2015

Roèník: 12 èíslo: 2 Školský rok: 2014/ 2015

Obsah

Riadite¾òa ...............................................….….....…    3 ­ 4 Valentínska pošta................................……….…….         5 Karneval...............................................................….         6 Rozhovor..............................................................….         7 V Parchovenoch taka mouda..............................…..          8 ­ 9 Múzeum.................................................................…        10 Beseda....................................................................…    11 Mesiac knihy.. ....................................................…..         12 Jarná výzdoba......................................................…..         13 Hviezdoslavov Kubín....................................….……        14 Romano slovos.......................................................…        15 Tretia svetová..................................................….…..        16­19 Jarné básnièky.................................................….…..        20­ 21 Sadenie mája....................................................….….         22 Šport v chodbách školy...................................….….      23 Deò detí..................................................................…    24 Výlety.....................................................................…         25 Šport........................ .....................................….…….        26 Èastušky.................................................................…         27­ 29 Oma¾ovánka, Ukryté poklady........................….……        30­ 31

Školoviny:  adresa  redakcie:  ZŠ  Parchovany,  Hlavná  462,  076  62,  redakèná  rada: šéfredaktor:  Mgr.  Ján  Baèa,  redaktori:  Kristián  Hajduk­  kiko,  Anna  Popaïáková­ Anièka, Petronela Trellová­ pea, Laura Popaïáková­ laura, Viktória Štecová­ viki , Andrea Adamová­ Andrea, TomᚠPodraný­ tomaš, Michal Šalamon­ mišo, Antónia Kelemenová­ tonka

2

RIADITE¼ÒA

Šk. rok 2014/2015 by som zhodnotil školskou známkou 2. Prevažuje viacero kladných hodnotení nad negatívnymi. Naši deviataci sa v Testovaní 9 umiestnili na 1.mieste v okrese Trebišov, èo je ve¾ký úspech vzh¾adom na ich „chorobnú lenivos do uèenia“ . Žia¾ zhoršilo sa správanie niektorých žiakov, po¾avila disciplína prípravy na vyuèovanie. Podarilo sa nám aj zníži poèet neospravedlnených hodín u záškolákov.

Asi nemám to¾ko tlaèového priestoru na vymenovanie všetkých reprezentantov školy. Vianoèná akadémia, vedomostné súaže – Archimediáda, Olympiády zo slovenského jazyka, Pytagoriáda atï. Športová reprezentácia – futbal, volejbal, floorbal, Detská olympiáda... Vzh¾adom na poèet žiakov, umiestnenie našich žiakov bolo vynikajúce.

Hm... podlaha, podlaha, podlaha, sanita, lavice, stolièky, asfaltové ihrisko, vonkajšia omietka na telocvièni, strecha na

3

telocvièni, asfaltové ihrisko – je toho ve¾mi ve¾a na opravu a výmenu. Ale postupne to dúfam, aj s novým vedením obce, dáme do poriadku.

Jednoznaène áno. Cez prázdniny máme na pláne zrekonštruova dve chlapèenské toalety a jednu dievèenskú. Máme pris¾úbenú aj opravu podláh na chodbe.

Posledné preteky ukázali, že myšlienka pretekov sa naplnila. Celkovým víazom bolo dievèa. Chlapci sa majú èo ešte uèi. Trošku som oèakával väèší poèet žiakov našej školy. Tretie miesto Peka Antolíka však poteší. No to nie je len o pretekoch. My ako škola sme prevzali patronát nad rybníkom a náuèným chodníkom a to nás zaväzuje k práci. No žia¾, my to dávame do poriadku a dospeláci robia neporiadok. Dúfam, že sa to zlepší. Aj na výroènej schôdzi MO Rybárskeho zväzu bol nᚠrybník vyhlásený za najèistejší a bola nám udelená pochvala. Takže preteky budú urèite, ale pre obrovský záujem detí bude už ve¾ký problém zapísa všetkých záujemcov. Maximum je 50 pretekárov a bude sa treba prihlási s dostatoèným èasovým odstupom. Treba si zapamäta dátum 1.5.2016.

Ja ako riadite¾ školy toho vo¾ného èasu aj cez Vaše prázdniny ve¾a nemám. Trochu sa povenova koníèkom, trošku zrelaxova a nabra nových síl do školského roka 2015/2016. A to prajem všetkým žiakom a priate¾om školy. Ïakujem za rozhovor.

