www.rwan.sk
1 Základy Etiky
Etika je filozofická disciplína. Etika – filozofická disciplína, patrí do sféry filozofovania, označujeme ju pojmom Praktická filozofia. Úlohou nemá byť teória. Teóriou sa zaoberajú iné disciplíny – knazeológia, ontológia (veda o poznaní). Tieto disciplíny sa zaoberajú časom, priestorom, o ľuďoch. Úlohou praktickej filozofie je to, že sa pokúša hľadať praktické otázky nášho života, ako a na základe čoho sa rozhodujeme, tak ako sa rozhodujeme, ako a na základe čoho sa máme správať, čo zasahuje do etiky. Etika je spoločenské správanie. Pojem etika sa odvodzuje od starého gréckeho Éthos, čo malo význam v starogréčtine „pastvy“ pre dobytok, spôsob života týchto zvierat. Správaním zvierat dnes sa zaoberá Etológia. Zvieratá neprechádzajú socializáciou. Socializáciou prechádza len človek, ktorý je najbezbrannejší, neustále sa treba oňho starať, stratil inštinkty, potrebuje neustálu starostlivosť o seba. Až neskoršie obdobia primeli ponímanie slova Éthos na život človeka, jeho príbytok, bydlisko. V abstraktnom význame sa začal používať Éthos za čias Homéra v zmysle charakteru, zvyku, spôsob myslenia. Éthos sa spája s mravným správaním, je regulátorom danej komunity. Nie je právo vnucovať návyky jednej kultúry do druhej kultúry. Zvyk, obyčaj, tradícia má kultúrne zázemie. Monoteistické náboženstvo. V našej kultúre je židovsko–kresťanské a najväčšou hodnotou život. Nemorálne je obetovať život. Islam – idea. Pre ideu sú ochotný obetovať život. Bioetika – nemorálne na základe priorít. Ak by sme chceli bližšie vedieť o éthose viac: Etika Nikomachova – Aristoteles prvá rozpracovaná teória o zvyku a tradícii. Sokrates – rozvíjal toto učenie, mravnú cnosť je možné získať návykom. Rozvinul túto myšlienku o úmysel poznania. Často úmysel môže byť čo najlepší, ale výsledok je nemorálny. Éthos rozpracovala Antická Grécka filozofia. V Grécku boli pojmu éthos pridelené 2 významy - fyzický - sociálny Fyzický – išlo o živly (voda, pôda...), atomistická teória - Demokrit. Táto teória pretrváva do 40r. 19.stor.. V tomto období sa stalo to, že atóm sa stal deliteľný. Sociálny – Aristoteles rozpracoval Éthos, pod ktorým chápal charakter človeka a vytvoril prídavné meno Ethicos – etický, tento pojem Aristotelesovi slúžil na označenie ľudských cností. U Aristotela nájdeme cnosti, ktoré delí na - charakterové - rozumové Rozumové – rozumieme dianoetické cnosti, myslí nim: rozumnosť, múdrosť, pochopenie Charakterové – vidí cnosti, statočnosť, odvážnosť, štedrosť. Aristoteles rozvíja pojem etika – éthos – eticos vo význame vedy. Pomenúva vedu Eticos = Ethica je veda, ktorá sa zaoberá etickými cnosťami. Celá táto história sa odohráva za pôsobenia Aristotela v 4.stor. pnl.. To čo chápal Aristoteles platí dodnes. História etiky sa opakuje o niečo neskôr. Vznikli 4 školy: Stolická, Skeptická, Epikurejská, Ekleptická. Stoici – stoja – stĺp (Seneca) obdobie mravného úpadku Ríma. Učili Ataraxi vyrovnanosť, pokoj. Vyučoval sám Seneca. Hovoril, že život človeka nie je čierny biely, ale farebný. Vznikali