ZÁKLADNÁ ŠKOLA ANDREJA HLINKU, ČERNOVSKÝCH MARTÝROV 29, 034 06 RUŢOMBEROK- ČERNOVÁ
ŠKOLSKÝ ČASOPIS
PRE VŠETKÝCH ŢIAKOV, UČITEĽOV, RODIČOV A PRIATEĽOV ŠKOLY
ŠKOLSKÝ ROK: 2014/2015 ČÍSLO VYDANIA: 1
1
ÚVODNÍK
OBSAH
Školský rok 2014/2015 priniesol so sebou veļa zmien, medzi iným nové tváre. Do riaditeļského kresla zasadla pre deti neznáma riaditeļka, zástupcovská pozícia sa tieţ vynovila návratom pani učiteļky Veroniky Harčárovej po materskej dovolenke, no a na prvý stupeň prišli k našim najmenším tieţ nečakane dve nové posily –druhácka pani učiteļka Martinka Kuniaková a prvácka pani učiteļka Gabika Janovcová. Ak by ste si mysleli, ţe je to uţ celá čata, musím skonštatovať, ţe niekto nám ešte chýba. Do školského kluBobíka sme si totiţ zavolali muţa – pána vychovávateļa Lukáša Vaníka. Teraz by sa to uţ mohlo zdať kompletné, ale opäť musím skonštatovať, ţe to tak celkom nie je. Pribudla aj Tliachačka, a fúrik nových akcií, ktoré boli stvorené s úmyslom potešiť deti, pripraviť im niečo originálne a zároveň priviesť nás všetkých k pocitu, ţe nám je v našej školičke dobre. Ba priam, ako doma! Polrok je nenávratne za nami, zostávajú nám spomienky na všetko zábavné a poučné, čo sme preţili, a pred nami je ďalšia méta – druhá polovica školského roka.
ÚVODNÍK.....................................2 ZO ŠKOLSKÉHO ŽIVOTA PRVÁKOV.....................................3 ŠKOLSKÉHO KLU(BO)BÍKA..........4 DRUHÁKOV..................................5 TRETIAKOV..................................7 ŠTVRTÁKOV.................................9 PIATAKOV...................................11 ŠIESTAKOV.................................13 SIEDMAKOV................................15 ÔSMAKOV..................................17 DEVIATAKOV.............................19
ALE SA NÁM PODARILO..............21
Ja Vám v nej, naši milí ţiaci, prajem nielen veļa úspechov, k ţivotu potrebných informácií, ale aj veļa radosti z učenia, tony príjemne strávených chvíļ v škole s Vašimi vyučujúcimi a kaţdé ráno úsmev do ďalšieho školského dňa, ktorý – nikdy neviete – Vám raz môţe zachrániť ţivot (či uţ vďaka poznatkom, alebo zručnostiam a schopnostiam, ktoré vo Vás pedagógovia objavia a budú rozvíjať.
NAŠE ÚSPECHY..........................22 3 STRANY MOŽNÝCH VÝHIER.....23
Vaša pani riaditeļka Bibiana
2
PRVÁCKE PERIPETIE ALEBO AKO NÁS NA ŠKOLU NAHOVORILI!
„Chceli, nechceli, do školy nás dostali. Teraz uţ len sedíme, spoločne sa učíme. Najprv to vyzeralo celkom sļubne, vraj kresliť, strihať.... Lenţe potom na nás vytiahli tie PÍSMENKÁ a ŠLABIKÁR a MATEMATIKU. Vraj to zvládol kaţdý drobec, no nám sa to nejako nezdá. Chceli by sme vidieť naše mamky !!! Určite sedeli v poslednej lavici No a ocko? Ten isto umýval tabuļu celé dni, len aby si to vyţehlil u pani M-UČITEĻKY.“ PS: A toto počúvame často.
V prváckej triede to ţije, zatiaļ sa nikto nebije. Číslice uţ vieme štyri – YES, a písmeniek toļko, ţe sa nám to začína pekne pliesť. (Však posúďte vy.) Takţe Vám všetkým prajeme veļa sily a nám drţte všetkých 10 prstov, aby sme sa ozvali aj v ďalšom čísle.
Vaši PRVÁCI
3
Ani jeden deň v školskom ku(Bo)bíku nie je rovnaký. Raz sa hráme, inokedy si čítame, hráme sa s číslami, píšeme si domáce úlohy alebo beháme na čerstvom vzduchu. Do našich činností sa snaţíme začleniť angličtinu a obohatiť tak tie znalosti detí, ktoré získali na vyučovacích hodinách. Je to i preto, ţe s angličtinou sa dnes človek uplatní všade naozaj akosi ļahšie. Takýmto spôsobom teda chceme dať deťom čo najlepšie šance do budúcnosti. V našom Klube je však i kopec zábavy! Neraz sa stáva, ţe niektoré dieťa iba pokrúti hlavou, keď uvidí stáť svoju mamu vo dverách – a ho ci je to trochu i tvrdohlavosťou detí (a tá nie je pekná!:), je to i znak, ţe sa v Klube cítia naozaj dobre. A o to nám ide – aby si po často ťaţkom dni v škole v Klube oddýchli a popritom akoby znenazdajky - i nadobudli nejaké tie nové vedomosti či rozvinuli svoje talenty. Na to sú zamerané aj tvorivé práce, ktoré vynikajúco vedie pani vychovávateļka Janka Papčová. Často vzniknú naozaj krásne výrobky. Deti ich potom niekedy dajú rodičom alebo sa vystavia v škole. Kaţdý mesiac máme nejakú novú tému a okolo nej sa snaţíme orientovať i naše aktivity. Deti sú i hodnotené: za správanie v Klube či na obede, za pomoc spoluţiakom či pekný výtvor. Za všetko dostávajú body v podobe smajlíkov. Kaţdý mesiac získa výherca nejakú peknú cenu a celý mesiac nosí titul Star mesiaca. Toto ocenenie sa podarilo zatiaļ získať Lenke Furdekovej a Natálii Frkalovej. V kategórií najlepší chlapec zatiaļ vyhral Jonáš Juršták a Matúš Hatala. Do Školského klubu sa moţno zahlásiť i počas školského roka. Ak teda máte chuť, neváhajte sa opýtať v Školskom klube, kde vám povedia ďalšie informácie. Na všetkým sa tešíme!“
REPORTÁŽ ZO ŠKOLSKÉHO KLU(BO)BÍKA Pýtali sme sa niektorých členov Školského Klubu, ako sa im v ňom páči a čo to tam vlastne robia. A tu sú ich odpovede: „V druţine je zábava, lebo chodíme do telocvične a hráme floorbal a futbal. V druţine si aj kreslíme a hráme sa s legom. Máme dobrého pána vychovávateļa. S pani vychovávateļkou si vţdy niečo vyrábame.“ (Matúš Hatala - II. ročník, Adam Mrva - III. ročník) „S pani vychovávateļkou Jankou si šijeme. Raz sme si s ňou aj vyrábali šarkana. Boli sme ich aj púšťať. A s pánom vychovávateļom Lukášom sa hráme. Najlepšie je, keď si robíme domáce úlohy. Hlavne z matematiky. Veci si najradšej vyrábam pre rodičov.“ (Lenka Furdeková - III. ročník) „V druţine si kreslíme. Šili sme si aj vankúšiky. Ja si vankúšik zoberiem domov pre maminu. Niektoré budeme predávať. Budú stáť 50 centov. Keď sme v druţine, tak aj upratujeme.“ (Emka Kloptová – III. ročník)
(Lukáš Vaník, vychovávateļ)
4
rámci Dňa školských kniţníc) Najviac sa mi páčilo, ako sme sadili fazule na prírodovede.
