Cool School Časopis študentov gymnázia
Ako to chodí za „veľkou mlákou“ Lyžia rsk y 2 012
Autizmus Ima3cooly 1
Číslo II. Šk. rok 2011/2012
FOTOgaléria
COO L SCHOO L ČASOPIS ŠTUDENTO V PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA FRANTIŠKA HANÁKA V PRIEVIDZI Ročník: XVI. Číslo: II. Šéfredaktorka: Klaudia Vravková (septima) Redaktori: Viktor Šovčík (septima), Ivona Hederová (I. G), Barbora Jurenková (kvinta), Kristína T ánczosová (kvinta), Dominika Richtárechová (kvinta), Kristína Hypiusová (kvinta), Ján Krchňavý (kvarta), Betka Veselovská (3. G), Jana Výškrabková (3. G), Bibiána T inková (príma) Grafická úprava: Ján Krchňavý (kvarta) Pedagogická pomoc: PhDr. Monika Kováčiková Fotky: Samuel Púchovský, Ivana Kotríková, I.G, kvinta, Barbora Jurenková Predná titulka: Antelope Canyon (pk) Zadná titulka: Havasupai Falls (pk) Názory autorov sa nemusia stotožňovať so stanoviskom vedenia školy.
2
úvodník Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Stojí na nerozlučiteľnom manželstve medzi mužom a ženou, ktorí doň vstupujú, aby sa v ňom delili o život a lásku. Z tejto jednoty pochádzajú deti, prirodzene počaté alebo adoptované. Povinnosťou rodičov je vychovávať svoje ratolesti s láskou a ísť im príkladom. Avšak v niektorých prípadoch je to naopak. Žiť v rozvrátenej či neúplnej rodine má na dieťa negatívny vplyv. Keď sa rodičia rozvádzajú, dieťa väčšinou trpí najviac. Potrebu je byť milované láskou oboch rodičov, potrebu je vidieť, že sa navzájom ľúbia. Marián Kuffa raz vo svojej prednáške povedal, že väčšina problematických detí pochádza hlavne z rozvrátenej alebo neharmonickej rodiny. Tie deti nie sú zlé, ony len nevedia, čo je láska, pretože sa to nemali od koho naučiť. Nechcú byť ako ich rodičia, preto si hľa dajú rôzne pochybné partie, do ktorých chcú zapadnúť. Časom sa dostávajú do väzenia, neskôr na ulicu. A to všetko len preto, lebo nevedia milovať a nevedia prijať lásku. V takýchto prípadoch zrejme zlyhala ma tka. Dnešný svet potrebu je ma tky. Matka je srdcom v rodine. Matka je kozubom v domove, prináša teplo. Ak matka neplní svoju úlohu v rodine, tak sa otec u tieka niekde inde, často je to krč ma, a po to m prichádzajú há dky, bi tky a rozvod. Problém dnešnej doby je podľa mňa v tom, že mlado manželia nezvládajú krízy, nechcú bojovať, radšej si vyberajú ľahšiu cestu, a tou je rozvod. A aj médiá veľmi podporujú rozvrá tené manželstvá a neúplné ro diny, čím ubíjajú tú pravú podsta tu rodiny. Seriály (napríklad Panelák), v ktorých má pomaly každý s každým dieťa, ľudia považujú za zábavu. Mladí ľudia potom aj po d ich vplyvom nemajú tú správnu predstavu o rodine. O pravej rodine. Mám skvelú rodinu a veľmi si ju vážim, a preto ma zarážajú názory mladých, ktorí majú milujúcich rodičov a nectia si ich. Nevážia si, keď im každé ráno mamka uro bí raňajky alebo desiatu, ale eš te frflú, lebo im nedala to, na čo mali práve v ten deň chuť. Už len fakt, že im ich rodičia dali život, by ich mal hnať k úcte. Predsa sa mohli rozhodnúť pre in terrupciu a mali by o starosť menej, ale rozho dli sa nechať si každé jedno dieťa. Niektorí by dali čokoľvek za to, aby mohli prežiť aspoň deň v spoločnosti svojich rodičov, súrodencov – v spoločnosti svojich najbližších. Môžeme mať milión kamarátov, byť akokoľvek obľúbení, ale ak nemáme rodinné zázemie, domov, kam sa môžeme vždy vrá tiť, sme prázdni. U nikoho nemáme takú isto tu, že nám v budúcnosti pomôže a podrží nás, ako u svojho súrodenca. Hovorím z vlastnej skú senosti, pretože mám piatich súrodencov a aj keď si niekedy lezieme na nervy, nikto ma nedokáže tak povzbudiť ako moji malí bra tia, nikomu nemôžem tak veriť ako mojej sestre a viem, že mám v nej oporu. Preto si my slím, že nech už má me akýchkoľvek rodičov a súrodencov, musíme si ich vážiť a milovať ich, lebo sú požehnaním. Betka Veselovská
3
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Obsah Lyžiarsky
5-7 NÁR OD NÉ STER EO TYPY: SE NO CH A VO ĽN OM ČA
B OLA SO M V AUS TR
Á LII
(NE)PR AVDY O AMERIČA 8-13
14-15
16 17 16--17
A IMA PRIM ly PR Im cooly a3coo Ima3 Spomienka na benefičný koncert
18
us mus Au tizm Autiz Ima 3cooly I.G
19 20 19--20
21 Etické sympózium 22
P RÍRODNÉ ZJAVY 23-24 HLAVOL AM Y 4
27
Zamyslenie
25-26
Ján Krchňavý
rsky Lyžia
ik. výc v y k s r ve i lyţ ia Ťaţko po ľu e j , i i. e ympl vákm v ned oom g mi a s pr Lid lom p š i a s n n d m bí na s o s extá tnutia pre ôr, dovolí y (lyţe o r a u k l s re vec ič nás eľa s k od s t Y s po ktorá iou, na rade M is ovať a ţ a, alebo ov ovať prvé keď s a v c k a boli li kup č nou ejme, ky op bruár Tradi o rok s me al lyţ iars lo 12. ) fe s me zač a a, s amozr ten t o y na daď m k n e i l A ten i by s om m, ţe to b jes ene, ke b ankovky iarsk y! o (p í i myš dať, č ého (mys l upros tred ly ze lené me na lyž moc ňoval ed bus om orváth r H o e r z i p dakto ešte kdes os ili do šk šak my id c a viac li s me s a l p. prof. šofér), t a ť v i n ák e ka a , v r a t d y o l č j s s e a v ná (c hud ť pozor, uţ ia om l , ţe a s a p u s y á s k t , i n u č ) e c l . b o va á o li e atď rvé p rás tli, s t akoniec d rami), kd iť do auto máme dá e uţ bo p i i l n t m o f i ţ s s d u o l k oc i o poc ity s me s a o ť u a li n , ak nies ými hvíľ A tiet ţdeň, aţ dne veľk me mus e ypoč uť s i ís ť. O c brať a od lím, ţe s tý ria a .v ys vy jeden priš li s po e. Vš etko dkami, t. j moh lo s li všetko k, m iars keho. a n I d , . o e i ţ í ktor j bun s našim i r s olvoval ova mus movom“ egatív ly oho, kto o b n k n o ţlte v jeh a rozlúč iť všetko a de s me z naším „d z má la . Pre nie , to bolo b o k m ) s ň e t ť i ý e , o e s j n d t oiz ešt s me Liptovs ke ďalší týţ i bo li jed len ie do elkom do iekto nap ď e c k n e a j d n am a o a iš lo te s tala s batoţin ova lo roz akýc h bol a, ţe by s nie s a a na ade, s a s O s a d v t “ rá nas le ätám vyk li zabýv iu (a , kto erác ie školy tieto „op rýc hlo a li lyţovan a nepam d inky na s me s i z ubehol u eď ho s lím deň vô práve to vc elk nie k , no nemy e boli dve s ade?) . K otom uţ a lš ie voľm o l o š k p d e O s i e a b jš a, ď úc e No iar či a lyţ ajdôle ţit e oval. Po o dedine ( i do ško ly oľno, omš utie týkaj n l o n ţ b s a po s tretn vrátil ly to ova v ie s ťa poma rozdelen ť“ - prejs ť a s me s a eč era, zn né bojové v a v r a kon n limatizov duc h, zno ké voľno, ešte več e k a z u j a v e o „ i n i: sa dš dň í r ie a pre du júc tunajš aţdý nas le več ierka j ako k i o des iate s a a no, lšieho dň s a ďa 5
Piaristická spojená škola F. Hanáka
A ide sa na svah !!! Park snow Donovaly je celkom vychytené stredisko a keďže nie všetci sme tam boli už pred lyžiarskym, veľmi sme sa tešili. Ešte v nedeľu večer sa rozhodlo, že kvôli zime sa pôjde na svah neskoršie, čo sa ukázalo ako trochu neopodstatnené, keďže nakoniec bolo vcelku fajn. Pohľad na vrchol Novej hole bol famózny :D, a tak sme boli plní očakávania. Počkali sme na lístky a konečne sa mohlo ísť. Ak som napísal, že zdola bol pohľad hore famózny, tak pohľad zhora na obidvoje Tatry a všetko ostatné bol minimálne dvakrát taký super. Hore nás okrem už spomenutého výhľadu čakalo rozdelenie do skupín, teda niektorí sa rozdelili už dole. Jedni išli na Záhradište s p. uč. Fungáčom (to boli väčšinou začiatočníci) a skupina p. uč. Topinkovej lyžovala na Novej holi. Ostatní sa rozdelili hore medzi p. prof. Orlíka a Horvátha. Po prerozdelení už mala každá skupina svoj program závisiaci od vedúceho. V pondelok bolo fakt pekne, keby sme vtedy vedeli, čo nás bude čakať v nasledujúcich dňoch, asi by sme si to viac užili :D. Lyžovalo sa do tri štvrte na dve, potom sme sadli do busu a zišli znova do Osady. Výhodou bolo aspoň to, že sme tým istým autobusom chodili každý deň, takže sme si v ňom mohli nechať lyže a nemuseli sme ich stále prehadzovať. Hneď po lyžovačke sme mávali obed v tamojšej jedálni (takže nič extra), ale varili celkom dobre (takmer ako v tej našej :D) a kto mal iný názor, mohol svoje porcie dať hneď dvom kvartánom, ktorí s dosť veľkou pravdepodobnosťou tieto ponuky prijali. Po obede bývalo už spomenuté voľno, cez ktoré sa dalo robiť relatívne dosť veľa vecí, od bezmyšlienkovitého sedenia pred telkou až po hranie všeličoho možného v telocvični. Večer bývala sv. omša s pátrom Jurajom a po nej sa väčšinou hral ešte volejbal. A ani po večierke sa program úplne nekončil, len sa trochu „stíšil“ (niekedy aj nie) a rozhovory na chodbe vystriedali nekonečné rozhovory v izbách, tváriac sa, že zavládol pokoj a spíme. Na ďalší deň (v utorok) bolo ešte relatívne pekne, sneh bol super a dosť sme sa venovali všelijakým cvičeniam (na p. prof. Horvátha je aj hodina dosť :D). Ani ľudí nebolo na svahu mnoho, a tak sa dalo veľmi dobre lyžovať.
6
každý bol na lyžiardchádzajúci deň. Keďže nie pre v ako brý do ý tak ých, ktorých, nevedno pre .Len výhľad nebol večer sa objavilo dosť tak rok e uto letn v mp už ko u, sa ani nu ov elá lyž skom kvôli lyžiach. Okrem lšieho dňa stráveného na sa uvažovalo, či nepôjdeme na Záčo, nelákala predstava ďa to pre a , o nám dobre snežiť stredy dosť silný zmenilo aj počasie. Začal myslím si, že každý má zo a ľu ho vú No na šlo sa . Lyžovalo sa v 20 hradište, no nakoniec hý najlepší deň), alebo zlý jedenástej, keďže dru l bo asi to a mň pre ( Lyžovalo sa len do zážitok, či už dobrý a do toho dosť fúkalo. poobedňajší centimetrovej vrstve snehu vykotilo. O to dlhší bol ách ačk sed h týc na nás by dý deň. prišla mierna víchrica a asi CS-ko, teda to sa hralo kaž i sa lo hra a i“ cim má s „do program. Hral sa florbal aj atmosf éra úplne iná. znalo a vďaka tomu bola spo om rýchlosti, hore záj nav sa í ľud ľa Ve lepšiemu. Vietor nabral na Záhradište, kde k nilo me nez ľ, žia hu bo V štvrtok sa počasie, tci sme museli ísť na sa vú hoľu nás nepustili a vše snehu a miestami sme fúkalo ako odušu, na No bolo veľa neupraveného že keď e , jm šie zre lep , naj čer ve Ve . prá eda len do ob sa lyžovalo nie . Nakoniec sme lyžovali asi zabávali stále viac a viac :D šli e sm aby ať, háň po ľudia sa museli až behlo v škole, hudba hrala, ich tváre z únavy, sa to trochu roz í nechali pomaľovať a tor dak po sa c nie ko Na ). :D o šesť olu A l. oh nuto skonči (samozrejme, bez alk zláštny deň i nejako šib to ten sa tak A ... avé boli naozaj zaujím ý lyžovací deň. brý musel byť aj záver. hodín prišiel ďalší, posledn oho vecí bolo dobrých, do uti zalyžovať. Mali sme Mn sť. prí sí mu raz c nie sch No čo, aj ko sme si mohli „unormárnilo“ a opäť i presunúť na A to teda bol. Počasie sa , že sme sa potom musel len da ško n, faj lo bo to é pinková musela samé voľné jazdy a cel nekonal, pretože p. uč. To chu zalyžovali. iec on nak ale sa rý kto u, tro Záhradište kvôli slalom Keďže zo slalomu nič nebolo, tak sme si ešte iaci sa koniec, a preto sme si ráno náhle odísť domov. obede sme si uvedomili blíž Po ý. ilen vys ktorej sme sa dý kaž už l Aj tak bo ojšie deti na diskotéku, na tam li zva po nás čer Ve Po diske bežal to chceli ešte riadne užiť. o nás z toho boleli stehná. dlh sť do e ešt a y on ako c ie. Dobre naladený nakoniec zabavili via tom už prišlo vyhodnoten piny, bol vyhlásepo A jal. zau m ko cel tiež film Next, ten