OAS – ORGANIZÁCIA AMERICKÝCH ŠTÁTOV Michaela Bieliková Organizácia amerických štátov, Organisation of America States (OAŠ) je medzinárodnou organizáciou regionálnej povahy, ktorá v súčasnosti združuje všetky nezávislé americké štáty. Z hľadiska cieľov je organizáciou s univerzálnymi cieľmi a z hľadiska časového trvania sa jedná o trvalú organizáciu. Založená bola ako Medzinárodná konferencia amerických štátov v roku 1890. V roku 1910 bola premenovaná na Úniu amerických republík. Po druhej svetovej vojne sa stal jej súčasťou systém kolektívnej bezpečnosti známy ako Medziamerická dohoda o vzájomnej pomoci, podpísaná v roku 1947 v Rio de Janeiro. Ide o najstaršiu regionálnu organizáciu, pričom súčasný názov dostala v roku 1948, kedy zástupcovia 21 zakladajúcich štátov podpísali v kolumbijskej Bogote zakladajúcu Chartu. Organizácia vznikla na podporu ekonomickej , vojenskej a kultúrnej spolupráce v rámci členských štátov. Hlavnými cieľmi OAŠ je, zabrániť zásahu ktoréhokoľvek vonkajšieho štátu na západnej pologuli a udržiavať mier medzi jednotlivými štátmi v rámci regiónu oboch amerických kontinentov.
Základné údaje:
Deň podpisu štatútu: 30.4. 1948 Deň vzniku inštitúcie: 13.12.1951 Sídlo: Washington, D.C.
Organizácia amerických štátov
Organization of American States
OAŠ
OAS
Názov štatútu: Charta OAS Aktuálny počet zamestnancov: 984
Počet členov (k 15.5.2016) 35 Výška rozpočtu na rok 2015 148 986 510 USD
1 Vznik a vývoj OAS bolo založené na všeobecnom prijatí zásad Monroeovej doktríny ( 2. decembra 1823 ) zo strany krajín západnej pologule, predovšetkým zásady, že akýkoľvek pokus o útok na západnej pologuli zo strany európskych mocností by bol považovaný za útok proti všetkým. OAS sa pokúsili " kontinentalizovať " Monroeovu doktrínu, tým že vytvorili záväzky pre ostatné štáty bez toho, aby USA obmedzili svoje právo prijímať okamžité opatrenia v prípade sebaobrany. Hoci niektorí učenci považujú za predchodcu medziamerického systému Panamský kongres, ktorý sa konal v roku 1826, kedy Simón Bolivar prvýkrát predniesol návrh vytvoriť Ligu amerických republík so spoločnou armádou a nadnárodným parlamentom. Faktom je, že americké štáty sa rozhodli pravidelne zasadať a vypracovať spoločný systém noriem a inštitúcií až v roku 1889. Vytvoreniu tohto systému predchádzali rôzne konferencie a stretnutia, ktoré boli vedené hlavne z iniciatívy vlády Spojených štátov. Prvotnou fázou o regionálnu spoluprácu bola Prvá medzinárodná konferencia amerických štátov. Konferencia sa konala od októbra 1889 do apríla 1890 vo Washingtone, DC, a to za účelom, aby vlády zúčastnených štátov prerokovali a prijali nejaký plán na riešenie sporov a nezhôd, ktoré by medzi nimi mohli v budúcnosti vzniknúť, ako aj otázky týkajúce sa zlepšenia obchodných stykov a prostriedky priamej komunikácie medzi týmito krajinami, s cieľom podporovať ich vzájomné obchodné vzťahy a zabezpečiť širšie trhy pre ich produkty. Účastníkmi konferencie bolo 18 amerických štátov, ktoré sa dohodli na vytvorení Medzinárodnej únie amerických republík so sídlom vo Washingtone, so stálym sekretariátom, ktorý sa volal Obchodná kancelária amerických republík. (About our History, 2016) Na Druhej medzinárodnej konferencii v rokoch 1901-1902 bola Obchodná kancelária premenovaná na Medzinárodný obchodný úrad. Neskôr sa konala v poradí štvrtá Medzinárodná konferencia amerických štátov v Buenos Aires v roku 1910 a pri tejto príležitosti bola organizácia oficiálne premenovaná na Úniu amerických republík (Panamerickú úniu). Sídlom sa stal Washington, D.C. V polovici 30. rokov 20. storočia americký prezident Franklin Delano Roosevelt usporiadal Medziamerickú konferenciu v Buenos Aires, na ktorej bola navrhnutá myšlienka vzniku Ligy amerických národov. Tento návrh bol prednesený zástupcami Kolumbie, Guatemaly a Dominikánskej republiky. Počas nasledujúcej Medziamerickej konferencie, ktorá bola venovaná zachovaniu mieru, sa 21 národov zaviazalo, že v prípade konfliktu medzi akýmikoľvek dvoma členmi Únie zostanú neutrálne. Jednotlivé členské vlády Únie boli presvedčené, že unilaterálne akcie v prípade vonkajšej agresie nedokážu zaistiť územnú integritu amerických národov, a to bol dôvod, prečo prijali systém kolektívnej bezpečnosti, preto v roku 1947 členské štáty podpísali Medziamerickú zmluvu vzájomnej pomoci (tzv. Rio Treaty) v Rio de Janeiro. Zmluva mala taktiež rozhodovať o spoločných akciách v prípade konfliktu medzi dvoma zmluvnými štátmi. (Atkins, 1997)
