ADHD- porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou Pre ADHD je charakteristická neschopnosť sústrediť sa a / alebo hyperaktivitaimpulzívnosť. Diagnostikuje sa väčšinou v prvých rokoch základnej školy. Jedinci s ADHD majú problémy so sústredením, s tým, ako ostať pokojným a kontrolovať svoje nálady. Veľmi rýchlo sa začnú nudiť , pričom sú nepokojní a roztržití. Kvôli svojmu často rušivému správaniu v škole , doma alebo medzi priateľmi je pre nich ťažké zapájať sa do rôznych aktivít. Dôsledkom týchto symptómov sa deťom a adoloescentom v škole nedarí alebo neprospievajú a to aj napriek priemernej a nadpriemernej inteligencii. Jedinci s ADHD majú problém nájsť a udržať si priateľov, cítia sa často osamelo a nepochopení. Čo spôsobuje ADHD? Vedci sa zhodujú na tom, že neexistuje iba jedna príčina vzniku ADHD. Faktory, ktoré sa spájajú so vznikom ADHD sa dajú nájsť v genetike, ako aj v prostredí, ktoré jedinca obklopuje. Aj poranenie hlavy alebo komplikovaný pôrod, ktorých dôsledkom je poškodenie tkaniva mozgu, môžu takisto prispieť k vzniku ADHD. Mozgová činnosť u jedincov s ADHD je nastavená na nadmernú aktivitu, tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú aktivitu sú oslabené, obdobne aj systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií, ktoré súvisia s pozornosťou sú oslabené. Diagnostikovanie ADHD Diagnostikovanie ADHD je komplexný proces, ktorý je založený na histórii rodiny, počte a pretrvávaní symptómov a na miere do akej príznaky obmedzujú každodenné fungovanie jedinca. Zoznam kritérií pre diagnostikovanie ADHD ( podľa DSM- IV) - Aspoň 6 symptómov nesústredenosti a / alebo 6 symptómov hyperaktivity/ impulzívnosti prítomných najmenej 6 mesiacov. - Niektoré z týchto príznakov boli prítomné pred 7 rokom života . - Niektoré z týchto príznakov boli prítomné aspoň v dvoch prostrediach( napr. v škole a doma). - Existuje jasný dôkaz, že jedinec nie je schopný zvládať každodenné povinnosti. Typy ADHD 1.Typ s pretrvávajúcou nesústredenosťou- tento typ je známy ako ADD porucha pozornosti- ak 6 alebo viac syptómov nesústredenosti pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov. 2. Typ s pretrvávajúcou hyperaktivitou-impulzívnosťou- ak 6 alebo viac symptómov hyperaktivity ( ale menej ako 6 symptómov nesústredenosti ) pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov. 3. Kombinovaný typ- ak 6 alebo viac symptómov nesústredenosti a 6 alebo viac syptómov hyperaktivity/ impulzívnosti pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov. Toto je najbežnejší typ ADHD medzi deťmi a adolescentami. Symptómy ADHD Symptómy ADHD rozdeľujeme na dve skupiny: 1. symptómy nesústredenosti 2. symptómy hyperaktivity
Symptómy nesústredenosti 1. Jedinec nie je schopný sústrediť sa na detaily, robí chyby z nepozornosti v škole, práci alebo pri iných aktivitách. 2. Má problém udržať pozornosť pri činnosti. 3. Často sa zdá ako by nepočúval, keď sa na neho hovorí priamo, ako by bol zasnený. 4. Často nerešpektuje pokyny a nie je schopný dokončiť školské úlohy, domáce povinnosti alebo povinnosti na pracovisku. 5. Má problémy s organizovaním aktivít a iných povinností. 6. Často sa vyhýba , nemá rád alebo sa zdráha zapájať do aktivít, ktoré si vyžadujú sústredené mentálne úsilie ( práca v škole, domáce úlohy). 7. Často stráca rôzne veci ( ceruzky, knihy, nástroje...) 8. Je ľahko vyrušený vonkajšími stimulmi. 9. Často zabúda na každodenné povinnosti alebo zabúda rôzne veci (napr. školské pomôcky, knihy, zabudne si zaznačiť alebo napísať domáce úlohy...) Symptómy hyperaktivity/impulzívnosti 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.
Často sa správa nepokojne, nekontrolovateľne pohybuje rukami, nohami, je neposedný. Žiak často opúšťa svoje miesto v triede alebo v iných situáciách, kde sa od neho očakáva , aby zostal na svojom mieste. Často behá alebo lezie v situáciách, keď je to nevhodné. Má problém zapojiť sa do hier alebo iných aktivít, pri ktorých sa nerozpráva. Budí dojem, že sa stále niekam ponáhľa, akoby ho poháňala nevyčerpateľná energia Často veľa rozpráva. Veľakrát vyhŕkne odpoveď skôr ako je dopovedaná otázka. Má problém počkať, kým na neho príde rad. Často prerušuje alebo skáče do reči iným.
