2016 číslo: IV. DEXTER

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV.

DEXTER Rozlúčka so štvrtákmi (str. 3)

Plavecký výcvik (str. 4 )

Kurz ochrany života a zdravia (str. 4)

Púť k Zdenke a spoznávanie Bratislavy (str. 7)

Spoznávanie osobností Oravy (str. 9)

Meranie krvného tlaku a cukru (str. 10)

Maturitné slohy (str. 10)

Súťaž Trojruža (str. 12)

Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva (str. 15) 1


ÚVOD Od posledného vydania dvojčísla časopisu Dexter ubehlo síce iba niečo vyše mesiaca, no udialo sa toho dosť na to, aby sme o tom stihli napísať ešte v školskom roku 2015/2016. Počas mája sa najskôr s nami rozlúčili naši maturanti, neskôr sa druháci zúčastnili plaveckého výcvikového kurzu, a nakoniec sa žiaci tretích ročníkov zúčastnili kurzu ochrany života a zdravia. Jún bol taktiež veľmi bohatý na výlety – niektorí žiaci a učitelia sa zúčastnili dvojdňovej púte v Bratislave a tí, ktorí túto púť neabsolvovali spoznávali Oravu a jej osobnosti. V časopise sa dozviete aj to, ako naši tretiaci merali krvný tlak a hladinu cukru v uliciach mesta Ružomberok, prečítate si 2 najkrajšie maturitné slohy, a taktiež súťažnú prácu v súťaži Trojruža v kategórii próza. Na záver Vám priblížime rok 2016 – Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva.

Prajeme Vám pekné čítanie.

2


Rozlúčka so štvrtákmi Vo štvrtok 5. mája 2016 sa uskutočnila na našej škole tradičná rozlúčka so štvrtákmi. Všetko sa začalo príhovorom pani riaditeľky a losovaním oddelení, na ktorých prebehla skúška.

praktická Po

riaditeľka

maturitná

vylosovaní

ocenila

žiakov,

pani ktorí

dosiahli počas štúdia na našej škole výborné výsledky, žiaci sa úprimným príhovorom poďakovali všetkým za celé 4 roky, a následne boli tretiakmi odprevadení až na školský dvor. Tu si ešte zaspievali ľudové piesne, urobili spoločné fotky a obehli spevom všetky triedy, aby sa už definitívne rozlúčili aj s ostatnými žiakmi. Keďže už je pár týždňov po maturite, my už vieme povedať, že všetci, ktorí sa mohli zúčastniť maturitnej skúšky, to zvládli a veríme, že v ich budúcom pôsobení – vysokej škole, či práci – sa im bude čo najviac dariť.

IV.A

3


IV.B

Plavecký výcvik Počas praktických maturitných skúšok – v dňoch 9. až 13. mája 2016 – naši

druháci

absolvovali

plavecký

výcvikový kurz na mestskej plavárni v Ružomberku. Žiaci, ktorí tento kurz absolvovali, boli rozdelení do 2 skupín. 1. skupina boli žiaci, ktorí už plávať vedeli a v jednotlivých plaveckých štýloch sa iba zdokonaľovali. V 2. skupine boli úplní začiatočníci, ktorí sa počas týchto pár dní naučili základy plávania. Okrem plávania bol kurz obohatený vodnými hrami a aktivitami. Všetko prebehlo pod vedením skúsených plavčíkov.

Kurz ochrany života a zdravia V dňoch 25.-27. mája 2016 sa žiaci 3. ročníkov zúčastnili Kurzu ochrany života a zdravia v Diecéznom centre voľného času v dedinke Važec.

4

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. Všetko sa začalo na železničnej stanici v Ružomberku, kde sme sa stretli

a po

minimálnom

meškaní

rýchlika sme sa vydali smer Važec. Trošku sme boli nervózni, či nám rýchlik zastaví vo Važci. Nervozita rýchlo opadla keď rýchlik zastal tam, kde mal a o pár minút sme sa premiestnili do diecézneho centra. Program kurzu bol bohatý. Hneď po ubytovaní a zjedení obeda nás čakal prvý bod programu – Važecká jaskyňa. Po rozdelení do 2 skupín sme mali možnosť prejsť touto nie veľkou, ale na druhej

strane

jaskýň

na

jednou

Slovensku.

z najkrajších Po

návrate

z jaskyne sme mali v pláne nácvik zručností na lezeckej stene, ale počasie nás zradilo, a tak sme museli tento bod programu nahradiť športovými hrami. Stolný tenis, stolný futbal a biliard - to všetko sme mali k dispozícii a neváhali sme si urobiť súťaž vo všetkých 3 disciplínach. Večer sme ukončili opekaním špekačiek a slaninky pri ohni a prvý deň bol zvládnutý na „výbornú“. Druhý

deň

sme

začali

spoločnými raňajkami a po nich nás navštívil

PaedDr.