nás tili sa jednotlivé sku y ličo porozprával, vyhodno vá), oznámil sa čas večierk p. prof. Horváth nám vše väčší skokan (M iša Rajčo naj a to š) nik rto Ba ní, o ave (Iv un iar tci lyž ný najlepší el. Hoci boli vše l, resp. nezabával, ako chc asi pondea potom sa už každý zabáva ráno. Jedinou strašnou predstavou bol pre nás ou din ho nezaspal pred jednou de nasledovať len lok. dna zábava nebude, ale bu raňajky, posledný žia asi už to es dn že , ím Vstali sme s vedom posledný: posledné a už mať pred sebou slovko i zbaliť, zaniesť do busu pár udalostí, ktoré budú sm hovory. Všetko e musel roz é dn sle po .. aj a m. u uso izb ob cestu aut pohľad na a ešte na našu poslednú spoločnú asi o jedenástej sme vyrazili ktorú budeme mať dobré na , iou akc er sup o déh kaž ďakupre e, l ejm bo vá. Samozr Myslím, že lyžiarsky odniesli i nové priateľst si e sm rej kto z a y ne. enk des vyzeralo by to asi dlhotrvajúce spomi by lyžiarsky mohol byť, no jeme učiteľom, bez ktorých 7
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Národné stereotypy: (ne)pravdy o Američanoch a voľnom čase Amerika je určite vyspelá krajina. Otázka je, čo táto vyspelosť môže dať ľuďom. Jednoznačne výhody aj nevýhody. Môj otec hovorieva: „V našej krajine je demokracia, teda máme právo voľby.― Môžeš sa sám rozhodnúť, čo a ako budeš robiť, ale následky svojho konania si tiež nesieš sám. Možno ste videli veľa amerických filmov, v nich rôzne scény a spôsoby, ako sa mladí správali. Neverte všetkému, čo vidíte vo filmoch. Veľa mladých Američanov je obéznych, nevedia, čo by robili, nudia sa, vymýšľajú hlúposti – áno, to je pravda. Zároveň je však aj veľa mladých, ktorí majú celkom nabitý program a venujú sa mnohým veciam. Tak ako aj u nás to závisí od toho, v akých pomeroch vyrastáte—a tým nemyslím len rodinný rozpočet – k čomu vás rodičia ako dieťa viedli, či ste ochotní vymeniť vysedávanie pred PC alebo telkou za trochu potu a urobiť niečo pre seba, či iných. Je jasné, že trochu tučnejší rodinný rozpočet je veľkou výhodou. V USA je veľa možností, ako môžete aktívne stráviť svoj voľný čas. Pravda je však aj to, že za mnohé sa platí, a to dosť veľa. Záleží aj od mesta alebo oblasti, v ktorej žijete. V mnohých, najmä väčších mestách nájdete platené krúžky, športové haly, plavárne, rôzne kurzy a na druhej strane, aj bezplatne 24 hodín otvorené skate a bike parky, cyklodráhy, tenisové kurty. Môžete si teda vybrať podľa „hrúbky peňaženky― (svojich rodičov J) a podľa vlastných záujmov. Vo všeobecnosti sú pre „tínedžerov― otvorené rôzne Teen-centers, do ktorých môžu mladí prísť a venovať sa rôznym aktivitám. Najviac by sa asi dali prirovnať k našim centrám voľného času. Dnes však ekonomická kríza hryzie aj v Amerike, takže ich je oveľa menej, ako bývalo v minulosti.
8
Dagmar Budd
Ďalšou vecou, ktorá je pre Američanov dosť typická a treba ju tu spomenúť, je ich zmysel pre volunteering. Dokonca by sa dalo povedať, ţe u nich vládne aj dosť veľká konkurencia získať pozíciu dobrovoľníka. Veľa mladých ľudí preto pracuje na takýchto pozíciách pre rôzne organizácie. Čiastočne ich vedie prirodzený záujem o určitú oblasť ţivota, ale snaha môţe byť osoţná aj pre ich budúce povolanie. Pri prihláškach na univerzity sa v ţivotopisoch prihliada aj na takéto aktivity. Dokonca pre niektoré typy štúdia či budúceho zamestnania sa dobrovoľnícka práca v určitej oblasti (inštruktori prvej pomoci, práca v kniţnici, práca vo vývarovniach pre sociálne odkázaných, domovy dôchodcov, prístrešky pre bezdomovcov, SPCA, poţiarne stanice a pod.) povaţuje za prejavenie veľkého záujmu o štúdium zvoleného odboru a je to tvoje „plus“ pri prijímacom konaní. Nestačí teda len snívať o štúdiu na výške, poslať prihlášku a čakať. Treba začať myslieť a hlavne niečo robiť o dosť skôr, ako sa na tú výšku vôbec prihlásiš
Moji starí rodičia a teta ţijú v meste Lewisburg v štáte Pensylvánia. Vţdy pred cestou do USA sme si pozreli webovú stránku mesta a jeho rôznych organizácií, aby sme vedeli, aký program pripravujú na leto. Samozrejme, v USA som bola vţdy počas letných prázdnin, keďţe do školy chodím tu v Prievidzi. Je jasné, ţe cez letné prázdniny je pre deti a mladých pripravených viac aktivít a krúţkov ako beţne cez školský rok. V Amerike majú dosť veľkú tradíciu summer camps, ktoré sú buď organizované so zmiešaným programom, alebo sú zamerané na nejaký konkrétny šport. Niektoré „kempy“ sú denné, teda do nich ráno prídete a poobede idete domov. Iné sú organizované tak, ţe účastníci zostávajú v kempe 1 aţ 2 týţdne. Veľkú tradíciu má aj skauting a kempy organizované skautmi. 9
Piaristická spojená škola F. Hanáka
V Lewisburgu majú organizáciu, ktorá sa volá LARA (Lewisburg Area Organi-
zation Authority) a vydávajú kaţdý mesiac časopis – Activity Guide, pred ktorý sa v názve dopisuje uţ len ročné obdobie J, teda Spring/Summer/Fall/Winter Activity Guide. Tam si môţete nájsť všetky krúţky a kurzy, ktoré sa v ten mesiac budú konať. Je tam uvedené miesto, cena, väčšinou aj meno inštruktora a kontakt, kde a dokedy sa treba prihlás iť. Zaujímavé je, ţe podporujú miestnych obyvateľov a cena býva pre miestnych často výrazne niţšia ako pre ostatných záujemcov. Moţno by si z toho naše mestá mohli začať brať viac príklad. Letné prázdniny v USA sú oproti našim posunuté. Závisí to od jednotlivých štátov. V Pensylvánii začínajú prázdniny okolo 10. - 15. júna (to by bolo super, nás vtedy najviac drvia písomkami L), ale potom školský rok začína okolo 20. augusta (to im zasa nezávidím, v takom teple sa dusiť v škole, na plavárni je lepšie J).
