VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA
19/2016
> Graf týždňa: Ekonomický rast sa v úvode roka v súlade s očakávaniami spomalil > Priemysel aj stavebníctvo v marci klesali... > ... prebytok zahraničného obchodu sa zmiernil > Spotrebiteľské ceny v apríli rástli, medziročná deflácia sa zmiernila
GRAF TÝŽDŇA
TÝŽDEŇ NA TRHOCH
0,8%
0,5%
PT
HU
1,0%
0,9%
12.5
FI
13.5 Zdroj: ECB
Q2
Q3
Q4
Q1
2016
FR
NL
BE
EA
2015
-1,3%
Q1
IT
Q4
3,3%
Q3
2014
LV
Q2
4,3%
2,9%
Q1
3,7%
2,8%
Q4
DE
ES
RO
0,795
SK
-6%
GBP/EUR
2,4%
Q3
2013
EU
Q2
2,5%
Q1
Zdroj: ECB
EE
13.5
2,5%
12.5
LT
11.5
UK
10.5
2,1%
9.5
PL
-4% 122
CY
123,56
123,39
1,4%
123
-2% 124,09
BG
124
Slovensko2
5% 4% 3% 2% 1% 0%
1,2%
124,50
124,12
1,0%
125
3,4%
0%
JPY/EUR
GR
11.5
1,0%
10.5
AT
9.5
1,3%
1,13
1,3%
1,4%
1,5%
1,5%
1,6%
2,1%
2%
1,7%
1,135
1,8%
1,138
2,4%
2,5%
1,139
2,7%
3,4%
4%
1,141
1,140
2,9%
1,14
3,6%
1,15
4,2%
Medziročný rast HDP v krajinách EÚ (Q1 2016)1 6%
USD/EUR
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u a ŠÚ SR 0,790
0,790
0,790
Poznámka: 1.sezónne očistené; 2. sezónne neočistené
0,789
0,788
0,788
0,785 9.5
10.5
11.5
12.5
13.5 Zdroj: ECB
CZK/EUR 27,05
27,02
27,02
27,02
27,02
27,02
9.5
10.5
11.5
12.5
13.5
27,00
26,95 Zdroj: ECB
Úrokové krivky EURIBOR 0,10 -0,01
0,00
-0,14
-0,10 -0,20
-0,25
-0,30
-0,35
-0,26
-0,40
-0,35 1M
3M
18. týždeň
-0,01
-0,14
6M 19. týždeň
12M Zdroj: ECB
Rast slovenskej ekonomiky sa v úvode roka podľa očakávaní spomalil, a to najmä v dôsledku ukončenia verejných investícií financovaných z minulého rozpočtovacieho obdobia eurofondov. Rozsah spomalenia mierne prevýšil naše aj priemerné trhové očakávania (ktoré boli na úrovni 3,5%). Slabšie čísla pritom už naznačovali tento týždeň zverejnené výsledky priemyslu, stavebníctva a zahraničného obchodu, ktoré vymazali akékoľvek pozitívne rizika zo silnejšieho rastu v prvých dvoch mesiacoch roka. Podľa údajov Štatistického úradu SR, HDP v stálych cenách v prvom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástol o 3,3%. Výraznejšie sa tak spomalila dynamika jeho medziročného rastu, keď v poslednom štvrťroku minulého roka vykázal medziročný rast až o 4,3%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa po zohľadnení tradičnej sezóny zvýšil výkon slovenskej ekonomiky o 0,7% (oproti 1,0% v predchádzajúcom štvrťroku). Spomedzi krajín EÚ, ktoré zatiaľ zverejnili údaje za prvý kvartál, vykázalo Slovensko po Rumunsku druhý najrýchlejší medziročný rast ekonomiky. Na čísla premiantov z predchádzajúcich štvrťrokov však stále čakáme, údaje ešte nezverejnilo Írsko, Švédsko, Luxembursko ani Česká republika. Rast eurozóny sa podľa údajov Eurostatu v úvode roka zrýchlil z 0,3% na 0,5%, dynamika medziročného rastu sa však mierne spomalila z 1,6% na 1,5%. Rast HDP sa po prekvapivo slabšom konci roka predsa len zrýchlil najmä v Nemecku – o 0,7% medzivartálne, resp. 1,6% medziročne. Pozitívne správy prišli aj z ďalších veľkých ekonomík eurozóny – Španielsko si drží relatívne dynamicky rast, medzikvartálny rast sa zrýchlil vo
>1
