DUCH SVÄTÝ AKO DAR Ján 14/16,17 A ja požiadam Otca a on vám dá iného Utešiteľa, aby bol s vami naveky, - Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí ani nepozná. Vy Ho poznáte, lebo s vami zostáva a vo vás bude. Skutky 2/32,33 Tohoto Ježiša Boh vzkriesila my všetci to môžeme dosvedčiť. Bol vyvýšený na pravicu Božiu a prijal Ducha Svätého, ktorého Otec sľúbil Teraz ho poslal na nás, ako to vidíte a počujete. V Písme je rozdiel medzi termínmi byť narodený z Ducha a byt naplnený Duchom. Keď sme znovuzrodení, prijímame večný život. Boží život a jeho prirodzenosť premieňa nášho ducha nášho vnútorného človeka. Stávame sa „novým stvorením", o ktorom hovorí 2. Kor5/17. V Jánovom evanjeliu (J14/16) hovorí Ježiš o Utešiteľovi (Duchu Svätom) a zdôrazňuje, že svet ho nemôže prijať, „pretože ho nevidí ani nepozná“. Ľudia zo sveta - ktorí nie sú znovuzrodení - nemôžu prijať túto skúsenosť Ducha Svätého, o ktorej Ježiš hovorí. Len znovuzrodení ľudia môžu byť naplnení Duchom Svätým. Ak študujeme pozorne Novozákonnú cirkev, je zrejmé, že prví kresťania boli presvedčení, že prijatie Ducha Svätého je skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení. Myslím, že najjasnejšie je to vidieť v Skutkoch 8. Keď som bol mladým baptistickým kazateľom, toto miesto v Písme mi najlepšie ukázalo, že existuje skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení, a ktorá je v Písme nazývaná „prijatie Ducha Svätého", „byť naplnený Duchom Svätým“ alebo „byt pokrstený v Duchu Svätom". Skutky 8/5, 12, 5 Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. 12 Ale keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa pokrstiť muži i ženy. Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého. lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil boli len pokrstení v meno Pána Ježiša. Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého. (Verš 15. upravený podľa Kral.) Samarania boli zjavne spasení pred príchodom Petra a Jána. Peter, ktorý by to mal vedieť, definuje spasenie v 1. Petra 1/23 takto: „Veď sme sa znovu narodili, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé a večné slovo Božie". V 12. verši sme videli, že Samarania uverili a boli pokrstení vo vode, vo verši 14. sme videli, že prijali Slovo Božie. Peter a Ján sa za Samaranov nemodlili, aby boli spasení. Oni už spasení boli. Apoštoli sa modlili, aby mohli prijať Ducha svätého! Pozorne si všimni (pomôže ti to, aby si mohol pomôcť druhým): Peter a Ján sa nemodlia, aby Boh Samaranom dal Ducha Svätého. Modlia sa, „aby prijali Ducha Svätého". Mali by sme sa modliť podlá Božieho Slova. Je na ľuďoch, aby prijali to, čo im Boh ponúka. Večný život je dar. Uzdravenie je dar. Duch svätý je dar. Všimni si, ako Samarania prijali: „Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého". Modlili sa za nich, aby mohli prijať. Musíme pochopiť, čo hovorí Peter, že totiž Boh poslal Ducha Svätého v deň Letníc - a od tej doby je Duch Svätý už tu! Nie je potrebné čakať na Boha, aby ho poslal. Už je tu. On je jediným Božím činiteľom, ktorý dnes na zemi pôsobí. On je tu! Prvá zmienka o Duchu Svätom v tejto 8. kapitole Skutkov je v 15. verši, ale už v predchádzajúcich veršoch zreteľne vidíme, ako pôsobí: Skutky 8/6-8
6 Vsetd ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, ked'ich počuli a keď videli znamenia, ktoré robil 7 Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí boli uzdravení. SA tak nastala veľká radosť v tom meste. Filip kázal pod pomazaním Ducha Svätého. Kdekoľvek je kázané Slovo, tam pôsobí Duch, aby Slove potvrdzoval. Práca Ducha Svätého v oblastiach spasenia, uzdravenia a zázrakov však nie je to isté, ako skúsenosť krstu v Duchu Svätom. Už si niekedy premýšľal o tom, prečo boli vybraní Peter a Ján, aby sa vydali do Samárie? Boli poslaní Božím Duchom, aby na ľudí vkladali ruky a tí, aby prijali Ducha Svätého. Niekto má túto zvláštnu službu a niekto nie, ale nech patríš k tým, alebo oným, môžeš slúžiť vo viere a Boh sa k tvojej viere prizná. Sk 8/19 dokazuje, že Peter a Ján takú službu mali. Všimni si, že kúzelník Šimon ponúkol Petrovi a Jánovi peniaze a povedal im: „Dajte aj mne tú moc, aby Ducha Svätého dostal každý, na koho položím ruky". Niektorí sa mylne domnievali, že Šimon sa pokúšal kúpiť skúsenosť Ducha Svätého pre seba. Tak to ale nebolo. Šimon sa pokúšal kúpiť moc vkladať ruky na ľudí, aby mohli prijať Ducha Svätého. Peter Šimonovi odpovedal (v.20): „Tvoje peniaze nech sú zatratené i s tebou: myslel si si, že sa Boží dar dá získať za peniaze!" Šimon sa nepokúšal kúpiť si dar Ducha Svätého pre seba osobne. Pokúšal sa kúpiť si schopnosť vkladať ruky na ľudí, aby prijali Ducha Svätého. Všimni si, že Peter túto schopnosť nazýva darom. V Novom Zákone sú štyri grécke slová, prekladané ako „dar“. Pokiaľ to nevieš, nikdy neporozumieš do hĺbky tomu, čo Nový Zákon učí. Jedno z tých slov má význam „dar zadarmo". (Večný život a prijatie Ducha Svätého sú dary zadarmo.) Slovo použité v 20. verši je však iné. V gréčtine znamená „obdarovanie". Peter povedal, že on a Ján boli „obdarovaní", „nadaní", či „vybavení“ vkladaním rúk na ľudí, aby tí prijali Ducha Svätého. Preto boli poslaní do Samárie.
ČAKAŤ ALEBO NEČAKAŤ? Ako mladý baptistický kazateľ som bol pokrstený v Duchu Svätom a prišiel som medzi kresťanov „plného evanjelia". Pokiaľ však ide o krst v Duchu Svätom, nikdy som neslúžil rovnako ako oni. V tej dobe (1937 - 39) -prinajmenšom v našom kraji -všetci veriaci plného evanjelia, ktorých som poznal, nechávali každého „čakať". Mali to z Lukáša 24, kde Ježiš hovorí: „Vy potom čakajte v meste Jeruzaleme, pokiaľ nebudete oblečení mocou z výsosti“ (verš 49. Kral.) Formula pre prijatie Ducha Svätého neexistuje. Keby Lukáš 24/49 formulou bol, aké právo máme vynechať slovo „Jeruzalem"? Ježiš povedal: „Čakajte v Jeruzaleme..." Pre učeníkov bolo dôležité zostať v Jeruzaleme práve tak, ako bolo pre nich dôležité čakať, pretože v Božom pláne malo mať vyliatie Ducha Svätého svoj začiatok v Jeruzaleme. Toto miesto Písma nemôže byť formulou pre prijatie krstu v Duchu Svätom. "Čakať“ znamená tiež zostať. „Zostaňte v meste, dokiaľ nebudete vyzbrojení mocou z výsosti“ (Luk 24/49, -Ekum.) Zostali teda v Jeruzaleme a čakali. V Sk 2/1 čítame: „Keď nastal deň Letníc...