Energ 6-01
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROČNÝ VÝKAZ O ZDROJOCH A ROZDELENÍ PALÍV A ENERGIE za rok 2010 Registrované ŠÚ SR Č. Vk 89/10 z 15. 12. 2009
Ochranu dôverných údajov upravuje zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Za ochranu dôvernych údajov zodpovedá Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Spravodajská jednotka doručí výkaz do 28. 2. 2011
I. r. 0
1
IKF 5
3
Rok
0
2
1
0
Mesiac 1
IČO
2
ŠÚ SR - pracovisku v Prešove P. O. BOX 16 Plzenská 2 080 16 Prešov 1 V prípade zmeny hlavnej činnosti vypíšte, akou činnosťou sa zaoberáte, resp. aké služby poskytujete:................................. ................................................................................................................................................................................................... Názov a adresa sídla organizácie .............................................................................................................................................
Odoslané dňa:
Pečiatka a podpis vedúceho spravodajskej jednotky:
Výkaz vyplnil (meno a priezvisko):
Telefón (smerové číslo):
E - mail: Vážený respondent, Štatistický úrad SR vykonáva štatistické zisťovania za účelom získania informácií o stave a vývoji ekonomiky a spoločnosti Slovenskej republiky a pre medzinárodné porovnávania. Toto zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní schváleného na roky 2009 - 2011 vydaného v Zbierke zákonov SR. Spravodajská povinnosť vyplniť štatistický formulár Vám vyplýva z § 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Ak ste v sledovanom období nevykonávali žiadnu činnosť, alebo nevykonávali činnosť, ktorá je predmetom tohto štatistického zisťovania, predložte výkaz vyplnený dostupnými údajmi. Uvedené dôverné údaje sú chránené, nezverejňujú sa a slúžia výlučne pre potreby štátnej štatistiky. Ďakujeme Vám za ich včasné poskytnutie a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Spôsob vypĺňania záhlavia výkazu: V riadku 01 IČO - vypĺňa sa identifikačné číslo; ak je IČO šesťmiestne, doplnia sa na prvých dvoch miestach nuly;
Všeobecné metodické pokyny pre spravodajské jednotky, vzory štatistických formulárov, metodické listy ukazovateľov, klasifikácie a číselníky nájdete na www.statistics.sk
2. ČAS VYPĹŇANIA FORMULÁRA modul Odhadnite čas, ktorý ste potrebovali na vyplnenie tohto štatistického formulára z podkladov účtovnej, resp. štatistickej evidencie
723. ZDROJE modul PALÍV
I. r.
Kód 1/ paliva
Kód mernej
hodiny minúty
Priemerná výhrevnosť
jednotky 1/
1 2
Počiatočné zásoby
Ťažba, výroba
Celkový dovoz
Nákup
4
5
6
7
3 2/
GJ/t (tis. m )
Názov paliva
a
1
2
Benzíny automobilové (tony) Motorová nafta (tony) 3 Zemný plyn (tis. m ) Teplo (GJ) Elektrina (MWh)
055 059 084 116 117
170 170 123 503 383
Kontrolný súčet (r. 1 až 10)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 99
x
x
724. ROZDELENIE modul PALÍV
Kód 1/ paliva
Spotreba
Predaj
Celkový vývoz
Straty
I. r.
Konečné zásoby
Bilančné 3/ rozdiely
Názov paliva
a
1
2
3
4
5
6
7
Benzíny automobilové (tony) Motorová nafta (tony) 3 Zemný plyn (tis. m ) Teplo (GJ) Elektrina (MWh)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 99
055 059 084 116 117
Kontrolný súčet (r. 1 až 10) 1/ 2/ 3/
3
x
Kód paliva a kód mernej jednotky sú uvedené v tabuľke Zoznam palív, na ktoré sa vzťahuje spravodajská povinnosť. Doplňte ďalšie používané palivá.
Vypĺňajú iba výrobcovia, ťažobné organizácie, dovozcovia a vývozcovia palív za palivá, ktoré vyrábajú, ťažia, dovážajú a vyvážajú. Vypĺňa sa na dve desatinné miesta. Nevypĺňa sa za palivá s kódom 116 a 117. Môže byť vykázaný aj záporný údaj.
725. SPOTREBA modul PALÍV
I. r.
Kód 1/ paliva
Názov paliva
a
1
Benzíny automobilové (tony) Motorová nafta (tony) 3 Zemný plyn (tis. m ) Teplo (GJ) Elektrina (MWh)
1 2 3 4 3 6 7 8 9 10 99
055 059 084 116 117
Kontrolný súčet (r. 1 až 10)
726. PREDAJ modul PALÍV
prevádzková v petrochémii 4
I. r.
neenergetická
5
6
z toho v petrochémii 7
ostatná 8
Predaj
Kód paliva
a
1
Benzíny automobilové (tony) Motorová nafta (tony) 3 Zemný plyn (tis. m ) Teplo (GJ) Elektrina (MWh)
1 2 3 4 3 6 7 8 9 10 99
055 059 084 116 117
1/
na ťažbu (výrobu) palív 3
x
Názov paliva
Kontrolný súčet (r. 1 až 10)
na výrobu elektriny a tepla 2
Spotreba na dopravu
1/
pôdohospodárstvu
priemyslu
stavebníctvu
doprave
domácnostiam
ostatným
2
3
4
5
6
7
x
Kód paliva je uvedený v tabuľke Zoznam palív, na ktoré sa vzťahuje spravodajská povinnosť. Doplňte ďalšie používané palivá.
