A ko ko M u N i ko vať S d R u h ý M i

M g R . g y M E R S k á M A R t i N A , M g R . kO ž u c h B R A N i S l Av, M g R . Z á š k vA ROvá v E RO N i k A

A k O k O M u N i k O vAť S d R u h ý M i MEtOdická

PRíRučkA kuRZu OSv

Realizáciu pilotného kurzu a vytvorenie tejto metodickej príručky ﬁnančne podporil Úrad vlády SR z dotácie na podporu programov iniciatív a aktivít v oblasti národnej stratégie boja proti drogám a drogovým závislostiam. © PERSONA 2009

Zážitkovo-vzdelávacie centrum COOL sChOOL je projektom občianskeho združenia PERSONA. Zriadenie centra ako aj realizáciu pilotných kurzov a vytvorenie metodík finančne podporilo Ministerstvo vnútra SR z programu finančných dotácií pre podporu projektov v oblasti prevencie kriminality a Úrad vlády SR z dotácie na podporu programov iniciatív a aktivít v oblasti národnej stratégie boja proti drogám a drogovým závislostiam.

Ako komunikovAť s druhými

metodická príručkA kurZu osoBnostnej A sociálnej výchovy

m g r . g y m e r s k á m A r t i n A , m g r . ko ž u c h B r A n i s l Av, m g r . Z á š k vA r o vá v e r o n i k A

A k o k o m u n i k o vAť s d r u h ý m i metodická

príručkA kurZu osv

Vydalo občianske združenie PERSONA Vrančovičova 29, 841 03 Bratislava www.ozpersona.sk Vydanie 1., © PERSONA 2009 Obrázky na obálke a v texte: Miroslav Záškvara Fotografie na obálke a v texte: © PERSONA Grafická úprava: Martina a Boris Gymerskí Neprešlo jazykovou úpravou. ISBN:

978-80-89463-00-8

EAN:

9788089463008

Zriadenie zážitkovo-vzdelávacieho centra COOL sChOOL ako aj realizáciu pilotných kurzov a vytvorenie metodík finančne podporilo Ministerstvo vnútra SR z programu finančných dotácií pre podporu projektov v oblasti prevencie kriminality a Úrad vlády SR z dotácie na podporu programov iniciatív a aktivít v oblasti národnej stratégie boja proti drogám a drogovým závislostiam.


oBsAh Úvod teoretické východiská osoBnostno-sociálnej výchovy v kocke Gymerská Martina, Kožuch Branislav

osoBnostná A sociálnA výchovA mlAdých ľudí témAtické okruhy osv cesty osv k mlAdým ľuďom didAktický cyklus osv ZáklAdné metodické princípy osv metódy osv prAvidlá psychickej BeZpečnosti teoretické ZáklAdy kurZu Ako komunikovAť s druhými

Gymerská Martina

komunikáciA Ako temAtická oBlAsť progrAmov osv komunikáciA – čo to vlAstne je? Zložky komunikácie verBálnA komunikáciA neverBálnA komunikáciA vysielAnie komunikAčných signálov rušivé signály – čo s nimi? prijímAnie komunikAčných signálov spätná väZBA komunikAčné štýly popis vyBrAných Aktivít kurZu

Gymerská Martina, Záškvarová Veronika

ZoZnAm Aktivít Úvodné Aktivity k otvoreniu AleBo k ukončeniu jednotlivých Blokov tímové Aktivity osvedčené roZohrievAčky roZdeľovAnie do skupín veľké Aktivity s temAtikou komunikácie droBné hry s temAtikou komunikácie spätná väZBA

OBSAh

obsah 3 5 6 7 8 10 11 13 14 16 19 20 22 25 26 28 33 34 35 37 40 43 44 45 48 50 54 55 71 73

použitá A doporučená literAtÚrA

75

prílohy ruky A hlinA

79 80

3

metodická príručkA kurZu osoBnostnej A sociálnej výchovy

4

Ako komunikovAť s druhými Úvod

Úvod milí priatelia, dostáva sa vám do rúk, alebo pravdepodobnejšie svieti na vás z plochy monitora, nová metodická príručka pre prácu s mladými ľuďmi v oblasti osobnostno-sociálneho rozvoja. Keď naše občianske združenie PERSoNA začalo pred vyše dvomi rokmi pracovať s cieľovou skupinou mladých ľudí, uvedomili sme si, že v našich rodinách, ako aj v školách chýbajú programy osobnostnej a sociálnej výchovy. Mladí ľudia preto veľakrát pri dospievaní vstupujú do života vyučení, ale nepripravení na to základné, čo v každodennom živote potrebujú – nevedia efektívne komunikovať, nevedia zdravo zvládať a riešiť konflikty či problémy, nemajú zručnosti, ako si riadiť svoj život – svoj čas, svoje nadanie a talent, svoje sny a túžby... Rozhodli sme sa preto začať realizovať programy neformálneho vzdelávania pre mladých ľudí, zamerané na získavanie relevantných sociálnych zručností a schopností. vďaka podpore Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sme na hornej orave zriadili zážitkovo-vzdelávacie centrum CooL sChooL. Začali sme organizovať kurzy osobnostnej a sociálnej výchovy pre triedne kolektívy žiakov ZŠ a SŠ a tiež rôzne ďalšie aktivity. Teraz po nadobudnutých skúsenostiach, môžeme povedať, že sa na našich kurzoch neučili len mladí ľudia, ale aj my – lektori. Hmatateľným výstupom týchto kurzov sú aj metodiky, ktoré ponúkame záujemcom pre inšpiráciu pri práci s mladými ľuďmi. Každá z týchto príručiek sa skladá z viacerých častí. Prvá časť je zameraná na základné poznatky z oblasti osobnostnej a sociálnej výchovy (oSv) mladých ľudí základné metodické princípy oSv, cesty oSv k mladým ľuďom, ako aj potrebné pravidlá psychickej bezpečnosti. druhá časť príručky približuje základné teoretické poznatky z jednotlivých tém sociálnej a osobnostnej výchovy. Tretia časť ponúka záujemcom návrh aktivít zameraných na danú problematiku, ktoré je možné upraviť si a prispôsobiť podľa individuálnych potrieb jednotlivých skupín. Súčasťou tejto časti príručky je aj popis jednotlivých aktivít, ktoré môžu slúžiť na inšpiráciu pri tvorbe vlastných programov. Na konci príručky nájdete rôzne pracovné listy, či iné podporné dokumenty, ktoré môžete využiť pri realizácii jednotlivých programov oSv. veríme, že si v tejto publikácii nájdete to, čo vám pri vašej práci pomôže, a čo v konečnom dôsledku podporí rozvoj a kvalitu života mladých ľudí. Metodiky je možné prezerať v elektronickej podobe, prípadne si ich vytlačiť a mať ich tak v papierovej podobe k dispozícii pre potreby realizácie jednotlivých programov. veľa úspechov a osobného nasadenia vám pri práci s mladými ľuďmi praje občianske združenie PErsonA

5

KAPiToLA 1.: TEoRETiCKÉ vÝCHodiSKÁ oSoBNoSTNo-SoCiÁLNEJ vÝCHovY v KoCKE

mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy

TEoRETiCKÉ vÝCHodiSKÁ oSoBNoSTNo-SoCiÁLNEJ vÝCHovY v KoCKE „Každý deň pozorujem, ako ľudia trpia tým, že neexistujú školy, v ktorých by sa učili žiť s ľuďmi a so svetom.“ Adam Mickiewicz Učíme sa v priebehu celého nášho života, neustále a všetko možné. od základných koordinovaných pohybov (sedenie, lozenie po štyroch, chodenie, skákanie…), cez základnú dorozumievaciu reč, vytváranie a upevňovanie si dobrých aj zlých návykov a spôsobov jednania, až po osvojovanie si viac či menej užitočných poznatkov a informácií. Mnohé z týchto vecí sa učíme spontánne, v každodennom prúde života, často krát bez toho, aby sme si to naplno uvedomovali, či sa o to cielene snažili. Preto aj výsledok takéhoto nášho učenia závisí viac menej na náhode. ide napríklad o učenie sa zásadám komunikácie s druhými, osvojovanie si spôsobov riešenia konfliktov, relaxácie... čo je veľmi dôležitá „učebná látka“, ktorá nachádza svoje časté uplatnenie v našom každodennom živote. A práve kvôli každodennému využívaniu týchto poznatkov a zručností je potrebné nenechať naše učenie sa na náhode.

FoTo: PERSoNA

6


osobnostno-sociálna výchova je praktická pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá rozvojom kľúčových životných zručností či životných kompetencií. Zmyslom zavádzania osobnostno-sociálnej výchovy (oSv) pri práci s mladými ľuďmi je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora mladých ľudí pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom. Špecifikom oSv je, že predmetom učenia je samotný mladý človek, jeho osobnosť a vzťahy s ľuďmi. oSv sa zameriava na rozvoj schopností poznávania, sebapoznávanie a sebaponímanie, sebareguláciu, psychohygienu a kreativitu, venuje sa poznávaniu ľudí, medziľudským vzťahom, komunikácii, spolupráci a súťaži a tiež hodnotám, postojom, praktickej etike a schopnostiam, ako sú napríklad rozhodovanie a riešenie problémov. oSv má mladým ľuďom pomáhať viesť zdravý a zodpovedný život, ako jednotlivcom, tak aj členom spoločnosti a poskytovať príležitosť premýšľať o svojich skúsenostiach a vlastnom rozvoji. Cieľom oSv je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách. Mladí ľudia sa učia rozumieť hodnote medziľudských vzťahov a rešpektovať názory, potreby a tiež práva ostatných. oSv tak smeruje k rozvoju osobnostných, individuálnych predpokladov každého človeka pre život so sebou samým i s druhými ľuďmi v aktuálnom spoločenskom kontexte, k rozvoju sociálnych (interakčných, vzťahových) zručností pre život s druhými ľuďmi a k rozvoju etických predpokladov pre život v spoločenstve a na tomto svete vôbec.

FoTo: PERS

oNA

7


osobnostná a sociálna výchova mladých ľudí



tématické okruhy osv oSv je cielená činnosť, ktorá vedie ku konkrétnym výchovným cieľom. Tématických možností zamerania oSv je veľmi veľa, preto by sme si pri práci s mladými ľuďmi mali definovať prioritné ciele a na ne sa zamerať. valenta (2000) člení tématické okruhy osobnostnej a sociálnej výchovy do troch častí, ktoré sú zamerané na rozvoj -> osobnostný -> sociálny -> morálny My k tomuto členeniu pridávame ešte duchovný rozvoj ako dôležitú súčasť oSv. Formulácia cieľov oSv si vyžaduje znalosť jednotlivých tématických možností a tiež metód oSv. Situácia je zároveň o to náročnejšia, že oSv sa snaží o princíp sprevádzania, ktorý je charakteristický nedirektívnosťou, a preto je dobré, aby si aj mladí ľudia mohli zadefinovať svoj cieľ, ku ktorému chcú v rámci programov oSv dospieť. Medzi konkrétne ciele oSv v oblasti osobnostného, sociálneho, morálneho a duchovného rozvoja patria:

osobnostný rozvoj rozvoj schopností poznávania - nácvik zmyslového vnímania, pozornosti a sústredenia; nácvik schopnosti zapamätania, riešenia problémov; schopnosť plánovať svoje učenie a používať k tomu efektívne postupy.

sebapoznávanie a sebaponímanie - ja ako zdroj informácií o sebe; druhí ako zdroj informácií o mne; moje telo, moja psychika (temperament, postoje, hodnoty); čo o sebe viem a čo nie; ako sa premieta moje ja v mojom správaní; môj vzťah k sebe samému; moje vzťahy k druhým ľuďom; zdravé a vyrovnané sebaponímanie.

sebaregulácia a sebaorganizácia - cvičenie sebakontroly, sebaovládania - regulácia vlastného správania a prežívania, vôle; organizácia vlastného času, plánovania učenia a štúdia; stanovovanie osobných cieľov a krokov k ich dosiahnutiu.

Psychohygiena - schopnosti pre pozitívne naladenie mysle a dobrý vzťah k sebe samému; sociálne zručnosti pomáhajúce predchádzať stresom v medziľudských vzťahoch; dobrá organizácia času; schopnosti zvládania stresových situácií (rozumové spracovanie problému, uvoľnenie - relaxácia, efektívna komunikácia atď.); hľadanie pomoci pri ťažkostiach.

kreativita – nácvik rozvoja základných rysov kreativity (pružnosť nápadov, originalita, schopnosť vidieť veci inak, citlivosť, schopnosť „doťahovať“ nápady do reality), tvorivosť v medziľudských vzťahoch.

sociálny rozvoj Poznávanie ľudí - vzájomné poznávanie sa v skupine (napr. triede); ohľaduplné zaobchádzanie s informáciami o druhých a od druhých, rozvoj pozornosti voči odlišnostiam a hľadanie výhod v odlišnostiach; chyby pri poznávaní ľudí. 8


s druhými situácie blízkosti, dôvery a zdieľania, empatia a pohľad na svet očami druhého, rešpektovanie, podpora, pomoc; ľudské práva ako regulatív vzťahov; vzťahy a naša skupina (trieda), práca s prirodzenou dynamikou danej sociálnej skupiny, prejavovanie rešpektu voči opačnému pohlaviu.

komunikácia - schopnosť rozlišovať prejavy rešpektujúcej a nerešpektujúcej komunikácie; schopnosť kultivovane prejaviť a presadzovať svoje názory, potreby a práva; nácvik pozorovania, empatického a aktívneho počúvania; nácvik zručností verbálnej komunikácie (technika reči, výraz reči), nácvik a vedomé používanie neverbálnej komunikácie (reč tela, reč predmetov a prostredia vytváraného človekom, reč ľudských skutkov a i.); nácvik vedenia dialógu, jeho pravidiel a riadenie; komunikácia v rôznych situáciách (asertívna komunikácia, riešenie konfliktov, vyjednávanie a i.); obranné komunikačné zručnosti proti agresii a manipulácii, schopnosť pútavo prezentovať; schopnosť viesť a prispievať do skupinovej diskusie.

kooperácia a kompetícia - rozvoj individuálnych zručností pre kooperáciu (sebaregulácia v situácii nesúhlasu, odporu a pod., schopnosť odstúpiť od vlastného nápadu, schopnosť nadväzovať na druhých a rozvíjať vlastnú líniu ich myšlienky a pod.); rozvoj sociálnych zručností pre kooperáciu (jasná a rešpektujúca komunikácia, riešenie konfliktov, podriaďovanie sa, vedenie a organizovanie práce skupiny); rozvoj individuálnych a sociálnych zručností pre etické zvládanie situácií súťaže, konkurencie.

morálny rozvoj riešenie problémov a rozhodovacie zručnosti – nácvik kladného postoja k riešeniu problémov (prijímanie problémov ako výziev), nácvik efektívnych techník pre riešenie problémov a rozhodovanie, problémy v medziľudských vzťahoch, zvládanie učebných problémov, problémy pri sebaregulácii.

hodnoty, postoje, praktická etika - analýza vlastných i cudzích postojov a hodnôt a ich prejavov v správaní ľudí; odmietanie prejavov násilia, závislosti; vedenie mladých ľudí k zodpovednosti, spoľahlivosti, spravodlivosti, rešpektu atď.; uvedomovanie si reálnych problémov, na ktoré majú mladí ľudia dosah a ich riešenie; pomáhajúce a prosociálne správanie; zručnosti v rozhodovaní v eticky náročných situáciách všedného dňa.

duchovný rozvoj otváranie duchovnej dimenzie človeka - hľadanie duchovnej podstaty človeka, hľadanie odpovedí na otázky o zmysle života, zamýšľanie sa nad svojím poslaním vo svete, zamýšľanie sa nad životom a smrťou, transcendentnosťou bytia a i. Existujú aj ďalšie oblasti duchovného rozvoja, ktoré tu nie sú spomenuté. Táto oblasť bola dlho zaznávanou oblasťou rozvoja a výchovy mladých ľudí na našich školách, ale aj v rodinách. Samotný duchovný rozvoj je prepojený s našim vierovyznaním. Nejde tu však o odovzdávanie „mŕtvych“ teórii, či historických poznatkov náboženskej náuky. Cieľom duchovného rozvoja má byť žitie duchovnej podstaty človeka, kedy sa človek ponorí do svojej „hĺbky“, nadviaže živý a láskyplný vzťah so svojim Stvoriteľom a začne vnímať svoj život a dianie vo svete aj z pohľadu večnosti. Konkrétnou formou ako rozvíjať túto oblasť oSv môžu byť duchovné cvičenia, či pravidelná systematická duchovná formácia mladých ľudí.

9


medziľudské vzťahy - starostlivosť o dobré vzťahy; správanie podporujúce dobré vzťahy, schopnosť prežívať



cesty osv k mladým ľuďom Jednotlivé témy oSv môžeme mladým ľuďom sprostredkovať viacerými spôsobmi. Medzi 4 základné patria:

1. spôsob, akým bežne s mladými ľuďmi komunikujeme a jednáme od prvej minúty nášho života sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Naše okolie na nás vplýva oveľa silnejšie, ako si často krát pripúšťame. Preto tento zdroj učenia je veľmi úspešný a zároveň náročný na osobnostnú výbavu jednotlivých lektorov, či mládežníckych pracovníkov. Základnou podmienkou programov oSv je rešpektujúca komunikácia, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že sa sami riadime pravidlami a princípmi, ktoré požadujeme od mladých ľudí, dokážeme rozpoznať iróniu, manipuláciu, nevyžiadané „dobré rady“ a ďalšie prejavy nerešpektujúcej komunikácie u druhých aj u seba a snažíme sa ich pri práci s mladými ľuďmi vyvarovať.

2. spôsob, akým využívame pri práci s mladými ľuďmi spontánne neplánované situácie Práca s mladými ľuďmi prináša mnoho neplánovaných situácií, ktoré majú veľký potenciál pre osobnostný rozvoj a sociálne učenie sa mladých. Môže to byť porušovanie dohodnutých pravidiel, konflikty medzi mladými, ktorých sme svedkami, či dianie v komunite, kde mladí ľudia žijú. Mnohé z týchto situácií sa často opakujú a keď sa nám ich podarí vhodne uchopiť, môžeme mladým ľuďom svojim prístupom darovať lekciu oSv. Aj tento spôsob učenia si vyžaduje viaceré zručnosti a kompetencie na strane lektora, a aj mládežníckeho pracovníka. Správne uchopenie neplánovaných situácii pomáha tiež predchádzať výchovne neúčinnej ignorácii, zastrašovaniu či príliš rýchlej sankcii.

3. začlenením jednotlivých tematických oblastí osv do vyučovacieho procesu všetky vyučovacie predmety umožňujú pracovať s témami oSv a existujú dva hlavné spôsoby, ako oSv aplikovať v rámci vyučovacieho procesu. -> Používanie metód oSv v rámci ktoréhokoľvek predmetu (napr. metódy kooperatívneho vyučovania – hranie rolí, brainstorming, reflexia, myšlienková mapa a i.). -> Realizácia tematických programov oSv, ktoré sú obsiahnuté v očakávaných výstupoch jednotlivých vzdelávacích odborov rámcového vzdelávacieho programu (napr. témy sebapoznávania a komunikácie v rámci Náuky o spoločnosti, či výchovy k občianstvu a pod.).

4. realizácia osv v samostatných programoch Niektorým témam oSv (napr. sebapoznávanie, komunikácia, riešenie konfliktov a i.) je dobré venovať sa v samostatných programoch, ktoré umožňujú kvalitnejšiu a intenzívnejšiu prácu. v rámci školy, ale aj mimo nej, to môžu byť pravidelné triednické hodiny, samostatný predmet oSv, voliteľné semináre a krúžky, koncoročné výlety, špeciálne kurzy pre triedne kolektívy zamerané na jednotlivé témy oSv a pod.

10


pri práci s mladými ľuďmi v oblasti oSV sa doporučuje (Srb, V. a kol., 2007) postupovať podľa didaktického cyklu C-m-i-A-r-E, ktorý rozdeľuje realizáciu jednotlivých aktivít na etapy: 1.) 2.) 3.) 4.) 5.) 6.)

Formulovanie Cieľa Voľba metód Zadávanie inštrukcií Akcia reflexia Evaluácia

podstatou tohto prístupu je to, že pri plánovaní akejkoľvek práce v oblasti oSV začíname formuláciou konkrétneho Cieľa. Následne na základe tohto cieľa volíme Metódy, zadávame inštrukciu, pozorujeme, čo sa deje počas akcie, vedieme Reflexiu a v Evaluácii zisťujeme, ako sa nám podarilo stanovený cieľ dosiahnuť.

Formulovanie cieľa Cieľ v oSV je potrebné naformulovať veľmi konkrétne a popisne. Napríklad: a) b) c) d) e)

Zážitky (mladí ľudia zažijú situáciu, kedy ..., reflektujú získaný zážitok...) Znalosti (mladí ľudia zdieľajú svoje skúsenosti, názory, potreby..., naučia sa naspamäť...) Zručnosti (mladí ľudia si vyskúšajú, precvičia, natrénujú, vytvoria, predvedú, použijú...) pravidlá (mladí ľudia sformulujú, reflektujú, dodržiavajú pravidlá...) postoje (mladí ľudia vyjadria, reflektujú, posilnia postoj...)

Za najdôležitejšie sú považované ciele v oblasti zručností. pri práci s cieľmi oSV platí viac ako inde, že „menej znamená viac“. Je efektívnejšie zamerať sa na jeden konkrétny cieľ a naplniť ho, ako si stanoviť všeobecný cieľ, kde hrozí veľké riziko, že ho nenaplníme, prípadne sa v ňom „zamotáme“.

voľba metód Metódy oSV sú pestré a záleží od našich cieľov, možností (priestorových, časových a i.), či zručností, ktoré metódy pre dosiahnutie daného cieľa použijeme. Môže ísť napríklad o diskusiu, rôzne druhy hier, písaciu techniku, čítanie textov, kresliace metódy, pohybové metódy, koncentračné cvičenia, metódy zamerané na predstavivosť alebo vizualizáciu, brainstorming, hranie rolí, práca s kamerou či videom, atď. Metódu vyberáme vo vzťahu ku konkrétnym cieľom, nikdy nie naopak. Základné otázky pri voľbe metódy sú: „Sprítomňuje táto metóda skutočne stanovený cieľ?“ „Vedie táto metóda čo najlepšie a najjednoduchšie k cieľu?“

Zadávanie inštrukcií pravidlá aktivít zadávame stručne, jasne a zrozumiteľne. Jednotlivé inštrukcie od seba zreteľne oddeľujeme (napr. číslovaním). pre overenie porozumenia zadanej inštrukcii požiadame účastníkov, aby vlastnými slovami prerozprávali zadanie skôr, ako sa pustia do činnosti.