“ Keď ten deň prišiel, už nemuseli čakať ani chvíľu! V knihe Skutkov už dalej nikde nečítame, že by niekto bol vyzývaný k čakaniu, ani nikoho nevidíme, že by na naplnenie Duchom čakal. Odo dňa Letníc bol zakaždým každý naplnený Duchom Svätým okamžite. Prvotná cirkev zdôrazňovala, že ľudia môžu prijať ihneď. Isteže verím v nutnosť očakávať na Boha. Ľudia naplnení Duchom potrebujú očakávať na Boha. Je to však omnoho ľahšie po tom, čo sme naplnení Duchom Svätým, než predtým. Nemusíme nechávať ľudí na naplnenie Duchom Svätým čakať. Prečo? Z toho jednoduchého dôvodu, že nevidíme ľudí čakať ani v dobe prvotnej cirkvi. Ešte v dobe, keď som bol mladým baptistickým kazateľom som poznal, že krst v Duchu Svätom je dar podobne ako spasenie. Keď som ho ja sám prijímal, prijal som ho vierou ihneď, bez čakania. Keď som sa stal kazateľom Zboru plného evanjelia, kde ľudia boli naučení, že čakanie je nevyhnutné, nepokúšal som sa ich ihneď zmeniť. Pokiaľ niekto chcel prísť dopredu a čakať a hľadať, nechal som sa s ním modliť tých bratov, ktorí vedeli ako čakať a hľadať. Nešiel som tam, pretože som to vedel lepšie, ale nechal som ich. Bolo to naozaj pozoruhodné. Vy mladší, pokiaľ nie ste z určitých letničných kruhov, si nedokážete predstaviť, čo sa dialo. Niekedy to bolo úplné divadlo. Raz večer prišli dopredu dvaja mladíci a chceli byť naplnení Duchom. Niekoľko bratov zo zboru sa s nimi modlilo tri štvrte hodiny. Po oboch stranách každého mladíka stál jeden brat. Jeden kričal: „Pokračuj, bratú, pokračuj!* Druhý
hulákal: „Uvoľni sa, bratú, uvoľni sa!" Tretí člen zboru kľačal za mladíkom, modlil sa a búchal ho do chrbta ako zbíjačka: „Volaj hlasnejšie, bratú, volaj hlasnejšie! Boh ťa vyslyší, Keď budeš volať hlasnejšie!" Štvrtý muž stál pred mladíkom, kričal mu priamo do tváre a prskal na neho, kedykoľvek otvoril ústa. Hulákal pri tom: „Vydaj sa, bratú, vydaj sa!" Poviem vám, jednému z toho zostalo zle! Po 45 minútach hulákania a kriku boli moji členovia takmer vysilení. Prestali a obidvoch chudákov nechali tak. Nedokázali ani jedného z nich priviesť k naplneniu Duchom Svätým. (Samozrejme, že sa im len málokedy podarilo niekoho priviesť k naplneniu takýmto spôsobom, a potom to nebolo vďaka im, ale navzdory im.) Obidvaja mladíci sa otočili k odchodu. V tej chvíli som vyskočil a spýtal sa ich: „Moment, chlapci. Počkajte ešte chvíľu. Naozaj chcete byť naplnení Duchom Svätým?" Udivene sa na mňa pozreli. Z výrazu ich tvárí bolo zrejmé, že si myslia, že som sa zbláznil. Posadil som ich vpredu na lavicu, a prečítal som im niekoľko miest z Písma. Poukázal som na to, ako prijali Samárania. Povedal som: „Vidíte, vy ste volali k Bohu, aby vám niečo dal. Čakali ste na Boha, aby niečo urobil. Ale On čaká na vás, až vy dokážete prijať. Keď vám dávam dar, čo musíte urobiť, aby ste ho mali?“ „Proste ho prijať,“ odpovedali. Povedal som: „presne to musíte urobiť - proste prijmite Ducha Svätého." Obaja mladíci okamžite prijali a začali hovoriť v jazykoch. V roku 1949 som prestal s pastierskou službou a začal som chodiť po zboroch. Len zriedkakedy - ak vôbec niekedy - som opustil nejaký zbor, kým som nepomohol všetkým „chronickým hladačom“ k naplneniu Duchom Svätým. Mojím najväčším úspechom bol muž, ktorý hľadal päťdesiat rokov! Môžeš to robiť úplne rovnako. Naučím ťa, ako ľudí priviesť k naplneniu Duchom Svätým tak, ako to robím sám. Myslím si, že s Petrom a Jánom, apoštolmi Pána, sme v dobrej spoločnosti (v spoločnosti apoštolov sa cítim ďaleko istejšie, ako s niektorými kazateľmi), a preto robím všetko presne tak, ako to robili oni. Vkladám ruky na ľudí, aby prijali Ducha Svätého. Robím to vo viere, pretože to je podlá Písma, ale robím to tiež preto, lebo som k tomu poverený službou.
PRIJMI DUCHA SVÄTÉHO Boh už urobil úplne všetko, čo bolo treba urobiť pre zaistenie plánu spasenia. Poslal Ježiša. Teraz je na nás, aby sme Ježiša prijali. Spasenie náleží každému človeku, ktorý umiera a ide do pekla, pretože Ježiš zomrel za bezbožných. Človek, ktorý je v pekle, búd spasenie odmietol, pokiaľ o ňom počul, alebo o ňom nevedel. V každom prípade mu však náležalo. Boh už urobil úplne všetko, čo kedy bolo treba urobiť pre zaistenie nášho uzdravenia: Boh položil naše nemoci a bolesti na Ježiša a Ježiš ich niesol. V Božom pohľade sme už uzdravení! Je na nás, aby sme uzdravenie prijali. Uzdravenie nám patrí. Bolo mi dané pomôcť mnohým ľudom, pripútaným na lôžko, aby poznali pravdu z 1.Petra 2/24: „Jeho rany vás uzdravili.“ Začali veriť, i keď boli stále pripútaní na lôžko a prijali svoje uzdravenie. Iní naopak povedali: „Nie, teraz to nemôžem prijať. Až budem môcť chodiť - až všetky príznaky zmiznú - uverím tomu.“ S ľútosťou hovorím, že zomreli. V Biblii nikde nečítaš o tom, že by Boh alebo Duch Svätý používal násilie. Nikde nečítaš, že by Boh ľudí nútil, aby niečo urobili. (Naopak čítaš, že diabol a jeho zlí duchovia tlačia a nútia ľudí, aby niečo robili.) Duch Svätý je gentleman. Vedie. Riadi. Je na tebe, ako budeš reagovať. Biblia hovorí: „Tí, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, sú synovia Boží.“ (Rim. 8/14) „Tí, ktorí sa dajú viesť.“ Nie „tí, ktorí sú manipulovaní". To je zároveň spôsob, ako „chronických hľadačov“ privádzam k prijatiu. Väčšinou ich požiadam, aby sa postavili, Keď čítam z Písma, a vysvetľujem im, že Duch Svätý je dar. (Verím, že je dobré modliť sa na kolenách, ak niektorí chronickí hľadači hľadali na kolenách celé roky, a vo chvíli, Keď si kľaknú, upadajú späť do rovnakého stereotypu.) Položím na nich ruky a poviem: „Prijmi Ducha Svätého!* Zažil som desiatky prípadov, kedy ľudia v tej chvíli začali hovoriť jazykmi. Ich pastieri krútili hlavou v údive a hovorili: „Niektorí z nich hľadali roky a bolo to také ľahké!* (Často som si pre seba myslel: Prečo si im len nepovedal, aké je to ľahké!) Jeden pastor mi povedal: „Brat Hagin, viem, že je to Duch Svätý. Môžem to potvrdiť. Hovoria v jazykoch. Je to naozaj Duch Svätý. Ale ty to tým ľudom príliš uľahčuješ, aby Ducha Svätého prijali!* Odpovedal som: „Nie, bratú. To sa mýliš. Ja to neuľahčujem. Nezaložil som to ja na princípe daru. To
Boh. Ja iba ľudom vysvetľujem, že je to dar, a povzbudzujem ich, aby ten dar prijali.* Na jednej konferencii, kde som vyučoval o Duchu Svätom, prišiel za mnou dosť rozhnevaný baptistický kazateľ. „Mám Ducha Svätého práve tak, ako ho máte vy! Ale jazykmi nehovorím. Ducha Svätého som dostal, Keď som sa znovuzrodil,“ - povedal mi. Ja na to: „Isteže. Chvála Pánovi. Ak ste spokojný, tak aj ja som spokojný. Nechcem vám dať nič viac, než chcete vy sám. Ak nemáte túžbu po Bohu, ak nechcete poznať Boha viac, som s tým spokojný. Ja som len išiel s Pánom ešte o krôčik ďalej, a dostal som plnosť. Ak sa chcete zastaviť, bez toho, že by ste mali plnosť, nehnevám sa na vás. Ak ste spokojný a myslíte si, že ste už dostali všetko, čo pre vás Boh má, dobre." "No, tak som to nemyslel,“ povedal. „Som si istý, že ešte nemám všetko, čo pre mňa Boh má." "Dobre - túžite, žíznite?" "Áno!" "Chcete byť naplnený?" "Verím, že mám Ducha Svätého." Ja na to: „Však sa s vami nehádam. Určite máte! Veď ste znovuzrodení z Ducha. Ale nechcete byť ním naplnený?" "Áno, chcem!" Položil som na neho ruky a on na mieste začal hovoriť jazykmi. Obdržal plnosť, sláva Pánovi!
