CENA: DOBROVOĽNÝ PRÍSPEVOK. Ekológovia myslia spolu. Časopis študentov Katedry ekológie a environmentalistiky, UKF v Nitre

ČÍSLO 7

CENA: DOBROVOĽNÝ PRÍSPEVOK

Ekológovia myslia spolu Časopis študentov Katedry ekológie a environmentalistiky, UKF v Nitre

EMYS

Z OBSAHU...

SLOVO NA ÚVOD... Pribudol nám ďalší semester a my sme tu opäť uţ so siedmym číslom nášho katedrového časopisu. Na rozdiel od predošlého čísla v tomto nájdete informácie trochu z iného súdka. Hlbšie sme nahliadli do aktivít našej katedry, realizovaných či uţ pedagógmi alebo samotnými študentmi. Nájdete tu prehľad projektov, na ktorých sa na našej katedre pracuje a nesmeli chýbať ani dojmy z rôznych akcií, ktoré sme zase okúsili na vlastnej koţi. Na ďalších stránkach si môţte doplniť poznatky o prírodnej kozmetike a o tom, ţe aj ekofeminizmus existuje. Nemohli sme vynechať rubriku ČO NÁS PÁLI, v ktorej sme sa preniesli na protestnú akciu v Pezinku. Dozviete sa čo to o občianskych zdruţeniach, ktorých členovia sa pohybujú medzi nami a Vy o tom moţno ani netušíte. Takisto zistíte ako ekologicky sa správajú naši študenti. A nezabudli sme ani na ich literárne nadanie či záujem o rôzne diela. Toto všetko a moţno viac nájdete v tomto čísle Emysu. Viac uţ neprezradím... Prajem príjemné čítanie.

- Ivana Kohutková -

-2-

EKO–BIO-EKO–BIO .............. 3 Prírodná kozmetika - čo, načo a prečo? PÝTALI SME SA..................... 5 Vyzvedalo sa... ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATERDY................... 6 Projekty riešené na Katedre... Minikarneval Cesta do vesmíru za 3 dni Lesná škola Jezírko Aj my sme tam uţ boli... AKO POZNÁŠ SLOVENSKO?....................... 15 Slovenské hory ČO NÁS PÁLI.................. ......18 Čo a ako o skládke v Pezinku Amatérske naivné divadlo Kúsok divočiny... K ŠTÚDIU............................. 23 Ekofeminizmus... PREDSTAVUJEME MIMOVLÁDKY...................... 26 Občianske zdruţenie kRaj Občianske zdruţenie na katedre LITERÁRIUM........................29 Z dielne nášho Funha Jack Kerouac

EKO – BIO - EKO – BIO

EMYS

Prírodná kozmetika - čo, načo a prečo? Éra naturalizmu uţ dávno skončila a bez kozmetiky by sme si uţ ťaţko vedeli predstaviť ţivot. Napríklad vezmime si jeden obyčajný deň. Zobudíme sa, po umytí tváre sa natrieme krémom. Keď sme náročnejší, tak aj viacerými. Potrebujeme sa ale zbaviť (ne)prirodzeného pachu v ústach pomocou zázračnej bielej pasty obsahujúcej oxid titaničitý (ktorý je zodpovedný za zvýšenie kyslosti odpadovej vody), nesmieme zabudnúť ani na guľôčkový antiperspirant a vôňu, a zároveň sme vďační kamarátke za celkom podarenú včerajšiu farbu vlasov. To je asi tá základná výbava...pričom u ekológov je moţno toho trošičku menej. Čo je to však prírodná kozmetika? Na viacerých výrobkoch nachádzame rastlinné motívy, na obale označenie „výťaţky z…“, „prírodné“, „natur“, či „bio“. Menej informovaní zákazníci sú často presvedčení, ţe pouţívajú prírodný produkt. Je preto dôleţité vedieť, čo sa pod týmto všetkým skrýva. Prírodnú kozmetiku rozdeľujeme do nasledovných skupín: 1) Pure Nature Tieto výrobky majú veľmi dobrý účinok vďaka obsahu biologicky aktívnych látok, získaných výhradne z prírodných zdrojov ako sú studeno lisované rastlinné oleje, aktívne enzýmy, minerálne soli. Ich nevýhodou je vysoká náročnosť na prípravu a distribúciu a tieţ to, ţe prírodné zloţky rýchlo podliehajú

kazu. To všetko prispieva k vysokej cene týchto prípravkov. 2) Prírodná kozmetika Ich základ tvoria prírodné oleje, tuky, vosky, med, morská soľ, atď. Konzervačné látky, farbivá a parfumy sú spravidla prírodného pôvodu (napr. rastlinné silice, citrónová šťava, prírodný vitamín E). Ţivotnosť tejto skupiny prípravkov je 12 aţ 36 mesiacov. Výrobcovia prírodnej kozmetiky tejto skupiny v rámci niektorých štátov vytvorili spoločne kritériá označovania prípravkov prírodnej kozmetiky, a tak máme v Európe viaceré národné označenia.

3) Kozmetika s obsahom prírodných látok Prírodné látky v prípravku sa vyskytujú len ako doplnok (nezriedka minimálny, rádovo jednotky alebo desatiny percenta hmotnosti obsahu). Základ prípravkov tvoria väčšinou minerálne oleje a tuky získavané z ropy (vazelína, parafín). Tieto sú síce stabilné a lacné, ale pokoţka ich neprijíma. Vhodné sú najmä na ochranné pracovné krémy. Beţné je pouţívanie syntetických farbív a konzervantov umoţňujúcich predĺţiť dobu ich ţivotnosti. Niektorí výrobcovia oslovujú spotrebiteľov pridaním prírodných éterických silíc či

-3-

EKO – BIO - EKO – BIO

EMYS

výťaţkov z exotických rastlín. Takto zostavené prípravky môţu pomôcť uspokojovať potreby ľudí, ale je zavádzajúce označovať ich ako prírodné, pretoţe obsahujú prevaţne syntetické zloţky. Sem patrí známa značka Oriflame a Avon cosmetics.

Ak by ste chceli vyskúšať originálnu „Pure Nature“ kozmetiku, na internete nájdete široký sortiment (napr.: http://www.ekodalej.sk/iobchod/catalog/i ndex.php alebo http://www.bioshop.sk/). Takéto výrobky nie sú zatiaľ ľahko dostupné v obchodnej sieti vzhľadom na ich špecifickú prepravu a skladovanie. Dúfam, ţe sa mi podarilo aspoň trošku zvýšiť záujem o prírodnú kozmetiku. Je zrejmé, ţe tieto výrobky nezaťaţujú ţivotné prostredie zbytočnými chemikáliami tak, ako tie beţné a takisto majú aj pozitívny vplyv na náš organizmus. -Bogi-

Environmentálne vhodný produkt (?) 

-4-

PÝTALI SME SA

EMYS

Vyzvedalo sa... Pokrokovosť tejto doby prekročila prahy dverí našich domovov a za ňou na dvere klope aj ekologizácia našich myslí a po nich aj našich činností. Na prvom mieste by mali ekologické myšlienky zasiahnuť nás - študentov ekológie a mali by sme byť tým najsvetlejším príkladom pre ostatných ľudí tak, ako sú vo veľa prípadoch vzorom rodičia pre svoje deti. Z tohto dôvodu som medzi študentmi našej katedry uskutočnila mini prieskum, na akej úrovni sa nachádza ich ekologické správanie. Zisťovala som odpovede na otázky: 1. Triediš odpad? (ak áno, na aké zloţky) 2. Preferuješ produkty ekologického poľnohospodárstva? 3. Pouţívaš bio – kozmetiku? 4. Ktoré dopravné prostriedky najčastejšie vyuţívaš? 5. Akú tašku si vezmeš so sebou, keď ideš nakupovať? 6. Šetríš energiami a vodou? (ak áno, akým spôsobom) Čo sa týka prvej otázky - separácie odpadu, môţem povedať, ţe len jeden jediný respondent odpovedal záporne. Ostatní vzorne triedia odpad, a to poväčšine na sklo, papier, plasty a biologický odpad. Niektorí separujú aj tetrapakové obaly, kovy, batérie, PET fľaše a neorganický odpad. Keď som sa pýtala, či študenti pozerajú na to, či daný výrobok v nákupnom košíku pochádza z ekologického poľnohospodárstva, ich odpoveď znela skôr nie ako áno. Vo viacerých prípadoch

sa priznali, ţe o nich nemajú ani prehľad alebo sú pre nich finančne nedostupné. Samozrejme je aj pár tých, ktorí ekopotraviny kupujú pravidelne. Pri otázke týkajúcej sa eko/bio kozmetiky a drogérie boli odpovede veľmi podobné ako pri predošlej. Našli sa aj ľudia, ktorí tieto produkty uprednostňujú, a to hlavne značky Alverde a Cannaderm. Pri piatej otázke zneli odpovede rôzne, pretoţe naši študenti cestujú všetkými moţnými dopravnými prostriedkami, od autobusu, cez vlak, MHD aţ po auto, pričom pozitívnym zistením bolo, ţe radi sa prejdú aj pešo. A keď uţ sa jedným z týchto spôsobov dopravia do obchodu, kúpia, čo treba a zaplatia, všetok nákup putuje hlavne do igelitiek (najpopulárnejšie sú TESCO tašky zadarmo), ale aj do ruksakov a plátených tašiek. Keď som poloţila poslednú otázku, skoro všetci študenti odpovedali kladne. Snaţia sa šetriť energiami a aj vodou ako sa to má. A to klasickými spôsobmi, ktoré by mal kaţdý ekológ ovládať, ale pre príklad uvediem pár tipov: zastavia vodu, keď sa umývajú, aby zbytočne netiekla; sprchujú sa namiesto kúpania; vypnú počítač, keď pri ňom nesedia; pouţívajú nízkoenergetické ţiarovky; učia sa pri sviečke... alebo sa radšej neučia ; vyuţívajú denné svetlo; pouţívajú daţďovú vodu na polievanie kvetín, a podobne. Z tohto celkového zistenia vyplýva, ţe...To vlastne nechám na úsudok kaţdého z Vás...

