Cool School Časopis študentov gymnázia

1

Cool School Časopis študentov gymnázia

Rozhovory s učiteľmi Pohľady absolventov

Populizmus

Londýn/Paríž Číslo 1. Cena : 0,70€ Šk.rok 2011/2012

Ilustrácia Dagmar Budd 2

úvodník Odkedy som sa dostala k postu šéfredaktorky, premýšľala som snáď stokrát nad tým, aké je byť v čele. Čo za pocit by ma mal napĺňať? A ten stý raz, keď ma znovu prepadajú rovnaké myšlienky, pozastavujem sa nad tým, prečo som vlastne tento job vzala. V poslednom období som si vytvorila teóriu. Teóriu o výzvach. Z kaţdej strany sa na mňa nejaká valí a ja som mnohé z nich bez premýšľania odpálkovala s tým, ţe teraz nemám záujem. Keď som premýšľala o tom, či byť, alebo nebyť šéfredaktorkou, spolutvorcom niečoho, ako je tento náš CoolSchool, zastavil sa pri mne jeden človek, ktorý mi úplne jednoducho pomohol. Stačilo pár slov: ,, ...je to veľmi dobrá a poučná skúsenosť...― A vtedy som sa pozastavila nad svojím negatívnym prístupom k výzvam. S kaţdým odmietnutím som v podstate strácala jedinečnú skúsenosť. A zrazu som sa cítila zvláštne smutná :D. Dosť! Výzvy, ktoré sa nám samy ponúkajú, by sme nemali ignorovať! Prichádzajú k nám z nejakých dôvodov. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo nám drobné skúsenosti z tohto obdobia alebo spomienky naň môţu dať neskôr. Na začiatku som si vôbec nevedela predstaviť, ako naša redakcia bude fungovať. Teraz som obohatená. Začínam tušiť, aké to je, keď sa zrazu začnú do cesty stavať prekáţky a človek musí začať bojovať viac, ako mal v pláne. Výzvy sú dobré. Kaţdá nám vytvorí boj, ktorý by sme mali nakoniec dobojovať. A či skončíme ako víťazi, alebo ako porazení to je v tomto momente v podstate jedno. Hlavne, ţe boj dokončíme - uţ len tým získame mnoho. Klaudia Vravková 3

COOL SCHOOL ČASOPIS ŠTUDENTOV PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA FRANTIŠKA HANÁKA V PRIEVIDZI

Ročník: XVI. Číslo: 1. Cena: 0,70 € Šéfredaktorka: Klaudia Vravková ( septima) Redaktori: Viktor Šovčík (septima), Ivona Hederová (1.G), Barbora Jurenková ( kvinta),Kristína Tánczosová (kvinta), Ján Krchňavý (kvarta), Betka Veselovská (3.G), Jana Výškrabková (3.G), Bibiána Tinková ( príma) Barbora Haruštiaková (oktáva) Grafická úprava: Ján Krchňavý ( kvarta) Ilustrácie:Dagmar Budd(prima) Pedagogická pomoc: PhDr. Monika Kováčiková Fotky: archív p. riaditeľky, archív p. prof. Machovej, archív p. prof. Divékyovej, archív p. prof. Grolmusovej , septima Názory autorov sa nemusia stotožňovať so stanoviskom vedenia školy.

Obsah PREDNÁ TITULKA—KANADA (ls) Úvodník šéfredaktorky (3)

Rozhovory :

Pani Pani riaditeľka riaditeľka (5 (5--7) 7) P. prof. Divékyová P. prof. Divékyová (8 (8 --9) 9) P.prof. P.prof. Machová Machová (12 (12-13 13)) P.prof. P.prof. Grolmusová Grolmusová (14 (14--15) 15)

Pohľady absolventov :

MIRIAMA HUMAJOVÁ (16) VERONIKA TÍNESOVÁ (17-18)

Medzinárodný deň knižníc (10-11) Expedícia Orava (21-22)

VOLANIE PO ZMENE (19-20)

Populizmus Populizmus (23 (23--24) 24)

Londýn/Paríž (25-26) Nové tváre (27-30)

Hlavolamy Hlavolamy (31) (31)

4

ZADNÁ TITULKA(KANADA) S MODLITBOU SV. FRANTIŠKA

Rozhovory

5

P iaristick á spojená škola F. Hanáka

Rozhovory

Súčasná škola musí byť flexibilná

Keď zaklopete na dve re riaditeľne, otvorí vám milá a usmiata blondínka. Naša nová pani riaditeľka. RNDr. Viera Beňová niektorých z vás počas minulých školských rokov odborne viedla na hodinách matematiky. Teraz šéfuje nám všetkým. V nasledujúcom rozhovore vyjadrila svoj názor na postavenie školy v dnešnej spoločnosti a prezradila, aké sú jej vízie rozvoja našej školy. V júni tohto roku ste vyhrali konkurz na riaditeľku Spojenej piaris tickej školy. Ako vnímate túto skutočnosť a kto vás najviac vo vašom rozhodnutí zúčastniť sa konkurzu podporil?

Najväčší vplyv mala moja 21-ročná dcéra, ktorá túto školu mala veľmi rada a ktorá ma nielenţe podporovala, ale priamo presviedčala, aby som sa konk u r z u z ú č a s t n i la . J e j s l ov á (parafrázujem): „maminka, o mňa sa uţ starať nemusíš, a keď sa staneš riaditeľkou, budeš sa môcť starať o druhých―, boli silným argumentom. Barborka je mojím jediným dieťaťom, snaţila som sa ju vychovať tak, aby myslela na druhých. Keby som po jej slovách nebola išla do toho konkurzu, moje slová a činy by boli v rozpore. Skúste si ako matka svojho dieťaťa zaspomínať na vaše vlastné detstvo a školu. Mali to deti v škole i v rodine v minulosti ľahšie alebo ťažšie?

Na túto otázku podľa mňa neexistuje jednoznačná odpoveď. Veď slová „ľahké, ťaţké― chápeme kaţdý subjektívne, často podľa osobných skúseností, alebo podľa toho, či niečo máme/nemáme v obľube. Neviem teda jednoznačne povedať, či to dnešné deti 6

majú „ľahšie― alebo „ťaţšie―. Čo však viem pomenovať, je úloha nás – pedagógov a rodičov – na nebezpečenstvá deti upozorňovať, vystríhať ich pred nimi a ochraňovať. Ako by ste čo najvýstižnejšie charakterizovali súčasnú školu, žiaka, študenta a rodiča?

Škola mala vţdy hlavnú úlohu ţiakov a študentov vzdelávať, pripraviť ich pre ţivot a spolu s rodinou ich vychovávať, vštepiť im zásady spoluţitia, morálky, vyšších princípov... Vzhľadom na rýchlo sa meniace podmienky v spoločnosti a rýchly rozvoj poznatkov musí byť popritom súčasná škola veľmi flexibilná. Mala by ţiakom ponúknuť to, čo potrebujú, aby sa dokázali v tomto svete zorientovať, viesť ich tak, aby sa v ňom nestratili. Spoločenské zmeny po roku 1989 priniesli do ţivota viac otvorenosti a slobody, a tým aj nové impulzy do hodnotovej orientácie mladých i starších. Práve týmto by som charakterizovala ţiakov, študentov aj rodičov - ako tých, ktorí sú kaţdý deň konfrontovaní s mnoţstvom rôznych „správnych― názorov a hodnôt.