NOVOZÁKONNÝ SPÔSOB Osem rokov po dni Letníc boli Samarania spasení a pokrstení vodou ako výsledok Filipovho kázania. Peter a Ján boli vyslaní z Jeruzalema. Kládli ruky na novo obrátených a oni prijali Ducha Svätého (Sk. 8). Všimni si, že to bolo bez trápenia, bez čakania, bez sklamania - a bez výnimky! Všetci, ktorí uverili, boli naplnení Desať rokov po dni Letníc vošiel Peter do Kornéliovho domu v Cézareji (Sk 10).Začal kázať Kornéliovým príbuzným a priateľom. Podlá verša 44. sa potom stalo toto: „Kým Peter hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, ktorí tú reč počuli.“ (Spomeň si, že „viera je z počutia, a počutie skrze slovo Božie,“ Rim 10/17 -Kral.) Kornélius a všetci v jeho dome boli nielen spasení, boli aj naplnení Duchom Svätým, bez modlenia, bez čakania - a bez výnimky. Ako Peter poznal a udivení židovskí veriaci, ktorí ho doprevádzali, že títo pohania prijali Ducha Svätého? Podlá verša 46. „ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“ Poďme ďalej Novým Zákonom. Ďalšia biblická udalosť je v Skutkoch 19, dvadsať rokov po dni Letníc. Je to posledná zmienka v Skutkoch apoštolov, ktorá popisuje, ako ľudia prijali Ducha Svätého. Skutky 19/1-3, 6 Kým bol Apollos v Korinte, prefičí Pavd hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými učeníkmi. Spýtal sa ich: „Keď ste uverili prijali ste Ducha Svätého?" Odpovedali mu: 'Vôbec sme nepočuli, že je Duch Svätý. „ Pavel povedal „Akým krstom ste teda boli pokrstení?9' Oni povedali: „Krstom Jánovým." 6 Akonáhle Pavel na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali Všimni si, že aj oni boli naplnení bez čakania, bez meškania, bez spievania, bez trápenia. Tak to robili apoštoli. Robme to teda rovnako! Potom budeme opravdoví nasledovníci Nového Zákona. Sám Pavel, ten veľký apoštol, prijal Ducha Svätého, Keď na neho položil ruky Ananiáš (Sk 9/17). Napriek tomu, že tu nie je povedané, že by Pavel hovoril jazykmi, vieme, že to tak bolo, pretože v l. Kor 14/18 hovorí: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci...“ Kedy začal hovoriť jazykmi? Jeho skúsenosť musela byť podobná, ako u ostatných. Hovoril jazykmi, Keď bol naplnený Duchom Svätým. Všimni si tiež, že Keď Ananiáš položil ruky na Pavla, aby prijal Ducha Svätého, Pavel prijal bez čakania, bez meškania, bez spievania a bez trápenia. Vždy, keď ľudia chceli byť naplnení Duchom Svätým, boli naplnení. Nikto neodišiel sklamaný.
Akákoľvek cirkev môže správnym učením priviesť ľudí k tomu, aby vždy prijali Ducha Svätého. Vyskúšal som to vo vlastnej službe. Pôsobí to učenie Slova. Vidíme, že Boh nepoužíva metódu „pokusu a omylu“. Keď sa ľudia pokúšajú pomôcť druhým prijať Ducha Svätého, príliš často používajú metódu „pokusu a omylu“. Všeličo skúšajú a dúfajú, že niečo zaberie. Boh však nepoužíva žiadnu metódu, kedy by ľudia prišli, hľadali a odišli naprázdno. V júni 1951 som viedol zhromaždenie v jednom letničnom zbore v Oklahome. Po prvom týždni vyučovania o týchto veciach som na ľudí vkladal ruky a oni prijímali Ducha Svätého a hovorili inými jazykmi. Keď som to urobil prvýkrát, prišlo dopredu sedem ľudí a šesť ich okamžite prijalo. Nasledujúci večer bol kostol poloprázdny, a ďalší večer bol obsadený len do jednej štvrtiny. Spýtal som sa pastora: „Čo sa deje?“ Odpovedal: „Neviem, ale pokúsim sa to zistiť.“ Druhý deň mi povedal: „Brat Hagin, ľudia u nás nikdy nikoho nevideli vkladať ruky na toho, kto mal byť pokrstený v Duchu Svätom. Vždy sa učili, že je potrebné čakať." Vysvetlil mi: „Tento zbor založil kazateľ, ktorý je dnes už na dôchodku. Nejakí zo zboru za ním poslali trojčlennú delegáciu, aby sa ho spýtali, či je vkladanie rúk správne, alebo nie. Povedal im: Vždy sme čakali. Nie je správne, to robiť bez očakávania. Tieto novotárske, modernistické skratky sú špatné. Takýchto zhromaždení sa nezúčastňujte a nepodporujte. V nedeľu do zhromaždenia choďte. Stojte za zborom a svojím pastorom, ale nepodporujte toho evanjelistu. Je úplne vedľa. V nedeľu obvykle kázal miestny pastor, ale tentoraz ma požiadal, aby som mal zhromaždenie ja. Modlil som sa za to, a Pán mi povedal: „Budeš kázať o biblickom spôsobe, ako prijať Ducha Svätého.“ Čiastočne toto vyučovanie teraz zdieľam s vami. Povedal som zboru: „Nemôžete mať nič tradičnejšieho, ako je kniha Skutkov apoštolských. Verím, že by sme mali všetko robiť tradičnými spôsobmi. Ak naplnenie Duchom Svätým prostredníctvom vkladania rúk je novota, potom jej verí sám Pán Ježiš Kristus, pretože sa zjavil vo videní Ananiášovi a povedal mu: „Choď a polož ruky na Saula.“ Ak okamžité prijatie Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk je novotárske a modernistické, tak tomu dal svoje potvrdenie sám Pán Ježiš Kristus. Ale nie, je to tradičný spôsob - biblicky tradičný. Nájdete ho priamo vo svojich Bibliách. Len si to prečítajte.“ Prečítali si to. Všetci sa vrátili do našich zhromaždení. Povedali: „Áno, ten milý starý brat, ktorý založil zbor, je dobrý človek a miluje Boha, ale tomuto proste nerozumel. Je to v Biblii. Našli sme to tam.“ Kedysi som zase bol na starej fare v Oklahome. Vypínač svetla na stene tam mali iba v obývačke. Vo všetkých ostatných miestnostiach bola obyčajná žiarovka a od nej visela šnúra smerom dolu. Jedného dňa sme s miestnym kazateľom sedeli v obývačke a rozprávali sme sa až do pol druhej v noci. Práve som chcel ísť do svojej spálne, Keď kazateľ, bez toho, aby na to myslel, vyšiel druhými dverami a zhasol vypínačom svetlo. Obklopila ma úplná tma. Dostal som sa až ku dverám svojej spálne. Povedal som si, že Keď teraz pôjdem rovno, mal by som dôjsť rovno k šnúre. Ale nepodarilo sa mi ísť rovno. Narazil som si nohu o toaletný stolík. Potom som vrazil do náprotivných dverí. Musel som potom ísť trochu doľava, pretože som sa udrel o stĺpik postele. Držal som sa postele a hovoril som si: „Viem, že tu tá šnúra je. Rozsvecujem ňou každý večer. Je tu. Viem, že tu je!“ Ale nemohol som ju nájsť. Začal som mávať rukami vo vzduchu a nakoniec som do nej narazil chrbtom ruky. Rozhúpala sa a vletela mi do dlane. Zatiahol som za ňu a svetlo sa rozsvietilo. Ako som tam stál, Pán prehovoril k môjmu srdcu: „Vidíš, práve takto niektorí ľudia vyučujú druhých, ako byť naplnený Duchom Svätým, alebo ako prijať uzdravenie. Všetkým dávajú rovnakú radu: Niekde tamto by mala byť šnúra. Keď ju nájdeš, zatiahni za ňu.“ Ľudia potom hľadajú a hľadajú a hľadajú a šnúru nikdy nenájdu. Prečo nerobíme to, čo Biblia hovorí, že robiť máme? Prečo ľudí nepoučujeme podľa Božieho Slova?