Metodické vysvetlivky k obsahu výkazu na rok 2010 Všetky údaje sa vypĺňajú v celých kladných číslach, ak nie je určené pre príslušný modul inak. Ak je údaj k dispozícii a má nulovú hodnotu, vyznačí sa k sledovanej položke „0“. Ak je údaj menší ako polovica hodnoty mernej jednotky po zaokrúhlení, tiež sa uvedie nula „0“. Ak sa vyskytne anomália oproti predchádzajúcemu obdobiu, je potrebné vysvetlenie v priloženom komentári. Ak požadované údaje nie je možné zistiť v potrebnom členení z evidencie, uvedie sa kvalifikovaný odhad. Kontrolný súčet vypĺňa spravodajská jednotka za každý stĺpec modulu samostatne, ak nie je stanovené inak. Ak organizácia vykazuje údaje za viac ako desať palív, použije ďalší formulár. Vo výkaze treba dodržať nasledujúce väzby: modul 724 stĺ. 2 = modul 725 súčet stĺpcov 2 až 8 (okrem stĺpca 7) modul 724 stĺ. 3 = modul 726 súčet stĺ. 2 až 7 modul 724 stĺ. 7 = modul 723 súčet stĺ. 4 až 7 - modul 724 súčet stĺ. 2 až 6 Ak organizácia vyplní údaje za niektoré z palív s kódom 051, 052, 082, 096, 245, 300, 310, prosíme napísať do výkazu poznámku, ktorá bude obsahovať kód paliva a slovný popis toho, čo je v ňom zahrnuté. 723. modul Výhrevnosť (stĺ. 3) - charakterizuje medznú hodnotu množstva chemickej energie paliva, ktoré sa môže získať pri spálení paliva v tepelnom stroji (motor). Hodnota výhrevnosti paliva je nižšia ako hodnota spalného tepla paliva o hodnotu výparného tepla vody vylúčenej a vzniknutej z paliva v procese horenia. Počiatočné zásoby (stĺ. 4) - sú zásoby k 1.1. sledovaného roka. Je to množstvo paliva vo vlastníctve organizácie, potrebné na zabezpečenie výrobných a nevýrobných potrieb organizácie (spotrebiteľské zásoby), alebo na uspokojenie požiadaviek odberateľov (dodávateľské zásoby). Ťažba, výroba (stĺ. 5) - riadok vypĺňajú len organizácie, ktoré ťažia alebo vyrábajú palivá. Pri prvotných palivách sa uvedie ťažba po úpravách, pri vyrobených výroba. Teplo z vlastnej výroby sa vykazuje iba vtedy, keď spravodajská jednotka prevádzkuje aspoň jedno zariadenie s inštalovaným výkonom 0,35 MW a vyšším. Ak spravodajská jednotka vyrába teplo a nemá aspoň jedno zariadenie s inštalovaným výkonom 0,35 MW, tak vykazuje iba palivo spotrebované pri výrobe tepla (v module 725 v stĺpci 8, nie v stĺpci 2) a výrobu tepla nevykáže. Celkový dovoz (stĺ. 6) - pohyb tovaru do Slovenskej republiky zo zahraničia. Nezapočítava sa tranzit. Nákup (stĺ. 7) - nákup od tuzemských dodávateľov. Nezapočítava sa nákup zo zahraničia. 724. modul Spotreba (stĺ. 2) - spotreba vo vlastnej organizácii. Predaj (stĺ. 3) - predaj tuzemským odberateľom. Nezapočítava sa predaj do zahraničia. Celkový vývoz (stĺ. 4) - pohyb tovaru zo Slovenskej republiky do zahraničia. Nezapočítava sa tranzit. Straty (stĺ. 5) - úbytky zásob zničením, straty pri doprave a rozvode a iné nenahraditeľné úbytky. Nezapočítavajú sa sem straty vo vnútropodnikových rozvodoch, straty pri výrobe elektriny a tepla a straty pri transformácii palív, ktoré sú súčasťou vlastnej spotreby. Konečné zásoby (stĺ. 6) - zásoby k 31.12. sledovaného roka. Je to množstvo paliva vo vlastníctve organizácie, potrebné na zabezpečenie výrobných a nevýrobných potrieb organizácie (spotrebiteľské zásoby) alebo na uspokojenie požiadaviek odberateľov (dodávateľské zásoby). Bilančné rozdiely (stĺ. 7) - rozdiely, ktoré môžu vzniknúť pri bilancovaní zdrojov a rozdelenia palív. 