CHÝRNIK HÍRNÖK DVOJČÍSLO. Ani malú obec neobídu veľké starosti. Vychutnajme si jeseň! Zriadenie regionálnej WEB-stránky!

Noviny občanov okresu Nové Zámky

CHÝRNIK

5. ročník/évfolyam 10-11. číslo/szám

O L S Í Č VOJ

D

HÍRNÖK

Az érsekújvári járás lakóinak újságja

október/november 2008 cena/ára

20,- Sk / 0,66 €

DISTRIBUOVANÝ DO REGIÓNOV POŽITAVIA, PONITRIA A PODUNAJSKA „REALIZOVANÉ S FINANČNOU PODPOROU MINISTERSTVA KULTÚRY SR – PROGRAM KULTÚRA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN – 2008“

Rozhovor so starostkou obce Dedinka, Vierou Belanovou

Ani malú obec neobídu veľké starosti Mladá, ambiciózna, sympatická, a možno aj niektoré ďalšie prívlastky, by sme mohli adresovať starostke obce Dedinka, Viere Belanovej, ktorá je vo svojej funkcii iba prvé volebné obdobie, no je po nej vidieť už mnoho užitočnej práce v prospech občanov tejto malebnej, doslova Dedinky, v Novozámockom okrese. Je jednou z mála nežných pohlaví v tejto funkcii v našom regióne a tak sme sa rozhodli požiadať ju o krátky rozhovor. Pani starostka, aké je to byť starostkou? – To je veľmi ťažká otázka. Zvládanie tejto veľmi ťažkej a zodpovednej funkcie zo strany

mi dajú dôveru. Možno cítili, že nastal čas urobiť nejakú zmenu. A tak sa stalo čo sa stalo, občania si ma zvolili za starostku. A aký je to pocit? Nuž, strieda sa pocit veľkej zodpovednosti s množstvom každodenných úloh, ktoré treba riešiť a občas cítite, že vám to takpovediac prerastá cez hlavu, keď musíte zabezpečiť to či ono, a nie sú na to napríklad finančné prostriedky. Hoci po organizačnej stránke to zvládate. I napriek týmto úskaliam musím priznať, že ma táto práca s ľudmi baví, zaujíma a je mi blízka, najmä preto že je to o vzájomnej komunikácii. Ak by ste mali urobiť krátku bilanciu, čo sa vám doteraz poda-

Starostka obce Dedinka Viera Belanová. žien však dokazuje, že aj my, nežné polovičky nie sme o nič horšie, ako muži a snaha o emancipáciu je tak opodstatnená. Ale, celkom vážne...Na tento post som kandidovala z akejsi recesie, keď popud vyšiel zo strany občanov, ktorí ma prehovárali aby som to skúsila, že

rilo zrealizovať v rámci plnenia vášho volebného programu? – Keďže ako vidíte, naša obec sa rozprestiera viac po dĺžke, ako šírke, spolu s členmi obecného zastupiteľstva sme najskôr upriamili pozornosť na opravu miestnych komunikácií, vrátane vybudova-

nia chodníkov, čo sme úspešne zvládli. Po mojom nástupe boli v dezolátnom stave zábradlia na mostoch okolo potoka a tiež lavičky na sedenie, najmä v časti Hurbanovce. Aj tento bod volebného programu môžeme „zakrúžkovať“ ako splnený. Ďalej, vymenili sme okná na základnej škole a opravili fasádu, zhotovili prístrešok pred domom smútku. Zaviedli sme verejné osvetlenie do odľahlých uličiek najmä kvôli zvýšenej bezpečnosti občanov. A...samozrejme permanentne sa staráme o údržbu a úpravu verejných priestranstiev, najmä čo sa týka obnovy zelene. (Pokračovanie na str. 20)

Zriadenie regionálnej WEB-stránky! Ponúkate tovary? Výrobky? Služby? Pripravujete akcie, výpredaje, zľavy? Máte zaujímavé informácie?

WWW.NZ-REGION.SK

September. Október. November. December

Vychutnajme si jeseň! Jeseň… Aj keď z tých septembrových je to iba pár posledných dní a z decembrových prvých dvadsať, október a november sú dokonalé mesiace, čisto jesenné: OKTÓBER aj mesiacom úcty k starším, mesiacom ruženca, mesiacom lásky k blížnemu a NOVEMBER mesiacom pripomenutia si tých, čo už nie sú medzi nami, ale aj mesiacom zmien a revolúcií, mesiacom mystickým, kedy oslavujeme sv. Martina, sv. Katarínu, sv. Ondreja… A pritom každý z týchto jesenných mesiacov nám niečo berie, ako to naznačujú aj ich koncovky –BER: september nám berie prázdniny, október starý čas (v tomto roku sa menil z 26. 10.), november realitu (viac ako inokedy sa vraciame do spomienok), december nám berie starý rok. Jeseň je pestrá – tak ako jej farby: červená, zelená, žltá, hnedá, oranžová…A do týchto farieb stále niečo padá: v septembri plody, zrelé ovocie, v októbri listy, v novembri novembrový dážd (ako spieva Axl Rose v piesni November rain),

v decembri sneh... V septembri sa trikrát oslavuje Panna Mária, z októbra na november pohanský Helloween, v novembri všetci svätí a zosnulí, výročie Nežnej revolúcie, kedysi aj výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, v decembri sv. Mikuláš, sv. Lucia a potom ešte pár dní a príde zima. Keď ste ešte nestihli poďakovať za úrodu v októbri, spravte tak v novembri. Nezabudnite, že keď sa poďakujete, o to s lepším pocitom si budete sadať na Vianoce k štedrovečernému stolu. A nebuďte na jeseň smutní! Pozrite si fotografie z letnej dovolenky a keď ste ešte neboli, tešte sa na decembrové sviatky pokoja, keď aj strávené doma „pri kozube“! Využite už teraz akcie pri kúpe darčekov! Sú takí, ktorí si kvôli zľavám kupujú až po Vianociach… Ale či nie je lepšie radšej kúpiť v predstihu – v októbri a niekoho potešiť? Darčeky však nie sú podmienkou! Darujte seba a preto myslite na to, aby ste potom nezažívali predvianočný stres! (Pokračovanie na str. 8)

CHÝRNIK – HÍRNÖK

2

Bánovský kuričnák Koncom septembra sa v Bánove uskutočnil avizovaný Kukuričňák. Podujatie, ktoré sa v obci stáva tradíciou. Boli to svojim spôsobom sviatočné dni, počas ktorých oslávili kukuricu ako jedinečnú plodinu spájajúcu ľudové súbory, divákov i organizátorov piesňou, tancom a spoločným posedením. Podujatie podporil aj Nitriansky samosprávny kraj, ktorý pomáha pri realizácií takýchto kultúrno-spoločenských akcií. Myšlienka Kukuričňáku nie je pre Bánov nová, kedysi dávno sa v dedine konali tanečné zábavy, kde bolo vstupné - puténka kukurice. „Puténka,“ vysvetľuje kapelník Bánovčanky a Kesanky J. Kozár, „je po slovensky vedro a vedro kukurice venovali diváci kapele, ktorá zábavu odohrala nie za peniaze, ale za naturálie. Dá sa povedať, že aj naše súbory hrali na Kukuričňáku za naturálie, ale nie za kukuričné ale za gulášové.“ Spolu s Matičiarmi pripravili pre návštevníkov tohto ojedinelého

zaujímavého a atraktívneho podujetia mnoho akcií, medzi ktorými bola aj súťaž o Najguláš Kukuričňáku. O dekoráciu sa postarali rodiny, organizácie i školy z Bánova z kukuričného šúpolia, kôrovia i klasov. Obdivovať sa dalo kadečo. Nielen výstavky z kukurice a z dýň ale i výstavka plodín domácich záhradkárov, stánky poľovníkov, dôchodcov, mládežníkov, Matice slovenskej, Citadely, medovníkárky, krojované bábiky. Pre deti bola najväčšia atrakcia jazda na poníkoch a na kolotočoch. Chlapi si pochvaľovali burčiak, víno a pochúťky z kukurice, no a ženy si prišli na svoje pri súťažiach o Najjedáča kukuričnej kaše, o Najmršku kľačiacu na kukurici, o Najvrhača vrecom kukurice. Rozprávačka „Mara Kára“ pochválila najviac súbor Bánovčanku a jej skladbu „Svet lásku má“, ktorú prezentovali učiteľky zo ZÚŠ Nové Zámky. „Bóžinku, luďé, šak já

„Ministerstvo kultúry SR dňa 18. septembra 2008 vyhlásilo nový termín uzávierky na prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo svojho grantového systému v programe č. 6 Kultúra národnostných menšín 2009. Projekty, ktoré sa doručia do 10. novembra 2008 budú posúdené a spracované do konca februára 2009. Vyplnené žiadosti s prílohami v dvoch vyhotoveniach posielajte na adresu: Ministerstvo kultúry SR, Sekcia ekonomiky, Odbor programovej podpory, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava 1 alebo ich odovzdajte v podateľni MK SR. Obálku označte heslom: „KNM 2009 – podprogram (číselné označenie a názov podprogramu)“. Pozor! Každú žiadosť je nevyhnutné zaregistrovať elektronicky na: http://registerkultury.gov.sk/granty2009/. Podrobnejšie informácie je možné získať na internetovej adrese MK SR: www.culture.gov.sk v časti Grantový systém 2009.“

Informačné semináre k zverejnenej výzve na predkladanie žiadostí z grantového programu Kultúra národnostných menšín 2009. V súvislosti so zverejnením grantovej výzvy Ministerstva kultúry SR na predkladanie projektov v programe č. 6 – Kultúra národnostných menšín 2009 na webovej stránke MK SR (http://www.culture.gov. sk/ministerstvo/grantovy-system/grantov-systm-2009) sa uskutočnili informačné semináre pre žiadateľov o grant. V Nových Zámkoch sa takýto seminár uskutočnil 16. 10. 2008. Účelom seminárov bolo informovať potenciálnych žiadateľov o výzve na predkladanie žiadostí z grantového systému MK SR v programe č. 6 – Kultúra národnostných menšín 2009, ako aj o metodike k povinnej elektronickej registrácii žiadosti. Mgr. Judita Trnovcová Sekcia menšinových a regionálnych kultúr Ministerstvo kultúry SR

sem konečne očula pesničku, kerá dostala tento mesác cenu poroty na celoslovenskej súťaži dychovék Slovenska.“, zakričala Mara Kára. „A to sem ani do Trenčína nemosela s nimi cestuvat. Tak teďi toto je tá vaša pesnička, kurátká? Skutečne krásná, šak aj spíváte pravdu, že svet lásku má. Len tam dodajte, že aj naša Kesa, teda Bánov lásku má. Stačí sa kuknút na tú kukuricu, kolko lásky sem donésla.“ Úsmev a radosť z tvári divákov i účinkujúcich bol tou ozajstnou úrodou Kukuričňáku. „Všetko vyšlo, ako sme si predstavili,“ hovorí vedúca súboru Mrchane M. Kozárová, „síce slnko nepieklo, ale aspoň nepršalo. Všetci zúčastnení ocenili, ako sa dá krásne osláviť kukurica. Je to plodina, ktorá dáva hospodárom statky, gazdinám obživu, deťom hračku a súborom i divákom zábavu. Stačilo to spojiť dokopy a Kukuričňák bol na svete. Vďaka za to našim dychovkám, Mrchaniam, Galabrielu, Seniorom i hosťom - Matičiariku zo Zámkov, Doline z Mane a Brežine z Bertotoviec. Každý dal, čo mohol alebo chcel a výsledok sa dostavil v podobe vydareného kultúrnospoločenského podujatia. Kukuričňák skončil lampiónovým sprievodom k pamätníku A. Bernoláka, kde položili matičiari Šúpolienku ako poďakovanie za krásu Kukuričňáku, za slovenské piesne, tance i za dary polí a záhrad bánovskej zeme. Sviatok kukurice ráno pokračoval v bánovskom kostole Ďakovnou svätou omšou Poľnohospodáru Nové Zámky a krásnou výstavou obrazov z plodín, semiačok a kvetín, ktorú každoročne pripravujú šikovné ruky bánovských dobrovoľníkov a majstrov. -sz-

Prvý rozpočet v eurách Vláda schválila rozpočet pre budúci rok. Ministerstvo financií vychádzalo pri výpočtoch z odhadovaného 6,5 percentného hospodárskeho rastu a naplánovalo deficit verejných financií na úrovni 1,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Upravené príjmy štátneho rozpočtu by mali podľa rezortu financií v budúcom roku dosiahnuť 398,3 miliardy korún (13,22 miliardy eur) v porovnaní s pôvodným plánom 392,5 miliardy (13,03 miliardy eur). Budúcoročné výdavky štátu rezort financií navýšil z 407,5 miliardy (13,5 miliardy eur) na 425,05 miliardy korún (14,1 miliardy eur). Definitívnu podobu rozpočtu prijmú poslanci Národnej rady SR. -k-

VÁŽENÍ PRISPIEVATELIA! Touto cestou vyzývame všetkých mladých i skôr narodených prispievateľov, najmä z radov študentov, či budúcich žurnalistov, ale i starostov a primátorov obcí a miest, aby nám zasielali príspevky, prípadne pozvánky na rôzne pripravované podujatia a akcie. Najefektívnejšie je zasielať ich prostredníctvom našej e-mailovej adresy: [email protected]. Bližšie kontakty sú uvedené v tiráži. Príspevky nám môžete zasielať nielen v slovenčine, ale i v maďarčine, prípadne v iných jazykoch. (redakcia)

Oberačkové slávnosti Nedávno sa v našom okresnom meste konali tradičné oberačkové slávnosti. V prvý deň sa striedali vystúpenia amatérskych folklórnych skupín, od tých najmladších ročníkov až po staršiu generáciu s niekoľkými atrakciami pre deti. Večer, v prvý deň bol v znamení Bav sa ako vieš a dopraj si podľa ,,hrúbky svojej peňaženky“. Na druhý deň vo večernom programe vystúpil Otto Weiter výberom svojich pesničiek. Jeho vystúpenie bolo majstrovské a zaujalo divákov. Najmä známe šlágre La Paloma a Nemám auto, nemám motorku, či Slzy tvý mámy... A...nechýbali ani tradičné - klobása, cigánska, burčiak, či pivečko

a ďalšie veci príjemné. Ten, kto prišiel, iste neoľutoval... -dgr-


3

KOLŤANSKÉ NOVINY VYDÁVA OBECNÝ ÚRAD V KOLTE

Číslo 3.

Preplnený kultúrny dom seniormi i tými najmenšími

Sviatočné posedenie vo všedný deň Prišli sme na pozvanie starostu. Sála kolťanského Kultúrneho domu bola plná. Na jednej strane sedeli najstarší občania obce a na druhej juniori so svojími ratolesťami, podaktorí s deťmi v náručí. Uskutočnilo sa tu tradičné stretnutie pozvaných občanov obce s obecným úradom, respektíve so starostom a jeho úzkym kolektívom spolupracovníčok. Konkrétne išlo o tradičné uvítanie detí do života (jeden, až trojročné), maličkých ratolestí - Janky Sashalmiovej, Emušky Tóthovej, Tamarky Bérešovej, Viktorka Martiho, Patrika Knopa, Samuelka Bajáka, Matúška Čomora, Šimonka Šafraneka, Danielka Kováča, Aleška Bujdáka, Adamka Tótha, Tomáška Garaja, Jakubka Sénešiho, Stanka Lapčíka, Matúška Kukana, Filipka Rosivala a Ivanka Štrbu. Samozrejme, už v spomínanom doprovode svojich rodičov, ktorých zastupovali najmä mladé mamičky, nežné polovičky. Veľmi dojímavé bolo aj stretnutie a odmenenie najstarších občanov obce, ku ktorým sa prihovoril starosta Štefan Čomor, a ktorí sa dožili nad 85 rokov (!) Starosta obce im odovzdal kvety a zablahoželal im k ich významným životným jubileám. Takéhoto úctyhodného veku sa dožili - Anna Bajáková, Júlia Šimoneková, Má-

Rodičia s ratolesťami.

ria Belická, Irena Illéšová, Margita Kulačová, Margita Šafárová, Alžbeta Rózsová, Helena Pintérová, Júlia Žitvová, Mária Blahová, Anna Čomorová, Mária Čutaková, Agneša Hlavatá, Helena Lévardyová a Mária Baková, ktorú sme si nechali zámerne na koniec, pretože je najstaršou občiankou obce, keď v tomto roku oslávila svojich okrúhlych 90 rokov svojho života. Najradostnejšie konštatovanie je

stretnutí, za doprovodu dychovej hudby Kesanka, pod vedením Jozefa Kozára. Bola to, ako niekto vtipne poznamenal akási kolťanská SuperStar. Z „matuzalemov“ to boli: Pavol Holubec, Jozef Čutek, Jozef Šafár, Viktor Bartek, Ľudovít Štrba, Andrej Hamar, Jozef Svinčák a Gejza Lévardy. Z nich sa niektorí kvôli zhoršenému zdravotnému stavu ospravedlnili a na stretnutí chýbali.

sa, že obaja manželia sú rodení Kloťania, pani Helena je už 26 rokov na dôchodku, keď predtým dlhé roky pracovala v poľnohos-

Starosta obce Štefan Čomor medzi jubilantami.

Tí skôr narodený sa zapisujú do obecnej kroniky. však to, že aj v tomto úctyhodnom veku sa teší dobrému zdraviu a životnému optimizmu. Rada spieva, čo predviedla aj na spomínanom

Nič to, pracovníci obecného úradu ich spolu so starostom Štefanom Čomorom navštívili doma, v ich príbytkoch. Tzv. zlatým klincom podujatia, alebo ak chcete – jeho vyvrcholením, boli blahoželania manželským párom, ktorí sa dožili „Zlatej svadby“ a „Diamantovej svadby“, čo je podmienkou „vydržať“ spolu 50, respektíve 60 rokov. A to sa „podarilo“, respektíve malo šťastie iba päť manželských párov – Alžbete (rodená Fialková) a Matejovi Lubuškým, Helene (Vavrová) a Jozefovi Gajdošíkovcom, Márii (Belická) a Karolovi Barusovcom, Jolane (Kečkéšová) a Štefanovi Šafárovcom. Čo sa týka „Diamantovej svadby“, tej sa „dočkali iba“ manželia Helena (rodená Ráceková) a Ján Banásovci. Keď sme sa zhovárali s manželmi Banásovcami, dozvedeli sme

podárskom družstve ako dojička. Jej manžel bol vojakom z povolania a bojoval aj v maďarskej armáde, keď sa zúčastnil na dvoch bojových frontoch. Dokonca bol nejaký čas aj v zajatí. Na jednom mieste odpracoval 65 rokov, čo sa dnes najmä mladým ľuďom môže zdať tekmer neuveriteľné. Obaja manželia prežili na ceste životom aj viacero strastyplných rokov, ktoré však zvládli najmä vďaka vzájomnému porozumeniu, úcte a najmä láske. Najstaršia občianka obce Mária Baková, okrem spevu je veľmi komunikatívnou „staršou dámou“, navyše pamätá si na mnoho zážitkov, ktoré jej dodnes utkveli v pamäti, najmä za pôsobenia v rôznych spoločenských a charitatývnych a zdravotníckych dobrovoľných organizáciách, z ktorých mnohé spoluzakladala. Vdovou je už 25 rokov a keď žila s manželom spolu, vychovali šesť detí. Veľmi pekné a milé bolo spomínané kolťanské podujatie, na ktoré sme dostali pozvánku aj my, redakcia Hírnök-Chýrnik. Odniesli sme si z neho, okrem iného aj nezabudnuteľný zážitok. -kup-


4

Základá škola s materskou pod jednou strechou Základná škola s materskou školou v Kolte vykazuje svoju činnosť v rámci plánu práce, ktorý je zhrnutý v troch pilieroch - Zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, Mimoškolská a krúžková činnosť a rozvíjanie (budovaie) školy a jej vybavenosť. Tieto úlohy sa im postupne darí plniť, hoci nie vždy bezozbytku a bez menších, či väčších problémov. V prvom rade kladú akcent na skvalitňovanie vyučovacieho procesu, vrátane dodržiavania učebných plánov, osnov, vzdelávacích štandardov, vrátane časovotematických plánov. Všetky tieto úlohy pravideľne vyhodnocujú a nadväzne prijímajú ďalšie opatrenia smerujúce k celkovému skvalitneniu výučby. Počas uplynulého školského roku Pedagogická rada, ako najvyšší orgán, zasadala päťkrát, okrem pravidelných zasadnutí poradných orgánov, pričom činnosť školy bola obohatená o koordinátorov pre oblasť protidrogovej problematiky, „zdravej školy“, environmentálnej výchovy, výchovy k manželstvu a k rodičovstvu, ako i činnosť výchovného poradcu školy. Aktívne boli pritom aj ďalšie

Vyššia kvalifikovanosť vyučovania

Žiaci školy s diplomami a certifikátmi.

školské zariadenia, ako materská škola, školská jedáleň a školský klub detí. Pre zaujímavosť, v celom školskom subjekte pracovalo v uplynulom školskom roku 14 pedagógov, vrátane katechétu a sedem nepedagogických zamestnancov. Základnú školu navštevovalo 104 žiakov, materskú školu 24 detí a školský klub detí 16 žiakov. V školskej jedálni sa stravovalo denne v priemere až 80 stravníkov, vrátane detí a školákov. Aj v tomto školskom roku, ktorý

práve prebieha sa škole darí zabezpečiť vyššiu kvalifikovanosť vyučovania. Ako nás informovala riaditeľka školy Mária Števárová, z celkového počtu 244 vyučovacích hodín týždenne sa väčšina z nich zabezpečuje na vysokej kvalifikovanej úrovni s akcentom na posilnenie rozširujúcich sa hodín. Menej kvalifikované sú hodiny hudobnej výchovy, chémie, fyziky, zemepisu a nemeckého jazyka. Škola sa počas celého školské-

Najstaršia kolťanská babička Mali sme sa možnosť s ňou stretnúť dva razy za sebou, na oficiálnych a slávnostných stretnutiach v Kolte. V deň jej okrúhlych narodenín a nedávno na spoločnom stretnutí jubilantov so starostom (píšeme o tom na inom mieste dnešných novín). Reč je o 90-ročnej babičke Márii Bakovej. Už vyše dvadsaťpäť rokov je vdovou, keď predtým s manželom Petrom vychovali šesť detí, ku ktorým postupne pribudlo deväť vnúčať a dvadsať pravnúčať. Ak zalistujeme v jej bohatom životopise, dozvieme sa, že počas

celého jej doterajšieho života prekypovala aktivitou a nie je tomu ináč ani dnes. Kedysi, popri zamestnaní (hlavnej práci) bola veľmi aktívna vo viacerých spoločenských organizáciách, z ktorých mnohé spoluzakladala. Bola tiež v najvyššej funkcii ako predsedníčka Živeny, Červeného kríža a Zväzu žien. Pamätá si, ako kedysi organizovala spolu s ďalšími spolupracovníčkami (na ktoré veľmi rada spomína ako napríklad Veronika a Anna Bujdákové) zber a páranie peria, pravidelné dobrovoľné darcovstvo

90-ročná jubilantka Mária Baková.

krvi, povinné očkovanie detí, plienenie buriny, ošetrovanie zelene, batôžkové plesy, rôzne brigády, ale i sviatočné posedenia s opustenými deťmi v detských domovoch a ďalšie. A...ako sa vraví, človek je nielen chlebom živý, pani Mária Baková bola vždy ochotná pristúpiť aj na „akúkoľvek“ zábavu. Rada spievala a ešte i dnes si nielen pamätá ale i zaspieva niektoré skladby zo „svojho“ niekdajšieho repertoáru, a to nielen slovenské, ale i maďarské. Inými slovami, celý jej život ju sprevádzali, i naďalej sprevádzajú spev a dobrá nálada. A možno aj to je recept ako sa dožiť vysokého veku a v takom zdraví a pohode. Aj podľa jej slov, život na dedine kedysi, hoci bol neľahký, bol krajší a veselší. Ľudské srdcia boli oveľa viac ako dnes naplnené láskou, ochotou a porozumením. Preto aj jej chýba väčšia komunikácia a stretávanie sa s ľuďmi, veď život je nielen o peniazoch, ale viac o emóciách. O to viac ju teší, že obecný úrad, na čele so starostom Štefanom Čomorom na ňu takmer pravielne pri rôznych príležitostiach nezabúda a spolu s tými skôr narodenými, jej rovesníčkami si na nich spomenie. -drg-

ho roku zapája do rôznych súťaží, projektov i programov. Pedagogickí pracovníci doteraz zorganizovali veľa úspešných podujatí a aktivít, ako sú - beseda o holocauste, lyžiarsky a plavecký výcvik, rôzne športové súťaže, vrátane streleckej, pričom v obci veľmi dobre funguje strelecký oddiel. A aj preto strelecká súťaž mala celookresný charakter. Ďalej, boli to súťaže literárne, výtvarné, súťaže hliadky mladých zdravotníkov, dopravná súťaž, beseda s lekárkou, návšteva miestneho poľnohospodárskeho družstva (prehliadka zvierat), návšteva divadelného a filmového predstavenia, výchovný koncert, celoročné výlety žiakov jednotlivých tried, náučné kvízy,- protidrogový, literárny, environmentálny a mnohé ďalšie akcie. Veľmi dobré výsledky dosiahla kolťanská škola v neustálom zvyšovaní vzdelania a kvalifikácie pedagógov, čím sa zároveň skvalitnil výchovno-vzdelávací proces. Viacerí učitelia sa podieľali na tvorbe projektov, ako sú - Čo môžeme urobiť pre našu bezpečnosť, Prvácke noviny, Elektronizácia a revitalizácia zariadení školského stravovania, a školskej knižnice, Otvorená škola, vrátane športovej oblasti, Správaj sa normálne (projekt bol realizovaný v spolupráci s Obvodným oddelením Policajného zboru v Dvoroch nad Žitavou (absolventi získali certifikáty), Regionálny operačný program (týka sa viacerých rekonštrukčných prác školy, ako sú zateplenie, výmena okien a prístava telocvične). Silnými stránkami školy je propagácia. Majú vlastnú web stránku, časopis a vývesnú tabuľu pred obecným úradom. Podieľajú sa tiež aj na príspevkoch do okresných a obecných Kolťanských novín. Škola má dobré technické vybavenie informačno-komunikačnou technológiou, technické vybavenie učebne jazykov, veľmi dobrá spolupráca je medzi základnou a materskou školou. Škola má pestrú mimoškolskú činnosť a dobrú prípravu i výsledky pri prijímaní žiakov na stredné školy a tiež dobré výsledky dosiahli jej žiaci na rôznych súťažiach i olypmpiádach a to i mimo regiónu. Zároveň sa zvýšila gramotnosť nielen žiakov ale i zamestnancov školy a profesionalita pedagógov. Veľmi dobre sa vedie pedagogická dokumentácia a vysoko hodnotí prác a zanietenosť pedagógov pri práci so žiakmi, vrátane ich angažovanosti na príprave rôznych akcií, súťaží a výletov. -dať-