LESNÍ STRÁŽCOVIA V DVOJKE (FOREST PROTECTORS)
Martinka P.
Tento rok sa začal aj pre druhákov v novom štýle. Čo všetko na nich číhalo? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Začali sme sa učiť skladať tangram. Na začiatku mi to išlo ťaţko, ale potom som to uţ vedela. Veļmi sa mi to páčilo. Som rada, ţe chodíme na veļkú prestávku von a máme dobrú pani učiteļku.
Hneď v prvý školský deň sa zoznámili s novou, veselou a kreatívnou pani riaditeļkou. Ďalšou novotou bola ich triedna pani učiteļka, ktorá si hneď preverila ich schopnosti a zručnosti. Ţiaci boli veļmi šikovní, a tak im bol hneď spolu s odznakom udelený titul FOREST PRETOECTOR = LESNÝ STRÁŢCA. Tento čestný titul nesie v sebe nielen výsady, ale aj povinnosti. Aby sme na ne nezabudli, pripomína nám ich náš stráţcovský pokrik.
Barborka Z.
My sme lesní strážcovia, čo ničoho sa neboja. Chránime sa navzájom okolie aj každý strom. S chuťou deň začíname, po sebe si žmurkáme.
Zaţil som výlety. Zaţil som prekvapenia. Zaţil som učenie. Zaţil som spanie v škole. Zaţil som nové miesta. Martinko K.
Od septembra sa im otvorili nové brány do sveta vedomostí a záţitkov. Z mnohých spomenieme aspoň Dni osláv narodenia Andreja Hlinku, Deň školských kniţníc či Fit day. A tak sa učíme prostredníctvom záţitkov.
Páči sa a veselú píšeme učiteļka naučil.
Ako hodnotia tieto novoty samotní druháci?
mi, ţe máme novú tabuļu, novú čítanku. Som rád, ţe na angličtine tlačeným písmom. Aj naša pani je dobrá. A tieţ, ţe som sa veļa toho
Filip S.
Páči sa mi naša pani učiteļka. Páči sa mi,na telige aj výtvarnej. Páči sa mi škola.
Prišiel som do novej školy. Niektorých
Dávidko M. Páči sa mi, ţe som dostal sto bodov. (na daltonskom metri).Páčila sa mi noc v škole. Mário L. Najkrajšia bola noc v škole. Páčilo sa mi, ako sme boli čítať prvákom v škole v Ļubochni. (V 5
spoluţiakov som poznal zo škôlky. Páčilo sa mi, ako nás natáčali v mestskej televízií.
Pikošky spod rohoţky (alebo) Čo o nás moţno neviete?
Matúš H.
! Všimli ste si výzdobu v našom školskom vestibule? Aj my sme sa na nej podieļali. Z nás samých sme vytvorili meno ANDREJ HLINKA. A pridali sme aj krátke básničky.
Jednou z najzapamätateļnejších akcií, akú sme zaţili, bola Deň školských kniţníc. Okrem toho, ţe sme sa bliţšie zoznamovali s Andrejom Hlinkom, sme si vyskúšali, kde všade a ako rôzne sa dá čítať kniha, a tak sme ju zobrali na prechádzku.
! V našej triede je 12 chlapcov a iba 4 dievky. Dievčence sa snaţia dať chalanov niekedy do laty, ale uznajte, majú to ťaţké pri takej prevahe. ! Všetci sa na hudobnej učíme hrať na flauty. Tak sa tešte na naše koncerty. Pre čitateļov školského časopisu bude na naše prvé vystúpenie vstup zdarma. ! Vyznáte sa v umení TANGRAM? Ak nie, radi vás uvítame v našej triede, kde vám poskytneme náhļad do tohto starodávneho umenia. ! Videli ste naše prírodovedné okienka? V septembri sme posadili fazuļky a.. tadá!!! Uţ nám poobrastali celé okná. My si počkáme, kým vyrastú aţ do neba. Vaši druháci
V pondelok sme zobrali knihu na výlet. Čítali sme o Andrejovi Hlinkovi. V autobuse to bolo ťaţké, lebo sa celý triasol. Z kniţky sme čítali študentom Gymnázia Sv. Andreja, ktorí nevedeli, kde sa Hlinka narodil. My sme zas nevedeli vysloviť slovo mauzóleum. Aj pri ňom sme čítali z knihy. Potom sme čítali v cukrárni, galérií, našej televízií a na mestskom úrade. Timotej G.
6
Naša trieda je pekná, páči sa mi, práve sme dostali koberec, ale bolo by dobré, keby sme mali aj gauč na oddych.
PRIESKUMNÍCI - TRETIACI Ako si spríjemňujeme náš školský ţivot? V našej škole sa mi veļmi páči, lebo mám super kamarátov- spoluţiakov.
/ Ļudka Papčová, Emka Kloptová / Okrem vyučovania v škole, robíme prieskumy po rôznych iných miestach, kde sa tieţ veļa naučíme. Stretli sme sa so spisovateļom Branislavom Jobusom v Mestskej kniţnici v Ruţomberku. Beseda so spisovateļom bola zaujímavá, pretoţe okrem rozhovorov o knihách nám pán spisovateļ aj zaspieval svoje pesničky.
Máme spolu veļa pekných záţitkov a taktieţ vyučovanie je zábavné – učíme sa spolu hrou. Matematika nás uţ nestraší , zábava je - aţ sa zapráši,
/ Frederika- Zara Flochová /
angličtina a slovenčina - to mám veļmi rád,
Mne sa najviac páčilo na dopravnom ihrisku, lebo som si vyskúšala jazdiť na veļkom bicykli.
uţ som s nimi kamarát.
/ Lenka Furdeková /
Moje najobļúbenejšie predmety sú výtvarná, slovenčina a aj matematika, pretoţe Adam niekedy vystraší pani učiteļku a rozpráva srandičky .
Naozaj najviac záţitkov máme z akcie – NOC V ŠKOLE!
/ Benedikt Páterek /
Ako správni prieskumníci sme tajne navštívili skoro všetky miesta našej školy. Večer sme sa mohli pohybovať po celej škole a to bola naháňačka...
Matematika je zábavná, pretoţe sa učíme násobilku a pomáhame si vrchnáčikmi z PET fliaš, ale niekedy sa nám podarí vyuţiť ich aj ináč. Minule sme si násobky čísla 3 umiestňovali na seba, neveríte? Pozrite si foto...
A takto literárne dokáţeme vyjadriť našu spokojnosť a radosť z preţitých
/ Terezka Janigová
podujatí.
