BEZPEČNOSTNÝ A PREVÁDZKOVÝ PREDPIS
IBM Slovensko, spol. s r.o.
Vypracoval: JUDr. Jaroslav Kuchárik Mgr. Daniel Sagmeister január 2010
OBSAH: ZÁKLADNÉ POJMY………………………………………………….. 3 ZÁKLADNÉ ZÁSADY OSOBNEJ BEZPEČNOSTI ……………….. 7 Organizácia a riadenie BOZP ………………………………….. 8 Dôsledky havárií, porúch a pracovných úrazov ………………. 11 Analýza rizika …………………………………………………… 13 Bezpečnostné inštruktáže a oboznamovania BOZP ………….. 14 Informácie pre získanie bezpečnostného vedomia ………….. .. 15 Pracovné podmienky v organizácii ………………………….…. 16 Povinnosti zamestnávateľa ……………………………………… 18 Práva a povinnosti zamestnancov ………………………………. 21 POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA PRI BEZPROSTREDNOM A VÁŽNOM OHROZENÍ ŽIVOTA ALEBO ZDRAVIA …………… 24 URČENIE POSTUPU PRE PRÍPAD ZÁCHRANNÝCH PRÁC VRÁTANE ORGANIZÁCIE PRVEJ POMOCI …………………….. 26 NÁVOD NA VYPRACOVANIE TRAUMATOLOGICKÉHO PLÁNU A POSKYTNUTIE PRVEJ POMOCI ………………………………... 29 SPRÁVA ŠTÁTU NA ÚSEKU BOZP ………………………………… 34 EVIDENCIA A REGISTRÁCIA PRACOVNÝCH ÚRAZOV……… 37 VZDELÁVANIE ZAMESTNANCOV V OBLASTI BOZP ………… 40 Vstupné oboznamovania BOZP ………………………………… 41 Vstupné inštruktáže BOZP ……………………………………… 42 Zácvik …………………………………………………………….. 43 Oboznamovanie zamest. vykonavajúcich špeciálne činnosti …. 44 Bezpečnostné požiadavky na prevádzku strojov a zariadení … 45 BEZPEČNOSTNÉ A HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA PRACOVISKO A NA PREVÁDZKOVÉ OBJEKTY A PRIESTORY ………. 48 PRÁVNE DôSLEDKY NEPLNENIA POVINNOSTÍ V OBLASTI BOZP …………………………………………………………………… 52 OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY …………… 55 PODMIENKY POSKYTOVANIA A PRIDEĽOVANIA OOPP …… 59 OCHRANA NEFAJČIAROV ………………………………………… 61 CHARAKTERISITCKÉ PRÁCE PRI MANIPULÁCII S BREMENAMI ………………………………………………………. 62 MINIMÁLNE BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY PRI PRÁCI SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI …………………………… 71
2
ZÁKLADNÉ POJMY A ICH VÝKLAD V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) a v širšom zmysle aj v systéme ochrany práce, sa vyskytuje a používa pomerne rozsiahly súbor pojmov. Niektoré vychádzajú z teoretickej podstaty, prevažne však umožňujú jednotne interpretovať praktické potreby. Na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa rozumejú: Pracovné predpisy Predpisy upravujúce individuálne pracovnoprávne vzťahy, ku ktorým dochádza pri zamestnávaní fyzických osôb právnickými osobami. Sú nimi aj predpisy upravujúce kolektívne pracovné vzťahy. Zamestnávateľ Je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva najmenej jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce mimo pracovného pomeru) alebo v obdobných pracovnoprávnych vzťahoch (napr. v štátnozamestnaneckom alebo v služobnom pomere). Zamestnávateľom je aj právnická alebo osoba, u ktorej sa realizuje praktické vyučovanie (prax) žiakov učilišťa, odborného učilišťa, strednej alebo vysokej školy. Zamestnávateľ má zodpovednosť vyplývajúcu z pracovnoprávnych vzťahov, to znamená aj zodpovednosť v oblasti BOZP. Za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony jeho štatutárny orgán. Za zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, koná v pracovnoprávnych vzťahoch táto soba priamo. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Zamestnanec Je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v podobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu (v peňažnej alebo naturálnej forme). Samostatne zárobková činná osoba Je podnikajúca fyzická osoba, ktorá nezamestnáva iné osoby a tiež aj podnikajúca fyzická osoba, ktorá plnenie pracovných úloh zabezpečuje s pomocou svojho manžela alebo detí. Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Sú akékoľvek predpisy na ochranu života a na ochranu zdravia a iní predpisy, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Sú nimi najmä hygienické a proti epidemické predpisy, technické normy, dopravné predpisy , predpisy 3
o požiarnej ochrane, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu. Sú nimi aj pravidlá o BOZP, ktoré vydali zamestnávatelia so súhlasom príslušných štátnych orgánov a odborných orgánov. Pracovné podmienky Sú fyzikálne, chemické, biologické, psychologické, sociálne faktory, ďalšie faktory práce a pracovného prostredia a s nimi súvisiace faktory, v /pri ktorých sa vykonáva práca a ktoré podmieňujú alebo ovplyvňujú bezpečnosť, zdravie a pracovné schopnosti zamestnanca. Nebezpečné faktory a škodlivé faktory Sú akékoľvek fyzikálne, chemické a biologické faktory, psychická a iná záťaž, ktoré podľa poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy alebo až poškodiť zdravie. Ochrana práce Je systém opatrení, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, ďalej organizačné, technické, zdravotné, sociálne a iné možné opatrenia podľa špecifických pomerov (napr. mzdové). Tento súbor opatrení je cielene zameraný na utváranie takých pracovných podmienok, ktoré zaistia BOZP, zachovanie zdravia a udržanie pracovných schopností zamestnanca. Minimálny povinný štandard (základný rozsah a kvalitu) opatrení na zaistenie BOZP upravujú rôzne predpisy na zaistenie BOZP. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. V súlade s Ústavou SR, podľa ktorej môže každý (okrem štátnych orgánov) konať to, čo nie je zakázané, možno podľa konkrétnych okolností v organizáciách ďalej zlepšiť opatrenia na zaistenie BOZP nad rámec týchto predpisov, a to v záujme zlepšenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Je taký stav pracovných podmienok, ktorý úplne vylučuje alebo čo najviac znižuje pôsobenie nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného
4
a vážneho ohrozenia života alebo zdravia, tzn. Označenie a vykonanie opatrení na zvládnutie núdzovej situácie. Nebezpečenstvo Je stav alebo vlastnosť akéhokoľvek faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie. Je to možný zdroj pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nebezpečná udalosť Je udalosť pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia Neodstrániteľné nebezpečenstvo alebo ohrozenie nemožno podľa súčastných vedeckých a technických poznatkov vylúčiť ani obmedziť. Ohrozenie Je situácia, v ktorej môže byť poškodené zdravie zamestnanca alebo iných osôb, v tejto situácii sa osoby priestorovo a časovo nachádzajú v kontakte s nebezpečenstvo, tzn. Nebezpečenstvo môže nežiaduco, nebezpečne a škodlivo vyplývať na bezpečnosť alebo zdravie osôb. Bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia Je taký okamžitý stav pracovných podmienok, ktorý je dôsledkom pôsobenia nebezpečných alebo škodlivých faktorov, pri ktorom je zamestnanec priestorovo a časovo v bezprostrednom kontakte s veľkým nebezpečenstvom významne ohrozujúcim jeho bezpečnosť alebo zdravie. Tento stav, ak zamestnanec ihneď nereaguje, mu spôsobí ujmu na zdraví. Riziko Je kvalitatívny alebo kvantitatívny údaj, ktorý vyjadruje pravdepodobnosť, že pri práci môže dôjsť k vzniku poškodenia zdravia zamestnanca, alebo iných osôb a súčasne vyjadruje stupeň (závažnosť) možných následkov na zdraví týchto osôb. Riziko je mierou ohrozenia. Posudzovanie rizika je systematická postupnosť krokov (ako aj postup pri ich vykonávaní) na určenie a vyhodnotenie faktorov práce a pracovného prostredia z hľadiska vplyvu na zdravie zamestnanca. Posudzovanie rizika zahŕňa identifikáciu nebezpečenstiev a ohrození, určenie veľkosti ohrozenia (ohodnotenie rizika) a posúdenie akceptovateľnosti rizika (úrovne bezpečnosti). V oblasti ochrany zdravia pri práci je zaužívaný tiež termín hodnotenia zdravotných rizík.
5
Riadenie rizika je postup na cieľavedomé ovládanie existujúceho rizika prostredníctvom systému opatrení (nástrojov ochrany práce) zameraných na vylúčenie rizika alebo aspoň systematické a plánovité opatrenia na znižovanie rizika na čo najnižšiu možnú úroveň. Je to postup zameraný na neustále zlepšovanie úrovne BOZP, na skvalitňovanie pracovnej pohody. Riadenie rizík zahŕňa algoritmus posúdenie rizika rozhodnutie o prijatí zodpovedajúcich systémových opatrení. Pracovný úraz (služobný úraz) registrovaný Je akékoľvek poškodenia zdraví alebo smrť, ku ktorým došlo u zamestnanca v pracovnom pomere (zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere) plniaceho pracovné úlohy alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Je také poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Nie je ním úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Smrteľný pracovný úraz Je pracovný úraz, ktorého následkom je smrť zamestnanca, ak nastala ihneď v čase úrazu alebo neskôr. Závažný pracovný úraz Je pracovný úraz, pri ktorom došlo: 1. k anatomickej alebo funkčnej strate orgánu (napr. ruky, nohy, oka) alebo jeho podstatnej časti, alebo 2. k poškodeniu zdravia, vrátane priemyselných otráv, ak toto poškodenie zdravia lekár označil ako ťažké (napr. strata oka, sluchu, komplikovaná zlomenina, potrat, roztrhanie pľúc, poranenie srdca, otras mozgu spojený s bezvedomím, roztrhanie alebo pomliaždenie obličky, roztrhanie pečene, sleziny, popáleniny II. a III. stupňa väčšieho rozsahu). Zodpovednosť za pracovný úraz A za škodu vzniknutú pracovným úrazom má zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec v čase pracovného úrazu bol v pracovnom pomere (služobný úrad, v ktorom zamestnanec vykonával štátnu službu). Zamestnávateľ sa môže zbaviť tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti po splnení vymedzených podmienok. Okrem pracovnoprávnej zodpovednosti je aj trestnoprávna zodpovednosť. Bezpečnosť technického zariadenia Je taký stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, že nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca, ktorý toto technické zariadenie obsluhuje alebo inej osoby. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou BOZP.
6
ZÁKLADNÉ ZÁSADY OSOBNEJ BEZPEČNOSTI Cieľom osobnej bezpečnosti je profesionálne zvládnuť všetky riziká pomocou vylúčenia nehôd, pracovných úrazov a chorôb z povolania. Povinnosťou oboznámiť sa so základnými zásadami osobnej bezpečnosti majú všetci zamestnanci. Oboznámia sa s bezpečnostnou politkou organizácie, čo im zároveň umožní lepšie vykonávať úlohy v rámci zodpovednosti, ktoré pre nich boli určené. Tento dokument je vyhotovený v rámci dokumentačného systému ako integrálna súčasť bezpečnostných predpisov vydaných organizáciou (spoločnosťou). Bezpečnostná politika organizácie je integrálnou súčasťou komplexnej politiky BOZP vo vzťahu k bezpečnosti práce a ochrane zdravia ako i ku kvalite životného prostredia. Každá z nich má svoje úlohy a špecifiká. Každý zamestnanec na akejkoľvek úrovni by si mal byť vedomý svojej osobnej zodpovednosti a okamžitých dôsledkov svojho konania pre vlastnú bezpečnosť ako aj bezpečnosť ostatných spolupracovníkov. Nie je možné dovoliť inú prioritu, ktorá by prevážila nad požiadavkami bezpečnosti pri práci. Management všetkých úrovní sa zaväzuje prijímať všetky opatrenia k vylúčeniu nebezpečných situácií a pokiaľ to bude nevyhnutné, realizovať odpovedajúce disciplinárne opatrenia v prípade neplnenia bezpečnostných predpisov, či takého konania na pracovisku, ktoré ohrozuje ostatných prítomných. Cieľ dosiahnutia úplného vylúčenia vzniku pracovných úrazov a nehôd, ktoré by viedli k vzniku pracovnej neschopnosti, nie je možné spochybňovať a mal by byť začlenený do všetkých kritérií pre hodnotenie výsledkov rovnako ako celkové množstvo nehôd, pracovných úrazov bez ohľadu na to, či viedli k pracovnej neschopnosti. Prax bezpečnostných auditov je považovaná za prioritný ukazovateľ vývoja chovania a každý manager by mal vykonávať zodpovedajúci audit, ako aj vyvodiť dôsledky z jeho výsledku. Všetci manageri majú k dispozícii prostriedky k realizácii tejto politiky a je ich povinnosťou informovať všetkých zamestnancov o vnútorných opatreniach, ktoré by mali byť prijaté (napríklad používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov - OOPP).
7
Organizácia a riadenie BOZP Zaisťovanie predpokladov pre BOZP si vyžaduje aby zamestnávateľ vytvoril pre túto oblasť vhodný riadiaci systém. Systém organizácie riadenia BOZP sa musí orientovať najmä na: - Vytvorenie odborného zázemia na vykonávanie úloha pri zaisťovaní BOZP (bezpečnostno-technickú službu u zamestnávateľov nad 100 zamestnancov a závodnú zdravotnú službu), - Poverenie jedného predstaviteľa manažmentu zodpovednosťou za implementáciu, udržiavanie a zlepšovanie systému BOZP, tzv. koordinátora systému BOZP (v menších organizáciách môže túto funkciu priamo vykonávať štatutárny predstaviteľ), - Zriadenie komisie BOZP ako poradného orgánu zamestnávateľa (u zamestnávateľov nad 100 zamestnancov), - Stanovenie konkrétnych zodpovedností a povinností všetkým vedúcim zamestnancom, - Vytvorenie potrebných komunikačných ciest najmä na odovzdávanie informácií medzi organizačnými jednotkami Zodpovednosť a povinnosti vedúcich zamestnancov v oblasti BOZP vyplývajú zo všeobecných záväzných právnych predpisov, sú odvodené od ich zodpovednosti a povinností určených organizačným poriadkom podniku (resp. iného odborného riadiaceho dokumentu) a premietnutých do pracovných náplní vedúcich zamestnancov. Organizácia riadenia BOZP je svojou štruktúrou súbežná s organizačným usporiadaním podniku a preto nie je účelné vytvárať univerzálnu (modelovú) štruktúru riadenia BOZP. Stanovením zodpovednosti vedúcim zamestnancom nie je dotknutá tzv. objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za BOZP. Zodpovednosť a povinnosti delegované štatutárnym zástupcom na predstaviteľa manažmentu povereného koordináciou systému BOZP: - Vytvára organizačné, technické, hmotné a personálne predpoklady na zabezpečenie úloh zamestnávateľa v oblasti BOZP, - Organizuje vypracovanie koncepcie politik BOZP, programu jej realizácie a zodpovedá za splnenie tohto programu (program – postup tvorby a šírenia, hodnotenie plnenia cieľov, určenie miest kde je koncepcia politiky uložená a pod.) - Zodpovedá za výkon riadenia rizík, tzn. za vypracovanie systému na zaisťovanie a hodnotenie rizík (postupnosť etáp, zodpovednosť za ich výkon, predpokladané výstupy), za oboznámenie zamestnancov s výsledkami hodnotenia rizík a aktuálnymi formami ochrany pred nimi, za plánovanie a vykonávanie opatrení na odstránenie, resp. obmedzenie zistených rizík, 8
- Zodpovedá za vydanie pravidiel pre BOZP, systémových a riadiacich dokumentov pre túto oblasť (program výchovy a vzdelávania zamestnancov, postup pre prípad vzniku PÚ, CHZP, resp. inej mimoriadnej udalosti, smernice pre poskytovanie a používanie OOPP – obstarávanie, skladovanie, údržba, kontrola stavu, spôsob komunikácie s orgánmi štátnej a miestnej správy, externými pohotovostnými službami a pod. v prípade vzniku mimoriadnej udalosti – havárie, systém komunikácie so zainteresovanými stranami – dodávatelia, nájomníci, systém riadenia dokumentácie – zloženie, vyhľadávanie, dostupnosť, register predpisov a systém jeho aktualizácie; systém komunikácie so zamestnancami – spôsoby účasti zamestnancov na riadení BOZP, - Zodpovedá za realizáciu systému zdravotnej starostlivosti o zamestnancov (preventívne lekárske prehliadky, zdravotný dohľad, rekondičné pobyty), - Určuje náplň, úlohy a zodpovednosť vedúcim zamestnancom v oblasti BOZP, - Kontroluje plnenie úloh v oblasti BOZP, - Zodpovedá za ustanovenie komisie BOZP a menovanie zástupcov zamestnancov pre BOZP (náplň činnosti, právomoci, program činnosti), - Zodpovedá za pravidelné vykonávanie kontrol stavu BOZP osobitne za program, postup a vykonávanie celkovej previerky všetkých pracovísk vykonávanej najmenej jeden za rok, - Zodpovedá za vypravovanie harmonogramu predpísaných pravidelných prehliadok a skúšok technických zariadení, - Zodpovedá za zaradenie prác do príslušných kategórii z hľadiska zdravotných rizík, - Určuje okruh osôb oprávnených dať pokyn, aby sa zamestnanci podrobili vyšetreniu, či nie sú pod vplyvom alkoholu alebo iného omamného prostriedku, - Uplatňuje hmotnú zodpovednosť a disciplinárne opatrenia voči zamestnancom za neplnenie povinností v oblasti BOZP, - Prerokúva každý smrteľný, hromadný a ťažký pracovný úraz a prevádzkovú nehodu a dbá, aby boli včas vykonané opatrenia na zamedzenie opakovania sa podobných udalostí. Vedúci organizačnej jednotky Zodpovednosť a povinnosti vedúceho samostatného výrobného (prevádzkového) celku, oddelenia a pod. – vyšší a stredný stupeň riadenia. Povinnosti sa primerane uplatňujú s prihliadnutím na funkčný stupeň riadenia, štruktúru činnosti organizačnej jednotky a pod.: - Zabezpečuje, aby pracovisko a zariadenia, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práve zvereného úseku neohrozovali bezpečnosť a zdravie pri práci,
9
- Dbá, aby zariadenia uvádzané do prevádzky zodpovedali predpisom na zaistenie BOZP a aby k nimi bola dodaná príslušná dokumentácia, vrátane návodu na obsluhu, údržbu a opravy, - Zodpovedá za vykonávanie prehliadok a skúšok zariadení v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru, - V prípade potreby zabezpečuje hodnotenie faktorov pracovného prostredia oprávnenou osobou. Úlohy organizácie Povinnosťou vedenia organizácie je stanoviť si plán bezpečnostných cieľov na rok, ktoré musia byť konkrétne a kontrolovateľné. Úlohy a zodpovednosť všetkých zamestnancov hierarchického postavenia vo vnútri organizácie
bez
rozdielu
ich
Každý zamestnanec organizácie je zodpovedný za vlastnú bezpečnosť a svoje zdravie ako aj za zdravie a bezpečnosť ostatných osôb vystavených jeho činnosťou a opomenutím pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy ako aj jeho pracovného zaradenia. Bezpečnosť je záležitosťou všetkých zamestnancov organizácie, a preto každý a) bude prísne dodržiavať existujúce príkazy a predpisy, a to vo vlastnom záujme, ako aj v záujme ostatných zamestnancov b) má právo byť informovaný (oboznamovaný) c) pri výkone špecifických činností podľa zvláštnych predpisov musí mať k tejto činnosti zodpovedajúce oprávnenie – osvedčenie Dodržiavanie príkazov Nedodržiavanie akýchkoľvek príkazov predstavuje profesionálne zlyhanie, ktoré je možné stíhať sankciami uvedenými vo vnútorných predpisoch. Povinnosťou všetkých zamestnancov je okamžité vyrozumenie zamestnávateľa alebo jeho zástupcu o pracovnej situácii, ktorá by mohla predstavovať vážne a bezprostredné ohrozenie života a zdravia, alebo o technickej závade, ktorá bola zistená v ochranných a zabezpečovacích systémoch.
Zvláštne oprávnenie Zvláštne oprávnenie sa vydáva pri činnostiach, ktoré by mohli vyvolať ohrozenie zdravia a životov, ako aj ekonomické škody, keby túto činnosť vykonávali osoby bez oprávnenia, ako aj keby táto činnosť nebola kontrolovaná počas jej priebehu. 10
1) určiť pri činnostiach zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru členov protipožiarnych asistenčných hliadok - PAH a vykonať odbornú prípravu 2) opravami, údržbou elektrických zariadení poverovať len oprávnené organizácie Povolenie vydáva a podpisuje na uvedené činnosti v bodoch 1,2 vedúci organizácie alebo jeho oprávnený zástupca. Hlavná zodpovednosť Vedúci organizácie (vedúci organizačnej zložky - riaditeľ) nesie celkovú zodpovednosť za bezpečnosť osôb v organizácii, ktorej sa nezbavuje ani pri jej delegovaní na inú osobu (tzv. generálna zodpovednosť). Avšak aby zaistil rešpektovanie ustanovení Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) a súvisiacich právnych predpisov, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i v zmysle vyhl.č. 508/2009 Z.z. a pod.), ako aj realizácie bezpečnostnej politiky organizácie. V súvislosti s touto politikou a na základe vlastnej iniciatívy, vedúci organizácie deleguje časť zodpovednosti za bezpečnosť na každého nižšie postaveného riadiaceho zamestnanca, a to písomne, ktorý bude za jej realizáciu zodpovedať v rozsahu určenej kompetencie. Týmto spôsobom sa riadiacim zamestnancom organizácie poskytuje nevyhnutná nezávislosť a oprávnenie pri zabezpečovaní bezpečnostnej politiky organizácie. Bezpečnostný inštruktor (bezpečnostný technik a technik požiarnej ochrany) a) radí vedeniu organizácie a všetkým zamestnancom v bezpečnostných otázkach, b) koordinuje a vykonáva všetky bezpečnostné akcie (prevencia, audity, prehliadky, oboznamovania, školenia a pod.), c) identifikuje bezpečnostné problémy a informuje najbližšie vedenie organizácie, d) pomáha pri analyzovaní vzniku pracovných úrazov, nehôd, havárií, e) komunikuje so štátnymi odbornými dozormi na úseku OPP a BOZP, f) aktualizuje bezpečnostnú politiku organizácie, g) vypracuje záverečnú správu o realizácii bezpečnostnej politiky. Dôsledky havárií, porúch a pracovných úrazov 1) Ľudské dôsledky a) fyzické a morálne utrpenie b) momontálne alebo tralé postihnutie c) strata sebavedomia
11
2) Ekonomické dôsledky a) náklady spojené s nehodami a pracovnými úrazmi b) viditeľné priame náklady c) liečebný proces d) príspevky sociálneho zabezpečenia e) skryté nepriame náklady f) strata času v dôsledku absencie zranenej osoby g) strata času spolupracovníkov, ktorých sa nehoda týka h) strata efektivity v dôsledku narušenia harmónie tímu i) straty súvisiace so zaškolením nového zamestnanca j) zhoršenie stavu zariadenia k) časová strata po dobu, kedy je poškodené zariadenie mimo prevádzky l) strata produkcie. Prevencia – prostriedky zabezpečovania prevencie (základné princípy) 1) Vedúci organizácie Vedúci organizácie je zodpovedný za realizácie preventívnych opatrení založených na nasledujúcich princípoch: a) vyhnúť sa všetkým rizikám, b) zvážiť riziká, ktorým sa nedá vyhnúť, c) zlikvidovať riziká u zdroja, d) prispôsobiť prácu zamestnancom, e) brať do úvahy najnovšie poznatky z pracovných technológií, f) nahradiť nebezpečné bezpečným alebo menej nebezpečným, g) plánovať preventívnu činnosť, h) podporovať kolektívnu ochranu, i) dávať odpovedajúce príkazy pracovníkom. 3) Vedúci zamestnanci organizácie na všetkých riadiacich úsekoch Vedúci zamestnanci sú zodpovední za prevenciu nehôd a pracovných úrazov. Aplikujú politiku BOZP definovanú vedením organizácie a pritom: a) pripravujú bezpečnostné pokyny v súlade s pravdepodobnými rizikami a zaisťujú aplikáciu týchto pokynov všetkými dostupnými prostriedkami, b) dávajú najavo, že sami tieto pokyny dodržiavajú – idú príkladom a upozorňujú všetkých zamestnancov na dôležitosť bezpečnosti, zdôrazňujú, že bezpečnosť je prioritnou súčasťou celedennej činnosti, hovorí o bezpečnosti pri diskusiách v priebehu oficiálnych jednaní o bezpečnosti ako aj pri každodennom
12
neoficiálnom kontakte, zverejňuje – uvádza do praxe vyhlášky, nariadenia súvisiace s bezpečnosťou, c) identifikujú bezpečnostné problémy a informujú o nich vyššie vedenie, najmä tie, ktoré nemôžu vyriešiť v rámci svojich kompetencií a právomocí, d) vykonávajú a monitorujú bezpečnostné audity, e) zabezpečujú oboznamovania, školenia a výcvik na pracovisku. Analýza rizika Analýza rizika je vykonávaná za použitia histórie nehôd a situácií, z ktorých vznikali pracovné úrazy, poruchy a havárie, ďalej využíva informácie poskytované najmä: a) záznamami o bezpečnosti na pracovisku, b) preventívnymi opatreniami (revízie, prehliadky, kontroly technických zariadení, audity a pod.), c) údajmi o meraní hluku a vibrácií, d) údajmi o meraní ovzdušia, e) údajmi o meraní intenzity osvetlenia. Analýzy rizika uzmožňujú prijať nápravné opatrenia alebo doporučenia, čím sa znižuje miera rizika pre výskyt nehôd a s nimi aj ich nepriaznivé účinky v podobe ekonomických a ľudských faktorov. Analýza príčin nehôd Nehoda je akákoľvek neželaná udalosť, výsledkom ktorej je materiálna (ekonomická) škoda alebo škoda na ľudskom zdraví a živote (havária, porucha, akýkoľvek pracovný úraz). Ak dôjde k nehode, musia z nej byť vyvodené dôsledky, na základe ktorých sa príjmu opatrenia, ktoré vylúčia jej opakovanie. Metóda príčin je dobrým nástrojom k analýze okolností, príčin nehody a návrhov, ktoré by mali byť realizované. Najdôležitejšie je, aby sa analýzy zúčastnilo vedenie organizácie. Skutočnosti, príčiny a vybrané riešenie by mali byť zverejnené vedením organizácie, aby sa zaistila maximálna informovanosť. Z týchto dôvodov je dôležitá komunikatívnosť vedenia organizácie a to v čo najširšom rozsahu.