tu školy sebevrážd, proti ktorým bol Seneca, no nakoniec sám bol donútený cisárom spáchať samovraždu. Skeptici – vychádzali zo základu sveta Ekleptici – z každého rožku trošku, v tomto období rozpad staroveku. Nástup Barbarov, Vizigóti a ostrogoti. Barbari nezlikvidovali všetko Rímske, ale doplnili novou morálkou a mravmi, stavali na estetike. Byzanská ríša – Istanbul, východ. Stredovek je jediným javom, ktorý možno pripísať Európe. To čo sa nachádza od Istanbulu na západ je Európa. Po staroveku nastúpil novovek. Mali by sme si uvedomiť, že celý svet je rozdelený minimálne na náboženstvá. Keď sa u nás oslavoval 2000, Židia oslavovali asi 5200. Nemáme právo naše normy a pravidlá prenášať na iné kultúry, ale máme rozvíjať našu kultúru. Pojem Ethos je na Rímskom území pojem Mos – označuje vôľu človeka, ktorý človeku prisúdil boh alebo panovník. Pojem Mos sa volne prekladá ako mrav, charakter. Je to správanie, ktorý znázorňuje predpis, zákon. Rimania boli spokojný s Gréckou kultúrou, oni len premenovali názvy, a všetko ostatné prebrali od Grékov. Prídavné meno Mos – Moralis = Ethica. Podobne ako v Grécku aj v Ríme bol pojem podstatného mena Moralitas – volne preložené morálka. Etimologicky sa Etika a morálka zhodujú, lebo boli vytvorené umelo. Latinská obdoba sa je......... oba pojmi sa rýchlo udomácnili
2
www.rwan.sk
v kultúrnom vývine ľudstva. Vo vedeckej sfére ich nemôžeme stotožňovať. Musíme ich odlišovať – ETIKA – použijeme len na pomenovanie vedy o etických cnostiach. Morálka – reálny, konkrétny jav, ktorý je Etikov skúmaný. Etika – veda Morálka – je jav, ktorý skúmame Etikov. V slovenčine slovo mrav – mravný pochádza zo staroslovanského základu NORV. Jediný slovanský jazyk ktorý si zachoval tento názov je Ruština – NRAV – páčiť sa. Etimológia – Ethos, Mos, Norv nám prezrádza ich pôvodný sociálny pôvod. V neskorších obdobiach sociálne prechádza do etického – Na počiatku keď to bolo sociálne dominovalo kolektívne až neskoršie sa zdôrazňuje individuálna stránka. Morálka – je javom historickým a je zároveň javom reálnym. Existuje medzi ľuďmi z objektívnych príčin. Najzákladnejšie úlohy morálky vyplývajú z jej podstaty, morálka je kritériom kontroly, regulácie spoločenského života za účelom spravodlivosti. Úloha morálky zabraňovať konfliktom. Slovník, ktorý používali bol na mravné pojmi chudobný. Vystačili si s pojmami dobrý – zlý, moje – cudzie, moje dobre – cudzie zlé. Priateľstvo tam fungovalo ako etický pojem to isté láska, rovnosť ..... Už na začiatku ľudskej spoločnosti sa stretávame s trestom za nespravodlivosť – Tháliov princíp, z latinského pôvodu odplata. Vo všeobecnej rovine Vyrovnanie sa s nespravodlivosťou ako rovnakým aktom. Oko za oko, zub za zub. Tento princíp nachádzame v najstaršom zákonníku CHAMURAPIHO zákonníku. ( Mezopotámia – sumeri ) Hovorí sa tu o prvých ekologických zákonoch. Židia prebrali mýty starých Sumerov THÁLIO nájdem aj v kresťanstve. Najstaršie mesto na svete URUKU. V epose o Gilgamešovi nachádzam zmienky o sumerskej spoločnosti. Hovorí sa tu že sa dôraz kládol na estetiku a etický charakter, muži sa zobrazovali nahý a ženy zobrazovali len ako symbol plodnosti. Slovanský bohovia – Perún, Radegast, Svarožit THÁLIO – v mrave v praveku zdôrazňovali pravidlo rovnosti, ktoré muselo vystupovať vo všetkých sférach života. Vlastné vzťahy vystupovali cez mravný zákon. THÁLIO nie je regulátorom individuálnym ale sociálnym a preto je jedným z najdôležitejších ideí správania. 