725. modul V module sa rozpisujú údaje o spotrebe palív v podniku z modulu 724 stĺpca 2. Spotreba na výrobu elektriny a tepla (stĺ. 2) - vykáže sa vsádzková a prevádzková spotreba na výrobu elektriny a tepla. Teplo z vlastnej výroby sa vykazuje iba vtedy, keď spravodajská jednotka prevádzkuje aspoň jedno zariadenie s inštalovaným výkonom 0,35 MW a vyšším. Ak spravodajská jednotka vyrába teplo a nemá aspoň jedno zariadenie s inštalovaným výkonom 0,35 MW, tak vykazuje iba palivo spotrebované pri výrobe tepla v module 725 v stĺpci 8, nie v stĺpci 2 (výrobu tepla nevykáže). Spotreba na ťažbu (výrobu) palív (stĺ. 3) - vykáže sa spotreba na ťažbu a úpravu palív, vsádzková a prevádzková spotreba pri výrobe palív (zahŕňa sa aj spotreba pri miešaní palív). Spotreba prevádzková v petrochémii (stĺ. 4) - zahrnie sa prevádzková spotreba petrochemických procesov ako napr. parné krakovanie (pyrolýza). Spotreba na dopravu (stĺ. 5) - vykáže sa spotreba na dopravu, t. j. spotreba na pohon dopravných prostriedkov. Vykazuje sa aj spotreba na dopravu v potrubí, ktorá je súčasne vykázaná v module 729. Nezahŕňa sa spotreba zariadení, ktoré nie sú určené na dopravu produktov alebo osôb (napr. spotreba na pohon kombajnov, traktorov, valcov, žeriavov, rýpadiel, kosačiek, ...). Spotreba týchto zariadení sa zahrnie do stĺpca 8 (Spotreba ostatná). Spotreba neenergetická (stĺ. 6) - vykáže sa spotreba energetických produktov, ktoré sa nespotrebovali ako palivá alebo netransformovali pri zušľachťovaní palív (napr. spotreba zemného plynu na výrobu čpavku, spotreba mazadiel, asfaltov, ...). Spotreba neenergetická v petrochémii (stĺ. 7) - vykáže sa množstvo produktov spotrebovaných v petrochémii na výrobu etylénu, propylénu, butylénu, syntézneho plynu, aromátov, butadienu a ostatných surovín na báze uhľovodíka v procesoch ako napr. parné krakovanie (pyrolýza), parné reformovanie, získavanie aromátov. Spotreba ostatná (stĺ. 8) - spotreba, ktorá nie je zahrnutá v predchádzajúcich položkách (napr. spotreba na pohon strojov a zariadení, na osvetlenie, klimatizáciu, a pod.). 726. modul V module sa rozpisujú do odvetví údaje o predaji z modulu 724 stĺpca 3.
Prepočty merných jednotiek vybraných palív prepočet litrov na tony pre vybrané kvapalné palivá: (Pre spotrebiteľov, ktorí nenakupujú uvedené palivá priamo v tonách. Výrobcovia použijú vlastné údaje.) množstvo v tonách = (množstvo v litroch x koeficient)/1000 koeficient:
0,74 0,73 0,63 až 0,71 0,76 0,81 0,81 0,8333 0,9
benzín automobilový benzín letecký benzíny ostatné tryskové palivo letecký petrolej ostatný petrolej motorová nafta mazadlá
prepočet tepla z kWh na GJ: množstvo v kWh x 3,6/1000
prepočet m3 dreva na tony: drevo v tonách = (drevo v m3 x 725)/1000 (Uvedený koeficient 725 použite iba v prípade, ak nepoznáte vlastný koeficient, ktorý závisí od vlhkosti a druhu dreva.) prepočet propán-butánu z tis. m3 a z tis. litrov: (Pre spotrebiteľov, ktorí nenakupujú propán-bután priamo v tonách. Výrobcovia použijú vlastné údaje.) propán-bután v tonách = propán-bután v tis. m3/0,4545 propán-bután v tonách = propán-bután v tis. litroch/0,4545/1000
IČO
Energ (zemný plyn) 6-01
Názov organizácie .................................................................
729. ZEMNÝ PLYN 3 modul (v tis. m )
I. r.
V sledovanom roku
a
1
744. ZÁSOBY ZEMNÉHO PLYNU PODĽA I. r. modul KRAJINY USKLADNENIA (v tis. m3)
Spotreba na dopravu v potrubí
1
Krajina uloženia:
Slovensko
a 1
Ťažba pridružená
2
Krajina uloženia:
...........................................
2
Ťažba nepridružená
3
Krajina uloženia:
...........................................
3
Plyn spálený
4
Krajina uloženia:
...........................................
4
Plyn odvetraný
5
Krajina uloženia:
...........................................
