Ročník III.
Ružomberok, 2 8 . Februára 191í.
Číslo 2.
Vychodia raz za mesiac. Predplatné do Rakúsko-Uhorska 3 koruny, do zahraničia 5 korún Jednotlivé čísla 20 halierov. Predplatky pre Ameriku prijíma : Gustáv Pekara, kníhkupec, New-York, 103. St. Mark's Place (8 th. Street)
Str. 2.
VESELÉ NOVINY
Čís. 2 Z ALBÁNIE.
LIST PlSANÝ V RUŽOMBERKU NA POSLEDNĚ FAŠANGY. Veľactená a mnohovážna
redakcia!
Ja som veru fašangy dosť onakvo zakončil, pri peci a v posteli, lebo ma v ľavej nohe lo milo. Súsedi radili mi všelijaké špiritusy na mastenie a ja som aj mastil zvonku i zdnuka (dobrou borovičkou, čo mi švagor poslal z Trenčanskej), ale to len akosi nepomáha. Naše Ludrovské Slo. Noviny mali tiež mrcha fašangy, keď im tí sprepadení lžikatolícko-mladoluteránski odroni galibu robia a kadeakými osvedčeniami musia zapĺňať ich drahocenné stĺpce. Nie div, že si potom museli v tom samom čísle aj odpľuť a vyliať zlosť na Ústrednom družstve, ktoré sa im bohaprázdne »drápe za ňádrá« v ich revíre a ohrožuje národnoapoštolslý monopol kresfansko-litrovostriezlivej dvojice Ferdiš & de Frndžalka. Ináče nieto nič zvláštne nového v krajine. V Marmarošskej bude už čoskoro vlasť celkom oratovaná a bratia Rusfni budú teraz tými najtuhšími vlastencami, keď ich žandári v láske k vlasti tak náležité utvrdili. Vo svete tiež je ticho. Vojna sa nechystá žiadna, naša diplomacia slávna odpočíva a pred bežne neláme si hlavu na dakom novom ko trmelci. Rex Vilhelm už dosť dlhý čas drží jazyk za zubami a tak veru ani nemám viacej čo písať. S týmto pozdravujem ctenú redakciu a vinšujem dobrého zdravia a hodne veselosti v tomto plačlivom údolí a zostávam s úctou Váš oddaný Krišpín Kefáč, v. r. čižmársky majster a dopisovateľ
Na albánskom dvornom bále francúzskemu veľvyslancovi ktosi ukradnul zlaté hodinky Ako to tento spozoroval, dá si hneď k sebe zavolať ministra-predsedu. — Prosím Vás, pane, zlaté hodinky sa mi ztratily. — A? Prosím Vás len o to, kto by ich mohol ukradnúť? — Nuž, ja myslím, že tamten pán s tou čiernou bradou. — Aby ho čert vzal! To je náš minister pravosúdia!.. . — Či ho vidíš, zlodeja! Počkajte chvíľku, hneď budete mať svoje hodinky. — Pane, prosím Vás, nechajte to tak. Nie je hodno robiť škandál za hodinky. Ak by ste to mohli spraviť ticho, nespozorovane... — Nič to zato! Veď ho ja chmatnem Za pol hodinky bude všetko v poriadku! — Ale, prosím Vás . . . Ministerpredseda odletí. Francúzsky posla nec ostal stáť ako omráčený a myslel si; no teraz tu bude škandál. Neprešlo ani päť minút a prichádza mi nisterpredseda nazpät. Ticho z vačku vyťahuje zlaté hodinky a podáva ich prekvapenému francúzskemu poslancovi. Poďakuje sa mu a celý udivený opýta sa ho: — Ale, prosím Vás, ako ste ho prehovorili, aby Vám tak hneď vydal moje hodinky? '•— Prehovoril? Dajte si pokoj, veď on nič nezbadal! Rk. Z BÁČKY. Príde ňanička do várošu nakúpiť si kade jaké stváry pre báťu Miša. Mala mu kúpiť aj pantalóny (nohavice), leveš (kabát) nebolo na čim. Tak hát zišla do akéhosi väčšieho boldu, bolo tam plno pultov, aj akýsi chór (galéria). Hore na galérii pomocník jej ukazoval rôzne pantalóny, aj lacné aj fine, ale nepozdávalo sa jej nič — a vyjde von. Za malú chvíľku si rozmyslí, vráti sa a už zo dverí hlasno si rozkáže: »Hej trgovec, kde ste? Za tri koruny shoďte pantalóny...!« Rk. 3*ŕ