11

Kapitola 1.: tEoREtiCKÉ VÝCHoDiSKÁ oSoBNoStNo-SoCiÁlNEJ VÝCHoVY V KoCKE

didaktický cyklus osv


mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy Pri zložitých inštrukciách je vhodné použiť „inštrukciu o inštrukcii“, napr.: „Teraz budem asi 5 minút hovoriť o pravidlách nasledujúcej aktivity. vždy po výklade časti pravidiel vás poprosím o zhrnutie, ktoré si napíšeme na tabuľu. Priestor pre doplňujúce otázky bude na konci.“

Akcia Našou hlavnou úlohou počas aktivity je získať čo najviac materiálu pre reflexiu, preto sa snažíme pozorovať, čo sa deje. Môžeme si aj písať čo najpodrobnejšie poznámky o správaní jednotlivých účastníkoch - konkrétne vety, ktoré od mladých ľudí počujeme (bez interpretácií a hodnotenia). Získané poznámky používame v reflexii prevažne ako ukážky dobrej praxe. Pokiaľ nechceme narušiť dôveru účastníkov programu, nesmieme získané poznámky použiť ako dôkaz pre hľadanie konkrétneho „vinníka“. Zmyslom je baviť sa o tom, aké dôsledky môže mať podobná veta alebo podobný čin a nie pátrať po tom, kto danú vetu vyslovil.

reflexia Reflexia je neoddeliteľnou súčasťou oSv. Samotný zážitok nestačí k tomu, aby sa z neho človek poučil. FoTo: PERSoNA Cieľom reflexie je uľahčiť, usmerniť a prehĺbiť učenie sa zo získaných skúseností. Mladí ľudia sa v rámci oSv učia práve tým, že skúmajú a spracúvajú skúsenosti, ktoré im zážitok poskytol. Bez reflektívneho zhodnotenia práve prežitej skúsenosti nemá táto skúsenosť svoju plnú účinnosť pre korekciu postojov a správania účastníkov programu. Reflexiu vedieme k stanoveným cieľom pomocou kladenia otvorených otázok. Snažíme sa voliť také postupy reflexie, ktoré umožnia zapojenie všetkých účastníkov naraz (napr. škálovanie, dotazníky, rozhovory v skupinách).

Evaluácia Zmyslom evaluácie je zhodnotiť, do akej miery sa nám podarilo dosiahnuť stanovený cieľ. Súčasťou evaluácie môže byť aj odpoveď na otázku, čo by sme mohli nabudúce urobiť rovnako (inak), aby sme dosiahli cieľ. Pre potreby evaluácie môžeme používať rôzne formy dotazníkov, škál, nedokončených viet alebo testových modelových situácií. Pri hodnotení dosiahnutia cieľov na úrovni získaných zručností je vhodné použiť formu praktickej skúšky (napr. formou hrania rolí, dlhodobým pozorovaním danej zručnosti u mladých ľudí v bežných reálnych situáciách, či sebapozorovaním samotných mladých ľudí a zaznamenávaním prejavov danej zručnosti v ich živote. 12


Pre odovzdávanie jednotlivých poznatkov mladým ľuďom z oblasti osobnostnej a sociálnej výchovy, je potrebné dodržiavať základné metodické princípy. Jedná sa predovšetkým o praktickosť a prepojenosť výučby s každodenným životom mladých ľudí, o zacielenosť výchovy a o sprevádzanie mladých ľudí pri osvojovaní si nových poznatkov a zručností. Tieto základné princípy si teraz trochu priblížime. Princíp praktickosti osobnostno-sociálnej výchovy hovorí o možnosti vyskúšať si a precvičiť jednotlivé zručnosti v reálnych alebo modelových situáciách. Mladí ľudia sa tak učia formou priameho tréningu jednotlivých zručností. Prepojenosť preberaných tém oSv s jednotlivými mladými ľuďmi – s ich osobnosťou, s ich vzťahmi, ich skúsenosťami a ich potrebami, prispeje k maximálnemu úžitku jednotlivých programov. Tento princíp hovorí o tom, že v rámci oSv sa mladí ľudia učia o sebe, o svojich priateľoch, spolužiakoch o medziľudských vzťahoch, v ich rodinách, triedach a pod. Princíp zacielenosti oSv hovorí, že sa jedná o zámernú činnosť, ktorá vedie ku konkrétnym výchovným cieľom. Z časového hľadiska rozdeľujeme ciele oSv na: 1. krátkodobé ciele – napr. nadobudnutie konkrétnych zručností 2. dlhodobé ciele – napr. zmena v správaní alebo postojoch mladých ľudí. Programy oSv ponúkajú mladým ľuďom priestor, kde môžu na základe priamych osobných skúseností objavovať vhodné a užitočné formy správania. Princíp sprevádzania hovorí o roli „lektora“, ktorá je charakteristická nedirektívnosťou, jeho úlohou je vytvárať bezpečný priestor pre otvorenú komunikáciu, experimentovanie so správaním, kvalitnú reflexiu a samostatné rozhodovanie mladých ľudí. Takýto prístup podporuje u mladých ľudí dobrovoľné a samostatné používanie nadobudnutých vedomostí a zručnosti aj v ich každodennom živote.

FoTo: PERSoNA

13


základné metodické princípy osv



metódy osv Metódy, pomocou ktorých chceme napĺňať ciele oSv, by mali predovšetkým podnecovať aktivitu zo strany mladých ľudí, mali by byť preto praktické, aktivizujúce, pestré. dôležité je, že ide o činnosti, pri ktorých sú aktívni predovšetkým samotní mladí ľudia. Metódy oSv môžeme pri svojej práci aplikovať formou skupinovej práce, ale môže mať aj podobu individuálnu. Jednotlivé činnosti tak môžu prebiehať formou práce jednotlivcov, párov a menších skupín, až po spoluprácu celej veľkej skupiny (napr. triedy). Existuje celá škála takýchto metód. Pre bližšiu predstavu si popíšeme aspoň niektoré z nich:

scitlivenie na tému Táto metóda je zameraná na prepojenie preberanej témy oSv s doterajšími skúsenosťami účastníkov programu. Je možné ju použiť pri otváraní novej témy, čím sa zvyšuje motivácia a chuť u mladých ľudí zaoberať sa danou problematikou. Mladí ľudia sa zaoberajú danou problematikou a jednotlivé poznatky dávajú do súvislosti s bežným životom a doterajšími skúsenosťami a vedomosťami. (dubec, 2007).

diskusia diskusia je naplno rozvinutý rozhovor niekoľkých účastníkov s cieľom kolektívneho riešenia určitej otázky či vyjasnenia problému. Pomocou diskusie môžu mladí ľudia vyjadrovať vlastné myšlienky, vypočuť si názory druhých, obhajovať svoje stanoviská, učiť sa reagovať a vystupovať pred skupinou (Grecmanová a kol., 2000).

reflexia Reflexia je metóda zameraná na uľahčenie, usmernenie a prehĺbenie učenia sa zo získaných skúseností. Mladí ľudia počas reflexie hodnotia práve prežitú skúsenosť, formulujú, čo by v budúcnosti v podobnej situácii urobili inak a s čím boli naopak spokojní a zachovali by sa rovnako.

hranie rolí Hranie rolí je metóda, pri ktorej mladí ľudia zastupujú svojim správaním fiktívne osoby alebo javy, pričom v rôznej miere môžu hrať seba samého. Mladí ľudia si takto vyskúšajú rôzne spôsoby správania a formulujú praktické doporučenia pre riešenie takýchto situácií v reálnych podmienkach. (dubec, 2007).

boalovské divadlo fórum Základom tejto metódy je krátky, spravidla otvorený príbeh s konfliktom, ktorý ma za cieľ vzbudiť negatívnu reakciu. Príbeh predkladá nekorektné vzťahy a chybné postoje. Moderátor následne oznámi, že sa príbeh bude hrať odznovu. diváci majú možnosť sa prihlásiť a navrhnúť jednotlivým postavám, čo by mali urobiť inak. Herci sa pokúsia zahrať svoje role tak, aby vyhoveli požiadavkám divákov. Zároveň je možné, aby divák skúsil zahrať rolu lepšie, alebo jednoducho tak, ako by sa zachoval v danej situácii. v rámci oSv je potrebné pracovať s témou príbehu, ktorá je aktuálna a pre mladých ľudí zaujímavá. Na záver prebieha diskusia o správaní jednotlivých aktérov a o riešení daného problému.

14


Cieľom tejto metódy je aktívne riešenie náročných úloh s cieľom rozvoja vybranej osobnostnej, sociálnej či morálnej zručnosti. Jednotlivé úlohy môžeme rozdeliť na: -> kooperatívne úlohy – ide o úlohy, ktoré mladí ľudia riešia pomocou spolupráce -> úlohy s prekážkou – ide o úlohy skupinové alebo individuálne, kedy pri hľadaní riešenia je daná určitá prekážka (napr. v skupine sa nesmie hovoriť a pod.) (dubec, 2007).

Problémové metódy Podstatou týchto metód je zadanie určitého problému, alebo úlohy, ktorú mladí ľudia riešia pomocou produktívnej myšlienkovej činnosti. Problémy či úlohy by mali vychádzať z reálnych životných situácií alebo na takého situácie nadväzovať. Problémové metódy rozvíjajú u mladých ľudí kritické myslenie, tvorivý prístup, zodpovednosť, schopnosť kooperácie i samostatnosť. (Grecmanová a kol., 2000).

myšlienková mapa Táto metóda slúži k zapísaniu a zmapovaniu myšlienkového procesu v nelineárnom usporiadaní, čo umožňuje komplexne vnímať a spracovať problémy, dané témy alebo úlohy. Používa sa k usporiadaniu myšlienok pri popise alebo analýze problému, príprave prezentácie, pri plánovaní a pod. (Žák, 2004).

brainstorming (burza nápadov) Cieľom brainstormingu je vyprodukovať čo najviac nápadov alebo spôsobov riešenia daného problému, bez toho, aby sa posudzovala ich prospešnosť či hodnota. v prvej fáze tejto metódy tak ide o podporovanie voľných asociácií, vzájomnej inšpirácie a rešpektu k nápadom a návrhom druhých. Až keď už mladým ľuďom nič nenapadá, nasleduje posúdenie použiteľnosti daných nápadov, či spôsobov riešenia problému zohľadňujúc konkrétnu situáciu.

Písacie techniky Tieto metódy využívajú kritické myslenie mladých ľudí, pomocou ktorých mladí ľudia prechádzajú od povrchného učenia k hĺbkovému, k odhaľovaniu súvislostí a k vlastným záverom. Mladí ľudia vyjadrujú svoj názor na určitú problematiku alebo zhrňujú svojimi slovami, čo sa dozvedeli.

zážitkové hry ide o rôzne hry využívajúce metódy zážitkovej pedagogiky, ktorá je postavená na možnosti vyskúšať si veľké množstvo klasických i netradičných aktivít, ktoré umožnia pozrieť sa na množstvo vecí z rôznych uhlov. ide o možnosť v bezpečnom prostredí preskúmať vlastné hranice, hranice toho, čo vlastne človek dokáže. Prostredníctvom zážitkov sa mladí ľudia poznávajú, akí skutočne sú, a na základe týchto skúseností si môžu zvoliť smer svojho ďalšieho vývoja. Zážitkové hry sú zložené z pestrej mozaiky aktivít, od pohybových aktivít, cez strategické hry, tvorivostné dielne až po programy relaxačné, sebepoznávacie a diskusné.

15


riešenie úloh



Pravidlá psychickej bezpečnosti (prebraté z PRAvidLA PSYCHiCKÉ BEZPEČNoSTi v oSoBNoSTNÍ A SoCiÁLNÍ vYCHovĚ, www.odyssea.cz)

Programy oSv sa zaoberajú témami, ktoré majú silný emočný náboj a mladých ľudí sa dotýkajú osobne. Preto je potrebné dodržiavať pravidlá psychickej bezpečnosti, za dodržiavanie ktorých sú zodpovední samotní lektori:

1. Účastníkov kurzu na začiatku programu osv zoznámime s najdôležitejšími pravidlami psychickej bezpečnosti A. Každý účastník kurzu má právo nezúčastniť sa konkrétnej aktivity (tzv. pravidlo SToP) – ide o pravidlo dobrovoľnosti, kedy sa účastníci kurzu môžu rozhodnúť ostať pri jednotlivých aktivitách, ktoré sú im nepríjemné, alebo nad ich sily, pasívnymi pozorovateľmi. Programy oSv učia mladých ľudí rešpektovať seba aj druhých a aj toto pravidlo je toho dôkazom a zároveň aj formou učenia sa vlastnou skúsenosťou. B. Lektor má právo kedykoľvek zastaviť aktivitu – ide o pravidlo, ktoré sa využíva predovšetkým z bezpečnostných dôvodov (napr. v prípade, keď sa účastníci kurzu chystajú vyskúšať postup, ktorý je fyzicky nebezpečný, prípadne sa začnú vyjadrovať o niekom zo skupiny nevhodným spôsobom). Je potrebné hovoriť o tomto pravidle dopredu a znížiť riziko zastavenia aktivity na minimum. C. Rešpektujeme právo na súkromie a jedinečnosť každého účastníka – účastníci kurzu majú právo sami za seba rozhodnúť, čo komu povedia a čo nie. Majú právo bez ďalšieho vysvetľovania nevyjadriť sa k jednotlivým témam. Zároveň toto pravidlo hovorí aj o rešpektovaní sa navzájom. Účastníkov vedieme k tomu, aby sa navzájom brali vážne, nevysmievali sa jeden druhému, neboli ironickí, nenálepkovali, či nikoho nenútili do vecí, ktoré druhí nechcú. Rovnako sa účastníci kurzov môžu slobodne rozhodnúť, či chcú alebo nechcú prezentovať výsledky jednotlivých aktivít (napr. testov, či iných samostatných úloh) pred ostatnými. Pokiaľ chceme ako lektori uverejniť nejaké informácie z kurzu (napr. fotografie, či spätnú väzbu na svojej web stránke a pod.), vysvetlíme účastníkom kurzu zmysel takého počínania a požiadame ich o súhlas. Počas programov oSv sa môžeme často dozvedieť informácie, ktoré máme zo zákona povinnosť nahlásiť (rodičom, sociálnemu úradu, polícii a pod.) Aj o tejto skutočnosti je dobré povedať účastníkom kurzu dopredu. Existuje viacero pravidiel, ktorých dodržiavanie prispeje k tomu, aby sa mladí ľudia na kurze cítili príjemne a bezpečne. v rámci našich programov sa nám osvedčilo stanoviť si spoločné skupinové pravidlá na začiatku kurzov.

2. Aktivity štrukturujeme jasne Na začiatku jednotlivých aktivít predstavíme činnosť, ktorú budeme robiť, vysvetlíme, čo sa bude diať, prečo sa danej aktivite budeme venovať, čo nám to prinesie a aký to má zmysel. Môžeme pripomenúť pravidlo dobrovoľnosti a aj ďalšie relevantné pravidlá. Je potrebné vyčleniť priestor a čas na doplňujúce otázky. Aby sme sa uistili, či účastníci kurzu správne pochopili zadanie, môžeme ich vyzvať k parafrázovaniu inštrukcie, kedy popíšu zadanú úlohu vlastnými slovami. Počas aktivity sledujeme jej priebeh a v prípade potreby môžeme aktivitu prerušiť a pripomenúť pravidlá.

3. vytvárame čo najviac priestoru pre účastníkov kurzu Počas celého programu oSv vytvárajú lektori aktívne priestor pre účastníkov kurzu, v rámci ktorého môžu

16


4. o prípadných rizikách premýšľame dopredu a zohľadňujeme ich v inštrukciách Už pri príprave programu oSv rozmýšľame o prípadných rizikách, ktoré naplánovaný program skrýva. K jednotlivým potenciálnym problémom zároveň vytvoríme stratégiu, ako by sme im mohli predísť, prípadne ako zareagovať, ak tieto problémy nastanú. Pokiaľ vieme, že daná aktivita v sebe obsahuje konkrétne riziká, upozorníme na ne účastníkov kurzu dopredu (napr. keď je veľká pravdepodobnosť rozdielnych, priam protichodných názorov a možných konfliktov, vyzveme účastníkov k vyššej tolerancii a rešpektovaniu druhých).

5. Podporujeme a povzbudzujeme účastníkov kurzu k prejavovaniu a akceptovaniu rôznych názorov v rámci diskusie povzbudzujeme jej účastníkov k prezentovaniu svojho názoru a zároveň k akceptácii názorov druhých. Je dobré zdôrazňovať, že je prirodzené, keď máme na dané veci rozličné názory, pretože každý je iný, jedinečný a naše názory sú formované našimi jedinečnými kombináciami životných skúseností. Nápomocné môžu byť výroky typu: „o týchto veciach si môže myslieť každý niečo iné. Je to normálne, prirodzené. Skúsme sa teraz vyjadriť, ako to vníma každý z nás.“ „v tejto oblasti neexistuje dobré a zlé.“ „Môžeme druhým povedať, že s ich názormi nesúhlasíme a ako na nás pôsobia, ale ich názory im neberieme. Každý má právo na svoj názor.“ a podobne.

6. Pri venovaní sa citlivým témam vedieme diskusiu na všeobecnejšej (menej osobnej) úrovni Niekedy je pre účastníkov kurzu nepríjemné hovoriť o citlivých témach, ktoré sa ich osobne dotýkajú. Preto je v takých prípadoch vhodnejšie používať všeobecnejšie formulácie typu: „Čo asi mladých ľudí vo vašom veku najviac štve, keď...“ (sa im niekto vysmieva?, sa ich rodičia hádajú? a pod.). Nepýtame sa vtedy priamo, čo sa deje v rámci ich prežívania, ale hovoríme o „mladých ľuďoch v ich veku“. Ďalej môžeme pokračovať konštruktívnou diskusiou: „Čo sa dá proti tomu robiť? Čo by nám v takej situácii mohlo pomôcť?“ a pod.

7. ošetrujeme emočne vypäté situácie Počas realizácie programov oSv môže dochádzať k situáciám, kedy sa niekto z účastníkov bude cítiť nepríjemne, úzkostne, bude smutný, naštvaný, prípadne sa rozplače. vtedy môžeme aktivitu zastaviť, čím dáme najavo, že sme si všimli, že sa niečo deje. Počas tejto pauzy sa môžeme dotyčného opýtať, čo sa stalo a čo práve v tej chvíli potrebuje. Možno sa bude chcieť účastník iba ukľudniť a vôbec to ďalej neriešiť. Je dobré dať dotyčnému možnosť, či sa chce k danej veci vyjadriť, prípadne môžeme s ním na chvíľu pracovať individuálne mimo skupinu (pokiaľ skupina môže pracovať sama alebo je k dispozícii druhý lektor). Môžeme tiež ponúknuť krátky rozhovor alebo osobné stretnutie po programe. Zároveň je potrebné pracovať aj so skupinou, v závislosti od toho, o akú situáciu sa jedná. Môžeme hovoriť o tom, že je to v poriadku, keď dávame najavo, ako sa cítime. Pokiaľ je evidentné, čo danú situáciu spôsobilo (napríklad nevyberaná poznámka druhých), môžeme pomocou reflexie a spätnej väzby danú situáciu rozobrať 17


zdieľať svoje očakávania, priania, názory. Kde je to možné, vychádzame účastníkom kurzu v ústrety a pripravujeme program podľa toho, čo ich zaujíma, trápi a čo by sa radi naučili. dávame im čo najviac priestoru a príležitostí k precvičeniu si jednotlivých zručností v praktických situáciách. Tiež zisťujeme, či účastníkom kurzu vyhovuje forma alebo metóda, ktorú používame a sme pripravení ju zmeniť.


mEtodická PríručkA kurzu osobnostnEj A sociálnEj výchovy a hľadať možnosti riešenia ako podobným situáciám predchádzať. To, či aktivitu ukončíme, rozhodujeme podľa reakcií účastníkov (vrátane toho, ktorý napr. plakal). Často sa stáva, že účastník chce po plači pokračovať v aktivite, čo rešpektujeme. v prípadoch rôznych nedorozumení medzi účastníkmi kurzu môžeme navrhnúť pomoc pri riešení sporu (ponúkneme rolu mediátora).

8. Používame spätnú väzbu v rámci programov oSv sa snažíme o skutočný dialóg a aktívne vytvárame v komunikácii priestor pre vzájomnú spätnú väzbu. Táto môže byť tak pozitívna, ako aj negatívna, či neutrálna. Existujú určité zásady poskytovania a prijímania spätnej väzby, ktoré napomáhajú efektívnej komunikácii. Bližšie informácie o týchto zásadách sú v príručke venovanej komunikácii.

9. v prípade potreby operatívne zavádzame ďalšie pravidlá Medzi ďalšie skupinové pravidlá, o ktorých je dobré s účastníkmi hovoriť, je otázka vzájomného si tykania alebo vykania, oslovovania sa navzájom (menom alebo prezývkou, ktoré si určia samotní účastníci) a dohoda o používaní JA-výrokov, čo v praxi znamená, že každý hovorí sám za seba. vedieme účastníkov k tomu, aby sa neschovávali za všeobecné vyjadrenia (napr. všetci si myslia...), ale aby vyjadrovali svoje vlastné názory (Môj názor na túto záležitosť je, že...) a pod.

10. vzdelávame sa a rozvíjame sa v oblastiach, v ktorých vzdelávame druhých Pri zavádzaní programov oSv pri práci s mladými ľuďmi je potrebné pravidelné vzdelávanie sa lektorov. Je nebezpečné púšťať sa do tém, ktorých sa bojíme, alebo nie sme v nich „doma“. osobná skúsenosť, kedy si lektori vyskúšajú jednotlivé programy ako účastníci v špeciálnych programoch, ktoré ich na túto prácu pripravia, je veľkým prínosom pre ich ďalšiu samostatnú prácu.

