Slovakia
RFID na Slovensku
1
1. Úvod do technológie Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) a elektronický produktový kód (EPC) RFID (Radio Frequency IDentification) a EPC (Electronic Product Code) sú technológie pre automatickú identifikáciu produktov a zdieľanie informácií medzi obchodnými partnermi. Svojimi vlastnosťami rozširujú možnosti označovania produktov, nemajú však za úlohu nahradiť doteraz najrozšírenejšiu technológiu pre identifikáciu produktov – čiarové kódy. RFID sa používa už celé desaťročia, ale na jej širšom využití v bežných oblastiach života začali vedecké laboratóriá pracovať až koncom 20. storočia. Dnes sa s rôznymi aplikáciami tejto technológie môžeme stretnúť v každodennom živote bez toho, aby sme si to uvedomovali (v automobilových imobilizéroch, bezkontaktných identifikačných kartách, čipových kartách na MHD, dochádzkových systémoch atď.). Jej princíp spočíva v prenose dát prostredníctvom rádiových vĺn. Elektronický produktový kód je číslo, ktoré je v elektronickej podobe uložené v pamäťovom médiu. EPC nenesie žiadnu informáciu o tovare, iba odkazuje na databázu, v ktorej sa žiadané informácie nachádzajú. Na rozdiel od čísla, kódovaného v čiarovom kóde, však obsahuje aj jedinečné identifikačné číslo pre každý konkrétny výrobok. Obr. 1: Do elektronického produktového kódu možno zakódovať väčšinu štandardov GS1
Pre distribučný reťazec je prínosom kombinácia týchto dvoch technológií. Pamäťové médium, v ktorom je elektronický produktový kód uložený, je silikónový čip. Čip je súčasťou tzv. tagu, ktorý sa umiestni na produkt. Potom stačí, aby sa snímaný tag nachádzal v elektromagnetickom poli snímača. Rádiový signál vysielaný anténou snímača je schopný prechodu cez rozličné materiály a na rôznu vzdialenosť (od niekoľkých centimetrov až po niekoľko metrov). Snímač takto prečíta všetky tagy, ktoré sa nachádzajú v jeho dosahu a postará sa o prvotnú filtráciu údajov. Týmto spôsobom možno výrobky ľahko a jednoznačne identifikovať alebo spočítať a tag sa pritom ani nemusí nachádzať na viditeľnom mieste. Navyše, technológia RFID umožňuje zosnímať až niekoľko sto kusov výrobkov súčasne, čo pri čiarových kódoch nie je možné. Vďaka tagom pripevneným na tovare a snímačom umiestneným vo všetkých strategických bodoch dodávateľsko-odberateľského reťazca, je možné sledovať pohyb tovaru od výrobcu až k spotrebiteľovi, a to v reálnom čase. 2
Jednou z príčin, prečo sa rádiofrekvenčná identifikácia považuje za veľký prínos, je aj takmer neobmedzený počet jej možných aplikácií.
Obr. 2: Z technického hľadiska tvoria RFID technológiu tieto komponenty:
Rádiofrekvenčný (RFID) tag Na základe kritérií, ako sú typ pamäte, frekvenčné pásmo, typ napájania alebo dizajn, možno tagy deliť do skupín. Podľa typu pamäte to môžu byť napríklad read only tagy (obsahujú len dáta zakódované pri výrobe) alebo read/write tagy (viackrát prepisovateľné.). Frekvenčné pásma využívané pre rádiofrekvenčnú identifikáciu sú štyri, pre distribučný reťazec je však najvhodnejšia ultravysoká frekvencia (ultra high frequency, UHF), ktorej dosah je 1 - 6 metrov a umožňuje vysokú rýchlosť snímania. Podľa typu napájania delíme tagy na aktívne, pasívne a polopasívne. Aktívne tagy obsahujú vlastný zdroj energie – miniatúrnu batériu. Takéto RFID tagy môžu vykonávať zber, vyhodnocovanie a odosielanie údajov. Majú veľký dosah (okolo 100m), ale ich nevýhodou je obmedzená životnosť. Pasívnym tagom dodáva energiu rádiové pole vytvorené anténou snímača. Môžu len reagovať – odoslať informáciu uloženú v čipe. Majú menší dosah, ale sú lacnejšie. Polopasívne tagy majú zdroj energie, ale nevyužívajú ho na komunikáciu so snímačom. Podľa miesta a spôsobu použitia môžu mať tagy rôzny tvar a veľkosť, väčšina z nich je odolná voči znečisteniu, vlhkosti alebo zmenám teploty. Obr. 3: Rôzne typy a tvary RFID tagov
3
Čítacie zariadenie (snímač) Snímač je zariadenie, ktoré komunikuje s tagmi. Jeho súčasťou je anténa, ktorá prijíma a vysiela elektromagnetické vlny. Anténa snímača je rovnako dôležitá ako anténa integrovaná v RFID tagu. Rozhodujúce sú jej smerové a polarizačné vlastnosti, umiestnenie, tvar a veľkosť. Snímače vykonávajú kódovanie, dekódovanie, kontrolu a ukladanie dát z a do RFID tagov, komunikujú s tagmi a serverom. V závislosti od konkrétnej aplikácie môžu byť snímače mobilné alebo stacionárne, môžu byť súčasťou dopravníkových pásov, brán, v kombinácii s tlačiarňou alebo snímačom čiarových kódov.