NOVINY NA SNEME. (Reč „slovensko-katolícko-ľudového poslanca".) Ctený snem! Predloha o podelení volebných okresov — a ako je Vám známo o Alžíre — tak isto aj v južnej Amerike — v Anglicku sufražetky — v Prešporskej mladoluteráni — v Rusku hosudarstvenná duma — cudzi necká légia v Maroku — tento zákon z roku 1878 — ako sa páni moji pamätáte — na Slovensku len my máme budúcnosť — naša strana je elita uhorského snemu — (tu sa rečníkovi kýchlo!) — páni moji táto predloha je vážna vec — lebo v Španielsku, panujú grandi — ktorí už prepadli — ale nežobrú — Vy neviete »čo sa stalo na Vianoce« — do komisie mal som aj ja byť vymenovaný — poneváč naša strana je mocná — ako Anglicko v Perzii — americkí miliardári — a muchy bez hlavy — aby sa opravila od základu táto osnova zákona. (Predseda zvoní, aby sa rečník držal pred metu.) Ctený snem! Potreba moderného štátu — farárske kuchárky (kýchne druhý raz) a honvédstvo — naša hospodárska neodvislosf — tak isto aj Abesínia — počíname vystrájať bláznovstvá — židovský cintorín v Ružom berku — starý zákon ešte predĺžme — tak isto ako na Ceylone roku 1879 — a mohli by ste odhlasovať podporu černovským sirotám — všetko rozobrali dennikári a masaricisti — my sme nedostali nič — s anektovaním Bosny a Hercegoviny — a reálnym potrebám nášho ľudu. Ctený snem! Poneváč v tomto úvode mojej reči som nad slnko jasnejšie dokázal, dovoľte mi prejsť na druhý bod reči, ktorý som roz delil na dvadsaťpäť dielov. (Poznámka redaktorova: Prinútení sme boli reč zakončiť, poneváč náš sadzač pri práci dostal utekajúcu chorobu Reč mu bola prituhá) Rk. Malý Jožko vedel už dosť obstojne slabi kovať a bral zavše i noviny do ruky. Raz opýta sa otca: »Otecko, a čo to vždy píšu v tých novinách o akomsi hlade?« — »0 akom hlade?« — »Nuž keď v každom čísle stojí, že »PoIitický pre hlad.«
Str. 3. RECEPTY Dra ST. F. D.
Keď
máš
zkažený
žalúdok, napíš dačo
o »Blúdových;« oni ti ho potom vyčistia tak, že sa ti bude z toho kýchať za celý mesiac. Keď máš ťažkosti, iď na berný ti iste odľahčia.
úrad, tam
Jestli ťa svrbí koža, iď do kaviarne a zaspievaj si tam »Šumi Marica.« Žandári ťa iste poškrabá.
*£ Keď trpíš na melanchóliu, prečítaj si »Veselé Noviny,« uvidíš, jak sa nasměješ. Jestli trpíš na horúčosť, probuj hranice; pohraničiari ťa ochladla.
isť
cez
•*£ Keď máš spadnuté mandle, a nemôžeš hla sité hovoriť, počuj aspoň jednu reč »Iubozvučného;« iste začneš kričať plným hrdlom, či už »vívat« a či »abcug«, to je už všetko jedno. Keď sa ti napína žalúdok, nepi horkú vodu, ale nitrianske pivo; iste sa vyčistíš. OCHOTNÝ. P á n (ktorý práve prišiel do mesta na koči, ku kočišovi): »Tak sme sa šťastne dostali až sem! Čo si chceš vypiť — likér, čaj a či pivo?« K o č i š : »No keď si už smiem vybrať, tak si prosím pohárik likéru a kým bude čaj ho tový, dáke pivo!« ŤAŽKÉ ČASY. Ž a n d á r (chytí tuláka za golier): »Vy tedy nielen že žobrete, ale ešte aj kradnete?* T u l á k : »Hja — bohužiaľ — dnes sa už nedá vyžiť bez vedľajšieho
zárobku!«
•*& PRI VOJSKU. K a p r á l : »Čím ste vy v civile, jednoročiak?« D o b r o v o l n í k ' : »Študujem štatistiku!* K a p r á l : »To povedzte len, že ste pri- di vadle a nehovorte tak nesrozumiteľne!«
•
VESELE NOVINY
Str. 4.