4

Naši  valentínski  poštári­ ôsmaci­  mali  plné  ruky práce,  pretože  vašich listov  bolo  naozaj neúrekom.  Mnohí  z vás im  prácu  ešte  sažili, keïže  ste  neuviedli presné údaje adresátov, napríklad nestaèí napísa  iba:  Katke.  Mali  by  ste  dopísa  aspoò  roèník  (  ak  je  tam  Katka  iba jedna).Vaše  vyznania  však  boli  naozaj  úprimné  a krásne.  Nezabudli  ste  dokonca ani na uèite¾ov, èo je od vás naozaj pekné. Za všetkých obdarovaných ïakujeme, ale  nezabudnite,  že  Valentín  by  nemal  trva  iba  jeden  deò,  ale  lásku  a vïaku svojim blízkym­ rodine i kamarátom by sme mali prejavova každý deò.  S takým želaním lásky sa pripája aj naša redakcia: Slovo, èo písali sme s láskou, nech aj vás láskou hreje. Svoju dušu pre vás ukryli sme v slove, by to slovo prinieslo rados, potešenie a vždy bolo pre vás milé. 

5

pea

Aj dnes tu máme krásny bál, vytúžený karneval. Nᚠkarneval bol naozaj krásny, plný pestrých masiek a urèite aj vytúžený, èo nám potvrdili aj èlenovia školského parlamentu. Všimli sme si, že sa o budúcnos folklóru v našej dedine nemusíme obáva,  pretože  ste  tancovali  naozaj  skvele.  Zasúažili  ste  si  v rôznych disciplínach­  tanec  s balónom,  stolièkový  tanec.  Svoju  tradiènú  kultúru prezentovali aj rómski žiaci­ najmä tance.  kiko

6

Nᚠspolužiak Fero Fige¾ chodieva už pravidelne do kúpe¾ov. Nás by zaujímalo, ako to asi vyzerá v takej ,, kúpe¾nej škole“, a tak sme mu položili nieko¾ko otázok. Ako prebieha vyuèovanie v takej ,, kúpe¾nej škole“? Je to výborn᠚kola. Vyuèovanie je pomerne krátke. Každý deò sú štyri vyuèovacie hodiny. Uèia sa len hlavné vyuèovacie predmety. Aké známky si tam dostal? Žiadne, iba slovné hodnotenie. To je na tej škole asi to najlepšie. Èo z kúpe¾nej školy by si zaviedol u nás? Vo¾nejší režim, najmä to, že sa neskúšalo a nepísali sa písomky. A urèite aj dåžku vyuèovania. To by bola rados ži, nie? Èo ti tam v škole najviac chýbalo? Najviac mi chýbali moji spolužiaci a naše neodmyslite¾né srandièky. Najmä Jurove podpichovaèky, na ktoré by som mohol ïalej tvori... Ale v podstate mi naša škola celkom chýbala.  viki

7

V PARCHOVENOCH TAKA MOUDA … Kedysi  dávno,  keï  som  bola  ešte  mladou  dievèinou,  sa  stala  jedna  príhoda.  Vo vtedajšej  dobe  bolo  ve¾kým  hitom  nosi  èo  najviac  „bilôt“  pod  sukòou.  Tieto spodnièky,  totiž  vytvárali  ve¾ký  objem  a to  bolo  práve  v móde.  A ktorá  dievka mala  sukòu  najširšiu,  tá  bola  vždy  najkrajšia.  Preto  sa  dievèatá  v mojom  veku snažili ma ich èo najviac. Lenže žiadna ich nemala to¾ko, ko¾ko richtárova dcéra. Ona bola z dediny najbohatšia, a preto si mohla vždy dovoli pekne sa vyparádi. No a nebolo to veruže na škodu. Ej, ako ju na dedinskej zábave nejeden šuhajík povykrúcal.  Tá  si  teda  mohla  prebera...  Už  aj  bola  súca  k vydaju.  I ja  som  ju neraz chcela prevýši v kráse.  No nikdy sa mi to nepodarilo. Až raz prišla nede¾a, a ja som sa zaala, že veru budem krajšia! Nuž som si obliekla nie pä, ani šes, ale rovno sedem „bilôt“ . Bola som taká

široká,že skoro  som cez bránku neprešla. I vošla mamièka do izby a vraví: „Toto mi dala ešte moja ma a vravela, že si ho mám obliec na ve¾kú príležitos, ale ja som  ju  nikdy  nedostala.  No  tebe  sa  núka možnos  by  krajšia  než  to  richtárove dievèa!“  A podávala  mi  èosi  zakrútené  plachte.  Otvorila  som  a èo  nevidím!