/
7
NOC V ŠKOLE
/Ļudmila Papčová/
Plávajúca ţirafa
V škole sme raz spali, dobre sme sa mali. Chodili sme 30-tkou, ani nápad 10-tkou. Rýchlosť bola povolená, učka nám to dovolila. NOC V ŠKOLE
V jednej africkej stepi ţilo mláďa ţirafy menom Tara. Bolo to veļmi hravé mláďa, ktoré trávilo všetok svoj čas so svojimi rodičmi. Spolu sa hrali, objedali listy zo stromov aj hļadali vhodný ôkryt pred nepriateļom. Nepriateļom im však neboli len divé šelmy, ale aj zlí ļudia. Tara poslúchala svojich rodičov. Nikdy sa nevzďaļovala od nich. V jeden deň sa však malá Tara sama vybrala k jazeru, lebo bola veļmi smädná. Rodičia boli pohrúţení do rozhovoru a ani si nevšimli, ţe sa im Tara vzdialila. Tara si vykračuje popri jazere a zrazu sa za ňou zjavilo auto. V aute sedeli muţi, ktorí mali prichystané siete na lov. Tara nechápala čo sa robí, aţ keď ju chytili do siete, pochopila ţe je v nebezpečenstve. Po nejakom čase si Tarini rodičia všimli, ţe Tara im zmizla, ale uţ bolo neskoro... Taru v tom čase uţ preváţala loď do Ameriky. Tara nevedela kde je, pretoţe bola zavretá v tmavej debne. Bola veļmi vyplašená a navyše jej chýbali rodičia. Po dlhom čase sa Tara ocitla na pevnine, kde ju neznámi ļudia dali do ohrady. Tare trochu pripomínala africkú step, ale bola veļmi malá a ohradená. Tara bola smutná, chýbali jej rodičia. Tara to nevedela, ale ocitla sa v New Yorku v ZOO. Mala sa tam celkom dobre, mala stále dostatok potravy, nikto ju neohrozoval, ale čím ďalej tým viac jej chýbali rodičia. Rozhodla sa, ţe v jazere, ktoré mala v ohrade, sa naučí plávať. Prešlo desať rokov a z Tary sa stala ţirafia slečna, ale stále trénovala plávanie. V jeden deň sa Tara rozhodla, ţe ujde zo ZOO. Podarilo sa jej to a nepozorovane prešla aţ k oceánu. Tara sa rozhodla, ţe určite ide plávať do Afriky. Plávala uţ dlhší čas, zrazu jej začalo ubúdať síl. Myslela si, ţe sa utopí, keď sa zrazu objavili štyri delfíny, ktoré jej pomohli doplávať aţ k africkým brehom. Poďakovala sa delfínom za ich pomoc a napokon veļmi vyčerpaná hļadala rodičov. Nebolo to ļahké, ale Tara bola silná a nakoniec svojich rodičov predsa len našla. Rodičia boli šťastní, ţe sa im vrátila ich milovaná dcéra. Iba návštevníci ZOO v New Yorku boli veļmi sklamaní, pretoţe im veļmi chýbala najkrajšia ţirafa.
/ Kristína Babalová/
Do školy sme večer išli všetci sme sa v triede zišli. Program to bol zábavný, skákali sme ako klokany. Ráno sme sa zobudili a raňajky prichystali. Naša literárna tvorivosť sa stále rozvíja. Dôkazom toho je aj 2. miesto Kristínky Babalovej v literárnej súťaţi ,,Kaţdým slovom krok k umeniu“ A tu je spomínaná práca. čítanie...
Prajeme pekné
8
Panda veľká Patrí medzi cicavce. Pochádza z centrálnej Číny a jej domovom sú hornaté krajiny ako Tibet. Jej potravou je predovšetkým bambus. Veļmi rada je a veļa odpočíva. Je prísne chránené zviera na pokraji vyhynutia. Aj v zoo je jej len niekoļko kusov na celom svete.
ŠTVRTÁCKE DOBRODRUŽNÉ ZISTENIA V uplynulých mesiacoch sme postupne objavovali zaujímavosti Afriky i záhady a tajomstvá Ázie. A na čo všetko sme prišli? Podelíme sa s vami o tie najzaujímavejšie „pikošky“.
Lufa Valcovitá Nachádza sa v juhovýchodnej Ázií. Je to jednoročná tropická popínavá rastlina. Jej plody sú aţ pol metra dlhé. Rozmnoţuje sa vďaka semenám a horúcemu ţiareniu. Z lufy sa vyrábajú krémy proti koţným nedostatkom.
Marco POLO Cestoval okolo pohoria Pamír. Vystúpil so svojou výpravou do takých výšok, v akých sa neodváţili lietať ani vtáky. Bratia Polovci chodili obchodovať a Marco zastával v meste Chambalyku, dnešnom Pekingu . Zúčastnil sa plavby na ostrov Cipango, dnešné Japonsko. Neskôr ho chán poveril sprevádzaním princeznej Kogatin do Perzie. Napokon sa vrátil do Benátok, kde vydal knihu o svojom putovaní.
Momordika Pochádza z juţnej Ázie. Dorastá aţ do výšky dvoch metrov. Má ţlté podlhovasté a pichļavé plody. Pestuje sa v tropických a suptropických oblastiach. Konzumuje sa v surovom stave ako kivi. Má sladkú chuť. Je nádejným liekom proti AIDS. V Japonsku ju pouţívali na prípravu sladkého suši.
Ázia Ázia v preklade znamená východ. To znamená, ţe oni zbadajú slnko ako prví. V Ázii ţije viac ako polovica obyvateļstva Zeme v 38 nezávislých štátoch. Kaţdý zo štátov mal svoj špeciálny odev ako napríklad hanbok alebo kimono. Je tam veļa druhov rastlín a zvierat. V Ázii pestujú všetku ryţu.
Bambus Bambus patrí medzi drevnaté trávy. Jeho výška a šírka závisí od druhu bambusu. Rozlišujeme 1250 odrôd a 75 druhov bambusu. Bambus sa rozmnoţuje pomocou sadeníc a vo voļnej prírode výhonkami. Byle sa rôzne tepelne upravujú, surové sa pouţívajú do šalátov alebo len tak ako sladké spestrenie dňa. Pre vedcov a taktieţ pre umelcov taoizmu a budhizmu mala sakrálny význam ako médium pre kaligrafické umenie (znakové písmo).
Čínsky Veľký múr K prácam pouţívali vţdy najļahšie dostupné suroviny. DĹŢKA: 6532 km Výška: 4,5 aţ 9m Šírka: 4,5 aţ 8m UNESCO: 1987 Aligátor čínsky Patrí medzi veļké plazy. Pochádza a ţije v Číne, kde sa veļmi rád slní. Jeho teritóriom sú brehy rieky Jang-c –ťiang. Patrí medzi kriticky ohrozené zvieratá, pretoţe rieky, v ktorých sa nachádza, sú veļmi znečistené a z ich prirodzeného prostredia ich vytláča poļnohospodársky priemysel a pytliactvo. 9
so skupinami mohutných baobabov, akácie a rôzne kry. Na veļkých plochách nie je ani kúsok zelene. V pralese je veļa opíc a exotických a nezvyčajných vtákov. V okolí riek nájdeme hrochy, krokodíly a hlavne hady. V trávnatých savanách sú bylinoţravce, antilopy, ţirafy, zebry a slony a darí sa tam dravcom, napr. levom, leopardom a hyenám. V suchej púšti ţijú ťavy, gazely a šakaly. Bohatý je svet hmyzu, plazov a ţiab. V priļahlých moriach a oceánoch ţije mnoţstvo rýb a iných ţivočíchov.