Mgr. Elena Blašková . A učitelia? Ako sa učilo a vychovávalo pred niekoľkými rokmi a ako dnes? Je fakt, ţe kedysi bola na školách silná disciplína; rešpekt pred učiteľmi bol často vynútený školským a spoločenským poriadkom a zvyklosťami. Tak to uţ nikdy nebude,nemá preto zmy sel pozerať sa do minulosti. Dnes sa ale poriadok a disciplína strácajú v spoločnosti celkovo. Myslím si, ţe je to v dôsledku pokriveného vnímania slobody a demokracie. Sloboda sa chápe ako anarchia, právo povedať si svoj názor, ako príleţitosť beztrestne klamať a ohovárať; disciplínu povaţujeme za preţitok z čias komunizmu. Jediné, čo s tý m môţeme, ba musíme urobiť, je naučiť ţiakov slušne komunikovať, aby dokázali jasne a logicky formulovať svoje predstavy a očakávania, a tieţ umeniu počúvať druhú stranu, aj keď s ňou nesúhlasia. Mali by sme dokázať viesť dialóg, na jeho základe tvoriť pravidlá spolupráce a spoluţitia a tieto pravidlá akceptovať . Ak sa nám zdá, ţe ustanovené pravidlá nie sú podľa našich predstáv, neznamená to , ţe ich môţeme obchádzať. O to viac by sme mali hľadať argumenty a slušné spôsoby, ako druhú stranu presvedčiť, ţe existujú aj lepšie moţnosti. V minulosti ste pôsobili na štátnej škole. Vidíte nejaký rozdiel medzi štátnou a cirkevnou školou? Učila som na jednej štátnej škole (gymnáziu) a na jednej c irkevnej škole (tieţ v gymnáziu), preto nemám veľa moţností porovnávať. Myslím si a le, ţe hlavným rozdielom je posilnená výchovná z loţ ka vý ch ovn o- vzd elá va c ieh o p roc esu v cirkevných školách. Na našej spojenej škole rozvíjame tento prvok a j tým, ţe výchova sa uskutočňuje kontinuálne od vstupu dieťaťa na základnú školu aţ po dospelosť, po maturitu. Škola uţ v názve deklaruje svoju hodnotovú orientáciu, výchovu v duchu kresťanstva. Je preto predpoklad, ţe ak sa rodič rozhodne svoje dieťa zapísať k nám , akceptuje tieto princípy a dochádza k jednotnému výchovnému pôsobeniu rodiny a školy. Tieţ som si všimla úţasné nadšenie mojich kolegov pre svoju prácu, pre svoje poslanie. Tieto atribúty – viera, my šlienka

7

a nadšenie pri jej rea lizácii – posúvali ľudstvo vţdy dopredu. Aké sú vaše vízie rozvoja našej školy do budúcnosti? Naša škola vďaka môjmu predchodcovi nastúpila nový trend – chce ponúkať kontinuálne vzdelávanie uţ od predškolského veku ( od septembra 2012 otvárame materskú školu ), taktieţ okrem gymnaziálneho vzdelávania aj kvalitné odborné vzdelávanie s maturitou. Materskú škôlku aj odborné vzdelávanie treba vybudovať personálne, materiá lne, priestorovo. Toto bude jedna z mojich hlavných úloh. Druhou, veľmi dôleţitou úlohou, je udrţať vysokú kvalitu našich absolventov. Zdôrazňujem slovo „vysoká― , pretoţe výsledky extern ej ma t u r it n e j s kú šk y sú t o ho neodškriepiteľným dôkazom. Vyšvihnúť sa na špičku kvality predstavuje náročnú úlohu, udrţať sa tam bude preto ešte ťaţšie. Okrem toho by som rada zviditeľnila našu školu organizovaním rôznych druhov neformálneho vzdelávania ( za predpokladu, ţe oň bude záujem). Piaristická spojená škola má okrem výchovy a vzdelávania aj určité duchovné smerovanie. V čom ho chcete podporiť, skvalitniť, resp. aké nové predstavy máte v tejto oblasti? Bola by som rada, keby sa kresťanská výchova p re jav ila k on k r ét n y m i s ku t k a m i v dobrovoľníckych aktivitách.

Ďakuj em v ám za rozhov or a prajem veľa lásky a trpezlivosti s každým človekom, s ktorým sa na našej škole ako nová pani riaditeľka stretnete.


Rozhovory

Chcela som zmenu Pani učiteľka Divékyová je v našej škole novou profesorkou angličtiny. Ţiaci si ju obľúbili, no majú pred ňou veľký rešpekt. Aby ste sa o nej niečo mohli dozvedieť, spravili sme s ňou menší rozhovor. Prečo ste sa rozhodli pre našu školu? 15 rokov som učila na stavebnej škole, bola som tam spokojná, ale chcela som zmenu, a to bolo ísť iba niekam vyššie, čiţe na gymnázium. A keďţe som vedela, ţe sa u vás uvoľnilo miesto profesora angličtiny, tak som poprosila o prácu v tejto škole. Čo iné vás okrem túžby po zmene dohnalo k tomuto kroku? Naša škola sa mala spájať s „Falešníkom― a to bol ten moment, keď som mala rozhodnúť o svojej budúcnosti - či zostanem na pôvodnom pracovisku, alebo pôjdem niekam inam učiť lepších študentov. Páči sa vám v našej škole? Áno, páči sa mi, uţ som si zvykla. Aké má podľa vás naša škola negatíva a pozitíva? Na začiatku som bola zarazená, ţe sa študenti nezdravia profesorom, ale myslím, ţe uţ sa to zmenilo k lepšiemu. A, samozrejme, som aj trochu prekvapená tým, ţe sa tu ničí majetok, ničia sa veci a to do takéhoto typu školy nepatrí. Pozitívnou stránkou sú študenti, ktorí sú veľmi nadaní a šikovní. Učia sa teda naši študenti lepšie ako študenti z vašej bývalej školy? Nemôţem to takto porovnať. Sú tu výborní študenti, dosahujú lepší prospech ako v mojej predchádzajúcej škole, ale aj tam sa našli študenti, ktorí dosahovali výborné výsledky. Pani učiteľke Divékyovej ďakujeme za rozhovor a drţíme palce, aby sa jej v našej škole aj naďalej páčilo.

8

Kris tín a Tánczosová, Barb ora Ju ren kov á

Predmety: ANJ, SJL Štúdium: Fakulta humanitných vied, Nitra Hobby: plávanie, cyklistika, tanec, hudba, literatúra Motto: Šťastne ţiť znamená neţiť pre seba. Obľúbená farba: modrá Obľúbené zviera: pes Obľúbený film: Pearl Harbor Hudba: slovenská a česká populárna hudba Obľúbená kniha: Vtáky v tŕní, Kto chytá v ţite Obľúbené ročné obdobie: leto

9


Viktor Šovčík

Medzinárodný deň školských knižníc – čo bolo v roku 2010 a čo sme pripravili tento rok Cieľom tohto podujatia je oboznámiť deti s najznámejšími rozprávkami, prípadne s jednou rozprávkou. Keďţe s návrhom na realizáciu projektu prišla p.prof. Boráková (ktorá uţ od nepamäti učí nemčinu terajšiu septimu), podujali sa na zorganizovanie tejto akcie práve študenti septimy (minulý rok ešte VI.OG).

Alica v krajine zázrakov (2010) Keď sme sa minulý rok prvý raz dozvedeli o projekte k Medzinárodnému dňu školských kniţníc, veľmi nás nenadchol. Brali sme to skôr ako príjemnú povinnosť – moţnosť vymeškať školu. Strávili sme hodiny vymýšľaním témy a priebehu celej akcie, kým sme dospeli k záveru, ţe témou nášho podujatia bude rozprávka Alica v krajine zázrakov. Potom uţ nebolo ťaţké vymyslieť program, aj keď značná časť nášho vystupovania sa zaobišla bez plánovania a niesla sa skôr v duchu improvizácie. Zdrojom našich nápadov bol najnovší film Alice in Wonderland (ktorý sme si, samozrejme, odmietli pozrieť vo svojom voľnom čase, takţe sme ho pozerali počas vyučovania), ale aj slovenské preklady tejto rozprávky. V deň D (25. 10. 2010) sa naša trieda premenila na Krajinu zázrakov. Dostať sa do nej vôbec nebolo jednoduché – deti museli najskôr vypiť nápoj na zmenšenie, potom prejsť cez tajomný tunel a dať si koláčik na zväčšenie. Krajina zázrakov bola pokrytá jesenným lístím, zo stropu viseli karty... Deti postupovali po stanoviskách, od Húseničiaka aţ po vyslobodenie Bielej kráľovnej. Cestou stretli Červenú kráľovnú, Klobučníka, dvojičky, Mačku, Králika a samotnú Alicu. 10

Predstavenie sme nakoniec odohrali v priebehu jedného dňa aţ dvanásťkrát, takţe sme boli úplne vyčerpaní (a šťastní zároveň). Po tomto úspešnom dni nás pozvali viaceré škôlky, aby sme im predstavenie Alica v krajine zázrakov zahrali aj u nich. Navštevovanie škôlok v Prievidzi a dokonca aj škôlky v Novákoch nám prinieslo okrem dobrého pocitu aj alarmujúci nárast mnoţstva vymeškaných hodín.