Po vyriešení problematiky kolektívnej bezpečnosti v rámci medziamerického systému sa mohlo pristúpiť k prestavbe Panamerickej únie. Za týmto účelom bola zvolaná deviata Medziamerická konferencia, ktorá sa konala v Bogote od 30. apríla do 2. mája 1948. Hlavným dokumentom tejto konferencie bola Charta OAŠ – novovzniknutého organizačného útvaru na západnej pologuli, ktorého členmi sa stali USA a všetky vtedajšie latinskoamerické štáty. Chartu podpísalo 21 štátov a vstúpila do platnosti 13. decembra 1951. Bola zložená z preambuly, 18 kapitol a 112 článkov. (Jungbauer, 1988) Neskôr bola viackrát menená protokolmi z Buenos Aires (1967), Cartageny (1985), Managuy (1993) a Washingtonu (1992). (Valuch, 2011) Z veľkého počtu dokumentov schválených na Medziamerickej konferencii v Bogote je potrebné uviesť rezolúciu Udržania a obrany demokracie v Amerike, ktorá zaväzovala účastnícke štáty k výmene informácií o komunistickej činnosti na západnej pologuli a prijatiu spoločných opatrení boja proti komunizmu. Zhromaždenie v Bogote prijalo taktiež Americkú zmluvu o pokojnom riešení sporov tzv. Bogotský pakt, avšak tento nebol ratifikovaný, ako ani Hospodárska dohoda. Okrem týchto konferencií, prebiehalo Zasadnutie ministrov zahraničných vecí a zvláštne stretnutie, ako je napríklad Medziamerická konferencia o otázkach vojny a mieru v Mexico City v roku 1945 na prerokovanie spoločných činností, ktoré mali byť vykonané v súlade s novovznikajúcou OSN. Počas tohto obdobia boli prijaté početné dohody, stanovujúce základné zásady toho, z čoho sa neskôr vyvinula OAŠ. K týmto dohodám patrila v Gondrova zmluva z roku 1923, prijatá na piatej Medzinárodnej konferencii amerických štátov z Čile, ktorá pojednávala o zabránení alebo predchádzaní konfliktov amerických štátov. Neskôr to bol dohovor prijatý na siedmej Medzinárodnej konferencii amerických štátov v Montevideu. Konkrétne Dohovor o právach a povinnostiach štátov, ktorým bola znovu potvrdená zásada, že štáty sú si právne rovné, majú mať rovnaké práva a rovnaké právomoci. Ďalej zopakoval zásadu, že žiadny štát nemá právo zasahovať do vnútorných alebo vonkajších záležitostí iného štátu, a zdôraznil povinnosti všetkých štátov, aby vyrovnali rozdiely, ktoré by medzi nimi mohli vzniknúť prostredníctvom mierových postupov. (Knight – Castro-Rea – Ghany, 2014) V priebehu celého vývoja organizácie bol zriadený súbor inštitúcií za účelom uľahčenia spolupráce v konkrétnych oblastiach. Boli vytvorené inštitúcie ako: Panamerická zdravotnícka organizácia (1902), ktorá sa neskôr stala aj regionálnou kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie, Medziamerický právnický výbor (1906); Medziamerický inštitút pre deti (1927); Medziamerická komisia žien (1928), Panamerický inštitút geografie a histórie (1928), Medziamerický inštitút pre spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva (1942), Medziamerický výbor pre obranu (1942), v tom istom roku nasledovalo aj založenie Medziamerickej rozvojovej banky. V tomto procese boli zriadené aj inštitúcie ako Medziamerická komisia pre ľudské práva, Medziamerický súd pre ľudské práva, Medziamerická drogová kontrolná komisia a mnohé iné. (Organization of American..., 2015)
2 Ciele Ciele OAŠ definuje čl. 1 Charty OAŠ. Členské štáty sú povinné prijímať účinné kolektívne opatrenia na prevenciu a odstránenie hrozieb, ktoré by viedli k narušeniu mieru, potláčať činy agresie a urovnanie medzinárodných sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k narušeniu mieru, a to v súlade so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva. Taktiež majú rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi založené na rešpektovaní zásady rovnakých práv a práva národov na sebaurčenie a robiť iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru. Okrem iného presadzujú dosiahnutie medzinárodnej spolupráce pri riešení medzinárodných problémov hospodárskej, spoločenskej, kultúrnej, alebo humanitárnej povahy, podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo. V zmysle čl. 2 Charty sú cieľmi OAS nasledovné: 1. Posilnenie mieru a bezpečnosti v regióne. 2. Podporovanie reprezentatívnej demokracie s ohľadom na princíp neintervencie. 3. Predchádzanie možným konfliktom a zabezpečenie mierových riešení sporov. 