SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY
61
BIBIANA KAHÁNKOVÁ INTERRUPCIE AKO NÁSLEDKY EMANCIPÁCIE (POSTOJ SAMUELA ŠTEFANA OSUSKÉHO V KONTEXTE ETIKY SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV)
Téma príspevku je zameraná na postoj S. Š. Osuského k interrupciám, v kontexte s etikou sociálnych dôsledkov. Najskôr predstavím názor S. Š. Osuského na emancipáciu a prostitúciu, postupne nadviažem na interrupcie a analyzujem jeho postoje, názory v kontexte s etikou sociálnych dôsledkov. Reakcia S. Š. Osuského na rovnosť medzi mužom a ženou bola znepokojivá. Emancipácia ženy vo všetkých stránkach spoločenského života vôbec nepomohla manželstvu a rodine. Pochyboval o tom, či to bolo šťastné riešenie otázky o postavení ženy v spoločnosti. Heslá o slobode a rovnosti pohltili ženy – gazdiné natoľko, že sa začali zaujímať o otázky feminizmu, ktoré sa šírili z demokratických štátov a začali sa dožadovať svojich práv a postavenia. S. Š. Osuský pripúšťal, že ak by to bola reakcia na utláčanie a ponižovanie žien v spoločnosti, tak by to vedel pochopiť. Bol presvedčený, že všetky zmeny, ktoré prichádzali s „novou dobou a novým myslením“, škodili žene, jej ženskosti, nežnosti. Žena hrešila proti prírode, získavala hrubosť a zanedbávala rodinný život, a tým škodila spoločnosti (Osuský, 1930, s. 44). Žena sa stala modernou ženou a začala žiť v modernej dobe, v ktorej bol zákon Boží, zákon mravnosti nahradený pravidlami módy, pohodlia a hmotárskej zotročenosti. Byť modernou ženou znamenalo zaujímať sa o všetko, čo sa dialo vo verejnom živote a aktívne sa na ňom zúčastňovať v rovnakej miere ako muži. S tým boli spojené módne výstrelky ako športovanie, fajčenie, neviazanosť s rodinnou a žiadne niekoľkonásobné materstvo, ktoré by ich mohlo zotročovať. Kultúra hmotárstva (tak nazval modernú dobu S. Š. Osuský) a móda riadila dievčatá, manželky a matky bez ohľadu na mravnosť, jemnocit a cnosť (Osuský, 1937, s. 4 – 5). Žena emancipáciou dosiahla svoje práva a postavenie v spoločnosti. Názor S. Š. Osuského bol, že dosiahla ideálu úradníčky v tom najširšom zmysle. Podľa neho sa ideál úradníčky na začiatku 20. storočia vôbec nelíšil od ideálov otrokyne v staroveku, mníšky v stredoveku a gazdinej v novoveku. Konkrétnejšie to znamená, že stredoveká nerozlučiteľnosť manželstva prechádzala do voľnejších zväzkov a voľnej lásky (Osuský, 1924a, s. 3). Tento nový ideál umožňoval tajnú a verejnú prostitúciu, čiže v podstate znova prevládol primitivizmus polyandrie a polygamie (Osuský, 1930, s. 42). S. Š. Osuský striktne odmietol ideál úradníčky a tvrdil, že pre ženu je nesprávny. Jeho ideál je žena-matkagazdiná.. Utvrdil ho konkrétny fakt, že samotné ženy – ohlas ženskej národnej rady vyhlásili, že absolútna rovnoprávnosť je nemožná, že je potrebné zvážiť poslanie ženy ako manželky, matky, vychovávateľky ľudstva. Vyhlásenie predniesli s obavou o modernú ženu, ktorá sa rútila do nešťastia (Osuský, 1930, s. 44). S. Š. Osuský vybral a myslím si, že úmyselne práve taký úryvok z ich prejavu, ktorý presne vystihoval jeho vlastný názor. „ Chceme, aby žena ostala ušľachtilou ženskou bytosťou a matkou. Pusté je ženino vnútro bez lásky a materstva. Žena potrebuje nehu. Tým, že dali sme ženám slobodu, práva, nerozriešili sme ich problémy“) (Naša Doba, 1923, zošit 2, s. 126). Na druhej strane tvrdil, že sa nebál emancipovanej ženy, ale ľutoval , lebo ideál úradníčky