Rozprávky H.Ch. Andersena a bratov Grimmovcov (2011) V tomto školskom roku sme sa opäť rozhodli pripraviť predstavenie k Medzinárodnému dňu školských kniţníc. Realizácia nám tentoraz zabrala omnoho menej času ako minulý rok a tému sme si tieţ vybrali celkom rýchlo. Urobili sme v nej určitú obmenu, keďţe sme si nezvolili jednu konkrétnu rozprávku, ale posunuli sme ju do roviny autorov rozprávok. Oslovili nás rozprávky Hansa Christiana Andersena a bratov Grimmovcov. Ústrednou rozprávkou, ktorá bola na začiatku kaţdého predstavenia zdramatizovaná, sa stala Princezná na hrášku. Hrášok bol zároveň sprievodcom v ďalšej časti programu, v ktorej sa deti po skupinkách striedali pri stanoviskách s jednou alebo dvomi rozprávkovými postavami. U Červenej čiapočky museli deti riešiť rôzne hlavolamy, u Šípkovej Ruţenky zase vymaľovávať ruţe na vyzdobenie jej hradu. U Janka a Marienky im dávala zákerné úlohy Baba Jaga, ktorú nakoniec všetci spoločne strčili do pece. U Snehovej kráľovnej deti privítali Gerda a Kay, s ktorými mali poskladať rozbité zrkadlo. Poslednou postavou bola Zlatovláska, ktorá vystupovala so Strigou. Tu mali deti za úlohu postaviť veţe z písmen nalepených na kockách. Na všetkých stanoviskách bol krátko predstavený aj dej jednotlivých rozprávok. Za splnené úlohy dostali deti sladké odmeny. Predstavenie sme opäť odohrali aj v škôlkach, no tento rok ich bolo omnoho menej (z dôvodu vymeškávania vyučovania). 11


Rozhovory

Stále sa nájdu svedomití žiaci Pani profesorku Machovú niektorí z vás dobre poznajú. Dalo by sa povedať, ţe je tu staronová, po šiestich rokoch materskej dovolenky znova zavítala do našej školy a opäť s tým istým cieľom učiť niektorých z nás biológiu a chémiu. Ona je teda tá pravá, ktorá dokáţe opísať zmeny v našej škole. A aj na túto tému bol zameraný náš rozhovor, ktorý vám prinášame.

Aký ste mali vzťah ku škole, k učeniu? Ja som dostala veľký dar, ţe som s učením nikdy nemala váţnejšie problémy. Na základnej škole mi vedomosti nejako samy skákali do hlavy a na gymnáziu sme boli výborná partia, ktorá sa vedela v učení potiahnuť. Najväčšie problémy mi vţdy robil dejepis a mnoţstvo rokov a udalostí, ktoré som si nijako nevedela zapamätať. Čo vás očarilo (ešte stále očarúva) na biológii a chémii, keď ste sa tieto predmety rozhodli učiť, a kedy ste sa prvýkrát rozhodli, že sa vyberiete týmto smerom? Vţdy som mala radšej prírodovedné predmety, kde sa dalo všetko logicky zdôvodniť. Na základnej škole som mala vynikajúcu pani učiteľku biológie a chémie, ktorá dokázala učivo výborne vysvetliť a hlavne všetkých zaujať. Na gymnáziu som spoluţiakov v triede cez prestávky doučovala chémiu, snaţila som sa komplikované veci vysvetliť čo najjednoduchšie a o to isté sa snaţím aj teraz. Maturantov bude zrejme zaujímať, aké náročné bolo pre vás štúdium na vysokej škole. Pri spomienke na vysokú školu sa mi vybavia hlavne tváre mojich spoluţiakov, s ktorými sme si výborne rozumeli, a taktieţ hodiny strávené v chemickom labáku a kilometre prešliapané na biologických exkurziách. Niektoré skúšky boli ľahké, niektoré ma dosť 12

potrápili. Škoda, ţe asi tretina skúšok bola pre moju budúcu prax úplne zbytočná.

Ján Krchňavý Šesť rokov ste tu neboli, a preto budete môcť asi najlepšie zhodnotiť zmeny v našej škole. Čo sa zmenilo a ako? Rozšírili sa priestory. Keď som pred šiestimi rokmi odchádzala, učebne končili pri biologickom kabinete. Zborovňa bola v dnešnej riaditeľni a počítačová učebňa v kancelárii zástupcov. Pribudlo mnoho schodov (dobré na kondíciu), plyn a voda v stoloch v chemickej učebni, jedáleň, telocvičňa dolu na prízemí, stavia sa nová telocvičňa. Na posledných maturitách, kde som sa zúčastnila ako skúšajúca, sa maturovalo z piatich predmetov na dvoch úrovniach, teraz sa maturuje uţ len na jednej úrovni zo štyroch predmetov. Čo sa podľa vás zmenilo v prístupe žiakov ? Mám pocit, ţe ţiaci trochu zleniveli, očakávajú dobrý výsledok bez akejkoľvek námahy. Našťastie, stále sa nájdu aj ţiaci svedomití, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť, a napriek posmeškom a úškrnom spoluţiakov idú za svojím cieľom. Skvelé je, ak svojím entuziazmom nakazia aspoň časť spoluţiakov a potiahnu ich. Takýchto ţiakov je radosť učiť. Aké sú vaše predstavy o učení? Chcete niečo zmeniť alebo sa chcete držať zaužívaných noriem? Myslím, ţe istý čas mi potrvá, kým sa zţijem so zmenenými učebnými osnovami a popresúvaním učív v jednotlivých ročníkoch. Veľmi rada by som začlenila do vyučovania moderné technológie, čaká ma však v tejto oblasti veľa študovania a vzdelávania. Ďakujeme za odpovede a želáme veľa úspechov v učení =). Motto p. profesorky Machovej: Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj. Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých, postranných pohnútok, ale aj tak rob dobre. Ak si úspešný, získaš si falošných priateľov a skutočných nepriateľov, ale aj tak buď úspešný. Na dobro, ktoré konáš, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro. Čestnosť a úprimnosť ťa urobia zraniteľným, ale aj tak buď čestný a úprimný. Čo si po celé roky budoval, sa môţe za jednu noc zrútiť, ale aj tak buduj. Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale moţno ťa napadnú, ak im pomôţeš, ale aj tak pomáhaj ľuďom. Daj svetu to najlepšie, čo máš a udrú ťa do tváre, ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš. bl. Matka Tereza

13


Rozhovory

Mojím snom je ţiť na Kube Prečo ste sa rozhodli práve pre piaristov? Bola to náhoda. Čo ste chceli robiť, keď ste boli malá? Hm, keď som bola malá? Chcela som pracovať ako kvetinárka, mať svoje vlastné kvetinárstvo a v ňom plno kvetov. Vlastne tento sen snívam ešte aj dnes a stále verím a dúfam, ţe sa mi splní. Ktovie, moţno raz.. Aké školy máte vyštudované? Pedagogickú fakultu na Katolíckej univerzite v Ruţomberku. Momentálne pokračujem v štúdiách na Filozofickej fakulte na uţ spomínanej škole. Okrem toho mám za sebou štúdium anglického jazyka na Kaplan International College v Londýne a získala som národnú odbornú kvalifikáciu v zdravotníctve a sociálnej oblasti NVQ3 vo Veľkej Británii. Prečo ste sa rozhodli pre učiteľstvo? Je to z viacerých dôvodov. Tým prvým je, ţe pochádzam zo starej učiteľskej rodiny a toto remeslo sa v našej rodine stalo akousi „nepísanou tradíciou―. Ďalším dôvodom je fakt, ţe v mieste môjho rodného bydliska veľa moţností pre výber budúceho povolania nebolo. Preto som sa rozhodla pre štúdium na Strednej pedagogickej škole v Levoč i, odkiaľ pochádzam, a následne na Katolíckej univerzite v Ruţomberku. Máte nejaké pracovné skúsenosti zo zahraničia? Pracovných skúseností je určite veľmi veľa a som vďačná za to, ţe som posledných 6 rokov môjho ţivota mohla stráviť práve