Francúzsku aj Taliansku. Na druhej strane, recesia sa zvýraznila v Grécku, ekonomicky rast sa spomaľuje aj v Portugalsku. Po konci eurofondov z minulého rozpočtovacieho obdobia spomaľuje aj región strednej Európy – Česi zverejnia čísla síce až v utorok, Maďari aj Poliaci však zhodne vykázali medzikvartálny pokles HDP a výraznejšie spomalenie dynamiky medziročného rastu (Maďarsko len na 0,5%, Poľsko na 2,5%). Výnimku v tomto smere predstavuje Rumunsko, kde sa ekonomický rast naopak ďalej zrýchľoval (o 1,6% medzikvartálne až na 4,2% medziročne). Štruktúru rastu slovenského HDP zverejní Štatistický úrad tradične až v úvode nasledujúceho mesiaca. Na základe už známych mesačných čísel však očakávame, že k rastu ekonomiky naďalej prispieval najmä silnejúci domáci dopyt, pričom čistý príspevok zahraničia bol stále pravdepodobne blízko nuly, resp. mierne záporný. V zahraničnom obchode naďalej platí, že robustný rast v Európe podporuje rast slovenských exportov, najmä v kľúčovom automobilovom priemysle. Varovný prst však zdvíhajú niektoré ostatné exportné odvetvia, čo sa prejavilo na spomalení dynamiky rastu vývozov. Na druhej strane, rastúci domáci dopyt stále tlačí nahor aj dovozy, a tak sa prebytky zahraničného obchodu ďalej mierne zužujú. Dynamiku rastu pritom v nominálnom vyjadrení brzdia klesajúce exportné aj importné ceny. V štruktúre rastu domáceho dopytu však pravdepodobne predsa len nastala zásadnejšia, hoci očakávaná, zmena. Ukončenie eurofondových projektov sa s najväčšou pravdepodobnosťou podpísalo pod zásadnejšie spomalenie rastu verejných investícií, ktoré bolo len čiastočne kompenzované oživujúcimi sa súkromnými investíciami. Potvrdzuje to aj pohľad na výkon stavebníctva, kde sme mohli pozorovať výrazný pokles v segmente výstavby infraštruktúry a naopak relatívne silný rast v segmente výstavby budov. Silný medziročný rast naďalej vykazovali aj bankové úvery nefinančným podnikom, hoci dynamika ich medzikvartálneho rastu sa už výraznejšie spomalila. Príspevok investícií k rastu HDP sa tak pravdepodobne výraznejšie zmiernil a bol hlavným vysvetľujúcim faktorom spomalenia rastu ekonomiky. Trh práce priniesol prekvapivo silný úvod roka, už čísla úradov práce naznačovali, že nezamestnanosť relatívne rýchlo klesá. Tento trend potvrdili aj čísla Štatistického úradu o zamestnanosti – zamestnanosť v metodike ESA2010 (domáci koncept) v prvom štvrťroku vzrástla o 0,5 (sezónne očistené), pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 1,9% na 2,2%. Rast produktivity práce sa tak spomalil z 2,2% na 1,1% v stálych cenách (resp. z 2,1% na 0,7% v bežných cenách). Mzdy však naďalej rástli relatívne dynamicky, mesačné čísla za komerčnú časť ekonomiky naznačujú dokonca zrýchlenie ich medziročného rastu. Aj naďalej tak pokračovalo zvyšovanie jednotkových nákladov práce. Nepriaznivá štruktúra nezamestnanosti, ktorá už nevie trhu práce rýchlo poskytnúť vhodnú pracovnú silu, pravdepodobne len zvýrazňuje tlak na rast miezd. Pozitívny trh práce sa však zásadnejšie neprejavuje na spotrebe domácnosti, časť dodatočných príjmov končí na bankových účtoch, a to aj napriek zníženej motivácii v podobe rekordne nízkeho úročenia vkladov ako dôsledku uvoľnenej menovej politiky ECB. Stagnuje