tango tanec, tango šaty, tango — čo chceš, ty i ja... Bo bez tanga žiť je ťažko, — iste každý uzná mi, ja Vás preto tiež, hľa, hostím zlými tango — strofami. *£ HUDBA A HRA V SLOVENSKEJ
KUPLETY ĎURA HRTANA, na harfe sprevádza ho MATEJ ŠPARGĽA. S novým rokom nová nôta tisne sa mi z hrdla von, bárs v tej zime nešerednej Fahko zmrzne v hrdle tón. lnu, žif sa musí dáko, a môj živel, to je spev, i keď zato odmena mi: ospievaných krutý hnev. V Dánskej ríši pred nedávnom taký zákon vydali, že služobných nieto viacej, iné meno dostaly: „asistentky domácnosti..." To je titul krásny ver', však keď pritom práce mnoho a plat malý — čert to berl V Albánii chcú mať kráľa a iste i kralicu, k tomu bašty, fulajtárov, — celučkú — šach-tablicu. Veľmoce im ponúkajú, ale načo taký chvat?! Daj im kráľa, povedia mu: »Pane kráfu, šach a — mat!« Vo svete Vám teraz zúri kási tango-mánia:
SPISBE.
»Keď sa odohralo to, o čom tu písať idem...« »Stala sa hra prírody«... »ktorá hrá i pri ich ničiacich výpravách vynikajúcu úlohu*. . »lebo reklamné, vreckové a inakšie kalendáre hrajú vážny zástoj«. . ba i »vo volebnom zá pase hrá Lilian tiež zástoj«... čo priam »v mi nulej balkánskej vojne hrala naša monarchia smutnú Ulohu«... a ačpráve »tieto balóny majú hrať veľmi vážny zástoj v budúcej vojne«... a ačpráve »v mikulášskej komédii hral úlohu Poliaka«... predsa »len páni šviháci sa hrajú na fVIaďarov«... ačpráve »chcel som hrať urazeného«... a to tým viac že »cez celý čas odohrávaly sa škandalózne výjavy« . . . a »pri pojednávaní ešte i teraz odohrávajú sa smutné výjavy«... a menovite »medzi jeho ženou a kuchárkou Katkou odohrala sa nasledovná scéna« — lenže »celý útok sa tak rýchlo odohral v krátkej minu!osti« »pred Virkkom predsi hral na mladšieho« tak že »hral všetky barvy« a »mi ešte dnes chuť v ústach pohráva« lebo »hlavný úkol hral fyziologický moment« a »pozoruhodný zástoj hralo pri obradoch symbolistické bitie nevesty«, «z ktorých mnohí chceli by akoby úlohu nebohého Áchima hraf« — lebo »socialdemokracia a mladoluteránčina hrajú ako dve dľapy jednej mátohy«. — Keď si vydýchneme, možno že si ešte zahráme na tú tenkú strunu. •&• PRI LEKÁROVI. M a t k a (k dcére): »Boženka, nestoj taká shrbená, vystri sa, aby pán doktor videl, aká si krivá!« SLADKOSTI. O n a : »Povedz, nechutí ti cigara celkom ináč, keď ti ju ja zapálim?« O n: »Veru, iste. Zapáliš ju vždy na druhom konci!«
Čís. 2.
VESELÉ NOVINY
BLÁZNIVÉ HUBY. I. Pozornost! Prosim uctivá Pani, nepitaju u kupca len rovno jednu pakličku lebo Škatulku »Cichoriu«, lež tu istú známku »Franck« abi tu istotu mali vždi pretu jednaku a najlepšiu jakost. — Pozorujú pritom natíto ochránske známki a podpis, lebo naše pakování sa v jednakích farbách papíróv, a zjednakím písmom napodobuje. Jindřicha Francka Synově. II. Ružamberská a rybárpolská mládež v Rybárpoli usporiada v sobotu 14-ho febr. vo všetkých miestnostiach tamejšicho hostinca » M a š k o v i bal« s dobročinným ciclom. — Program večierka bude pozastávaf z humori stických prednášok spevov a zahlúčeny zá bavou do rána. Začiatok s maški • pochodam o Va9-tej Sv. večer. Hudba: chýrečná kapella Piťovská z Lipt. Sv. Mikuláša. Vstupné od osoby 2 koruny Účastnici nie sú povinní v mas kách a kostýmach sa dastavif. Zvláštne poz vánky rozosielané nebudú. Maškarné kostýmy sú k dostaniu v Ružomberku u firny: Sigmund Mangold a v Rybárpoli v Konzume. Vzhládom na to, že večierok slubuje sa byť velkolepým, prosíme ct. ob ecenstvo, aby si vstupenky čún najshôr zaopatriť ráčilo. Vstupenky dostať u firny: Mangold a Czigler v Ružomberku a v Konzume v Rybárpoli. •&& ŠPIRITIZMUS VO SLUŽBE PRÁCE. Je známo, že stôl, okolo ktorého sa rozo stavia ľudia a naň položia tak svoje ruky, že malíčok sa dotýka palca inej ruky, začne sa vraj pohybovať a točiť. Má to byť účinok v člo veku skrytých tajomných síl. Radím teda všetkým, ktorí pracujú v horách pri dreve a dobývajú pařeze zo zeme, čo je veľmi namáhavou prácou, aby tiež urobili po dobne. Pařez sa začne tiež pohybovať a točiť a nežli by ste sa nazdali, »vyšrófuje« sa sám zo zeme. Treba len zkúsif. Len aby vás pri tom neoziablô a nezašlo vám za nechty! Str. Frd.