-5-

- Ivuch -

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

Projekty riešené na Katedre ekológie a environmentalistiky Nevyhnutnou súčasťou pracovnej náplne vysokoškolského učiteľa je projektová činnosť. Práca na projektoch umoţňuje získavanie nových vedeckých a odborných poznatkov a skúseností, praktických zručností, ale v neposlednom rade zlepšuje aj finančné moţnosti pracoviska. Riešenie výskumných a edukačných projektov zabezpečuje kvalifikačný rast pedagogických a výskumných pracovníkov. Výsledky projektov môţu pedagógovia implementovať do vyučovacieho procesu, čím podstatne zvýšia kvalitatívnu úroveň svojich prednášok a cvičení. Počas takmer 15 - ročnej existencie sa na Katedre ekológie a environmentalistiky (KEE) FPV UKF v Nitre riešilo, resp. sa rieši 37 projektov (VEGA - 7, APVV - 2, KEGA 7, Envirofond - 1, Štátne objednávky - 1, Socrates-Erasmus - 1, Inštitucionálne projekty UKF CGA a GAM - 12, Rozvojové projekty – 1, projekty ESF - 5). Niektoré projekty sú riešené v spoluriešiteľstve, pri iných sú pracovníci našej Katedry zodpovednými riešiteľmi.

Aktuálne riešené projekty, na ktorých sa podieľajú pracovníci KEE: 1. Vedecká grantová agentúra MŠ SR: - VEGA 1/4344/07: Fauna a ekológia drobných zemných cicavcov (Rodentia, Insectivora) navrhovaného európsky významného územia Rokoš (Stráţovské vrchy)

(UK Bratislava), A. Dudich (TU Zvolen), J. Drábeková (SPU), doba riešenia: 1/2007 - 12/2009. - VEGA

zodpovedný riešiteľ: Ivan Baláţ, spoluriešitelia z UKF: Jančová, A. Schlarmannová, J. - Illášová, Ľ. - Marenčik, A. Boleček, P. - Vanková, V. - Jakab, I. - Štrba, P. - Gogoláková, A. - Pokorná, T. - Tuhárska, K. Bridišová, Z. - Ruţička, M. - Jamrichová, E. Pavlová, S., spoluriešitelia mimo UKF: O. Majzlan

-6-

2/7131/27: Dôsledky ťaţby Nováckeho uhoľného loţiska na krajinnú štruktúru, sociálnoekonomický rozvoj obce Koš a biodiverzitu Košských mokradí koordinátor z UKF: Ivan Baláţ, spoluriešitelia z UKF: Petrovič, F. - Bugár, G. Hreško, J., spoluriešitelia mimo UKF: P. Gajdoš (ÚKE SAV), M. Mojses (ÚKE SAV), K. Gerhátová

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

(ÚKE SAV), T. Štancelová (ÚKE SAV, N. Marcelová (ÚKE SAV), doba riešenia: 1/2007 - 12/2009.

- VEGA 1/0059/08: Vlastnosti vybraných prvkov krajinnej štruktúry pre hodnotenie krajinného rázu

zodpovedný riešiteľ: Alena Jančová, spoluriešitelia z UKF: Baláţ, I. - Boleček, P. Martiniaková, M., spoluriešitelia mimo UKF: J. Drábeková (SPU Nitra), doba riešenia: 1/2006 - 12/2008, - CGA

2007: Komparácia environmentálnej výchovy v krajinách Európskej únie,

zodpovedný riešiteľ: Rózová, Z., spoluriešitelia z UKF: Bugár, G. – Kaločaiová, M. - Petluš, P. – Petrovič, F. - Vanková, V. doba riešenia: 1/2008 – 12/2010

2. Kultúrna a edukačná grantová MŠ SR:

agentúra

- KEGA 3/4282/06: Inovácia učebných osnov v klasickej, elektronickej a multimediálnej forme predmetu Cudzorodé látky v potravnom reťazci a jeho integrácia do koncepcie študijných programov I., II. a III. stupňa vysokoškolského štúdia koordinátor z UKF: Zuzana Pucherová, spoluriešitelia z UKF: Mišovičová, R. - Vanková, V. - Jomová, K., spoluriešitelia mimo UKF: T. Tóth (SPU v Nitre), E. Dobríková (VUP v Bratislave), E. Dudríková (UVL Košice), A. Vollmannová (SPU v Nitre), P. Lazor (SPU v Nitre) , doba riešenia: 1/2006 - 12/2008.

- KEGA 3/5070/07: Metódy a modely identifikácie a klasifikácie diverzity a zmien krajiny

zodpovedný riešiteľ: Imrich Jakab doba riešenia: 1/2007 - 12/2009.

- CGA 2008: Program pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov na Katedre ekológie a environmentalistiky formou interaktívneho, aktivizujúceho vyučovania zodpovedný riešiteľ: Oľga Kopcová, doba riešenia: 1/2008 – 12/2010.

- CGA 2008: Vybrané skupiny bioty ako

indikátory stavu biotopov v okolí Nitry, zodpovedný riešiteľ: Ivan Baláţ, spoluriešitelia z UKF: Košťál, J.–Kaločaiová, M. doba riešenia: 1/2008 - 12/2010.

4. Projekty Európskeho sociálneho fondu: - ESF 11230100428: ELBIEN English Language in Biology and Environmentalistics zodpovedný riešiteľ: Ľubomír Zelenický, spoluriešitelia z UKF: Baláţ, I. - Barteková, A. Bauerová, M. - Boleček, P. - Bugár, G. Čeretková, S. - David, S. - Feszterová, M. Gaţiová, A. - Hraška, Š. - Hreško, J. - Illášová, Ľ. - Jakab, I. - Jančová, A. - Jomová, K. Kormuťák, A. - Kramáreková, H. - Kuna, R. Laurinčík, J. - Lengyelová, L. - Martiniaková, M. Matejovičová, B. - Mišovičová, R. - Omelka, R. Petrovič, F. - Petrovičová, I. - Praslička, J. Schlarmannová, J. - Strejček, F. - Štrba, P. Švarcová, O. - Vondráková, M. - Vrábelová, M. Gogoláková, A. - Hegedüsová, A., doba riešenia: 1/2006 - 11/2008.

zodpovedný riešiteľ: František Petrovič, spoluriešitelia z UKF: Bugár, G. - Hreško, J. David, S. - Baláţ, I. - Pucherová, Z. Mišovičová, R. - Strnisková, L., doba riešenia: 1/2007 - 12/2009.

- KEGA

3/6469/08: Metódy štúdia krajinnej štruktúry a katalóg krajinných prvkov zodpovedný riešiteľ: Mišovičová, R. spoluriešitelia z UKF: Cimra, J., Hreško, J. Pucherová, Z. – Ruţička, M. doba riešenia: 1/2008 - 12/2010.

3. Inštitucionálne projekty – Celoškolská grantová agentúra:

- ESF 11230100465: Nitrianska mladá veda

- CGA VI/2/2006: Štúdium biológie a

ekológie drobných zemných cicavcov v lesných formáciách okolia mesta Nitra

-7-

zodpovedný riešiteľ: Ľubomír Zelenický, spoluriešitelia z UKF: Čeretková, S. - Gaţiová, A. Holúbek, I. - Hovorka, D. - Hreško, J. - Jomová, K. - Kruţlík, P. - Kuna, R. - Marenčik, A. Medveď, I. - Rózová, Z. - Sirotkin, A. - Strihová,

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

A. - Teleki, A. - Tirpáková, A. - Trajtel, E. Vondráková, M. - Krogmann, A. - David, S., doba riešenia: 1/2007 - 11/2008.

- ESF - 11230100152: A-CENTRUM pre 21. storočie - Od prezenčného dištančnému vzdelávaniu

k

zodpovedný riešiteľ: Ľubomír Zelenický, spoluriešitelia z UKF: Baláţ, I. - Balogh, Z. Beňačka, J. - Burianová, M. - Cimra, J. Čeretková, S. - Dubcová, A. - Fraňová, I. Gogoláková, A. - Hasprová, M. - Jakab, I. -

Kapusta, J. - Klimeš, C. - Kramáreková, H. - Kuna, R. - Lovászová, G. - Martiniaková, M. - Melušová, J. - Omelka, R. - Oremusová, D. - Pavlovičová, G. - Rumanová, L. - Sandanusová, A. - Skalka, J. Strejček, F. - Štrba, P. - Švec, P. - Turčáni, M. Vallo, D. - Vanková, V. - Vasková, V. Vidermanová, K. - Vondráková, E. - Gaţiová, A., spoluriešitelia mimo UKF: J. Bieliková (RRA Topoľčany), Ľ. Lachká (NKN), M. Porubská (VUSAPL Nitra), doba riešenia: 3/2006 - 7/2008.