Jaroslav

Švorc

z horskej

služby

a urobil

nám

prednášku a nebezpečenstve

o nástrahách na

horách.

Rozprávanie o situáciách s tragickým koncom, ktoré sa naozaj stali, bolo veľmi emotívne

a poučilo nás to

o tom, že hory sú krásne ale treba sa na turistiku poriadne pripraviť a nepodceňovať silu prírody na horách. Keďže bol aj sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, tak sme po 5

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. prednáške išli na sv. omšu, ktorú slúžil duchovný otec Mgr. Marek Uličný. Po obede sme sa vydali na výlet do Starého Smokovca. Asi hodinovú prestávku medzi prestupmi

sme využili na návštevu

centra mesta Poprad a potom sme sa presunuli

tatranským

vláčikom

do

Dolného Smokovca. Odtiaľ sme sa pešo vydali do Starého Smokovca. Tu nás čakala novinka - Tricklandia. Iba týždeň otvorená atrakcia lákala ľudí z celého Slovenska a naozaj bolo čo obdivovať. Ide najmä o prevedenie optických ilúzií, ktoré v bežnom živote nezažijeme (pretože nie sú reálne ale ide iba o trik). Fotenie pri rôznych obrazoch, prechádzanie zrkadlovým bludiskom, obrátenej komnate či simulácia vesmíru – to všetko je tu a žiaci si túto atrakciu veľmi pochvaľovali a užili. Po návšteve Tricklandie sme mali dosť času na prechádzku po Starom Smokovci, zakúpenie tatranských suvenírov, či navštívenie miestnej pizzerie. Vo večerných hodinách sme sa vrátili do centra vo Važci a po večeri sme odohrali posledné súťažné zápasy v športových disciplínach. Dva dni ubehli veľmi rýchlo a prišiel piatok - deň odchodu domov. Po raňajkách sme sa začali baliť, vyzliekať periny a všetko zametať a umývať, aby sme po sebe zanechali poriadok a čistotu. Upratovanie sme zvládli pomerne rýchlo a keďže vlak nám išiel až tesne pred obedom, získali sme 1 a pol hodiny voľného času. To sme využili na vyskúšanie zručností na lezeckej stene, ktorú sme v stredu museli zrušiť kvôli zlému počasiu. A oplatilo sa! Bola to výborná skúsenosť a snáď si to ešte vyskúšame. Potom sme si už len zobrali zbalené kufre a tašky a išli sme domov s dobrým pocitom, ako to všetko na kurze skvele dopadlo.

6


Púť k Zdenke a spoznávanie Bratislavy Tento

rok

si

pripomíname 100 rokov od narodenia Blahoslavenej sestry Zdenky. I to bol dôvod, prečo 15. júna 2016, okolo pol siedmej

ráno

vyrazila rýchlikom

naša

škola

z Ružomberka do Bratislavy. Vo

Vrútkach ešte nastúpili naši ďalší cestujúci a konečne sme boli všetci spolu.

Mali sme

k dispozícií jeden celý vagón a celou cestou sa šírila dobrá nálada. Niektorí hrali karty, spoločenské

hry,

sledovali filmy, počúvali hudbu alebo sa len tak rozprávali. Cesta ubehla veľmi rýchlo a okolo desiatej sme dorazili do cieľa do Bratislavy. Potom sme nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol do Podunajských Biskupíc. Tam sme sa presunuli do miestneho kostola Svätého Kríža, kde sa konala sv. omša celebrovaná vdp. Františkom Deziderom Albertym, OFMCap.

Následne

sme

si

mohli

uctiť

relikvie

Blahoslavenej sestry Zdenky. Po sv. omši nás autobus odviezol späť do Bratislavy, kde sme si dali chvíľu voľno. Niektorí sa išli najesť do nákupného centra a niektorí sme využili prestávku na prechádzku po okolí blízko rieky Dunaj. Po najedení a oddýchnutí sa začala naša prehliadka Bratislavy. Najprv sme navštívili pána prezidenta Andreja Kisku v prezidentskom paláci počas Dňa otvorených dverí, no najprv sme museli prejsť cez kontrolu ako na letisku. Von, na nádvorí sme akurát vystihli 7