4. Zabezpečiť spoločný postup v prípade napadnutia členského štátu agresorom. 5. Hľadať riešenia v prípade problémov a podporovať politický, súdny a ekonomický rozvoj. 6. Odstránenie extrémnej chudoby, čo bráni demokratickému rozvoju ľudí. 7. Dosiahnuť efektívne obmedzenia konvenčných zbraní, ktoré by umožnili venovať čo najväčšie množstvo zdrojov na hospodársky a sociálny rozvoj členských štátov. (Charter of OAS, 2016) K ďalším cieľom patrí presadzovanie demokracie a demokratických inštitúcií podporovaním Medziamerickej demokratickej charty, ako politického štandardu na západnej pologuli, zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb v členských štátoch prostredníctvom dôveryhodných pozorovateľských misií OAŠ, a tým, že podporuje úsilie Medziamerickej komisie pre ľudské práva k podpore a ochrane týchto práv v členských štátoch. Posilnenie bezpečnostných iniciatív OAŠ tým, že poskytne technickú spoluprácu členským štátom v ich úsilí v boji proti drogám, terorizmu, organizovanému zločinu a inému ohrozeniu bezpečnosti. Zlepšenie sociálnych podmienok v regióne prostredníctvom programov technickej spolupráce v oblasti vzdelávania, životného prostredia, práce, vedy a techniky, kultúry a cestovného ruchu. Prispieť k vytvoreniu partnerstva v oblasti energetiky a klimatických zmien. (U.S. Permanent…, 2016) 3 Členstvo Pokiaľ sa jedná o členstvo v Organizácii, už z jej regionálneho charakteru vyplýva, že je limitované geografickým faktorom. V samotnej Charte sa uvádza, že členom sa môže stať len americký štát, ktorý prejaví vôľu podpísať Chartu a byť viazaný s jej ustanoveniami, ktoré sa týkajú najmä spoločnej obrany. Prijatie nového členského štátu musí schváliť Valné
zhromaždenie, ako rozhodovací organ OAŠ. (Valuch – Rišová – Seman, 2011) Akýkoľvek nový politický subjekt, ktorý vznikne zo spojenia viacerých členských štátov, a že ako taký ratifikuje Chartu, sa stáva členom Organizácie. Vstup nového politického subjektu do organizácie má za následok stratu členstva každého jedného zo štátov, ktoré ju tvoria. Akýkoľvek iný nezávislý americký štát, ktorý má v záujme, aby sa stal členom Organizácie by mal túto skutočnosť uviesť prostredníctvom pripomienky adresovanej Generálnemu tajomníkovi OAŠ, v ktorom vyhlasuje, že je ochotný podpísať a ratifikovať Chartu organizácie a prijať všetky záväzky vyplývajúce z členstva. Valné zhromaždenie, na základe odporúčania Stálej rady OAŠ určí, či je Generálny tajomník OAŠ oprávnený povoliť žiadajúcemu štátu, aby podpísal Chartu. Obe odporúčania Stálej rady a rozhodnutia Valného zhromaždenia si vyžaduje kladné hlasovanie dvoch tretín členských štátov. (Charter of OAS, 2016) Každý členský štát môže byť vylúčený z výkonu členských práv, teda môže mu byť pozastavené členstvo, podľa čl. 9 Charty. Člen organizácie, ktorej demokraticky konštituovaná vláda bola zvrhnutá môže byť pozastavená platnosť z výkonu práva na účasti na zasadnutiach Valného zhromaždenia, schôdzach Konzultácií ministrov zahraničných vecí, Výborov organizácie a odborných konferencií, rovnako ako v komisiách, pracovných skupínách a v iných orgánoch. a) Právomoc pozastaviť členstvo musí byť vykonávaná len vtedy, ak takéto diplomatické iniciatívy, ktoré vynaložila Organizácia na podporu obnovenia zastupiteľskej demokracie v príslušnom členskom štáte boli neúspešné, b) rozhodnutie o pozastavení musí byť prijaté na osobitnom zasadnutí Valného zhromaždenia a musia to odsúhlasiť dve tretiny členských štátov, c) pozastavenie nadobúda účinnosť ihneď po schválení valným zhromaždením, d) Organizácia sa bude snažiť vykonať ďalšie diplomatické iniciatívy prispievajúce k obnoveniu zastupiteľskej demokracie v príslušnom členskom štáte, e) členský štát, ktorý bol predmetom pozastavenia musí naďalej plniť svoje záväzky voči organizácii, f) Valné zhromaždenie môže zrušiť pozastavenie rozhodnutím prijatým so súhlasom dvoch tretín členských štátov, g) právomoci uvedené v tomto článku musia byť vykonávané v súlade s Chartou. (Charter of OAS, 2016) Obsah členstva, teda konkrétne práva a povinnosti štátov sú definované v Charte, v článkoch 10-23. Štáty majú povinnosť rešpektovať politickú nezávislosť, územnú integritu ostatných štátov, dodržiavat medzinárodné zmluvy, vyhýbať sa použitiu sily s výnimkou sebaobrany, rovonsť všetkých štátov a právo štátov rozvíjať svoj kultúrny, hospodársky a politický status. Podobne ako Medziamerická dohoda o vzájomnej pomoci aj Charta ustanovuje pre členské štáty záväzok kolektívnej sebaobrany, čiže každý akt agresie voči územnej celistvosti, nezávislosti alebo suverenite sa považuje za prejav agresie voči