Taro Pochádza z Ázie, je potravou miestnych obyvateļov. Taro si vyţaduje vlhké podnebie, preto sa u nás nepestuje. Rozmnoţuje sa pomocou sadeníc. Pestuje sa celý rok . Dozrieva celý rok. Upravuje sa ako zemiaky, ale výborne chutí aj surový. Sú z neho výborné chipsy. V juţnej Kórei sa im hovorí Toran, čo v preklade znamená „vajce zo zeme“. Taro obsahuje hlavne vitamín B. Lotos Indický orechoplodný Vzhļad: Je bielej aţ sivej farby s malým otvorom na povrchu, hlava sa konzumuje ako zelenina. Pestovanie: Rastie v stojatých bahnitých a plytkých vodách alebo vodných nádrţiach. Význam: Má typickú sladkú orechovú chuť. Tepelne sa spracováva. Zaujímavosť: V Indii a Japonsku je povaţovaný za posvätný kvet. Znamená slobodu a šťastie.
Kiwano Kiwano je podobná tekvici, je jasne oranţový a oválny, aţ 12cm dlhý. Je to najväčší druh divorastúcej uhorky v AFRIKE. Neznáša chladné počasie. Kiwano potrebuje teplotu nad 25 stupňov Celzia. Do troch mesiacov od vysadenia má uţ zrelé plody. Kiwano je mierne sladký, vhodný je do zeleninových šalátov. Je tieţ vhodný na pečenie a sušený sa melie na múku. Názov Kiwano je obchodná značka producenta tejto zeleniny.
AFRIKA Mapa Afriky vyzerá ako pestrofarebný veļký koberec. Afriku tvorí 52 samostatných štátov. V Afrike ţijú príslušníci mnohých kmeňov a národných skupín. Odlišujú sa farbou koţe, jazykom a národnými zvykmi. V období sviatkov sa Afričania s obļubou obliekajú do zaujímavých kostýmov. Zdobia ich mnoţstvom pestrých doplnkov. Afrika je rozsiahly svetadiel, rozloţený po oboch stranách rovníka. Na väčšine územia prevláda horúce teplo. Príroda je rôznorodá. Nájdeme tu tropické daţďové pralesy v ktorých sú liany, bujne rastúce stromy, trávnaté savany
Slon Slon meria od 3,5 do 4,5 metra a dosahuje hmotnosť 5 aţ 7 ton. Denne spotrebuje 140 kg rastlinnej potravy. Kly dospelého samca váţia priemerne 25 kg. Tie najväčšie jedince môţu mať aţ 140-kilogramové kly dlhé 3,5 metra. Chobot je súčasne rukou, hadicou na polievanie i vysávačom a tvorí ho 100 000 svalov! Slony sa premiestňujú v stádach pod vedením skúsených starých samíc, vybavených ,,sloňou pamäťou“. V období sucha si presne pamätajú miesta s vodou vzdialené aj desiatky kilometrov. Tak čo? Koľko vecí ste vedeli a ktoré sú pre vás novinkou?
10
som videla dinosaury a vypchaté zvieratá – vtáky, jaštery. V inej boli minerály a ďalšia bola venovaná vesmíru. A vţdy bolo moţné aj zaujímavým spôsobom sa oboznámiť s tou ktorou oblasťou pomocou počítačovej techniky. Napríklad s vesmírom, prírodnými úkazmi, vedeckými pokusmi alebo ţivotom ţivočíchov. Cesta späť domov uţ taká nudná nebola: zablúdili sme, zmeškali vlak do Ruţomberka a kus cesty museli ísť taxíkom. Rebeka Bačkorová., 5. Ročník
PIATACKÉ ZÁŽITKY Z LETNÝCH PRÁZDNIN Chata Ako kaţdý rok, aj tento som sa aţ chorobne tešil na dovolenku s rodičmi a sestrami. Uţ týţdeň vopred som bol netrpezlivý a nevedel som sa dočkať dňa D. V piatok som pomáhal mamine baliť kufre a samozrejme nesmeli chýbať plavky. Večer som ani nemohol zaspať – tak som sa tešil na nasledujúce ráno. Na druhý deň sme všetci vstali skôr ako zazvonil budík. Vstali sme o tretej a o štvrtej sme uţ sedeli vo vlaku. Hor sa na Margitu Ilonu pri Leviciach! O niekoļko hodín sme uţ vybaļovali kufre na chate a tešili na spoločné záţitky. Kaţdý deň sme chodili na kúpalisko – bývali sme totiţ priamo v jeho areáli. Okrem plávania sme vţdy absolvovali s ocinom aspoň jednu jazdu toboganom: jednoducho zábava, ako sa patrí. Hrávali sme pingpong, tenis, golf a pláţový volejbal. Nechýbali ani diskotéky. Peknými záţitkami a oddychom sme načerpali síl do ďalších dní a spoločne sme strávili krásne chvíle v kruhu rodiny. Mário Krajčovič., 5. ročník
Moje prázdniny Prázdniny som trávil u mojej starkej na Bielom Potoku. Mal som tam veļa kamarátov, s ktorými som mohol tráviť čas. Spolu s mojou rodinou sme sa boli kúpať na Liptovskej Mare a v Šútove. Nakoļko bolo upršané leto, nemal som iné moţnosti ísť sa častejšie kúpať. So svojim kamarátom som sa zúčastnil letného tábora v Liptovskej Štiavnici. Adam Hatala, 5. ročník
Moje prázdniny Často sme sa chodievali kúpať na Liptovskú Maru, do Lúčok alebo do Dolného Kubína. A chodievala som aj ku starkej a von s kamarátkami. Niekedy som si šla zajazdiť na koni v černovskom Ranči alebo tieţ do Liptovského Michala. V nedeļu som často fandila černovským futbalistom. S otcom sme chodili na huby. Občas sme doniesli aj plný košík, ale dosť ich bolo červavých. Posledný týţdeň prázdnin som mala smutný, lebo mi zomrel psík. Dostala som ho, keď som mala tri roky, a on bol ešte šteniatko. Karin Gromová., 5. Ročník
Hady V lete sme boli vo Veļkom Borovom. Je to pekná a tichá dedina. Boli sme tam celý víkend. Bývali sme v malej drevenici. Keďţe sme nemali vodu, chodili sme ju naberať do studne. Studňa bola neďaleko chaty. Išiel som s ockom po vodu, keď zrazu zvolal: „Pozor had!“ Zastali sme. Na chodníku sa na slnku vyhrievala veļká vretenica. Našli sme palicu a odohnali sme ju do trávy. Ocko mi povedal, ţe tu ţije veļa hadov. Potom sme si uţ dávali väčší pozor. Nabrali sme vodu a vrátili sa do chatky. Chodili sme na prechádzky do okolia. Videli sme obrovskú borovicu, ktorá bola v roku 2004 vyhlásená za Strom roka. Veļmi sa mi na chate páčilo. Rád sa sem budem vracať a pri prechádzkach budem veļmi opatrný. Samuel Magula. z 5.triedy
Viedenské dobrodruţstvo Na konci prázdnin som spolu s rodinou navštívila Viedenské prírodopisné múzeum. Cesta vlakom tam bola dlhočizná, dlhá a nudná. No podstúpené cestovateļské utrpenie vyváţilo to, čo sme zaţili vo Viedni. Všade boli nádherné historické budovy. Aj múzeum vyzeralo ako palác. V jednej časti 11
Majster palacinka 2014
Palacinky Dňa 5. 11. 2014 sme boli bez seba celí, lebo sme sa neučili. Nuž aj to niekedy treba, nielen na desiatu chleba. Namiesto toho sme sa na chutnú výpravu vydali. Na autobus o 10:30 sme nastúpili. Keď sme sa tam dostali, „Mňam“ vykríkli sme rovnako. Krásne palacinky sme videli. Pýtali sme sa: To ako? Môj ocko nás privítal pekne v rondone, palacinky ako v „Londone“. Tá chvíľa už je tu. Nie nebola to chvíľa na desiatu. Oči nám len zablyšťali. Lebo každému z nás palacinku dali: prvú, druhú aj tretiu. Kde sú naše palacinky? Tá smutná chvíľa...ba najsmutnejšia. Nuž s palacinkami ťažko rozlúčili sme sa. Na školu Scota Viatora dlho nezabudne sa. Možno jeden z nás tam ocitne sa. Ocino mi povedal: „Pravda je taká, na budúci rok nás každého palacinka čaká.“ Romana Selešiová, 5. Ročník
