SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu
FMEA – ANALÝZA MOŽNOSTÍ VZNIKU CHÝB A ICH NÁSLEDKOV DIPLOMOVÝ PROJEKT
Bc. Lucia MRÁZOVÁ
inžinierske štúdium
TRNAVA 2004
OBSAH
ÚVOD ................................................................................................................................................................ 3 2 TEORETICKO POJMOVÁ CHARAKTERISTIKA METÓDY FMEA -ANALÝZY MOŽNOSTÍ VZNIKU CHÝB A ICH DÔSLEDKOV......................................................................................................... 5 2.1 PODSTATA A CIEĽ METÓDY FMEA............................................................................................................ 5 2.2 ZÁKLADNÉ TYPY FMEA ..................................................................................................................... 7 2.2.1 Konštrukčná FMEA .................................................................................................................... 8 2.2.2 Procesná FMEA ......................................................................................................................... 9 2.2.3 Systémová FMEA........................................................................................................................ 9 2.3 POSTUP METÓDY FMEA ................................................................................................................... 10 2.3.1 Vytvorenie tímu a zadanie úlohy............................................................................................... 10 2.3.2 Určenie konštrukčných častí výrobku a ich účelu..................................................................... 11 2.3.3 Analýza chýb............................................................................................................................. 15 2.3.4 Analýza súčasného stavu .......................................................................................................... 17 2.3.5 Zavedenie nápravných opatrení ............................................................................................... 20 2.3.6 Analýza zlepšeného stavu ......................................................................................................... 21 2.4 VYBRANÉ SÚVISIACE NÁSTROJE A METÓDY ........................................................................................... 21 2.4.1 Metóda brainstorming ..................................................................................................................... 21 2.4.2 Paretova analýza ............................................................................................................................. 23 2.4.3 Ishikawa diagram ............................................................................................................................ 24 2.5 ŠTANDARTNÉ FORMULÁRE PRE FMEA.................................................................................................... 25 3. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU VYUŽÍVANIA METÓDY FMEA V PODMIENKACH SPOLOČNOSTI ZF SACHS SLOVAKIA a. s. ........................................................................................... 29 3.1 HISTORICKÝ VÝVOJ SPOLOČNOSTI ZF SACHS SLOVAKIA A.S. ............................................................... 29 3.2 ANALÝZA VÝROBNÉHO PROGRAMU SPOLOČNOSTI ZF SACHS SLOVAKIA A.S.................................. 30 3.3 ANALÝZA SYSTÉMU MANAŽMENTU KVALITY SPOLOČNOSTI ZF SACHS SLOVAKIA A.S. ........................ 31 3.3.1 Analýza princípu systému manažmentu kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s...................... 31 3.3.2 Analýza politiky kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s.......................................................... 33 3.3.3 Analýza certifikátov kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s.................................................... 35 3.3.4 Analýza environmentálnej politiky spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s........................................ 36 3.3.5 Organizačná štruktúra zaistenia kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. ............................... 37 3.4 ANALÝZA VYUŽITIA METÓDY FMEA PRI PROCESE MONTÁŽE ÚPLNÉHO VEKA SPOJKY V SPOLOČNOSTI ZF SACHS SLOVAKIA A.S.................................................................................................................................. 38 3.4.1 Analýza technologického postupu montáže úplného veka v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s... 38 3.4.2 Analýza procesnej FMEA úplného veka spojky MF190 realizovanej v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s............................................................................................................................................... 40 3.4.3 Analýza Priebehového diagramu procesu montáže úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s.................................................................................................................................. 41 3.4.4 Analýza Kontrolného plánu montáže úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s............................................................................................................................................... 43 3.4.5 Prehľad vyrobených kusov úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. ... 43 3.4.6 Prehľad zmätkov úplného veka spojky MF190 v spolčnosti ZF SACHS Slovakia a.s. ............. 44 3.4.7 Prehľad reklamácií úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. ............. 46 3.5 REKAPITULÁCIA ANALÝZY SÚČASNÉHO STAVU VYUŽÍVANIA METÓDY FMEA V PODMIENKACH ZF SACHS SLOVAKIA A.S. PRE NÁVRH ZVÝŠENIA ÚČINNOSTI TEJTO METÓDY ................................................... 46 4. ZÁVER........................................................................................................................................................ 48 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV........................................................................................ 51
2
ÚVOD
Dlhodobé a úspešné fungovanie každého podniku závisí od celkového produkčného potenciálu podniku. Tento potenciál v sebe zahŕňa všetky trvalé výrobné aj nevýrobné faktory, z ktorých vznikajú konečné efekty činnosti podniku. Tvorivý potenciál je jednou z veľmi dôležitých súčastí celkového produkčného potenciálu každého podniku. Výsledkom tvorivého potenciálu podniku sú efektívne riešenia existujúcich alebo budúcich problémov. Tvorivý potenciál je tou časťou produkčného potenciálu podniku, ktorá najviac rozhoduje o schopnostiach podniku reagovať na zmeny a potreby budúceho vývoja a najviac ovplyvňuje komplexnú schopnosť inovácie a tým aj celkovú ekonomickú efektivitu podniku. Efekty neprináša rutina, ale tvorivé nápady, rýchle inovácie, vysoká kvalita, mimoriadna služba, prispôsobenie sa módnym trendom a uspokojenie zákazníkovej predstavy o výrobku. Najväčšie efekty získa ten, kto je schopný prichádzať stále s niečim novým. Inovačný podnik sa preto stáva úspešným podnikom. Inováciou môžeme charakterizovať každú zmenu vo výrobnom organizme, ktorá znamená prechod do nového kvalitatívne vyššieho stavu. Prax potvrdzuje, že nedostatok inovačnej aktivity sa odzrkadľuje na nedostatkoch v sústave riadenia podniku. Špecifickou črtou inovačného procesu je vzrastajúca potreba komplexných inovácií výrobných programov a výrobkov. To znamená, že treba zabezpečiť nielen dynamiku inovácií vlastných výrobkov, ale aj zodpovedajúcu inovačnú úroveň používaných materiálov, kompletizačných dielcov a uzlov, ale najmä agregátov a zariadení [1]. Metodickým nástrojom tvorby inovácií sú tvorivé metódy. Prax a teória riadenia ponúka viac ako sto tvorivých metód. Vo svojej práci sa budem zaoberať konkrétnou komplexnou metódou tvorby inovácií, ktorá sa v praxi uplatňuje hlavne v predvýrobnej etape, metódou FMEA. Metóda FMEA (Analýza možností vzniku chýb a ich následkov) patrí medzi významné nástroje riadenia podniku a pomáha pri úspešnom napredovaní podniku. Podľa
3
môjho názoru je veľmi užitočné túto metódu poznať a používať ju. Podnik tak môže dosiahnuť mnohé pozitívne výsledky a vyriešiť mnohé problémy. Okrem inovácií hospodársky úspech každého podniku výrazne ovplyvňuje úroveň dosahovanej kvality vyrábanej produkcie, respektíve kvality poskytovaných služieb. Kvalita znamená splnenie očakávaní zákazníkov výrobkami alebo službami v plnom rozsahu. Dôraz na kvalitu sa musí aplikovať od idey výrobku až po jeho likvidáciu po ukončení jeho užívania. Celková kvalita, t. j. účinné utváranie pracovných postupov a procesov vo všetkých oblastiach
a na
všetkých
úrovniach
podniku,
kompetentnosť
a spokojnosť
spolupracovníkov ako aj obraz podniku na verejnosti, má zaručiť, že zákazník dostane výrobok v dohovorenom množstve, v dohovorenom termíne, na dohovorenom mieste a za trhovú cenu a že sa zachová jeho dôvera vo výkonnosť podniku. Takéto zabezpečenie kvality môže podnik získať len vtedy, ak bude dôraz na kvalitu súčasťou jeho podnikateľskej stratégie. Kontinuálne zlepšovanie procesu v podniku a spolupráca so zákazníkmi musí zodpovedať podnikovej koncepcii. Zavedenie
systému
kvality
je
z hľadiska
udržania
alebo
zlepšenia
konkurencieschopnosti každého podniku nevyhnutná. Toto platí nielen pre veľké organizácie, ale stále viac i pre stredné a malé firmy. Kvalita je úlohou pre všetkých pracovníkov podniku. Vyžaduje uvedomelú angažovanosť a aktívnu spoluprácu nad rámec hraníc odborov a funkcií podniku. Podnik by mal vyvíjať, vyrábať a dodávať výrobky v úzkej spolupráci so zákazníkmi a čo najbližšie pri nich. Na zaistenie kvality a hospodárnosti je potrebné vylúčiť chyby a dôsledne odstraňovať zdroje chýb. Metóda FMEA, je základná analytická metóda, používaná v procese manažmentu kvality v predvýrobných fázach životného cyklu výrobku, ktorá slúži práve na preventívne odstraňovanie potenciálne možných porúch a chýb. Metóda FMEA je teda nielen dôležitým nástrojom zvyšovania tvorivého potenciálu podniku, ale prostredníctvom vyhľadania a ocenenia možných vád výrobkov alebo 4
procesov a ich dôsledkov, ako aj identifikovania krokov pre zabránenie či obmedzenie podmienok vzniku vád, je dôležitým nástrojom podniku na zvýšenie kvality výrobkov a služieb a na zvýšenie konkurencieschopnosti podniku. Cieľom tejto práce je teoretické ozrejmenie podstaty, obsahu, cieľov, a základných typov metódy FMEA a oboznámenie sa s postupom, akým sa metóda FMEA realizuje a aplikuje na konkrétne podmienky podnikov. Teoretický rozbor problematiky metódy FMEA - Analýzy možnosti vzniku chýb a ich následkov je v práci obsiahnutý v druhej kapitole. Na to, aby som mohla opísanú teoretickú problematiku lepšie pochopiť a aplikovať ju na reálne použitie v prostredí slovenských podnikov, rozhodla som sa túto prácu doplniť o analýzu skutočného stavu využívania metódy FMEA v reálnom strojníckom podniku, ktorá je obsiahnutá v tretej kapitole. Ako podnik vhodný pre analýzu využitia metódy FMEA som si vybrala spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s., o ktorom viem, že má dlhoročné pozitívne skúsenosti s využívaním metódy FMEA. Cieľom vypracovávaného diplomového projektu, teda je teoretická analýza metódy FMEA – Analýzy možnosti vzniku chýb a ich následkov a následná analýza a skutočného stavu využitia tejto metódy v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s.