Str. 5.
ZO SLOVNÍKA »GENERÁLOVHO« LAJBŽURNÁLU. Volebný kampaň, palota, píše písaničku, krásnych pannen, rta ružové, »Vysokobrána«, kacír, Ižikatolík, odkundesi, mladoluteránske banky, nádejím sa, do predu zaplatil, žena mu čudy robila, krvou krváca srdco, smradľavé drámky, pamiatka raja v dušiach našich ubolených prarodičov, pukacé víno, rehúňali sa, bulo, novinný papier, novinka chodí, drápať za ňadrá, dozorák, na truc, obraz malovaný vlastnou rukov umelca. •*•
LEN PEKNÝM SPÔSOBOM! Muž, ktorému umřely už tri ženy, chcel by sa oženiť po štvrtý raz. Nevestu mal už vy bratú a pozostávalo mu už len, aby ju požia dal o ruku. Urobil to nasledovne: Šiel so svojou zbožňovanou na prechádzku a zaviedol ju i na cintorín, kde Iežaly pochované jeho tri ženy. pred týmito hrobami zastal a povedal zamy slene a dojato: »Tu leží Terezka, tu Žofka a tu Sabínka. A,« — pokračoval ďalej, ukazujúc pritom na vedľajšie miesto, »nepáčilo by sa vám tu ležaf?« OZNAM. Strednej postavy šikovná, poriadna, pekná, dosť mladá vdova chcela by sa obznámiť s ne jakým mladým Čechom (Slovákov má po krky) ohľadom sňatku. Má 25 korún v hotovosti a je 10 000 rokov stará. K. D.
Str. 6.
VESELÉ NOVINY
(A U
Čís. 2.
Vývin zeme
1. Ceratosaurus, potměšilý jašter z predhistorickej doby.
2. Pračlověk, ktorého priamymi nástupcami čo do inteligencie boli —
NEDOROZUMENIE.
ACH, TAK!
S e d l i a k : »Prosil by som si dáku medi cínu predpísaf!« L e k á r : »Čo vám je?« S e d l i a k : »Celé telo ma saframentsky bolí!« L e k á r : »Na to nepotrebujete medicíny. Keď sa mne také dačo prihodí, obkrúti ma žena letným obkladkom a ľahnem si do po stele. Na druhý deň som zdravý. Aj vy by ste tak mali urobiť«. S e d l i a k : »To by nebolo zle, môžem oprobovaf! — Kedy by mala vaša pani čas?«
L e k á r (pri opätovnej návšteve chorého): »Ale, človeče, veď som vám posledne povedal, aby vám žena urobila kamilkový odvarok a v tom aby ste si boľavú ruku kúpali! Ste to urobili ?« P a c i e n t : »Nie, pán doktor!« L e k á r : »Potom som vám povedal, aby vám žena zabalila ruku do preparovanej vaty! — Stalo sa to?« P a c i e n t : »Nie, pán doktor!« L e k á r : »A prečo nie?« P a c i e n t : »Pán doktor, j a s o m
neženatý!«
S* PRVÝ ÚSPECH.
PRED PANOPTIKUMOM.
P á n (k básnikovi): »Vyšlo od Vás už niečo aj tlačou ?« B á s n i k : »Nie! Ale včera bola jedna báseň v novinách podpísaná tými istými začiatoč nými písmenami, ako mám j a . . . a obecenstvo má mňa v podozreníI«
V y v o l á v a č : »Rrrráčte vstúpiť, pánovia, ráčte len vstúpiť; dosiaľ nevídané! Teľa s dvoma hlavami!* M l a d í k (opovržlivo): »Daj sa mi veru!« V y v o l á v a č : »No, vy máte predsa len jednu!«
VESELE NOVINY
Cis. 2.