5
Kontrolný súčet (r. 1 až 5)
99
Kontrolný súčet (r. 1 až 5)
a 1 2 3 4 5 6 7 99
Por. č.
Názov obce
1
2
Typ 3
Pracovný objem zásobníka 4
Počiatočné zásoby
Konečné zásoby
1 SK
2
3
99
745. ZÁSOBY ZEMNÉHO PLYNU PODĽA KRAJINY modul MAJITEĽA
739. SKLADOVACIA KAPACITA ZÁSOBNÍKOV modul ZEMNÉHO PLYNU (v tis. m3) I. r.
Kód krajiny
Maximálny ťažobný výkon za plynárenský deň 5
I. r. a 1 2 3 4 5 6 7 99
Por. č.
Názov obce
1
2
Typ 3
Počiatočné zásoby krajina
tis. m
4
5
3
Konečné zásoby krajina 6
tis. m 7
3
Metodické vysvetlivky k obsahu výkazu na rok 2010
729. modul Spotreba na dopravu v potrubí (r. 1) - vykazuje sa zemný plyn spotrebovaný na prevádzku ropovodov a plynovodov. Ťažba pridružená (r. 2) - vykazuje sa zemný plyn vyťažený ako sprievodný pri ťažbe ropy. Ťažba nepridružená (r. 3) - vykazuje sa zemný plyn vyťažený z ložísk obsahujúcich iba plyn. Plyn spálený (r. 4) - vykazuje sa množstvo plynu spálené pri ťažbe alebo spracovaní zemného plynu. Plyn odvetraný (r. 5) - vykazuje sa množstvo plynu vypustené do vzduchu pri ťažbe alebo spracovaní zemného plynu.
739. modul Por. č. (stĺ. 1) - uvedie sa poradové číslo podzemného zásobníka. Názov obce (stĺ. 2) - názov obce (lokality), na území ktorej sa nachádzajú podzemné zásobníky. Typ (stĺ. 3) - zásobníky zemného plynu po vyťažených: (1) plynových, (2) ropných, (3) plynovo/ropných, (4) soľných ložiskách, (5) soľných priehlbeninách, (6) dutinách a (7) v poréznych vrstvách tzv. akviferové zásobníky. (Uvedie sa číslo od 1 do 7 v zmysle vyššie uvedeného označenia.) Pracovný objem zásobníka (stĺ. 4) - vykazuje sa celková uskladňovacia kapacita zemného plynu mínus poduškový plyn (objem plynu potrebný ako stála zásoba na udržanie adekvátnych tlakov v podzemných uskladňovacích objektoch a vyťažiteľnosti počas ťažobného obdobia). Maximálny ťažobný výkon (stĺ. 5) - maximálne množstvo zemného plynu, ktoré môže byť vyťažené zo zásobníka za časovú jednotku. Časovou jednotkou na tieto účely je plynárenský deň.
744. modul Na vybodkované riadky uveďte slovne krajinu uskladnenia zemného plynu Kód krajiny (stĺ. 1) - vykáže sa kód krajiny v ktorej sú uskladnené zásoby (podľa priloženého číselníka krajín). Počiatočné zásoby (stĺ. 2) - sú zásoby k 1.1. sledovaného roka. Je to množstvo paliva vo vlastníctve organizácie, potrebné na zabezpečenie výrobných a nevýrobných potrieb organizácie (spotrebiteľské zásoby), alebo na uspokojenie požiadaviek odberateľov (dodávateľské zásoby). Suma zásob zo stĺ. 2 sa musí rovnať údaju v mod. 723 stĺ. 4. Konečné zásoby (stĺ. 3) - zásoby k 31.12. sledovaného roka. Je to množstvo paliva vo vlastníctve organizácie, potrebné na zabezpečenie výrobných a nevýrobných potrieb organizácie (spotrebiteľské zásoby), alebo na uspokojenie požiadaviek odberateľov (dodávateľské zásoby). Suma zásob zo stĺ. 3 sa musí rovnať údaju v mod. 724 stĺ. 6.