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. výmenu stráží. Potom sme sa presunuli do paláca, ktorý bol pekne zariadený. Nakoniec sme sa dostali až ku pánovi prezidentovi, s ktorým sme sa po dlhšom čakaní v rade odfotili. Mnohé dievčatá upútal moderátor z televízie Markíza Viktor Vincze, ktorý stál na nádvorí a natáčal reportáž. Tak sme ho trošku

vyrušili

a nekonečné

fotografovanie

a autogramiáda sa mohli začať. Z prezidentského paláca sme odchádzali všetci spokojní. Potom sme sa vybrali na prechádzku po rôznych starodávnych uličkách Bratislavy. Videli sme Dóm sv. Martina, Slovenské

národné

divadlo

a mnohé

ďalšie

pamiatky. Cestou sme sa zastavili na pravej talianskej zmrzline. Neskôr podvečer sme sa vybrali autobusom do hotela ďalej od Bratislavy v obci Vínne. Privítal nás pekne vyzerajúci štvorhviezdičkový hotel s rozsiahlym areálom plným zelene. Dnu sme si rozdelili izby a vydali sme sa vybaliť sa. Ani sme sa nenazdali a už nastala večera. Dosýta sme sa najedli a neskôr sme si užívali voľný program a posledné slnečné lúče. A tak skončil prvý deň. Druhý deň sme začali raňajkami a potom sme si zbalili naše veci a autobusom sme sa dopravili do lodného prístavu. Celá cesta loďou trvala 90 minút a náš výlet pokračoval cestou na hrad Devín. Pozreli sme si celý hrad a neskôr sme mali osobné voľno, ktoré sme využili na obed a neskôr sme sa všetci stretli v autobuse odkiaľ sme išli na vlakovú stanicu. Cestou do Ružomberka sme spomínali na zážitky, ktoré sme počas nášho výletu zažili. Tak skončila naša púť - náš výlet, ktorý sme si veľmi užili.

Natália Štefundová, Monika Cígerová III.A

8


Spoznávanie osobností Oravy V stredu dňa 15.6.2016 sa žiaci prvého a druhého ročníka, ktorí Bratislavy,

nešli do

vydali na kultúrno- duchovné

spoznávanie osobností Oravy. Hneď ráno o 8:00 sme odišli spred školy na autobuse a prvou zastávkou na zozname bola dedinka s názvom Jasenová. Tu sa narodil spisovateľ Matej Bencúr (známy

pod

pseudonymom

Martin

Kukučín), ktorý je autorom známych diel ako napr. Rysavá jalovica, Vianočné oblátky, Neprebudený, Máje. Po výklade o tomto spisovateľovi sme mali možnosť pozrieť sa do jeho rodného domu. Po čase strávenom v Jasenovej sme zavítali na druhé miesto tohto výletu, a to bol Dolný Kubín, kde sme navštívili Florinov dom. Tu sa konala výstava známeho diela Hájnikova žena pri príležitosti 130. výročia vydania tohto veľdiela. Dozvedeli sme sa aj o známom autorovi tohto diela - Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Ďalšou zastávkou bola dedinka Krivá, z ktorej pochádza naša Bl. sestra Zdenka. Na výročie jej 100.

narodenín

sme sa spoločne pomodlili a uctili si jej relikvie v kostole sv. Jozefa. Posledná zástavka bola expozícia Hviezdoslavovej

Hájnikovej

ženy

v

Oravskej Polhore v prekrásnom prostredí pod Babou horou. Po asi 30 minútovej túre sme sa 9

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. dostali k hájovni (nazývanej aj horáreň), v ktorej pôsobil P. O. Hviezdoslav. Aj tu sme dostali odborný výklad a prezreli sme si všetky priestory. V susediacom objekte, ktorý patrí do areálu hájovne bola vybudovaná expozícia spisovateľa Mila Urbana, ktorý sa tam narodil. Tieto priestory sme si prezreli na úplný záver a potom sme sa vydali na cestu do Ružomberka. Nikola Koraušová I.A

Meranie krvného tlaku a cukru V stredu 8. júna 2016 sa v čase od 10.00 – 12.00 hodine uskutočnila akcia „Čo urobím pre svoje zdravie?“ Celá akcia sa konala v rámci Dní mesta Ružomberok 2016, a tak ako každý rok, súčasťou bola aj naša škola. Počas 2 hodín boli ľudia oslovení a mohli sa dozvedieť, akú majú hodnotu cukru v krvi a aký majú krvný tlak. Akcia bola zameraná aj na podávanie informácií o rizikách zvýšených hodnôt cukru a poučenie o hodnotách a následkoch neliečeného vysokého krvného tlaku. Okoloidúci sa mohli stretnúť s mladými „zdravotníkmi“ a odbornými vyučujúcimi zo zdravotníckej školy.