Str. 7.
JfA
x a života.
jezuiti, ktorí pálili československé knihy.
4. Z týchto postupom času vyvinuli sa šporskí redaktori.
pře
ŠTVORRUČNE.
AFORIZMY.
— Maminka, môžeme hrať s Elenkou štvor ručne? — Môžete! A čo vlastne chcete hrať? — Einundcvancig!
— Hlad je najlepším kuchárom, a predsa ho nikto nechce prijať do služby. — Emancipované dámy sú zväčša ženy, ktorých mužovia sú — staré baby.
$*•
DOBRÝ VÝSLEDOK.
JUBILEUM.
L e k á r : »Vy musíte konať viac telesnej práce. Mali by ste, na príklad, drevo rúbať! P a c i e n t : »Veď to už aj robím!« L e k á r : »A výsledok ?« P a c i e n t : »Veľkolepý! Na jedno posedenie vypijem teraz osem kríglov piva!«
O n a : »Zajtrá budú tomu 3 roky, ako sme mali svadbu. Nemyslíš, že by som mala za rezať kurča ?« O n : »Prečo? Veď to chiid'a nemôže zato!«
NAIVNÁ. M l a d á p e k n á b y c i k l i s t k a (ktorá je obžalová pre poškodenie cudzieho majetku, k ad vokátovi); »Ach, pán doktor, či by môj proces nemohol byť pojednávaný pred vojenským súdom ?«
PRI INŠPEKCII. Škôldozorca prišiel do školy. Učiteľka učila deti rátať na prstoch, ale deti vždy vynechaly prostredný prst a ukazovák. Škôldozorca zdvihol tieto dva prsty a spýtal sa: »A čo zna mená toto?« Malé dievčatko vstalo a odpovedalo ne smelo: »Prosím, pán škôldozorca chce ísť von!« 3«
Str. 8.
VESELÉ NOVINY VÝPRASK.
Škripák, učiteľ v Podhradí, sa v jedno sep tembrové dopoludnie v škole akosi veľmi nahneval. Počal chodiť pred laviciami neoby čajne rýchle a hlasno. Čo kročil, dupol nohou akoby naschvál a nové čierne topánky mu zúrivé vŕzgaly a krýdla listrového kabáta rozletúvaly sa. Obočie dvíhal a spúšťal. Lávou pa zuchou pritískal dlhú a tenkú trsteničku a neprestajne chytal do hrsti vyholený prostriedok svojej čiernej cisárskej brady. Pravú ruku raz vopchal do kabátového vrecka, raz ju vyťa hoval z neho a pukal prstami. Taký vietor narobil, že sa zakýval aj obrázok alkoholikov, visiaci na stene. Konečne zastal pri tabuli, vytiahol trstenicu zpod pazuchy a poklepal ňou srdito na stolíku, vykríknuc zachrýpnutým hlasom: — Po slovensky aby ste mi nehovorili! Zahrozil sa a švihol trsteničkou v povetrí. — Lebo bude mat robotu táto. Pozrel prísne na deti, ktoré sa v strachu schúlily k laviciam. Bolo ticho. Len trstenica svišťala sieňou. — A aby ste nezabudli, na dvere vám to napíšem. Beda tomu, kto sa prehreší. Vzal kus kriedy a šiel ku dverom, za chrb tami detí. Pomaly, veľkými písmenami napísal: »Nem szabad tótul beszélni.« Medzitým, čo písal učiteľ, malý, bucľatý Ďurko Čížik, syn garbiara Jána Čížika, vážneho a vplyvného občana s dvoma domami v gar biarskej ulici, ktorú poďfa neho tak menovali, — na celú školskú sieň vykríkol: — Čo ma štucháš? Ja ti d á m . . . A obrátil sa do zadnej lavici k Jožkovi Brdákovi, chlapcovi bledej tvári, s dlhými hru bými vlasmi ľanovej barvy a bystrými svetlými očiami. Brdák sedel, akoby o ničom nevedel. On síce štuchol Čížika, ale trhol hlavou na ľavo a ukázal pohľadom na suseda Paľka Mizíka, označiac týmto, že to Mizík bol, čo ho štuchol. Ďurko sa bez rozmýšlania zahnal päsťou na Mizíka, ale tento sa uhol a zdvihnúc tri prsty do hora, zavolal: — Pán učitef! Čížik ma chce byť! Zápäť za ním zdvihol prsty aj Čížik: — Pán učiteľ! Mizík ma štuchá!
Čís. 2.