5

Škola ako samostatný právny subjekt

Majú aj poradenské zariadenia Základná škola s materskou školou v Kolte je od roku 2002 samostatný právny subjekt. Sídli priamo v centre obce „obklopená“ obecným úradom, kultúrnym domom, kostolom a administratívnou budovou miestneho poľnohospodárskeho družstva. V jej bezprostrednom okolí sa nachádza park, zemianska kúria, kde škola prevádzkuje športové stredisko zamerané na športovú streľbu a futabal. V blízkej budúcnosti sa ráta s vybudovanín viacúčelového ihriska a telocvične v areáli školy. Za svojou činnosť zodpovedá škola svojmu zriaďovateľovi, ktorým je obec. Škola bola postavená svojpomocne občanmi a postupne boli k nej pristavené budovy materskej školy a školskej jedálne. Budova je splynofikovaná a evidovaná ako štátna

vidiecka plnoorganizovaná škola s vyučovacím jazykom slovenským. Má deväť ročníkov, vyše desať pedagógov a vyše stovky žiakov. V každom ročníku je zriadená prvá trieda. V zmysle odporúčaní poradenských zariadení k individuálnej integrácii sú integrovaní aj žiaci pre mentálne postihnutia, narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia a podobne. Títo sú síce začlenení v bežných triedach, no pracujú podľa učebného plánu pre žiakov zo špeciálnych škôl. Našťastie, týchto žiakov je mizivé pecento a preto škola nevytvorila pre nich samostatnú triedu. Čo sa ale týka celkového hodnotenia a ohlasov, výsledky kolťanskej školy sú chvályhodné, vrátane pozitívneho hodnotenia jej absolventov. -vit-

Príkladná mimoškolská činnosť žiakov i pedagógov

Úspešná spolupráca s rodičmi V Základnej a materskej škole v Kolte sa žiaci i pedagógovia zapájajú aktívne do mimoškolskej činnosti. Je to najmä záujmová činnosť, v rámci ktorej majú vyše desiatky krúžkov. V nich sa aktivizuje a realizuje takmer 95 percent žiakov, ktorí v nich uplatňujú tzv. vzdelávací preukaz. V budúcnosti sa očakáva väčšia zainteresovanosť najmä vedúcich jednotlivých záujmových krúžkov. Aj spolprácu s rodičmi možno hodnotiť veľmi pozitívne. Problémy, ktoré sa občas sporadicky vyskytujú, riešia spoločnými stretnutiami oficiláne na úrovni Rady školy a Rady rodičov. Napríklad rodičia bývajú pozývaní na otvorenú hodinu pred zápisom prvákov do školy. Zúčastnili sa už aj na vyučovacom bloku slovens-kého jazyka a technickej výchovy. Vedenie školy sa dôsledne stará o technické udržiavanie celej

školy, vrátane budovy a jej inventáru. Menšie opravy vykonávajú svojpomocne, alebo sponzorskou výpomocou. Takými boli - menšia úprava zariadenia kabinetu chémie z bývalej administratívnej miestnosti, úprava toaliet, pivničných priestorov, doplnenie priestorov na odkladanie zimného ošatenia, vešiačikov a lavíc. Tamojší kolektív školy je stabilizovaný, vrátane vyhovujúceho počtu pedagógov, ich pedagogickej a odbornej spôsobilosti, ako v základnej, tak i v materskej škole. Ich úspešnosť sa meria aj mimoškolskou činnosťou a ziskom mnohých ocenení so svojími žiakmi v rôznych súťažiach, ako sú - Šaliansky Maťko, Hviezdoslavov Kubín, Slovensko moje, Matematický klokan, Európa v škole, Biologická olympiáda, Športová streľba a niektoré ďalšie. -nagy-

Futbalisti Kolty zatiaľ medzi špičkou V ostatnom domácom stretnutí jesene zvíťazili Kolťania doma proti Michalu nad Žitavou iba tesným rozdielom 4:3, keď prvý polčas boli lepším mužstvom, čo vyjadrili aj číselne. Strelecky sa zaskveli Pečimuth (dva góly), Garaj a Száraz, za hostí boli úspešní Biňovský (2) a Kostoláni. Tabuľku vedie prakvapu-

jú-co Vlkas, ktorý ani v tomto kole neza-váhal, keď v Radave zvíťazil 2:3. O góly sa podelili - Melišek a Tamaškovič, za domácich a Slovák so Švecom za hostí, pričom Slovák skóroval dvakrát. A tak v II. triede okresnej súťaže prezimuje na čele tabuľky Vlkas, Kolta je tretia. -vit-

Kolťanskí drobnopestovatelia záhradkári vystavovali

Plody Zeme si prezreli aj žiaci „Pracujme tak, aby naša vlasť bola kvitnúcou záhradou“, - to bolo motto pravidelnej kolťanskej výstavy ovocia a zeleniny, na ktorej sme sa opäť stretli spolu s vystavovateľmi, organizátormi i jej návštevníkmi. Opäť mala dobrú úroveň a nespočetné množstvo rôznych druhov vypestovaných produktov. Snáď jedinou zvláštnosťou, okrem predchádzajúcich výstav bol ker, gzv. „Tučnolist“ od pestovateľky Júlie Róžovej. Samozrejme, na výstave nemohli chýbať jej dlhoroční organizátori a protagonisti, bratia Švaňoví, Adam a najmä Michal, ktorý je takpovediac ikonou tohto tradičného podujatia. Spolu s ním a s Ladislavom Pekaríkom, členom výboru kolťanskej základnej organizácie záhradkárov, ktorá má zhruba 70 členov, sme „narátali“ približne až 500 exponátov od 135 pestovateľov. Zvlášť zaujala produkcia od záhradkára Michala Čútoru a oddelenie miestneho poľnohospodárskeho podniku, ktoré sa na výstave prezentovalo samostatným „blokom“. Výstava trvala krátko (počas dvoch víkendových dní a v pondelok) a za ten čas si

Starostlivo sa pripravovala pred otvorením výstavy aj porota. ju prezrelo, okrem žiakov základnej školy viacero návštevníkov. Porovnávajúc ju s mnohými ďalšími výstavami podobného druhu v našom regióne, kolťanská výstava ovocia a zeleniny patrila medzi tie úspešnejšie, a to nielen čo sa týka kvality vystavovanej produkcie. -hat-

Vyberáme z literárnej tvorby žiakov Základnej školy v Kolte Naša škola Rada do našej školy chodievam každé ráno si o nej zaspievam. Veľa sa v nej naučím čítanie i písanie si precvičím. Naša pani učiteľka je pre nás ako dobrá priateľka. Paulína Bieliková, žiačka 3. triedy

KOLŤANSKÉ NOVINY

Návštevníci výstavy, celkom vľavo Adam Švaňa.

Vydáva Obecný úrad v Kolte. Adresa: Kolťanské noviny, Obecný úrad, 941 33 Kolta 1, Kontakt: tet./fax: 035/6479101, mob.: 08905523971, e-mail: [email protected]. Redakčná rada: Štefan Čomor, Jozef Ambrózai, Ľuboš Bartek, Katarína Bulafčíková, Darina Chudivániová, Miloš Martišek, Antónia Pavlovičová, Ján Tesák, Jaromír Valent, Milan Volf a Anna Svrčeková.


6

David Prievalský už od piatich rokov vie, čo chce

Mladý včelár Plný nadšenia, oduševnený a empatický 16-ročný mladík si všimol prácu úplne neznámeho včelára už vo svojich piatich rokoch ešte počas pobytu v Žabokrekoch nad Nitrou. Od siedmich rokov, kedy sa s rodičmi presťahoval do Šurian, sa zaujímal o včely so susedom Karolom Klimentom, s ktorým včelári už štyri roky (od svojich 12-ich) a dnes majú spolu 36 rodín. Nik

Dávid Prievalský.

z jeho blízkej rodiny sa nezaoberá včelárstvom. Fotografie a obrázky včiel mu visia doma na stenách, včely má nakreslené v školských zošitoch, funkcionári ho volajú na prednášky o historických úľoch a aj spolužiaci ho vnímajú ako veľkého včelára. Narodil sa 17. mája – v čase, keď včielky vyletujú zo svojich úľov. Keď sa presťahovali do Šurian, zhodou okolností bol ich susedom Karol Kliment, s ktorým chodieval do Nitrianskeho Hrádku, kde má včely. Karol má v súčasnosti 30 a on 6 rodín. Dávid sa zapája do včelárenia nielen rukami, ale aj duchovne. Zaujíma sa totiž o históriu. Navštevuje 1. ročník odboru Stavebná výroba na Strednej odbornej škole stavebnej v Nových Zámkoch a je hrdý, že sa učí za stolára. A teší sa napríklad na to, že si bude môcť vyhotoviť nielen rámiky do úľov, ale aj ostatné včelárske náčinie. Okrem dreva dokáže vyhotoviť aj rôzne prístroje, včelárske náradia, figúrky a betlehemy z včelieho vosku, medové výrobky, med…

V jeho školských zošitoch sú maľby stromov, rámikov, včiel s nápisom APIS MELLIFERA – latinský názov včely medonosnej. Ak má príležitosť, zúčastní sa na každej včelárskej výstave. Ako nám povedal, aj on pravidelne dezinfikuje úle. Najprv liehovým roztokom, potom ich vypa-

Prezentácia foriem na odlievanie sviečok a betlehémov z vosku.

ľuje plameňom a dôklade poumýva luhovým roztokom, potom plameňom. Pravidelne včelám obnovuje dielo, aby sa zabránilo včelím chorobám. Napríklad z včely indickej

Fraštacký tŕň si stále udžiava svoju kvalitu Nikdy nedopustiť podliezť postavenú latku!

Elektrizujúci humor a satira Už pri vchode hlohoveckého Vlastivedného múzea, kde sa tradične koná toto humoristické podujatie vítali návštevníkov výstavy prichádzajúcich na jej vernisáž mažoretky. Každému z nich podali bulletin a čerstvého Extra Roháča (mediálneho to partnera). Po odznení humorných piesní z okolia Hlohovca v podaní súboru zo Šulekova sa hneď na úvod 7. ročníka bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň 2008, predstavili aj známi Vrbovskí víťazi v montérkach Andrej a Braňo Jobusovci so svojim „priemyselným folklórom“. Lepší úvod si prizvaní hostia a návštevníci tohto podujatia nemohli ani len predstaviť. Napokon, ako to povedala pani Helena Pekarovičová, predsedníčka Občianskeho združenia EX LIBRIS AD PERSONAM Hlohovec, malo i bolo to milé kultúrne prekvapenie, hoci gro tvorili prakticky dve spoločné výstavy, jedna na tému ELEKTRINA a druhá venovaná nestorovi slovenské-

ho humoru Viktorovi Kubalovi (kurátor Peter Závacký). Okrem toho, podujatie malo aj iný zaujímavý podtext, bolo venované stému výročiu začiatku výstavby prvej elektrárne v Hlohovci a zároveň odhaleniu pamätnej dosky M. R. Štefánikovi (!) Pred slávnostným odovzdávaním cien sa k návštevníkom tohto vydareného a zaujímavého humoristického podujatia, okrem viacerých významných osobností ako bola napríklad pani Elena Katonová zo Západoslovenskej energetiky, a.s., prihovoril aj kurátor výstavy Vojto Haring, ktorý podčiarkol význam satiry a humoru pre existenciu človeka vôbec, a zvlášť pomenoval akú významnú úlohu zohráva elektrina aj v kreslenom humore, o čom sa následne mohli presvedčiť všetci poprezeraním si jednotlivých obrázkov - karikatúr od bezmála tridsiatich autorov z Česka, Nemecka, Ukrajiny, Uzbekistanu a pochopiteľne zo Slovenska.

sa na naše včely preniesol klieštik. Na nej ako prvej parazitoval a potom sa preniesol buď kočovaním alebo činnosťou človeka, či rojením aj k nám. Čo sa týka medu, jeho výhoda je, že sa nekazí. Napríklad v Egypte našli 2000-ročný med a bol dobrý. Med má konzervačný účinok. Keď

Predsedom poroty bol už spomínaný Vojto Haring, členovia: Helena Pekarovičová, Fero Bojničan, karikaturista a zakladateľ súťaže, Jozef Urminský, riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci a Ján Libant, riaditeľ Hlohovskej televízie. Osobitnú cenu za využitie koláže v karikatúre získal Ernest Svrček z Brezna, Cenu usporiadateľa obdržal Marcel Krištofovič z Nitry, Cenu predsedu poroty Vlado Pavlík z Nového mesta nad Váhom, Cenu Západoslovenskej energetiky, a.s. získal Roman Kubec z Meziboří (Česko) a Čestné uznanie Ivo Chadžiev z Podbrezovej. To však nebolo všetko. Hlavné ceny získali: 1. miesto: Laco Torma z Bratislavy, 2. miesto: Jurij Kosobukin, Kyjev (Ukrajina), 3. miesto: Peter Sedlák z Prešova. (Dovidenia na ďalšom bienále, priatelia! Samozrejme v Hlohovci...) Milan Kupecký

chceli Alexandra Macedónskeho zakonzervovať, ponorili ho celého do medu. A včely, tie za svoj život stihnú viac než jedno sťahovanie. Je to pre ne zážitok,najmä pre tie, ktoré ešte nemigrovali. Včely indické môžu pri svojom sťahovaní preletieť aj 160 km. Včela indická má trikrát väčšie žihadlo než naša. Aj tá sa však môže chytiť do pavučiny, diela veľkého pavúka, ktorá má veľkosť dva metre štvorcové. O tom, či bude včela robotnicou alebo kráľovnou, rozhodujú poddaní, budúcu kráľovnú kŕmia materskou kašičkou. Keď kráľovná zostarne a ide zahynúť – aby uvoľnila miesto ďalšej, mnohé ju odprevádzajú. Videli sme aj súboj kráľovien, pričom obe trúbili, vydávali zaujímavé zvuky; v tomto prípade bol nerozhodný – obe zahynuli. Zaujímavé boli čísla: Na jeden liter medu musia včely navštíviť 10 miliónov kvetov, preletieť viac ako 10 000 letných míľ, 60 000 kilometrov. Môže si naložiť pol hmotnosti svojho tela. V jednom kilograme včelieho vosku je zmenená energia siedmich kíl včelieho medu. Včely sú dva typy: spoločenské a samotárky. Tie si vyhľadávajú dutiny stromu. Existuje však aj tzv. včelie mesto – v dutine ovocného stromu. Napríklad potkan nevlezie do úľa, len myš, hraboš áno! Nie náhodou sa tento mladý včelár volá Dávid – ako kráľ. Ako kráľ s pozorovacím talentom si všíma aj okolitý svet. A ten je iste jeho očami sladký – ako med, štipľavý – ako žihadlo a mnohoraký – ako množstvo včiel, ktoré ho obklopujú. -js-


7

Vybraté z českého GAG-u Ze Slovenska / Ex(humovaný)tra ROHÁČ je tu Extra Roháč, vycházející u Milana Kupeckého v Nových Zámkoch na Slovensku, zasluhuje rezervovanou pochvalu a současně povzdech. Ano, je tu časopis, který působí od prvého pohledu vesele, barevně, příjemně. Který se nepodbízí, nabízí docela solidní humor, z našeho odborně karikaturistického hlediska na nečekaně slušné kreslířské úrovni.

Kupujte slovenské výrobky, kupujte humor a satiru! Že to ovšem na úspěšný život řádného měsíčníku je málo, není třeba zdůrazňovat. Časopis, vyhlížející jako měsíčník, jednotlivá letošní čísla, která máme k dispozici jsou podle toho číslována - 3 - březen, 7 - červenec, je ovšem koncipován spíš jako neperiodický sborník více či méně aktuálních textů a obrázků, nikoliv jako časopis, který by měl svou vnitřní stavbu, rytmus stránek a gradaci. Souvisí to jistě s podmínkami, které má k vydávání - známe dobře ten začarovaný kruh: udržet takový časopis při minimu inzerce jen z příimu z prodeje znamená jeho vydávání dotovat. A s tím souvisí i neexistence slušných honorářů. Když na větším trhu v Česku tak ekonomicky úspěšné T-B už rok karikaturistům neplatí honoráře (už tak mizerné!) ještě nepříznivější musí být situace v menší zemi (kde navíc existují další podobně zaměřená tři periodika). Bez honorářů nelze vydávat úspěšný časopis a bez úspěšného časopisu nelze platit slušné honoráře. Je tedy jen na vydavateli, zda a jak dlouho míní časopis vydávat (čti, jak dlouho ho bude bavit tato donátorská úloha) a jak dlouho a kolik autorů je odhodláno svými příspěvky podporovat. Inzerce pro humoristický časopis se hledá nesmírně těžko. Co tedy inzerentům Roháč, vedle své staré dnes už „ostalgické“ značky nabízí? V černobíle tištěné nabídce, která je nelogicky zařazena na barevnou stránku se představuje magazín takto: Celoslovenský, nezávislý, fareb-ný satiricko-humoristický časopis Extra Roháč vychádza ako mesačník. Je distribuovaný do všetkých kútov Slovenska bratislavskou firmou Mediaprint Kapa a súkromnými predajcami. Na rozdiel od ostatných periodík tohto druhu je to periodikum bez vulgárností, perverzností i morbidností, proste časopis určený pre všetky vrstvy obyvateľstva - čitateľov, ktorí majú radi humor a satiru, a tieto sa snažíme prezentovať aj ako pôvodnú tvorbu. Vychází s podporou viacerých slovenských humoristů Připojme ještě fakta: Náklad se

uvádí 10 tisíc výtisků (obvykle se tento údaj nadsazuje, navíc nemusí souhlasit s počtem skutečně prodaných výtisků). Formát je A4, stran má časopis 16 a je z poloviny tištěn barevně (strany: 1., 4.-5., 8.-9., 12.13. a 16.) Z druhé poloviny užívá jen černou barvu, čímž se z barevných vtipů (jsou sem bůhvíproč zařazeny místo pérovek pouze černobílých) stávají vtipy šedé. Tenhle nešvar je známý i odjinud, kde si „luxus“ běžné redakční práce - objednávat a vybírat na tyto stránky jen černobílé pérovky nemohou dovolit. A kdo jsou ti odvážlivci, kteří toto „dobrodružství“, počínající registrací časopisu v r. 2002 podstupují? Tady je odpověď - převzatá z tiráže čerstvého čísla časopisu: EXTRA ROHÁČ – slovenský nezávislý humoristickosatirický časopis. Vychádza vo vydavateľstve H+S vďaka podpore viacerých slovenských humoristov. Adresa redakcie: Extra Roháč, Várdayho 21, 940 02 Nové Zámky. E-mail: [email protected] alebo [email protected]. Šéfredaktor a predseda redakčnej rady: Ing. Ján Heinrich, členovia: Mgr. František Mráz, MUDr. E. Petru, RNDr. Gabriel Hocman, Mgr. František Bojničan, Ing. Vít Drgoň a Milan Kupecký. Rozširuje Mediaprint Kapa a súkromní distribútori. Grafická úprava: Artus. Texty z Roháče se v týdeníku spolku karikaturistů zabývat netře-

ba. A pokud jde o podporu z řad karikaturistů, tak spočívá - bráno z posledního výtisku - především z vtipů od dua K + K = Kotrha Ľubomír a Kamenský Marian a také asi od dvou karikaturistů, jejich jména jste četli v tiráži: F + F = Fera Bojničana a Fera Mráze (ten přispěl do čísla několika stripy o „shopingu“). K + K jich Roháči dodali celkem 33, dohromady je v č. 8 vtipů asi padesát. Pátým jménem pro zapamatování je Andrej Mišanek, zbytek je marginální záležitost a dva obrázky jsou otištěny dokonce bez uvedení autora. Kdo si vybaví, jak výše jmenovaní kreslí, vidí, že

s kvalitou, alespoň pokud jde o vizuální kulturu, nemá Extra Roháč problém, nehrozí tu žádná krutá srážka čtenářova oka s nějakou šerednou držkou… Je ovšem jen a jen na konkrétním čtenáři, nakolik mu bude vyhovovat jistá výtvarná kontiunita čísla, daná stylem kresby dvojice určujících kreslířů. Anebo zda mu bude připadat zrovna z tohoto důvodu časopis spíš unifikovaný či poněkud fádní. Grafik, který obrázkům dává slušný prostor, řeší všechny stránky podobně, vždy tři

čtyři vtipy a jeden malinko delší textík na stránce, zbytek četné drobnosti. Nerozlišuje moc lichou či sudou stránku. Zajímavé je, že „novinově“ řeší i první stránku, tedy obálku časopisu (nespoléhá tu na jeden vstupní velký vtip, jak to mívaly týdeníky Dikobraz i Roháč v oblibě). Zatímco po výtvarné stránce stojí číslo za pochvalu, ne tak zcela jist si je recenzent jinou funkcí zařazovaných vtipů. Oba pánové K + K totiž kreslí fóry beze slov, pohybují se tedy v oné vyšší, ale ne vždy tak rozesmávající a tedy u prostého lidu obecně oblíbené kategorii. Asi hlavně čtenářky, které jsou rády, když jim text dopoví, že vtip pochopily správně, by nemusel takto koncipovaný Roháč moc oslovovat. Nu což, písmenek a tedy textů všude kolem obrázků je dost a dost, až trochu nepřehledně a až moc podobně; jeden krátký aforismus vedle druhého, prostřídány především anekdotami. Nás může především zajímat, že k „delším“ textům patří v čísle jakési vizitky humoristických autorů, mezi nimi i dvou karikaturistů (Fero Bojničan z Hlohovca a Vlado Pavlík z N. Města n. V.), tedy vlastně tří, když Vojto Haringa z Piešťan budeme považovat za humoristického obojživelníka. Tady také najdeme jediné tři (portrétní) fotky v celém čísle. V příštích dnech se zamýšlíme ponořit do studia předchozích exemplářů, které jsme od laskavého vydavatele získali, za což mu velice děkujeme. Zkusíme pak pro e-GAG vysledovat další klady a vady na produktu, který (co si to nepřiznat) můžeme slovenským kolegům vlastně jen závidět. Takže: kdybyste si chtěli časopis objednat nebo koupit - napište si na výše uvedený e-mail Milana Kupeckého. Totéž se týká nabídky distribuce či inzerce. Jinak ovšem platí: „Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia, ani ich nehonoruje“. EŠTE RAZ: Znáte-li kdo tlačáren, distributora tisku, alebo si chcete predplatiť Extra Roháč, zde je spojení na vydavatele: m.kupecky@ chello.sk. (GAG-men)


8

September. Október. November. December

Vychutnajme si jeseň! (Dokončenie zo str. 1) V zahraničí, napr. v takom Nemecku, sú už teraz vyzdobené niektoré obchody vianočnou dekoráciou. Nedajte sa však pomýliť pozlátkom drahých darčekov a vychutnajte si jeseň! Jeseň, kedy si človek najviac uvedomuje pominuteľnosť. Jeseň, kedy sú zasa paradoxne najzdravšie prechádzky v roku. Aj keď jeseň nie je vždy jasná - ale najmä zrána zastretá hmlou, cez deň „babím letom“ a večer skorou tmou - v našich hlavách sa častokrát práve vtedy rozjasnieva. Čerstvý vzduch okysličuje mozog, je dobre, že v tomto období začala škola, rôzne kurzy a aj výlety – napr. poznávacie zájazdy – sú lacnejšie. Prebieha veľmi veľa výstav, vyhodnotení

súťaží, v mestách a najmä na dedinách bývajú aj v tomto období hody a zábavy… Preto nebuďte napätí z dlhých večerov! Vyhľadajte priateľov a snažte sa o jednotu! Veď jednotu chceli komunisti vo forme komunizmu, jednotu chceli kresťania vo forme komunity; k symbolom jedných patrila žiarovka ako ukazovateľ elektrifikácie, k symbolom druhých Kristovo svetlo. Jedno je isté, že počas dlhých jesenných mesiacov (a potom aj zimných) spálime najviac elektriny. Keďže tieto pokroky môžeme spojiť (svetlo žiarovky so svetlom Kristovým), pripomeňme si kresťanské vysielania. Vyberajme si také masovokomunikačné prostriedky a také relácie, ktoré nás obohatia! Tie relácie, ktoré do nášho života prinesú nepokoj, nesledujme! Využime aj v tomto období svoje schopnosti a talenty! Uvedomme si, že od každého jedného BONUS z nás závisí, ako bude rásť naša spoločnosť! Ak naše schopnosti nevyužijeme, neporastie úroveň našej Husqvarna 137 e-series spoločnosti. Každý Píla je určená pre hobby využitie. Má ľahké štartovanie. Spĺňa z nás môže prispieť požiadavky na bezpečnosť a ergonómiu. Výkon 1,6 kW/2,2 k – dĺžka lišty 15“/38 cm – hmotnosť bez lišty a reťaze 4,6 kg. Súčasťou k dielu! ponuky je taška na reťazovú pílu v hodnote 699 Sk / 23,20 € zadarmo. Často počujeme Bežná cena 8 990 Sk / 298,41 € o hospodárskej kríAkciová cena 7 990 Sk / 265,22 € ze. Ak by sme všetci Mesačná splátka 799 Sk* / 26,52 €*

Efektivita a výkon v akcii AKCIOVÁ CENA FINANCOVANIE 9 X 10

1 200 Sk 39,83 €

BONUS

FINANCOVANIE 9 X 10

NOVINKA

využili svoje schopnosti a podelili sa o ne s ostatnými, možno by sa trochu zamedzilo kríze. Bude, ako Boh dá… A veríme, že aj v túto jeseň prídu jasné dni, dni radosti. Ako sa píše v publikácii myšlienok na každý deň ANJEL PO VAŠOM BOKU (2008) ku dňu 26. október: „Radosť nás môže viesť do jasnejšieho dňa ako anjelské krídla, kde sa väčšmi smejeme ako plačeme, a dávame viac, ako by sme si niekedy pýtali.“ Na jeseň sme si pripomenuli a ešte si pripomenieme veľa jubileí: v prvý jesenný deň 23. septembra 80. výročie vzniku Štefánikovej mohyly (9 rokov po tragickom skone Milana Rastislava Štefánika) od projektanta Dušana Samuela Jurkoviča (1868 – 1947), odhalenej na Bradle, jednej z najkrajších pamätníkov svojho druhu v Európe; 25. septembra sme si pripomenuli 100. výročie narodenia hudobného skladateľa, vysokoškolského pedagóga, organizátora hudobného života Eugena Suchoňa (1908 – 1993); 6. októbra 70. výročie vyhlásenia o autonómii Slovenska; 18. októbra 120. výročie narodenia básnika, prozaika, dramatika, publicistu, politika, poslanca, predsedu SNS, člena výboru MS, kňaza Martina Rázusa (1888 – 1937); 27. októbra 40. výročie prijatia ústavného zákona o Česko-slovenskej federácii (27. 10. 1968) – tzv. slovenskej jari, nazývanej však „pražská jar“; 12. decembra 90. výročie narodenia spisovateľa, autora diel pre deti a mládež, básnika,

esejistu, prekladateľa, dramatika Štefana Žáryho; 16. decembra 110. výročie narodenia básnika, libretistu, spisovateľa pre deti, publicistu, memoáristu, vydavateľa a organizátora kultúrneho života Jána Smreka… Menované výročia sa týkajú všetkých nás, pretože najmä tieto osobnosti by nás mali motivovať do našej práce a do zapájania sa do celospoločenského života. Niektorí z nás sa možno 17. – 19. októbra zúčastnili prvej oficiálnej celonárodnej púte do Lúrd pod vedením kardinála Jozefa Tomka, pri príležitosti 150. výročia od zjavenia Panny Márie malej Bernadete Soubirousovej. A možno niektorí sa do Lúrd dopravili súkromne: autom, či vlakom… „Pub Vatikán, hotel Ave svätá Lucia, diskotéka svätej Jany z Arcu, brašnárstvo U archanjela Gabriela, reštaurácia Svätá ruža, kino Bernadetta…“ – aj s takýmito názvami sa môžeme stretnúť vo francúzskom meste Lurdy, v ktorom vraj predávajú najviac suvenírov. Keď ste nemali možnosť na jeseň navštíviť podobné končiny, spoznávajte krásy Slovenska a popaste si oči na našej panenskej prírode, vdychujúc najčerstvejší vzduch v roku, vychutnávajúc plody jesene. My sme tak spravili. Aj preto vychádza toto októbrovo-novembrové dvojčíslie. Jeseň… tak krásne farebná! Skrývajúca toľko odkazov! Ako CHÝRNIK… Jana Slobodníková

Recepty z dvorského Novogalu

Potraviny zo slepačích vajec Husqvarna 445 e-series Výkonná píla na všestranné použitie s profesionálnymi kvalitami. Motor X-TORQ®. Výkon 2,1 kW/2,8 k – dĺžka lišty 15“/38 cm – hmotnosť bez lišty a reťaze 5,1 kg. Vymeňte svoju starú pílu za novú a získajte k tomuto modelu ekologické palivo Aspen a kupón na príslušenstvo v hodnote 1 200 Sk / 39,83 € zadarmo.