všetkým členským štátom OAŠ. Uvedený záväzok predstavuje povinnosť každého štátu v rámci OAŠ poskytnúť napadnutému štátu pomoc s cieľom odvrátiť útok. (Valuch, 2011) Organizácia amerických štátov bola založená 21 štátmi v roku 1948 a v súčasnej dobe má 35 členských štátov. Medzi zakladateľské štáty patria: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Columbia, Kosta Rika, El Salvador, Guatemale, Honduras, Mexico, Nicaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, USA, Venezuela, Kuba, Dominikánska republika, Haiti. Od tej doby sa OAŠ rozšírila aj o národy Karibiku, rovnako ako aj o Kanadu. Postupne sa k nim začali pridávať aj iné štáty, a to Barbados (1967), Trinidad a Tobago (1967), Jamajka (1969), Grenada (1975), Surinam (1977), Dominica (1979), Svätá Lucia (1979), Antigua a Barbuda (1981), Svätý Vincent a Grenadíny (1981), Bahamy (1982), Svätý Krištof a Nevis (1984), Kanada (1990), Belize (1991), Guyana (1991) (About Member States, 2016) Kanada sa stala stálym pozorovateľom OAŠ v roku 1972 a plnohodnotné členstvo získala v roku 1990. Kuba bola jedným zo zakladajúcich členov OAŠ, a ako signatár Charty OAŠ zostáva členom tejto organizácie. Z účasti bola vylúčená v roku 1962, a to v dôsledku rozhodnutia v rámci ôsmeho zasadnutia Konzultácií ministrov zahraničných vecí kvôli svojej vernosti k marxizmu-leninizmu v súlade s Komunistickým blokom. Rezolúcia OAŠ o vylúčení Kuby bola v tom čase sporná, a opätovné začlenenie Kuby do medziamerického systému sa odvtedy stáva častým zdrojom sporov medzi členskými štátmi OAŠ. Na zasadnutí Valného zhromaždenia v roku 2009, OAŠ zrušila rezolúciu z roku 1962, ktorá suspendovala Kubu z účasti. Na konci, členské štáty jednomyseľne prijali kompromisné opatrenia, ktoré zrušili rezolúciu z roku 1962, a uviedli, že účasť Kuby v OAŠ "bude výsledkom procesu dialógu začatého na žiadosť vlády Kuby, a v súlade s postupmi, cieľmi a princípmi OAŠ, " ktoré zahŕňajú reprezentatívnu demokraciu a dodržiavanie ľudských práv. (Mayer, 2014, s. 16) Hoci kubánska vláda vyhlásila tieto kroky za "veľké víťazstvo", uviedli, že nemajú záujem o OAŠ, a nevyvinuli žiadne úsilie, aby začali dialóg o svojej účasti. (Mayer, 2014) V júli 2009, po štátnom prevrate a následnom vyhnaní prezidenta Manuela, dočasná vláda Hondurasu oznámila svoj odchod z OAŠ. Vzhľadom k tomu, že OAŠ nerozpoznala dočasnú vládu ako legitímnu, toto odstúpenie odmietli prijať. OAŠ jednomyseľne hlasovala o pozastavení členstva Hondurasu zo skupiny až po demonštrácii na podporu prezidenta. Vtedy OAŠ vyhlásila, že zosadenie Zelaya a dočasná vláda, boli porušením Medziamerickej demokratickej charty, dokumentu, ktorý má presadzovať demokratické inštitúcie na pologuli. Honduras bol opätovne pripustený do OAŠ dva roky po urovnaní situácie, odsúdení prevratu v krajine a návrate Zelaya do Hondurasu. Štatút stáleho pozorovateľa OAŠ bol udelený 69 štátom, rovnako ako v Európskej únii. Permanentný štatút pozorovateľa umožňuje týmto štátom, aby monitorovali činnosť OAŠ, zúčastňovali sa zasadnutí, a vystúpili na rokovaniach za predpokladu, že predsedajúci funkcionár tak rozhodne. Na druhej strane, permanentný pozorovatelia poskytujú OAŠ technickú spoluprácu vo forme vzdelávacích príležitostí, odborných služieb a zariadení a
hotovostných vkladov. V roku 2012 pozorovateľské štáty poskytli príspevky 14.61 mil. US $ v hotovosti a približne 1,23 mil. US $ príspevkov v naturáliách, vrátane školení, odborníkov, špecializovaných služieb a darovania zariadení. (Overview-Organization of..., 2015 4 Orgány a vnútorná štruktúra Organizačnú štruktúru tvoria: Valné zhromaždenie, Konzultácie ministrov zahraničných vecí, Stála rada, Generálny sekretariát, Medziamerickej rady pre integrálny rozvoj, Medziamerický súdny výbor, Medziamerická komisia pre ľudské práva a špecializované organizácie a odborné konferencie. Valné zhromaždenie Valné zhromaždenie je hlavným a legislatívnym orgánom OAŠ. Vo Valnom zhromaždení majú zástupcov všetky členské štáty, každý disponuje jedným hlasom. Ustanovuje základné smerovanie a