FoTo: PER SoNA

18

Ako komunikovAť s druhými kApitolA 2.: teoretické ZáklAdy kurZu - Ako riešiť konflikty A ostAť priAteľMi

teoretické ZáklAdy kurZu Ako koMunikovAť s druhýMi „Človek má len jedny ústa a dve uší. Väčšina ľudí sa však správa, akoby bol tento pomer opačný.“

Autor: MiroslAv

ZáškvArA

19

kApitolA 2.: teoretické ZáklAdy kurZu - Ako riešiť konflikty A ostAť priAteľMi

metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy

komunikácia ako tematická oblasť programov osv komunikácia je obdivu i podivuhodný proces nášho vzájomného pôsobenia s druhými ľuďmi. využívame ju v každodennom živote a preto rozvíjanie komunikačných zručností je dôležitou súčasťou programov osv. Zároveň sa jedná o veľmi širokú tému. nie je preto ľahké rozhodnúť sa, na ktoré ciele sa pri jednotlivých programoch osv zamerať. Medzi možné okruhy tém programov osv v oblasti komunikácie patria: -> pochopenie jednotlivých fáz procesu komunikácie – ako prebieha komunikácia, prečo to niekedy v komunikácii nefunguje, či škrípe (prekážky v komunikácii) -> schopnosť rozlišovať vecnú a vzťahovú komunikáciu a identifikovať prejavy rešpektujúcej a nerešpektujúcej komunikácie -> schopnosť kultivovane prejavovať a presadzovať svoje názory, potreby a práva -> nácvik empatického a aktívneho počúvania -> nácvik efektívnej verbálnej komunikácie -> nácvik a vedomé používanie neverbálnej komunikácie -> nácvik vedenia dialógu, poznanie jeho pravidiel -> nácvik pozornosti a reprodukcie komunikovaných obsahov -> používanie komunikačných štýlov relevantných daným situáciách -> obranné komunikačné zručnosti proti agresii a manipulácii -> zásady dávania a prijímania spätnej väzby -> schopnosť viesť a prispievať do skupinovej diskusie -> schopnosť pútavo prezentovať -> a ďalšie. Základným východiskom pre realizáciu programov osv sú rozmanité druhy aktivít, opierajúce sa o pedagogiku zážitku. ide vždy o pestrý program zložený zo športových, umelecko-tvorivých, dramatických a diskusných častí. Avšak samotný zážitok nestačí k tomu, aby sa z neho človek poučil. rozdiel medzi „rekreačným“ a „pedagogickým“ zážitkom spočíva v reflexii. Mladí ľudia sa na kurzoch učia práve tým, že skúmajú a spracúvajú skúsenosti, ktoré im zážitok

20

iroslAv Autor: M

ZáškvArA


v oblasti komunikácie tak môže ísť o množstvo aktivít, ktoré napomôžu zaujímavým spôsobom dosiahnuť stanovené ciele osv. tieto programy je zároveň potrebné prekladať teambuldingovými aktivitami, ktoré prispievajú k vzájomnej dôvere medzi účastníkmi, ktorá je nutná pre otvorenie sa mladých ľudí pri vzájomnom zdieľaní osobných názorov, zážitkov, či skúseností. Zároveň sa pomocou týchto aktivít zoceľuje skupina, čo môže mať výrazný pozitívny vplyv pri jej ďalšom spoločnom fungovaní a uplatňovaní získaných poznatkov a zručností v reálnom živote. obr.: kolbov cyklus učen ia

Zdroj: www.ceskacesta.cz/stran

ka.pv?ids=str000000000 000034

v nasledujúcej časti si priblížime teoretické základy komunikácie. pri spracovaní tejto teórie vychádzame predovšetkým zo skrípt sociálna komunikácia od Jána a patrika Gaburových.)

21


poskytol. schematicky to znázorňuje obrázok kolbovho cyklu. v praxi sa väčšinou požívajú len dve fázy: skúsenosť a reflexia (ohliadnutie sa). po reflexii prichádza ďalšia skúsenosť, v ktorej by sme mali zúročiť svoje vedomosti vďaka nadobudnutým predchádzajúcim skúsenostiam a tak by malo v optimálnom prípade ísť skôr o špirálu a nie cyklus.



komunikácia – čo to vlastne je? každý z nás, vedome ale aj nevedome, vysiela rôzne signály či impulzy smerom k druhým ľuďom. vysielame ich celým telom: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca mlčaním... a samozrejme aj tým, čo hovoríme. druhí ľudia naše signály príjmu svojimi zmyslami (najčastejšie očami a ušami) a spracujú ich. reagujú tak následne na to, ako naše signály vnímali, ako im porozumeli, ako ich vyhodnotili. táto reakcia sa ďalej odvíja aj od toho, aké prežívajú emócie, akú majú náladu, na čo majú zameranú svoju pozornosť, akú majú s nami minulú skúsenosť a podobne. existuje viacero definícií komunikácie. užšie definície považujú za komunikáciu iba prenos správy, širšie definície, o ktoré sa budeme opierať aj my, považujú za komunikáciu všetko, čo sa odohráva v kontakte dvoch alebo viacerých ľudí. to znamená, že komunikácia nie je len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. určite ste si tiež všimli, že keď s druhými ľuďmi vychádzame za dobre, rozprávame sa spolu radi, často sa na seba pozeráme, usmievame, či s láskou sa jemne dotýkame. no a naopak, keď za dobre spolu nie sme, hovoríme (prípadne spolu nehovoríme vôbec) a správame sa celkom inak, hoci tiež prirodzene – podľa toho, ako to cítime. naša komunikácia tak do značnej miery odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi. prostredníctvom vzájomnej komunikácie zároveň tiež utvárame svoje vzájomné vzťahy - navzájom sa poznávame a zbližujeme, vymieňame si informácie, napĺňame svoje potreby a pod. Môžeme preto tvrdiť, že naša komunikácia odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi a zároveň je aj prostriedkom, ktorý naše vzťahy utvára. Znamená to, že vo svojich rukách, gestách, slovách, dokonca i v mlčaní, máme účinný nástroj ako môžeme svoje vzťahy s druhými ľuďmi rozvíjať či meniť k lepšiemu.

škvArA oslAv Zá ir M : r o Aut

22


V rámci nášho vzájomného pôsobenia, v tom istom okamžiku vysielame svoje signály a zároveň prijímame aj signály od druhých. Napríklad v rámci komunikácie vnímame a prijímame neverbálne signály druhého človeka ako zívanie, či nesústredený pohľad, ktoré si vo svojom vnútri interpretujeme - niekto zíva keď ma počúva alebo má nesústredený pohľad - moje reči ho nezaujímajú a na základe vyhodnotenia svojich vnemov priebežne na ne reagujeme, napríklad zmeníme spôsob komunikácie - zmeníme tému, prípadne dáme slovo druhému, či ukončíme rozhovor a podobne. V rámci komunikácie je tak každá osoba súčasne vysielateľ i prijímateľ signálov. Proces komunikácie má taktiež svoju postupnosť a logiku. Realizuje sa v týchto krokoch:

Vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Možno si tak niekedy nepripadáme, ale myslíme neustále celý deň, každú sekundu, dokonca aj v spánku. Náš mozog nepretržite spracováva všetky podnety, ktorým sme vystavení a ukladá ich do pamäti i podvedomia. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že svoj myšlienkový svet tak úplne neovládame a veľmi často sa stáva, že myšlienky skôr ovládajú nás.

Kódovanie myšlienky do signálov – slová, gestá, pohyby, symboly a pod. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov i činov. Spôsob akým kódujeme naše myšlienky – slová gestá, pohyby, či symboly, ktoré používame sú ovplyvnené našou minulou skúsenosťou a predovšetkým ľuďmi, ktorí nás obklopujú a od ktorých sme sa často nevedome učili komunikovať pomocou napodobňovania. Vysielanie zakódovanej správy Každý z nás, vedome ale aj nevedome vysiela rôzne signály či impulzy smerom k druhým ľuďom. Vysielame ich celým telom: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca mlčaním... a samozrejme aj tým, čo hovoríme.

Prenos správy – prostredníctvom komunikačných ciest Veľmi dôležitým rozhodnutím v procese komunikácie je voľba prenosového média tj. formy akou budeme vysielané signály prenášať druhému človeku. V oblasti ľudskej komunikácie poznáme viacero komunikačných ciest, ktoré sú navzájom odlišné a majú svoje špecifiká (napr. osobná, telefonická, písomná, sprostredkovaná, multimediálna a pod.)

Príjem správy druhým človekom Dekódovanie správy druhým človekom – príjemcom správy Pochopenie myšlienky vo význame, ktorý má pre príjemcu správy Druhí ľudia naše signály prijímajú svojimi zmyslami (najčastejšie očami a ušami) a spracujú ich. Pri komunikácii vedome i nevedome selektívne vyberáme, ktoré informácie z nášho okolia prijmeme. Zároveň vnímanie každého človeka je veľmi subjektívne, ovplyvnené prežívanými emóciami, momentálnou náladou, zameranosťou pozornosti a pod. Pri spracovávaní prijatých signálov nás tiež ovplyvňuje naša minulá skúsenosť s druhými ľuďmi a všetky tieto faktory majú následne vplyv na to, ako prijímané signály vyhodnotíme a ako budeme na ne reagovať. 23

KaPitola 2.: teoReticKé ZáKlaDy KuRZu - aKo Riešiť KoNfliKty a oStať PRiateľMi

Proces komunikácie

KaPitola 2.: teoReticKé ZáKlaDy KuRZu - aKo Riešiť KoNfliKty a oStať PRiateľMi

metodická PríručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy Na komunikáciu tiež pôsobia aj rôzne rušivé vplyvy, či prekážky, ktoré by sme sa mali snažiť eliminovať. Je preto potrebné prípadné komunikačné prekážky registrovať, hovoriť o nich a hľadať vhodné spôsoby na ich odstránenie. tým vytvoríme dobré predpoklady pre efektívnu komunikáciu. Keď hovoríme o komunikačných prekážkach, myslíme pod tým rôzne vonkajšie i vnútorné vplyvy, ktoré nám bránia sústrediť sa a komunikovať efektívne. ide o celé spektrum rušivých vplyvov, ktoré majú za následok zníženú kvalitu komunikácie. tieto faktory nazývame aj prekážky v komunikácii. Medzi tzv. praktické prekážky radíme rušivé vplyvy z okolia, napríklad nepočujeme čo nám druhý hovorí, pretože máme otvorené okno do ulice, kde jazdia autá, čo vytvára nadmerný hluk, alebo neustále zvoní telefón, čo nám bráni v sústredení sa a podobne. iným druhom prekážok môžu byť prekážky jazykové, kedy účastník komunikácie hovorí príliš rýchlo, nezrozumiteľne, prehĺta časti textu, formuluje dlhé vety s množstvom faktov atď. Medzi jazykové prekážky môžeme zaradiť aj obmedzenú schopnosť porozumieť významu používaných slov. táto situácia vzniká často vtedy, ak komunikujeme v jazyku, ktorý dokonale neovládame. Ďalšími prekážkami môžu byť prekážky v chápaní, kedy zúčastnení chápu komunikovaný obsah odlišne. Dôvodom môže byť viacvýznamový obsah slov, iný pohľad na situáciu, iný zorný uhol vnímania. inokedy môžu byť pri komunikácii prekážkami aj naše práve prežívané emócie. tieto emotívne prekážky nastávajú vtedy, kedy sa počas komunikácie nedokážeme vyhnúť emóciám, ktoré v nás vyvoláva buď komunikovaný obsah alebo osoba, s ktorou komunikujeme. emócie sprevádzajúce komunikáciu môžu byť negatívne, ako sú rozčúlenie, hnev, nenávisť, zúrivosť, podráždenie, nuda alebo pozitívne ako sú veselosť, radosť, nadšenie, láska. tieto emócie nám môžu brániť v efektívnom príjme či vysielaní informácií. Hovoríme o prekrývaní pozornosti a komunikácie emóciami. Ďalším druhom prekážok môžu byť prekážky intelektuálne, ktoré sa najčastejšie týkajú prispôsobeniu jazyka vysielaných signálov k intelektuálnemu potenciálu prijímateľov. tieto prekážky nastávajú v situáciách, kedy vysielateľ komunikačných signálov používa príliš odborný jazyk, cudzie slová, komplikované vyjadrovanie, metafory, nevhodné príklady a pod. Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť. V tomto našom prípade porozumenie znamená správne pochopiť vysielané signály, podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať. aby sme to dosiahli, mali by sme sa zaujímať, čo druhí ľudia svojimi signálmi zamýšľali, musíme si overovať, či sme ich signály správne pochopili a tiež sa musíme snažiť, aby naše signály boli čo najčistejšie a najpresnejšie, čím môžeme pozitívne ovplyvniť ich správne pochopenie u druhých ľudí.

24


podľa povahy prenášaných signálov, môžeme komunikáciu rozdeliť na komunikáciu verbálnu, čiže komunikáciu pomocou slov a komunikáciu neverbálnu, kde odovzdávané signály prenášame mimoslovnými prostriedkami. neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna komunikácia tak v osobnej histórii človeka, ako aj v celej histórii ľudstva. ľudia v minulosti zistili, že mimoslovná komunikácia, ktorou sa dovtedy dorozumievali, neumožňuje presné vyjadrenie všetkých informácií, ktoré chceli komunikovať. preto začali tvoriť reč a postupne sa začali dorozumievať pomocou slov. Z jednotlivých slov a jednoduchých fráz sa postupne vyvinul jazyk. rovnako aj dieťa po narodení využíva najmä neverbálne spôsoby komunikácie a až neskôr sa naučí rozprávať a začína komunikovať verbálne. podľa niektorých odborníkov len 7 % komunikačných signálov vychádza zo slovného obsahu. Zvyšok zahŕňa neverbálny prejav – 38 % paralingvistická zložka (mimoslovná komunikácia týkajúca sa slovného prejavu rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie...) a 55 % ostatné zložky neverbálnej komunikácie (mimika, gestika, haptika, proxemika a ďalšie).

obr.: rozdelenie verbálnej a neverbálnej zložky komunikácie v prenášaných komunikačných signáloch podľa tohto delenia by sa mohlo stať, že by sme verbálnu zložku prejavu – naše slová potlačili z hľadiska ich významu a to by nebolo dobré. rovnako by nebolo žiaduce, keby sme sa uchýlili k špekulujúcim interpretáciám o každom neverbálnom prejave. preto hoci sme si komunikáciu rozdelili na verbálnu a neverbálnu, urobili sme tak iba kvôli lepšiemu porozumeniu komunikačnému procesu. tieto dve zložky komunikácie idú ruka v ruke a v praktickom živote je treba pristupovať ku komunikácii individuálne (nedá sa jednoznačne tvrdiť, že jednotlivé neverbálne prejavy majú iba jeden svoj význam) a snažiť sa všímať si všetky signály - verbálne i neverbálne súčasne.

25


zložky komunikácie



verbálna komunikácia naše slová majú veľkú moc. ich sila je takmer neuveriteľná. Je to v podstate istý druh energie. slová dokážu rozpútať vojnu, ale aj nastoliť mier a pokoj. slovami môžeme druhým vyjadriť svoju lásku, ale tiež im môžeme ublížiť. slová dokážu motivovať druhých ľudí k vytvoreniu nádherných diel, dokážu však aj ničiť a druhých ľudí znechutiť. obsah našich slov, čas, či spôsob akým ich vyslovíme, sú dôležité v tom, či naše slová povedú ku konfliktom, alebo k porozumeniu. táto moc, ktorou disponujeme pri používaní slov, nás robí za vypovedané slová zodpovednými. dodržiavanie nasledujúcich zásad môže prispieť k tomu, aby naša komunikácia s druhými ľuďmi viedla k vzájomnému porozumeniu: Vyjadrujme sa jasne ide o taký spôsob komunikačného prejavu, ktorý je priamy a nekomplikovaný, otvorený, čestný a v súlade s našimi vnútornými presvedčeniami a pocitmi. hlavnou funkciou verbálnej komunikácie s druhými ľuďmi je poskytovať živé prepojenie medzi našim vnútorným a vonkajším svetom. počúvanie slov druhého nám znova dáva schopnosť dozvedieť sa niečo o svete druhého človeka. Jednota medzi našimi vnútornými a vonkajšími slovami je preto veľmi dôležitá. Zvážme obsah svojich slov predtým ako niečo vyslovíme, zamyslime sa, či svojimi slovami druhým pomôžeme, alebo naopak, či ich zneistíme, urazíme, alebo pokoríme. naše slová majú moc - dokážu liečiť naše zranenia, ale dokážu aj uštedriť poriadnu ranu. sme zodpovední za to, ako túto moc používame. tým, že pred vyslovením svojich slov budeme uvažovať, môžeme predísť viacerým nedorozumeniam a zraneniam, čím naša komunikácia bude viesť k väčšiemu porozumeniu. Buďme konkrétny pri našej komunikácii by sme sa mali tiež vyvarovať zovšeobecňovaniu, nakoľko zovšeobecňovania sú neadresné, nepravdivé, skresľujú našu komunikáciu a často vyvolávajú u druhého človeka negatívne reakcie. napr. „vždy chodíš neskoro!“, „všetci si myslíme, že...“ a pod. keď teda hovoríme o konkrétnej veci, mali by sme využívať konkrétne údaje a smerovať komunikáciu ku konkrétnemu cieľu. napr. „Je mi nepríjemné, že musím na teba často čakať, bola by som ti vďačná, keby si bola dochvíľnejšia.“ a pod. 26

vArA slAv Zášk o ir M : r Auto


Zrozumiteľnosť má v komunikácii dva odlišné významy: 1. technologická zrozumiteľnosť, kde patria prvky ako sila hlasu, výraz hlasu, rýchlosť reči, plynulosť reči a pod.; 2. jazyková zrozumiteľnosť, ktorú ovplyvňuje slovná zásoba a odbornosť jazyka. napríklad, keď sa dorozumievame v cudzom jazyku, môžeme mať so svojou slovnou zásobou problémy a je pre nás ťažie vyjadrovať sa zrozumiteľne. tiež príliš odborný jazyk môže byť pre obyčajného človeka nezrozumiteľný, preto by sme mali prispôsobiť jazyk človeku, s ktorým komunikujeme. Vyjadrujme sa jednoznačne Ďalšou zásadou efektívnej komunikácie je jednoznačnosť, čo znamená, že si vo svojich signáloch neprotirečíme. napríklad chlapec povie dievčaťu, aby samo vybralo, kam pôjdu v piatok večer. Je ale mrzutý, keď nevyberie takú možnosť, akú by si on želal. takýmto situáciám sa môžeme vyhnúť, ak budeme úprimní a čestní ohľadom toho, čo naozaj chceme, potrebujeme, myslíme si a cítime. Dbajme na správne dávkovanie informácií Zásada dávkovania informácií hovorí o množstve informácií, ktoré smerom k druhým vysielame. nedostatočným množstvom informácií (ich úmyselným zadržiavaním) druhého zneisťujeme, dostávame ho do stavu napätia, nervozity, hnevu. naopak príliš veľa informácií zvyčajne pôsobí rušivo a neprehľadne, nie sme schopní ich efektívne prijať, spracovať a reagovať na ne. Voľme primeranú formu v závislosti od charakteru podávaných správ volíme aj primeranosť formy. citlivá na formu býva najmä žiadosť o láskavosť, uplatňovanie nároku, príkazy a kritika. príkazové formy komunikácie môžu viesť rýchlo k výsledku, ale často znechucujú a demotivujú druhých ľudí. Majú však svoje opodstatnenie v krízových situáciách, napr. pri požiare, kedy je potrebné aby zodpovední ľudia prebrali velenie a ostatní plnili ich príkazy. v situáciách, kedy chceme druhých motivovať k spolupráci je efektívnejšie zvoliť také formy komunikácie, ktoré dávajú zúčastneným priestor k vyjadreniu, napr. podporovanie druhých k formulovaniu vlastného názoru a pod. Overme si správnosť pochopenia Ak si chceme byť istí, že nás druhí ľudia pochopili správne, mali by sme si to overiť. overovať správnosť pochopenia môžeme priebežne počas prenosu správy, alebo na konci, priamou otázkou, či druhý človek správne pochopil, čo sme mu hovorili. Ak sa chceme na istotu ubezpečiť, že druhý človek správe porozumel, necháme si správu zopakovať.

Autor: Mir

oslAv Zá škvArA

27


Vyjadrujme sa zrozumiteľne



neverbálna komunikácia neverbálna komunikácia je mimoslovná, kedy komunikujeme inými spôsobmi ako pomocou slov. napríklad namiesto toho, aby sme povedali: „áno....súhlasím“, stačí keď mlčky kývneme hlavou. nepovedali sme síce nič, ale napriek tomu komunikácia nastala, neverbálna. neverbálna komunikácia prebieha prostredníctvom držania tela a jeho pohybov, zmien výrazu tváre, zmeny vzdialenosti medzi komunikujúcimi a podobne. Môže doplniť slovný prejav, zosilniť jeho účinok, regulovať ho a za určitých okolností ho plne zastúpiť.

Medzi najfrekventovanejšie radíme: Mimiku - komunikácia výrazom tváre Gestiku – komunikácia pomocou rúk, paží a tela haptiku - komunikácia dotykom proxemiku - komunikácia vzdialenosťou posturológiu - komunikácia polohou tela kineziku - komunikácia pohybom paralingvistiku - mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči teritorialitu - komunikácia obsadením teritória produkciu - komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia porozumieť neverbálnemu prejavu druhého človeka je možné v rámci situačného kontextu, v ktorom komunikácia prebieha. A hoci neverbálne prejavy mnoho vypovedajú, je potrebné byť obozretný voči všetkým tvrdeniam a príručkám, že sa dá podľa určitých neverbálnych prejavov presne odhadnúť či uhádnuť to, čo si druhý človek myslí, ako sa cíti, či dokonca aký je. teraz si v stručnosti popíšeme jednotlivé základné zložky neverbálnej komunikácie.

mimika pri mimike komunikujeme prostredníctvom výrazu tváre. najhlavnejšími komunikačnými prostriedkami tváre sú oči, ústa, obočie, nos, čelo, brada, zuby, lícne svalstvo a pery. do procesu komunikácie prostredníctvom mimiky zapájame viaceré časti tváre spoločne, napríklad na úsmeve sa spoluzúčastňujú ústa, oči, líca, niekedy aj zuby. výraz tváre nás môže informovať o tom, čo druhý človek práve prežíva, ale aj o tom, aký má k nám vzťah. výraz tváre nám odzrkadľuje šťastie, nešťastie, prekvapenie, splnené očakávania, strach, istotu, radosť, smútok, pokoj, rozčúlenie, spokojnosť, nespokojnosť, záujem, či nezáujem a podobne. Základné mimické výrazy sú ľahko rozpoznateľné, čoho dôkazom je napríklad aj využívanie ich grafických znázornení v internetovej komunikácii – tzv. smajlíky. pohľad ako reč očí spadá tiež do mimiky a v tomto kontexte je dobré spomenúť zrakový kontakt, ktorý je dôležitým predpokladom kvalitnej a efektívnej komunikácie. Ak sa druhý človek na nás počas rozhovoru pozerá, predpokladáme, že nás aj počúva, že je naša konverzácia pre neho dôležitá. Ak pri hovorení pozeráme druhému do očí, dávame tým najavo náš záujem o neho, o jeho reakcie na naše rozprávanie, pôsobíme presvedčivo a vzbudzujeme dôveru. keď sa na nás druhý človek pri komunikácii z rôznych dôvodov nepozerá, môže to pôsobiť rušivo. opačným príkladom je príliš dlhý či príliš upretý očný kontakt. okrem blízkych intímnych vzťahov, býva často takýto pohľad pre druhého človeka nepríjemný. prestávame byť orientovaní na obsah

28


Gestika Gestika je neverbálna komunikácia pomocou pohybov rúk, paží a tela, ktoré majú výrazný vyjadrovací účel. sprevádzajú a prifarbujú verbálnu komunikáciu, niekedy ju aj úplne zastupujú. existujú rôzne možnosti dorozumievania pomocou gesta, najznámejším komunikačným systémom založeným na gestikulácii je posunková reč. posunkovú reč nevyužívajú iba postihnutí ľudia, využívame ju aj vtedy, keď verbálne spôsoby komunikácie zlyhávajú (napr. v komunikácii s človekom, ktorého jazyk neovládame si pomáhame gestami) alebo ak sa pre rôzne bariéry nepočujeme (napr. bežná posunková komunikácia šoférov v autách). Gestikulácia môže byť tiež ovplyvnená našou náladou a situáciou, v ktorej sa nachádzame. keď sa napríklad hneváme, živšie pracujeme s gestikuláciou, ako keď sme pokojní a relaxovaní. prehnaná gestikulácia ruší komunikáciu, pretože pripomína pantomímu. Môže sa vtedy stať, že namiesto toho, aby nás druhý človek počúval, sa pri prehnanej gestikulácii začne zabávať. pri komunikácii s nahnevaným či agresívnym človekom je dobré gestikuláciu minimalizovať, pretože prudký pohyb či rýchle gesto si tento človek môže vysvetliť ako útok a reagovať neprimerane.

haptika haptika je neverbálna komunikácia pomocou dotykov. dotyk môžeme zadefinovať ako akýkoľvek telesný kontakt od pohladenia až po úder. dotyky tak môžu mať rôzny význam, ktorý sa tiež líši podľa toho, o aký dotyk ide a ktorej časti tela sa dotýkame. pri dotykoch môžeme rozlíšiť základné pásma:

-> pásmo spoločenské, profesionálne, zdvorilostné (ruky, ramená) -> pásmo osobné, priateľské (ramená, vlasy, tvár) -> pásmo intímne, erotické, sexuálne (neobmedzené) najčastejšie používaným dotykom je podanie ruky. podanie ruky je v našej kultúre súčasťou uvítacieho a rozlúčkového rituálu. platí zásada, že ruku nemusíme podávať ako prví, ale ak nám niekto ruku na podanie ponúkne, nemali by sme ju odmietnuť. neprijatie ruky znamená u nás neprijatie celého človeka. prvkom haptiky je aj fyzické násilie - úder, facka, bitka, ktoré má tiež určitý komunikačný význam, avšak predstavuje už patologický vzorec komunikácie.

proxemika proxemika je neverbálna komunikácia prostredníctvom vzdialenosti (priblížením a oddialením) medzi komunikujúcimi. tým, ako blízko si pustíme druhého človeka k sebe, do značnej miery vyjadrujeme svoj postoj a vzťah k nemu. v proxemike rozlišujeme štyri základné zóny človeka: Intímna (do vzdialenosti 60 cm od človeka) – do tejto zóny povoľujeme vstup ľuďom, ktorým dôverujeme, ktorých blízkosť je nám príjemná a ktorí nás ničím neohrozujú. intímna zóna nie je optimálna na verbálnu 29


rozhovoru, začneme sa zaoberať tým, čo chce druhý týmto pohľadom dosiahnuť, zaplavia nás nepríjemné pocity alebo vyštartujeme do súperenia. optimálny čas dívania sa do tváre druhého človeka v rámci osobnej komunikácie je cca 60%.


