m
e
s
a
č
n
í
k
Jún | 2012
Nepokazme si to Slovensko je vo viacerých makroekonomických indikátoroch na popredných priečkach medzi krajinami EÚ 27. Máme jeden najnižších verejných dlhov, dlhodobo jeden z najvyšších rastov HDP či najvyššiu produktivitu práce medzi stredoeurópskymi krajinami. V poslednom období sa takmer každý mesiac opakujú správy o vysokom a stále vyššom prebytku obchodnej bilancie Slovenska, čo sa v predkrízovej optike zdá ako z ríše fantázie. V dnešnom čísle sme sa pozreli na tento čo sa deje v zahraničnom obchode a zdá sa, že za zlepšením salda sú dva faktory. Prvým je výrazný rast exportu ako dôsledok mimoriadne dobrej konkurencieschopnosti slovenských firiem a zároveň utlmený dovoz spotrebných tovarov a čiastočne aj investícií. A práve prvý faktor nás napĺňa dôverou, že prebytok zahraničného obchodu sa stane už trvalým javom. Dobrá konkurencieschopnosť priemyslu je kľúčová pre ďalšie napredovanie krajiny. Bolo by veľmi nešťastné, keby sme si ju pokazili zlými rozhodnutiami. Preto by ju vládne opatrenia ako novelizácia zákonníka práce, rast odvodov, vyššie zdanenie práce či firiem nemali ohroziť. Je jasné, že vláda urýchlene potrebuje peniaze na udržanie si kredibility v očiach investorov, no veľa pre rast konkurencieschopnosti sa dá urobiť aj bez ohrozenia znižovania deficitu.
Prebytok zahraničného obchodu je udržateľný
2
Rast bytového fondu spomaľuje
5
Pohonné hmoty spomalia rast inflácie
6
Zoznam zachraňovaných krajín sa rozširuje
7
Česká centrálna banka znížila sadzby
7
Kontakty: Róbert Prega,
[email protected] Juraj Valachy,
[email protected] Boris Fojtík,
[email protected]
2,441 mld. EUR
Štruktúra dovozu Slovenska v roku 2011, mil. EUR a % celku 7 977 15%
je rekordný prebytok obchodnej bilancie Slovenska za rok 2011
11 144 21% Spotrebné tovary Investičné tovary Materiál Ropa a rop. produkty
21 873 40%
12 973 24%
Jún | 2012 2
Prebytok zahraničného obchodu je udržateľný Bilancia zahraničného obchodu (ZO) skončila rok 2011 s prebytkom 2,44 mld. EUR. Bol to najväčší prebytok v histórii Slovenska v pomere k HDP (3,5 %) a je veľký aj na stredoeurópske pomery. Pritom v rokoch 2005 -2006 bola priemerná veľkosť bilancie ZO okolo -2,5 mld. EUR, neskôr v rokoch 2007 - 2008 o niečo menej -700 mil. EUR. S nástupom krízy sa bilancia prehupla do plusových čísel a od vtedy sa postupne zlepšuje
Bilancia zahraničného obchodu za 2011, % HDP 5%
projekty v automobilkách znova rozbehli investičnú aktivitu v rokoch 2010 - 2011. Aj v ostaných odvetviach bol podobný vývoj, no rozdiel je, že po roku 2009 nedošlo k takému oživeniu ako v automobilovom sektore. Porovnaním objemu celkových investícií s dovozom tovarov investičnej povahy zistíme, že dovozná náročnosť investícií je okolo 80 %. Znamená to, že na každé investované euro dovezieme tovar v hodnote 0,8 eura. Vo veľkej väčšine prípadov ide pravdepodobne o dovoz výrobných technológií, a preto je dovozná náročnosť taká vysoká. Z grafu vývoja importnej náročnosti investícií vidieť, že po roku 2009 došlo k rastu dovoznej náročnosti na úroveň zhruba 85 %. Dôvod je asi ten, že investície do nových budov sa takmer zastavili a skôr dochádza k dovozom nových technologických zariadení.
4% 3%
Importná náročnosť investícii, v %
2% 1%
100%
Maďarsko
Slovensko
-3%
Česká rep.