14

v Anglicku. Pobyt v UK bol pre mňa nesmiernym prínosom v pozitívnom, ale aj negatívnom zmysle. V prvom rade chcem hovoriť o dôvodoch, pre ktoré sa oplatí ísť do tejto krajiny a ţiť v nej. Je to osobný a profesionálny rozvoj – je tu mnoho príleţitostí a pozícií, v ktorých pracuješ s celý m svetom, a tým sa to stáva o to ťaţšie a zaujímavejšie. Rôznorodosť a tolerancia. Akákoľv ek forma diskriminácie (na základe pohlavia, rasy, náboţenského presvedčenia, sexuálnej orientácie, sociálneho statusu či kultúrnych zvyklostí) je predovšetkým v Londýne absolútne neakceptovateľná. Ďalšia (ne?)výhoda je naozaj vzrušujúci, aţ hektický ţivotný štýl, ktorý človeka často absolútne pohltí. V Londýne sa ustavične niečo deje, kaţdý tu nájde niečo pre seba v akejkoľvek oblasti. Utiahnuté a domácke typy sa tu určite nebudú cítiť ako ryba vo vode! Spoznávanie jednotlivých kultúr, národností, náboţenstiev, zvykov, tradícií. Samozrejme, ţe sú dôvody, prečo neţiť v Londýne. Vysoké ţivotné náklady a náklady na vzdelanie (konkrétne v Londýne). Nie je to ideálne prostredie pre rodinný ţivot a výchovu detí (Londýn je ţivé vibrujúce mesto a niekedy aj nebezpečné, preto to fakt nie je vhodné na pokojný rodinný ţivot). Hektický a stresujúci ţivot ( hlavne ráno v preplnenom metre alebo cestou do práce, keď stojíte v zápche 2-3 hodiny, bombové útoky v 2005, anonymita a drzosť veľkomesta). Vďaka mojej práci som mala možnosť preniknúť pod kožu tej pravej anglickej náture ( a nielen tej anglickej). Angličania sú v podstate veľmi milí, obetaví a prívetiví ľudia , ale platí pravidlo, že každý si hľadí to svoje, nikto si neudržiava viac ako pracovný vzťah. A aká bola moja pracovná skúsenosť? Prešla som si rôznymi zamestnaniami a pozíciami v

Ivona Hederová

zdravotnej a sociálnej sfére, ale tá najposlednejšia a zároveň najzaujímavejšia bola práca s mladými ľuďmi so p sy c h i c k ý m i a o s ob n o st n ý mi poruchami. Pracovala som zároveň aj ako PCP koordinátorka pre vedu, v z d elá v a n ie a v oľn ý č a s. Čo z toho, čo ste v Anglicku získali, sa u nás získať nedá? V Anglicku som získala niečo, čo sa u nás získať nedá - odolnosť a hlavne schopnosť spoliehať sa na seba ( okrem spoliehania sa na Boha ) a na svoje znalosti, skúsenosti a vedomost i. Na Slovensku ešte stále platia slovíčka ako „známy známeho známej“.... V Anglicku prídete a nikto o vás nič netuší, takže z toho vyplýva, že sa ţivotom musíte prebíjať sa mi, bez pomoci rodičov a podpory priateľov či známych. Tiež sa mi otvorili možnosti, o ktorých som predtým ani neuvažovala, ako štúdium a cestovanie keďže Anglicko je krajina, v ktorej vám pomer platu k cene leteniek dovoľuje letieť kamkoľvek v Európe, hoci aj na víkend. Aké je vaše hobby? Je to aj škola? Mam veľkú záľubu vo fotografovaní,

zaujímam sa o hudbu, ktorá je súčasťou môjho kaţdodenného ţivota, a tak trochu aj komponujem na klavíri. Veľa c estujem a č ítam ( pokiaľ je to z časových dôvodov moţné). Zároveň spoznávam rozličné kultúry a zvyky národností a krajín. V lete je mojím hobby záhrada, jeseň patrí hubárčeniu a zima lyţiam. Čo by ste chceli zmeniť na žiakoch? Ich postoj k jednotlivým ţivotným otázkam, hlavne u starších ţiakov. Verím, ţe v kaţdom z nich je obrovský potenciál, ale otázne je, do akej miery ho vedia vyuţiť pre ich štúdium a kaţdodenný ţivot. Aký je váš najväčší sen? Mojím snom je ţiť na Kube, otvoriť si tam školu pre chudobné deti a vyučovať v nej. Trošku zvláštny sen, ale o to krajší, keby ho bolo moţné raz zrealizovať . Keď tak nad tým rozmýšľam, spojila by som zároveň príjemné s uţitočným: prácu s celoţivotnou dovolenkou J.

Predmety: anglický jazyk, umenie a kultúra Štúdium: Ruţomberok- vysoká škola (ešte stále), Kaplan International College in London Motto: Správaj sa tak, ako chceš, aby sa ostatní správali k tebe. Obľúbená farba: modrá Obľúbené zviera: pes Obľúbený film: Ţiara, Piáno Hudba: klasika Obľúbená kniha: Prorok Obľúbené ročné obdobie: leto Hobby: aranţérstvo 15


Terézia Peticová

Volanie po zmene Som presvedčená, že to v tebe je! Necítiš to? Tá nespokojnosť so sebou samým. Vieš, že dokážeš viac! Práve táto nespokojnosť vyburcovala niekoľko miliónov mladých, aby prestali robiť len to, čo sa od nich očakáva. Ako to vlastne začalo? Dvaja americkí súrodenci, Harrisovci, si uvedomili, ţe na veku dospievania musí byť aj niečo viac neţ len to, aby spĺňali akýsi prototyp normálneho tínedţera. Preto sa rozhodli zaloţiť blog s názvom „Rebelúcia―, kde začali propagovať myšlienku, ţe mladí ľudia sú tu na to, aby niečo dokázali. Slovo rebelúcia vzniklo kombináciou dvoch slov rebélia (vzbura) a revolúcia (zmena). Hlavná myšlienka bola „vzbura tínedţerov voči malým očakávaniam―. Neskôr dostali šancu, aby slová svojej výzvy „Robiť ťaţké veci― aj praktizovali. Zorganizovali štyrom kandidátom volebnú kampaň pre Najvyšší súd štátu Alabama. A to všetko s tímom, ktorý pozostával len z mladých ľudí. Túto kampaň dokázali spraviť za polmilióna dolárov, kdeţto kandidát, ktorý vyhral, mal kampaň za 15 miliónov dolárov. Toto dokázali tínedţeri! Dokázali vykročiť zo svojej zóny komfortu a spraviť veci, ktoré sa očakávajú od dospelých, nie od nich. Títo tínedţeri napísali o svojej vzbure knihu „Robiť ťaţké veci―, ktorá je dnes preloţená do niekoľkých jazykov. Teraz chodia a robia konferencie po celom svete. Práve taká konferencia sa konala aj u nás - v Prievidzi. Do našej školy prišlo okolo 100 mladých ľudí v presvedčení, ţe sú schopní robiť ťaţké veci. Hlavným hosťom bol Peter Broz (pracuje v ZKSM ako koordinátor pre stredné a západné Slovensko), ktorý nás svojím slovom zapálil pre to, aby sme začali robiť veci, ktoré sú za hranicami našich moţností. Program konferencie spočíval vo workshopoch, či uţ o samotnej Rebelúcii, charite alebo práci s deťmi a mladými. Zrodilo sa tu niekoľko naozaj perfektných nápadov, ktoré sa pomaly, ale isto začínajú realizovať. Je naozaj úţasné pozorovať, s akým zápalom a odhodlaním chcú niektorí ţiť. Nie len sedieť a pasívne prijímať ponúknuté. Ísť do projektov. Riešiť problémy. Byť odmietnutý. Robiť ťaţké veci. Nechcieť svoje roky dospievania stráviť nečinným čakaním na obdobie dospelosti. Chceme prekročiť svoje hranice komfortu. Pokúsiť sa o zmenu a vyuţiť potenciál, ktorý bol do nás vloţený. Máme víziu, ţe s Boţou pomocou prekonáme nástrahy slabosti a dokáţeme robiť veci, ktoré budú meniť ţivoty. Odváţne veci. Veci ťaţké. 16

P iaristick á spojen á škola F. Han ák a

.

