Daň z pridanej hodnoty (DPH) Daň z pridanej hodnoty (DPH) je nepriama daň, ktorej podlieha majetok a služby v zmysle zákona č.222/2004 Z. z. o Dani z pridanej hodnoty (v znení neskorších predpisov). Zákon stanovuje: predmet dane, podmienky registrácie za platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, zdaniteľné plnenia oslobodené od dane a ďalšie obsahové znenia. DPH zaplatí konečný spotrebiteľ v cene nákupu.
Predmetom dane je: a) dodanie tovaru a poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, c) dovoz tovaru do tuzemska. Zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu zaregistrovať a prideliť jej identifikačné číslo pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba (PS) môže byť buď dobrovoľný platiteľ DPH, alebo jej registračná povinnosť vyplýva zo zákona o DPH. Povinne sú platiteľmi tie zdaniteľné osoby, u ktorých dosiahol obrat za 12 kalendárnych mesiacov sumu 49 790 €. Zdaniteľná osoba musí podať žiadosť o registráciu pre daň, do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat. (DÚ vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti. Od dane sú oslobodené: § 28 - 48, napr.: Poštové služby, Zdravotná starostlivosť, Služby sociálnej pomoci, Výchovné a vzdelávacie služby, Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou,
Kultúrne služby, Poisťovacie služby, Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, atď. Podnikatelia povinní platiť DPH musia viesť podrobné záznamy, pri každom dodaní tovaru a služby vyhotoviť daňový doklad (t.j. faktúru). Daňové priznanie sa podáva za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny mesiac, alebo v prípade ak platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol obrat nižší ako 100 000 €, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. V zmysle zákona k DPH je potrebné viesť podrobnú účtovnú evidenciu na syntetickom účte 343 - Daň z pridanej hodnoty. Pri účtovaní rozlišujeme: 1. daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov, t.j. pri predaji tovaru, vlastných výrobkov a služieb odberateľovi atď.). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania majetku alebo služby, (pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník) a k tomuto dňu je ÚJ povinná vypočítať a zaúčtovať DPH. Výška DPH sa vypočíta ako súčin základu dane a prislúchajúcej sadzby DPH v súlade so zákonom o DPH (v súčasnosti je platná sadzba dane 20% - základná a 10% na lieky a knihy). DPH = základ dane x 20% al. 10% 100 daňová povinnosť účtovnej jednotky pripadajúca na tuzemské zdaniteľné obchody (uskutočnené zdaniteľné plnenia) sa účtuje na DAL 343 a súvzťažne ako prírastok pohľadávok na stranu MD účtov 311, 315, resp. 211, Daň z uskutočnených obchodov predstavuje záväzok voči DÚ účtujeme ju v prospech účtu 343 - DPH. 2. daň z prijatých zdaniteľných obchodov (t.j. pri nákupe majetku a služieb, napr. DPH na dodávateľských faktúrach a iných dokladoch o obstaraní majetku a služieb). Pre platiteľov DPH táto daň nie je súčasťou ocenenia nakupovaného majetku a služieb, pretože platiteľ má nárok na odpočítanie dane od daňového úradu z prijatých zdaniteľných obchodoch.
Daň z prijatých zdaniteľných obchodov účtujeme ako pohľadávku voči DÚ na ťarchu účtu (MD) 343 DPH 343 – DPH
MD
DAL
DPH z prijatých zdaniteľných obchodov
DPH z uskutočnených zdaniteľných obchodov
účtujeme pri nákupe majetku, služieb
účtujeme pri predaji majetku, služieb
pohľadávka voči daňovému úradu
záväzok voči daňovému úradu
obrat strany Má Dať
obrat strany Dal
Účet 343 – Daň z pridanej hodnoty - je účet s premenlivým zostatkom. Strana MD účtu 343 má charakter účtu aktív (pohľadávok), strana D účtu 343 má charakter účtu pasív (záväzkov). Výsledný zúčtovací vzťah s daňovým orgánom (správcom dane) za zdaňovacie obdobie (mesiac, štvrťrok) môže mať: •
obrat strany Má dať < obrat strany DAL, vzniká tak záväzok voči daňovému úradu vo výške rozdielu strán, ktorý nazývame vlastná daňová povinnosť, vtedy je zostatok na strane D.
•
obrat strany Má dať > obrat strany Dal, vzniká tak pohľadávka voči daňovému úradu vo výške rozdielu strán, ktorú nazývame „nadmerný odpočet“, vtedy je zostatok na strane MD.
Nadmerný odpočet vzniká ak daň z prijatých zdaniteľných obchodov je vyššia ako daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov Platiteľ si môže nadmerný odpočet uplatniť v nasledujúcom zdaňovacom období, ak si ho nemôže odpočítať daňový úrad mu ho vráti. Pri účtovaní DPH používame zložené účtovné zápisy. K účtu 343 sa v účtovom rozvrhu musia viesť analytické účty zabezpečujúce preukázateľnosť ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na daňové priznanie. V súlade so zákonom o DPH (§24), osobitne treba viesť záznamy : •
o prijatých zdaniteľných obchodoch,
•
o uskutočnených zdaniteľných obchodoch,
•
o dovoze tovaru,
•
pričom tieto záznamy je potrebné viesť v členení podľa jednotlivých sadzieb dane.
Príklady boli zaúčtované na prednáške.