Výstupy projektov sú prezentované na vedeckých konferenciách, sympóziách a tieţ vo forme príspevkov vo vedeckých a odborných časopisoch, v publikáciách (monografie, metodické príručky). Zo stručného prehľadu projektovej činnosti pracovníkov Katedry ekológie a environmentalistiky má čitateľ - študent moţnosť získať predstavu o vedeckovýskumnej práci svojich pedagógov a uvedomiť si, ţe priama výučba je iba časť povinností vysokoškolského učiteľa. - Ivan –

-8-

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

Minikarneval... O tom, ţe sa my – ekológovia stretávame pravidelne na katedroviciach, vedia uţ aj študenti iných krúţkov a iných odborov, ktorí si občas preto závistlivo zavzdychajú...Na akciách plných veselej nálady popretkávanej vzácnymi rozhovormi a zoznámeniami, ktoré väčšinou končia energickými tancovačkami. Ani tá posledná nebola výnimkou. Vlastne,...bola. Pri tejto sme navyše pouţili, na popud organizátorov, vlastnú fantáziu a cibrili svoju tvorivosť. Dôvodom bolo fašiangové obdobie, tak prečo si nespestriť aj našu katedrovicu. Prostredie Starého divadla hýrilo maskami a „prevlekmi“ ručne aj neručne vyrobenými, z čoho som bola popravde nielen ja milo prekvapená. S rukou na srdci priznávam, ţe som nedúfala vo vysoký počet maskovaných a zamaskovaných, a preto som si tú svoju druhú identitu niesla v taške. No konečné prekvapenie bolo o to príjemnejšie. Medzi nami sa hmýrilo všetko - od mistra chirurga, cez baníka, uja v ţupane, vodníka, bosorku a ták ďalej, a ták ďalej. „Najpremakanejšia“ maska, ktorú samozrejme vyberali vyvolení, sa nezaobišla bez adekvátnej odmeny, ktorá potom spolu s víťazom kolovala po celej Tatre. A nezabudlo sa ani na správnu hudbu v podaní DJ – a Iča...Aby sme trochu vybili energiu... Touto kratučkou správou z poslednej katedrovice Vám chcem len povedať, ţe sa radšej príďte sami pozrieť a zakúsiť kolorit familiárnej katedrovej atmosféry, pretoţe to jednoducho stojí za to...Do videnia! :) Ivuch

-9-

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

Cesta do vesmíru za 3 dni Plánovaný odchod: 25. 1. 2008 Plánovaný príchod: 28. 1. 2008 Účel cesty: objavenie nových sfér hier v environmentálnej výchove v rámci Špecializovaného kurzu A - centra pre 21. storočie. Transport: kozmická loď Prometea Posádka: Vyučujúci a študenti KEE UKF Palubný denník: Motory kozmickej lode Prometea sa rozozvučali 25. januára o 13.00. Predtým sa takmer celá posádka zišla na dohodnutom mieste: Cígeľ. Po krátkom čakaní sa dostavil aj kapitán lode a mohlo sa vyraziť. Do kozmickej lode sme sa dopravili peši. Pred štartom bolo nutné urobiť niekoľko malých technických úprav. Časť posádky sa chopila čistenia kajút a druhá časť sa medzitým postarala o palivo (drevo). To bolo veľmi dôleţité, pretoţe by sme bez neho nemohli vyštartovať. Zásoby sa poukladali do lodnej kuchyne, pripravila sa voda na čaj a po malom občerstvení sa mohlo vyraziť na cestu. Štart sa úspešne vydaril!!! Čas vo vesmíre neexistuje. Ten náš pozemský sme si krátili rôznymi hrami. Celá posádka sa zoznámila pri hrách slúţiacich na tento účel. Na začiatku sme o sebe nehovorili sami, ale niekto iný nás mal opísať v niekoľkých vetách. Novinárska hra nám podala odpovede na najrôznejšie otázky, ktoré trápili naše srdiečka. V ďalšej hre sme sa našli!!! Myslím doslovne našli, pretoţe kaţdý spĺňal aspoň jednu poţiadavku personálneho trhu na zaradenie sa do skupiny. Náš charakter a súdrţnosť obstáli v ťaţkom období núteného spoluhospodárenia, kde sme ako susedia so spoločným účtom vyberali iba toľko, aby sme nakoniec usporili čo najviac koruniek. Mnohí ali obavy o čestnosť svojich susedov, no nakoniec sa to podarilo a nikto z nás sa nemusel upísať ţiadnej banke novým úverom.

- 10 -

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

Ďalšou hrou sme si preverili naše schopnosti a vedomosti v hľadaní nesprávnych vyjadrení, údajov a výrokov o mieste, z ktorého sme vyráţali – o Cígli. Pozornosť, ktorú kaţdý člen posádky pri lete vesmírom musí mať, sme si otestovali v otázkach o poznaní našej katedry. No nielen pozornosť je dôleţitá pre preţitie vo vesmíre, rovnako dôleţité je aj poznanie vlastnej planéty - Zeme a spoločnosti. Tieto vzťahy sú pozorovateľné v pavučine, do ktorej sme sa úplne zamotali - Pavučine vzťahov. Udrţateľnosť ţivota na Zemi sme si vyskúšali pri simulácii vyčerpávania prírodných zdrojov. Predstavte si kus papiera, kaţdý z nás si musí z neho zobrať raz toľko ako ten predošlý. A teraz si skúste tipnúť ako dlho tento papier vydrţí. Predpoklady boli ďaleko od pravdy. Po tom, ako sme sa presvedčili o konečnosti niektorých surovín, sme sa pokúsili získať čo najviac informácií o tých, ktoré sú bez skorého stopnutia vyuţívania nenávratne preč, ale aj o alternatívach. Pri medzipristátí, ktoré bolo naplánované skôr, ale vďaka nepriaznivej situácii „vonku“ sa presunulo na neskôr, sme mohli bezpečne vystúpiť z lode. Počas prieskumu okolitej krajiny sme sa snaţili nájsť zoznam darov pre Veľkých Mudrcov a pokúšali sme sa nájsť ich zašifrovaný odkaz. Večery na kozmickej lodi sme trávili v spoločnosti mafiánov a opičieho kráľa. Niektorí absolvovali kurz autoškoly a ruská ruleta si našla svoju obeť. Porucha našej kozmickej lode nás vyľakala, ale priateľská loď, na ktorú sme narazili, nám ponúkla pomocnú ruku. S ich pomocou sme sa mohli úspešne vrátiť z tejto strastiplnej, no poučnej cesty, späť na našu milovanú Zem. Písal sa 28. január 2008.

- G.A -

- 11 -

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

Lesná škola Jezírko

Je 17. október, 5 30 ráno. Beriem do ruky cestovnú tašku a ponáhľam sa na autobusovú stanicu. Cestou ešte narýchlo premýšľam, čo som si zabudol, prípadne čo mám navyše, keďţe tá moja batoţina je fakt dosť ťaţká. Na stanici sa postupne zišlo 11 mladých, perspektívnych budúcich učiteľov – ekológov a ich pedagogický dozor. Trochu sme v krutej zime posrandovali, naskákali do autobusu a hor sa smer Brno. Vedeli sme, ţe ideme do Lesnej školy Jezírko v Brne, kde máme pripravený environmentálny výučbový program, ktorý potrvá do 21. októbra. Keďţe mnohí z Vás nevedia, čo to Jezírko vlastne je, tak mi moje „novinárske srdce“ nedá urobiť krátky vstup do problematiky. Jezírko je odlúčené pracovisko SEV (strediska environmentálnej výchovy) Lipka so sídlom v Brne. Ide o pomerne mladé pracovisko (začalo pracovať v septembri 2004), ktoré si kladie v súčasnej dobe veľmi potrebný, zásluţný a ušľachtilý cieľ a to, naučiť čo najširšie spektrum ľudí k šetrnejšiemu a citovému postoju

k prírode a ţivotnému prostrediu doma i vo svete a ku zmyslovému vnímaniu prírody samotnej. A kto má zriadenie Jezírka na svedomí? Všetko je spoločným dielom MZLU (Mendlova zemědelská a lesnícka univerzita) v Brne, Juhomoravského kraja, mesta Brna a Lipky, budovu lesnej školy postavil Školský lesný podnik Masarykův les. A teraz konečne k Jezírku. Táto lesná škola v súčasnosti ponúka 24 environmentálnych programov (terénnych alebo interiérových), ktoré sa realizujú formou uceleného tematického bloku napríklad o lese. Terénna výučba je doplnená pracovnými listami, ktoré vymýšľajú, zostavujú a tvoria samotní lektori Jezírka. Pri interiérovom programe sa vyuţívajú parádne, interaktívne vyučovacie pomôcky, ktoré musíte vidieť na vlastné oči a aţ potom pochopíte, o čom to je. Hlavnými činnosťami tohto zariadenia sú jednodňové ekologické výučbové programy pre MŠ, ZŠ a SŠ JMK (Juhomoravského Kraja), záujmové krúţky zamerané na prírodovedu, turistiku a prácu s prírodným materiálom. Jezírko organizuje aj odborné semináre pre učiteľov všetkých stupňov škôl zamerané na praktickú ekologickú a environmentálnu výchovu, chodia sem aj naši kolegovia - študenti MZLU v Brne, ktorí tu absolvujú voliteľný predmet „Výchova k ochrane a tvorbe ţivotného prostredia“. Široká verejnosť sem môţe prísť a osláviť Deň Zeme, Slávnosti jesene, naučiť sa pracovať s prírodným materiálom v Prírodných dielňach a prísť