13
Príčiny V prvej fáze analýzy nehody je potrebné stanoviť si hlavný cieľ analýzy, z ktorého je jasne definované, čo nehodu spôsobilo a to nie v snahe určiť zodpovednosť, ale zabrániť jej opakovaniu. Žiadna nehoda nie je dôsledkom náhody, osudu alebo smoly. Nehoda má vždy niekoľko príčin vzniku, ktoré sa dotýkajú človeka, materiálu, organizácie práce apod. Z vyššie uvedených dôvodov je nevyhnutnosťou nehodu analyzovať z titulu príčin vzniku (môže byť jedna alebo viacero príčin, ktorých súbeh v danom čase a priestore spôsobil vznik nehody). Ďalšou fázou analýzy nehôd je zhromažďovanie faktov (nie dôkazov) o príčinách nehody. Zbierajú sa konkrétne, presné, objektívne fakty. Analýza musí byť založená len na faktoch (skutočnostiach) a nie na interpretáciách alebo hodnotení. Z takto zhromaždených faktov z nehody sa zisťujú príčiny, a to systematickým kladením otázok: - čo je príčinou tejto skutočnosti (faktu) - či to bolo nevyhnutné, aby nastala tato skutočnosť Po zistení príčiny vzniku nehody sa navrhne riešenie a vyvodia sa z nehody závery. V závere analýzy nehody nestačí rozhodnúť o preventívnych opatreniach, musí byť zaistená aj ich aplikácia. Bezpečnostné inštruktáže a oboznamovania z predpisov BOZP a školenia OPP Vedúci organizácie musí organizovať školenia z oblasti BOZP a OPP v určených lehotách pre a) všetkých zamestnancov, b) novoprijatých zamestnancov, c) tých, ktorí sú prijatí do pracovného pomeru na dobu určitú (brigádnici), d) zamestnancov, ktorí menia miesto pracoviska, funkciu a ktorí sú vystavení novým rizikám, e) osoby, ktoré nastupujú do zamestnania po dlhodobej pracovnej neschopnosti, na základe nariadenia štátneho odborného dozoru (IP, hygiena, SPD) Bezpečnostné školenia a oboznamovanie vykonávajú bezpečnostní inštruktori s predpokladanou odbornosťou.
14
Informácie sprostredkované pre získanie bezpečnostného vedomia Plagáty Bezpečnostné plagáty priťahujú pozornosť všetkých zamestnancov k presne stanoveným témam riešiacich bezpečnostnú problematiku. Ukazovatele S ohľadom na cieľ neustáleho zlepšovania bezpečnosti je nevyhnutné merať, hodnotiť a porovnávať bezpečnostnú činnosť organizácie a jej výsledky uverejňovať. Bezpečnostná signalizácia Bezpečnostná alebo hygienická signalizácia poskytuje informácie o bezpečnostnom alebo hygienickom stave určitého objektu, činnosti alebo situácie. Objavuje sa v závislosti na prípade vo forme tabuliek, svetelného alebo akustického signálu. Cieľom signalizácie je neustále pripomínať riziko alebo povinnosť. Jej cieľom nie je nahradzovať integrovaný bezpečnostný program, ale môže byť len doplnkom osobnej ochrany, ktorú dáva organizácia k dispozícii. Signalizácia samotné riziko neeliminuje, ale naňho upozorňuje, teda má preventívny charakter. Signalizácia je v mnohých prípadoch štatutárnym záväzným predpisom: záchrana, evakuácia, núdzové východy, značenie potrubí, elektroinštalácie, proces prvej pomoíci pri zásahu elektrickým prúdom, plán pracoviska, zákaz fajčenia v priestore, nebezpečné pracovisko, signalizácia požiarno-technického zariadenia a pod. Zodpovedajúci stav technického zariadenia Pod technickým zariadením organizácie sa rozumie každé zariadenie, ktoré je potrebné pre plnenie úloh organizácie alebo ktorým tieto úlohy organizácie plní (počítače, elektrické zariadenie dvere, schody, inštalácie, drobné prístroje a pod.). Zvláštna pozornosť by mala byť venovaná odpovedajúcemu stavu technického zariadenia: a) údržbe, aby bolo v spôsobilom stave, b) znovuspúšťaní inštalácie po práci, c) oprávnenie k používaniu určitých častí zariadenia alebo inštalácii, d) prevencia vykonávaná formou revízií, odborných prehliadok, skúšok a pod.
15
Zodpovednosť za prevádzkyschopný a bezpečný stav technických zariadení umiestnených a používaných v organizácii nesie príslušne písomne určený zodpovedný zamestnanec, ale udržiavanie technického stavu v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave je zodpovednosťou všetkých zamestnancov organizácie. Prostriedky ochrany inštalované na pracoviskách musia byť udržiavané v prevádzkyschopnom stave a pri ich poškodení alebo znížení bezpečnosti z akehokoľvek dôvodu musia byť tieto prostriedky ochrany okamžite vymenené alebo odstránené. Po údržbe, ktorá si vyžiadala demontáž ochranných prostriedkov alebo zariadení, musí byť před obnovením funkcie skontrolované ohľadom funkčnosti ako aj správneho umiestnenia. Zásahy do určitých technických zariadení (napr. elektrické) môžu vykonávať len oprávnené organizácie s osobami s patričným osvedčením. Bezpečnostné zariadenia Bezpečnostné zariadenie je prostriedok používaný v organizácii k ochrane zamestnancov v prípade vážneho nebezpečenstva v dôsledku priameho alebo nepriameho ohrozenia (napr. elektrická požiarna signalizácia, elektrický zabezpečovací systém, hlavné a núdzové vypínače a pod.) Bezpečnostné zariadenie chráni tiež aj technické zariadenia prevádzkované v organizácii, a preto sa musí periodicky kontrolovať oprávnenou organizáciou, ktorá zabezpečuje jeho bezporuchovosť. Každý zásah do bezpečnostného zariadenia musí byť písomne evidovaný a tieto záznamy sa musia archivovať u zodpovedného pracovníka za technické zariadenie. Pracovné podmienky v organizácii V každej organizácii sa musia v rámci organizovania práce a posudzovaní z titulu prevencie odstraňovania pracovných rizík zohľadňovať aj pracovné podmienky, ktoré sa musia udržiavať v dobrom stave, nakoľko zlé pracovné podmienky môžu byť jednou z príčin opakujúcich sa nehôd. Z týchto dôvodov je nevyhnutné neustále sledovať: a) organizáciu pracovnej doby, b) fyzické pracovné prostredie, najmä teplotu, osvetlenie, hluk, prach, vibrácie a pod., c) usporiadanie pracovísk: postavenie, úsilie, pracovné zaťaženie a pod., d) organizácia pracoviska a prepojenie: prístup, obeh, šatne, toalety, sociálna miestnosť a pod., e) prispôsobenie pracoviska a zariadenia pre osoby so zníženou fyzickou dispozíciou.
16
Poriadok a čistota Existujú štyri dôvody, prečo sa musí v organizácii udržiavať vysoká úroveň poriadku a čistoty: 1) Poriadok a čistota prispejú k: a) zníženiu rizika nehôd, b) zníženiu počtu problémov s kvalitou hygieny, c) zlepšeniu dojmu u klientov a zvýšeniu image firmy, d) ekonomickému prístupu k miestu, času, veciam a úsiliu, e) vytváraniu príjemnejšieho pracovného prostredia a podmienok pre všetkých. 2) Poriadok a čistota znamenajú a) čistú podlahu a zariadenia, b) žiadne odpadky a zbytky, c) žiadne prekážky v prechodoch, kde zvyšujú riziko zakopnutia a pádu, d) nariadené geometrické poriadanie skladového materiálu a zariadení s vyznačenými uličkami bez prekážok, e) zariadenie pre zber a uskladnenie. 3) Ak každý zamestnanec príjme svoju časť zodpovednosti pre zachovanie poriadku a čistoty, bude to prínosom pre každého a každý bude môcť pracovať bezpečne. Každý zamestnanec musí byť zodpovedný nielen za bezpečnosť ale i za čistotu a poriadok na pracovisku. Táto zodpovednosť sa musí neustále prejavovať v jeho konaní a činnosti. 4)
Tieto pracovné podmienky musia byť podporované vedením organizácie vo forme: a) vytvárania bezpečného prostredia pre zamestnancov, b) oboznamovania zamestnacov, c) kontrol (auditov), d) sankcií. Bezpečnostné a prevádzkové predpisy Definícia Bezpečnostno – prevádzkové predpisy sú záväzné pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané, aby bola zaručená bezpečnosť práce. Tieto pravidlá sa musia prísne dodržiavať a aplikovať v súlade s vnútornými predpismi, aby sa minimalizovalo riziko nehôd.
17
Povinnosť organizácie vydať bezpečnostno – prevádzkové predpisy je zákonnou požiadavkou, ktorej neplnenie je zo strany štátu sankciované (viď. Zák.č. 124/2006 Z.z.) s bezpečnostno – prevádzkovými predpismi ako aj s bezpečnostnou politikou organizácie, a to evidentným spôsobom. Porušenie bezpečnostno – prevádzkových predpisov zamestnancom zakladá akministratívnoprávnu, občianskoprávnu a pri ich Závažnom porušení aj trestnoprávnu zodpovednosť. Bezpečnostno-prevádzkové predpisy musia byť umiestnené na pracovisku a zamestnanci sa musia s ich obsahom periodicky oboznamovať (formou opakovaných školení) a sú neoddeliteľnou súčasťou zásad osobnej bezpečnosti. Základné zásady osobnej bezpečnosti a bezpečnostno-prevádzkové predpisy tvoria integrálnu súčasť bezpečnostnej politiky organizácie. Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov Povinnosti zamestnávateľa Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacimi sa skutočnosťami. Zamestnávateľ je povinný najmä: a) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, zohľadňovať pritom skutočné a pritom predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, b) vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, c) posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možnosti jeho vzniku a možných následkov (ďalej len „riziko“), a to najmä u osobitných skupín zamestnancov, z ktorého vypracuje písomný dokument. Osobitnými skupinami zamestnancov sa rozumejú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ženy, ktoré dojčia, mladiství a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, d) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať a osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa musia používať, e) poskytovať zamestnancom informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
18
f) oboznamovať zrozumiteľným a preukázateľným spôsobom, so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská a okolnosti, ktoré sa týkajú práce, zamestnancov, najmä osobitné skupiny, zamestnancov, s - príslušnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa na pracovisku, pravidelne overovať znalosti týchto predpisov a zásad, vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie - vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami a ich účinkami na zdravie, ako aj s výsledkami posúdenia rizík h) zaraďovať zamestnancov so zreteľom na práce na ich zdravotný stav, schopnosti a oprávnenia podľa osobitných predpisov a nepripustiť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, schopnostiam a pre ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných predpisov, i) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach zariadeniami a pracovnými postupmi vhodnými pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zdokonaľovaním organizácie práce, j) viesť predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu, k) pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, nepoužívať taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výsledkov mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov, l) najmenej raz za rok vykonávať periodické previerky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa, u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci, previerky pripravovať a vykonávať v spolupráci s príslušným odborným orgánom, so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci a za ich účasti a zistené nedostatky odstraňovať, m) umožniť zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci zúčastňovať sa na riešení problematiky ochrany práce a vopred s nimi prerokúvať otázky týkajúce sa ochrany práce, n) poskytovať potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých zamestnávateľ poveril vykonávaním úloh při zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ je ďalej povinný: a) vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,
19
b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, na používanie v práci potrebné účinné osobné pracovné prostriedky, c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom stave, dbať o ich riadne používanie a zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi, d) bezplatne poskytovať zamestnancom aj pracovný odev a obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, e) bezplatne poskytovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu aj umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny, prípadne podľa osobitného predpisu aj osviežujúce nápoje. Na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ povinný najmä: a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov v prípadoch nepredvídateľných situácií vrátane požiarov a na poskytnutie pomoci, b) včas informovať o ohrození a o ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu, c) vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne aj iných osôb podľa svojich možností zabrániť následkom toho ohrozenia, d) vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli prerušiť svoju prácu, opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, e) nepožadovať od zamestnancov, okrem osobitných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie. Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohoto zákazu, ako aj zákaz fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi. Zamestnávateľ je povinný sa presvedčiť, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho priestory, a ak ich nedostali, upozorniť príslušného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemôže posudzovať ako nesplnenie povinnosti, aj zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu, alebo opustil pracovisko, aby sa odobral do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.
20
Výcvik, školenie a oboznamovanie zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci, ktoré uskutočňuje zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa musí uskutočňovať v pracovnom čase. Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a zdravie pri práci sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú s jeho vedomím na jeho pracoviskách. Plnenie úloh zamestnávateľa v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Tým nie je dotknutá zodpovednosť a povinnosti zamestnávateľa. Povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení nie sú dotknuté povinnosťmi zamestnancov v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Práva a povinnosti zamestnancov Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu před ich účinkami. Zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci sa zúčastňujú na plnení zamestnávateľových úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanci sú povinní: a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa na pracovisku a určené postupy, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení, b) konať tak, aby umožnili splniť povinnosti na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, c) zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným právnym predpisom, d) oznamovať svojmu nadriadenému a zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci alebo podľa potreby príslušnému orgánu dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci, najmä bezprostredné
21
a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností sa zúčasťňovať na ich odstraňovaní, e) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré bykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom, f) nepoužívať alkoholické nápoje a nezneužívať omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách, g) zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch. Zamestnanec má právo: a) na vykonanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch, a to s ohľadom na skutočné pracovné podmienky na pracovisku, ak o to požiada, b) odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko, avy sa odobral do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život, jeho zdravie alebo zdravie iných osôb. Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnancov, u ktorých je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh, alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené. Pracovné podmienky tehotných žien a matiek Ak vykonáva tehotná žena prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná, alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotnosť, je zamestnávateľ povinný previesť ju dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci. Ak tehotná žena pracujúca v noci požiada o zariadenie na dennú prácu na základe lekárskeho potvrdenia, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť. Uvedené platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode. Tehotné ženy a ženy starajúce sa o deti mladšie ako jeden rok nesmú sa vysielať na pracovné cesty mimo obvodu obce ich pracoviska alebo bydliska, preložiť ich môže zamestnávateľ len na ich žiadosť.
22
Ženy starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo osem rokov, vysielať na takéto pracovné cesty len s jej súhlasom, to platí aj o je preložení. Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre osamelú ženu starajúcu sa o dieťa, dokiaľ nedosiahlo vek 15 rokov. Ak požiada žena starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná žena o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, je zamestnávateľ povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zamestnávateľ nesmie zamestnávať tehotné ženy a ženy, ktoré sa starajú o dieťa mladšie ako jeden rok, prácou nadčas. Pracovné podmienky mladistvých Pracovné podmienky mladistvých musia byť také, aby vytvárali priaznivé podmienky pre ich všestranný rozvoj telesných a duševných schopností. Na uzavretie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu, ak ide o mladistvého zamestnanca. Zamestnávatelia môžu zamestnávať mladistvých len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju a poskytujú im pri práci zvýšenú starostlivosť. Zamestnávateľ nesmie mladistvých zamestnávať prácou nadčas a prácou v noci. Výnimočne môžu mladiství starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné pre ich výchovu na budúce povolanie. Nočná práca mladistvého musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa pracovných smien na denný čas. Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých mladších ako 16 rokov prácou v úkole a používať pri ich odmeňovaní úkolovú mzdu. Ak zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvého prácou, na ktorú bol vyučený, pretože je jej výkon mladistvým zakázaný, alebo pretože podľa lekárskeho posudku ohrozuje jeho zdravie, zamestnávateľ je povinný do doby,než bude mladistvý môcť túto prácu vykonávať poskytnúť mu inú primeranú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Mladiství nesmú byť zamestnávaní ani prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu, alebo pri výkone ktorých by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spolupracovníkov alebo iných osôb. 23
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby mladiství boli vyšetrení lekárom: a) pred vstupom do pracovného pomeru a pred prevedením na inú prácu na dobu dlhšiu ako jeden mesiac, b) pravidelne podľa potreby, najmenej však raz ročne, pokiaľ príslušné ministerstvo zdravotníctva republiky neurčí pre niektorý pracovný odbor častejšie lekárske vyšetrenia. Mladiství sú povinní podrobiť sa určeným lekárskym vyšetreniam. Pri ukladaní pracovných úloh mladistvým sa zamestnávateľ riadi aj lekárskymi posudkami. POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA PRI BEZPROSTREDNOM A VÁŽNOM OHROZENÍ ŽIVOTA ALEBO ZDRAVIA Určenie postupu pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia Na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri prác v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ povinný, v zmysle Zák. č. 124/06 Z. z. najmä: a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov v prípadoch mimoriadnych situácií, vrátane požiarov a na poskytnutie prvej pomoci, b) včas informovať o ohrození a o ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu, c) vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o zdravie a bezpečnosť svoju, prípadne aj iných osôb a podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia, d) vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli prerušiť svoju prácu, opustiť pracovisko a odobrať s a do bezpečia, e) nepožadovať od zamestnancov, okrem osobitných prípadov, aby pracovali lebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ne bezpečie, f) určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane organizácie poskytnutia prvej pomoci, na tento účel vybaviť pracoviská prostriedkami prvej pomoci, určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť zamestnancov na ich vykonávanie a na poskytovanie prevej pomoci a zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi, záchrannými a protipožiarnymi pracoviskami. Havarijný plán Z vyššie citovaného zákon je zrejmé, že organizácia musí v náväznosti na možné ohrozenia vypracovať havarijné plány, identifikovať a zabezpečiť 24
potrebné pohotovostné zariadenia a praktickými nácvikmi pravidelne preverovať ich schopnosť reakcie na núdzový stav. Havarijný plán popisuje činnosti, ktoré je potrebné vykonať, ak nastane špecifická havarijná situácia – mimoriadna udalosť a mal by obsahovať : - Predpokladané druhy potenciálnych nehôd, havarijných situácií a havárií, - Identifikáciu určených osôb, ktoré prevezmú vedenie v prípade havarijnej situácie, - Popis činností, ktoré má vykonať personál, ktorý sa nachádza v oblasti havarijnej situácie, vrátane takých osôb ako sú zmluvní partneri alebo návštevníci, - Zodpovednosť, právomoc a povinnosti pracovníkov so špecifickými úlohami v čase havarijnej situácie (napr. požiarne hliadky, personál prevej pomoci, špecialisti na zamorenie – toxický únik), - Evakuačné postupy - Identifikáciu a umiestnenie nebezpečných materiálov a vyžadované havarijné činnosti, - Prepojenie na externé pohotovostné služby, - Komunikáciu so štatutárnymi útvarmi, - Komunikácia s okolím a verejnosťou, - Ochranu životne dôležitých záznamov a zariadení, - Dostupnosť potrebných informácie v čase havarijnej situácie, napr. situačné plány závodu, údaje o nebezpečných materiáloch, postupy, pracovné inštrukcie a kontaktné telefónne číslaZainteresovanie (účasť) externých služieb v havarijných plánoch by mala byť jasne zdokumentovaná. Poskytovatelia týchto služieb by mali byť informovaní o možných okolnostiach vyžadujúcich si ich zásah a vybavení nimi požadovanými informáciami, ktoré sú potrebné na plnenie ich úlohy pri zásahu v prípade vzniku havarijnej situácie. Pohotovostné zariadenia Pohotovostné zariadenia sú veľmi dôležitou časťou pripravenosti spoločnosti k úspešnému zvládnutiu mimoriadnych udalostí. Zariadenia je potrebné v určených intervaloch preverovať (podrobiť kontrole funkčnosti), aby sa zaistila ich neustála prevádzková funkčnosť. Havarijnými prostriedkami sú napr.: - poplachové systémy - núdzové osvetlenie a núdzové zásobovanie elektrickým prúdom - únikové prostriedky, - bezpečnostné úkryty, - kritické ventily, vypínače a odpojovač, - protipožiarne zariadenia, 25
- zariadenia na poskytnutie prvej pomoci, - komunikačné prostriedky a pod. Praktické nácviky havarijnej pripravenosti Cieľom praktických nácvikov je preskúšanie efektívnosti najkritickejších častí havarijného plánu a preveriť kompletnosť plánovacieho procesu. Kým cvičenia na stole môžu byť užitočné počas plánovacieho procesu, praktické nácviky, aby boli účinné, by mali byť čo najrealistickejšie, čo si môže vyžadovať simulácie udalostí v plnom rozsahu. Skúsenosti z havarijných situácií (nehôd, mimoriadnych situácii) a praktických nácvikov by sa mali v pravidelných intervaloch vyhodnotiť, a ak sa ukáže potreba zmeny, realizovať tieto zmeny. URĆENIE POSTUPU PRE PRÍPAD ZÁCHRANNÝCH PRÁC, VRÁTANE ORGANIZÁCIE PRVEJ POMOCI Súčasťou havarijného plánu spoločnosti pre prípad vzniku mimoriadnych udalostí je spravidla aj plán poskytnutia prvej pomoci tzv. „Traumatologický plán“. Takýto plán sa zostavuje na základe možných mimoriadnych udalostí, ktoré sa predpokladajú v operatívnej časti havarijného plánu. Charakteristika prvej pomoci všeobecne Osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia je potrebné poskytnúť potrebnú pomoc za predpokladu, že nebude ohrozený život ani zdravie toho, ktorý pomoc poskytne. Poskytnutie potrebnej pomoci je zákonnou povinnosťou. Prvá pomoc je súhrn opatrení – služba, ošetrenie, rada – ktoré poskytneme postihnutej osobe s cieľom: - zachrániť život, - zabrániť výraznému zhoršeniu stavu, - urýchliť začiatok liečenia a zotavovania postihnutého. Prvú pomoc delíme na: - technickú prvú pomoc, - zdravotnú prvú pomoc (môže byť základná a odborná). Technická prvá pomoc: - odstraňuje všetky nebezpečenstvá technického charakteru, ktoré spôsobili nehodu, alebo by ju mohli spôsobiť, - zaisťuje miesto pre prácu zdravotníckych záchranárov.