5
2 TEORETICKO POJMOVÁ CHARAKTERISTIKA METÓDY FMEA ANALÝZY MOŽNOSTÍ VZNIKU CHÝB A ICH DÔSLEDKOV
2.1 Podstata a cieľ metódy FMEA Metóda FMEA patrí do skupiny základných analytických metód, ktoré podniky využívajú v procese manažmentu kvality v predvýrobných fázach životného cyklu výrobku na preventívne odstraňovanie potenciálne možných porúch a chýb a v manažmente spoľahlivosti a bezpečnosti. Názov metódy vznikol zo skratiek anglického výrazu „Failure mode and effect analysis”, ktorý môžeme preložiť ako „Analýza príčin a následkov porúch” Predmetom FMEA je analýza chýb a ich dôsledkov s cieľom navrhnúť nápravné opatrenia, ktoré eliminujú existujúce alebo potenciálne chyby. FMEA môže byť aplikovaná nielen na výrobky a technické procesy, ale aj na procesy finančné, sociálne a spoločenské. Ide teda o metódu, ktorá má široké spektrum aplikovateľnosti. Hlavnou úlohou tejto metódy je rozpoznať v jednotlivých štádiách tvorby výrobku alebo procesu čo najskôr možnosti vzniku porúch , určiť ich možné dôsledky, zhodnotiť riziká a bezpečne im predchádzať. Pri riešení problémov FMEA používa systémový prístup, t.z. chápe výrobok alebo proces zo systémového hľadiska a používa myslenie v intenciách životného cyklu výrobku. FMEA analyzuje existujúce alebo potenciálne chyby tak, aby bolo možné prijať účinné nápravné opatrenia, ktoré znížia riziko, čo so sebou vznik chyby prináša. Metódou je možné uskutočniť podrobný rozbor celého výrobku z hľadiska porúch v samotnej konštrukcii alebo v technologickom postupe výroby, odhalenie príčin týchto porúch a ich odstránenie vybranými nápravnými opatreniami. FMEA má teda za cieľ nájsť opatrenia, ktoré zabránia vzniku chýb, opatrenia, ktoré odhalia existujúce chyby a aj také opatrenia, ktoré zmenšia účinky existujúcich chýb.
6
Medzi dôvody zavádzania metódy FMEA patria neustále rastúce požiadavky na kvalitu a spoľahlivosť výrobkov a služieb, zvyšujúce sa počty a komplexnosť podsystémov a dielov, markantnejšia deľba práce medzi vývojom a výrobou, zvyšujúci sa tlak na náklady a racionalizáciu, skracovanie doby vývoja a skúšok a zmeny v právnom okolí. Začať s aplikáciu metódy FMEA je potrebné čo najskôr, keď je navrhnutý nový systém, nová konštrukcia, nové výrobky, procesy alebo služby. Aplikácia FMEA je potrebná aj pri zmene systému, výrobku, procesu alebo služby alebo po ich začlenení do novej aplikácie. Nevyhnutné využitie metódy FMEA je pri problémových dieloch alebo službách a tiež vtedy, ak sa počíta s ďalším zdokonaľovaním systému, výrobku alebo služby.
2.2 Základné typy FMEA Metódu FMEA možno klasifikovať podľa praktického účelu, na ktorý sa využíva. Rozoznávame nasledujúce modifikácie metódy [2]: ¾ konštrukčná FMEA, ¾ procesná FMEA, ¾ systémová FMEA.
Konštrukčná FMEA nazývaná aj ako FMEA návrhu produktu má za úlohu odstrániť možné nedostatky návrhu ešte pred jeho schválením a zavedením do výroby. Procesná FMEA alebo FMEA produkčných procesov zase odstraňuje možné nedostatky ešte pred zahájením sériovej výroby. Cieľom systémovej FMEA je odstraňovať možné nedostatky produktov a produkčných procesov. Systémovú FMEA možno z metodického hľadiska považovať za východisko pre konštrukčnú FMEA. Z nej možno ďalej odvíjať FMEA procesu. Vzhľadom na konečný výsledok je však vždy rozhodujúci konečný produkt a až potom jednotlivé časti a procesy.
7
Systémová FMEA
a procesná FMEA
odstraňujú nedostatky predchádzajúcej
FMEA konštrukcie, ktorá skúma vždy len na úrovni dielov bez skúmania vzájomných funkčných závislostí jednotlivých dielov. Konštrukčná FMEA tak tvorí stavebný prvok systémovej FMEA výrobku. Metódu FMEA môžeme ďalej členiť aj podľa charakteru analyzovaného produktu a to na [3]: ¾ FMEA nového produktu, ktorá sa používa v navrhovanej fáze nového produktu, ¾ optimalizačná FMEA, ktorá sa používa na produkt, ktorý už bol v minulosti analyzovaný touto metódou s cieľom ďalšieho zlepšenia vlastnosti produktu.
2.2.1
Konštrukčná FMEA
Konštrukčná FMEA sa využíva na analýzu návrhu konštrukcie výrobku. Je špeciálne zameraná na určitý výrobok. Interdisciplinárny tím, ktorý sa zaoberá konštrukčnou FMEA ju aplikuje vo fáze vývoja výrobku a výrobného plánovania. Najčastejšie sa vykonáva v záverečných fázach schvaľovania návrhu. Pri vykonávaní konštrukčnej FMEA je potrebné overiť, či sa uvažovalo nad všetkými chybami a či boli prijaté opatrenia na ich účinné predchádzanie. Konštrukčná FMEA skúma všetky možnosti zlyhania výrobku, bez ohľadu na pravdepodobnosť ich výskytu a pravdepodobnosť ich odhalenia. Identifikuje aj také chyby, ktoré vznikajú len za určitých špecifických podmienok, ako je extrémna teplota, nízka vlhkosť, chyba obsluhy alebo kolísanie napätia. Nájdené chyby potom popisuje fyzikálnymi pojmami. Výrobok je týmto spôsobom zabezpečený vo všetkých slabých miestach a to najmä vo vzťahu na funkčnosť výrobku, jeho spoľahlivosť, geometriu, výber materiálov, hospodárnosť výroby, možnosti preskúšavania či zabezpečenie servisu. Pri takomto overovaní je vhodné používať prístup „ zhora – nadol “, čiže najprv posúdiť celý výrobok, potom jeho časti, ktoré možno ešte rozčleniť na jednotlivé znaky.
8
Konštrukčná FMEA je účinná pri nových výrobkoch, prípadne nových materiáloch, ďalej pri zmenách požiadaviek alebo pri dodatočných požiadavkách, ako aj pri zvláštnych funkčných a bezpečnostných rizikách a pri pretrvávajúcich výrobných problémoch.
2.2.2 Procesná FMEA
Procesná FMEA je vždy zameraná na určitý proces, či už z oblasti výroby, montáže alebo kontroly. Je zaradená v záverečnej fáze technickej prípravy výroby a realizuje sa v rámci fázy výrobného plánovania. FMEA procesu teda vychádza z jednotlivých krokov procesu, výroby a montáže. Analyzuje technológiu a činnosti spojené s technickou prípravou výroby a určuje potencionálne chyby procesu. Jej cieľom je konštrukčné zlepšenie výrobku. Z konštrukčnej FMEA preberá zistené príčiny chýb, ktoré sa týkajú príslušného procesu. Tak vytvára možnosti pre ďalšie zdokonaľovanie. Pre správny priebeh procesnej FMEA je potrebné preskúmať všetky faktory, ktoré môžu mať charakter prekážky pre bezproblémový priebeh daného procesu. Procesná FMEA by mala venovať zvláštnu pozornosť bezpečnosti a vhodnosti výrobných postupov, ich schopnostiam zabezpečovať kvalitu a stabilitu výrobných procesov. Okrem toho by FMEA procesu mala byť orientovaná na kvalitu výroby dosiahnutú pri optimálnych nákladoch.
2.2.3 Systémová FMEA Systémová FMEA
sa využíva na analýzu konštrukčného a výrobného procesu
výrobku. Pomocou nej je možné posúdiť funkčnosť a spolupôsobenie jednotlivých komponentov komplexného systému. Systémovou FMEA sa analyzujú nakupované diely, ktoré majú z hľadiska ďalšieho spracovania alebo v konečnom výrobku kľúčové postavenie.
9
Východiskovými informáciami pre takýto postup sú obvykle organizačné smernice, pracovné postupy a výsledky dosiahnuté pomocou plánovania kvality. Systémová FMEA sa vykonáva buď u dodávateľa alebo u odberateľa. Pracovný kolektív najčastejšie koordinuje pracovník oddelenia starostlivosti o dodávateľa. Zo strany dodávateľa sa na systémovej FMEA výrobku zúčastňujú pracovníci vývoja, konštrukcie, prípravy výroby, samotnej výroby a pracovníci z oddelenia starostlivosti o kvalitu a spoľahlivosť. Cieľom systémovej FMEA je zabrániť vzniku možných chýb systému už pri jeho navrhovaní. Využíva porovnávanie systémov a slúži na vecne podložené rozhodovanie o návrhu alebo výbere systému. Pri systémovej FMEA, rovnako ako pri procesnej, je potrebné venovať zvláštnu pozornosť bezpečnosti a spoľahlivosti plánovaného systému a dodržiavaniu zákonných požiadaviek.
2.3 Postup metódy FMEA Postup metódy FMEA je možné vo všeobecnosti zhrnúť do šiestich krokov: 1) vytvorenie tímu a zadanie úlohy, 2) určenie konštrukčných častí výrobku a ich účelu, 3) analýza chýb, 4) analýza súčasného stavu, 5) zavedenie nápravných opatrení, 6) analýza zlepšeného stavu.
2.3.1 Vytvorenie tímu a zadanie úlohy Do prvého kroku metódy patrí vytvorenie interdisciplinárneho tímu. Vytvorený tím by mal obsahovať členov zo všetkých dôležitých podnikových oblastí a mal by sa riadiť pravidlami projektového manažmentu. 10
FMEA tím by mal byť zložený [4]: ¾ z vedúceho projektu FMEA, ¾ z moderátora – metodika FMEA. ¾ zo špecialistov. Medzi špecialistami by mal byť obsadený: ¾ technológ, ¾ vývojár, konštruktér, ¾ plánovač, ¾ zástupca výroby(služieb), ¾ kvalitár, ¾ pracovník marketingu, obchodník, ¾ pracovník údržby, ¾ pracovník logistiky atď. Do prvého kroku FMEA patrí aj zadanie úlohy, čiže definovanie funkcie, resp. úlohy prvku skúmaného systému. Je potrebné uskutočniť presné určenie funkcie, ktorá má byť dosiahnutá k spokojnosti zákazníka.