- 12 -

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

na Deň otvorených dverí. Trochu na škodu je fakt, ţe na Slovensku nič podobné nemáme. Takţe aktívni študenti, dávam Vám do pozornosti skvelú myšlienku: moţno by nebolo na škodu zariadiť všetko potrebné a takéto centrum zriadiť aj na Slovensku. Dosť bolo teoretizovania. Teraz budem hovoriť trošku za seba. Keď sme sedemnásteho prišli do Brna myslel som, ţe absolvujem síce príjemný pobyt plný rôznych aktivít, moţno si vezmem zopár dobrých rád a nápadov, ale ani vo sne mi nenapadlo, ţe budem tak ťaţko z Jezírka odchádzať. Prečo sa mi nechcelo ísť domov? Odpoveď je jednoduchá: bol som miestami (samozrejme v dobrom) šokovaný a niektoré veci ma fakt dostali. Teraz Vám to podrobnejšie objasním. Šok číslo 1 – kde sa preboha na okraji Brna vzal les, ticho, pokoj a pocit, ţe ste na konci sveta. Doteraz to neviem, ale všetko je to tam. Šok číslo 2, privítanie – hneď ako sa nám otvorili dvere na Jezírku, spoznali sme niekoľko príjemných ľudí. Všetko bolo dovolené, komunikácia bola uvoľnená, veľa smiechu, milých ľudí, aţ mi to bolo najprv podozrivé, potom som

to prestal riešiť. Udomácňovanie mi trvalo cca. pol hoďku, kým som nemal vybalené moje čierne tepláky. No uznajte v takýchto podmienkach a obľúbených teplákoch by určite zapadol aj ten najväčší introvert. Šok číslo 3 - interaktívne pomôcky o akých sa mi ani nesnívalo. Poviem Vám pravdu, „ja som kukal jak puk“. Tešila ma ešte jedna vec, ţe očká ako tenisáky som nemal iba ja, ale aj moji spolupútnici. Na a k tým pomôckam - to by ste váţne museli vidieť. Šok číslo 4 - mnoho nápadov a kreativity. V ţivote by mi nenapadlo napríklad to, ţe z obyčajnej prechádzky po lese sa dá urobiť mnoho zábavy a hlavne aktivít, ktoré Vás určite zaujmú. Šok číslo 5 - celá výučba je robená prirodzene a spontánne, niekoľkokrát počas pobytu som sa dokonca aj ja prichytil, ţe kreslím (poznámka: kreslenie neznášam). Vôbec si neuvedomíte, čo sa okolo Vás deje, a čo človek nechcel, je z vás opäť desaťročné dieťa. Moţno by bolo fajn poslať sem ľudí, ktorí stále tvrdia, čo by dali za to, keby mohli byť znova mladí. Prepáčte, nechal som sa uniesť myšlienkou a teraz naspäť k téme.

- 13 -

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

Šok číslo 6 – vôbec, ale vôbec sa mi nechcelo odísť a podľa spokojných, uvoľnených a šťastných tvárí mojich kolegýň usudzujem, ţe na tom boli podobne. Moţno to bude znieť ako „ošúchané“ klišé, ale Jezírko mi dalo mnoho. Podarilo sa mi načerpať nové sily, nové nápady, podučil som sa kreativite. Znovu som

získal trochu stratenú motiváciu do ďalšieho štúdia, a to najdôleţitejšie znova som sa utvrdil, ţe v ţivote chcem robiť to čo ma baví – učiteľa. Ako to uţ v ţivote býva, dobrá rada na záver: „Ak sa radi necháte šokovať, treba sa na budúci rok prihlásiť u RNDr. Kopcovej a výsledok je zaručený.

- Majo -

Aj my sme tam uţ boli a preţili sme... Čo? Klasicky neklasické štvrtácke terénky. Kde? Jedine v areáli rekreačného strediska Jedliny, v ich okolí, na lúke, v potoku Drevenica, v dedinke Kostoľany pod Tríbečom, na Gýmeši a všade, kde nám len pohľad dočiahol. Kedy? Teraz, v máji. Koľko to trvalo? Ako to kto vezme, ale v podstate štyri dni. Ako sme sa tam ocitli? Náhodou sme si vyčíhali správny autobus do Kostolian (a aby sme začiatok terénov nemali príliš nudný, ten sa nám pred

príchodom trochu rozdymil) a potom rovno za nosom, s batohmi na chrbtoch, sme to odkráčali tých pár kilometrov na určené miesto. Kto nás mal na starosti? Tí, čo vţdy... Čo sme tam teda robili? 1. Prednáškovali – teoretická príprava prostredníctvom najrôznejších prezentácií o vtákoch, drobných zemných cicavcoch, biomonitoringu a taaaak. 2. Zisťovali kvalitu miestneho toku pomocou biologických a fyzikálno – chermických ukazovateľov – to znamená, ţe sme sa najprv hrabkali v potoku so sieťkami a všetky tvory, ktoré sa nám tam zatúlali, sme skúmali v

- 14 -

ZO ŢIVOTA NAŠEJ KATEDRY

EMYS

miskách (a naše úlovky boliúctyhodné – drobec salamandry škvrnitej, larvy podeniek a pošvatiek, pijavice a podobne) a potom sme sledovali koncentráciu rozličných látok prostredníctvom malého prenosného laborátoria. 3. Hodnotenie vidieckeho sídla na základe ekologických hľadísk – to sme sa nachodili a nahodnotili 4. Mapovali drobné zemné cicavce (pomocou ţivoloviek) 5. Analyzovali vývrţky sov 6. Mapovali vegetáciu pod Gýmešom pomocou fytocenologických zápisov 7. Krúţkovali vtáky 8. A potom sme všetko šikovne šupli do GIS – ov 9. A samozrejme oprášili volejbalové vlohy, sedeli a debatovali pri večernom ohnisku a vyvádzali. Prečo sme to všetko robili? Noooo, pre radosť a poznanie a...pretoţe sme museli. Čo sme jedli? Všetko, čo nám v Jedlinách pripravili (to značí všeličo, na čo si spomeniete zo školských jedální) a čo sme si sami „zbúchali“. Aké to všetko bolo? Podľa môjho subjektívneho názoru SKVELÉ. Čo sme si so sebou v konečnom dôsledku odniesli? Rozvinutú alergiu, prisatého kliešťa, o niečo ľahší batoh, absolvoval/a v indexe, ale predovšetkým nové záţitky, doplnené poznatky a moţno maličkú nostalgiu z posledných a neopakovateľných poriadnych terénov. Juuuuu...

- Ivuch -

- 15 -

AKO POZNÁŠ SLOVENSKO ?

EMYS

Slovenské hory V tejto rubrike budeme pravidelne prinášať rôzne tematické testíky. Tentokrát sme sa sústredili na naše SLOVENSKÉ HORY. Aby to nebolo tak ťaţké, pri kaţdej fotografii nájdete moţnosti, stačí si len vybrať správnu odpoveď. a) Veľká Fatra (Tlstá)



b) Chočské vrchy (Veľký Choč) c) Muránska planina ( Poludnica )

 a) Belianske Tatry b) Západné Tatry - Roháče c) Stráţovské vrchy

a) Veľká Fatra (Ostrá)



b) Nízke Tatry (Kráľova Hoľa) c) Malá Fatra (Veľký Rozsutec)

 a) Biele Karpaty b) Veľká Fatra c) Nízke Tatry

- 16 -

AKO POZNÁŠ SLOVENSKO ?

EMYS



a) Vtáčnik

b) Súľovské vrchy c) Slovenský Kras

 a) Vysoké Tatry (Kriváň) b) Malá Fatra (Kľak) c) Slovenský raj (Havrania skala)

a) Nízke Tatry



b) Veľká Fatra c) Biele Karpaty

 a) Belianske Tatry b) Západné Tatry - Roháče c) Nízke Tatry

- 17 -

- Imo -

ČO NÁS PÁLI

EMYS

Čo a ako o skládke v Pezinku O problematike pezinskej skládky sme v posledných týţdňoch počuli z rôznych strán. Boli to nielen médiá, ktoré kaţdodenne prinášali správy. My, čo sme sa v piatok 15. 2. 2007 zišli na Radničnom námestí v Pezinku, sme informácie dostali priamo od Občianskej iniciatívy, primátora a ďalších kompetentných. Práve v tento deň sa konalo zhromaţdenie na ktorom sme mohli jednoznačne vyjadriť svoj nesúhlas s vybudovaním ďalšej skládky v Pezinku. Projekt druhej skládky sa nachádzal aj v starších územných plánoch mesta. Tieto sa však zmenili a v nových uţ sa so skládkou nepočíta. Na vybudovanie skládky dal povolenie Krajský stavebný úrad v Bratislave, na ktorého čele stojí Ján Mann ml. Ten je nielen majiteľ pozemku, na ktorom má skládka stáť, ale zároveň synom ţiadateľa o povolenie skládky a investora. Mesto Pezinok poukazovalo nielen na tieto fakty, ale aj na porušenie zákona. Porušenie sa týka umiestnenia skládky v tzv. novej jame, ktorá sa nachádza iba 180 metrov od prvého domu a iba niekoľko sto metrov od centra mesta. Občianska iniciatíva zasa poukazuje na zdravotné riziko, ktoré hrozí ľuďom ţijúcim v tesnej blízkosti skládky. Podľa prieskumov je riziko rakoviny v blízkosti skládky vysoké. Ďalším argumentom mesta je, ţe Pezinok nechce slúţiť ako zberňa odpadu zo širokého okolia. Tak napr. do tzv. starej jamy - existujúcej skládky sa do roku 2007 kaţdoročne uloţilo 5 tisíc ton odpadu z Pezinka a 60

tisíc ton z okolia. Z prieskumu verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v septembri minulého roka vyplýva, ţe aţ 81% občanov skládku nechce. Tento fakt sa prejavil aj na veľkej účasti na zhromaţdení. Počas piatich dní (15. -19. 3.) sa podarilo vyzbierať takmer 7 tisíc podpisov. Veľkú účasť ľudí, ktorí prišli verejne vyjadriť svoj nesúhlas a názor, sa niektorí naši vládni predstavitelia snaţili spochybniť a celú kauzu spolitizovať. Čo sa napokon neujalo a predstavitelia mesta a Iniciatívy odniesli petície a sťaţnosti premiérovi. Medzičasom spoločnosť EKO skládka s. r. o, ktorá mala skládku realizovať, od projektu odstúpila a postúpila ju tzv. tretej osobe. Ja sama síce neviem, kto to je, ale momentálne sme dosiahli, čo sme chceli . No uvidíme, ako to celé ešte dopadne.

