ERGONÓMIA A BOZP Stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v hospodárskych subjektoch odzrkadľuje okrem ekonomickej situácie aj postoj zamestnávateľov a zamestnancov k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej BOZP). Pre súčasnú dobu je charakteristická nedostatočná úroveň starostlivosti o BOZP, ktorá je dokumentovaná nedostatkami zistenými orgánmi inšpekcie práce a spoločenskej kontroly najmä v malých a stredných podnikoch. Transformácia ekonomickej sféry a liberalizácia hospodárskych procesov neposkytuje dostatok podnetov pre zvyšovanie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa doterajších poznatkov z praxe zamestnávatelia uprednostňujú komerčné ciele a BOZP sa dostáva na okraj ich podnikateľského záujmu. Zamestnanci sú vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce ochotní tolerovať riziko ohrozenia zdravia, pracovať v nevyhovujúcich pracovných podmienkach a riskovať stratu práceschopnosti, aby si zachovali základné existenčné životné podmienky. Takáto situácia poukazuje na to, že v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov je potrebné cielene ovplyvňovať správanie a konanie zamestnancov a zamestnávateľov vo vzťahu k bezpečnosti práce. Postoje vedenia podniku a ostatných zamestnancov k vytváraniu podmienok pre BOZP sú činiteľom, ktorý predurčuje, či bude v pracovnom procese dostatočne zohľadňovaný aj aspekt bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Poznatky o právnom vedomí zamestnancov a zamestnávateľov, hodnotovej orientácii, motivácii, potrebách a očakávaniach v oblasti BOZP sú základom, z ktorého možno vychádzať pri usmernení aktivít zameraných na formovanie vzťahu zamestnaneckých štruktúr k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Je dôležité aby stratégia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zahŕňala aj otázku ergonómie. Ergonómia sa zaoberá nielen pracovnou činnosťou človeka, ale systémovým riešením celého komplexu problémov človeka pri práci. Ergonómia sa zaoberá tiež pracovnou činnosťou človeka komplexne v systéme človek- stroj- pracovné prostredie. Prostredníctvom metód vedných odborov, ktoré ju tvoria, študuje a skúma funkčné možnosti a požiadavky človeka v pracovnom procese a má za cieľ vytvorenie podmienok a metód práce a organizácie, ktoré robia ľudskú prácu produktívnejšiu, efektívnejšiu a bezpečnejšiu.
Rizikové faktory v pracovnom procese Pri práci pôsobí na zamestnancov celý rad faktorov pracovného prostredia i samotnej pracovnej činnosti, z ktorých mnohé vstupujú do vzájomných interakcií. Hovorí sa o ich kombinovaných účinkoch. Pri nich sa môže vplyv jednotlivých faktorov na človeka pri práci navzájom znásobovať, sčítavať resp. eliminovať. Vo všeobecnosti ide o fyzikálne, chemické, biologické, psychologické a sociálno-ekonomické faktory. V oblasti BOZP sa v podnikoch venuje najväčšia pozornosť faktorom, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie a život pracovníkov. Nedocenenie významu niektorej zo zložiek pracovného prostredia má za následok zhoršenie pracovných podmienok a zníženiu bezpečnosti práce. Poškodzuje sa zdravie pracovníkov, zvyšuje sa nebezpečenstvo vzniku úrazov a prejavujú sa nepriaznivé účinky na psychike pracovníkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví znížením produktivity a kvality práce. Zlé osvetlenie, spôsobuje rôzne očné ťažkosti prejavujúce sa prekrvením očných spojiviek, zapálením a slzením očí, svrbením a bolesťami očí, pocitom únavy a zníženým pracovným výkonom. Nadmerný hluk má vplyv predovšetkým na sluchové orgány, ale spôsobuje poruchy v celom ľudskom organizme. Sú to poruchy sluchu dočasného charakteru až po nahluchlosť z povolania a úplnú stratu sluchu. Z mimosluchových účinkov hluku je to hlavne vplyv na centrálny nervový systém ( strata rovnováhy, pocit úzkosti, celková depresia) Pôsobenie jednotlivých hladín intenzity hluku na človeka : Intenzita hluku
Účinky na človeka
do 65 dB
oblasť zvukovej pohody,
65-70
ojedinelé subjektívne pocity nepohody,
70-80
čiastočné nervové podráždenie,
90-110
škodlivý vplyv na zvukový orgán,
110-130
poškodenie zvukového orgánu a bolesť,
nad 150
ťažké poruchy zdravia,
nad 160 dB
oh1uchnutie a možnosť úmrtia
Vibrácie môžu spôsobovať podľa druhu prenosu a času expozície: -
Pri vyšších frekvenciách vznik vazoneurózy prejavujúcej sa záchvatovým zbelením koncov prstov,
-
Pri nízkych frekvenciách degeneratívne zmeny v kostiach a kĺboch,
-
Pri frekvenciách 40 – 100 Hz je vplyv vibrácii na organizmus človeka najnebezpečnejší.