26
Technickú prvú pomoc obyčajne zaisťujú útvary prvej pomoci so špeciálnou technikou a špecifickým výcvikom. Najčastejšie je to OR HaZZ, Civilná ochrana. Všeobecné pravidlá pri riešení mimoriadnej udalosti Mimoriadnu udalosť posudzuj pokojne a sebavedomo. Urči si poradie výkonov, ktoré je treba urobiť: - vykonaj technickú prvú pomoc, t.j. odstráň pretrvávajúce nebezpečenstvo, - pamätaj, záchranca nesmie byť ohrozený! - zaisti miesto pre vykonanie zdravotníckej prvej pomoci, - prehliadni okolie nehody a pri viacerých postihnutých urči poradie poskytnutia zdravotníckej prvej pomoci, - podľa potreby a možností určí úlohy ostatných prítomným, - privolaj pomoc (lekár, hasiči, vozidlo prvej pomoci apd.), - udržiavaj poriadok (odklon dopravy, výstraha ore okoloidúcich, izolácia od zvedavcov a pod.), - začni zdravotnícku prvú pomoc u najťažšie postihnutých. Aby si zachránil život, musíš zabezpečiť: zastavenie krvácania z tepny alebo zo žily, dýchanie, krvný obeh. Niektoré príklady predpokladaných druhov ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov Vyšetrenie dýchania Ako sa presvedčiť o prítomnosti dychu: 1. prilož svoje ucho k ústam a nosu postihnutého, 2. pozoruj hrudník. 3. ak postihnutý dýcha, dych počuješ, cítiš na svojej tvári alebo vidíš pohyby jeho hrudníka. Ak postihnutý nedýcha, ihneď uvoľni a vyčisti dýchacie cesty. Postihnutý buď začne spontánne dýchať alebo treba začať s umelým dýchaním. Uvoľnenie dýchacích ciest Nebezpečenstvo upchania dýchacích ciest spôsobujú cudzie telesá v hltane a zapadnutý jazyk. Cudzie telesá odstránime tak, že hlavu postihnutého otočíme nabok a ukazovákom vytrieme dutinu ústnu až od koreňa jazyka. Ak nemôžeme hlavu otočiť, vysunieme spodnú čeľusť dopredu, čím automaticky po vytiahneme aj jazyk a potom prstom vytrieme ústa. Po tomto úkone zrakom a sluchom zistím, či postihnutý už dýcha. Ak nie, rýchlo úkony zopakujeme a začneme umelé dýchanie. Ak áno, uložíme ho do stabilizovanej polohy. Pravidlá pomoci pri nehode elektrickým prúdom Nízke napätie 27
Technické nebezpečenstvo - pri kontakte postihnutého s nízkym napätím je predpoklad prežitia, - pri dotyku s pacientom hrozí tiež úraz záchrancu Technická prvá pomoc: - prerušiť zdroj prúdu (ak sa dá, ak nedá, odtiahnuť postihnutého pomocou nevodivého materiálu), - pracovať na nevodivej podložke. Zdravotnícka prvá pomoc - neodkladné oživovanie, - ošetrenie popálenín Vysoké napätie Technické nebezpečenstvo - vysoké napätie zvyčajne usmrcuje - prúd vysokého napätia prebieha nielen vodičom, ale môže aj preskočiť (vytvorí oblúk) na iný vodič či človeka. Technická prvá pomoc: - oficiálne oznámené vypnutie prúdu, - príprava terénu na prvú pomoc Zdravotnícka prvá pomoc - prehliadka postihnutého - neodkladné oživovanie. Zásady pre vybavenie pracovísk organizácie poskytnutie prvej pomoci
prostriedkami
na
Na ochranu zamestnancov proti následkom úrazu sú v pôsobnosti organizácie pre jednotlivé pracoviská zriadené a rozmiestnené prostriedky a zariadenia prvej pomoci. Sú označené červeným krížom v bielom poli. Obsah skrinky prvej pomoci a obsah lekárničky na drobné poranenia je určený príslušným legislatívnym predpisom. Prostriedky prvej pomoci treba umiestniť na prístupnom mieste, udržiavať ich v čistote a v akcieschopnom stave. Udržiavanie zariadení a prostriedkov prvej pomoci v bezchybnom stave, obnovu a doplňovanie zdravotníckeho materiálu pravidelne preveruje zodpovedný vedúci pracoviska resp. poverený zamestnanec. Zaobstarávanie prostriedkov prvej pomoci pre vybavenie a doplňovanie zdravotníckym materiálom vykonáva zamestnávateľ na vlastné náklady.
28
NÁVOD NA VYPRACOVANIE TRAUMATOLOGICKÉHO PLÁNU A POSKYTNUTIE PRVEJ POMOCI Traumatologický plán je plánom starostlivosti o zranených, ktorý predovšetkým: a) formuluje zásady starostlivosti o zranených, b) vymedzuje prípravné opatrenia zabezpečenia starostlivosti o zranených a zodpovednosť vedúcich pracovníkov, c) určuje organizačné zásady pre postupy záchranných akcií, ktorých cieľom je dosiahnuť koordinovanú spoluprácu všetkých zložiek, ktoré sa na starostlivosti o zranených podieľajú. Základným opatrením je poskytovanie prvej pomoci zraneným, čo je súhrn urýchlených zásahov, ktoré sú nevyhnutné k ochrane zdravia a k záchrane života postihnutej osoby. Prvú pomoc treba poskytnúť: - pri každom poranení jednotlivca, - pri hromadných úrazoch, - pri otravách, - pri každom vážnom zhoršení zdravotného stavu. Prvá pomoc musí byť poskytnutá s ohľadom na bezpečnosť postihnutého i záchrancu, buď na miesto úrazu, alebo na najbližšom bezpečnom mieste. Prvú pomoc je povinný poskytnúť najbližší svedok úrazu. Použije k tomu zdravotnícky materiál zo skrinky prvej pomoci, ktorá musí byť k dispozícii. Súbežne s poskytovaním prvej pomoci bezprostredný svedok úrazu ohlási vznik úrazu buď sám, alebo pomocou najbližšieho spolupracovníka a to príslušnému vedúcemu zamestnancovi, prípadne jeho zástupcovi stanoveným spôsobom. Rýchla lekárska pomoc Rýchla lekárska pomoc sa privoláva vždy k urgentným stavom a k hromadným úrazom, pri haváriách a požiaroch, pri likvidácii ktorých je zvýšení riziko úrazu. Urgentné stavy sú: - úrazy elektrickým prúdom - zastavenia dýchania - veľké krvácanie - bezvedomie - rozsiahle popáleniny
29
- poranenie oka - zlomeniny Úrazy elektrickým prúdom Úrazy elektrickým prúdom spôsobujú popáleniny a chvenie srdcového svalu s následným zastavením. Nech sú príčiny úrazu elektrickým prúdom akékoľvek, nemožno zachraňovať, kým zdroj prúdu nie je vypnutý. Miesto vstupu a výstupu el. prúdu nie je veľké, ale popáleniny sú hlboké. Pacienta často nachádzame v bezvedomí alebo s prejavmi šoku. Ak došlo k poruche dýchania a krvného obehu, sfarbenie kože je sivasté. Prvá pomoc: - ak je bezvedomie spojené s poruchami dýchania a činnosti srdca, treba oživovať (pozri umelé dýchanie a masáž srdca), - ak je pacient v bezvedomí bez porúch srdca a pľúc, treba ho uložiť do stabilizovanej polohy a sledovať, - popáleniny treba ošetriť uvedenými spôsobmi (viď popáleniny) Zastavenie dýchania O prítomnosti dychu sa presvedčíme: - priložením ucha k ústam i nosu postihnutého - pozorovaním hrudníka Uvoľnenie dýchacích ciest Ak postihnutý dýcha, dych počujeme, cítime na sovej tvári, alebo vidíme pohyb jeho hrudníka. Ak postihnutý nedýcha, je potrebné ihneď uvoľniť a vyčistiť dýchacie cesty. Postihnutý buď začne spontánne dýchať alebo treba začať s umelým dýchaním. Nebezpečenstvo upchania dýchacích ciest spôsobujú cudzie telesá v hltane a zapadnutý jazyk. Cudzie telesá odstránime tak, že hlavu postihnutého otočíme nabok a ukazovákom vytrieme dutinu ústnu až od koreňa jazyka. Ak nemôžeme hlavu otočiť, vysunieme spodnú čeľusť dopredu, čím automaticky povytiahneme aj jazyk a potom prstom vytrieme ústa. Po tomto úkone zrakom a sluchom zistíme, či už postihnutý dýcha. Ak nie, rýchlo úkony zopakujeme a začneme umelé dýchanie. Ak áno, uložíme ho do stabilizovanej polohy. Pacient leží na boku, dolnú ruku má vzadu, hornú ohnutú vpredu. Nohy sú ohnuté a roztiahnuté tak, že zabraňujú prevráteniu na brucho či chrbát. Polohu hlavy treba upraviť do dostatočného záklonu a znovu skontrolovať priechodnosť dýchacích ciest. Stabilizovaná poloha zaručuje priechodnosť dýchacích ciest a voľný výtok sekrétov a zvratkov z hrtana a úst. Je zakázané použiť ju pri poraneniach chrbtice a porušenej činnosti srdca či dýchania. Nikdy nenechávať zraneného v bezvedomí samotného aj keď dýcha sám! 30
Umelé dýchanie použijeme, ak postihnutý napriek všetkým opatreniam (uvoľnenie, vyčistenie dýchacích ciest, stabilizovaná poloha) nezačal dýchať. Poznáme a používame 3 typy dýchania z pľúc do pľúc: 1. dýchanie z úst do úst 2. dýchanie z úst do nosa 3. dýchanie z úst do úst a nosa postup - uložíme zraneného na chrbát - uvoľníme a vyčistíme dýchacie cesty - palcom a ukazovákom jednej ruky stlačíme nos tak, aby sme uzavreli nosové prieduchy, dlaňou sa oprieme o čelo postihnutého a spôsobíme záklon hlavy, druhou rukou nadvihneme spodnú čeľusť v jej strede, no úst a krku sa nedotýkame, - zhlboka sa nadýchneme a po tesnom priložení svojich úst na pacientove dôkladne vydýchneme, pacientov hrudník by sa mal zodvihnúť - nadvihneme hlavu a pozorujeme, či hrudník pacienta pomaly klesá. Ak áno, úkon bol správny a zopakujeme ho ešte 2 krát. Krv v pľúcach sa nasýti kyslíkom, čo zistíme podľa farby kože, - po treťom vdychu skontrolujeme pulz, - ak srdce pracuje, pokračujeme v dýchaní v rytme 1 vdych za 4 sekundy, - každé 3 minúty kontrolujeme krvný obeh – pulz, - pri nehmatateľnom pulze musíme začať s vonkajšou masážou srdca, - ak postihnutý už dýcha sám, uložíme ho do stabilizovanej polohy. Tento postup platí pre všetky typy. Typ 2 a 3 používame hlavne u detí s menšou tvárou a pri poranení úst. Pri type 2 namiesto nosa upcháme ústa. Veľké krvácanie Silné krvácanie je vždy naliehavá situácia. Pri väčších stratách krvi sú bunky nedostatočne zásobené kyslíkom. Ich funkcia je porušená, nastáva šok a nakoniec smrť. Poznáme krvácanie vonkajšie a vnútorné – skryté. postup - zastavenie priamym tlakom, poranené miesto dáme do vyššej polohy a ranu držíme stlačenú aj 15 minút, - pri veľkej rane stlačíme miesto nad a pod ranou, - krvácajúcu ranu končatiny zodvihneme nad úroveň srdca, - pacienta uložíme do ležiacej polohy, - na ranu priložíme sterilný obväz najlepšie s vankúšikom a pevne ho previažeme, - ak obväz presakuje, nastavíme naň ďalší, 31
- veľké tepné krvácanie zastavujeme stlačením tepny nad ranou, - šok ošetríme podľa uvedených pravidiel (viď šok). Bezvedomie Bezvedomie je nebezpečné tým, že normálne reflexy dýchania sú porušené. Tiež nevieme určiť jeho hĺbku, ak sme nemali možnosť pozorovať celý priebeh jeho vzniku. Preto postihnutého, ak aj dýcha, nemôžeme nechať samého. Prvá pomoc - vyšetríme stav vedomia tak, že po ľahkom zatrasení pacienta požadujeme od neho v priebehu 5-10 sekúnd odpoveď, - ak nejaví znaky aktivity, vyšetríme dýchanie a krvný obeh, - ak sú základné životné funkcie v poriadku, uložíme pacienta do stabilizovanej polohy, - ak je porucha, oživujeme podľa uvedených pravidiel. Rozsiahle popáleniny Popáleniny sú poranenia spôsobené teplom rôzneho pôvodu. Podľa dĺžky pôsobenia tepla vzniká rôzne hlboké poškodenie kože a podkožia, pri popálení veľkej plochy vzniká nebezpečenstvo šoku, lebo dochádza ku strate plazmy otvorenou popálenou plochou a tiež k presunu tekutín z ciev do tkanív. Závažné popáleniny vyžadujú uložiť pacienta do polohy ležiacej a zabrániť znečisteniu otvorených rán. Poranenému nedávame možnosť rýchleho odsunu jedlo ani pitie, aby sme neskomplikovali prácu lekárom. Hlboké popáleniny nemusia byť bolestivé ako povrchné. Popálená plocha rýchlo opúcha. Vyšší stupeň popálenín je vždy spojený so vznikom pľuzgierov. Prvá pomoc - postihnutého odsunieme z ohrozeného priestoru, - horiaci odev uhasíme nepriedušnou prikrývkou, - popálené miesto schladzujeme studenou, najlepšie tečúcou vodou 1020minút - z poranených častí tela rýchlo odstránim prstene, hodinky a tesný odev (ešte pred opúchaním), - odstránime textílie nasiaknuté chemickou látkou či vriacou vodou, - poranené miesta prikryjeme sterilným materiálom, alebo aspoň čistou prežehlenou plachtou, - vykonávame proti šokové opatrenia. Zakázané činnosti pri popáleninách: - odstraňovať z popáleniny materiál, ktorý je pevne prilepený, - dávať na popáleninu masti, 32
-
prikladať na popáleninu vatu, používať náplasťový obväz, používať náplasťový obväz, používať tekutinu, ktorá môže byť závadná.
Poranenie oka Poranenie oka spôsobujú najčastejšie cudzie telesá, kov, sklo, drevo. Pacient vždy pociťuje bolesť pálivú, či rezanú. Prvá pomoc - nedovolíme pacientovi trieť si oko, - v pohodlnej polohe posediačky oproti svetlu pacientovi pozrieme oko, - najprv potiahneme dolnú mihalnicu nadol a nabok, pričom pacient pozrie nahor a do strán, - podobne vyšetrujeme, ak predpokladáme teliesku v oblasti hornej mihalnice, keď ju vytiahneme hore a pacient sa díva dolu, - ak je teliesko na bielku, alebo mihalnici, vytrieme ho navlhčeným kúskom vaty - ak sa nepodarilo odstrániť ho, oko za súčasného mrkania vyplachujeme, - nikdy neodstraňujeme teliesko z farebnej časti oka, - ak sa nám prvá pomoc nepodarí, dáme na oko sterilné krytie a zaistíme lekárske vyšetrenie, Zlomeniny Kosti kostry obklopujú a chránia životné orgány. Pôsobia ako páky, ktorými hýbu svaly. V blízkosti kostí idú cievy a nervy, preto pri ošetrovaní dbáme, aby sme ich neporanili úlomkami kostí. Vyšetrenie - Pacient udáva silnú bolesť v mieste poranenia, hlavne pri pohybe, - Postihnutý niekedy počuje prasknutie kosti, - V mieste zlomeniny býva opuch a krvná podliatina, - Zlomená končatina máva iný, zdeformovaný tvar, - Pacient je v šoku. Postup pri ošetrení - Poranené miesto znehybníme oboma rukami, jednou nad, druhou pod miestom zranenie, - Ak nemožno čakať na sanitku, znehybníme zlomeninu
33
Doprava zraneného do zdravotníckeho zariadenia Transport postihnutého do zdravotníckeho zariadenia nasleduje až po poskytnutí resp. v priebehu poskytovania prvej pomoci, pokyn k transportu do nemocnice dáva záchranca. V prípade, že prvú pomoc poskytuje lekár, zabezpečuje nutnú dokumentáciu a informovanosť personálu územného zdravotníckeho zariadenia. Na transport do nemocnice musí byť postihnutý riadne pripravený, musí byť zvolený vhodný spôsob transportu a podľa potreby musia byť vykonané opatrenia prvej pomoci (napr. umelé dýchanie). V žiadnom prípade nesmie byť transport náhradou iných potrebných zásahov prvej pomoci a nesmie byť príčinou prerušenia alebo oddialenia nutných opatrení prvej pomoci. Každý zamestnanec. Ktorému bolo zverené služobné vozidlo je povinný poskytnúť ho na transport postihnutého do zdravotníckeho zariadenia. SPRÁVA ŠTÁTU NA ÚSEKU BOZP Dozorné a inšpekčné orgány V oblasti BOZP pôsobí viacero dozorných a inšpekčných orgánov so všeobecnou pôsobnosťou alebo s pôsobnosťou pre určité špecifické oblasti. Inšpektoráty práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z., ako štátny odborný dozor so všeobecnou podobnosťou, má rozhodujúce postavenie v systéme dozorných orgánov. Pôsobnosť orgánov inšpekcie práce sa vzťahuje na všetky pracoviská zamestnávateľov a na všetky pracoviská fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi. Výnimkou sú činnosti, pracoviská a zariadenia, ktoré podľa osobitných predpisov podliehajú dozoru štátnej banskej správy, vnútrozemskej plavby, prevádzky dráh, jadrovej energetiky, civilného letectva,prípadne vybraných pracovísk niektorých rezortov. Inšpektoráty práce vykonávajú dozor nad dodržiavaním a) pracovnoprávnych predpisov upravujúcich najmä vznik, zmenu a skončenie právnych vzťahov, pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien,mladistných a osôb s telesným postihnutím, b) právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadní vrátane predpisov upravujúich faktory pracovného prostredia, c) mzdových predpisov, d) záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektoráty práce poskytujú zamestnávateľom a zamestnancom bezplatne poradenstvo, ktoré je zamerané na poskytovanie odborných informácií a rád o spôsoboch ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy v oblasti ochrany práce. 34
Orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce sú: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré predovšetkým zodpovedá za tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky ochrany práce a za výkon inšpekcie práce, rozhoduje o pochybnostiach, či sa na pracovisku vykonáva inšpekcia práce, vydáva predpisy na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení. Národný inšpektorát práce, ktorý riadi inšpektoráty práce, je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam inšpektorátov práce a plní ďalšie úlohy. Inšpektoráty práce, (s krajskou pôsobnosťou) najmä zabezpečujú vykonávanie inšpekcie práce, vyšetrujú príčiny pracovných úrazov, prevádzkových nehôd (havárií), vydávajú oprávnenia a osvedčenia na činnosti vyhradených technických zariadeniach, uplatňujú požiadavky ochrany práce pri kolaudáciách a povoľovaní stavieb. Orgánmi inšpekcie práce sú najmä inšpektori, ktorí majú postavenie verejného činiteľa, preukazujú sa preukazom, ktorý podpisuje minister práce,sociálnych vecí a rodiny SR. Inšpektori práce sú oprávnení: a) vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržujú predpisy ustanovujúce požiadavky ochrany práce, c) požadovať od zamestnávateľov fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, od zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov ustanovujúcich požiadavky ochrany práce, v prítomnosti svedkov alebo bez nich, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovanie stavu pracoviska alebo jeho časti v čase výkonu inšpekcie práce, 35
h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, j) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď v lehotách ním určených, k) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov a priestorov, strojov, zariadení a iných technických zariadení, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa s jeho vedomím a nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, l) zakázať prácu nadčas, prácu v noci, prácu žien a mladistvých a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s príslušnými predpismi, m) podať návrh na uloženie pokuty za porušenie povinnosti alebo nesplnenie nariadených opatrení inšpektorátu práce, do výšky 1.000.000,- Sk, pracovníkom do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku, n) podať návrh inšpektorátu práce na odobratie osvedčenia alebo oprávnenia, o) ukladať poriadkové pokuty, p) ukladať blokové pokuty podľa osobitného predpisu. Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení môže vykonávať aj Technická inšpekcia, ktorá najmä: a) podáva odborné a záväzné stanoviská, či sú pri projektovaní, konštrukcii, výrobe, montáži, prevádzke, obsluhe,opravách, údržbe, odborných prehliadkach a odborných skúškach vyhradených technických zariadení, b) vykonáva prehliadky, riadi a vyhodnocuje skúšky vyhradených technických zariadení, c) preveruje odbornú spôsobilosť fyzických osôb na skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, d) preveruje odbornú spôsobilosť fyzických osôb na skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy alebo na obsluhu vyhradených technických zariadení, e) osvedčuje, či technické zariadenia, materiál a dokumentácia stavieb, technických zariadení, technológií, prototypov strojov a zariadení spĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Technická inšpekcia vykonáva činnosti za úhradu. Na činnosť technikej inšpekcie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
36
Spolupráca na spoločných pracoviskách Ak na jednom pracovisku plnia úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Medzi nimi musí byť uzavretá písomná dohoda, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok bezpečnosti a zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Ak sa nedohodnú, zodpovedá každý z nich v plnom rozsahu. Zamestnávateľ vykonávajúci montáže, opravárenské, stavebné, revízne a odborné práce pre iné fyzické a právnické osoby dohodne s objednávateľom zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy,keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. Zmluva medzi spoločnosťani (firmami) musí mať písomnú formu a má obsahovať napr.: - vymedzenie pracoviska alebo pracovných priestorov jednotlivých firiem - spôsob, podmienky odovzdávania, preberania pracoviska - zodpovednosť za stav strojov, zariadení,mechanizmov - podmienky používania strojov - spôsob a rozsah kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci - udržiavanie poriadku na pracovisku - označenie, zabezpečenie zdrojov ohrozenia - režim vstupu, pohybu zamestnancov a iných osôb na pracovisku - zabezpečenie prvej pomoci - vykonanie školenia, inštruktáže bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - poskytnutie špeciálnych osobných ochranných pracovných prostriedkov EVIDENCIA A REGISTRÁCIA PRACOVNÝCH ÚRAZOV Vyhl. MPSVaR č.500/2006 Z.z. vzor hlásenia o registrovanom pracovnom úraze
37