17

Pohľady absolventov

Veľký krok do nového života Tak to uţ raz v kaţdej jednej škole chodí, ţe niekto na začiatku školského roka príde a niekto na jeho konci odíde. Tak prečo by sme mali byť výnimkou? Minuloroční maturanti sú uţ vysokoškolákmi. A my im moţno tak trochu aj závidíme – pokoj od rodičov, ţivot vo veľkom meste, nové priateľstvá... Je ţivot vysokoškoláka naozaj iba taká prechádzka ruţovou záhradou? Alebo je to úplne naopak a čerství vysokoškoláci závidia nám - stredoškolákom? Bratislava!! Mesto ako stvorené pre vysokoškolský ţivot. Samé akcie, party, večierky, beánie, plesy... Čo viac by si mohol priať čerstvý maturant, ktorý sa uţ nevie dočkať, kedy „vypadne― z toho krásneho rodičovského hniezda a dá všetkým najavo, ţe je dokonale pripravený na to, aby sa postaral sám o seba. Ešte stále mi v mysli doznievajú slová maminy, ktorá ani za svet nechcela počuť, ţe by som mala ísť 200 kilometrov od domu, do (podľa nej) otrasnej, rušnej, špinavej Bratislavy. Samozrejme, svojím dokonalým prejavom sa mi nakoniec podarilo presvedčiť ju, ţe to je to „najsamlepšie― pre môj ďalší vývoj a ţe chcem celému svetu ukázať, aká som sebestačná. Teraz som tu. Mesiace ubiehajú rýchlejšie, ako si stíham všimnúť. Začal sa letný semester a ja stále čakám, ţe keď sa ráno zobudím, zoberiem si tašku, mamina ma zavezie do školy a keď budem kráčať po chodbe, tak z dverí označených IV.G sa bude ozývať najprenikavejší Miškin smiech, Vladkove stresy z písomky, Lukášove hlášky, ktoré ma vţdy zrána pekne naladili, alebo bude Vanda svojím škrekľavým hláskom opisovať Lenke záţitky z víkendu. Sadnem si do poslednej lavice, rozletia sa dvere, cez ktoré vbehne Romanka plná emócií s úsmevom na tvári. Mário s Jankom dorazia (samozrejme) tri minúty po zvonení a naša skvelá triedna uţ bude mať pripravený monológ, na ktorý sa všetci tešíme J. Ţiaľ, nič také sa uţ nevráti. Boţe, ako strašne rada by som si teraz zopakovala hodiny matematiky, ktoré som tak strašne nenávidela! Miliónkrát som počula vetu: „Počkaj, ešte sa len budeš chcieť vrátiť na strednú.― Kaţdý jeden človek, ktorý mi toto povedal, mal pravdu. Ľudia, s ktorými som tie štyri roky strávila, sa mi vryli do srdca, aj pani profesorky, páni profesori...Toľko krásnych a neopísateľných chvíľ, na ktoré spomínam častejšie ako na čokoľvek iné. Tie priateľstvá, nevinné hádky, skupinové práce pri písomkách, naša triedna, ktorá vţdy stála pri nás. Hrať machra je vţdy ľahšie, ako povedať pravdu, a aj keď som si to nikdy nechce-

la priznať, tak teraz to priznávam!! Hneď by som sa vrátila na STREDNÚ J. Miriama Humajová, 4. G 2007 - 2011 18

Cesta do hlubin študákovy duše Milé dámy a páni, už sú to tri mesiace štúdia na vysokej škole a poviem vám...je to sranda. Ak vám už niekto niekedy povedal, že život na vysokej škole je zázračný, tak mal pravdu, a ak vám to ešte niekto niekedy povie, prosííím, verte mu. Áno, samozrejme, stredná škola bola svojím spôsobom tiež zábava - keď vynecháme to učenie. Celé dni strávené v spoločnosti úžasných spolužiakov, s ktorými som sa neraz schuti a od srdca zasmiala. Ach, tie prestávky, priznávam, že tie mi tu chýbajú. Ale ak sa chystáte na vysokú školu, vedzte, že to je zábava na úplne inom stupni. Niektorí si povedia, že na vysokej škole je veľa učenia. Samé projekty, seminárky, zápočty a potom sa nárazovo približne za mesiac (niekedy ani to nie) naučiť 5 hrubých kníh plus kvantum poznámok zo 7 predmetov na 7 skúšok. Dobre, možno to znie troška drsno, ale poviete si: „Prežili sme gympel, prežijeme všetko." A po príchode na vysokú školu zistíte, že to nie je len učenie. Je to aj kopec, dokonca dva kopce voľného času, ktorý môžete stráviť, ako len chcete. Chodiť plávať do plavárne, tancovať v tanečnej škole, spievať v zbore, cvičiť vo fitnescentre, zúčastniť sa rôznych športových aktivít, ktoré organizuje Fakulta sportovních studií Masarykovej univerzity, o polnoci si hádzať frisbee v parku, o tretej ráno spievať na námestí "Ai Se Eu Te Pego" alebo môžete ísť von s kamarátmi a spoznať nových ľudí. Už počas prvého týždňa som zistila, že v tomto krásnom študentskom meste s názvom Brno „to žije" hlavne v utorok a stredu večer. Poviem vám, ísť v utorok alebo v stredu okolo siedmej večer v šaline („odborný" brniansky výraz pre električku) sa asi nezaobíde bez tlačenice, prípadne nejakého toho privretia ruky do dverí (našťastie, nevychádzam z vlastnej skúsenosti, i keď už som sa tomu raz vyhla len o chlp:)). Cez víkendy väčšina študentov chodí domov, čiže vtedy tu život nie je až taký rozmanitý. Ale to sa zase dá využiť na učenie, teda aspoň ja sa o to všemožne snažím, aby som sa cez týždeň mohla ísť aj zabaviť. Ak sa ale náhodou rozhodnem, že víkend strávim aj ja návštevou rodinného hniezda, bez miestenky do autobusu je tento plán takmer nezrealizovateľný. Tobôž, ak sa blížia sviatky. Aký je študentský život študentky prvého ročníka cestovného ruchu na Mendelovej univerzite v Brne? Priestory mojej fakulty sú moderné, so všadeprítomným wifi pripojením na internet. Ak teda po príchode na prednášku zistíte, že preberanú látku ste sa už učili na strednej škole, prípadne ste z nej dokonca maturovali (napr. funkcie, limity, derivácie v matematike), netreba zúfať, stačí otvoriť notebook, zapnúť wifi a napríklad poslať e-mailom zoznam darčekov Ježiškovi. Pre tých, čo nemajú notebook alebo sa im ho jednoducho nechce „trepať" do školy, je k dispozícii študovňa s počítačmi. Čerešničkou na torte je bufet a jedáleň, kde celkom dobre varia. Každý deň si môžeme vybrať z 5 jedál, pričom sa mi už párkrát stalo, že všetky možnosti boli také lákavé, až som si nevedela vybrať. Jediné, čo ma dokáže odradiť od návštevy jedálne, je dlhý rad po otvorení okolo 11:00 a následne zredukovaný počet možností výberu jedla po 13:00. Ak nastane jedna z daných situácií, nie je koniec sveta - nebudem hladná, lebo ešte stále mám možnosť navštíviť „menzu na koleji"(pozn. preklad do slovenčiny- jedáleň na internáte). 19