1. vonkajšie podmienky – princíp rovnosti 2. vzťah medzi kolektívmi 3. hodnotným postojom Vonkajšie podmienky – za činy svojich otcov pykajú nasledujúce pokolenia, v princípe oko za oko. Čaká sa na vek obete, počet obetí. Ide o povinnosť v tej dobe je to morálna povinnosť. Tvrdé pravidlá vopred určené – rovnosť aktu činu. Vzťahy medzi kolektívmi – v úlohe vykonávateľa vystupuje kolektív ( rod ). Zachovanie rovnováhy medzi kolektívmi. Hodnotným postojom – ak THÁLIO sa realizuje voči cudziemu neospravedlní sa to voči cudziemu, vo vzťahu k svojim sa to ospravedlňuje. Židovské desatoro sa vzťahuje len na moje, nevzťahuje sa na cudzie, preto sa za porušenie desatora na cudzom nepykalo. Individualizácia sociálneho bytia JA ako osobnosť, nezodpovedá za mňa spoločnosť ani kolektív, preto sa objavila kultúra založená na princípe spravodlivého konania regula aurea – regula pravidlo, aurea – zlato, zlaté pravidlo. ZLATÉ PRAVIDLO – ako vedecký pojem sa objavuje až v 16 storočí, počiatky môžeme sledovať už v 6 – 5 storočí pred naším letopočtom. Zlaté pravidlo v dejinách funguje v dvoch podobách: Negatívne – čo nechceš aby iný robili tebe, nerob ani ty im. Pozitívne – všetko čo chceš aby iný robili tebe, rob aj ty im. Toto pravidlo sledujeme v 6 – 5 storočí pred naším letopočtom, je to obdobie vzniku filozofie. Filozofia vzniká v troch civilizačných centrách paralelne – naraz. Spolu sa riešili tie isté otázky ale v každom centre svojim jazykom – Čína, India, Grécko.
www.rwan.sk
3
Čína – učenie Konfucia, majster kung – fu , ktorý hovorí o princípoch filozofie cez etické učenie. Dominuje uňho zlatý stred, k tomu pridáva ďalšie princípy. Kung – fu hovorí o synovskej cnosti – povinnosti syna nič nemeniť po jeho smrti 3 roky. Týmto pravidlom sa Konfucius snaží predísť konfliktom v rodinách. V modernej dobe nazývaný Generačný konflikt. Maria Čarnogurská uznávaná prekladateľka z čínštiny preložila: A RIEKOL MAJSTER, filozoficko-etická kniha. Taoizmus – cesta, princíp obchádzanie, vyhýbanie sa prekážkam India – MAHABHARATA – návodne náboženstvo jeto Biblia hinduizmu. MAHA – veľké, BHARAT – rod Bharat. Filozoficko-etickou súčasťou je časť BHAGAVADGITA – pieseň vznešeného. Etické pravidlo – zlaté pravidlo v oboch podobách, dominuje ale negatívne. Grécko – začína už siedmimi mudrcmi používať zlaté pravidlo THÁLES prví grécki filozof. Grécka filozofia čerpala z Gréckej mytológie. Posledným mudrcom je tiež THÁLES. Svoje vedomosti využil pre dobro človeka. Stredovek – Biblia – starý zákon, kniha Tobiaša, Evangelium Matúša a Lukáša je zvlášť výrazné zlaté pravidlo. Zlaté pravidlo – vzniklo živelne