-2%
Rakúsko
-1%
Poľsko
0%
-4%
95% 90% 85% 80% 75% 70%
Zdroj: Eurostat
Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) poskytuje niekoľko pohľadov na členenie tovarov. Prvý je podľa tzv. Colného sadzobníka, kde sú všetky tovary rozdelené do 12 skupín, podľa typu tovaru (napr. nerastné produkty). Ďalej je to pohľad podľa regionálne členenia, kde sú uvedené jednotlivé krajiny alebo zoskupenie (napr. EU27) z ktorých, resp. kam tovar smeruje. Z nášho pohľadu najzaujímavejším je členenie tovarov podľa účelu použitia. Tu sa rozlišuje či ide o tovar na spotrebu, investície alebo medzispotrebu, čo nám umožňuje naviazať vývoj v zahraničnom obchode na vývoj v ekonomike a teda aj jednotlivých zložiek HDP zo spotrebnej strany. Najpodrobnejší dátový zdroj, ktorý ŠÚ SR poskytuje, je podľa HS4, kde sú tovary rozdelené do takmer 1 100 skupín, takže vieme veľmi presne povedať, koľko sa v určitom mesiaci vyviezlo áut alebo povedzme živých oviec.
65% 60% 55% 50% 2002
2004
2006
2008
2010
2012
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka Research
Keďže investície majú vysokú dovoznú náročnosť výrazné spomalenie investícií po roku 2009 zlepšilo bilanciu ZO. . V roku 2012 nepredpokladáme oživenie investícií, takže tieto dovozy nebudú zhoršovať bilanciu ZO. Samozrejme, že pokiaľ znova ekonomika oživí a s ňou aj investičná aktivita, tak to budeme okamžite vidieť na bilancii ZO.
2. Dovoz a vývoz ropy a ropných produktov Pozrime sa podrobne na jednotlivé kategórie zahraničného obchodu a pokúsme sa zistiť dôvod, prečo má Slovensko taký výrazný prebytok zahraničného obchodu a či je aj udržateľný.
1. Investície a investičný dovoz Jedným z hlavných dôvodov zlých čísiel ZO v rokoch 2006 - 2008 bol silný investičný dovoz. V rámci odvetvového pohľadu je markantná najmä veľkosť investičnej aktivity v sektore výroby dopravných prostriedkov v spomínaných rokoch. Tá nabrala na objeme najmä v rokoch 2005 - 2006. V roku 2009 dočasne spomalila, no nové
Ďalšou dôležitou skupinou tovaru v bilancii ZO je dovoz ropy a ropných produktov. Nárast cien ropy na svetových trhoch od roku 2006 výrazne zhoršil bilanciu. Treba však povedať, že Slovensko ropu a plyn nie len dováža, ale ropné produkty aj vyváža, čo čiastočne vylepšuje bilanciu s ropou a jej produktmi. Zatiaľ čo v roku 2005 bola priemerná cena ropy 54 USD/barrel, tak v roku 2011 to bolo 111 USD/barel. Do roku 2009 čiastočne tento nárast tlmila posilňujúca koruna voči euru, no ďalej už s takouto pomocou nemožno počítať. Celkový objem dovezenej ropy a jej produktov je veľmi skreslený cenovým vývojom samotnej ropy. Na to, aby sme
Jún | 2012 3 odfiltrovali vplyv veľmi volatilnej ceny ropy od skutočných dovozov sme podelili hodnotu dovozov cenou ropy, čím sme získali približné objemy dovezenej ropy. Chceli by som zdôrazniť, že v tejto kategórii je spojený dovoz ropy a hlavne plynu, takže ide len o akési objemy vo virtuálnych bareloch. Na ilustráciu vývoja je takéto zjednodušenie postačujúce.
Dovoz a vývoz ropy, tis. barelov 40 000 Dovoz
35 000
Vývoz
30 000
%. V nasledujúcich rokoch sa dovozná náročnosť znova vrátila na predkrízové úrovne okolo 28 %.
Podstatnejšia je však nie len dovozná náročnosť, ale aj samotný objem spotreby. Spotreba domácností od roku 2009 do 2011 nominálne vzrástla len o 4 %, takže aj dovoz spotrebných tovarov stúpol len o necelých 8 %. V predkrízových časoch sme takéto rastové čísla videli za jeden rok a nie za 3 roky. Preto pokrízovú stagnáciu spotreby domácností považujeme za jeden z hlavných dôvodov zlepšenie bilancie ZO. Pokiaľ by spotreba domácností aj v rokoch 2010 a 2011 rástla nominálne o 6 % (čo bol skôr podpriemerný predkrízový rast), tak by bilancia ZO za rok 2012 bola horšia skoro o 1 mld. EUR.