Maturitné slohy Maturitný sloh zo slovenského jazyka je pre niektorých žiakov veľmi náročnou úlohou, niektorí sa zas naň celkom tešia, lebo im to „píše“ samo. Nakoniec to všetci zvládli a my vám chceme sprostredkovať dve krásne maturitné práce aj v našom časopise. 10


Maturitná práca 1: To najkrajšie bolo v nej ukryté (Opis) Spriaznená duša. Niekto ju stále hľadá, niekto ju už možno našiel a niekto ju počas celého života nenájde. No ja som si v určitom momente uvedomila, že jediná žena na tomto svete, ktorá mi je spriaznenou dušou, je moja mama. Ona je tá, ktorá mi od malička dala pociťovať, čo je láska, vždy mi vedela najlepšie poradiť, ukázať správny smer mojej cesty. Lebo len najkrajší pocit na svete je ten, keď máte za kým prísť, porozprávať sa o problémoch, skúsenostiach. O „zlomenom“ srdci, o prvej láske. S kým sa môžete podeliť o šťastie, smútok. Kde nájsť oporu v ťažkých chvíľach. S kým sa bláznivo, no na nezmyselných veciach smiať. A práve toto všetko som našla v nej. Keď sa na ňu pozriem, vidím pomaly vznikajúce vrásky na tvári, úsmev stále od ucha k uchu, radosť aj bolesť v očiach. No po vonkajšej vzhľadovej stránke by som ju chcela opísať ako, podľa môjho názoru, veľmi peknú ženu. Aj keď používa všelijaké krémy na pleť, make-up, maľovačky na oči aj na líčka alebo špirálu, je omnoho krajšia, keď je nenamaľovaná. Vlasy má najkrajšie vystrihané, najčastejšie farbené na blond. S oblečením to máme spoločné. Chodíme na nákupy spolu. Nie je staromódna žena. Snaží sa byť „in“, preto si kupuje veci, ktoré sa jej páčia a ktoré sú v móde. V jej šatníku nesmú chýbať blúzky, košele a elegantné nohavice. Ale športová výbava tam tiež nechýba. Nie je ten typ postavy alebo ženy, že by si potrpela na topánkach na vysokom opätku alebo na platforme. Skôr tenisky alebo poltopánky. Je strašne závislá na voňavkách a rada si lakuje nechty. Poznám veľa dobrých žien. Moja mama je ten typ, „keď viem, tak pomôžem, keď mám, tak dám“. S obrovskou radosťou a veľkým srdcom pomôže vo všetkom. Či už len starej tete s nákupom, alebo len v záhrade, pri hrabaní sena a iných ručných prácach. Od mala bola tak vychovávaná. Podobnú výchovu preniesla aj na nás. Síce bola a aj je prísna, no som hrdá na to, že nie som vychovávaná rozmaznane. Viem toľko vecí, že až. Vychovávala nás aj k dobru, k úcte k druhým, k rešpektu. Veľmi rada sa zabáva. Neodpustí si všelijaké zábavy, či už veľkonočnú alebo silvestrovskú. Ale pre ňu je najväčšia, keď vybehne von do prírody so psom a vyšalie sa s ním. Do oddychu zahrňuje návštevu známej kamarátky, alebo pozeranie televízora s nami. Zo športov je pre ňu ako stvorené korčuľovanie nie len na ceste, ale aj na ľade. Volejbal aj vybíjaná patrí k jej obľúbeným športom. Svoju vysnívanú prácu našla v čašníctve. Venuje sa tomu už dlhé roky. Za ten čas stihla vychovať tri deti. Kúpiť dom, porobiť ho podľa svojich predstáv. Je krásne mať mamu, to najkrajšie. Júlia Pongrácová IV.B

Maturitná práca 1: Dnes som mala rande so svojím mestom (Rozprávanie)

V dnešnej dobe mnoho mladých ľudí trávi svoj čas v meste s kamarátmi. U mňa to tak však nebolo až do mojich osemnástych narodenín. Samozrejme, ani tie som nemala v pláne osláviť