politiky Organizácie, schvaľuje rozpočet a prijíma správy od Konzultácie ministrov. Všetky členské štáty majú právo byť zastúpené vo Valnom zhromaždení, pričom každý štát ma právo jedného hlasu. Schádza sa každoročne v období, ktoré je určené rokovacím poriadkom a na mieste vybranom v súlade s rotačným systémom. Za zvláštnych okolností a so schválením dvoch tretín členských štátov zvoláva Stála rada mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia. Rozhodnutia prijíma spravidla absolútnou väčšinou, s výnimkou prípadov, kedy sa podľa Charty vyžaduje dvojtretinová väčšina alebo prípadov, ktoré môže Valné zhromaždenie stanoviť vo svojom rokovacom poriadku. Valné zhromaždenie má prípravný výbor zložený zo zástupcov všetkých členských štátov. Výbor pripravuje návrhy rokovacích poriadkov každého zasadnutia Valného zhromaždenia, preskúmava rozpočet a návrh rezolúcie o výške príspevkov a predkladá o tom správu Valnému zhromaždeniu. (General Assembly, 2015) Konzultácie ministrov zahraničných vecí Ministerské zasadnutie sa zvoláva v prípadoch, ktoré sú hodné osobitného zreteľa a naliehavej povahy, resp. v prípadoch spoločného záujmu všetkých amerických štátov. Má predovšetkým funkciu poradného orgánu. Každý členský štát môže požiadať o zvolanie Konzultácie ministrov, pričom žiadosť je potrebné podať Stálej rade Organizácie, ktorá absolútnou väčšinou rozhodne, či sa Konzultácie majú konať. Program a rokovací poriadok pripravuje Stála rada OAŠ a predkladá ju členským štátom . V prípade, ak minister zahraničných vecí nie je schopný zúčastniť sa na zasadaní, zastupuje ho zvláštny delegát. V prípade ozbrojeného útoku na územie niektorého z amerických štátov sa koná okamžite. (Charter of OAS, 2014)
Stála rada Stála rada podlieha Valnému zhromaždeniu, je v nej zastúpený každý štát. Uznáša sa na odporúčaniach v tých oblastiach, ktoré jej poručí Valné zhromaždenie. Stála rada je zložená po jednom zástupcovi každého členského štátu, ktorý je osobitne menovaný každou vládou v hodnosti veľvyslanca. Funkcia predsedu Stálej rady je postupne vykonávaná každým zástupcom podľa španielskeho abecedného poradia ich vlastných štátov. Funkcia podpredsedu je obsadzovaná tým istým spôsobom podľa opačného abecedného poradia. Predseda a podpredseda vykonávajú funkciu po dobu maximálne šesť mesiacov. (Permanent council, 2016) Generálny sekretariát Je ústredným stálym orgánom OAŠ, ktorý predovšetkým riadi administratívu Organizácie. Na jeho čele je generálny tajomník, je jeho právnym predstaviteľom a zodpovedá sa Valnému zhromaždeniu. Generálny tajomník alebo jeho zástupca sa zúčastňuje na všetkých schôdzach, pričom jeho hlas je iba poradný, teda nemá hlasovacie právo. Volí ho Valné zhromaždenie na obdobie päť rokov, znovu zvolený môže byť jedenkrát, pričom jeho nástupca nemôže byť rovnakej štátnej príslušnosti. Spĺňa nasledovné funkcie: a) zasiela členským štátom oznámenie o zvolaní Valného zhromaždenia, zasadnutie Konzultácie ministroch zahraničných vecí, Medziamerickej rady pre integrálny rozvoj a odborných konferencií b) radí ostatným orgánom pri príprave rokovacieho poriadku c) pripravuje plánovaný návrh rozpočtu Organizácie na základe programov prijatých Radami, úradmi a inými subjektmi, agentúr a subjektov, ktorých náklady budú zahrnuté v návrhu rozpočtu d) trvalo vykonáva zodpovedajúce funkcie sekretariátu pre Valné zhromaždenie a ostatné orgány e) slúži ako správca dokumentov a archívov f) slúži ako depozitár medziamerických zmlúv a dohôd a ich ratifikačných listín g) predkladá valnému zhromaždeniu na každom pravidelnom zasadnutí výročnú správu o činnosti Organizácie a o jej finančnej situácii h) v súlade s rozhodnutiami prijatými Valným zhromaždením či Radami nadväzuje spoluprácu s odbornými organizáciami a s ostatnými národnými alebo medzinárodnými organizáciami. (General Secretariat, 2016) Súdny výbor Je zložený z 11 odborníkov v oblasti práva, volených Valným zhromaždením, na základe geografického paritného zastúpenia, na obdobie štyroch rokov. Kandidáti z členských štátov sú vyberaní z radov občanov členských štátov, pričom každý štát predkladá zoznam troch kandidátov. Jeho hlavnou kompetenciou je poradenská funkcia voči