Server Je nervovým centrom celého systému rádiofrekvenčnej identifikácie. Spracováva, triedi a ukladá informácie z tagov.
Aj napriek súčasnej nepriaznivej situácii v ekonomike, majú rádiofrekvenčná identifikácia a elektronický produktový kód veľký potenciál pre uplatnenie v rôznych oblastiach obchodu a výroby. Je dokonca pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky sa môže stať hnacím motorom pre vyšší dopyt po týchto technológiách. Pri správnej implementácii sú totiž prostriedkom pre optimalizáciu nákladov a rast konkurencieschopnosti. Na strane rýchleho šírenia technológií stojí aj technologický pokrok, v dôsledku ktorého sa neustále zdokonaľujú vlastnosti zariadení. Nové materiály pre antény a čipy, ktoré sú súčasťou tagov, miniaturizácia, integrácia nových funkcií, zvyšovanie výkonu snímačov – to všetko robí rádiofrekvenčnú identifikáciu prispôsobivejšou a dostupnejšou. Za najsľubnejšie oblasti pre aplikáciu RFID sa považujú maloobchod a spotrebný priemysel, letecký priemysel, zdravotníctvo a výroba farmaceutických produktov, automobilový priemysel, poštové a doručovateľské služby.
4
2. Súčasný stav Firmy v SR začali používať RFID technológiu v priebehu posledných pár rokov. Iba malé percento spoločností používa RFID dlhšie než 5 rokov. Tento fakt poukazuje na relatívnu novosť tejto technológie medzi slovenskými firmami. Jedným z najčastejších dôvodov implementácie RFID vo firmách na Slovensku je dosledovateľnosť tovaru (alebo výrobkov). Ďalším, aj keď menej konkrétnym dôvodom je získanie konkurenčnej výhody. V súčasnosti žiadna veľká spoločnosť nepožaduje od svojich dodávateľov zavedenie RFID technológie (ako to je napríklad v USA – reťazec WalMart). Ako najväčšiu prekážku pre RFID implementáciu uvádzajú firmy vysokú finančnú investíciu – tento fakt sa javí ako hlavný dôvod pomerne malého rozšírenia RFID technológie medzi spoločnosťami na Slovensku. Takisto nedostatočné povedomie o RFID systémoch a rozšírenosť používania už osvedčených čiarových kódov je veľkou prekážkou pre firmy, ktoré uvažujú o implementácii RFID. Tieto dva dôvody sú navzájom závislé a je pravdepodobné, že keď jeden z nich stratí na význame, RFID bude expandovať. Technicky náročná implementácia, poukazuje na obavy spoločností z možných komplikácií – určité zlyhania systému alebo prestoje počas implementácie. Najväčší prínos RFID je viditeľný hlavne v oblasti výroby. RFID má však značný podiel aj na zlepšení skladovania, zjednodušení a sprehľadnení skladových operácii. Často spomínaná je aj dôležitosť RFID pre údržbu. V súčasnosti je rozšírenosť pasívnych tagov oveľa väčšia ako rozšírenosť aktívnych tagov. Táto skutočnosť sa javí ako prípad celosvetového prostredie, nielen slovenského. Hlavným dôvodom je napriek širšej možnej aplikácii aktívnych tagov ich cena. V budúcnosti sa táto situácia však môže zmeniť (s príchodom nových technologických postupov a klesaním cien tagov). Väčšina spoločností, ktoré používajú RFID technológiu, považuje tento krok za správne rozhodnutie, hoci niektoré sú nespokojné s pomalou alebo nedostatočnou návratnosťou investície. RFID technológia je schopná poskytnúť firmám rozsiahle možnosti, ako zlepšiť ich efektívnosť v oblastiach ako produkcia a skladovanie. Zdá sa, že niektoré spoločnosti na Slovensku sú si vedomé možného potenciálu RFID, niektoré sú schopné tento potenciál využiť, ale stále existujú veľké medzery vo využívaní a využiteľnosti tejto technológie. Pre väčšinu firiem je problém financií a finančnej investície neprekonateľný. Je však vysoko pravdepodobné, že RFID bude v blízkej budúcnosti expandovať, možno aj kvôli požiadavkám alebo „mandátom" veľkých korporácií (najmä maloobchodných reťazcov) na ich dodávateľov. Zdroj: Martin Dedík, University of Huddersfield