Pracovný úraz 1) Za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsovené pracovníkovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súsislosti s ním. 2) Za pracovný úraz sa na účely tejto vyhlášky pokladá aj úraz, ktorý utrpel pracovník na pracovisku alebo v priestoroch organizácie pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením pracovných úloh, alebo iná osoba, ktorá sa s vedomím organizácie zdržiava na jej pracoviskách alebo v priestoroch, ktoré inak nie sú verejne prístupné. 3) Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestania a späť. Registrácia a evidencia pracovných úrazov 1) Registrácii podliehajú pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej 3 dni. 2) Registráciou pracovného úrazu sa rozumejú úkony, ktoré sú organizácie povinné vykonať, ak vznikne úraz uvedený v odseku 1 a to: a) zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a všetkých ďalších okolností vzniku pracovného úrazu, b) spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze podľa výsledku zistenia vykonaného podľa písmena a), c) vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných úrazov. 3) Organizácie sú povinné viesť evidenciu o iných úrazoch a nebezpečných udalostiach podliehajúcich registrácii. 4) O iných úrazoch, ktorými nebola spôsobená pracovná neschopnosť, alebo spôsobená pracovná neschopnosť kratšia ako 3 dni, sú organizácie povinné viesť evidenciu v knihe úrazov tak, aby sa mohla použiť ako podklad na vykonanie potrebných opatrení a na spísanie záznamu o úraze, ak sa následky úrazu prejavia neskôr. Zamestnanci sú povinní hlásiť tieto úrazy svojmu najbližšiemu nadriadenému. Ak neskôr v dôsledku takéhoto pracovného úrazu vznikne pracovná neschopnosť dlhšia ako 3 dni, sú organizácie povinné postupovať ako pri úrazoch podliehajú registrácii. Dôležitou úlohou zástupcu zamestnancov je dbať, aby o každom pracovnom úraze podliehajúcom registrácii, t.j. ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť trvajúca najmenej 3 dmi alebo bola spôsobená smrť zamestnanca, bol spísaný záznam o úraze, aby sa vyšetrili príčiny 38
a okolnosti pracovného úrazu a vykonal opatrenia aby sa podobné úrazy neopakovali. Druhy pracovných úrazov Pracovné úrazy sa delia podľa závažnosti na registrované pracovné úrazy a iné úrazy. Závažné pracovné úrazy sú registrované pracovné úrazy, pri ktorom bola zamestnancovi spôsobená smrť, ťažká újma na zdraví alebo dĺžka práceneschopnosti je dlhšia ako 42 dní. Hlásenie pracovných úrazov 1) Postihnutý, ak je toho schopný, alebo iný zamestnanec, ktorý je svedkom pracovného úrazu, alebo sa o ňom dozvie, je povinný ihneď upovedomiť zamestnanca, ktorý je najbližším nadriadeným postihnutého, 2) Len čo sa najbližšie nadriadený zamestnanec dozvie o pracovnom úraze podliezhajúcom registrácii, je povinný ho ihneď ohlásiť a) vedeniu organizácie b) zástupcovi zamestnancov (inšpektorátu práce), polícii, ak ide o dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Zaisťovanie a vyšetrovanie príčin pracovných úrazov podliehajúcich registrácii 1) Organizácie sú povinné ihneď po ohlásení pracovného úrazu podliehajúceho registrácii zistiť zodpovedne a spoľahlivo príčinu, príčinné súvislosti a všetky ďalšie okolnosti vzniku pracovného úrazu a o výsledku zistenia spísať najneskôr do 4 dní po ohlásení úrazu záznam o pracovnom úraze (ďalej záznam o úraze). Postihnutý a ostatní zamestnanci, ktorí boli svedkami pracovného úrazu, sú povinní pritom účinne spolupracovať. 2) Na zaisťovanie príčin a spísanie záznamu o úraze podľa ods. 1 prizve organizácia bezprostredne poškodenému nadriadeného zamestnanca a príslušného zamestnanca bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 3) Organizácie sú povinné určiť a vykonať potrebné opatrenia proti opakovaniu podobných úrazov, určiť lehoty na splnenie týchto opatrení a spôsob ich kontroly. O plnení určených opatrení sú povinné informovať osoby uvedené v ods.2, ak ide o registrovaný pracovný úraz, aj príslušný inšpektorát práce. 4) Inšpektorát práce vyšetruje príčiny smrteľných úrazov, prípadne sa zúčastňujú na vyšetrovaní takých úrazov, ktoré vyšetrujú príslušníci polície. 39
5) V prípade smrteľného pracovného úrazu sú organizácie povinné: a) vykonať opatrenia, ktorým by sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia zamestnancov. b) Zabezpečiť miesto pracovného úrazu tak, aby zostalo zachované v pôvodnom stave až do príchodu vyšetrujúcich orgánov. 6) Zmeny pôvodného stavu na miestach smrteľných pracovných úrazov sú prístupné do príchodu vyšetrovacích orgánov, len ak ide o záchranu postihnutých osôb, prípadne o ďalšie záchranné práce, alebo ak to vyžaduje bezpečnosť prevádzky. V týchto prípadoch sa vyhotoví náčrtok s vyznačením pôvodnej situácie a vykonaných zmien, prípadne sa miesto (pôvodná situácia) odfotografuje. Za vyhotovenie náčrtku a fotografických snímok zodpovedá zamestnanec, ktorý dal príkaz alebo súhlas na vykonanie zmien. Na zaisťovanie príčin a spísanie záznamu o úraze by mal byť vždy prizvaný aj zástupca zamestnancov. Ak nie je prizvaný, mal by sa zisťovania a spísania záznamu o úraze zúčastniť z vlastnej iniciatívy, pričom o úraze musí byť informovaný. Predkladanie záznamov o pracovných úrazoch Táto povinnosť sa týka vedenia organizácie (zamestnávateľa). Ak utrpí pracovný úraz podliehajúci registrácii zamestnanec v inej organizácii, než v ktorej je v pracovnom alebo odbornom pomere, ohlási úraz, zistí jeho príčinu a spíše o ňom záznam organizácia, v ktorej došlo k pracovnému úrazu, vykoná opatrenia ak vznik úrazu sama spôsobila. Ďalšie opatrenia podľa tejto vyhlášky vykoná organizácia v ktorej je zamestnanec v pracovnom alebo obdobnom pomere. To znamená, že ak k pracovnému úrazu došlo v priestorovej pôsobnosti zástupcu zamestnancov, má sa zúčastniť vyšetrovania pracovného úrazu ako keby postihnutý patril k ním zastupovaným zamestnancom. VZDELÁVANIE ZAMESTNANCOV V OBLASTI BOZP Každý zamestnanec musí byť pri nástupe do práce, pri preložení na iné pracovisko, pri preradení na inú prácu alebo pri zavedení nových strojov a zariadení riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi, pokynmi a pravidlami na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, ktoré musí dodržiavať, 40
t.j. musí absolvovať vstupné oboznámenie a školenie. Zamestnávateľ je povinný si overiť jeho znalosti a vyžadovať a kontrolovať ich plnenie. Zamestnanci sú zasa povinní zúčastňovať sa na vzdelávacích akciách a absolvovať skúšky. Na vstupné oboznamovania a školenia nadväzujú periodické oboznamovania a školenia. Pre profesie u ktorých termíny opakovaných oboznamovaní a školení nestanovuje interný predpis alebo norma, je táto periodicita dva roky. Ak zamestnanec vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, resp. prechádza na nový druh práce, zabezpečuje mu zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením (zácvikom). Znalosť predpisov na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci je súčasťou kvalifikačných predpokladov a pri hodnotení pracovných výsledkov zamestnávateľ zohľadňuje ich dodržiavanie. Vstupné oboznamovanie a školenie Vstupné oboznamovanie a školenie zamestnancov pozostáva zo vstupnej inštruktáže a inštruktáže na pracovnom mieste. Pre vybrané profesie (napr.obhsluha regulačnej stanice) je potrebné zabezpečiť i zácvik pod dohľadom skúseného zamestnanca. V niektorých prípadoch to stanovuje predpis (napr. pre vodičov). Vstupné oboznamovanie a školenie musia absolvovať všetci novoprijatí zamestnanci i zamestnanci vykonávajúci prácu dohodou (o vykonaní práce, o pracovnej činnosti), dodávateľsky, v adekvátnom rozsahu. Vstupnú inštruktáž absolvuje i zamestnanec po dlhodobej neprítomnosti v zamestnaní (napr. po práceneschopnosti dlhšej ako 6 mesiacov, po materskej dovolenke). Při vstupnom oboznamovaní a školení treba zohľadniť pohlavie, vek, vzdelanie a prax zamestnanca, jeho pracovné zaradenie, činnosť, ktorú bude vykonávať, do akej miery pozná prevádzku, ako i ďalšie špecifiká zamestnanca (psychické i fyzické). Vstupnú inštruktáž absolvuje zamestnanec v deň svojho nástupu do práce. Zodpovedá za ňu vedúci organizácie, resp. priamy nadriadený novoprijatého zamestnanca. Vstupnú inštruktáž vykonáva spravidla poverený zamestnanec – bezpečnostný technik. Obsahom sú informácie všeobecného charakteru, ako: - význam BOZP, spôsob a formy jej zabezpečovania v organizácii 41
- povinnosti vedúceho organizácie a ostatných zamestnancov v oblasti BOZP a pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia - obsah týchto pravidiel na zaistenie BOZP platných v organizácii - zásahy bezpečného správania na pracovisku - dodržiavanie bezpečných pracovných postupov, bezpečnej obsluhy elektrických zariadení (u zamestnancov bez elektrotechnickej kvalifikácie) - dodržiavanie pracovnej disciplíny, zásad hygieny a poriadku v organizácii - zákaz používania alkoholu a omamných látok pred a počas výkonu práce - zákaz vykonávania práce bez príslušného oprávnenia a poučenia - práce zakázané ženám a mladistným zamestnancom - význam a zásady poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov - najčastejšie úrazy, aké sa vyskytujú - čo je pracovný úraz, povinnosti vedúcich a zamestnancov Súčasťou vstupnej inštruktáže je prehliadka pracovísk organizácie s upozornením na špecifiká pracovísk, bezpečnostné symboly, značenia, únikové východy, na priestory a pracoviská, do ktorých je zákaz vstupu nepovolaným osobám, zákaz fajčenia a pod. O vstupnej inštruktáži musí byť spísaný záznam (termín, obsah školenia, školiteľ, podpis zamestnanca, ktorý potvrdzuje, že inštruktáži porozumel). Inštruktáž na pracovnom mieste konkretizuje informácie všeobecného charakteru, ktoré zamestnanec získal pri vstupnej inštruktáži, na prácu, ktorú bude vykonávať. Inštruktáž na pracovnom mieste absolvuje i zamestnanec, ktorý je preradený na iné pracovisko, poprípade ak sa mení spôsob jeho práce. Za uskutočnenie inštruktáže na pracovnom mieste zodpovedá vedúci organizácie, resp. bezprostredne nadriadený zamestnanec. Zameranie inštruktáže na pracovnom mieste: - oboznámenie sa s pracovným prostredím, s umiestnením hlavných uzáverov vody, plynu a elektrickej energie - pridelenie pracovného miesta, určenie druhu a spôsobu práce - vysvetlenie bezpečných pracovných postupov a bezpečnostných predpisov a pokynov, ktoré musí zamestnanec pri práci dodržiavať 42
- oboznámenie s možnými rizikami (ohrozeniami) práce, so zákazom niektorých činností pri práci - vysvetlenie ochrannej funkcie pridelených osobných ochranných prostriedkov a starostlivosť o ne - oboznámenie sa s postupom pri poranení, úraze, umiestnenie knihy úrazov - poučenie o poskytovaní prvej pomoci, o umiestnení a vybavení lekárničky, o spôsobe privolania lekárskej pomoci a hlásení požiaru Každý zamestnanec, ktorý nemá elektrotechnické vzdelanie vrámci svojej pracovnej činnosti bude pracovať, alebo obsluhovať elektrické zariadenie, musí byť preukázateľne poučený v rozsahu ním vykonávanej činnosti na tomto druhu zariadenia a zacvičený v poskytovaní prvej pomoci při úraze elektrickým prúdom. Poučenie a zacvičenie môže vykonať pracovník s vyššou odbornou spôsobilosťou na činnosť na elektrických zariadeniach ako má poučený pracovník. Zamestnancov, ktorí obsluhujú zariadenia nízkeho napätia, môže poučiť bezpečnostný technik, ktorý bol s touto problematikou oboznámený v rozsahu požiadaviek na poučeného pracovníka. Rozsah poučenia sa prispôsobí predpokladanej pracovnej činnosti zamestnanca podľa čl. 33 STN 34 100. Pracovník má byť oboznámený s STN 34 3108 ako i s návodom na obsluhu konkrétneho zariadenia, ktoré bude obsluhovať, alebo s ktorým bude manipulovať. Obsah a rozsah inštruktáže na pracovnom mieste závisí od charakteru a náročnosti práce z hľadiska BOZP. Podobne ako pri vstupnej inštruktáži, i v tomto prípade je potrebné spísať záznam o vykonaní inštruktáže na pracovnom mieste. Pre zamestnancov pred výkonom nebezpečných prác ako napr. manipulácia s bremenami, práca vo výške nad 1,5 m, práce so žieravinami a pod., musí vedúci organizácie zabezpečiť mimoriadnu inštruktáž (obdoba inštruktáže na pracovnom mieste). Zácvik Po absolvovaní inštruktáže na pracovnom mieste je potrebné zabezpečiť praktický zácvik nového zamestnanca pod dohľadom skúseného zamestnanca. Dĺžka zácviku závisí od nárokov práce. Cieľom zácviku je osvojenie si správnych a bezpečných pracovných postupov ako i rýchlejšia adaptácia na pracovné prostredie. O priebehu zácviku je potrebný spísať záznam.
43
Pravidelné vzdelávanie Cieľom pravidelného vzdelávania – periodického oboznamovania sa je prehĺbiť vedomosti zamestnancov v oblasti BOZP, resp. ich oboznámiť s novými poznatkami v bezpečnosti práce a so stavom BOZP v organizácii. Oboznamovanie sa uskutočňuje vo vlastnej pôsobnosti alebo dodávateľským spôsobom – akreditovanou vzdelávacou firmou. Obsah oboznamovania zamestnancov je zameraný na tieto oblasti: - povinnosti zamestnancov v bezpečnosti pri práci a vo vzťahu k návštevníkom organizácie výsledok previerok a kontrol bezpečnosti práce - najčastejšie porušenia predpisov, poučenie o rizikách práce, analýza pracovných úrazov - oboznámenie s novými predpismi z oblasti bezpečnosti a hygieny práce. Oboznamovanie je vhodné doplniť o stručný výklad konkrétneho právneho predpisu alebo normy, ktorá súvisí s vytváraním bezpečnej práce a zdravého pracovného prostredia zamestnancov i návštevníkov organizácie. U robotníckych profesií je ťažisko oboznamovania zamerané na praktickú časť – ukážka, tréning. O vykonanom oboznamovaní a skúškach (napr. formou testov) vedie vedúci organizácie, resp. ním poverený zamestnanec, evidenciu. Oboznamovanie zamestnancov vykonávajúcich špeciálne činnosti Oboznamovanie zamestnancov, ktorí vykonávajú špeciálne činnosti, sa realizuje v stanovených intervaloch podľa príslušných predpisov (vyhlášok STN, prípadne pravidiel BOZP). Súčasťou oboznamovania je overenie vedomostí (skúška) prd oprávneným orgánom. Jej cieľom je získať osvedčenie alebo preukaz, resp. obnoviť jeho platnosť. Vedúci organizácie alebo ním poverený zamestnanec zodpovedá za vedenie evidencie zamestnancov vykonávajúcich špeciálne činnosti a v stanovených termínoch im zabezpečuje oboznamovanie, resp. oboznamovanie a absolvovanie skúšok. Evidenciu osvedčení a preukazov a ich platnosti vedie vedúci organizácie alebo ním poverený zamestnanec (bezpečnostný technik). Termíny oboznamovania a skúšok pre jednotlivé profesie v organizácii, resp. profesie, ktoré s prevádzkou organizácie súvisia sú nasledovné:
44
Vedúci zamestnanci Obsluha plynových zariadení Elektroúdržbár
- 1x za 2 roky - interval školenia 1 x ročne, interval skúšky určí zamestnávateľ podľa platnosti osvedčenia - interval školenia 1 x ročne, interval skúšky podľa platnosti jeho osvedčenia - 1 x za 2 roky
Ostatní zamestnanci Osoby vykonávajúc práce vo výškach - interval školenia a skúšky min. 1 x za rok Vodič resp. zamestnanci u ktorých je súčasťou pracovnej náplne vedenie referentského vozidla - interval školenia 2 roky, ak predpis nestanovuje iné Odbornú spôsobilosť zamestnancov na obsluhu a výkon ostatných činností na vyhradených technických zariadeniach a jej overovanie (platnosť osvedčení z preukazov) rieši vyhláška č.508/2009 Z.z. Preškolenie zamestnancov môže vykonávať len oprávnená organizácia. Vedúci organizácie zodpovedá za to, že špeciálne činnosti vykonávajú len zamestnanci s platným preukazom alebo osvedčením, resp. kvalifikáciu podľa príslušných vyhlášok a noriem. Bezpečnostné požiadavky na prevádzku strojov a zariadení Stroje a technické zariadenia sa môžu uviesť do prevádzky len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a po vykonaní predpísaných prehliadok a skúšok: pred uvedením do prevádzky, a to: - po umiestnení na mieste prevádzky (prvé uvedenie do prevádzky) - po odstavení dlhšom ako 1 rok - po demontáži a opätovnej montáži - po rekonštrukcii alebo oprave (na elektrických zariadeniach len ak bola potrebná změna istenie) - keď boli vyradené z prevádzky orgánom dozoru počas prevádzky, a to v lehotách stanovených bezpečnostno-technickými požiadavkami a v sprievodnej technickej dokumentácii ak to nariadi orgán dozoru. Vo všetkých technických zariadeniach sa musia viessť predpísané prevádzkové doklady a sprievodná technická dokumentácia, vrátane dokladov o vykonaných prehliadkach a skúškach. Ďalej sa musí viesť evidencia 45
vyhradených technických zariadení a vypracovať pre ich prevádzku miestne prevádzkové predpisy. Obsluhu strojov a zariadení môžu vykonávať len osoby s požadovanou kvalifikáciou. Práce, ktoré vyžadujú špeciálnu odbornú spôsobilosť, nesmie vykonávať zamestnanec bez platného osvedčenia. Na strojoch a zariadeniach sa musí pracovať podľa návodu na obsluhu. Počas činnosti stroja, resp. zariadenia, môže obsluha zasahovať do jeho chodu len pomocou ovládačov, nikdy nie rukami. Stroje a zariadenia sa nesmú nechať v chode bez dozoru. Poškodené stroje a zariadenia sa nesmú používať. Opravy nesmie vykonávať osoba, pokiaľ nemá príslušnú kvalifikáciu. Obsluhovať technické zariadenia môže len osoba zdravotne a odborne spôsobilá preukázateľne oboznámená s požiadavkami predpisov na obsluhu technického zariadenia a zacvičená. Elektrické zariadenia Elektrické zariadenia v organizácii musia byť projektované, inštalované, prevádzkované a udržiavané v bezpečnom stave podľa platných predpisov a noriem. Pred uvedením do prevádzky sa musia odborne preveriť a vyskúšať. Môžu sa používať len za prevádzkových a pracovných podmienok, pre ktoré boli konštruované a vyrobené. Ak sa zistí, že elektrické zariadenia ohrozujú zdravie alebo život musia sa ihneď odpojiť a zamezpečiť. Elektrické zariadenia musia byť napájané z hlavného a núdzového zdroja. Núdzový zdroj musí mať takú kapacitu, ktorá vystačí na prevádzku núdzového a prídavného osvetlenia po dobu minimálne 3 hodín. Kapacita a celkový stav akumulátora batérií sa musia štvrťročne preverovať. Pre núdzový zdroj sa môžu použiť len alkalické akumulátory. Akumulátory musia byť umiestnené tak, aby neohrozovali zdravie a aby boli ľahko prístupné pre dozor, obsluhu a ošetrovanie. Alkalické akumulátorové batérie nesmú byť umiestnené spoločne s olovenými. Priestor s akumulátorovými batériami musí byť dobre vetratelný, vybavený predpismi výrobcu pre obsluhu a údržbu, miestnymi bezpečnostnými predpismi vzhľadom na rozsah a prevádzku, potrebnými ochrannými a pracovnými pomôckami, nástennou lekárničkou a hasiacimi prístrojmi pred vstupom do miestnosti. Rozvádzače Hlavné, podružné a prídavné núdzové osvetlenie ako i rozvodnice (ochranné kryty elektrických zariadení) musia svojim prevedením zodpovedať platným 46
normám a technologickým prevádzkovým požiadavkám pre riešenie v jednotlivých prevádzkach. U všetkých rozvádzačov musí byť k dispozícii schéma zapojenia, u zložitých rozvádzačov (ako napr. pre núdzové a prídavné osvetlenie) návod na obsluhu, kontrolu funkcií a prevádzkových hodnôt, návod na nabíjanie batérií apod. výkresová dokumentácia zariadení musí byť uložená a doplňovaná podľa skutočného stavu. Pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach platia bezpečnostné predpisy STN 34 3100 a STN 34 3104. Ich znenie musí byť k dispozícii v každom objekte u hlavného rozvádzača. Pravidelné odborné prehliadky a skúšky prevádzkových elektrických zariadení sa musí zabezpečiť (podľa prílohy č.8 vyhlášky č.508/2009 Z.z., STN 33 2410 a STN 33 1500) každé 2 roky. Pri stanovení termínov odborných prehliadok a skúšok musí prevádzkovateľ zohľadniť aj požiadavky STN 33 0300 a technických dokumentácií zariadenia. Správa o východiskovej revízii musí byť uložená trvalo (až do zrušenia elektrického zariadenia), správa o odbornej prehliadke a skuške minimálne do vyhotovenia správy o nasledujúcej odbornej prehliadke. Pri odbornej prehliadke a skúške uskutočnenej dodávateľským spôsobom musí byť uložená u prevádzkovateľa. V prípade, že sa v prevádzke používa elektrické a elektromechanické náradie, musí prevádzkovateľ zabezpečiť jeho pravidelné odborné prehliadky a skúšky (revízie) v súdade s STN 33 1600. Elektrické zariadenia sa môžu prevádzkovať len za podmienok, pre ktoré boli konštruované a vyrobené. Pohyblivé a poddajné prívody sa musia klásť a používať tak, aby sa nemohli poškodiť a aby boli zabezpečené proti posunutiu a vytrhnutiu zo svoriek. Pri odchode z pracoviska je posledný odchádzajúci povinný sa presvedčiť, či sú vypnuté všetky elektrické zariadenia. Jednoduché elektrické zariadenia môže obsluhovať osoba poučená v zmysle §20 vyhlášky č.508/2009 Z.z. (týka sa to napr. upratovačiek, uvádzačiek, pokladníčok, skladníkov). Musí byť preukázateľne oboznámený s pracovným postupom pri obsluhe zariadenia v rozsahu predpokladanej pracovnej činnosti (čl. 33 STN 34 3100, STN 34 3108, návod na obsluhu), upozornený na možné ohrozenie a zacvičený v poskytovaní prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom. Poučení zamestnanci môžu zapínať a vypínať elektrické zariadenia, za vypnutého stavu ich môžu premiestňovať a predlžovať pohyblivé prívody spojovacími šnúrami, môžu vymieňať žiarovky, poistky za nové, udržiavať elektrické zariadenia (čistiť, mazať) podľa návodu výrobcu na obsluhu a údržbu. 47
