ročník 8., rok 2007, číslo 5/45
• Odborný časopis pekárskej a cukrárskej výroby na Slovensku •
ISSN: 1335 - 6305
ZEELANDIA s.r.o. Košice vo Welse “diegenuss“ 2007: NOVINKY
Technologický servis Rozvoz surovín Marketingové poradenstvo
ZEELANDIA s.r.o. Košice - jednou zo základných stratégií Zeelandie v celosvetovom merítku je inovácia a záruka kvality výrobkov. Tento rok počas výstavy " diegenuss " 2007 vo Welse sme sa už po druhýkrát stretli ako skupina Zeelandia piatich krajín Európy a predstavili nové výrobky ako pre pekárov, tak aj pre cukrárov a gastronómiu. Z množstva vyberáme:
Scaldis Dark a White - imitácia čokolády pre vytvárenie rôznych dekorácií.
Jung S-A Malina - Mascarpone a Jung S-A Jogurt -Čerešňa - nové žiadané chute Ďakujeme, že ste nás navštívili na našom stánku počas výstavy vo Welse a tešíme sa na stretnutie s Vami pri ďalších akciách a výstavách.
9 \ W Y iU D Q L H S U tO H å L W R VW t
Zeesanov, vysokej kvality, uvedené na trh na základe požiadaviek našich zákazníkov a spotrebiteľských trendov. VZ 50 obilná - varená obilná zápara, 50 % dávkovanie, prijateľná cena, všestranné použitie na výrobu celozrnného chleba a pečiva, celozrnných croissantov alebo vynikajúcej celozrnnej Ciabatti.
Zeelandia s.r.o. Košice Gemerská 3 040 01 Košice Tel.: 00421 55 642 79 36 Fax: 00421 55 644 15 69 e-mail:
[email protected] www.zeelandia.sk
Objednávajte na: 0800 101 328, 0905 932 792, 0800 100 707, 0905 932 796,
[email protected]
úvodník
Očakával som, že podovolenkové obdobie bude trochu pokojnejšie, no bolo tomu inak. V druhej polovici augusta na Agrokomplexe 2007 náš Cech obdržal Značku kvality SK za Bratislavský rožok, čo človeka poteší, ale súčasne profesijnú organizáciu zaväzuje k lepšej starostlivosti o túto slovenskú tradičnú špecialitu. V prvých dňoch septembra boli v Budapešti zasadania CEBP a UIB, kde som bol pozvaný za slovenské pekárstvo a cukrárstvo ako pozorovateľ. Obe zasadania boli zaujímavé, viac sa o nich dočítate v tomto čísle, ale súčasne som nadobudol presvedčenie, že vôbec nestačí len „hrať sa na vlastnom piesočku“, lebo Slovensko je také malé, že v európskom kontexte môže zavážiť len vtedy, ak jeho odborníci v rôznych oblastiach spoločenskej činnosti budú uznávaní aj v európskych rozmeroch, alebo aj ďalej. Na zasadaní UIB značná pozornosť bola venovaná súčasnému vývoju cien múky (odvodenej od cien pšenice) vo svete. Niektoré diskusné príspevky boli pomerne ostré a bolo v nich cítiť vplyv USA a Kanady v tejto oblasti. Osobitne významnou udalosťou pre slovenských pekárov bol veľtrh POLAGRA v Poznani, lebo počas neho bolo semifinále stredoeurópskej skupiny štátov na svetový pohár COUPE Luis Lesaffre. Zhodou okolností, z pôvodne menovaných družstiev zo strednej Európy, vlastnej súťaže sa zúčastnili len 4 štáty známe ako štáty Vyšegrádskej 4. Slovenskému družstvu sa síce nepodarilo obhájiť prvenstvo z minulej súťaže, ale 2. miesto s rozdielom necelých troch bodov za víťazným Poľskom, možno považovať za viac ako výborné. Naši majstri si zaslúžia uznanie celej slovenskej pekárskej obce. Škoda, že nie je evidencia, či sú ešte na Slovensku ďalší potravinári, ktorí tak reprezentujú Slovensko, ako naši pekári. Na POLAGRE došlo aj k stretnutiu predstaviteľov profesijných organizácií štátov V4. Dohodli sme sa na určitej spolupráci a kontaktoch, o čom píšeme na inom mieste tohto čísla. Vyvrcholením tohoročných aktivít nášho Cechu bola PEKÁRSKA