5
3. Prekážky Slovenské podniky odrádzajú od implementácie stále pomerne vysoké náklady. Zároveň môžeme za prekážku prijatia považovať aj skreslené predstavy. Ľudia si myslia, že buď ide o technológiu, ktorá vyrieši všetko, alebo naopak, že neprináša oproti čiarovým kódom žiadne výhody. Niektorí manažéri podnikov majú o technológii iba hmlistú predstavu. Vnímajú ju ako futuristickú, pričom nevedia, ako funguje a čo jej nasadenie zahŕňa. Kým v západnej Európe a USA uvažujú firmy o náhrade čiarových kódov, niektoré slovenské firmy ešte nenabehli ani na túto technológiu. Keď slovenské podniky uprednostňujú pri sledovaní tovaru vo výrobe alebo v distribúcii pred rádiovými čipmi čiarové kódy, robia to hlavne z dôvodu nákladov. Implementácia technológií stojí v podstate rovnako, rozdiel je ale v cene nosičov údajov. Papierový štítok s čiarovým kódom je lacnejší ako rádiofrekvenčný tag. Zabúda sa pritom na možnosť viacnásobného využitia týchto nosičov. Najmä vo výrobe, ktorá zvyčajne zahŕňa viaceré vnútropodnikové procesy. No v niektorých prípadoch, napríklad pri vratných prepravných obaloch, ktoré výrobcovia opakovane napĺňajú, aj pri distribúcii. Ak sa RFID prvok stáva súčasťou prepravnej jednotky, ktorá sa dodávateľovi vracia, tak ide z dlhodobého hľadiska o lacnejšiu voľbu ako etikety s čiarovým kódom. Ďalšiu výhodu získava rádiová technológia pred čiarovými kódmi pri výrobe, kde dochádza k znečisteniu štítkov. Slabé miesto čiarového kódu spočíva totiž v čitateľnosti. Istý slovenský producent mäsových výrobkov napríklad uvažoval o nasadení RFID, ale napokon uprednostnil čiarové kódy. Keďže pri manipulácii so surovinami počas výrobného procesu sa štítky na vozíkoch zašpinia alebo premočia, firme vznikol problém s ich snímaním. Navyše, v potravinárstve sa musia kvôli hygiene používať špeciálne materiály, takže papier s kódmi a lepidlo, ktorým sa štítky lepia, musia byť certifikované a sú drahšie. Pri otázke návratnosti investícií do RFID by preto firmy, podobne ako pri iných technológiách, mali zohľadniť aj prevádzkové náklady. Podľa J. Paulínyho zo Siemens Business Services to tak nebýva vždy, pretože podniky často nemajú jednorazovo dostatok investičných prostriedkov na zavedenie technológie. Radšej uprednostnia riešenie s nižšími počiatočnými nákladmi, hoci si uvedomujú, že sa im to neskôr nevyplatí. Pre firmu, ktorá ročne spotrebuje 10 miliónov etikiet na označenie svojich výrobkov, môžu byť náklady na nákup čipov značné. Zdroj: Trend
Prechod na RFID budú voliť firmy iba v prípade, ak im investícia prinesie úspory aj v iných oblastiach. Najmä v sledovaní zásob na skladoch či ďalších dát nevyhnutných na lepšie plánovanie procesov. Zavedenie RFID niekedy znamená aj zmenu už zaužívaných podnikových procesov. Táto však tiež firmy odrádza. S týmto problémom sa stretávajú naši technickí členovia pomerne často. Rozmach tejto technológie brzdí aj fakt, že odvtedy, čo vznikla, prešli vývojom aj informačno-komunikačné technológie. Dodávatelia s odberateľmi komunikujú cez dátové siete a nepotrebujú mať za každú cenu všetky informácie obsiahnuté v RFID čipe. Tie si dokážu informačné systémy vymeniť aj po prečítaní bežného čiarového kódu. 6