na celom svete v podobe ľudových porekadiel, prísloví, povestí V dejinách etiky sa riešilo v súvislosti zo spravodlivosťou a spájali ho v súvislosti s prirodzeného práva. Zlaté pravidlo priznáva rovnosť celého ľudstva v snahe po spravodlivosti a šťastí. Aby sme mohli povedať, že toto je morálne a nemorálne musíme poznať morálne základy, aby sme mohli vyniesť súd, že toto je morálne alebo nemorálne musíme mať znalosti z určitej teórie. Etika cnosti – etiku vo všeobecnosti definujeme ako vedu o cnostiach. Pod pojmom cnosť rozumieme v etickom zmysle vychádzajúc z Aristotela určitú súcnosť. V dnešnom jazyku povedané Schopnosť konať na základe určitých hodnôt. Odvážnosť, striedmosť, pravdivosť, spravodlivosť, pochopenie, umenie. Platón – ( Aristotelov učiteľ ) ich vydelil štyri. V renesancia Jednota protikladov ukazuje Platón a Sokrates. Sokrates – kniha a prst na tejto zemi sa budeš riadiť týmito pravidlami. Platón prst hore tu vo svete ideí. Cnosti sú zásadou princípu, ktoré človek nadobúda životnou, praktickou skúsenosťou. Takto hovorí starovek. Kresťanstvo – 3 cnosti – viera, nádej, láska. Patrí k najstarším, najprepracovanejším, zanikajúcim a znova sa objavujúcim cnostiam. Tieto cnosti vystupovali ako sekundárne – poriadok, usilovnosť, pedantnosť sa vyzdvihovali a boli spájané so slobodou. Cnosť je charakterizovaná ako charakter – črta. Pozornosť v tomto type sa venuje mravnému činiteľovi čiže človeku. Jeho charakter – cnosti – črty mu umožňujú žiť, konať, správať sa v ich duchu. Pozitíva. Spochybňuje sa názov, že etika sa má venovať výlučne hodnotením konania. Potvrdzuje sa iniciatíva kultivovania pozitívnych ľudských vlastností. Etika cnosti oživuje staré tradície. Kompatibilnosť s inými druhmi etiky. Obmedzenia: chýba dohoda – zhoda ohľadom základných esenciálnych cností. Tento typ etiky a priorít predpokladá teóriu existencie dobra a zla. Mužský princíp – pohlavný úd kamasutra je umenie Ženský princíp – lotosový kvet Osobný charakter cností – inak vyznie u rôzneho typu ľudí. JE MOŽNÉ CNOSTI VYUČOVAŤ? MÔŽEME CNOSTI ZMERAŤ? Etika povinností – DENTOLOGICKÁ – je to typ etiky, ktorá je evidovaná už v Antike. Povinnosť je chápaná ako niečo, čo sa má stať, čo máme urobiť, je to vlastne určitá forma záväzku. Niečo čo sa vzťahuje na povinnosť konať dobro pre samotné dobro ( kategorického imperatívu ). Tento typ etiky nerozlišuje konanie a motív, ale rozlišuje vnútorné dobre a vnútorne zlé. Zlé činy konanie, skutky pričom mravná hodnota týchto činov nezávisí od dôsledkov. S týmto typom sa stretávame asi v 4 storočí pred naším letopočtom u Stoicikov ( STOICIZMUS ). Stoici pokladali za povinnosť prirodzený mravný zákon v písanej a nepísanej podobe. CICERO napísal dielko: O povinnostiach. V tomto duchu ho prebralo aj kresťanstvo. Kresťanstvo hovorí o povinnostiach dodržiavať Božie prikázania Za týmto typom stojí aj učenie nemeckého filozofa IMANUELA KANTA. Zakladateľ tohto typu etiky prezentoval svoj kategorický imperatív dvoma spôsobmi: 1. Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.