15 990 Sk / 530,77 €

Mesačná splátka 1 599 Sk* / 53,08 €*

* Priama platba 10 % + 9 splátok po 10 %, RPSN 14,83 %. Konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk. Predaj na splátky iba v predajniach označených logom Husqvarna® financovanie. Husqvarna® financovanie je zabezpečené spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. Ceny sú uvedené vrátane DPH a sú iba doporučené. Akcia platí do 15. 10. 2008.

Spoločnosť Husqvarna neustále vyvíja výrobky, a preto si vyhradzuje právo zmeniť dizajn, špecifikácie a vybavenie bez predchádzajúceho upozornenia. Husqvarna je registrovaná ochranná známka. Copyright © 2008 HUSQVARNA. Všetky práva vyhradené.

Navštívte našu predajňu:

FI Drgon – Ing. Vít Drgon

Autorizovaný predejca firmy Husqvarna Nové Zámky, Ernestova bašta 4, tel.: 035/640 39 73 Palárikovo, M. R. Štefánika 51, tel.: 035/649 37 11 e-mail: [email protected], www.fidrgon.sk

Vajcia ako potravina sa počas ľudskej existencie využívajú od nepamäti. Vajcia ako symbol života uctievali už grácki filozofi. Škrupina bola symblom zeme, bielok symbolom mora, žĺtok ohňa a vzduchová bublina pod škrupinou bola symbolom vzduchu. Aké trefné je toto prirovnanie. V neskoršej dobe starí Rimania nefilozovali o vajciach, ale začali oceňovať ich praktickú hodnotu a využívanie na prípravu rôznych jedál. A tak ich pripravovali s čiernym korením, medom a ďalšími koreninami, žiadna hostina sa bez nich nezaobišla. Postupne sa vajcia dostávali do kuchýň všetkých národov ako dôležitá potravina, ktorá ľudí živí, zlepšuje vzhľad, chuť i koexistenciu jedál. Mimochodom, vajcia obsahujú asi percento nemastných solí, z ktorých je pre váživu dôležitý vápnik, fosfor, železo ale chlór, draslík, horčík a sodík. Nájdeme v nich aj stopy jódu, medi, mangánu a zinku, obsahuje fluór, ktorý je nevyhnutný pre dobrý stav zubov, vajcia obsahujú aj lecitín posilňujúci nervy.

A aj preto sme sa rozodli prinášať vám, vážení čitatelia recepty z vajec, pretože všetky jedlá z nich sú chútné a zdravé, výživné a záleží iba na nás, ktorý z receptov vyskúšame a využjeme.

VAJCIA V PIKANTNEJ OMÁČKE (8 vajec, maslo, 1 cibuľa, 1 dl kyslej smotany, hladká múka, šťava z jedného citróna, sardelová pasta, mleté čierne korenie, soľ petržlenova vňať.) Na rozpustenom masle speníme cibuľu a petržlenovú vňať (pokrájame na drobno), zalejeme kyslou smotanou, v ktorej sme rozhabarkovali múku, pridáme šťavu z citróna, sardelovú pastu, soľ, mleté čierne korenie a spolu povaríme. Vajcia uvaríme na tvrdo, olúpeme, nakrájame na kolieska a vložíme ich do omáčky. Ako prílohu podávame slané pečivo. Dobrú chuť! (Ďalší recept uverejníme nabudúce!)


9

DOLNOOHAJSKÝ mesačník VYDÁVA OBECNÝ ÚRAD V DOLHOM OHAJI

Číslo 3.

Rev. ŠTEFAN FOLTIN,

SDB misionár v Japonsku sa dožíva 90-tich narodenín Rev. Štefan Foltin sa narodil 24. septembra 1918 v Černíku, okres Nové Zámky. Absolvoval Gymnázium v Šaštíne, maturoval na Gymnáziu v Malackách. Filozofiu študoval v Ostrave na Morave a v Trnave. Teológiu študoval v Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom, kde bol 29. júna 1947 vysvätený za kňaza biskupom Dr. A. Škrábikom. V rokoch 1947-1948 pôsobil na Gymnáziu a na Meštianke v Nitre ako profesor náboženstva. Dňa 7. októbra 1948 odchádza zo Slovenska do ďalekého Japonska. Cesta mu trvala tri mesiace. Do japonskej Yokohami prišiel 11. januára 1949. V tokyjskom Chófu vyučoval v seminári cirkevné právo a liturgiu, náboženstvo a morálku vyučoval na Gymnáziu v Ikuei Gakuin. Desať rokov zastával funkciu riaditeľa katolíckej materskej školy a správcu farnosti v Mikawashime. Ako misionár pôsobil v mestách Usa, Hita, Kitsuki, Usa-shi, Yokkaichi. Za pomoci amerických Slovákov dal v meste Usa vybudovať kostol, ktorý je zasvätený sedembolestnej Panne Márií, patrónky Slovenska. Okrem toho doniesol zo slovenskej žuli do Japonska tabuľu, ktorú posvätili vtedajší biskupi: Ambróz, Lazík

a Nécsey. Na tabuli boli vyryté nám všetkým milé slová piesne: Sedembolestná Panna Mária tebe slovenská spieva krajina. Tabuľu umiestnili k soche Panny Márie, umiestnenej vo výške 2200 metrov na Fudžijame, posvätnom vrchu Japoncov. Takto vyjadrili svoje vyznanie a úctu všetkých Slovákov k našej patrónke v ďalekej Ázií. Japonsko je z hľadiska religiozity skôr šintoistická a budhistická než kresťanská krajina. Zo 127 miliónov obyvateľov je len 450-tisíc katolíkov, vrátane cisárovnej a jej dynastie. Pozoruhodný je fakt, že sú tu stovky súkromných katolíckych škôl, z toho 200 gymnázií a 12 renomovaných univerzít. V katolíckom školstve vyučujú pedagógovia z radov kňazov, misionárov, rehoľných sestier i laikov, ktorých si Japonci veľmi vážia. Aj Reverend Štefan Foltin, SDB pôsobil ako pedagóg. Svoju prácu robil vždy s horlivosťou, lebo pochopil, že s evanjelizáciou ľudí treba začať od malička. Napríklad na katolíckom gymnáziu v Tokiu, kde chodilo 1700 žiakov, vyše 120 prijalo sviatosť krstu. Prostredníctvom detí sa dostával k rodičom, z ktorých sa niektorí stali katolíkmi, ostatní nadobúdali priateľský vzťah ku kresťanstvu.

V roku 1997 minister kultúry SR udelil Štefanovi Foltinovi poctu ministra kultúry SR za dlhoročné šírenie idey kresťanstva, humanizmu a za propagáciu slovenskej kultúry v Japonsku. Toto vyznamenanie mu odovzdal vtedajší prezident SR Michal Kováč na Veľvyslanectve SR v Tokyu. V roku 1925 Svätá stolica zverila saleziánom japonskú misiu. Vedúcim prvej výpravy misionárov do Krajiny vychádzajúceho slnka sa stal Don Cimatti. Pri apoštoláte mu okrem dobrej znalosti japončiny slúžila aj hudba. Absolvoval 2000 koncertov po celom Japonsku, aby získal srdcia ľudí pre Krista. Zo Slovenska pod jeho vedením pracovali saleziáni Jozef Figura, Jozef Forner, Štefan Foltin, Ľudovít Suchán a Jozef Heriban. Don Cimatti bol misionárom

v Japonsku vyše 40 rokov. Zomrel v povesti svätosti 6.októbra 1965. Prosme Vincenta Cimattiho o orodovanie u Boha za nás a modlime sa k Panne Márií, aby sa na jej príhovor urýchlil proces blahorečenia tohto japonského dona Bosca. Všetci traja rodáci zo Slovenska, pôsobiaci v Japonsku na misiách sa pravidelne stretávali a nezabúdali na slovenskú kultúru a slovenské jedlá. Vždy pri stretnutiach si pripravili chutné sloven-

ské jedlá, pri ktorých si zaspievali krásne slovenské piesne. Od Veľkej noci 2008 pôsobí Rev. Š. Foltin v meste Beppu v dome pre starších misionárov v Salesio house, ktorý tam postavil slovenský salezián Jozef Figura z milodarov amerických Slovákov. „Namiesto aktívnej misionárskej práce sa usilujem napomáhať misijné dielo v Japonsku najmä modlitbami, obetami a dobrým príkladom,“ hovorí don Štefan, ktorý je presvedčený, že dobro treba robiť, kým máme čas. Zároveň má na mysli slová Mons. Vincenta Cimattiho, ktorý tvrdil, že Japonsko sa obráti iba na kolenách. Ak Boh dá, don Štefan Foltin oslávi 24. septembra 2008 svoje 90. narodeniny. „Skoro 60 rokov som prežil tu v japonských misiách. Z celého srdca ďakujem dobrotivému Pánu Bohu, že mi doprial dožiť sa takého požehnaného veku a za toľké milosti, ktoré mne nehodnému tak štedro udelil. Pritom ho vrúcne prosím, aby ma aj naďalej požehnával a bol mi na pomoci na tejto mojej životnej púti, ktorá sa pomaly, ale isto schyľuje k večeru. Kým mi Pán Boh dopraje zdravia a sily, chcem tu aj naďalej usilovne pracovať na šírení Kristovho kráľovstva.“ povedal nám slovenský misionár. Keď mu dnes blahoželáme a vyprosujeme od Všemohúceho nebeského Otca veľa zdravia a misionárskej horlivosti, prosíme čitateľov, aby sa k nám pripojili modlitbou. Mgr. Jozef Hatala


10

160. výročie príchodu Juraja Holčeka na Dolný Ohaj Okrúhle výročie príchodu kňaza Juraja Holčeka (20. septembra 1848) si pripomenuli v ohajskohulskej farnosti svätými omšami: Hulania v sobotu 27. septembra a Dolnoohajčania v sobotu 4.októbra. Na oboch večerných sv. omšiach odznievali z úst členov spevokolov piesne - pod vedením Vojtecha Slobodníka, ktorý po sv. omšiach veriacim porozprával zaujímavosti zo života katolíckeho kňaza, národného buditeľa, učiteľa, ovocinára, včelára, prispievateľa do novín Juraja Holčeka (18111869). Po krátkom pásme zaznela pieseň „Sláva Tebe“. Miestny kňaz dp. Roman Gallas vo sv. kázni porozprával príbeh o jednom nosičovi, ktorý mal dve nádoby: jednu dobrú a druhú deravú. Kým prišiel domov, vytiekla polovica vody z deravej nádoby. Nádoba sa mu prihovorila: „Hanbím sa, lebo som nedokonalá…“ Nosič jej nato s úsmevom povedal: „Keby si nebola taká aká si, kvety by nezdobili môj dom. Iba na tvojej strane (na strane, na ktorej ju vždy niesol) vyrástli kvetiny, lebo si ich polievala…“ Z príbehu vyplynulo ponaučenie, že každý z nás má štrbinu – určité chyby, veď pred Bohom sme stále nedokonalí… Pokiaľ pred Boha budeme predchádzať takí hrdí, oči nám zakryje pýcha… Je dôležité, aby sme pred neho predstupovali v tej svojej nedokonalosti, aby On mohol tie štrbiny zoceliť. Tento príbeh mi prakticky pripomenul súčasný svet. A pripomenul mi ešte naše dve farnosti. Nechýba nám voda a nechýbajú ani kvety, hoci najviac ich je na jeseň na cintorínoch. Nechýba ani úcta k národnému buditeľovi, dokonca až dvojnásobná: jeden týždeň tam a druhý tam… Škoda len, že najviac úcty sa vzdáva väčšinou len tým, čo už nie sú medzi nami… Nosič mi pripomenul našich dobrých pánov farárov – všetkých, ktorí tu doteraz pôsobili, ktorých som poznala a ktorí chceli pre svoje „nádoby“ len to najlepšie; vnímajúc, že aj „všetko zlé je na niečo dobré“. Nosič nesymbolizoval v mojom ponímaní iba Juraja Holčeka, ale aj jeho nástupcov: Veď dp. Roman Gallas vykonáva o. i. svedomite svoje poslanie, venuje sa deťom a mládeži; vdp. Pavel Flajžík tu dal postaviť Kaplnku bl. s. Zdenky… Vdp. Š. F. Muška mojich rodičov sobášil i pochovával, mňa krstil, učil ma náboženstvo, bol mi pri sv. prijímaní i pri birmovke a požehná ma vždy pred nejakou dlhou cestou alebo novou životnou etapou. A symbolické je, že v dolnoohajskom Kostole sv. Rodiny tento príbeh odznel práve

na sv. Františka Assiského. Práve na sv. Františka, kedy rannú svätú omšu odslúžil vo svojom domčeku „na Vršku“ aj vdp. Štefan František Muška – ako každé ráno, s biskupským povolením od júla 2002. Tento „malý kostol“ nie je konkurenciou tzv. „veľkému kostolu“, je požehnaním pre obec, je prosbou za čisté a nepoškvrnené srdcia, vďakou za pár ľudí, majúcich možno skutočnú vieru. V tento deň malé spoločenstvo poďakovalo aj za tohoto kňaza, ktorý dáva každému recept na radosť – ako sv. František, ktorý, stretnúc smutného kresťana, mu povedal: „Choď sa vyspovedať!“ Vdp. Juraj Holček pôsobil vo farnosti 17 rokov (1848 – 1865) a za ten čas toho stihol naozaj veľa.

Vdp. Štefan František Muška vo farnosti pôsobil 30 rokov (1972 – 2002), v obci ešte stále naďalej

pôsobí a dúfame, že spolu s dp. Romanom Gallasom obrátia ešte veľa „ovečiek“.

Vdp. Štefan František Muška

Vdp. Štefan František Muška o sv. Františkovi Príbeh o sv. Františkovi poznajú viacerí, ale v podaní 84-ročného kňaza, ktorý každú jednu sv. kázeň hovorí spamäti a čo je najdôležitejšie: zo srdca, len niektorí… Skutočné meno nášho Františkána je František a rehoľné meno Štefan. Františkáni z Nových Zámkov mu chodia pravidelne vinšovať k jeho meninám, a to dvakrát do roka: na Františka (4. 10.) i na Štefana (26. 12.). V tomto roku bola tichá oslava dvojnásobná: veď v deň jeho prvých menín, kedy odslúžil rannú sv. omšu, večernú sv. omšu odslúžil dp. Roman Gallas, a to pri spomínanej príležitosti 160. výročia od príchodu Juraja Holčeka na naše územie. Na budúci rok – ak Pán Boh dá – v obci bude slávnosť síce o sté výročie menšia, ale zato pri príležitosti 60. výročia od vysviacky nášho vdp. Š. F. Mušku. Hoci má vdp. Štefan František podlomené zdravie, hoci ho nohy niekedy neunesú, jeho srdce má krídla, ktoré nielenže unesú jeho samotného, ale najmä počas sv. omší vzlietnu do jeho úst. Želám Vám, aby ste precítili slová jeho kázne tak, že nebudete počuť ani bzukot múch či mušiek, ktoré sa sťahujú na jeseň do Vašich príbytkov. Do čítania… „Sv. František sa narodil v malom mestečku Assisi. Veľmi pekný kraj… Dali mu krstné meno Ján, ale keďže otec bol stále na cestách – obchodník – dal mu meno Frančesko, teda Francúzik, lebo sa vrátil z Francúzska. Odvtedy ho každý tak volal, hoci mal krstné meno Ján. Nič nové pod Slnkom… Viacerí tak robia, napr. aj nášho bývalého pána riaditeľa (a terajšieho organistu a vedúceho Spevokolu Juraja Holčeka) pokrstili Vojtech a všetci ho volajú Vilko. Na tom nezáleží… Dôležité je, že pri sv. krste sme boli oslobodení od dedičného hriechu. Frančeskov otec bol

najbohatší muž v Assisi – Peter Bernardine – to niečo znamenalo, ale pre Boha nič! Bol cieľavedomý: keď chcel napr. súkno, šiel až do Francúzska. Svojmu synovi vravieval: Si vznešený človek, si Frančesko Peter Bernardini! Sv. František podľa toho spočiatku aj žil, bol kráľom assiskej mládeže! Chodieval s priateľmi no zábavy, spievali pod oknami dievčatám, hrali na gitare… Zúčastnil sa aj vojny medzi dvoma mestami Assisi a Perugia. Bol zajatý a práve to spôsobilo obrat v jeho živote. Raz tak spolu šiel s mladými a on zostal stáť. Volali ho, no nešiel. Zostal stáť… Keď prišiel domov, mama sa ho pýtala: Čo sa Ti stalo? On jej nato povedal: Dnes v noci som stretol Boha! Odvtedy rozdával chudobným majetok otca. Raz dostal koňa, nádherné šaty a prišiel domov pešo a v otrhaných šatách. Keď sa ho otec spýtal, kde má svoje krásne šaty, on mu nato odpovedal: Stretol som žobráka, dal som mu ich a on mi dal svoje. Otec pokračoval: A kôň kde je? František nato: Stretol som chromého, on ho viac potreboval… Raz k nim prišiel žobrák a prosil o trocha súkna, no otec zakázal mu ho dať. Keď žobrák odišiel, František sa rozbehol za ním, ale ho už nestretol. Vtedy smutne povedal: Dnes som vyhnal Krista! Otec ho obžaloval, že mu márni majetok a keď boli na súde, assiský biskup sa ho spýtal: Je to pravda? František prikývol. Otec mu povedal: Aj tie šaty, čo máš na sebe, sú moje! Vtedy si ich František vyzliekol so slovami: Zober si, čo je tvoje! Keď mu dal aj mešec, povedal: Odteraz mám iba jedného Otca, a to je ten nebeský! Assiský biskup ho odel najskôr do svojho rúcha, potom mu dal šaty svojho sluhu – z vrecoviny. František predtým počul trikrát volanie: František, oprav môj dom!!! (Na opravu vtedy použil peniaze získané z predaja ot-

covho majetku, balov látok…) Neskôr mu kamarát kúpil vápno, lebo sám nemal nič a František opravoval kostoly. Vzdal sa všetkého a urobil sľub chudoby. Ľudia mu posielali jedlo: niektorí dobré, iní pokazené… Boh sa mu zjavil a priamo povedal: Choď a oprav cirkev! Pápež Inocent III., aj biskupi sa obliekali do bohatých rúch. Pápež mal sen, že sv. František opravuje baziliku. Keď prišiel sv. František prosiť o založenie rehole, pápež mu povedal: Zachráň cirkev! Dal mu požehnanie a súhlas na schválenie rehole. Sv. František bol človek veselý: zobral si napr. dve polienka a hral ako na husliach. Oslobodil sa od bohatstva a dnes je to vynikajúci svätec cirkvi. Spýtajme sa ho: Čo mi chýba, aby som sa dostal do neba? Nežiada od nás, aby sme predali všetko a stali sa bezdomovcami, ale žiada jedno: aby sme svoje srdce dali trpiacim a chorým. Keď sa ho v reholi pýtali: Otče a čo budeme jesť a Ty nás opustíš? – on im odpovedal: Boh sa o Vás postará. Keď na svete bude jeden chlieb, polovica bude patriť františkánom! Veď vtáky nesejú, ani nežnú a majú čo jesť… Na svete je okolo 5 miliónov ľudí, ktorí nemajú čo jesť… Myslíte si: Ako ja pôjdem do Afriky medzi Černoškov? Aké hrozné, aký je to hrozný pohľad – deti s nafúknutými bruškami, ktoré prosia: Mama, mama … a tá im nemá čo dať jesť. Bol som toho svedkom, v Indii. Videl som jednu ženu, na chrbte mala hladné dieťa… Češky sa zriekli obeda, dali jej ho, ale keďže vtedy boli kurence a Indky mäso nejedia, neprijala to… Ale aspoň sa tam preukázala láska… Nemci majú Kirche im Not – Cirkev v núdzi. Takto sa zúčastňujú na hlade celého sveta. Nemohli by sme aj my niečo urobiť? K tomu treba nie peniaze, ale široké ľudské otvorené srdce!“ J. Slobodníková


11

V Dome seniorov v Dolnom Ohaji si uctili starších

Bavili sa nielen diváci, ale aj účinkujúci „Každý z nás na tejto zemi je akoby pútnik, ktorý putuje do zasľúbenej zeme. Tak ako izraelský národ putoval 40 rokov do zasľúbenej zeme, tak isto každý z nás putuje do zeme, ktorou je nebo…“ – povedal o. i. na margo blížiacich

Program seniorov zaujal. sa novembrových v úvode sv. kázne v Dome seniorov dp. Roman Gallas. Pred programom Dňa úcty k starším sa totiž konala sv. omša, na ktorej zaspieval aj Spevokol Juraja Holčeka pri Miestnom odbore Matice slovenskej, ktorý v tomto roku oslávil 40. výročie od svojho vzniku. Talentovaný vedúci spevokolu Vojtech Slobodník striedal hru na klávesoch s dirigovaním a po sv. omši si zahral aj na harmonike. Vystúpili aj deti ZŠ Juraja Holčeka s pásmom piesní a básní pod vedením pani riaditeľky Evy Smolíkovej. Všade vôkol vládla hrejivá atmosféra. Hneď v úvode sv. omše sa dp. Roman Gallas prítomným prihovoril so spomienkou na ľudí, ktorí už nie sú medzi nami. Svätú omšu venoval práve im, poukázajúc na blížiace sa sviatky – Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých. Po sv. omši sa všetci zúčastnení presunuli zo spoločenskej miestnosti do jedálne, kde pokračoval program. Starší ľudia na vozíčkoch, s paličkami, ale najmä s nadšením a zvedavosťou pomaly šli do výťahu – niektorí sami, niektorí za pomoci sestričiek. Hlavná sestra Renáta napr. jednej starkej vymenila palicu a modliacu knižku za vozíček, ktorý žena tlačila pred sebou. To, a možno aj radosť z ďalšieho programu, jej pomáha-

lo pri chôdzi. Keď boli v jedálni všetci prítomní, jedno z detí začalo veršami: „Striebro vašich vlasov je náš veľký poklad, striebro vašich vlasov - vašej lásky doklad…“ A zapojili sa ďalšie deti piesňou Láska, Bože, láska. Pri pohľade na seniorov, utierajúcich si z očí a z líc slzy, bolo zrejmé, že láska je obeta. Veď keby nebolo bolesti, ženy by neporodili deti. Keby nebolo bolesti, nevychovali by sa deti. Keby nebolo bolesti, nevedeli by sme, čo je radosť. Po prvej piesni Spevokol pozdravil 93-ročnú Júliu Bachovú – bývalú jeho členku, ktorá sa aj počas programu zapájala do piesní. Seniorom bolo venované humorne - aby boli stále mladší a mladší, až nakoniec skončia v škôlke (ktorá sa nachádza zhodou okolností v tej istej budove). Pobavili sa nielen diváci, ale aj účinkujúci, spomedzi nich aj pán starosta Pavol Slobodník s manželkou Máriou. Iste nie je náhoda, že táto akcia sa konala na Aurela. Aurel z latinčiny znamená „zlatý, zlatučký“ a ten deň taký bol. Zlaté lístie pa-

Dolný Ohaj je rozvojová a perspektívna obec Obec Dolný Ohaj leží na ľavom brehu rieky Žitava, a jej ramena Chrenovky, chráneného územia tzv. „morské oko“ (kenderáš). V obci úspešne pôsobia viaceré podnikateľské subjekty s rôznym zameraním, počnúc poľnohospodársko-potravinárskou produkciou, výrobou nábytku, polygrafiou, končiac rôznymi službami, vrátane ubytovacích (penzión ONE) a obchodných. Známa je napríklad záhradkárska pálenica, pôsobí tu nová firma PROPOS Elektrik, no zahanbiť sa nedajú ani dorábatelia kvalitného vína. Kadysi sa v obci mohli pochváliť aj miestnym mlynom a škrobárňou.