Nedostatok klimatizácie pracovných priestorov sa môžu prejavovať: -
nepohodou pracovného prostredia ( nadmerné teplo, chlad, zlé ovzdušie, atď.)
-
poruchy činnosti niektorých orgánov ľudského organizmu ( poruchy zažívania, poruchy nervového systému, krvného obehu a pod.)
-
poškodzovanie zdravia pracujúcich ( nadmerné množstvo škodlivých výparov, prašnosť prostredia, extrémna teplota a pod.)
Z hľadiska ergonómie pôsobia v pracovnom procese najmä nasledovné rizikové faktory: Extrémne alebo neprirodzené polohy kĺbov Pri práci je odporučené udržiavať pohyby blízko stredu rozpätia pohybu kĺbov a minimalizovať tak neprirodzené polohy ako je vytáčanie dlaní do strán alebo extrémna flexia a extenzia. Sila uchopenia špičkami prstov a dlaňou klesá keď je dlaň v zápästí vytočená do niektorej strany. Sila Riziko spojené s vynakladaním sily závisí od typu pohybu, ktorá časť tela vynakladá silu a ktoré ďalšie faktory sú do toho zapojené. Chytenie alebo držanie prstami drobných predmetov „ pinzetovým držaním “ si vyžaduje 4x väčšie úsilie ako silové držanie. Frekvencia alebo monotónnosť práce Táto sa vzťahuje k časom trvania pracovných cyklov ( taktov). Vo všeobecnosti sa práca považuje za opakovanú (jednotvárnu), keď je pracovný cyklus menší ako 30 sekúnd, alebo ak viac ako 50% tohto pracovného cyklu sa strávi vykonávaním tých istých základných pohybov. Nízke riziko jednotvárnosti predstavujú úlohy, ktorých pracovný takt
je väčší ako 30 sekúnd alebo menej ako 50 % času pracovného taktu sa vykonávajú tie isté základné pracovné pohyby. Nebezpečie vyplývajúce z jednotvárnosti práce závisí aj od prítomnosti iných rizikových faktorov a tiež sa spája s kontinuálnym vynakladaním určitého rovnakého svalového zaťaženia.
Čas na zotavenie Aby sa predišlo vzniku poškodení z jednostranného, nadmerného a dlhodobého zaťaženia treba zabezpečiť, aby po každom zaťažení nasledoval primeraný odpočinok. Režim práce a odpočinku možno stanoviť detailne na základe energetického výdaja. Adekvátny čas na zotavenie sa vzťahuje aj k počtu cyklov za deň a za týždeň. Pre operátorov pracujúcich posediačky sa považuje za prospešné zaraďovať krátku prestávku vždy raz za hodinu. Pri práci postojačky sa odporúča zaraďovať krátke prestávky (do 10 min) po každej pol hodine práce. Uvádza sa, že poškodenia z jednostranného, nadmerného, dlhodobého zaťaženia sa vyskytujú častejšie u prác s taktom 30 sec. A ak sa viac ako 50% pracovného cyklu vykonávajú tie isté pracovné pohyby. Individuálne faktory Už existujúce podmienky individuálnej variability u pracovníkov môžu v kombinácii s faktormi pracovisku zvyšovať úroveň ergonomického rizika. U niektorých osôb artritída, endokrinoligické ochorenia, deficiencia vitamínu B6, diabetes, tehotenstvo, orálne užívanie kontraceptív a stavy po gynekologických chirurgických operáciách môžu byť predispozíciou k poškodeniam súvisiacim s jednosmerným nadmerným a dlhodobým zaťažením. Statické zaťaženie Pri tomto type svalového zaťaženia, nie je viditeľná žiadna použiteľná práca (pohyb). Krvné zásobenie je tu však obmedzené, nakoľko cievy prechádzajúce svalom sú stlačené, krv tam neprúdi dostatočne. Na rozdiel od dynamického zaťaženia, kde kontrakcie a relaxácie svalov sa zabezpečujú prostredníctvom prívodu čerstvej krvi, kontinuálne zásobenie kyslíkom a živinami a ja odstraňovanie vyprodukovaných odpadových látok, ťažká statická práca si vyžaduje od svalu aby použil vlastné zásobovanie kyslíkom