4
www.rwan.sk
2. Konaj tak, aby si ľudstvo v sebe i v osobe každého druhého používal vždy ako účel a nikdy nie ako prostriedok. Pozitíva: vnútorná konzistentnosť, relatívna jasnosť – jednoduchosť ( poviem si práva a z toho nám plynnú aj povinnosti ). Negatíva: konflikt povinností, nedostatok zanedbáva otázku vzťahov. Prílišný formalizmus. Etika zodpovednosti – je to živý typ etiky. Zodpovednosť má dva aspekty - etický - právny – zaoberá sa právo Pokiaľ právny je spájaný s právom ( právna zodpovednosť je pred zákonom ), etická zodpovednosť je založená na dobrovoľnosti nami prijímaného záväzku Etika zodpovednosti je založená na štyroch komponentoch: 1. Kto je zodpovedný 2. Pred kým 3. Za čo 4. Podľa akých kritérií Dôležitá otázka kolektívnej viny a zodpovednosti. Tento typ etiky by mal zohľadňovať geografický a historický aspekt. Geografický – problém ozónovej diery ( Antarktída ), dažďové pralesy ( Amazonka ). Historický – je ktorý keď nevyriešime naši potomkovia s ním budú mať problémy. Etika utilitarizmu – prvou fázou tejto etiky je etika nazývaná HEDONIZMUS ( hedoné – slasť, rozkoš, šťastie, radosť ). Každé ľudské konanie je motivované snahou získať slasť a vyhnúť sa strasti – utrpeniu. Aristipos ( Sokratov žiak ) hovorí že etika umením žitia. Má učiť ako stať ako sa postaviť pôžitkom EPIKUROVÍM variantom. Pokladal slasť za motívy ľudstva. Atavaxy v stave fyzického a psychického pokoja Slasti: vyššia – duša nižšia - telo V 18 – 19 storočí znovu oživuje utilitarizmus, ktorý je odvodený od utilite – úžitok, prospech. Z latinčiny utilis – schopný, vhodný, potrebný. Základom tejto teórie je úžitok. Viaže sa zmenami . Ide o typ etiky, ktorá preferuje za kritérium princíp užitočnosti z pozície dobra pre všetkých. Podľa HÖFFE utilitarizmus sa delí na štyri komponenty: Princíp konzekvencie – následkov, hovorí o následkoch, nehovorí o úmysle Princíp utility – užitočnosti, hovorí o súhlase alebo odmietnutí možných následkov. Nie je závislí od vôle, ale od všeobecných princípov. Princíp hedonizmu – o šťastí samo o sebe. Prostriedok na uspokojovanie ich potrieb Sociálny princíp – neorientuje sa na individuálne šťastie, ale na šťastie čo najviac ľudí. Pozitíva: - ulahodenie čo najviac ľudí - akceptovateľné normy ( ak je to dobré pre čo najviac ľudí potom je to akceptovateľné ) Negatíva: - účel svätí prostriedky – zaujímajú ho dôsledky - je nedemokratické. Väčšina sa podriaďuje menšine - požaduje príliš veľa, veď žiada od človeka aby bol zodpovedný za všetky dôsledky všetkých zainteresovaných. Napríklad – mohol niečomu zabrániť, ale nezabránil a tak je za to zodpovedný. Etika princípov – je založená na pravidlách, ktoré sa vzťahujú hlavne k prevencií ( vyhýbaniu sa konfliktov ). Nepotrebuje zdôvodňovať platnosť svojich princípov. 1. Princíp Neškodiť 2. Princíp Autonómie 3. Princíp Spravodlivosti 4. Princíp Prospešnosti Mravné hodnotenie akéhokoľvek činu prebieha na základe týchto princípov. Mravný skutok je taký, ktorý je v súlade s týmito princípmi: PRIMA FACIE
www.rwan.sk
5
Pozitíva: vyplývajú z následkov a priameho vzťahu s povinnosťou ( deontológiou ) Je kontabilný s utilitarizmom. Negatíva: poskytuje primerané konkrétne špecifické závery pre praktické využitie. Tento typ je veľmi vhodný hlavne v bioetike. Chýba zjednocujúci element hierarchie vymenovaných princípov. Určenie etického aspektu, platiaci vždy v konkrétnej situácii. Redukovanie etických problémov len na etiku ťažkých – hraničných prípadov. Znižuje citlivosť na každodenné etické problémy. Komunikuje falošnú predstavu, že všetky morálne skutky, ktoré sú zdôvodňované na základe týchto princípov sú rovnako správne, rovnako dobré. Teologická etika – ( teos – Boh ) veda o Bohu. Tento typ študuje aspekty morálneho konania z hľadiska náboženského presvedčenia a náboženských postojov. Tento typ sa odvoláva na morálne princípy, požiadavky – čiže PRIKÁZANIA. Prikázania, ktoré sú zjavené Bohom. Okrem prikázaní to môžu byť aj podobenstvá. Nový zákon je venovaný skutkom Apoštolov. Pozitíva: - je použiteľná pre všetkých ľudí, sleduje tradíciu ľudstva, oplýva životnou múdrosťou Negatíva: - Náboženský pluralizmus - Ľudia, ktorý nezdieľajú náboženské presvedčenie - Etické argumenty, ktoré sa odvolávajú na náboženské presvedčenie nie sú širšie akceptované v spoločnosti