Môžu sa dotýkať len tých častí zariadenia, ktoré sú určené na obsluhu. Dotýkať sa živých častí je zakázané. Pri obsluhe elektrického zariadenia musí mať zamestnanec suché ruky, stáť nanevodivých podložkách, resp. podlahe pokiaľ sú pre obsluhu predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky, musí ich pri práci používať. Nesmie však vykonávať opravy elektrických zariadení. Elektoúdržbárskymi prácami môže byť poverený zamestnanec, ktorý má viac ako 18 rokov, telesne a duševne spôsobilý na túto prácu, s odbornou spôsobilosťou elektromechanika, resp. vyššou spôsobilosťou v elektrotechnike v zmysle vyhlášky č.508/2009 Z.z. Po overení odbornej spôsobilosti oprávnenou vzdelávacou organizáciou môže vykonávať činnosť na elektrických strojoch a zariadeniach v rozsahu osvedčenia (§21 - §23 cit. vyhlášky). BEZPEČNOSTNÉ A HYGIENICKÉ POŽIADAVKY NA PRACOVNÉ A PREVÁDZKOVÉ OBJEKTY A PRIESTORY Vo všetkých priestoroch organizácie (okrem určeného priestoru) je zakázané fajčiť. Prevádzkové objekty sa musia počas celej doby prevádzkovania udržiavať v stave, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť osôb. Všetky priestory, v ktorých napriek technickým a organizačným opatreniam môže byť ohrozené zdravie osôb, musia byť v mieste nebezpečenstva trvalo a viditeľne označené bezpečnostnými farbami a značkami. Podlahy musia byť rovné (bez hrboľov), nešmykľavé, odolné proti poškodeniu. Povrch podláh nesmie zvyšovať prašnosť. Podlaha v miestnosti s akumulárormi musí byť chránená proti účinkom elektrolytu. Podlahy sa musia udržiavať v čistote. Chodby musia byť stále voľné a nesmú sa zužovať prevádzkovým zariadením a materiálom. Chodby slúžiace ako únikové cesty musia byť označené tabuľkou „Únikový východ“ a osvetlené. Dvere núdzových východov sa musia otvárať v smere úniku počas pracovnej doby musia byť odomknuté. Hlavné uzávery vody, ústredného kúrenia a hlavný vypínač elektrickej energie musia byť viditeľne označené bezpečostnými tabuľkami. Vonkajšie komunikácie medzi prevádzkovými budovami, príp. k objektu, musia mať tvrdý a pevný povrch s príslušným spádom na odvádzanie zrážkových vôd a ich nosnosť musí zodpovedať používaným dopravným prostriedkom a intenzite dopravy. Všetky komunikácie musia byť označené predpísaným dopravným značením. Výkopy a jamy musia byť ohradené a viditeľne označené. Pre chodcov musia byť vybudované chodníky. Po zotmení alebo zníženej viditeľnosti musí byť zaistené dostatočné osvetlenie vonkajších 48
komunikácií, v zimnom období musí byť zabezpečené odstraňovaie snehu, námrazy, posýpanie pieskom, škvarou a pod. Zariadenia na osobnú hygienu a iné účelové zariadenia Zariadenia na osobnú hygienu treba stále udržiavať v hygienicky vyhovujúcom stave. Umývadlá, WC a nádoby na smeti sa musia čistiť denne, umývateľné časti stien sa umyjú raz týždenne, steny treba aspoň raz ročne vymaľovať. V organizácii musí byť vytvorená aspoň jedna miestnosť, ktorá slúži na oddych zamestnancov. Pre zamestnancov, ktorí pracujú v prevádzke bez denného osvetlenia, musí byť miestnost pre oddych aj s osvetlením. Bezpečnostné a hygienické požiadavky na pracovné prostredie Osvetlenie pracovných a prevádzkových priestorov musí byť také, aby umožňovalo bezpečný pohyb osôb a zodpovedalo druhu vykonávanej práce. Zvlášť dobre musia byť osvetlené miesta, kde je zvýšené nebezpečenstvo úrazu pádom – napr. schody. Ak je denné osvetlenie nedostatočné, musí byť doplnené umelým osvetlením. Na celkové a kombinované osvetlenie sa musia použiť svetelné zdroje rovnakého druhu s istou farebnou teplotou. Počas pracovnej doby sa v celom objekte môže použiť iba elektrické umelé svetlo. Konštrukcia a umiestnenie svietidiel nesmie byť zdrojom nebezpečenstva. Všetky svietidlá musia byť udržiavané v elektricky, svetelne i bezpečnostne dobrom stave. Musia sa dať ľahko čistiť a musí k nim byť zaistený bezpečný prístup. Všetky osvetľovacie otvory (okná, svetlíky), ako aj zariadenia umelého osvetlenia treba čistiť podľa potreby, minimálne 2 krát za rok. Spoločenské priestory, komunikácie, zariadenia na osobnú hygienu a pod., ktoré sú pre návštevníkov prístupné, musia byť celý čas od príchodu prvého až do odchodu posledného návštevníka osvetlené. Vypínače pre osvetlenie chodieb, zariadenia na osobnú hygienu a pomocného (bezpečného) osvetlenia musia byť chránené krytom. Osvetlenie únikových ciest musí byť realizované v zmysle vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z.. Na svietidlách alebo pod nimi musí byť zelená šípka, ktorá ukazuje směr úniku podľa evakuačného plánu. Tam kde stúpa, resp. klesá úniková cesta, musí byť šípka naklonená zodpovedajúcim smerom, nad východom musí smerovať dole. Svietidlá musia byť umiestnené nad dverami, tesne nad zárubňou, a to tak, aby osvetľovali únikovú cestu. Sklady Sklady musia svojim vybavením a usporiadaním zodpovedať druhu skladovanému materiálu. Materiál, resp. predmety sa musia skladovať tak, aby 49
sa pri odoberaní alebo pri dlhšom skladovaní nemohli zosunúť. Šírka uličiek medzi regálmi musí zodpovedať spôsobu ukladania materiálu (minimálne 0,8m). Regály musia byť uložené na pevnom základe, ktorý nepodlieha deformáciám a musia byť riadne ukotvené. Nosnosť regálovej bunky a regálového stĺpca musí byť trvalo označená štítkami na viditeľnom mieste. Regály ani ich časti, nesmú byť preťažované. Pevnosť a stabilitu regálov treba kontrolovať nielen pri ich uvedení do prevádzky, premiestnení alebo prestavení, ale pravidelne – najmenej raz ročne. Nakoľko ručná manipulácia v regáloch vo výške nad 1,8m sa musí vykonávť z bezpečných zariadení, musí byť každý sklad, v ktorom sa skladujú materiály nad uvedenú výšku, vybavenej rebríkom. Priestory skladov musia byť riadne osvetlené. Musí v nich byť zaistené vetranie. Je potrebné ich udržiavať v čistote a poriadku a zaisťovať ich pravidelné upratovanie. Všetky skladové priestory musia byť vybavené účinnými prostriedkami ochrany pred požiarmi. Základné pravidlá bezpečnej prevádzky skladov stanovuje STN 26 9030. Skladník musí byť oboznámený, podľa obsahu a charakteru práce ním vykonávanej, s bezpečnými spôsobmi manipulácie s materiálom a bremenami, ak obsluhuje elektrické zariadenia a nemá elektrotechnické vzdelanie, musí byť poučený v rozsahu ním vykonávanej činnosti na tomto zariadení a oboznámený s návodom na obsluhu. Práce vo výškach Za prácu vo výškach sa považuje činnosť, pri ktorej je zamestnanec ohrozený pádom z výšky, pádom do hĺbky, prepadnutím alebo zosunutím. Ide o činnosť ako je čistenie, údržba svetiel, klimatizácie a pod., prípadne práca v sklade alebo upratovačské práce (vo výške nad 1,5m), kedy sa musí pracovník chrániť proti pádu. Zamestnanec, ktorý má vykonávať prácu vo výške, musí absolvovať špeciálnu inštruktáž. Od výšky 1,5m sa musí zamestnanec zaistiť proti pádu prostriedkami osobného zabezpečenia (bezpečnostným lanom, pásom, brzdou a pod.). Prostriedky osobného zabezpečenia musia zodpovedať STN 83 2611 a 83 2612. Zamestnanec musí používať i prilbu. Pri jednoduchých krátkodobých prácach možno používať rebríky. Na rebríku musí zamestnanec používať osobné zabezpečenie proti pádu vtedy, keď je chodidlami vo výške nad 5 m. Rebríky sa nesmú stavať na vratké predmety alebo pokladať nestabilnými podložkami. Na rebríku môže pracovať iba jedna osoba. Pri vystupovaní musí byť zamestnanec otočený tvárou k rebríku a musí mať možnosť pridŕžať sa obidvoma rukami. Na rebríku možno pracovať len v bezpečnej vzdialenosti od 50
horného okraja rebríka. Na jednoduché rebríky možno vystúpiť chodidlami najviac 0,8m a pri dvojitom rebríku 0,5m od jedného konca. Najvyššia povolená dĺžk prenosných drevených rebríkov je 8m. Dvojitý rebrík musí mať obidve ramená spojené retiazkou. Pred výstupom na dvojitý rebrík je nutné presvedčiť sa, či je celkom otvorený. Po rebríku sa nesmú vynášať alebo znášať predmety ťažšie ako 20kg. Materiál, náradie pomôcky musia byť počas práce i po je skončení zabezpečené tak, aby nedošlo k ich pádu alebo skĺznutiu. Pracovné náradie sa nesmie zavesovať na časti odevu (iba na pás s úpinkami, resp. na ten účel upravený odev). Pred každým použitím sa rebrík musí dôkladne prehliadnuť, či nie je poškodený. Vedúci musí zabezpečiť najmenej raz ročne vykonanie kontroly stability a pevnosti rebríkov. Prevádzka motorových vozidiel Bezpečnostné požiadavky na prevádzku motorových vozidiel a povinnosti prevádzkovateľov upravuje predovšetkým vyhláška č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení prři prevádzke, údržbe a opavách vozidiel a zákon NR SR č. 725/2004 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Prevádzkovateľ motorového vozidla je povinný oboznámiť vodiča s prideleným vozidlom (skúšobnou jazdou, praktickým oboznámením s návodom výrobcu na obsluhu vozidla, s manipulačným zariadením pre nakládku a vykládku, resp. s ďalším prídavným zariadením, aj je ním vozidlo vybavené) pred jeho pridelením alebo pred preradením vodiča na iný druh a typový rad vozidla. Vodiča je možné oboznámiť pri pridelení vozidla: vodič svojim podpisom potvrdí prevzatie vozidla a poučenie. Ďalšou formou oboznámenia je zácvik, dĺžka zácviku, jeho náplň a voľba zacvičovateľa závisí od prevádzkovateľa. Vodič musí prerušiť vedenie vozidla najneskôr po 4 hodinách nepretržitej jazdy a spraviť si bezpečnostnú prestávku v trvaní najmenej 30 minút. Do bezpečnostnej prestávky sa nepočíta prerušenie jazdy napr. z dôvodu nakládky a vykládky tovaru, opravy vozidla alebo prestávka kratšia ako 10 minút. Počas bezpečnostnej prestávky vodič nesmie vykonávať činnosť, ktorá vyplýva z jeho pracovných povinností (či už ide o nakladanie alebo vykladanie tovaru, údržbárske alebo opravárenské práce, vyplňovanie potrebných dokladov, rokovanie so zákazníkom), okrem dozoru nad vozidlom a jeho nákladom. Bezpečnostná prestávka sa môže spojiť s prestávkou na jedlo a oddych. Bezpečnostnú prestávku si vodič môže rozdeliť na viac častí, pričom najkratšia prestávka (započítateľná do bezpečnostnej prestávky) môže byť 10 minúť. 51
Vodič je povinný viesť evidenciu o dobe vedenia vozidla a o bezpečnostných prestávkach. Vodič nesmie viesť vozidlo ak je jeho schopnosť na vedenie vozidla znížená napr. únavou po vykonaní fyzicky namáhavej práce, ktorá mu vyplýva z jeho pracovných povinností (z nakladania a vykladania tovaru, zložitej opravy a pod.) V kabíne vodiča je zakázané skladovať nevhodný a nebezpečný materiál. V priestore vodiča sa nesmú ukladať predmety tak, aby znížili ovládateľnosť vozidla, alebo ohrozili vodiča. Takými môže byť hasiaci prístroj, lekárnička a pod., ktorá sa môžu dostať pod pedály a znemožniť ovládanie vozidla. V priestore pre akumulátor, ani na jeho povrchu, sa nesmú ukladať žiadne predmety. Nádoby obsahujúce horľavé kvapaliny, ľahko zápalné alebo výbušné látky, prchavé látky a jedy sa musia pri doprave riadne utesniť, zabezpečiť proti prevráteniu a samovoľnému pohybu. V garáži sa nesmú odkladať odpadky nasýtené olejom alebo horľavinami. Motor sa môže uvádzať do chodu len za účelom bezprostredného výjazdu vozidla. Prevádzka, oprava, údržba a kontrola vozidla sa musí vykonávať podľa návodu výrobcu. PRÁVNE DÔSLEDKY NEPLNENIA POVINNOSTÍ V OBLASTI BOZP Z porušovania povinností v oblasti BOZP vyplývajú viaceré právne dôsledky. Organizácia, zamestnávateľa a zamestnanci, ostatné subjekty, ktorým sú uložené povinnosti v oblasti BOZP, zodpovedajú rôznym spôsobom za ich porušovanie, resp. neplnenie alebo nedostatočné plnenie. Táto zodpovednosť môže byť hmotnou zodpovednosťou, teda zodpovednosťou za škodu, kárnou, trestoprávnou alebo administratívnou zodpovednosťou. 1) Zodpovednosť organizácie Organizácia, ktorá neplní svoje povinnossti v oblasti BOZP má hmotnú a administratívnu zodpovednosť. Hmotne zodpovedá organizácia za škodu spôsobenú konaním alebo opomenutím v týchto prípadoch. Pokiaľ porušením povinností organizácie utrpel škodu zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere v organizácii. Organizácia zodpovedá za vzniknutú škodu (napr. pracovný úraz), ak utrpí škodu osoba, ktorá nie je v pracovnom pomere v organizácii, ale s jej vedomím sa zdržuje na jej pracovisku je organizácia zodpovedná za škodu, ktorú utrpel. 52
Administratívnoprávna zodpovednosť organizácie je v tom, že miestne príslušný orgán inšpekcie práce môže uložiť organizácii, ktorá si neplní povinnosti v oblasti BOZP, peňažnú pokutu, a to podľa závažnosti porušenia až do výšky 1.000.000,- Sk (zák.č.125/2006 Z.z.). 2) Zodpovednosť zamestnanca Vedúci a ostatní zamestnanci zodpovedajú za plnenie povinnosti vyplývajúcich za plnenie povinnosti vyplývajúcich z BOZP hmotne, kárne, administratívnosprávne a trestoprávne. Pri hmotnej zodpovednosti treba vychádzať z toho, že pre zamestnanca vyplývajú povinnosti v oblasti BOZP aj z pracovnej zmluvy a že tieto povinnosti tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho pracovných povinností. Osobitne sa to zdôrazňuje u vedúcich zamestnancov. Za škodu, ktorú utrpí organizácia porušením povinností je zamestnanca, zodpovedá tento zamestnanec. Môže ísť o škodu spôsobenú organizácii tým, že nahradí škodu spôsobenú pracovným úrazom, alebo že sa je uloží pokuta za nedostatky v oblasti BOZP, na ktoré mal príslušný zodpovedný zamestnanec organizáciu upozorniť. Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca za neplnenie povinností v oblasti BOZP sa zakladá na tom, že dodržiavanie predpisov BOZP patrí k základným povinnostiam v rámci pracovnej disciplíny, pričom porušením pracovnej disciplíny môže organizácia uložiť zamestnancovi kárne opatrenie podľa zákonníka práce. Administratívnoprávna zodpovednosť sa uplatňuje pri neplnení si povinností z oblasti BOZP, kedy zamestnancovi ukladá pokutu orgán štátneho dozoru, a to do výšky trojnásobku priemerného mesačného platu (zák.č. 125/2006 Z.z.). Trestnoprávna zodpovednosť predpokladá, že nesplnenie povinnosti v oblasti BOZP napĺňa skutkovú podstatu trestného činu (napr. závažným porušením alebo opomenutím dodržania BOZP, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti došlo v dôsledku pracovného úrazu k ublíženiu na zdraví). Zákonná povinnosť zamestnávateľa hodnotiť riziká Zákon Národnej rady SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľovi popri iných povinnostiach zisťovať ohrozenia života a zdravia pri práci, odstraňovať ich a oboznámiť zamestnancov s týmito ohrozeniami najmä tam, kde hrozí nebezpečenstvo ohrozenia zdravia a života väčšieho rozsahu. Zamestnávateľ je povinný vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov a na jeho základe vypracovať zoznam na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Tieto ustanovenia sledujú plnenie zásad politky štátov EU v oblasti BOZP podľa ktorej nestačí vydať a dodržiavať bezpečnostné predpisy, ale je potrebné, aby sa každý zamestnávateľ presvedčil, či pracovnou činnosťou
53
nie je ohrozená bezpečnosť, zdravie a život osôb, aby aktívne podľa špecifických podmienok na pracovisku hľadal to, čo môže spôsobiť úraz. Uvedené zásady sú zhrnuté v rámcovej smernici rady EU č.89/391/EEC o opatreniach na zvýšenie BOZP. Tá ukladá, že zamestnávateľ musí byť schopný identifikovať a ohodnotiť riziká ohrozujúce BOZP, určiť a vykonať potrebné ochrané opatrenia. Pri plánovaní prevencie rizík sa majú zohľadniť vplyvy techniky, organizácie práce, pracovných podmienok, sociálnych vzťahov a vplyvu životného prostredia na pracovisko. Podstatou legislatívnych požiadaviek je dôsledné a systematické preverenie toho, čo môže na pracovisku ľuďom ublížiť, zváženie, či súčasné opatrenia dostatočné, aby sa nikto nezranil, ani neochorel. Nejde len o právnu povinnosť, ale o existenčný záujem zamestnávateľov. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zamestnancov je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia pracovných úloh. Prijatie princípu posudzovania rizík znamená zavedenie systematického riešenia BOZP zamestnancov, ktoré prinesie organizáciám optimalizáciou pracovného procesu, nižšiu nehodovosť a chorobnosť, zvýšenie kvality a produktivity práce.
Posudzovanie rizík Posudzovanie rizík na pracovisku posudzuje sám zamestnávateľ najmä keď ide o malú a jednoduchú prevádzkareň. Takúto previerku (zistiť riziká na pracovisku) spravidla vykonáva zamestnávateľ, pričom postupuje podľa týchto zásad: a. Na posúdenie menších prevádzok postačujú základné vedomosti zodpovedného pracovníka BOZP. b. Skontroluje sa celé pracovisko a vytipuje sa,čo by mohlo spôsobiť škodu, byť zdrojom úrazu (hlavne sústrediť sa na nebezpečenstvo, ktoré by ohrozilo zamestnancov). Informovať sa hlavne u zamestnancov, kde vidia ohrozenie, akú majú predstavu o zlepšení pracovných podmienok. Je potrebné zhodnotiť aj nežiadúce udalosti, ktoré sa na pracovisku stali, alebo skoro stali. c. Treba prehodnotiť, či aj niekto iný okrem vlastných zamestnancov môže byť ohrozený (návštevník a pod.). Presvedčiť sa, či je urobené všetko, čo vyžadujú bezpečnostné predpisy. Ak nie, třeba splniť stanovené bezpečnostné požiadavky.
54
OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v súčasnosti upravuje zák.č. 311/2001 Z.z. zákonník práce a nariadenie vlády č.395/2006 Z.z. Osobné ochranné pracovné prostriedky „ďalej len OOPP“ sú majetkom zamestnávateľa, ktorý ich prideľuje na bezplatné používanie. OOPP sú všetky prostriedky určené na individuálnu ochranu života a zdravia zamestnanca pri práci před nebezpečnými alebo škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia („ďalej nebezpečenstvom“), ako aj ich všetky doplnky a príslušenstvo. Ako OOPP sa zamestnancovi poskytuje pracovný odev alebo obuv, ak pracuje v prostredí, v ktorom jeho odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu tak, že sa stanú nepoužívatené za kratší čas ako šesť mesiacov. OOPP sú bariérou vloženou medzi nebezpečenstvo a telo zamestnanca alebo jeho jednotlivé časti. Takisto, ako iné OOPP, slúžia na odstránenie alebo zmenšenie účinkov nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu, práce, pracovného prostredia, na bezpečnú a zdravie zamestnanca nepoškodzujúcu úroveň. Napr. zaisťujú neprekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie škodliviny v pracovnom ovzduší určenej osobitnými predpismi a technickými normami. OOPP musia zaisťovať vysoký stupeň ochranného účinku, primerané pohodlie (komfort) počas pracovnej činnosti a samy nesmú zvyšovať riziko pre zdravie a život. V súlade s predpisom majú (špeciálne) ochranné vlastnosti, napr. obuv s oceľovou tužinou, ochranný protiplynový oblek, respirátor s filtrom proti organickým parám. Zásadne sú určené na osobné (individuálne) používanie v danom časovom okamihu chránia len jedného zamestnanca. OOPP sú nielen technické prostriedky (napr. rukavice, filtre, prilby), ale aj ochranné masti, oleje, emulzie, ktoré zabraňujú poškodeniu kože agresívnymi prachmi, kvapalinami, slnečným žiarením, hmyzom a pod. Patra k nim aj osobné zariadenia nosené zamestnancom, ktoré zaznamenávajú úroveň (dávku) nebezpečenstva, napr. osobné dozimetre používané pri ionizujúcom žiarení, osobný detektor plynov, alebo ktoré dávajú výstražné signály, ak nebezpečenstvo dosiahne určitý stupeň (hodnotu). Sú nimi aj všetky doplnky a príslušenstvo, ktoré výrobca špecificky určil na použitie s OOPP.