2.3.2
Určenie konštrukčných častí výrobku a ich účelu
Druhým krokom metódy je presné určenie konštrukčných častí výrobku alebo presné určenie jednotlivých prvkov systému. Pri určení konštrukčných častí výrobku sa určuje aj ich účel. Pri určovaní prvkov systému sa systém rozčlení na zostavy, podzostavy, diely, procesy, podprocesy a konkrétne procesné operácie. Správne definovanie procesu je jednou z najdôležitejších úloh pri aplikácii metódy FMEA. Pod pojem proces spadá akákoľvek činnosť, ktorá transformuje vstupy do výstupov za pomoci využitia zdrojov a ktorá je vymedzená vnútornými a vonkajšími ohraničeniami. Definícia procesu umožňuje určiť, odsúhlasiť a dokumentovať požiadavky zákazníkov, ako aj odsúhlasiť všetky požiadavky na zabezpečenie kvality dodávateľov. 11
Definícia procesu a podprocesov Úplnú definíciu procesu, ktorú je v tomto kroku metódy FMEA potrebné uskutočniť, tvoria tri formuláre [4]: 1) formulár vlastnej definície procesu, 2) formulár na definovanie požiadaviek zákazníka, 3) formulár na definovanie požiadaviek na dodávateľa. Na formulár definície procesu sa napíše meno a rozsah skúmaného procesu a následne sa vykoná brainstorming všetkých zákazníkov procesu. Potom sa identifikujú
všetky výstupy. Výstupy sú výsledkom transformácie
vstupov a môžu spĺňať alebo nespĺňať definované požiadavky. Pomocou formulára na definovanie požiadaviek zákazníka sa pre každý výstup vykoná zoznam zákazníkov v stromovej štruktúre. Pre každého zákazníka výstupu sa ďalej urobí brainstorming jeho požiadaviek. Ak je tento zoznam pridlhý, vyberú sa len tie najdôležitejšie. Potom je potrebné vrátiť sa späť k formuláru definície procesu a uskutočniť brainstorming všetkých dodávateľov. Ďalším krokom je identifikácia všetkých vstupov. Vstupy predstavujú materiály, energie alebo informácie, ktoré sú v procese transformované na výstupy. S použitím formulára na definovanie požiadaviek na dodávateľa sa potom pre každý vstup pripraví zoznam dodávateľov doplnený konkrétnymi požiadavkami podniku na týchto dodávateľov. V nasledujúcom kroku je potrebné vrátiť sa k formuláru definície procesu a identifikovať všetky požiadavky na zdroje. Zdroje sú faktory, ktoré sa zúčastňujú na procese, ale sa v ňom netransformujú na výstupy. Môžu byť ľudské alebo fyzické. Požiadavky na ľudské zdroje sú napr. zručnosť, výcvik a vedomosti. Na záver je ešte nutné určiť všetky vnútorné a vonkajšie ohraničenia, ktoré proces vymedzujú. Ohraničenia sú vstupy, ktoré definujú, regulujú alebo inak vymedzujú proces, ako napr. plán, rozpočet, legislatíva, postupy a dohody. Definíciu procesu možno graficky znázorniť nasledovne (obr.1)[4]: 12
DEFINÍCIA PROCESU DODÁVATELIA
Vnútorné
Vonkajšie
ZÁKAZNÍCI
ohraničenia v s t u p y
PROCES:
zdroje
Ľudské
Fyzické
Obr. 1 Definícia procesu
v ý s t u p y
Pri správnom riadení procesov je potrebné riadiť sa nasledujúcim skutočnosťami: 1) Aby sme sa vyhli problémom, musíme riadiť nielen vstupy procesu, ale pôsobiť na všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú. 2) Vedúci pracovníci by mali byť zodpovedný za celý priebeh procesov. 3) Aby sme sa vyhli problémom, musíme riadiť nielen vstupy procesu, ale pôsobiť na všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú. 4) Vedúci pracovníci by mali byť zodpovedný za celý priebeh procesov. 5) Proces je potrebné dôkladne definovať a detailne pochopiť. 6) Výstup procesu by mal byť predpovedateľný. 7) Proces musí byť štatisticky stabilný. 8) Cieľom pracovníkov je redukovať premenlivosť výstupu procesu a zlepšiť polohu jeho strednej hodnoty. 9) Zvláštne príčiny premenlivosti je potrebné odstrániť. Spôsobujú nepravidelnosť, nestabilitu, a teda nepredpovedateľnosť výstupu procesu. 10) Všeobecné príčiny premenlivosti, ktoré sú stále prítomné, treba identifikovať a zlepšovať, aby sa premenlivosť procesu zmenšila. 11) Je potrebné dobre zvládnuť vzájomné prepojenie procesov, ktoré býva častým zdrojom chýb. Všetky procesy môžeme rozdeliť na menšie jednotky, čiže na podprocesy. Toto delenie nazývame modelovanie procesov. Modelovanie procesu predstavuje rozpracovanie definície procesu. Používa sa na analýzu zložitejších procesov. Obvykle je úlohou pre špecialistu, no jeho princípy by mali poznať všetci pracovníci, aby mohli zvládnuť niektoré základné techniky. Proces možno rozdeliť na sériu na sebe závislých podprocesov. Takto možno štruktúru zložitého procesu rozdeliť na menšie časti. Každý z podprocesov možno na nižšej úrovni znovu rozdeliť. Výsledkom je potom rozdelenie zložitého procesu na zvládnuteľné jednotky. Model procesu znázorňuje obr.2 [4]:
14
DODÁVATELIA
RIADENIE
ZÁKAZNÍCI
PROCESY
ZDROJE
SUBPROCESY Obr. 2 Model procesu
2.3.3
Analýza chýb
Tretím krokom metódy FMEA je analýza chýb. Analýza začína výberom najnižšej úrovne, pre ktorú máme najviac informácií. Definujú sa všetky poruchy a chyby, ktoré môžu vzniknúť na každom prvku alebo kroku analyzovanej úrovne. Posudzujú sa 15
jednotlivé prvky a kroky tejto úrovne a súčasne sa posudzuje prenos chyby na vyššie úrovne. Takto sa určia dôsledky chýb na všetkých funkčných úrovniach až po najvyššiu úroveň alebo pre systém ako celok. Na uskutočnenie tejto analýzy je potrebný prehľad prvkov výrobku alebo systému, ďalej je potrebné poznať ich parametre, úlohy, funkcie, spojenia medzi prvkami, umiestnenie v systéme a funkcie jednotlivých podsystémov. Je nutné mať k dispozícii informácie o prevádzkových podmienkach, o zmenách konfigurácie alebo polohy systému či jeho komponentov v rôznych fázach prevádzky, informácie o obnove systému alebo výrobku a poznať podmienky, ktoré vytvárajú v systéme iné zariadenia a vplyvy ľudského činiteľa. Analýza chýb teda obsahuje určenie možných chýb, určenie možných príčin chýb a určenie možných dôsledkov chýb. Možnými potenciálnymi chybami sú všetky možné chyby, ktoré spôsobia zlyhanie funkcií prvku systému. Možná chyba sa obvykle vyjadruje fyzikálnymi pojmami. Určenie možných príčin chýb predstavuje identifikáciu všetkých príčin, ktoré možnú chybu spôsobujú. Príčinu možno definovať ako zlú funkciu podriadených prvkov systému. Na hľadanie možnej príčiny chyby sa využívajú metódy ako brainstorming alebo Ishikawa diagram. Pri výbere hlavných príčin chyby sa zase využíva Paretova analýza alebo metóda párového porovnávania. Určenie možných dôsledkov chýb znamená popis toho, aký môže byť dopad možnej chyby na zákazníka. Pri hľadaní možných dôsledkov chyby je potrebné hľadať odpoveď zákazníka na otázku: „Aké problémy by mi svojou chybou mohol spôsobiť dodávateľ?“. Dôsledok chyby pritom možno definovať ako zlú funkciu nadradených prvkov systému. Keďže sa pri analýze chýb zisťujú aj príčiny a následky porúch, je nutné ku každej chybe vypracovať prehľady všetkých možných príčin vzniku. Ak predpokladáme, že chyba vznikla, je potrebné určiť, akým spôsobom sa chyba prejaví na výrobku alebo na systéme. Treba sledovať aj to, či pri niektorej z chýb nedošlo k porušeniu zákonného predpisu.