745. modul Por. č. (stĺ. 1) - uvedie sa poradové číslo podzemného zásobníka. Názov obce (stĺ. 2) - názov obce (lokality), na území ktorej sa nachádzajú podzemné zásobníky. Typ (stĺ. 3) - zásobníky zemného plynu po vyťažených: (1) plynových, (2) ropných, (3) plynovo/ropných, (4) soľných ložiskách, (5) soľných priehlbeninách, (6) dutinách a (7) v poréznych vrstvách tzv. akviferové zásobníky. (Uvedie sa číslo od 1 do 7 v zmysle vyššie uvedeného označenia.) Počiatočné zásoby (stĺ. 4, 5) - v stĺ. 4 sa vykáže kód krajiny, z ktorej je majiteľ skladovaných zásob (podľa priloženého číselníka krajín) a v stĺ. 5 prislúchajúci objem zásob k 1.1. sledovaného roka. Konečné zásoby (stĺ. 6,7) - v stĺ. 6 sa vykáže kód krajiny, z ktorej je majiteľ skladovaných zásob (podľa priloženého číselníka krajín) a v stĺ. 7 prislúchajúci objem zásob k 31.12. sledovaného roka. Číselník krajín pre moduly 744 a 745 Kód Krajina Kód Krajina Kód Krajina AT Rakúsko FR Francúzsko NO Nórsko BE Belgicko GB Spojené kráľovstvo PL Poľsko BG Bulharsko GR Grécko PT Portugalsko CY Cyprus HU Maďarsko RO Rumunsko CZ Česká republika IE Írsko SE Švédsko DE Nemecko IT Taliansko SI Slovinsko DK Dánsko LT Litva SK Slovensko 1/ EE Estónsko LU Luxembursko QU Nešpecifikované ES Španielsko LV Lotyšsko FI Fínsko NL Holandsko 1/ kód sa používa pre všetky krajiny neuvedené v tomto zozname. Pri jeho použití pripíšte k modulu názov krajiny ako poznámku.
IČO
Energ (koksárne a vysoké pece) 6-01
Názov organizácie .................................................................
730. PROCESY modul Názov paliva
I. r.
paliva a
Vsádzka do procesu
Kód
1
1/
koksáreň 2
vysoká pec 3
Výťažky procesu
Prevádzková spotreba procesu
ostatné 4
2/
koksáreň 5
vysoká pec 6
ostatné 7
2/
koksáreň 8
vysoká pec 9
ostatné
2/
10
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 Kontrolný súčet (r. 1 až 15) 1/ 2/
99
x
Kód paliva je uvedený v tabuľke Zoznam palív, na ktoré sa vzťahuje spravodajská povinnosť. V poznámke uveďte zahrnuté energetické procesy.
Metodické vysvetlivky k obsahu výkazu na rok 2010 730. modul Vsádzka do procesu (stĺ. 2 až 4) - vykazujú sa palivá, ktoré priamo vstupujú do energetického procesu a spracúvajú sa za účelom zvýšenia ich úžitkových vlastností (napr. čierne uhlie koksovateľné na výrobu koksu a koksárenského plynu, vsádzka palív na výrobu elektriny a tepla, ...). Do vsádzky sa započítavajú straty hmotnosti aj akosti vsádzkového paliva, ktoré vznikli pri manipulácii a skladovaní. Prevádzková spotreba procesu (stĺ. 5 až 7) - vykáže sa všetka spotreba palív priamo vynaložená na prevádzku energetického procesu. Výťažky procesu (stĺ. 8 až 10) - vykazujú sa všetky využité energetické a neenergetické produkty energetického procesu.
Energ 6-01 Zoznam palív, na ktoré sa vzťahuje spravodajská povinnosť: Názov paliva Čierne uhlie koksovateľné Antracit Čierne uhlie ostatné Čiernouhoľné brikety Hnedé uhlie a lignit Hnedouhoľné brikety Koks čiernouhoľný Palivové drevo Biomasa (okrem dreva) Ostatné tuhé palivá Benzíny automobilové Benzíny letecké Motorová nafta Letecký petrolej Ostatný petrolej Tryskové palivo Vykurovací olej ľahký Vykurovací olej ťažký (síra ≥ 1 %) Vykurovací olej ťažký (síra < 1 %) Ropa Gazolín Rafinérske medziprodukty Aditíva a oxygenáty (okrem položiek s kódom 220 a 230) Ostatné uhľovodíky Rafinérsky plyn Etán Ťažký benzín Ostatné benzíny Ropný koks Ostatné kvapalné palivá Zemný plyn Vysokopecný plyn Propán-bután Konvertorový plyn Koksárenský plyn banský Koksárenský plyn hutnícky Ostatné plynné palivá Benzén Decht Mazadlá Asfalty Parafíny Ostatné rafinérske výrobky Teplo 1/ Elektrina Drevné uhlie Drevné brikety a pelety Sulfátové výluhy Bionafta Biobenzín Bioplyn z organických látok zo skládok Bioplyn z čističiek Bioplyn zo živočíšnych exkrementov Bioplyn z potravinárskych odpadov Bioplyn ostatný Energeticky využívané odpady - priemyselné Energeticky využívané odpady - tuhý mestský odpad - obnoviteľný Energeticky využívané odpady - tuhý mestský odpad - neobnoviteľný Energeticky využívané odpady - ostatné 1/
Kód paliva 006 009 010 014 029 032 047 050 051 052 055 056 059 060 061 063 064 065 066 069 070 072 073 074 075 076 078 079 080 082 084 090 091 093 094 095 096 102 103 108 109 110 111 116 117 200 205 210 220 230 241 242 243 244 245 300 306 307 310
Merná jednotka tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tona tis. m3 tis. m3 tona tis. m3 tis. m3 tis. m3 tis. m3 tona tona tona tona tona tona GJ MWh tona tona tona tona tona tis. m3 tis. m3 tis. m3 tis. m3 tis. m3 tona tona tona tona
Kód mernej jednotky 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 170 123 123 170 123 123 123 123 170 170 170 170 170 170 503 383 170 170 170 170 170 123 123 123 123 123 170 170 170 170
Teplo z vlastnej výroby sa vykazuje len vtedy, keď spravodajská jednotka prevádzkuje aspoň jedno zariadenie s inštalovaným výkonom 0,35 MW a vyšším. Ak spravodajská jednotka vyrába teplo a nemá aspoň jedno zariadenie s inštalovaným výkonom 0,35 MW, tak vykazuje palivo spotrebované pri výrobe tepla v module 725 v stĺpci 8, nie v stĺpci 2 (výrobu tepla nevykáže).