V etike máme tri základné výskumné smery, ktoré tvoria 3 súčasti etického myslenia: 1. Deskriptívna 2. Normatívna 3. Metaetika Takéto členenie prebieha podľa noetických kritérií ( Noetika – veda o poznaní ) Deskriptívna – opis. Ide o empiricko–skúsenostný, neutrálny opis faktov. Ide o opis etickej oblasti v rôznych kultúrnych podobách, ktorý dáva návod k správaniu sa. ( opíše čo je vhodné a nevhodné, čo je morálne a nemorálne ) Normatívna – analyzuje a vytvára súdy o tom čo je správne, čo je dobré ( utvára normy ), hodnotí čo je dobre a čo zlé. Úlohou je ukázať ako by sa mal človek správať. Naše skúmanie je účelové, lebo podlieha určitej povinosti a zodpovednosti. 1. Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. 2. Kritické myslenie – politicko-vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. Metaetika – je vlastne metateória zaoberajúca sa jazykovo kritickými analýzami s cieľom zistenia sémantického významu, základných mravných pojmov, hodnôt, princípov, etických súdov. Je filozofickou abstrakciou – je to čo nazývame analitická etika. ( Cnosť je schopnosť morálne konať, správať sa.) Metaetika vysvetľuje jazyk, ktorým hovoríme. Metaetika má rôzne smery: - Kognitivizmus - Nonkognitivizmus Kognitivizmus predpokladá poznateľnosť mravnosti. Táto schopnosť sa člení na Naturalizmus. – Je spätý s deskriptívnou etikov a to tak, že stotožňuje empirické predikáty z normatívnymi určeniami. Empirický predikát je užitočnosť. Novo.... učenie je dobrý ( to čo je užitočné, je dobré ). Cez užitočnosť, ktorá je spätá s dobrom spoznávame čo je? Intuitivizmus – etické pojmy pokladá za neodvoditeľné . Neokognitivizmus – popiera sa možnosť z vedecko-objektívneho poznania v oblasti mravnosti, čiže veda sa chápe v zmysle logického pozitivizmu. ( čo je mravné a nemravné je nopoznateľné ) v súčasti etického myslenia, normatívna etika má dominantné postavenie. ( metateória nám ponúka jazyk a týmto vytvárame normy ) Morálka Štruktúra morálky, funkcia morálky, princípy morálky
6
www.rwan.sk
Štruktúra morálky: morálku tvoria – morálne vedomie –
morálne vzťahy
– morálne konanie Morálne vedomie sa dotýka sveta človeka, ktorý žije v prírode. Do vzťahov morálneho vedomia teda zahrňujeme: vzťah človeka k človeku, vzťah človeka k spoločnosti Ktoré sa realizujú vo forme morálnych citov, morálnych noriem, morálnej hodnoty, motívu a motivácie a spolu vytvárajú Morálne vedomie. Morálne city sú prejavom každodenného morálneho správania, ktoré sa dostávajú do morálnych noriem. Morálne normy plnia záväznosť, povinnosť. Morálne normy tvoria systém, ktorý nachádzame v morálnom kódexe občana, ktorý sa pretransformuje do konkrétnych profesionálnych kódexov. Úlohou morálnych kódexov je profylaxia – vyhýbať sa konfliktom. Motív, motivácia: motív – pohnútka ( vedomá ) nášho morálneho konania. Úlohou spoločnosti je nachádzať správnu pohnútku nášho morálneho konania. Vedieť prečo. Morálne vzťahy – sú kostrou na ktorej sa upevňujú základné morálne pravidlá, normy. Morálne vzťahy vyjadrujú hodnoty morálne, ktoré sú v danej spoločnosti. Človek sa do morálnych hodnôt už rodí. Morálne vzťahy majú subjektívno-objektívny charakter. Morálne konanie – je späté s voľbou – právo výberu, slobodou a zodpovednosťou. Morálnemu konaniu zodpovedajú rôzne historické typy etík. Tieto typy poukazujú na použitie prostriedku a vyplývajúcich z použitia týchto prostriedkov následky. Funkcie morálky
1. Regulatívna – morálka usmerňuje správanie človeka v spoločnosti. Aby správanie bolo morálne spravodlivé. Morálka pomáha človeku začleniť sa do spoločnosti.