Brdák, aby vyhol upodozrievaniu, zažaloval tiež: — Pán učiteľ, pán učiteľ! Čížik povedal, že som ho ja uderil a zahnal sa na m ň a ! Učiteľ dopísal vetu a spravil výkrikník na konci. Obrátil sa ku chlapcom, stojacím v la vičkách so zdvihnutými prstami. Hladký, do vedna smastený účes učiteľov odrazu rozpadol sa na viac miestach. Vlasy okolo hviezdy vyskočily a akoby sa boly naježily. Zasekol zubami a lícne kosti vystúpily. Zdal sa ešte chudším a bledším. Silno fúkal nozdrami a dupol nohou: — Ticho! zapišfal diškantom, — ja som nie pán učiteľ, ale tanitó úr. Vy psohlavci. Nem szabad tótul beszélni, nem szabad tótul beszélni! Nepočuli ste? Nikto z vás nesmie po slovensky hovoriť a toho, kto k vám slovensky vraví, nesmiete porozumeť. Nesmiete, nesmiete, nesmiete! Pískal, až mu hlas zlyhal a dupal nohami. Zatriasol trsteničkou a udrel Ďurka Čížika cez rameno a chrbát, len tak luplo. Potom lupol mu ešte dve. — Ja z vás vyženiem tú slovenčinu! Ďurko zaplakal a fikal ešte aj po škole keď šiel domov. Bolo mu veľmi smutne. Čo raz pomyslel na výprask, prišlo mu ľúto a slzy vstúpily mu do očí. Kapsičku mal len na jednom pleci prevesenú. Perník len tak zastrčený do vrecka. Nebrkal mu, ako druhý raz, keď veselý, podskakujúc utekal domov. Vliekol sa s nohy na nohu a ani na um mu neprišlo hodiť ka meňom po čiernom Murovi, malom psíkovi, ktorého vše prenasledoval, lebo raz na jeho vlastné oči kohúta zahrdúsil. Ani nezbadal, ako sa psík pred ním zvrtol, keď ho poznal, a ako upaľoval opačným smerom, preskočil nízky plot a počal zúrivé štekať. Prišiel domov. Shodil kapsu a sadol si na kanapu do kútika Dlho tak sedel, mysliac na nespravedlivost, ktorá ho potkala. Aj ho štuchali aj ešte od učiteľa dostal, že po slo vensky žaloval. Prišla matka, aby ho zavolala k obedu. — Poď jesť, povedala a chytila ho za ruku. Ďurko neodpovedal, len pozrel na ňu, akoby nerozumel. — Hybaj jesť
Čis. 2.
VESELÉ NOVINY
Ani sa nepohol. — Ale čo je s tebou, chlapče? Potriasla ním a okřikla ho, prečo neod povedá. Ďurka zase zalialy slzy a fňukajúc prehovoril: — Nem é r t e n i . . . Tótul nem érteni. Matka nerozumela. — Čo vravíš? — Nem é r t e n i . . . Tótul nem szabad... — Po slovensky hovor, ty papľuh. — Nem szabad. — Čo nem s z a b a d ? . . . Pani majstrova sa rozsŕdila. — Nebudeš so mnou hovoriť po slo vensky?... Ja ťa naučím! Chytila, čo jej pod ruku prišlo. Neďaleko v kúte bola otcova porcelánová fajka na dlhom pipasári. Schytila tú a poď ňou po Ďurkovi. Ďurko kopal, svíjal sa a kričal: »Nem szabad tótul beszélni, nem szabad tótul beszélni... Tanitó úr...« Ale matka sa nedala kapacitovaf. Nerozumela chudera ani slovíčka. Ký div, že len svoje duplikovala a to pri každom úderi vše hlasnejšie a nahnevanejšie: »Hovoríš mi po slovensky budeš hovoriť po slovensky.« Potom jej to bolo zdĺhavým a lúpala synka väčšmi, ale s kratšími vetami: »Po slovensky,... po slovensky...« Na konec ešte kratšie: »Slovensky,. . slovensky...« Až Ďurko v hroznom reve zakričal: — Ale pán učiteľ nám zakázali hovoriť po slovensky... Mama, mama, nebi. Pani majstrova ho pustila a zadychčaná zahrozila mu pipasárom. — Marš obedovať... A so mnou aby si maďarský nehovoril, lebo ťa v y s e k á m . . . To ti povedám... Akože ti porozumiem? Vlastná mať... Hybaj! Ďurko nejedol od toľkej trpkosti. Motala sa mu v hlave ustavične otázka: Ako hovoriť? Pán učiteľ kážu tak, a mama t a k . . . MODERNE. — Prosím Vás, čo je to za prapodivný po hreb? Nikdy som ešte nevidel takto krikľavé, pomaľovanú truhlu .. — To umrel jeden maliar-futurista. Bola to jeho posledná žiadosť!