Importná náročnosť spotreby domácností, v%
25 000 20 000 15 000
33%
10 000
31%
5 000
29% 27% 2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
2002
0
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka Research Poznámka: Objem dovozov a vývozu ropy je vypočítaný ako podiel medzi celkovými dovozmi ropy a ropných produktov a ceny ropy vyjadrenú v EUR/barel.
25% 23% 21% 19% 17% 15%
Keď sa teda pozrieme na samotný dovezený objem ropy v bareloch, tak zistíme, že po roku 2009 nedošlo k výraznej zmene a naďalej je bilancia ZO s ropou plne v réžii jej ceny. V roku 2005 pri cene ropy 55 USD/barel a kurze 1,25 EUR/USD bola obchodná bilancia s ropu -2,4 mld. EUR a pri minuloročných cenách ropy okolo 110 USD/barel a kurzu 1,40 EUR/USD sme dosiahli bilanciu -4,4 mld. EUR. Naša prognóza na tento rok počíta s mierne horšou bilanciou obchodu s ropou a jej produktmi v dôsledku očakávaného slabšieho priemerného kurzu eura voči doláru.
2002
2004
2006
2008
2010
2012
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka Research
V roku 2012 neočakávame oživenie spotreby domácností, a preto sa ani bilancia ZO nebude kvôli nej zhoršovať . Samozrejme, pokiaľ dôjde k oživeniu hospodárstva a s ním aj spotreby domácností, tak bude rekordná bilancia ZO minulosťou.
4. Dovoz tovarov na medzispotrebu Keďže sa dovážaný objem ropy a ropných produktov od roku 2009 prakticky nezmenil a cena ropy skôr výrazne stúpla, táto skupina tovarov nestála za zlepšením bilancie ZO, skôr naopak - v dôsledku rastu ceny ropy ju zhoršovala.
3. Dovoz spotrebných tovarov Dovoz spotrebných tovarov dobre korešponduje s vývojom spotreby domácností. Jej dovozná náročnosť sa pred krízou každým rokom mierne zvyšovala a v roku 2008 mala hodnotu 27 %. Tento rast súvisel pravdepodobne s bohatnutím obyvateľstva, čo viedlo k rastúcim podielom spotrebných tovarov z dovozu. No kríza v roku 2009 priniesla pokles v spotrebe domácností a zároveň domácnosti zmenili štruktúru spotrebného koša – začali menej kupovať dovážaný tovar, čo sa prejavilo na znížení dovoznej náročnosti na 24
Odhad importnej náročnosti exportu je kľúčovým na správny odhad deficitu ZO a zároveň na posúdenie trvalej udržateľnosti prebytku bilancie ZO. V súvislosti s výrazným rastom automobilovej produkcie spolu s rastom produkcie v elektrotechnickom priemysle sa importná náročnosť v čase mení. Navyše, zahraničné podniky postupom času budovali nové závody, rozširovali svoju výrobu alebo sieť svojich dodávateľov. Tento proces vertikálnej integrácie bol markantný najmä v automobilovom sektore. Priniesol so sebou postupné znižovanie dovoznej náročnosti a tým zlepšovanie bilancie ZO rýchlejšie ako by vyplynulo len zo samotného rastu exportu.