Poď a pi! Ján 7/37-39 V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vystúpil a zvolal: "Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije! Kto verí vo mňa, prúdy živej vody potečú z jeho vnútra, ako hovorí Písmo." To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí ktorí v neho uverili. Dovtedy Ducha totiž nebolo, lebo Ježiš ešte nebol oslávený. Všimni si, že Ježiš povedal: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije“ (verš 37). Ježiš nepovedal „nech príde a kričí“. Nepovedal „nech príde a modlí sa“. Nepovedal „nech príde a spieva“. Nepovedal „nech príde a potí
sa“. Nepovedal „nech príde a chváli ma“. Nepovedal „nech príde a padne predo mnou a odíde prázdny“. Ježiš povedal: „Nech príde a pije“ Ježiš používa vodu ako obraz Ducha Svätého. Už si niekedy videl niekoho piť vodu so zatvorenými ústami? Nie, nemôžeš piť vodu so zatvorenými ústami a nemôžeš „piť“ ani Ducha Svätého, pokiaľ tvoje ústa zostanú zatvorené. Otvor svoje ústa! Ďalej, ako dlho to trvá, než sa napiješ, Keď si smädný? Proste vezmeš pohár s vodou a piješ - je to tak? Ježiš povedal: “Príď a pi“. Ako dlho musíš čakať, až sa napiješ? Nemusíš vôbec čakať a rovnako tak nemusíš čakať na krst v Duchu Svätom. V jednom zhromaždení istá žena povedala: „Brat Hagin, moja matka hľadá krst v Duchu Svätom už devätnásť rokov. Hneď po skončení zhromaždenia pôjdem za ňou a poviem jej, čo si vyučoval.“ Keď som sa za rok do tohto zboru vrátil, spýtal som sa jej: „Ako to dopadlo s tvojou mamou?“ "Zavolala som jej a povedala, že prídem. Býva 150 míľ od nás a musela som sa vrátiť ešte v ten deň, aby som včas pripravila manželovi večeru. Keď sme prichádzali k jej domu, vybehla k autu privítať vnúčatá. Všetky tri deti sa vyhrnuli z auta a potom som vystúpila aj ja. Povedala som jej: Mami, mám málo času. Prišla som, aby som íi pomohla k naplneniu Duchom Svätým. "Drahá,“ - odpovedala, „to už hľadám strašne dlho." Povedala som: „Veď ja viem, devätnásť rokov. Ja som ale neprišla, aby som s tebou hľadala. Prišla som, aby si prijala.“ "Áno, ale ja hľadám už..." "Ale ja nechcem, aby si hľadala,“ povedala som jej. „Nie je treba Ducha Svätého hľadať. On sa nestratil. On je už teraz tu!“ išli srna dovnútra a povedala som jej: Mami, terás si tu sadni. Sadni si do kresla v obývačke. Zo stola som zobrala svoju Bibliu, sadla som si na stoličku k jej nohám a ukázala som jej v knihe Skutkov, ako tam ľudia prijímali Ducha Svätého ihneď prostredníctvom vkladania rúk a ako potom hovorili jazykmi. Povedala som jej: Mami, pozri sa, ja nemám to pomazanie k službe, ako brat Hagin a iní, ale ja na teba položím ruky vo viere. Verím, že Keď na teba položím ruky, Duch Svätý na teba zostúpi. Teraz otvor svoje ústa a búd pripravená, pretože až On príde, chcem, aby si vyslovila to, čo ti dá. Položila som na ňu ruky a ona začala hovoriť v jazykoch. Behom desať minút od môjho príchodu hovorila jazykmi a pred tým hľadala devätnásť rokov. Môžeš druhým ľudom pomôcť úplne rovnako, ako táto žena pomohla svojej matke. Môžeš robiť to isté, čo aj ja robím vo svojich zhromaždeniach. Robím to, pretože v roku 1950 sa mi vo videní zjavil Pán a povedal mi: "Dávam ti službu vkladaním rúk. Skôr, než na niekoho položíš ruky, vždy mu prečítaj alebo cituj Sk 19/6 –„Akonáhle na nich Pavel položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali.“ Pán mi povedal: „Povedz tomu človeku, že som ťa poveril, aby si mu povedal, že Keď na neho položíš ruky, Duch Svätý na neho zostúpi. Povedz mu, že som ťa poveril, aby si mu povedal, že sa mu bude zdať, ako keby jeho jazyk chcel povedať niečo, čo nie je po anglicky, alebo v jeho materskej reči. A povedz mu, že som ťa poveril, aby si mu povedal, aby pozdvihol svoj hlas a vyslovoval akýkoľvek nadprirodzený zvuk, slabiku, alebo slovo, ktoré mu príde a že má v hovorení pokračovať tak dlho, až príde volná jasná reč."
BIBLICKÝ SPÔSOB, AKO PRIJAŤ DUCHA SVÄTÉHO Prijatie Ducha Svätého je úplne vecou viery. Navrhnem vám niekoľko zásad, ako by ste pomohli človeku, ktorý chce prijať. • Za prvé: Pomôžte mu pochopiť, že Boh už Ducha Svätého dal v deň Letníc. Od tej doby Duch Svätý na svete vždy bol a stále je. Snažte sa, aby ten človek pochopil, že záleží na ňom (alebo na nej), či dar Ducha Svätého prijme. Nepotrebuje prosíkať a žobrať, aby ho Boh naplnil Duchom Svätým. Akékoľvek žobranie je nevera. Nevera žobre. Viera vykríkne. • Za druhé: Veďte toho človeka k poznaniu, že každý, kto je spasený, je pripravený prijať Ducha Svätého. Skutky 2/38 (Kral) A Peter im povedal Čiňte pokánie a nech sa pokrstí každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Do našej teológie plného evanjelia sme primiešali spustu ľudských tradícií. Ľudia si myslia, že kým prijmú Ducha Svätého, musia niečo urobiť, alebo nejak vyčistiť svoj život.
Keby sme dokázali svoj život sami očistiť, k čomu by sme potrebovali krv Ježiša Krista? Ja som krvou očistený a vykúpený. Ak si spasený, si tiež očistený. • Za tretie: Je biblické povedať dotyčnému, aby prijatie Ducha Svätého očakával vo chvíli, Keď sú na neho položené ruky. • Za Štvrté: Povedzte mu, čo má očakávať. Ľudia majú tie najrôznejšie predstavy. Povedzte tomu človeku, že má očakávať, že Duch použije jeho hlasivky, a vloží do jeho úst nadprirodzené slová. Slová dáva Duch Svätý, ale vyslovuje človek. V Skutkoch 2/4 je: „Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával vysloviť sa“ (alebo: ako ich viedol k hovoreniu). Podobné miesto je v Skutkoch 10/46: „lebo ich počuli hovoriť jazykmi ...“ Pavel hovorí v l.Kor 14/18 (Sýkora): „Ďakujem Bohu, hovorím jazykmi viacej, než vy všetci“ a v LKor 14/2 (Žilka): „Ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá". Mnohí povedia: „Bojím sa, že by som to robil telesným spôsobom.“ Inak to ale nemôžeš robiť! Muži a ženy, ktorí sú v tele, sa klaňajú Bohu a chvália Ho v Duchu. Boh zasľúbil v Joelovi 2/28: „I stane sa potom: vylejem svojho Ducha na každé telo." • Za piate: Povedzte uchádzačovi o naplnenie Duchom, aby zavrhol všetok strach nahovorený učiteľmi, že by mohol prijať niečo špatné. Pomôžte mu poznať, že neprijme nejakú náhradu Ducha Svätého. Lukáš 11/11-13 Je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi hada, ké f ho prosí o rybu? Alebo by mu dal skorpióna, keď bo prosí o vajce? Ak teda vy, hoc ste zlí viete svojim deťom dávať dobré dary, am skôr váš Otec z neba dá Ducha Svätého tým, ktorí bo prosia! • Za šieste: Povzbuďte ho, nech poriadne otvorí ústa, to môže byť čin viery, nadýchne sa a povie Bohu: „Práve teraz prijímam vierou Ducha Svätého." Rozhodne trvajte na tom, aby ten človek nepovedal ani jedno slovo vo svojej prirodzenej reči. Povzbuďte ho, aby sa voľní! a bez strachu, smelo pozdvihol svoj hlas a vyslovil nadprirodzené hlásky, ktoré prídu a aby svojimi ústami 3 jazykom pohyboval rovnako, ako Keď hovorí vo svojom materinskom jazyku. Povedzte mu, aby očakával, Je Duch Svätý mu dá slová bude sa mu zdať, ako keby jeho jazyk chcel niečo povedať. Tak to býva vždy. Duch Svätý dává slová - človek musí hovoriť. Nadprirodzené je na tom to, čo je vyslovované, nie ten, kto hovorí. Keď pozorujete, že Duch Svätý chce pohybovať jeho ústami a jazykom, povedzte mu, aby vyslovil akékoľvek zvuky, ktoré bude môcť vysloviť, bez ohľadu na to, čo to je. To je viera. On pozdvihne svoj hlas, a bude veriť Bohu, Se ho povedie. Povedzte mu, aby pokračoval v hovorení, chválil Boha týmito nadprirodzenými slovami, dokiaľ nepríde voľná jasná reč a dokiaľ nebude mať vnútorné uistenie, že prijal. • Za siedme: Nepripustite tlačenicu okolo ľudí, ktorí stoja o naplnenie Duchom Svätým. Nedávajte im zmätené pokyny. Prítomní, pokiaľ sa modlia v Duchu, sa môžu modliť nahlas, ináč nech sa modlia vo svojej prirodzenej reči potichu. Týchto sedem zásad som používal pre pomoc ľudom k naplnenie Duchom Svätým od roku 1938 - a boli naplnení bez čakania, bez meškania - a takmer bez výnimky. ***