Str. 9. NOČNÝ DIALÓG
»Mamaá, daj mi kávy!« »Čuš a spi, kdeže ti teraz v noci vezmem kávy.« »Ja som veľmi hladný, daj mi kávy!« »Nemám kávy, obráť sa na druhú stranu a drichni « »Ale ja chcem jesf, daj mi teda mlieka.« »Ani mlieka nemám, daj mi pokoj a spi.« »Ba som videl v kuchyni celý hrniec.« »Myš sa v ňom utopila, i také vypiješ ?« »Ukáž mi tú myš!« Mama donesie mlieko, do ktorého hodila kus chlebovej korky, aby odstrašila nočného kriklúňa. »Vidíš, aká je veliká a hnusná.« »Vyhoď ju von a daj sa mi napiť« »Na, tu máš ty nezbedník.« »A lyžička je kde?« Nasleduje pleskot dlane na istú čiastku tela, plač a jajkanie, konečne tichosť a malý zaspal nasýtený »horúcimi opekancami.« PRAVDA S p i s o v a t e ľ : »Moju novú veselohru predsa nevypískali!« P r i a t e ľ : »A Či ste vy už niekedy počuli, žeby niekto vo sne pískal?« •&& MÄKKÉ SRDCE. P r i a t e ľ : »Prečo plačeš?« M e d i k : »Lúto mi je mojich budúcich pa cientov!« PREZREL HO. G a z d a (ktorý práve vyjednáva, aby si dal poistiť dom): »Čo by som dostal, keby tak na príklad budúci týždeň u mňa horelo?« A g e n t : »Štyri roky väzenia!« 9« M a r k a : »Kdeže ideš Zuzka?« Z u z k a : »ldem do apatéky pánovi pre masť.« M a r k a : »A čože mu je?« Z u z k a : »Ale má vraj v nohách akúsi »arómu.«
Str. 10.
VESELE NOVINY
KOLÍSANIE. V Zare otrávil hostinský svoju ženu. Zbytky otravy oddali súdnemu chemikovi, ktorý otravu analyzoval a konštatoval, že v otrave bolo: vody 91,9% arzeniku 8,7% známky po kyseline kremencovej. Druhý chemik tú analýzu preskúmal a ustálil, že bolo: vody 93,0% strychninu 6,8% známky po soli. Vyzvali zdravotného radcu, aby on dal o tom svoje dobrozdanie. Toto znelo : voda 92,0% strychnin 6,8% známky po soli a kyseline kremencovej. Roda-Roda. Prel. Oliv.
Čís. 2 NOVÉ.
Muž (ktorý práve prišiel z kancelárie): »Čo nového, ženička ?« Ž e n a : »Nič iného, len tam v škatuli klobúk a tu od krajčíra hodvábne šaty!« •&£
LÁSKA K BLÍŽNEMU. P a n i (staršia, k žobrákovi): »Tedy máte aj deti? Chudák! Tu máte krajciar — dajte mi halier nazpät!« NIETO NAD PRACOVITOSŤ. S u d c a (k obžalovanému): »Preto, že ste boli štyri dni bez zamestnania, nemuseli ste hneď ukradnúť šesť husí!« O b ž a l o v a n ý : »Hej, pane sudca, ja som nie zvyknutý zaháľať!« ?&
AVIATIK. Jeden letúň spadol do zámockej zahrady a stenal pod troskami lietadla Prišiel k nemu lokaj a povedal mu: »Pán gróf vám odkazuje, že prístup do parku je cudzincom dovolený len vo štvrtok a v nedeľu!« PRI TANCI. P á n (pri prechádzke so svojou tanečnicou): »Slečna, vaša ručička je taká roztomilá, taká svodná...« S l e č n a (významne): »A dosiaľ voľná, pane!« ^ DOBRÝ PRÍKLAD. Synáček je s otcom v hostinci a spýta sa: »Čo je to, otecko, keď je človek opitý? Ako sa to pozná?« »No, vieš,« odpovie otec, »pozriže, tamto pri tom stole sedia tí dvaja páni. Keď tam uvidíš štyroch, budeš opitý!« »AIe, otecko, veď tam sedí len jeden.« VEČIEROK U LAKOMCA. H o s t i t e ľ (k dáme): «Prajete si občer stvenie, slečna ?« D á m a : »Ďakujem, prijmem milerada!« H o s t i t e ľ : »Dovoľte mi tedy na okamih... otvorím oblok!«
ZKAŽENÁ FASÁDA. — Sáralében, nesedaj si už na balkón, — chcem ten dom predať. ČAS SÚ PENIAZE. Pán (ku knihárovi): »Začo mi toto za viažete ?« K n i h á r : »Za korunu... ach, prosím! To je ročník ,Veselých Novín', teda za päť korún!« P á n : »A to už prečo drahšie?« K n i h á r : »Nechápete, pane? Pokým moji viazači prečítajú tú massu vtipov a žartov, okradnú ma aspoň o desať hodín času!* — Prečo si neprišla včera večer k nám, Oľga? Stará panna: — Bola som na z a s a d n u t í ! — Aha, to si bola na tom bále!« HONORÁR. Jeden chudák prišiel ku majiteľovi divadla zvláštností a povedal mu: »Pane, ja som ochotný produkovať sa vo vašom divadle. Vy držím tridsať dní bez jedenia a pitia. Akú odmenu mi dáte?« M a j i t e ľ d i v a d l a : »Byt a stravu!* 3«
Cis.