16
2.3.4
Analýza súčasného stavu
Štvrtým krokom metódy je analýza súčasného stavu. Tento krok obsahuje zavedenie kontrolných opatrení, teda uskutočnenie všetkých možných opatrení, ktorými je možné chybu alebo jej príčinu identifikovať. V tomto kroku sú ďalej všetky potencionálne chyby hodnotené z troch hľadísk: z hľadiska výskytu chyby, z hľadiska významu chyby a z hľadiska pravdepodobnosti odhalenia chyby. Výskyt chyby predstavuje pravdepodobnosť prejavenia sa potenciálnej príčiny chyby a hodnotí sa váhou 1-10, kde 1 znamená najmenšie a 10 najväčšie nebezpečenstvo pre výrobcu a klienta. Pre zaistenie kontinuity je dobré používať sústavný systé známkovania výskytu. Známka výskytu je relatívnym hodnotením v rámci FMEA a nemusí vyjadrovať skutočnú pravdepodobnosť výskytu. Číselné hodnoty vyjadrujúce pravdepodobnosť výskytu príčiny chyby sú uvedené v tab.1 [4]: Tab. 1 Pravdepodobnosť výskytu chyby PRAVDEPODOBNOSŤ VÝSKYTU
číselná
CHYBY
hodnota
Nepravdepodobná
1
Veľmi malá
2–3
Malá
4–6
Mierna
7–8
Vysoká
9 – 10 Význam chyby je faktor, ktorý vyjadruje vplyv objavenia chyby na klientov
a hodnotí sa rovnako ako výskyt chyby. Číselné hodnoty vyjadrujúce závažnosť dôsledku chyby na celý systém a tým aj na zákazníka sú uvedené v tab.2 [4]:
17
Tab. 2 Význam chyby VÝZNAM CHYBY
číselná hodnota
Sotva postrehnuteľný
1
Bezvýznamný
2–3
Stredne ťažký
4–6
Ťažký
7–8
Mimoriadne závažný
9 – 10
Pravdepodobnosť odhalenia chyby predstavuje pravdepodobnosť, že chyba bude odhalená skôr ako výrobok opustí podnik a hodnotí sa váhou 1-10, kde 1 znamená, že chybu odhalíme vždy a 10 znamená že chybu neodhalíme. Číselné hodnoty vyjadrujúce pravdepodobnosť odhalenia príčiny vzniknutej chyby sú uvedené v tab.3 [4]: Tab. 3 Pravdepodobnosť odhalenia chyby PRAVDEPODOBNOSŤ ODHALENIA CHYBY
číselná hodnota
Nepravdepodobné
10
Veľmi malá
9
Malá
6–8
Mierna
2–5
Vysoká
1
Na základe týchto troch pravdepodobností môžeme určiť mieru rizika každej príčiny možnej chyby, ktorá slúži ako rozhodovacie kritérium pre nasadenie optimalizačných opatrení. Mieru rizika vyjadruje rizikové prioritné číslo. Rizikové prioritné číslo Ku kvantifikácii rizika používa FMEA tzv. rizikové prioritné číslo, ktoré dáva do vzájomnej väzby význam chyby, pravdepodobnosť vzniku chyby a pravdepodobnosť odhalenia chyby. 18
Rizikové prioritné číslo stanovuje mieru rizika každej príčiny možnej chyby. Umožňuje porovnanie jednotlivých chýb a sústredenie sa na príčiny, ktoré spôsobujú vznik chyby. Rizikové číslo tak pre užívateľa systému definuje mieru systémového rizika. Slúži ako rozhodovacie kritérium pre nasadenie optimalizačných opatrení. Rizikové číslo R možno vyrátať ako súčin ohodnotenia pravdepodobnosti výskytu chyby
PV,
rozsahu
následkov
poruchy,
čiže
významu
chyby
VV
a hodnoty
pravdepodobnosti odhalenia chyby PO. Mieru rizika vyjadrenú rizikovým prioritným číslom teda možno vypočítať podľa vzťahu:
MR = PV . VV. PO, kde MR je rizikové číslo, PV je výskyt chyby, VV je význam chyby a PO je pravdepodobnosť odhalenia chyby. Čím je výsledná miera rizika väčšia, tým je nájdená chyba závažnejšia. Pre správne určenie rizikového prioritného čísla je dôležité [5]: -
viesť záznamy o chybách,
-
určiť aspoň osem chýb považovaných za vážne,
-
správne určiť pravdepodobnosť výskytu chyby PV,
-
ohodnotiť následky chyby VV,
-
určiť pravdepodobnosť odhalenia chýb pred ich pôsobením PO,
-
vypočítať rizikové číslo MR,
-
určiť priority pre odstraňovanie vzniku chýb. Miera rizika a potreba zásahu v závislosti od jednotlivých hodnôt výskytu chyby,
významu chyby a pravdepodobnosti odhalenia chyby je načrtnutá v tab. 4 [4]:
19
Tab. 4 Miera rizika
PV 1 1 1 1 10 10 10 10
HODNOTIACE EFEKTY VV PO 1 1 1 10 10 1 10 10 1 1 1 10 10 1 10 10
2.3.5
MIERA RIZIKA Ideálny stav Chyby pod kontrolou Chyby neprejdú k používateľovi Chyby prejdú k používateľovi Častý výskyt chýb, detektované – nákladné Častý výskyt chýb, prejdú až k zákazníkovi Častý výskyt chýb, závažný efekt Problém !!!
ZÁSAH Nie Nie Nie Áno Áno Áno Áno Áno!!!
Zavedenie nápravných opatrení
Piatym krokom metódy je zavedenie nápravných opatrení podľa výsledného rizikového prioritného čísla. Opatrenia sa navrhnú tak, aby redukovali pravdepodobnosť výskytu chyby, redukovali závažnosť chyby a zvýšili pravdepodobnosť odhalenia chyby. Nápravné opatrenia môžu byť kontrolného alebo preventívneho charakteru. Nápravné opatrenia sa vykonávajú v nasledujúcich krokoch: 1) vytvorenie plánu, 2) schválenie prostriedkov na realizáciu, 3) realizácia, 4) vyhodnotenie prínosu realizovaných opatrení, 5) uskutočnenie revízie FMEA po realizácii a uzatvorenie cyklu zlepšovania. Možné nápravné opatrenia v závislosti od výsledkov výskytu chyby, významu chyby a pravdepodobnosti odhalenia chyby sú zahrnuté v tab.5 [4]:
20
Tab. 5 Nápravné opatrenia PV
VV
PO
10
10
10
Vytvoriť nový návrh výrobku
1
1
10
Zlepšiť doterajšie riadenie návrhu
10
1
10
Zmeniť materiálové vstupy
10
10
10
Zmeniť aplikáciu
10
10
10
Zmeniť pole pôsobnosti
10
1
10
Zlepšiť program spoľahlivosti
10
1
10
Zlepšiť školenie zamestnancov
10
10
10
Implementovať nástroj FMEA
1
1
1
Zlepšiť plán kvality
2.3.6
NÁPRAVNÉ OPATRENIA
Analýza zlepšeného stavu
Posledným šiestym krokom metódy je analýza zlepšeného stavu. V tomto kroku sa zohľadňujú navrhnuté opatrenia. Analýza stavu prebieha podobne ako vo štvrtom kroku pri analýze súčasného stavu.
2.4 Vybrané súvisiace nástroje a metódy 2.4.1 Metóda brainstorming Metódou úzko súvisiacou s metódou FMEA a najčastejšie využívanou v priebehu metódy FMEA je metóda brainstorming. Úlohou tejto metódy je v čo najkratšom čase vyprodukovať čo najviac originálnych myšlienok. Podľa toho sa vytvoril aj názov metódy pochádzajúci z angličtiny, ktorý v preklade znamená „búrku mozgov“. Pri výbere účastníkov brainstormingu by sme mali mať na pamäti, že ich počet by nemal byť väčší ako desať ale ani menší ako sedem. Účastníci by mali byť z rôznych 21
odborov a niektorý by mali byť úplní laici. Doporučené zloženie účastníkov brainstormingu je: ¾ 50 % expertov v danom odbore, ¾ 30 % expertov v príbuzných odboroch, ¾ 20 % laikov, ktorý nemajú žiadnu spojitosť s daným odborom. Účastníci brainstormingu nemusia byť z rovnakej úrovne organizačnej hierarchie. Vedúci brainstormingu by nemal byť formálny nadriadený účastníkov a ani odborník na danú problematiku. Mal by to byť človek tvorivý, taktný, pohotový, so zmyslom pre humor, ktorý dokáže ľudí strhnúť a povzbudiť. Brainstorming sa začína zoznámením sa s jeho pravidlami: 1. pravidlo predstavuje zákaz kritiky. Počas brainstormingu je zakázaná kritika akéhokoľvek nápadu. Kritická fáza musí byť oddelená a prebiehať až pri vyhodnocovaní záznamu diskusie. 2. pravidlo nariaďuje uvoľnenie fantázie. Každý účastník má čo najviac popustiť uzdu svojej fantázie. Niekedy práve tie najodvážnejšie nápady môžu inšpirovať reálne nápady. 3. pravidlo dovoľuje vzájomnú inšpiráciu. Každý účastník sa má snažiť rozvíjať myšlienky druhých, nadväzovať na ne, poprípade ich pozmeniť alebo vylepšiť. 4. pravidlo hovorí o tom, že každý účastník má prispieť čo najväčším množstvom nápadov. 5. pravidlo zdôrazňuje rovnosť účastníkov. Počas diskusie nesmú platiť žiadne vzťahy podriadenosti a na riadenosti. Všetci musia mať pocit, že sú si rovní a môžu povedať čokoľvek. Po zoznámení sa s pravidlami brainstormingu nasleduje oboznámenie jeho účastníkov s riešeným problémom. Samotnému brainstormingu by mala predchádzať rozcvička, pri ktorej sa účastník uvolní, odreaguje a naladí sa na tvorivé myslenie. Častou témou takejto rozcvičky býva otázka, na čo všetko sa dá použiť určitý známy predmet.
22
Po rozcvičke nasleduje vlastná brainstormingová diskusia. Vedúci brainstormingu všetky námety zapisuje na tabuľu alebo flip chart a neustále povzbudzuje účastníkov k ďalšej produkcii nápadov. Pri diskusii by mala byť uvoľnená atmosféra. Ukončíme ju, až keď sa aj napriek naliehaniu vedúceho neobjavujú žiadne ďalšie námety. Pri spracovaní výsledkov brainstormingu je nutné stanoviť kritéria hodnotenia, podľa ktorých sa budú vyberať najlepšie námety. 2.4.2 Paretova analýza Paretova analýza je metóda, ktorá sa používa na rozlíšenie faktorov vyvolávajúcich vznik nekvalitnej výroby. Slúži na rozdelenie týchto faktorov na skupinu významných (rozhodujúcich) a bezvýznamných (triviálnych) vplyvov. Paretova analýza sa skladá z dvoch častí: 1) z Paretovho diagramu, 2) z Lorenzovej krivky. Pri vytváraní Paretovho diagramu sa v dvojrozmernom priestore na os x vynesú všetky možné vplyvy, ktoré vyvolávajú vznik nekvalitnej výroby. Najvážnejšia príčina sa vynesie najbližšie k počiatku súradnicovej siete a ostatné sa vynesú v zostupnom poradí za ňou. Na os y sa potom vynesú buď početnosti výskytu nepodarkov vyvolané jednotlivými príčinami, alebo straty vyvolané týmito príčinami. Takýmto grafickým vyjadrením je potom možné ientifikovať rozhodujúce príčiny. Podstata Paretovho zákonu spočíva v tom, že okolo 20 % hlavných príčin obvykle vyvolá až 80 % vzniku nekvalitných výrobkov. Určenie týchto hlavných príčin potom umožní riešiť spôsob odstránenia príčin vzniku nekvalitnej výroby. Paretov diagram je ďalej možné doplniť Lorenzovou krivkou. Pri vytváraní Lorenzovej krivky sa na os x vynesú rovnaké príčiny ako v Paretovom diagrame a na os y sa vynesie kumulatívny súčet podielov vyvolaných jednotlivými príčinami. Graficky možno Paretovu analýzu vyjadriť na obr.3:
23
Podiel náhodných výrobkov
100 80 60 40 20 0 1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Príčina nezhody
Obr.3 Paretova analýza
2.4.3 Ishikawa diagram Ďalšou metódou využívanou v priebehu procesu metódy FMEA je Ishikawa diagram, nazývaný aj ako Diagram príčiny a účinku, alebo diagram rybacej kosti. Ishikawa diagram predstavuje grafické vyjadrenie štrukturalizácie všetkých možných príčin, ktoré vyvolávajú neželateľný účinok. Všetky tieto príčiny sú v Ishikawa diagrame zaradené do skupín tzv. hlavných príčin. Hlavné príčiny sú rôzne v závislosti od charakteru sledovaného procesu. Ak za neželateľný účinok berieme do úvahy vznik nekvalitnej výroby považujeme za hlavné príčiny nasledujúce prvky výrobného procesu: ¾ materiál, ¾ stroje, ¾ technologické postupy, ¾ prostredie, ¾ ľudia. Každú z týchto hlavných príčin možno ďalej podrobnejšie v závislosti od daného výrobného procesu štrukturalizovať. Podstata grafického vyjadrenia Ishikawa diagramu
spočíva vo vynesení
neželateľného účinku na hlavnú os. Na ňu sa ďalej vynášajú hlavné príčiny, ktoré tento účinok vyvolali. Na čiastkové osi predstavujúce hlavné príčiny možno ďalej vyniesť
24
príčiny nižšej triedy. Výsledkom Ishikawa diagramu je grafické vyjadrenie všetkých možných príčin vzniku neželateľného účinku. Na obr.4 je schematické vyjadrenie Ishikawa diagramu:
Príčina človek
Pôsobenie stroj
prostredie
vedľajšie príčiny
Problém
materiál
metódy
meranie
Obr.4 Ishikawa diagram
2.5 Štandartné formuláre pre FMEA
Existujú viaceré typy návrhov pre formuláre FMEA. Ich obsah je vždy v podstate rovnaký a je len záležitosťou konkrétneho podniku, aký formulár mu bude najlepšie vyhovovať. Ako názorný príklad uvádzam vzor štandartného formulára pre procesnú FMEA(obr.5)[6].