najmä bežná spotreba tovarov, známky oživenia predsa len vidno v nákupe luxusu, či službách. Spotreba domácnosti tak síce podľa našich očakávaní naďalej prispievala k rastu HDP, jej príspevok sa však v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pravdepodobne zásadnejšie nezmenil a naďalej tak zaostával za potenciálom plynúcim z pozitívneho trhu práce. Čísla HDP síce v úvode roka mierne zaostali za našimi očakávaniami, odhad rastu ekonomiky v tomto roku však zatiaľ nemeníme. Slabšie čísla v marci totiž naznačujú, že za výraznejším spomalením by mohol byť aj efekt Veľkej noci, ktorý prináša odstávky do časti ekonomiky. Naďalej tak očakávame, že rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí na 3,2%. V štruktúre rastu by mal dominovať domáci dopyt, ktorý bude v priebehu roka postupne dopĺňaný aj pozitívnym príspevkom zahraničia. Rast slovenskej ekonomiky, ale aj ostatných európskych ekonomík, by mala naďalej podporovať uvoľnená menová politiká európskych centrálnych bánk na čele s ECB, ako aj nízka cena energií (najmä ropy). Riziká pre rast slovenskej ekonomiky prichádzajú stále najmä z externého prostredia, aktuálne sa zviditeľňujú opäť najmä „domáce“ európske riziká ako Brexit, či opätovný návrat nekonečného príbehu gréckeho verejného dlhu. (lk)
>2
____________________________________________________________________________________
EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž.
19.
20.
Obdobie
Odhad trhu
Odhad UniCredit Bank
Realita
Zahraničný obchod (9. máj)
Marec
432 mil. EUR
404 mil. EUR
308 mil. EUR
Priemyselná produkcia (12. máj)
Marec
-
-1,1% yoy
-1,4% yoy
Stavebná produkcia (12. máj)
Marec
-
12,7% yoy
-0,4% yoy
Rýchly odhad HDP (13. máj)
Q1
3,5% yoy
3,5% yoy
3,3% yoy
Rýchly odhad zamestnanosti (13. máj)
Q1
-
1,5% yoy
2,2% yoy
Apríl
-0,5% yoy
0,2% mom -0,5% yoy
0,3% mom -0,4% yoy
Apríl
-0,5% yoy
0,3% mom -0,5% yoy
-
Apríl
-
9,6%
-
Indikátor
Spotrebiteľské ceny (13. máj) Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (18. máj) Nezamestnanosť (15-20. máj)
Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank
EKONOMIKA PRIEMYSELNÁ A STAVEBNÁ PRODUKCIA
Graf 1: Priemyselná produkcia (jan. 2008 = 100, sezónne očistené, trend) 200 180 160 140 120 100 80
Autá
60
Priemysel spolu
Priemyselná výroba bez áut
3.16
12.15
9.15
6.15
3.15
12.14
9.14
6.14
3.14
12.13
9.13
6.13
3.13
40
12.12
Marec priniesol očakávaný pokles priemyslu, čiastočne v dôsledku štatistických vplyvov
Ako už naznačovali pondelkové čísla zahraničného obchodu, rast priemyslu sa v marci zastavil. Paradoxne však marcový pokles priemyslu nemajú na svedomí ani tak exportne orientované odvetvia priemyslu, kde výraznejšie klesali len výrobcovia spotrebnej elektroniky, ale stavbári, potravinári či chemický priemysel. Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia priemyslu v marci medzimesačne znížila o -2,3% (sezónne očistené). V kombinácií s extrémne vysokou minuloročnou bázou, kedy priemysel v marci vykázal prekvapivo silný rast, sa jeho produkcia v medziročnom porovnaní znížila o -1,4%. Priemysel tak v marci vykázal len druhý medziročný pokles za posledné 2 roky.