Stanovenie ADHD je komplexná záležitosť a vyžaduje si informácie získané z viacerých zdrojov , od rodičov, lekárov a učiteľov.
Rady pre rodičov a pedagógov Väčšina príznakov je zjavná už v predškolskom veku, ale výraznejšie sa prejavia po nástupe do školy, kedy sa dieťa musí podriadiť určitému režimu a pravidlám. Nekľudné a nesústredené dieťa v triede predstavuje záťaž pre celý kolektív triedy a reakcia pedagógov závisí od toho, ako si ,,vyrušovanie“ dieťaťa vysvetľujú. Preto je vhodné o diagnóze dieťaťa učiteľa informovať a súčasne sa s ním dohodnúť na určitých pravidlách , ktoré je potrebné vo výchove dodržiavať. Pre zvládnutie dieťaťa s ADHD je nutné používať stále rovnakú stratégiu- mať jasne stanovené zrozumiteľné pravidlá. Veľmi dôležité je, aby sa výchovný postup doma a v škole nelíšil, aby bol jednotný aj zo strany oboch rodičov. Dôležitá je pomoc učiteľa pri zapisovaní domácich úloh a pri prechode od jednej činnosti k druhej.
Deti s ADHD by mali sedieť v prvých laviciach, aby na nich pôsobilo čo najmenej podnetov a aby boli v dosahu učiteľa, ktorý ich môže častejšie usmerniť. Pri učení doma by nemala hrať hudba ani televízia, na pracovnom stole by mali zostať len najnutnejšie veci, potrebné ku školskej práci. Ak dieťa pri písaní úloh alebo pri učení nedokáže udržať pozornosť, je potrebné vystriedať učenie na pár minút nejakou fyzickou aktivitou- napr. vyniesť odpadky... Je dôležité mať na mysli, že pozornosť dieťaťa kolíše v priebehu dňa celkom nezávisle na jeho vôli a že sa výrazne zhoršuje pri aktivitách, ktoré dieťa nebavia. Preto je nutné dieťa k takej činnosti stále motivovať, napr. pochváliť za to, že pri úlohe zotrvalo. Zabúdanie by nemalo byť zdrojom kritiky, písania poznámok a zhoršených známok. Početnosť zabúdania je dobré sledovať, aby sme mohli dieťa oceniť za prípadné zlepšenie. Väčšina detí s ADHD má zhoršené grafomotorické zručnosti, preto je vhodné prispôsobiť zadávanie úloh tak, aby títo žiaci mali menej písania, získaný čas využiť na ústne skúšanie, pri ktorom sa dá ľahšie určiť, či žiak robí chyby z nepozornosti alebo z neznalosti. Dieťa s ADHD by malo dostať pochvalu aj za to, že sa snaží, bez ohľadu na výsledok tohto snaženia. Tresty a poznámky by mali byť výnimočné a rozhodne menej časté než pochvaly. Hyperaktívne deti potrebujú hodnotenie , hlavne kladné, omnoho častejšie než iné deti. Poskytujte dieťaťu čo najčastejšie pozitívnu spätnú väzbu. Využívajte pravidlo,, pochvala pred trestom“- pokiaľ dieťa robí niečo zlé, pokúste sa najprv jeho správanie zmeniť po dobrom. Trest by mal byť mierny a odmena 2x častejšia než trest. Deti s ADHD niekedy nemajú vnútorné vnímanie času a preto často nedodržiavajú časový limit. Pomôže im upozornenie, koľko času im ostáva na ukončenie úlohy. Podobným spôsobom je vhodné zviditeľniť tiež dôležité pravidlá a riešenie rôznych problémov. Vhodné sú obrázky, alebo kartičky s informáciami, ktoré je potrebné dieťaťu ináč stále opakovať, ale keď ich má na očiach, ľahšie si ich zapamätá. Pre zmiernenie častých konfliktov a nedorozumení je užitočné naučiť sa ich predvídať a plánovať. Pred začatím nejakej aktivity , ktorá môže dieťaťu robiť problémy, naplánujte ju tak, aby sa dieťa čo najmenej nudilo. Dohodnite sa na pravidlách správania a na odmene, ktorú dostane, keď pokyn dodrží, prípadne na treste, pri opačnom výsledku. Ak dieťa dodržiava dohodnuté pravidlá, nezabudnite ho chváliť, keď sa správa tak ako si želáte. Pre deti s ADHD je typické horšie ovládanie emócií, ktoré môže niekedy aj bezdôvodne vyústiť do záchvatu zlosti. Pokiaľ dieťa dobre poznáte, je možné týmto prejavom z väčšej časti predísť, ale niekedy sa im nevyhnete. Postupy na zvládnutie zlostného dieťaťa majú jedno spoločné: dieťaťu by sme nemali venovať väčšiu pozornosť, keď je zlostné, ako keď sa správa slušne. Záchvat zlosti môže predstavovať extrémny spôsob ako si získať pozornosť rodiča, alebo inú výhodu. Akékoľvek prehnané reakcie zo strany rodiča celú situáciu ešte viac zhoršujú, vôbec najhoršie je rovnako