ju nerobil šťastnou a zároveň ľutoval spoločnosť, ktorej záhubu videl v zmužštených ženách a zoženštených chlapoch (Osuský, 1930, s. 44). S. Š. Osuský hľadal riešenie ako uchrániť ženu pred novým ideálom úradníčky. Podľa S. Š. Osuského sú to muži, ktorí by mali vyriešiť problém ženskej otázky. Muži musia ženám spríjemniť rodinný život, aby sa stal vzácnym a nie otrockým. Nasledovne musia dodržať určité morálne princípy a podmienky, a to: a) Vstupovať do manželstva čistí, bez žiadnych klamstiev a utajovaných chorobách a s čistými morálnymi úmyslami, pretože toto ženy uráža a ponižuje. Tu S. Š. Osuský odporúča povinnú zdravotnú prehliadku najmä pred vstupom do manželstva. b) Udržiavať, priam „pestovať“ lásku v manželstve. c) Nezanedbávať rodinu, čiže nešportovať, nespolkáriť, nechodiť po krčmách, zbytočne
62
9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
necestovať. Pre mužov to znamenalo vzdať sa časti spoločenského života. d) Prispôsobiť pracovnú dobu tak, aby nebola na úkor rodiny. S. Š. Osuský prejavil zvlášť prísny postoj voči mužom. Predpokladal a bol toho názoru, že ak by muži dodržiavali tieto podmienky, ženy by neutekali z manželstva a neopúšťali rodiny (Osuský, 1930, s. 44 – 45). V prvom rade žena nesmie zabudnúť na najvznešenejšie poslanie, ktorým má byť rodičkou, udržiavateľkou, vychovávateľkou, ochrankyňou ľudstva. Žena je „ vodcom, ideálom aj muža, ale aj z vodcu ľahko sa stane zvodca, padnutý anjel vieme, že je diablom“ (Osuský, 1924a, s. 4). S. Š. Osuský videl v emancipácii morálne zlo ženy, do ktorého upadala. Na celý proces zrovnoprávnenia sa pozeral z tej negatívnej stránky. Bol presvedčený, že žena strácala podstatu svojej ženskosti a odkláňala sa od najvznešenejšieho a najvýznamnejšieho poslania, ktoré jej určil Boh, a to je byť matkou! Nádej na vyslobodenie ženy z nemorálnych „osídiel“ emancipácie S. Š. Osuský videl v mužoch. Muži by mali zmeniť svoje správanie voči ženám, prehodnotiť svoje hodnoty a zvážiť účinkovanie v spoločenskom živote, ktoré ide na úkor rodinného života. Vzorom pre mužov malo byť správanie Ježiša, ktorý ženy povýšil na úroveň mužov. Ježiš ženám preukazoval patričnú úctu, pomáhal a vážil si ich. Ženy Ho za to milovali, dôverovali mu a nasledovali Ho. Ak bude takto postupovať „súčasný“ muž, žena by nemala dôvod na únik od rodiny a manželstva. 1 Prostitúcia ako negatívny jav v spoločnosti Prostitúcia je najväčší morálny úpadok ženy, ktorý je dôsledkom života modernej ženy v dobe nástupu a šírenia emancipácie. S. Š. Osuský tvrdil, že spoločnosť pohltila zákonom trpená alebo tajná polyandria a polygamia. Videl v tom problém etický, psychologický, sociálny a hospodársky. V poklese ľudskej hodnoty a hrdosti, mravnej zodpovednosti spočíval problém etický. Psychológia mala skúmať aj psychické pohnútky mužov, nielen žien a v tom bol problém. Skazený vplyv voľnej lásky, uvoľnenie rodinných zväzkov, nevera mužov, tomu všetkému podľahla sama spoločnosť. V mnohých prípadoch následky biedy a chudoby nútili ženy predávať vlastné telá, a to bol hospodársky problém (Osuský, 1930, s. 43). Podľa S. Š. Osuského boli s prostitúciou spojené pohlavné choroby, odhodené nemanželské deti, potraty, rozvody. Všetko to viedlo k hanbe a degenerácii spoločnosti. Priamo poukázal na „ evanjelické ženy roztúžené zábavami, poloobnažené, nechtiac sa trápiť výchovou, hľadajú zločinné spôsoby vyhnutia následkov svojho pohlavného