8

„Mama, “ od prekvapenia som až zalapala po dychu, „veï to je to¾ká nádhera!“ Odrazu  som  v rukách  držala  krásny  tkaný  „fartuch“  zdobený  trblietavými korálikmi. Žiaril ako èíre zlato. Mama napokon riekla:  „Ak si ho obleèieš navrch, budeš  isto­iste  najkrajšia.  Nuž  som  si  ho  obliekla  a natešene  sa  pobrala  do kostola. Ako som tak šla, pomaly som sa približovala ku kostolu, zaèula som akýsi krik. Oproti mne bežala moja kamarátka s krikom: „Juj zle nedobre! Rýchlo poï sem!“  A schmatla  ma  za  ruku  do  akého  si  dvora,  pobl힠 kostola.  „Èo  sa  deje?“ opýtala som sa netrpezlivo. „Richtárova dcéra dnes bola ešte širšia než inokedy. Nevmestila  sa  do  ažkých  dubových  dverí  a museli  jej  otvára  druhú  polovicu. Každý ju obdivoval poh¾adom, aká je nádherná a ligotavá. Ale až dovtedy, pokým ju  pán  farár  zbadali,  a zaèali  na  òu  vykrikova:  „Svetská  krása!  Parchovianska. pýcha!  Èi  vari  nechodíme  do  kostola  modli  sa?  Boh  má  by  na  prvom  mieste v našom živote! A vykázali ju z kostola.  A ty tam takto nemôžeš! Aj tebe spravia hanbu.  Mus횠 dole  s touto  parádou,  lebo  si  dokonca  ešte  širšia  než  ona!“  A tak som si ten nádherný „fartuch“ musela vyzliec, spolu s štyrmi ïalšími „bilotami“. Ak᠚koda! Keï som tak neskôr o tom premýš¾ala, tak som si uvedomila, že som nakoniec bola krajšia než ona. Akurát som o tom vedela iba ja  a moja kamarátka. A viac som sa už o to nepokúšala, lebo som si uvedomila, že niekedy je aj menej­ viac. anicka

9

Tohtoroènú  exkurziu  do  Východoslovenského  múzea  v Košiciach  absolvovali piataci a my  siedmaci. V budove Miklušovej väznice sme sa mohli oboznámi so stredovekou  históriou  Košíc  a okolia.  Už  vieme,  že  Košice  boli  v stredoveku opevnené  hradbami  a mali  viacero  brán.  Najkrajšou  bola  Ma¾ovaná  brána  pri Miklušovej  väznici.  Zaujímavosou  pre  nás  bolo,  že  Košice  boli  prvým  mestom v Európe, ktoré dostalo vlastný erb od panovníka ¼udovíta I. Asi najzaujímavejšie, aj  keï  nie  práve  najpríjemnejšie,  pre  nás  boli  podzemné  katakomby,  v ktorých väznili  najhorších  väzòov.  Ove¾a  lepšie  sme  sa  cítili  v meste  a v Aide,  kde  sme našu  exkurziu  ukonèili.  laura

10

Besedu  s príslušníkom policajného  zboru  sme  tu nemali  pomerne  dávno, preto sme sa na òu tešili. Pre nás  dievèatá  to  bolo  ešte zaujímavejšie,  pretože  prišla príslušníèka­  teda  žena. Témou  besedy  bola prevencia kriminality. Formou  prezentácie  sme  sa  oboznámili  so  základmi  trestnej  zodpovednosti mladistvých.  Vysvetlila  pojmy:  maloletý  delikvent,  mladistvý  páchate¾,  trestný èin,  preèin,  fajèenie  vo  verejných  priestoroch,  zákaz  zdržiava  sa  bez  dozoru svojich  zákonných  zástupcov  po  21.  hodine  na  verejne  prístupných  miestach,  v ktorých  sa  podávajú  alkoholické  nápoje.  Dostali  sme  aj  odpovede  na konkrétne životné situácie týkajúce sa danej problematiky.  Ïakujeme!  kiko

11

Izba bez kníh je ako telo bez duše. MarcusTullius Cicero

Za všetko, èo je vo mne dobré, vïaèím knihe. MaximGorkij

V marci,  ktorý  je  mesiacom  knihy,  bola  naša  knižnica  vyaženejšia  ako  inokedy. Bežne  je  to  len  poèas  hodín  literatúry,  èo  sa  nám  tiež  páèi  a v èase,  keï  si vypožièiavame  knihy.  Teraz  to  však  bolo  ove¾a  zaujímavejšie­  rôzne  èitate¾ské súaže  na  rýchle  èítanie  i pochopenie  textu,  spoloèné  hodiny­  žiaci  1.  stupòa, piataci  spolu  s deviatakmi  a samozrejme  Hviezdoslavov  Kubín,  o ktorom  píšeme v samostatnom  èlánku.  Všetky  tieto  podujatia  nás  presvedèili  o tom,  že  èíta  sa naozaj  oplatí  a môže  to  by  zábavné.  Hlavne  ak  nám  niekto  pomôže  s výberom toho správneho literárneho druhu èi konkrétnej knihy. Najdôležitejšie je asi pre nás starších vedie èíta medzi riadkami a správne pochopi ,, co tím chcel autor žíci“ (ospravedlòujeme sa za preklep v èeštine). Èítajte teda ïalej a nezabudnite na nᚠèasopis, ktorý môžete nielen èíta, ale zároveò ho aj tvori.  martin