Prečo jazyky? Spôsob, akým boli veriaci v Novom Zákone naplňovaní Duchom Svätým, by mal byť naším vzorom i dnes. Navrhujem teda pozrieť sa do knihy Skutkov apoštolov, aby sme videli, ako to robili oni, a nasledovali ich príklad pri službe ľudom, ktorí chcú byť naplnení Duchom Svätým. V prvej kapitole Skutkov, tesne predtým, ako bol Pán Ježiš zobratý do neba, čítame o tejto pôsobivej scéne: Skutky 1/4-5 Keď boli spolu pri stole, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo, - o ktorom počuli ste odo mňa. Ján krstil vodou, vy však budete pokrstený Duchom Svätým, až uplynie niekoľko dni
A potom v deň Letníc: Skutky 2/1-4 Keď prišiel deň Letníc, všetci boli zhromaždení na jednom mieste. Náhle sa strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký víchor, a naplnil celý dom, kde boli A ukázali sa im akoby ohnivé jazyky, rozdelili sa a na každom z nich spočinul jeden, všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Pred mnohými rokmi, keď som bol mladým baptistickým kazateľom, ma pri čítaní Nového Zákona osvietil Duch Svätý a došiel som k presvedčeniu, že keby som prijal rovnakého Ducha Svätého ako učeníci, mal by som i rovnaké počiatočné znamenie, ako mali oni. Tým je, - ako Biblia dosvedčuje - hovorenie jazykmi. Nič iného ma nemohlo uspokojiť. Hovorenie jazykmi síce nie je Duch Svätý a Duch Svätý nie je hovorenie jazykmi, ale oboje ide ruka v ruke. Veriaci naplnení v Samárii Udalosti v knihe Skutkov popisujú obdobie mnohých rokov. Osem rokov po Letniciach vidíme Filipa, ako prináša evanjelium ľuďom v Samárii. Skutky 8/5-8 a 12 5Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. 6Všetci ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, keď ich počuli, a keď' videli znamenia, ktorí činil 7Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnoho ochrnutých a chromých bolo uzdravených. 8A tak nastala veľká radosť v tom meste. 12 Ale Keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa pokrstiť muži i ženy. Tieto miesta v Písme mi pomohli poznať, že existuje skúsenosť prijatia Ducha Svätého, ktorá nasleduje po spasení. Bol som vyučovaní, že keď je človek spasený, Ducha Svätého má - a to v istom zmysle platí. Avšak moja denominácia učila, že teda potom už máme všetku plnosť Ducha Svätého. Pán Ježiš povedal: "Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a prijme krst, bude spasený, kto však neuverí, bude odsúdený.* (Mar 15/15-16) Títo Samarania uverili a boli pokrstení (Sk 8/12). Boli spasení? Podľa Ježišových slov boli. Duch Svätý koná svoje dielo pri znovuzrodení, ale to nie je nazývané „prijatie Ducha Svätého". Tomu sa hovorí „byť znovu narodený“ - obdržať večný život. Existuje ešte skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení, a ktorá je nazývaná prijatie Ducha Svätého alebo naplnenie Duchom Svätým. Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli o úžasných veciach, ktoré Boh prostredníctvom Filipovej služby v Šamani urobil, poslali Petra a Jána, ktorí na novoobrátených vkladali ruky, aby títo mohli prijať Ducha Svätého. Skutky 8/14-17 14 Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. 15 Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby aj im bol daný Duch Svätý, 16 lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil boli len pokrstený v meno Pána Ježiša, l 7 Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého. Kto má výhrad proti hovoreniu jazykmi, môže teraz namietnuť, že Biblia nehovorí, že by Samarania po prijatí Ducha Svätého hovorili jazykmi. Rovnako sa však nezmieňuje, že by v Samárii jazykmi nehovorili. Kto študoval dejiny cirkvi, ten vie, že starí cirkevní otcovia sa zhodujú v názore, že v Samárii jazykmi hovorili. Zdá sa, že je to zjavné i z tohoto úryvku: Skutky 8/18-19 18 Keď Šimon videl že ten, na koho apostoli položia ruky, dostáva Ducha Sväteho, ponúkol im peniaze a povedal
19 "Dajte i mne tú moc, aby Ducha Sväteho dostal každý, na koho položím ruky." Božie Slovo hovorí: „Keď Šimon videl...“ Ducha Svätého ale vidieť nemôžeš. On je Duch a nemôžme Ho vidieť telesnými očami. Muselo to teda byť nejaké telesné, viditeľné znamenie, podľa ktorého Šimon poznal, že veriaci Ducha Svätého obdržali. Muselo to byť niečo, čo Šimon mohol zaznamenať svojimi zmyslami. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že znamenie, ktorým sa zostúpenie Ducha Svätého prejavilo, bolo hovorenie jazykmi. Veriaci naplnení v Kornéliovom dome Písmo rozpráva o tom, ako asi za 10 rokov po Letniciach priniesol Peter evanjelium do domu Kornélia. Skutky 10/44-46 44 Ešte kým Peter hovoril zostúpil Duch Svätý na všetkých, ktorí tú nepočuli. 45 Bratia židovského pôvodu, ktorí prišli s Petrom, žasli, že i pohanom bol daný dar Ducha Svätého. 46 Keď ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Ak čítame celý príbeh zo Skutkov 10, dozvieme sa, že Kornéliovi sa zjavil anjel, a povedal mu, aby poslal niekoho do Joppe a dal vyhľadať v určitom dome muža menom Šimon Peter. Ten mu povie to, čo „prinesie spásu jemu i jeho rodine“. Ani Kornélius, ani nikto z jeho domu nebol spasený. Boli to židovskí prozelyti. Človek nemôže byť spasený bez počutia evanjelia. Oni nevedeli o Ježišovi. Peter im teda kázal a oni behom tohoto kázania uverili a znovu sa narodili. Potom prijali Ducha Svätého a hovorili jazykmi - ešte skôr, než Peter dohovoril. Všimni si, že znamenie, ktoré Petra a jeho sprievod presvedčilo, že títo pohania naozaj Ducha Svätého prijali, bolo hovorenie jazykmi. Židovskí veriaci žasli, že Duch Svätý bol vyliaty aj na pohanov. Veriaci naplnení v Efeze Dvadsať rokov po Letniciach prišiel Pavel do Efezu. Stretol sa tam s niektorými veriacimi a zoznámil ich s osobou Ducha Svätého. Skutky 19/1-3 a 6 l Zatiaľ čo bol Apollos v Korinte, prešiel Pavel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými učeníkmi. 2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?3 Odpovedali mu: „Vôbec sme nepočuli, že je Duch Svätý." 3 Pavel povedal Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni povedali: „Krstom Jánovým." 6 Akonáhle Pavel na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali. Ako vidíme v týchto veršoch, veriaci v Efeze nikdy o Duchu Svätom nepočuli. Keď však Pavel na nich položil ruky, Duch Svätý na nich zostúpil, a oni hovorili jazykmi. Každý z nich - bez čakania, bez chválenia, bez meškania - bol naplnený Duchom Svätým a hovoril inými jazykmi, ako mu Duch Svätý dával hovoriť. Pavlove naplnenie Duchom Svätým Pavel, ktorý na týchto ľudí vkladal ruky, bol pred tým známy ako Saul z Tarsu. Správa o jeho skúsenosti prijatia Ducha Svätého je zaznamenaná v deviatej kapitole Skutkov: Skutky 9/10-12 a 17 V Damasku žil jeden učeník menom Ananiáš. Toho Pán vo videní zavolal: „Ananiáš!“ On odpovedal „Tu som, Pane.“ Pán mu povedal Chod ihneď do ulice, ktorá sa menuje
Priama, a v dome Júdovom vyhľadaj Saula z Tarzu. Práve sa modlí a dostal videnie, ako k nemu vchádza muž menom Ananiáš a vkladá na neho ruky, aby opäť videl" 17 Ananiáí šiel vstúpil do toho domu, vložil na Saula ruky a povedal „Saul môj brat, posiela ma k tebe Pán - ten Ježiš, ktorý sa ti zjavil na tvojej ceste, chce, aby si opäť videl a bol naplnený Duchom Svätým". Saul, neskôr známy ako Pavel, obdržal Ducha Svätého okamžite. Nemusel čakať. Obdržal ho ihneď. Niekto by však mohol namietnuť: „Tu ale nie je povedané, že hovoril jazykmi.“ Je pravda, že tu to nie je priamo a výslovne povedané. Pavel sám však tvrdí, že jazykmi hovorí. Píše: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (l.Kor 14/ 18) Vieme, že Pavel nezačal hovoriť jazykmi skôr, než Ducha Svätého prijal. Nie je ťažké domyslieť si, kedy začal: začal vtedy, Keď prijal Ducha Svätého, rovnako ako my všetci, pretože jazyky prichádzajú s naplnením Duchom Svätým ruka v ruke. Hovorenie jazykmi je počiatočné nadprirodzené znamenie, alebo dôkaz, že Duch Svätý v nás prebýva. Je to začiatok všetkého. Poznal som zo svojej vlastnej skúsenosti, že čím viac sa modlím a klaniam Bohu v jazykoch, tým viacej sa v mojom živote prejavujú aj ostatné dary Ducha. Čím menej v jazykoch hovorím, tým menej sa prejavujú. Hovorenie v jazykoch - to sú dvere k ostatným duchovným darom.