V obci bol nedávno postavený Dom seniorov a v roku 2003 Kaplnka blahoslavenej sestry Zdenky, v ktorej sa nachádzajú jej relikvie a jej obraz, ktorý v roku 2003 posvätil Svätý otec Ján Pavol II. Samozrejme, v obci nechýbajú ani – Kultúrny dom a Základná škola s telocvičňou a travnaté futbalové ihrisko. V Dolnom Ohaji veľmi dobre „funguje“ Miestny odbor Matice Slovenskej, jeho matičný spevokol a ochotnícky divadelný krúžok. Na farskom úrade je umiestnená busta rímsko-katolíckeho kňaza a národného buditeľa Juraja Holčeka, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1848 až 1865. -hat-

Dve zaujímavé publikácie Počas pôsobenia terajšieho starostu obce Pavla Slobodníka, vydali v obci dve samostatné publikácie, ktoré zachytávajú nielen jej jednotlivé historické etapy existencie, ale i tradície. Takou je napríklad knižôčka pod názvom Ľudová piesňová tradícia v Dolnom Ohaji, ktorú vydali v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre. Jej úvod je preložený aj do anglického jazyka a sú v nej zaznamenané piesňové zápisy, ktoré charakterizujú nielen hudobnú stránku ľudových piesní, ale aj slovný štýlový text celej škály dolnoohajského piesňového repertoáru s dovetkom kde a kedy sa zrodili. Druhá publikácia má názov Pozoruhodnosti Dolného Ohaja a je akousi malou vlastivednou knižnicou z dejín obce. Zachytáva kultúrne pamiatky, okolitú prírodu, významné sídla niekdajších mocipánov, vrátane osobností, akou bol napríklad niekadajší farár Juraj Holček -sz-

PROPOS ELEKTRIK

Členovia spevokolu Juraja Holčeka, v strede riaditeľ Domu seniorov jubilant Peter Bartovič. dalo z korún gaštanov, nachádzajúcich sa v areáli Domu seniorov a zlaté slnko sa na nás usmievalo nielen z oblohy, ale aj z pestrej jesennej nástenky, visiacej na chodbe pri spoločenskej miestnosti oproti výťahu. Strieborné vlasy seniorov poukazovali na vzácnosť staroby a zlatý úsmev pána riaditeľa na to, že hovoriť sa dá aj bez slov. Mimochodom, korene jeho zlatého rodostromu siahajú do Dolného Ohaja. J. Slobodníková

DOLNOOHAJSKÝ MESAČNÍK

PROJEKTOVÁ ČINNOSŤ – REALIZÁCIA – ODBORNÉ PREHLIADKY – SKÚŠKY (REVÍZIE) – VÝROBA ROZVÁDZAČOV – SERVIS 941 43 Dolný Ohaj 509, mobil: 905 253 183, e-mail: [email protected], www.proposelektrik.sk

Dolnoohajčania v čele tabuľky! Aj po 13-tom kole majstrovskej oblastnej futbalovej súťaže sú Dolnoohajčania na prvom mieste tabuľky, keď so štúrovskou rezervou remizovali 1:1 na jej ihrisku. Pričom očakávalo sa od nich viac, vzhľadom na ich zlepšujúcu sa výkonnosť. Sú však spokojní aj s dosiahnutým výsledkom na horúcej pôde,

hoci boli lepším mužstvom. Škoda, že prišli o zraneného Fila, keď strelcom ich vyrovnávajúceho gólu bol Palacka. Za hostí skóroval Ármai z pokutového kopu. A hoci im šliapu na päty Semerovčania, po jesennej časti prezimujú pravdepodobne na prvej priečke. -hat-

Vydáva: Obecný úrad v Dolnom Ohaji. Redakčná rada: Pavol Slobodník, Ing. Jozef Hajtman, Ing. Imrich Pétery, Blažena Majerčíková, Imrich Dobročáni, Jaroslav Juhás, Ján Janček, Ing. Anton Demo, Ján Melišek a Ivan Solár. Kontakt: tel.: O35/6582202, mob.: 0903241509, e-mail: [email protected].


12

Včelárska výstava v Nových Zámkoch Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov v Nových Zámkoch na čele s jej predsedom Jozefom Seifertom zorganizovala nedávno včelársku výstavu spojenú s predajom . Hneď v prvý deň po jej otvorení bolo vidieť zohratosť tímu

usmernili odkiaľ je prehliadka exponátov najefektívnejšia. Každý z prítomných obdržal zároveň leták, na ktorom boli prehľadné informácie týkajúce sa medu a jeho blahodárnych účinkov na ľudský organizmus. Návštevníci si mohli zároveň

Predseda okresnej včelárskej organizácie Jozef Seifert spolu s jedným z najstarších novozámockých včelárov pánom Hladkým.

včelárov, ktorí prehľadne rozložili všetky svoje výrobky, pomôcky a náradie po jednotlivých stoloch miestnosti. Návštevníkov výstavy postupne pribúdalo a každého z nich zvlášť uvítal Jozef Seifert, ktorý návštevníkov

podrobne prezrieť zloženie úľa rozloženého tak že sa dalo pozrieť priamo do ,,spálne“ včelstva. Nechýbalo oblečenie včelárov, dobre známa kukla, rukavice a pomôcky potrebné pri práci

so včelstvom. Mnohí návštevníci videli niektoré z vystavených predmetov po prvý raz.Tí skúsenejší sa zaujímali o novinky, či produkty, ktoré včelári ponúkali. Prezentovali med v rôznych farebných odtieňoch, z rôznych

nať a zároveň aj kúpiť. V ponuke však boli aj ďalšie produkty z včelieho medu - peľ, propolis, propolisová tinktúra a medovina Druhý deň výstavy bol zaujímavý najmä pre žiakov škôl, ktorí sa živo zaujímali o všetko, čo bolo vystavené a radi si pochutili

Výstava sa tešila veľkej pozornosti návštevníkov.

kvetov - med agátový, kvetový, repkový , lipový a zmiešaný. Med predávali známi chovatelia včiel – Ladislav Krecsmer z Dvorov nad Žitavou a Jozef Danczi zo Strekova, Kostolányiová z Nových Zámkov i niektorí ďalší. Novinku - med pastovaný mal v ponuke Rudolf Kútik z Kolty. Med bol biely a v pohári pripomínal skôr bravčovú masť, ako med. Bol charakteristický tým, že pri otočení pohára med z neho nevytekal, ale dal sa naberať lyžičkou alebo nožom a hneď natierať ako maslo. Pripravuje sa tak, že v nádobe s medom sa tento špeciálnym náradím mechanicky roztláča. Tento proces úpravy trvá aj niekoľko hodín. Každý z ponúkaných druhov medov mohli návštevníci ochut-

aj na rôznych druhoch medov. Pomocou autovizuálnej techniky sa oboznámili so životom včiel a s prácou včelárov. -z-

Včelárske výrobky.

ZÁHRADKÁRSKA VÝSTAVA PLODOV ZEME

Výstavu si so záujmom prezreli aj žiaci z novozámockých škôl.

Okresná výstava ovocia, zeleniny a kvetov sa konala nedávno v Nových Zámkoch. Bolo na nej vystavených 225 exponátov z 19-tich základných organizácií Slovenského zväzu záhradkárov a z Ústredného kontrolného ústavu poľnohospodárskeho v Nových Zámkoch. 1. miesto získal exponát - jablko ,,Melódia“ od pestovateľa Ing. Michala Hozlára z Nových Zámkov, 2. miesto hruška „Lucasova“ od Novozámčana Františka Hazuchu, 3. miesto rajčiny „Alanbra“ od záhradkára Karola Čerešňu z Palárikova, 4. miesto cibuľa žltá veľká od Ing. Alexandra Ozoráka z Nových Zámkov, 5. miesto krík ,,PEPINO“ od Jaroslava Rakovského zo Dolného Ohaja. (-vit-)


13

Vydarené športové podujatie i napiek nepriazni počasia

Veľká futbalová show

Podávanie chutného gulášu.

Trávnatá a rozmoknutá plocha ihriska, rezké melódie živej hudby, kopa futbalových nadšencov z radov divákov, čiže početná kulisa fanúšikov. To všetko bolo ilustrované vôňou chutného gulášu, pečených koláčov, a k tomu všetkému čapované pivo a kofola. Približne takto to vyzeralo v jedno slávnostné popoludnie v Radave, na miestnom futbalovom ihrisku. A...možno je to aj k sympatim súčasnej vlády, že si viacero obcí v našom regióne doteraz zmeralo sily s futbalistami, predstaviteľmi politickej strany Smer. Ktovie, či je to náhoda alebo zámer? Ťažko povedať, pretože šport a najmä futbal spája ľudí a to bez rozdielu rasy, národnosti, politického či náboženského presvedčenia. Takéto futbalové divadlo sa odohralo medzi „starými pánmi“ Radavy a priaznivcami politickej strany SMER, medzi ktorými nechýbali, či už v drese, alebo medzi divákmi také osobnosti, ako - poslanci Slovenskej národnej rady Tibor Matuška, Marián Záhumenský, Ladislav Lacký, predseda okresnej organizácie SMER-SD Karol Suchan, Helena Bohátová, Bohumil Krajmer a niektorí ďalší. Medzi nimi nechýbalo ani zopár starostov zo susedných obcí, ktorí prijali pozvanie domáceho starostu Mariána Chrenku, ktorý mimochodom nastúpil v drese domácich. Očakával sa aj príchod kľúčových hráčov hostí - dvoch Róbertov - Fica a Kaliňáka, no tí vraj kvôli zraneniu nenasúpili. Dosť bolo slov, a tak na záver prinášame zopár obrázkov z tohto úspešného, zaujímavého a pre diváka atraktívneho športového podujatia, fotoobjektívom Mariána Mandúcha.

Poslanec Marián Záhumenský počas slávnostného príhovoru.

Domáci „starý páni!“.

Hosťujúce mužstvo.

Nechýbal ani kultúrny program.

Slávnostný výkop urobil starosta obce Marián Chrenko.


14

Servis a predaj náhradných dielov Autorizovaný predajca Volvo CAMIONSERVICE Nové Zámky s.r.o. Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky tel.: 035/6432 139, fax: 035/6432 083 mobil: 0903 429 301, e-mail: [email protected]

Devínska 24, 940 01 Nové Zámky tel.: 035/6428 352 mobil: 0903 462 917 e-mail: [email protected] www.artnz.sk

Digitálna plnofarebná tlač na autá, plachty... Laserové gravírovanie – rezanie plexi, dreva... Pečiatky, 3D polystyrénová grafika, Sieťotlač – tampoprint, Rezaná grafika, vizitky, letáky, cenníky, Laminovanie, Ohýbanie plexi...

Vyberte si pomocníka AKCIOVÁ CENA FINANCOVANIE 9 X 10

Husqvarna 235 R Krovinorez vhodný pre náročné práce v záhrade. Vysokovýkonný motor E-TECH® s nízkymi emisiami. 36,3 cm3 – výkon 1,3 kW/1,8 k – hmotnosť 7,3 kg (bez príslušenstva). Bežná cena 17 490 Sk / 580,56 € Akciová cena 14

990 Sk / 497,58 €


drevovýroba, pílenie guľatiny, výroba obkladových podľahových materiálov, výroba eurohranolov, sušenie reziva, nákladná autodoprava 941 33 Kolta č. 725, tel./fax: 035/647 91 17 mobil: 0905 350 364, e-mail [email protected]

BONUS

FINANCOVANIE 9 X 10

NOVINKA

Husqvarna 125 BVx Efektívny ručný fúkač/vysávač s jednoduchou obsluhou a maximálnym výkonom. Model je vybavený sadou pre vysávanie. Výkon 0,8 kW/1,1 k – prietok vzduchu v trubici 12,0 m3/min. – hmotnosť 4,4/4,3 kg. Súčasťou ponuky je ochrana sluchu v hodnote 599 Sk / 19,88 € zadarmo.

11 490 Sk / 381,40 €


* Priama platba 10 % + 9 splátok po 10 %, RPSN 14,83 %. Konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk. Predaj na splátky iba v predajniach označených logom Husqvarna® financovanie. Husqvarna® financovanie je zabezpečené spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. Ceny sú uvedené vrátane DPH a sú iba doporučené. Akcia platí do 15. 10. 2008.






15

Naša besednica

Negatívne dôsledky vysťahovalectva a dlhodobej práce v zahraničí (Dokončenie z minulého čísla) Preto ku všetkým príslušníkom nášho národa, nachádzajúcim sa v súčasnosti mimo rodnej vlasti, ktorí podľahli lákavým, ale v skutočnosti zhubným nástrahám dnešnej doby, nech zaznie volanie: Slováci a Slovenky, miesto každého z vás je doma! Na rodnej hrude! Iba tu môžete naplniť svoje životné poslanie! Nikde inde vo svete sa tak nestane, pretože tam jednoducho nebudete stretávať a poznávať ľudí, ktorých môžete stretnúť a poznať iba doma. Mimo svojej vlasti zostanete vždy iba cudzincami, rastlinami vykorenenými z rodnej zeme, ktoré musia duchovne chradnúť a odumierať aj keby sa im snáď hmotne mimoriadne darilo. Lebo tak, ako zákerný jed postupne otravuje telo, tak postupne a zákerne je otravovaná vaša duša v cudzom prostredí. Slováci a Slovenky, nezapredávajme samých seba za peniaze! Nie sú toho hodné! Lebo nič nám nebude osožné, keby sme hoci aj celý svet získali, ak pri tom uškodíme svojej duši. Samozrejme, všetko o čom bolo hovorené, neplatí iba pre príslušníkov slovenského národa, ale naprosto rovnako pre všetky národy zeme, nech by podmienky v ich vlasti boli akékoľvek. Lebo možno práve oni, tí čo odchádzajú, majú, môžu a sú povolaní tieto podmienky zmeniť k lepšiemu. A všetci tí, ktorí po prečítaní tohto textu začnú okamžite zhromažďovať tisíceré argumenty proti, všetci tí sa žiaľ stanú iba viditeľnou ukážkou a poľutovaniahodným príkladom obmedzeného myslenia malých pozemských ľudí, ktorí sa vo svojej domýšľavej rozumovej snahe vedieť všetko lepšie odvažujú stavať proti prirodzeným, jednoduchým a dokonalým Zákonom vo stvorení. Nie vysťahovalectvu a práci v zahraničí – doplnenie Proti Zákonitostiam stvorenia sa nepreviňuje nikto, kto odchádza do zahraničia a strávi tam určitý krátkodobý pobyt, či už za poznávacím, študijným, pracovným, alebo oddychovým účelom. Podobné pobyty môžu totiž rozšíriť obzor dotyčného človeka v rôznych oblastiach, môžu ho v mnohom obohatiť a dať mu veľa cenených životných skúseností, ktoré potom zužitkuje vo svojej domovine. To všetko je v úplnom poriadku. Avšak nie je už v poriadku, ak sa človek rozhodne pre vyslovene dlhodobý pobyt, alebo trvalú a dlhodobú prácu v niekde v zahraničí.

Pri tomto jeho rozhodovaní totiž narážame na starý známy problém väčšiny ľudí, ktorí sa pri vážnych životných rozhodnutiach riadia predovšetkým svojou vlastnou vôľou, svojim vlastným chcením a ani ich len nenapadne vnútorne si položiť otázku, aké má s nami plány Vôľa Vyššia a či to, čo sa hodláme vykonať, je naozaj chcené. Ak by sme totiž takto uvažovali, museli by sme si okamžite uvedomiť, že vo všetkej prostote, prirodzenosti a jednoduchosti nám bolo práve miestom nášho zrodenia veľmi jasne ukázané Vyššou Vôľou presne to miesto, alebo oblasť, v ktorej máme žiť. Týmto miestom sa samozrejme nemyslí to, že by sme mali vyslovene žiť iba tam, kde sme sa narodili, ale približne v tejto zemepisnej oblasti. Áno, je tiež správne aj tvrdenie, že každý človek má plné právo žiť v ľudsky dôstojných pomeroch, avšak má sa o to usilovať úplne iným spôsobom, ako sa to deje dnes. Nemáme totiž za týmto účelom utekať do zahraničia, ale máme sa naopak, zo všetkých síl vynasnažiť o to, aby sme zmenili k lepšiemu životné pomery vo svojej vlastnej, rodnej krajine. Ak teda zatiaľ u nás neboli vytvorené vyhovujúce podmienky, je práve našou povinnosťou, aby sme o ne bojovali a nie iba čisto požívačne za nimi odchádzali do zahraničia. Lebo ak ich nevybojujeme my, ktože to urobí za nás? Keď sa totiž modlíme: „Príď kráľovstvo Tvoje“, vôbec to neznamená, že máme iba čakať a ono zasľúbenie k nám príde samo. Naopak! Samotné tieto slová sú sľubom a záväzkom! Sľubom, že my ľudia, vynaložíme také úsilie a vyvinieme takú snahu, aby sa raz zem naozaj mohla stať odleskom toho, čo možno nazvať „rajom“. Učiniť to a vybojovať to je teda našou vlastnou povinnosťou A každý tak musí učiniť práve na mieste, alebo v oblasti, kde sa narodil! Ak to mám teda zhrnúť, ľudsky dôstojné životné podmienky majú byť pre nás výzvou a cieľom, avšak ku tomuto cieľu nesmieme kráčať cestou ľahšieho odporu, lebo inak možno hovoriť iba o požívačnosti a o ...zbabelosti! Predstavme si totiž rytiera, ktorý prichádza na bojisko a hoci vidí silu nepriateľa a snáď aj jeho prevahu, nepoddáva sa strachu. Je totiž odhodlaný zvíťaziť, pretože jasne cíti, že bojuje za správnu vec a je teda rozhodnutý doviesť boj do víťazného konca.

No a presne ako tento rytier je aj každý z ľudí postavený na bojisko, ktoré predstavujú životné podmienky na mieste jeho narodenia. Podmienky neraz tvrdé a ťažké, ale podmienky, ktorých sa nesmieme zľaknúť a zutekať pred nimi. Je totiž našou najzákladnejšou povinnosťou pretvárať ich a meniť k lepšiemu. V tom spočíva náš „boj“ a naše životné poslanie! A v tomto boji za dobro a za to, aby bolo lepšie na kúsku zeme, kde sme sa narodili, práve v tomto boji dozrieva naša osobnosť a jedine prostredníctvom neho sa nakoniec bude môcť postupne zlepšovať aj život okolo nás. Takto je to chcené! Nemáme teda zbabelo utekať niekde do závetria a vyhýbať sa onomu boju, ale naopak, odhodlane sa popasovať s tým, čo nám život prináša a to práve na mieste, na ktoré sme boli dosadení účinkami vyšších Zákonitostí. Máme byť teda odvážnymi bojovníkmi a nie zbabelcami, ktorí utekajú z boja, alebo hľadajú spôsob, ako sa mu vyhnúť. A ešte pár slov o hrdosti. Myslenie a jednanie ľudí je žiaľ, vo svojej podstate, úplne rovnaké už po tisícročia. Osobný egoizmus a túžba mať sa dobre, hoci aj na úkor iných, spôsobovali počas celej histórie, že národy neváhali zotročovať iné národy. V dávnej minulosti k tomu dochádzalo formou vojenských výbojov, ktorých účelom bolo drancovanie bohatstva iných národov a získavanie lacnej pracovnej sily: otrokov. Takto sa to praktizovalo v staroveku a takmer nič sa na tom nezmenilo ani v stredoveku. Dokonca ešte začiatkom dvadsiateho storočia drancovalo a ovládalo zopár koloniálnych veľmocí takmer celý svet. A vrcholom tohto všetkého boli dve svetové vojny, ktoré vznikli zo snahy o prerozdelene si takzvaných sfér vplyvu. No a nie inak je tomu aj dnes! Jediné, čo sa zmenilo je forma. Drsné, surové a otvorené zdieranie a zotročovanie obyvateľstva iných národov bolo nahradené skrytou, sofistikovanou formou zdierania prostredníctvom sily peňazí a kapitálu. Predchádzajúci, štátno – vojensko – politický kolonializmus bol teda nahradený kolonializmom ekonomickým. A presne tak, ako kedysi pracovalo státisíce otrokov na hŕstku koloniálnych veľmocí, rovnako aj dnes pracuje tisíce otrokov z celého sveta na hŕstku takzvaných priemyselne najvyspelejších štátov, ktoré prostredníctvom sily svojho kapitálu zotročujú celý svet. No a kým

v minulosti boli otroci privádzaní do centier otrokárskej a koloniálnej moci násilím, dnes tam cestujú so sklonenou hlavou a bez štipky hrdosti oni sami. Samozrejme, nikde sa o tom v tomto zmysle nehovorí. Práve naopak! Cielenou propagandou je súčasným „otrokom“ doslova vymývaný mozog rôznymi pekne znejúcimi frázami, ako voľný pohyb na trhu práce, pracovná mobilita, zdokonaľovanie sa v reči, využitie nových a výnimočných príležitostí a podobne. A táto propaganda je naozaj až taká intenzívna, že nakoniec aj samotní „otroci“ uverili v prínos a zmysel ich terajšieho postavenia a s nevôľou, či hnevom sa obracajú na všetkých, ktorí sa im snažia povedať pravdu a vysvetliť im podstatu ich nedôstojného zotročenia. Lebo najzarážajúcejším faktom na celej veci je oná nepochopiteľná dobrovoľnosť a nedostatok najelementárnejšej sebaúcty, s ktorou sa súčasní „otroci“ stávajú ľuďmi druhej kategórie. Dá sa totiž povedať, že až dve tretiny z nich doma netrpia až takú núdzu, aby na to boli vyslovene odkázaní. Avšak i napriek tomu vymieňajú svoju hrdosť a ľudskú dôstojnosť za peniaze a túžbu po blahobyte. A keď sme už pri peniazoch a pri zdôvodňovaní, že prácou na Slovensku si nemožno zarobiť na slušný životný štandard, treba zvlášť podotknúť: všetko je iba otázkou priorít. V tejto súvislosti si opäť spomeňme na jedno múdre odporučenie: „Hľadajte kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané“. Vari by nám boli tieto slová povedané, ak by to nebola pravda? Určite nie! Tieto slová znamenajú, že ak svoje životné snaženie nezameriame nie iba na hmotný prospech, ale smerom k vyšším hodnotám, k hľadaniu Pravdy a zmyslu života, či k hľadaniu rôznych foriem pomoci pre našich spolu ľudí, ak za týmto cieľom napneme všetky svoje sily a nasadíme všetko svoje chcenie, potom sa zrazu, akoby samočinne, začnú zodpovedajúcim spôsobom upravovať aj naše hmotné pomery. Ak by sme to teda mali zhrnúť, ten, kto sa neustále sťažuje na nedostatok peňazí a na nepochopenie okolia, ten v podstate vydáva svedectvo o malosti a plytkosti svojho chcenia. Avšak ten, kto zameria svoje snahy smerom k Svetlu a Pravde, tomu sa dostane aj na Slovensku toľko hmotných prostriedkov, aby mohol ľudsky dôstojne žiť. -vit-


16

Chvála Csemadoku Na novozámockom Hlavnom námestí sa pred pár dňami konal 4. ročník Novozámockej súťaže vo výrobe klobás. Už krátko predpoludním bolo cítiť prvé dráždivé vône výrobkov, ktoré bezmála dvadsať súťažiacich pripravovalo. Súťažilo sa v rytme cimbalovej muziky a dalo sa postrehnúť, že sa dobre bavia pri práci, pričom postup pribúdali prvé centimetre klobás. Dobrá nálada bola podporovaná aj burčiakom, či pálenkou, veď ozajstnú ,,zabíjačku“ si bez tohto „podporného“ destilátu nemožno ani len predstaviť. Cieľom súťaže bolo vyrobiť najdlhšiu, rekordnúp klobácu, čo sa aj podarilo v dĺžke 20 metrov. Upútali aj pracovného miesta súťažiacich, ich

stoly, výrobky, doplnky, ocenenia, a hlavne detaily a celkové aranžmá , ktoré priam hýrili nápadmi. A zaujímavá bola nielen samotná príprava klobás a atmosféra okolo súťažiacich, ale aj ponuka klasických konzumných a občerstvovacích výrobkov. Raritou bola pec na prípravu posúchov, nechýbali – burčiak, medovina a samozrejme ochutnávka čertvý výrobkov z klobás. Treba podčiarknúť, že i napriek nepohode počasia, ktoré organizátorom neprialo, na 4. Novozámockej súťaži vo výrobe klobás, ktorú zorganizovala novozámocká Základná orgaizácia Csemadok, dominovala atmosféra pohody a dobrej nálady. Inými slovami podujatie sa vydarilo. -sz-, -presto-

Dominovala dobrá atmosféra, pohoda a nálada.

Výroba klobásy.

Finálne výrobky z mäsa.

Každý nemôže mať všetko

Svedomie Zatelefonoval mi akýsi neokrôchaný anonym, že nemám ani štipku svedomia. Trkvas jeden! Ja, čo vlastním množstvo firiem a podnikov, stredoveký zámok v Anglicku, zimné sídlo v Alpách, vilu v Santa Barbare, letné sídlo v Karibiku, mám zomierať pre akúsi omrvinu svedomia? Alebo... Prečo nie? Prečo by som nemohol mať aj to svedomie? Nie však štipku, ale poriadny kusisko! Bolo by dobré mať sto, dvesto, ba i tisíc svedomí! Najlepšie by bolo mať všetky svedomia, ktoré existujú na svete! Nech závistlivcov aj šľak trafí! Hneď zajtra obtelefonujem hoci i celú zemeguľu. Tú vecičku musím mať, nech to stojí, čo to stojí! Večer pred spaním som si pre istotu dvadsať krát zopakoval: – Musím mať svedomie... Sotva som skončil, ozval sa vo mne akýsi jemnulinký hlások. – Som tu. Ja, tvoje svedomie. Nechápal som. Vari je až také jednoduché prísť ku svedomiu? Ešte k tomu zadarmo? – Ako vidíš, je to možné. Stačí len chcieť, - odpovedal mi na moju myšlienkovú otázku hlas svedomia. – Vlastne máš pravdu, - odpovedal som hlasu. – Chcel som zámok, mám ho. Taktiež vilu, letné sídlo, zimné sídlo... – Áno, to máš! Ale povedz, prišiel si ku tomu poctivou prácou? Poctivo zarobenými peniazmi? To teda nie! Prišiel si ku tomu poctivou prácou tých, ktorých si zdieral, ožobračoval, klamal, deptal, topil v lyžičke vody! A čo tvoje finančné machinácie? Daňové podvody? Vydieranie konkurentov? Mafiánske praktiky? – Tak dosť! - zrúkol som na tú papuľnatú potvoru, čo sa usalašila vo mne. – A-a-ale, zajachtalo svedomie. – Žiadne ale! Teba teda naozaj nepotrebujem! Mohlo ma to napadnúť, že zadarmo môžem získať len akúsi somarinu! Zmizni do čerta rohatého! Nechcem ťa viac počuť! - kričal som na svedomie, až som sa spotil. Svedomie zmizlo a viac sa neozvalo. Dobre aj tak. Veď nie nadarmo sa hovorí, že človek nemože mať všetko. E. Kuciaková


17

RÝCHLO, JEDNODUCHO a VÝHODNE... Poskytnem pôžičky

60 000

od tísíc Sk (1991,63 euro)

200 000

do Sk (6 638,78 euro), bez ručiteľa a založenia nehnuteľnosti. KONTAKT:

0915 892 720 XXXTMPWBLUVBMTL

È O L P K F WQMO WF WâCB WJBDJOGP WQSFEBKOJBDI BLDJBQMBUÓEPKÞMB

/07²;«.,: ÇFMF[OÈ WâQBMJTLP

À63"/: )BTJǏTLÈ

5FM 5FM

FNBJMOPWF[BNLZ!TMPWBLUVBMTL

FNBJMTVSBOZ!TMPWBLUVBMTL


18

Aby každodenný chlieb nechýbal na žiadnom stole „Aby každodenný chlieb nechýbal na žiadnom stole“ - bolo želanie, prosba k Duchu svätému a zároveň modlitba na svätej omši pri príležitosti poďakovania za úrodu v dome vdp. Štefana Františka Mušku v Dolnom Ohaji. Vdp. Š. F. Muška z Farského úradu odišiel v roku 2002, ale vo svojich 84-och rokoch slúži každé ráno sv. omše s biskupským povolením vo svojom domčeku. V Dolnom Ohaji žije už 36 rokov (už to má veľkú výpovednú hodnotu). Mimochodom, býva neďaleko predsedu Miestnej organizácie Matice slovenskej Vojtecha Porubského, ktorý sa mu stará o vinohrad. Aj jeho zásluhou a na jeho podnet sa nedávno v tzv. „malom kostole“ konala svätá omša vďakyvzdania za úrodu. Zúčastnili sa jej všetci tí, ktorí tu nechýbajú ani jedno ráno, aby poďakovali za všetko to, čo nám dala Matka zem. Nechýbala tu kukurica, hrozno, paradajky, paprika, jablká a samozrejme ani víno, med a chlieb. Dolný Ohaj je kresťanská obec a aj mladí v nej vedia, že „ak sa niekto nestará o svojich blízkych, najmä o domácich, ten zaprel vieru a je horší od neveriaceho“ a vedia aj to „čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ A najdôležitejšia je predsa láska a úcta. Aj keď v obci mladí matičiari neorganizujú akcie pravidelne, v októbri sa každý svoj-

ským spôsobom poďakoval svojim starým rodičom, svojmu deduškovi, babke, držiacich aj v tomto mesiaci zrnká ruženca. Veď október je mesiacom úcty k starším, mesiacom ruženca, mesiacom posledného zberu úrody, je veľkou príležitosťou na vďaku: vďaku zato, že máme

kupoval, mal k nemu iný vzťah ako dedinčania. Je to krásny proces od sejby po žatvu a po odvoz zrna do mlyna, z mlyna domov uložiť múku a z tej múky upiecť chlieb. To boli vždy slávnosti! Spravidla na dedinách sa piekol chlieb v sobotu, a to na celý týždeň. A tento proces pečenia

Vdp. Štefan František Muška ide požehnať víno. dosť chleba, vďaku zato, že nehladujeme. Aj podľa kázne vdp. Š. F. Mušku, ďakovná sv. omša je poďakovaním zato, že nám zem priniesla úrodu. Ide najmä o chlieb. Preto Pán Ježiš vložil do Otčenáša modlitbu - Chlieb náš každodenný, daj nám dnes... Možno na mnohých miestach sa za úrodu a za každodenný chlieb neďakovalo, no v Dolnom Ohaji sa mu vzdala patričná úcta. Napokon, mestský človek, ktorý chlieb nepiekol, ale ho

chleba mal svoj rituál… Naše mamky vždy vedeli urobiť zákvas a chlieb sa s úctou aj krájal. Chlebom a soľou sa vítalo doma hostí, nie pálenkou ako dnes. Keď prišla návšteva, keď prišiel krstný alebo dakto z rodiny, tak pekne sa zobral celý bochník chleba a s nožíkom sa popri symbolike odkrojil z neho taký kus, aký kto zvládol skonzumovať. Bola to nádherná úcta k chlebu a k človekovi! j.s.