- G.A -

- 18 -

ČO NÁS PÁLI

EMYS

Amatárske naivné divadlo Všetci sme súčasťou veľkého divadelného kolotoča a v mnohých sálach, či na rôznych pódiách zaţívame deň čo deň jednu divadelnú scénu za druhou. Som naivný amatérsky divadelník. Uţ niekoľko rokov hrám odborného asistenta na UKF. Prečo to nazývam hraním a uberám tým váţnosti, ktorá by mala byť samozrejmá na akademickej pôde? Deň čo deň musím striedať niekoľko rolí: úlohu pedagóga vyučujúceho niekoľko odlišných predmetov, odborníka v kaţdej oblasti, ktorú vyučujem, konzultanta a oponenta rôznorodých bakalárskych a diplomových prác, vedátora, hodnoteného na základe odpublikovaných článkov, garanta i spoluriešiteľa projektov, ktoré financujú celý divadelný svet, úradníka zahĺbeného do haldy byrokratických formulárov, poslušného podriadeného. Pri počte predmetov, ktoré vyučujem, dopyte po projektovej a publikačnej činnosti, mi nezostáva nič iné ako hrať na všetky strany. Keby som chcel byť len poriadnym vysokoškolským pedagógom, musel by som sa neustále vzdelávať a školiť v oblasti, ktorú vyučujem, aby moje prezentované poznatky boli aktuálne. Mal by som spolupracovať s odborníkmi v praxi, aby som sa nevzďaľoval od reality. Mal by som mať k dispozícii modernú laboratórnu techniku aby sa úroveň môjho vyučovania priblíţila svetovému štandardu a na neposlednom

mieste neustále modernizovať celý vyučovací proces. A to som len pri vysokoškolskom pedagógovi. A čo ďalšie úlohy. Niektoré sa môţu prelínať a dopĺňať. Väčšina však vyţaduje samostatnú energiu a hlavne vyčlenený čas. Ten sa nájde. Po večeroch, cez víkendy si sadám k prípravám na výučbu, k publikačnej činnosti, čítam záverečné práce, konzultujem po telefóne, píšem projekty aby som zefektívnil svoju činnosť. Celý čas si však uvedomujem, koľko zmien, času, financií a energie potrebuje ešte tento systém, aby sa hranie čoraz viac pribliţovalo realite. Denne stretávam mnohých unavených a znechutených odborných asistentov, vedeckých pracovníkov, snaţiacich sa o zmenu k lepšiemu, ale aj starých divadelníkov, ktorým systém natoľko vyhovuje ţe bez akejkoľvek spätnej väzby uverili svojej divadelnej úlohe. Univerzitu navštevuje mnoho mladých hereckých talentov – študentov. Koľkí majú vzťah k študovanej problematike, či záujem o ţivot na katedrách? Koľko z nich si môţe povedať, ţe sa naozaj snaţia hrať svoju úlohu študenta. Čoraz menej sa stretávam s iskrou v očiach študentov, stráca sa záujem, miznú otázky a študentské aktivity. Systém je pre nich však stále solidárnejší. Uţ sa nemusí čakať celý rok v prípade neúspechu na štátniciach. Veď ďalší, opravný termín je o mesiac.

- 19 -

ČO NÁS PÁLI

EMYS

Predmety, zápočty a skúšky sa dajú prenášať z ročníka do ročníka. Dobrý prospech, aktivita študentov, úspech na ŠVOČ, všetko sa finančne odmeňuje. Za takmer symbolickú cenu môţu cestovať a študovať v zahraničí. Očakáva sa, ţe všetka vonkajšia motivácia prebudí v študentoch reakciu a vznikne vnútorný motív pre záujem o štúdium. Áno, stretávam sa so študentmi, ktorí nemusia ani hrať. To čo študujú majú v srdci. Úlohy študenta sa zmocnili s vysokým nasadením. Píšu vlastné projekty, publikujú, podieľajú sa na výskume, dobrovoľne sa zúčastňujú školení, exkurzií a zahraničných stáţí. S nadšením prijímajú nové poznatky, dávajú otázky a očakávajú odpovede, štúdium je pre nich záujmovou činnosťou. Úprimne, koľko je ale takýchto študentov? Ďalšou a o mnoho väčšou skupinou sú herecké talenty, ktoré nás presviedčajú o svojom záujme. Sľubujú a zavádzajú, len aby získali výhody pre svoje štúdium. Navonok sa kaţdý z nich do určitej miery snaţí vyzerať ako snaţivý, úprimný a usilovný študent. Keď však od nich očakávame výsledky a výstupy, so sklamaním odhaľujeme skutočnosť. Z rozhovorov študentov vyplýva, ţe dobrý pedagóg je ten, čo od nich nič nechce, a dobré terénky sú také, kde sa pije. Program terénok je im úplne ukradnutý, je len vyčerpávajúcim čakaním na večernú zábavu. Špecifickým zrkadlom odráţajúcim pretvárku sú priestory pred prednáškovými miestnosťami, kde si naši študenti krátia čas medzi prednáškami, či seminármi. Skúste sa tam ísť niekedy

pozrieť po 18 hodine. Je to hanba, koľko tam zostáva odpadu po environmentalistoch. Zaţívam mnoho úsmevov, pretvárok, klamstiev a sľubov, keď odo mňa študenti niečo nevyhnutne potrebujú. Príkladom sú zápočty za bakalársky či diplomový seminár. Po ich podpise prestávam byť zaujímavý. Očakávam výsledky na základe našej dohody, ale nedočkám sa od nich ani pozdravu na chodbách univerzity. Najviac fantázie a aktivity zo študentov srší pri akejkoľvek moţnosti kritiky. Pre ospravedlnenie svojich neúspechov dokáţu hľadať mnoţstvo chýb v systéme, vo výučbe, v predmete a v pedagógoch, referovať o nich vedúcemu katedry, písať eseje a sťaţnosti vedeniu fakulty či univerzity. Pritom aj samotná Európska únia stojí na princípe subsidiarity, z čoho vyplýva riešenie problému prioritne na úrovni kde vznikol. Takţe problém medzi študentmi a pedagógmi by sa mal riešiť najprv medzi nimi. Často dotknutý pedagóg ani netuší, ţe nejaký problém je, alebo bol. Ekológia nás učí, ţe ţivot v systéme sa vyvíja na základe podmienok prostredia. Náš súčasný systém je špecifický svojou dynamikou a otvorenosťou. Vstupuje do neho mnoţstvo ľudských zdrojov a ovplyvňuje ho veľa vnútorných i vonkajších faktorov. Je si potrebné uvedomiť, ţe systém sa vyvíja vďaka činnosti. Bez aktivity, sebarealizácie, spolupráce, profesionality a neustáleho vývoja nemá naša katedra, fakulta, či univerzita ţiadnu vyhliadku do budúcnosti. Len silné zloţky a silné vzťahy vytvoria silný a stabilný systém.

- OA -

- 20 -

ČO NÁS PÁLI

EMYS

Kúsok Divočiny... Nebudem písať o hlbokých lesoch v Bukovských vrchoch, Fatre, či v Tatrách. Sú nádherné, ale neviem o nich mnoho aj keď som ich navštívil a kochal sa ich majestátom. Rád by som Vám poodhalil krásu lesov, ktoré sprevádzajú kľukatiace sa rieky na ich ceste do oceánu, lebo práve tam je môj domov. Ako ľudia osídľovali brehy riek, postupne menili aj okolitú krajinu. Ţiaľ, väčšina plochy luţných lesov je zničená, premenená na veľkoblokové polia na úrodných nivných pôdach, či plantáţe šľachtených topoľov. Rieky sú narovnané a spútané mnohými priehradami.

Takto značne pretvorená krajina je aj na dolnom toku rieky Váh. Prastarej rieky, ktorá sa ako obrovský had vlní krajinou uţ vyše 20 miliónov rokov a spája tak vysoké vrchy, hlboké doliny a staré lesy s rozľahlou níţinnou krajinou. Aj napriek intenzívnym ľudským zásahom sa na dolnom Váhu zachovali fragmenty divokých luhov ako dôkaz ich nie tak dávnej slávy. Na pravom brehu Váhu asi 9 km juţne od Šale, na jednom z meandrov, vznikla vplyvom usadzovania sa riečneho materiálu štrková lavica, ktorá sa postupom času premenila na riečny ostrov s veľkosťou zhruba 10 ha. Od brehu je oddelený prietočným ramenom

- 21 -

ČO NÁS PÁLI

EMYS

a malou sústavou slepých ramien. Vďaka zlej dostupnosti pre ťaţkú techniku vplyvom riečnej ochrany a nevysporiadaným vlastníckym vzťahom ostalo toto miesto ľuďmi len málo dotknuté a zachovalo si svoj pôvodný charakter. Tak ako po stáročia tu v úzkom spojení s riečnymi silami rastú mohutné vŕby, topole, jasene , bazy, či čremchy. Rodia sa, kvitnú, mohutnejú a padajú v nekonečnom tanci kolobehu ţivota. Staré bútľavé stromy sú domovom mnohých dutinových hniezdičov, ale aj stromových netopierov. Nájdeme tu mnoţstvo mŕtveho dreva, ktoré ale ţije vďaka „práci“ nespočetného mnoţstva húb, plesní, baktérií a iných mikroorganizmov. Práve pôdne mikroorganizmy sa v prevaţnej miere podieľajú na biologickej diverzite ako aj stabilite lesného ekosystému. Jarný aspekt tvorí najmä na husto rastúci a na

bielo kvitnúci cesnak medvedí, pre svoju silu pouţívaný v prírodnom liečiteľstve. Pouţívajú sa hlavne čerstvé listy na prečistenie organizmu po zime. Svoje teritórium si na padnutých stromoch vo vode značí vydra riečna a spolu s pestrofarebným rybárikom lovia ryby na prietočnom ramene. Na protiľahlom brehu vychovávajú svoje potomstvo volavky popolavé v hniezdnej kolónii a v zime je tu vidno aj orliaka morského. Územie tvoria tri biotopy európskeho významu, ţije tu viacero druhov rastlín aj ţivočíchov európskeho a národného významu, je súčasťou biocentra regionálneho významu a sú tu plánované holoruby lesníckeho významu. Preto pripravujeme vyhlásenie chráneného územia s legislatívnou ochranou všetkých tam ţijúcich prírodných bytostí nesmierneho významu, aby mohli naďalej nerušene tancovať v kolobehu ţivota.