SHOW počas slávností vinobrania v Pezinku a medzinárodná konferencia o marketingu v pekárskej výrobe, ktorá bola pri tejto príležitosti. To, že okrem Slovenska bolo na pekárskej show zastúpených ďalších 8 štátov, je mimoriadny úspech. Myslím, že slovenské pekárstvo doteraz ešte nemalo akciu s takýmto počtom zahraničných účastníkov. Vzdávam hold zakladateľom tejto aktivity a ostatným organizátorom. Konferenciu a následné vystúpenia jednotlivých družstiev považujem za mimoriadne vydarené. Za dva a pol dňa si pozrelo majstrovskú prácu európskych pekárov, ochutnalo a príjemne sa zabavilo viac ako 4 800 návštevníkov. Mimoriadne pochvalne sa vyjadrili o celej akcii viacerí zahraniční účastníci. Začal sa nový školský rok a problémy so získavaním školskej mládeže do učenia za pekárov a cukrárov pretrvávajú. Problém profesijného úpadku našich remesiel pokračuje. Podľa tlačových informácií koncom septembra boli zavreté ďalšie odborné školy, ale aj také, v ktorých sa učili naši budúci pekári a cukrári. Viem, že úroveň škôl je rôzna, aj úroveň absolventov, ktorí obdržia výučný list, ale že by som sa mal ako pekár – cukrár – podnikateľ uspokojiť s tým, že vo výrobni mám len jedného vyučeného? Neviem si to predstaviť! Problém znižovania počtu vyučencov vo výrobniach nie je len slovenskou špecialitou. Je to zrejme celosvetový problém, lebo aj predstavitelia Brazílie na zasadaní UIB ale aj ďalšie delegácie, mali v tejto oblasti viac pripomienok, ktoré smerovali k potrebe urýchleného riešenia. Som rád, že pán minister M. Jureňa komentoval svoje názory na slovenské pekárstvo a cukrárstvo v tom duchu, ako je to uvedené. Z jeho vyjadrení cítiť jednak pochvalu našich výrobkov, ale aj to, kde ešte máme čo doháňať. Viem, že Cech pekárov a cukrárov robí pre prezentáciu slovenského pekárstva a cukrárstva dosť, ale zrejme bude potrebné ešte viac.
Obsah Rozhovor s ministrom pôdohosp. Ing. M. Jureňom
4
Agrokomplex 2007 – Nitra
5
Expedičný terminál
6
Pekárska Show 2007 Pezinok
8
Semifinále stredoeur. časti Lesaffre Coupe v Poznani
12
Váš
Ing. Vojtech Szemes, CSc.
Odborný časopis pekárskej a cukrárskej výroby na Slovensku. Vydáva: PROMP, spol. s r. o., 841 01 Bratislava, Húščavova 1 Adresa redakcie: Harmincova 1, 841 01 Bratislava, tel.: 02/64 28 78 23 Tel./fax: 02/64 28 85 11, e -mail:
[email protected], www.prompspol.sk Grafická úprava, scan, zlom: LV PROMO Výkonný redaktor: Mgr. Viktor Kubal Tlač: Valeur, spol. s r. o. Registrované: Ministerstvom kultúry SR, reg. číslo: 2161/99
3
rozhovor
Minister pôdohospodárstva SR Ing. Miroslav Jureňa, odpovedá na otázky našej redakcie Aké pekárske a cukrárske výrobky sú najčastejšie na stole v rodine Jureňových a ktoré má najradšej pán minister? - Nepochybne, nezastupiteľné miesto a pr venstvo medzi všetk ými v ýrobkami, má aj v našej r odine chlieb . Chlieb po važujem za nao zaj v ýnimočnú potra vinu. Hov orí sa, že chlieb sa člo veku nik dy „nepreje“, čo je skutočne pravda a ani jeho v ône sa člo vek nikdy nenasýti. Takže najčastejšie sa u nás na stole obja vuje chlieb , ale aj čerst vé pečiv o ako r ožky, baget y, uzly či plet enky, v eľmi chutné sú napr íklad cesnak ové. M anželka obľubuje jemné lístkové výrobky, croissanty, či čerstvú vianočku. Obaja, keďže sme narodení na Záhorí, vieme oceniť aj známy a veľmi chutný Skalický trdelník, ktorý mimochodom, spolu s mnohými ďalšími slovenskými potravinami, sa uchádza o medzinár odné uznanie