Podľa niektorých poskytovateľov RFID riešení, tlak na prijatie RFID technológie musí prísť zdola, teda zo strany predajcov. Tak ako to bolo kedysi s čiarovými kódmi. Na Slovensku je však potrebné zobrať do úvahy, že väčšina spoločností fungujúcich na slovenskom trhu alebo vyrábajúcich na Slovensku sú zahraničné koncerny. Tlak na zmenu musí teda prísť z materskej krajiny alebo zo sídla firmy. Myslíme si však, že aj tak je pre slovenské firmy dôležité sledovať vývoj v technológii a trendy v automatickej identifikácii. Ak už nie kvôli vlastnej iniciatíve začať technológiu používať, tak aby boli pripravené, ak ich k tomuto prinúti tlak okolia, či už konkurencie alebo vlastní dodávatelia, príp. odberatelia.
4. Oblasti uplatnenia Uplatnenie technológie si vo väčšej mierke môže vynútiť buď výroba, alebo predaj, pre dopravnú logistiku je zatiaľ príliš drahá. Napríklad v USA je RFID pomerne rozšírené – od výrobných firiem až po maloobchodné prevádzky reťazcov. Neustále pribúdajú testovacie projekty aj v ďalších oblastiach. Na Slovensku zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto technológia zavádzala aj v logistike. Dôvodom je, že pre dopravcov je jej zavádzanie príliš nákladné a tlak zo strany výroby či obchodu zatiaľ neprišiel. V skladovej a distribučnej logistike sú výhody RFID najmä v eliminácii ľudského faktora. Už pri vjazde kamióna brána prečíta, čo je na ňom naložené, a rovno ho nasmeruje k vykladacej rampe, ktorá je najbližšie k miestu uskladnenia. Zároveň dáta prenesie do skladového systému. Odpadá tak nevyhnutnosť manuálne načítavať skenermi čiarový kód z každej vykladanej palety či prepravky. Na Slovensku zatiaľ použitie RFID nie je rozšírené. Podľa konateľa spoločnosti JM Partners, Martina Plíhala, „aj v ostatných krajinách Európskej únie je zreteľný sklz oproti USA“. Momentálne najväčší záujem o zavedenie tejto technológie sa eviduje v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. A to v oblasti skladového manažmentu a riadenia výroby. Výrobná logistika je preto pravdepodobne hlavná oblasť, ktorá potiahne využitie RFID aj v riadení a manažovaní prepravy materiálov i hotových výrobkov. Efekt, ktorý môže využitím RFID dosiahnuť výrobná prevádzka, je totiž vyšší ako efekt, ktorý by z používania RFID vyplýval, keby prepravovaný tovar označoval dopravca. Nákup jednorazovo použitých tagov, ktoré obsahujú RFID čipy, by predražil dopravcove služby. Ak by však svoje palety či prepravky označoval tagmi už výrobca, ktorý ich vie využiť aj pri výrobnom procese, vedel by z toho ťažiť aj jeho prepravca. Názory na rádiofrekvenčnú identifikáciu niektorých slovenských prepravných a kuriérskych firiem: Abonex, s.r.o: V praxi sa už niekoľkokrát stretli s využívaním RFID. Podľa ich názoru budú mať zníženie ceny jednotlivých komponentov a jednoduchá manipulácia veľký význam pre masové rozšírenie RFID. Ako zasielateľská firma však neprichádzajú do priameho kontaktu
7
s tovarom, takže zatiaľ neuvažujú o tom, že by zaviedli túto technológiu. V budúcnosti je však celkom možné, že nájdu pre RFID oblasť využitia. Gefco Slovakia: Ich štúdie zahŕňali riešenie s aplikovaným RFID, ale zákazníci sa rozhodli pre iný systém. Ak by vznikla takáto požiadavka zo strany zákazníka, sú schopní promptne reagovať a uviesť RFID do praxe. TNT Express, Slovensko: RFID technológiu používajú na určitých projektoch s vybranými zákazníkmi. V budúcnosti plánujú celoplošné nasadenie. Esa logistika, s.r.o: RFID technológiu zatiaľ nevyužívajú. Táto technológia je uplatniteľná v tom prípade, ak sa označujú výrobky pomocou RFID už na začiatku logistického reťazca, teda vo výrobe. Klienti, s ktorými spolupracujú však zatiaľ RFID nepoužívajú. Sú presvedčení, že v prípade potreby a požiadaviek zo strany klientov budú schopní RFID implementovať k ich spokojnosti, Gebruder Weiss, s.r.o: V súčasnosti využívajú