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR
Marcový pokles priemyslu je možné pripísať z veľkej časti najmä na vrub spomaľujúceho stavebníctva. Nižší dopyt domácich stavbárov sa negatívne premietol aj do produkcie stavebných materiálov – sektor výroby výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (kam patria aj stavebné materiály) medziročne poklesol až o -20,7% a medziročný rast priemyslu znižoval až o 2,74 pb., t.j. bez poklesu tohto odvetvia by neklesal ani priemysel ako celok. Z veľkej časti sa jedná najmä o bázicky efekt, keď v rovnakom období minulého roka expandujúce stavebníctvo zvyšovalo aj produkciu tohto odvetvia. Najmä v dôsledku vysokej minuloročnej porovnávacej bázy vykázal silný dvojciferný medziročný pokles aj potravinársky priemysel (-18,1%), ktorý znižoval medziročný rast priemyslu o takmer 1 pb. Z exportne orientovaných odvetví sa v marci nedarilo
>3
najmä výrobcom spotrebnej elektroniky s medziročným poklesom o -19,5% (príspevok k medziročnému rastu priemyslu -0,78 pb.). Na rozdiel od výrobcov stavebných materiálov a potravinárov, v tomto prípade sme však zaznamenali aj výraznejšie medzimesačný pokles produkcie. V marci sa nedarilo ani odvetviam chemického priemyslu - rafinérsky priemysel medziročne poklesol o -29,3%, farmaceuticky o -31,8% a výrobcovia chemikálií o -10,2%. Tri odvetvia chemického priemyslu tak znižovali rast priemyslu spolu o -0,38 pb. Naopak, rastovú krivku si aj v marci udržiaval automobilový priemysel. Jeho produkcia sa medzimesačne zvýšila o 1,0% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank). A hoci sa medziročný rast automobilového priemyslu v dôsledku vyššej minuloročnej porovnávacej bázy spomalil z 13,9% na 7,5%, stále zdvíhal celkový medziročný rast priemyslu o 2,15 pb. Medziročný rast produkcie si udržali aj ďalšie exportné orientované odvetvia priemyslu – strojári (o 2,0%), výrobcovia elektrických zariadení (o 5,7%) či hutníci a spracovatelia kovov (o 5,2%), a to aj napriek miernemu medzimesačnému poklesu produkcie v týchto odvetviach (pravdepodobne aj kvôli veľkonočným odstávkam).
Graf 2: Stavebná produckia - tuzemsko (12/2008 = 100, sezónne očistené, 3M MA) 120 110
Stavebníctvo - tuzemsko Budovy
100
Infraštruktúra
90
80 70 60
3.16
12.15
9.15
6.15
3.15
12.14
9.14
6.14
3.14
12.13
9.13
6.13
3.13
12.12
50
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR
Stavebníctvo mierne medziročne klesalo, po 14 mesiacoch rastu
Produkcia stavebníctva sa v marci podľa údajov Štatistického úradu znížila o -4,8%, čo v medziročnom porovnaní znamenalo návrat do červených čísel (-0,4%) po 14 mesiacoch neprežitého rastu. Marcové čísla stavebníctva síce mohla čiastočne negatívne ovplyvniť Veľká noc, kedy sa práce na mnohých stavbách dočasne prerušujú (minulý rok pripadla Veľká noc na úvod apríla), gro poklesu je však nutné pripísať očakávanému spomaleniu vo výstavbe verejnej infraštruktúry. S dvojmesačným oneskorením sa totiž výpadok eurofondových projektov už citeľnejšie prejavil na produkcii slovenského stavebníctva. Produkcia v segmente výstavby infraštruktúry v marci medzimesačne poklesla o približne štvrtinu (po zohľadnení sezónnych vplyvov) a medziročne bola nižšia až o 31,7%.. Výpadok eurofondových projektov tak nedokázali kompenzovať ani oživujúce sa súkromné investície, ani prebúdzajúci sa trh rezidenčných nehnuteľností výdatne dotovaný rekordne nízkymi úrokovými sadzbami na hypotékach. Tie však aspoň držali rast produkcie v segmente výstavby budov na relatívne silných úrovniach – medzimesačne tu produkcia ostala takmer nezmenená, v medziročnom porovnaní si segment udržal 17% rast. Slabšie čísla priemyslu a stavebníctva v marci v podstate vymazali všetky pozitívne riziká našej prognózy HDP v prvom štvrťroku. Naďalej tak očakávame, že rast HDP sa v úvode roka spomalil z 4,3% na 3,5%.