neprimerané správanie zo strany rodiča - krik, výprask, výčitky. Rovnako škodlivá môže byť ,,odmena“, kedy rodič dieťaťu splní jeho želanie. Malé deti môže upokojiť fyzická blízkosť rodiča, možno použiť ,,metódu pevného objatia“, účinné je aj dieťaťu pokojne povedať, že sa vám jeho správanie nepáči a potom ho ignorovať, nechať ho vzdorovať alebo v afekte zlosti, avšak dávať pozor na to, aby sebe alebo niekomu neublížilo. Niekedy sa môžete vzdialiť, keď dieťa stratí rodiča zo zorného poľa, väčšinou sa rýchlo ukľudní. ,,Liečba šokom“ môže zaúčinkovať vtedy, keď rodič použije niečo úplne nečakané ale pozitívne a veselé. Staršie dieťa sa môže naučiť relaxovať, zakričať si alebo použiť boxovací vak. Po skľudnení afektu je vhodné rozprávať o tom, čo sa stalo, rozhovor by mal byť úprimný, a mal by vychádzať z pocitov rodičov. Mnoho rodičov detí s ADHD má pocit viny, že za toto ochorenie dieťaťa môžu oni, že urobili chybu vo výchove , že nie sú dobrí rodičia a okolie ich v tom často utvrdzuje. Vzhľadom na to, že táto porucha môže byť geneticky podmienená alebo spôsobená ďalšími faktormi, napr. komplikáciami pri pôrode...,a že ADHD nie možné spôsobiť alebo vyvolať nesprávnou výchovou, mali by sa rodičia zbaviť pocitu viny a pokúsiť sa dieťaťu túto poruchu a problémy s ňou spojené čo najlepšie zvládnuť. Keď začnete mať podozrenie, že dieťa má príznaky ADHD, nepodceňujte to v nádeji, že problém časom sám zmizne. Ideálne je navštíviť odborníka ( psychiater, neurológ, psychológ) ešte pred nástupom do školy, skôr než dieťa získa negatívnu skúsenosť zo školského zlyhávania a často tiež nálepku ,,problémové dieťa“. S postupujúcim vekom sa k neliečenému ADHD môžu pridružiť poruchy správania, ktoré sú potom ťažšie liečebne ovplyvniteľné. Stanoviť diagnózu ADHD a navrhnúť primeraný spôsob liečby je kompetentný psychiater. Na liečbe sa potom môžu podieľať ďalší odborníci- psychológ, špeciálny pedagóg. Komplexný liečebný prístup, ktorý má najväčšiu nádej na úspech, zahŕňa farmakoterapiu, psychoterapiu a režimové výchovné opatrenia. V liečbe ADHD sa uvádzajú dva prístupy: 1. medicínsky prístup- medikamentózna liečba-používajú sa lieky posilňujúce psychickú činnosť, sústredenie pozornosti, znižujúce psychomotorický nepokoj, impulzivitu a hyperaktivitu 2. psychologický prístup - psychoterapia- rôzne formy učenia a nácvikov, pôsobenie slovom, sugesciou - poradenstvo- deti a rodičia dostávajú odborné rady ako čo najlepšie zvládnuť problémy spojené s ADHD. Cieľom liečby je pomôcť dieťaťu s ADHD zvládnuť celodenný režim. Dobre liečené dieťa sa dokáže lepšie učiť, zlepší sa aj správanie a citové prežívanie vo vzťahu k rodičom alebo k iným ľuďom a deťom. Pre úspech liečby sú nevyhnutné osobitné opatrenia v rodine a škole. V rodine je dôležité zvýšiť pozitívny rodičovský záujem, obmedziť fyzické a psychické tresty. Úlohou učiteľov je zohľadniť a akceptovať špecifiká správania detí s ADHD ako aj nájsť k nim správny prístup. Nemenej podstatné je zmierniť negatívny postoj spolužiakov a zabrániť vzniku sekundárnych porúch.
Kedy je vhodné navštíviť odborníka s podozrením na ADHD: 1. Dieťa je viac než šesť mesiacov nekľudné, nepozorné, impulzívne vo väčšej miere než ostatné rovnako staré deti. 2. Rodičia iných detí často hovoria, že vaše dieťa má horšie sebaovládanie, je aktívnejšie, impulzívnejšie a nepozornejšie v porovnaní s inými deťmi. 3. Na ustriehnutie dieťaťa musíte vynaložiť viac času a námahy, než ostatní rodičia. 4. Ostané deti sa nechcú hrať s vašim dieťaťom, pretože je hyperaktívne, podráždené alebo agresívne. 5. Učitelia alebo zamestnanci zariadenia, ktoré navštevuje vaše dieťa vás informujú o tom, že má problémy so správaním. 6. Často strácate trpezlivosť, používate fyzické tresty, cítite sa v súvislosti s výchovou vášho dieťaťa vyčerpaní a bezradní. 7. Považujete za nebezpečné nechať dieťa chvíľu samé.
Spracovala: Mgr. Čonková Gabriela psychologička