systém čiarového kódu, ktorý umožňuje ich zákazníkom sledovať pohyb zásielky až po úroveň jednotlivých kusov. Nakoľko sa RFID stáva neodmysliteľnou súčasťou systémov na sledovanie tovaru, aktívne sa venujú testovaniu a zbieraniu skúseností s touto technológiou. Použitie RFID sa osvedčilo najmä pri preprave časovo náročných zásielok a na zabezpečenie proti strate tovaru. Obdobie, keď sa táto technológia začne implementovať vo väčšom rozsahu, sa určite blíži DPD SK: RFID zatiaľ nevyužívajú. Zavedenie tejto technológie závisí najmä od prínosov, ktoré môže „darovať“ celkovému systému. V našej spoločnosti kladieme dôraz na znižovanie celkových jednotkových nákladov. Využívanie technológie RFID v iných oblastiach priemyslu ukazuje svoju životaschopnosť a dravosť. Myslia si, že v doprave a v logistike zohrá dôležitú úlohu a je otázkou času, keď si bez nej nebudeme vedieť predstaviť fungovanie. Zdroj: logistika
5. Príklady úspešných aplikácií Digitalizácia a využitie RFID v správe zbierok SNM – Múzea židovskej kultúry Projekt venovaný digitalizácii múzejných zbierok SNM – Múzea židovskej kultúry riešil uplatnenie RFID pri automatizácii správy a ochrane zbierkových fondov. Aplikácia RFID v systéme evidencie múzejných zbierok rieši spôsob identifikácie predmetov s údajmi v informačnom systéme múzeí ESEZ 4G (v súčasnosti je v múzeách na Slovensku nasadená v poradí už 4. generácia tohto modulu). Technológia RFID neplní prvotnú funkciu ochrany, ale zaručuje automatické sledovanie prístupu k zbierkam a pohybu zbierkových predmetov, sprehľadnenie ich správy, podstatné zrýchlenie revízií, elimináciu chýb zapríčinených ľudským faktorom, upozorňuje na nezrovnalosti. V digitalizačnom procese to znamená jednoznačnú identifikáciu predmetu a digitálnych objektov, ktoré vznikajú vizualizáciou, kontrolu stavu zbierkového predmetu a automatizáciu snímania a postprocesingu, čo by inak nebolo reálne zvládnuteľné. Podstatou aplikácie 8
RFID je uplatnenie funkčných komponentov v systéme správy múzejných zbierok, ktorý je integrovaný v Jednotnom vedomostnom systéme múzeí SR, v jednom z hlavných nástrojov, v katalogizačnom module ESEZ 4G (elektronický systém evidencie zbierok 4. generácie). Základnými technologickými komponentmi sú tagy, snímače a komunikačné rozhranie s ESEZ 4G. Ako stacionárny snímač sa používa RFID brána, ktorá je umiestnená pred vchodom do depozitára a je napojená na katalogizačný modul ESEZ 4G. Pozostáva z riadiacej jednotky, antén, optických čidiel, riadiaceho počítača a podporných zariadení (UPS zdroj, sieťový switch...). RFID brána deteguje každý prechod tagu a automaticky zaznamenáva prechod osôb, opustenie či vrátenie predmetu vybaveného tagom do depozitára v príslušnom zázname o zbierkovom predmete. Prechod bránou bez tagu identifikuje systém ako neoprávnený a spustí alarm. Do priestoru depozitára tak nie je možné vojsť bez toho, aby to systém nezaznamenal. Oprávnené osoby majú svoje identifikačné karty s RFID tagom, takže systém deteguje ich prechod ako oprávnený a zaznamenáva ich príchody a odchody do digitálneho depozitárneho denníka. Práva je možné v systéme nadefinovať podľa depozitárneho režimu múzea. Pri neoprávnenej udalosti systém spúšťa alarm a upozorňuje zodpovedné osoby na túto udalosť SMS správou, e-mailom, prípadne môže byť napojený na centrálny pult ochrany alebo nainštalovaný kamerový systém, ktorý pri neoprávnenej udalosti zachytí tento vstup a vyhotovenú fotografiu s nepovolanou osobou odošle formou e-mailu, či MMS správy. Obr.: RFID brána – realizácia riadiacej brány depozitára SNM-MŽK, Židovská 17, Bratislava.