Jún | 2012 4 predpokladať, že aj vývoj v predmetných krajinách (ako napríklad Česká rep.) bude silno korelovaný s vývojom v eurozóne. Graf ukazuje, že export Slovenska je bytostne zviazaný s vývojom eurozóny a to aj v dobrých a aj v zlých časoch a závislosť sa takmer vôbec nezmenila. Z jednouchého grafu vyplýva, že veľkosť medziročného rastu našich exportov je rovná 1,15-násobku rastu importov eurozóny plus konštantných 7 %. Najzaujímavejšia je práve konštanta, ktorá naznačuje, že Slovensko stále získava vyšší trhový podiel v medzinárodnom obchode eurozóny (najmä asi Nemecka) a to aj v dobrých a zlých časoch. Modelovanie exportov je však komplikovanejší ekonometrický problém a naše výpočty sú skôr ilustračné
Importná náročnosť exportu, v % 65% 60% 55% 50% 45% 40% 35% 30% 2002
2004
2006
2008
2010
2012
Zdroj: ŠÚ SR, Tatra banka Research
Pohľad na graf vývoja dovoznej náročnosti ukazuje, že krízový rok 2009 so sebou priniesol aj výrazný rast produktivity, čo sa premietlo aj do skokového zníženia importnej náročnosti. V roku 2010 však došlo k čiastočnej korekcii a od roku 2011 sa zdá, že nedochádza k výraznejším zmenám a importná náročnosť sa pohybuje okolo 41 %. V roku 2012 možno očakávať ďalšie mierne zníženie importnej náročnosti, no aj v ďalších rokoch toto tempo bude len pozvoľné. Tieto údaje naznačujú, že za zlepšením vývoja zahraničného obchodu nestojí pokles dovoznej náročnosti výroby.
Silné oživenie exportu Slovenska od roku od roku 2010 je kľúčovým dôvodom zlepšenia bilancie zahraničného obchodu. Skutočne bezprecedentný je rast výroby automobiliek, ktorý sa vymyká súčasnému stagnujúcemu vývoju západoeurópskych ekonomík. V strednodobom horizonte asi nemožno počítať, že naše automobilky budú izolované od tohto vývoja. V každom prípade, v ďalších rokoch môžeme očakávať, že export porastie slušným tempom, a naďalej bude zlepšovať bilanciu ZO.
Závislosť exportu od výkonu eurozóny 30% 33%
20%
23% 10% 13% 0% 3%
5. Export
-10%
Import Eurozóna (ľ.o.)
-7%
Poslednou časťou mozaiky vývoja zahraničného obchodu je samotný export. Pri exporte nemá veľký význam deliť tovary na spotrebné a investičné, skôr sa pozeráme na export ako celok a porovnávame ho s vývojom v eurozóne. Na Slovensku je veľmi dôležitý automobilový sektor, ktorého tržby tvoria až 25 % tržieb celej priemyselnej výroby. Podstatné však je, že jeho úroveň výroby na Slovensku nie je v súlade s celkovým vývojom eurozóny, teda vývojom ekonomiky v mieste svojho odbytu. Najlepšie to ilustruje situácia v týchto mesiacoch , keď predaje áut v eurozóne sú medziročne nižšie o takmer 7 %, no naše závody produkujú medziročne viac takmer o 35 %.
-20%
Export Slovensko bez áut a LCD (p.o.)
-17%
Preto pokiaľ chceme modelovať vývoj exportu Slovenska podľa vývoju v eurozóne, mali by sme export áut odčleniť a len celkový export bez áut modelovať podľa vývoja eurozóny. Podobný argument platí aj na ďalšie rýchlo rastúce (najmä v minulých rokoch) odvetvie výroby LCD. Už letmý pohľad na graf vývoja slovenského exportu (bez áut a LCD) a dovozu tovarov do eurozóny ukazuje na veľkú prepojenosť Slovenska s eurozónou. Slovensko vyváža aj do iných krajín ako je len samotná eurozóna, no dá sa
-30%
-27% 2002
2004
2006
2008
2010
2012
Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR, Tatra banka Research
Záverom môžeme povedať, že za zlepšením zahraničného obchodu sú najmä dva faktory:
salda
(1) veľký pokrízový rast priemyslu, ktorý bol sprevádzaný rastom produktivity a miernym poklesom dovoznej náročnosti a (2) stagnácia spotreby domácností a čiastočne aj pomalého rastu investícií, ktoré nezaťažovali obchodnú bilanciu tak ako v minulosti. V roku 2012 a 2013 očakávame naďalej len veľmi mierny rast spotreby domácností spolu s opatrným rastom investícií, takže pri pokračujúcom raste exportu sa môžeme tešiť na ďalšie rekordy v prebytku obchodnej bilancie.