Desať dôvodov, prečo by každý veriaci mal hovoriť jazykmi „A tých čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, ...“ (Mar 16/17) Apoštol Pavel o hovorení jazykmi písal veľmi veľa. Je zjavné, že to, o čom kázal, tiež používal v praxi, pretože povedal: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (l.Kor 14/18) Ja osobne tiež ďakujem Bohu, že pravidelne hovorím jazykmi, a toto požehnanie prajem každému kresťanovi a ten istý zdroj moci v jeho všednom živote. Účelom druhej časti tejto knižky je vyložiť hlavné dôvody, prečo by mal každý kresťan hovoriť jazykmi, a pomôcť veriacim vidieť požehnanie, ktoré môžu mať, Keď budú denne používať moc Ducha Svätého.
1. dôvod: Jazyky sú počiatočným znamením Skutky 2/4 Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Keď sme naplnení Duchom Svätým, hovoríme inými jazykmi, ako Duch Boží dáva hovoriť. Je to počiatočný dôkaz alebo znamenie krstu v Duchu Svätom. Preto prvým dôvodom, prečo by ľudia mali inými jazykmi hovoriť, je toto nadprirodzené znamenie, že Duch Svätý v človeku prebýva. V desiatej kapitole Skutkov čítame, ako židovskí bratia, ktorí prišli s Petrom do Kornéliovho domu, žasli, Keď videli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Mysleli si, že je to len pre Židov. Ako títo Židia poznali, že Kornéliova domácnosť dostala Ducha Svätého? „Veď ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“ (Sk 10/46). Hovorenie jazykmi bolo nadprirodzeným znamením, ktoré ich presvedčilo, že pohania majú ten istý dar ako oni.
2. dôvod: Jazyky slúžia k duchovnému budovaniu L Kor 14/4 (Žilka) Kto hovorí jazykom, buduje sám seba. Pavel v dopise napísanom zboru do Korintu povzbudzuje kresťanov, aby pokračovali v hovorení inými jazykmi pri uctievaní Boha a vo svojom modlitebnom živote, pretože to je prostriedok duchovného budovania. Znalci gréckeho jazyka hovoria, že v modernej ľudovej reči existuje slovo, ktoré vystihuje pôvodný význam originálu lepšie, než slovo „budovanie“. Je to slovo „nabíjanie“ - tak ako sa používa v spojení „nabíjať batériu“. Preto môžeme tento verš parafrázovať: 'Ten, kto hovorí neznámym jazykom, sa vzdeláva, buduje, nabíja ako batéria". Tento úžasný, nadprirodzený prostriedok duchovného budovania -
všimni si, že nejde o vzdelávanie duševné, ani telesné - je pre každé Božie dieťa. LKor 14/2 (Žilka) Ten, kto hovorí jazykom, nehovorí k ľuďom, ale k Bohu, nikto mu nerozumie, on duchom hovorí o tajomstvách. Weymouthov preklad tento verš uvádza: „Hovorí božské tajomstvá.“ Boh dal cirkvi božské, nadprirodzené prostriedky komunikácie s Ním samotným. LKor 14/14 (Žilka) Lebo keď sa modlím... jazykom, modlí sa síce môj duch, ah môj rozum zostáva neplodný. Všimni si, že je tu povedané „modlí sa môj duch“. Tzv. Rozšírený preklad Biblie uvádza: „Môj duch sa modlí prostredníctvom Ducha Svätého vo mne.“ Boh je duch. Keď sa modlíme v jazykoch, je náš duch v priamom kontakte s Bohom, ktorý je Duch. Hovoríme s Ním prostredníctvom božského, nadprirodzeného prostriedku. Je udivujúce, ako sa ľudia vo svetle týchto veršov ešte môžu pýtať, či hovorenie jazykmi má nejaký význam. Ak Božie Slovo hovorí, že hovorenie jazykmi má význam, tak potom význam určite má. Ak Boh hovorí, že hovorenie jazykmi buduje - tak potom buduje. Ak Boh hovorí, že je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním - potom je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním. Ak Boh hovorí, že každý veriaci by mal hovoriť jazykmi - potom by každý veriaci mal hovoriť jazykmi. Ježiš nepovedal, že by hovoriť jazykmi mali len niektorí. Povedal: „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: _“ „Tých“ je množné číslo, to znamená všetci. Jedno zo znamení je: „…budú hovoriť novými jazykmi...“ (Mar 16/17).
3. dôvod: Jazyky nám pripomína prítomnosť Ducha, ktorý v nás prebýva Ján 14/16-17 16A ja požiadam Otca a on vám iného Prímluvcu, aby bol s vami na veky 17- Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidel ani nepoznal. Vy ho poznáte, lebo s vami zostáva a vo vás bude. 18 Howard Carter (ktorý bol mnoho rokov hlavným predstaviteľom zborov Assemblies of God vo Veľkej Británii a založil najstaršiu biblickú letničnú školu na svete) poukázal na to, že nesmieme zabúdať, že hovorenie jazykmi nie je len počiatočným znamením naplnenia Duchom Svätým, ale tiež zostávajúcou skúsenosťou pre zvyšok života. Z akého dôvodu? Aby nám pomáhalo pri uctievaní Boha. Hovorenie jazykmi je tečúcim prúdom, ktorý by nikdy nemal vyschnúť a ktorý duchovne obohacuje náš život. Stále modlitby a uctievanie Boha v jazykoch nám pomáhajú uvedomovať si, že On v nás stále prebýva. Ak si budem každý deň uvedomovať, že vo mne prebýva Duch Svätý, bude to ovplyvňovať celý spôsob môjho života. Dvanásťročná dcéra istého kazateľa raz neovládla svoju zlosť a bola na svoju matku drzá a hrubá. Celý výstup počul evanjelista, ktorý bol u nich na návšteve. Keď si dievča hosťa všimlo a uvedomilo si, že bol svedkom jej výbuchu zlosti, prišlo do rozpakov a rozplakalo sa. "Je mi veľmi ľúto, že ste videl ako sa chovám a počul, čo som povedala,“ - plakala. "Moja milá,“ -na to on, „je niekto väčší ako ja, kto ťa videl a počul. Ty si kresťanka, však?" "Áno." "Si naplnená Duchom?“ -spýtal sa ďalej. "Áno." "Nuž, tak potom je Duch Svätý v tebe. Vie, čo si povedala, a ako si sa chovala. Keď však budeš ľutovať, Pán ti odpustí/' Modlili sa spolu. Dievča robilo pokánie a za malú chvíľu začala uctievať Boha v jazykoch. Potom jej evanjelista povedal: „Prezradím ti tajomstvo, ktoré ti pomôže udržať tvoju povahu na uzde. Ak sa budeš denne modliť a uctievať Boha v jazykoch, pomôže ti to, aby si si uvedomovala, že Duch Svätý v tebe prebýva. Keď si pripomenieš, že On je v tebe, už sa nebudeš tak chovať."
Po niekoľkých rokoch sa evanjelista do zboru opäť vrátil, aby tam kázal. Pastorova dcéra mu povedala: Nikdy som nezabudla, čo ste mi povedal. Každý deň tých niekoľko rokov som sa modlila a uctievala Boha v jazykoch a už nikdy sa mi nestalo, že by som sa prestala ovládať." Je to smutné, ale všetci poznáme ľudí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, a predsa sa nedokážu ovládnuť a robia a hovoria veci, ktoré by nemali. Je to len preto, že nechodia v Duchu tak, ako by mali. Ak si neuvedomujeme Jeho prítomnosť v sebe, je veľmi ľahké byť otrávený a podráždený. Ak si však urobíme čas na obecenstvo s Ním, môžeme si byť stále vedomí Jeho prítomnosti.