12

13

Umelecký prednes má na našej škole stále svoje miesto a kvalitu. Dôkazom toho bol  aj  61.  roèník  Hviezdoslavovho  Kubína.  Èo  potešilo  asi  najviac,  že  popri  tzv. ,,stáliciach“ v prednese ( Anièka, Katka)sa objavili aj nové talenty a pomerne ve¾a chlapcov. Prím hrá stále poézia. Asi sa ¾ahšie uèí a je aj trochu  kratšia. No možno by  bolo  zaujímavé,  ak  by  si  niektorí  z vás,  najmä  tí,  ktorí  ve¾a  èítajú,  zvolili  tú zdanlivo  ažšiu  cestu.  Možno  by  sa  vám  zapáèili  nové  možnosti,  ktoré  ponúka próza­  dialógy,  príbeh.  Chceme  vás  však  aj  pochváli,  že  stále  prednášate umelecké  slovo  a zablahožela  k úspechom.  Katke  Topo¾ovskej  k 3.  miestu  na okresnom  kole,  Anièke  Popaïákovej  a Blaženke  Marcinovej  k 2.  miestu  a Sofii Jeòovej  a Barbore  Popaïákovej  k 3.  miestu  na  obvodnom  kole.  Veríme,  že v budúcom roèníku bude vás­ prednášajúcich ešte viac  a my poslucháèi zažijeme ïalšie umelecké zážitky.  tonka

14

Romane èavepiren prosuaža. Meso mas Hviezdoslavov Kubin. Somas treco. Pališ somas  avri  ArchimediádaTrebešiste.  Somas  osmo.  Najfeder  kamav  šport.Na poddarovskych hrách samas ode vo futbale po druho miestos, vo florbale samas ode prodruho miestos na krajskom kole, vo volejbalepro štvarto miestos. Kamav tere orezen tinen amri škola.  martin Dživesèavore

Džives èavore kamen romale žiaci feslaèes. Bainaas futbal leuèitelenca, freesbee, florbalte  volejbal.  Cikno  reèave  suažinenas  pre  bicyg¾a.Nadžalas  o vyhra,  ale o laèi zabava. Sa zakonèindžam opekaèkou. Ca¾am laèi kolbasa, vakeras tegi¾avás. Esas laèo džives.  andrea, tomaš

15

„Bože Summer ponáh¾aj sa!“ Clary ma ahá za lake a takmer sa nestíhame uhýba  gu¾kám  letiacicm  popri  nás.  Škrabla  ma  len  jedna,  ale  páli  to  tak strašne, že už nevládzem uteka. Mám chu zosta stᝠako živý terè, nech to už mám za sebou. Lenže viem, že sa nemôžem vzda dobrovo¾ne. Aspoò kvôli  Clary.  Alebo  kvôli  Ethanovi.  Sme  najlepší  priatelia,  nemôžem  by sebecká  a opusti  ho.  Ale  teraz  nemôžem  rozmýš¾a..  Musím  beža  èo najrýchlejšie,  a dosta  Clary  do  bezpeèia.  A tak  utekáme,  preskakujeme ruiny,  ktoré  nám  stoja  v ceste  a nenávratne  sa  blížime  k domovu.  Nie,  to sa  už  nedá  nazva  domovom.  Bombardéry  fakt  urobili  kus  práce. Momentálne  bývame  v  zrúcanine,  v ktorej  sme  kedysi  viedli  šastný a spokojný  život.  Kým  neprepukla  vojna.  V telke  (ktorá  akoby  zázrakom ostala nedotknutá) stále vravia, aby ¾ud ostal pokojný, vraj to nie je vojna. Tento  masaker  nazývajú  menšími  nepokojmi.  No  všetci  ¾udia,  ktorí  ešte zostali  ako  tak  nažive  vravia,  že  toto  je  rozhodne  tretia  svetová.  Pomaly bádam,  že  stre¾ba  utícha.  S Clary  si  sadáme  na  najbližší  kameò a vydýchavame  sa.  „Tak  toto  bolo  riadne  o chlp!“  „Totálne..“  Napriek všetkému sme pokojné, lebo sme za mestom. Tu je hrozba útoku omnoho menšia.  „Si  v  pohode?“  Pýtam  sa  jej  opatrne,  lebo  viem,  že  aj  ju  zopár tesne minulo. „Hej, minuli ma fakt tesne..“ A odkrýva si zakrvavený rukáv svetra.  „Poï,  ideme  domov,  a vyberiem  ti  ju.“  Keï  vyslovujem  slovo domov,  pichne  ma  pri  srdci  a oèi  sa  mi  postupne  zalievajú  slzami.  Nie, zaháòam  tú  myšlienku  preè,  nesmiem  plaka.  Nie  pred  Clary.  A tak, kráèame po vlhkej tráve smerom k domu. Pokia¾ viem, èas za mestom nie je  až  taká  zruinovaná  ako  centrum.  Všetko  to  zaèalo  výbuchom.  Bolo  ho poèu  asi  všade,  vychádzal  akoby  z podzemia,  no  neznelo  to  ako  výbuch v bani.  Viem  ako  znie  taký  výbuch,  kedysi  tu  boli  bane,  no  už  z nich  asi všetko  vyažili.  Tento  výbuch  trval  dlhšie  a nebolo  ho  poèu  len z podzemia,  poèuli  sme  ho  odvšadia¾.  A potom  sme  sa  už  iba  skryli  do pivnice,  kým  tí  vo  vzduchu  nièili  naše  územie,  nᚠ domov.  A odvtedy  do 16