Jún | 2012 5
Prehľad vývoja pravidelných indikátorov Stručný prehľad Súčasná situácia vo svete a v našej ekonomike rozhodne nepraje všetkým odvetviam. Na víťazov a porazených v súčasnosti na Slovensku veľmi dobre poukazujú niektoré pravidelné štatistiky. V stavebníctve, ktoré tvorí zhruba 8 % ročného HDP, sa produkcia v apríli prepadla o 16,6 % a priemer za prvé štyri mesiace je - 11 %. Ďalším „porazeným“ je farmaceutické odvetvie, ktorého produkcia sa za posledných deväť mesiacov v priemere prepadla o zhruba pätinu. Medzi „víťazov“ jednoznačne patrí automobilový sektor, ktorý za prvé štyri mesiace vzrástol o viac ako 35 %. Celý priemysel vzrástol v apríli o 10,9 %. Popri ňom sa veľmi dobre darí aj trhovým službám. Tržby jednotlivých odvetví vzrástli medziročne od začiatku roka v rozmedzí od 10 % do 20 %. Nie náhodou rastie zamestnanosť najmä v tomto sektore ekonomiky. Z časti však tieto štatistiky skresľujú agentúry dočasného zamestnávania, ktorých zamestnanci reálne pracujú často krát v niektorom z priemyselných odvetví. Nezamestnanosť z údajov úradov práce zaznamenala priaznivý vývoj a aj po očistení o sezónne vplyvy klesla na 13,19 %, čím sa počet disponibilných nezamestnaných dostal v máji na číslo 356,3 tisíc.
Prehľad makroekonomických indikátorov Sledovaný mesiac Index priemyselnej produkcie (mar.), % Registrovaná nezamestnanosť (apr.), % Index spotrebiteľských cien (apr.), % Saldo zahr. obchodu (mar.), mil. EUR Indikátor ekonomického sentimentu (máj), %
aktuálny nasledujúci* 10.9 11.4 13.19 13.26 3.4 3.3 454.9 353.0 91.8 91.1
Zdroj: ŠÚ SR; * odhad Tatra banka Research
druhej strane bol prílev nových pracovných síl na trh práce natoľko vysoký, že napriek rastu zamestnanosti vzrástla nezamestnanosť o 2,2 %.
Rast bytového fondu spomaľuje Štatistický úrad SR zverejnil v kvartálnej správe za prvý štvrťrok 2012 okrem HDP a iných ukazovateľov aj vývoj začatých a dokončených bytov. Kríza na prelome rokov 2008 a 2009 významne ovplyvnila aj tieto dva indikátory realitného trhu. Najrazantnejšie sa zmena situácie odrazila na začatých bytoch. Z viac ako 7 500 začatých bytov v posledných kvartáloch 2008 poklesol počet začatých bytov na 2 685 v 1. štvrťroku 2012. Počet dokončených bytov kulminoval až v roku 2009, keď sa v poslednom štvrťroku dokončilo až vyše 7 000 bytov. V prvom kvartáli 2012 ich nebolo ani 2 900. Medziročne to predstavuje pokles takmer o 18 %. Po jednotlivých krajoch sa však situácia významne líši. V bratislavskom kraji bol prepad dokončených bytov až 37,6 %. Aj napriek tomu sa však v tomto kraji dokončilo absolútne najviac bytov (755), čo je viac ako štvrtina celého vytvoreného bytového fondu za spomínané obdobie. V druhom kraji s absolútne najväčším počtom dokončených bytov, nitrianskom, sa postavila len polovica 375 bytov. Najmenej bytov sa dokončilo v banskobystrickom kraji (len 223), no zaznamenali tam najvyšší medziročný nárast o 66,4%.