života, aby boli zbavené starostí a mohli sa oddávať životu tak ako muži“ (Osuský, 1937, s. 6). Prostitúciu ako úpadkový jav spoločnosti nemožno oddeliť od mravno-náboženského úpadku, ktorý je základ choroby k ostatným chorobným zjavom života v spoločnosti. Podľa S. Š. Osuského bolo ľuďmi porušované jedno z božích prikázaní „nescudzoložíš = nezosmilníš“, ktoré neplatilo len pre ženu, na ktorú vždy padala vina, ale platilo aj pre muža. Sám Ježiš poukázal na koreň tohto hriechu, ktorým bola ctižiadostivosť nie u ženy, ale v srdci muža. Pretože ak sa muž žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou cudzoloží v srdci (Osuský, 2010, s. 153). S. Š. Osuský bol toho názoru, že hlavnou príčinou morálneho úpadku bola skazenosť srdca, otrávená mravnosť, bezbožnosť, pomýlenosť rozumu a nesvedomitosť. Existoval liek, a to vrátiť sa k bázni Božej, liečiť ducha, prebudiť uspané svedomie a viesť život oddaný viere a mravnosti. Ak sa toto spoločnosti nepodarí, budú všetky pokusy o nápravu márne (Osuský, 1937, s. 7 – 19). Riešiť otázku, či prostitúcia mala byť tajná alebo zákonom dovolená- viazaná určitými predpismi, bolo z pohľadu S. Š. Osuského pre spoločnosť dôležité, a to hlavne z hygienického a degeneračného dôvodu. Ak by nebola prostitúcia zákonom dovolená pod lekárskym dohľadom, šírila by sa tajne s hroznými a tragickými následkami. Prostitúcia je fenomén, ktorý bude pretrvávať dovtedy, dokedy budú ženy predávať svoje telá za peniaze a muži si ich budú kupovať a najímať. Odstrániť prostitúciu, ako morálny problém, znamená vyriešiť a odstrániť príčiny problémov v spoločnosti (Osuský, 1930, s. 43). Vyjadrenia a postoje S. Š. Osuského vyplývali z jeho kňazského povolania. Prihováral sa a apeloval na spoločnosť prostredníctvom svojich kázní a prednášok. Poukázal na konkrétne problémy, ktoré sa snažil riešiť cez duchovnú- náboženskú stránku. Prísne stanoviská sa u S. Š. Osuského prejavili v otázkach o emancipácii. Otvorene dával najavo svoj nesúhlas a ženám pripisoval väčší podiel na morálnom úpadku ako mužom. Ako riešenie morálneho úpadku spoločnosti odporúčal začať
SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY
63
uznávať hodnoty Božieho kráľovstva a žiť podľa nich. Ženy sa musia vrátiť k Bohu a muži majú byť tí, ktorí pomôžu vyriešiť ženský, teda celospoločenský problém. 1.1 Potraty, interrupcie ako následky emancipácie Raz dávno S. Š. Osuského opravil jeho cirkevník pri odpovedi na otázku, ktoré je prvé Božie prikázanie. Správna odpoveď mala znieť – ploďte sa a rozmnožujte sa. S. Š. Osuský sa začal zamýšľať nad problémom poklesu pôrodnosti a jej príčinami. Depopuláciu pokladal za najväčšieho nepriateľa vtedajšej spoločnosti, ktorá sa spamätávala po vojne a „rátala ľudské obete“. Poukazoval na vymierajúce rodiny bez potomkov, na zhýralý život spoločnosti a usúdil, že ani vojna, ani živelné pohromy nezmárnili toľko“ ľudí, životov, ako hriešna myseľ i ruka, ktorá z rozličných príčin zamedzila, aby sa život narodil. Plačú prázdne kolísky, budú plakať aj prázdne postele“ (Osuský, 1937, s. 1). Ľudský duch podľahol chorobe skazenej, nepravej kultúry a vzdelanosti. Kultúra hmotárstva, tak nazýval modernú dobu S. Š. Osuský, podnecuje rozvody, v človeku zabíja city, ženy zbavuje ženskosti a vháňa ich do prostituovania a dokonca do vraždenia vlastných nenarodených detí. Táto choroba ponechala človeku iba chladný rozum. Človek sa stal nábožensky