25
ANALÝZA
MOŽNOSTI
VZNIKU
CHÝB
A ICH
NÁSLEDKOV
FMEA číslo..........(1)............ (PROCESNÁ
FMEA)
Str. .......... z ........... Prvok..................(2).............................
Zodpovednosť
za
proces................(3).................................. Vypracoval......(4)............................. Vozidlo -model/rok.............(5)........... Kľúčový dátum ......................(6)............. Dátum sprac.(orig.)................ (rev.) ......(7)................... Riešiteľský
tím
.......................................................(8).......................................................................................
dôsledok
(9)
závady
závady
(10)
(11)
Požiadavky
Zostávajúce
príčina
riadenie
závady
procesu
(14)
(16) (17)
Obr.5 Formulár pre FMEA 26
Odporúčané Zodpovednosť
MR (18)
možnej
Možná
Pravdepodobnosť odhalenia
Možný
Výskyt (15)
Prejav
Klasifikácia (13)
Funkcia procesu
Význam (12)
............................................
opatrenia
za
opatrenia
(19)
a termín
Prev
splnenia (20)
opa
(21
Jednotlivé čísla v príklade formulára pre procesnú FMEA (obr.5) predstavujú miesto pre nasledovné údaje: (1) číslo FMEA, (2) prvok (názov a číslo systému, subsystému alebo položky, pre ktorú sa proces analyzuje), (3) zodpovednosť za proces (útvar, skupina, dodávateľ), (4) vypracoval (meno, telefón a spoločnosť technika zodpovedného za vypracovanie FMEA), (5) ročník modelu pre ktorý bude analyzovaný návrh využitý, (6) kľúčový dátum (dátum ukončenia FMEA), (7) dátum FMEA (dátum vypracovania prvotnej FMEA a dátum poslednej revízie), (8) riešiteľský tím (mená zodpovedných pracovníkov a útvary oprávnené určovať alebo vykonávať úlohy), (9) funkcia procesu (požiadavky na proces), (10)
prejav možnej závady,
(11)
možné dôsledky závady,
(12)
význam chyby (relatívne hodnotenie v rámci danej FMEA),
(13)
klasifikácia špeciálnej charakteristiky výrobku alebo procesu (napr. kritický,
kľúčový, hlavný, významný), (14)
možné príčiny chyby,
(15)
výskyt chyby,
(16)
zostávajúce riadenie závady (opatrenia, ktoré pomôžu predchádzať chybám alebo
pomôžu pri ich odhalení), (17)
pravdepodobnosť odhalenia chyby (známka priradená najlepším opatreniam
k odhaleniu chyby), (18)
rizikové prioritné číslo,
(19)
odporúčané opatrenia,
(20)
zodpovednosť za odporúčané opatrenia,
(21)
prevedené opatrenia,
(22)
výsledky opatrení.
27
Je potrebné uvedomiť si, že skôr ako sa začne s vypracovávaním formuláru pre procesnú FMEA, je potrebné
vypracovať priebehový diagram procesu. Priebehový
diagram procesu má za úlohu určiť charakteristiky výrobku (procesu) súvisiace s jednotlivými operáciami. Kópia priebehového diagramu použitá pri vypracovaní FMEA, sa má priložiť k hotovej FMEA. FMEA je živý dokument a má vždy odrážať posledný stav návrhu a posledné príslušné opatrenia.
28
3. ANALÝZA
SÚČASNÉHO
STAVU
VYUŽÍVANIA
METÓDY
FMEA
V PODMIENKACH SPOLOČNOSTI ZF SACHS SLOVAKIA a. s.
3.1 Historický vývoj spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia vznikla v decembri 1993 ako spoločný podnik založený firmou Fichtel & Sachs A.G. Schweinfurt a Trnavskými automobilovými závodmi a.s. Trnava. Vznikla vyčlenením dvoch prevádzok zameraných na výrobu spojok pre automobilový priemysel v Českej a Slovenskej republike. Od roku 1996 je SACHS Trnava 100% dcérskou spoločnosťou koncernu Mannesmann SACHS. Formu akciovej spoločnosti dosiahla spoločnosť ZF SACHS SLOVAKIA v roku 2000. Areál sídla spoločnosti SACHS Slovakia je súčasťou priemyselnej zóny na južnom okraji mesta Trnava spolu s ďalšími priemyselnými podnikmi. Materská firma SACHS je medzinárodnou spoločnosťou, ktorá má výrobné závody nielen v Nemecku, ale aj v Španielsku, Brazílii, Mexiku, Juhoafrickej republike a na Slovensku. Spoločnosť SACHS Slovakia nadviazala na osvedčený program spojok TAZ, ktoré sa na báze licencie Fichtel & Sachs vyrábali od roku 1982 a pokrývali potreby výrobcov automobilov na území Českej a Slovenskej republiky známych značiek TATRA, LIAZ, ŠKODA a ÁVIA. K zákazníkom spoločnosti patrili tiež výrobcovia traktorov firmy ZETOR, výrobcovia vysokozdvižných vozíkov a výrobcovia komunálnych vozidiel a cestných strojov. Základným výrobným programom SACHS Slovakia
sú spojky pre osobné
a nákladné automobily. Od júna 1997 sa výrobný program rozšíril o výrobu hydrodynamických meničov pre nákladné automobily, autobusy a stavebné stroje a od roku 2000 o generálne opravy spojok pre osobné automobily. V súčasnosti spoločnosť SACHS Slovakia zamestnáva okolo 1000 zamestnancov a dosahuje ročný obrat 3,3 mld. Sk. Jej prvoradým cieľom je spokojnosť zákaznikov a udržanie vysokej úrovne kvality výrobkov a služieb.
29
Trh zákazníkov spoločnosti je rozsiahly a okrem podnikov skupiny ZF doň patria výrobcovia automobilov značky ŠKODA, Volkswagen, Volvo, Ford, Mazda, PSA Peugeot Citroën, Daimler Chrysler, Tatra, Liaz a mnohé ďalšie.
3.2 Analýza výrobného programu spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Výrobná program spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. v súčasnosti zahŕňa: ¾ výrobu hydrodynamických meničov, ¾ výrobu špeciálnych spojok, ¾ výrobu spojok pre nákladné automobily, ¾ výrobu spojok pre osobné automobily, ¾ opravy spojok. Hydrodynamický menič krútiaceho momentu, ktorý spoločnosť vyrába plní v spojení s automatickou prevodovkou funkciu automatickej spojky a funkciu násobiteľa krútiaceho momentu. Špeciálne spojky sú určené do sťažených podmienok pre nákladné automobily, pre úžitkové vozidlá a pre traktory. Z konštrukčného hľadiska sa špeciálne spojky vyznačujú zvláštnou robustnosťou, liatinovým vekom a z dôvodu vysokých teplotných zaťažení aj mohutnými prítlačnými kotúčmi. Prítlačná sila je vyvíjaná prostredníctvom vinutých tlačných pružín. Pre veľmi veľké prenášané sily sa vyrábajú v dvojlamelovom vyhotovení. Ovládanie špeciálnych spojok je mechanické cez sústavu kovaných kalených pák. Spojky pre nákladné automobily sa z konštrukčného hľadiska vyznačujú liatinovými vekami a prítlačnými kotúčmi. Prítlačná sila je vyvodená prostredníctvom membránovej pružiny. Ovládanie spojok pre nákladné automobily je cez posilňovač vypínania spojky podľa jednotlivých typov tlačným alebo ťažným spôsobom. Lamela spojky pre nákladné automobily je vyrábaná výlučne s bezazbestovým obložením. Spojky pre osobné automobily sú zložené z veka spojky a lamely spojky. Veká spojky sú vyrábané pre tlačný aj ťažný spôsob vypínania. Majú jednoduchú konštrukciu, zloženú z lisovaného veka. membránovej pružiny a liatinového prítlačného kotúča. 30
Vyznačujú sa vysokou spoľahlivosťou a stálosťou parametrov. Úplná lamela spojky pre osobné automobily sa vyrába axiálne a torzne odpružená s viacstupňovým tlmením torzných kmitov. Výber obložení sa riedi požiadavkami na jazdný komfort, vysokú životnosť a ekologickú nezávadnosť. Opravy spojok, ktoré zabezpečuje spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. zahŕňajú komplexnú renováciu spojok pre osobné automobily z produkcie SACHS i ďalších európskych výrobcov. Technológia opráv a systém zaistenia kvality zabezpečujú bezproblémové nasadenie opravených spojok na trhu náhradných dielov. Spoločnosť teda vyrába moderné spojky s membránovými pružinami s tlačným i ťažným spôsobom vypínania, ktoré sa vyznačujú nízkym počtom konštrukčných prvkov, malou ovládacou silou pri plnom vypnutí, vysokou prítlačnou silou zaisťujúcou prenos točivého momentu, odolnosťou voči vplyvu pôsobenia odstredivých síl a vysokou spoľahlivosťou. Ďalšími prvkami moderných spojok vyrábaných spoločnosťou ZF SACHS Slovakia a.s. sú bezazbestové trecie obloženia, torzné odpružené lamely s trecím tlmičom, pružné uloženie obloženia, trvalá tuková náplň vypínacích ložísk a mnohé ďalšie opatrenia zvyšujúce bezpečnosť prevádzky, jazdný komfort, znižujúce náklady na údržbu a zabezpečenie plnenia ekologických predpisov. Výrobný program spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. sa ďalej dynamicky rozvíja, pričom neustále pribúdajú nové typy spojok a mnohé sú v štádiách vývoja
3.3 Analýza systému manažmentu kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. 3.3.1 Analýza princípu systému manažmentu kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Princíp a zásady systému manažmentu kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. vychádzajú z centralizovaných princípov a zásad materskej spoločnosti. 31
Systém manažmentu kvality skupiny ZF SACHS je opísaný prostredníctvom máp procesov a príručky manažmentu kvality. Platí pre domáce aj zahraničné stanoviská skupiny ZF SACHS. Príručka manažmentu kvality popisuje spolu s mapami procesu a s dokumentáciou procesu, ktorá je v nich obsiahnutá, systém manažmentu kvality skupiny ZF SACHS. Obsah príručky je orientovaný na požiadavky ISO/TS 16949:2002. Príručka manažmentu kvality je určená na použitie v rámci skupiny ZF SACHS a slúži ako informácia pri externých previerkach. K odovzdaniu príručky kvality externému miestu spravidla nemá dochádzať a v odôvodnených prípadoch iba so súhlasom príslušného zmocnenca pre kvalitu. Príručka manažmentu kvality sa zverejňuje a udržiava v rámci dokumentácie na intranete. Mapy procesov sú vybudované hierarchicky podľa nasledujúceho obrázku (obr.6) [6]:
MAPA PROCESU (MP) SKUPINY ZF SACHS
DIVÍZIE
MP Divízia 1-n
VÝROBKOVÉ OBLASTI MP Výr.obl.1-n
STANOVISKÁ (OBLASTI PLATNOSTI)
MP Stanovisko 1-n
Obr.6 Mapy procesov 32
Každá mapa procesu sa delí na hlavné, čiastkové a elementárne procesy. Prvú úroveň tvoria hlavné procesy, na ďalšej úrovni sa opisuje, z akých čiastkových procesov pozostávajú hlavné procesy. Na úrovni čiastkových procesov dochádza k spojeniu so smernicami a pracovnými postupmi. Najnižšiu úroveň tvoria elementárne procesy, ktoré sa zasa skladajú z činností, ktoré nemožno ďalej rozdeliť.