Vývoj dokončených a začatých bytov v SR 8 000 Začaté byty, 4Q MA 7 000
Dokončené byty, 4Q MA
6 000 5 000
Štruktúra HDP bez prekvapení 4 000
I.12
IX.11
V.11
I.11
IX.10
V.10
I.10
IX.09
V.09
I.09
IX.08
V.08
3 000
I.08
Detailná štruktúra HDP zverejnená štatistickým úradom neprekvapila. Rast 3 % medziročne (r/r) bol ťahaný exportom do zahraničia, ktorý stojí najmä na automobilovom sektore. Druhou pozitívnou položkou bola spotreba verejnej správy. Tá vzrástla o 0,4 % r/r, očakáva sa však, že to je len jednorazový efekt a v ďalších kvartáloch by mala spotreba verejnej správy zaznamenať záporné hodnoty medziročných zmien. Naopak domáci dopyt opäť klesol, resp. stagnoval (-0,1 % r/r) a to i napriek mierne pozitívnemu vývoju maloobchodných tržieb. Investície zaznamenali prepad až o takmer 4 %. Pokles o viac ako 17 % r/r zaznamenali investície do činností v oblasti nehnuteľností. Medzikvartálny rast spomalil v porovnaní s predošlými kvartálmi len veľmi mierne na 0,7 %. Výraznejšie spomalenie očakávame v nasledujúcich kvartáloch najmä pre zhoršený sentiment u našich obchodných partnerov. Odhadujeme, že za celý rok sa vytvorí o 2,4 % hrubého domáceho produktu viac ako v minulom roku. Slušný rast ekonomiky sa pozitívne prejavil aj v raste zamestnanosti o 0,6 % r/r. Na
Zdroj: ŠÚ SR
Ceny pohonných hmôt spomalia rast inflácie Vývoj inflácie bol v máji v súlade s našimi očakávaniami a spomaľovanie rastu cien spôsobeného aj problémami v eurozóne pokračovalo. Podľa údajov Štatistického úradu SR bol rast cien v máji na úrovni 3,4 %, čo je v porovnaní s januárom pokles o 0,5 p. b. Medzimesačne sú ceny vyššie o 0,1 %. V štruktúre rastu cien sme tiež nenašli žiadne väčšie prekvapenie. Najväčšie zmeny cien v porovnaní s aprílom zaznamenali ceny potravín, oblečenia a obuvi, ktoré boli drahšie a ceny v doprave, ktoré klesli. Za povšimnutie stojí práve vývoj cien v doprave, konkrétne pohonných hmôt, ktoré
Jún | 2012 6
Aj na základe vyššie spomenutých skutočností vidíme stále pomerne veľký priestor na pokles cien pohonných hmôt v najbližších týždňoch, čo dokumentuje aj priložený graf.
Vývoj cien ropy v EUR a ceny 95 okt. benzínu 120 95 oktan s danou, € Brent v EUR
1.6 1.5
100
1.4
80
1.3 60
1.2 1.1
40
1.0
2012
2011
2010
2009
2008
20
2007
0.9
Zdroj: Thonson Reuters, ŠÚ SR
Ekonomický vývoj za hranicami Slovenska Udalosťou mesiaca boli jednoznačne voľby v Grécku. Po 17. júni si viacero európskych politikov vydýchlo, keďže sa k moci dostali proeurópske strany. Takýto vývoj je určite prospešný pre krátkodobé uvoľnenie napätej situácie, avšak v zásade nič nerieši. Grécko aj vďaka opakovaniu volieb neplní plán konsolidácie stanovený tzv. Trojkou, a preto je pravdepodobnosť ďalšej pomoci pre túto krajinu vysoko pravdepodobná a môže vyvolať ďalšiu nervozitu na trhoch. Kľúčovým však je práve prebiehajúci samit, ktorý by mal predurčiť smerovanie únie na najbližších päť až desať rokov. Trhy si od tohto stretnutia sľubujú pomerne veľa a nenaplnenie týchto očakávaní sa môže okamžite prejaviť na vývoji finančných trhov začiatkom budúceho týždňa. Po Írsku, Portugalsku, Grécku je na rade Španielsko a Cyprus. Ďalšie dve krajiny z juhu Európy sú adepti na poberanie pomoci zo záchranných mechanizmov eurozóny. Kým posledná menovaná krajina nemá veľký ekonomický význam, no potrebná pomoc sa odhaduje na 10 mld. EUR. Pri porovnaní so Španielskom, ktoré bude podľa odhadov potrebovať od 20 do 60 mld. EUR a má ekonomiku zhruba 60-krát väčšiu, nie je čiastka pre Cyprus až taká nízka. V pomere k HDP Cypru to je 56 %. Finančná pomoc pre Španielsko je určená konkrétne pre bankový sektor tejto krajiny, čo vyvoláva ďalšie otázky, keďže prostriedky záchranných mechanizmov sú určené na pomoc krajinám
a ich verejným financiám. O problémoch španielskych bánk sa hovorí už dlhodobo a chladnými to nenecháva ani ratingové agentúry. Zaujímavá situácia však nastala pri prehodnocovaní ratingov bánk agentúrou Moody`s. Tá znížila bankám rating následne po znížení ratingu Španielska. Niektoré banky dostali zníženie len preto, aby sa ich rating dorovnal ratingu Španielska. Avšak Banco Santander je výnimkou, ktorá má rating vyšší ako domovská krajina, lebo je globálnou bankou, ktorá podniká aj v Južnej Amerike. V tomto mixe menej zlých a horších správ sa EUR/USD zastabilizoval okolo úrovne 1,25 a jeho ďalšie smerovanie do istej miery určite ovplyvní aj už spomínaný samit. Ďalšou nepríjemnou správou pre eurozónu boli výsledky predstihových indikátorov PMI. Tie aj v máji zaznamenali pokles, ktoré bol však v porovnaní s aprílom miernejší. Kompozitný index za celú eurozónu sa dostal na úroveň 46 bodov a indikuje pokles ekonomiky zhruba o 0,5 %.