ľahostajný, bezohľadný, ktorý svoje schopnosti využíval na nemorálne a násilnícke zámery (Osuský, 1937, s. 4 – 5). Podľa S. Š. Osuského po prostitúcii, ktorú označil za najväčší morálny úpadok ženy v dôsledku emancipácie, je umelý potrat1 – vyhnanie plodu, tým najhorším a najnemorálnejším činom ženy v modernej dobe. Ženy, ktoré odmietli byť matkami rozmýšľajú v hriechu a privolajú na seba hnev Boží. Svojím rozhodnutím a konaním zapríčinia smrť rodín a národov (Osuský, 1937, s. 5). Bolo to veľmi kritické vyjadrenie S. Š. Osuského na adresu tých žien, ktoré odmietli poslanie od Boha, a to byť matkou. V medzivojnovom období, v postate až do roku 1950, bol umelý potrat chápaný ako trestný čin vraždy. V ponímaní S. Š. Osuského všetci, ktorí vykonávali zločin násilného potratu, čiže lekári, pôrodné babice, ženy, ktoré pristúpili k tomuto násilnému činu, museli zabiť v sebe bázeň Božiu, cit a zmysel pre mravnú oprávnenosť skutku. Z toho istého viní aj manželov žien, ktorí dali súhlas, staré matky, ktoré nútia dcéry a nevesty zabíjať svoje nenarodené, tí všetci podľahli hriechu kultúre hmotárstva. Moderní manželia, moderné ženy nevidia v deťoch šťastie a bohatstvo, prekážajú im pri hľadaní a dosahovaní blahobytu (Osuský, 1937, s. 7). S. Š. Osuský zaujal kritický až odsudzujúci postoj voči ženám, ktoré podstúpili potrat, alebo sa preň rozhodli. Na druhej strane uznával príčiny potratu z medicínskeho hľadiska, do ktorých sa žena nedostala z vlastnej viny. „ Tu lekársky svet uznáva len jedno ospravedlnenie, keď je tehotenstvom ohrozený život matky. S. Š. Osuský zaujal k potratu jasné stanovisko, a to, že „ v každom inom prípade je potrat zabitie ešte nevyvinutého človeka. Takže počaté dieťa je tiež človek“ (Osuský, 1937,s. 11). Zároveň upozorňoval na nekontrolované užívanie rôznych vitamínov, hormonálnych prípravkov, ktoré začali byť „módne“ a nahrádzali normálnu stravu. Jednou z príčin potratov, ktorým sa prisúdili príčiny z vlastnej viny, boli potraty spôsobené pohlavnými chorobami, akými boli syfilis a kvapavka. Choroby, ktoré sa šírili v čase začínajúcej emancipácie, ľahkovážneho a promiskuitného života. „ Pohlavného rozkošníctva sa ľudia ťažko zrieknu“ (Osuský, 1930, s. 35). S. Š. Osuský aj v takýchto prípadoch dokázal nachádzať ospravedlnenia v prospech žien, ktoré neskúsené „ upadli“ do osídiel hmotárskej kultúry, jej nerestiam a podľahli jej. To, čo nedokázal S. Š. Osuský ospravedlniť bolo vykonanie úmyselného umelého potratu. Prípady, keď tehotná žena si úmyselne ublíži, aby tým poškodila alebo priamo usmrtila plod, boli rozšírené väčšinou medzi chudobnými ženami. Ak rozmýšľali racionálnejšie a predvídavejšie, oslovili lekárov, aby mali istotu, že sami sebe neublížia. Lenže to si mohli dovoliť len bohatšie, alebo tie, za ktorými stáli bohatí muži a zriedka aj rodina. S. Š. Osuský bral do úvahy negatívne následky umelých potratov, hlavne samotné ohrozenie ženy. Žena si môže spôsobiť problémy pri oplodnení, ktoré môžu viesť až k strate možností materstva. Životy takých žien sprevádzajú nepretržité organické, nervové a duševné poruchy. Niektoré strácajú sebaistotu, začnú trpieť pocitom menejcennosti. Ďalšie následky ako sú rozpad manželstva, odcudze1
V texte budem používať pojmi potrat v zmysle vyhnania mŕtveho plodu z tela matky spontánne a umelý potrat v zmysle násilného ukončenia tehotenstva, ak píšem o názoroch a postojoch S. Š. Osuského.