11

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. v meste, ale moje kamarátky som už o opaku presvedčiť nemohla. Tento deň bol pre mňa nezabudnuteľný, a preto vám o ňom dnes porozprávam. Bolo horúce nedeľné popoludnie a moje priateľky Agáta s Paulou prišli ako každú nedeľu k nám na návštevu. „O týždeň máš narodeniny, čo plánuješ?“ opýtala sa Paula. „No neviem, asi nič zvláštne. Budeme spolu s rodinou oslavovať,“ odpovedala som. „Nemyslíš, že mesto by bol lepší nápad?“ opýtala sa Agáta. V tom skríkla Paula: „Áno, to je skvelý nápad!“ „No dobre teda, zvážim to ešte,“ odpovedala som. Dojedli sme zákusok a pobrali sa k neďalekému parku. Dni plynuli a ja som čoraz viac a viac rozmýšľala nad Agátiným nápadom. V piatok sme sa opäť stretli a s jasotom som im oznámila: „Dievčatá, zajtra ideme do mesta!“ „Super!,“ skríkla od radosti Paula. „Ja som vedela, že pôjdeš,“ dodala Agáta. Po návrate domov som rýchlo vybehla do svojej izby a začala vyberať najlepšie oblečenie. „Musím vyzerať skvelo, bude to predsa moje prvé rande s mestom, “ pomyslela som si s úsmevom na tvári. Na ďalší deň dievčatá dorazili presne včas o ôsmej hodine a nastúpili sme do auta. „Dievčatá, tak veľmi sa teším,“ radostne som sa ozvala. „Dnešný deň bude pre nás nezabudnuteľný, tomu verte!“ dodala Paula. Konečne sme dorazili do mesta, pomaly zapadalo slnko a ulice začalo zdobiť svetlo pouličných lámp. „Večerné mesto je nádherné, všade je ticho, kvety, rozsvietené lampy a pofukuje jemný vánok,“ povedala som s úžasom. „My sme ešte neskončili, pôjdeme ešte na pizzu a trošku si zatancujeme,“ so smiechom dodala Agáta. Po dobrej večeri a ešte lepšej tanečnej zábave som zistila, že som si zabudla na sedadle auta svoj mobil. „Musím sa vrátiť po mobil, čo ak mi budú volať rodičia?“ so strachom som povedala. „Dobre teda, poďme,“ dodala rozhodne Agáta. Keď sme sa už pomaly blížili k autu, zbadala som, že sa neznáma osoba pokúša otvoriť naše auto. Vtom rýchlo otvoril dvere, schmatol môj mobil a pokojne sa vzďaľoval od auta. „Hej, vráť mi môj mobil!“ skríkla som a začala utekať. No zlodej spozornel a začal utekať aj on. „Vráť mi môj telefón!“ kričala som neustále z posledných síl. Keď už bolo jasné, že ho pomaly dobieham, odhodil ho na zem. „Fú,“ vydýchla som si. „Už sme si mysleli, že ho nechytíš,“ dodala Paula keď pribehla. „Tak to bolo tesné, akoby som to len vysvetlila svojim rodičom?“ dodala som. „Ešteže dokážeš tak rýchlo bežať, “ smiechom dodala Agáta. „Joj! Ale ma bolia nohy,“ nakoniec som ešte dodala. Po tomto zážitku sme sa vrátili domov a celý príbeh som vyrozprávala rodičom. „Vidíš, nie vždy je to také skvelé v meste,“ dodala nakoniec mama. S dievčatami sme ešte dlho spomínali na tento zážitok. No dôležitejšie pre mňa bolo, že som konečne zažila krásu večerného mesta, hoci nás prekvapil neznámy zlodej. Neodradilo ma to však zažiť ďalšie rande s mojím mestom. Jarmila Stankovianska IV.A

Súťaž Trojruža Súťaž Ružomberská Trojruža je súťaž, ktorá slúži na podporu a prezentáciu amatérskej literárnej tvorby pre mladých autorov, členov literárnych klubov a krúžkov. Umožňuje

tak

rozvíjať

vzájomnú

komunikáciu

medzi

mladými

autormi

a

ich

hodnotiteľmi. V kategórii próza sa do súťaže zapojila aj naša žiačka z II.A, Martina Černáková,

12

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. ktorej prácu si môžete prečítať. 22.06.2016 sme sa dočkali celoslovenského vyhodnotenia súťaže, v ktorom Martina dosiahla vynikajúci výsledok v podobe 5. miesta.

Svetlo v tme (kategória próza) Už dlhé dni, týždne sa cítim sama, akoby chýbala nejaká časť zo mňa. Neodmysliteľná, ale predsa tá, ktorá sa nedá ľahko nájsť. Kráčala som ulicou so sklonenou hlavou ako vždy. Snažila som sa nájsť chýbajúce časti. Mala som najlepšiu priateľku Viki, boli sme nerozlučné, aspoň som si to dakedy myslela, robili sme všetko spolu a všetko spolu prežívali. Bola mi ako sestra. Časom, ako sme starli, sa veci zmenili, obe sme sa zmenili. Vždy sme si sľubovali, že nás nerozdelí žiadny chalan, ale stalo sa. Viki si našla lásku svojho života aspoň ona to tak tvrdila. Volal sa Andrej. Bol to typ chalana, o ktorom sa nedá povedať, že má čistý štít, ale ona ma nepočúvala a vždy, keď sme spolu mali niekde ísť, zrazu jej do toho niečo prišlo. Bola stále s ním a z nás sa stali cudzinky, akoby sme sa nikdy nepoznali, ale pritom sme o sebe vedeli všetko. Trvalo to týždne. Vždy, keď si na to spomeniem, je mi smutno. Nestihla som jej povedať dôležité veci. Naše posledné vety boli kruté. Povedala mi veci, ktoré sa mi hlboko vryli do srdca, veci ako, že nemá na mňa čas, nech vypadnem a nechám ju na pokoji. Z nejakého dôvodu so mnou nechcela byť a nenávidela ma. Prečo toľko krutosti kvôli hlúpemu chalanovi? Cítila som, akoby bola vo mne diera. Diera v mojej duši, ktorá sa nedá utkať a ak áno, trvalo by to dlho. Som mimo, neviem, čo si myslieť. Ani si neuvedomujem, kedy sa to tak zhoršilo. Rozumeli sme si, bola mi sestrou. Ale ona ma tak očividne nebrala. Zničila ma, ako nik iný, cítim sa prázdna. Musela som jej to povedať, ale ona ma nepočúvala. Už som ju nezaujímala. Minule som ju stretla na ulici. Bola so spolužiačkou, ktorú vždy ohovárala a nemala ju rada a teraz sa ku nej správala, ako niekedy ku mne. Správali sa ako najlepšie kamošky, bolelo to. Bolelo vidieť, ako sa smejú a mňa skľučuje, ako ju objíma a mňa odstrkuje, ako kráčajú ďalej a mňa odháňa, aká je šťastná, zatiaľ ja smútim, trápim sa a utápam sa v žiali. Pýtam sa