mesta  ve¾mi  nechodíme,  len  keï  nieèo  nutne  potrebujeme.  Takmer  vždy sme tam prekåzli nepozorovane, no teraz sme sa prezradili. Omylom som zakopla  o spadnutý  konár  a zvalila  som  spolu  sním  aj  kopu  tehál. Ostre¾ovaèom ve¾a nechýbalo a už by bolo po nás. Ešte že mám Clary. Bez nej by som to nezvládla. Pomaly sa blížime k záhrade. Je tu ticho. Kedysi, keï  sme  boli  s Clary  menšie,  tu  bolo  vždy  ve¾a  ruchu.  Teraz  sa  tu  nikto nesmeje  a nekrièí  nahlas. Mám  pocit,  že  vôbec  nežijeme,  len existujeme. Áno, potichu  existujeme a èakáme na smr. A toto je môj najväèší strach. Nechcem  stále  len  sedie,  skrýva  sa  a èaka.  Je  to  najhorší  pocit,  keï èakáte a neviete èi o sekundu náhodou nezomrie vᚠblízky alebo èi gu¾ka nezasiahne  vás.  Je  to  hrozne  sk¾uèujúce.  S bolesou  v srdci  (aj  na  tele) otáèam  k¾uèkou  na  dverách  a pomáham  Clary  vstúpi.  „Mama!  Už  sme tu..“  Keï  nás  zbadá,  len  zalomí  rukami  a riekne:  „Vïakabohu,  že  ste nažive.“ Pri poh¾ade na Clarine rameno poznamená: „Nebude to treba ši, staèí  vydezinfikova.“  Sprevádzam  sestru  do  kúpe¾ne,  kým  ma  nezastaví Ethan:  „Ahoj.“  „Bože,  èo  tu  robíš?“  Úplne  ignoruje  moju  otázku  a hneï útoèí:  „Preèo  si  išla  do  mesta  znova  bezo  mòa?!  Mohlo  sa  ti  nieèo  sta.“ „Ale nestalo.“ Odseknem mu rovnako drzým tónom ako on mne. „Aspoò si sa  o tom  mohla  zmieni..“  V sekunde  mierni  svoj  hlas  a ja  sa ospravedlòujem: „Prepáè, vedeli sme, že je èistý vzduch, a tak sme museli vyrazi  hneï.“  „No  a?  Bol  èistý?“  „Vlastne  nie,  ale  ušli  sme“  Spomenula som  si,  že  sme  zásoby  nechali  tam.  Budeme  sa  musie  vráti.  Ethan  ma vytrhuje  zo  zamyslenia:  „Nejdeš  sa  prejs?  Vyzeráš,  že  potrebuješ  na vzduch.“ „Hej, poïme.“ Vzadu za domom je sad stromov, v ktorom som sa vždy hrávala. Teraz sa tam chodím skrýva, ani neviem pred èím. Asi pred realitou.  „Myslíš,  že  umieranie  bolí?“  Na  Ethanovi  najviac  milujem úprimnos.  Nikdy  sa  na  nikoho  nehrá,  dokáže  mi  poveda  èoko¾vek. „Myslím,  že  je  to,  ako  keï  zaspávaš.  Najprv  úplne  pomaly  a potom odrazu.“ Chví¾u sme ticho. Nie preto, že by sme nevedeli, èo poveda, ale vieme, že teraz nie je potrebné rozpráva. Obaja sa snažíme vníma jeden

