Viktor Lehotský, SOŠ Komenského č. 27, 90201 Pezinok
Finančná kríza a jej vplyv na obyvateľov Slovenska
Vyučujúci MOF: Mgr. Helena Klimova 1. SS 2012/2013
24.4. 2013
Úvod Jednou z najpublikovanejších a najdiskutovanejších celosvetových tém je ekonomická a hospodárska kríza a jej dôsledky v jednotlivých krajinách sveta. Aj keď finančná kríza prepukla pred pár rokmi, jej pôvod je oveľa starší. Všetko to začalo v USA, avšak v dôsledku prepojenia finančných trhov a ich jednotlivých častí zasiahla celo svetové hospodárstvo, nevyhlo sa tomu ani slovenské. Zmienky o kríze sú v našich médiách každý deň v rôznych podobách. Pociťujeme ju aj v našom každodennom živote, v školách a zamestnaní. Na základe toho chýba v týchto priestoroch vybavenie, pomôcky, a rôzne nedostatky. Finančná kríza zasiahla nielen podniky ale aj osudy rôznych ľudí.
Finančná kríza na Slovensku je najviditeľnejšia hlavne v nezamestnanosti. Tá od roku 2007 neustále rastie. Najväčšie zvýšenie nezamestnanosti nastalo v roku 2009. Nezamestnanosť na Slovensku je vysoká a stále rastie, najviac však medzi tými mladšími. Na konci minulého roka tvorili mladý ľudia do 29 rokov približne tretinu evidovaných nezamestnaných. Čo je asi 140,1 tisíc osôb z približného počtu 425,9 tisíc nezamestnaných. Spomínaná hospodárska kríza má za následok nezamestnanosť, ktorá má dopad aj na rodiny. Tá zo sebou prináša mnoho ďalších problémov, napríklad ako je vplyv na životnú úroveň. Nezamestnanosť znamená stratiť pracovný príjem a teda žiť len z podpory čo vždy prináša pokles životnej úrovne a značné finančné problémy nie len pre nezamestnaného ale aj pre celú jeho rodinu. Ľudia v preddôchodkovom veku to majú najhoršie nakoľko je pre nich takmer nemožne sa opätovne zamestnať. Štatistiky Európskej únie zistili že na 62 dôchodcov bude pracovať len 38 ľudí. Na dôchodky nebude mať kto pracovať. V roku 2013 pracuje 82 ľudí na 18 dôchodcov no v roku 2060 bude 38 ľudí pracovať na 62 dôchodcov. Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat, ľudí na dôchodku rapídne pribúda a to sa netýka len menších štátov ale aj ťahúňov európskej ekonomiky. Odborníci vypočítali že zo stovky ľudí bude až 62 v dôchodkovom veku. Podľa analytikov sú jednou z možností reformy, inak sa vek odchodu do dôchodku rapídne predĺži. Podľa Eurostatu sa Slovensko môže stať krajinou so štvrtým najvyšším podielom seniorov, takmer 62 % na produktívnom obyvateľstve. Produktívny vek obyvateľstva je od 15 do 64 rokov. Podpora rodiny by mala byť na prvom mieste. Inak sa o pár rokov budú musieť výrazne zvyšovať výdavky v sociálnej oblasti. Prípadne sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku. Následkom toho hrozí aj to že ľudia budú pracovať bez toho, aby si užili svoju penziu. 62 rokov je v súčasnosti hranica, keď ľudia odchádzajú do penzie. Plán je, že sa bude zvyšovať podľa priemernej dĺžky dožitia, ktorá by od roku 2060 mala narásť u mužov o 10,6 roka a u žien o 8,6 roka. Spomenúť treba ja opatrenia v oblasti sociálneho poistenia, zmeny v 1. dôchodkovom pilieri a pripravované zmeny v 3. pilieri, ktoré pri predpokladanom demografickom vývoji zlepšujú postavenie budúcich dôchodcov.
Podľa prieskumov uvedené podpory
nedosahujú ani polovicu z predchádzajúceho zárobku. V prípade dlhodobej nezamestnanosti dochádza ku chudobe, sociálnej izolácii alebo aspoň redukcii sociálnych kontaktov. Ak sa pozrieme na rodinu ako na sociálnu inštitúciu
nezamestnanosť neovplyvňuje len pokles prímov, ale aj v mnohých ďalších ohľadoch. Napríklad mení pozíciu a autoritu nezamestnaného v rodine, mení denné zvyklosti rodiny, môže rozbíjať partnerské či manželské vzťahy a často aj výchovne funkcie rodiny. Dopady finančnej krízy na obyvateľov Slovenska sa vláda snaží zmierniť rôznymi finančnými príspevkami. Kríza postihla celý svet a bude trvať tak kým sa celosvetová ekonomika obnoví a dostane sa do stavu ako to bolo pred krízou. Keďže takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby. Rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Každý má právo žiť dôstojne. Napriek ubezpečovaniu politikov a Slovenskej vlády zo slovami Nám kríza nehrozí, prieskumy verejnej mienky zistili že: V priemere 57 % Európanov pocítilo nárast chudoby, a 32 % Slovákov si myslí že za posledný rok chudoba vzrástla a že to bude pokračovať. Tretina Slovákov označili každého tretieho človeka za chudobného. Podľa prieskumov Slováci zvládajú platenie účtov a len približne 27 % obyvateľov Slovenska má z času na čas problémy s platením účtov. Treba však dodať, že zhruba 1/5 Slovákov mala za posledných pár rokov problémy a nevedela si zaplatiť svoje účty alebo nakúpiť základne veci pre existenciu. Pri otázkach na dôchodky sa 1/3 Európanov zhodla že budú musieť na svoj dôchodkový vek šetriť viac a ďalšia 1/3 si myslí, že dostane menšie dôchodky ako predpokladala. Podobný názor má na túto otázku približne 28 % Slovákov. Napriek tejto finančnej kríze je pozitívne že asi 61 % Slovákov si myslí že si budú schopný udržať pracovné miesta aj naďalej. Vo svete sa stretávame s rôznymi výkladmi slovného spojenia finančná kríza. Odborná literatúra definuje finančnú krízu ako: Krízu štátnych financií, ak štát nie je schopný hradiť svoje záväzky úverom. Táto definícia finančnej krízy je spätá hlavne so zlým hospodárením štátu. Jedna z ďalších výkladov finančnej krízy pochádza od Goldsmitha, ktorý finančnú krízu interpretuje ako prudké, okamžité, ultraciklické zhoršenie všetkých alebo väčšej časti finančných indikátorov (krátkodobé úrokové sadzby, ceny aktív, insolventnosť firiem a finančných inštitúcii). V súčasnosti ju významný český ekonóm Musílek definoval ako výrazne zhoršovanie veľkej väčšiny finančných indikátorov, prejavujúcich sa nedostatočnou likviditou finančného systému.
Zoznam použitej literatúry http://www.sjf.tuke.sk/kmae/TaIPvPP/2010/index.files/clanky%20PDF/BITTNER_S OROKOVA.pdf http://www.kpsv.fsvaz.ukf.sk/PhD%20konf%202011/SUBORY/PDF/Traegerova,%2 0Nemeth.pdf http://aktualne.atlas.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-vysoka-najviac-vsak-medzitymi-mladsimi/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/ http://ec.europa.eu/slovensko/news/kriza_a_jej_vplyv_na_chudobu_na_slovensku_s k.html denník Nový čas