4. dôvod: Modlitba v jazykoch je vždy v súlade s dokonalou Božou vôľou Rim S/26-27 (Žilka) 26Práve tak i Duch sa ujíma nasej slabosti Veď my nevieme, za (o sa máme modliť, ako náleží ah sám Duch sa nás zastáva vzdychmi, ktoré sa vymykajú slovám. 27A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli,kbo sa podľa vôle Božej primlúva za svätých. Hovorenie jazykmi odstraňuje z našich modlitieb sebeckosť. Modlitba, ktorá vychádza z nášho vlastného myslenia a rozumu, nemusí byť v súlade s Písmom. Môže byť sebecká. Naše modlitby bývajú príliš často podobné modlitbe jedného starého farmára, ktorý prosil: „Bože, požehnaj mne, mojej žene, môjmu synovi Johnovi a jeho manželke – nám štyrom a nikomu inému.“ V citovaných veršoch Pavel nehovorí, že nevieme ako sa modliť - Veď to vieme. Modlíme sa v mene Pána Ježiša Krista k Otcovi, a to je ten správny spôsob modlitby. To, že vieme, ako sa modliť, však neznamená, že vieme za čo sa modliť ako náleží. Pavel povedal: „Veď my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch sa nás zastáva vzdychmi, ktoré sa vymykajú slovám." P. C. Nelson, dobrý znalec gréčtiny, povedal, že v origináli na tomto mieste doslova stojí: „Duch Svätý sa za nás primlúva stenaním, ktoré nemôže byť vyjadrené zrozumiteľnou rečou.“ Zrozumiteľná reč, to je spôsob, ako bežne hovoríme. Nelson poukazuje na to, že v gréčtine nie je zahrnuté len stenanie, unikajúce z našich úst pri modlitbe, ale tiež modlitba v iných jazykoch. To je v súlade s Pavlovými slovami v l.Kor 14/14 (žilka): „Ak sa modlím ... jazykom, modlí sa ... môj duch ...,“ alebo ako prekladá Rozšírený preklad: „Môj duch sa modlí prostredníctvom Ducha Svätého vo mne.“ Keď sa modlíš v jazykoch, modlí sa tvoj duch prostredníctvom Ducha Svätého v tebe. Duch Svätý, ktorý je v tebe, dáva slová, ktoré majú byť vyrieknuté a ty ich vyslovuješ zo svojho ducha. Hovoríš ty. To, čo má byť povedané, dáva On. Tak ti Duch Svätý pomáha, aby si sa modlil za veci podľa Božej vôle tak, ako je treba sa za ne modliť. Táto modlitba nie je niečo, čo by Duch Svätý konal bez ohľadu na nás. Stenanie vychádza z nášho vnútra a vyslovujú ho naše pery. Duch Svätý sa nebude modliť za nás. Bol poslaný, aby v nás prebýval ako Pomocník a Prímluvca. Nie je zodpovedný za náš modlitebný život. Bol poslaný, aby nám pomáhal modliť sa. Pri modlitbe v iných jazykoch sa modlíme, ako nám Duch dáva hovoriť. Je to modlitba, ktorú riadi Duch. To z našich modlitieb vylučuje sebectvo. Keď sa ľudia modlia podlá svojho vlastného uváženia, často zasahujú do vecí, ktoré nie sú Božou vôľou a nie sú pre nich najlepšie. Keď Boží ľudia chcú, aby sa niektoré veci diali určitým spôsobom, tak to Boh často dovolí, i Keď to nie je pre nich najlepšie alebo to nie je dokonalá Božia vola. Boh napríklad nechcel, aby mal Izrael kráľa. Ľud ho však chcel a tak im ho Boh dovolil, ale nebola to jeho najvyššia vola.
5. dôvod: Modlitba v jazykoch povzbudzuje vieru Jud verš 20 (Žilka) Ale vy, milovaní budujte sami seba vo svojej najsvätejšej viere, modlite sa v Duchu Svätom. Modlitba v jazykoch povzbudzuje vieru a pomáha nám, aby sme sa učili plne dôverovať Bohu. Ak Duch Svätý nadprirodzene riadi slová, ktoré hovorím, potom je k hovoreniu jazykmi potrebná viera. Neviem, aké bude nasledujúce slovo - musím v tom dôverovať Bohu. Dôverovať Bohu v jednom smere, alebo v jednej veci mi pomáha, aby som mu dôveroval i v inom smere alebo v inej veci. Ako mladý baptistický kazateľ som mal na starosti zbor a býval som u jedných metodistických manželov. Moja domáca bola jemná, milá žena, ktorá milovala Pána. Mala však žalúdočné vredy a lekári sa obávali, že by mohli prerásť v rakovinu. Jej manžel veľa zarábal, ale všetko padlo na lieky a lekárov. Vedel
som, že Boh tú ženu chce a môže uzdraviť, ale nejako som nebol schopný k tomu tiež pozdvihnúť jej vieru. Jedla len mäkkú stravu a pila len mlieko, ale i to ťažko udržala v žalúdku. Jedného dňa sa však stala úžasná vec! Prijala naplnenie Duchom Svätým. Keď som prišiel domov, jedla práve jedlo, ktoré nikdy predtým jesť nemohla. „Neprijala som len krst v Duchu Svätom a hovorenie inými jazykmi,“ povedala mi, „ale prijala som tiež uzdravenie. Som úplne zdravá“ A skutočne bola. Podobnú vec som videl mnohokrát. Ako to súvisí? Vieme, že prijatie krstu v Duchu Svätom nás neuzdraví. Ale hovorenie jazykmi nás učí viac dôverovať Bohu. Hovorenie jazykmi nám pomáha veriť Bohu i v ostatných veciach, pretože povzbudzuje našu vieru.
6. dôvod: Hovorenie jazykmi nás ochraňuje pred svetským znečistením l.Kor 14/28 (Kral) A keby nebolo vykladala, nech mlčí v zbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu. Šiesty dôvod, prečo by každý kresťan mal hovoriť jazykmi, je, že je to prostriedok, ako sa uchrániť pred znečistením bezbožnými a svetskými vecami, a všetkým tým hrubým hovorením okolo nás v práci a na verejnosti. Všimnime si v citovanom verši, že jazykmi môžeme hovoriť sami k sebe. Pavel hovorí, nech pri zhromaždení „hovorí... dvaja, alebo najviac traja a to jeden po druhom, a jeden nech vykladá. A keby nebolo vykladača, nech mlčí v zbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu. (l Kor 14/27-28 Kral.) Ak môžeme hovoriť k sebe a k Bohu v zhromaždení, môžeme to robiť i na pracovisku. Nikoho to nebude rušiť. Keď sa napríklad u holiča hovoria dvojzmyselné vtipy, proste len tak sedím a hovorím k sebe a k Bohu v jazykoch. Keď ideme vo vlaku, v autobuse alebo električke - môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Tiež v zamestnaní môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Hovorenie jazykmi sebe a Bohu bude tak prostriedkom, ako zostať nepoškvrnený a čistý.