Rozhovor s hlavným organizátorom súťaže Bc. Milanom Selešim zo Spojenej školy –Strednej odbornej školy obchodu a služieb Scota Viatora v Ružomberku • O čo šlo v súťaţi „Majster palacinka“? Aký je zámer jej organizátorov? Zámerom bolo ukázať verejnosti nové trendy pri príprave palaciniek a zároveň je spropagovať učebný odbor cukrár, kuchár. • Prečo ste sa rozhodli zorganizovať takúto súťaţ práve vy? Ako predsedovi SZKC Vysoké Tatry mi to vyplýva z povinností. • Priblíţte nám tohtoročný ročník súťaţe. Koļko súťaţných druţstiev sa zúčastnilo? Odkiaļ? Bol v niečom výnimočný? Osem družstiev, Bratislava, Michalovce, Stupava, Poprad, Smokovec, Tatry, Ružomberok. Bola to predovšetkým gastro-show. • Kto a ako rozhodoval o výsledkoch súťaţe? Komisia zložená z tatranských profíkov. Napr. Miloš Červenka, šéfkuchár hotela FIS, František Turek – manažér hotela Autis... • Ako vyzerala tohtoročná výsledková listina? Boli medzi víťazmi aj študenti z ruţomberskej Spojenej školy na ulici Scota Viatora? 1. Bratislava, 2. Michalovce, 3. Ružomberok
12
ŠIESTACI ĽÚBIA DIVADLO „Ideme hrať divadlo do domu dôchodcov!“ zvestovala nám pani riaditeļka. Rozdelili sme si úlohy. So svojou rolou som bola spokojná, stala som sa reţisérkou. Dostali sme text, doma sme sa ho učili a v škole sme si divadielko skúšali. Kaţdým dňom sme sa zlepšovali. Ani sme sa nenazdali a bol tu Medzinárodný deň školských kniţníc a naše predstavenie v domove dôchodcov.
černovských ļudoviek. Všetci sa s chuťou k nemu pridali a spievali jedna radosť. Na oplátku nám zaspievali aj oni. Keď som prišla domov, môj scenár som odloţila, ale nie nadlho. O mesiac sme naše predstavenie zopakovali, nie v domove dôchodcov, ale v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Ruţomberku, kde sa konala ţiacka konferencia Úcta k sebe – tebe. Vystupovali sme pred ţiakmi ruţomberských základných a stredných škôl. Spočiatku sme mali všetci veļkú trému, ešte sme pred takým veļkým publikom nikdy nevystupovali. Našťastie sa náš strach rýchlo vyparil a my sme hrali. Ani nevieme ako a zrazu sme uţ stáli nastúpení, poklonili sme sa a všetci nám tlieskali. Bol to úţasný pocit, zaţili sme svojich päť minút slávy.
Domov bol plný zlatých ujov a tiet. Rozveselili sme ich, naše predstavenie sa im veļmi páčilo. Bolo mi ļúto jednej zlatej babky, ktorú priviezli práve vtedy, keď sme si na záver nastúpili a poklonili sa.
Doma som scenár zas odloţila, teraz uţ nastálo. No pocit úspechu a hrdosti na to, ţe sme prekonali trému v nás ostane. Preto na toto divadlo nikdy nezabudnem. Lucia Fulová
Rozhodli sme sa pridať k divadlu aj zopár piesní a náš spoluţiak Šimon im zaspieval niekoļko známych 13
Foto zo ţivota našej triedy:
16. 10. 2014 bol Svetový deň zdravej výţivy a preto sme s našou triednou p. učiteļkou robili ovocný aj zeleninový šalát na hodine svet prace. Kaţdý doniesol ovocie, zeleninu, cibuļu a ostatné prísady. Keď sme skončili vzájomne sme sa poponúkali a naozaj nám veļmi chutilo. Bola to sranda! Natália Hatalová
14
zmeniť alebo sa rozprávajú aj o rôznych akciách.
SIEDMAKOM JE V ŠKOLE FAJN Začiatok školského roka sme začali ako obvykle, 2. septembra v kultúre. V septembri sa nám v škole zmenilo veļa. Naša škola nesie iný názov, uţ nie sme ZŠ Černová, ale ZŠ Andreja Hlinku. Na nový názov našej školy sme všetci hrdí preto, lebo máme našu školu pomenovanú po tak dôleţitom človekovi- rodákovi z Černovej. Tak isto máme aj novú pani riaditeļku Mgr. Bibianu Kļačkovú.
Hneď v septembri sme mali plno akcií: Deň čokolády, takzvaný Chocolate day. Kaţdý doniesol pre niekoho čokoládu. Zábavnokartičkovú matematiku sme mali s našou triednou p. učiteļkou, na ktorej sme opakovali hravou formou. Rozdelili sme sa do štyroch skupín a v skupine sme si rozdelili, kto bude aký príklad počítať. Skupina, ktorá ako prvá vypočítala stĺpec príkladov, tej sa zapísalo najviac bodov. Čoko-opakovanie sme mali na slovenčine, s pani zástupkyňou Mgr. Veronikou Harčárovou. Tieţ sme sa rozdelili do štyroch skupín a vypĺňali pracovné listy, veļmi nám to uļahčilo opakovanie na vstupný test. Cez veļké prestávky, čiţe po druhej hodine, chodíme von, môţeme si zabehať aj sa poprechádzať na čerstvom vzduchu, veď sa predsa vraví: „v zdravom tele zdravý duch“. Zábavnú hudobnú sme mali s našou p. riaditeļkou, ktorá nás naučila takzvaný "Cup Song ", je to rytmika, na ktorej sme si precvičili naše ruky a našu myseļ. Stretnutie s Goudy sme mali jeden krásny pondelok, keď k nám prišla na hodinu slovenského jazyka. Dozvedeli sme sa o nej rôzne informácie, ako napríklad odkiaļ pochádza, kde sa narodila, .... Rozprávala s nami celý čas po anglicky. Mali sme aj divadlo ktoré bolo spojené s angličtinou. Príprava na dni A. Hlinku bola skvelá, niektorí z našej triedy vystupovali aj na krátkom divadle. Na dejepise s pani učiteļkou Máriou
Iné novinky, ktoré priniesol september: Tliachačku, do ktorej môţeme hodiť list, keď chceme zahrať pesničku v školskom rozhlase. Spojazdnil sa nám aj školský rozhlas, vďaka ktorému nám pesničky spríjemňujú prestávky. V našej triede je nás 14, z toho 5 chlapcov a 9 dievčat, naša triedna p. učiteļka Mgr. Jana Čončolová nám ostáva aj tento rok ako triedna. V škole máme svoj študentský parlament, našu triedu zastupuje Danka Smutniaková a Monika Cingelová, stretnutia majú raz do mesiaca, preberajú tam veci, čo by chcela naša trieda
15
o našej škole. Ļudí to veļmi potešilo. Dozvedeli sme sa rôzne nové informácie o našom rodákovi Andrejovi Hlinkovi, ţe po ňom nemáme pomenovanú len školu alebo ulicu či Kultúrny dom v Ruţomberku. Aj v Ţiline je známy. Potom sme navštívili hlavné námestie, dozvedeli sme sa, ţe je ako jediné štvorcového typu. Nakoniec sme navštívil Aupark aj Mirage. Spoločne sme šli domov vlakom.