10
Ja mám zatiaľ „len“ 12 rokov, takţe sa ešte nemôţem zamestnať na pozíciu volunteer alebo inak brigádnicky - čo je tieţ medzi mladými, najmä počas letných prázdnin, dosť populárne. Často sa s nimi môţete stretnúť v McDonaldoch, rôznych reštauráciách, fast-foodoch, rekreačných strediskách, plavárňach a podobne. Mladí tu môţu šoférovať od 16 rokov a mnohí to aj poriadne vyuţívajú. Jasné, niektorým dávajú rodičia veľa peňazí, ale iní, ktorí nemajú rodičov s neobmedzenými zdrojmi, si na ten benzín do auta a návštevy kín či pikniky s kamošmi proste musia zarobiť. Ono je to tak trochu aj o pocite slobody a nezávislosti od rodičov. Mladí sa tu osamostatňujú oveľa skôr ako u nás. V podstate odchodom na univerzitu v 18 – 19 rokoch začínajú ţiť samostatne. V USA nefungujú krúţky v takej forme ako máme my tu na Slovensku. Nenájdete tam ZUŠ-ku, nechodí sa na výtvarnú alebo na hudobný nástroj. Ak niekto chce
kresliť – musí hľadať výtvarné akadémie, štúdiá a pod., kde si na určitý čas zaplatí súkromné hodiny. Ak sa chcete naučiť hrať na hudobný nástroj – platí to isté – súkromný učiteľ. Ceny sú proti tomu, čo nám platia naši rodičia, oveľa vyššie. Napríklad ja chodím do ZUŠky na výtvarnú uţ 5. rok. Veľmi ma to baví. V lete som bola na kurze, ktorý organizoval jeden americký maliar vo svojom ateliéri - 4 hodiny stáli 50 USD, čo bolo ešte celkom lacné. Môj brat hrá na ZUŠ -ke na gitaru, teraz začal na pozaunu. Jedna hodina u učiteľa hry na gitaru by stála 70 USD a viac. Moţno si mnohí poviete, chvalabohu, aspoň by som nemusel chodiť, rodičia ma nútia a pod. Ale porozmýšľajte aj nad tým, ţe určite aj tu na našej škole máte mnoho šikovných spoluţiakov, ktorých to veľmi baví alebo dokonca sú takí dobrí, ţe sa trebárs hudbou budú aj ţiviť. Mohli by si dovoliť za takýchto podmienok financovať svoje záujmy? A nebola by to škoda, keby nemohli?
Mojím najobľúbenejším predmetom je biológia. V budúcnosti chcem študovať morskú biológiu. K práci morského biológa určite patrí potápanie sa. Na Slovensku však nie je moţné absolvovať potápačský kurz, kým nemáte aspoň 15 rokov. Mne sa podarilo v USA začať, keď som mala 10 rokov. Pokračujem v teoretickom kurze formou elearningu cez Internet a minulý rok v lete som mala s inštruktorom praktické ponory v bazéne aj na otvorenej vode. Natočené video z môjho úplne prvého ponoru dal inštruktor aj na Youtube (ak má niekto záujem vidieť, dajte mi vedieť J). Toto sa mi
11
Toto sa mi v USA páči, ţe mnohé aktivity sú prístupnejšie pre deti skôr ako u nás. Majú certifikovaných lektorov či inštruktorov a nemám strach, ţe by sa mi malo niečo stať. Tak som sa zoznámila s pracovníkmi jedného malého obchodu s potápačskými potrebami.
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Keď sa nepotápajú, pracujú v obchode a plánujú ďalšie potápačské dobrodruţstvá. Ponúkli mi moţnosť – keď budem staršia – brigádnicky pracovať v ich obchode, dorobiť si základnú a nadstavbovú kvalifikáciu a moţno neskôr ako inštruktorka pomáhať pri výuke takých detí, ako som dnes ja. Moje záujmy by ma moţno ťahali pracovať aj do jednej z miestnych pobočiek SPCA. Boli sme sa pozrieť v útulku a práce je tam pre kaţdého dosť. Práca v útulku sa dá vyuţiť ako „plusové body“ pri prihláške na štúdium veterinárnej medicíny alebo na pozíciu veterinárneho technika (to je asistent lekára). Väčšina základných škôl asi nemá také nároky na svojich študentov, ako je to u nás. Máme v USA stále priateľov a poznám aj zopár školopovinných detí – starších aj mladších – a nesťaţovali sa, ţe by boli nejako veľmi zaťaţení školskými povinnosťami J. Na školách majú väčšinou krásne veľké telocvične a športové areály, mnohé školy majú aj vlastný bazén. Deti a študenti sa dosť venujú plávaniu, bejzbalu, basketbalu, americkému futbalu a pod. Hrávajú v dresoch reprezentujúcich svoju školu. Sú organizovaní v športovom klube školy a hrajú „detskú basketbalovú/bejzbalovú ligu". Dievčatá hrajú „soccer" - teda náš futbal - a chlapci hrajú americký futbal, ktorý mi trochu viac pripomína ragby. Je to dosť tvrdý šport. Cez víkendy bývajú rôzne zápasy, ktoré sa hrajú v hale alebo na vonkajších ihriskách. Na zápasy často prichádzajú rodičia, aby svoje deti povzbudili. 12
Mn ohí Američania sú náboţensk y zalo ţen í a v nedeľu cho dia na omš e do kostola. Det i mô ţu počas omše ísť do Sun day School, kde sa učia zák lady náb oţe nstva, učia sa priebeh obradu zábavnou formou. Mn ohé kostoly majú takt o vytv ore nú vlastnú komunitu ľud í, ktor í často spo lu orga nizu jú rôzne zábavné pop olud nia pre deti z dan ého mesta, napríklad rôzne coo kie sales, bak e sales, Sun day lunches, na ktor ých deti priprav ujú a „predávajú" dro bné občerst ven ie a zaro bené pen iaze sa pot om ven ujú na vopred doh odn utý úče l. Mo ţno si pov iete , ţe to je všetko pek né so samými kladnými hrd inam i. Samozrejme, nie je to vţdy len tak. Naš a moderná elektron ická doba nám prinies la mob ily, iPo dy, Internet , Fac ebo ok, Tw itter a iné „čety“. Mnoho mla dýc h ţije „on- line " na PC celých 24 hod ín. Ma jú akúsi virt uálnu realitu a radšej sa zoznamujú cez Internet, akoby sa stretáva li so „ţivými" ľuďmi. To so sebou prináša tieţ veľa problémov. V USA mla dí nes mú piť alko hol, kým ned ovŕš ia 21 rok ov. Toto prav idlo sa dos ť prís ne kontroluje. Napríklad v Pensylvánii sa alk oho l (an i piv o) nedá kúp iť beţne v potravinách tak ako u nás. V bare od teba budú najs kôr chc ieť driving licence, proste they card you , kým ti nale jú. Napriek tomu si mn oho mla dýc h nev ie predstav iť ţiad nu „pá rty" bez alkoholu. Najväčšou „záľub ou" pre niektorých je tzv. han g out. Dúfam, ţe nikt o z vás sa tout o cestou nev ydá . Na záver len toľko: Nebuďte coa ch potato es! Choďte von , med zi mla dýc h. Rob te to, čo vás bav í. Budete urč ite zdra vší, urobíte nieč o pre seba a aj pre iných.