17

druhého  a všetko  okolo  nás.  Jednoducho  preto,  lebo  je  to  možno poslednýkrát. Cítim, že sa mi oèi zalievajú slzami. Nechcem ich zadržiava, lebo viem, že keï som s ním tak nemusím. Privieram vieèka. Ethan nevraví niè. Viem, že to cíti rovnako. Nesnaží sa ma utešova, len sedí ved¾a mòa a je  ticho.  To  už  mi  horúce  slzy  stekajú  až  na  bradu  a pomaly odkvapkávajú.  Vtom  z nièoho  niè  ucítim  jeho  ruku  na  mojich  ramenách. Ovíjam  svoje  ruky  okolo  jeho  drieku  a pritisnem  sa  k nemu  èo  najtuhšie. Ticho  preruším  nakoniec  ja:  „Zomrieme,  však?“  Zlomil  sa  mi  hlas.  „Asi hej..raz,“  odpovedá  a to  už  zaèínam  nekontrolovate¾ne  vzlyka  do  jeho pleca.  Potrebujem  ho.  Potrebujem  jeho  pochopenie.  Tu  sa  nemusím  na nikoho  hra.  S ním  som  sama  sebou.  „Ššš,  už  neplaè.  Vieš  ako  a  mám hrozne  rád?“  Zaskoèená  jeho  slovami  sa  na  neho  len  usmejem a poznamenávam: „Tie zásoby sú stále v meste. Mala by som ís.“ „Pôjdem s tebou.“ „Nechcem, aby si kvôli mne riskoval život. Nemus횠ís zvládnem to.“  Trocha  ironicky  sa  pousmeje.  „Summer  z  tohto  sa  už  nevykrútiš. Budem ti v pätách po celý èas, èi sa ti to páèi alebo nie.“ Zaèínam sa smia. Preto, lebo plaka už nemá význam. Obchádzame dom a pomaly sa blížime k návršiu,  za  ktorým  je  okraj  mesta.  „Pôjdeme  pekne  pomaly,  a keby  sa udialo nieèo podozrivé, okamžite sa vrátime spä, rozumieš?“ Och, obèas je  taký  panovaèný.  „Áno,  rozumiem.“  A vydávame  sa  v ústrety  mestu. Pozorne  sledujem  okolie,  nezbadala  som  žiaden  pohyb.  Už  sa  pomaly zveèerieva,  no  stále  vidím  znièené  stavby,  zdemolované  domy,  výškové budovy­  slovom  všetko  padlo.  Opatrne  kráèam  a snažím  sa  nestúpa  na rozbité sklá a nevyrobi hluk. Snažím sa rozpomenú si, kde presne sme to nechali. „Summer, už sme v centre, vieš, kde to je?“ „Hej, malo by to by niekde  tu.  Aha,  tam  je  ten  zvalený  strom!“  Pobehnem  trocha  dopredu a prehadzujem  si  cez  plecia  hnedý  ruksak.  Ethan  sa  vystrašene  poobzerá a vraví:  „Fajn,  zvládli  sme  to.  A teraz  rýchlo  spä.“  Len  èo  to  dopovie, všímam si, že v jednej z tých menej rozpadnutých budov je èlovek. Chví¾u naòho  zízam  a až  potom  zbadám  zbraò.  „Ethan,  nehýb  sa.  O  chví¾u  nás

18

zbadajú,  musímeújs!“  Ostre¾ovaè  berie  zbraò  do  ruky,  no  v tej  istej sekunde, ba možno aj o moment skôr ma Ethan schmatne za ruku a uteká. Nevládzem,  nestaèím  mu,  nestíham  to.  „No  tak  poï  Summer!“  krièí  za mnou  a ja  sa  naozaj  snažím.  Vzápätí  si  všímam  ostre¾ovaèa  aj  v budove oproti  nám  a na  zlomok  sekundy  mám  pocit,  že  to  bude  to  posledné,  èo uvidím. „Dokelu!“ zanadáva Ethan, keï s potkýna o kameò. „Už sme skoro tu, toto dáme.“ ,,Summer, odtia¾to nás už netrafia.“ „Ethan..“ šepkám „Èo sa...“  V tom  momente,  keï  sa  aj  otoèí  hneï  vidí,  èo  sa  stalo.  „Nie..nie.“ Pribehne ku mne a napoly ma nesie za kopec. Položí ma na zem a do oèí sa mu  hrnú  slzy.  Gu¾ka  je  v srdci.  Je  tam,  cítim  ju.  Zomieram.  Toto  je  moja posledná  chví¾a.  „Nesmieš  zomrie.  Nesmieš  ma  tu  necha.  NIE!“  Takto som  ho  ešte  plaka  nevidela.  „Ži  Summer,  nezaspávaj,  zostaò  tu.“  Je  mi ažko.  Lebo  viem,  že  je  to  skutoènos.  Keby  som  mala  šancu,  utekal  by preè,  po  pomoc.  Ale  on  zostáva  pri  mne,  lebo  vie,  že  je  to  posledná minúta.  Ach,  ubieha  tak  strašne  rýchlo.  To¾ko  som  toho  ešte  chcela.  Už môžem iba drža svojho priate¾a za ruku, a pozorova nebo. Je také krásne. Nikdy  ma  nenapadlo  ako  ve¾mi.  Ruka  mi  pomaly  ochabuje,  privieram  oèi a cítim, že je to koniec. Prestávam myslie a cítim, že opúšam svoje telo. Je to oslobodzujúce.  anièka Svet Svet je gombík bez dierok, mení sa vraj každý rok. ¼udia, mestá, oceán, nik tu veru nie je sám.