55
OOPP poskytuje zamestnávateľ vtedy, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť, alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a firmami organizácie práce. V súlade s predpismi SR i medzinárodnými dokumentmi majú prednosť pri zaisťovaní bezpečnosti a zdravia pri práci technické a následne technickoorganizačné spôsoby. Zamestnávateľ poskytuje ochranné prostriedky až vtedy, ak negatívnemu vplyvu nebezpečenstva nie je možné zabrániť: - vylúčením z pracovného procesu - elimináciou alebo aspoň oslabením jeho účinkov technickými prostriedkami alebo prostriedkami kolektívnej ochrany - vylúčením alebo aspoň oslabením jeho účinkov formami a prostriedkami organizácie práce K prioritným ochranným opatreniam patrí napr. zámena technológie inou, použitie mechanizácie alebo iného bezpečnejšieho zariadenia, zariadenie účinného odsávania, zakrytovanie, použitie blokovacieho a poistného zariadenia, obmedzenie prístupu. Organizačné opatrenia, ktoré majú dopĺňať predchádzajúce technické, zahŕňajú napr. vhodnejšie usporiadanie pracoviska, úpravu pracovného postupu, minimalizovanie počtu ohrozených zamestnancov, zlepšenie systému kontroly. Poskytovať možno len tie OOPP, ktoré boli certifikované podľa osobitných predpisov. OOPP podliehajú certifikácii, pri ktorej nezávislý skúšobný orgán posudzuje ich vlastnosti. Cieľom je predísť používaniu takých ochranných prostriedkov, ktoré môžu poškodiť zdravie, alebo neplnia deklarovaný účel. Zamestnávateľ sa teda musí vopred presvedčiť, či ním vybraný ochranný prostriedok bol certifikovaný, čoho dokladom je certifikačná značka na výrobku alebo jeho obale. Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) a) poskytujú účinnú ochranu proti nebezpečenstvám, b) zodpovedajú podmienkam práce a pracovného prostredia, vyhovujú ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu a telesným rozmerom zamestnanca, c) sú zdravotne nezávadné a prístupné zamestnancovi. Tam, kde si prítomnosť viacerých nebezpečenstiev vyžaduje, aby zamestnanec používal súčasne viac druhov OOPP musia sa OOPP dať navzájom kombinovať tak, aby boli proti týmto nebezpečenstvám účinné. 56
Nariadenie vlády obsahuje aj rozhodujúce základné kritéria, ktoré musia vyberané i už vybraté OOPP spĺňať, aby bol garantovaný ich ochranný účinok. Tieto požiadavky sú určené pre používateľov, a nie pre výrobcov, pre ktorých platia predpisy harmonizované so smernicami Európskej únie. OOPP musia zodpovedať prevádzkovým pomerom konkrétneho pracovného procesu, práce, pracoviska ,pracovného prostredia. Zamestnávateľ vybaví zamestnancov takými OOPP, aby ich ochránili pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z práce, oboznámi zamestnancov s nebezpečenstvami pred ktorými ich používanie OOPP chráni a súčasne ich poučí o správnom používaní týchto ochranných prostriedkov. OOPP sa používajú určeným spôsobom a na určité účely po celý čas trvania nebezpečenstva. Hodnotenie nebezpečenstiev vypracované zamestnávateľom podľa osobitného predpisu obsahuje: a) analýzu nebezpečenstiev každej práce (pracoviska) a určenie tých, ktoré nemožno vylúčiť alebo obmedziť a ktoré môžu ohroziť život a zdravie zamestnanca, b) charakteristiku vlastností, ktoré musia mať ochranné prostriedky, aby bolo účinné proti nebezpečenstvám určeným podľa písmena a). c) hodnotenie, či OOPP, ktoré bude zamestnancom poskytovať, boli certifikované, poskytujú účinnú ochranu proti nebezpečenstvám, zodpovedajú podmienkam práce a pracovného prostredia, vyhovujú ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu a telesným rozmerom zamestnanca a sú zdravotne nezávadné a prístupné zamestnancovi. Z hľadiska používania ochranných prostriedkov je dôležitý ich výber, pri ktorom sa porovnávajú ohrozenia a vlastnosti OOPP. Vlastnosti OOPP a oblasť ich použitia uvádzajú výrobcovia v návode na použitie. Na základe závažnosti nebezpečenstva, dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce alebo pracoviska a vlastností príslušného ochranného prostriedku sa určia podmienky a najmä doba ich použitia. Špecifický charakter každého pracovného procesu (práce, pracoviska, pracovného prostredia) neumožňuje určiť detailné podmienky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov vo všeobecnom predpise. Dominantné postavenie zamestnávateľa sa premieta do požiadaviek, aby on podrobne určil podmienky účinného používania OOPP v daných pracovných podmienkach. Pri 57
OOPP platí princíp, že pre ich poskytovanie je určujúca len a len existencia ochranných vlastností. Čas používania predstavuje čas, počas ktorého pracovník používa OOPP tak, aby bol účinne chránený po zohľadnení charakteru práce, jej intenzity, pracovného prostredia, napr. prihliada sa na to, či práca je ľahká, stredne ťažká, ťažká, vykonávaná v určitých tepelno – vlhkostných podmienkach, vo vnútenom pracovnom tempe a pod. Zamestnávateľ poskystuje OOPP podľa zoznamu na poskytovanie OOPP (ďalej zoznam), ktorý vypracuje na základe hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov, špecifikuje v ňom konkrétne druhy (typy) ochranných prostriedkov pri jednotlivých prácach. Zamestnávaateľ v zozname určí osobitný režim zaobchádzania s OOPP určenými na ochranu pred zvláštnymi nebezpečenstvami, napr. rádioaktívnymi, karcinogénnymi a pred infekciou. Zamestnávateľ na pracoviskách sprístupní zamestnancom zoznam a návody na používanie OOPP. Vybrané konkrétne OOPP uvedie zamestnávateľ do zoznamu na poskytovanie ochranných prostriedkov, ktorý má písomnú formu. Pri zvláštnych nebezpečenstvách, ktoré sú súčasťou niektorých špecifických pracovných procesov, napr. práce s jedmi, rádioizotopmi, azbestom, v infekčnom prostredí, sa musí zabezpečiť aj osobitné zaobchádzanie s OOPP, ktoré sú v týchto procesoch používané. Zamestnávateľ v zozname na poskytovanie OOPP uvedie aj osobitný režim zaobchádzania (poskytovania, výmeny, čistenia, údržby, dezinfekcie a pod.) s nimi. V osobitnej časti zoznamu na poskytovanie OOPP môže zamestnávateľ upraviť aj ďalšie skutočnosti, ktoré súvisia s poskytovaním, používaním a likvidáciou OOPP. Sú nimi napr. organizačné zabezpečenie a spôsob poskytovania, kedy, kde a ako ich vymieňať, spôsob uskladňovania, údržby, čistenia, dezinfikovania, systém overovania ich funkčných vlastností, spôsob zaobchádzania s vrátenými OOPP, ktoré natrvalo stratili svoje funkčné vlastnosti, systém ich označovania. Ak sa nebezpečenstvá v dôsledku zmeny technológie alebo organizácie práce, zmeny a lebo zhoršenia pracovných podmienok, alebo ak sú dostupné účinnejšie OOPP, zamestnávateľ analyzuje nebezpečenstvá a prehodnotí vhodnosť poskytovaných OOPP a zoznamu. Potrebné údaje o vyskytujúcich sa nebezpečenstvách poskytne zamestnávateľ písomne všetkým zamestnávateľom, ktorých zamestnanci vykonávajú práce v jeho prestoroch.
58
PODMIENKY POSKYTOVANIA A PRIDEĽOVANIE OSOBNÝCH OCHRANNÝCH PRACOVNÝCH PROSTRIEDKOV 1.
2.
3.
4.
5. 6.
Osobným ochranným pracovným prostriedkom (OOPP) je v zmysle tohoto nariadenia každý prostriedok nosený, držaný alebo inak používaný pri práci zamestnancom, ktorý je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pred nebezpečenstvom vrátane jeho doplnkov a príslušenstva. Osobným ochranným pracovným prostriedkom nie je: - bežný odev, uniforma a obuv - prostriedok na sebaobranu a na odstrašovanie - prostriedok používaný pri cestnej doprave Zamestnancovi sa poskytuje osobný ochranný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo obmedziť tehchnickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Zamestnancovi sa musí poskytnúť taký osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý musí: - zabezpečovať účinnú ochranu prd existujúcimi nebezpečenstvami a nesmie zvyšovať riziko - zodpovedať existujúcim pracovným podmienkam a pracovnému prostrediu - vyhovovať ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu a po potrebnom maom prispôsobení aj telu zamestnanca - byť zdravotne nezávadný Ak viaceré nebezpečenstvá vyžadujú aby zamestnanec používal súčasne viac osobných ochranných pracovných prostriedkov, musia sa mu poskytnúť také osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa dajú skombinovať a zabezpečujú účinnú ochranu pred nebezpečenstvami. Osobný ochranný pracovný prostriedok je v zásade určený na používanie jedným zamestnancom. Ak okolnosti vyžadujú, aby ten istý osobný ochranný pracovný prostriedok používalo viacero zamestnancov, musia sa vykonať zo strany príslušného vedúceho také opatrenia aby: - používateľom osobného ochranného pracovného prostriedku z takého spôsobu používania nevznikli žiadne hygienické problémy a zdravotné následky - osobný ochranný pracovný prostriedok bol zamestnancovi prístupný vždy v prípade potreby Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku potrebnou údržbou, opravou a výmenou. Zamestnanec musí byť oboznámený s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého OOPP chráni a poučený o správnom používaní tohoto OOPP a musí mať sprístupnené informácie o každom type OOPP používanom u neho, ktoré sú potrebné na jeho používanie. 59
7.
8.
9. 10. 11.
Zamestnanec musí používať osobný ochranný pracovný prostriedok určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie, ktoré mu musia byť poskytnuté zrozumiteľným spôsobom. Zamestnancovi sa poskytuje aj pracovný odev alebo pracovná obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Poskytovať možno len tie osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré boli certifikované podľa osobitných predpisov. Údaje o vyskytujúcich sa nebezpečenstvách písomne poskytnú všetkým zamestnávateľom, ktorých zamestnanci vykonávajú práce v našich priestoroch. Všetci zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci musia byť informovaní o opatreniach súvisiacich so zaisstením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v spojitosti s používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Zamestnávateľ poskystuje OOPP podľa zoznamu na poskytovanie OOPP, ktorý vypracuje na základe hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov a špecifikuje v ňom konkrétne druhy OOPP poskytovaných pri jednotlivých prácach (činnostiach profesií). Režim zaobchádzania s pridelenými OOPP Prideľovanie OOPP sa zamestnancom prideľuje po nástupe do pracovného pomeru. Prideľované OOPP sú evidované na karte zamestnanca. Ak dôjde k strate funkčnosti prideleného OOPP pred stanovenou dobou životnosti bez zavinenia zamestnancom, zamestnávateľ tento vymení bez zbytočného odkladu a bezplatne. V prípade úmyselného poškodenia OOPP spôsobenú škodu nahradí príslušný zamestnanec. Vracanie OOPP Pri ukončení pracovného pomeru je zamestnanec povinný vrátiť OOPP v riadnom stave a čisté, pokiaľ tento už nie je znehodnotený. V prípade nezavineného predčasného opotrebovania, poškodenia alebo znečistenia OOPP pri pracovnej činnosti je zamestnanec povinný neodkladne nahlásiť ich poškodenie. Po prešetrení ich stavu znehodnotenia tieto mu budú vymenené i pred uplynutím stanovenej doby ich životnosti.
60
Hygienické prostriedky V zmysle zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú každému zamestnancovi poskytované prostriedky na osobnú hygienu a čistotu vždy po ich spotrebovaní. Zamestnancom sa poskystujú: - toaletný papier - mydlo - uterák (ak sa na pracovisku nenachádza elekt. sušič rúk, papierové utierky a pod., alebo ak zamestnanec toto nemôže využívať vzhľadom na výkon práce) Zabezpečenie čistenia pracovného oblečenia, zabezpečí zamestnávateľ dodavateľsky alebo iným vhodným spôsobom.
OCHRANA NEFAJČIAROV Cieľom zákona č. 377/2004 Z. z. O OCHRANE NEFAJČIAROV je ochrániť ľudí pred vznikom závislosti, pred škodlivému účinkami tabaku a fajčenia. Z hľadiska ochrany zdravia pri práci má mimoriadny význam poznanie, že pri fajčení dochádza k závažnej expozícii inhalačnou cestou, k zaťaženiu dýchacieho systému a následne celého organizmu. Fajčenie tabaku je hlavnou príčinou vzniku rakoviny pľúc. Riziko úmrtia na rakovinu pľúc je viac ako 22 krát vyššie u mužov fajčiarov a 12 krát vyššie u žien fajčiarok v porovnaní s nefajčiarmi. Fajčenie cigariet tiež zvyšuje riziko vzniku viacerých typov rakoviny a to rakoviny pery, dutiny ústnej, hltanu, pažeráka, slinivky brušnej, hrtanu, krčku maternice, močového mechúra a obličiek, tí, čo fajčia cigarety majú 2 až 4 krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku koronárnej choroby srdca ako tí, ktoré nefajčia. Fajčenie cigariet približne dvojnásobne zvyšuje riziko cievnej príhody mozgovej. Fajčenie spôsobuje zhoršenie cirkulácie krvi v cievach tým, že zužuje cievy a preto je viac ako 10násobná pravdepodobnosť vzniku choroby periférnych ciev. Fajčiari majú 10 násobne vyššie riziko chronickej obštrukčnej choroby pľúcnej a okolo 90% všetkých úmrtí na chronickú obštrukčnú chorobu pľúcnu s fajčením súvisí. Fajčenie cigariet má negatívne účinky na reprodukčné funkcie, zvyšuje riziko neplodnosti, predčasného pôrodu, potratov, nízkej pôrodnej hmotnosti a ďalších chorobných príznakov u malých detí. Tieto zdravotné dôsledky sú závažné a súvisia so skutočnosťou, že v cigaretovom dyme je obsiahnutých viac ako 4000 chemických zlúčenín, z toho 43 sú známe karcinogény. Tieto sú obsiahnuté najmä v dechte a v plynnej zložke dymu. Závažnou látkou v cigaretovom dyme je nikotín, ktorý je zodpovedný za 61
vznik závislosti fajčiarov a ďalšie zdravotné účinky. Nedokonalým spaľovaním tabaku vzniká oxid uhoľnatý, ktorý sa viaže na krvné farbivo a tým blokuje prísun kyslíka do tkanív organizmu človeka. Tieto všetky uvedené skutočnosti a ďalšie okolnosti ako obťažovanie a negatívne vplývanie na zdravie nefajčiarov sú očividnými dôvodmi na obmedzovanie a zákazy fajčenia. Zákaz fajčenia na pracoviskách Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákona, ako aj zákaz fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi, ktoré upravujú predpisy pri práci s náterovými materiálmi a inými horľavými a výbušnými materiálmi zakazujú fajčenie.
CHARAKTERISITCKÉ PRÁCE PRI MANIPULÁCII S BREMENAMI Práca s bremenom Nariadenie vlády č. 281/2006 Z.z. Za prácu s bremenami sa považuje ručná manipulácia, ktorou je každé prenášanie bremena vrátane ľudí a zvierat, jedným alebo viacerými zamestnancami, jeho držanie, podopieranie, zdvíhanie, ukladanie, tlačenie, ťahanie nesenie alebo pohybovanie, ktoré z dôvodu charakteristík bremena alebo nepriaznivých ergonomických podmienok predstavujú riziko poškodenia podporno-pohybovej sústavy, najmä chrbtice. Poškodenie podporno-pohybovej sústavy tvorí viac ako 70% všetkých chorôb z povolania a viac ako 20% pracovných úrazov. Spôsobuje mnohé pohybové ťažkosti, ktoré sa nemusia prejaviť okamžite. Povinnosti zamestnávateľa 1. vylúčiť alebo znížiť riziko poškodenia zdravia vykonávaním potrebných opatrení, pričom má zohľadniť smerné hmotnostné hodnoty, ktoré sú uvedené v prílohách. Maximálna hmotnosť bremena zdvíhaného alebo prenášaného oboma rukami je závislá od veku zamestnanca, jeho pohlavia a pracovných podmienok. 2. zabezpečiť primerané zaškolenie zamestnancov a oboznámenie s prácou s bremenami, so zdravotnými rizikami pri nesprávnej manipulácii s bremenami a poskytnúť im potrebný zácvik. Poskytnúť im potrebné údaje a informácie o hmotnosti bremena a umiestnení ťažiska v prípade, keď je hmotnosť bremena a umiestnení ťažiska bremena v prípade, keď je hmotnosť bremena rozložená nerovnomerne.
62
3. pred začatím prác má posúdiť a vyhodnotiť zdravotné podmienky a bezpečnostné podmienky daného druhu práce so zohľadnením faktorov súvisiacich s rizikom poškodenia zdravia pri práci s bremenami (vlastnosti bremena, fyzická námaha, pracovné prostredie, požiadavky na činnosť), ktoré sú uvedené v prílohách a individuálnych rizikových faktorov (fyzická a zdravotná nespôsobilosť na manipuláciu s bremenom, nevhodný odev, obuv a iné osobné vybavenie, nepostačujúce vedomosti a zácvik), ktoré sú uvedené v prílohách. 4. pred začatím prác, pri ktorých je riziko poškodenia podborno-pohybovej sústavy, najmä chrbtice, zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon konkrétnej činnosti. Pri stanovení maximálnej celo zmenovej hmotnosti bremena pri prenášaní bremien je potrebné zohľadniť aj energetický výdaj a srdcovú frekvenciu zamestnanca. K prácam spojeným s dlhodobou a pravidelnou manipuláciou s bremenami je potrebné vyžiadať stanovisko príslušného orgánu na ochranu zdravia. 5. zabezpečiť používanie primeraných prostriedkov, najmä mechanických zariadení (napr. nosidlá, držiaky, úchytky, zdviháky, kliešte, sochory, páky, tyče, valčeky, vozíky, rudle, prepravníky), aby sa minimalizovalo fyzické zaťaženie. Smerné hmotnostné hodnoty pre ženy Ženy a mladiství, ak je to možné, nevykonávajú pravidelnú dlhodobú prácu a bremenami. V priaznivých podmienkach môžu zdvíhať bremeno od 10 do 15kg v trvaní maximálne 1 hodinu za zmenu. V nepriaznivých podmienkach (napr. zhoršené úchopové možnosti; manipulácia v úrovniach podlaha – plece, plece – nad plece; nerovná, naklonená šmykľavá podlaha; dlhšia statická vzdialenosť medzi ťažiskom tela a ťažiskom bremena; vynútené pritláčanie bremena k bruchu; prenášanie bremien s rizikom prevrhnutia a vystreknutia; nárazové zaťaženie bremien v priebehu smeny; nedostatočná fyzická zdatnosť zamestnancov a podobne) je to od 5 do 10kg. Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre ženy v základnej polohe postojačky zohľadňujú dĺžku vertikálnej dráhy bremena, maximálny počet zdvihov za minútu a maximálnu vzdialenosť. Pri práci v sede a dvíhaní bremena jednou rukou nesmie byť jeho hmotnosť väčšia ako 5kg. Bremená s hmotnosťou 10 – 15 kg možno zdvíhať nepretržite počas 10 minút, bremená s hmotnosťou 5 – 10kg počas 15minút. Prestávky medzi časovými úsekmi na zdvíhanie bremien nesmú byť kratšie ako 10, resp. 15 minút.
63
U žien a matiek do deviateho mesiaca po pôrode rešpektujte odporúčania príslušného lekára o úprave režimu práce a odpočinku, prípadne časové obmedzenie trvania ručnej práce s bremenami, ak si to vyžaduje zdravotný stav ženy, ochrana plodu a nerušený priebeh tehotenstva. Pre tehotné ženy je vhodné maximálnu hmotnosť ručne zdvíhaných a prenášaných bremien a maximálny počet zdvihov za minútu znížiť na menej ako polovicu. Smerné hmotnostné hodnoty pre mužov U mužov do 29 rokov je to maximálne 50 kg, vo vekovej kategórii po päťdesiatke je to 35kg v priaznivých podmienkach a v nepriaznivých podmienkach 30kg. Maximálna frekvencia zdvihov pre ručné zdvíhanie bremena u mužov s hmotnosťou bremena 50kg je za priaznivých podmienok 1 zdvih za 2 minúty (pri hmotnosti bremena 25kg 1 zdvih za 1 minútu v priebehu 1 hodiny za zmenu. Pri zvyšovaní frekvencie zdvih sa hmotnosť bremena primerane znižuje (pri bremene s maximálnou hmotnosťou do 7kg 15 zdvihov za 1 minútu). Bremená s hmotnosťou 30 – 50kg u mužov možno zdvíhať nepretržite počas 1 hodiny. Prestávky medzi časovými úsekmi na zdvíhanie bremien nesmú byť kratšie ako 30 minút. Informovanie a oboznamovanie Zamestnanec má byť dostatočne informovaný, aby bral vážne aj prvé príznaky preťaženia, aby najmä v stresových situáciách neignoroval príznaky svalovej bolesti. Ak sa únava a bolesť svalov a kĺbov pravidelne opakuje, bolesť sa zintenzívňuje a môže dochádzať k trvalému poškodeniu. Primerané školenie a zácvik zamestnancov znamená oboznámenie s konkrétnym pracoviskom a prácou, ktorú bude zamestnanec vykonávať, ale aj to, akou formou sú informácie poskytnuté. Vhodné je používať názornú prezentáciu jednotlivých situácií pri práci s bremenami, praktické ukážky a nácviky pracovných postupov, vysvetliť následky nedodržiavania zásad BOZP. Zamestnanci majú mať pokyny a tréning na používanie technických pomôcok pre danú situáciu, napr. pri premiestňovaní osôb v rôznych situáciách a pri riešení nepredvídaných udalostí (čo robiť, keď pacient padne). Aj to, ako správne držať krompáč, či lopatu je potrebné sa naučiť, pretože aj takáto práca môže vplývať na poškodenie zdravia. Nedostatok času môže vyprovokovať nežiaduce chovanie. Mnohé následky pociťujú ľudia až v staršom veku. Je preto vhodné argumentovať aj tým, že už v mladosti treba myslieť na starobu. Informácie a inštrukcie by mali byť v pravidelných intervaloch opakované. Pri vnútornej kontrole má zamestnávateľ skontrolovať, či sú inštrukcie relevantné k vykonávanej práci s bremenami a že si navzájom neodporujú. Dôležité je tiež, 64
aby bola vykonávaná kontrola, či zamestnanci dodržujú predpísané zásady a postupy. Zamestnávateľ nesmie pripustiť vykonávanie práce nesprávnym spôsobom. Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanci mali dostatočné vedomosti o: - vhodných pracovných polohách a pohyboch, - správnom používaní technického vybavenia a pomôcok, - riziku spôsobenom nevhodnými polohami a pohybmi pri a nevhodnou ručnou manipuláciou, - včasnej indikácii preťaženia svalov a kĺbov.
práci
Príklady informácií Ako funguje chrbtica Je vhodné oboznámiť zamestnancov s mechanizmom opotrebovávania chrbtice a následkami nadmerného zaťažovania organizmu pri ručnej manipulácii s bremenami, napríklad takto: Stavce podopierajú telo a zároveň chránia nervy miechy, platničky umiestnené medzi stavcami tlmia otrasy a tlaky z vonkajších vplyvov. Nesprávnou manipuláciou s bremenami môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia – zraneniu chrbtice. Chrbtica nie je betónový pilier, veľmi ľahko sa dá poškodiť. Čo spôsobuje poškodenie chrbtice - neprirodzená poloha tela (montážne práce vykonávané v ľahu, zber ovocia zo stromov, stavebné práce v podrepe), - nevhodná ergonómia práce (priestorové usporiadanie pracoviska núti vytočiť trup a súčasne manipulovať s bremenom), - jednostranné zaťaženie (potreba striedania na rôznych pracoviskách), - nevhodné tempo práce (časový stres, systém odmeňovania, tlak manažérov) - vynútené tempo práce (práca pri páse, náväznosť ľudskej práce na stroj), - monotónna práca (práca pri páse, lise, opakujúci sa cyklus práce), - sedavé zamestnanie (prekladanie tovaru v sede v pokladni veľkopredajní), - práca v stoji (obchody, obsluha strojov), - dlhodobé chodenie (čašníci, pochôdzkari) - nedostatok odpočinku (nedodržiavanie prestávok v práci), - vplyv psycho-sociálneho stresu (nároky na presnosť, bezpečnosť, rýchlosť, medziľudské vzťahy). Nebezpečenstvá a riziká súvisiace s manipuláciou s bremenami Individuálne rizikové faktory
65
Pri práci s bremenami môže byť zamestnanec ohrozený poškodením podpornopohybovej sústavy, najmä chrbtice, ak: • je fyzicky a zdravotne nespôsobilý uskutočňovať príslušný pracovný úkon, • má nevhodný odev a obuv a iné osobné vybavenie, • nemá zodpovedajúce alebo primerané vedomosti a zácvik. Rizikové faktory pri práci s bremenami Pri organizovaní práce, kde je nutná manipulácia s bremenami musí zamestnávateľ vykonať primerané opatrenia a použiť primerané prostriedky s ohľadom na faktory súvisiace s rizikom poškodenia zdravia, ktoré sú najmä tieto: 1. Vlastnosti bremena Ručná manipulácia môže predstavovať riziko poškodenia zdravia, ak je bremeno: - príliš ťažké alebo príliš veľké, - neskladné alebo ťažko uchopiteľné, - nestabilní alebo jeho obsah sa môže premiestňovať, - umiestnené v takej polohe, že je potrební držať ho alebo sním manipulovať v určitej vzdialenosti od tela alebo sním nakláňať alebo vytáčať trup, - vzhľadom na jeho tvar, obsah alebo konzistenciu také, že môže spôsobiť poranenie zamestnancov, najmä v prípade kolízie. 2. Fyzická námaha Fyzická námaha môže predstavovať riziko poškodenia zdravia, ak je: - Nadmerná, - Dosahovaná iba otáčavým pohybom trupu, - Pravdepodobnosť, že dôjde k neočakávanému pohybu bremena, - Manipulácia s bremenom uskutočňovaná v nestabilnej nefyziologickej polohe tela.
alebo
3. Pracovné prostredie Pracovné prostredie môže zvýšiť riziko poškodeného zdravia, ak: - nie je dostatok priestoru na uskutočňovanie činnosti, najmä vo vertikálnom smere, - podlaha je taká nerovná, že vzniká riziko potknutia, alebo je klzká vzhľadom na obuv zamestnanca, - miesto v pracovnom prostredí neumožňuje zamestnancovi manipulovať s bremenami v bezpečnej výške alebo v správnej polohe,
66
- úroveň podlahy alebo pracovného povrchu sa mení, v dôsledku čoho je nutné manipulovať s bremenom v rôznej výške, - podlaha alebo opora nôh je nestabilná, - osvetlenie, teplota, vlhkosť alebo vetranie je nevyhovujúce. 4. Požiadavky na činnosť Činnosť môže predstavovať riziko, ak zahŕňa jednu alebo viacero z týchto podmienok: - príliš častú alebo z hľadiska trvania príliš dlhú fyzickú záťaž namáhajúcu podporno-pohybovú sústavu, najmä chrbticu, - nedostatočný telesný odpočinok alebo čas potrebný na zotavenie, - nadmerné vzdialenosti pri zdvíhaní, spúšťaní alebo prenášaní bremena, - vnútené tempo práce pri pracovnom procese, ktoré zamestnanec nemôže meniť. Posudzovanie rizík pri práci s bremenami Kontrolný list Zistite, ktoré jednotlivé úkony zahŕňa práca zamestnanca a aký je ich časový výskyt. Opýtajte sa zamestnanca (alebo zástupcu zamestnancov), ktoré úkony vníma ako namáhavé alebo nadmerne zaťažujúce. Ďalej rozhodnite, či má byť odhadnutá celá zamestnancova práca, alebo len niektoré úlohy. Odpovedzte na otázky osobitne pre každý úkon (súvisiaci s manipuláciou), ktorý chcete posudzovať. Záporná odpoveď zvyšuje riziko poškodenia podpornopohybovej sústavy. Otázky možno doplniť počtom opakovaní za jednotku času (hod), množstvom zdvihnutých kilogramov, rozsahom, v akom treba byť ohnutý pri konkrétnej pracovnej polohe atď. Je podlaha/povrch komunikácie rovná, neklesá, nestúpa, je nešmykľavá, pružná, bez prahov a iných prekážok? č. 1. 2. 3. 4. 5.