Teen center – centrum pre „tínedžerov“ Volunteering - dobrovoľníctvo SPCA – Society for the Prevention of Cruelty to Animals – Organizácia na ochranu zvierat pre týraním Summer camp – letný tábor Activity guide – sprievodca voľnočasovými aktivitami Spring – jar, Summer – leto, Fall – jeseň, Winter - zima (teda jarné/letné/jesenné a zimné vydanie) Volunteer - dobrovoľník Sunday school – nedeľná škola Cookie sales, bake sales – predaj koláčikov, drobného pečiva, Sunday lunches – nedeľné obedy Driving licence – vodičský preukaz to card somebody – legitimovať niekoho, overiť si jeho totožnosť/vek hang out – vysedávanie po baroch coach potatoes – tí, čo vysedávajú stále pred televízorom
13
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Bola som v Austrálii Nie kaţdý má príleţitosť dostať sa do Austrálie - na druhý koniec sveta. Mne sa takáto šanca naskytla. Moţno si pomyslíte, ţe tam muselo byť úţasne. A máte pravdu – som rada, ţe som mohla tento ostrov navštíviť. No moje austrálske dobrodruţstvo malo ešte iný rozmer – v Austrálii ţije môj otec, ktorého som nevidela celý rok, a keďţe chcel konečne so mnou byť, navrhol, či by som za ním neprišla. A tak som v decembri nastúpila do lietadla a po troch prestupoch na letiskách som sa konečne ocitla uprostred nádherného leta. 14
Barbora Jurenková
Počas pobytu ma ocino zobral na Cottesloe Beach (hovorí sa, ţe je tam najkrajší západ slnka v Západnej Austrálii) a aj do safari, kde som kŕmila klokany, hladkala koaly a wombaty. Bola som v národnom parku Esperance, kde sa v mori kúpali tulene, ale najviac sa mi páčilo chytanie krabov v mori. Otec mi poukazoval celý Perth (mesto, v ktorom som bývala) a aj jeho okolie. Často sa nám stávalo, ţe sme popri ceste uvideli skákať klokana J. Veľmi sa mi tam páčilo a ihneď by som sa vrátila späť. Austrália je jednoducho krásna krajina s teplým počasím takmer po celý rok.
15
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Dominika Richtárechová, Kristína Hypiusová
Ima3cooly príma
5. septembra prvýkrát vkročili na pôdu našej školy ako oficiálni študenti. Ale zatiaľ to mali len na papieri. Správne, reč je o primánoch. Mali pár mesiacov na to, aby sa ,,udomácnili´´ a skúsili spraviť dobrý dojem na starších ţiakov. Nie všetkým sa to však podarilo... 12. decembra sme im to spočítali. Po úspešnom označkovaní sme ich zaviedli po skupinkách do uličky, v ktorej boli naši spoluţiac i poschovávaní a preoblečení za rôzne príšery. Na naše prekvapenie to naozaj zabralo, niektorí mali aţ slzy v očiach. Po úspešnom strašení sme ich následne zaviedli k triede, kde mali pripravené skvelé ,,špeciality´´. Po výdatnom, a hlavne chutnom jedle sa presunuli do triedy, kde uţ boli prichystané naše spoluţiačky, ktoré im porozprávali strašidelný príbeh o patrónovi našej školy, Jozefovi Kalazanskom. Neskôr mali primáni plné ruky práce s upratovaním ich triedy, ktorú sme im rozhádzali na nepoznanie. Popoludní museli prejsť viacerými skúškami, ako aj
v minulosti študenti, ktorí išli na nejakú odbornú školu. Úspešne ich všetci zvládli a dostali o tom aj potvrdenie - ,,imatrikulačnú listinu´´. Dúfame, ţe sa im tohtoročné imatrikulácie aspoň trochu páčili J.
16
Bibiána Tinková
Aby sme sa stali naozajstnými žiakmi našej školy, nestačí ju iba pravidelne navštevovať a dobre sa učiť, ale treba, aby nás medzi seba prijali aj starší spolužiaci. Prijmú nás tým, že nás slávnostne uvedú do cechu študentského. Táto slávnosť sa nazýva imatrikulácie.. Naše imatrikulácie sa uskutočnili 12.12. 2011 a organizovala ich trieda kvinta. Po príchode do školy nás kvintáni označili čísla mi, ktoré ná m na če lá napísali rúžom. Počka li sme, ký m prišli všetci. Potom nás odviedli na chodbu pri telocvični, kde sme si vyzlie kli bundy, odložili hodinky a mobily. Odtiaľ si nás volali po trojiciach podľa čísel napísaných na našich čelách. Zaviedli nás do šatne, kde bola úplná t ma a hrala strašidelná hudba. Chalani ukrytí v šatni mali za úlohu vystrašiť nás ( a aj sa im to podarilo). Potom nás konečne pustili k našej triede, kde na nás čakalo šialené občerstvenie: poháre plné červenej tekutiny, koláč a ešte niečo, čo sa ani nedalo definovať. Občerstvení sme prešli do triedy. Ta m bola pohroma! Všetky lavice a stoličky boli pozväzované dokopy. Na zemi bola vrstva papierikov, tabuľa celá počarbaná krieda mi. Upratali sme to pomerne rýchlo. A mohli sme pokračovať vo vyučovaní. O 14:25 nás pani učiteľka triedna a kvintáni odviedli do telocvične. Ta m bol pre nás pripravený ďalší program vo forme súťaží. Na prvú súťaž boli potrební dvaja primáni. Sedeli každý na jednej strane lavice a v strede bola loptička, po ktorej museli čo najrýchlejšie buchnúť rukou. Súťaž mala tri kolá. Na tretí raz sa však na lavici ocitli je mné vrecúška s mazľavou hmotou. Obaja spolužiaci trafili presne a obsah vreciek zašpinil ce lú lavicu. Druhou súťažou bol stoličkový tanec. Vyhrali až dvaja. Odmena bola sladká- nutella v plienkach. Ani jeden sa neodvážil ochutnať. Ďalšej súťaže sa zúčastnili štyria spolužiaci, dve dievčatá a dvaja chlapci. Chalani ležali na karimatkách a dievčatá stáli nad nimi na stoličkách. Ich úlohou bolo z výšky trafiť chalanom šľahačku do úst, čo vôbec nebolo jednoduché, ale zábavné (no nesmejte sa, keď je celá tvár vášho spolužia ka ozdobená šľahačkou). Štvrtej, poslednej súťaže sa zúčastnili chlapec a dievča. Sedeli za lavicou a pred sebou mali misky. V jednej bol cesnak a v druhej cibuľa. Vyhráva ten, kto zje viac. Skončilo sa to presýpaním „jedla“ z jednej misky do druhej a vymieňaním chutných porcií. Na imatrikuláciách sme sa všetci dobre zabavili. Ako spomie nku na túto udalosť sme dostali diplom. Ďakuje me celej kvinte aj pani učiteľke Dedíkovej, že ná m ich pripravili.