Organizácii v právnych veciach. Jeho účelom je podporovať pokrokový rozvoj a kodifikácia medzinárodného práva, študovanie právnych problémov spojených s integráciou rozvojových štátov a skúmanie možnosti zjednotenia zákonodarstva tých to štátov. (Charter of OAS, 2014) 5 Financovanie Základy pre určenie výšky príspevkov do rozpočtu, ktorým má každá vláda prispievať na udržanie Organizácie stanovuje Valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie prihliada na platobnú schopnosť príslušných štátov a na ich rozhodnutie prispievať v primeranej miere. Rozhodnutie o rozpočtových veciach vyžadujú schválenie dvoma tretinami členských štátov. (Charter of OAS, 2014) Najväčšiu časť rozpočtu tvorí pravidelný fond, ktorý podporuje predovšetkým činnosť a fungovanie Generálneho sekretariátu. Pravidelný Fond je v zásade financovaný prostredníctvom vymeraných príspevkov, alebo členských príspevkov členských štátov OAŠ. Hodnotené príspevky sú vypočítané na základe hrubého národného dôchodku, s úpravami pre dlhové zaťaženie a príjmu na obyvateľa. Od roku 1997, sa OAŠ snaží doplniť pravidelný fond tým, že zbiera zvláštne fondy, ktoré pozostávajú z dobrovoľných príspevkov od členských štátov a iných medzinárodných darcov, ktoré sú orientované na konkrétne projekty alebo programy. Hoci príspevky zvláštnych fondov dnes tvoria približne polovicu z celkového rozpočtu OAŠ, organizácia čelí pretrvávajúcim rozpočtovým deficitom. (Mayer, 2014) Generálny sekretariát odhaduje, že celkový rozpočet organizácie by mal predstavovať sumu približne 148 986 510 USD. (Program Budget of...,2015) 6 Aktuálne problémy a perspektívy Propagácia demokracie OAS zaujal oveľa aktívnejšiu úlohu v podpore a obrane demokracie od konca studenej vojny a návrate k civilnej správe na západnej pologuli. Členské štáty schválili sériu nástrojov na podporu demokratickej správy, ktoré vyvrcholil prijatím Medziamerickej demokratickej charty dňa 11. septembra 2001. Charta tvrdí, že národy Ameriky majú právo na demokraciu a ich vlády majú povinnosť presadzovať a brániť ju. OAŠ sa snaží dodržiavať tieto záväzky prostredníctvom série aktivít, ktoré zahŕňajú podporu a pozorovanie volieb, technickú pomoc a ďalšie programy na podporu inštitucionálneho rozvoja a dobrej správy; a koordinácia kolektívnej činnosti, v prípade ohrozenia demokratických inštitúcií. Zatiaľ čo mnohí analytici tvrdia, že OAŠ hrá dôležitú úlohu pri normalizácii demokratickej správy v regióne, niektorí učenci tvrdia, že táto organizácia je selektívna vo svojej obrane demokracie.
Pozorovateľské misie pri voľbách Jedným z hlavných spôsobov, ktorými OAŠ podporuje demokraciu, je prostredníctvom volebných pozorovateľských misií. Od svojej prvej pozorovateľskej misie v roku 1962, bola OAŠ pozorovateľom pri viac ako 200 volebných procesoch v 27 krajinách v západnej pologuli. Za tie roky, OAŠ získala reputáciu pre nestrannosť a technickú spôsobilosť, pričom zohráva dôležitú úlohu v legitimizovaní volebných procesov v štátoch Latinskej Ameriky a Karibiku pri prechode od autoritárskeho režimu k zastupiteľskej demokracii. V súčasnosti ciele volebných pozorovateľských misií OAŠ zahŕňajú pozorovanie volebných procesov, podporu účasti občanov, overenia dodržiavania volebných zákonov, uistenie sa či sú volebné procesy vykonávané nestrannými, spoľahlivými a transparentnými spôsobmi, a zároveň vydáva odporúčania s cieľom zlepšiť volebné systémy. OAŠ pozoruje niekoľko volebných procesov každý rok, ale každá misia musí byť prijatá len na pozvanie štátu, v ktorom sa práve konajú voľby a musia žiadať o samostatné financovanie zo strany medzinárodného spoločenstva darcov. Do roku 2014 OAŠ viedla pozorovateľské misie v šiestich volebných procesoch v piatich krajinách: Antigua a Barbuda, Kolumbia, Kostarika, Salvádor, a Panama. Posilnenie inštitúcií OAŠ taktiež podporuje demokraciu tým, že poskytuje technickú pomoc členským štátom za účelom posilnenia inštitúcií a zlepšenia riadiacich štruktúr. Sekretariát organizácie pre politické záležitosti vykonáva výskum, poskytuje školenia vo verejnej správe, analyzuje rizikové faktory pre demokratickú nestabilitu, a podporuje spoluprácu medzi vládnymi úradníkmi. To tiež podporuje úsilie v riešení konfliktov. Misia OAŠ na podporu mierového procesu v Kolumbii, napríklad, poskytuje overenie a poradenskú podporu pre kolumbijskú vládu, pokiaľ ide o demobilizáciu a opätovné začlenenie do spoločnosti ilegálnych ozbrojených skupín. V roku 1996 členské štáty OAŠ prijali Medziamerický dohovor