Kontrolovaná činnosť áno Je podlaha/povrch komunikácie rovná, neklesá, nestúpa, je nešmykľavá, pružná, bez prahov a iných prekážok? Sú podľa zamestnanca pracovné nástroje a iné vybavenie vhodne navrhnuté alebo správne nastavené? Je dostatočný priestor pre pohyb pri práci a pracovný materiál? Vyhovuje pracovná stolička ergonomickým požiadavkám a je správne nastavená? Ak je zdvíhanie bremien vykonávané prevažne v stoji, má 67
nie
6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23.
zamestnanec možnosť posadiť sa? Má zamestnanec možnosť manipulovať s bremenom i v stoji? Je pracovná výška prispôsobená požiadavkám práce a nevyžaduje namáhavú pracovnú polohu? Môže zamestnanec ľubovoľne prerušovať manipuláciu s bremenami za účelom odpočinku? Môže zamestnanec ľubovoľne prerušovať manipuláciu s bremenami za účelom odpočinku? Manipuluje zamestnanec s bremenom v polohe bez vynúteného ohýbania chrbta (vpred, vzad alebo do strany), bez vytočenia trupu, bez ohýbania a vytáčania krku? Vykonáva sa manipulácia s bremenami v polohe bez vynúteného naťahovania, otáčania krku? Manipuluje sa s bremenami celou končatinou, nevyskytuje sa výhradne opakovaná práca s predlaktím a dlaňou, otáčavými alebo silovými pohybmi? Sú ruky pri manipulácii s bremenami pohodlne umiestnené/je možné pohodlné uchopenie bremena? Nie je manipulácia s ovládacími prvkami (stlačením gombíkov a pedálov, otáčaním kľúčov) namáhavá, nevyžaduje si vysoké nároky na presnosť? Nevzniká pri manipulácii záťaž nôh (opakovaným lezením na stoličku, rebrík, zoskokom, prácou v podrepe, prenášaním váhy len na jednu nohu, alebo ovládaním pedálu)? Nevyskytuje sa opakované, dlhotrvajúce alebo nepohodlné nosenie, tlačenie alebo ťahanie bremena? Má zamestnanec v prípade potreby k dispozícii technické pomôcky, ktoré uľahčujú manipuláciu? Nevyskytujú sa negatívne účinky spôsobené nárazmi, trhnutiami alebo vibráciami? Informoval zamestnávateľ preukázateľne zamestnanca o manipulácii s konkrétnym druhom bremena? Je práca vykonáva pod časovým tlakom alebo inak stresujúca? Vyskytujú sa v práci nezvyčajné alebo neočakávané Má zamestnanec v prípade potreby k dispozícii technické pomôcky, ktoré uľahčujú manipuláciu? Nevyskytujú sa negatívne účinky spôsobené nárazmi, trhnutiami alebo vibráciami?
68
HLAVNÉ ZÁSADY BOZP MANIPULÁCIA S BREMENAMI Ako vykonávať zdvih správnym spôsobom Pred zdvihom: - prezrieť si trasu, - odstrániť každú možnú prekážku, - oboznámiť sa s prenášaným bremenom, - použiť vhodnú obuv. Vlastný zdvih: - postaviť sa priamo k bremenu čo najbližšie, - nájsť si rovnováhu, nohy sú rozkročené, - čupnúť si, zohnúť nohy v kolenách, - držať chrbát maximálne vyrovnaný, - nadýchnuť sa a zadržať dych a stiahnuť brucho, - do polohy stoja sa dostať pomocou nôh so vzpriamenou chrbticou, - zdvíhať plynulo a kontrolovať zdvih, - pri zdvíhaní bremien najväčšiu hmotnosť nesú svaly na nohách, - nedvíhať predmety nad hlavu, - neskladať objemné predmety zhora bez zistenia hmotnosti, - pri zdvíhaní alebo skladaní predmetov sa nevytáčať do strán, - nenakláňať sa pre zdvíhaný predmet cez nejakú prekážku v ceste, radšej ju obísť - ak zamestnanec cíti, že práca je ťažká alebo namáhavá má to povedať svojmu nadriadenému. Ako správne prenášať bremeno Prenášanie bremena: - pevne bremeno držať, - držať bremeno čo najbližšie pri tele, - chrbát držať vzpriamene, - stiahnuť brucho, - pri skladaní sa ohnúť v kolenách, - zabezpečiť si lepší prístup, prípadne pomoc, - bremená neukladať priamo na podlahu, ale na podložku. Práca s lopatou Pri práci s lopatou platia rovnaké zásady ako pri zdvíhaní bremien, navyše je potrebné: - zamerať sa na pevné uchopenie a dobrú rovnováhu, - držať lopatu pri tele, - ohýnať kolená a nie chrbát, - pri narovnávaní tela využívať silu stehenných svalov, 69
- väčšia sila sa dosiahne, ak sa spodná ruka posunie bližšie k čepeli, pričom váhu budú niesť plecia, nie chrbát. Manipulácia pomocou manipulačných pomôcok Pracovné pomôcky sú jednoduché zariadenia, ktorých význam je v uľahčení a zdokonalení spôsobov ručnej manipulácie s bremenami. Sú to pomôcky, ktoré: - umožňujú bezpečné uchopenie bremena pri ich zdvíhaní, prenášaní a ukladaní, - vylučujú prítomnosť rúk pracovníkov v priestore bezprostredného ohrozenia, - umožňujú sústrediť pozornosť a silu zamestnancov na vlastnú manipuláciu, - skracujú alebo odstraňujú fázy zhybu zamestnancov pri zdvíhaní bremien. Efektívne využitie týchto pomôcok súvisí s vybavením zamestnancov osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (rukavice a podobne.) Na minimalizáciu fyzického zaťaženia má zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ručné stroje a nástroje, ktoré majú: - vhodné rukoväte prispôsobené požiadavkám sily a presnosti a bez ostrých hrán, - vhodné pre rôzne veľké ruky, - dajú sa použiť ktoroukoľvek rukou, - umožňujú neutrálnu pozíciu zápästia a ramena (pozícia ruky, keď je voľne položená), - umožňujú dobrú viditeľnosť a prístup k práci (pri opracovávaní výrobku), - umožňujú primeranú silu stláčania spúšťača (napr. pedálom), - minimalizujú vibrácie, majú minimálnu hmotnosť, sú vyvážené. Zásady BOZP pri použití jednokolesového vozíka Pri práci s jednokolesovým vozíkom – fúrikom treba dodržiavať nasledovné zásady BOZP: - ťažšie predmety ukladať nižšie a bližšie ku kolesu, - fúrik zdvíhať z podrepu silou nôh, s mierne nakloneným telom a vzpriameným hrudníkom, - nohy mierne rozkročiť (rozdiel 30-40cm). Zásady BOZP pri použití ručných vozíkov - použiť vhodný druh a veľkosť vozíka, - zabezpečiť správne rozloženie hmoty materiálu na plošine vozíka tak, aby spoločné ťažisko bolo čo najnižšie, - vyznačiť nosnosť vozíka, - neprekračovať vyznačenú nosnosť,
70
- zabezpečiť stabilizovanie labilného materiálu (kliny, laná, pásy, reťaze, postrannice), aby počas prepravy nedošlo k jeho zosunu, deformáciám a pod., - ak materiál presahuje cez obrysy vozíka, zabezpečiť vykonanie opatrení, aby nedošlo k zachyteniu materiálu o okolité predmety, osoby a terén, - po odstránení upevnenia bremien sa nesmie s pomôckami manipulovať, - pri premiestňovaní bremien zdvíhacími zariadeniami vylúčte pohyb osôb po bremenami v pásme možného pádu. Pri týchto manipuláciách sa musí vylúčiť samovoľný pohyb použitých pomôcok, - zabezpečiť kvalitné komunikácie a vhodné priestory na odstavovanie týchto pomôcok (vyhl. SÚBP č. 59/1982 Zb. §229-230). Manipulácia pomocou dopravných vozíkov Pri tlačení: - postaviť sa čo najbližšie - nenakláňať sa dopredu, - používať obe ruky - stiahnuť brucho, - pohybovať sa plynulo. Pri ťahaní: - postaviť sa čelom k bremenu, - nohy dať minimálne 30cm od seba, - držať chrbát vzpriamený, - jemne pokrčiť kolená, - používať obe ruky, - pohybovať sa plynulo. Pri manipulácii s veľkými a ťažkými predmetmi: - požiadať o pomoc spolupracovníka, - použiť vhodné zdvíhacie zariadenie, - na prepravu použiť vozík, fúrik a pod. MINIMÁLNE BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY PRI PRÁCI SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z. vykonáva všeobecnú povinnosť zamestnávateľov ktorou je zabezpečovať všetky súčasti práce a pracovného procesu v takom stave, aby neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Na ten účel nariadenie ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri prácu (ďalej BOZP) so zobrazovacou jednotkou. Zobrazovacou jednotkou je zariadenie s obrazovkou na znázorňovanie písmen, 71
číslic a grafických znakov. Pracoviskom sa rozumie systém zobrazovacej jednotky, príslušenstvo, pracovné sedadlo, pracovný stôl alebo pracovná plocha. Zásadný význam pre prevenciu pri práci na pracovisku so zobrazovacou jednotkou má povinnosť zamestnávateľa: - vopred posúdiť riziká, tzn. analyzovať pracovné podmienky na pracovisku so zobrazovacou jednotkou a vyhodnotiť podmienky so zreteľom na zaistenie BOZP, najmä z hľadiska záťaže zraku, podpornopohyboej sústavy a neuropsychického stresu, - na základe analýzy vykonať opatrenia na odstránenie zaistených nedostatkov, pritom zohľadniť nepriaznivé faktory práce a pracovného prostredia, - zabezpečovať, aby pracovisko spĺňalo minimálne požiadavky BOZP, - zabezpečovať pravidelné prerušovanie práce (odporúča sa po cca 2 hod. prerušiť prácu na približne 10 minút) alebo v čase prerušenia zabezpečiť inú prácu, aby sa znížila pracovná záťaž zamestnanca pri zobrazovacej jednotke. Zamestnávateľ je povinný rešpektovať právo zamestnancov na: - skríningové vyšetrenie zraku pred jeho zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou, pravidelne počas vykonávania práce a v prípade zrakových ťažkostí od tejto práce, - oftalmologické vyšetrenia, ak sa skríningové vyšetrenie preukáže jeho potrebu, - vyšetrenie pohybového a nervového systému v prípade ťažkostí spôsobených touto prácou - v prípade potreby zamestnávateľ na svoje náklady poskytne zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky zraku, ak nepostačujú bežné. Pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou a pri každej podstatnej zmene organizácie práce (§4) musí byť zamestnanec zaškolený. Zamestnávateľ informuje o všetkých aspektoch BOZP týkajúcich sa pracoviska so zobrazovacou jednotkou: - Zamestnancov pracujúcich na Ňom počas podstatnej časti svojej práce (má sa na mysli práca trvajúca viac ako polovičku pracovnej zmeny), - Príslušných zástupcov zamestnancov pre BOZP Základné zásady na pracovisku - Zariadenia, najmä nesmú ohrozovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
72
- Obrazovku, najmä na čitateľnosť a zreteľnosť zobrazovaných znakov, obraz bez blikania a zrkadlenia, nastaviteľnosť jej polohy, - Klávesnicu, najmä má byť v ergonomickej výške a s priestorom na opretie ruky (predlaktia), - Pracovný stôl, najmä má byť v ergonomickej výške a dosť veľký na umiestnenie príslušenstva, držiaka dokumentov, - Pracovné sedadlo, najmä stabilné, výškovo nastaviteľné, operadlo s nastaviteľnou výškou a sklonom, - Pracovný priestor, najmä dosť veľký na zaujatie bezpečnej a pohodlnej polohy tela a na vykonávanie pohybov, - Pracovisko, najmä bez rozptyľujúceho hluku, s primeranou vlhkosťou, bez zdrojov nadmerného tepla a žiarenia, - Osvetlenia, najmä s vyhovujúcimi svetelnými podmienkami a bez oslnenia, - Programové vybavenie, najmä zodpovedajúce znalostiam a skúsenostiam osoby PRÁCA SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a osôb, ktoré sa nachádzajú na pracoviskách, ako aj na prácu vykonávanú mimo hlavného pracoviska, je zodpovedný zamestnávateľ . Zamestnávateľ má vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, pričom má zohľadniť spolupôsobiace alebo kombinované účinky zistených nepriaznivých faktorov práce a pracovného prostredia. Je dôležité počítače správne umiestniť a nastaviť. I napriek tomu, že zamestnanci spravidla považujú prácu s počítačom za stimulujúcu, z hľadiska ochrany zdravia nie je vhodné predlžovať pracovný čas za obrazovkou. Zobrazovacia jednotka (monitor) je zariadenie s obrazovkou na znázorňovanie abecedno-číslicových alebo grafických znakov bez ohľadu na použitý spôsob zobrazovanie. Zobrazovacia jednotka nie je zariadenie s obrazovkou v kabíne vodiča alebo v obslužnom mieste stroja, zariadenie s obrazovkou v obslužnom mieste dopravného prostriedku, prenosné zariadenie s obrazovkou používané dočasne alebo nepravidelne na pracovisku, napr. laptop, notebook v prípade krátkeho a dočasného použitia na pracovisku; digitálna alebo textová prezentácia na obrazovke, kalkulačka a zariadenie vybavené len malým displejom, napr. osciloskop, mobilný telefón, elektrický diár, či organizér.
73
Pracovisko so zobrazovacou jednotkou je sústava zahŕňajúca počítač a ďalšie príslušenstvo. Neoddeliteľnou súčasťou pracoviska je aj pracovné sedadlo, pracovný stôl alebo pracovná plocha. Zákon č. 124/2006 Z. z. ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky. Opatrenia, ktoré zamestnávateľ písomne konkretizuje na vlastné podmienky: - raz ročne posúdiť a vyhodnotiť nebezpečenstvo poškodenia zdravia u tých zamestnancov, ktorí pracujú s počítačom viac ako 4 hodiny za zmenu, - preskúmať, ako sa nebezpečenstvu vyhnúť alebo ho obmedziť technickými prostriedkami a organizačnými opatreniami, - určiť potrebné opatrenia, termíny, zodpovednosť za splnenie opatrení, spôsob kontroly prijatých opatrení, - zabezpečiť školenie, informovanie a nácvik zamestnancov, tak aby správne používali počítač a zorganizovali so pracovisko a prácu s počítačom. CHARAKTERISTIKA PRÁC SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI Sedenie za počítačom zdanlivo nie je namáhavé ale nevhodná pracovná poloha zaťažuje chrbticu a neprospieva krvnému obehu . Práca za obrazovkou zaťažuje zrak, môže vyvolať bolesti očí a hlavy. Denne naše oči zvládajú až tridsaťtisíc zmien pohľadu, rozdielne vzdialenosti medzi rukopisom, klávesnicou, monitorom, Musia sa prispôsobovať rôznemu jasu obrazovky ako aj kontrastu pozadia obrazovky. Nevhodné programové vybavenie zvyšuje stres. Dlhodobé jednostranné zaťaženie je príčinou približne štvrtiny chorôb z povolania. Na bolesti krčnej chrbtice a problémy s očami sa sťažuje viac než polovica ľudí, ktorí pracujú s počítačom. Podobné ťažkosti má pritom len pätina tých, ktorí počítač pri práci nepoužívajú. Povinnosťou zamestnávateľa je: - analyzovať pracovné podmienky zamestnancov pracujúcich s počítačom a zhodnotiť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; osobitne z hľadiska záťaže zraku, podporno-pohybovej sústavy a neuropsychického stresu. Výsledkom analýzy je písomný dokument o posúdení rizika u všetkých zamestnancov.
74
-
-
-
-
vykonať primerané opatrenia na odstránenie nedostatkov a zabezpečiť, aby pracovisko s počítačom vrátane ďalšieho príslušenstva, stoličky, stola alebo inej pracovnej plochy spĺňalo aspoň minimálne požiadavky pre BOZP a zdravie obsluhy počítača. vypracovať písomný dokument o vyhodnotení neodstrániteľných ohrození, plán a vykonanie opatrení na ich odstránenie alebo obmedzenie; zabezpečiť informovanie zamestnancov, ktorí používajú počítač ako podstatnú súčasť svojej práce (viac ako 4 hodiny za zmenu) a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o všetkých hľadiskách bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci vzťahujúcich sa na ich pracovisko, o opatreniach na ochranu zamestnancov a to pred zaradením na prácu s počítačom a pri každej zásadnej zmene organizácie práce (napríklad nový počítač), u niektorých profesií, kde práca s počítačom tvorí podstatnú časť práce (viac než 4 hodiny za zmenu) zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce s počítačom, za účelom zníženia záťaže zraku (interný predpis o režime práce a odpočinku), zabezpečiť zdravotné prehliadky očí a zraku prípadne aj pohybového a nervového systému u zamestnancov, ktorí prevažne pracujú na počítači, a na základe stanoviska lekára prideliť potrebné špeciálne korekčné prostriedky.
Informácie a inštrukcie majú byť pravidelne opakované – aspoň raz za dva roky. Pri vnútornej kontrole je potrebné skontrolovať, či sú inštrukcie relevantné a zodpovedajú pri práci zamestnanca a navzájom si neodporujú. Informácie majú zamestnancov motivovať k používaniu a vhodnému zaobchádzaniu s počítačom, k tomu aby si samotný zamestnanec prispôsoboval pracovisko s počítačom vlastným potrebám. Je nezodpovedné, keď zamestnávateľ dá zamestnancovi počítač a neinformuje ho o možných rizikách práce s počítačom a o opatreniach na ich minimalizovanie. Primeraná ochrana je bez spolupráce so zamestnancami ťažká. Zamestnanec môže identifikovať konkrétne problémy pri svojej práci. Ak je dostatočne informovaný, všíma si prvé príznaky preťaženia, situácie, ktoré sú pre neho zdrojom stresu alebo psychického napätia a aktívne predchádza únave a bolesti, sám hľadá riešenie problémov. Ak sa únava a bolesť pravidelne opakuje alebo zintenzívňuje môže vzniknúť trvalé poškodenie. Takéto nebezpečenstvo majú zamestnanci oznámiť svojmu zástupcovi alebo nadriadenému. S cieľom znížiť záťaž zraku, neuropsychickú záťaž a zaťažovanie podporno – pohybovej sústavy (chrbtica, krk, predlaktie, kolená) má zamestnávateľ 75
zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce. V čase tohto prerušenia zabezpečí inú prácu. Pravidelné prerušovanie práce s počítačom sa predpokladá iba u takých činností, resp. profesií, kde je práca s počítačom nepretržitá, t.j. nie je striedaná inými úkonmi alebo činnosťou trvajúcou najmenej polovicu pracovnej zmeny. Pokiaľ ide o frekvenciu, trvanie a dobu zaradenia prerušení práce, je potrebné vychádzať z podmienok konkrétnej činnosti, napr.: - 15 minútové prerušenie práce po každých 2 hodinách nepretržitej práce pre operátorov pri priemerných vizuálnych nárokoch o priemernej pracovnej záťaži, - 15 minútové prerušenie po každej hodine nepretržitej práce pri vysokých vizuálnych nárokoch a vysokej pracovnej záťaži, ako aj u tých prác, ktorom sú príliš monotónne (napr. súvislé nahrávanie dát, editovanie a korekčné čítanie z obrazovky, intenzívne zadávanie vstupov počas - preferujete častejšie a kratšie prerušenia zladené s denným biorytmom človek a s krivkou dennej výkonnosti, - počas prerušenia práce má zamestnanec cvičiť kompenzačné cviky na regeneráciu zaťažovaných častí tela a absolútne uvoľniť zrak. Ochrana zdravia zamestnancov Zamestnanci majú právo na primerané skríningové vyšetrenie očí a zraku zdravotníckym pracovníkom: - pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou, t.j. v rámci vstupnej lekárskej prehliadky, - v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca s počítačom. Skríningové vyšetrenia očí a zraku vykonáva všeobecný lekár, závodná zdravotná služba, alebo bezpečnostno - technická služba, pričom posúdi, či je potrebná korekcia zraku na prácu s počítačom (okuliare). Ak áno je potrebné komplexné vyšetrenie zraku, ktoré vykonáva lekár – oftmatológ. Komplexné očné a zrakové vyšetrenie zahŕňa meranie refrakcie, určenie zrakovej ostrosti a vhodnej korekcie pre presnú prácu, ako aj predpísanie okuliarov. Zamestnanec má informovať lekára o svojom pracovnom zaradení a o tom, že pracuje so zobrazovacou jednotkou. Zdravotne poisteným osobám sa poskytuje na základe odporúčania lekára bezplatné komplexné oftomatologické vyšetrenie. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú na vhodnom intervale pre opakovanie vyšetrenia zraku, spravidla podľa odporúčania lekára a kedykoľvek, keď zamestnanec uvádza bolesti, ktoré by mohli súvisieť s namáhaním zraku pri práci. Ak bolo takéto vyšetrenie vykonané nedávno alebo zabezpečené 76
predošlým zamestnávateľom, nové vyšetrenie má byť vykonané v prípade zmenenej náročnosti na zrak, alebo ak sa zrak zamestnanca od uplynulého vyšetrenia zmenil. V takomto prípade je úlohou zamestnávateľa dozrieť, aby každý zamestnanec ktorý denne pracuje s počítačom viac ako hodinu absolvoval pravidelné vyšetrenia zraku. Zamestnávateľ môže na svoje náklady zamestnanca poslať zdravotnej spôsobilosti na prácu s počítačom.