...toto je môj kúsok divočiny...

- Pali Lipa Stranovský -

- 22 -

K ŠTÚDIU...

EMYS

Ekofeminizmus – iba ďalší „izmus“? V súčasnosti sa veľa hovorí o problematike rodovej (ne)rovnosti, či feminizácií filozofie a spoločnosti. Diskriminácia ţien na pracovisku sa neprejavuje iba niţšou výplatou za tú istú prácu, ktorú odpracuje muţ. Rodové stereotypy a negatívna diskriminácia na základe pohlaví sú zakódované hlboko v nás, v našom spôsobe myslenia, ktorý je v nás natoľko vţitý, ţe si ho ani neuvedomujeme. Všadeprítomné rodové stereotypy Český filozof Erazim Kohák vo svojej knihe Zelená Svatozář1 opisuje priebeh porady na pracovisku: „Porada sa predlţuje, predsedajúca osoba sa rozhliadne po miestnosti a obráti sa k jedinej ţene: ‚Anička, urobila by si nám kávu?‘. Nevšimne si, ţe oslovená dáma je docentka a okolo stola sedia samí odborní asistenti, teda pedagógovia s niţším akademickým titulom ako ich kolegyňa. To sú totiţ muţi. Je predsa ‚prirodzené‘, ţe na varenie sú tu ‚ţenské‘.“ Podľa Koháka máme okuliare, cez ktoré vidíme svet, nasadené na nose tak pevne, ţe sa nám takýto (samozrejmý, muţský) skutočne javí! Mimochodom v situácii (o porade), ktorú Kohák opisuje, bola predsedajúcou osobou takisto ţena! Nesprávne (proti Pravidlám slovenského pravopisu) pouţívanie muţských rodov v profesiách, ktoré vykonávajú ţeny (stomatológ, stavebný inţinier, či advokát), sa objavujú v médiách bez toho, ţe by si to ktokoľvek všímal. Nájdeme tak beţne: „redaktorov“

slovenského týţdenníka Ivicu a Lenku, „víťazom“ prestíţneho ocenenia sa stane Adéla či Zlatica, „kandidátom“ na „prezidenta“ je Iveta. Ale deje sa to aj naopak, upratovačku v podniku robí Peter, recepčnú v hoteli Juraj a zdravotnú sestru Roman. Vo filme slávneho poľského reţiséra Krysztofa Zannusiho zo 70-tych rokov Iluminácia hlavný protagonista hovorí: „Dnes majú budúcnosť biológovia. Chápeš, biológ, to je chlap, čo sa vŕta v génoch.“ Prevahu muţského pokolenia vo vede v minulosti významne narušila snáď len Marie Curie Sklodowska. No dnes je situácia iná a významných vedkýň, geologičiek, biologičiek, filozofiek, političiek či šéfredaktoriek pribúda. To sa logicky odzrkadľuje aj v búraní mýtov a pohľadov na rôzne spoločenské témy, ktorých formovaniu po dlhé stáročia dominovali muţi. Je muţský rozum príčinou ekologickej krízy? Filozofická zloţka environmentálnej etiky sa zaoberá otázkami, či je človek vo vzťahu k prírode pánom, votrelcom či spoluobčanom biotického spoločenstva. Viacerí autori či autorky ekofilozofie sa zhodujú, ţe západná civilizácia má tzv. panský prístup k prírode, zakorenený veľmi hlboko – ako v tradíciách, tak i v náboţenstve. Hlboký a temný les boli nebezpečnými miestami, kde sa ukrývali pohania, ktorých mýtická úcta k prírode vyvolávala strach a preto sa mnohé lesy premenili na háje, sady, či kompletne vymizli z povrchu zemského.

- 23 -

K ŠTÚDIU... Hana Librová

EMYS 2

uvádza príklad z

Kosmovej Kroniky českej: „Nový kníţe

Břetislav hned na počátku svého kníţectví, roznícen velikou horlivostí pro křesťanské náboţenství, dal pokácet a spálit háje nebo stromy, které na mnohých místech prostý lid ješte ctil“. Príroda sa teda „odboţštila a stala miestom temných mocností, diabla“. Zmyslom je prírodu dobyť, pokoriť, ovládnuť ju. V totmo mocensko– panskom postoji západnej civilizácie niet miesto pre vlastnosti pripisované ţenám a ich postaveniu v spoločnosti, čoho následkom by mohol byť neuváţený vzťah k prírode. Ekofeminizmus ako myšlienkový smer postmodernizmu Ekofeminizmus je filozofickým prúdom, ktorý predstavuje prirodzené rozšírenie zápasu o oslobodenie ţien od útlaku pojmovou sústavou k úsiliu o oslobodenie prírody. K podrobeniu ţien došlo v európskom vývoji podriadením sa ţenského princípu – princípu muţskému. K podrobeniu prírody analogicky došlo nadradením rozumového panského postoja citovému ţenskému postoju1. Aj keď aj v tomto delení či odlišovaní dvoch princípov si treba dávať pozor na skĺznutie k rodovej stereotypizácii. Pretoţe povaţovať dnes muţský postoj za ten rozumový, racionálny a ten ţenský postoj za citový, emocionálny by bolo takisto stereotypom, chybou. Ekofeminizmus však v prvom rade predstavuje spojenie záujmov feminizmu a ekológie ako nevyhnutnej a nenahraditeľnej súčasti utvárania nového vzťahu k prírode; tak ako feministická teória a prax musí obsahovať ekologickú

perspektívu, aj riešenie ekologických problémov musí zahrňovať feministickú perspektívu. Ekofeminizmus poţaduje ekologizáciu celej spoločnosti; vytvorenie ekoekonomiky, ekopolitiky, ekofilozofie a ekoetiky. Hlavnou predstaviteľkou ekofeminizmu je profesorka na katedre filozofie na Macalester College Karren J. Warren3-4 a najmä jej práca The Power and the

Promise of Ecological Feminism (Sila a prísľub ekologického feminizmu). Ak sa

spomínajú filozofické smery či prúdy myslenia 20. storočia, ktoré mali svoje konkrétne ciele, našli si svojich zástancov/kyne, stúpencov/kyne, a udrţali si svoje postavenie aj v 21. storočí – moţno spomenúť len dva – ekoaktivizmus (environmentálne, ochranárske hnutia) a feminizmus (ţenské hnutia). Rovnako aj ekofeminizmus (tak ako feminizmus) je povaţovaný za ţivý prúd myslenia a jednania, ktorý nepresadzuje jednu spoločnú dogmu, ale sa mnohotvárne potýka s jedným problémom, s miestom ţien v spoločnosti a v prírode. Slovami Kare J. Warren je zmyslom feminizmu vytvoriť svet, v ktorom rozdieľnosť nevedie k útlaku a preto zahŕňa ekologickú etiku. Podobne aj ekologická etika musí pod ochranu prírody zahrnúť aj ochranu ţien a všetkého ţenského pred maskulinitou, ktorá utláča a ničí prírodu rovnako, ako ničí ţeny. Situácia na Slovensku Pojem feminizmus na Slovensku vytvára u ľudí doslova strach, a to u oboch pohlaví. Treba však dodať, ţe je to najmä preto, ţe nikto nevie, čo toto slovo vlastne znamená a čo v sebe

- 24 -

K ŠTÚDIU...

EMYS

obsahuje. O ekofeminizme uţ ani nehovoriac. Vzdelaní ľudia by sa ale myšlienkového filozofického prúdu, ktorý sa snaţí o nápravu zaţitého vnímania ţenskosti či muţskosti, postavenia ţien v spoločnosti alebo zlepšenia stavu ţivotného prostredia nemali báť. Nikoho neohrozuje, nikomu nechce uškodiť. Ekofeminizmus je bytostne antinaturalistický, anti-rasistický, anti-triedny, je proti akejkoľvek hierarchizácií a nadradenosti. Nezahŕňa v sebe len rodovú rovnosť, ale rovnosť všetkých bytostí. Jeden zo 7 „nových“ prehreškov (ktorými Vatikán po 1400 rokoch reaguje na dnešný zmenený ţivotný štýl spojený s globalizáciou, a ktorými upresňuje definície, účinnosť a dosah doterajších siedmich smrteľných hriechov), rôzne prezentovaných slovenskými médiami5, „experimentovanie na ľuďoch“ automaticky rozširuje o „experimentovanie na všetkých ţivých tvoroch“. Táto filozofia teda korenšponduje so Schweizerovou Etikou úcty k ţivotu6, či Leopoldovou Etikou úcty k Zemi7, ale základných 8 téz ekofeminizmu sa najviac podobá tézam, ktoré poznáme z hlbokej ekológie. Filozofia ekofeminizmu je podľa Karren J. Warren: - kontextualistická: nechápe etiku len ako otázku formálnych práv a pravidiel, ale ako vec organického súţitia, ktorá vyrastá v ţivote spoločenstva, - pluralistická: odmieta voliť medzi prírodou a kultúrou. Chápe kultúru v kontexte prírody, váţi si obe a odmieta návrat k jednému či druhému,