ako chránený výrobok, v súčasnosti už Sk alický tr delník čak á na z verejnenie v o vestníku Official Journal EÚ a je už len krôčik k tomu, aby sa stal oficiálne chránenou tradičnou slovenskou značkou. Aj toto je cesta, ako z viditeľniť a pomôc ť našim k valitným výrobkom. Pečie sa doma občas u Jureňových? Čo sa pečie najčastejšie a čo má najradšej pán minister? - M anželka z vykne pr ipraviť rôzne dobroty, či už r ôzne kysnuté ovocné koláče, makový či orechový závin alebo buchty. Pripraviť vie ovocnú bublaninu , r olády, v ýborné šišk y, dokonca aj bábovku a v minulosti, k eď bola dcérka menšia, nech ýbala u nás domáca torta pri rôznych oslavách. Počas vianočných sviatkov, keď je na všetko viac času, sa u nás pečú medo vníky a čajo vé pečiv o. A môj najobľúbenejší z k oláčov je ur čite čerst vá šťavnatá štrúdľa, plnená t varohom, alebo makom, s orechami alebo s jabĺčkom. Ktoré kritériá sú najdôležitejšie pre kvalitu pekárskych a cukrárskych výrobkov podľa pána ministra? - Naše v ýrobky sú por ovnateľné so zahraničím, spĺňajú všetk y nár očné po žiadavky organoleptického ak o aj chemick ého hodnotenia a mô žu byť čoraz viac úspešné . Pri delení pek árenských v ýrobkov na čerst vé a tr vanlivé naše v ýrobky, dosahujú všetk y požadované parametr e aj z pohľadu dob y trvanlivosti. Veľmi dôležit ý pr e spotr ebiteľa a k onkurencieschopnosť je vzhľad v ýrobku. P ráve preto by sme sa pr i našich v ýrobkoch mali
4
zamerať a snažiť sa dosaho vať čo najviac lák avý, exk luzívny vzhľad. P re dok onalé v yrovnanie sa zahraničiu v o vzhľade výrobku a jeho inovácii, by sme však potrebovali modernizovať technológiu hla vne u tr vanlivého pečiva. To je jedna z úloh, ktorá na nás čaká. Naše pek árenské a cuk rárenské výrobky, musím t o skutočne z opakovať, sú pr itom plne porovnateľné a konkurencie schopné so zahraničím, ba aj lepšie v hodnot ení vnút ornej štruktúry v ýrobku. Zahraničiu sme plne konkurencieschopný čo sa t ýka sur ovín, sor timentu aj celk ovej k vality finálne ho v ýrobku. P oužil b y som aj slovíčko sebestačnosť, pr etože dokážeme vyrobiť všetky pekárenské a cuk rárenské v ýrobky tak, aby nám nechýbali v sortimente na domácom trhu. Mojou osobnou filozofiou, ktorú sa snažím pr esadiť aj v o funk cii ministra je najmä podporovať našich ľudí, aby dávali prednosť domácim v ýrobkom. Odporúčam Slovákom k upovať domácu k valitu. Naše výrobky osobne po važujem za k valitnejšie a bezpečnejšie , ak o mnohé do vážané pr odukty a toto sa neraz skutočne potvrdilo. Ako hodnotí pán minister slovenské pekárske a cukrárske výrobky v porovnaní s niektorými krajinami, ktoré v poslednom období navštívil? - Č o sa t ýka posta venia našich v ýrobkov, ako som sa sám počas pracovných výjazdov do mnohých krajín presvedčil, naše výrobky sú plne por ovnateľné so zahraničím. N ie je však por ovnateľné posta venie našich pe károv a cuk rárov. Napr íklad mz dy v t omto odbore sú opr oti našim praco vníkom raz tak v ysoké v P oľsku, dv ojnásobne v yššie v susednom Maďarsku, až št vornásobne vyššie R akúsku a v Nemeck u sa dá ho voriť dok onca až o šesťnásobne v yšších zárobkoch! Z t oho jasne v yplýva, ž e hoci sa k valitou v yrovnávame zahraničiu , zaostávame v ek onomike. P otrebujeme z výšiť ekonomickú úroveň pekárenského remesla, hlavne cestou inovácii do t echnológií a tiež prostredníctvom mzdovej politiky. Čo by chcel odkázať pán minister slovenským pekárom a cukrárom?