proti korupcii. Dohovor je navrhnutý tak, aby zlepšil transparentnosť verejných financií prostredníctvom posilnenia protikorupčných zákonov a uľahčil spoluprácu medzi členskými štátmi. V rámci tohto mechanizmu sa členské štáty podriaďujú recipročným kontrolám procesu, ktorý vyhodnocuje, ako dobre implementujú dohovor, pričom ďalej formuluje odporúčania na zlepšenie boja proti korupcii, a uľahčuje výmenu informácií, ktoré majú harmonizovať protikorupčný právny rámec v regióne. Ochrana ľudských práv Mnohí analytici považujú inter-americký systém v oblasti ľudských práv za najúčinnejšiu oblasť OAŠ. Na rozdiel od väčšiny orgánov organizácie, Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) a Medziamerický súd pre ľudské práva sú autonómne, čo im umožňuje vykonávať svoj mandát, podporovať a chrániť ľudské práva, bez potreby vytvorenia konsenzu medzi členskými štátmi v každej akcii. K aktivitám IACHR patrí prijímanie, analyzovanie a skúmanie individuálnych petícií vychádzajúcich z porušovania
ľudských práv. Za posledné obdobie prijali okolo 1500 takých petícií ročne, v dôsledku čoho sú vládam daných štátov adresované požiadavky, aby prijali preventívne opatrenia. IACHR rešpektuje všeobecné situácie v oblasti ľudských práv v členských štátoch, vykonáva kontroly, hĺbkové analýzy, vydáva osobitné správy, vo svojej výročnej správe si všíma, ktorá situácia v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách si zaslúži osobitnú pozornosť, a neposlednom rade je to sledovanie a monitorovanie. Medzi posledné patrí výročná správa IACHR, ktorá berie na vedomie špecifickú situáciu v oblasti ľudských práv na Kube, Hondurase a Venezuele. Ekonomický a sociálny rozvoj Hoci región urobil značné pokroky, pokiaľ ide o hospodársky rast a sociálne začlenenie, úrovne chudoby a nerovnosti zostávajú v mnohých štátoch vysoké. Oddelenie organizácie hospodárskeho rozvoja, obchodu a cestovného ruchu podporuje úsilie o posilnenie produktivity a konkurencieschopnosti hospodárskych subjektov v regióne, s osobitným dôrazom na mikro, malých a stredných podnikov (MSMEs). Poskytuje pomoc MSMEs, ktoré sú navrhnuté tak, aby posilnili svoje capacity, využili príležitosti obchodu a cestovného ruchu a vyzýva k využitiu vedy a techniky na podporu udržateľného rastu. (Mayer, 2014) Špeciálny mnohostranný fond Medziamerickej rady pre integrálny rozvoj (FEMCIDI) tiež podporuje úsilie o rozvoj. Bola založená v roku 1997 s cieľom zamerania sa na najviac naliehavé potreby členských štátov, najmä tých s menšími a viac zraniteľnými ekonomikami. FEMCIDI projekty sú navrhnuté tak, aby posilnili inštitúcie, budovali ľudské schopnosti a pôsobili ako „fondy dobrých nápadov“ pre ďalekosiahlejšie rozvojové programy. Súčasné projekty, ktoré získajú podporu z FEMCIDI sú zamerané na oblasti kultúry, cestovného ruchu, vzdelávania a vedy a techniky. Fond taktiež podporuje rozvojové snahy týkajúce sa práce, životného prostredia, sociálneho rozvoja, a diverzifikácie hospodárstva a liberalizácie obchodu. Medziamerická sieť sociálnej ochrany je jedným z novších úsilí OAŠ ako podporiť hospodársky a sociálny rozvoj. Funguje od roku 2009, ako fórum pre členské štáty, ktoré umožňuje výmenu skúseností a osvedčených postupov s ohľadom na systémy sociálnej ochrany. Počas posledných dvoch desaťročí, niekoľko štátov v regióne zaviedlo podmienené programy prevodu hotovosti alebo iné inovačné iniciatívy, ktoré sa osvedčili pri znižovaní chudoby a nerovnosti. Cieľom OAŠ je prostredníctvom Medziamerickej sieti pre sociálnu ochranu uľahčiť zavádzanie týchto programov do krajín, ktoré doteraz nevytvorili účinnú politiku sociálnej ochrany. Úsilie v boji proti drogovej činnosti Obavy, že výroba, obchod a spotreba ilegálnych narkotík predstavovali značnú hrozbou pre celú západnú pologuľu viedli členské štáty OAŠ k vytvoreniu Medzi-americkej drogovej kontrolnej komisie (CICADA) v roku 1986. Primárnym cieľom Komisie je rozvíjať a podporovať komplexné protidrogovej politiky pre celý región. Najnovšou je protidrogová stratégie Cicada, bola prijatá v máji 2010. Vymedzuje celosvetový problém drog ako