na posúdenie
Vzdialenosť očí od obrazovky je spravidla okolo 0,50 – 0,70m. Okuliare na čítanie sú určené vo vzdialenosti 0,35 – 0,40m. Preto sú na prácu s počítačom nevhodné Zamestnávateľ môže na svoje náklady zamestnanca poslať na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu s počítačom. Vzdialenosť očí od obrazovky je spravidla okolo 0,50 – 0,70m. Okuliare na čítanie sú určené na čítanie vo vzdialenosti 0,35 – 0,40 m. Preto sú na prácu s počítačom nevhodné. Chyby zraku, ktoré nie sú korigovaní alebo sú korigované na nevhodnú pracovnú vzdialenosť, zvyšujú zrakovú záťaž zamestnanca a spôsobujú nepohodlie. Ak výsledky vyšetrenia preukážku, že sú potrebné okuliare a nemožno použiť bežné korekčné prostriedky (okuliare, šošovky), ktoré sa používajú mimo práce s počítačom, zamestnávateľ bezplatne poskytne zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky – okuliare prispôsobené na prácu s počítačom, ktoré sú považované za pracovnú pomôcku. Zamestnanci, ktorí majú zdravotné ťažkosti, majú právo na odborné vyšetrenie pohybového a nervového systému iba v prípadoch, ak ošetrujúci lekár (praktický lekár alebo lekár vykonávajúci závodnú preventívne lekárske prehliadky spojené so špecializovanými vyšetrením, ako je to napr. u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. NEBEZPEČENSTVÁ A RIZIKÁ SÚVISIACE S PRÁCAMI SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI Nedostatky vo vybavení, usporiadaní pracoviska s počítačom alebo nainštalovaní počítača a jeho prídavných zariadení, ako aj v organizáciách práce, zvyšujú fyzickú a duševnú záťaž. Okrem nepohodlia vzniká postupné poškodzovanie zdravia zamestnanca, ktoré sa najmä v spojení s nesprávnym životným štýlom samotného zamestnanca, ktoré sa najmä v spojení 77
s nesprávnym životným štýlom samotného zamestnanca môže prejaviť ochorením podporno-pohybovej sústavy – ochorením svalov, krčne a driekovej časti chrbtice a chronickou bolesťou ramien a paží. Zamestnávateľ má vykonať primerané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov na základe analýzy a hodnotenia nepriaznivých faktorov práce a pracovného prostredia. Pri práci s počítačom svoju pozornosť sústreďuje na záťaž zraku, podporno-pohybovej sústavy a neuropsychický stres pričom zohľadňuje spolupôsobiace alebo kombinované účinky nepriaznivých faktorov. Náklady zamestnávateľa a celkový efekt realizovaných opatrení má byť v rozumnej rovnováhe. Zamestnávateľ po konzultácii so zástupcami zamestnancov, alebo samotným zamestnancom rozhodne o výbere a realizácii najvhodnejšieho opatrenia. Druhy nebezpečenstiev Záťaž zraku Záťaž zraku vzniká, ak nemožno nastaviť jas obrazovky, sklon obrazovky, kontrast farieb, veľkosť znakov ak na obrazovke vznikajú zrkadlenia a odlesky, ak je nedostatočné alebo naopak prisilné osvetlenie pracovnej plochy v porovnaní s ostatným prostredím. Práca s počítačom zvyšuje záťaž zraku a očí, najmä ak je vykonávaná bez prestávok. Nevhodné umiestnenie monitora, držiaka dokumentov a klávesnice zvyšuje záťaž zraku zaostrovaním zraku a pohybmi očí pri sústavnom sledovaní rôznych znakov na monitore, klávesnici, prípadne aj v opisovanom dokumente. Prvým signálov preťaženia zraku a centrálneho nervového systému je nadmerná únava očí, ktorá sa prejavuje štípaním, pálením, slzením, začervenaním a svrbivým pocitom očí, citlivosťou na svetlo, bolesťou hlavy a pocitom suchosti v oku. S pribúdajúcim vekom väčšina ľudí potrebuje okuliare a to najmä a k pracuje s počítačom. Bežné dioptrické okuliare neprispôsobené práci s počítačom záťaž zraku zvyšujú. Neuropsychická záťaž Neuropsychická záťaž, vzniká ak programové vybavenie nie je vhodné pre vykonávanú pracovnú úlohu, napr. pre nízku, či privysokú reakčnú rýchlosť (mala by sa dať nastaviť), nečakané poruchy počítačového systému, pre nevhodnú alebo žiadnu spätnú väzbu, alebo ak sú pokyny na obsluhu programu v cudzom jazyku. Následkom nevhodného softwaru vzniká psychické vypätie zamestnanca a časový stres. Tejto záťaži je možné predchádzať aj výberom programu, ktorý zodpovedá požadovanej pracovnej úlohe. Softvérom šitým na „mieru“, účtovníckym pre účtovanie, grafickým pre projektovanie apod. Spolupracujte so samotnými zamestnancami, oni najlepšie poznajú výhody a nevýhody používaného programu. Pri výbere a inštalácii zariadenia zaistite, či 78
zariadenie nevytvára emisie, napr. blikajúce svetlo, rušivý hluk, žiarenie, nezvyšuje teplotu okolia. Záťaž podporno-pohybovej sústavy Záťaž podporno-pohybovej sústavy, vzniká pri nevhodnom kancelárskom zariadení (prinízka výška pracovnej plochy, nedostatočná plocha pre rozloženie dokumentov, klávesnice a myši, stolička s nevyhovujúcou výškou plochy na sedenie, výšku opierok paží a sklonu operadla chrbta, neumožňuje nastavenie sklonu a výšky obrazovky tak, aby pohľad zamestnanca smeroval mierne dolu), nevhodným osvetlením miestnosti ako aj pracovného miesta a nevhodnou organizáciou práce. Bolesť chrbtice vzniká pri nesprávnej polohe pri sedení, nevhodné okuliare alebo nedostatočná korekcia zraku môže nepriaznivo ovplyvniť pracovnú polohu zamestnanca, keď sa snaží „zaostriť“ zrak na obrazovku. Požiadavky na usporiadanie pracovného miesta a na pracovnú polohu uvádza STN EN ISO9241-5(83 2091). Doska pracovného stola, alebo pracovná plocha musí mať dostatočné rozmery (spoločná plocha aspoň 1,28m2), povrch s nízkou svetelnou obrazivosťou musí umožniť pružné usporiadanie súčastí počítača, napr. obrazovky, klávesnice, myši, držiaka dokumentov podľa potreby konkrétneho zamestnanca.
Držiak dokumentov, ak je potrebný, musí byť stabilný, prispôsobiteľný potrebám zamestnanca a umiestnený tak, aby sa minimalizovali nepohodlné pohyby a polohy hlavy a očí. Pracovné miesto musí byť dostatočne priestranné, aby umožnilo zmenu pracovnej polohy. Stolička musí byť stabilná a musí zamestnancovi umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť pohybov. Sedadlo musí byť nastaviteľné na výšku, operadlo musí mať nastaviteľnú výšku i sklon. Odporúčame päťkolieskové kancelárske stoličky, ktoré umožňujú kontrolovaný pohyb po podlahe; čalúnený povrch vrátane okrajov sedadla, ktoré tvarom neobmedzuje krvný obeh dolných končatín a umožňuje nastavenie takej výšky sedadla, operadla a opierok paží, 79
aby zamestnanec mohol mať opretý vzpriamený chrbát, v pravom uhle voči dolným končatinám, kolená taktiež v pravom uhle. Príliš nízke sedenie pri používanie klávesnice a myši, spôsobuje záťaž ramenných a krčných svalov. Ak to vyžadujú individuálne potreby zamestnanca, musí mať k dispozícii opierku nôh. Je vhodné doplniť pracovné miesto o podložku pre obe nohy, ktorú je možné miernym tlakom nôh nakláňať do rôznych polôh, alebo priamo masážnou kolískou na nohy. Takáto podložka núti používateľa počítača k podvedomému pohybu v členkoch a tým podporuje prácu svalov a krvný obeh. Občasná zmena polohy pri práci, prerušenie práce posediačky, izometrické cvičenie znižujúce záťaž.
Bolesť lakťov (tzv. tenisový lakeť) vzniká, ak umiestnenie klávesnice počítača a myši nie je prispôsobené zamestnancovi tak, aby bolo predlaktie voči ramenu v pravom uhle. Príliš vysoké sedenie môže spôsobiť zápaly predlaktia. Vhodnú pracovnú polohu umožnia opierky predlaktia nastavené tak, aby predlaktie bolo na nich voľne položené v pravom uhle voči telu a v jednej rovine ako klávesnica alebo myš počítača. Bolesť zápästia vzniká, ak umiestnenie na pracovnej ploche a výška klávesov klávesnice, umiestnenie myši neumožňuje voľne a na väčšej ploche položené zápästie, najlepšie na mäkkom, svetlo neodrážajúcom povrchu, ktorý je na dotyk mäkký a nechladivý. Neprirodzené vytočenie zápästia vedie k deformácii šliach. Preto je dôležite, aby klávesnica a myš, ak je potrebné jej používanie, boli v jednej rovine, najlepšie na ploche širokej a hlbokej minimálne 0,80m a to tak, aby poskytli priestor pre oporu rúk a predlaktia pred klávesnicou. Nakupujte klávesnice, ktoré sú od obrazovky oddelené a tak umožňujú vhodné umiestnenie, klávesnice s nastaviteľným sklonom a výškou, čo umožňuje pohodlnú pracovnú polohu paží a rúk, majú matný povrch zamedzujúci vzniku svetelných odrazov, usporiadanie klávesnice a vlastnosti klávesov uľahčuje ich používanie, znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné zo základnej pracovnej polohy.
80
Jednoduchou metódou, ako posúdiť všetky faktory práce s počítačom u každého zamestnanca je kontrolný zoznam. Zamestnanec posúdi, či nasledovné vety zodpovedajú podmienkam jeho pracovného miesta. V prípade odpovede „nie“ podrobnejšie preskúmajte zariadenia, pracovné prostredie, prípadne programové vybavenie (software). Následne navrhnite a vykonajte primerané opatrenia na postupné odstránenie zistených nebezpečenstiev. Odstránenie niektorých nedostatkov, ako napr. reorganizácia práce, usporiadanie pracoviska s počítačom, informovanie zamestnanca, spravidla nie je finančne náročné a je ich možné zabezpečiť ihneď. Vyplnenie kontrolného zoznamu zvládne aj osoba, ktorá nie je podrobne oboznámená s predpismi. Za účelom posudzovania rizík odporúčame vyplniť rubriky Vykonal, Dátum, kedy a na ktorom pracovisku sú nebezpečenstvá posudzované. Optimálne je, ak tento kontrolný zoznam môže vypĺňať zamestnanec spolu s bezpečnostným technikom, zástupcom zamestnancov alebo inou osobou, ktorá je kompetentná navrhovať opatrenia na zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. VZOR KONTROLNÉHO ZOZNAMU ANALÝZY NEBEZPEČENSTIEV PRI PRÁCI SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI Kontrolný zoznam analýzy nebezpečenstiev Zamestnávateľ : Vykonal: Pracoviska / Činnosť: Dátum: Minimálne požiadavky na zariadenie Používané zariadenia s obrazovkou majú označenie CE Minimálne požiadavky na obrazovku Horná hranica zobrazovaných znakov na obrazovke je najviac vo výške očí Obr.1
81
Obraz na obrazovke je ustálený a bez blikania alebo chvenia Zamestnanec si môže ľahko prispôsobiť umiestnenie, sklon a natočenie obrazovky Zamestnanec môže ľahko prispôsobiť výšku monitora (má osobitný podstavec alebo nastaviteľný stôl) Znaky na obrazovke Na obrazovke nie sú rušivé zrkadlenia a svetelné odrazy Znaky na obrazovke sú dobre čitateľné, zreteľne zobrazené, primerane veľké, s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami Obr.2
Klávesnica / myš Klávesnica je oddelená od obrazovky Sklon klávesnice je nastaviteľný, stredný rad písmen je vo výške aspoň 0,30m Priestor pred klávesnicou je dostatočne veľký (0,10m) a poskytuje oporu predlaktia Myš s podložkou má matný povrch, nevznikajú svetelné odrazy Pracovný stôl Šírka stola je aspoň 1,60m Hĺbka stola je aspoň 0,80m Pri kombinácii pracovných stolov je spoločná plocha aspoň 1,28m2
82
Obr.3
Výška stola: nastaviteľná na 0,68 – 0,76m alebo 0,72m pri stole, výšku ktorého nemožno nastaviť Priestor na nohy je vysoký aspoň 0,65m Priestor na nohy je široký aspoň 0,85m Priestor na nohy je hlboký aspoň 0,60m Povrch stola neodráža svetlo/neoslňuje Pracovné sedadlo Má 5 koliesok, ktoré sú na podlahe pribrzďované Obr.4
Má nastaviteľnú výšku Čalúnená plocha na sedenie presahuje okraj sedadla Umožňuje zmenu polohy pri sedení Prispôsobenie pracovných prostriedkov zamestnancovi Predlaktie je približne vodorovne, ruky sú na klávesnici, lakeť má uhol aspoň 90° Stehná sú približne vodorovne, koleno je v uhle aspoň 90° Chodidlá sú celou plochou položené na podlahe (ak nie, je potrebná opierka nôh)
83
Obr.5
Celková plocha na podporu nôh je aspoň 0,45 x 0,30m2 Držiak dokumentov (ak je potrebný) Je stabilný, umožňuje vhodnú polohu dokumentov formátu A4 1) Je voľne nastaviteľný 1) Predloha a obrazovka sú v rovnakej výške 1) Uhol pohľadu na predlohu je zhodný s pohľadom na obrazovku 1) Usporiadanie zodpovedá pracovnej úlohe 1) Obr.6
Usporiadanie pracoviska Plocha pracovného miesta je aspoň 8m2, pri veľkých úradovniach aspoň 12m2. Nezastavaná plocha na pracovisku je aspoň 1,5m2. Minimálna vzdialenosť osôb od zadnej alebo bočnej časti obrazovky je 1m Spojovacie uličky k pracovisku sú aspoň 0,60 m široké voľné priechodné Zorný uhol zamestnanca je paralelný s oknami Zorný uhol zamestnanca je paralelný so žiarivkami
84
Osvetlenie Osvetlenie je vhodne (aspoň 500 luxov) Lampy/osvetlenie neoslňujú Vrchné plochy prístrojov a stola sú matné Osvetlenie nebliká Umelé osvetlenie je zhodné s farbou svetla Vonkajšie žalúzie alebo vnútorné zaistenie (rolety, žalúzie) umožňujú reguláciu svetla Najbližšie okolie pracovného miesta Hluk: doporučená hladina (úrad maximálne 55dB) Klíma: teplota miestnosti od 22,5°C – 25,5°C Vlhosť vzduchu (40-70%) Rýchlosť prúdenia vzduchu je menšia ako 0,15m/s Priebeh práce/rozhranie človek - stroj Je umožnené prerušovať prácu pri obrazovke krátkymi prestávkami alebo zmenou činnosti Dáta na obrazovke sú vhodne zobrazované (tmavé znaky na svetlom podklade) Software ponúka návod/pomôcky ďalších krokov Užívateľ si môže nastaviť vhodný formát a tempo zobrazovaných dát Software je pre užívateľa jednoduchý a zrozumiteľný Organizačné opatrenia Zamestnanec bol preukázateľne oboznámený o priebehu prác s počítačom Zamestnanec je informovaný o možných ohrozeniach pri práci a o prostriedkoch na ochranu zdravia Zamestnanci (alebo ich zástupcovia, zamestnanecká rada) sa zúčastňujú pri zriaďovaní pracoviska s počítačom Zamestnanec je zacvičený na prácu so softvérom Zamestnanec je vopred oboznámený o spôsobe kontroly svojej práce Vysvetlivky: 1) využiť vtedy, ak je to účelné 2) postačuje subjektívny odhad 3) pri posudzovaní softvéru porovnať STN EN ISO 924 110 (83 2091) Ďalšie posudzovanie rizík práce je predovšetkým z hľadiska psychickej záťaže (napr. vhodnosť hard / softvér)
85
HLAVNÉ ZÁSADY BOZP PRI PRÁCACH SO ZOBRAZOVACÍMI JEDNOTKAMI Požiadavky na pracovisko Zariadenia Celé zariadenie počítača má byť riadne zakrytované, elektrické šnúry a kabeláž má byť umiestnená tak, aby nebola zdrojom pádu pre predchádzajúce osoby alebo nespôsobila úraz elektrickým prúdom. Obrazovka Čím je obrazovka väčšia, tým lepšie. Najlepšia je plochá obrazovka. Vypuklá obrazovka sa správa podobne ako vypuklé zrkadlo. Odrazený obraz vidíte rozdielne pravým a ľavým okom, pozornosť sa potom sústreďuje na odrazené reflexy a tým sledovaný obraz vidíme dvojmo. Monitor, ktorý spĺňa technické požiadavky má označené CE. Tie staré nahraďte novšími typmi. Staršie obrazovky nemajú zabudovaný polarizačný filter, ktorý mierne zlepšuje kontrast tým, že filtruje nežiaduce oslňujúce svetlo z obrazovky, dá sa upevniť pred monitor alebo v menšom vyhotovení, ktoré sa uchytí na okuliare. Neutrálny filter obsahuje nylonovú sieťku, ktorá odráža svetlo vyžarované obrazovkou späť. Musí však byť upevnený tesne pred obrazovkou. - Znaky na obrazovke musia byť dobre čitateľné a zreteľne zobrazené, primerane veľké a s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami - Obraz na obrazovke musí byť ustálený, bez blikania alebo iných prejavov nestálosti - Jas obrazovky a kontrast medzi znakmi a pozadím musia byť ľahko nastaviteľné a taktiež ľahko prispôsobiteľné podmienkam prostredia - Poloha obrazovky musí byť ľahko prispôsobiteľná potrebám zamestnanca - Ak je to potrebné, treba používať pre obrazovku osobitný podstavec alebo stôl s nastaviteľnou výškou - Obrazovka musí byť bez zrkadlenia a svetelných odrazov spôsobujúc zrakovú nepohodu zamestnanca Klávesnica - Klávesnica musí byť od obrazovky oddelená a musí mať takú výšku a sklon, aby zamestnanec mohol zvoliť pohodlnú pracovnú polohu umožňujúcu predchádzať únave paží a rúk - Priestor pred klávesnicou musí byť dostatočne veľký, aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia - Klávesnica musí mať matný povrch zamedzujúci vzniku svetelných odrazov 86
- Usporiadanie klávesnice a vlastnosti klávesov musia uľahčovať požívanie klávesnice - Znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné zo základnej pracovnej plochy Pracovný stôl alebo pracovná plocha Doska pracovného stola alebo pracovná plochy musí maž dostatočné rozmery, povrch s nízkou svetelnou musí mať dostatočné rozmery, povrch s nízkou svetelnou odrazivosťou a musí umožniť pružné usporiadanie klávesnice, dokumentov a ďalších súvisiacich zariadení na pracovisku s počítačom. Držiak dokumentov, ak je pri práci potrebný, musí byť stabilný, prispôsobiteľný potrebám zamestnanca a umiestnený tak, aby sa minimalizovali nepohodlné pohyby a polohy hlavy a očí. Pracovné miesto musí zamestnancovi poskytovať primeraný priestor na zaujatie pohodlnej pracovnej polohy. Pracovné sedadlo Stolička musí byť stabilná a musí umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť pohybov. Musí mať nastaviteľnú výšku, operadlo musí mať nastaviteľnú výšku i sklon. Opierka nôh musí byť k dispozícii podľa individuálnej potreby zamestnanca (ak posediačky nedočiahne na dlážku). Požiadavky na pracovné prostredie Pracovisko musí byť riešené tak, aby poskytovalo dostatok priestoru na zmenu pracovnej polohy a pohybov. Obr.7
87
Osvetlenie Celkové osvetlenie pracovného priestoru a miestne osvetlenie musia zabezpečiť vyhovujúce svetelné podmienky a vhodný svetelný kontrast medzi obrazovkou a jej pozadím pri zohľadnení charakteru práce a vizuálnych požiadaviek zamestnanca. Treba predchádzať rušivým jasom a svetelným odrazom na obrazovke alebo iných zariadeniach vhodným usporiadaním pracoviska, vhodným umiestnením a intenzitou umelého osvetlenia. Zdroje svetla ako okná a iné otvory, priehľadné a priesvitné steny a jasne sfarbené steny alebo zariadenia nemajú spôsobovať priame oslnenie a na obrazovke svetelné odrazy. Okná majú mať vhodný systém nastaviteľného tienenia, aby sa znížilo podľa potreby denné svetlo dopadajúce na pracovisko (rolety, žalúzie, závesy, vonkajšie tienenie). Pri zriaďovaní pracoviska treba zohľadňovať hluk spôsobovaný zariadeniami na pracovisku a hluk prenášaný z okolia, aby nerozptyľoval pozornosť zamestnancov a nerušil sluchovú komunikáciu. Zariadenie, ktoré je súčasťou pracoviska, nesmie byť zdrojom tepla, ktoré spôsobuje tepelnú nepohodu. Tepelné pomery musia byť prispôsobené charakteru činnosti zamestnancov.
88
Všetky druhy žiarenia s výnimkou viditeľnej časti spektra elektromagnetického žiarenia musia byť znížené na úroveň zanedbateľnú z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. V pracovnom prostredí musí byť zabezpečená a udržiavaná primeraná úroveň vlhkosti ovzdušia. Pri navrhovaní, výbere, zaobstarávaní a úpravách programového vybavenia a pri navrhovaní úloh spojených s používaním počítača zamestnávateľa zohľadní tieto zásady: - musí byť vhodné pre danú úlohu a musí zodpovedať úrovni vedomostí a skúseností zamestnanca, - musí poskytovať zamestnancovi priame, alebo na jeho požiadanie, spätnú informáciu o jeho činnosti, - musí zobraziť informácie v takej forme a takou rýchlosťou prispôsobenou obsluhe počítača - bez predchádzajúceho informovania zamestnanca nemôžete použiť kontrolné kvantitatívne a kvalitatívne zariadenia. Pravidelné prestávky. Je dobré, po každej hodine práce s počítačom, vzdialiť sa od obrazovky na 10-15 minút, najlepšie do miestnosti bez počítača, aby si oči oddýchli. Vystrieť sa, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, zavrieť oči a jemne si ich pomasírovať rukami, robiť niečo, čo oči nenamáha. Pri práci s počítačom občas zamieriť pohľadom do diaľky. Upretý pohľad na blízke predmety spôsobuje stuhnutie očných svalov, ktoré sa pri zmene vzdialenosti a smeru opäť uvoľnia. Pravidelná prehliadka očí je vhodná aspoň raz za tri roky, alebo podľa odporúčania očného lekára. Vystretý chrbát, paže a predlaktie, rovnako i stehno a lýtko majú zvierať pravý uhol. Držanie tela je potrebné si kontrolovať počas celého dňa. Nárast možností komunikácie pomocou počítača môže spôsobovať izoláciu od sociálnych kontaktov. Práca a pracovisko má byť prispôsobené tak, aby bol možný osobný kontakt zamestnancov.
89