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy komunikáciu, v tejto zóne sa používajú skôr komunikačné spôsoby neverbálnej komunikácie (objatie, milovanie, ale tiež zápas a pod.). Ak nám niekto cudzí vstupuje do intímnej zóny, cítime sa nepríjemne, prestávame sa koncentrovať na komunikáciu a zaoberáme sa svojimi nepríjemnými pocitmi, či hľadáme možnosť, ako danú situáciu zmeniť (napr. v preplnenej doprave). Osobná (vo vzdialenosti od 60 cm do 120 cm) – do tejto zóny môžu vstupovať ľudia človeku blízki, kamaráti, priatelia. táto zóna nie je taká dôverná ako zóna intímna, ale tiež je vyhradená pre ľudí, s ktorými máme pozitívny vzťah a v emočne pozitívnych situáciách. Ak sme napríklad s priateľom v konflikte, tiež ho nechceme mať v osobnej zóne. Spoločenská (vo vzdialenosti od 120 cm do 2 m) – v tejto zóne komunikujeme s druhými v bezpečnom sociálnom kontakte. táto zóna je typická pre pracovné rozhovory, či komunikáciu s menej známymi ľuďmi. táto zóna sa nazýva aj pracovnou zónou. Verejná (vo vzdialenosti nad 2 m) – v tejto zóne sa nachádzajú ľudia, s ktorými nie sme v sociálnom kontakte. keď sme v ohrození, svoju verejnú zónu predlžujeme. od ľudí, ktorí nás ohrozujú, sú nepriateľskí či nebezpeční, chceme byť čo najďalej. uvedené vzdialenosti sú len orientačné. Často ich ovplyvňuje množstvo faktorov, napr. temperament, národnosť, vonkajšie vplyvy a pod. okrem vyššie uvedenej horizontálnej proxemiky poznáme aj vertikálnu proxemiku, ktorá je založená na rozdieloch vo „výške“ komunikujúcich osôb. nevyvážená vertikálna komunikácia môže nastať ak sme s druhým človekom vo výškovo nevyváženej polohe, napríklad jeden z nás stojí a druhý sedí. vo všeobecnosti sa dá povedať, že ten, ktorý má pri komunikácii oči vyššie, má prevahu. optimálna vertikálna komunikácia je tak založená na tom, že oči komunikujúcich sú približne v rovnakej výške, preto je napríklad užitočné, ak obaja rozprávajúci sedia alebo stoja.

teritorialita My ľudia sme tvory teritoriálne, to znamená, že máme tendenciu obsadiť si určité územie, považovať ho za svoje a tiež chceme rozhodovať o tom, kto do nášho teritória môže vstupovať (napr. naša stolička a lavica v triede, či pracovný stôl v práci a pod.). Zaberanie svojho priestoru a vstupovanie do cudzieho priestoru má preto komunikačný význam, ktorý tiež ovplyvňuje priebeh aj štýl komunikácie. obsadené teritórium znamená pre človeka pocit istoty a bezpečia, preto dlhodobý pobyt v prostredí bez vlastného teritória prináša napätie, frustráciu, zlosť. dôležité je tiež uvedomiť si, že človek prichádzajúci do cudzieho teritória, môže pociťovať úzkosť z neznámeho prostredia. vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo vlastnom teritóriu zvyčajne volíme dominantnejšiu komunikačnú stratégiu, v teritóriu partnera o niečo obrannejšiu.

posturológia posturológia je neverbálna komunikácia prostredníctvom polohy tela, ktorú pri komunikácii zaujmeme - spôsob, akým stojíme, sedíme, ležíme a pod., tiež o nás mnohé prezrádza. naša poloha tela vyjadruje náš momentálny stav (napríklad únavu, radosť, depresiu), ale aj vzťah k druhému človekovi, či záujem o komunikovaný obsah. v rámci posturológie rozlišujeme viaceré polohy tela: 30


Otvorená poloha - v tejto polohe máme nohy voľne položené vedľa seba, pri sedení ich neprekrižujeme, ruky sú voľne vedľa tela. otvorená poloha signalizuje, že sme pripravení otvorene prijať informáciu od druhého človeka a že sme pohotoví spolupracovať. Polouzatvorená poloha - ide o obrannú polohu, ktorú využívame najmä v nepohode. polouzatvorená poloha je charakteristická buď skríženými nohami alebo rukami. skrížené ruky na prsiach nám chránia srdce a mäkké časti brucha (oblasti dôležité pre individuálne prežitie), skrížené nohy chránia pohlavné orgány (dôležité oblasti pre prežitie ľudského rodu). táto poloha je často vyčkávacia a keď sa presvedčíme, že nám nehrozí nebezpečenstvo, máme tendenciu vrátiť sa k otvorenejším polohám. Uzatvorená poloha - skrížené ruky aj nohy predstavujú úplne uzatvorenú polohu, svalstvo je napäté, telo pohotové zareagovať. uzatvorená poloha tela je typická pre situácie, ktoré sú pre nás neznáme, keď sme v obrane a nepripúšťame si komunikáciu druhého človeka. Poloha „klbka“ - pri tejto polohe je hlava sklonená, chrbát ohnutý, nohy spojené, celé telo sa chúli do klbka. poloha „klbka“ sa objavuje v situáciách, kde sa necítime príjemne (napr. čakáreň u zubného lekára, na súde, u policajtov a pod.), táto poloha signalizuje neistotu, úzkosť, strach a ohrozenie.

kinezika kinezika je komunikácia prostredníctvom pohybov, ktoré nemajú význam gest. telo ustavične vysiela určité signály a často ide o pohyby neuvedomelé spontánne. pohybom sa väčšinou zbavujeme napätia, svalového alebo duševného. najčastejšie sa to prejavuje nekontrolovanými pohybmi rúk (hranie sa s ceruzkou, pohyb prstov, škrabkanie sa, klepkanie), pohybmi nôh (podupkávanie, kývanie nohou) alebo pohybmi trupu (kývanie sa, vrtenie sa na stoličke, časté zmeny polohy tela). veľa informácií sa dá vyčítať aj napríklad z našej chôdze (spomalená, razantná, s poskokmi a pod.).

paralingvistika paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. paralingvistika nepredstavuje jeden fenomén, ale tvorí ju niekoľko relatívne samostatných faktorov ako rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie. veľmi rýchla, alebo veľmi pomalá reč sa ťažko vníma. príliš rýchle tempo môže robiť komunikáciu nezrozumiteľnou a druhého človeka rýchlejšie unaví. naopak príliš pomalé tempo robí našu komunikáciu rozvláčnou a otupuje pozornosť poslucháča. to, či je náš prejav príjemný, alebo nepríjemný, z veľkej časti ovplyvňuje intenzita, hlasitosť prejavu. obmieňanie hlasitosti prejavu v závislosti od obsahu napomáha predchádzaniu monotónnosti. v napätých situáciách sa intenzita hlasu zvyšuje a môže prerásť až do kriku a zvýšený hlas môže druhého človeka zneisťovať alebo dráždiť. dôležitým faktorom hovoreného slova je aj farba nášho hlasu. Často až zafarbením hovoreného slova dávame slovám skutočný význam. rovnaké slovo alebo slovné spojenie možno povedať rôznymi spôsobmi tak, že mení svoj pôvodný význam. napríklad slovo miláčik je vo svojej podstate oslovením človeka, ktorého máme radi. Môžeme ho však použiť aj ironicky, posmešne, zlostne a tým dáme tomuto slovu úplne iný význam, pričom slovo ako také ostáva to isté.

31


Ležérna poloha – telo je uvoľnené, signalizuje buď náš relaxovaný stav alebo naopak odstup, pohŕdanie, zneváženie druhého človeka.


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy Medzi paralingvistiku patria aj tzv. vatové slová, ktoré v kontexte nášho verbálneho prejavu nemajú žiadny obsahový význam, považujeme ich skôr za zlozvyk v komunikácii, ktorý môže pôsobiť rušivo. najčastejšie vatové slová sú: proste, vlastne, akože, takpovediac, takže, áno, či rôzne citoslovcia: eé, hmm a podobne. do paralingvistiky radíme aj kvalitu nášho prejavu. náš prejav by mal byť vecný, zrozumiteľný a mal by sa držať témy. naopak, za nekvalitný považujeme prejav nepresný, rozvláčny a neurčitý, dlho trvajúci a pritom málo obsažný. v priebehu verbálneho prejavu robíme tiež odmlky, ktoré môžu vyjadrovať očakávanie, výzvu, žiadosť o venovanie pozornosti, príležitosť na zamyslenie poslucháča a pod. rovnako mlčanie má tiež komunikačnú hodnotu a obsahový význam. Môžeme mlčať, keď súhlasíme s partnerom, môžeme mlčať, keď si sumarizujeme informácie, môžeme mlčať, keď sa hanbíme, keď sme v odpore, keď sa bojíme a každé z týchto mlčaní má inú komunikačnú kvalitu. preto je dôležité spojiť si mlčanie s ostatnými neverbálnymi prejavmi a presnejšie ho identifikovať.

produkcia produkcia je komunikácia prostredníctvom úpravy zovňajšku, oblečenia, či prostredia, v ktorom žijeme. do tejto oblasti neverbálnej komunikácie môžeme zaradiť i komunikáciu činom. náš zovňajšok odráža a zároveň spätne pôsobí na našu mienku o sebe samých a tiež ovplyvňuje naše správanie. naše vlasy, účes, postava, čistota, upravenosť či neupravenosť – to všetko sú signály, ktorými prezentujeme svojmu okoliu našu „životnú filozofiu“, náš životný štýl, naše priority, ako aj určité estetické posolstvo a podobne. špecifická úprava zovňajšku nás môže radiť k nejakej formálnej či neformálnej skupine ľudí (napr. uniforma hovorí o príslušnosti k danej profesii, určité oblečenie vyjadruje prináležitosť k nejakému hudobnému štýlu – hip hop, rock a pod.). veľakrát dôležitejším dojmom ako nákladnosť a módnosť oblečenia pôsobia drobné detaily ako čistota oblečenia, príjemná telesná vôňa, udržiavané nechty a pod. Ďalším zdrojom informácií o nás sú aj veci, ktorými sa obklopujeme (napr. zariadenie našej izby, pokiaľ ho môžeme ovplyvniť), knihy, ktoré čítame, hudba, ktorú počúvame, naše záujmy a koníčky. dôležitú výpovednú hodnotu majú aj naše výtvory – či už básne, próza, maľby, hudobná produkcia i konkrétna remeselná práca a pod. všetky tieto informácie sa výrazne podieľajú na vytváraní dojmu o našej osobe. neverbálnu komunikáciu je ťažšie ovládať vôľou a ovplyvňovať rozumom. Časť neverbálnej komunikácie prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou. prostredníctvom neverbality sa preto dajú lepšie vyjadriť emócie, prežívanie a vzťahy k iným ľuďom.

32


naše komunikačné signály, ktoré vysielame a prijímame v rámci komunikácie s druhými ľuďmi, majú okrem verbálnej a neverbálnej zložky aj rovinu vzťahovú a vecnú. vecnými (obsahovými) signálmi informujeme druhých ľudí o tom, čo chceme povedať. vecné signály odovzdávame druhým akýmkoľvek kodifikovaným systémom znakov (slovami či pojmami, ale tiež morzeovkou, prstovými znakmi a pod.). vecný aspekt správy vecne a konkrétne popisuje, o čom komunikujeme. Mal by sa sústreďovať na fakty, mal by byť bez náznakov a interpretácií. Príklad: „Je pol šiestej, meškáš pol hodinu.“ vzťahovou komunikáciou vysielame signály o tom, čo si o druhých ľuďoch myslíme, ako ich vnímame, aký máme k nim postoj či vzťah. Príklad: „Mal si prísť o pol hodinu skôr, ale znova si prišiel neskoro.“ v rámci vzťahového aspektu správy dávame druhým tiež najavo, čo si myslíme o našom vzájomnom vzťahu. Príklad: „Podľa našej dohody si tu už mal byť pred pol hodinou, ale ty máš vždy niečo dôležitejšie ako to, na čom sa dohodneme my.“ Ďalším aspektom vysielaných signálov je tiež prezentácia nášho vzťahu ku sebe. Príklad: „Na mňa už nikto neberie ohľad, ja som tú polhodinu, čo tu čakám tiež mohla využiť efektívnejšie!“

Vzťahová komunikácia, to aký má druhý človek ku nám vzťah, ako sa ku nám správa a pod. je pre nás vždy dôležitejšia ako vecná komunikácia, to o čom konkrétne nás druhý informuje. súvisí to s našou potrebou bezpečia. preto sa v úvode komunikácie viac sústreďujeme na vzťahové signály (výskumníci hovoria o intervale od 1 do 40 sekúnd) a až následne presúvame svoju pozornosť na vecné signály. vzťahové signály vtedy ustúpia do pozadia a naša pozornosť sa sústredí predovšetkým na vecný aspekt správy. naše správy však vždy obsahujú naraz obidva typy signálov, t.z. vecné aj vzťahové, preto sa často v našej komunikácii stáva, že nie je pre nás ľahké orientovať sa v nej, vyznať sa v nej a porozumieť jej. pokiaľ však medzi nami dochádza k napätiu a nedorozumeniam, väčšinou je to dôsledkom narušenej vzťahovej komunikácie. Môže sa stať, že už do spoločnej komunikácie vstupujeme rozladení z predchádzajúcich udalostí, čo si druhý človek môže vysvetliť ako negatívnu reakciu na jeho osobu. rovnako druhý človek môže prežívať ťažkú životnú situáciu, kedy je citlivejší na vzťahové signály a aj neutrálne či vecné signály môže vnímať ako ponižujúce či útočné. existuje viacero dôvodov možných nedorozumení. preto je dôležité, ak si chceme spolu rozumieť, aby sme sa navzájom informovali, čo sa v nás deje, čo prežívame, cítime, ako druhí ľudia na nás pôsobia. pokiaľ to nebudeme robiť, ostane v našej komunikácii veľký priestor pre rôzne skreslenia a dohady. A takáto komunikácia následne vedie skôr k nedorozumeniam, ako k porozumeniu.

33


vysielanie komunikačných signálov



rušivé signály – čo s nimi? Často sa stáva, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať vzťahové signály, ktoré nás začnú rušiť (napríklad nám začne nadávať, zhadzovať nás, ironizovať, popierať naše videnie sveta a pod.), čo má za následok odvedenie našej pozornosti z vecnej roviny komunikácie naspäť do vzťahovej. vtedy sa prestávame sústreďovať na to, čo nám druhý človek hovorí po obsahovej stránke a rastie v nás napätie. na takúto situáciu reagujeme väčšinou:

1. ignoranciou - môžeme sa pokúsiť „zubami, nechtami“ držať vecných signálov a pokúsiť sa rušivé vzťahové signály ignorovať. ignorovať vzťahové útoky druhých dokážeme všetci, každý v inej miere. Záleží od našich osobných dispozícií, temperamentu, únavy, miery sebavedomia, momentálnej fyzickej a psychickej pohody, tiež od toho, ako je pre nás téma rozhovoru dôležitá, v akom vzťahu sme s daným človekom a pod. nikto z nás však nedokáže ignorovať vzťahové útoky druhých do nekonečna. Je to ako keby sme si predstavili tlakový hrniec, kde každý takýto útok pridáva na tlaku hrnca, až raz, takýto hrniec vybuchne. okolie sa potom diví: „Čo sa jej stalo?“, „Je nejaký divný.“ a pod. Málokto si vtedy uvedomí, že daná osoba vtedy reaguje na desiatky či stovky vzťahových útokov, ktoré dovtedy ignorovala, ale už to nevydržala. 2. Bojom, konfliktom - niektoré vzťahové útoky je ignorovať veľmi ťažké (ak nie nemožné) a preto mnoho krát na zvyšovanie hlasu reagujeme tiež zvyšovaním hlasu, na útok protiútokom, na iróniu zareagujeme zosmiešňovaním a pod. Ak sa nás dotkne nejaká poznámka, gesto, pohľad atď. druhého človeka, cítime to z jeho strany ako útok. prestávame sa sústreďovať na vecný obsah rozhovoru a zareagujeme obranou, či protiútokom, často obidvomi. neudržíme sa vo vecnej rovine a začneme miešať vzťahové a vecné signály dohromady. Začneme riešiť vzťahy a hoci to navonok môže často vyzerať že komunikujeme o danej „veci“, v skutočnosti si prostredníctvom „veci“ ujasňujeme vzťahy. efektivita komunikácie sa následne blíži k nule. existuje aj tretí spôsob, ako môžeme zareagovať a to

3. transparentné oddelenie vecnej a vzťahovej komunikácie - tento spôsob hovorí o možnosti, čo môžeme robiť, ak nechceme vzťahové útoky ignorovať, ani sa nechceme brániť, ani bojovať. v situácii, keď nás vzťahové signály druhého človeka vyrušujú, môžeme transparentne (jasne, viditeľne) prerušiť našu komunikáciu vo vecnej rovine a vydiskutovať si vzťahy. keď si vzťahové signály vysvetlíme a nastolíme „vzťahový mier“, môžeme sa vrátiť späť k vecnej komunikácii. toto vedomé prepínanie pozornosti z vecných signálov na signály vzťahové nám umožňuje tzv. spätná väzba, o ktorej si povieme viac ďalej v texte.

34


keď hovoríme o komunikácii, väčšinou si to spájame s umením hovoriť. počúvanie je však neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu, pretože zbytočne by sme rozprávali, ak by nás nikto nepočúval. prijímanie komunikačných signálov zároveň zahŕňa aj vnímanie neverbálnej komunikácie druhého človeka, ktoré spolu s hovoreným slovom tvorí komplexný celok komunikovaných signálov. napriek tomu, že naša komunikácia bez počúvania neplní svoj význam, nepočúvanie je veľmi častým javom pri komunikačnom procese. dokazuje to aj množstvo výskumov z oblasti počúvania, ktoré tvrdia, že až 75 % verbálnej komunikácie ľudia ignorujú, zabudnú alebo pochopia zle. A je len zriedkavosťou, že sa snažíme o pochopenie pravého hlbšieho zmyslu toho, čo nám druhí ľudia hovoria. Je preto veľmi pravdepodobné, že často zlyhávame vo svojej roli prijímateľa komunikačných signálov, kedy nepočúvame a neprijímame vysielané informácie. naša komunikácia sa tým stáva poruchovou a neplní svoj účel. Z hľadiska efektívnej komunikácie je dobré osvojiť si a používať zásady aktívneho počúvania. proces aktívneho počúvania sa prejavuje predovšetkým záujmom o vysielané signály, neprerušovanou pozornosťou, empatiou a akceptáciou druhého človeka. Aktívne počúvanie vytvára pre druhého človeka príležitosť zdieľať svoj vnútorný svet. našou úlohou pri aktívnom počúvaní je druhého človeka sprevádzať a povzbudzovať. keď niekoho sprevádzame, nestojíme mu v ceste. nevnucujeme mu svoje vlastné názory, neposudzujeme ho alebo ho nenútime, aby si vypočul naše vlastné pohľady. keď druhý človek hovorí, sme jednoducho tam, ako jeho spoločníci, ako tí, ktorí majú záujem počúvať to, čo nám druhý hovorí.