2.
VESELE NOVINY
Str. 1 h
PáRlČKQVil SLOVENSKÁ KNIŽNICA.
Štyri sväzky ročne za 2 kor. 40 h., do zahraničia 3 kor. 40 h. Dosiaľ vyšly nasledujúce sväzky: Ročník I. Sv. 1. Nie milí nie drahí. Povesť z doby osvobodenia Bulharska. Napísal Ivan Väzov. Z bulharštiny prel. S. J. Zacnej. Cena 70 hal., poštou 75 hal. Sv. 2—3. Janošík. Povesť zo XVII. storočia. — Napísal Pavel Beblavý. Cena 1 kor. 80 hal., poštou K 2—. Sv. 4. Rozprávky od Antona P. Čechova. — Z ruštiny preložil J. Maro. Cena 60 hal. poštou 65 halierov. Ročník II. Sv. 5. Pastierča a iné poviedky. Pôvodné novely. Napísala Anna Janovská. Cena 60 halierov, poštou 65 halierov. Sv. 6. „Tŕpky". Pôvodné poviedky z ľudu. Napísal Jozef Gregor-Tajovský. Cena 60 halierov, poštou 65 halierov. Sv. 7—8. Svätého Petrov dáždnik. Povesť. Napísal Koloman Mikszáth. Preložila Hana Gregorová. Cena K 1'50, poštou K ľ60. Ročník I I I . Sv. 9. Víťaz Bartek. Novela od Henrika Sienkiewicza. Z poľského preložil Pavel Halaša. Cena 50 halierov, poštou 55 halierov. Sv. 10. Novely od G. Maupassanta. Z francúzskeho preložil I. M. Cena 70 halierov, poštou 75 halierov. Sv. 11. Kozácka pomsta. Napísal Andrij Čajkovskyj. Z rusínštiny preložil Vlado Makovický. Cena 90 halierov, poštou 95 halierov. Sv. 12. Pochybenie. Novela. Napísal Števo Kosorkin. Cena 60 hal., poštou 65 hal. R o č n í k IV. Sv. 13. Zbojnícka chalupa a iné povesti z Tatier od Kazimíra Przerwu-Tetmajera. Preložil Horal. Cena 50 hal., poštou 55 halierov. Sv. 14—15. Vývin zeme a života. So slovníčkom zriedkavejších slov, výrazov a mien a s 54 vyobrazeniami. Napísal inž. Ivan Houdek. Cena 1 kor. 70 hal. poštou 1 kor. 90 hal. Sv. 16. Malomestské rozprávky. Napísal Janko Jesenský. Cena 60 hal., poštou 65 hal. V tlači: Sv. 17—18. Bosenský šarkan. Povesť z novšej historie bosenskej. Napísal J o z. E u g. T o m i é. Z horvatského preložil. V. M. Objednávky alebo predplatky zaslať treba na adresu:
Ján Párička v Ružomberku (Rózsahegy, Lipt. st.)
Str. 12
VESELE NOVINY.
Cis 2.
V pochybnosti.
Jedno nechápem: Či ten istý Pán Boh, ktorý stvoril aj židov, ktorf ju predávajú.
dopriava nám takej
dobrej pálenky,
Zodpovedný redaktor: Valér Kubány. — Tlačí Ján Párička v Ružomberku.