Súčasná ekonomická a bankovnícka recesia, alebo...

Ak máte problém s pochopením súčasnej finančnej krízy, nasledujúce riadky by vám v tom mohli veľa napovedať... Kedysi dávno v malej dedinke v Indii jeden mužpodnikavec oznámil dedinčanom, že kúpi opice, každú za $10. Dedinčania vedeli, že v okolí je veľa opíc,a tak vošli do lesa a začali ich chytať. Muž kúpil tisíce opíc za sľúbenú cenu $10. Keď sa znížil počet opíc v prírode dedinčania ich prestali chytať. V zápätí však tento muž oznámil,že bude kupovať opice po $20. Dedinčanov to motivovalo a opäť začali chytať opice. Situácia sa však zopakovala,keď sa výskyt opíc znížil a ľudia sa vrátili späť na svoje farmy. A tak muž zvýšil ponuku na $25 za kus,no ale i tak bolo čoraz obtiažnejšie chytiť opicu. A tak muž opäť vyzval dedinčanov k odchytu s ponukou,že bude kupovať opice za $50 za kus a pretože sa musí služobne vzdialiť do mesta bude ho vo výkupe zastupovať jeho asistent. Ten pristúpil k dedinčanom takto: - Pozrite sa, všetky tieto opice v klietke, ktoré od vás môj klega kúpil,vám predám za $35 a keď sa vráti z mesta vy

mu ich môžete predať späť za $50, čiže za sľúbenú cenu. Dedinčania dali dokopy všetky svoje úspory a kupili všetky opice. Po tomto akte však už nikdy nestretli ani muža ani jeho asistenta,iba opice boli všade okolo ako na začiatku. -inter-

Karikatúry, karikaturisti a humor patria do tlače „V našom XXI. storočí patria noviny medzi tie najbežnejšie veci nášho života, bez ktorých by sme sa snáď ani nevedeli zaobísť, lebo v tlači – čo sa tlačí – sa všetko znesie… V nich sa tlačia a uverejňujú naše karikatúry, vtipy, anekdoty či poviedky a v nich sa píšu či ohovárajú i naši prominenti, herci, speváci či politici, čiže … jedným slovom povedané: Všetko veselé je v tej tlači, čo sa tlačí.“ Takto sa v brožúrke „Usmejme sa na svet XI.“ – plnej karikatúr od sedemnástich autorov z celého Slovenska – prihovára Jozef Szolcsan, predseda združenia výtvarníkov GRAPHIC – DODO. Tento výtvarník, grafik, karikaturista a zároveň hlavný organizátor projektu „Usmejme sa na svet“ je patrične hrdý na to, že v tomto roku sa znovu konala celoštátna výstava a súťaž kresleného humoru, tentoraz s témou „Noviny – všetko veselé o tlači, čo sa tlačí“. On, ako i každý jeden karikaturista, vie, že tlač „bez humoru, karikatúr a bez karikaturistov“ by nebola to pravé orechové. V piatok 26. septembra, v deň vyhodnotenia najlepších karikatúr v Csemadoku, sa všetkým prítomným, no najmä karikaturistom, prihovoril aj šéfredaktor Nitrianskych novín, o. i. aj slovami: „Keby nebolo vás, nemali by sme toľko námetov na písanie…“ Na 1. mieste sa umiestnil Ján Fiťma zo Zvolena s mečiarovským motívom, na 2. mieste Vlado Javorský zo Žiliny s jánošíkovským motívom a na 3. mieste Ivo Chadžiev z Podbrezovej s motívom skutočného novinárskeho škriatka v redakcii. Vyhodnotenie slávnostne uzatvorili malí tanečníci z Tanečného štúdia Keller. Výstava pod názvom Fľaše trpezlivosti sa konala v ten istý deň v novozámockom múzeu. Karikaturistom želáme do budúcnosti tiež veľa trpezlivosti a veľa dobrých nápadov! Organizátorovi Jozefovi Szolcsanovi – tzv. Dodovi – želáme veľa karikaturistov, veď meno Jozef znamená „Boh pridá, rozhojní.“ j.s.


19

Literárne Šurany už po 16-ty krát Krásne mladé tváre, odborná porota, duchaplní organizátori, vzdelaný inteligentný sprievodca, šarmantné hostiteľky uprostred miesta, dýchajúceho históriou počas jesene…- aj takto by sa dalo charakterizovať vyhodnotenie XVI. ročníka celoslovenskej autorskej literárnej súťaže Literárne Šurany. V tomto roku to všetko malo akýsi slávnostnejší charakter: veď ešte bolo cítiť atmosféru jesene. Každú slovenskú ocenenú báseň, či prózu, napísanú perom mladých tvorcov (18-35-ročných) sme vnímali ušami pozorných poslucháčov a očami, pasúcimi sa na aktuálnej výzdobe synagógy s témou Odievanie a čas. Obklopení šatníkom retro štýlu oblečenia 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia sme preciťovali svieže myšlienky mladých tvorcov… „Príjemné sobotňajšie dopoludnie, tentokrát jesenné, nie jarné – ako to býva tradične na jar, keďže Literárne Šurany bývajú v prvé ročné obdobie – ale v obdobie teplé, i na duši…“ – zaželal všetkým prítomným hneď v úvode

Odovzdanie ocenenia – Prémie za prózu.w Literárnych Šurian v sobotu 27. septembra v synagóge riaditeľ Domu Matice slovenskej v Šuranoch. Prirovnal 16. ročník súťaže k dospievajúcemu človeku, hľadajúcemu ten správny smer v živote a spomenul aj počiatky súťaže. Poďakoval sa prítomnej Oľge Prekopovej a jej bratovi, ktorí stáli pri zrode tejto veľkej myšlienky a všetkým jej zúčastneným tvorcom zaželal veľa energie pri písaní, veľa pokory a: „…aby nikdy nestratili odvahu šíriť pravdu, lebo slovo je čarovné a oni presne vedia, akou je aj zbraňou… Nech teda narábajú s ňou vždy s citom, aby nás to slovo obohacovalo, vzdelávalo a nie zraňovalo…“ Celým podujatím nás sprevádzala Renáta Kozlíková pracovníčka Domu matice slovenskej a úvodnú báseň predniesla i ocenené diela interpretovala Erika Sekanová (povolaním učiteľka tunajšej MŠ na MDŽ). Tvorbu vyhodnotila porota v zložení: redaktor Slovenského rozhlasu Bratislava Marián Grebáč, spisovateľka Mariana Grznárová a spisovateľ Ján Litvák. Súťaže, tradične organizovanej Domom Matice slovenskej v Šuranoch, sa t. r. zúčastnilo 61 autorov s počtom prác 112, z ktorých bolo ocenených 7 autorov: próza – Peter Balko z Lučenca (Slnečnice a papierové draky), Kristína Grznárová z Piešťan (Sestra), Martin Piko z Mojzesova (Slančíkovo); prémiu za prózu získala Slavka Pintérová z Gbeliec (Na hranici človeka…); poézia – Eva Bačinská z Dolnej Tižiny (… et in pulverem reverteris), Mgr. Roman Beňo z Trnavy (Slamienka), Ľuboš Lehocký z Vranova nad Topľou (Jar, Leto, Jeseň, Zima).

Okrem úvodných slov sa najmladší porotca Ján Lipták o. i. vyjadril aj v brožúrke Literárne Šurany: „Uznanie, ocenenie alebo poďakovanie patrí nielen tým, ktorí v tomto ročníku zožali vavríny, ale všetkým, ktorí si pri písaní svojich básní a poviedok uvedomujú, že v literatúre vôbec nejde o súťaženie, že práca so slovom nie je definitívne uzavretá záležitosť, ale že je to vždy dobrá príležitosť premeniť ktorúkoľvek z ďalších voľne plynúcich chvíľ na zážitok.“ Po vyhodnotení súťaže odovzdali organizátori členom poroty pamätné medaily Domu Matice slovenskej za dlhoročnú spoluprácu a odborno-metodickú pomoc v súťaži Literárne Šurany. Po oficiálnej časti sa všetci prítomní poobhliadli po muzeálnych predmetoch so sprievodným slovom historika a správcu synagógy Miroslava Eliáša; obdivovali napr. hebrejskú učebnicu nemčiny zo začiatku 20. stor., časť Tóry zo šurianskej synagógy (pergamenu), staré foto a informácie o šurianskom cukrovare z konca 19. stor., vojenský kufor z polovice 50. rokov 20. stor., fotografiu významnej židovskej rodiny z r. 1924, čiapku gymnazistky Slovenského gymnázia, či tablá „abiturientov“ Gymnázia zo 40-ych rokov minulého storočia. Po ocenení laureátov a všetkom, čo k tomu patrí, sa účastníci presunuli pri bustu Márie Kokošovej – nevinnej obete streľby na Vianoce 1938 – aby si tu, pri kostole, vypočuli od M. Eliáša tento osudný historický príbeh a položili kvety na jej pamiatku. Na záverečnom hodnotiacom seminári v synagóge excelovali víťazi: 20-ročný študent VŠMU v Bratislave P. Balko – netvorí dlho, ale tvorba pre neho znamená zvláštnu psychoterapiu, 18-ročná študentka Lekárskej fakulty v Olomouci E. Bačinská – pôsobiaca veľmi skromne, tvorí však už od svojich šiestich rokov, 31-ročný redaktor Historickej revue R. Beňo - ktorý sa k písaniu poézie dostal počas železničiarskej vojenčiny v Bratislave, 20-ročný študent slovenského jazyka a estetiky na UKF v Nitre Ľ. Lehocký - síce málovravný, no zato básňou o štyroch ročných obdobiach akoby vystihol atmosféru súťaže Literárne Šurany. K. Grznárová (2. miesto v próze) bola toho času v zahraničí a M. Piko (3. miesto v próze) tiež dopredu ospravedlnil svoju neprítomnosť. O S. Pintérovej, ktorá získala prémiu za prózu, nám jej sestra prezradila, že hocikedy večer či v noci jej Slavka číta svoje prózy či básne a ona je vlastne jej prvou čitateľkou. Ďalším čitateľom je jej priateľ a aj prítomní rodičia, hrdí na svoju dcéru, ktorá vraj tvorí, odkedy sa naučila písať. Tejto súťaže sa zúčastnila prvýkrát a hneď sa umiestnila, predtým ju rodina sprevádzala väčšinou pri súťažiach v Nitre, kde bola taktiež úspešne ohodnotená. O niektorých týchto tvorcoch sa dopočujeme aj v slovenskom rozhlase a dočítame aj na stránkach internetu, napr. o najstaršom umiestnenom autorovi Romanovi Beňovi: „Poézia mi pomáhala prekonať každodennú zvrátenosť

v myslení okolia. Dlhé roky som písal, ako sa vraví, do zásuvky, väčšinou rýmovanú poéziu. V roku 2003 som sa počas štúdia pedagogiky na Trnavskej univerzite pripojil k Trnavskému literárnemu klubu. Okrem literatúry ma sprevádza aj hudba, film, amatérske divadlo, fotografovanie, kreslenie a pdv. ľudia, ktorých som pri tom spoznal. Literárnych súťaží som sa donedávna akosi nemal potrebu zúčastňovať. No za ostatné dva roky som v nich napodiv získal niekoľko ocenení, napr. cena za poéziu Tak píšem ja, Krídla Ivana Laučíka, prvé miesto Literárne Šurany (v tomto roku druhé miesto)… Chvála má však kratší život, než lož nohy, tak stačilo.“ Na internete je výber z jeho básní, o ktorých píše: „Ťažko je mi vybrať najúspešnejšie či najlepšie svoje básne. Do každej z básní sa vkladám celý, každé slovo niekoľkokrát poobraciam v zatvorených ústach a ešte viac v otvorenej mysli, a potom už len vyzradím papieru. Žiadne rozdiely nerobím. Ak tu predsa nejaké sú, nech o nich (a o mne) vypovedia básne samotné…“ J. Slobodníková

Výkon bez kompromisov 1 200 Sk 39,83 €

NOVINKA

BONUS

FINANCOVANIE 9 X 10

Husqvarna 445 e-series Výkonná píla na všestranné použitie pre poľnohospodárov, drobných podnikateľov a náročných domácich majstrov, ktorí ocenia profesionálne kvality takejto píly. Motor X-TORQ®. Výkon 2,1 kW/2,8 k – dĺžka lišty 15“/38 cm – hmotnosť bez lišty a reťaze 5,1 kg. Vymeňte svoju starú pílu za novú a získajte k tomuto modelu ekologické palivo Aspen a kupón na príslušenstvo v hodnote 1 200 Sk / 39,83 € zadarmo.

15 990 Sk / 530,77 €


6 000 Sk 199,16 €

BONUS

FINANCOVANIE 9 X 10

Husqvarna LT 151 Záhradný traktor s bočným vyhadzovaním. Výkonný motor Kohler s tlakovým mazaním. Zberný kôš a mulčovacia zarážka (BioClip) k dispozícii ako príslušenstvo. Motor Kohler 15 k** – šírka kosenia 97 cm – hmotnosť 180 kg. Súčasťou ponuky je kupón na príslušenstvo v hodnote 6 000 Sk / 199,16 € zadarmo.

68 990 Sk / 2 290,05 € Mesačná splátka 6 899 Sk* / 229,00 €*

* Priama platba 10 % + 9 splátok, RPSN 14,83 %. Konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk. Predaj na splátky iba v predajniach označených logom Husqvarna® financovanie. Husqvarna® financovanie je zabezpečené spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. **Stanovené výrobcom motora. Ceny sú uvedené vrátane DPH a sú iba doporučené. Akcia platí do 15. 10. 2008.






20

Ani malú obec neobídu veľké starosti

PÔŽIČKY a

HYPOTEKÁRNE ÚVERY –

–

Bankové, nebankové – pre zamestnaných, dôchodcov, živnostníkov, s.r.o., v.o.s. Vyplácame exekúcie, nevýhodné úvery a iné.

TRIANGEL – – –

Široký výber tovaru na splátky Platobné karty – ŽOLÍK Držiteľom kariet – TRIANGEL, QUATRO rýchle a manželské pôžičky do 200.000,Sk už do 48 hod.

PREDAJ, KÚPA, PRENÁJOM NEHNUTEĽNOSTÍ Obchodné zastúpenie: EURO-CITT, Hlavné Námestie 7, Nové Zámky, Dom Kultúry

Telefón:

0908 140 172

(Dokončenie zo str. 1) Vieme, že prevažná časť obyvateľov vašej obce dochádza za prácou. Ako mládež využíva svoj voľný čas a čo ste sa pre nich snažili urobiť? – Nuž, to je veľký problém, na ktorý práve upriamujeme pozornosť. Vybudovali sme detské ihriská a práve v tomto čase, popri iných úlohách zápasíme s dokončením rekonštrukcie hlavného futbalového ihriska, pretože máme v pláne v obci znovu oživiť futbal. Proste, založiť futbalový oddiel a zostaviť aspoň jedno mužstvo pod tradičnou hlaviškou FC Slovan Dedinka. Hoci sa zdá, že k futbalovému hraniu toho veľa netreba, sú s tým veľké problémy, pretože treba splniť mnohé kritériá dané futbalovým zväzom. Tak, aby ti vyhovovalo požadovaným štandardom. Verím, že aj túto úlohu i napriek niektorým špecifickým úskaliam, zvládneme.

Múza na ceste z práce či ma (ne)zmrazilo na zastávke tramu kupovala lístok v žltom automate kráska vzrušujúca pritesné sú gate vzpriečenému trámu vagón preplnený predieram sa bližšie „rád Ťa vidím, múza“ nedalo sa tichšie... „čo Ti, hrabe? pako!“ a z voza sa hrabe ešte tak som stihol zvestovať jej slogan a nie je rovnako chudobná o správu že múzy pocestné vstupujú do veršov starca naivného ktorého počestné predstavy napadnú: zajtra pôjdem pešo Jaroslav Liptay

Ako je to u vás so spoločenskými organizáciami? – Vzhľadom na relatívne malý počet obyvateľov našej obce, nemáme tých spoločenských organizácií veľa. I napriek tomu chceme do konca tohto roka zriadiť klub dôchodcov a klub mládeže. A práve vzhľadom na spomínaný nízky počet obyvateľov, máme problém napríklad zostaviť aj futbalové mužstvo. Vieme, že tu žije veľa starších občanov... – Pre nich organizujeme a podporujeme kultúrno-spoločnské akcie. Nedávno sme tu medzi sebou privítali napríklad Máju Velšicovú, ďalej, organizujeme uvítanie detí do života, posedenia so staršími, jubilujúcimi občanmi a podobne. Napríklad najbližšie také stretnutie máme 25. októbra tohto roku, na ktoré vás zároveň pozývame... Ďakujeme za pozvanie, radi prídeme. Dovoľte však ďalšiu otázku: Ako je to u vás s rozvojom bytovej výstvby a infraštuktúry?

– Tak ako v každej obci či meste, i u nás je prvoradou úlohu v tomto období dať do popriadku pozemkové, najmä tzv. duplicitné vlastnícke vzťahy, čiže vysporiadanie, čo je v štádiu rozpracovania. Samozrejme, na to nadväzuje pokračovanie vo výstavbe nájomných bytov, podľa požiadaviek a záujmu občanov. Ako je to so starostlivosťou, najmä o prestralých spoluobčanov? – Práve v týchto dňoch venujeme pozornosť projektu vybudovania samostatnej kuchyne v obci, kde by sme zabezpečovali stravovanie, najmä obedy pre starších, osamelých a nevládnych občanov. To patrí medzi naše prvoradé úlohy, pričom napríklad v rámci zdravotníckej starostlivosti sme zabezpečili príchod lekára a prísun potrebných liekov do obce, respektíve na náš obecný úrad, kde sa vždy občania v stanovený deň zídu a vybavia si všetky potrebné zdravotné záležitosti. Zhováral sa: -hat-

Novinár Ladislava Uhrin už nie je medzi nami

Do mysle sa mi občas vrýva jeho teplý pohľad. Naposledy som ho videla v novozámockej nemocnici. Hoci bol chorý, jeho ustarostená tvár ešte vedela vyčariť úsmev. Už vtedy mi ale bolo jasné, prečo neprišiel kamerovať na oslavu 40. výročia oživotvorenia Miestneho odboru Matice slovenskej a 40. výročia Spevokolu Juraja Holčeka v Dolnom Ohaji. Choroba človeku nedá. Spomínam, prezerajúc si fotografiu, na ktorej

spolu s vtedajšiou ministerkou školstva Evou Slavkovskou poklepkáva základný kameň budúcej novej budovy ZŠ Juraja Holčeka v Dolnom Ohaji a pri nich stojaceho starostu obce Pavol Slobodníka. Bolo to presne 7. augusta 1998. Vtedy nahrával pre spravodajstvo do rozhlasu. Mám ho nahraté na magnetofónovej páske a odložené dodnes. Naposledy som sa s ním stretla v Židovskej synagóge v Šuranoch, na uvedení knihy Ladislava Ťažkého Evanjelium čatára Matúša. Z Diára z roku 2007 mi vypadla vizitka: „Ing. Ladislav Uhrin/voľný novinár – senior“; s jeho adresou a telefónnym číslom. Je fialovej farby – farby smútku, farby duchovna a pokánia, farby tajomna… Žiaľ, Ladislav Uhrin, bývalý náš kolega už nie je medzi nami. Česť jeho pamiatke! J. Slobodníková

CHÝRNIK – HÍRNÖK. Vydáva vydavateľstvo H+S. Vychádza ako mesačník v obciach a mestách novozámockého regiónu. Povolené: OVS OÚ, reg. č. 265/2003. Redakčná rada: Mgr. Jozef Hatala, šéfredaktor, Mgr. Jana Slobodníková, Ing. Vít Drgoň, Ján Nagy, Milan Kupecký. Adresa: Redakcia CHÝRNIK – HÍRNÖK, Várdayho č. 21, 940 01 Nové Zámky. E-mail: [email protected], [email protected]. Tel.: 035/64 23 153, 0907/905 537. Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia, ani ich nehonoruje. Tlač: PETITPRESS, s.r.o. Bratislava. Grafická úprava: Artus. CHÝRNIK – HÍRNÖK. Kiadja a H+S kiadó. Havilapként jelenik meg az érsekújvári régió falvaiban és városaiban. Engedélyezve: OVS OÚ, 265/2003 reg. szám alatt. Szerkesztőség: Mgr. Jozef Hatala, főszerkesztő, Mgr. Jana Slobodníková, Ing. Vít Drgoň, Ján Nagy, Milan Kupecký. Cím: Chýrnik – Hírnök szerkesztősége, Várdayho 21, 940 01 Érsekújvár. E-mail: [email protected], [email protected]. Telefonszám: 035/64 23 153, 0907/905 537. A nem igényelt írásokat a szerkesztőség nem küldi vissza és nem honorálja. Nyomda: PETITPRESS, s.r.o. Pozsony. Grafikai megjelenítés: Artus.


21

Na výstave ovocia, zeleniny a kvetov v Šuranoch zaujal aj Erik Dikasz Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov v Šuranoch zorganizovala v Spoločenskej hale Výstavu ovocia, zeleniny a kvetov a Výstavu JABLKO ROKA 2008 Mikroregiónu Požitavie. Otvorenie v piatok 19. 9. sa konalo v doobedňajších hodinách za účasti zástupcov Okresného výboru SZZ p. predsedu OV Balažoviča a tajomníka p. Kupeckého a potom nasledovala prednáška p. Olega Paulena z Nitry na tému Ošetrovanie ovocia a jeho vplyv na skladovateľnosť. V tzv. diskohale bolo okrem viacerých druhov zeleniny a ovocia skutočne množstvo jabĺk a každá odroda mala svojho favorita. Najkrajším a najväčším bol Rubín od Ivana Garaya. Hneď pri vstupe do haly nás privítal tajomník Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Šuranoch Ľubomír Vančík so svojou dcérou Ľubicou a budúcim zaťkom. Pohľad na stôl plný medu a medových výrobkov poteší najmä v období blížiacej sa jesene. O originalite „vančíkovského“ medu svedčí aj nápis na samolepke: „Výrobok zodpovedá Výnosu Ministerstiev pôdohospodárstva Slovenskej republiky a zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. apríla 2004 … a Norme kvality a akosti SZV … Slovenský med.“ Vančíkovci sú teda majiteľmi osvedče-

nia s právom používať ochrannú známku priemyselného vzoru Slovenský med. Hneď vedľa ich stola vystavoval staré včelárske knihy 16-ročný včelár Dávid Prievalský (študent SOŠ stavebnej v Nových Zámkoch). Pri ďalšom stole návštevníkov vítali organizátori Anton Haluza a Vojtech Červenka. Halu ozdoboval svojimi kaktusmi

noosích“ rastliniek a rastliniek s názvom „sukulenty“ má v starom domčeku vo Dvoroch nad Žitavou. Vystavoval so svojou manželkou a pomocníkom a pozýval nás na schôdzu, ktorú mávajú členovia Klubu kaktusárov v novozámockom Dome záhradkárov pravidelne každý piatok. V zákulisí hostí obsluhovala Táňa Martišová

Na výstave sa predstavili aj novozámockí kaktusári, v pravo ich predseda Tomáš Kovár. predseda novozámockého Klubu kaktusárov „SAGUÁRO“ Tomáš Kovár. Pán Kovár síce býva v Nových Zámkoch, ale svoje kráľovstvo tzv. „tučnolistých či tuč-

z Mestskej knižnice a exponáty výstavy ako i vystavovateľov tradične fotografoval Miroslav Majerčík, dokumentujúci pre mesto, archív, organizácie i do novín.

Kompozíciami, vyrezanými z ovocia a zeleniny, pripomínajúcimi napr. znak mesta Šurany (vyrezaný z červeného melóna a tekvice) alebo vytvárajúcimi krásnu kvetinovú ikebanu (z cvikly, bielej reďkovky, uhorky, brokolice, baklažánu) upútal ich tvorca Erik Dikasz – iba 18-ročný študent 1. ročníka nadstavbového štúdia na SOŠ v Šuranoch. Má za sebou síce iba dva kurzy, kde sa učil takýmto výtvorom od majstra (asi 23-ročného) Tomáša Vida z Bratislavy, no do takejto práce ho motivujú aj obrázky a fotografie v knihe od českého autora. Na Slovensku zatiaľ takáto literatúra neexistuje a veríme, že možno vyjde neskôr na podnet mladého Erika. Po kurze ozdôb studených mís a ďalších zložitejších vecí by sa chcel zúčastniť ešte kurzu vytvárania ruží a kompozícií z melónov. Jeho kompozície na stôl naaranžovala pani majsterka zo SOŠ Zuzana Hamalová a pomáhala jej pani zástupkyňa Viera Uvírová. Pred dvoma týždňami sa zúčastnil súťaže v Banskej Štiavnici, kde získal diplom za účasť. Erik má dvoch bratov: Michal je čašník, mladší Patrik navštevuje ZŠ. Mamina je kontrolórka a otec podlahár – každý z jeho rodiny má niečo dočinenia s estetikou. Jana Slobodníková

Marián Mandúch vystavoval

Profesionálny fotograf Ing. Marián Mandúch zorganizoval vo svojej rodnej obci Mojzesovo výstavu fotografií, ktorú si sám prezentoval.