9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
64
nie sa rodine alebo podľahnutie alkoholu, to sú tie najtragickejšie následky, ktoré môžu nastať v živote ženy, ktorá prekoná potrat. Čo bolo najhoršie, že „ vďaka“ vyspelejšej medicíne sa stali potraty neškodnými a ľahkými zákrokmi. Stali sa neodbytnou súčasťou a módou novej spoločnosti, ktorej nepodliehali len ženy z miest, ale aj z dedín. S. Š. Osuský poukazoval na jeden dôležitý fakt, a to, že len malá časť v spoločnosti riešila dôsledky a následky potratov, hlavne úmyselných. Tým nechcel povedať, že ak úrady vedeli o týchto zločinoch, že nekonali a netrestali. Tresty2 boli prísne, od dvoch až do piatich rokoch. V krajných prípadoch, ak pri umelom potrate, ku ktorému žena nedala súhlas a zomrela pri ňom, tak trest bol až pätnásť rokov. Formálne tresty boli síce vysoké, ale v praxi neboli zachované, pretože sa vždy zohľadňovali nejaké poľahčujúce okolnosti. Stávalo sa, že o niektorých prípadoch sa úrady ani vôbec nedozvedeli a zostali nepotrestané (Osuský, 1937, s. 17). Našli sa aj takí, ktorí ospravedlňovali a obhajovali legálne umelé potraty a plánované rodičovstvo. Uvádzali rôzne dôvody, ako rozumové usmerňovanie k uvedomelému rozmnožovaniu, nechceli privádzať deti do biedy a chudoby, do vojen. Paradoxne hlasy „za“ prichádzali z bohatých vrstiev obyvateľstva. S. Š. Osuský to nenechal bez povšimnutia a odkázal všetkým zástancom potratom toto: „ beda cirkvi, národu i spoločnosti, ktorá má takýchto synov a dcéry, vymiera a vymrie, vrátiť sa k bázni Božej, uvedomiť si, že zavraždené deti žalujú, kričia na nás, že Boží trest nás neminie, lebo ani jeden vrah nemá miesta v kráľovstve Božom (Osuský, 1937, s. 19). Stanovisko S. Š. Osuského k potratom zapríčinených vlastnou alebo nevlastnou vinou je jasné. Ide o zabitie človeka. Počaté dieťa je nevyvinutý človek, ale predsa človek! Takže plodu = ľudskému embryu dáva S. Š. Osuský plnú hodnotu a mieru dôstojnosti ľudskej bytosti. Z pohľadu etiky sociálnych dôsledkov (ktorej som zástankyňa a ďalej v texte ESD) súhlasíme, že má plod dôstojnosť, pretože predstavuje formu života. Nezhodujeme sa však v názore, že má aj rovnakú ľudskú dôstojnosť ako ľudská bytosť. ESD hodnotu dôstojnosti vyjadrenú číslom 1 považuje „za základnú hodnotu dôstojnosti všetkých ľudských bytostí prináležiacu im na základe toho, že sa narodili ako príslušníci druhu Homo sapiens“ (Gluchman, 2008, s. 101). Z medicínskeho hľadiska je dokázané, že približne do 12. týždňa vývoja, plod nemá vyvinuté všetky základné znaky ľudského druhu, vrátane existencie mozgu a mozgovej aktivity (Gluchman, 2008, s. 103). Odborne povedané ide o „vývoj zárodočného štítu – embryonálneho základu, ktorý je viditeľný asi v 5. týždni po oplodnení“ (Breckwoldt a kol., 1997, s. 47). Ľudský plod začína nadobúdať svoju dôstojnosť postupne, od počatia až po okamih narodenia, kedy sa stane ľudskou bytosťou a „ získava od vonkajšieho sveta a ostatných subjektov rešpekt a úctu“ (Gluchman, 2008, s. 103 – 104). Vývojová cesta plodu k ľudskej bytosti je dlhá, takže až do narodenia je potenciálnou ľudskou bytosťou k nej zodpovedajúcou dôstojnosťou. 