Definície palív Čierne uhlie koksovateľné - uhlie s výhrevnosťou 27 000 až 29 000 kJ/kg, ktorého kvalita umožňuje výrobu koksu na použitie vo vysokých peciach. Antracit - čierne uhlie s výhrevnosťou 20 000 až 27 000 kJ/kg s podielom prchavých látok nepresahujúcich 10 %. Čierne uhlie ostatné - čierne uhlie nezaradené do kategórií čierne uhlie koksovateľné alebo antracit. Čiernouhoľné brikety - palivo vyrobené z čiernouhoľného prachu pridaním spojiva. Hnedé uhlie a lignit - uhlie s výhrevnosťou 9 000 až 20 000 kJ/kg. Hnedouhoľné brikety - palivo vyrobené z uhoľného prachu lisovaním. Koks čiernouhoľný - tuhý produkt získaný karbonizáciou uhlia pri vysokej teplote, ktorý má nízku vlhkosť a nízky obsah prchavých látok. Čiernouhoľný koks sa používa v hutníctve železa ako energetický zdroj a chemické činidlo. Do tejto položky sa zahŕňa aj polokoks, pevný produkt získaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote. Palivové drevo - drevo a drevný odpad, ktoré sa spaľujú pri výrobe tepla a elektriny alebo sú transformované na zušľachtené palivo. Biomasa - rastlinné materiály, rastlinné a živočíšne odpady spaľované pri výrobe tepla a elektriny alebo transformované na zušľachtené palivo (napr. slama, plevy, kukuričné a iné kôrovie, orechové škrupiny, vtáčí trus, ...). Kôra, vetvy, korene stromov a krov, piliny sa vykazujú ako drevný odpad. Drevné uhlie - tuhý zvyšok deštruktívnej destilácie a pyrolýzy dreva a iných rastlinných materiálov. Drevné brikety a pelety - vyrobené z odpadovej biomasy a drevného odpadu lisovaním bez chemických prísad. Bioplyn - plyn vyrobený fermentáciou biomasy a tuhých odpadov. Priamo sa spaľuje pri výrobe tepla a/alebo elektriny. Do tejto kategórie sa zahŕňa
skládkový plyn, bahenný plyn, splaškový plyn a bioplyn z hnojovice. Energeticky využívané odpady - priemyselné - neobnoviteľné (nebiodegradovateľné) odpady vznikajúce v priemysle, ktoré sú spaľované pri výrobe tepla a/alebo elektriny. Obnoviteľné (biodegradovateľné) priemyselné odpady sa vykazujú v palivovom dreve, biomase, bioplyne, ... Energeticky využívané odpady - tuhý mestský odpad - priamo spaľované odpady pri výrobe tepla a/alebo elektriny, napr. domový odpad, odpady z odvetvia obchodu a služieb, ktoré sa ukladajú pre ďalšie využitie na centrálne skládky. Patrí sem aj nemocničný odpad. Tuhý mestský odpad sa člení na obnoviteľný (biodegradovateľný) a neobnoviteľný (nebiodegradovateľný). Energeticky využívané odpady - ostatné - odpady nezaradené do iných kategórií, ktoré sú spaľované pri výrobe tepla a/alebo elektriny. Sulfátové výluhy - zásadité kvapalné odpady z výroby celulózy a papiera, ktorých energet. obsah sa odvodzuje z lignínu oddeleného z drevnej drviny. Ropa - minerálny olej prírodného pôvodu, ktorý obsahuje zmes uhľovodíkov a pridružených nečistôt, ako je napríklad síra. Vyskytuje sa v kvapalnej forme pri normálnej atmosferickej teplote a tlaku a jeho fyzikálne vlastnosti (hustota, viskozita, atď.) sa veľmi menia. Do tejto kategórie patrí plynový kondenzát, získaný zo sprievodného a samostatného plynu pri komerčnej ťažbe ropy. Gazolín - kvapalné alebo skvapalnené uhľovodíky získané zo zemného plynu v deliacich zariadeniach alebo prevádzkach na spracovanie plynu. Patrí sem etán, propán, bután, (izo)pentán a ďalšie vyššie uhľovodíky. Rafinérske medziprodukty - výrobky z ropy, určené na ďalšie spracovanie, okrem miešania (napr. primárny vykurovací alebo vákuový plynový olej). Ďalším spracovaním sa premení na jednu alebo viac zložiek, príp. hotové výrobky. Táto definícia zahŕňa aj látky vrátené z petrochemického do rafinérskeho odvetvia (napr. ťažký benzín, C4 frakcia, plynový olej, vykurovací olej). Aditíva a oxygenáty - zlúčeniny pridávané do produktu na úpravu vlastností pohonnej