Mnohí z vás iste poznajú známu televíznu reláciu ...ryby, rybky, rybyčky... Nám sa naskytla príležitosť parafrázovať túto známu titulku podobným sloganom... kozy, kozy, kozičky. Mimochodom jeden z nich je capko... Ich majiteľkou je pani Jozefína Bombarová z Dolného Ohaja. -jana-


22

Nové Zámky ako Veľká Morava (alebo MAGNA MORAVIA v CASTRUM NOVUM) Novozámčania sa môžu tešiť. Čaká ich divadelný zákusok v podobe premiéry ďalšej hry. Tentoraz autorskej komédie Magna Moravia od Mariána Mikuša, ktorý má už za sebou rad autorských divadiel. S myšlienkou napísať hru s cyrilometodskou tématikou sa začal pohrávať už dávnejšie, ale kým hra dostala definitívnu podobu, prešlo šesť rokov. Hru novozámockým ochotníkom ponúkol s tým, že v Nových Zámkoch sa ešte autorské divadlo takéhoto druhu nerobilo a tak sa divadelníci, tejto myšlienky (teda scenára) chytili a v máji v roku 2008 mali prvú oficiálnu skúšku. Kaž-

dý dostal svoj text, ktorý sa cez prázdniny upravil do hrateľnej podoby. Miestny odbor Matice Slovenskej v Nových Zámkoch im prepožičal priestory a od septembra začali s intenzívnym skúšaním. Hra je prínosom i v tom, že v minulosti sa vždy v ochotníckom divadle v Nových Zámkoch hrali zväčša hry klasikov, preto bolo treba začať s niečím odľahčeným, netradičným, niečím, na čom by sa návševníci divadla výborne pobavili. Je to vlastne bláznivá, miesta-

mi až absurdná komédia o tom, ako si Cyril a Metod prišli vziať písmo. Cieľom tohto projektu je pozdvihnúť miestny mikororegión, ktorého sa téma hry aj historicky dotýka, a tiež priblížiť ľuďom vlastnú históriu netradičnou formou. Novozámčania a nielen tí mladí totiž o tejto téme veľa nevedia, alebo je im ponúkaná všeobecne zaužívanými spôsobmi, ktoré pôsobia „nudne“. Navyše, už pred predstavením budú vo foajé úplne netradičnými spôsobmi vítaní návštev-

níci divadla. Napr. budú mať možnosť vidieť slovenské porekadlá a príslovia naživo, aj s „odborným výkladom“. Budú si môcť zavolať do hory, hodiť hrach na stenu a mnoho ďalších. Tí odvážnejší môžu ochutnať veľkomoravskú slivovicu a môžu sa stať právoplatnými občanmi Veľkomoravskej ríše. A nielen to! Ale viac neprezradíme. Nech sa prídu Novozámčania sami pozrieť, ako sa žilo na Veľkej Morave v roku 863. KEDY? - 7. novembra 2008 o 19.00 v CK Nábrežie. Alexandra Stanková a ostatní Veľkomoravania


23

Hyeny v bielych lekárskych plášťoch Začnem krátkym príbehom z reálneho života: Istý starší pán bol na základe svojich zdravotných problémov hospitalizovaný. Napriek liečbe a pobytu v nemocnici sa však jeho stav nijako výraznejšie nezlepšoval. Vždy, keď o svojich pretrvávajúcich problémoch informoval pána primára na vizite, ten mu stále opakoval, že bude nutné urobiť konzultáciu. K spomínanej konzultácii však akosi nedochádzalo a pacient bol nakoniec presunutý do inej nemocnice, konkrétne do Bratislavy. Tam okamžite zistili, že ide o ľahší, „prechodený“ infarkt a poskytli mu primeranú liečbu. Keď sa po určitom čase už omnoho lepšie sa cítiaci pán znovu stretol s pánom primárom, spýtal sa ho, ako je možné, že v okresnej nemocnici neboli schopní zistiť, čo mu vlastne je. Pán primár to zdôvodňoval lepším prístrojovým vybavením, avšak bývalý pacient s týmto vysvetlením nemohol v nijakom prípade súhlasiť, pretože si sám si veľmi dobre všimol, že prístroje boli navlas rovnaké. Všetko sa vysvetlilo až neskôr, keď sa náš bývalý pacient stretol so svojim bratrancom, ktorému rozpovedal o svojej skúsenosti. Ten sa iba zasmial nad jeho naivitou a vraví: „No a ty nevieš, čo znamená v T........ ch, keď sa povie „konzultácia“? Je to signál, aby dotyčný dal do vrecka lekárovi aspoň 5000 korún. Po takomto vysvetlení zostal náš pán veľmi zarazený a iba bezmocne pokrčil ramenami. No a podobným spôsobom možno tisíce ľudí v desiatkach slovenských okresných miest taktiež krčí ramenami a nechce zbytočne zabŕdať do vecí, o ktorých sa síce všeobecne vie, ale o ktorých sa radšej mlčí. Vážený pán primár z mesta T....., mám sto chutí uviesť Vaše plné meno, ale to by bola pravdepodobne príliš „silná káva“. To by ste možno nenechali len tak a prostredníctvom pozemského práva by ste sa hájili poškodenie svojho „dobrého mena“ na verejnosti. No a keby všetko dospelo až do podobnej krajnosti, ja by som nakoniec nemohol pravdepodobne rátať ani s podporu spomínaného pána, alebo iných, podobným spôsobom podlo okradnutých, ktorí, vnútorne zastrašení, radšej mlčia. Nie, nie som nijakým, ani vzdialeným príbuzným pána z nášho príbehu a ani osobne

proti Vám nič nemám. Považujem však za nevyhnutné už raz konečne prelomiť bariéru všeobecného mlčania a otvorene hovoriť o praktikách niektorých „lekárov“, ktorých konanie vrhá zlé svetlo na celé zdravotníctvo. Považujem za potrebné verejne odsúdiť princíp, ktorému Vy a Vám podobní slúžite, pretože ide o zlý a o temný princíp chamtivej nenásytnosti, ktorá neváha bezohľadne profitovať i z utrpenia blížneho. Ľudia by totiž mali vedieť, že naozaj nemožno donekonečna iba ustrašene mlčať a ustupovať zlu, prenechávajúc mu tak voľné pole pôsobnosti, aby ono, ničím nehatené, nakoniec ako burina prerástlo celou spoločnosťou

a udusilo všetko dobré, čo v nej ešte zostalo. A že toho dobra je i medzi ľuďmi, pracujúcimi v zdravotníctve ešte stále dosť, svedčí i fakt, že dotyčný pán bol, hoci aj niekde inde, ale nakoniec predsa len ošetrený aj bez „konzultácie“. Medzi najzákladnejšie ľudské vlastnosti patrí ochota pomáhať blížnemu, ktorý sa ocitol v núdzi. Ak sa ale núdza a choroba stáva pre niekoho zdrojom, či dokonca vítaným prostriedkom pre osobné obohatenie, v takomto prípade už nemožno hovoriť ani o tej najzákladnejšej ľudskosti. Čo však zostane z ľudí, keď stratia svoju ľudskosť? Žiaľ, iba vonkajšia podoba s ľudskou bytosťou a v spomínanom, konkrétnom prípade „lekára“ iba biely plášť a štúdiom nadobudnuté, rozumové vedomosti. Z hľadiska vnútorných hodnôt však možno podobných jedincov prirovnať k bezcitným obludám, hľadiacim na všetko okolo seba, teda aj na ľudské utrpenie, s chladnou a vypočítavou zištnosťou.

A prečo to všetko? Prečo sa dokáže človek až takto znížiť a zapredať vlastnú ľudskosť? Odpoveď je jednoduchá: Pre peniaze! Súčasná spoločnosť a tisíce jednotlivcov v nej žijúcich totiž stavajú peniaze na samý vrchol svojho hodnotového rebríčka. Áno, honba za peniazmi, ktoré sú dnes všeobecne považované za hlavný cieľ životného snaženia, spravila z mnohých ľudí dravcov. Dravcov, nebezpečne ohrozujúcich každého, kto za dostane do ich dosahu a bezprostrednej blízkosti. Vážený pán primár a všetci Vám podobní. Páčilo by sa Vám, ak by sa tak, ako ste sa Vy správali k svojmu pacientovi, choval niekto k Vám, alebo k Vašim najbližším? Celkom určite nie. No a prečo sa teda takto správate Vy k iným ľuďom? Vari naozaj nedokážete pochopiť prostú Pravdu, že to, čo nechceme, aby ľudia robili nám, nemôžme predsa ani mi sami robiť im? Miluj svojho blížneho, ako seba samého, alebo ešte inak povedané: Pomáhaj blížnemu! Ako len môžeš! Tieto slová sa stávajú doslova príkazom dnešnej doby, tak tragicky strácajúcej svoju ľudskú tvár. Kto totiž takýmto spôsobom nemyslí a nekoná, kto už úplne prepadol súčasnému, celospoločenskému trendu získavania peňazí za akúkoľvek cenu, toho už ťažko vôbec možno nazývať človekom. Ten by mal byť a musí byť vypudený na okraj spoločnosti, ako nebezpečný škodca, pre ktorého niet viac miesta medzi ľuďmi. Morálne a ľudsky totiž tak hlboko zlyhal, tak mnohých urobil nešťastnými a negatívne poznačil ich život, že s nim už jednoducho nemožno mať nijaký súcit. Iba ak... Iba ak v prípade jeho radikálnej zmeny, pochopenia vlastných chýb a obratu celého doterajšieho nesprávneho myslenia a jednania. Táto možnosť návratu k ľudskosti zostáva stále v platnosti. Kto ju však napriek všetkému tvrdošijne ignoruje, toho naozaj nemožno nazývať človekom a spoločnosť má a musí voči nemu vyvodiť tie najprísnejšie dôsledky, ak chce zostať zdravou. Lebo ak sa nebude efektívne brániť, podobný druh ľudí ju morálne rozloží a sformuje podľa svojho obrazu. Za čo by potom asi stál život v takejto spoločnosti? No a práve preto nesmieme za žiadnu cenu dopustiť, aby to dospelo až takto ďaleko. -nagy-

Vyhodnotenie projektu „Zelená škola“

Zelená – farba nádeje, pokoja, harmónie, ale aj prírody a životného prostredia. Škola – vzdelávacia a výchovná inštitúcia, ale aj jej stúpenci a nasledovníci. Zelená škola – projekt pod patronátom Spoločnosti environmentálne výchovných organizácií Špirála, ktorého národným koordinátorom je Richard Medal. Do tohto projektu sa zapojilo asi 80 škôl z nášho okresu z ktorých 72 bolo úspešných. Slávnostné vyhodnotenie 3. ročníka projektu Zelená škola sa tentokrát konalo v Dome kultúry v Nových Zámkoch. Na podujatí sa okrem oficiálnych hostí a organizátorov zúčastnili aj zástupcovia škôl, koordinátori environmentálnej výchovy, zástupcovia miest a obcí. Uskutočnilo sa na ňom aj odovzdávanie certifikátov „starým školám“ a koordinátorom Zelenej školy s medzinárodným uznaním za 3-ročné výsledky v projekte Zelená škola, potom odovzdávanie certifikátov a zelených vlajok prvýkrát certifikovaným školám. Kultúrny program moderovala Katarína Bérešová zo Slovenskej agentúry životného prostredia, povolaním učiteľka v materskej škole a zároveň koordinátorka odmenených základných škôl v Šuranoch, Veľkom Kýre, Gbelciach a v Kolárove. „Projekt obsahuje tisíce hodín odučených v prírode, stovky odučených tém, kopu ušetrenej energie, vody, tisíce zapálených detí, tisícky novovysadených stromov, ani jedna vyhorená zelená škola... Po príhovoroch boli certifikované školy z celého Slovenska. Po certifikát si šiel aj učiteľ Karol Kliment – zastupujúci ZŠ Bernolákovu v Šuranoch. Zástavy s certifikátmi putovali „nováčikom“ napr. aj do Gbeliec. j.s.


24

Tešedíkovo - príklad spolunažívania Slovákov a Maďarov

Ide nielen o ľudské práva, ale treba si ctiť jeden druhého Tešedíkovo, slovenská obec nachádzajúca sa niekoľko kilometrov od Šale. Žijú v nej prevažne občania maďarskej národnosti, no je to obec, ktorá môže poslúžiť i pre ostatné, zmiešané ako príklad dobrého spolunažívania dvoch národností, v tomto prípade majoritného a minoritného. Tejto ceste etnického spolunažívania veľmi pomáha miestna obecná samospráva, v čele ktorej stojí starosta obce Tešedíkovo Jozef Borsányi. Nedávno v Tešedíkove oslavovali jedno až tri významné, obsažné, mnohovrstvové a zároveň inšpirujúce jubileá. A program, vrátane toho oficiálneho, bol veľ-

Tejto významnej kultúrnospoločenskej akcie zodpovedalo aj oficiálne zloženie hostí - podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, Milana Čiča, v zastúpení slovenského prezidenta, Jozefa Markuša, predsedu Matice slovenskej a jeho podpredsedu Alexandra Števíka. Nitriansky samosprávny kraj zastupoval jeho predseda Milan Belica, spolu s Bačom, vedúcim oddelenia kultúry. Prítomný bol aj riaditeľ sekcie menšinových a regionálnych kultúr z Ministerstva kultúry SR Pavel Mikula a ďalší vzácni hostia. A samozrejme, nechýbal ani starosta obce Jozef Borsányi.

Veniec k tabuli Samuela Tešedíka položil aj podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Vľavo prezidentská stráž. mi pestrý a bohatý. V jeho rámci sa prezentovalo viacero kultúrnych telies, vrátane žiakov i profesionálnych umelcov. Tomu však predchádzalo kladenie vencov k Pamätnej tabuli Samuela Tešedíka.

Hneď na úvod sa konal akt kladenia vencov k Pamätnej tabuli Samuela Tešedíka, rodáka a evanjelického kňaza, pôsobiaceho v obci, ktorá nesie jeho meno. Obec je pozoruhodná najmä v tom, že sa tu vedno úspešne

rozvíjajú dve kultúrne inštitúcie - Matica slovenská, ktorej predsedníčkou je Anna Matejdesová a Csemadok. Obe sa snažia, popri vyvíjaní kultúrnej činnosti a dobrého spolunažívani aj o jazykové a národné zrovnoprávnenie, veď napokon Matica slovenská bola vždy nositeľkou dodržiavania ľudských práv, čiže slobodného publikovania myšlienok a ich prejavu. A kto bol vlastne Samuel Tešedík? Vzdelanie získal na evanjelickom líceu v Bratislave a pôsobil aj v Šuranoch., kde bol kazateľom. Jeho mnohostranné, duchovné, pedagogické, hospodárske, mineralogické a ľudské dielo sa rozvíjalo predovšetkým v Maďarsku. Ako povedal vo svojom vystúpení podpredseda vlády Dušan Čaplovič, Samuel Tešedík požíval prirodzenú úctu medzi Slovákmi i Maďarmi. Bol členom Kráľovskej školskej komisie v Bratislave, dekanom v Békešskej stolici a bol povýšený aj do šľachtického stavu. Bol osobnosťou, ku ktorej sa s hrdosťou hlásia tak v Maďarsku ako aj na Slovensku. Podujatie malo oficiálny názov Úcta k predkom a konalo sa v miestnom Kultúrnom dome ako tolerantné zhromaždenie pri príležitosti 145. výročia vzniku MS, 40. výročia obnovenia matičnej členskej základne a 60. výročia prijatia názvu obce TEŠEDÍKOVO. Po skončení kultúrneho programu nasledoval akt odovzdávania medailí A. Hlinku a M. Rázusa - zakladajúcim členom MS v obci -

Pekáreň Juraj Oremus, spol. s r. o. Pri skladoch 1, Nové Zámky, tel./fax: 035/642 60 25, exp.: 035/642 60 13

Pekáreň Juraj Oremus, spol. s r.o. vznikla v septembri roku 2000. Do okresu Nitra začala svoje výrobky dovážať v januári 2001. Zo začiatku zásobovala iba niekoľko predajní obchodnej siete Nitrazdroj. Dopyt po výrobkoch sa však stále zvyšoval, a preto pribudli aj viacerí súkromní odberatelia a obchodná sieť Billa. Pekáreň vo svojich začiatkoch vyrábala približne 10 druhov chleba a 30 druhov rôzneho slaného a sladkého pečiva. V súčasnej dobe sa však výroba rozšírila už na 25 rôznych druhov chleba, z ktorých pšenično-ražný bol koncom roka 2004 ocenený zlatou medailou Slovak Gold ako prvý pekárenský výrobok na Slovensku. Tento chlieb dostal tiež značku kampane zdravie – červené srdce, ktorá sa nachádza na etiketách. Ocenenie Slovak Gold zaväzuje vyrábať chlieb vo vysokej kvalite zdĺhavou tradičnou technológiou, ktorá zaručuje kvalitu chleba s výživovými vlastnosťami a organoleptickými znakmi. Ďalej sa v pekárni vyrába viac ako 20 druhov slaného a 40 druhov sladkého pečiva. Neustále rastúci dopyt po výrobkoch pekárne iba potvrdzuje slová prezidenta Nadácie Slovak Gold o všeobecnom trende konzumácie potravín, ktoré neobsahujú rôzne prídavné konzervačné látky a stabilizátory, farbivá a prísady. V pekárni Juraja Oremusa sa pečú výrobky, ktoré spĺňajú tieto požiadavky a sú veľmi chutné.

Š. Lochanovi, J. Zaťkovi P. Tóthovi a J. Matajsovi, in memoriam a bronzové medaily sv. Cyrila a sv. Metoda - O. Gubínimu, J. Paulovi, J. Miklovcovi a Pamätné lirty - A. Pavlovej, M. Porubskej, A. Hegedušovej a A. Venerčánovej. -nagy-

Zhromaždenie pred slávnostným aktom.

SZABAD MUNKAHELY! A H+S kiadó és a Chýrnik – Hírnök szerkesztősége felvesz alkalmazásba olyan munkatársat (szerződés alapján vagy ipari engedéllyel), aki jól ismeri az irodalmi magyar nyelvet, esetleg újságírói szakon tanul/végzett. Szerkesztői gyakorlat előny, kommunikatív, megfelelő fellépésű egyént keresünk, a kor nem számít! Érdeklődhetnek a következő telefonszámon: 0907 905 537 vagy a következő e-mail címre küldhetik kérvényüket: m.kupecky@ chello.sk. (szerkesztőség)

FELHÍVÁS! Tisztelt hozzájárulók, Ezúton felhívjuk az összes fiatal és idősebb korosztályt, a tanuló ifjúságot, ujságírókat, falusi és városi polgármestereket, hivatalnokokat, hogy cikkekkel, helybeli kultúreseményekre való meghívásokkal segítsék az újságot. Leveleiket küldjék a m.kupecky@ chello.sk e-mail címre. Közelebbi információkat a 0907 905 537 telefonszámon kaphatnak. Hozzájárulásikat szlovák vagy magyar nyelven is szívesen fogadjuk. -red-


25

Celostnú liečbu a elektroakupunktúru možno absolvovať dočasne aj na radavskom Lagáni

Ohláste sa a navštívte doktorku Danicu Nagyovú! V septembri r. 1997 bola myšlienka celostnej liečby a elektroakupunktúry podľa Dr. Volla prinesená zakladateľkou Centra celostnej medicíny v Košiciach MUDr. Danicou Nagyovou na Slovensko. Táto skutočnosť bola doprevádzaná kladnou reakciou tlače a v tejto dobe bolo uverejnených niekoľko článkov, s ktorými sa môžete postupne zoznámiť na našich stránkach. Liečba celostným spôsobom predpokladá komplexný pohľad na každého pacienta a hľadá príčinné súvislosti jednotlivých chorôb. Aby bolo možné tieto príčinné súvislosti odhaliť používa diagnostiku podľa Dr. Volla. Jedná sa o premeranie elektrických potenciálov v akupunktúrnych bodoch na akupunktúrnych dráhach všetkých orgánov, pričom vychádza z overeného predpokladu, že porucha orgánu sa premieta do akupunktúrnej dráhy a prejaví sa zmenou hodnoty elektrického potenciálu. Takto je možné presným meraním potenciálov v jednotlivých dráhach zistiť aktuálny funkčný stav všetkých orgánov v organizme. Pri každom ochorení je zjavný len symptóm, teda dôsledok funkčnej poruchy na niektorom z orgánov. Takže ekzém na koži je len symptómom, teda dôsledkom nedostatočnej detoxikácie, ktorá súvisí s poruchou na dráhe pečene, alebo nedostatočného vylučovania, ktoré súvisí s poruchou na dráhe obličiek, alebo potravinovej alergie, ktorá súvisí s poruchou na dráhe pankreasu, či alergie v užšom slova zmysle, ktorá je diagnostikovateľná na dráhe alergie. Taktiež môže ísť o kombináciu niekoľkých dôvodov súčasne. Teda keď chceme ekzém vyliečiť, musíme diagnostikovať jeho príčinu. Z toho vyplýva, že premeraním jednotlivých dráh je jediným vyšetrením možné presne určiť príčinu ekzému, alebo iného druhu alergie a v širšom zmysle je možné určiť príčinu akéhokoľvek ochorenia. Keď vieme určiť príčinu, vieme aj liečiť. Prednáška Mudr. Danice Nagyovej v septembri 2005 v Uherskom Ostrohu. Celostná liečba predpokladá komplexný pohľad na ľudský organizmus a hľadá príčinné sú-

vislosti jednotlivých chorôb. Nemecký lekár dr. Heinz Heidrich Reckeweg formuloval celostnú syntézu medicíny, v ktorej vysvetľuje choroby každého druhu ako biologické procesy, pri ktorých sa organizmus snaží zbaviť toxínov, ktoré ho ohrozujú. Choroby sú z tohto pohľadu výrazom obranného boja organizmu proti endogénnym a exogénnym toxínom. Tieto homotoxíny vyvolajú napr. zápal a potom sú v priebehu zápalu zneškodnené a dochádza k ich vylučovaniu. Homotoxíny sú podľa Reckewega obecným výrazom pre všetky škodliviny, ktoré môžu narušovať rovnováhu organizmu. Do organizmu sa môžu dostať zvonku, alebo môžu vznikať vnútri organizmu v priebehu metabolizmu. Sú zneškodňované v detoxikačných systémoch napr. v pečeni, takže z dvoch homotoxínov vzniká tretie nejedovaté agens tzv. homotoxon. Vznik homotoxónov znamená detoxikáciu v rámci látkovej výmeny, ktorá je bohato využívaná pri spontánnom uzdravení. Obranný boj proti homotoxínom sa označuje ako choroba. Pri tomto obrannom boji je možné rozlišovať niekoľko fáz choroby: • štádium vylučovacie - fyziologické vylučovanie napr. zvýšené potenie, • štádium reakcie - patologické vylučovanie doprevádzané príznakmi zápalu - začervenanie, teplota, opuch, bolesť a porucha funkcie (známe ako rubor, calor, color, dolor a funktioléza), • štádium depozitné - zdanlivo neškodné usadzovanie - cysty, kamene a zvýšenie hmotnosti. Prvé tri fázy sú humorálne látkové. Ďalšie tri sú bunečné, čo znamená, že došlo k zmenám na úrovni bunky a, že toxíny vnikli do bunky a začali ju ničiť. Sú to: • štádium impregnačné - môže prebiehať latentne, pacient má väčšinou málo subjektívnych obtiaží, nachádzame však už niektoré objektívne ukazovatele napr. zvýšenú únavu, • štádium degeneratívne - objavujú sa pozitívne laboratórne nálezy, steatoza pečene, zaplavenie organizmu toxoalergickými látkami v dôsledku nedokonalej detoxikácie, usadeniny v kĺboch, bolesti, opuch, • štádium neoplazmatické - dochádza k vzniku rakoviny pôsobením, alebo spolupôsobením

karcinogénnych látok a ťažkých kovov.

čene, žalúdku, žlčníka, obličiek a močového mechúra.

Pri liečbe celostným spôsobom na základe svojich osobných skúseností môžem potvrdiť, že sa mi darí navodiť spätný proces a vrátiť chorobu zo štádia degeneratívneho do štádia neškodného - depozitného, ak ide o ťažšie ochorenia, ktoré sme zachytili v degeneratívnom štádiu. Ostatné je v rukách samotného pacienta, jeho životosprávy a dlhodobého usilovania o zdravie. najprv musíme chcieť byť zdravými a potom využiť všetky dostupné informáci, ktoré k nám postupne prichádzajú k uzdraveniu. Je to dlhodobý proces, ktorý nikdy nekončí. Keď už raz začneme vedome pracovať na svojom ozdravení a súčasne aj na znížení biologického veku, nikdy nemôžme prestať. Predpokladá to získať všetky potrebné informácie o spôsobe stravovania a životospráve a aspoň si vedome zdravie poškodzovať nadmerným používaním škodlivých látok ako je to pri závislostiach. Začať usilovať o zdravie môžeme vždy, aj vtedy keď sme vážne chorý. Nikdy nie je neskoro. Pokiaľ ochorenie zachytíme v štádiu reakcie, ako to býva u detí pri bežných zápaloch, je možný veľmi rýchly návrat k úplnému vyzdraveniu. Ďalším významným lekárom, ktorý sa zaslúžil o formovanie celostnej liečby je nemecký lekár z Bavorska Dr. Reinhold Voll. Je zakladateľom a objaviteľom metódy, ktorá nosí jeho meno elektroakupunktúry podľa dr. Volla. Spolupracoval s inžinierom Fritzom Wernerom, ktorý skonštruoval prvý prístroj na meranie a hľadanie akupunktúrnych bodov. Vychádzali z overeného predpokladu, že stav jednotlivých orgánov sa premieta do akupuntúrnych dráh, kde sa prejavuje zvýšením alebo znížením elektrického potenciálu meraného v mikroampéroch, podľa toho či sa jedná o degeneráciu daného organizmu alebo zápal. Takže Dr. Voll popísal 8 orgánových dráh a to dráhu: • lymfatickú, nervovej degenerácie, alergie, orgánovej degenerácie, kĺbovej degenerácie, väzivovej degenerácie, kože, tukovej degenerácie a k tomu priradil dráhy klasickej čínskej akupunktúry a to dráhu: pľúc, hrubého čreva, obehu, tenkého čreva, endokrinného systému, srdca, sleziny, pe-

Ide teda o 20 akupunktúrnych dráh umiestených na prstoch rúk a nôh, premeraním ktorých sa možeme veľmi rýchle zorientovať v stave celého tela. V r. 1956 boli prvýkrát skúmané teoretické práce Dr. Volla V r. 1958 firma Müller v Gopingene prináša prvé návody homeopaticky riedené informácie baktérií a virov alebo iných homotoxínov - je to súčasná firma Staufen Pharma v Nemecku. V r. 1977 firma Pitterlling vyrába prvé meracie prístroje Podľa informácií, ktoré mi boli osobne poskytnuté vo firme Stauffen Pharma v Gopingene sa liečbou celostným spôsobom v Nemecku zaoberá cca 900 lekárov. Do Českej republiky sa tieto myšlienky dostali po nežnej revolúcii v r. 1989, kedy viac lekárov nezávisle na sebe, začalo týmto spôsobom pracovať, medzi nimi Dr. Dolejšová, ktorá je autorkou jedinej dostupnej literatúry - Základy komplexného prístupu v medicíne a ďalej Dr. Jonáš, ktorý založil Inštitút celostnej medicíny v Prahe, kde svojho času pracovalo 12 lekárov. Ja osobne som tieto myšlienky v r. 1997 priniesla na Slovensko, kde som založila Centrum celostnej medicíny, ktoré funguje už 10 rokov. Liečbu nosodami som doplnila o liečbu bylinnými esenciam, celý liečebný proces to veľmi urýchlilo. Je teda možné EAV diagnostikou veľmi rýchle určiť diagnózu, takže vždy vieme čo liečime, potom určiť účinný liek taktiež pomocou EAV metódy, tzv. nosodu, ktorá navodí imunitnú reakciu a ešte zvýšiť kapacitu imunitného systému bylinnou esenciou. Som autorkou systému bylinných esencií, ktoré môžu postupne vyčistiť všetky orgánové systémy a pozitívnym spôsobom ovplyvniť imunitu. Sú účinné samé o sebe, ale kombináciou s nosodami je efekt liečby veľmi rýchly a skoro vždy účinný. dr. Danica Nagyová Tel. kontakt: 02/654 22 061, alebo: 0915/967 950. Súčasná adresa: Centrum celostnej medicíny LUCIDUM, ul. Púpavova č. 57, Bratislava.