Autor: Mirosl

A Av ZáškvAr

35


prijímanie komunikačných signálov



zásady aktívneho počúvania prejav záujem svoj záujem môžeme prejaviť primeraným očným kontaktom, prikyvovaním hlavou, nakláňaním sa smerom k druhému človeku, pritakávaním, používaním rôznych citosloviec ako napríklad „hm“, „uúúú!“, krátkych nenápadných poznámok a povzbudzujúcich slov ako „naozaj!“, „iste!“, „Ó, áno!?“, či zopakovaním časti povedaného, čím utvrdíme druhého človeka, že ho so záujmom počúvame. sotva druhého povzbudíme k rozprávaniu pozeraním sa von oknom, písaním do počítača, „štrikovaním“ alebo vychádzaním a vchádzaním do miestnosti, či podobnými rušivými vplyvmi. prejavením záujmu druhému človeku v skutočnosti hovoríme, že jeho „príbeh“ je pre nás dôležitý a že stojí za to, aby ho rozpovedal. tento záujem nám umožňuje vstúpiť na chvíľu do vnútorného sveta druhého človeka a vidieť veci z jeho zorného uhla.

buď pozorný a empatický Byť pozorným a zároveň empatickým znamená všímať si, čo sa v druhom človeku deje. delfíny vraj majú schopnosť, ktorá sa nazýva echolokácia a vďaka svojmu veľmi presne rozvinutému akustickému zmyslu dokážu okamžite vycítiť telesné zdravie alebo psychický stav druhého – a to jednoducho tým, že sa nachádzajú v jeho blízkosti. pri aktívnom počúvaní by sme sa mali snažiť o podobnú citlivosť voči druhým. naša pozornosť a empatia by nám mala pomôcť dozvedieť sa niečo viac o svete druhého človeka, lepšie pochopiť vzájomné reakcie a vycítiť emocionálnu náladu druhého človeka.

nevynášaj súdy pri aktívnom počúvaní zároveň prijímame druhého človeka takého, aký je, s jeho názormi, postojmi, presvedčeniami. táto akceptácia umožňuje druhému človeku byť sebou samým, čím vytvára priestor pre slobodu prejavu a v konečnom dôsledku aj priestor pre osobné prijatie druhého človeka. nemusíme s druhým človekom súhlasiť, akceptácia hovorí skôr o rešpekte voči druhým. Môžeme mať odlišný názor, postoj, či presvedčenie, keď však druhých akceptujeme, nevynášame nad nimi súdy a prijímame ich takých, akí sú.

zváž svoju odpoveď proces počúvania je zavŕšený odpoveďou, z ktorej by malo byť jasne zreteľné, že druhému človeku rozumieme. v medziľudských vzťahoch je len málo situácií, ktoré nám dokážu dodať toľko energie ako to, keď nás niekto vypočuje a pochopí. A naše odpovede sú znakom toho, či sa nám podarilo vstúpiť do sveta tých, ktorým načúvame alebo naopak. keď nepočúvame, čo druhí hovoria, je dosť pravdepodobné, že potom ani vhodne nereagujeme. poznáme dva druhy nepočúvania, verejné a skryté. pri verejnom nepočúvaní dávame jasne a zreteľne najavo, že nás vysielané informácie nezaujímajú alebo ich z rôznych iných dôvodov neprijímame. druhý človek tento otvorený a očividný nezáujem registruje a buď prestáva komunikovať alebo sa nás snaží zapojiť, aby sme počúvali. skryté nepočúvanie je komunikačná pasca. navonok sa tvárime, že počúvame, môžme prejavovať zdanlivý záujem o komunikovaný obsah, ale v skutočnosti nepočúvame a informácie vôbec neprijímame. dôvodom nášho skrytého nepočúvania môže byť naša zaujatosť niečím iným, nezaujímavá téma, či „počúvanie len zo slušnosti“.

36


keď niečo druhým hovoríme, môžeme chrliť jednu vetu za druhou a viesť svoj vlastný monológ. Alebo sa môžeme snažiť o skutočný dialóg a vytvárať v komunikácii priestor pre reakcie druhého človeka, s ktorým sme v kontakte, aby nám mohol dať najavo, že počúva, či chápe, čo mu hovoríme a pod. Môže prikyvovať, usmievať sa, mračiť, dvíhať ramená, vraštiť čelo..., ale tiež je dobré, keby sa nielen tváril, ale tiež prehovoril k tomu, o čom je práve reč. táto reakcia druhého človeka na naše komunikačné signály sa nazýva spätnou väzbou. spätná väzba je nástroj prostredníctvom ktorého sa dozvedáme, ako pôsobíme na druhých ľudí a umožňuje nám hovoriť druhým, ako na nás pôsobia oni - či už ich samotné slová, tón hlasu, postoj, gestá a pod., skrátka celá oblasť nášho správania. spätná väzba môže mať viac druhov. Môže byť: > > > >

chápajúca a pozitívna – napr.: „súhlasím s tým, čo hovoríš, myslím si to isté.“, „sú mi blízke tvoje pocity.“ chápajúca a neutrálna – napr.: „rozumiem tomu, čo mi hovoríš.“ chápajúca a negatívna – napr.: „Myslím, že rozumiem, čo mi chceš povedať, ale ja mám na to odlišný názor.“ nechápajúca – ide o spätnú väzbu, kedy druhý človek potrebuje prijatú správu spresniť, vysvetliť, či doplniť. napr.: „prepáč, ale nie som si istý, či som správne pochopil, čo si mi povedal. Mohol by si to ešte raz zopakovať?“

spätnú väzbu môžeme druhému človeku poskytnúť aj na jeho správanie. pozitívnou spätnou väzbou môžeme určité správanie u druhého upevniť - napr. „Potešilo ma, že si si našiel na mňa čas a vysvetlil mi tú novú látku z matematiky.“, negatívnou spätnou väzbou sa môžeme pokúsiť o úpravu správania druhého človeka k nám napr. „Mrzí ma, že si sa ma nezastal, keď ma osočovali.“ Aby bola spätná väzba efektívna, mala by obsahovať čo najpresnejší neutrálny popis správania druhého, na ktoré chceme reagovať a pomenovanie toho, čo toto správanie v nás vyvoláva, najčastejšie sa jedná o naše emócie, pocity. Je dobré dávať spätnú väzbu aj do budúcnosti – popísať správanie, ktoré by sme ocenili a pridali aj popis emócie, ktorú by v nás takéto správanie vyvolalo - napr. „Budem rada, ak sa nabudúce prezuješ.“ existujú zásady, ako spätnú väzbu dávať a tiež ako ju prijímať tak, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety a naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumení a konfliktoch.

37


spätná väzba



zásady poskytovania spätnej väzby Konkrétnosť - pri poskytovaní spätnej väzby by sme sa mali snažiť, aby sme druhým ľuďom podávali kon-

krétne informácie. Mali by sme sa vyhnúť zahmlievaniu, nedokončeniu myšlienky, nejasnostiam, zovšeobecňovaniu, nemali by sme sa spoliehať na jasnovidectvo druhého človeka, teda na to, že si domyslí, čo mu chceme povedať či naznačiť. Neutrálnosť - naša spätná väzba by mala byť formulovaná tak, že druhému človeku hovoríme o tom, ako sme

ho vnímali, ako na nás pôsobilo jeho správanie, ako sme sa pri tom cítili a to bez toho, aby sme v svojej spätnej väzbe hodnotili jeho správanie ako dobré, či zlé, správne, či nesprávne a podobne. pri poskytovaní spätnej väzby je dôležité, aby ten, kto dáva spätnú väzbu, hovoril sám za seba. „Ja si myslím, že...“, „pôsobilo to na mňa...“, „Ja som sa cítil...“. Aktuálnosť

- spätnú väzbu by sme mali poskytnúť čo najskôr po situácii, na ktorú by sme chceli reagovať.

spätná väzba by sa nemala poskytovať s väčším časovým odstupom, pretože vtedy už plní inú funkciu. iba vo výnimočných situáciách môžeme poskytovanie spätnej väzby na krátky čas oddialiť, najmä ak nie sú pre poskytnutie spätnej väzby vhodné podmienky, priebeh prijímania spätnej väzby by ovplyvnili príliš silné emócie alebo druhý človek nie je pripravený, prípadne si spätnú väzbu nechce vypočuť. Užitočnosť - Účelom spätnej väzby je pomôcť druhému človeku dozvedieť sa, ako jeho správanie pôsobí na

druhých ľudí, čo v druhých ľuďoch vyvoláva a čo by pomohlo, aby sme si vo vzájomnom vzťahu vychádzali v ústrety. Jej cieľom nie je druhého človeka zneistiť, uraziť, pokoriť, rozložiť či zničiť. pred poskytnutím spätnej väzby by sme si mali položiť otázku, čím môže byť spätná väzba pre druhého človeka užitočná. Citlivosť - Aby sme druhých ľudí svojou spätnou väzbou nezraňovali, ale naopak, pomáhali im, mali by sme ju

formulovať veľmi citlivo. konkrétny popis správania, na ktorý chceme reagovať, plus konkrétny popis toho, čo v nás toto správanie vyvoláva, vytvára spolu s pozitívnym návrhom budúceho správania podmienky, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety a naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumení a konfliktoch. vyváženosť - Zároveň by sme mali svoju spätnú väzbu poskytovať aj na správanie, ktoré vnímame pozitívne, aby nás druhí ľudia nevnímali iba ako takých, ktorí druhých stále kritizujú. Ak budeme druhým dávať spätnú väzbu aj na ich pozitívne správanie, vtedy negatívna spätná väzba bude viac akceptovanejšia.

38


Vypočuť - keď nám niekto poskytuje spätnú väzbu, je to pre nás príležitosť dozvedieť sa, ako naše správanie

na druhých ľudí pôsobí a nie polemizovať o tom, či je spätná väzba správna alebo nesprávna. spätná väzba má vlastne formu ponuky. po vypočutí spätnej väzby nemusíme s ňou súhlasiť, pretože rôzni ľudia môžu vidieť určitú situáciu odlišným spôsobom. Neprerušovať - veľakrát máme tendenciu pri prijímaní spätnej väzby skákať druhému človeku do reči, obha-

jovať sa, vysvetľovať svoje stanovisko, ospravedlňovať sa a podobne. najužitočnejšie je však vypočuť si spätnú väzbu do konca bez toho, aby sme ju rušili a skúsiť sa zamyslieť nad tým, o čom spätná väzba vypovedá a prečo nás druhý človek vidí takýmto spôsobom. Zamyslieť sa - Zo spätnej väzby si môžeme vybrať len tie aspekty, ktoré pokladáme za užitočné a dôležité. A

aj keď sa nestotožňujeme so spätnou väzbou, je pre nás dôležitá v tom, že nám poskytuje informáciu o tom, akým spôsobom nás konkrétny človek v konkrétnej situácii vníma. tak môžeme o spätnej väzbe od iných ľudí premýšľať a využívať ju pre naše lepšie fungovanie v rôznych situáciách. Porozumieť - niekedy sa môže stať, že niektorým veciam v spätnej väzbe nebudeme rozumieť. vtedy by sme namiesto vlastných interpretácií mali po jej vypočutí požiadať druhého človeka o vysvetlenie či objasnenie skutočností, ktoré nám nie sú jasné alebo ktorým nerozumieme.

Autor: MiroslAv

ZáškvArA

39


zásady prijímania spätnej väzby



komunikačné štýly predstavte si, že sedíte v lietadle a je pred štartom. Z reproduktoru sa ozve melodický hlas: „dobrý deň, vážené dámy a páni. som kapitán lietadla, Janko sokol. vítam vás na palube lietadla Boeing 737 leteckej spoločnosti Air slovakia. Za chvíľu odštartuje náš let na trase Bratislava - paríž...“ určite by vás zarazilo, keby kapitán pokračoval informáciami o svojej rodine, záľubách, a že má 25. decembra narodeniny. A určite by bolo nevhodné, keby pridal historku o konflikte s kolegom, ktorý sa stal minulý mesiac. Jednoducho v tejto situácii je to nevhodné, ba priam nežiadúce. rovnako je potrebné zvážiť obsah a štýl komunikácie pri posedení s priateľmi v bare, pri komunikácii s učiteľmi v škole alebo so šéfom na pracovisku. A tieto situácie budú mať určite ďaleko aj od slovníku a komunikačného štýlu šepotajúcich milencov alebo od pokrikov pri hádke v krčme. vo všeobecnosti rozlišujeme 5 základných komunikačných štýlov (pláňava, 2003), ktoré používame tak v našich každodenných, ako aj vo výnimočných kontaktoch s druhými ľuďmi. ide o konvenčný komunikačný štýl, konverzačný komunikačný štýl, operatívny komunikačný štýl, vyjednávací komunikačný štýl a osobný (až intímny) komunikačný štýl. teraz si ich bližšie popíšeme.

konvenčný (formálny) komunikačný štýl Jedná sa o situácie, kedy si vymieňame pozdravy, pár nezáväzných fráz, konvenčných komplimentov, či viet, napríklad o počasí, ktoré je predsa vždy nejaké J. konvenčný komunikačný štýl môže prejsť do konverzačného, ale tiež ho môžeme ukončiť a ísť ďalej svojou cestou. konvenčný štýl komunikácie predpokladá určitú vzdialenosť medzi ľuďmi, preto býva na mieste, keď ho používajú ľudia, ktorí si nie sú veľmi blízki a teda ich stretnutia neprekypujú veľkými emóciami a vzájomnými citovými prejavmi. Bezproblémovej konvenčnej komunikácii napomáha tiež znalosť pravidiel bontónu, čo zabraňuje rozpakom, lebo každý vie, čo, ako a kedy povedať.

konverzačný komunikačný štýl ide o situácie, kedy si vymieňame zaujímavé informácie, novinky, myšlienky či názory, ktorých praktická užitočnosť je v danej chvíli zanedbateľná. cieľom konverzačnej komunikácie je pobavenie, „pokecanie“, utužovanie vzťahu a pocitu spolupatričnosti tým, že spolu trávime čas. dôležitým znakom takejto komunikácie je vyrovnaný vzťah (medzi známymi, priateľmi, medzi spolužiakmi, súrodencami, v krčmách nižších cenových skupín a pod.) a sprievodné príjemné pocity. Ak sa však stane, že niekto zo zúčastnených nevydrží byť vo vyrovnanej pozícii s druhými, posunie sa do pozície „hore“ a začne kázať, poučovať, či viesť siahodlhý monológ – konverzácia sa zasekne či zanikne úplne a konverzačný štýl končí.

operatívny komunikačný štýl operatívny komunikačný štýl má najlepšie uplatnenie v situáciách, kedy je jasná hierarchia vzťahu, kde je jasné vymedzenie rolí, pozícií a kompetencií účelné (rodič - dieťa, učiteľ - žiak, šéf - zamestnanec a pod.). hlavnými cieľmi takéhoto komunikačného štýlu je niečo vyrobiť, urobiť, zaistiť či vybaviť. komunikácia by mala byť jasná, stručná, niekedy až strohá, vždy však korektná a zdvorilá. 40


vyjednávací komunikačný štýl vyjednávací komunikačný štýl patrí kamkoľvek, kde sú zúčastnené strany vo vyrovnanej mocenskej pozícií a kde potrebujú či chcú niečo spoločne (u)robiť či dohodnúť. vyjednáva sa len vtedy, keď je nevyhnutné nejako sa rozhodnúť a pritom každá strana má rozdielne záujmy, predstavy a priania, pričom jedno vylučuje druhé. vyjednávanie je významná, veľmi náročná a tiež pomerne vzácna komunikačná zručnosť, ktorú je dobré naučiť sa ovládať. výsledkom efektívneho vyjednávania sú riešenia konfliktných situácií, z ktorých môžu profitovať všetky zúčastnené strany, pretože princípy efektívneho vyjednávania sú založené na rešpekte druhých ľudí a spoločný výsledok je dohadovaný na základe rozumných dôvodov a spoločných záujmov zúčastnených strán.

osobný komunikačný štýl osobný (dôverný) komunikačný štýl sa líši od ostatných komunikačných štýlov tým, že je prostriedkom k uspokojovaniu tých najhlbších ľudských túžob a potrieb. dôverný (až intímny) rozhovor môžeme potrebovať pri dôležitých životných zmenách, hlavne keď nevieme kam ďalej, akým smerom, keď sa potrebujeme rozhodnúť vo vážnej situácii, alebo keď prežívame osobnú či vzťahovú krízu, keď máme problém, pochybnosti o sebe, či svojom počínaní a pod. najvýznamnejšou charakteristikou osobného komunikačného štýlu sú naše emócie. vyrovnanosť, či nevyrovnanosť vzťahu ustupuje do pozadia a významnou sa stáva vzdialenosť medzi ľuďmi – psychologická i priestorová. v nasledujúcej časti vám popíšeme aktivity, ktoré sme využili na kurze osv zameranom na tému „Ako komunikovať s druhými“. Jednotlivé použité metódy vám môžu poslúžiť na inšpiráciu pre tvorbu vašich vlastných programov. Zároveň prikladáme osvedčené zdroje publikácii, ktoré vám pomôžu zostaviť program podľa konkrétnych potrieb mladých ľudí, s ktorými pracujete.

41


s prevahou operatívneho komunikačného štýlu by mali prebiehať kontakty v zamestnaní, medzi úradníkmi a občanmi, medzi obchodníkmi a zákazníkmi. najnázornejší operatívny komunikačný štýl je napríklad v armáde, u polície či požiarnikoch, kde pokyny či skôr povely sú jednoznačné, nediskutuje sa ale poslúcha, každý vie kto, kedy a ako má veliť a ako pokyny plniť.



42

Ako komunikovAť s druhými KAPitolA 3.: PoPiS vybRANých AKtivít KuRzu

PoPiS vybRANých AKtivít KuRzu „Povedz mi a ja zabudnem. Ukáž mi a ja si možno zapamätám. Nechaj ma to urobiť a stane sa to mojou súčasťou.“ Čínske príslovie

SoNA Foto: PER

Foto: PER SoNA

43

Kapitola 3.: popis vybraných aKtivít Kurzu

Metodická príručka kurzu osobnostnej a sociálnej výchovy

zoznam aktivít zoznaM aktivít

44

Úvodné aktivity k otvoreniu alebo k ukončeniu jednotlivých blokov Moje očakávania a obavy baroMeter nálady kaMeň vďačnosti

45 45 46 47

tíMové aktivity pavučina

48 48

osvedčené rozohrievačky nazdááááár!! lopta – boMba drevorubači tri kruhy

50 50 51 52 53

rozdeľovanie do skupín vtáka poznáš po perí...

54 54

veľké aktivity s teMatikou koMunikácie zooM proces koMunikácie - ako prebieha koMunikácia? aj slová MajÚ svoju Moc zložky neverbálnej koMunikácie spätná väzba cestovka pozorné počÚvanie básnický večer

55 55 57 59 61 66 67 68 70

drobné hry s teMatikou koMunikácie loptičky hovoríM, počÚvaš?

71 71 72

spätná väzba vyhodnotenie a spätná väzba

73 73

44


moje očAkávAniA A obAvy kategória: úvodná aktivita na začiatku víkendového pobytu prevzaté z: oz PERSoNA Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 5 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 20 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: nezáleží vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu materiál: flipchart papier rozdelený na dve polovice; jedna polovica má názov očakávania, druhá má názov obavy, perá, post-it, podložky na písanie

realizácia: Každý z nás prichádzal na toto miesto s určitou predstavou o tom, aké to asi bude, čo nás tu čaká, ako to všetko dopadne. Nás by veľmi zaujímalo, ako to vnímate a preto by sme chceli počuť vaše očakávania – čo očakávate od tohto pobytu a vaše obavy – čoho sa bojíte. Každý z vás si vezme dva papieriky post-it; na jeden z nich napíšte svoje očakávania a svoje obavy. Následne po jednom účastníci pristupujú k flipchartu, povedia svoje meno (tak ako chce, aby bol oslovovaný) a predstavia to, čo majú napísané na papierikoch. tejto aktivity sa môžu zúčastniť aj lektori (pre účastníkov to môže byť zaujímavá skúsenosť počuť aj tú druhú, organizačnú stránku). Flipchart papiere s nalepenými post-it si odložíme na záverečné hodnotenie – pri spätnej väzbe to môže poslúžiť ako pripomienka a zároveň to symbolicky previaže začiatok a koniec pobytu do jedného celku.

metodické poznámky: Počas uvádzania aktivity nie je vhodné dávať účastníkom žiadne príklady očakávaní a obáv, nakoľko (hlavne u mladších ročníkov) to môže poslúžiť ako šablóna, ktorú budú mnohí kopírovať. Pri mladších účastníkoch sa môžeme celej skupiny pýtať na to, čo by na tomto pobyte chceli (zažiť, dozvedieť sa, vyskúšať a pod.) a naopak, čomu by sa chceli vyhnúť. Jednotlivé príspevky zapisujeme na flipchart. v prípade, že sa účastníci nezapájajú, môžeme prejsť k ďalšiemu bodu – popis štruktúry programu. začneme raňajkami o 8:00 a potom si vlastne spomenieme, že o 7:30 je rozcvička... veľakrát sa zdvihne vlna odporu, že to by museli vstávať už o 7:15... teraz je vhodná doba pozrieť sa na obavy a očakávania, kde zistíme, že rozcvička, ani vstávanie neboli medzi obavami... väčšinou sa týmto naštartujú ďalšie obavy a očakávania, ktoré môžeme dopísať na flipchart. Čo sa týka rozcvičky, tú môžeme nechať ako dobrovoľnú. väčšinou sa v skupine nachádzajú aj mladí, ktorí si privstanú a prídu.

45

KAPitolA 3.: PoPiS vybRANých AKtivít KuRzu

Úvodné aktivity k otvoreniu alebo k ukončeniu jednotlivých blokov



bArometer nálAdy kategória: pokojná úvodná aktivita, zistenie nálady v skupine, krátka sebareflektívna aktivita prevzaté z: autor neznámy charakteristika hry: rýchla metóda zisťovania naladenia skupiny, spätná väzba od účastníkov o ich nálade, vhodná ako úvodná aktivita Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 0 čas na hru: 3 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: nezáleží vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu i von materiál: žiadny realizácia: Účastníkov požiadame, aby sa postavili do kruhu a zavreli si oči. Ďalšia inštrukcia znie: „vzpažte vašu pravú ruku podľa toho, ako sa cítite; ak sa cítite veľmi zle, nechajte ju úplne pri tele, ak je vám tak „stredne“, vaša ruka bude vystretá dopredu približne na úrovni očí, a ak vám je úplne parádne, vystrelí vaša ruka úplne hore.“ Keď účastníci takto poslepiačky odmerajú svoju náladu, vyzveme ich, aby ruku nechali, tam kde je, otvorili oči a poobzerali sa po skupine. metodické poznámky: Pri vyhodnotení nálady možno zhodnotiť „priemernú náladu“ v skupine. Pozornosť možno venovať aj možným príčinám tých-ktorých nálad, prípadne sa môžeme na ne účastníkov priamo spýtať.