3.3.2 Analýza politiky kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Dôraz na politiku kvality je zahrnutý aj v celkovej koncepcii skupiny ZF SACHS, v ktorej sa píše: „ V našich kľúčových podnikateľských oblastiach sme globálne operujúcim partnerom automobilového priemyslu vo vývoji a systéme, s rozsiahlou kompetenciou pre riešenia problematiky tlmenia kmitov v hnacom ústrojenstve a podvozku, ako aj v prenose sily. Našim cieľom je, aby sme tiež ako obchodný partner presvedčili našich zákazníkov kvalitou výrobku a služieb.“ Politiku kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. možno zhrnúť do ôsmych základných zásad [6]: 1) vedenie, 2) orientácia na proces, 3) spokojnosť zákazníka, 4) konkurencieschopnosť, 5) vlastná zodpovednosť, 6) dodávateľ ako partner, 7) pracovníci, 8) spoločenská zodpovednosť. Zásada č.1: Vedenie je zahrnutá v „Medzinárodných zásadách vedenia“, ktoré obsahujú definície záväzných princípov vedenia pre vedúcich pracovníkov spoločnosti. Táto zásada vychádza z faktu, že zabezpečenie kvality výrobkov, služieb, procesov, ochrany životného prostredia, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je súčasťou 33
každej riadiacej úlohy. Vedúci pracovníci všetkých úrovní sa preto musia v rámci svojich zodpovedností a im zverených úloh starať o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zásada č.2: Orientácia na proces znamená, že činnosti spoločnosti sa orientujú na procesy, pri ktorých sa vytvára hodnota. Cieľom orientácie na proces je dosiahnutie optimalizovaného priebehu týchto procesov a s tým spojené dosiahnutie nulového počtu chýb. V popredí však nestojí čiastková oblasť podniku, ale celkový výsledok tvorby hodnoty. Z dôvodu neustáleho zlepšovania priebehu procesov spoločnosti sa do úvahy berú vzájomné pôsobenia medzi rôznymi procesmi a dosahuje sa tak zvyšovanie účinnosti a efektívnosti spoločnosti. Zásada č.3: Spokojnosť zákazníka spoločnosť dosahuje dlhodobou spoluprácou podniku so zákazníkom, založenou na dôvere, s cieľom uspokojiť aj jeho budúce požiadavky. Spoločnosť ako subjekt ponúkajúci systémy sa usiluje o uspokojenie potrieb trhu inovačnými a hospodárnymi riešeniami. Len tak je možné ponúkať výrobky s vysokou úžitkovou hodnotou za primerané ceny. Spoločnosť teda využíva úzky partnerský vzťah so zákazníkom, ktorému dáva k dispozícii svoje znalosti a skúsenosti, tak aby dosiahla obojstrannú výhodu. Zásada č.4: Konkurencieschopnosť je spoločnosťou dosahovaná neustálym pozorovaním a analýzou celosvetového trhu, technologických trendov a zisťovaním budúcich požiadaviek zákazníka. Na jej dosiahnutie je ešte potrebné využitie potenciálu spoločnosti, zabezpečenie inovácie výrobkov spoločnosti a strategické rozširovanie podielu spoločnosti na trhu. Úspech spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. závisí v rozhodujúcej miere od konkurencieschopnosti na globálnom trhu. Cieľom spoločnosti je byť v celosvetovom porovnaní s konkurenciou, v každom ohľade lepší, než porovnateľní dodávatelia. Zásada č.5: Vlastná zodpovednosť znamená, že každý pracovník spoločnosti je zodpovedný za kvalitu výkonov, ktoré podáva. Všetci pracovníci sú povinní aktívne presadzovať a podporovať ochranu životného prostredia, bezpečnosť práce a ochranu zdravia pre seba samých aj pre iných. Myslenie a konanie pracovníkov spoločnosti sa musí orientovať na požiadavky interných a externých zákazníkov. 34
. V úsilí spoločnosti dosiahnuť nulové množstvo chýb a sním spojenú úsporu nákladov sa musí dôrazne požadovať a podporovať neustále zlepšovanie. Zásada č.6: Dodávateľ ako partner zahŕňa skutočnosť, že vlastnosti výrobkov spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. v značnom rozsahu ovplyvňujú jej dodávatelia. Preto je veľmi dôležitá stála podpora partnerskej spolupráce. Ide hlavne o včasné zapojenie dodávateľov do procesu plánovania vývoja a predbežného plánovania kvality, aby si spoločnosť zaručila priechodný tok informácií a bezchybný nábeh série, ako aj proces bezchybného dodávania. Zásada č.7: Pracovníci predstavuje využívanie celého potenciálu pracovníkov s ohľadom na stále zlepšovanie činnosti spoločnosti. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. zavádza cielené opatrenia na kvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie pracovníkov, ako aj rozsiahle programy na podporu motivácie a kompetentnosť a kvalifikáciu pracovníkov ďalej udržiava plánovaním a výberom nového personálu. Zásada č.8: Spoločenská zodpovednosť znamená zodpovednosť spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. za zlepšovanie bezpečnosti a environmentálnej znesiteľnosti vyrábaných výrobkov a postupov počas ich celého životného cyklu, tak aby sa ušetrili zdroje a minimalizoval sa vplyv na životné prostredie.
3.3.3 Analýza certifikátov kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. získala v decembri roku 1995 certifikát na zavedený systém zaistenia kvality podľa normy ISO 9002. V roku 1998 potvrdila plnenie podmienok predpisov VDA 6.1 a normy QS 9000, ktorú vypracovali spoločnosti amerického automobilového priemyslu Ford, Daimler Chrysler a General Motors, za čo jej bol priznaný certifikát nemeckou certifikačnou spoločnosťou DQS. V júni 2001 prebehla úspešná certifikácia systému manažmentu kvality podľa predpisov ISO 9001, QS 9000 a VDA 6.1.
35
Zatiaľ posledná certifikácia spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. prebehla v júni 2004, kedy bol systém manažmentu kvality certifikovaný podľa ISO: TS 16949:2002. Spoločnosť za dobu svojej existencie už štyrikrát obdržala cenu kvality od zákazníka VW-ŠKODA a v roku 1997 uznanie za vynikajúci systém manažmentu kvality od ministerstva SR. V marci 1999 prebehol audit TÜV, ktorý skúmal pripravenosť spoločnosti na prechod na rok 2000, v ktorom bol ZF SACHS Slovakia a.s. zaradený medzi podniky s nízkym rizikom.
3.3.4 Analýza environmentálnej politiky spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. Trnava nepatrí medzi významných znečisťovateľov životného prostredia. Neprevádzkuje žiadne veľké zdroje znečisťovania ovzdušia, ani priamo nevypúšťa odpadové vody do povrchových vôd. Najbližším vodným tokom je riečka Parná, vzdialená od areálu cca 700 m. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v hĺbke 5 až 8 metrov. V prípade stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia boli vykonané predpísané merania, ktoré potvrdili dodržiavanie legislatívne stanovených limitov znečisťovania. Celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré pochádzajú takmer výlučne zo spaľovania zemného plynu nepresahujú 2 tony ročne. Počas existencie spoločnosti bol zo strany orgánov štátnej správy vykonaný rad kontrol, počas ktorých neboli zistené žiadne porušovania resp. nedodržiavania z hľadiska environmentálnej legislatívy. Napriek tomu, že vplyv aktivít spoločnosti na jednotlivé zložky životného prostredia nemožno považovať za veľmi významný, spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. si uvedomuje svoju zodpovednosť voči budúcim generáciám za šetrenie energií a ochranu životného prostredia. Starostlivosť o ochranu životného prostredia považuje za dôležitú súčasť podnikovej stratégie v súlade so stratégiou materskej firmy ZF SACHS AG Schweinfurt, ktorá pri vývoji a produkcii komponentov vozidiel kladie vysoké nároky na výrobné procesy a produkty ohľadom ich znesiteľnosti pre životné prostredie. V mesiaci február 2001 spoločnosť prijala a vyhlásila environmentálnu politiku, ktorou si definovala environmentálne zásady pre riadenie svojej činnosti. Orientácia 36
systému environmentálneho manažmentu na normu EN ISO 14001:1996 zaručuje kontinuálne a trvalé zlepšovanie ochrany životného prostredia v rámci činností spoločnosti. Je však nutná aktívna účasť všetkých pracovníkov.
3.3.5 Organizačná štruktúra zaistenia kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Zabezpečenie kvality spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. je v kompetencii Manažmentu kvality. Nasledujúci obrázok (obr.7) znázorňuje organizačnú štruktúru zaistenia kvality[6]:
MANAŽÉR KVALITY
VEDÚCI VÝROBK.ODBORU
VEDÚCI ZAISTENIA KVALITY PREVÁDZKY
PLÁNOVANIE
VSTUPNÁ KONTROLA (VTK)
SKÚŠOBŇA + MATER. LAB.