7

A bánovi „kukoricás” Szeptember végén került megrendezésre a bánovi „kukoricás”. Az a rendezvény, ami a faluban már hagyományossá vált. Sajátos ünnepnapok ezek, a kukorica ünnepe, ami összeköti tánccal, énekkel és szórakozással a népi együtteseket, a nézőket és a szervezőket. A rendezvényt a Nyitra-kerületi önkormányzat is támogatta. A kukoricás megvalósításának ötlete nem új, valamikor a régi időkben is zajlottak a faluban olyan táncmulatságok, amelyekre a belépő egy puttony kukorica volt. „A kukoricát,” magyarázza

J. Kozár zenész, „a vendégek a zenészeknek ajándékozták, tehát nem pénzért játszottak, hanem természetbeni járandóságért. Elmondhatjuk, hogy a mi zenekaraink is a hagyományokhoz híven így játszottak a rendezvényen, csak nem kukoricáért, hanem gulyásért.” A látogatók számára ezen az egyedülálló és atraktív rendezvényen sok érdekességgel készültek, ilyen volt például „A legjobb gulyás” versenye. A díszítésről is gondoskodtak a szervezetek, az iskola és a bánoviak, melynek alap-

FELHÍVÁS A kisebbségi kultúra 2009 grant-program kérvényének benyújtásához „Az SZK kulturális minisztériuma 2008. szeptember 18-án új terminust hirdetett a Kisebbségi kultúra 2009 grant-rendszer 6. számú program pénzügyi eszközeinek szétosztásának lezárásához. A 2008. november 10-ig beküldött projektek 2009 februárjának végéig lesznek kiértékelve és feldolgozva. A kitöltött kérvényeket a mellékletekkel együtt 2 példányban küldjék az alábbi címre: Ministerstvo kultúry SR, Sekcia ekonomiky, Odbor programovej podpory, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava 1 A borítékra kérjük, írják rá a jelszót: „KNM 2009 – szubprogram (a szubprogram száma és elnevezése)”. Figyelem! Minden kérvényt szükséges elektronikusan beregisztrálni a köv. címen: http://registerkultury.gov.sk/granty2009/. Bővebb információ szerezhető a: www.culture.gov.sk Grantový systém 2009 részben.”

Információs szemináriumok a közzétett felhívással kapcsolatban a Kisebbségi kultúra 2009 grant-program kérvényének benyújtásához A SZK Kulturális minisztériumának felhívásával kapcsolatban (http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/grantovy-system/grantovsystm-2009) információs szemináriumok valósultak meg a kérvényezők számára 2008. 10. 14-én 10,00 órai kezdettel Pozsonyban (A SZK Kulturális minisztériuma, Nám. SNP 33, Pozsony, 2. emelet – Nagy ülésterem), 2008. 10.16-án 10,00-kor Érsekújvárban (Béke mozi - Kino Mier, Nám. Gy. Széchényiho 9, az öreg kórházzal szemben), 2008. 10. 20-án 10,30-kor Füleken (MsKS nagyterme, Hlavná 12, Fiľakovo), 2008. 10. 20-án 16,30-kor Rozsnyón (Városháza-Kongresszusi terem, Nám. baníkov 32, Rožňava), 2008. 10. 21-én 10,00-kor Kassán (Thália Színház – Márai stúdió, Timonova 3, Košice), 2008. 10. 21-én 16,00-kor Eperjesen (Divadlo A. Duchnoviča, Jarkova ul. 77, Prešov – az épület bejárata a Šariš utcából), 2008. 10. 22-én 11,00-kor Besztercebányán (Mestský úrad, ČSA 26, Banská Bystrica). A szeminárium célja volt tájékoztatni a kérvényezőket a Kisebbségi kultúra 2009 grant-program kérvényének benyújtásáról és a kérvény kötelező elektronikus regisztációjáról. Mgr. Judita Trnovcová

anyaga természetesen a kukorica, a kukoricacsuhé és a kukoricakóró voltak. Megcsodálhattuk nemcsak a kukorica- és dinnyekiállítást, de a kiskertészeti kiállítást, a vadászok, a nyugdíjasok és a fiatal „maticások” sátrait, a mézeskalácsost és a népviseleti babákat is. A gyermekek számára a legnagyobb örömöt a pónilovakon való lovaglás és a körhinták jelentették. A férfiak a murcit, a bort és a kukoricából készült finomságokat dicsérgették, de az asszonyok is jól szórakoztak a különféle versenyeken, mint pl. a kukoricakásaevő versenyen vagy a kukoricászsák-hajító versenyen. A nézők és közreműködők arcán látható mosoly és öröm volt a rendezvény legnagyobb elismerése. „Minden úgy sikerült, ahogy elképzeltük,” vallja M. Kozárová, a „Mrchane” együttes vezetője, „bár a napocska nem volt kegyes hozzánk, de legalább nem esett az eső.” Minden résztvevő értékelte a kukorica ünnepét. Ez a termény biztosítja a gazdáknak a gazdaságot, a gazdasszonyoknak gondoskodik a táplálékról, a gyermekeknek játékul szolgál, az együtteseknek és nézőknek pedig szórakozást nyújt. Elég volt ezt összekötni, és és így valósult meg a Kukoricás. Köszönet illeti a rezesbandákat: a Mrchane, Galabriela, Senior zenekarokat és a vendégfellépőket Érsekújvárból, Mányáról és Bertotovicéről. Az este megkoronázása a lámpásmenet volt A. Bernolák emlékszobrához, ahol a bánoviak köszönettel adóztak a Kukoricás sikeréért, megköszönték a szlovák dalokat, táncokat és a termőföldjeik gazdagságát. A kukorica ünnepe másnap a templomban megtartott ünnepi szentmisével folytatódott, majd ezt egy szép képkiállítás követte, amelyet minden évben az ügyes kezű bánovi önkéntesek és mesterek műveiből készítenek.

EGY KIS HUMOR A négyéves Pistike nézi, ahogy anyja bekrémezi az arcát. Kérdezi tőle: – Ez mire jó? – Ettől szép leszek. Ezután az anya fog egy törlőkendőt és letörli a felesleges krémet. Pistike megint megszólal: – Most meg mi a baj? Feladtad?

Egy törpe sétál a Fehér Ház előtt, kezében lóbálja a lámpását. Kijön az elnök és megkérdezi tőle: – Mit keresel itt, te törpe? – Az igazságot - mondja a törpe. – Azt ne itt keresd - válaszol az elnök , – menj el egy európai országba. A törpe eljön Magyarországra. Sétál a Parlament előtt, kezében lóbálja a lámpását. Kijön az elnök, és megkérdezi tőle: – Mit keresel itt, te törpe? – Az igazságot - mondja a törpe. – Azt ne itt keresd - közli az elnök, – menj el Oroszországba. A törpe elmegy Oroszországba. Sétálgat a Kreml előtt. Kijön az elnök, és megkérdezi tőle: – Mit keresel itt te törpe? Mire a törpe: – Most már a lámpásomat.

TISZTELT OLVASÓK, MUNKATÁRSAINK! Ezúton felhívással fordulunk minden fiatal és korábbi születésű leendő munkatársunkhoz, főleg a diákokhoz, jövendő újságírókhoz, de a falvak és városok polgármestereihez is, hogy küldjék el írásaikat, illetve a különféle eseményekre és akciókra szóló meghívásaikat a köv. e-mail címünkre: [email protected]. Közelebbi kontaktus a hátlapon. Nemcsak szlovák nyelvű, hanem magyar vagy más nyelvű írásokat is várunk. (szerkesztőség) L. Juhás

Minden nemzetiségi félreértés megoldása a kocsmában végződik.


6

Teljes állapotfelmérést és elektroakupunktúrát ideiglenesen a radavái Lagáňban is végeznek A teljes állapotfelmérésű gyógyászat lényege, hogy minden pácienset komplex módon vizsgálunk, és keressük a különböző betegségek okozati összefüggéseit. Dr. Reinhold Voll német orvos 1953-ban dolgozta ki azt a számítógépes programot, amely mintegy fél-egy óra alatt az elektroakupunktúra segítségével feltérképezi az emberi szervezetet. Alapja a klasszikus kínai akupunktúra, mely szerint akkor vagyunk egészségesek, ha szervezetünk energetikailag egyensúlyban van. A holisztikus szemléletű módszer az egész szervezetet vizsgálja. Ez azt jelenti, hogy az egyes akupunktúrás pontokon mérhető az energiaszintünk.Ha valahol energiatöbblet vagy hiány van, ott zavart az energiaáramlás is, és nagy valószínűséggel az akupunktúrás ponttal összeköttetésben lévő szerv megbetegedett vagy zavartan működik. Ezzel a módszerrel már akkor kimutathatók a készülő betegségek, amikor még egyáltalán nincsenek tünetek, nincsenek a laboratóriumi vizsgálatok során felfedezett rossz eredmények, vagy más pozitív leletek sem árulkodnak a betegségről. A Voll-féle vizsgálati módszer során az egészséges szerv a rákapcsolt elektronos áramot azért képes szinten tartani, mert jó a vezetőképessége. A beteg szerv esetében az áram csökkenő tendenciát mutat. A tesztet nemcsak a mintegy 700 kínai akupunktúrás ponton végzik, de a Voll által felfedezett további szervi és szöveti meridiánok pontjain is, öszszesen mintegy kétezer ponton. Az elektro-akupunktúrának különösen nagy jelentősége van a rejtett gócok felkutatásában és gyógyításában.

Jelentkezzen és látogassa meg Danica Nagyová doktornőt! 1997 szeptemberében hozta be Szlovákiába a teljeskörű állapotfelmérés és elektroaku-punktúra Dr. Voll-féle elméletét MUDr. Danica Nagyová, a kassai Teljeskörű gyógyá-szati centrum megalapítója. Ez a tény a sajtóban pozitív visszhangot váltott ki, és ebben az időben megjelent néhány újságcikk, amelyekkel megismerkedhetnek lapunk hasábjain is. A műszerrel nemcsak az emberi szervezet állapota mérhető, de az is tesztelhető, hogy a beteg számára milyen készítmények, szerek a megfelelőek. Például: fogászati tömítőanyagok vagy a szervezetnek legalkalmasabb vitaminok, táplálékkiegészítők. Részletek MUDr. Danica Nagyová 2005 szeptemberében Csehországban tartott előadásából: A betegség a szervezet védekező harca az endogén és exogén toxinok ellen. Ezek a homotoxinok okozzák pl. a gyulladást, amit közben ártalmatlanná tesznek, és ez kiválasztáshoz vezet. A homotoxin együttes elnevezése a káros anyagoknak, amelyek megzavarhatják a szervezet egyensúlyát. A szervezetbe kívülről juthatnak be vagy itt keletkezhetnek a metabolizmus útján. Ártalmatlanná válhatnak a detoxikációs rendszerben, pl. a májban, így a két homotoxinból létrejön egy harmadik, nem mérgezett ún. homotoxon. A homotoxinok elleni védekezés jelenti a betegséget. Ebben a védekezésben megkülönböztetjük a betegség néhány fázisát: - kiválasztási stádium – fiziológiai kiválasztás, pl. nagyobb

mértékű izzadással - a reagálás stádiuma – patológiai kiválasztás a gyulladás tüneteivel kísérve: kivörösödés, láz, duzzanat, fájdalom és működészavar - a depozitum stádium – látszatra veszélytelen lerakódás: ciszták, kövek, súlygyarapodás Az első három fázis humorális – szöveti. A következő három sejtszerű, ami azt jelenti, hogy változás állt be a sejt szintjén, a toxin bejutott a sejtbe és pusztítani kezdte. Ezek a következők: - impregnációs stádium – a páciens többnyire pár szubjektív nehézségre panaszkodik, találhatunk azonban néhány objektív mutatót, pl. túlzott fáradságot - degeneratív stádium – pozitív laboratóriumi lelet jelenik meg, a szervezetet elárasztják a toxoallergén anyagok a hiányos detoxikáció következtében, lerakódás az ízületekben, fájdalom, duzzanat - neoplazmatikus stádium – rákos képződmény alakul ki karcinogén anyagok és nehézfémek hatására A saját tapasztalataim alapján is állíthatom, hogy a teljes állapotfelmérés módszerével sike-

rül visszafordítani a betegséget a degeneratív stádiumból az ártalmatlan depozit stádiumba, ha súlyosabb megbetegedésről van is szó, amelyet a degeneratív stádiumban észleltünk. A többi már a páciensen múlik, életmódján és gyógyulni akarásán. Először akarnunk kell, hogy egészségesek legyünk, és utána felhasználni az összes hozzáférhető információt, ami hozzásegíthet a gyógyuláshoz. Ez egy hosszútávú folyamat, és sosem ér véget. Ha egyszer tudatosan elkezdtünk dolgozni az egészségünkért és vele együtt a biológiai korunk csökkentéséért, soha nem hagyhatjuk abba. Meg kell szereznünk az összes szükséges információt a helyes étkezésről és életmódról, és legalább tudatosan ne károsítsuk egészségünket az ártalmas anyagok túlzott fogyasztásával. Az egészségünkért akkor is tehetünk valamit, ha már súlyos betegek vagyunk. Soha nem késő. És ha a betegséget a reagálási stádiumban észleljük, lehetséges a teljes kigyógyulás. Információim szerint ezzel a gyógyítási móddal Németországban körülbelül 900 orvos dolgozik. Csehországba ezek az új gondolatok eljutottak rögtön a bársonyos forradalom után 1989-ben, és több orvos kezdett ezzel a módszerrel dolgozni, köztük Dolejšová doktornő, aki a szerzője az egyetlen hozzáférhető kiadványnak erről a témáról, továbbá Jonáš doktor, aki létrehozója a prágai Teljeskörű gyógyászati centrumnak. Az új módszert én 1997-ben hoztam be Szlovákiába. Megalkotója vagyok a gyógynövény-eszencia rendszerének, ami fokozatosan megtisztítja az összes szervet, és pozitívan befolyásolja az immunrendszert. Dr. Danica Nagyová

A „Humortüske” őrzi a minőségét

A felállított mércét nem lehet lejjebb engedni! A galgóci (Hlohovec) Honismereti Múzeumban , ahol immár hagyományosan zajlik ez a humoros rendezvény, már a bejáratnál fogadták a megnyitóra ellátogatókat a mazsorettek. Mindenkinek átnyújtottak egy műsorfüzetet és az Extra Roháč (mediális partner) legfrissebb számát. A Galgóc környéki humoros dalok elhangzása után, amelyet a beregszegi (Šulekovo)együttes adott elő, kezdetét vette a Humortüske 2008 elnevezésű, a rajzolt humor versenyének 7. évada.Ezután bemutatkoztak az „ipari folklór” nagyágyúi munkaruhában: Andrej és Braňo Jobusov. Jobb kezdésre a meghívott vendégek és a rendezvény látogatói nem is számíthattak. Mint ahogy azt Helena Pekarovičová, a galgóci EX LIBRIS AD PERSONAM Polgári társulat elnöke elmondta, a bemutató gyakorlatilag két közös kiállításból áll, az egyik témája az elektromos áram, a másikat pedig a szlovák humor atyjának, Viktor Kubalnak szentelték. Ezenkívül a rendezvénynek még egy érdekessége van, az első galgóci erőmű építésének századik évfordulójára is megemlékeznek a szervezők. Az ünnepélyes díjátadás előtt a látogatókhoz szólt többek között Elena Katonová a Nyugat-szlovákiai energetikai művektől és a kiállítás kurátora, Vojto Haring, aki hangsúlyozta a szatíra és a humor

fontosságát az ember életében, és külön kiemelte, milyen fontos szerepe van az elektromos áramnak a rajzolt humorban. Erről meggyőződhettek a jelenlevők is a majd 30 karikaturista rajzainak megtekintése után, akik Csehországból, Németországból, Ukrajnából, Üzbegisztánból és természetesen Szlovákiából érkeztek. A zsűri elnöke a már említett Vojto Haring volt, további zsűritagok: Helena Pekarovičová, Fero Bojničankarikaturista és a verseny létrehozója, Jozef Urminský-a Honismereti Múzeum igazgatója és Ján Libant-a galgóci televízió igazgatója. Különdíjat kapott a kollázstechnika felhasználásáért a humorban Ernest Svrček Breznóból, szervezői díjban részesült a nyitrai Marcel Krištofovič, a zsűri elnökének díját Vlado Pavlík (Nové Mesto nad Váhom) kapta, a Nyugat-szlovákiai energetikai művek díját Roman Kubec Csehországból, az elismerő oklevelet pedig Ivo Chadžiev Podbrezovából. De ez még nem minden. A fődíjakat szerezték: 1. hely: Laco Torma (Pozsony-Bratislava), 2. hely: Jurij Kosobukin (Kijev, Ukrajna), 3.hely: Peter Sedlák (Eperjes-Prešov). A kiállítás a hónap végéig tekinthető meg. M. Kupecký


5

Híres Mojzesovo-i szülöttek Ahogy már írtuk, ebben az évben Mojzesovo, ahol Emil Gábriš a polgármester, méltóképpen megünnepelte megalakulásának 730. évfordulóját. A falu névadója Dr. Štefan Moyzes, a Matica slovenská megalapítója illetve első elnöke. A település első nyomai i.e. 4000-3000-re vezetnek vissza. A 14. században Károly Róbert király elajándékozta a települést az ősi Izdechych család összes termőföldjével, a vagyont a 16. században Paxy János nemes szerezte meg. 1517-ben a falu a törökök kezébe került. A falu további birtokosai: Bošniak, Károli, Rudňanský és gróf Esterházy. A falu mai nevét 1948-ban kapta. A vatikáni archív iratokból megtudhatjuk, hogy Izdeg településen már 1332-től volt plébánia és templom, amit 1547-ben elpusztítottak a törökök. Csak 1730-35 között építették fel az új templomot a temetővel, amit árokkal kerítettek el. A templomot többször átépítették, a legnagyobb átépítésről pár évvel ezelőtt

a mostani lelki atya, Jozef Gábriš gondoskodott. A 66-os számú ház alatt volt a valamikori első falusi iskola. Mojzesovo községnek van néhány idehaza és külföldön is ismert szülöttje: – Cabaník lelki atya, aki támogatta Štúr újságjának megjelenését – Dr. František Teplan, aki a Bevezetés a filozófiába című mű írója – Antónia Vyvialová, aki a budapesti, bécsi és szófiai nagykövetségeken is tevékenykedett – Anton Vančík, aki pénzügyminiszteri tanácsadó volt, és részt vett a SZK és a szent székesegyház közötti konkordátum előkészítésében Egy ideig itt lakott Július Vašek színész is, és nem lehet kihagyni a feltaláló és konstruktőr Imrich Brezanskýt sem. Manapság a falu híressége a fafaragó és szobrász František Vašek. A falu lakosai büszkék arra, hogy egy híres személyiségről, Dr. Štefan Moyzesről kapták nevüket.

Köszönet a Csemadoknak Érsekújvár Fő terén pár nappal ezelőtt zajlott a 4. Érsekújvári kolbászkészítő verseny. Már a délelőtt folyamán érződött a termékek ínycsiklandó illata a közel 20 versenyzőnek köszönhetően. Cimbalom kíséretében zajlott a verseny, és a versenyzők érzékelhetően jól szórakoztak, miközben centiméterről centiméterre nőttek a kolbászok. A jó hangulathoz hozzájárult a murci meg a pálinka is, hisz egy igazi disznóvágás szinte elképzelhetetlen ezek nélkül a hangulatnövelő italok nélkül. A verseny célja elkészíteni a rekordhosszúságú kolbászt, ami végül 20 méteresre sikeredett. Az érdeklődést felkeltették a versenyzők munkaasztalai, termékei, kiegészítői, a díjak, de főleg a rész- és késztermékek, amelyek szinte tobzódtak az új ötletekben. Érdekes volt maga a kolbászkészítés folyamata, pazar volt a hangulat, gazdag volt az ételek és frissítők kínálata is. Különlegességnek számított a lángossütő kemence, nem volt hiány murciban

Mánya a látogatóknak és turistáknak is tud mit nyújtani Az ipari és gyártási tevékenység megszűnőben van a városokban is, a vállalkozókból és nagyüzemekből vidéken azonban nagyon kevés van. A mezőgazdaság a régiót nem látja el, és gazdaságilag sem fejleszti. Annál többet beszélnek a turizmusból származó bevételekről. Csak a beszéd azonban még nem hoz pénzt. „Párkányból Aranyosmarótra (Zlaté Moravce) és Kistapolcsányba (Topoľčianky) ún. borutakat terveznek, és a projekt létrehozóit figyelmeztettük, hogy Mányáról se feledkezzenek el” nyilatkozta a helyi kultúrközpont vezetője Mányán. „Az iskolánkon megtekinthető egy néprajzi expozíció, amelyet hajlandóak vagyunk hozzáférhetővé tenni a szünidőben is. Az itteni természeti rezervátum látogatásával ez egy félnapos kirándulási program – érdeklődés esetén egész naposra hosszabbítható a malonyai (Mlyňany) arborétum és Kistapolcsány megtekintésével. A közeli Podhájskára ellátogató több tízezer látogató közül biztos többnek felkeltené figyelmét az ajánlatunk. A falu tagja a Termál Mikrorégiónak, együttműködik a Kanadai Urbanisztikai Intézménnyel a régiófejlesztés stratégiai tervének készítésénél. És a legjobb tervek csak elméleti szinten maradnak meg, amíg az emberek rá nem jönnek arra, hogy a hagyományos szlovák vendéglátásból pénzt

lehet kovácsolni. És Mányán lenne miből! A szőlőhegyen majd kétszáz „hajlék” található – a hagyományos faházaktól egészen a modernebb építményekig. Az itteni borok pedig magukért beszélnek. Nem olyan régen informáltuk az olvasókat a borkóstolóról, amely a széles környéket megmozgatja, és amelyet rendszeresen megszerveznek a faluban. Éppen Szent Orbán, a borászok védőszentjének ünnepére tartanak a felújított kápolna mellett szentmisét. Ez alkalomból a faluban tiszteletét tette már egy egész sor magas rangú politikus. Az egész határon keresztül szűk kis utak vezetnek, ezidáig csak traktorok jártak raj-

tuk, bár nyugaton az ilyen kerékpárutakat nagy becsben tartanák. A környéken halastó, vadászterület és természetvédelmi terület is található. A községnek van saját autóbusza, amivel ideszállíthatná a turistákat a környező szállodákból vagy panziókból. A helyzet adott, most már csak egy végső impulzus hiányzik. „Nem ülhetünk és várhatunk ölbe tett kézzel, de azt sem feltételezhetjük, hogy a semmiből is ki lehet építeni egy turisztikai bázist. Szövetkeztünk több faluval is, de a területi közigazgatási egység segítsége nélkül és a külföldi források nélkül nem lendül meg a gazdasági tevékenység,” zárja le a beszélgetést a polgármester.

Illusztrációs kép.

és mézborban, és természetesen a fénypont a kolbászkóstolás volt. Állíthatjuk, hogy bár az időjárás nem kedvezett a 4. Érsekújvári kolbászkészítő versenynek, amelyet a Csemadok érsekújvári alapszervezete szervezett, végig kellemes és jó hangulat uralkodott. Összegezve, a rendezvény jól sikerült.

Kertészeti kiállítás Járási gyümölcs-, zöldség- és virágkiállítás zajlott nemrég Érsekújvárban. 225 kiállítási darabot tekinthettek meg az érdeklődők a Szlovákiai Kiskertész Egyesület 19 alapszervezetének és az Érsekújvári Központi Mezőgazdasági Ellenőrző Intézet jóvoltából. Az 1. helyezést a „Melódia”elnevezésű almafajta szerezte meg, termesztője Michal Hozlár mérnök, a 2. helyezett a „Lucasova” körte az érsekújvári František Hazuchtól, a 3. helyet az „Alanbra” paradicsom és tótmegyeri kertésze, Karol Čerešňa szerezte meg, a 4. az érsekújvári Alexander Ozorák óriás hagymája, az 5. helyezett pedig az ohaji Jaroslav Rakovský „Pepino” bokra lett.

Községi hulladéktelep Tardoskedden 1998-ban kezdték meg Tardoskedden, a Zsitva-menti régió községében a szilárdhulladék-lerakodó kiépítését. Az építését azonban egy rövid időre megszakították, mert az euroalapból, a Sapardból merített pénz terveit hozzá kellett igazítani az európai normához, így intenzívebben csak idén folytatták az építkezést. A hulladéklerakó Tardoskedden kívül a szomszédos falvakat is szolgálja: Tótmegyert, Jatovot és Rastislavicét. A polgármester, RNDr. Michal Bara információi szerint a tervezet összköltsége a befejezés után majd tizennyolc millió koronát képez. Az összeg egy részéhez az állam járult hozzá, egy részét a falu állja, e mellett támogatást vártak a Phare alapból is, de eddig hiába. Az említett három faluban évente körülbelül háromezer köbméter hulladékot termelnek, ezt a lerakat kapacitásának hosszabb időn keresztül bírnia kell. Itt említjük meg, hogy a tardoskeddiek baráti kapcsolatot ápolnak további falvakkal együtt a Cergát – Vág mikrorégióból a határon túli Komárom – Bábolna régióval.