komplexný, dynamický a multi-kauzálny fenomén, ktorý vyžaduje spoločnú zodpovednosť medzi všetkými štátmi. Táto stratégia zahŕňa viac ako 50 pokynov pre členské štáty v oblastiach posilňovania inštitúcií, zníženia dopytu, zníženia ponuky, kontrolných opatrení a medzinárodnej spolupráce. Na rozdiel od predchádzajúcej stratégie obsahuje tiež niektoré politické posuny, ako je výzva pre členské štáty, aby drogovú závislosť považovali ako záležitosť verejného zdravia a venovali pozornosť liečbe a rehabilitácii ako alternative pred trestným stíhaním. Cicada pomáha členským štátom OAŠ pri posilňovaní ich protidrogovej politiky. Vykonáva výskum, vyvíja a odporúča právne predpisy a poskytuje technickú pomoc a odbornú prípravu. Cicada tiež vykonáva hodnotenie pokroku členských štátov prostredníctvom svojho mnohostranného hodnotiaceho mechanizmu. Každý členský štát je povinný predkladať správy, ktoré dokumentujú ich úsilie v boji proti obchodu s drogami a súvisiace činnosti, ktoré sú následne vyhodnotené multidisciplinárne skupinou odborníkov, ktorí sú menovaní každým z členských štátov. Úsilie v boji proti terorizmu V dôsledku teroristických útokov na Spojené štáty v roku 2001, OAŠ podnikla kroky na posilnenie regionálnej spolupráce v boji proti terorizmu. OAŠ bola prvá medzinárodná organizácia, ktorá formálne odsúdila útoky z 11. septembra a Stála rada prijala uznesenie, ktoré definovalo teroristické akcie ako útok proti všetkým americkým štátom. V júni 2002 prijali členské štáty OAŠ Medziamerický dohovor proti terorizmu, prostredníctvom ktorého sa zaviazala prijať opatrenia proti financovaniu terorizmu, ratifikovať nástroje OSN v boji proti terorizmu, zlepšiť spoluprácu v oblasti výkonu práva, a odmietnuť poskytnutie azylu podozrivým z terorizmu. Spolupráca v otázkach terorizmu pokračuje aj prostredníctvom Medziamerickej komisie proti terorizmu (ICCAT). ICCAT bola založená v roku 1999 a slúži ako primárne fórum pre spoluprácu v otázkach terorizmu v rámci regiónu oboch amerických kontinentov. Poskytuje celý rad programov na pomoc členským štátom pri prevencii, boji a odstránení terorizmu a plnení záväzkov v rámci Medziamerického dohovoru proti terorizmu. Tieto programy podporujú úsilie v piatich oblastiach: hraničné kontroly, ochrana kritickej infraštruktúry, legislatívna podpora v boji proti terorizmu, cvičenia krízového riadenia a prehĺbenie medzinárodnej spolupráce a partnerstva. V roku 2013 vykonala ICCAT 113 školení, misie technickej pomoci a ďalších činností, ktoré využívalo takmer 4200 účastníkov. (Mayer, 2014)
Zoznam bibliografických odkazov About Member States [online]. 2016. OAS. [cit. 2016-05-10]. internete:
. About our History [online]. oas.org. [cit. internete:
2015-05-25].
Dostupné Dostupné
na na
ATKINS, B. P. 1997. Encyklopedia of the Inter-American System. London : Greenwood Press, 1997. s. 537. ISBN 0-330-28600-0. General Assembly [online]. OAS. [cit. 2016-05-11]. internete:.
Dostupné
na
General secretariat [online]. OAS. [cit. 2016-05-11]. internete:.
Dostupné
na
Charter of Organization of Ammerican States [online]. 2014. Organization of American States. [cit. 2016-05-10]. Dostupné na internete: . JUNGBAUER, R. 1988. Organizace amerických států. Praha : Svoboda, 1988. s.163. KNIGHT, A. – CASTRO-REA, J. – GHANY, H. 2014. Re-Mapping the Americas : Trends in region-making. London : Routledge, 2014. s. 379. ISBN 9781409464020. LYSÁK, L. – GREŠŠ, M. – ŠČEPÁN, M. 2012. Medzinárodné organizácie. Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov, 2012. s. 285. ISBN 978-225-3392-8. MAYER, P.J. 2014.Organization of American States: Background and Issues for Congress [online]. Congressional Research Service. [cit. 2016-05-10]. Dostupné na internete:. Meetings of Consultations of Ministers of Foreign Affairs [online]. OAS. [cit. 2016-05-11]. Dostupné na internete:< http://www.oas.org/en/about/meetings_foreign_affairs.asp>. Organization of American States [online]. 2015. NTI [cit. 2016-05-10]. Dostupné na internete:.
Overview-Organization of American States (OAS) [online]. 2015. The Canadian Trade Commissioner Service. [cit. 2016-05-10]. Dostupné na
Permanent Council [online]. OAS. [cit. internete:.
2016-05-11].
internete:
Dostupné
na
Program budget of the Organization [online]. OAS. [cit. 2016-05-11]. Dostupné na internete: U.S. Permanent Mission to the Organization of American States [online]. 2016. Discover Diplomacy [cit. 2016-05-10]. Dostupné na internete:. VALUCH, J. – RIŠOVÁ, M. – SEMAN, R. 2011. Právo medzinárodných organizácií. 1. vydanie. Praha : C.H. Beck, 2011. s. 378. ISBN 978-80-7400-368-4.