MAJSTER KVALITY
1
2
3 Obr.7 Organizačná štruktúra zaistenia kvality
Znázornená organizačná štruktúra popisuje aj zodpovednosti manažéra kvality, čiže plánovanie kvality, vstupná kontrola, skúšobňa a materiálové laboratórium. V spoločnosti sú štyria vedúci zaistenia kvality, ato pre nákladnú spojku (NKW), osobnú spojku (PKW), meniče (W) a opravy spojok. Vedúci zaistenia kvality metodicky zodpovedajú manažérovi kvality.
37
3.4 Analýza využitia metódy FMEA pri procese montáže úplného veka spojky v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. má dlhoročnú tradíciu využívania metódy FMEA. Spoločnosť aplikuje na svoje výrobky procesnú FMEA, teda pri jej vytváraní vychádza z jednotlivých krokov procesu, pričom analyzuje technológiu a činnosti spojené s technickou prípravou výroby. Z praktického hľadiska, by bolo nemožné zaoberať sa do hĺbky všetkými variantmi FMEA, ktoré spoločnosť aplikuje na jednotlivé produkty. Možno však povedať, že postup a podstata vypracovaných FMEA pre konkrétne produkty spoločnosti je identická. Preto postačí, ak sa vo svojej práci zameriam na analýzu konkrétnej FMEA pre konkrétny proces reálneho produktu. Po konzultácií s mojím podnikovým poradcom, sme prišli k záveru, že najvhodnejším a najprehľadnejším procesom, vhodným na analýzu do tejto práce, bude proces montáže úplného veka spojky (diel Úv MF190 - 07 3082 312 101 2S61 – 7563 – BC) pre Ford Sigma B2xx / MY2002. Mojou úlohou teda bude analýza súčasného stavu využívania metódy FMEA pri procese montáže spomínaného úplného veka.
3.4.1 Analýza technologického postupu montáže úplného veka v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. V technologickom postupe montáže úplného veka spojky MF190 je viackrát zdôrazňované, že pri montáži v linke možno použiť len dielce z paliet s označením čísla príslušného výkresu. Celý technologický postup montáže úplného veka spojky MF190 sa uskutočňuje na štyroch pracoviskách. Činnosti prvého pracoviska možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1) Do nitovacieho prípravku sa vloží 6 ks distančných svorníkov. 2) Na svorníky sa nasunie drôtený krúžok a zvar sa umiestni medzi svorníky. 3) Ďalej sa nasunie membránová pružina. 38
4) Na svorníky sa nasunie veko. 5) Pri nitovaní sa membránová pružina stlačí do rovinného stavu a na jeden zdvih sa roznitujú distančné svorníky. 6) Výrobok sa vyberie a odloží na podložku na dopravníku max. 7 ks na seba. Činnosti na druhom pracovisku obsahujú nasledujúce kroky: 1) Do nitovacieho prípravku sa vloží prítlačný kotúč so stredením za otvor a polohuje sa uchom za kratší nitovák. 2) Na tri spodné nitováky sa uložia 3 ks nitov. 3) Z podávača sa väzme tangenciálny pásik a nasunie sa na nit. Nit s pásikom sa vloží do otvoru v prítlačnom kotúči a druhý koniec pásika je nasunutý na nit. Rovnakým postupom sa uložia ďalšie dva nity s pásikmi do zostávajúcich otvorov v prítlačnom kotúči. 4) Membránová pružina sa stlačí do rovinného stavu a na jeden zdvih sa roznituje šesť nitov. 5) Výrobok sa vyberie a odloží na podložku na dopravníku, max. 7 ks na seba. Na treťom pracovisku sa uskutočňuje vyvažovanie výrobku a pozostáva s nasledujúcich krokov: 1) Výrobok sa vloží do vyvažovacieho prípravku, bajonetovým uzáverom sa stlačí membránová pružina do rovinného stavu a upne sa. 2) Stanoví sa veľkosť a poloha nevyvážku. 3) Pri nevyvážku do 300 gmm sa výrobok odopne a odloží na podložku na dopravníku, max. 7 ks na seba. 4) Pri nevyvážku nad 300 gmm sa podľa potreby vložia vyvažovacie nity. Skontroluje sa správnosť vyváženia. Vyvažovacie nity sa roznitujú na hydraulickej nitovacej jednotke. Výrobok sa odloží na podložku na dopravníku max. 7 ks na seba. Práca na štvrtom pracovisku pozostáva s nasledujúcich krokov: 1) Výrobok sa vloží do kontrolného prípravku so stredením na tri otvory a urobí sa doraz na čelnú plochu veka a hydraulicky sa upne v šiestich miestach upevňovacích otvorov. 39
2) V automatickom cykle sa pružina pred meraním 3x pretlačí 8,4 mm pod rovinný stav. Odmeria sa výška jazýčkov membránovej pružiny a hádzanie. 3) Membránová pružina sa stlačí 7 mm pod rovinný stav a odmeria sa zdvih prítlačného kotúča a vypínacia sila. 4) Prítlačný kotúč sa pretlačí a odmerajú sa prítlačné sily. Vyhovujúce veko sa označí „* “. 5) Spojky s hádzaním jazýčkov membránovej pružiny do 0,64 mm a výškou 28,4 ± 1 sa označia na značkovacom lasery. 6) Veko sa postaví na stôl, polohuje sa na zarážky a dotlačí sa smerom dopredu, tak aby červená ryska smerovala do stredu medzi dva dištančné svorníky. 7) Laserom sa označí značka tovaru, kód dodávateľa, číslo výkresu zákazníka, výrobné číslo, rok, mesiac, deň výroby a značka pracovnej smeny. 8) Úplné veko sa konzervuje olejom Anticorit a odloží sa do palety.
3.4.2 Analýza procesnej FMEA úplného veka spojky MF190 realizovanej v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. má v súčasnosti vypracovaný deväť stranový dokument FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190 vyrábaného pre Ford Sigma. Jeho prvé vypracovanie sa uskutočnilo 12.2.2001. Postupne sa v ňom vykonávali potrebné zmeny a úpravy. Svoju konečnú podobu má od 10.1 2004. Spomínaný formulár obsahuje všetky potrebné údaje. Sú v ňom zahrnuté informácie o názve dielu, o modeli, o pracovnom tíme a o názve procesu. Obsahuje taktiež všetky potrebné dátumy, čiže kľúčový dátum, dátum vypracovania originálu a dátum posledných revízií. Ďalej obsahuje číslo FMEA a meno pracovníka zodpovedného za jeho vypracovanie. FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190 obsahuje popis potenciálnych chýb pre nasledovné operácie: ¾ nitovanie membránovej pružiny a veka, ¾ nitovanie veka a prítlačného kotúča, 40
¾ vyvažovanie, ¾ funkčná kontrola a značenie, ¾ rovnanie palcov, ¾ balenie. K spomínaným operáciám je vo formulári FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190 spolu priradených 40 rôznych potenciálnych chýb. Vo formulári možno ďalej sledovať potenciálny dôsledok jednotlivých chýb a číselné ohodnotenie významu, výskytu a pravdepodobnosti odhalenia chýb. Na základe týchto údajov je vypočítaná miera rizika. Najvyššie prioritné číslo (168) je priradené k potenciálnej chybe vzniknutej pri montáži viacerých tangenciálnych pásikov počas nitovania veka a prítlačného kotúča. Formulár FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190 ďalej obsahuje doporučené nápravné opatrenia pre niektoré potenciálne príčiny chyby. Poslednou časťou formuláru je výsledok daného opatrenia vyjadrený rizikovým číslom. Pre spresnenie spomínaných údajov uvádzam presné znenie FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190 v prílohovej časti tejto práce (príloha č.1).
3.4.3 Analýza Priebehového diagramu procesu montáže úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Priebehový diagram procesu montáže úplného veka spojky MF190 je priložený k vypracovanej FMEA procesu montáže spomínaného úplného veka. Slúži na určenie charakteristík procesu montáže úplného veka v súvislostiach s jej jednotlivými operáciami. Priebehový diagram procesu montáže úplného veka obsahuje rovnaký zoznam operácií, aký je uvedený aj vo formulári FMEA príslušného procesu. Ku každej operácii sú priradené zdroje kolísania procesu a charakteristiky procesu. Okrem toho je ku každému procesu priradená príslušná metóda kontroly. Najdôležitejšou časťou priebehového diagramu procesu montáže úplného veka je prehľadný vývojový diagram (obr.8)[6]: 41
Nitovanie membránovej pružiny a veka
Nitovanie veka a prítlačného kotúča
Vyvažovanie
Funkčná kontrola
Vyhovuje hádzanie palcov?
Áno Značenie Rovnanie palcov Balenie
sklad hotových dielov
Obr. 8 Vývojový diagram procesu montáže úplného veka 42
Poslednou časťou priebehového diagramu je pridelenie jednotlivých operácií ku konkrétnym druhom záznamov. Presné znenie Priebehového diagramu procesu montáže úplného veka spojky MF190 je v prílohe č. 2.
3.4.4 Analýza Kontrolného plánu montáže úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Kontrolný plán montáže úplného veka spojky MF190 je dokument vypracovaný spoločnosťou ZF SACHS Slovakia a.s., ktorý slúži na zabezpečenie vstupnej kontroly nakupovaných dielov. V dokumente sa rieši problematika vstupnej kontroly pre rovnaké operácie aké sú uvedené v FMEA a v priebehovom diagrame procesu montáže daného úplného veka. Ku každej operácii sú priradené konkrétne stroje, zariadenia a prípravky slúžiace na ich uskutočnenie. Dokument obsahuje popis výrobku a procesu a ich špecifikácie a tolerancie. Ďalej zahŕňa informácie o metóde merania a o použitom meradle. V kontrolnom pláne je popísaná aj veľkosť kontrolnej vzorky a interval vykonávania kontroly. Poslednou časťou kontrolného plánu sú návrhy nápravných opatrení. Pre spresnenie údajov zahŕňam Kontrolný plán montáže úplného veka spojky MF190 do prílohovej časti (príloha č.3).
3.4.5 Prehľad vyrobených kusov úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. V spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. bolo v roku 2003 vyrobených 222050 ks úplného veka spojky MF190. V roku 2004 do mesiaca november ich bolo 199162 ks.