4

Tanulság a jövőre nézve (Egy harmadikos diák fogalmazásából) Családunk barátja egy macskát ajándékozott nekünk. A macska gyönyörű volt, a családunk pedig el volt ragadtatva. Nagyon megörültem a macskának. A nővérem meghatottan ölelgette, anyu tejfölt öntött neki, az apu meg a család barátjának konyakot. A macska megörvendeztette a családot. Felmászott a függönyre, és hintázott rajta. Anyu azt mondta, hogy semmiség, már úgyis szüksége volt rongyokra az ablaktörléshez. Azután a macska a körmeit élesítette a kárpitozott karosszékben. Azt mondtam, hogy ez semmiség, úgyis itt az ideje beszerezni egy új kárpitot. Eljátszott a húgom babájával is. A húgom azt mondta, hogy ez semmiség, lehet, hogy a babát még valahol meg tudják javítani. Utána a macska megörvendeztette a szőnyegünket. Apu akkor mondott valamit, amit nem írhatok bele a fogalmazásba. A családunk ekkorra már nem örvendezett annyira a macskának. A macskának tejet és húst kellett vásárolnunk. Apu azt mondta, hogy ez költséges. A húgomnak minden nap sétáltatnia kellett a macskát. E miatt nem tanult, és az iskolában összeszedett három négyest. A macska összetörte a repülőgép-modellemet, anyunak pedig a nagymamától örökölt vázáját. A húgomnak tönkretette a nagy masliját, az apunak pedig az idegeit. Apu akkor azt mondta, hogy macska nem való panellakásba, és hogy ez kínzás. Azt nem mondta, hogy a macska kínzása-e vagy a miénk. De mondott még egy halom más szót. Olyanokat, amilyenek még a szótárban sincsenek feljegyezve. Én azonban már néhányuknak ismerem a jelentését. A családunk egyre kevésbé volt boldog a macskától. Apu pedig elhatározta, hogy visszaadja őt

a család barátjának. A családunk barátja azonban nem akarta vissza a macskát. Öszszevesztek apuval, és a családunk barátja nem volt többé a családunk barátja. A következő napon egy másik családunk barátjának volt az ünnepe. Apu odaajándékozta neki egy üveg konyakkal együtt a macskát. Egy hét múlva családunk másik barátja vissza akarta adni a macskát. A konyak nélkül. Apu nem akarta. Három nap múlva már az üveg konyakkal együtt akarta visszaadni. Apu nem akarta. Következő két nap múlva már két üveg konyakkal együtt akarta visszaadni a macskát. Apu nem akarta. Azóta családunk barátja helyett már családunk ellensége. De van egy macska nélküli háztartásunk, nyugalmunk és tanulságunk a jövőre nézve. Egy üveg konyakért tényleg megérte.

Barátság Szemere – Šatov vonalon Már több éve tart a testvérközségi kapcsolat Szemere (Semerovo) és Šatov között, amely a csehországi Znojmo mellett fekszik. Ebben az évben a szemereiek részt vettek Šatovban egy szép ünnepségen, amelynek része volt az emléklapok átadása és az ajándékozás is. Természetesen nem hiányozhatott a megvendégelés sem minőségi borokkal és szívélyes vendéglátással. És milyen lenne egy ilyen találkozó a hagyományos öregfiúk futballmérkőzése nélkül? Természetesen ez sem maradhatott ki a programból. Mellesleg, mint ahogy ezt Szemere község polgármestere, Imrich Hrabovský is megerősítette, a baráti viszony alapjait Jozef Kučera rakta le, aki azonban abban az időben éppen kórházi ellátásra szorult, de a kórházi látogatás alkalmával átadták neki a szemereiek és a šatoviak őszinte üdvözletét. A találkozás végén Šatov polgármesternője, Františka

Jahodová megígérte, hogy viszonozzák a látogatást, amire sor is került a Szemeréről szóló 1. írásos feljegyzés 795. évfordulóján megrendezett ünnepségen. Mindamellett hogy egyszer évente megemlékezünk a halottainkról, nem kellene naponta megfeledkezni az élőkről sem.

Polgármesterként már a negyedik választási időszakban Kevés olyan polgármester van a Zsitva-menti régióban, de azért találunk néhányat, akiknek az állampolgárok több éven keresztül bizalmat szavaznak. Ezek közé tartozik Csehi (Čechy) polgármestere, Jozef Baranovič mérnök, aki már a negyedik egymást követő választási időszakban tölti be ezt a posztot. Emellett egy viszonylag fiatal polgármester, aki most van erejének teljében, és ismerve menedzseri képességeit, nem csoda, hogy elnyerte az „övéi” bizalmát. 1990-ben kandidált először erre a posztra, és azóta szilárdan ül a nyeregben. Erre a láthatatlan emelvényre főként a jó kommunikációs valamint problémamegoldó képessége ültette. Polgármesternek lenni egy olyan faluban, ahol mindenki mindenkit ismer, semmit nem lehet eltitkolni vagy megjátszani, nem épp könnyű feladat.

A lakosok mindenre érzékenyen reagálnak és kritikusan értékelnek. Ezért kell, hogy elnyerje a bizalmukat, hogy ne csak jó menedzser, de jó pszichológus és elsősorban ember legyen. Jozef Baranovič, a polgármester nem titkolja érzéseit, amikor ezt mondja: „Természetesen, ha dicsérik az embert, az nagyon jó érzés, amit nem kell elrejteni. De az ilyen elismerés nemcsak megörvendeztet, de kötelez is. Elvégre sikeresnek lenni, minden ember vágya, bár

Szólások kicsit másként...

Ennek a figyelmeztető táblának (nem messze az ÖMV benzinkúttól) az autósok már vagy fél éve szívesen mennek neki vagy ha sikerül elkerülik.

ahogy mondani szokás, egyszer fent, máskor lent. Két lábbal a földön kell járni, mert az ember sose tudhatja.” Ennyit dióhéjban a polgármesterről, akit viszonylag fiatal kora predesztinál arra, hogy továbbra is a falu vezetője legyen, amely turisztikailag és minden téren fejlődik, annak ellenére, hogy az egyik legkisebb falu a Zsitva-menti régióban. És ez Jozef Baranovič polgármesternek és a községi képviselőtestületnek is köszönhetően.

Aki túlságosan szereti a virágot, az még rossz ember is lehet. Mutass be a szüleidnek, s én megmondom ki vagy. A tökéletesség az Ön készülékében van! A legnagyobb elménél is okosabb a buták szövetsége. Nem a világ bonyolult, te vagy körülményes. Ha ki akarsz ábrándulni az oroszlánból, keresd föl a barlang jában. Mennyit kell még tanulnom, hogy hallgatni tudjak? Az elégedettség hizlal. Az ismétlés az unalom apja. A világot túl közelről vagy túl messziről érdemes megfigyelni. A szerelem: csoda. Három napig tart. Van bennem valaki, aki rosszat akar nekem. Sokat tanulok magamtól, amikor nem vagyok magam. A múlttal leginkább háttal lehet szembenézni. A hazug kutyákat mikor érjük utol, mi, sánta emberek? Omlásában súlyos a légvár! Aki nyert, az mer. A szerelem úgy vak, ahogyan az emberek jók. Mindig minden eltűnik, pedig mindig minden ugyanott van. Napról napra az újdonság varázsával ajándékoz meg waz amnézia. A teljes élethez vezető egyik lehetséges út a pályatévesztés. Az előítéletet olykor az tartja életben, hogy harcolnak ellene.


3

Megvalósult gyermeki álmok Az általános iskola hatodik osztályának harmadszori ismétlésekor a földrajzóráknak örültem a legjobban. Főleg azoknak, amelyikeken Magyarországról vagy Amerikáról tanultunk. Arról álmodoztam, hogy majd átugrok Magyarországra farmert venni, és onnan ripsz-ropsz vonattal eljutok Amerikába, ahol meglátogatom Winnetou-t, akit bálványoztam nemeslelkűségéért és fegyvere miatt. A másik gyengém már gyermekkorom óta a vonatok voltak. Úgy, mint a politikus Mikinknek is. E közlekedési eszköz iránti vonzódásomat őseimtől örökölhettem. A nagypapám hosszú időn keresztül egy kis vasútállomás főnöke volt valahol Kysucán. Tulajdonképpen 1921-től, amikor rájött, hova is vezet a vasút. Az apám a változatosság kedvéért vágánymozgató volt. Minket, gyermekeket minden vasárnap beültetett egy vakvágányra állított vagonba, ahonnan buzgón integettünk és az ablakon kinézve elképzeltük a magunk mögött hagyott vidéket. A vasúti kocsiban minden végtelenül érdekelt és elbűvölt minket. Megcsodáltuk a bőrüléseket, a regálokat, a vészféket, de a WC-t is, mert otthon csak budink volt, esetleg kis szükségünket az ebédlőszekrény mögött végezhettük. Úgy mint a fiúk többsége, én is egy villamos vonatra vágytam. Apámnak azonban adósságai és kocsmai tartozása miatt nem volt pénze arra, hogy teljesítse ezt a vágyamat. Még ha időnként papnak öltözve járta is a várost és a kocsmákat, idővel mindig lebuktatta valaki és vissza kellett fizetnie az így szerzett pénzt. Az anyámnak sem volt kidobandó pénze, habár egy E-55-ön dolgozott. A gyors idő előtti nyugdíjba vonulása után a kerületi jéghokiversenyt kezdte el szervezni, az ebből származó bevétel azonban legfeljebb egy hokifelszerelésre lett volna elég. Ennek ellenére egy szép napon, habár az ég borús volt, az apám szó szerint sokkolt. A születésnapomra ugyanis megvette a várva várt kisvasutat. Ez volt gyermek-

korom első és egyben utolsó boldog perce. Ezután a családunkat számos szerencsétlenség érte. Egyik évben Józsefre apám megcsúszott a váltásnál és a vasúti kocsi levágta a lábát. Sokáig szenvedett e miatt, főleg azért, mert a baleset következtében összetört egy üveg rumot, amit magánál tartott. Anyámat szintén szerencsétlenség érte, mert csapata kiesett a legalacsonyabb osztályú versenyből, és innen már nem lehetett nagyobbat bukni. Ráadásul büntetést is

kapott doppingszerek fogyasztása miatt és a jégpályán való gyakori összetűzésekért. Mindkét tragédia nyomot hagyott a lelkemben. Főként azután, ahogy kezdetét vették a szüleim közötti gyakori veszekedések. Például az apám nem bírta elviselni, hogy az anyám annak ellenére, hogy a jégkorong-karrierje már régen véget ért, még mindig viseli az arcán a kapus maszkját. Végül, amikor a válóperes bíró a tizedik tárgyaláson felfedte, hogy az anyám tulajdonképpen semmilyen maszkot nem hord, hogy az a saját ábrázata, a házasságukat boldogan szétválasztotta. Az apám a tárgyaláson nem engedett a néhány rúgásból és köpésből, amiket a valamikori jobbik felének címzett, ami engem, mint törvényes gyermekét szörnyen deprimált. Nekem végülis a hatodik osztály elvégzésével és néhányszori ismétlésével sikerült kijárnom az iskolát. Ha a rosszakaróim megkérdezték tőlem, hogy kidobtak-e az iskolából, így feleltem: Nos először kidobtak, aztán már mentem magamtól. De láss csodát, ennek ellenére felvettek tanulni a vasúthoz. Így tulajdonképpen teljesült

Záväzná objednávka Megrendelés:

Objednávam si mesačník CHÝRNIK – HÍRNÖK. Megrendelem a CHÝRNIK – HÍRNÖK havilapot. Meno/név: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Adresa/lakhely: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Od čísla/számtól: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Objednávky zasielajte na adresu: CHÝRNIK – HÍRNÖK, Várdayho č. 21, 940 01 Nové Zámky A megrendeléseket a következő címre küldjék: Chýrnik – Hírnök, Várdayho 21, 940 01 Érsekújvár.

az álmom. Végül is, gondoltam, ha megbirkózott vele a volt miniszterelnökünk is… A szüleim azonban, akik a válás után néha találkozgattak egy kancsó sör mellett a közeli vendéglátóipari egységben, nem lelkesedtek az elhatározásomtól. Lehet, hogy másként képzelték el az életpályámat. És ezt kellőképpen ki is nyilatkoztatták, amikor az apám elvert a falábával és anyám a hokiütőjével. A vasútnál újoncként a kályhát raktam, nyáron pedig a peront söpörtem. Bár a főnök néha összehasonlítgatott az apámmal, és elhalmozott nem épp hízelgő jelzőkkel, mint például: – Te részeg disznó!, később nagyobb bizalmat és megbecsülést szereztem nála. Főleg azután, amikor az lett a feladatom, hogy előrejelezzem a vonatok késését. Ezt a feladatot úgy végeztem, hogy a vonat érkezése előtt a fülemet ráhelyeztem a sínre, és majdnem mindig percnyi pontossággal meghatároztam az érkezést, ami abban az időben egyedülálló mutatványnak számított Európában. Ennek köszönhetően a vasútállomásunk ismertté vált, és az állomásfőnököt rövid időn belül előléptették, úgymond feljebb rugdosták. Engem azonban rosszabb sors várt, főként azután, hogy egy közeledő gyorsvonat munkavégzés közben levitte az egyik fülemet. A vasúthoz azonban hű maradtam egészen a nyugdíjig. Munka közben gyakran furikáztam a vasúti járgánnyal, és a hajléktalanokkal aludtam valamelyik félreállított vagonban. De ennek ellenére boldog voltam, hogy beteljesült a gyermekkori álmom. A többi gyermekkori álmom beteljesülésére, mint például Magyarországra utazni farmert vásárolni, már nem vágyom. Megvettem nálunk a piacon a vietnamitól. És már Amerika sem vonz. Mit is csinálnék ott, ha már Winnetou-t úgyis lelőtték? (J. Nagy)

A lóti Karaván A Nagylóti Alapiskola és Óvoda pedagógusai A. Krajčovičová mérnöknő és Mgr. M. Brezánsky 1999-ben alapították meg a Karaván Színházat. A helyi alapiskola 25 diákja a színjátszó csoport tagja. Ezek a fiatal műkedvelő diákok ebben az évben két mesejátékot gyakoroltak be, az egyik a Doktor Kubo, a másik pedig egy találgatós hercegnőről szóló. Ez is bizonyítja azt, hogy milyen fontos szerepet töltenek be a pedagógusok, akik a gyermeknevelés mellett az iskolán kívüli érdektevékenységből is kiveszik a részüket.

Csornok (Černík) község könyvkiadványa Véletlenül akadt a kezünkbe Csornok (Černík) községről egy könyvkiadvány, amelynek szerzője doc.Ing. Jozef Ondrišek CSc., a falu szülöttje. Ez a kiadvány, amely egyben első is a falu történelmében, tulajdonképpen egy átfogó képet nyújt a falu 847 éves történelméről és jelenéről. Megtudhatjuk belőle többek között azt, hogy a mostani regionális területünk legrégibb települése még a kőkorszakból származik. Csornok községet 1156-ban említik először, az akkori elnevezése Cernic volt. Ez a terület azonban már jóval előbb benépesült volt, mint ahogy azt a régészeti leletek bizonyítják a korai kőkorszakból. Ismeretes, hogy egy családi ház alapjainak kiásásakor a falu északi részén található kisebb dombon találtak rá két családi sírra, mely a késői bronzkorból származott. Találtak itt cserépdarabokat és különféle korabeli ékszereket is. Az első írásos feljegyzés a faluról azon a hetven lakóhelyet tartalmazó listán található, amelyből többet Martirius esztergomi érsek átadott az esztergomi kanonoknak. Az akkori Cernicet a fejlettebb faluk közt említik.

A tardoskeddi halastavak A tardoskeddi halastavak a halgazdaságon kívül a nedvesség természetes forrásai is. Valaha természetes árokrendszerrel voltak összekötve, és a felesleges esővizet elvezették a Nyitra folyóba vagy a Cergát csatornába. És mert az árvizek után a hatvanas években az árkokat benőtte a gyom, már nem töltötték be eredeti küldetésüket. Ez a negatívum 1998-ban éreztette hatását, amikor a közeli falvak szélén néhány ház víz alá került. Így a polgármesterek kezdeményezésére az eredeti meder visszaállítására illetve a valamikori vízmentesítő csatorna rekonstrukciójára került sor. És így majdnem természetesen keletkezett a Cergát – Vág mikrorégió. Ezek a munkálatok saját eszközökből valósultak meg, mert az ígért eurós támogatás nem érkezett meg. Például Tardoskedden kitisztítottak két tavat, amelyekbe halállományt telepítettek. Az előzetes számítások alapján a falunak ez közel 3 milliójába fog kerülni, beleértve az önköltségi alapon végzett munkát is.


2

Štefan Foltin szerzetes, aki Japánban misszionárius, 90. életévét ünnepli Štefan Foltin szerzetes 1918. szeptember 24-én született Csornokon (Černík) az érsekújvári járásban. A gimnáziumot Sasváron (Šaštín) végezte, és a Malacky-i gimnáziumban érettségizett. Filozófiát hallgatott Osztraván majd Nagyszombatban (Trnava). Teológiát Garamszentbenedeken (Sv. Beňadik) és Garamszentkereszten (Sv. Kríž nad Hronom) tanult, ahol

1947. június 29-én szentelte fel pappá Dr. Škrábik püspök. 19471948 között a nyitrai gimnáziumban tevékenykedett, mint a hittan professzora. 1948. október 7-én elhagyja Szlovákiát, és a távoli Japánba megy. Az út három hónapig tartott. A japán Yokohamiba 1949. január

11-én érkezett meg. A tokiói Chófán tanított a szemináriumban egyházi jogot és liturgiát, az Ikuei Gakuin-i gimnáziumban pedig hittant és erkölcstant. Mikawashimában 10 éven keresztül a katolikus óvoda igazgatója és az egyházközség vezetője volt. Mint misszionárius

leket készítettek, amelyek mellett szép szlovák dalokat énekeltek. 2008 húsvétjától Štefan Foltin szerzetes Beppu városában tevékenykedik az idősebb miszszionáriusok házában a Salesio house-ban, amelyet egy szlovák szaléziánus, Jozef Figura építtetett az Amerikában élő szlovákok adományaiból. „Az aktív miszszionárius munka helyett most

tevékenykedett a következő városokban: Usa, Hita, Kitsuki, Usashi, Yokkaichi. Az Amerikában élő szlovákok segítségével Usa városában templomot építtetett, amelynek Hétfájdalmú Szűz Mária a védőszentje, aki egyben Szlovákia védőszentje is. Ezenkívül szlovákiai gránitból hozott Japánba egy táblát, amelyet az akkori püspökök szenteltek fel: Ambróz, Lazík és

Nécsey. A táblára egy mindenki számára kedves Szűz Máriához szóló szlovák ének szavai voltak kivésve. A táblát 2200 méter magasan a szent Fudzsi-hegyen a Szűz Mária-szobor mellett rakták le. Így fejezték ki hitvallásukat és tiszteletüket védőszentünk iránt a távoli Ázsiában.

Japán vallási tekintetben inkább szcientológus és buddhista, mintsem keresztény ország. A 127 millió lakosból csak 450 ezer a katolikus, beleértve a császárnőt és dinasztiáját is. Figyelemreméltó tény, hogy több száz magán katolikus iskola működik itt, eb-

ből 200 gimnázium és 12 elismert egyetem. A katolikus iskolákban papok, misszionáriusok és apácák tanítanak, akiket a japánok nagyon tisztelnek. Štefan Foltin szerzetes is pedagógusként működött. A munkáját mindig nagy lelkesedéssel végezte, mert megértette, hogy az evangelizálást már kiskortól kell elkezdeni. Például a tokiói katolikus gimnáziumban, ahová 1700 tanuló járt, több mint 120-an megkeresztelkedtek. A gyermekeken keresztül eljutott a szülőkhöz, akik közül többen katolikusok lettek, vagy barátian viszonyultak a kereszténységhez. 1997-ben a SZK kulturális minisztere kitüntetést adományozott Štefan Foltinnak a keresztény és humanista eszmék többéves terjesztéséért és a szlovák kultúra propagálásáért Japánban. A kitüntetést a SZK akkori államelnöke Michal Kováč adta át a szlovák nagykövetségén Tokióban. 1925-ben a szentegyház a szaléziánus rendre bízta a japán miszsziót. A misszionáriusok első expedíciójának vezetője a Felkelő nap országába Don Cimatti lett. Az apostoli tevékenységben segítette őt japántudásán kívül a zene is. 2000 koncertet abszolvált Japán-szerte, hogy megszerezze az emberek szívét Jézusnak. Szlovákiából az ő vezetése alatt dolgoztak: Jozef Figura, Jozef Forner, Štefan Foltin, Ľudovít Suchán és Jozef Heriban. Don Cimatti több mint 40 évig volt Japánban miszszionárius. 1965. október 6-án halt meg. A három szlovák származású Japánban szolgálatot teljesítő misszionárius rendszeresen találkozgatott, és nem feledkeztek meg a szlovák kultúráról és a szlovák ételekről sem. Találkozásaik alkalmával mindig ízletes szlovák éte-

imával, áldozattal és jó példával igyekszem segíteni a japán miszszionárius tevékenységet,”mondja don Štefan, akinek meggyőződése, hogy jót addig kell tenni, míg lehet. Isten segedelmével don Štefan Foltin 2008. szeptember 24-én ünnepli 90. születésnapját. Kérjük a Mindenhatót, adjon sok egészséget és lelkesedést tevékenységéhez, olvasóinkat pedig arra kérjük, csatlakozzanak ehhez egy imával. Jana Slobodníková

A SZERKESZTŐSÉG ÚJ SZÉKHELYE A szerkesztőség legutóbbi ülésén megegyezés született arról, hogy a Chýrnik – Hírnök szerkesztősége ez év május elejétől új székhelyet kap, mégpedig a Váhostav volt épületének II. emeletén Érsekújvárban (a mostani Várday utca 21-es házszám alatt). A telefonszám: 035/64 23 153, a szerkesztőségi mobilszám (főszerkesztőnk: Mgr. Jozef Hatala) szintén változatlan: 0907 905 537 vagy 0918 740 709. E-mail címeink (internet), amelyekre írásaikat és a nekünk szánt leveleiket küldhetik: [email protected] vagy [email protected]

Noviny občanov okresu Nové Zámky

CHÝRNIK

5. ročník/évfolyam 10-11. číslo/szám

m á z s upla

D

HÍRNÖK

Az érsekújvári járás lakóinak újságja

október/november 2008 cena/ára

20,- Sk / 0,66 €

DISTRIBUOVANÝ DO REGIÓNOV POŽITAVIA, PONITRIA A PODUNAJSKA „REALIZOVANÉ S FINANČNOU PODPOROU MINISTERSTVA KULTÚRY SR – PROGRAM KULTÚRA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN – 2008“

Mikor lesz Érsekújvárban ipari park?

Gondolkodjunk el rajta, és közösen mérlegeljünk... Az ipari park létrehozása ebben a választási időszakban is visszatérő téma, néha még az érsekújvári városi képviselőtestület ülésein is. Ennek ellenére eddig nem sikerült keresztülvinni még egyetlen ipari park kiépítését sem a városban, és lehetséges, hogy nincs is komoly érdeklődés e téren. Bár lapunk elvből kerüli a megalapozatlan kritikát, a bulvárt és hasonló szenzációhajhászást, erre a problémára azonban reagálnunk kell, úgy is, mint városunk lakosainak.

Majdnem mindenhol a régióban, és nemcsak a nagyvárosokban, mint pl. Nagyszombatban vagy Nyitrán, de összehasonlításképpen például Léván, de még a falvakban is (pl. Naszvadon) úgy szaporodnak az ipari parkok, mint eső után a gomba. De ne csak kritizáljunk, hanem tüntessük fel az előnyöket is. Mik is az ipari park kiépítésének előnyei? A külföldi befektető, aki hozzánk hozza befektetni pénzét, egyértelműen emeli a foglalkoztatottságot a városban.

Határon túli mikrorégió

Tardoskedden a központ Hét évvel ezelőtt jött létre a Cergát – Vág Kistérségi Társulás, amely 7 községet egyesít és Tardoskedden székel. Tardoskedd (Tvrdošovce), Tótmegyer (Palárikovo), Szímő (Zemné), Kamocsa (Komoča), Jatov, Rastislavice és Andód (Andovce) községek alkotják. Együtt a magyarországi Komárom – Bábolna mikrorégióval, amely 8 magyarországi falut egyesít a közös céljuk a határon túli együttműködés és területfej-

lesztés a Duna mindkét oldalán. Közös programot dolgoztak ki a régió gazdasági és turisztikai fejlesztéséről, beleértve a környezetvédelmet is. A magyarországi képviselők projektjei a szlovákokétól eltérően megkapták a pénzügyi támogatást, ugyanis déli szomszédainknál az illetékesek csak olyan projekteket fogadnak el és dolgoznak ki, amelyre garanciát adnak, hogy megkapják a támogatást. -mk-

Az ősz csodálatos színei mindenkit a természetbe vonz.

Egyúttal növeli a kis- és középvállalkozók vállalkozói esélyeit, mint lehetséges beszállítókét, és nem utolsósorban hatással van a város költségvetésére is. Hogy hogyan? A külföldi befektetők a befektetéseik mellett különféle ingatlanokat építenek ki, mint pl. gyártási csarnokokat, adminisztrációs épületeket, lakásokat a potenciális alkalmazottaknak, melyek után kötelesek ingatlanadót fizetni, ami természetesen a városi büdzsébe vándorol. Tehát, ezek az egyértelmű előnyei és pozitívumai az ipari park kiépítésének bármelyik városban vagy faluban, beleértve Érsekújvárt is. Apropó…és mennyit hallhattunk erről a választási kampány idején! Emlékezzünk csak vissza…

VÁSÁROLJANAK SZLOVÁK TERMÉKEKET

Hangsúlyozva a jobb életkörnyezet Tudjuk, milyen zavart keltett Tótmegyerben (Palárikovo) egy központi hospice létrehozásának gondolata, amely nemcsak a falu, hanem a környék idős embereit szolgálná. Megvalósítását nem támogatná a helyi lakosok jelentős része. Hogy hogyan alakulnak tovább a dolgok, azt hagyjuk a kompetensek elhatározására. Ellenben a faluban nagyon jól megoldották a községi hulladék osztályozott gyűjtésének problémáját, amiben szlovákiai viszonylatban példamutatóak lehetnek. Az ökológiai tudat fejlesztéséért társulás akciójába több mint ötven fiatal kapcsolódott be, akik együttműködtek az egész falut érintő vasgyűjtés propagálásában és megvalósításában is. És mivel a községi hulladék osztályozott gyűjtésébe a falu lakosságának 93 százaléka kapcsolódott be, ezzel a legjobbaknak bizonyultak egész Szlovákiában.

A Termál Egyesület tagjaként Radava község, ahol Marián Chrenko mérnök a polgármester, a Zsitva-menti régió legkisebb községei közé tartozik. De a terület stratégiai helyzete optimista jövőképet mutat. Főként azért, mert nem messze található a podhájskái fürdő, és a falu tizenegy másikkal együtt tagja lett a Termál Egyesületnek. A falu büszkesége a Lagáň panzió, és a közeljövőben egy másik csatlakozik hozzá, miközben a főleg városlakók rekreációs célokra felvásárolják Radaván és környékén a telkeket, lakóházakat. És hogy mi tartozik a községi képviselőtestület és a polgármester prioritásai közé? Ahogy megtudtuk, elsősorban az előző időszakban felgyülemlett be nem fizetett számlákat szeretnék rendezni, ami egy áldatlan „örökség”.

Továbbá megoldásra vár a lakosok foglalkoztatottságával összefüggő közhasznú munkák problémája, és e mellett be kell biztosítani a községi intézmények, mint az iskola, sport- és kultúrintézmény működését. Egy ilyen kis falunak komoly problémát jelent a közútjavítás is. A falu legutóbbi legnagyobb beruházása a futballpálya melletti szociális épület megépítése volt.

CHÝRNIK HÍRNÖK DVOJČÍSLO. Ani malú obec neobídu veľké starosti. Vychutnajme si jeseň! Zriadenie regionálnej WEB-stránky!

Recommend Documents