajúcich, viac nútia hráča správne sa rozhodovať, kedy ktorý vhodný úder použiť a rozmýšľať nad tým, akou taktikou vyhrať konkrétnu výmenu. Tieto cvičenia sa vždy uskutočňujú medzi dvoma súpermi. Cvičenia kondičné - v týchto cvičeniach sa snažíme priamo na dvorcoch pracovať na rozvoji niektorej kondičnej schopnosti - na zabezpečenie primeraného zaťaženia tu tréner častejšie využíva sériu nahrávok z koša Cvičenia mentálnej odolnosti - v týchto cvičeniach sa prakticky vždy hrá o body medzi hráčmi. Hráč je pod tlakom napr. tak, že súper má v geme náskok alebo že í len jedno podanie a pod. - súčasťou týchto cvičení by malo byť aj celkové správanie hráča na dvorci (čo robiť v prestávke medzi loptami) V každom tréningu sa nemajú používať všetky typy herných cvičení. Tréner by sa mal rozhodnúť, podľa toho ako je tréningová jednotka začlenená do celého systému prípravy, ktoré typy cvičení si vyberie. Individuálny tréning s trénerom Tenis ako individuálny šport, v ktorom však pri zápase máme vždy súpera, umožňuje zorganizovať tréning aj tak, že na dvorci je len jeden hráč s trénerom. Myslím si, že táto forma tréningu má väčšie opodstatnenie u profesionálov v kategórii dospelých, ktorých individuálne potreby v tréningu sa ťažšie zvládajú s potrebami spoluhráčov.
Domnievam sa však, že v príprave mládeže by mali mať jednoznačne prednosť tréningy, v ktorých hrajú hráči medzi sebou za aktívneho riadenia trénera, pred individuálnymi tréningami s trénerom. Aj v týchto cvičeniach vie dobrý tréner účinne uplatniť individuálny prístup k hráčovi a hráč nepotrebuje nijaké ďalšie individuálne tréningy s trénerom V príprave mládeže by som individuálne tréningy odporúčal len v prípade, že sa pracuje na korektúrach techniky, ktoré si vyžadujú veľmi osobitný prístup a osobitné cvičenia, do ktorých by sa ďalší hráči zapájali málo efektívne. Môže sa stať aj to, že z nejakých dôvodov chýba hráčovi spoluhráč, a tak je treba, aby sa tréner zapojil do tréningu aktívnym hraním. Výber cvičení závisí aj od samotných herných schopností trénera. Dôležité je, aby tréner zvolil správny pomer medzi záťažou počas cvičenia a prestávkami. Prestávky by mali slúžiť na diskusiu s hráčom o cvičeniach a oprave vyskytujúcich sa chýb. Štruktúra individuálnej tréningovej jednotky sa v zásade nelíši od tréningovej jednotky v skupinovom tréningu. Záver Každý tréner, by mal sám pre seba zhodnotiť realizovanú tréningovú jednotku a po tomto vyhodnotení, by mal začať s prípravou na ďalšiu. Treba si uvedomiť, že výkonnostný hráč absolvuje v priebehu roka o stovky tréningových jednotiek. Len keď logicky na seba nadväzujú, trvale sa analyzujú a vyhodnocujú, je predpoklad, že celá tréningová činnosť hráča sa uberá správnym smerom. Najlepšiu odpoveď na tréningovú činnosť však dá hráčovi jeho úspešnosť alebo neúspešnosť v zápasoch. Práve preto analýza a poučenie zo zápasov by mali byť hlavným návodom na to, ako má byť naplánovaný a realizovaný tréningový proces.
Vladimír HABAS, športový riaditeľ STZ