Kontrola vecnej správnosti účtovníctva - Inventarizácia majetku a záväzkov Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov (vlastného imania) v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Zákon o účtovníctve (§ 29 a 30) obsahuje základné ustanovenia o inventarizácii, postupy účtovania pre podnikateľov vymedzujú účtovanie vzniknutých inventarizačných rozdielov. Pre zabezpečenie úplnosti inventarizácie si musí účtovná jednotka vypracovať internú smernicu, ktorá predstavuje časový a obsahový rámec inventarizačných prác: •
stanovenie časového a obsahového plánu inventarizácie, ustanovenie inventarizačných komisií,
•
inventúra – fyzická, dokladová, kombinovaná,
•
porovnanie skutočného stavu so stavom vykázaným v účtovníctve,
•
vyčíslenie inventarizačných rozdielov,
•
posúdenie príčin vniknutých inventarizačných rozdielov, ich usporiadanie a zaúčtovanie,
•
posúdenie ocenenia majetku v účtovníctve s možnou predajnou cenou,
•
vyhotovenie inventarizačného zápisu.
Inventúra predstavuje zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania k určitému dňu. Je najdôležitejšou etapou inventarizácie. Rozlišujeme: a) Fyzická inventúra – sa používa u hmotného majetku, t.j. v tých prípadoch, kde sa dá skutočný stav majetku zistiť meraním, vážením, počítaním, prípadne obhliadkou. Tento druh inventúry sa vykonáva napr. u DHM, DNM (softvér), pokladnici, ceninách. U zásob, ktoré sú voľne uskladnené (osivá, hnojivá, piesok, kameň) je prípustné vykázať skutočný stav na základe matematických a technických prepočtov. b) Dokladová inventúra spočíva v tom, že skutočný stav majetku, záväzkov a VI sa zisťuje prostredníctvom účtovných dokladov, zmlúv, výpisov z obchodného registra a iných písomností. Jedná sa o peňažné prostriedky vedené na účtoch v bankách (porovnanie výpisu z účtu so zostatkom na príslušnom bankovom účte), pohľadávky a záväzky (písomné potvrdenie o zostatku neuhradených pohľadávok od jednotlivých dlžníkov a výške neuhradených záväzkov podľa veriteľov). c) Kombinovaná inventúra sa týka vybraných druhov majetku, pri ktorých sa overenie skutočného stavu majetku zabezpečuje fyzickou inventúrou a zároveň aj jeho
dokladovaním, napr. finančný prenájom dopravného prostriedku u nájomcu – okrem fyzického stavu majetku sa overí zmluvou o finančnom prenájme, overí sa plnenie podmienok splátkového kalendára, alebo obhliadka pozemku, stavby a dokladové overenie ich vlastníctva. Zákon o účtovníctve určuje, že účtovná jednotka musí vykonať inventarizáciu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka. Peňažné prostriedky v hotovosti musí ÚJ inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Zásoby môže ÚJ inventarizovať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, avšak podľa §30 ods. 4 zákona musí preukázať stav zásob aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ktorá nesmie prekročiť 4 roky. (Ak ÚJ chce môže ju vykonať aj každoročne). Výsledkom vykonanej inventúry je inventúrny súpis (náležitosti sa naučiť zo zákona o účtovníctve) Vyčíslenie inventarizačných rozdielov tvorí ďalšiu etapu inventarizačných prác. Ak nie je inventúrnym súpisom preukázaná zhoda skutočného stavu so stavom účtovným, vyčíslený inventarizačný rozdiel môže byť: •
manko – skutočný stav majetku je nižší ako účtovný stav a vzniknutý rozdiel nemožno preukázať účtovným záznamom,
•
schodok – skutočný stav pokladničnej hotovosti a cenín je nižší ako účtovný stav,
•
prebytok – skutočný stav vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho doložiť účtovným dokladom.
Za inventarizačné rozdiely sa nepovažujú také rozdiely, ktoré vznikli v dôsledku: •
chybného účtovania, t.j. niektoré účtovné prípady sa buď nezaúčtovali vôbec, alebo sa zaúčtovali nesprávne a ÚJ má k dispozícii účtovné záznamy preukazujúce dané skutočnosti,
•
prirodzených úbytkov,
•
škody.
U niektorých zásob ich podstata spôsobuje prirodzené úbytky počas obstarávacieho, skladovacieho, výrobného a odbytového procesu. Úbytok v rámci noriem prirodzených úbytkov: sa nepovažuje za inventarizačný rozdiel z účtovného hľadiska. Ide o prirodzený úbytok objemu alebo hmotnosti zásob vznikajúci v dôsledku prirodzených vlastností zásob
alebo v dôsledku technologických a technických strát vo výrobnom, zásobovacom a technologickom procese (vysušením, vyprášením, vyparením, priľnutím na stenách nádob, hniloba, činnosť mikroorganizmov, rozliatím, otlčením, prasknutím, tvrdnutím, roztopením, presakovaním a pod.) pôsobením vonkajších vplyvov pri ich skladovaní alebo pri manipulácii s nimi, ktorému nemožno zabrániť. Je preto v záujme účtovnej jednotky, aby si vnútorným predpisom vymedzila objektívne kritéria pre uplatňovanie takýchto noriem, t.j. množstvo úbytku, ktoré sa za určitých podmienok pokladá za prirodzené a teda za nezavinené. Posúdenie príčin vzniknutých inventarizačných rozdielov, ich usporiadanie a zaúčtovanie je dôležitá etapa súboru inventarizačných prác. Vyhotovenie inventarizačného zápisu tvorí poslednú etapu inventarizačných prác. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorý preukazuje vecnú správnosť účtovníctva. (náležitosti sa naučiť zo zákona o účtovníctve) Inventúrny súpis a inventarizačný zápis je účtovná jednotka povinná uchovávať počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Príklady boli zaúčtované na prednáške.