VÝHĽAD Marcový pokles priemyslu bude s veľkou pravdepodobnosťou len krátkodobým výkyvom z veľkej časti zapríčineným pôsobení nepriaznivého bázického efektu. Už v apríli očakávame, že priemysel obnoví medziročný rast. Nálada v slovenskom priemysle ostáva relatívne pozitívna - nad dlhodobým priemerom. Rastu slovenského priemyslu by malo naďalej napomáhať najmä relatívne stabilné oživenie európskych ekonomík podporené lacnou ropou a uvoľnenou menovou politikou.
>4
Medziročný rast stavebníctva by mal najbližšie mesiace oscilovať okolo nuly. Dynamicky rast v segmente výstavby budov, ťahaný ako silnejúcim rezidenčným trhom, tak aj zotavujúcimi sa súkromnými investíciami bude ale naďalej len čiastočne kompenzovať výpadky v segmente výstavby (verejnej) infraštruktúry. V minulom roku štát nezačal výstavbu žiadneho významnejšieho úseku diaľnic, ukončenie plánovaných tendrov sa posunulo až na začiatok tohto roka, reálne spustenie výstavby je tak možné očakávať najskôr v polovici tohto roka. Rovnako výstavba obchvatu Bratislavy financovaného cez PPP sa nezačne skôr ako v druhej polovici roka. (lk)
ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Ešte výraznejšie sklamanie ako saldo zahraničného obchodu však priniesol obrat v zahraničnom obchode. Po rekordne silnom marci minulého roka, aj nadpriemernom februári tohto roka sa medzimesačný aj medziročný pokles dal očakávať, jeho rozsah nás však prekvapil. Vývozy v marci medzimesačne poklesli až o -5,4% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), pričom v medziročném porovnaní po februárovom raste o 6,3% v marci poklesli až o -6,4%. Marcový pokles vývozv môže mať čiastočne na svedomá aj efekt Veľkej noci (a sviatočne prerušenia výroby v časti priemyslu), rozsah pokles však naznačuje, že tento efekt pravdpobodbne ani zďaleka nevystveľuje celý pokles. Štruktúra vývozov bude známa až o mesiac, na základe čísel z priemyslu predpokladáme, že pokles bol viditeľný najmä pri spotrebnej elektronike, či produktoch chemického a rafinérskeho priemyslu. Na druhej strane, pokles vývozov v reálnom vyjadrení bol pravdepodobne miernejší, keď svoju rolu zohral aj vývoj exportných cien výrobcov – tie v marci vykázali najrýchlejší medziročný pokles za posledných 6 rokov (až o -4,8%). Podobne ako v prípade vývozov, pokles sme mohli pozorovať aj na strane dovozov – medzimesačne o -2,6% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), medziročne o 4,4% (po februárovom raste o 7,2%). Rovnako aj štruktúra dovozov bude známa až o mesiac, predpokladáme však, že na ich poklese sa výraznou mierou podieľali menší objem dodávok pre priemyselnú výrobu. Graf 3: Sezónne očistené exporty a trend (priemer 2007 = 100)
Graf 4: Sezónne očistené importy a trend (priemer 2007 = 100) 160
175 165
Export (sezónne očistený)
155
Trend
150 140
145
Import (sezónne očistený)
Trend
130
135
120
125 105
100
95
90
85
80
Zdroj: ŠÚ SR, UniCredit Bank
1.08 4.08 7.08 10.08 1.09 4.09 7.09 10.09 1.10 4.10 7.10 10.10 1.11 4.11 7.11 10.11 1.12 4.12 7.12 10.12 1.13 4.13 7.13 10.13 1.14 4.14 7.14 10.14 1.15 4.15 7.15 10.15 1.16
110
115
1.08 4.08 7.08 10.08 1.09 4.09 7.09 10.09 1.10 4.10 7.10 10.10 1.11 4.11 7.11 10.11 1.12 4.12 7.12 10.12 1.13 4.13 7.13 10.13 1.14 4.14 7.14 10.14 1.15 4.15 7.15 10.15 1.16
Zahraničný obchod v marci sklamal
Čísla zahraničného obchodu v marci sklamali. Zahraničný obchod podľa údajov Štatistického úradu síce opäť vykázal prebytok, jeho rozsah (308 mil. EUR) však zaostal za priemernými trhovými (aj našimi) očakávaniami o viac ako 100 mil. EUR. Štatistický úrad zároveň na základe spresnených údajov revidoval čísla zahraničného obchodu v prvých dvoch mesiacoch roka o 27 mil. EUR nadol, a tak 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu klesol z revidovaných 4,2% na 4,0% z HDP.