Pohľady absolventov

Bohužiaľ, školu mám každý deň, čiže plánovanie typu „dnes celý deň preležím v posteli" neprichádza do úvahy. Má to svoje pozitívum - aspoň od toľkého váľania sa nepriberiem :). Vyučovanie na mojej zázračnej fakulte (Provozně ekonomická fakulta - PEF) sa delí na prednášky a cvičenia. Na prednášky teoreticky nemusíme chodiť, ale prakticky si potom zháňať poznámky a snažiť sa to pochopiť z učebnice je pri niektorých predmetoch obtiažne, preto odporúčam zúčastňovať sa prednášok. Prítomnosť na cvičeniach je povinná, tolerujú sa nám maximálne 3 absencie, aj to iba s ospravedlnenkou podpísanou od rodičov :). No dobre, nemusí byť podpísaná rodičmi, ale treba napísať danému vyučujúcemu aspoň e-mail. Prednášky mávame v takých vééľkýých prednáškových sálach, takže keď prednášajúci nevie zapnúť mikrofón, v zadných radoch nie je nič počuť. Paradoxom je, že mikrofón väčšinou nevedia zapnúť profesori informatiky. Približne v polovici semestra je prvá vlna zápočtov, teda písomiek z doposiaľ prebratého učiva. Tieto zápočty sú však iba z niektorých predmetov a najviac sa ich píše v predposledný a posledný týždeň semestra, čiže prvý/druhý decembrový týždeň. Možno ste sa teraz zamysleli nad tým, či to učenie a stresy zo skúšok za to stoja. Nuž, na to vám asi neodpovie ani strýko Sam, ale môžete sa ho pokúsiť spýtať. Prípadne ísť na vysokú školu, úspešne ju vyštudovať a s príjemným pocitom pri srdiečku si povedať: „I´ve made it!!" Priznávam, štúdia na vysokej škole v Brne - v cudzom štáte - som sa trochu obávala. Predsa len, iná kultúra, iný jazyk, 4 hodiny cesty autobosom od domova, to človeka dokáže vystrašiť, ba priam až odradiť. Ale stačil mesiac a Brno si ma získalo. Mám vynikajúce ubytovanie, super spolužiakov a škola sa o svojich študentov stará dostatočne na to, aby boli spokojní a naozaj ŠTUDOVALI. S pozdravom Veronika Tínesová, 4. G 2007 - 2011 Tauferovy koleje, Brno

20

Expedícia ORAVA Deň prvý... Spoznávame krásy Oravy V dňoch 16. – 17.6. 2011 sme spoznávali krásy Oravy. Plní očakávaní sme nastúpili do autobusu a vybrali sme sa na cestu. Naša prvá zastávka bola na Národnom cintoríne v Martine. Odtiaľ naše kroky viedli do Jasenovej. Pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej Cez veľkú drevenú bránu sme vošli na dvor pri malom modrom domčeku, kde vyrastal M.Kukučín. Mali sme moţnosť pozrieť si izbu, v ktorej spával /spolu s ďalšími 8imi členmi rodiny/. Tieţ sme sa oboznámili s nástrojmi na spracovanie ľanu /česák, cerlica, kolovrátok/; s mutovníkom ako súdobým elektrospotrebičom /rukamakajom/. Oravský hrad Naša „expedícia― zamierila do výšky 360 schodov nad úrovňou rieky Oravy. Na Oravskom hrade nás na prvý pohľad zaujalo nádvorie, kde sa schádzali potkany /preklep poddaní/, a niektoré dievčatá zaujal aj nadmerne mäkčiaci sprievodca z dediny Dlhá, ktorý nám na ţiadosť nášho spoluţiaka detailne opísal priebeh trojdňového umierania odsúdenca nastoknutého na kôl. Na radosť pani profesorky si ţiaci niečo zapamätali, napr. Robo K. si uchoval v pamäti to, ţe gróf George Erdődy zníţil dane.

21


Betka Veselovská, Jana Výškrabková 3.G Slanický ostrov Po prehliadke Oravského hradu sa vyskytol malý problém, nevedeli sme nájsť cestu do prístavu. Keď sme ju konečne našli, vyskytol sa ďalší, tentokrát „prírodný― problém – začalo liať, a preto sme nemohli sledovať krásu Oravskej priehrady a jej okolia z paluby lode. Nakoniec nám však spoza mrakov slniečko vyšlo a my sme si mohli naplno vychutnávať „vietor vo vlasoch― a pozorovať vtáky, ktoré hniezdia na Vtáčom ostrove. Úspešne sme sa doplavili na Slanický ostrov, rodisko Antona Bernoláka, nazývaný tieţ Ostrov umenia. Návrat do detských čias... Deň sa pomaly chýlil ku koncu a my sme sa išli ubytovať. Po výdatnej večeri sme sledovali západ slnka za Oravskú priehradu, za Babiu horu /Hviezdoslavova hájovňa = rodisko Mila Urbana/, za Pilsko... /rýchlosťou cca 1500 km/h /. Neskôr sme sa prostredníctvom hier vrátili do detských čias. Veľké ihrisko patrilo nám /+ chalanom z komunity Cenacolo a saleziánovi na praxi, ktorí tam boli práve pre nás –a predviedli nám SKÁKAČKY/. Potom vo vnútri nás natoľko uchvátil Twister /niektorých stolný futbal/, ţe sme boli hore dlho do noci a hrali sme sa. Keď sme sa do sýtosti zabavili, išli sme načerpať energiu na ďalší deň... Deň druhý... Romantika v próze Po raňajkách sme sa vybrali do Podbiela, kde sme sa poprechádzali medzi peknými dreveničkami, a na Františkovu hutu – bývalú ţeleziareň, ktorá vôbec nevyzerá ako ţeleziareň. Prieduchy, pec, komín a ruiny stien napodiv tvoria palác zo sveta fantázie... Zuberec Múzeum oravskej dediny práve ţilo akciou pre školy s názvom Zahrajme sa ako kedysi, vďaka ktorej sme si mohli vyskúšať hrnčiarsky kruh, maľbu na sklo, výrobu sviečok, ale aj chodúle, povrazolezectvo, drôtikárčenie, tkanie a mohli sme pokúšať šťastie v súťaţiach. Roháčsky vodopád Napriek výkyvom počasia sme absolvovali krásnu cestu na Roháčsky vodopád. Tu sme načerpali stratenú energiu. Na tento krásny záţitok asi nikto z nás nikdy nezabudne. Ide sa domov, nechrápte, spievajme Cestou späť sme boli síce unavení, ale naplnení úţasnými záţitkami a šťastní, ţe sme mohli spolu stráviť dva krásne dni.

22

Populizmus

populus = ľud /pomenovanie z latinčiny/ populizmus – snaha zapáčiť sa ľuďom, podriadeným, a to nie dobrými skutkami pre ich dobro, ale populárnymi – obľúbenými skutkami – pre získanie svojej slávy, moci, majetku... /Cézar rozdával rímskemu ľudu nalúpené dary nie pre lásku k ľuďom. Stal sa takým populárnym u ľudu, ţe sa ho senátori chceli zbaviť. V r. 44 p.n.l. ho zavraţdili./ Teda NEJDE MI O VÁS, IDE MI O SEBA. To je populizmus. /Ak sa nechcem ani podvedome stať populistom, musím si spytovať svedomie: Prečo určitý skutok v skutočnosti robím? Aký je môj pravý motív?/ Čo sa môţe skrývať za populizmom? Slabošstvo – nedokáţem si ľudí získať inak, tak si ich „kupujem― darmi, sľubmi, privilégiami /spojenými s nespravodlivosťou, krádeţou, porušovaním pravidiel, čo môţe viesť k vnášaniu neporiadku, nedisciplíny, aţ chaosu – ako napr. na Slovensku za čias V. Mečiara/. Nedostatok lásky – necítim sa milovaný. Kúpim si lásku tam, kde sa to dá. Neschopnosť - nedokáţem robiť veci tak dobre ako druhí, ale tieţ chcem uznanie a obdiv. Takto mi ho poskytnú. /Ako mnohí neschopní rímski cisári, ktorí svoju neschopnosť kompenzovali tým, ţe ľudu dali „chlieb a hry―./ Lenivosť – nechce sa mi robiť naplno, obetavo, moţno vôbec. Aby som to zakryl, prípadne si kúpil nejakú-tú úctu, poskytujem to, čo je zadarmo. Dám privilégiá, ktoré ma nič nestoja, a druhým sa to páči . Zbabelosť – aj tu môţe ísť o populizmus. Veď strach povedať „nie― a zvoliť prísnejší postoj je riziko, ţe stratím obľubu /rodič, učiteľ, politik.../.