Svet ti núka toho ve¾a, tak sa dívaj ak si smelá. Nebojíš sa, je to tak, aj keï si len máèik, mak.

Svet je tanier bez lyžice, riek a morí státisíce. Uvidíš len samé nové, veci, ako v rozprávkove.

Svet má ve¾a prekvapení, chrániš ho, tak si to cení. Vo vesmíre s nami lieta, a s ním všetky deti sveta. mišo

19

 a dnes je už pekná jar, Poberaj sa, starec marec, ta, kam išiel február.

Že slnieèko viacej žiari, sniežik sa aj v hore topí, nezostanú po òom stopy. Tešíme sa všetci z jari. Snežienkam sa v tráve darí, natrháme z nich aj mame, do vázièky jej ich dáme.

Vàbe rastú puky ve¾ké, nachystá v nich pe¾u vèielke. Dunèo žmurká na svet z búdy: „Príroda sa celá budí!“  sneh sa stráca. Naèo kry sa? Naèo bᝠsa?

20

radujú sa dietky. Slnieèko už teplé je, kvitnú pestré kvietky.

 Slnieèko sa na nás smeje. Snežienky rozkvitli, vtáci sa smejú, mušky si na slnku krídelká hrejú.

 dúhové i inakšie. Vidím tam i fialku, ve¾mi peknú, ve¾mi zlatú.

 slnieèko viac ohrieva, nezostanú ani stopy, to je ale nádhera! Príroda sa zobúdza, všetko krásne kvitne, snežienka je prvý kvet, èo nám náladu zdvihne.

 slnko pekne svieti, na lúku hneï vytiahnu zvieratká i deti.

 privolali jar: ,,Poï, slnieèko, na obzor, pohlaï našu tvár.“ 

21

kiko

Kultúrne  a folklórne  tradície  v našej  obci  majú  hlboké  korene  a aj  žiaci našej  školy  sa  touto  akciou  každoroène  hrdo  hlásia  k nosite¾om  týchto tradícií.  Aj  v tomto  školskom  roku  sme  si  teda  posadili  ten  nᚠ máj. Vyzdobili  sme  ho  stužkami  a pekne  v krojoch  a za  spevu  sme  ho  odniesli na  jeho  miesto,  ktorým  je  školská  brána.  Nechýbali  tance:  parchovianska karièka,  èardáš,  a aby  sa  nepovedalo,  že  nekráèame  s módou  tak  aj  disco tance.  laura

22

Tak tomu sa hovorí splnený sen všetkých žiakov. Beha po chodbách školy pod dozorom uèite¾a a za povzbudzovania ostatných. Vïaèi za to môžeme pánu  uèite¾ovi  Šimayovi  a jeho  vzdelávaniu,  kvôli  ktorému  si  nás  musel otestova. Na takéto èosi sa dáme radi nahovori aj nabudúce.  mišo Testovanie deviatakov

V polovici apríla sa uskutoènilo celoslovenské Testovanie deviatakov. Naši deviataci v òom dosiahli pozoruhodný úspech­  ich percentil v matematike presiahol  74%  a v slovenèine  dokonca  82%,  èo  nás  radí  medzi  22% najlepších  škôl  na  celom  Slovensku.  V trebišovskom  okrese  nám  patrí  1. miesto  v obidvoch  testovaných  predmetoch.  Deviataci  v tom  však  neboli sami. Urèite treba pochváli aj vyuèujúcich matematiky a slovenèiny, ktorí ich na testovanie pripravovali. Blahoželáme!!!  pea

23

Deò detí sa niesol v znamení športu, umenia i zábavy. Top športom je pre nás stále florbal,  ale  už  aj  pre  niektorých  uèite¾ov­ p.  u.  Šimay,  p.  u.  Baèa,  ktorí  podávali excelentné  výkony.  Dievèatá  si  zahrali  volejbal.  Nechýbal  ani  futbal,  penalty  èi frisbee.  Svoje  umelecké  ambície  sme  si  mohli  naplni  v tvorivej  dielni  p.  u. Dobranskej.  Žiaci  1.  stupòa  si  zasúažili  na  bicykloch  a zabávali  sa  pri spoloèenských hrách v triede. Bol to naozaj netradièný deò a každý z nás si našiel to svoje.  Ïakujeme!!!  kiko