43
Prehľad vyrobených kusov úplného veka spojky MF190 v jednotlivých mesiacoch je znázornený v tabuľke (tab.6)[6]:
Tab.6 Prehľad vyrobených kusov ROK 2003
ROK 2004
JANUÁR
16818 ks
17564 ks
FEBRUÁR
21270 ks
24601 ks
MAREC
21712 ks
24540 ks
APRÍL
22608 ks
21842 ks
MÁJ
18233 ks
20080 ks
JÚN
21217 ks
24552 ks
JÚL
15742 ks
10420 ks
AUGUST
11845 ks
11856 ks
SEPTEMBER
13560 ks
27788 ks
OKTÓBER
22353 ks
15919 ks
NOVEMBER
20209 ks
DECEMBER
16483 ks
3.4.6 Prehľad zmätkov úplného veka spojky MF190 v spolčnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. má vo svojej evidencii za rok 2003 zaznamenaných 1516 ks zmätkov úplného veka spojky ZF190. Nasledujúca tabuľka zobrazuje prehľad zmätkov úplného veka spojky ZF190 za rok 2003 (tab.7)[6]:
44
Tab.7 Prehľad zmätkov DRUH ZÁVADY
POČET KUSOV
centračné otvory nevyhovujúce
42 ks
dištančný svorník chýba
5
ks
dištančný svorník poškodený
3
ks
hádzanie palcov
269 ks
chýba nit
4
ks
montážne otvory poškodené
1
ks
membránová pružina krivá
13 ks
membránová pružina nevyhovujúca
1
ks
membránová pružina poškodená
5
ks
nevývažok
478 ks
nit poškodený
3
ks
prítlačný kotúč lunker
13
ks
prítlačný kotúč nevyhovujúci
68
ks
prítlačný kotúč prasknutý
20
ks
poškodené pri nitovaní
1
ks
poškodené pri vyvažovaní
44
ks
poškodené na elastiku
2
ks
poškodené veko
6
ks
prítlačná sila nízka
67
ks
prítlačná sila vysoká
3
ks
skúška
6
ks
tangenciálny pásik chýba
11
ks
vadne zanitované
66
ks
vadne zmontované
45
ks
výlisok veka nevyhovujúci
2
ks
výlisok veka poškodený
92
ks
vypínacia sila nízka
67
ks
výška palcov nízka
21
ks
výška palcov vysoká
65
ks
zdvih nízky
90
ks
zlomený palec
3
ks
45
3.4.7 Prehľad reklamácií úplného veka spojky MF190 v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. dostala za rok 2003 od svojho odberateľa (automobilová spoločnosť Ford) osem reklamácií na úplné veko spojky MF190. Z celkového počtu osem reklamácií spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. uznala iba štyri z nich ako oprávnené. Medzi oprávnené reklamácie patrí: ¾ nedonitovaný vyvažovací nit, ¾ lamela zabalená naopak, ¾ cudzí predmet v balení, ¾ v balení chýba veko. Spoločnosť ZF SACHS Slovakia a.s. zistila, že príčiny vzniknutých reklamovaných vád sú chybou pracovníka. V roku 2004 dostala spoločnosť ZF SACHS Slovakia na produkciu úplného veka spojky MF190
len tri reklamácie na od svojho odberateľa. Všetky tri reklamácie
vyhodnotila ako neoprávnené.
3.5 Rekapitulácia analýzy súčasného stavu využívania metódy FMEA v podmienkach ZF SACHS Slovakia a.s. pre návrh zvýšenia účinnosti tejto metódy V analýze súčasného stavu využívania metódy FMEA som sa snažila získať, čo najviac informácií o spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Na začiatku analýzy som sa zamerala na základné informácie o spoločnosti, o jej historickom vývoji a o výrobnom programe. Ďalej som skúmala systém manažmentu kvality aplikovaný v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. Chcela som zistiť, aká je základná politika kvality spoločnosti. Okrem toho som analyzovala aj dosiahnuté výsledky spoločnosti v oblasti kvality a pridelené certifikáty kvality. Analýzu systému manažmentu kvality som ďalej doplnila 46
o informácie o environmentálnej politike spoločnosti a o organizačnej štruktúre zaistenia kvality. Hlavnú časť analýzy súčasného stavu využívania metódy FMEA v podmienkach ZF SACHS Slovakia a.s. tvorí analýza FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190. Na to, aby som mohla pochopiť priebeh spomínaného procesu, bolo potrebné vykonať analýzu samotného technologického postupu. Ďalšími potrebnými informáciami na lepšie posúdenie aplikovanej FMEA sú informácie o priebehovom diagrame procesu a o kontrolnom pláne procesu. Poslednú časť analýzy súčasného stavu využívania metódy FMEA potrebnú k posúdeniu výskytu možných chýb, tvoria údaje o počte vyrobených kusov, údaje o množstve zmätkov a o množstve reklamácií.
47
4. ZÁVER
Pojem kvalita sa čoraz častejšie objavuje v odbornej praxi, ba aj v bežnom živote. Všetky úspešné a vyspelé organizácie si uvedomujú nutnosť dosahovania kvality svojej produkcie. Úsilie o zvýšenie kvality produkcie sa prejavuje v tom, že podniky a organizácie musia niesť plnú zodpovednosť za kvalitu výrobkov, za ich schopnosť konkurovať na svetových trhoch a za to, aby zodpovedali náročným požiadavkám súčasnej vedy. V súčasnom ponímaní sa kvalita stáva stratégiou prežitia, lebo z dlhodobej perspektívy sú úspešné tie podniky, ktoré svoje podnikateľské činnosti zamerali na kvalitu a nie iba na okamžité zisky. Požiadavky na kvalitu sa obvykle špecifikujú prostredníctvom parametrov vyjadrujúcich úžitkové vlastnosti ako je spoľahlivosť, bezpečnosť, ekologické požiadavky, hospodárnosť, estetické a mnohé ďalšie požiadavky spotrebiteľa. Pre dosiahnutie uspokojivej úrovne kvality je potrebné zabezpečiť, aby bola realizovaná vo všetkých činnostiach podniku, ako je marketing, výskum, vývoj, zásobovanie, technická príprava výroby, výroba, balenie, expedícia a servis. Treba si však uvedomiť, že neexistujú dva podniky, ktoré by mali rovnaké technologické vybavenie, rovnaké výrobné podmienky alebo rovnakú kvalifikačnú úroveň personálu. Každá organizácia pracuje v osobitých podmienkach a preto musí mať osobitú realizáciu úloh spojených s riadením kvality a budovaním koncepcií kvality. Okrem toho, kvalita sa v mnohých prípadoch môže s postupom času zmeniť. Je preto potrebné, vykonávať periodické preskúšanie, toho či sa v danom čase plnia periodické požiadavky. Kvalita ako objektívny súbor úžitkových vlastností zodpovedajúcich spoločenským potrebám a zásadám hospodárnosti sa teda stáva stredobodom pozornosti celej spoločnosti. Jedným z dôležitých a neodmysliteľných nástrojov a techník riadenia kvality je práve metóda FMEA, čiže Analýza možností vzniku chýb a ich následkov.
48
Vypracovaný diplomový projekt je práve o tejto dôležitej metóde slúžiacej na odstránenie nepodarkovosti vo výrobe a na zabezpečenie zvýšenia kvality vyrábanej produkcie. Diplomový projekt obsahuje teoretický rozbor metódy FMEA, čiže oboznámenie s jej podstatou a cieľmi. Ďalej obsahuje popis základných typov metódy FMEA a popis krokov postupu vypracovania metódy. Okrem toho teoretická časť diplomového projektu obsahuje popis vybraných metód súvisiacich s metódou FMEA alebo využívaných v rámci jej postupu. Na záver teoretickej časti diplomového projektu je uvedený príklad štandartného formulára vypracovávaného počas metódy FMEA.
Okrem teoretickej časti obsahuje záverečný projekt aj analýzu súčasného stavu využívania metódy FMEA v konkrétnom slovenskom podniku ZF SACHS Slovakia a.s. V spomínanom podniku som uskutočnila analýzu konkrétnej FMEA pre reálny proces montáže úplného veka spojky MF190. Na to, aby som mohla uskutočniť dôkladnú analýzu využitia metódy FMEA v podmienkach spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s., snažila som sa najskôr získať základné informácie o spoločnosti a jeho systéme manažmentu kvality. Preto záverečný projekt obsahuje základné informácie o histórii a výrobnom programe spoločnosti, ako aj o jeho politike kvality. Najdôležitejšou časťou celého záverečného projektu je však analýza súčasného stavu FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190, ktorá obsahuje základné informácie o technologickom postupe daného procesu, o priebehovom diagrame daného procesu a o kontrolnom pláne procesu. Tieto informácie sú ďalej doplnené prehľadom vyrobených kusov, prehľadom zmätkov a prehľadom reklamácií od odberateľa. Na záver analýzy súčasného stavu využívania metódy FMEA v spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. je jej stručná rekapitulácia.
49
Cieľ diplomového projektu, uskutočniť teoretickú analýzu metódy FMEA a následnú analýzu súčasného stavu využitia metódy v podmienkach spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s., som popísaným spôsobom splnila. Na vypracovaný diplomový projekt chcem nadviazať vo svojej diplomovej práci s názvom Analýza FMEA procesu montáže úplného veka spojky MF190 a návrhy na zvýšenie jej účinnosti. Dokument so súhlasom spoločnosti ZF SACHS Slovakia a.s. k vypracovaniu danej diplomovej práci, ktorý obsahuje aj konkrétnu štruktúru diplomovej práce prikladám do prílohovej časti daného diplomového projektu (príloha č.4).
50
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1.
Fišera, I. Tvůrčí potenciál podniku. Praha: Svoboda,1990.
2.
Linczényi, A., Nováková, R. Manažérstvo kvality. Bratislava: STU, 2001. ISBN 80227-1586-7
3.
Kmeť, S., Hekelová, E., Štefánik, J. a kol. Komplexný
manažment kvality- Nástroj
zvýšenia konkurenčnej schopnosti firmy. Žilina: Edis, 1998. ISBN 80-7100-562-2 4. Interné zdroje: FBE Bratislava s.r.o. 5.
Zgodavová, K., Linczényi, A., Nováková, R., Slimák, I. Profesionál kvality. Košice: Technická univerzita, 1997. ISBN 80-7099-845-8
6. Interné zdroje: ZF SACHS Slovakia a.s. 7.
Cholewiclos-Gozdzik, K. Komplexné hodnotenie akosti. Metodika - príklady. Bratislava: Alfa, 1989. ISBN 80-05-00100-2
8.
Zafka M., Bíly M., Janek I. a kol. Riadenie kvality vo firme. Žilina: MASH, 1995. ISBN 80-85348-27-6
9. Molnár, P. Riadenie a projektovanie technického rozvoja. Bratislava: SVŠT, 1984. 10. Zajac, D. Zvyšovanie účinnosti inovačnej aktivity. Bratislava: Pravda, 1988.
51