17
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Ivona Hederová
Spomienka na vianočný benefičný koncert
Minuloročný benefičný koncert som síce nevidela, ale ten tohtoročný sa mi veľmi páčil. Jeho myšlienkou bolo pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie ako my a nemajú pocit teplého domova. Obdivujem všetkých, ktorí v ňom vystupovali a tvrdo pracovali, aby to dotiahli k výslednému efektu, dokonalosti. Skladám pred nimi dole môj imaginárny klobúk. A ten potlesk bol zaslúžený J. Iniciátorom myšlienky je Ján Grešner, ktorý ochotne odpovedal na niekoľko otázok
Ako vznikol nápad na organizovanie benefičných koncertov? Snaţil som sa vylepšiť akadémiu, ktorá uţ prebieha niekoľko rokov, a chcel som to spojiť s nejakou benefíciou. A tak mi napadlo, ţe spravíme benefičný koncert, ktorý sa začal aj realizovať. Spočiatku ma ľudia vysmiali, ale našli sa asi dve osoby, ktoré boli ochotné mi s tým pomôcť. Ale potrebovali sme peniaze. Našli sme grant, ktorý vyhlásila nadácia SPP. Síce spočiatku to vyzeralo tak, ţe to neprejde, ale nakoniec to prešlo a schválili nám dobrý grant na prípravy. Prečo ste sa rozhodli tento rok darovať vyzbierané peniaze prievidzskej charite ? Oslovili nás, pretoţe sa sťahujú a potrebujú zrekonštruovať priestory Minulý školský rok bola premiéra. Aké boli ohlasy? Ľuďom sa to páčilo, pretoţe to bol nejaký iný formát, štýl ako akadémie predtým. Snaţili sme sa všetko viac usmerniť a dať tomu jeden cieľ. Nesú sa benefičné koncerty v nejakom duchu? Chceme pomôcť iným z nezištnej lásky. A chceme aj predstaviť naše talenty na našej škole. Koľko ľudí tento rok účinkovalo? Okolo 70. Plánuješ v tejto aktivite pokračovať? Určite sa chcem tomu venovať aj naďalej. Ďakujem za tento krátky rozhovor a organizátorom želám veľa elánu pri realizovaní ďalších benefičných koncertov. 18
Jana Výškrabková
Autizmus Ţijú medzi nami. Často ich vnímame ako nadaných ľudí a moţno si ani neuvedomujeme, ţe trpia autizmom. Na svete ich je 67 miliónov, na Slovensku 0,5 % populácie a aţ 4-krát častejšie týmto ochorením trpia chlapci ako dievčatá. Títo ľudia sú uzavretí do seba, ţijú si vo vlastnom svete, často sa vyhýbajú kontaktom s inými ľuďmi. Na jednej strane problémovo zvládajú beţné situácie, ale na druhej majú často schopnosti hraničiace aţ s genialitou. Čo je vlastne autizmus? Autizmus je pervazívna vývinová porucha, t. j. duševné abnormality prenikajú do všetkých oblastí myslenia, sú prenikavým rysom správania dieťaťa vo všetkých situáciách, aj keď ich stupeň môţe byť rôzny. Pri tejto poruche sú zmyslové orgány primárne bez defektu, no prijaté informácie postihnutý spracováva defektným spôsobom (zdroj: SPOSA). Autisti trpia behaviorálnymi problémami, ktoré sú spoločnosťou povaţované za sociálne neakceptovateľné (vrieskanie, kričanie...), a aj to býva často dôvod, prečo niektorí ľudia autistov odsudzujú, odsúvajú na okraj spoločnosti. U detí s autizmom sú nesmierne dôleţití ich rodiča, ktorí ako prví môţu spozorovať neštandardné príznaky v správaní dieťaťa a aj ovplyvniť ich budúcnosť, najmä kvalitu ţivota. Rodina autistu to však má veľmi ťaţké nielen kvôli odsudzovaniu, nepríjemným pohľadom či rečiam iných ľudí, stretávajú sa aj s rôznymi inými problémami, z ktorých asi najvýraznejšia je obava o budúcnosť dieťaťa, keďţe neexistuje program dôstojného ţivota ľudí s autizmom v ich dospelosti. Na problematiku autizmu chcelo upriamiť pozornosť svetovej verejnosti aj Valné zhromaţdenie OSN a v roku 2007 vyhlásilo 2. apríl za Svetový deň povedomia o autizme. „OSN týmto vyzýva všetky členské krajiny, aby realizovali opatrenia s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o tomto ochorení a dosiahnuť včasnú diagnostiku a skorý liečebný zásah u detí postihnutých autistickým syndrómom,“ uviedla Mária Štubňová, predsedníčka Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom (SPOSA) . SPOSA je rodičovské občianske zdruţenie, ktoré zastupuje záujmy detí, mládeţe a dospelých s autizmom. Zdruţenie vzniklo v roku 1994, v súčasnosti pôsobí v rámci regionálnych centier na celom Slovensku a je stálym členom medzinárodnej organizácie Autism-Europe so sídlom v Bruseli. 19
Piaristická spojená škola F. Hanáka
SPOSA organizuje informačnú kampaň s názvom „Otvorme dvere do sveta autizmu“. V roku 2011 si ľudia v rámci tejto kampane mohli vyskúšať, ako autisti vnímajú okolitý svet prostredníctvom „waterballu“ – t. j. priesvitný balón spustený na vodu, v ktorom je človek izolovaný od okolitého sveta a jeho hlas sa mu vracia ako ozvena. Ţivot autistu môţeme sledovať aj vo filme Rain Man v hlavnej úlohe s Dustinom Hoffmanom, ktorý zobrazuje dospelého človeka s autizmom. Raymond (D. Hoffman) je autista, ale hlavne človek obdarený obrovským darom - vie čarovať s číslami, napríklad pohľadom na kopu zápaliek zistí ich presný počet a podobne. Aj táto schopnosť patrí k tzv. „ostrovčekom schopností“, ktorí sú autistom pripisované. Autisti sú ľudia, ktorým treba venovať pozornosť, snaţiť sa im pomôcť a nie ich odsudzovať a vyčleňovať zo spoločnosti. Sú to ľudia, ktorí napriek poruche majú obrovské dary, ktoré vedia vyuţívať. Ľudia by si mali všímať tieto dary a nie tzv. nedostatky, ktoré autisti majú. Ţiaden z nás nemá právo opovrhovať týmito ľuďmi. Človek má právo pozerať sa na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať. (Gabriel García Márquez – kolumbijský spisovateľ)
20
Ivona Hederová
I M A 3 C O O L Y
I. G
Keď som 2. decembra ráno vstala, mala som zmiešané pocity. Moja cesta do školy netrvala 20 minút ako zvyčajne, ale 30. Keď som vchádzala do triedy, čakala som nemilé privítanie, ale napriek môjmu očakávaniu bolo všetko ako zvyčajne. A potom zazvonilo na hodinu a všetko sa to začalo. Do triedy „nabehol“ beloch a neskôr aj Indiáni. Zajali nášho pána profesora triedneho, ktorý im ešte aj pomáhal. Následne nás zaviedli do klubovne, kde sme si vyberali naše indiánske mená. Môj stres sa zvyšoval. Dúfala som, že nič nebudem musieť robiť. Vydýchla som si, keď sme išli naspäť do triedy, kde nás však čakalo „prekvapko“. Múka rozhádzaná po celej triede. Ak ste v ten deň nechápali, odkiaľ sa na schodoch vzali biele stopy, tak teraz to už viete. My ako správni prváci sme sa namiesto upratovania začali múkou obhadzovať. V lavici ju mám ešte dnes. Poobede naše imatrikulácie nabrali grády. Začali sme plniť úlohy. Každý si musel prejsť kozmetickým kútikom, kde z nás všetkých ( aj z chlapcov) spravili „princezné“ . Popritom nám dávali elixír na krásu. Našťastie, na mňa už z elixíru nevyšlo. Samozrejme, úlohy neboli ľahké. Najzábavnejšie bolo, keď niektorých z nás postriekali taveným syrom v črievku – s mojím „ šťastím“ som medzi nich patrila aj ja. Aj obaľovanie niektorých mojich spolužiakov do cestíčka na smaženie bolo zaujímavé. Druháci si na úlohách skrátka dali záležať. Hoci môj prvý pocit z imatrikulácií bol, že druhákov snáď rozšliapnem , časom som rada, že som tam bola. Dúfam, že v mene celej našej triedy študentom II. G môžem poďakovať za zábavu a ich námahu. Ďakujeme.