samej seba, čo sa to stalo, ale odpoveď nechodí a ja znova stojím sama na prahu a čakám na zázrak. Keď mi doktor pred rokom povedal, že trpím leukémiou, neverila som mu. Myslela som, že si robí srandu, nechcela som tomu veriť. No bola to krutá pravda, potrebovala som priateľku, ale nemala som žiadnu. Moji rodičia mi boli veľkou oporou, ale potrebovala som ešte niekoho. Časom som upadla do smútku, stratila som sa v mojich myšlienkach a z dievčaťa, ktoré dakedy malo všetko, po čom túžilo, aj keď nebolo toho moc, všetko teraz stratilo. Stratilo svoje šťastie. Ihneď som začala chodiť na chemoterapiu. Stratila som svoje vlasy. Musela som ukončiť posledný ročník, ale Viki to ani nezaujímalo, len sa spýtala, či som v pohode a to bolo všetko. Mám pocit, že ma nik už nemá rád. Som stratená a neviem nájsť cestu späť. „Natália, tvoj stav sa nezlepšuje, ba ešte zhoršuje. Bude potrebne aby sme ta hospitalizovali,“ povedal doktor a ja som sa trochu preľakla. ,,Budem musieť byť s inými? Budú ako ja?“ „Budú ako ja?“ spýtala som sa nakoniec.„Áno,

13

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. ho jeho matka objíma, bozkáva a prosí Boha o pomoc. Hľadela som na to a nemohla som ani dýchať. Čo sa to deje? Pýtala som sa, prečo dobrí ľudia musia odchádzať zo sveta? Bežala som do izby, kľakla si a modlila sa, prosila, nech ho zachová pri mne. Plakala som a plakala. V srdci som mala znova smútok. Pozerala som si naše spoločne fotky. Neskôr prišla sestrička za mnou do izby a dala mi jeden balíček so slovami, že jej to dal Daniel, aby mi to dala, keď bude umierať. Otvorila som ho a bola tam knižka so zlatistým nápisom Biblia a na ňom napísaný lístok: „Ak si myslíš, že ťa Boh nemiluje, mýliš sa. Ak som ťa potešil, ver, že to bol jeho plán, ako ťa potešiť. Ak čítaš tento lístok, asi tu už nie som. Som niekde, kde som sa tešil, lebo som sa zmieril s tým, čo sa so mnou deje. A uvedomujem si, že to je môj osud. Pre môj život si bola prínosom lebo aj ty si mňa robila šťastným. Prosím, mysli na mňa len v dobrom. Ber to ako dar od Boha, ako dar, ktorý ti dal dočasne, pre mňa si darom bola. S láskou Daniel ♥.“ Keď som to dočítala do očí sa mi nahrnuli slzy. Verila som v Boha ako som nikdy v nič neverila. On ma zachránil od zatratenia. Bol preč, ďaleko, kde ľudská moc nedosiahne, ďaleko v oblakoch, kde ho nik, kto žije, nevidí. Bol hlboko v mojom srdci. Bol mi priateľom a mojím záchrancom, pretože mi priniesol do života niečo, čo som potrebovala Boha. Boh mi ukázal, ako mám žiť ďalej. Dni, ktoré som už nemohla vidieť Daniela boli s Bohom úžasné, pomáhal mi prekonávať môj smútok a cítila som jeho silu. Zmierila som sa s tým, kým som a čo sa mi stalo. Modlila som sa vrúcne, ako som len mohla a vedela som, že dni, ktoré som prežila, aj keď som už nemusela, boli preto, aby som upevnila moju vieru. Bola som hrdá na seba, ako som sa zmenila, ako ma zmenil Daniel prostredníctvom Boha. Ukázal mi smer a videla som, že priateľstvo s Viki asi tak malo skončiť, proste to je osud a osud nezmeníš, lebo, keď sa o to pokúsiš, bude len horšie. Na hrudi sa mi vypínal zlatý krížik a v srdci mi planul oheň Božej lásky, oheň, ktorý žiadne mocnosti nikdy nezažnú. Uvedomila som si, že veci sa dejú pre nejaký význam. Časom sa to začalo zhoršovať a ja som si začala uvedomovať, že sa blíži koniec. Mala som strach, ale verila som jemu, môjmu Bohu a verila som, že sa v Božom kráľovstve stretnem s Danielom.