- P rezentovať sa, pr ezentovať sa a ešt e raz - pr ezentovať sa. Naši pek ári a cuk rári, st e naozajstní majstr i sv ojho r emesla a musít e rovnako usilovne pracovať aj na pr edaji tohto svojho umenia doma, aj za hranicami Slovenska. P ekárenské r emeslo je jedn ým z najstarších r emesiel. „Pekárčina a cuk rárčina“ sú ťažké remeslá, ktoré sa robia aj v noci, aj cez sviatk y. Odkázal by som celému nášmu pek árstvu a cuk rárstvu, aby aj napr iek neľahkým podmienk am, najmä aj ek onomickým, nedali sa odradiť a r ozvíjali naďalej toto r emeslo! Ž elám Vám, ab y do t ohto tradičného odboru prúdili s radosťou aj mladí pokračovatelia a aby ste – naši pek ári a cuk rári – v yhrávali boj s k onkurenciou na otvárajúcom sa eur ópskom trhu a pr esadili sa sv ojou pr ecíznosťou a v ysokou k valitou výrobkov. Tohtoročnú úrodu obilovín slovenské poľnohospodárstvo už má za sebou. Ako by ste mohli charakterizovať kvalitu najmä potravinárskej pšenice z tohoročnej úrody, z ktorej budú slovenskí pekári piecť svoje výrobky? - M ôžem s pot ešením po vedať, ž e k valita pšeníc z tohtoročnej úrody je z pekárenského hľadiska veľmi dobrá. Preto neočakávam pre pek árov a cuk rárov pr oblémy pr i jej ďalšom spraco vaní, až do fáz y fináln ych výrobkov. REDAKCIA
na výstave
Tohoročný 34. medzinárodný v eľtrh A grokomplex 2007 v N itre sa niesol v znamení z dravej v ýživy, k vality a tradície, ako to zdôraznil po slávnostnom ot vorení v eľtrhu na tlačo vej konferencii aj minister pôdohospodárst va SR Ing. Miroslav Jureňa. Veľtrh bol nielen prehliadkou súčasného slo venského poľnohospodárstva, ale aj jeho modernej techniky, bol výsledkom práce šľachtit eľov, chovateľov, plemenárov. Boli pr ezentované v ýsledky vedy a v ýskumu v o viacer ých oblastiach. Aj potra vinárska v ýroba Slov enska sa pr ezentovala na v eľtrhu, aj k eď k onkrétne naša pekárska a cuk rárska v ýroba bola zastúpená len spoločnosť ou PENAM, ktorá vlastní niekoľko priemyselných pekární a mlynov na Slovensku. Z ostatn ých potravinárskych odborov sa pr ezentovala PALMA-TUMYS, v stánk u Mliek árskeho Zväzu pr edstavovali sv oje výrobky niekt oré mliek arne, niek oľko stánk ov mali v ýrobcovia vína. Videli sme aj ďalšie potra vinárske v ýrobky, ale sk ôr v stánkoch zahraničn ých fir iem, alebo r ôznych pr edajcov. Nak oľko súčasťou v eľtrhu boli aj Živnost enské tr hy, C oop Expo , r egióny
Slovenska, Kone a ľudia, sv ojimi aktivitami sa prezentovali aj Slo venská živnost enská komora, ak o aj Slov enská poľnohospodárska a potravinárska k omora. M inisterstvo pôdohospodárst va malo r eprezentačnú expo zíciu v pa vilóne F . V rámci sv ojej expozície pr edstavilo ná vštevníkom aj viac ak o 100 výrobkov, kt orým v deň ot vorenia veľtrhu udelilo Značku kvality SK. Pre nás bolo potešiteľné, že medzi ocenenými výrobcami popri niekoľkých mliek árňach, k onzervárňach a ďalších, bol aj C ech pekárov a cuk rárov RZS, ocenen ý za Bratisla vský r ožok. Značk u kvality SK dostala aj P ekáreň BA GETA, P ezinok za Vinohradnícky chlieb a C elozrnné g rinavské k aramelky a Balcierák M ilan Pekáreň, Zubrohlava za chlieb cícerový, chlieb zemiakový, sendvič