- vývojová: chápe teóriu ako niečo, čo sa vyvíja, rastie, ţije v rozprávaní ţien, ktoré odmietajú útlak ţien, rovnako ako útlak prírody, - inkluzívna: vyrastá z hlasov všetkých utláčaných ţien, ale počúva aj hlasy černošského útlaku (černošská etika), obnovuje tradičné indiánske hodnoty, - odmieta pokusy o „objektívny“ model: medzi utláčaním a utrpením nie je moţný „vyrovnaný“, „objektívny“ pohľad. Jednoznačne volí perspektívu utláčaných oproti utláčateľom, - hodnotová: zdôrazňuje hodnoty starostlivosti, lásky, priateľstva, dôvery a vzájomnosti proti panským hodnotám dobývania a vykorisťovania, - ekologická: popiera abstraktný individulaizmus, chápe ľudskosť v jej vzťahu medzi ľuďmi a k prírode. Väčšina z nás sa pousmeje nad tvrdením českej reţisérky Věry Chytilovej, ţe tento svet je „muţo-svet“. Avšak v úsmevnom novotvare tejto zrelej dámy je niečo strašidelne pravdivé. Vzbura muţov proti matriarchátu a potlačenie ţenského princípu na úkor muţského ochudobňuje svet o pluralitu a zbavuje ho rovnováhy i komplexnosti. Muţský a ţenský princíp by sa mali spájať, nie navzájom znevýhodňovať a proti sebe bojovať. LITERATÚRA A PRAMENE Kohák, E. 2000: Zelená Svatozář – kapitoly z ekologické etiky, SLON, Praha, 2000, str. 126 – 132, Librová, H. 1994: Pestří a zelení - Kapitoly o dobrovolné skromnosti, Veronika, Hnutí Duha, Brno, 1994, Leopold, A.: Obrázky z chatrče a rozmanité poznámky (z originálu Sand County Almanac), Abies, 1999. http://www.macalester.edu/~warren/ (marec.2008), http://www.geocities.com/jaymezgirl2000/ethics http://www.sme.sk/c/3773211/Biskupi-Nove-hriechy-sustare.html (marec 2008), http://www.kruhzivota.sk/?page=clanky&node=23& (marec 2008),

- Lukáš -

- 25 -

PREDSTAVUJEME MIMOVLÁDKY

Občianske zdruţenie kRaj Poďme sa zachrániť... Všetko to začalo mlynom, vodným mlynom v obci Oţďany (okres Rimavská Sobota), ktorý roky chátral uprostred poľa za dedinou. V minulosti dôstojné a dôleţité miesto stretávania sa ľudí, kde si chodili pre múku a pramenistú vodu, sa v dobe sceľovania pozemkov stal iba miestom detských lumpární, vykrádania a rozbíjania. To všetko sa začalo meniť v roku 1999, keď mlyn získal nového majiteľa, nadšenca pre veci staré, ale cenné, a keď sa okolo neho vytvorila skupinka ďalších nadšencov. Veci sa začali hýbať veľmi pomaly, ľudia vraveli „To by ste sa museli postaviť na hlavu, aby ste s touto chajdou niečo urobili.“ Tak sme sa postavili na hlavu... ... a pred rokom sme dostali na prvý jarný deň darček od Ministerstva vnútra – list s potvrdenými stanovami kultúrnej, umeleckej a environmentálnej organizácie kRaj. Cieľmi zdruţenia je obnova kultúrnych, historických, technických pamiatok a tradičných remesiel, ochrana a tvorba krajiny, environmentálna výchova, kultúra, umenie a Land-Art (krajinné umenie).Veci sa začali opäť hýbať, ale teraz uţ míľovými krokmi. Po „papierovačkách“ s úradmi prišli (a vyšli) prvé väčšie projekty... Zelená pre mlyn a MLYNÁDA 2007 Prvým úspešným projektom bol projekt pod názvom „Zelená pre mlyn“, kde zdruţenie získalo 50 000 korún od firmy Baumit v ich grantovom kole, na obnovu vnútorných priestorov mlyna a malého priľahlého domčeka (bývalej dielne). Ďalším projektom bola MLYNÁDA 2007, podporená kontom Orange s rozpočtom 84 000 korún. Išlo o víkendové pobyty na mlyne. Začali sme dvoma pracovnými tábormi, počas ktorých sa upratovalo okolie mlyna a začali sa práce pre obývateľnosť mlyna. Po týchto víkendoch prišli uţ tvorivejšie víkendovky s keramikou (2 - krát), tvorivé dielne v environmentálnej výchove, tábor tvorivých ľudí a Land-Art víkend. Jeseň uţ patrila ornitologickej a ochranárskej víkendovke a víkendu miestnych dejín, počas ktorého sme zbierali podklady pre publikáciu o obci Oţďany. Popri hlavných projektoch prebehli aj menšie, zamerané na environmentálnu výchovu, hlavne na tvorivé dielne pre základné školy.

- 26 -

EMYS

PREDSTAVUJEME MIMOVLÁDKY

EMYS

Taktieţ sa spustil projekt o chémii v kozmetike, ktorý má upozorniť na nebezpečné chemické zlúčeniny v klasickej kozmetike. Začali sa aj rokovania o obnove kultúrnej pamiatky - historického parku pri Oţdianskom kaštieli. Aj tento rok by sme radi zorganizovali víkendové pobyty. Ponuka víkendoviek je momentálne otvorená, rozširujeme ju o staré remeslá (košikárska, píšťalová, kováčska, tanečná...). Svoje nápady nám môţeš zaslať na e-mail [email protected]. Staň sa kRajanom... Ak by si sa chcel stať členom občianskeho zdruţenia kRaj, vyplň prihlášku priloţenú v tomto čísle časopisu EMYS, ktorú odovzdaj v kancelárii u Mgr. Lukáša Zoráda, alebo vyplň formulár na stránke www.kraj.sk, prípadne nám len pošli e-mail na [email protected]. Aj keď sa činnosť zdruţenia koncentruje v banskobystrickom kraji, momentálne sa rozširuje činnosť aj o nitriansky kraj. Viac informácií nájdeš na www.kraj.sk, kde sa nachádza aj fotogaléria víkendoviek, mlyna a iných akcií ešte spred zaloţenia zdruţenia, alebo si ţiadaj o konkrétne informácie na [email protected].

- David Turčáni-

Občianske zdruţenie Pangaea Vedeli ste, ţe niektorí vaši pedagógovia zaloţili občianske zdruţenie a angaţujú sa v treťom sektore? Občianske zdruţenie Pangaea funguje popri katedre uţ dva a pol roka. Jej zakladateľmi a aktívnymi členmi sú: Imrich Jakab, Ivan Baláţ, Katarína Tuhárska, Lukáš Zorád, Peter Petluš, Silvia Jakabová, Vierka Vanková, a Zuzana Bridišová. Prečo ho zaloţili, čomu sa venujú a aké projekty uţ realizovali? Názov vznikol vylučovacou metódou. Všetky ostatné dobré názvy boli uţ obsadené. Pangaea je prakontinent, ktorý spájal všetky ostatné kontinenty a podľa Wegenerovej teórie kontinentálneho driftu sa všetky opäť zrazia v jeden. Z nášho pohľadu teda ide o nadčasový názov mysliaci na ďalekú budúcnosť. Hlavným cieľom o.z. Pangaea je prispieť k aktívnej ochrane prírodných lokalít a ţivotného prostredia a zvyšovanie environmentálneho povedomia verejnosti s dôrazom na výchovu detí a mládeţe. Jej členovia sa svojimi dobrovoľnými aktivitami snaţia aplikovať do praxe výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti na univerzite.

- 27 -

PREDSTAVUJEME MIMOVLÁDKY Do praktickej ochrany prírody a do procesu environmentálnej výchovy zapojiť tieţ študentov, ktorí tak získavajú nový rozmer svojho štúdia.

EMYS sa snaţia

Členovia o.z. Pangaea viedli mnohé environmentálne zamerané výchovnovzdelávacie projekty pre ţiakov a študentov na všetkých stupňoch vzdelávania, letné tábory a školy v prírode s celkom novými autorskými programami, vyvinutými špeciálne pre danú príleţitosť. Vo všetkých programoch sa snaţia uplatňovať najnovšie poznatky z environmentálnej výchovy a pedagogiky. O.z. Pangaea tieţ organizuje školenia na realizáciu environmentálnej výchovy pre učiteľov základných a stredných škôl. V praktickej ochrane prírody sa o.z. Pangaea zaoberá manaţmentom lúk s výskytom vzácnych rastlín v okolí Nitry a prispieva k zlepšovaniu hniezdnych podmienok sov a dutinových hniezdičov. Kaţdoročne sa podieľa spolu so ŠOP SR na reštitúcií a záchrane sysľa pasienkového z letiska M.R. Štefánika v Bratislave. Členovia o.z. Pangaea viedli alebo sa podieľali na 53 vedecko – výskumných a výchovných projektoch, sú autormi 320 vedeckých, pedagogických, metodických a populárno - náučných publikácii a odborných článkov. Na katedre ekológie a environmentalistiky zabezpečujú odborné prednášky z biológie, ochrany prírody, dendrológie, poľnohospodárskych, urbanizovaných a lesných ekosystémov, geografických informačných systémov, environmentálnej výchovy, klimatológie, globálnej ekológie a environmentálnej etiky a filozofie. V marci 2008 vychádza prvá publikácia občianskeho zdruţenia s názvom „Kde ţijeme“, ktorá je metodickou príručkou pre realizáciu projektového vyučovania na druhom stupni základných škôl. Ide o trojdňový výchovno–vzdelávací program zameraný na spoznávanie ţivotného prostredia a miestnej komunity. Výstupom projektu sú návrhy ţiakov na zlepšenie ţivotného prostredia, ktoré môţu s pomocou vedenia školy spoločne realizovať. Aj mládeţ od 10 do 15 rokov si tak uvedomí svoju vlastnú silu niečo zmeniť. Záujemcom, ktorí by mohli/chceli príručku vo svojej budúcej učiteľskej profesii vyuţiť, radi poskytneme zdarma. Ak vás zaujali aktivity Pangaei a máte záujem stať sa jej členom, z času na čas tak aktívne vyuţiť svoj vzácny voľný čas, byť súčasťou tvorivého tímu ľudí so spoločnými záujmami, alebo máte nápad na realizáciu zaujímavého projektu príďte sa poinformovať do kancelárie, kde sedí vedúca Pangaei Mgr. Katarína Tuhárska, PhD. a zástupca vedúcej Mgr. Lukáš Zorád.