2. Poznávacia – v centre je hľadanie optimálne – adekvátneho , spravodlivého, morálneho konania. Účelom 3. 4. 5. 6.
nieje hľadanie pravdy. Spočíva v poznaní, že príkaz, nariadenie vychádza z poznania. Motivačná – je spätá s hľadaním správnych motívov. Prognostická – je spojená s normatívnou etikou. Úlohou je nehodnotiť minulosť a prítomnosť, úlohou je napĺňať mravné ideály. Pozerať do budúcnosti „ má byť.“ Komunikatívna – koriguje konanie ľudí. Výchovná – úlohou je vychovávať človeka, pomáhať mu napĺňať mravný ideál. Princípy morálky Princípy humanizmu, spravodlivosti a rovnosti, čestnosti a svedomitosti
Humanizmu – prejav ľudskosti, úcta spájaná s rešpektom k právam všetkých ľudí. Princíp o poľudštení, zbavovaní sa zla v sebe a vo svojom prostredí. Nadväzuje Spravodlivosti a Rovnosti – znamenajú spôsob rozdeľovania hodnôt vo forme pochvál alebo odsúdení. Spravodlivosť – boj proti násiliu, egoizmu. Spravodlivosť je rovnaké právo žiť a realizovať sa. Môžeme ju chápať ako rovnoprávnosť. Rovný rovnaký nárok na rovnaké možnosti. Čestnosť a svedomitosť – kladie dôraz na sebahodnotenie. Sebahodnotenie, ktoré ale nestojí v centre pozornosti. Svedomitosť a čestnosť je spájaná s osobitnou líniou správania sa v sociálnom prostredí. Čestnosť v mravnom konaní odmieta dvojtvárnosť. Je spájaná s pravdovravnosťou, kritickosťou. Svedomitosť je principiálnosť, je spájaná aj s tým, že sa nemáme vyhýbať problémovým situáciám Kánsky: - globálne problémy a ich etický rozmer - rýchle, ale čiastočné chaotické prelínanie kultúr - rozkolisanosť morálnych hodnôt a ich nedostatočnosť v europsko-kultúrnom okruhu. Etika opúšťa akademickú pôdu, ale dotýka sa priameho života ľudí ( eutanázia ).
www.rwan.sk
7
Úlohou filozofickej etiky je originalita riešenia a všeobecné závery. Úlohou aplikovaných etík je nachádzať optimálne riešenie z hľadiska morálneho. Vždy v konkrétnej situácií, tykajúcej sa konkrétneho človeka. ( hospodárska – podnikateľská etika, bioetika, medicínska etika, etika techniky, manažérska etika, etika vedy, vojnová etika, etika politiky – disciplíny aplikovaných etík) Etika športu – ( Kant ) telesná výchova bola chápaná ako mravná hodnotenia 20. storočia toto popredí z hľadiska mravných hodnôt ( doping ).