Foto: PERSoNA

46


kategória: večerná reflexívna aktivita, večerný rituál Prevzaté z : oz pErsona Charakteristika hry: Fyzická záťaž: malá Psychická záťaž: malá čas na prípravu: 15 min. (obhliadka terénu) Počet is na prípravu: 1 čas na hru: 30 min. Počet is na hru: 1 Počet hráčov: 10 - 30 vek hráčov: 13 a viac Prostredie: von, neskôr dnu realizácia: pri spoločnej prechádzke vonku na nejaké pokojné večerné miesto účastníci dostanú inštrukciu nájsť nejaký kameň, ktorý im pripadá pekný, niečím zaujímavý, ktorý ich nejakým spôsobom oslovil. Keď takýto kameň nájdu, zoberú si ho so sebou. Keď sa po spoločnej prechádzke vrátime do pracovnej miestnosti, každý predstaví svoj kameň a povie ostatným, prečo si vybral práve tento kameň, čo ho na ňom zaujalo, prečo ho oslovil, či má s ním niečo spoločné. po tejto časti inštruktor povie: Kameň, ktorý máte v rukách môže byť takým kameňom vďačnosti; niečím, na čo keď nám padne zrak, môžeme si uvedomiť, aké veľké máme v živote šťastie, za čo sme naozaj vďační. Určite každý z nás má mnohé veci, za ktoré by chcel poďakovať; zdravie, rodinu, priateľov, triedu a pod. Mnohé z týchto vecí často berieme za samozrejmosť a vôbec si neuvedomujeme, že by sme o to niekedy mohli prísť. Preto máme teraz v rukách tento kameň, ktorý nám to bude pripomínať. následne každý z účastníkov môže nahlas povedať, za čo je veľmi vďačný, čomu sa dnes potešil, z čoho je rád a pod. touto aktivitou môžeme ukončiť pracovný deň.

metodické poznámky: Účastníci môžu dostať možnosť darovať tento kameň niekomu, koho si vážia, koho majú radi a pod. nie je to však podmienkou. na konci môžeme účastníkom prečítať nasledujúci príbeh:

Čo kde napísať Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku od toho druhého. Dotyčný, bez toho že by čokoľvek povedal, sa zohol a napísal prstom do piesku: „Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku“. Putovali ďalej. Prišli ku krásnej oáze s jazierkom a rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal facku sa začal topiť, ale druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život“. Kamarát sa ho opýtal: „Keď som ti dal facku, napísal si to do piesku a teraz si toto vytesal do kameňa. Prečo?“ Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to iba do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo na veky.“ Nauč sa svoj žiaľ a krivdy písať iba do piesku a svoje šťastie a vďačnosť vyryť do kameňa. Zdroj: Internet

47


kAmeň vďAčnosti



tímové aktivity pAvučinA kategória: teamová spolupráca, komunikácia v tíme, tvorivé prekonávanie prekážok prevzaté z: Medzinárodná výmena mládeže – to understand and to be understood 2008 cieľ hry: vzájomné zblíženie účastníkov, telesný kontakt, spolupráca pri riešení problému v skupine, závislosť jednotlivca na skupine, dôvera. Komunikácia v skupine, prekonávanie prekážok v komunikácii.

charakteristika hry: - na kooperáciu účastníkov, teambuildingová hra, v ktorej účastník pociťuje závislosť od skupiny a zároveň skupina závislosť od jednotlivcov - komunikačná hra, pri ktorej sa musia účastníci zhodnúť na jednotnom postupe, musia prekonávať prekážky v komunikácii a použiť neverbálnu komunikáciu

Fyzická záťaž: stredná psychická záťaž: malá čas na prípravu: 30 min. počet is na prípravu: 2 čas na hru: 20 - 25 min. počet is na hru: 2 počet hráčov: 15 – 20 v jednom tíme, možnosť viacerých tímov vek hráčov: 10 – 99 prostredie: vonku materiál: lano, ktoré omotáme okolo stromov tak, aby vytvorilo pavučinu s minimálne troma okami nad sebou (prvé v takej výške, v ktorej ho človek dokáže preliezť bez pomoci iných, druhé vo výške pásu, tretie vo výške ramien), šatky motivácia: hru možno uviesť v kontexte prechodu krajiny zla, do ktorej sa skupina ako náhodou dostala. v tejto krajine musia prekonávať rôzne prekážky, premýšľať, ako dosiahnuť určitý cieľ a spolupracovať. Pri východe z tejto krajiny stojí posledná prekážka – pavučinová sieť, ktorú treba preliezť. Ale hop! Pri pavučine spí zlý pavúk, ktorý keď sa prebudí tým, že účastníci drgnú do vlákien siete, udelí im „pokarhanie“ (chrstne do očí jed, odtrhne ruku, zleptá dvoch dokopy a pod.). iba ak všetci účastníci úspešne prelezú okami pavučiny, brána krajiny zla sa otvorí a všetci budú opäť v bezpečí.

realizácia: Účastníci pracujú v jednom tíme. ich cieľom je prejsť okami pavučiny z jednej strany na druhú bez toho, aby sa dotkli siete. Platí pritom pravidlo, že najnižším okom pavučiny môže prejsť len jeden účastník, okom v strede len dvaja účastníci a všetci ostatní musia preliezť najvyšším okom pavučiny.

48


hra končí vtedy, keď sa celej skupine úspešne podarí dostať sa na druhý koniec pavučiny.

metodické poznámky: Pavúk pri sieti má veľké možnosti ovplyvňovať dynamiku hry tým, že môže veľmi aktívnych členov „handicapovať“ alebo na druhej strane, veľmi tichých a málo aktívnych hráčov podnietiť k vyššej aktivite ich „privilegovaním“ (napr. dar reči keď všetci ostatní musia byť ticho). Debriefing po tejto aktivite má veľký potenciál. Možno sa dotknúť tém ako napr. pocity v skupine, pocit závislosti od skupiny, postavenie v skupine pri riešení spoločného problému, príjemnosť alebo nepríjemnosť telesných dotykov, pocit zvládnutia úlohy.

SoNA Foto: PER

49


Pri sieti však spí zlý pavúk, ktorý sa zobúdza, keď sa účastníci silnejšie dotknú pavučiny a udeľuje za tieto prečiny tresty - podľa vlastného rozhodnutia previaže niekomu oči, zviaže dvoch šatkami k sebe, niekomu zakáže rozprávať, príp. zakáže rozprávať celej skupine len niekoho poverí byť hovorcom v skupine a pod.



osvedčené rozohrievačky nazdááááár!! kategória: energizer, ice-breaker prevzaté z: svČ lužánky charakteristika hry: motivovať účastníkov k ďalšej aktivite, telesný kontakt, sranda Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 0 min. počet is na prípravu: 0 čas na hru: 3 min. počet is na hru: počet hráčov: 8 - 25 vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu/von Materiál: žiadny realizácia: Úlohou každého účastníka je podať jednu ruku inému účastníkovi s čo najentuziastickejším výrazom tváre a pozdravom „nazdáááár!“, „ahoooooj!“, „dobrýýýýý!“, „tak akooooo?“ a pod. a zároveň druhou rukou už chytať iného účastníka s podobným výrazom tváre a pozdravom. cieľom hry je mať vždy obidve ruky plné.

Metodické poznámky: táto hra má rôzne modifikácie; napr. každý si môže vybrať spôsob, akým sa bude zdraviť (napr. iným jazykom, s inou náladou, s charakteristickým podaním rúk). hra sa zvyčajne hrá štýlom „všetci naraz“ za účelom prebudiť účastníkov. tu môžeme meniť dynamiku hry od čo najrýchlejšieho zdravenia až po úplne pomalé – ako spomalené zábery filmu. Je možné použiť túto hru aj ako menej dynamickú aktivitu takým štýlom, že zdraví iba jeden a pozdravený účastník podáva pozdrav vo svojom štýle ďalej.

50


kategória: ice-breaker, enegizer prevzaté z: SvČ lužánky charakteristika hry: krátka pohybová aktivita na pripravenie skupiny na ďalšiu prácu zameraná na pozornosť a reakčný čas

Fyzická záťaž: stredná psychická záťaž: malá čas na prípravu: 5 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 10 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 10 - 30 vek hráčov: 10 a viac prostredie: von materiál: loptička (napr. tenisová) realizácia: Podobne ako v aktivite „loptičky“, úlohou účastníkov skupiny je hádzať si loptičku v rovnakom poradí, t.j. zakaždým od rovnakého hráča loptičku prijímam a rovnakému hráčovi ju hádžem. zozačiatku skupina stojí v kruhu, no neskôr sa musia voľne hýbať po vyčlenenom priestore, čím sa hra stane náročnejšia na pozornosť. vtedy sa z loptičky stáva odistená bomba, ktorú si hráči v ustálenom poradí pohadzujú. Keď sa niekomu stane, že sa mu loptička pri chytaní vyšmykne, alebo si ju v rýchlosti nevšimne, a loptička spadne na zem, musia sa všetci členovia skupiny dotknúť zeme tak, aby sa jej dotýkali oboma chodidlami, oboma dlaňami a chrbtom natočeným ku zemi (bruchom hore). Človek, ktorý zareaguje najpomalšie a posledný sa dotkne zeme požadovaným spôsobom, vypadáva z hry.

metodické poznámky: v zácvičnom kole možno túto aktivitu využiť aj na naučenie, resp. pripomenutie si mien účastníkov. hráčov, ktorí vypadli z hry možno vymenovať za rozhodcov, ktorý budú určovať, kto zareagoval najpomalšie. hra končí vtedy, keď zostanú „nažive“ poslední dvaja hráči, ktorí sa stávajú víťazmi.

Foto: PERSoNA

51


loptA – bombA



drevorubači kategória: ice-breaker, energizer prevzaté z: svČ lužánky charakteristika hry: krátka aktivita s dramatickými prvkami na prebudenie účastníkov a na ich pripravenie na ďalšiu prácu

Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 0 min. počet is na prípravu: 0 čas na hru: 5 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 10 - 30 vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu/von Materiál: žiadny realizácia: v tejto hre všetci účastníci stoja v kruhu a striedavo sa z nich „stávajú“ stromy alebo drevorubači. Keď je niekto stromom, znamená to, že jeho sused v pravo a sused v ľavo spoločne a naraz zatnú do kmeňa stromu pomyslenými sekerami za výkriku „ha!“. vtedy strom určuje ďalšie pokračovanie hry – niekoho premení na strom - tak, že sa z neho naraz stane drevorubač a s dynamickým výpadom pred a výkrikom „ha!“ pomyselnou sekerou v ruke ukáže na ďalšieho účastníka hry. Človek, na ktorého ukáže sa stáva stromom a jeho susedia sa stávajú drevorubačmi, ktorý musia synchronizovane jedným seknutím a výkrikom „ha!“ sťať jeho kmeň. po tomto úkone sa opäť „sťatý“ strom stáva drevorubačom a svojou pomyselnou sekerou ukáže na ďalšieho účastníka hry. hra takto pokračuje, až kým inštruktor nezavelí koniec.

52


kategória: energizer, ice-breaker Prevzaté z : Do Európy hrou, iuventa Charakteristika hry: krátka pohybová aktivita, ktorá slúži na rozprúdenie skupinovej dynamiky a pripravenie účastníkov k ďalšej práci

Fyzická záťaž: malá Psychická záťaž: malá Čas na prípravu: 0 min. Počet is na prípravu: 0 Čas na hru: 2 min. Počet is na hru: 1 Počet hráčov: 8 - 30 vek hráčov: 8 a viac Prostredie: dnu/von materiál: žiadny realizácia: Každý z účastníkov si má za úlohu v mysli vybrať jedného človeka prítomného v miestnosti. Keď sú všetci rozhodnutí, inštruktor aktivity povie: teraz máte za úlohu čo v najkratšom čase tri krát obehnúť okolo vami vybratého človeka. metodické poznámky: táto aktivita je veľmi krátka, no rovnako efektívna. Na pamäti treba mať bezpečnosť účastníkov a vopred odstrániť všetky možné prekážky, ktorými sa mohli zraniť (dať nabok stoličky, odpratať iný materiál z miestnosti a pod).

Foto: PERSoNA

53


Tri kruhy



rozdeľovanie do skupín vtáka poznáš po perí... kategória: energizer, ice-breaker prevzaté z: autor neznámy charakteristika hry: krátka aktivita slúžiaca na prebudenie účastníkov a pripravenie ich na ďalšiu prácu; možno ju použiť i na rozdelenie účastníkov do dvojíc, trojíc, alebo väčších skupín

Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 10 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 5 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 12 - 30 vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu/von Materiál: lístočky, na ktorých sú napísané (alebo nakreslené) zvieratá; na každý lístok jedno zviera tak, aby sa z lístočkov dali vytvoriť páry, trojice prípadne väčšie skupiny (podľa potreby inštruktorov).

realizácia: Každý účastník dostane jeden lístok, ktorý si sme prehliadnuť, no zároveň ho nesmie ukazovať iným hráčom. na povel inštruktora každý hráč začne vydávať ten zvuk, ktorý zvyčajne vydáva zviera na jeho lístočku. na základe tohto zvuku majú hráči vytvoriť spolu dvojicu, trojicu či väčšie skupiny (podľa zámeru inštruktora).

Metodické poznámky: hru možno previesť i v náročnejšej variante – hráči majú previazané oči a len na základe zvuku musia nájsť ostatných hráčov zo svojej skupiny. hru možno využiť ako úvodnú aktivitu ku časti „aktívne počúvanie“.

54


zoom kategória: komunikačná interaktívna hra prevzaté z: http://wilderdom.com/games/descriptions/zoom.html charakteristika hry: komunikačná interaktívna skupinová hra zameraná na aktívne počúvanie a presné vyjadrovacie zručnosti Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: stredná čas na prípravu: 5 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 60 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 20 - 30 vek hráčov: 13 a viac prostredie: dnu materiál: 30 kariet zoom (kniha: banyai, i. (1995).zoom New york viking / Penguin.) motivácia: Niekedy sa stáva, že jednotlivec vo veľkej skupine akoby stratil dôležitosť a „vezie“ sa v prúde skupinových rozhodnutí. No stáva sa aj, že pri riešení niektorých úloh a pri skupinových rozhodnutiach sa úloha jednotlivca stáva nenahraditeľnou. v nasledujúcej aktivite bude každý rovnako dôležitý a nezastupiteľný, nakoľko každý bude mať v rukách niečo dôležité, ktoré pomôže skupine nájsť riešenie problému.

realizácia: hra zooM obsahuje 30 obrázkov, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu. Každý z účastníkov dostane jednu kartu v náhodnom poradí. Nasleduje inštrukcia: „Každý ste obdržali jednu kartu. vašou úlohou je pozorne ju preštudovať, lebo práve ona obsahuje dôležitú informáciu, ktorá napomôže ku konečnému vyriešeniu problému. Nikomu túto kartu neukazujte! Karty každého z vás spája istá postupnosť na základe určitého princípu. vašou úlohou je nájsť túto postupnosť bez toho, aby ste si karty navzájom ukazovali.“ Účastníkov necháme samostatne pracovať, až kým si nebudú istí, že majú karty v správnej postupnosti. vtedy sa karty otočia tak, aby ich každý mohol vidieť.

metodické poznámky: Keď je hra skončená, dovoľte každému, aby sa poprechádzal a prezrel si riešenie. Dovoľte skupine usporiadať prípadné chyby do správneho poradia a následne si prezrieť celú sekvenciu tak, aby každý porozumel príbehu z obrázkov. Na tento účel môže poslúžiť i video prístupné na internete (http://www.youtube.com/watch?v=ybrtq0fyaXQ&feature=fvw)

55


veľké aktivity s tematikou komunikácie


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy vyhodnotenie tejto aktivity v sebe nesie veľký potenciál. v skupine sa môžeme pýtať aj tieto otázky: -> Prečo je také ťažké dať príbeh dokopy? (každý má len malú časť, nikto nemá celý príbeh) -> Aký typ komunikácie bol zvyčajne použitý, keď ste riešili problém? -> Aká komunikácia by fungovala lepšie? Napr. predstavte si, že by si na začiatku hry skupina vyhradila čas na to, aby každý predstavil svoj obrázok. Čo by sa stalo potom? urýchlilo by sa tým riešenie? Čo podľa vás zabránilo takémuto riešeniu? -> Aký druh vodcovstva sa vyskytol pri riešení problému? -> Kto bol lídrom? Prečo? -> Aký štýl vodcovstva by bol efektívnejší? -> Ak by ste sa ešte raz v tejto skupine pustili do problému, čo myslíte, že by skupina mohla urobiť inak, ako teraz? -> Aké nachádzate podobnosti s touto aktivitou v reálnom živote? Existuje aj rozšírená verzia hry, kedy máme k dispozícii dve sady kariet. Po prvej fáze hry, popísanej vyššie, rozdáme druhú sadu tých istých kariet (každý opäť dostane kartu náhodným výberom), s tým rozdielom, že v tejto druhej fáze si môžu účastníci karty navzájom ukázať a urobiť spoločné poradie. táto fáza už býva veľmi krátka, nakoľko možnosť vidieť všetky karty urýchľuje nájdenie správneho riešenia. vtedy sa môžeme v reflexii sústrediť aj na verbálne a neverbálne zložky komunikácie, aké je to, keď pri komunikácii nemáme možnosť vnímať komunikačné signály očami a pod.

zDRoJ: bANyAi, i.

56

(1995).zooM

zDRoJ: bANyAi, i.

(1995).zooM


kategória: diskusná aktivita prevzaté z : oz PERSoNA čas na hru: 30 min. počet is na hru: pre každú skupinku jeden inštruktor veľkosť skupiny: závisí od skupinovej dynamiky. Ak je celá skupina schopná pracovať na jednej téme, rešpektovať názory iných, počúvať sa a neskákať si do reči, je možné pracovať aj v celej skupine. v závislosti od veku a veľkosti skupiny je väčšinou však vhodné rozdeliť skupiny na viacero menších (7-9 účastníkov v jednej pracovnej skupine). takáto veľkosť skupiny dá všetkým, aj tým tichším členom možnosť vyjadriť sa k téme.

cieľ diskusie: viesť skupinu opísaniu jednotlivých krokov procesu komunikácie Proces komunikácie má svoju postupnosť a logiku a realizuje sa v týchto krokoch: 1. vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam 2. Kódovanie myšlienky do signálov – slová, gestá, pohyby, symboly a pod. 3. vysielanie zakódovanej správy 4. Prenos správy – prostredníctvom komunikačných ciest 5. Príjem správy druhým človekom 6. Dekódovanie správy druhým človekom – príjemcom správy 7. Pochopenie myšlienky vo význame, ktorý má pre príjemcu správy (Pozn. K týmto krokom je možné viac nájsť v teoretickej časti.)

metodológia diskusnej aktivity: Forma diskusie sa nám ukazuje ako vhodná metóda, keď chceme predať účastníkom množstvo informácií, ktoré by sme inak vedeli podať formou prednášky alebo prezentácie. No z podobnej formy predávania informácií si účastníci zapamätajú len veľmi málo, okrem toho riskujeme, že ich to bude nudiť. Navyše takéto situácie nápadne pripomínajú školské vyučovanie, čo nie je cieľom neformálneho vzdelávania. z tohto dôvodu formu diskusie považujeme za vhodný spôsob, akým možno tvorivo zapojiť mladého človeka do diania; mladý človek prestáva byť pasívnym prijímateľom informácií, ale je ich spolutvorcom, predstavuje svoje vlastné názory a nápady. veľké nároky sú v tomto type aktivity kladené na lektora, ktorý vedie skupinu. ten by mal zachytiť názory účastníkov, zhodnotiť ich, podporiť mladých v ďalšom uvažovaní, ak je potrebné, tak opraviť idey účastníkov a uviesť ich na správnu mieru. lektor by mal diskusiu viesť k vopred stanovenému cieľu (viď ciele diskusie). K naplneniu tohto cieľa slúžia aj vopred pripravené otázky, ktoré v priebehu diskusie kladie účastníkom. Diskusiu možno začať príbehom, krátkou prezentáciou, alebo filmovým klipom, od ktorého môžeme následne odvíjať diskusiu a otázky v nej. Účastníci skupiny by sa mali medzi sebou dohodnúť, kto pôjde prezentovať výsledky ich práce pred ostatnými (diskutovať len v rámci malých skupiniek a nepodeliť sa s výsledkami práce pred všetkými nie je motivačné, a môže sa tak zabudnúť na dôležité informácie). tento človek má za úlohu robiť si stručné poznámky. ostatní mu pomáhajú. 57


proces komunikácie - Ako prebiehA komunikáciA?


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy Po prebehnutí diskusií v jednotlivých skupinách sa všetci účastníci s lektormi zídu späť v pracovnej miestnosti. výsledky diskusie po častiach prezentujú zástupcovia jednotlivých skupín. zástupca prvej skupiny prezentuje jednu časť problematiky, ostatní ho počúvajú a na konci doplnia, čo neodznelo. Podobným spôsobom následne prezentujú ďalší zástupcovia, pritom ich ostatní doplňujú. takto zamedzíme zdĺhavému opakovaniu sa a udržujeme celú skupinu v strehu. Každú novú a relevantnú informáciu zapíše zapisovateľ na flipchart. uľahčí a sprehľadní nám to spoločnú prácu a pre mladých je to zvyčajne zaujímavá skúsenosť.

možné otázky v diskusii: Kde najprv začne celý proces komunikácie, napr. medzi dvoma spolužiakmi? Čo nasleduje potom? Ako sa to stane, že keď niečo jeden povie, ten druhý mu rozumie? Stáva sa niekedy, že tí dvaja si nebudú rozumieť? Kvôli čomu by to mohlo byť? Keď sa vám podarí pomenovať fázy komunikácie, skúste ku každej vymyslieť príklad, kde by mohli nastať tzv. komunikačné šumy.

Foto: PERSoNA

58


kategória: diskusná aktivita prevzaté z: oz PERSoNA počet is na hru: pre každú skupinku jeden inštruktor veľkosť skupiny: závisí od skupinovej dynamiky. Ak je celá skupina schopná pracovať na jednej téme, rešpektovať názory iných, počúvať sa a neskákať si do reči, je možné pracovať aj v celej skupine. v závislosti od veku a veľkosti skupiny je väčšinou však vhodné rozdeliť skupiny na viacero menších (7-9 účastníkov v jednej pracovnej skupine). takáto veľkosť skupiny dá všetkým, aj tým tichším členom možnosť vyjadriť sa k téme.

cieľ diskusie: viesť skupinu nájdeniu zásad efektívnej komunikácie, príp. javom, ktorým sa v komunikácii treba vyhnúť. v teoretickej časti ponúkame nasledujúce zásady: -> vyjadrujme sa jasne -> zvážme obsah svojich slov -> buďme konkrétny -> vyjadrujme sa zrozumiteľne -> vyjadrujme sa jednoznačne -> Dbajme na správne dávkovanie informácií -> voľme primeranú formu -> overme si správnosť pochopenia

metodológia diskusnej aktivity: Diskusiu možno začať príbehom, krátkou prezentáciou, alebo filmovým klipom, od ktorého môžeme následne odvíjať diskusiu a otázky v nej. v prípade tejto aktivity sme použili zvukový záznam, na ktorom nespokojný zákazník telefonuje na zákaznícku linku (http://www.youtube.com/watch?v=vNFcb-0Qtho). Následne nasledovala skupinová diskusia, ktorá sa nám ukazuje ako vhodná metóda, keď chceme predať účastníkom množstvo informácií, ktoré by sme „museli“ podať formou prednášky. hlavnou zásadou oSv je však aktivizovať k aktivite (mentálnej aj fyzickej) mladých ľudí. z tohto dôvodu formu diskusie považujeme za vhodný spôsob, akým možno tvorivo zapojiť mladého človeka do diania. Mladý človek prestáva byť pasívnym prijímateľom informácií, ale je ich spolutvorcom, predstavuje svoje vlastné názory a nápady. veľké nároky sú v tomto type aktivity kladené na lektora, ktorý vedie skupinu. ten by mal zachytiť názory účastníkov, zhodnotiť ich, podporiť mladých v ďalšom uvažovaní, ak je potrebné, tak opraviť idey účastníkov a uviesť ich na správnu mieru. lektor by mal diskusiu viesť k vopred stanovenému cieľu (viď ciele diskusie). K naplneniu tohto cieľa slúžia aj vopred pripravené otázky, ktoré v priebehu diskusie kladie účastníkom. Účastníci skupiny by sa mali medzi sebou dohodnúť, kto pôjde prezentovať výsledky ich práce pred ostatnými (diskutovať len v rámci malých skupiniek a nepodeliť sa s výsledkami práce pred všetkými nie je motivačné, a môže sa tak zabudnúť na dôležité informácie). tento človek má za úlohu robiť si stručné poznámky. ostatní mu pomáhajú. Po prebehnutí diskusií v jednotlivých skupinách sa všetci účastníci s lektormi zídu späť v pracovnej miestnosti. výsledky diskusie po častiach prezentujú zástupcovia jednotlivých skupín. zástupca prvej skupiny prezentuje jednu časť problematiky, ostatní ho počúvajú a na konci doplnia, čo neodznelo. Podobným spôsobom následne prezentujú ďalší zástupcovia, pritom ich ostatní doplňujú. takto zamedzíme zdĺhavému opakovaniu sa a udržujeme celú skupinu v strehu. v prípade, že by skupiny zabudli spomenúť niečo dôležité,

59


Aj slová mAjÚ svoju moc


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy novú informáciu môžu na konci doplniť aj lektori. Každú novú a relevantnú informáciu zapíše zapisovateľ na flipchart. uľahčí a sprehľadní nám to spoločnú prácu a pre mladých je to zvyčajne zaujímavá skúsenosť. Diskusné aktivity takéhoto typu doporučujeme zaradiť do doobedňajšieho bloku, kedy je sústredenosť a nastavenie na tvorivé myslenie zvyčajne najvyššia. Možné otázky v diskusii: Čo rozumiete, keď sa povie „slová majú svoju moc“? Stáva sa vám, že niekedy poviete niečo ešte predtým ako sa nad tým poriadne zamyslíte? Čo myslíte, ako možno čo najlepšie používať slová? Stáva sa vám niekedy, že niektorým ľuďom rozumiete lepšie ako iným? Napr. učivo od niektorých učiteľov pochopíte lepšie ako od iných? Čim to je? Ako máte radi, keď sa s vami niekto rozpráva? Čo naopak neznášate? Myslíte, že je správne voliť rovnaké slová, keď sa rozprávate s dospelými a rovnaké s deťmi? Ako zistíte, či ste tomu druhému správne porozumeli? Stretli ste sa už niekedy s veľkým nedorozumením, kedy vy ste hovorili jedno, a ten druhý rozumel niečo úplne iné?