Kto to „neprekukne“? Kto je slabší, zraniteľnejší, lebo je to preňho prirodzené – deti. /Hoci keď vyrastú, obyčajne si uvedomia, ţe prísnejšia mama im dala viac neţ všetko tolerujúci otec./ -nemúdry - vidí krátkozrako. -prospechár – niečo z toho mám. /Je jedno, za akú cenu, akým spôsobom. Ţe zvýhodnením mňa je znevýhodnený niekto iný, mi neprekáţa./ 23


Mgr Zuzana Źišková

Povieme si: Ak populista svojím konaním nikomu v danej situácii neublíţi? ! - A čo princíp? Čoho by bol schopný taký človek, ak by získal väčšiu moc? Nikdy nehovorme: Veď! Veď tým nič ...! /Aj Hitler bol ešte počas 1. svetovej „nič―, bezvýznamné zakomplexované „nič―. Kde sa stali chyby, ţe o 20 rokov „hltali― desiatky miliónov ľudí kaţdé jeho slovo?!/ /A tak, ako niektorí umelci za socializmu i za cenu prenasledovania odmietli ceny totalitného štátu, teda odmietli sa predať, dokázali by sme aj my povedať populistovi „nestojím o vaše privilégiá―? – Tu nezostáva nič iné, len pracovať na sebe, aby sme boli osobnosťami. Vzdelanými, múdrymi, s vierou, ţe sme v Boţích rukách./ Populista vie, kde a ako zaútočiť: na slabších, tých, čo sú od neho závislí alebo čo sa chcú nechať viesť, na menej vzdelaných... Čím viac ľudí môţe ovplyvniť, tým viac zla môţe v spoločnosti spôsobiť. Ak ho prekukneme, pochopíme, ţe nám neprejavuje lásku ani sluţbu, ale si chce kúpiť našu priazeň alebo zahladiť pred nami svoje nedostatky. Alebo nás chce vyuţiť pre svoj prospech /hlas pre politika/. V skutočnosti počíta s tým, ţe sme od neho slabší, zbabelejší alebo hlúpejší a ţe mu teda prikývneme. Alebo sa spolieha na to, ţe sme podľa neho prospechári a ţe vyuţijeme, čo nám ponúka. A ešte nami za to aj pohŕda, hoci to tak vôbec nevyzerá. Ale my majme sebaúctu, rozum, svedomie a hrdosť. To je to, čo populista nemá! Nakoniec, ak poznáme takého človeka, o akom hovorím, odpovedzme si: Vážime si ho? A ako kaţdý taký - i on raz skončí... /S Pánem Bohem, idem od vás.../

24

Betka Veselovská

Spoznávame svet

Londýn /Paríž

V živote by mi nebolo napadlo, že raz pôjdem do Paríža, že budem môcť stáť pod Eiffelovou vežou, že sa budem môcť prechádzať po tom veľkomeste... Vždy to bol len môj sen. A stal sa skutočnosťou. V dňoch 18.- 23.9. 2011 sme sa zúčastnili poznávacieho zájazdu Paríţ - Londýn. Cez Česko a Nemecko sme sa dostali do Paríţa, kde sme pobudli celý jeden deň. Videli sme typický ţivot veľkomesta, veľa krásnych skvostov, ako napríklad katedrálu Notre dame, Louver, Eiffelovu veţu, plavili sme sa po rieke Seine a celým dňom nás, okrem nášho sympatického sprievodcu Maťa, sprevádzalo krásne počasie. Večer sme sa ubytovali v Hoteli F1 a na druhý deň popoludní sme sa preplavili trajektom do Londýna. Zastavili sme sa v malom mestečku Canterbury so slávnou katedrálou, kde pôsobil anglický biskup Thomas Becket. V Londýne sme videli veľa krásnych pamiatok (Big Ben, London Eye, Tower Bridge, Trafalgarské námestie) a zaţili veľa krásnych chvíľ. Počas výletu v Londýne sme bývali v anglických rodinách, kde sme sa snaţili trošku zdokonaliť v našej angličtine alebo aspoň niečo porozumieť. Zaujímavý čas sme preţili aj v múzeu Madame Tussauds, kde sú známe celebrity v podobe voskových figurín. Mali sme z toho veľkú show, keď sme sa fotili s Pattinsonom alebo s princom Charlesom. Ale najvtipnejšie bolo, keď sme nastúpili do takých akoby vozíkov, ktoré nás viezli zvláštnou chodbou, kde sme si mohli prezrieť históriu Anglicka. Keď sme uţ boli na konci prehliadky, tak nám povedali, aby sme sa usmiali, ţe nás odfotia, ale my sme to nezaregistrovali a práve v tom momente, keď nás fotili, sme zhliadli niečo, čo nám pripadalo dosť trápne. Takţe si viete predstaviť tie ksichty... Veľmi som sa tešila do Prírodovedného múzea, ale keďţe niektorí (väčšina) chceli ísť nakupovať na Oxford Street, nešli sme tam. Náš výlet sme zakončili na London Eye, z ktorého sme sa poslednýkrát pozreli na toto krásne veľkomesto. Prešli sme cez Eurotunel do Francúzska a potom pekne domov. Z tohto výletu sme si odniesli veľa pekných záţitkov a spoznali sme kus sveta. A za to všetko som Bohu vďačná.

25


Fotogaléria

26

Nové tváre

1.G V jesenných mesiacoch ste si určite všimli na chodbách školy aj zmätené tváre študentov, ktorí pobehovali sem-tam v zúfalej snahe nájsť zborovňu, jazykové učebne, jedáleň alebo dokonca svoju vlastnú triedu. To sme boli my - noví prváci štvorročného gymnázia. Postupne sme si na nové prostredie, vyučujúcich a spoluţiakov zvykli. Ak chcete o nás vedieť niečo viac, prečítajte si túto krátku anketu.

Prečo si sa rozhodol/a pre túto školu ? Lucka: Lebo je to dobrá škola so skvelými výsledkami. Veronika: Dostala som odporúčanie. Aďa: Lebo mi ju odporučili kamaráti. Filip: Náhoda. Monika: Pretoţe tam išlo najviac mojich známych spoluţiakov. A aj preto, lebo je to celkom dobrá škola. Zuzka: Mala som dobré referencie od bratranca. Simonka: Pretoţe je to dobrá škola a je tam veľa dobrých ľudí. Kika: Lebo je to skvelá škola s dobrými učiteľmi. Viki: Učitelia tu majú zodpovednejší prístup k ţiakom a nesnaţia sa len odučiť hodiny. Škola na mňa pôsobí domáckejšie, útulne. Učitelia sú prísni, ale vedia naučiť a niektoré hodiny vedú formou dialógu. Maťka: Vţdy ma lákala a má aj výborné výsledky. Aký ste v triede kolektív ?

27


Ivona Hederová Lucka: Suprový. Veronika: Ja myslím, ţe celkom ujde.

Kika: Zatiaľ nič.

Aďa: Super !

Viki: Chcela by som skrátiť hodiny a predĺţiť prestávky.

Filip: Dobrý.

Maťka: Zatiaľ mi všetko vyhovuje.

Monika: V pohode, myslím.

Aký je tvoj najobľúbenejší predmet ?

Zuzka: Podľa mňa sme dobrý kolektív – porozumeli sme si. Simonka: Zatiaľ dobrý. Kika: Skvelý, rozumieme si.

Lucka: Biológia a chémia. Veronika: Nemám najobľúbenejší predmet. Moţno taký, na ktorý sa nemusím učiť.

Viki: Aj napriek krátkemu času sme sa rýchlo spriatelili a kaţdým dňom upevňujeme putá.

Aďa: Dejepis a chémia.

Maťka: Výborný.

Filip: Biológia.

Čo by si chcel/a zmeniť na tejto škole ? Lucka: Zatiaľ nič. Veronika: Moţno pár učiteľov. Aďa: Nič! Páči sa mi taká, aká je ! Filip: Nič. Monika: Neviem, teraz mi nič konkrétne nenapadá. Zuzka: Zrenovovať niektoré staré časti školy.

Simonka: Asi nič, neviem.

28

Monika: Myslím, ţe ţiadny. Zuzka: Hodiny španielčiny, pretoţe je to krásny jazyk a chcela som sa ho naučiť uţ dávno. Simonka: Myslela som si, ţe chémia, ale teraz je to také rôzne. Kika: Chémia, biológia, geografia. Viki: Fyzika a španielčina. Maťka: Biológia, ale aj chémia.