7. dôvod: Modlitba v jazykoch nám dáva možnosť modliť sa za to, čo nepoznáme Modlenie v jazykoch nám poskytuje možnosť modliť sa za veci, o ktorých nikto nepredpokladá, že by sa za ne mal modliť, alebo o nich dokonca ani nevie. Už sme si povedali, že Duch Svätý nám pomáha modliť sa za veci, o ktorých nevieme, ako by sme sa mali správne modliť. Okrem toho sa môže Duch Svätý , ktorý vie všetko, skrze nás modliť za veci, o ktorých naša prirodzená myse! vôbec nevie. Jeden anglický misionár v Afrike bol doma na dovolenke a hovoril na misijnej konferencii. Tam sa ho raz jedna z poslucháčok spýtala, či si vedie denník. Odpovedal, že áno. Začala rozprávať: „Pred dvomi rokmi som sa v noci prebudila s vedomím, že sa mám modliť. Vstala som z postele a ešte skôr, než som si kľakla, už som hovorila v jazykoch. Hodinu som sa tak v jazykoch modlila a zdalo sa mi, ako keby som zápasila. Keď som modlitbu skončila, mala som videnie. Videla som vás v malej chatrči z trávy, ako ste obklopený domorodcami. Bol ste chorý. Potom ste zomreli. Videla som, ako vás domorodci celého prikryli a smutne vyšli z chatrče. Náhle ste z chyži vyšiel von, stál ste uprostred nich a všetci domorodci sa radovali.“ Misionár sa opýtal, či si aj ona vedie denník a požiadal ju, aby ho popoludní priniesla. Porovnali denníky s opravou na časové rozdiely medzi Anglickom a Afrikou a zistili, že čas, kedy bola žena vyburcovaná k modlitbe, sa presne zhodoval s časom, kedy mal misionár smrteľnú horúčku. Jeho spolupracovník bol preč a on zostal sám s domorodcami. Všetko sa stalo presne tak, ako to ona videla. Misionár zomrel, domorodci ho považovali za mŕtveho a pretiahli mu cez hlavu prikrývku. On potom náhle vstal zdravý! To všetko skrze Ducha Božieho! V roku 1956 sme boli s manželkou v Kalifornii. V noci som bol náhle prebudený. Bolo to, ako keby niekto na mňa položil ruku. Bleskurýchle som sa posadil na posteli a srdce mi búšilo. "Pane,“ zvolal som, „čo sa deje? Viem, že niekde niečo nie je v poriadku. Duchu Svätý vo mne, ty vieš všetko. Ty si všade a si i vo mne. Nech je to čokoľvek, daj mi, čo mám hovoriť.“ Hodinu som sa modlil v jazyku, a potom som sa začal smiať a v jazykoch spievať. (Keď sa takto modlíš v jazykoch, modli sa vždy tak dlho, až sa objaví chvála. Potom budeš mať istotu, že nech si sa modlil za čokoľvek, je to hotové.) Vedel som, že to, za čo som sa modlil, sa stalo. Mal som odpoveď, a tak som zase išiel spať. Zdalo sa mi, že vidím svojho mladšieho brata, ako v Luiziane ťažko ochorel. Videl som, ako ho blikajúca sanitka vezie do nemocnice. Vo sne som stál na chodbe v nemocnici, pred dverami jeho izby,. Dvere boli
zatvorené. Potom vyšiel z dvier lekár, zavrel za sebou, zobral ma za ruku a povedal: „Je mŕtvy." "Nie, pán doktor, nie je mŕtvy“ odpovedal som. „Čo tým myslíte - nie je mŕtvy?“ „Pán mi povedal, že bude žiť a že nezomrie.“ Nato sa lekár rozhneval a povedal: „Pocite so mnou a ukážem vám, že je mŕtvy. Už som konštatoval smrť príliš u mnohých ľudí na to, aby som to nepoznal.“ Vzal ma popod pazuchy a viedol do izby. Tam pristúpil k posteli a strhol prestieradlo. Vtom môj brat otvoril oči. Lekár si všimol, že dýcha. Začal koktať: „Vy ste vedel niečo, čo som ja nevedel. On naozaj žije?“ Vo sne som videl, ako môj brat vstal z postele a bol zdravý. To bolo to, za čo som sa modlil Za tri mesiace som sa vrátil domov do Texasu. Brat sa zastavil na návšteve a povedal: „Skoro som umrel, Keď si bol preč.“ Odpovedal som, že viem, že mal záchvat tú noc v Luiziane a že ho odviezli do nemocnice. Myslel si, že mi o tom niekto povedal, ale nebolo to tak. Porozprával som mu o svojom modlitebnom bremene a o sne, ktorý nasledoval. „Presne tak sa to stalo! Povedali mi, že doktor si asi 40 minút myslel, že som umrel.“ Keď sa modlíme v duchu, máme možnosť modliť sa za veci, o ktorých normálne, prirodzene nič nevieme. Duch Svätý však vie všetko.
8. dôvod Modlitba v jazykoch duchovne osviežuje Izaiäs28/11-12 Preto nezrozumiteľnou rečou a cudzím jazykom prehovorí k tomuto ľudu ten, ktorý mu hovoril: 'Tu je miesto odpočinku, nechajte odpočinúť unaveného, tuje miesto mieru!“ Nechceli však počuť. Čo je odpočinok, osvieženie, o ktorom hovoria tieto verše? Hovorenie inými jazykmi. Lekár niekedy doporučí odpočinok, ale ja poznám ten najlepší odpočinok na svete. Často, Keď sa vraciame domov z dovolenky, musíme si pred nástupom do práce odpočinúť. Nie je nádherné, že sa môžeme liečiť odpočinkom každý deň? „Tu je miesto odpočinku ... tu je miesto mieru...“ Potrebujeme takéto miesto odpočinku práve dnes, v dobe nepokoja, zmätkov a úzkosti.
9. dôvod Jazyky pre vďakyvzdávanie LKor 14/15-17 (s použitím Kral) Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ak sa budem modliť aj mysľou, budem spievať chvály duchom, au budem spievať chvály aj mysľou. Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje lakovanie amen, keď nevie, čo hovoríš? Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva. Keď Pavel v 10.verši hovorí o človeku, ktorý nie je do veci zasvätený, myslí tým toho, kto nemá známosť v duchovných veciach. Keby si ma pozval k obedu a povedal: „Prosím ťa, poďakuj,“ a ja by som sa modlil v jazykoch, nevedel by si, čo hovorím. Nebol by si budovaný. Preto Pavel povedal, že v takom prípade bude lepšie modliť sa svojou mysľou. Keby som sa modlil v jazykoch, mal by som mať ešte výklad, aby si vedel, čo som hovoril. Všimni si, že Pavel hovorí, že modlitba v jazykoch je dokonalý spôsob, ako sa modliť a vzdávať vďaky „...lebo ty síce dobre ďakuješ“ (v.17). V prítomnosti ľudí, ktorí o prejavoch Ducha nič nevedia, doporučuje Pavel modliť sa rozumom. Tak i oni môžu byť budovaní, budú rozumieť, čo hovoríš.
10. dôvod: Hovorenie v jazykoch uvádza jazyk do podriadenosti Jazyk nevie skrotiť nikto z ľudí Je to zlo, ktoré si nedá pokoj, plné smrtonosného jedu. Vydávanie jazyka Duchu Svätému k hovoreniu inými ja2ykmi je ohromný krok smerom k plnému vydaniu všetkých našich údov Bohu. Ak dokážeme vydať ten najneovládnuteľnejší úd, môžeme vydať aj ktorýkoľvek iný úd.
Hovorenie jazykmi na verejnosti Záverom by som rád zdôraznil, že i Keď som pojednával predovšetkým o jazykoch v súkromnom živote každého veriaceho, nemožno prehliadnuť, že existuje aj verejné hľadisko hovorenia jazykmi. • Za prvé, Keď ľudia prijmú Ducha Svätého na verejnosti, hovoria inými jazykmi, ako im Duch dáva hovoriť. • Za druhé, cirkev je budovaná hovorením jazykmi na verejných zhromaždeniach, kde je i výklad. Pavel jasne hovorí, že proroctvo znamená hovoriť k ľudom pre ich „budovanie, napomenutie i povzbudenie.“ (l.Kor 14/3) Tiež však povedal: „Väčší je, kto prorokuje, než ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží...“ (l.Kor 14/5, Sýkora). Pavel hovorí, že jazyky s výkladom sú rovnocenné prorokovaniu. To znamená, že pokiaľ je hovorenie v jazykoch vykladané, takže zbor rozumie, čo sa hovorí, nie je to menšie, než prorokovanie. Pre ilustráciu: dva päťdesiat halierniky sa rovnajú jednej korune. Proroctvo je korunová minca. Prirodzene, že by bolo lepšie mať korunu (proroctvo), než len päťdesiatnik (hovorenie jazykmi). Ak však spolu s hovorením v jazykoch je i výklad (ďalší päťdesiatnik), tak potom tieto dve mince sa rovnajú korune. Rád by som povedal, že prorokovanie nie je kázanie. Keby prorokovanie bolo kázanie, nikdy by si sa nemusel na kázanie pripravovať. Ty máš však študovať a na kázanie sa pripraviť. Pavel hovorí: „Usiluj o to, aby si sa pred Bohom osvedčil...“ (2.Tim 2/15). Nemusíš sa pripravovať na to, aby si mohol hovoriť jazykmi, alebo vykladať. Nemusíš sa pripravovať, aby si mohol prorokovať. To všetko prichádza z inšpirácie Ducha. Samozrejme, je to prvok proroctva, Keď niekto káže z inšpirácie Ducha, a náhle hovorí veci, o ktorých nikdy nepremýšľal. Jazyky s výkladom budujú cirkev. Ak je hovorenie jazykmi s výkladom používané v súlade s Božím Slovom, presvedčuje neveriacich o realite Božej prítomnosti a často spôsobí ich obrátenie sa k Bohu a spasenie. Ježiš povedal: „Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov“ (Mar 16/17). To sa môže diať v súkromí i na verejnosti. „Na chorých budú klásť ruky a uzdravia sa „ (v. 18). To sa môže diať v súkromí i na verejnosti. Ďalšie znamenie je: „Budú hovoriť novými jazykmi'* (v. 17). Tiež toto sa môže diať v súkromí i na verejnosti. Samozrejme, že sa nechceme pri bohoslužbách zbytočne dlho modliť v jazykoch, pretože pokiaľ nie je výklad, ľudia nevedia, čo sa hovorí a nie sú budovaní. Naproti tomu je v poriadku, Keď na výzvu ideš dopredu a tam sa modlíš, ako dlho chceš, pretože tam ideš preto, aby si bol zbudovaný. Keď ľudia na zhromaždení dvíhajú ruky a modlia sa, je správne modliť sa v jazykoch. Takmer každý večer sa tak modlím, Keď stojím na pódiu. Akonáhle sa ale zbor prestane modliť, prestanem sa modliť aj ja. Keby som pokračoval, zbor by nebol budovaný. Potrebujeme vedieť, ako užívať to, čo máme, aby sme z toho mali čo najväčší úžitok. Nech ťa požehná Duch Svätý!