a živinami a odpadné produkty pri tom nie sú eliminované. Lokálna hypoxia a hromadenie kyseliny mliečnej takto v svale spôsobuje bolesť a únavu v zaťažených svaloch. Príkladmi statického zaťaženia pri práci sú: udržiavanie zdvihnutých ramien po dlhšiu dobu, držanie predmetov pri zdvihnutých ramenách, tlačenie a ťahanie ťažkých bremien a predmetov, státie na jednom m iste, nakláňanie hlavy dopredu. Predpokladá sa, že statická práca môže byť udržiavaná niekoľko hodín denne bez symptómov únavy ak vynaložená sila nepresiahne 8% maximálnej sily zaťaženého svalu. Lokálne mechanické zaťaženie Tento rizikový faktor sa spája s kontaktom tela s ostrými hranami častí pracoviska a tiež nevhodne tvarovanými rukoväťami nástrojov. Tlak na mäkké tkanivá cez rukoväte alebo náradia spôsobuje, že telo absorbuje pôsobenie a účinky vibrácii. Tlakom predlaktí napr. na hranu stola dochádza k bolestivému lokálnemu otlačeniu periostu. Postihnutý potom pri práci reflexne dvíha ramená pri práci tak, aby sa boľavá časť predlaktia neopierala o hranu stola. Tak dochádza k zvýšenému jednostrannému zaťaženiu ramenného pletenca a súvisiacich štruktúr. Teplota Expozícia chladom vedie k rýchlejšiemu vyčerpaniu pri používaní nástrojov a chladné nástroje môžu viesť k poklesu zručnosti rúk a hmatovej citlivosti. Preťažovanie svalov pri snahe pevne uchopiť nástroj môže zvyšovať ergonomické riziko. Tepelné zaťaženie pri práci v horúcom a vlhkom pracovnom prostredí zvyšuje námahu celého organizmu a vedie k prehriatiu organizmu a kolapsu. V teplom a vlhkom prostredí sa zhoršuje fyzický výkon. Ak pracovník pracuje v teplom a vlhkom prostredí, v jeho tele sa zvyšuje jeho telesná teplota, vzniká pocit nepohody, závrate, únava a bolesti hlavy. Ak pôsobí len teplo, telo si môže pomôcť potením (ochladzovací účinok). Ak sa pridružuje ako faktor aj vlhkosť (niekedy až totálne nasýtenie vodnými parami – rosný bod) ochladzovanie je potom nemožné. Preto teplota tela sa rýchlo zvyšuje. Odpoveď organizmu je také, že námaha nie je rovnaká, ale sa sústavne zvyšuje, až dochádza k spontánnemu prerušeniu práce. Aby pracovník v tomto prostredí podal vysoký výkon, musia sa robiť osobitné modely režimu práce a odpočinku. Východzím bodom pre tvorbu týchto modelov je únosná námaha manifestovaná u človeka 105 impulzmi krvného tepu.
Okrem toho povrch stola zariadenia s príliš vysokou alebo príliš nízkou taktilnou teplotou môže vynucovať pracovnú polohu ako je tomu pri mechanickom lokálnom pôsobení hrán na dvíhanie predlaktia pri práci. Vibrácie Používanie motorizovaného a vibračného náradia vedie k expozícii vibráciami, ktoré spôsobujú poškodenie ciev, nervov a kostí ramien a rúk najmä pri súčasnom pôsobení chladu. V ťažobnom priemysle, ako napr. v kameňolomoch alebo v uhoľných baniach, v stavebnom priemysle, v doprave alebo v poľnohospodárstve môžu mechanické vibrácie používaných nástrojov alebo strojov spôsobiť poškodenie kĺbov, neurologické poruchy alebo poranenia chrbtice. Iné rizikové faktory Za rizikový faktor sa považuje aj nedostatok voľnosti pri rozhodovaní v rámci pracovnej činnosti, keď pracovník pri práci je stále riadený niekým iným. Za ďalšie rizikové faktory sa považujú obsah a rozsah práce a pracovného poznávania vtedy, keď pracovník vykonáva iba jednu úlohu a nemá možnosť spoznávať nové zručnosti a úlohy. Dodatočné faktory zahŕňajú sociálne aspekty organizácie, nekontrolovateľné poruchy, úkolovú prácu a vážnosť pracovnej jednotky a práca smeny. Každá pracovná aktivita predstavuje pre pracovníka určité mentálne i fyzické zaťaženie. Ak toto zaťaženie nepresiahne určité limity, pracovný výkon môže byť uspokojivý a človek môže svoju prácu vykonávať pohodlne, bez negatívnych dopadov na jeho zdravotný stav. Ak je toto zaťaženie nadmerné, objavujú sa nežiaduce účinky v podobe dopadov na zdravotný stav, zvýšenom výskyte chýb pracovníkov, pracovných úrazov i napr. nepodarkovosti.