21
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Peter Altof
Akým smerom ?
íka Etickéh o sympózia, na Akým smerom? bol názov 19. ročn 2O1 1 zobrala do Nitry pan i proktoré nás v dňoch 25. a 26. novembra dní som si spo lu s Mišom a Majou fesorka Ţišk ová. Počas tých dvoch tri rôzne témy, ktoré sa dotýkali vyp oču l tri zau jímavé prednášky na . aktuálnych otázok moderného človeka náška o hriechu , počas Pre mňa bola najzaujímavejšia pred jzen danc, hov oril o tom, ţe kaţdý ktorej pred nášajúc i, páter Tomáš Pra nie, ktorému nedokáţe odo lať. má svo je väčšie aleb o menšie pokuše brán iť, je prijímať sviatost i Jediná moţnosť, ako sa pokušeniu ti sú ded ičné 3 aţ 4 generácie, a mod liť sa. Vravel tieţ, ţe zlé vlastnos l, je vra j takmer zaručené, ţe takţe pok iaľ sa môj starý otec rozv iedo bo ak môj otec bije mamu a ja ho sa rozvedie aj mô j otec, aj ja ... Ale dospelý budem rob iť úplne to preto nenávid ím , tak, paradox ne, ako isté. zau jímavé. Z prednášky Ďalšie dve prednášky boli tieţ kovej dozvedel, ţe feminizmus o identite ţeny som sa od Petry Murári y moh li vzdelávať J. A tak teraz vzn ikol kvô li tomu, aby sa aj ţen u ako muţ, má mať aj rov naký ţena, ktorá vyk onáva rov nakú prác á prednáška o vzťahu med zi dievplat. Ale nie vţd y to tak je. Posledn uţ bola voľnejš ia J. Peter Hayčaťom a chlapcom pred manţelstvom dievčatá psychicky a fyzicky priden nám vysvetlil, kedy sú chlapci a postarať, no tieţ nám povedal, pravení mať dieťa a ked y sa oň dokáţu cemu sme moh li klásť otázky aké zlé sú potraty. Prednášajú a odpovedí sa dočkali naozaj všetci. ili omše. Spaťsme išli veľV piatok večer sme sa ešte zúčastn sobotu poobede sme odiš li domov mi neskor o, ale v dobrej nálade. V ko nezabudneme. veselí a plní záţitko v, na ktoré len tak ľah
22
Martin Nemček
Živočích starší ako dinosaury Ţraloky patria k najlepším predátorom na svete. V oceánoch plávajú uţ asi 300 miliónov rokov, teda tu museli byť o 175 miliónov rokov skôr neţ dinosaury. Najväčší z nich je ţralok veľrybí, ktorý je väčší ako dvojposchodový autobus. Najmenší je ţralok perryho, ktorý sa zmestí do ľudskej dlane. Jedným z najrýchlejších je ţralok modrý. A jeden z najnebezpečnejších je ţralok belavý. Ţralok belavý je ţivorodý. Váţi od 90 do 250 kg. Dĺţka dospelého samca sa pohybuje od 1,6 aţ do 2,3 m. Dospelá samica môţe merať 1,8 aţ 2,3 m. Dlhé telo ţraloka belavého je zakončené veľkou chvostovou plutvou, na ktorej horný lalok je väčší neţ dolný lalok. Na zelenom chrbte má dve plutvy. Sú to predná chrbtová a zadná chrbtová plutva. Prsné, brušné plutvy a análna plutva sa nachádzajú na bielom bruchu. Na veľkej hlave má zaoblený nos s nozdrami, v ktorých má citlivé zmysly. Tmavé oči a niekoľko radov ostrých zubov mu dodáva strašidelný výzor. Ţiví sa rybami, cicavcami, inými ţralokmi, ale aj menšími jedincami svojho druhu. Ţralok belavý môţe ţiť v sladkej i slanej vode. Obýva tropické, subtropické a teplé vody mierneho pásma. V sladkej vode často pláva proti prúdu
Je to najagresívnejší ţralok na svete. Veľa ľudí sa ho bojí, no predsa sa nájdu aj takí, ktorí sa s ním potápali. Ako sa správať, aby sme sa vyhli útoku ţraloka: - neplávať v mori na svitaní, za súmraku alebo v noci; - neplávať s otvorenou ranou; - nenosiť vo vode šperky, pretoţe kov odráţajúci svetlo môţe pripomínať rybie šupiny; - príliš nešpliechať, lebo ţraloky tento zvuk priťahuje; - vyhýbať sa miestam, kde sa sústreďujú ryby alebo miestam lovu rýb na návnady. 23
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Bibiána Tinková
Wolémia — dinosaurus z ríše rastlín Objavenie Botanický nález storočia ( 1994). V Austrálii, 150 km od Sydney, ju objavil David Nobel. Na mieste bolo nájdených 23 dospelých stromov. Názov dostali podľa parku, v ktorom ich našli ( Wollemi National Park). Dodnes sa našlo 100 jedincov na troch utajených miestach. Tieto skupiny rastlín sa datujú do obdobia spred 200 miliónov rokov. Je to kriticky ohrozený druh. Opis Wolémia je vždyzelený strom. Dorastá do výšky 25 – 40 m. Vetvenie je unikátne, bočné vetvy nemajú výhonky. Po niekoľkých rokoch každá vetva končí šiškou ( samčou alebo samičou) alebo vetva prestane rásť. Keď šiška dozreje, vetva odumrie. Nové vetvy potom vyrážajú zo spiacich očiek na hlavnom kmeni. Listy sú sploštené ihlice, 3 – 8 cm dlhé a 2 – 5 mm široké. Semenné šišky sú zelené, rozpadavé a dozrievajú asi 18 – 20 mesiacov po opelení. Na Slovensku je možné rastlinu vidieť v bratislavskej ZOO v časti Dinopark. Zdroj: www.wikipedia.org
24
PhDr. Monika Kováčiková