budeš umiestnená na onkologickom oddelení,“ v hrdle sa mi zasekli slová, pretože mi to prišlo veľmi ľúto, kde som sa to dostala. Od doktora som si šla do mesta kúpiť nejaké veci a na druhý deň som zamierila do nemocnice. „Ahoj, Natália, tak vitaj u nás, toto bude tvoja izba. Číslo je 27. Zatiaľ budeš sama, lebo ostané izby sú už zaplnené. Poď, poukazujem ti to tu.“ Tak a som tu, kráčala som za milou sestričkou a počúvala všetko, čo mi hovorí, kde je spoločenská miestnosť, kde je WC a kúpeľňa či jedáleň. Keď skončila, šla som do izby prezliecť sa a ostala v izbe. Keď v tom mi niekto zaklopal na dvere: „Ahoj, ja som Daniel“ usmieval sa na mňa milý chlapec s nebeskými očami: „Ahoj, ja som Natália.“ „Si tu nová?“ „Jo, len dnes som prišla. Ty si tu odkedy?“ „Ja už dlho.“ „Ako dlho?“ „Asi tak 3 týždne,“ zarazila som sa. To tu budem tak dlho aj ja? Sadol si na vedľajšiu posteľ a začal sa rozprávať. Mal príjemný hlas a po dlhom čase som sa smiala. Mal o 2 roky viac ako ja. Mal nádor na mozgu a asi nikdy som nestretla nikoho, ako je on. Bavili sme sa dlho. Šli sme spolu na obed, večeru a potom aj na druhý deň. Bol silno veriaci: „Boh nás všetkých miluje Natali a aj teba.“ „Chceš ísť do rehole?“ spýtala som sa trochu skľúčene, lebo sa mi začal páčiť a rozumel mi ako nik iný. „Áno on je pre mňa všetkým, je mojím spasiteľom, keď sa odtiaľto dostanem, pôjdem za kňaza a budem to milovať, pretože milujem Boha.“ Keď som sa započúvala do jeho slov, uvedomila som si, akú silu má viera, ako dokáže človeka povzbudiť, ale stále som mala pochybnosti, či by som aj ja tak mohla veriť a dúfať. Ale každým dňom som si uvedomovala, že niečo alebo niekto tam hore ma miluje ako nik iný na tomto pozemskom svete. Dni ubiehali a z nás sa stali časom dobrí priatelia. Začala som sa cítiť silnejšia a šťastnejšia. Stále ma učil viere a ja som začala veriť, ale jedného dňa sa niečo stalo. Neprišiel. Šla som ku nemu do izby a videla som, že je na prístrojoch, ktoré namiesto neho dýchajú. Bol v bezvedomí, nevnímal a umieral. Zatiaľ, čo ja som sa smiala, s ním v ňom niečo mizlo. Bol to život. On ma rozosmieval, aj keď vedel, že tu dlho nebude. Prišli jeho rodičia. Len matne som videla, ako plaču, ako

14


Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva „Toto je brána Pánova! Otvorte mi brány spravodlivosti!“ Po týchto slovách Svätý Otec František roztvoril bronzovú Svätú bránu Vatikánskej baziliky a zostal v tichu stáť na jej prahu. „Pre tvoje veľké milosrdenstvo vstúpim do tvojho domu, Pane,“ – povedal do ticha a krátko po jedenástej hodine ako prvý vošiel do chrámu. Katolícka cirkev na celom svete vstúpila 8. decembra 2015 do slávenia mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva, ktorý bude trvať do 20. novembra 2016.