Sliačanovou sme pozerali na našej novej interaktívnej tabuli besedu s historikmi, ktorú nám poskytla televízia LUX. V októbri bol Medzinárodný deň hudby a Medzinárodný deň starších, tak sme si do školy pozvali našich starých rodičov z Černovej, ktorí nám zahrali na harmonike, ale aj nám povedali o ich detstve. Na projekte z nemeckého jazyka s pani učiteļkou Janou Štrbovou sme vytvorili svoje vlastné mestečká, ktoré sme potom pomenovali po nemecky. Naučili sme sa aj navigovať. Lavice sme odsunuli, jednému z nás sme zaviazali oči a ďalší ho navigovali. V Deň školských kniţníc naša trieda išla do Ţiliny. Cestovali sme vlakom s našou triednou pani učiteļkou a s pani učiteļkou Ļubicou Jeleníkovou. Vo vlaku sme písali odpovede na otázky o Ţiline, ktoré nám pripravila pani učiteļka Jeleníková. Na námestí Andreja Hlinku sme prečítali úryvok z knihy Andrej o detstve Andreja Hlinku, hlavy okoloidúcich sa kývali zo strany na stranu. Rozdali sme taktieţ aj papieriky, na ktorých bolo napísané o Černovskej masakre, ale aj
V novembri na výtvarnej s pani učiteļkou Kivoňovou sme robili rôzne postavičky z nepotrebných vecí. Urobili sme ich naozaj pekne. Zistili sme, ţe aj nepotrebné veci nám môţu poslúţiť. 19. novembra sme boli na ţiackej konferencii v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Ruţomberku, ktorá sa nazývala Úcta k sebe, úcta k tebe. My sme tam síce nevystupovali, ale vystupovali tam naši šiestaci. Pozreli sme si rôzne zaujímavé
divadlá, ale i tance. Veļké ďakujem patrí hlavne nášmu pedagogickému zboru, ktorý stále pre nás vymýšļa viac a viac vecí, ako nám spríjemniť hodinu, ale majú aj trpezlivosť a odvahu ísť s nami do mesta. Veronika Babalová 7. trieda
16
sme obe. Nastal deň D a ja som bola v strese. Mala som ísť ako posledná. Keď sme skončili, porota sa išla poradiť. Keď sa vrátili, bolo mi všetko jedno. Bola som veļmi prekvapená, ţe som vyhrala druhé miesto.
V OSMIČKE TO ŽIJE Dňa 16.10.2014 sme sa zúčastnili besedy so Zuzkou Šulajovou. Rozprávala o svojej knihe Dţínsový denník. Povedala nám aj to, ţe pochádza z Bratislavy, jej pes sa bojí múch a začala písať v 14. rokoch.
Som na seba hrdá, ţe som tak dobre skončila. Nabudúce určite pôjdem znova.
Natália a Vivien
Júlia V piatok na štvrtej hodine k nám prišla Afroameričanka, volala sa Jody v rámci Dňa jazykov. Býva v Liptovskom Mikuláši a hovorila po anglicky. Narodila sa v Oregone. Ukazovala nám jej rodnú krajinu a peknú rodinu. Pozreli sme si aj fotky z Ameriky a z jej záţitkov v Amerike. Boli tu aj Slovenky, ktoré pracovali v zahraničí. Niektoré z nich sme aj poznali. Bolo to veļmi zaujímavé. Hlavne to, ako rozprávali o ţivote v zahraničí, svojich záţitkoch, ako sa k práci v zahraničí vôbec dostali a ako sa im tam páčilo. Povedali nám, aké to bolo zo začiatku ťaţké a ako spoznávali nových ļudí.
Dňa 9.10.2014 sme sa presunuli do telocvične, kde sa konalo divadlo o Červenej Čiapočke v anglickom jazyku. Všetci sme netrpezlivo čakali, kým divadlo začne, keď zrazu vybehol čierny fantóm. Keď fantóm zašiel, tak sa objavila dievčina, predstavila sa nám a začali hrať. Hrali tam rôzne divadlá napr.: Snehulienka, Popoluška a aj spomínaná Červená Čiapočka. Bolo to zábavné a hlavne sa na tom bavili menšie deti.
Juraj, Erik a Tomáš
Natália a Vivien MOJA VÝHRA Na súťaţ ,,Slovo bolo u Boha,, som sa pripravovala 2 týţdne. Kaţdý deň som sa snaţila naučiť čo najviac. Na začiatku to bolo ţiaļ ťaţké. Text mi vybrala triedna učiteļka. Na začiatku mi text skrátili. Keď som sa začala učiť, bolo to ťaţké. Nič som si nezapamätala. Naučila som sa aspoň štvrť textu. Keď ma pani učiteļka skúšala, zistila som, ţe za 2 dni je školské kolo. Nevedela som ani polovicu a mala som sa snaţiť postúpiť. Súťaţila som s mojou kamoškou, ale postúpili 17
Zapojili sme do osláv do Dní Andreja Hlinku prípravou projektov. Kaţdá skupina robila vlastný projekt. Mali sme to napísať po nemecky a vybrať si tému, o ktorej budeme písať. Najskôr sa nám to nechcelo robiť, ale nakoniec nás to bavilo. Kaţdá skupina urobila veļmi pekný projekt. Jedna robila o mestách v Nemecku, druhá zasa o jedle, tretia o zvieratách a štvrtá o slávnych osobnostiach. Tamarka a Lenka
27.10. bol Medzinárodný deň kniţníc, na ktorý sme si prichystali divadlo pre škôlkarov. Hrali sme divadlo o Andrejovi Hlinkovi. Pripravovali sme sa v triede, učili sa doma texty a snaţili sme sa to čo najlepšie zahrať. Keď sme to mali nacvičené, išli sme do škôlky. Na podiv deti boli veļmi dobré a spolupracovali. Divadlo nám išlo dobre, ani sme sa moc nemýlili. Deťom sa to páčilo a boli radi, ţe sme ich na konci ponúkli šiškami
V jeden krásny školský deň sme prišli do školy a boli sme prekvapení. Za dverami stála pani riaditeļka, ktorá drţala tácku s čokoládou a potom sme si spomenuli, ţe je Deň čokolády. Zobrali sme si kaţdý jeden štvorček a išli sme do triedy. Kaţdý sme mali pri sebe jednu čokoládu. Na hodine slovenského jazyka sme sa navzájom ponúkli. Bol to krásny školský deň. Poobede nás veru aj bruchá boleli.