Zdroj: ŠÚ SR, UniCredit Bank
Úvod roka nezastihol slovenský zahraničný obchod v optimálnej kondícií. Rast vývozov sa zastavil, keď v priemere ostali na úrovni štvrtého kvartálu minulého roka (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank). V medziročnom porovnaí sa priemerný rast vývozov v prvom štvrťroku spomalil z 7,4% len na 0,2%. Na druhej strane, klesajúca cena ropy v nominálnom vyjadrení zatlačila nadol aj dovozy, ktoré vykázali v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o -1,4%, v medziročnom porovnaní sa rast dovozov takisto výraznejšie spomalil z 9,1% na 1,2%. Treba však poznamenať, že nominálne čísla skereľuje aj nepriaznivý cenový vývoj, keď naďalej pozorujeme výrazny medziročný pokles cien ropy, ale aj exportných cien výrobcov. Nominálne veličiny sa tak na prvý pohľad môžu zdať horšie ako je ich reálny vývoj. Aj napriek tomu však predpokladáme, že aj v prvom štvrťroku tohto roka čistý export naďalej neprispieval k rastu slovenskej ekonomiky a HDP bol ťahaný opäť najmä domácim dopytom.
>5
VÝHĽAD Aj napriek slabšiemu úvodu roka stále predpokladáme, že prebytky zahraničného obchodu by mohli v nasledujúcich mesiacoch začať pozvoľne narastať a následne sa stabilizovať na úrovni okolo 4,7-4,8% HDP. Dovozy síce bude ťahať smerom nahor stále rastúca spotreba domácnosti a zotavujúce sa súkromné investície, avšak tento rast by už mal byť plne kompenzovaný rastúcimi vývozmi, ktoré by mali byť stimulované cyklickým oživením európskych ekonomík. (lk)
SPOTREBITEĽSKÉ CENY
K rastu cien v apríli prispeli rastúce ceny ropy (a pohonných hmôt), ale aj vyššia dopytová inflácia. Dopytová inflácia meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – v apríli vzrástla o 0,4%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 0,7% na 1,0% a dosiahla tak svoje 31-mesačné maximum. V apríli sa zrýchlil najmä rast cien obchodovateľných tovarov (z 0,2% na 0,6%), naopak dynamika rastu cien trhových služieb ostala nezmenená (1,8%). Ceny ropy na svetových trhoch rástli aj v apríli - priemerná cena ropy Brent sa v eurovom vyjadrení medzimesačne zvýšila až o 6,6%. V aprílových cenách na slovenských benzínových pumpách sa však ešte premietal výraznejší marcový nárast cien ropy (o 18,5%), aprílové zvýšenie cien ropy ovplyvní z väčšej časti až májové cenovky. Ceny pohonných hmôt sa v apríli zvýšili o 3,4%, pričom rástli najmä ceny benzínov. Keďže podobný vývoj sme mohli pozorovať aj v minulom roku, dynamika medziročného poklesu cien pohonných hmôt ostala takmer nezmenené a celkovú medziročnú infláciu tak ceny pohonných hmôt znižovali stále o -0,25 pb. Rast cien pohonných hmôt by mal pokračovať aj v máji. Ceny potravín sa apríli medzimesačne zvýšili o 0,2%, pričom tento rast sa dá pripísať z veľkej časti najmä na vrub sezónnych faktorov. Dynamika medziročného poklesu cien potravín sa tak opäť mierne prehĺbila z -2,2% na -2,5%. Výrazný medziročný pokles cien vykazujú najmä ceny mäsa (aj kvôli nižšej DPH) a ceny mlieka, syrov a vajec. Graf 5: Spotrebiteľská inflácia (medziročne)
6%
Graf 6: Spotrebiteľská inflácia (medziročne)
9%
6% 3%
3% 0% 0%
-3%
Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR
4.16
1.16
7.15
10.15
4.15
1.15
7.14
10.14
4.14
1.14
7.13
10.13
7.12
10.12
4.12
1.12
4.16
1.16
7.15
10.15
4.15
1.15
7.14
10.14
4.14
1.14
7.13
10.13
4.13
-6% 1.13
7.12
10.12
-3%
4.12
Potraviny
4.13
CPI UniCredit Bank Cenový Barometer Vnímaná - Spotrebiteľský barometer
Trhové služby + Obchodovateľné tovary
1.13
CPI
1.12
Ceny v apríli mierne rástli, deflácia sa zmiernila
Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v apríli podľa údajov Štatistického úradu v priemere zvýšili o 0,3%, dynamika ich medziročného poklesu sa tak zmiernila z 0,5% na -0,4%. Hoci sa Slovensko nachádza v deflácií už viac ako 2 roky, miera deflácie je stále relatívne mierna, ťahaná výlučne ponukovými faktormi. Takáto forma deflácie ekonomike v zásade neškodí, práve naopak, spotrebu domácnosti podporuje, keď klesajúce ceny energií a potravín zvyšujú disponibilné zdroje domácnosti na ostatné výdavky.
Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR
UniCredit Bank Cenový Barometer (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v apríli vzrástol o 0,4%,v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa dynamika jeho poklesu nezmenila, t.j. ostala na úrovni -1,1%. Vnímanie deflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa však v apríli predsa len trocha zmiernilo, spotrebitelia vnímali medziročný pokles cien o -3,1%, v marci to bolo ešte -3,3% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Na druhej strane, inflačné očakávania sa v apríli zmiernili. Kým v marci spotrebitelia očakávali v nasledujúcich 12 mesiacoch pokles cien o -0,5%, v apríli to bolo už o -0,6% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí).
>6
VÝHĽAD Naďalej platí, že v ekonomike neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny tohto roka. Nízka cena ropy a ostatných energetických komodít okrem priameho vplyvu cez ceny pohonných hmôt a regulovaných cien energií spomaľuje aj zotavenie dopytovej inflácie. Návratu cien potravín do plusu bránia aj daňové zmeny (zníženie DPH na vybrané potraviny). Inflácia by sa preto mohla vrátiť do kladných hodnôt najskôr v závere tohto roka (po takmer troch rokoch), keď postupne začne odznievať efekt nízkej ceny ropy. (lk) ____________________________________________________________________________________
EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO HDP (% rast) HDP na hlavu
2011
2012
2013
2014
2015
2,8
1,5
1,4
2,5
3,6
2016F 2017F 3,2
3,2
13 052 13 398 13 643 13 947 14 287 14 860 15 383
Spotreba dom ácností (% rast)
-0,6
-0,4
-0,8
2,4
2,4
2,9
2,6
Spotreba vlády (% rast)
-1,7
-2,6
2,2
5,9
3,4
1,7
0,0
Hrubé investície (% rast)
7,6
-14,0
1,5
2,6
13,1
-0,2
10,8
Export (% rast)
12,0
9,3
6,2
3,6
7,0
6,1
5,1
Import (% rast)
9,6
2,5
5,1
4,3
8,2
5,1
6,1
Priem yselná produkcia
6,9
13,4
5,3
3,7
7,0
5,5
6,5
Stavebníctvo
-1,7
-12,5
-5,3
-4,2
16,3
2,7
6,5
Maloobchodné tržby
-2,8
-1,0
0,1
3,6
1,7
2,3
2,5
Inflácia (%,m edziročne , priem er)
3,9
3,6
1,4
-0,1
-0,3
-0,3
1,4
Inflácia (%, medziročne, Dec.)
4,4
3,2
0,4
-0,1
-0,5
0,5
1,6
Rast cien nehnuteľností
-3,0
-1,1
-0,9
-0,8
0,3
2,3
2,5
Nominálna mzda
786
805
824
858
883
911
941 3,4
Nom inálna m zda (% rast)
2,2
2,4
2,4
4,1
2,9
3,1
Reálna mzda (% rast)
-1,6
-1,2
1,0
4,2
3,2
3,3
2,0
Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) Nezam estnanosť (%, priem ., VZPS)
1,5
-1,0
0,0
1,5
2,6
1,0
1,3
13,5
14,0
14,2
13,2
11,5
10,6
9,4
Deficit verejných financií (% z HDP)
-4,1
-4,2
-2,7
-2,8
-3,0
-2,0
-1,0
Verejný dlh (% z HDP)
43,3
52,4
55,0
53,9
52,9
52,6
51,3
Priame zahraničné inv. (% HDP)
2,8
3,2
-0,3
0,2
1,1
2,5
3,5
2W repo sadzba (% p.a., Dec.)