- 28 -

LITERÁRIUM

EMYS

Z dielne nášho Funha .niečo sa dialo

.nothing interesting

Mrak zastrel slnko a to sa zmenilo na mesiac.

suchý popol zasyčal v popolníku a holuby klovú do rozmočených žemlí -

Kravy zneisteli a bučali nad vyšliapanou trávou.

dopršalo

Chlapom sadla pena v pivách, ţenám prádlo sfúkol vietor. lebo vţdy, keď sa niečo deje vidno lastovičky nalietavať nad jazerom v noblesných špirálach. Niečo sa dialo, lebo zvonár zloţil hlavu na závoru a nemienil ustúpiť. Zvony bili bez neho. Niečo sa dialo a dialo sa nepochybne, lebo ešte i dnes o tom radšej všetci mlčia. .čo potrebujeme

nedopalok skončil v prvej tohoročnej peci mokré ponožky sú prehodené cez komín debničky od ovocia som naplnil konármi z mŕtvych stromov vykvitnú červenomodrým plameňom v zime na jar padnú na polia ako /imisní/ anjeli.

.predpoveď Bude pršať staré jazvy a lásky pália na hrudi.

čo potrebujeme je viac ticha - viac búšenia krvi na bubienkoch uší viac ohňov okolo ktorých by sme usadli rozprávali počúvali pili plakali viac ohňov v chladných nociach keď mesiac vychádza aţ nadránom viac pochopenia - ţe z lesov sme tak celkom nikdy nevyšli.

- 29 -

.krátka K tvojim nohám kladiem svoje keď ťa bozkám, vytŕčajú.

.pre blaţené zviera piť z tvojej šálky čaj piť z tvojej šálky dotýkať sa teplej hliny daru vidieť rásť stromy v bielom odené myslieť na návrat tam kde deti z rána naháňajú slnko vedieť, ţe sny sa môţu diať.

LITERÁRIUM

EMYS

On the road (Na ceste) Román Na ceste je povaţovaný za bibliu beatnickej generácie. Je to legendárna kniha hovoriaca o pobláznenom putovaní hlavného hrdinu a zároveň rozprávača Sal Paradisa (Jack Kerouac) naprieč celou Severnou Amerikou na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Významné postavenie v cestovaní, a vôbec, v jeho ţivote má jeho dobrý priateľ Dean Moriarty. Ťaţko slovami presne vystihnúť Deanove povahové črty. Bol snáď povaţovaný za svätého blázna, adepta pekla, jazzového kráľa, energického, šialeného a zároveň verného kamaráta, ktorý prikyvoval, súdil, komentoval, skrátka v kaţdej situácii vravel „jasné, jasné!“. Sal ho istým spôsobom obdivoval. Z jeho očí šľahal plameň pravého beatnika túţiaceho po dobrodruţstve a práve to hľadali všetci beatnici – spontánnosť a uţívanie si chvíle prítomnosti. Sal býval u svojej tety, ku ktorej sa vracal vţdy z ciest. Bola to milá ţena, posielala mu peniaze, keď bol „na ceste“. Počas putovania si privyrábal rôznymi činnosťami, napr. prácou stráţnika alebo ako česač bavlny. Neustálym stopovaním a cestovaním spolu s Deanom a jeho priateľkou Marylou zakopávali o mnoţstvo ľudí, kedy vznikajú tie najšialenejšie scény tohto románu. Táto partia ľudí veľmi dobre vedela, o čo v ţivote frčí, ţili naplno, otvorene sa bavili s kýmkoľvek, kdekoľvek a o čomkoľvek.

„Ten Rollo Greb je absolútny, absolútne najväčší. To ti chcem stále povedať – taký chcem byť. Ako on. Nijaké mindráky, stále na plný plyn, rozbaľuje to, riadne, na všetky strany, chápeš, nerobí sa, nijaké hemungy, ţije, vie, o čo frčí, nič nemusí, stačí mu sedieť a kývať sa sem-tam, sem-tam. To je koniec, človeče! Rozumieš, keď budeš dôsledne frčať podľa neho, nakoniec to pochopíš!“ Ide tu presne o zábavu a uţívanie si prítomnosti ţivota, opíjanie sa v jazzových baroch, experimentovanie s drogami a rôzne iné výstrelky, ako

- 30 -

LITERÁRIUM

EMYS

napríklad keď išli aj s ďalšími kamarátmi nahí v aute a Marylou ich natierala pleťovým krémom… Aj keď občas zábavu na cestách vystriedala bieda a hlad, beatnici sa dokázali nadchnúť pre kaţdý detail, poznali návod robiť veci naplno a nájsť cestu do cieľa, ktorý vţdy stál za to.

„Všetko sa rúcalo a aby bola situácia ešte strelenejšia, vyskytlo sa tam úplne pomätené indivíduum s nekontrolovateľnými pohybmi, ktoré sa vrhlo Deanovi okolo krku a nariekalo a brblalo mu do ksichtu a Deana znova chytila šajba, začal sa potiť a vyvádzať, a aby bol ten zmätok uţ fakt dokonalý, po chvíli vyletel von, ukradol rovno spred krčmy auto a odfrčal do Denveru a vrátil sa iným vozom, novším a lepším.“ V románe sú zachytené časté opisy. Autor opisuje ľudí, s ktorými sa stretol, opisuje krajinu, ktorou prešiel, jednoducho opusuje všetko, vrátane humorných situácií, balenia kočiek, a to

kaţdej, ktorá sa mihla okolo… O ţenách píše ako o kostičkách, ktoré je potrebné zbaliť a poriadne si s nimi uţiť. Kniha hovorí v podstate o dvoch základných veciach. Na jednej strane zobrazuje bláznivé cestovanie, krásu vtedajšej Ameriky a zachytáva autorove spomienky, na druhej strane opisuje vzťahy medzi ľuďmi rôznych národností a povahových charakterov. Všetko je podané svojským spôsobom spontánneho uvaţovania autora. Jack Kerouac bol „na ceste“ tri roky, knihu napísal za tri týţdne. Písal v alkoholovom a benzedrínovom opojení formou automatizovaného (spontánneho) zachytávania myšlienok. Do kancelárie svojho vydavateľa prišiel s tridsať metrov dlhou rolou papiera, ktorá predstavovala dokončený román a vydal zákaz o akékoľvek interpunkčné zmeny. Dôvodom bola myšlienka, ţe rukopis mu diktoval sám Duch Svätý.

"Jaký je to pocit, kdyţ se vzdaluješ od lidí, a můj ty smutku, oni jsou čím dál tím menší a rozostřenější - a je to, jako kdyţ se celý nesmírný svět na tebe nahrne, a je to pocit loučení. Nakláněli jsme se kupředu vstříc všem dalším bláznivým dobrodruţstvím pod oblaky." (Jack Kerouac) - Denida -

EMYS – časopis študentov Katedry ekológie a environmentalistiky Šéfredaktor: Ivana Kohutková Redaktori: Zuzana Melečková, Ivan Baláž, Gabika Augustinicová, Marián Holica, Lukáš Zorád, Dávid Turčáni, Denisa Lobbová, Peter Farárik, Imrich Jakab

Správne odpovede z testíka na strane 15 – 16: 1-c/ 2-a/ 3-c/ 4-b/ 5-b/ 6-b/ 7-a/ 8-b

- 31 -

Zaujíma Vás svet minerálov a hornín? Potom aj pre Vás je tu

MaGma Skupina regionálnej mineralógie a geológie Základné informácie 1. Skupina regionálnej mineralógie a geológie pri Katedre ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ( ďalej SRMaG) je dobrovoľné zdruţenie študentov a ostatných záujemcov o regionálnu (topografickú) mineralógiu a geológiu. 2. Hlavným cieľom SRMaG je vyhľadávanie a prieskum nových mineralogických a geologických lokalít na Slovensku , ktoré sú neznáme alebo len stručne opísané v literatúre. 3. Príprava na terénnu činnosť spočíva v zhromaţďovaní a štúdiu mineralogickej, geologickej, historickej, turistickej a inej odbornej literatúry, máp a iných zdrojov, ktoré sú vyuţiteľné v praxi. V rámci prípravy je vítaná spolupráca so zberateľmi, turistami a znalcami miestnych pomerov, ktorí sa v prípade záujmu a potreby môţu zúčastniť aj spoločných zasadnutí alebo terénnych prác. 4. Činnosť v teréne je zameraná na hľadanie minerálov, hornín a skamenelín v prirodzených a umelých odkryvoch napr. kameňolomoch, hliniskách, štrkoviskách ako aj na haldách banských prác, ktorých identifikácia si vyţaduje znalosti orientácie a topografie, fyzickú kondíciu a potrebné vybavenie. 5. Terénna dokumentácia lokality (.nálezová správa) obsahuje presné topografické určenie polohy s vyznačením na mape v mierke 1:10 000, situačný nákres terénu spolu s fotodokumentáciou, opis geologických pomerov s pouţitím geologickej mapy v mierke 1:50 000 a makroskopickú charakteristiku nájdených minerálov a hornín. 6. Po návrate z terénu je venovaná pozornosť dokladovému materiálu, určeniu názvov nazbieraných minerálov a hornín, štúdiu paragenetických vzťahov a riešeniu iných špecifických otázok, ktoré si vyţadujú spoluprácu aj s odbornou verejnosťou najmä za účelom publikovania nálezových správ. 7. Zaujímavé výsledky činnosti budú prezentovaná vhodnými formami vo výučbe vrátane príleţitostných výstav, monotematických prednášok, stretnutí a pod. 8. Záujemcovia sa môţu bliţšie informovať o činnosti na adrese: [email protected]. alebo prostredníctvom nástenky na chodbe Katedry ekológie a environmentalistiky FPV UKF v Nitre, Blok C na 3.posch. Skupinu vedie RNDr.Ján Jahn,PhD.