1.1.1 Môže byť interrupcia morálne akceptovateľná? Umelý potrat spôsobený násilne alebo so súhlasom ženy, bol pre S. Š. Osuského morálne neprijateľný. Ostro vystupoval proti takýmto zločinným zákrokom aj proti všetkým, ktorí s nimi mali dočinenia. Varoval ich pred Božím súdom. Dokázal akceptovať iba prípady, v ktorých boli ohrozené životy matiek. Našiel pochopenie aj pre ženy, ktoré si zavinili potrat vlastnou vinou, tým, že trpeli pohlavnými chorobami. Pristupoval k nim ako k obetiam hmotárskej kultúry, ale morálne ich neospravedlňoval. V súčasnej dobe je potrat z medicínskeho hľadiska definovaný ako „ predčasné vypudenie mŕtveho plodu z maternice a interrupcia je umelé prerušenie gravidity na žiadosť gravidnej ženy, alebo zo zdravotných dôvodov“ (Breckwoldt a kol., 1997, s. 175 – 178). 2
Snem Slovenskej republiky dňa 29.marca 1941 pod číslom 66.sa uzniesol na zákone o ochrane plodu. Tento zákon hovorí, že kto zadováži niekomu nejaký prostriedok na vyhnanie plodu, kto dá radu na zadováženie takého prostriedku alebo pomocou koho možno vyhnať plod, alebo sa ponúkne na vyhnanie plodu, potresce sa pre prečin väzením od jedného do šiestich mesiacov. Vyhnanie plodu sa tresce žalárom alebo trestnicou až do pätnástich rokov. Kto zbaví iného schopnosti plodenia tresce sa žalárom alebo trestnicou do desiatich rokov. Kto vyrába, predáva alebo rozširuje prostriedky na vyhnanie plodu, tresce sa väzením do jedného roku a peňažným trestom do desaťtisíc korún. Pri odsúdení treba vysloviť aj stratu úradu aj lekárovi alebo pôrodnej asistentke (babici) súd zakáže výkon povolania (Osuský, 1937, s.17a).
SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY
65
Podľa ESD sa interrupciou porušuje miera dôstojnosti ľudského embrya, ale tá miera porušenia závisí od štádia vývoja v tehotenstve, v ktorom došlo ku ukončeniu. ESD v niektorých situáciách zvažuje, či sa miera ľudskej dôstojnosti tehotnej ženy, ktorá nechce porodiť dieťa, napríklad po znásilnení, vyrovná alebo prekoná mieru dôstojnosti embrya, zvlášť, keď je žena rozhodnutá hneď od počatia, že to dieťa porodiť nechce. V takýchto prípadoch je zrejmé, že na začiatku vývoja má ľudské embryo oveľa nižšiu mieru dôstojnosti ako tehotná žena a tak sa ESD prikláňa k interrupcii ako ku správnemu riešeniu, ale nie morálnemu (Gluchman, 2008; kap. Teória správneho v etike sociálnych dôsledkov). Z rozhodnutia vyplýva viac pozitívnych dôsledkov pre ženu, ktorej dôstojnosť by v živote utrpela oveľa viac ako embryo na úplnom začiatku svojho vývoja (Gluchman, 2008, s. 104 – 105). Domnievam sa, že v postoji S. Š. Osuského možno nájsť malý náznak toho, kedy uznával dôstojnosť a hodnotu ženy viac ako plodu. Bolo to iba v prípadoch, kedy bol život matky tehotenstvom ohrozený, ale nesmelo sa to stať, ani diať jej vinou. Zložitejší problém nastáva vtedy, keď musí byť interrupcia vykonaná vtedy, kedy je plod vo vysokom štádiu vývoja, ale vyvíja sa s vážnymi genetickými a vývojovými chybami, ktoré ohrozujú život jeho, ale aj matky. Čím je hodnota dôstojnosti plodu bližšie k číslu 1, tým je zložitejšie určiť, či je riešenie interrupcie z etického a morálneho hľadiska správne. Musia sa veľmi pozorne zvažovať