Samovi, ktorý je v každom z nás Je ľahké byť milý, usmiaty a vďačný, keď nám nič nechýba. Keď nemáme žiadne vážne problémy. Keď sme plní síl. Keď sa nám plnia sny... A keď máme to šťastie, že spadáme do kategórie ľudí, ktorých spoločnosť označuje ako zdravých, normálnych, nevytŕčajúcich z davu. O to vzácnejšie je, ak dokáže byť milý, usmiaty a vďačný ten, komu čosi chýba. Psychológ Daniel Gottlieb mal usporiadaný rodinný ţivot, manţelku, dve dcéry a prácu, ktorá bola zároveň jeho koníčkom. A jedného dňa sa všetko zmenilo. Stačilo tak málo. Jedna dopravná nehoda, ktorá ho pripútala na invalidný vozík. Zrazu bolo všetko iné: jeho moţnosti, jeho schopnosti, jeho pohľad na svet. Napriek tomu bol schopný v tomto zle nájsť veľa dobrého. Zistil, ţe jeho ochrnutie ho naučilo v pokoji sedieť s otvoreným srdcom a počúvať. A potom prišla ďalšia rana: podozrenie, ţe s jeho vnukom nie je niečo v poriadku, sa skončilo diagnózou autizmus. Daniel Gottlieb sa napriek tomu nevzdal a rozhodol sa písať svojmu vnukovi Samovi listy. V nádeji, ţe raz si ich bude môcť prečítať. No v jeho listoch môţe nájsť útechu kaţdý z nás. Pretoţe v kaţdom z nás je kúsok Sama. Neveríte? Keď Sam vyrastie, bude uvaţovať nad tým, aká je jeho úloha na tomto svete. Vy viete, čo je vašou úlohou? Prečo ste práve tu? A práve teraz? Našou úlohou je starať sa o kúsok vesmíru, za ktorý sme zodpovední. Nemusíme ho zväčšiť, zlepšiť alebo zmeniť. Jednoducho sa oň musíme starať a keď príde náš čas, vrátime ho späť. Starajte sa o ten kúsok, ktorý vám bol zverený. Starajte sa oň aj tým, ţe každý deň budete niekoho milovať o niečo viac, než ste ho milovali včera. Buďte vďační za každý deň a snažte sa každý deň priniesť radosť do životov iných. Bojíte sa ukázať svoju vlastnú zraniteľnosť a slabosť? Bojíte sa prejavov súcitu a láskavosti? Sam rovnako môţe chcieť zakrývať svoje slabosti. Nesprávajme sa silne a odvážne, ak sa tak necítime. Nepredstierajme, že sme silní, ak sme vnútri slabí. Nebojme sa priznať, že niečo nevieme. Dovoľme iným, aby nám pomohli, keď uţ my nevládzeme. Dovoľme im, aby sa mohli starať o svoj zverený kúsok vesmíru. Stáva sa vám, ţe niečo veľmi chcete? A chcete to hneď? A keď to v danej chvíli nejde podľa vašich predstáv, kričíte, zúrite, kopete ( navonok alebo aspoň vo svojom vnútri)? Aj Sam to robí, keď si nemôţe v správny čas obliecť pyţamo správnej farby. Nerobte to. Nebojujte so svojím sklamaním a nečakajte, že vaše priania sa budú plniť okamžite. Zmierte sa so situáciou. Iba tak nájdete pokoj. A vďaka pokoju budete môcť usmerniť vašu silu tým správnym smerom a s „chladnou hlavou“ sa pokúsiť získať to, po čom túţite. Myslite na to, ţe je dôleţité počkať, kým vaše emócie vyprchajú. Ako keď čakáte na autobus. Môžete čakať so sklamaním, zlosťou, sebaľútosťou, ale autobus kvôli tomu nepríde skôr. Môžete čakať s trpezlivosťou a uvoľnením, ale to tiež neurýchli jeho príchod. Napriek tomu je dôleţité, ako sa cítime, keď čakáme.
25
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Túţite, aby sa vaše emocionálne rany hojili rýchlejšie? Vy neovplyvníte spôsob a dobu hojenia rán. No keď trpíte, snažte sa byť s ľuďmi, ktorí vás majú radi a dokáže vašu bolesť znášať bez toho, aby nad vami vynášali súdy alebo vám rozdávali rady. Vďaka nim prestanete túžiť po včerajšku a budete prežívať dnešok. No sú aj rany a problémy, ktoré nikdy nezmiznú. Ako nikdy nezmizne Samov autizmus. Čo s nimi? Jeden žiak veľmi trpel a požiadal o radu svojho učiteľa. Ten mu prikázal, aby dal do pohára vody lyžicu soli a vodu vypil. Voda bola odporne slaná. Potom mu prikázal, aby dal to isté množstvo soli do studničky a napil sa z nej. Žiak zrazu zistil, že soľ necíti. „Problémom nie je soľ,― povedal učiteľ. „Problémom je nádoba. Musíš zväčšiť nádobu.― Vystúpte z vlastného trápenia a pomáhajte iným. Staňte sa súčasťou niečoho väčšieho a zabudnite na svoje vlastné utrpenie. Pamätajte na to, ţe nech sa vám stane čokoľvek, vaša duša zostane neporušená. Nedovoľte, aby vás niekto označil ako typ. A ani vy neoznačujte ľudí vo svojom okolí nálepkami. Nepovedzte o Samovi, ţe je autista. On nie je autista, on má autizmus. Veď ani vy nie ste chrípka, ale máte chrípku. Nezovšeobecňujte a neodsudzujte. Ale snaţte sa pochopiť. Pochopiť a prijať kaţdého Sama, s ktorým sa počas svojho ţivota stretnete. Pouţitá literatúra Gottlieb, D.: Dopisy Samovi. Praha: BETA, 2008. 205 s. ISBN 978-80-7306-328-3.
26
Ján Krchňavý
Einsteinova hádanka Traduje sa, ţe túto logickú hádanku vymyslel sám Albert Einstein. Podľa jeho tvrdenia ju vraj dokáţu vyriešiť iba 2% populácie.
1. Na ulici je 5 domov, kaţdý inej farby. V kaţdom dome ţije osoba inej národnosti. Kaţdý obyvateľ domu pije iný typ nápoja, fajčí inú značku cigariet a chová iné zviera. Nikto nepije to, čo ostatní, nefajčí to, čo ostatní a nechová to, čo ostatní. Angličan žije v červenom dome.
2. Švéd chová psy. 3. Dán pije čaj. 4. Zelený dom je hneď naľavo od bieleho. 5. Obyvateľ zeleného domu pije kávu. 6. Ten, kto fajčí cigarety Pall Mall, chová vtáky. 7. Obyvateľ žltého domu fajčí cigarety Dunhill. 8. Ten, kto žije v prostrednom dome, pije mlieko. 9. Nór žije v prvom dome. 10. Ten, kto fajčí cigarety Blends, žije vedľa chovateľa mačiek.
11. Chovateľ koní žije vedľa toho, kto fajčí cigarety Dunhill.
Odpoveď na www. hlavolamy.sk
12. Ten, kto fajčí cigarety Blue Master, pije pivo. 13. Nemec fajčí cigarety Prince. 14. Nór žije vedľa modrého domu. 15. Sused toho, kto fajčí cigarety Blends, pije vodu. 27 ryby? Kto chová
Piaristická spojená škola F. Hanáka
Tomu, kto čisté srdce nosí, k radosti veľa netreba. Ten ľahko vzlietne z rannej rosy na chromých krídlach do neba. Detičky Boţie. Hviezdy bludné. Ľalie tiahnu za nimi. A Boh to vie. A nezabudne. Nezabudneme ani my. (M. Rúfus, Modlitbička za postihnuté deti ) 28