Ergonomické riešenie Ako prevencia pracovných úrazov, výskytu chýb pracovníkov a nepodarkovosti je tzv. ergonomické riešenie. Tento proces zvyčajne prebieha v 5 etapovom cykle: I. etapa – identifikácia problémov v systéme, ktorý je predmetom riešenia II. etapa – analýza príčin problémov a definovanie zadania ich riešenia III. etapa – samotné riešenie
IV. etapa – zavedenie riešenia do praxe V. etapa – vyhodnotenie prínosov riešenia, pokiaľ nesplní očakávania, treba znova začať prvou etapou a pokračovať. Etapa I.- mala by sa začať práve vtedy, keď sa v podniku resp. prevádzke prejavia indikátory ako: zvýšená úrazovosť, absencia a fluktuácia pracovníkov, pokles kvality práce, zvýšenie nepodarkovosti, zvýšenie výskytu symptómov poškodenia a chorôb podpornopohybového systému. V tejto etape možno na získavanie podkladov použiť rôzne typy dotazníkov a tiež rozhovory s pracovníkmi. Dáta získané pomocou dotazníka umožňujú analyzovať: a.)
Charakteristiky sledovaného súboru zamestnancov
b.)
Výskyt, intenzitu a lokalizáciu ťažkostí a poškodení podpornopohybového systému
c.)
Subjektívne hodnotenie faktorov práce a pracovných podmienok zamestnancami
d.)
Znaky a faktory, ktoré môžu ovplyvniť výskyt a intenzitu ťažkostí pracovníkov.
Etapa II. – zameriava sa na analýzu príčin zistených problémov. Na základe výsledkov analýzy dát z dotazníkov sa uskutočňuje obhliadka pracovísk zameraná na overenie rizík vyplávajúcich z výsledkov analýzy dát z dotazníka Podstatné údaje môžu poskytnúť pracovníci prevádzky, ktorí sú v priamom kontakte s rizikovými faktormi a majú možnosť bezprostredne si overovať príčiny svojich problémov. Ak je problém komplikovanejší, možno uskutočniť špeciálne odborné vyšetrenia ( analýza video záznamov, energetický výdaj, atď.) Výsledky analýz umožnia zadefinovať zadanie riešenia a pripraviť podklady pre dokumentáciu podnikového ergonomického tímu. Etapa III. – riešenie sa môže podľa náročnosti problému realizovať buď samotnými pracovníkmi prevádzky, alebo ak je náročnejší, možno prizvať k jeho riešeniu príslušných odborníkov. Priebeh riešenia kontroluje a vyhodnocuje ergonomický tím. Samotné riešenie sa realizuje v podobe organizačno-administratívnych a technických opatrení. Etapa IV. – implementovanie výsledkov riešenia do praxe v prevádzkach vo forme opatrení primárnej prevencie v oblasti BOZP. Etapa V. – vyhodnotenie prínosu riešenia na zdravotný stav pracovníkov a tiež ekonomický prínos. Ergonomické riešenie je úspešné len vtedy, ak sa docieli pozitívny vplyv v oblasti BOZP,
teda pozitívny vplyv na zdravotný stav pracovníkov a zároveň aj ekonomický prínos. Pre realizáciu efektívneho ergonomického riešenia v podniku je potrebné zorganizovať a vyškoliť podnikový ergonomický tím a tiež ergonomické pracovné skupiny na pracoviskách, ktoré tvoria základ pre skupinové riešenie problémov. ( tab. č. ) Ergonomický tím sleduje teda ergonomický proces riešenia problémov v podniku, riadi ho a vyhodnocuje a o výsledkoch informuje vrcholový manažment. Koncom každého roka sa spravidla pripravuje výročná správa, kde sa vyhodnocujú prínosy ergonomického programu za celý rok. Na základe tohto materiálu vrcholový manažment rozhoduje o ďalšom postupe.
Neuplatňovanie ergonomických programov v podnikoch vedie k závažným celospoločenským dôsledkom. Dochádza k poklesu kvality života pracovníkov, rizika vzniku úrazov a smrti, znižovania kvality práce, poklesu konkurencieschopnosti podnikov a tiež k hradeniu nákladov na invalidné dôchodky a liečenie postihnutých pracovníkov celou spoločnosťou. Tab. č. : podnikový ergonomický tím.