a vianočk u. C ech pek árov a cuk rárov RZS bol splnomocnen ý Ministerstvom pôdohospodárst va na udelenie Značk y k vality SK pre členov Cechu, ale aj ďalších v ýrobcov, keď sa prihlásia na sekretariáte Cechu a budú spĺňať a dodržiavať akostné kritériá, určené pre tento výrobok. Je to po pr výkrát v histórii slovenského pekárstva a cuk rárstva, k eď jeho pr ofesijná or ganizácia bola ocenená štátom a dostala dôveru toto ocenenie prenášať na podnikateľské subjekty. Popri in ých spr ievodných ak ciách v eľtrhu poľnohospodársk eho, lesníckeho alebo šľachtiteľského charakteru, významnou sprievodnou akciou bol seminár o kvalite, bezpečnosti a tradícii s mottom „Kvalita potra vín a tradícia“ , kt orý uspor iadalo M inisterstvo pôdohospodárstva SR v spolupráci s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v SR. Za po zornosť stojí pripomenúť aj samostatnú ak ciu na zlepšenie slo vensko - rusk ých obchodných a par tnerských vzťahov v agropotravinárskej oblasti. Na v eľtrh za vítal aj náš pr ezident I van G ašparovič, čím sa tohoročnému A grokomplexu dostalo aj po zornosti najv yššieho predstaviteľa nášho štátu. Tohoročný v eľtrh aj naznačil, ž e v budúcnosti na tak ýchto ak ciách budú môcť uspieť len veľké podnik ateľské subjekty a mladšie by sa mali pr ezentovať cez sv oje profesijné or ganizácie, ktoré by mali s t ýmto tr endom do budúcna počítať. REDAKCIA
5
do pozornosti
Expedičný terminál Nová funkcionalita pre efektívne riadenie pekárenskej expedície Veľký nárast t okov tovarov na tr hu, si v yžaduje implementáciu efektívnych systémov riadenia skladových a expedičných operácií. Neoceniteľnou službou pre tieto systémy je možnosť automatickej identifik ácie jednotliv ých t ovarov (balení) pr i jednotlivých transakciách, ktorá v spojení so znalosťou presnej lokalizácie (sk ladovej po zície), umo žňuje vznik mimor iadne efektívneho a k omplexného sk ladového a expedičného systému. Aplikácia „Expedičný terminál“ je dôležitou súčasťou takýchto syst émov a je ur čená pr e šir okú šk álu distr ibúcie t ovarov. Uplatnenie nájde však hla vne pr i r ýchloobrátkovom t ovare. Typickým pr íkladom r ýchloobrátkového t ovaru, vzhľadom na jeho k rátku tr vanlivosť, je pr odukcia pek ární alebo podnik ov iných odvetví potravinárskeho priemyslu. Expedičný t erminál zabezpečuje optimalizáciu procesu vychystávania tovaru na expedičné pozície, pre jednotlivé rozvozné linky, v poradí jednotlivých odberných miest. S expedičným terminálom môžete aj v y ľahk o optimalizovať expedíciu Vášho tovaru. Základné charakteristiky expedičného terminálu: • jeho implementáciou sa skladový a expedičný systém stáva k omplexným • je v ýstupom inf ormačného syst ému až k manipulačn ým p racovníkom • umožňuje flexibilne dispečersky riadiť proces expedície • optimalizuje pr oces v ychystávania t ovaru a v yužitia expe dičných priestorov • je cestou k spokojnému, včas obslúženému odberateľovi Hlavné výhody: • vychystávanie tovaru na expedíciu bez papiera v ruk e • jednoduché a prehľadné ovládanie • zvyšovanie výkonnosti manipulačných pracovníkov • časová úspora • optimálne využívanie expedičných pozícií • vysoká presnosť • jasná dokumentácia všetkých procesov • ná vratnosť 6