látky (oktán, cetán a pod.). Patria sem étery (napr. metyltercbutyléter - MTBE, etyltercbutyléter ETBE, terciárny amylmetyléter - TAME) a chemické zlúčeniny (napr. tetrametylolovo - TML, tetraetylolovo TEL, detergenty). Bionafta (kód 220) a biobenzín (kód 230) sa vykazujú v samostatných položkách. Bionafta - biogénna zložka nafty, napr. metylester z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku, biodimetyléter, Fisher Tropsh z biomasy, za studena lisované biooleje a ostatné kvapalné biopalivá pridávané, miešané alebo priamo používané ako nafta. Biobenzín - biogénna zložka benzínu (napr. bioetanol, biometanol, bio-ETBE, bio-MTBE). Ostatné uhľovodíky - do tejto kategórie patrí syntetická ropa z asfaltických pieskov, olejnatých bridlíc a pod., tekuté produkty zo skvapalňovania uhlia, hydrogénované a emulgované oleje (napr. Orimulsion). Rafinérsky plyn - zmes nekondenzovateľných plynov skladajúcich sa najmä z vodíka, metánu, etánu a olefínov, ktoré sa získavajú v priebehu destilácie ropy alebo spracovania ropných produktov (napr. krakovaním) v rafinériách. Táto kategória obsahuje aj plyny vrátené z petrochemického priemyslu. Etán - plynný uhľovodík s rovným reťazcom (C2H6) extrahovaný zo zemného plynu a prúdov vykurovacích plynov. Propán-bután - ľahko nasýtené parafínické uhľovodíky z rafinérskych procesov, zo stabilizácie ropy a z jednotiek spracúvajúcich zemný plyn. Obsahuje propán (C3H8), bután (C4H10) alebo ich zmes. Na účely dopravy a skladovania sú tieto uhľovodíky skvapalnené pod tlakom. Ťažký benzín - medziprodukt určený pre petrochemický priemysel (napr. na výrobu etylénu alebo aromátov), alebo na výrobu benzínov izomerizáciou alebo reformovaním v rafinérii. Ide o materiál s destilačným rozpätím od 30 °C do 210 °C alebo užším. Automobilový benzín - zmes ľahkých uhľovodíkov, destilujúcich medzi 35 °C až 215 °C. Používa sa ako palivo pre pozemné palivové motory (so zážihovým zapaľovaním). Automobilový benzín môže obsahovať aditíva, oxygenáty a činidlá zlepšujúce oktánové číslo, vrátane zlúčenín olova ako TEL (tetraetylolovo) a TML (tetrametylolovo). Táto kategória zahŕňa aj zložky na miešanie do automobilových benzínov (okrem aditív a oxygenátov), napr. alkyláty, izomeráty, reformáty, štiepený benzín určený na použitie ako hotový automobilový benzín. Letecký benzín - pohonná látka pripravená najmä pre letecké piestové motory s oktánovým číslom vyhovujúcim týmto motorom, s bodom tuhnutia 60 ° C a destilačným rozpätím zvyčajne medzi 30 °C až 180 °C. Tryskové palivo - zahŕňa všetky ľahké uhľovodíkové oleje na použitie v leteckých turbínových hnacích jednotkách v destilačnom rozpätí medzi 100 °C až 250 °C. Získavajú sa miešaním petrolejov a benzínov tak, že obsah aromátov nepresahuje 25 % obj. a tlak pary je medzi 13,7 kPa a 20,6 kPa. Letecký petrolej - destilát používaný pre letecké turbínové hnacie jednotky. Má rovnaké destilačné charakteristiky v rozpätí 150 °C až 300 °C (všeobecne nie nad 250 °C) a bod vzplanutia ako petrolej. Má osobitné špecifikácie (napr. bod tuhnutia), ktoré určuje Medzinárodná asociácia pre leteckú dopravu (IATA). Ostatný petrolej - rafinovaný ropný destilát a používa sa v iných odvetviach ako letecká doprava. Destiluje medzi 150 °C až 300 °C. Motorová nafta a ľahký vykurovací olej - predovšetkým stredný destilát destilujúci medzi 180 °C až 380 °C. Člení sa na: motorová nafta pre vznetové motory (osobných automobilov, nákladných automobilov, lodí, atď.), ľahký vykurovací olej na priemyselné a komerčné použitie, iný plynový olej, vrátane plynových olejov, ktoré destilujú medzi 380 °C až 540 °C a používajú sa ako petrochemický medziprodukt (surovina). Ťažký vykurovací olej - zahŕňa všetky zvyškové (ťažké) vykurovacie oleje (vrátane tých, ktoré