Zdroj: Andrea Demeterová
RTLS systém v závode Volkswagen Bratislava Firma Identec Solutions implementovala RTLS (real-time location) systém, ktorý automaticky sleduje automobily vo výrobnom závode Volkswagen Bratislava. Platforma sa nazýva SensorSMART, je to multifunkčný, modulárny bezdrôtový systém, ktorý kombinuje RFID, RTLS a bezdrôtové technológie na monitorovanie v reálnhom čase a sledovanie širokej škály objektov a osôb. Každé vozidlo je vybavené lokačným senzorom, ktorý obsahuje jedinečný identifikátor. Tento senzor vysiela dáta o umiestnení, ktoré sa dajú snímať ručným snímačom alebo diaľkovo ovládanou mobilnou jednotkou, ktorá je vybavená snímacou stanicou. Týmto systémom sa závod snažil zdokonaliť predchádzajúci systém založený na identifikácii čiarovými kódmi. Teraz sa sledujú vozidlá v reálnom čase, tým pádom sa môžu presúvať efektívnejšie končenými štádiami výrobného procesu až po jeho zavŕšenie.
9
Systém zároveň umožňuje efektívne využitie vybavenia výrobného závodu a tiež zamestnancov. Zdroj: RFIDnews
Systém riadenia logistiky expedície na SBU Anorganika v DUSLO Šaľa a.s. Systém je postavený na báze softvérových aplikácií prepojených so SAP R3, ktoré spolu zabezpečujú automatizovaný zber dát a podporu riadenia celého logistického reťazca expedície železničnou aj automobilovou prepravou, pričom v procese expedície sú pre automatizovaný zber dát využité technológie snímania bezkontaktných kariet, RFID tagov a a čiarových kódov. Dôvodom realizácie systému riadenia bolo okrem iného aj zjednodušenie a automatizácia zberu dát a dokladov súvisiacich s expedíciou. V súčasnosti je každý vagón Dusla vybavený RFID tagom a cudzie vagóny sa po príchode do podniku vybavia dočasným odnímateľným RFID tagom, ktorý identifikuje vagón pri prechode cez RFID bránu a tým sa prepojením na železničnú váhu zabezpečí zber dát o hmotnosti vagónov. Na expedícii sa potom pri nakládke odsníma čiarový kód obchodného prípadu z príkazu na nakládku a následne RFID tag vagóna a čiarové kódy plômb vagónov. Po synchronizácii databázy snímača so serverom sa údaje dostanú do databázy RFbase, z ktorej si údaje preberie SAP a na ich základe vygeneruje výdajný list alebo medzinárodný nákladný list a výkaz vozňov. Pri realizácii sa často vyskytovali chyby, ktoré boli spôsobené hlavne výpadkami synchronizácie snímačov s databázou RFbase. Na strane SAPu sa tiež vyskytovali chyby, no neboli to chyby systémové, ktoré by bránili využívaniu systému a na druhej strane boli aj chyby so zvládnutím systému používateľmi/zamestnancami a tak vznikali chyby nesprávnym spracovaním. V súčasnosti sú už chyby systému skôr výnimkou a sú riešiteľné manuálnou opravou používateľmi v SAPe. Obr.: Vozne v databáze RFbase Zdroj: Duslo Šaľa a.s
10