Desať vecí, ktoré by ste mali vedieť o jubilejnom Roku milosrdenstva Svätá stolica a jubilejný Rok milosrdenstva vyhlásený pápežom Františkom. Desať vecí, ktoré by ste mali vedieť o jubilejnom Roku milosrdenstva. Na tlačovej konferencii ich prezentoval arcibiskup Salvatore Fisichella, predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu a Mons. Graham Bell, sekretár tejto pápežskej rady. 1) Neporovnávať s rokom 2000 Je dobré zdôrazniť, že jubilejný Rok milosrdenstva nie je a nechce byť Veľkým jubileom roka 2000. Každé porovnanie je nezmyselné, pretože každý svätý rok so sebou prináša svoje zvláštnosti a plní svoj účel. Pápež si praje, aby sa tento jubilejný rok žil v Ríme rovnako ako v miestnych cirkvách; z tejto skutočnosti vyplýva osobitná pozornosť k životu jednotlivých cirkví a ich potrebám, takže iniciatívy by sa nemali prekrývať s kalendárom, ale by mali byť ich doplnením. 2) Dvere milosrdenstva Prvýkrát v histórii jubilea bude ponúknutá možnosť otvoriť Sväté dvere – bránu milosrdenstva – aj v jednotlivých diecézach, najmä v katedrále alebo vo významnom diecéznom kostole, alebo v osobitne významnej pútnickej svätyni. 3) Začiatok v deň Nepoškvrnenej Dva dôležité termíny: 8. 12. 2015 slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorej znakom bude otvorenie svätých dverí v Bazilike svätého Petra a 20. november 2016 Slávnosť Ježiša Krista, Pána vesmíru (Krista Kráľa), ktorý je záverom svätého roka. V rámci týchto dvoch dát sa budú odvíjať slávenia s rôznymi udalosťami. 4) Tematika jubilea História jubileí sa vyznačuje periódou 50 a 25 rokov. Dve jubileá rešpektovali termín výročia vykúpenia vykonaného Kristom (1933, 1983). Toto je tematické jubileum. Je možné stavať na

15

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. centrálnom obsahu viery a má v úmysle pripomenúť cirkvi jej primárne poslanie byť znamením a svedectvom milosrdenstva vo všetkých aspektoch svojho pastoračného života. 5) Milosrdenstvo a konverzia Téma milosrdenstva, s ktorou pápež František voviedol Cirkev na cestu jubilea, bude okamihom milosti pre všetkých kresťanov a nabudením pokračovať v ceste novej evanjelizácie a pastoračnej konverzie, ktorú pápež uviedol. 6) Dialóg s inými vierovyznaniami V tomto zmysle to je ústredná túžba, volanie pápeža Františka, aby sme sa spolu s judaizmom a islamom v téme milosrdenstva dostali na cestu dialógu a prekonania ťažkostí, ktoré panujú na verejnosti. 7) Misionári milosrdenstva Ďalšou zvláštnosťou jubilea je poverenie Misionárov milosrdenstva. Pápež František im dá mandát na Popolcovú stredu slávením v Bazilike sv. Petra. Misionári musia byť kňazi pokojní, schopní porozumieť limitom ľudí, ale pripravení vyjadriť inšpiráciu Dobrého pastiera vo svojom kázaní a vyznaní. 8) Význam loga Logo je dielom pátra Marka Ivana Rupnika. Obraz, veľmi drahý ranej cirkvi, ukazujúci Kristovu lásku, ktorá dovršuje tajomstvo jeho vtelenia a vykúpenia; Syn nesie na svojich pleciach strateného človeka. Dielo je vytvorené tak, že sa Dobrý pastier dotýka hĺbky ľudského tela a robí to s láskou, ktorá mení život. 9) Motto udalosti Motto loga, prevzaté z Lukáša 6, 36, „Milosrdní ako Otec", si kladie za cieľ žiť milosrdenstvo na príklade Otca, ktorý žiada nesúdiť ani neodsudzovať, ale odpustiť a dávať lásku a odpustenie bez miery (Lk 6, 37 – 38). 10) Internetový portál v siedmich jazykoch Oficiálne internetové stránky jubilea sú: www.iubilaeummisericordiae.va, prístupná aj v skrátenej verzii na: www.im.va Stránka je k dispozícii v siedmich jazykoch: talianskom, anglickom, španielskom, portugalskom, francúzskom, nemeckom a poľskom. Na stránkach nájdete oficiálne

16

Časopis DEXTER, Stredná zdravotnícka škola M. T. Schererovej, šk. r. 2015/2016 číslo: IV. informácie o kalendári verejných podujatí, indikáciu pre účasť na akciách so Svätým Otcom a všetky ďalšie úradné oznámenia o jubileu. Zdroj: http://www.dku.bbdieceza.sk/kat-mat/-/blogs/rok-milosrdenstva , www.im.va

ZÁVER Na záver Vám chceme už len popriať krásne prežitie letných prázdnin a načerpanie novej energie na nový školský rok 2016/2017.

17

2016 číslo: IV. DEXTER

Recommend Documents