SoNA Foto: PER

60


kategória: krátke tréningové aktivity neverbálnej komunikácie ilustrujúce teoretickú časť prevzaté z: iS brno (Aktivita 4: gestika ii. – opice sa učia reč); Project outdoor Slovakia (Aktivita 10: paralingvistika – Mydlimalo pervice nepertuto pertamto perdále); oz PERSoNA (ostatné)

charakteristika hry: Krátke aktivity využívajúce prvky drámy zväčša vo dvojiciach, ktoré jednoduchým a názorným spôsobom ukazujú ako prebiehajú jednotlivé zložky neverbálnej komunikácie.

Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 15 min. počet is na prípravu: 2 čas na hru: 90min. počet is na hru: 2 počet hráčov: 10 - 30 vek hráčov: 13 a viac prostredie: dnu materiál: k aktivite mimika: na lístočkoch napísané rôzne emócie (počet lístočkov závisí od počtu účastníkov – približne toľko, koľko počet účastníkov), pre ilustráciu uvádzame nasledujúce príklady: 1. Radosť 2. hnev 3. láska 4. zvedavosť 5. Strach 6. Nuda 7. znechutenosť 8. Prekvapenie 9. Pohoršenie 10. odpor 11. urazenosť k aktivite gestika: na lístočkoch napísané vety (počet viet podľa počtu participantov-pre každého jedna veta), pre ilustráciu ponúkame príklady: 1. Dnes ti to ale pristane 2. to máme ale pekné počasie 3. zvíťazím nad tarzanom a ja budem vodca 4. tie naše deti sú ale utešené. 5. Kde je tu Wc? Musím súrne ísť... 6. Som hladný, že by som zjedol aj leva! 7. Pozývam ťa na romantickú večeru pri sviečkach... 8. Nechceme ďalších potomkov? 9. Nemáš ibáč? hrozne ma bolí hlava.

61


zložky neverbálnej komunikácie


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20.

Dozreli už konečne banány? tu samicu musím zbaliť! Mám väčšie svaly ako ty! Náš vodca má dnes narodeniny. Dnes si mi zjedol raňajky, ty pažravče! Som zničený, moja samica ma opustila... bude pršať, mali by sme ísť do jaskyne. Povyberáš mi blchy? bolí ma zub, vytrhni mi ho! Nezdá sa ti, že som schudla? Prečo ty máš chvost, ale ja nemám?

lístočky s vetami k aktivite „paralingvistika“ (počet viet podľa počtu participantov – jedna veta na pár), pre ilustráciu ponúkame príklady: 1. Pozor, padá strom! 2. Milujem ťa, holubička moja. 3. Myslím, že by ste mi mali zvýšiť plat 4. Nabúral si mi auto, ty truľo! 5. Slečna, nechceli by ste ísť so mnou do kina? 6. Je mi ľúto, skapal ti pes. 7. Narodil sa ti syn, gratulujem! 8. zavri okno, je mi hrozná zima 9. bolí ma zub a je mi zle od žalúdka. 10. Nemáš ma rád, odchádzam!

motivácia: Neverbálna a paralinvistická zložka komunikácie predstavuje nemalú časť z celej našej komunikácie, viac ako si viacerí z náms možno myslia. v tejto aktivite sa presvedčíme o pravdivosti tohto tvrdenia; hoci nebude používať slová (príp. ich budeme používať v inom význame ako zvyčajne), zistíme, že si aj bez nich dokážeme porozumieť. chce to len kúsok snahy a nasadenia a slová nám nebudú chýbať... realizácia: Účastníkov rozdelíme na polovice (je nevyhnutné, aby bol párny počet participantov). z týchto dvoch skupín utvoríme dva kruhy – jeden vonkajší a druhý vnútorný tak, aby participanti vo vonkajšom a vnútornom kruhu boli k sebe tvárami. takýmto spôsobom vytvoríme pracovné dvojice (jeden hráč z vonkajšieho kruhu, druhý z vnútorného kruhu), ktoré budeme môcť jednoduchou rotáciou jedného z kruhov po každej aktivite obmieňať.

Foto: PERSoNA

62


hráč vo vonkajšom kruhu má za úlohu znázorniť za pomoci mimických svalov emóciu, ktorú má napísanú na lístku (dostane min. 2 lístky s napísanými emóciami). Mal by využiť iba tvár (postoj tela, zvuky a iné „pomôcky“ sú nedovolené). Úlohou hráča vo vnútornom kruhu je uhádnuť, o akú emóciu ide.

metodické poznámky: Počas krátkeho vyhodnotenia sa dotknúť otázok typu: Ako sa vám darilo znázorňovať tieto emócie? Podarilo sa vám ľahko uhádnuť emóciu, ktorú druhý znázorňoval?, Potrebovali by ste slová na to, aby ste to uhádli?, Znázornili by ste tú emóciu rovnakým spôsobom, alebo by ste ju vyjadrili úplne inak? a pod.

AktivitA 2: mimikA ii. Každý hráč vo vnútornom kruhu má za úlohu z tváre jeho partnera vo vonkajšom kruhu vymodelovať prekvapeného človeka. Po skončení modelovania sa posúdia jednotlivé výrazy tvárí hráčov vo vonkajšom kruhu. Aktivita sa môže zopakovať pridaním iných emócií (napr. tvár rozmýšľajúceho človeka, tvár smutného človeka a pod.)

metodické poznámky: Komu sa podarilo najlepšie znázorniť tú-ktorú emóciu? Bolo jednoduché modelovať tvár inému človeku? Myslíte, že by nezaujatý človek bol schopný rozpoznať a pomenovať tú-ktorú emóciu, ktorú ste vymodelovali na tvári druhého človeka? Aké bolo nechať modelovať iného z tvojej tváre? Tvárite sa zvyčajne takto, keď prežívate tú konkrétnu emóciu?

AktivitA 3: gestikA i. Úlohou hráča vo vonkajšom kruhu je ukázať na základe vlastnej fantázie určité gesto jeho partnerovi vo vnútornom kruhu a preveriť si, či ho správne pochopil.

metodické poznámky: Pred zadaním inštrukcie k tejto aktivite upozornite účastníkov, že vulgárne gestá nie sú dovolené (a že okrem nich existuje v našej neverbálnej reči mnoho iných gest, z ktorých si môžu vybrať). Bolo mi hneď jasné, čo mi jeho gestom ten druhý chce komunikovať? Používate aj vy takéto gesto, keď chcete niečo vyjadriť? Myslíte, že je potrebné takéto gesto doplniť slovami, aby bolo zrozumiteľnejšie? Keby ste mali porovnať čas potrebný na ukázanie gesta s časom potrebným na prerozprávanie tohto gesta do slov, čo by dlhšie trvalo? Poznáte nejaké situácie, v ktorých využívame hlavne gestá namiesto slov? V čom je ich nevýhoda? V čom výhoda?

AktivitA 4: gestikA ii. – opice sA učiA reč Opice v džungli sa rozhodli, že aj ony sa chcú naučiť ľudskú reč. Problém je v tom, že ich hlasivky nie sú uspôsobené na vydávanie iných zvukov ako „OO!, EE!, UU!“ . Im to však neprekáža a nestrácajú entuziazmus. Každý z hráčov dostane lístok, na ktorom je napísaná jedna veta na „preloženie“ opičím jazykom „oo!, EE!, uu!“. Najprv týmto jazykom znázorňuje vetu hráč vo vonkajšom kruhu a ten vo vnútornom háda, čo mu znázorňuje (ako spätnú väzbu hráč vo vonkajšom kruhu môže použiť len kývanie hlavy). Po uhádnutí si úlohy vymenia.

metodické poznámky: Pri zadávaní ako inštruktori skúste čo najvernejšie napodobniť zvuky opíc „oo!, EE!, uu!“ (môžete pridať aj charakteristické pohyby – napr podskoky, búchanie sa po hlave J a pod. takýmto spôsobom môžete ostatných motivovať k plnšiemu vloženiu sa účastníkov do hry. Po skončení aktivity môžeme s účastníkmi urobiť krátke vyhodnotenie. Ako sa vám podarilo preložiť tieto vety do jazyka opíc? Bol ten druhý schopný vám porozumieť? Vedeli ste sa zaobísť bez ľudských slov? 63


AktivitA 1: mimikA i.


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy AktivitA 5: hAptikA hráč vo vonkajšom kruhu má za úlohu pomocou dotyku na hlavu a ramená vyjadriť jeho partnerovi vo vnútornom kruhu určité posolstvo, vyslať mu určitú správu (napr. pochvalu, súcit alebo privítanie). Po prevedení si úlohy vymenia.

metodické poznámky: Bolo vám jasné posolstvo, ktoré vám ten druhý pomocou dotyku predal? Bolo vám to príjemné? Vedeli by ste toto posolstvo preložiť do slov? Myslíte si, že jeden dotyk vie niekedy povedať viac než mnoho slov? Používate často dotyky vo svojej komunikácii? Pri komunikácii s kým a v akých situáciách?

AktivitA 6: proxemikA v tejto hre si účastníci ešte v kruhu zapamätajú svojho partnera, s ktorým utvoria dvojicu. všetky dvojice sa postavia blízko tvárou k sebe. Dvojice začnú rozhovor na určenú tému (napr. moje dojmy z doterajšieho priebehu aktivít). Na povel inštruktora sa jeden od druhého začnú cúvaním vzďaľovať, no rozhovor musia naďalej udržiavať. cúvajú pokiaľ majú priestor na vzďaľovanie sa od seba. vtedy na ďalší povel lektora sa začnú obaja hráči k sebe opäť približovať, až kým sa nedostanú do takej vzdialenosti, v akej im to obom najviac vyhovuje. Neprerušujú pritom ani na chvíľu rozhovor.

metodické poznámky: Aké bolo rozprávať sa s druhým vo dvojici blízko s tvárou k sebe? A aké, keď ste museli kričať, aby ste sa počuli cez celú miestnosť? V akej vzdialenosti vám to obom vyhovovalo najlepšie? Vedeli ste sa zhodnúť, alebo by jeden z vás privítal menšiu alebo väčšiu vzdialenosť? Ako je to vo vašej zvyčajnej komunikácii – v akej vzdialenosti zvyčajne stojíte? Mení sa to v závislosti od situácie, alebo človeka, s ktorým sa rozprávate? Stalo sa vám už, že niekto nerešpektoval vašu „zónu“ a chcel stáť bližšie, ako vám bolo príjemné? Ako ste v takej situácii zareagovali?

AktivitA 7: posturológiA tento krát má jeden z nich za úlohu vymodelovať sochu z druhého vo dvojici podľa zadania lektora, napr. vymodelujte sochu uzimeného človeka, alebo človeka v pohodlnom sede, príp. človeka čakajúce v rade). Sochári svoje sochy pomenujú, potom nasleduje vernisáž sôch, pri ktorej sa jednotlivé sochy dvojíc zhodnotia. Potom si hráči v dvojiciach vymenia úlohy a nasleduje rovnaký postup.

metodické poznámky: Komu sa podarilo vymodelovať najlepšiu sochu a dať jej najvýstižnejšie meno? Myslíte si, že možno z postoja tela vyčítať veľa informácii o momentálnom naladení človeka? Všimli ste si niekedy na sebe, či sa mení postoj vášho tela, keď sa v škole na hodine nudíte alebo keď vás učivo baví a zapájate sa? Alebo aký postoj máte vtedy, keď sa rozprávate s človekom, ktorého máte radi a človekom, ktorý vám je nesympatický?

AktivitA 8: komunikáciA pohybom hráči dostanú za úlohy z pracovnej časti miestnosti prejsť späť ku stoličkám chôdzou človeka, „ktorý práve vyhral milión v lotérii“.

metodické poznámky: Aj pohybom vieme komunikovať isté informácie, možno niekedy bez toho, aby sme si to priamo uvedomovali. Jedným z takýchto pohybov je aj chôdza. Ako sa môže odlišovať chôdza šťastného človeka od chôdze človeka, ktorý je momentálne smutný? Čo nám môže napovedať napr. sklon hlavy nadol? Stáva sa vám, že už z diaľky spoznáte niekoho na základe jeho chôdze?

64


Podstata tejto aktivity spočíva vo všimnutí si faktu, či si účastníci sadli na rovnakú stoličku, na ktorej sedeli predtým, alebo si sadli niekde inde. väčšinou sa ale stáva, že si každý sadne tam, kde sedel predtým – teda „svoju“ stoličku považuje za „svoje teritórium“.

metodické poznámky: Človek je teritoriálnym tvorom. znamená to, že si zvyčajne obsadzujeme určité územie, ktoré pokladáme za vlastné. zároveň väčšinou rešpektujeme teritórium niekoho iného. Podobne sa to stalo aj s našimi stoličkami. Sadol si si na „svoju“ stoličku? Napadlo ťa sadnúť si niekam inam? Ako by si sa zachoval, keby ti na „tvoje“ miesto sadol niekto iný? Aké iné „teritóriá“ poznáte z vášho bežného života v škole, v rodine alebo s kamarátmi?

AktivitA 10: pArAlingvistikA – mydlimAlo pervice nepertuto pertAmto perdále Požiadame účastníkov, aby vytvorili pár s niekým, s kým ešte nepracovali. Pár dostane lístok, na ktorom je napísaná určitá veta. ich úlohou je za použitia rôznych neverbálnych a paralinvistických prostriedkov – napr. melódia reči, tempo reči, hlasitosť, zafarbenie hlasu a pod. zahrať krátku scénku, ktorá vystihuje vetu, ktorú dostali napísanú na lístku. Ale pozor! Jediná veta, ktorú môže účastník vyriecť a opakovať dookola je: „MyDliMAlo PERvicE, NEPERtuto, PERtAMto PERADAlE!“. Úlohou ostatných v skupine je prísť nato, čo dané scénky predstavujú.

metodické poznámky: Paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. v tejto hre sme vyslovovali stále tie isté slová, napriek tomu, vďaka melódii reči, tempe reči, intenzite nášho hlasu a pod. bol náš partner vo dvojici schopný porozumieť, čo mu hovoríme. Ako sa vám darilo vyjadriť vetu na lístočku? Vedeli ste nahradiť slová, ktoré by ste za normálnych okolností použili prostriedkami paralingvistiky? Ako sa darilo skupine porozumieť vám? AktivitA 11: produkciA celá skupina si sadne do kruhu a do stredu sa postaví jeden zo skupiny. Členovia skupiny majú za úlohu hovoriť, čo o tomto človeku možno usudzovať na základe jeho zovňajšku – oblečenia, topánok, úpravy vlasov, make-upu. Úlohou účastníka v strede je tam len stáť a počúvať, čo druhí o ňom hovoria.

metodické poznámky: Najprv účastník v strede počúva, čo o ňom hovoria ostatní, no neskôr by tento človek mal mať priestor na to, aby povedal, do akej miery boli postrehy ostatných pravdivé a pre neho výstižné. zo zovňajšku možno vyčítať mnoho informácií, no zároveň by sme si mali dať pozor, aby sme si preverili pravdivosť našich dohadov a nezaškatuľkovali sme človeka len na základe nášho dojmu. Čo sa vám podarilo vyčítať zo zovňajšku človeka v strede? Do akej miery boli vaše dohady správne? Prekvapilo vás na tejto aktivite niečo?

metodické poznámky k aktivite zložky neverbálnej komunikácie: Jednotlivé reflexie je vhodné urobiť až po viacerých menších aktivitách a doplniť ich o krátke, výstižné informácie z teórie komunikácie. osvedčilo sa rozdeliť tento blok na dve časti – Aktivita 1 až Aktivita 9 + reflexia a krátke doplnenie teoretických informácií a aktivity 10 a 11 s reflexiou a doplnením teoretických informácií po jednotlivých aktivitách.

65


AktivitA 9: teritoriAlitA



spätná väzbA kategória: komunikačná hra, v ktorej účastníci poskytujú a prijímajú spätnú väzbu od ostatných prevzaté z: oz PERSoNA charakteristika hry: tréningová aktivita určená k nácviku jednotlivých zručností Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: stredná čas na prípravu: 0 min. počet is na prípravu: 0 čas na hru: 60 min. (v závislosti od veľkosti skupiny) počet is na hru: 1 počet hráčov: 10 - 30 vek hráčov: 13 a viac prostredie: dnu materiál: motivácia: Mnohých z nás zaujíma, ako nás vidia ostatní ľudia, napr. členovia našej rodiny, alebo spolužiaci z triedy. určite by bolo pre nás zaujímavé dozvedieť sa, aké pozitívne i negatívne stránky na nás vnímajú títo ľudia. Na druhej strane možno aj my by sme chceli niekomu povedať, čo sa nám na ňom páči, čo nám imponuje alebo naopak, čo nám prekáža. táto aktivita je na toto ako stvorená.

realizácia: Pred začatím tejto aktivity vysvetlíme účastníkom zásady poskytovania spätnej väzby (viď teoretická časť). Človeka v strede poprosíme, aby nekomentoval to, čo bude počuť, len aby si to pozorne vypočul a na konci poďakoval. celú skupinu požiadame, aby sa posadila do kruhu a prvý dobrovoľník, aby vstúpil do stredy tohto kruhu. Jeho úlohou bude vybrať si zo skupiny troch ľudí, od ktorých by chcel na seba počuť pozitívnu spätnú väzbu a troch ľudí, od ktorých chce na seba počuť negatívnu spätnú väzbu. Pritom je vždy otočený tvárou smerom k tomu, ktorý mu dáva spätnú väzbu. Po každej spätnej väzbe povie účastník v strede iba „ďakujem“. Po tom, čo odznie všetkých šesť spätných väzieb, ide si sadnúť na svoje miesto a do stredu kruhu ide ďalší odvážlivec. takýmto spôsobom sa môžu vystriedať všetci účastníci.

metodické poznámky: inštruktori by mali dbať o to, aby sa naozaj dodržiavali zásady poskytovania spätnej väzby. v prípade, že niekto nesprávne naformuloval spätnú väzbu, inštruktor by ho mal na to upozorniť a pomôcť mu, aby ju preformuloval správne.

66


kategória: komunikačná aktivita v dvojiciach prevzaté z: oz PERSoNA charakteristika hry: aktivita vo dvojici zameraná na aktívne počúvanie, empatiu Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 5 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 30 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 10 - 30 (párny počet) vek hráčov: 13 a viac prostredie: dnu materiál: papier na poznámky, pero realizácia: Aktivita má dve fázy; prvou fázou je to, že jeden hráč z dvojice nepretržite po dobu 2 min opisuje veci, ktoré má rád, jeho záľuby a hobby a pod. Druhý hráč by nemal reagovať, len ho pozorne počúvať. Po uplynutí času určenému na predstavovanie záľub jedného z hráčov, lektor povie nasledujúcu inštrukciu: Váž. dámy a páni, práve ste sa ocitli v cestovnej kancelárii, čaká na vás dovolenka vašich snov! Váš cestovný agent vám teraz predstaví dovolenku, ktorá vám bude šitá na mieru, určite vám padne „ako uliata“. Prajeme vám príjemné dovolenkovanie. hráč, ktorý doteraz len počúval, má za úlohu na základe vypočutých informácii navrhnúť plán dovolenky pre svojho partnera vo dvojici. Plán dovolenky sa mohol týkať napr. destinácie, trvania dovolenky, ročného obdobia, denného harmonogramu, voľnočasových aktivít a pod. Po krátkom premýšľaní „agent“ predstaví plán dovolenky svojmu „klientovi“. ten ohodnotí, do akej miery dovolenka korešponduje s jeho záľubami a vecami, ktoré má rád a o ktorých predtým hovoril.

metodické poznámky: Pokiaľ nemáme párny počet účastníkov, alebo chceme hre dodať súťaživý rozmer, je možné pracovať v trojiciach alebo štvoriciach. v nich jeden najprv hovorí o svojich záľubách, ostatní si robia poznámky. Potom každý z počúvajúcich sa stáva agentom cestovnej kancelárie a snaží sa „klientovi“ zostrojiť dovolenku na mieru. Každý z nich potom predstaví svoj návrh a klient si môže vybrať, ktorá dovolenka sa mu pozdáva najviac – ten agent sa vtedy stáva víťazom a najlepším „aktívnym poslucháčom“.