a meteníkom. Našli sme tam aj svoje fotografie, keď sme my chodili do škôlky. Veļmi sa nám to páčilo. Tamarka a Lenka Prednáška Jedného dňa k nám na vyučovanie prišli dve panie. Hovorili nám o tehotenstve. Prebiehalo to takto: Púšťali nám dokumentárny film o neplnoletých dievčatách, ktoré boli tehotné. Rozprávali nám o tom, ako sa majú zachovať dievčatá v takej situácii. Púšťali nám aj prezentácie o sexuálnom ţivote. Ukazovali nám ako vyzerá dieťa v 3. mesiaci tehotenstva. Pýtali sa hocijaké otázky ohļadom tých vecí. Na konci hodiny nám dali aj letáčiky. Veļa vecí sme sa z tejto hodiny rozprávania naučili. Niektorí si z toho robili srandu a niektorí to brali váţne. Tento deň sa nám páčil, lebo sme sa neučili, ale naučili sme sa niečo iné.
Dávid a Milan
Damián, Andrej, Daniel
18
ţeny vnímajú ako jednoduchý a nenáročný zákrok bez komplikácii. Veļa ţien, ktoré podstúpili interupciu, doplatili na to stratou plodnosti. Ak je interrupcia v prvom trimestri tehotenstva, pri ďalšom tehotenstve sa zvyšuje riziko potratu. Niektoré ţeny môţu mať aj výčitky svedomia, trpia depresiami, zvyšuje riziko rakoviny prsníkov. Ţeny väčšinou vedie k takémuto rozhodnutiu nedostatok financií, nátlak blízkych alebo mladý vek. ,,Kaţdé jedno dieťa , aj počaté má právo na ţivot.“ Ak nie je moţnosť dieťa vychovať, je dobré aspoň sa rozhodnúť ho donosiť a poţiadať o utajený pôrod, pri ktorom sa okamţite dieťa zaraďuje na adopciu alebo to dieťa umiestniť do hniezda záchrany, ale určite nie mu vziať ţivot! Vzťah potrebuje kaţdý človek, aby mohol cítiť ţe ho má niekto rád. Vo vzťahoch dochádzajú k menším hádkam, ktoré vţdy nemusia skončiť dobre. Pri hádke môţe tiecť aj krv, ale väčšina hádok dopadne dobre. Ļudia sa uzmieria a ţijú ďalej . „Je dobré sa smiať, pretoţe úsmev predlţuje ţivot.“
DEVIATACI NEZAHÁĽAJÚ Deň jazykov Tento deň bol na začiatku veļmi nudný, nič sa nedialo, ale neskôr sa to začalo meniť. Vošli sme do ôsmackej triedy a uţ tam na nás čakali traja ļudia, ktorí navštívili, ţili alebo pochádzajú z USA, Írska alebo Veļkej Británii. Ako prvá bola Američanka z Oregonu a porozprávala nám o svojej rodine, o tom, čo má rada, čo si myslí o Slovensku ..... Ako druhá bola Evka, ktorá bola v Anglicku, neskôr v Indii a na rôznych iných miestach. Ako tretia bola pani učiteļka, ktorá mám rozprávala o tom, ako bola v Írsku so svojou rodinou a momentálne ţije na v Dolnom Kubíne. Myslím si, ţe sme si tento deň ôsmaci a deviataci uţili, niečo nové sa dozvedeli a dúfam, ţe sa to ešte raz zopakuje :D Mária Prančíková Október je mesiac úcty k starším. Preto sme si na našej škole pripomenuli tento krásny sviatok našich starých rodičov. Do našej triedy prišla spoluţiakova stará mama. Hovorila nám ako sa učili oni a aké rozdiely boli medzi nimi a nami. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých informácií o škole a predmetoch, či uţ o tom, ţe sa v škole kúrilo v pieckach. Namiesto mobilných telefónov nosili v školských taškách polienko na kúrenie. Keď neposlúchali, dostali prútmi po prstoch. Aj napriek tomu majú na našu školu pekné spomienky. Lucia Lacková Beseda- Fórum ţivota Raz ku nám prišli dvaja lektori, ktorí sa venovali téme „Čo je to vzťah a prečo ţeny chcú potrat detí?“ Rozhodnúť sa pre umelé prerušenie tehotenstva nie je ļahké, no stále je veļký počet ţien, ktoré toto rozhodnutie robia. Potrat niektoré 19
Ļudia si musia dávať pozor, do akého človeka sa zamilujú. Musia tú osobu najprv spoznať, vedieť o nej niečo, aţ potom sa dávať do vzťahov, musia si predstaviť ţivot s tou osobou. P.S.: Ďakujem, za toļko informácii od lektorov, veļmi mi to pomohlo do ţivota. Veronika Smiešková
zemi, na schodoch, v šatni, na preliezkach a hojdačkách v detskom parku. Počas druhej hodiny sme skúšali prekladať príbeh o Andrejovi Hlinkovi do angličtiny a veru s pomocou slovníkov sa nám to celkom podarilo. Na tomto dni sa mi páčilo, ţe bol iný ako ostatné. Bol dobrodruţný a dal nám iný pohļad na knihu a na čítanie. Terézia Jarinová
16.10.2014 Beseda so Zuzkou Šulajovou Keď sme sa dozvedeli, ţe ideme na besedu s ôsmačkami, boli sme radi. Ideme uliať zo školy a naši chlapi sa idú učiť. Keď sme prišli do mesta, mali sme menší rozchod, ktorý sme si dostatočne uţili. Keď sme uţ prišli do kniţnice, dlho nám trvalo, kým sme sa usadili. Neskôr prišla Zuzka, ktorá nás pekne privítala v kniţnici. Pani knihovníčka jej dávala otázky, na ktoré zaujímavo odpovedala. Aj niektorí z nás mali odvahu sa jej spýtať na jej Dţínsový denník, ale aj okomentovať, čo sa im na ňom páčilo alebo nepáčilo. Beseda celkom rýchlo ubehla a nakoniec sme sa so Zuzkou rozlúčili. S pani učiteļkou Jankou Štrbovou sme išli spolu na autobus. Bola som rada, ţe som sa stretla s touto autorkou. Ešte som Dţínsový denník nečítala, ale isto si ho raz prečítam. Dominika Ferenčíková
Divadlo Sherlock Holmes Raz sme prišli do školy a najprv sme sa učili dve hodiny, neskôr sme prešli sme zo školy do telocvične, kde na nás čakalo divadlo Sherlock Homes. Pozorne sme pozerali a počúvali divadlo, ale aj priučili angličtine. Divadlo bolo zábavné, ale aj poučné. Boli tam rôzne divadelné predstavenia, ako napr. Červená čiapočka, Snehulienka alebo Fantón. Herci boli veļmi nadaní a dobre nás zabavili. Niektorí naši ţiaci hrali vedļajšie postavy z divadla. Mladší ţiaci boli celkom dosť nadšení, ţe môţu hrať v divadle. Popri divadle herci spievali po anglicky a slovensky, bolo to celkom fajn. Keď sa chýlilo ku koncu, tak sme sa ešte pred presunom do školy vyfotili s divadelníkmi a pokračovali vo vyučovaní ďalej. Dominik Debnárik
Medzinárodný deň kniţníc Dňa 27.10.2014 sme mali v škole Medzinárodný deň kniţníc. My deviataci sme mali čitateļskú dvojhodinovku. Počas prvej hodiny sme čítali o ţivote nášho rodáka A. Hlinku na nezvyčajných miestach. Čítali sme napríklad na WC- kach, na chodbe, na 20
ALE SA NÁM PODARILO Ţiak: „Áno, zlá Bratislava.“ (Bratislava má predsa značku BA)
Učiteļka: „Povedz mi názov jednej ļudovej piesne.“ Ţiak: „O Jankovi a Marienke.“ (A to sa ako spieva?)