24

My žiaci 5. až 8. roèníka sme sa v tomto školskom roku vybrali na výlet do Horného  Smokovca.  Ve¾mi  zaujímavá  bola  už  samotná  cesta  vlakom. Svoje turistické chúky sme si naplnili na túrach. Konkrétne na Hrebienok, Bilíkovu  a Reinerovu  chatu  a  na  Štrbské  pleso.  Na  plese  sme  si  pri pamätníku SNP vypoèuli prednášku a takisto aj pri pamätníku spisovate¾ky Maši  Ha¾amovej.  Ak  k tomu  prirátame  dobré  ubytovanie  a stravu,  tak celkový dojem z výletu hodnotíme známkou 1.  anièka

Deviataci  sa  vybrali  na  svoj  závereèný  výlet  do  Bojníc.  Navštívili  sme všetky  atrakcie,  ktoré  toto  naozaj  nádherné  mesto  ponúka­  zámok, zooogickú  záhradu,  i  pamätihodnosti  mesta.  Zlatým  klincom  výletu  bolo kúpalisko  a veèerná  zábava  v hoteli.  Pred  naším  odchodom  na  stredné školy to  bolo  naozaj  príjemné  spestrenie  konca  školského  roka  a utuženie našej starej partie.  kiko

25

Na športové úspechy našich spolužiakov sme si už akosi zvykli. A keïže dobré zvyky sa majú zachováva, tak aj v tomto školskom roku sme zožali viaceré ocenenia. Tu vám prinášame preh¾ad tých najvýraznejších: ­  4. miesto na Krajských majstrovstvách vo volejbale chlapcov ­  2. miesto na Poddargovských hrách vo futbale, 2. miesto v behu na 60 m., 3. miesto v behu na 300 m­ Matúš Makara ­  2. miesto na okresnom kole vo ve¾kom futbale a 5. miesto v malom futbale ­  krajské kolo v súaži Civilná ochrana

Na  krajské  kolo  súaže  Slávik  Slovenska  sa  v kategórii  sólový  spev ¾udových piesní prebojovala žiaèka 2. roèníka Blaženka Marcinová. Za jej úspechmi však stojí nielen talent, ale aj kus poctivej práce. A urèite aj ve¾a vo¾ného èasu, ktorý obetuje spevu a folklóru. Preto Blaženke blahoželáme a prajeme jej ve¾a podobných a nielen speváckych úspechov. laura

26

Jožka: Uèenie ju ve¾mi baví, na jednotku všetko spraví. Pouèky vie naspamä, gymko zvládne ona hneï. Miriam: Uèenie sa Miriam páèi, v matike je menší háèik. Na gitare zahrá pesnièku, gymko bude ma v malíèku. Martin: Domèek svoj má ve¾mi rád, bude z neho zdravotný brat. V škole Martin váži slová, playstation ho baví nová

Klaudia: Zeleninku ob¾ubuje, na obchodnej zmaturuje. Z Avonu si objednáva a na facebook všetko dáva. Radka:

V èítaní je jednièka, bude z Radky právnièka. Bijonce sa nazýva, rada do nás vyrýva.

Aneta:

Vozí na kolotoèi aj do školy obèas skoèí. Nedopustí na Košice, na obchodnej uvidzice.

27

Samo: Ondro:

Energy drinkom sa napumpuje, v Parchovianke vystupuje. Pri športe sa Samo nudí, na harmonike tóny lúdi. Na hodine sedí ako mím, béèko uòho hraje prím. Šachista a ve¾ký rybár, bude z neho ve¾ký strojár.

Damián: Na gitare vyhráva, s uèite¾mi rozpráva. So školou sa nerád lúèi, raz on bude deti uèi.

Kristián: Píše Kiko celé knižky, na svet sa on díva z výšky. Filozof nᚠvšestranný, bude architekt èi hudobník? Kubo:

Vtipné hlášky Kubo máva, sám si veci požièiava. V škole sa mu všetko nezdá, zato v bráne je on hviezda.

Tomáš:

Strelec je a športovec, neprekvapí ho žiadna vec. Hutoracky joho slovnik, prespieva vám celý spevník.

28

Pao:

S mobilom aj nocuje, v škole externe študuje. Kišo, Oldo Igor, Paco, tak še vola, keby daco.

Ivi:

Kamióny má rád Ivi, na hokeji robí divy. Do diškurky rád sa pustí z Vajdaèky to chlapec hustý.

Matúš: Odušu on hraje fodbal, nie je možné, aby prehral. Taký humor nemá nik, bude z neho obchodník.

Beáta:

Úprimné to dzivèe z Bolkov, všetko povie bez okolkov. Uèite¾ka bude v škole, knihy žerie ako mole.

Barbora: Ob¾ubuje umenie, bif¾ovaniu povie nie. Rezeò si aj nakreslí, zjedla by hneï dva aj tri. Stanka: Stanka ve¾ká koèka je, volejbal hra veru vie. A keï sa jej nedarí, úsmevom vás obdarí. 29

30

31