Nové tváre

Primáni Na Piaristickom gymnáziu F. Hanáka v Prievidzi pribudli noví žiaci osemročného štúdia, trieda príma. Väčšina detí sa poznala zo základnej školy, niektorí sme sa videli prvýkrát. Postupne sa spoznávame a aktívne sa zapájame do vyučovania. S novou školou nám pribudli aj noví učitelia a triedna pani učiteľka. Aj s nimi sa musíme zoznámiť - veď sa budeme stretávať celých osem rokov! Už sme prekonali presádzanie, prvé testy a písomky. Padli prvé známky. Uvidíme, čo nás ešte čaká... Ako sa cítiš v príme ? Ja sa cítim veľmi dobre. Mám tu veľa kamarátov a všetci sme jeden kolektív. Mám rada našu triedu. (Nana) Cítim sa v nej celkom dobre. (Krtko) Veľmi sa mi tu páči. Hneď sme sa všetci spriatelili. Teším sa na tých ďalších sedem rokov, ktoré tu spolu strávime. (Sophia) Na gymnáziu sa mi páči, dokonca ešte viac ako na základnej škole. Máme krásne vyzdobenú triedu a dobré pani profesorky. (Bella) Dobre, ale učitelia sú prísni. (Mumu) Super. Sú tu dobré kamarátky. Sem–tam aj chalani. (Angelika) Veľmi dobre, ale niekedy si zaspomínam na moju bývalú triedu. (Jajka)

Ktorý predmet máš najradšej? Prečo? Ja mám najradšej telesnú, matematiku, slovenský jazyk, literatúru a náboţenstvo. Telesnú mám rada preto, lebo sa rada pohybujem, matematiku, lebo rada počítam. Slovenčinu a literatúru mám rada preto, lebo ma baví písať príbehy a náboţenstvo preto, lebo sa rada modlím a mám rada Boha. (Nana) Telesnú výchovu, lebo rád športujem. (Krtko) Telesnú, športovú výchovu, slovenčinu a literatúru, matematiku a výtvarnú výchovu. Telesná a športová výchova preto, lebo tam behám, skáčem... a rada sa pohybujem. Slovenčinu a literatúru, lebo máme dobrú pani učiteľku. Matematika ma bavila od začiatku. Výtvarnú výchovu, lebo si tam oddýchnem. (Sophia) Telesnú, pretoţe milujem pohyb. Výtvarnú, je to pre mňa taká oddychová hodina. (Bella)

Ako sa to vezme. (Andy) Cítim sa dobre, ale predsa len je to ťažšie. Ale už s om si troch u z vykol.( Julo) 29

Je tu nádherne. Všetci sa tešíme na imatrikulácie, takţe je tu príjemná atmosféra. Učivo zatiaľ v pohode zvládame a uţ sme aj všeličo povymýšľali. (Samara)

Dejepis, lebo ma zaujíma história. (Mumu)


Bibiana Tinková Veľmi ma baví biológia, pretoţe sa tam veľa naučíme o prírode. Skúmame rôzne organizmy, ale aj veľké ţivočíchy. Ďalšími obľúbenými predmetmi sú fyzika a anglický jazyk. Na fyzike robíme kopu pokusov. Naozaj ma to baví. A angličtina je supééér. (Samara) 3. Čo by si vylepšil/a v našej triede? Namaľovala by som steny. Poličky na výtvarnú sú v pohode, ale dala by som poličku aj na telesnú a nejaký plášť na tie skrinky. (Nana) Vymenil by som lavice a stoličky. (Krtko) Zamaľovala by som tie biele šmuhy od lepiacej pásky. Mohli by sme tam dať nejaké poličky na telesnú výchovu, aby sme nemuseli kaţdý deň, keď ju máme, nosiť vrecúška s úbormi. (Sophia)

4. Čo hovoríš na kolektív? Kolektív je veľmi dobrý. Hneď sme sa všetci skamarátili. (Nana) Aţ na niektorých jedincov s kolektívom spokojný. (Krtko)

som

Veľmi sa mi páči náš kolektív. Hneď som si našla najlepšie kamarátky, s ktorými si rozumiem. Ale aj s ostatnými babami a chalanmi si veľmi dobre rozumieme. Všetci sme zapadli, kaţdý sa baví so všetkými. Som rada, ţe som sem išla. (Sophia) No, väčšina z nás sa viac-menej pozná, takţe tvoríme celkom dobrý kolektív. Inak sa v škole (cez prestávky) skoro vôbec nenudíme. (Bella)

Podľa mňa máme peknú triedu, moţno by som tam dala nejaký gauč. (Bella)

Super. (Mumu)

Podlahu, steny, polohu. (Mumu)

Dobrý, len robia chalani babám zle. (Angelika)

Nič. V triede ju príjemne, je pekná. (Angelika) Nič. Táto trieda je veľmi pekná, lebo my sme v našej bývalej triede nemali takú moţnosť mať ju vymaľovanú. (Jajka) Veľmi sa mi nepáčia tie maľby. Ale čo sa dá robiť. (Andy) Moţno nástenku. (Julo) Na našej triede? Asi nič. Mne sa páči taká, aká je. Samara) 30

Ak sa môţem priznať, tento kolektív je taký istý ako môj bývalý. Dievčatá s dievčatami a chalani s chalanmi.(Jajka) Kolektív je OK. Vţdy som bola s kolektívom spokojná. (Andy) Neviem, ešte všetkých nepoznám.(Julo) Uţ počas prvých pár dní na začiatku roku sme sa stali skvelou partičkou. Ako kolektív sme si naozaj sadli. Máme sa radi a určite to tak ostane. (Samara)

Hlavolamy

Sudy Starý vinár zomrel. Ostalo po ňom 21 sudov na víno. Z nich bolo sedem plných, sedem poloprázdnych a sedem úplne prázdnych. V závete, ktorý zanechal, sa píše, že kaž dý z jeho troch synov musí dostať presne rovnaký počet plných, poloprázdnych aj prázdnych sudov. Tvojou úlohou je pomôcť spravodlivo rozdeliť sudy medzi troch synov.

Aké ďalšie číslo nasleduje v tejto postupnosti? 1 11 21 1211 111221 312211 13112221 ??? Krabice Máme tri krabice a v každej z nich sú dve gule. V jednej krabici sú dve čierne, v druhej dve biele a v tretej po jednej bielej a jednej čiernej guli. Na každej krabici je napísané, aké gule s ú vnútri. Nejaký nešťastník nápisy poprehadzoval, takže žiaden ná pis nie je na správnom mieste. Aký najmenší počet gulí potrebujete vybrať z krabíc, aby ste určili, v ktorej krabici sú aké gule? Ak vytiahnete nejakú guľu, musíte ju potom vrátiť späť do krabice. Podvod v moteli Traja muži sa ubytovali v moteli. Pri ubytovaní im recepčný povedal, že izba pre troch stojí 30 EUR. Každý muž teda zapla til po 10 EUR a spoločne odišli do izby. Po chvíli však recepčný zistil, že cena za izbu pre troch ľudí je nižšia - iba 25 EUR. Zobral teda 5 EUR a poslal poslíčka, aby ich vrátil. Poslíček však nevedel, ako má rozdeliť 5 EUR na tri rovnaké časti. Preto keď zaklopal na dvere izby, každému mužovi vrátil iba 1 EUR a 2 EUR si jednoducho nechal. A teraz rátajme spolu: Každý muž zaplatil za ubytovanie 10-1 EUR, čo je 9 EUR. Dohromady teda zapla tili 27 EUR. Poslíčkovi ostali 2 EUR. Spolu teda muži minuli 29 EUR. Tak kde do šľaka je to euro?

31

Modlitba sv. Františka Sprav zo mňa nástroj tvojho pokoja, kde nenávisť je, daj mi lásku siať, kde krivda je, kieţ právo vrátim zas, do pochýb daj mi vieru prinášať, kde zúfalstvo je, prísť zas s nádejou, a kde je smútok, radosť vnesiem rád, kde temnota je, šíriť chcem tvoj jas, veď v dávaní je naše obdarenie,

32

Odpusťme, aj nám bude odpustené, so smrťou rodíme sa do večného ţitia, lebo taký je Zákon premeny

Cool School Časopis študentov gymnázia

Recommend Documents