Učiteļka: „Aký rod určujeme pri podstatných menách?“ Ţiačka: „Pánsky a dámsky.“ (To skoro ako v obchode s oblečením)
Učiteļka: „Ako sa volal náš najznámejší zbojník?“ Ţiak: „Samo.“ (No predsa Jánošík a ten bol Juro, nie Samo)
Učiteļka: „Ján Hollý bol katolíckym kňazom, takţe študoval....“ Ţiak: „Kňazológiu.“ (A vy viete správnu odpoveď?)
Učiteļka: „Vymenujte mi vetné sklady.“ Ţiačka: „No... prvý je usadzovací.“ (Správne malo byť prisudzovací, ale asi sa chcela uţ usadiť)
Učiteļka: „Aká rieka preteká mestom Martin?“ Ţiačka: „Temţa.“ (Má to nejaké popletené:-)
Učiteļka: „Rozvi vetu – Keby spŕchlo.“ Ţiačka: „Keby spŕchlo, tak by pršalo.“ (Naozaj?) Viete, ako sa povie po anglicky nekop ma? Don´t kop me! (Nie som si tým taký istý.) Učiteļka: „Vymenujte mi členov rodiny.“ Ţiačka: „Mám mamu, otca, brata, aj sestru mám. Joj, ale nás je veļa!“ (Nás je viac.) Učiteļka: „Ako sa povie po nemecky utorok?“ Ţiačka: „Thuestag.“ (Nejako sa mu to pomotalo.) Ţiak: „Pani učiteļka, ona mi pere pero.“ Pri čítaní: Chudobným vodcom nášho národa..... (Malo byť duchovným vodcom, ale on bol naozaj aj chudobný) Našlo sa v zošite: Keď sa delfín poraní, nad hladinou ho drţia dvaja defínovia z húfu. (Delfínovia?) Učiteļka: „Povedz mi nejaké zloţené slovo.“ Ţiak: „ZloBA.“ Učiteļka: „To je zloţené?“ 21
NAŠE ÚSPECHY Cezpoľný beh
Olympiáda v nemeckom jazyku:
4.miesto: druţstvo tvorili: Barborka Habová (8.ročník), Miška Frolová (7.ročník, Miška Kuniaková (5. ročník)
2. miesto: Danka Smutniaková (7.ročník) 2.miesto: Lucka Lacková (9.ročník)
Súťaţ v stolnom tenise 1.miesto: Veronika Smiešková (9.ročník) Tamara Burošová (8.ročník) Erika Franceová (7.ročník) náhradníčka v druţstve: J. Jirotková Výtvarná súťaţ Netradičné jablko 2.miesto: Ondrej Papčo Literárna súťaţ Kaţdým slovom krok k umeniu 1.miesto: Petra Keprtová (8.ročník) 2.miesto: Kristínka Babalová (3.ročník) Recitačná súťaţ ...A Slovo bolo u Boha... 1.miesto: Danka Smutniaková (7.ročník) 2. miesto: Julka Jirotková (8.ročník) 3. miesto: Miška Kuniaková (5.ročník) English primary marathon: 1.miesto: Martin Šnauko (4.ročník) 8.miesto: Terezka Babalová (4.ročník) Stretnutie s koledami: 1.miesto:
Kristínka Babalová (3.ročník) Terezka Janigová (3.ročník) Martinka Patryláková (2.ročník) Zuzka Široňová (4.ročník) Danka Jirotková (4.ročník)
22
3 STRANY MOŽNÝCH VÝHIER 2. Zmeraj si sily svoje v nemčine, Zvládneš to so slovníkom – čo by nie!
Na týchto stranách určite nájdeš niečo, čo ťa zaujme. V prípade, ţe k záujmu dokáţeš pripojiť aj odvahu a schopnosť pridať riešenie, je viac neţ istá, ţe tvoje šance na úspech či výhru sú isté! Tak čo, ideš do toho?
Správne vyplnenú tajničku odovzdaj pani učiteļke Janke Štrbovej do konca februára 2015.
1. Nápaditosť, tvorivosť – pre dobrý názov školského časopisu bude dosť! Tvojou úlohou je v čase do konca februára prispieť do našej Tliachačky papierikom, na ktorom bude nielen tvoje meno, ale aj originálny názov pre náš školský časopis. Čo myslíš, aký názov by nášmu časopisu pristal najviac? Neboj sa byť nápaditý, tvorivý, vtipný...či sám sebou!
23
3. Ak vyškrtáte všetky slová, dozviete sa prvé slová najznámejšej vianočnej piesne. Vôbec nevadí, ţe Vianoce sú uţ za nami. Mali by sme ich preţívať nanovo kaţdý deň, aby sme ich čaro cítili 365x v roku. Ak sa ti táto tajnička páčila a zistil/zistila si názov koledy, napíš ho na papierik s tvojim menom a poloţ na stôl dole, v katechetickej miestnosti. sídlo pápeţa Adamova ţena kto je Benedikt XIV Raj inak pekný vzťah Sviatosť Oltárna prvá z boţských čností / v, n, l / syn Abraháma Kaţdý má stráţneho staviteļ archy Boh je náš spoločenstvo kresťanov kam utiekla svätá rodina pred Herodesom?
24
6. KRÍŽOVKY OD VŠETKÝCH ZO VŠETKÉHO:
5.Poď s nami tajomstiev.
a Epochou
do
1.
sveta
2. Nájdi v škole EPOCHA nástenku, prečítaj si zaujímavosti z geografického sveta a vyhraj!
3.
Odpovedz na 5 jednoduchých otázok, ktorých riešenie je v EPOCHE.
5.
4.
Zo všetkých správnych odpovedí vyţrebujeme výhercu peknej ceny.
6.
Tu sú otázky do súťaţe:
8.
1. Kde nájdeme farebné kopce John Day Fossil Beds?
9.
2.
7.
Kde sú tzv. Blythejské geoglyfy?
3. O koļko sa zmenšilo Mŕtve more v priebehu 40 rokov?
1. náš rodný kraj
4. Koļko ostrovčekov tvorí súostrovie Maledivy?
3. detektívi ....... (čo robia?)
2. slovný druh
4. má to strechu, komín, bývaš v tom 5. Koļko sprístupnených jaskýň je v Českej republike?
5. rodák z Černovej 6. mám 25 .... (vek) 7. neverbálna a ........... komunikácia 8. píše sa naň
Správne odpovede pošli do 26. 2. 2015 na adresu:
9. keď ťa pichne, zomrie
[email protected] A výhra je tvoja.
25
26