67


cestovkA



pozorné počÚvAnie kategória: komunikačná hra zameraná na pozorné počúvanie a reprodukovanie informácií prevzaté z: autor neznámy charakteristika hry: Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: stredná čas na prípravu: 5 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 25 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 4 - 20 vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu materiál: vytlačený kratší príbeh, na ukážku poskytujeme nasledujúci príklad: Najstaršia gorila žijúca v zajatí v dallaskej ZOO má 55 rokov Najstaršia gorila na svete žijúca v zajatí v dallaskej zoo, ktorá sa 8.mája 2008 dožila 55 rokov, dostala darček zabalený v banánových listoch a štvorposchodovú tortu z mrazeného ovocia. Kurátor ZOO Todd Bowsher si myslí, že je to mimoriadny míľnik a značí to, že sa urobil obrovský krok vo veterinárnej starostlivosti, výžive a živočíšnom hospodárstve. Gorily sa v divočine dožívajú 30 až 35 rokov. Veterinárna starostlivosť a ochrana pred predátormi predĺžili dĺžku života zvierat v zoo, v tomto prípade o 20 rokov. Ošetrovateľka gorily uviedla, že opica už nemá dobrý zrak a má niekoľko zdravotných problémov, ale na starú opicu stále vyzerá dobre. Táto najstaršia gorila sa volá Jenny v roku 1965 porodila mláďa Wicki, ktoré vo veku piatich rokov previezli do kanadskej Alberty. Odvtedy Jenny už viackrát neotehotnela. Gorila sa narodila v roku 1953 v divokej prírode v západnej časti centrálnej Afriky. Presný dátum jej narodenia nie je známy, ale zoo v Dallase ho slávi vždy 8. mája. So svojou rodinou žila istý čas na Kapverdských ostrovoch, až kým ju v roku 1957 nezískala zoo v Dallase. Jenny váži 97 kilogramov a je jednou zo štyroch goríl v zoo.

motivácia: Poznáte slovné spojenie „jedna babka povedala?“ ide o istý fenomén bežne prítomný v našich každodenných životoch, ktorý opisuje fakt, že informácie sa v priebehu reprodukcie od jedného človeka k druhému strácajú, pridávajú, prekrúcajú, interpretujú a reimpretujú. v tejto aktivite si názorne ukážeme, ako sa to môže diať, pekne krok po kroku.

realizácia: v prípade veľmi malých skupín (napr. 5 členov) sa môže každý aktívne zapojiť do tejto aktivity, keď je účastníkov viac, vyberieme 4-5 dobrovoľníkov, ktorí následne opustia pracovnú miestnosť. ostatní budú pozorní pozorovatelia. zavoláme si prvého z dobrovoľníkov späť do pracovnej miestnosti a jeden krát mu prečítame náš príbeh. Jeho úlohou je zapamätať si čo najviac informácií, nemá právo na doplňujúce alebo vysvetľujúce 68


metodické poznámky: Pre dobrovoľníkov – Aké bolo pre vás reprodukovať informácie z príbehu? Na ktoré informácie ste sa zamerali? Čo myslíte, čo by vám najviac pomohlo k tomu, aby ste čo najvernejšie dokázali zreprodukovať čo najviac informácií? Pre pozorovateľov – Ako sa zmenil príbeh od prvého prečítania až po posledné vypočutie si z úst posledného dobrovoľníka? Všimli ste si ako sa menili informácie v priebehu hry? Kto z dobrovoľníkov najviac obmenil príbeh? Kto stratil najviac informácií? Pridal niekto niečo, čo nepatrilo do pôvodného príbehu? Dokázali by ste nájsť podobnosť tejto aktivity so situáciami z reálneho života? Máte s niečím podobným osobnú skúsenosť? okrem všímania si zmien informácií z príbehu sa možno zamerať v hodnotení tejto aktivity aj na dôležitosti spätnej väzby, možnosti sa ubezpečiť o správnom pochopení informácií, o potrebe väčšieho času a opakovania informácií a pod.

Foto: PERSoNA

69


otázky v prípade, ak niečomu nerozumel. Keď dočítame príbeh, požiadame ho, aby ho zreprodukoval nasledujúcemu dobrovoľníkovi. Platia tie isté pravidlá – príbeh zreprodukuje iba jeden krát, druhý dobrovoľník nemá právo na nijaké doplňujúce otázky. takýmto štýlom sa príbeh bude reprodukovať až kým nepríde na rad posledný dobrovoľník, ktorý to, čo zachytil z príbehu má zreprodukovať celej skupine.



básnický večer kategória: večerná reflexívna aktivita, tvorivé písanie, večerný rituál prevzaté z: Prázdninová škola lipnice, zlatý fond her charakteristika hry: Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 2 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 90 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 15 - 30 vek hráčov: 13 a viac prostredie: dnu materiál: papier, perá, podložky na písanie, sviečky, lístočky s motivačnými slovami (napr. láska, úsmev, slovo, radosť, smútok a pod.), báseň, ktorú máme radi

realizácia: Pred začiatkom hry zapálime sviečky (pre každého účastníka jednu) v strede pracovnej miestnosti. bez predchádzajúcej inštrukcie lektori prednesú pripravenú báseň. Následne pozvú účastníkov k možnosti vyjadriť svoje prežívanie pomocou slov v básni. Úlohou každého je napísať krátku báseň na ľubovoľnú tému; keď sa nevie niekto rozhodnúť, o čom bude písať, dáme mu na výber zo slov napísaných na lístočkoch. Dáme tiež inštrukciu, že na konci aktivity budú mať možnosť, ak budú chcieť, predniesť svoju báseň pred skupinou. Poprajeme si dobrú a tvorivú múzu. Každý účastník si potom vezme podložku na písanie, papier, pero a jednu sviečku z kruhu v strede miestnosti a odíde na nejaké pokojné miesto, kde môže pokojne tvoriť. Na písanie vyhradíme určitý čas (napr. 50 min), ktorý môžeme podľa potreby skracovať alebo predlžovať. Po uplynutí vyhradeného času sa celá skupina opäť zíde v kruhu a sviečky sa opäť dajú do stredu miestnosti. Účastníci následne jeden po druhom čítajú svoje diela (v rámci dobrovoľnosti).

metodické poznámky: Po skončení hry účastníkom poďakujeme za ich vynaložené úsilie a môžeme im dať príležitosť vytvoriť si „básnickú zbierku“ z ich výtvorov, ktorú im elektronicky môžeme poslať.

70


loptičky kategória: energizer, ice-breaker prevzaté z: autor neznámy charakteristika hry: motivovať účastníkov k ďalšej aktivite, otvoriť otázku nevyhnutnosti poriadku a spoločnej dohody o práci

Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá čas na prípravu: 2 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 5 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: 15 - 20 vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu i von materiál: ľahké loptičky (ideálne z peny alebo loptičkových bazénov) pravidlá: hádzať loptičku v kruhu vždy rovnakou cestou, tj. prijímať ju vždy od rovnakého účastníka a hádzať ju vždy tomu istému človeku v kruhu.

realizácia: Účastníci sú v kruhu. Najprv si hádžu iba jednu loptičku tak, aby loptička nebola viackrát u jedného účastníka a aby zároveň bola u každého v skupine. Každý z účastníkov má za úlohy zapamätať si, od koho dostal loptičku a komu ju následne hádzal. Postupne sa do kruhu pridávajú ďalšie a ďalšie loptičky, vždy putujú rovnakou cestou. Po chvíli sa pravidlá zmenia – loptičky môžu putovať akoukoľvek cestou a akoukoľvek intenzitou.

metodické poznámky: Druhú fázu hry nechať chvíľu vychutnať účastníkmi. otvoriť diskusiu o tom, v akej fáze sa cítili účastníci lepšie; či mali aj v druhej fáze nutkanie hádzať loptičku tomu istému človeku a prečo. táto aktivita sa osvedčila ako entrée k vypracovaniu pravidiel v skupine. táto aktivita sa dá použiť aj ako paralela ku komunikácii v skupine. Keď hovorí jeden, tak je väčšia šanca, že druhí budú počúvať a sústredia sa na to, čo im chce dotyčný povedať. Keď nebudeme dodržiavať pravidlá v komunikácii, budeme si skákať do reči, urážať sa, hovoriť viacerí naraz a pod., môžeme nepočuť dôležitú informáciu, druhému ublížiť, neobohatiť sa o názor toho druhého a pod.

71


drobné hry s tematikou komunikácie



hovorím, počÚvAš? kategória: komunikačná skupinová hra, ktorá ilustruje dôležitosť spätnej väzby prevzaté z: bednařík; Riešenie konfliktov charakteristika hry: Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: stredná čas na prípravu: 5 min. počet is na prípravu: 1 čas na hru: 20 min. počet is na hru: 2 počet hráčov: 10 - 30 vek hráčov: 13 a viac prostredie: dnu materiál: žiadny realizácia: Pred predstavením aktivity rozdelíme skupinu na dve polovice. Jeden inštruktor odíde s prvou polkou do inej miestnosti a dá im nesledujúcu inštrukciu: vašou úlohou bude vytvoriť pár s niekým z druhej časti skupiny. Človeku s vami v páre musíte bez prestania rozprávať o vašej obľúbenej knihe, o obľúbenom filme, o relácii, ktorú ste nedávno videli v telke a pod. Nič vás nesmie zastaviť vo vašom monológu – je to náročná úloha, ale sme si istí, že to zvládnete! Druhý inštruktor pracuje s druhou polkou skupiny v inej miestnosti. tým povie nasledujúcu inštrukciu: vašou úlohou bude vytvoriť pár s niekým z druhej časti skupiny. ten vám bude stále niečo rozprávať, ale vašou úlohou bude tváriť sa, že ho nepočúvate – napr. nepozerajte sa na neho, nedávajte žiadnu spätnú väzbu na to, čo vám hovorí, môžete sa presunúť do inej časti miestnosti a pod. takto to budete hrať, až kým vám nedám znamenie – napr. kýchnutie. vtedy ako šibnutím prútika z vás budú najlepší poslucháči na svete, budete s dotyčným udržiavať očný kontakt, vysielať jasné signály, že druhého počúvate, že vás zaujíma, čo vám hovorí.

metodické poznámky: Po prebehnutí tejto aktivity robíme vyhodnotenie v celej skupine. Pre tých, čo rozprávali – Ako sa vám darilo rozprávať s človekom vo vašom páre? hovorilo sa vám jednoducho? Čo by vám pomohlo, aby sa vám hovorilo ľahšie? všimli ste si v priebehu hry nejakú zmenu správania človeka vo vašom páre? Aká to bola zmena? Kedy sa vám hovorilo ľahšie – na začiatku, alebo ku koncu? otázky pre počúvajúcich/nepočúvajúcich – Aké bolo pre vás tváriť sa, že nepočúvate toho druhého? Aký by ste mali vy na jeho mieste pocit? Ktorá poloha – počúvajúceho alebo nepočúvajúceho – bola pre vás príjemnejšia? Ako by ste chceli, aby sa ľudia správali k vám, keď im niečo hovoríte? Nasledujúcu diskusiu v skupine môžeme orientovať na dôležitosť aktívneho počúvania a poskytovania jasnej spätnej väzby hovoriacemu. Môžeme s účastníkmi hovoriť o spôsoboch, akými môžeme druhej osobne dať najavo, že ju počúvame a že nás zaujíma to, čo hovorí.

72


vyhodnotenie A spätná väzbA kategória: jednoduchá grafická vyhodnocovacia aktivita, poskytovanie spätnej väzby prevzaté z : Do Európy hrou, modifikované oz pErsona Fyzická záťaž: malá psychická záťaž: malá Čas na prípravu: 10 min. počet is na prípravu: 1 Čas na hru: 45 min. počet is na hru: 1 počet hráčov: ľubovoľný vek hráčov: 10 a viac prostredie: dnu materiál: flipchart papier s obrázkom veľkej pizze s 8 dielmi, fixy, perá, papier, podložky na písanie realizácia: Účastníkom vysvetlíme, prečo potrebujeme od nich vedieť spätnú väzbu ohľadom aktivít. predstavíme im tzv. „pizza hodnotenie“ – na pripravenom flipchart papieri máme nakreslenú obrovskú pizzu rozdelenú na osem dielov – v každom sa pýtame na iné veci, napr. prvý dielik „lektori“, druhý „pestrosť programu“, tretí „voľný čas“, štvrtý „atmosféra v skupine“, piaty „prínos pre mňa“, šiesty „ako som sa tu cítil“, siedmy „naučil som sa lepšie komunikovať?“, ôsmy „ubytovanie a strava“. Každý z dielikov predstavuje určité kontinuum, ktorého krajné body slovne označíme, napr. v dieliku „lektori“ stred pizze znamená „super“, okraj pizze znamená „na nič“, alebo v dieliku „prínos pre mňa“ stred pizze znamená „veľký prínos“ a okraj pizze „stratený čas“. takýmto spôsobom predstavujeme pizzu ako terč – čím bližšie k stredu, tým pozitívnejšie hodnotenie. Úlohou účastníkov je pristúpiť ku flipchartu a „okoreniť“ pizzu tak, ako to cíti – t.j. urobiť bodku tam, ako to hodnotí. Každý účastník sa vyjadruje ku všetkým ôsmym častiam, takže musí spraviť celkom 8 bodiek. na konci hodnotenia môžeme jasne a hneď vidieť zhodnotenie aktivít, ktoré pred skupinou zhrnieme. následne požiadame účastníkov, aby ešte napísali zopár viet, ktorými by ohodnotili, čo sa im páčilo, čo nepáčilo, čo by pridali, alebo naopak, čo by vynechali a pod. zároveň to môžu písať ako odkaz „ďalším generáciám“ – čo by odkázali ostatným mladým ľuďom, ktorý prídu na podobný pobyt. pre inšpiráciu im môžeme ponúknuť ich vlastné očakávania a obavy, ktoré mali na začiatku pobytu. takto môžu zároveň zhodnotiť, do akej miery sa im splnili.

metodické poznámky: názvy dielikov možno obmeniť podľa toho, čo pokladajú lektori za dôležitú spätnú väzbu, napr. nazvať ich jednotlivými názvami aktivít, ktoré môžu účastníci takto jednotlivo hodnotiť.

73


spätná väzba



74


Použitá a doPoručená literatúra

Použitá a doPoručená literatúra atKinSon, r. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-640-3 Banyai, i. Zoom. new York: Viking / Penguin, 1995. iSBn:0670858048 Banyai, i. re-Zoom, new York: Viking / Penguin, 1998. iSBn: 0613961684 BednaŘÍK, a. riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for democratic Change, 2001. iSBn 80-968095-4-7 BelZ, H.; SieGriSt, M. Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Praha: Portál, 2001. iSBn: 80-7178-479-6 CaHa, M.; činčera, J.; neuMan, J. Hry do kapsy Vii. Praha: Portál, 2004. iSBn: 80-7178-909-7 CanField, J., SiCCone, F. Hry pro výchovu k odpovědnosti a sebedůvěře. Praha: Portál, 1998. iSBn: 80-7178-194-0 CanField, J., WellS,C. Hry pro zlepšení motivace a sebepojetí žáků. Praha: Portál, 1995. iSBn: 80-7178-028-6 deVito, J. Základy mezilidske komunikace. Praha: Grada Publishing, 2001. iSBn 80-7169-988-8 duBeC, M. Zásobník metod používaných v oSV. Praha: Projekt odyssea, 2007. iSBn: 978-80-87145-02-9 GaBura, J.; GaBura, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oZ Sociálna práca, 2004. iSBn: 80-968927-7-0 Goleman, d. emoční inteligence. Praha: Columbus, 1997. iSBn 80-85928-48-5 GreCManoVá, H. a kol. Podporujeme aktivní myšlení a samostatné učení žáků. olomouc: nakladatelství HaneX, 2000. iSBn 80-85783-28-2 Hartl, P., HartloVá, H. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2004. iSBn 80-7178-303-X HerMoCHoVá, S. Hry pro dospělé. Praha: Grada, 2004. iSBn: 80-247-0817-5 HerMoCHoVá, S., Hry pro život 1 a 2. Sociálně psychologické hry pro děti a mládež. Praha: Portál, 1994. iSBn: 80-85282-79-8 HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy i. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-672-1 HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy ii. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-673-X HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy iii. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-817-1 HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy iV. Praha: Portál, 2003. iSBn: 80-7178-818-X HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy V. Praha: Portál, 2004. iSBn: 80-7178-874-0 HerMoCHoVá, S.; neuMan, J. Hry do kapsy Vi. Praha: Portál, 2004. iSBn: 80-7178-875-9 75


metodická príručkA kurzu osobnostnej A sociálnej výchovy Hickson, a. dramatické a akční hry. Praha: Portál, 2000. iSBn 80-7178-387-0 HrKal, J., HanuŠ, r., ed. Zlatý fond her ii. Praha: Portál, 1998. iSBn 80-7178-153-3 Hurst, B. encyklopédie komunikačních technik. Praha: Grada, 1994. iSBn: 80-85424-40-1 instruktoři Brno. Fond her. Praha: Computer Press, 2007. iSBn: 978-80-251-1675-3 Kol. autorů. Klíčové kompetence v základním vzdělávání. Praha: VúP, 2007. iSBn: 978-80-87000-07-6 Kol. autorů. Zlatý fond her i. Praha: Portál, 2002. iSBn: 80-7178-636-5 KoPŘiVa, P.; noVáčKoVá, J.; neVoloVá, d.; KoPŘiVoVá, t. respektovat a být respektován. Kroměříž: Spirála, 2006. iSBn: 80-901873-6-6 KŘÍž, P. Kdo jsem, jaký jsem. Kladno: aiSiS, 2005. iSBn: 80-239-4669-2 Křivohlavý, J. Jak si navzájem lépe porozumíme. Praha: Svoboda, 1988. iSBn 25-095-88 KŘiVoHlaVÝ, J. Psychologie zdraví. Praha: Portál, 2001. iSBn 80-7178-551-2. Kŕivohlavý, J. Povídej, naslouchám. Praha: návrat, 1993. iSBn 80-85495-18-X laBátH, V.; SMiK, J. expoprogram. Bratislava: Psychodiagnostika, s.r.o. 1991. lewis, d. tajná reč tela. Praha: Victoria Publishing, 1993. iSBn 80-85605-49-X MaCHKoVá, e. Metodika dramatické výchovy: zásobník dramatických her a improvizací. 9. vyd. Praha: artama, 2002. 153 s. iSBn 80-7068-166-7. neuMan, J. dobrodružné hry a cvičení v přírodě. Praha: Portál, 1998. 325 s. iSBn 80-7178-405-2 neuMan, J.; toMeŠ, P. Hry do kapsy iX. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7178-985-2 neuMan, J.; WaGenKneCHt, M. Hry do kapsy Viii. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7178-984-4 neuMan, J.; ZaPletal, M. Hry do kapsy X. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7367-025-9 Pláňava,i., Plešingerová, d., rieger, Z. (2003). Mezilidská komunikace. Brno: Masarykova univerzita. SilBerMan, M. 101 metod pro aktivní výcvik a vyučování. Praha: Portál, 1997. iSBn: 80-7178-124-X SilVerStein, S. o stromu, který dával. ostrava: librex, 2007. iSBn:80-70228-102-X SrB, V., SrBoVá, K., duBeC, M., ŠVeC, J., KŘÍž, P., Valenta, J. Pravidla psychické bezpečnosti v osobnostní a sociální vychově. Praha: Projekt odyssea, 2007. iSBn 978-80-87145-03-6 SrB, Vladimír a kol. Jak na osobnostní a sociální výchovu?. Praha: Projekt odyssea, 2007. iSBn: 978-80-87145-00-5 ŠiManoVSKÝ, Z.; ŠiManoVSKá,B. Hry pro rozvoj zdravé osobnosti. Praha: Portál, 2005. iSBn: 80-7367-024-0

76



ŠiManoVSKÝ, Z. Hry pro zvládání agresivity a neklidu. Praha: Portál, 2002. iSBn: 80-7178-689-6 ŠiŠKoVá, t. (ed.) Výchova k toleranci a proti rasismu. Praha: Portál, 1998. 203 s. iSBn: 80-7178-285-8 Valenta, J. . osobnostní a sociální výchova a její cesty k žákovi. Kladno, aiSiS, 2006 iSBn: 80-239-4908-X Valenta, J. učit se být. Kladno: aiSiS, 2000. iSBn: 80-86106-08-X ZounKoVá, d. Zlatý fond her iii. Praha: Portál, 2002. iSBn: 978-80-7367-198-3 žáK, P. Kreativita a její rozvoj. Brno: Computer Press, 2004. iSBn: 80-251-0457

77



78

Ako komunikovAť s druhými Prílohy

Prílohy Zoznam príloh ruky A hlinA

80

79

Prílohy

metodická príručkA kurZu osobnostnej A sociálnej výchovy

ruky a hlina ruky. ruky malé..., veľké..., studené..., teplé..., tvrdé..., jemné..., mozoľnaté..., mäkké. Sú našou súčasťou. robia veľmi veľa bez nároku na oddych. Ako dobre, že ich máme. (pauza) Sú na začiatku našich stretnutí, keď nimi zdravíme a tiež na konci, pri našich lúčeniach. Prostredníctvom svojich rúk vieme ukázať druhým, čo vieme... Naše ruky dokážu tiež ukázať druhým aj náš hnev, či potrestať. Vedia však aj povzbudzujúco potľapkať po pleci, pohladiť, objať a tak vytvoriť jedny z najkrajších momentov, aké sme schopní jeden druhému dať. (pauza) ruky dokážu veľmi veľa... Vedia vytvoriť nádherné diela, ale dokážu aj ničiť. Sú mocné a je preto dôležité uvážiť, čo im prikazujeme urobiť. (pauza) Sústreďte sa teraz na svoje ruky a jemne sa ich dotýkajte. Preskúmajte svoje dlane, prsty, všetky ich kĺby... Svojimi jemnými dotykmi im poďakujte za všetko čo pre Vás denne robia. Zamyslite sa nad svojimi rukami... Aké sú? Sú pevné, alebo jemné? Sú studené, či naopak teplé? Stuhnuté? Uvoľnené? Pokojné? Nepokojné? Venujte svojim rukám pozornosť a vnímajte ich krásu... (pauza) Skúste teraz preskúmať ruky človeka, ktorý sedí oproti vám. Dotýkajte sa jeho dlaní... prstov... Vnímajte ich krásu a skúste porozmýšľať, čo tieto ruky hovoria o ich majiteľovi. Dajte rukám priestor na ich stretnutie a spoznanie. Venujte im viac času, ako je to pri bežných pozdravoch. (pauza) Teraz dostanete kúsok hmoty. Skúste tento kúsok hliny spoločne spracovať, aby bol pripravený na ďalšiu prácu. Vaše ruky nech teraz vytvoria spoločné dielo, skúste pracovať bez slov... Skúste vytvoriť dielo z ktorým budete obaja spokojní, bude odrážať čo chcete a vaše ruky majú priestor ukázať čo dokážu. (dlhšia pauza, nejaké drobné povzbudenia k spolupráci) Pomaličky dokončujte (pauza) rozlúčte sa s rukami, s ktorými ste sa stretli a s ktorými ste mohli stráviť tento čas. (pauza). Je dobré, že aj tí druhí majú ruky, s ktorými spoločne môžeme tvoriť diela, ktoré nám môžu pomôcť v núdzi, ktoré nás môžu veľa naučiť... I keď život ide veľmi rýchlo, nezabudnime byť zaň vďační, za celú svoju bytosť a dnes špeciálne za svoje ruky, že môžu tak veľa dávať svetu a ľuďom okolo. Používajme svoje ruky hlavne na konanie dobra, nech tak prinesú radosť nám i druhým ľuďom.

80

PERSONA Vrančovičova 29, 841 03 Bratislava IČO: 30869897, DIČ: 2022283120 http://ozpersona.sk, oﬃ[email protected] T-Mobile: 0903 037 211, O2: 0948 046 102

© PERSONA 2009

A ko ko M u N i ko vať S d R u h ý M i

Recommend Documents