sa získali miešaním). Kinematická viskozita je nad 10 cSt pri 80 °C. Bod vzplanutia je vyšší ako 50 °C a hustota presahuje 0,90 kg/l. Druhy: vykurovací olej nízkosírny - ťažký vykurovací olej s obsahom síry menej ako 1 %, vykurovací olej vysokosírny - ťažký vykurovací olej s obsahom síry 1 % a viac. Ostatné benzíny - látky definované ako rafinované destilátové medziprodukty pri destilácii v rozpätí ťažkého benzínu/petroleja. Členia sa na: technický benzín (SBP) - ľahkej frakcie destilujúcej medzi 30 °C až 200 °C. Existuje 7 alebo 8 druhov priemyselného benzínu, podľa toho, v ktorom destilačnom rozpätí sa uskutoční rez. Tieto druhy sa definujú podľa teplotnej diferencie medzi objemom destilácie pri 5 % a 90 % obj. (ktorá nie je vyššia ako 60 °C), lakový benzín - benzín s bodom vzplanutia nad 30 °C. Destilačné rozpätie je 135 °C až 200 °C. Mazadlá - uhľovodíky vyrobené z destilátu alebo destilačného zvyšku. Používajú sa najmä na zníženie trenia medzi povrchmi ložísk. Kategória zahŕňa všetky hotové druhy mastiacich olejov od vretenového až po valcový olej a druhy použité v tukoch, vrátane motorových olejov a všetkých základných druhov mastiacich olejov. Asfalt - tuhý, polotuhý alebo väzký uhľovodík s koloidnou štruktúrou, hnedej až čiernej farby; získava sa vákuovou destiláciou zvyškov z atmosferickej destilácie ropy. Používa sa pri stavbe ciest a na strechy. Parafíny - nasýtené alifatické uhľovodíky. Získavajú sa vo forme zvyškov extrahovaných pri odparafínovaní mastiacich olejov. Má kryštalickú, viacmenej jemnú štruktúru, v závislosti od druhu. Hlavné charakteristiky: bezfarebná látka, bez zápachu, priesvitná, s bodom tavenia nad 45 °C. Ropný koks - čierny tuhý zvyšok, získavaný najmä krakovaním alebo karbonizáciou destilačných zvyškov, asfaltov a dechtov v procesoch ako je predĺžené alebo fluidné koksovanie. Obsahuje najmä uhlík (90 % až 95 %) a má nízky obsah popola. Používa sa ako surovina v koksárenských peciach pri výrobe ocele, na vykurovanie, na výrobu elektród a chemických látok. Dve najdôležitejšie kvalitatívne triedy sú „zelený koks“ a „kalcinovaný koks“. Do tejto kategórie patrí aj „katalyzátorový koks“, ktorý sa usadzuje na katalyzátore v priebehu rafinérskeho procesu; tento koks nemožno získať späť a zvyčajne sa používa v rafinérii ako rafinérske palivo. Ostatné rafinérske výrobky - vznikajúce pri výrobe kvapalných palív z ropy, ktoré nie sú v tomto výkaze samostatne uvedené v Zozname palív a na ktoré sa vzťahuje spravodajská povinnosť (napr. síra, toluén, xylén, propylén, ...). Zemný plyn - skladá sa z plynov, ktoré sa vyskytujú v podzemných úložiskách v skvapalnenej alebo plynnej forme. Obsahuje najmä metán. Zahŕňa „nepridružený“ - karbónsky plyn z karbónskych polí produkujúcich iba plynné uhľovodíky a „pridružený“ - ropný plyn, produkovaný so surovou ropou. Obsahuje aj degazovaný metán z uhoľných baní. Koksárenský plyn - vedľajší produkt pri karbonizácii tuhých palív a splyňovaní v koksárňach, v železiarňach a oceliarňach, ktoré nie sú prepojené s plynárňami a mestskými výrobňami plynu. Vysokopecný plyn - vedľajší produkt z vysokých pecí a čiastočne sa používa v iných oceliarskych prevádzkach alebo elektrárňach, upravených na jeho spaľovanie. Konvertorový plyn - vedľajší produkt z oceliarskych kyslíkových pecí. Decht - zmes aromatických a nearomatických uhľovodíkov charakteristického zápachu. Je to horľavá polotekutá látka. Vzniká pri vysokoteplotnej karbonizácii čierneho uhlia ako vedľajší produkt, kvapalný kondenzát, pri chladení koksárenskej pece. Benzén - zmes aromatických uhľovodíkov charakteristického zápachu. Je to výbušná, horľavá kvapalina. Vzniká vypieraním koksárenskej pece pracím olejom a parnou destiláciou tohto oleja sa oddelí surový benzén.