Centrálne banky USA aj eurozóny po nie úplne jednoznačných vyhláseniach v posledných mesiacoch prijali na svojich posledných zasadnutiach isté opatrenia na upokojenie situácie, resp. podporenie rastu ekonomiky ako tomu bolo v prípade USA. Americký Fed predĺžil účinnosť operácie TWIST, ktorá mala končiť tento mesiac, do konca roka. V praxi znamená operácia TWIST nákup dlhopisov s dlhou splatnosťou a súčasný predaj tých s krátkou. Nepredpokladá sa, že by toto opatrenie malo silný reálny efekt na ekonomiku a preto sa nedá vylúčiť tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania. V prípade zlého vývoja ekonomiky by sa mohlo uskutočniť už túto jeseň. Európska centrálna banka zas rozhodla o uvoľnení podmienok pre kolaterály využívané pri refinančných operáciách. Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že sú nasmerované na podporu španielskych bánk a to väčšou mierou akceptovania sekuritizovaných hypotekárnych úverov ako kolaterál. ECB v jej krokoch podporuje aj stabilný rast cien 2,4 % YoY za posledné dva mesiace a najmä pomaly rastúci menový agregát M3.
Vývoj agregátu M3 a úverov podnikom v eurozóne 14 12 10 8 6 4
M3, % YoY
2 0 -2
I.04 VII.04 I.05 VII.05 I.06 VII.06 I.07 VII.07 I.08 VII.08 I.09 VII.09 I.10 VII.10 I.11 VII.11 I.12
spadajú do tejto kategórie. Pohonné hmoty zaznamenali začiatkom roka prudký nárast. Avšak v máji mal ich vplyv na dynamiku inflácie už opačný - spomaľujúci efekt, keďže ceny ropy sa z marcových maxím blízko 130 dolárov za barel ropy tlačia k 95 dolárom. Po prepočte na euro klesla priemerná cena barelu ropy od marca o viac ako 10 %. V máji zaznamenal Štatistický úrad SR prvý medzimesačný pokles cien pohonných látok o 1,1 %.
Zdroj: Thomson Reuters
Jún | 2012 7
Grécko držalo v napätí aj strednú Európu Finančné trhy v krajinách strednej Európy vyčkávali rovnako ako celá eurozóna na výsledky Gréckych volieb, čo malo vplyv aj na meny a výnosy dlhopisov. No ani ich pozitívny výsledok nepredurčil vyslovene pozitívny vývoj v celom regióne. Situácia do istej miery pravdepodobne ovplyvňovala aj rozhodovanie centrálnych bankárov a kým v Poľsku zostala sadzba na 4,75 a ohľadom ďalšieho vývoja prevláda značná neistota, v Česku zaúradovali holubice a znížili sadzbu o 25 b. b, Sadzba sa nezmenila ani u našich južných susedov a zostala na 7 %, no ako náhle sa začnú rozhovory s EÚ a MMF o pôžičke je šanca, že kľúčová sadzba pôjde nižšie. Najzaujímavejšie bolo teda zasadnutie centrálnej banky u našich západných susedov. Pokles sadzby je dôsledkom recesie ekonomiky, reštriktívnej fiškálnej politiky a postupne spomaľujúcej inflácie. Tá v máji spomalila z 3,5 % medziročne na 3,2 %, čo vďaka pomalšiemu rastu cien potravín predstihlo očakávania. V Maďarsku bolo spomalenie rastu cien ešte výraznejšie a z 5,7 % v apríli kleslo aj vďaka priaznivému vývoju cien pohonných hmôt na 5,3 %. Pokles dynamiky inflácie mierne
prekvapil v Poľsku, kde zaznamenali pokles z 4 % medziročne na 3,6 %. Za poklesom bol rovnako ako v Maďarsku priaznivý vývoj cien ropy.