1,00
0,75
0,25
0,05
0,05
0,00
0,00
3M úrok (% p.a., Dec.)
1,2
0,2
0,3
0,1
-0,1
-0,25
-0,25
2Y úrok (% p.a., Dec.)
2,7
0,3
0,7
-0,1
-0,6
0,0
1,5
10Y úrok (% p.a., Dec.)
5,2
3,9
2,7
1,2
0,7
1,0
2,0
2011
2012
2013
2014
2015
HDP Eurozóny (% rast)
1,5
-0,6
-0,4
0,9
1,5
1,7
1,6
HDP Nem ecka (% rast)
3,1
0,9
0,5
1,6
1,7
1,8
1,4
HDP Česka (% rast)
1,7
-1,0
-0,9
2,0
4,3
2,2
3,0
HDP USA (% rast)
1,7
2,8
1,9
2,4
2,4
2,2
2,4
Zahraničie
2016F 2017F
Inflácia v Eurozóne(% rast)
2,7
2,5
1,3
0,4
0,0
0,4
1,4
EUR/USD, priem .
1,39
1,28
1,33
1,33
1,11
1,15
1,20
EUR/USD (Dec)
1,32
1,31
1,37
1,21
1,09
1,18
1,22
EUR/CZK (Dec)
25,8
25,1
27,5
27,7
27,0
27,1
26,5
EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,2 4,1 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia – Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) – Eurozóna, USA
>7
GBP/EUR
USD/EUR 1,20
0,85
FOREIGN
1,15
0,80
EXCHANGE
1,10
0,75
1,05
0,70
1,00
0,65
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
Zdroj: ECB
Zdroj: ECB
JPY/EUR
CHF/EUR
150
1,20
140 1,10 130
120
1,00 1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
Zdroj: ECB
1.5 Zdroj: ECB
NOK/EUR
SEK/EUR
9,8
9,8
9,6 9,4
9,6
9,2
9,0
9,4
8,8 8,6
9,2
8,4 8,2
9,0 1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
Zdroj: ECB
1.5
Zdroj: ECB
HUF/EUR
CZK/EUR 29,0
330
320
28,0 310
27,0 300
26,0
290
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5 Zdroj: ECB
Zdroj: ECB
PLN/EUR
RUB/EUR
4,6
100,0
4,5
90,0
4,4
80,0
4,3 4,2
70,0
4,1 60,0
4,0 3,9
50,0 1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
Zdroj: ECB
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
Zdroj: ECB
>8
Úrokové krivky EURIBOR 0,10 -0,01
0,00
MONEY MARKET
-0,01
-0,14
-0,10 -0,20
-0,25
-0,30
-0,35
-0,26
-0,40
-0,35 1M
3M
18. týždeň
-0,14
6M
12M
19. týždeň
Zdroj: ECB
____________________________________________________________________________________ S&P 500
Dow Jones Industrial
EQUITY
19 000
2 200
18 000
2 100
17 000
2 000
16 000
1 900
15 000
1 800 1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
Zdroj: Bloomberg
1.3
1.5
Zdroj: Bloomberg
NIKKEI 225
EURO STOXX 50 4 000
22 000
21 000
3 750
20 000
3 500
19 000
3 250
18 000
3 000
17 000 16 000
2 750
15 000
2 500
14 000
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
Zdroj: Bloomberg
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.3
1.5
Zdroj: Bloomberg
>9
UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu ___________________________________________________________________________ Ľubomír Koršňák, analytik +421 2 4950 2427;
[email protected] ___________________________________________________________________________
KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti +421 2 4950 4319;
[email protected] František Doležal, Stredne Veľké Firmy +421 2 4950 4229;
[email protected] Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky +421 2 4950 3212;
[email protected] Roman Hajduk, Privátni klienti +421 2 5942 8022;
[email protected]
___________________________________________________________________________ Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených.
> 10