všetky dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z tak zložitej situácie. Zostáva to na rozhodnutí ľudí, ktorí majú právo rozhodovať v takomto prípade. Vykonaním interrupcie sa porušila dôstojnosť plodu, ale prevažovali viac pozitívne dôsledky nad negatívnymi. Môžeme povedať, že interrupcia bola z etického a morálneho hľadiska správna, ale znova nie morálna. Interrupcie vo vysokom štádiu tehotenstva sú veľmi nebezpečné aj pre tehotné ženy a tým sa zvyšuje prevaha negatívnych dôsledkov nad pozitívnymi, čím sa znižujú aj dôvody na ich vykonanie a znemožňuje sa aj hodnotenie ich správnosti (Gluchman,2008, s. 105). Z pohľadu ESD na interrupcie sme dospeli k záveru, že do konca prvého trimestra nemá ľudské embryo vyvinuté podstatné znaky druhu Homo sapiens. Je potenciálnou ľudskou bytosťou. Jeho miera dôstojnosti je niekoľkokrát nižšia ako miera dôstojnosti tehotnej ženy, a preto interrupcie môžeme považovať z etického a morálneho hľadiska za správne – akceptovateľné, ale nie za morálne (Gluchman. 2008, s. 106). Záver Interrupcie sú morálnym problémom pre určitú časť spoločnosti. Je potrebné o nich hovoriť a vysvetľovať stanoviská za, ale aj proti. Emancipácia priniesla zmeny do spoločnosti, pozitívne, ale aj negatívne. Podľa S. Š. Osuského emancipácia je negatívna príčina práve morálnych problémov, ako sú aj interrupcie. Na otázku, či sú interrupcie morálne akceptovateľné, odpoveď znie, nie, nie sú. Tu sa postoj S. Š. Osuského zhoduje s postojom ESD. Niektoré rozhodnutia, ktoré sú za interrupcie, dokáže ESD vyhodnotiť za správne rozhodnutia, a to na základe prevahy pozitívnych dôsledkov, ale nie za morálne. ESD pri hodnotení interrupcii kladie dôraz aj na mieru dôstojnosti ženy. S. Š. Osuský dokázal akceptovať interrupciu iba z jediného hľadiska, a to medicínskeho. Je pravdou, že S. Š. Osuský nerozoberal problematiku potratov do hĺbky. Jeho záujem vznikol pri riešení problému depopulácie. Neskúmal podrobné príčiny a okolností, za ktorých sa potraty uskutočňovali. Nerozoberal ani situácie žien, ktoré potrat podstúpili. Nezaoberal sa ani dôstojnosťou týchto žien. Je pochopiteľné, že z jeho pozície mu neprislúchalo robiť takýto podrobný výskum. Dovolím si konštatovať, že ak by to bolo možné, možno by niektoré prípady interrupcii chápal a neodsudzoval tak prísne a možno by svoj postoj vôbec nezmenil. A možno všetky jeho názory vyplývali aj z jeho odmietania emancipácie, ktorej dával za vinu morálny úpadok žien a samotnej spoločnosti.
Literatúra: BRECKWOLDT, M. a kol.: Gynekológia a pôrodníctvo. Martin: Osveta 1997. s. 46 – 47. s. 175 – 179. GLUCHMAN, V.: Etika a reflexie morálky. Prešov: FFPU 2008. s. 101 – 106. Naša doba: zošit 2, 1923, 126 s. OSUSKÝ, S. Š.: Galéria postáv Novej Zmluvy. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 2010. 153 s.
66
9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
OSUSKÝ, S. Š.: Matkám. In: ALU MS Martin – fond S. Š. Osuský, č. 46 GG 16. 1924a. 4 s. OSUSKÝ, S. Š.: Prednáška o populačnom probléme. In: ALU MS Martin – fond S. Š. Osuský, č. 46 FF 12. 1937, s. 7 – 45. OSUSKÝ, S. Š.: Úvod do sociológie I. Praha: Štátne nakladateľstvo 1930, s. 43 – 45.