Májová miera inflácie v krajinách V4, v % 6.0 5.0
5.3
4.0 3.0
3.6
3.4
3.2
SR
ČR
2.0 1.0 0.0 Maďarsko
Zdroj: Thomson Reuters, Tatra banka Research
Poľsko
Jún | 2012 8 Eurozóna ECB kľúčová sadzba Euribor 1M Euribor 3M Euribor 6M Euribor 12M Nemecký bund 2Y Nemecký bund 5Y Nemecký bund 10Y
29.06.2012 1.00 0.37 0.65 0.93 1.21 0.15 0.65 1.63
09/2012 1.00 0.30 0.60 0.90 1.20 0.10 0.50 1.40
12/2012 1.00 0.30 0.60 0.90 1.20 0.20 0.80 1.80
03/2013 1.00 0.30 0.60 0.90 1.20 0.30 1.10 2.10
06/2013 1.00 0.40 0.70 1.00 1.30 0.40 1.20 2.10
USA Fed funds Libor 3M T-Notes 5Y T-Notes 10Y
29.06.2012 0.25 0.46 0.72 1.64
09/2012 0.25 0.50 1.00 2.00
12/2012 0.25 0.40 1.00 2.10
03/2013 0.25 0.40 1.00 2.10
06/2013 0.25 0.30 1.00 2.10
Kľúčové sadzby centrálnych bánk Česká republika Poľsko Maďarsko
29.06.2012 0.50 4.75 7.00
09/2012 0.50 4.75 7.00
12/2012 0.50 4.75 7.00
03/2013 0.75 4.50 7.00
06/2013 0.75 4.25 7.00
Devízové kurzy EUR/USD EUR/CHF EUR/GBP EUR/JPY USD/JPY
29.06.2012 1.26 1.20 0.80 99.92 79.57
09/2012 1.28 1.20 0.81 101 79
12/2012 1.28 1.20 0.83 102 80
03/2013 1.30 1.20 0.84 107 82
06/2013 1.30 1.25 0.84 109 82
25.61 288.55 4.26 4.45
24.60 310 4.25 4.45
24.20 305 4.20 4.45
24.00 305 4.15 4.40
23.80 305 4.00 4.40
2010 4.2 65.9 -0.8 12.4 18.9 -1.5 14.4 3.3 1.0 1.3 -2.8 -7.7 41.1 1.34 1.33
2011 3.3 69.1 -0.4 5.7 8.0 1.8 13.5 2.2 3.9 4.4 2.6 -4.8 43.3 1.30 1.37
2012f 2.4 72.2 0.0 -0.5 9.0 0.3 13.7 3.5 3.3 2.7 3.5 -4.6 48.2 1.28 1.29
2013f 2.0 75.1 0.5 2.0 4.5 0.2 13.4 3.0 2.5 2.5 2.5 -2.8 48.8 1.30 1.30
2014f 4.0 80.5 3.0 5.5 5.0 0.7 12.8 5.5 3.0 3.0 2.0 -2.3 48.2 1.30 1.30
EUR/CZK EUR/HUF EUR/PLN EUR/RON
HDP, reálne ceny, % r/r HDP, nominálne v mld. EUR Spotreba domácností, reál. ceny, % r/r Investície, reál. ceny, % r/r Priemyselná produkcia, % r/r Zamestnanosť, ESA¹ % r/r Nezamestnanosť, VZPS², % Nominálne mzdy, % r/r Inflácia, priemer, % r/r Inflácia, koniec obdobia, % r/r Ceny priemyselných výrobcov, % r/r Deficit verejných financií, % HDP Verejný dlh, % HDP EUR/USD (koniec obdobia) EUR/USD (priemer) ¹) na základe podnikových štatistík ²) výberové zisťovanie pracovných síl
Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto mesačníku (ďalej len „Informácie") nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s. (ďalej len „Banka") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere údajov z verejne dostupných zdrojov, ktoré pre spracovanie Informácií použila. Banka nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Sprístupnenie Informácií sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Banka ani tretie strany, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi tretích krajín. Akékoľvek preberanie Informácií je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Banky len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona číslo 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.