Uvedené výhody sú dosahované hla vne z dôv odu zr ýchľovania a racionalizácie pr ocesu expedície. Výroba môže začať ne skôr a tovar je dodaný na miesto čerstvejší. Najväčšou výhodou je teda časová úspora, v ýrazné zjednodušenie celého pr ocesu expedície (v ychystanie t ovaru, or ganizácia poradia nak ládky, menší časo vý pr estoj r ozvoznej link y). V neposlednom rade je veľkou výhodou i úspora pracovn ých síl a eliminácia om ylu ľudského faktora. Užívateľsky jednoduchý a prehľadný interface expedičného terminálu sa stane neocenit eľnou pomocou pr e zamestnancov, na kt orých sú k ladené čoraz v yššie po žiadavky a neraz pracujú pod veľkým časovým stresom. Pri r iadení „Expedičným t erminálom“ mô žu sa sústr ediť na kvalitnejšie zaobchádzanie s t ovarom a sprá vne v yhodnocovanie jeho mno žstva. Expedičn ý t erminál je v k onečnom dôsledku cest ou k spok ojnému zák azníkovi, kt orý bude vž dy obslúžený správne a včas. Expedičný terminál je vhodn ý pre všetky veľkosti výrobnoobchodných spoločností. Jeho softwarová štruktúra umožňuje na zák lade plnej parametr izovateľnosti, v ysokej flexibilit e pr i
do pozornosti plnení po žiadaviek zák azníka, systém implementovať v k aždej rozvíjajúcej sa spoločnosti.
nastavenie číselník ov zar iadení (terminálov), r ozvozových trás , parametrov, prípadne etikiet.
Po technickej stránke Expedičný t erminál v yužíva zák ladnú dosk u s pasívn ym chladením a neobsahuje har d disk ( nie s ú t am t eda ž iadne pohyblivé časti, kt oré by mohli spôsobovať časom pr oblémy). Je dodá vaný s nainštalo vaným operačným syst émom Linux a sa-motný z obrazovací sof tware je tiež súčasť ou dodá vky. Zobrazovacou jednotkou je LCD ľubovoľnej v eľkosti. Zák azník sa na celý t erminál po zerá ak o na jedno z ariadenie, t akže v p rípade ch yby har dware alebo software dodávateľ odstraňuje problém ako celok.
Chirasys – tradičný dodávateľ informačných technológií pre pekárov Každé odv etvie pr iemyslu má sv oje špecifik á, kt orým je potrebné pr i t vorbe inf ormačného syst ému (IS) v enovať pr imeranú pozornosť. T ypickým pre pek árstvo je napr íklad ob jednávkový syst ém s var iabilnými cenník mi, zároveň umožňujúci rôzne cenové akcie, s previazanosťou na link ové rozvozy. Spoločnosť Chirasys s .r.o. sa v roku 2002 na zák lade po žiadavky tr hu, r ozhodla v yvinúť odv etvovo or ientovaný informačný syst ém IBIS/Br ead, ktorým je snaha pok ryť všetk y špecifické požiadavky pekárenského pr iemyslu na inf ormačné t echnológie (viď . r eferencie www.chirasys.sk). Na zák lade svojich dlhoročných skúseností sa spoločnosť Chirasys v posledných rokoch zaoberá vývojom komunikačných, integračných technológií a vysoko sofistykovaného sof twarového pr íslušenstva, kt orého pr íkladom je stručne popísaná aplikácia „expedičný terminál“.
Ako na to? Princíp je v umiestnení terminálov na jednotliv ých expedičných rampách (bo xoch). Tieto zobrazujú všetk y potr ebné informácie, podľa ktorých je riadený proces vychystávania jednotlivých liniek a rozmiestňovanie jednotlivých expedovan ých polo žiek na príslušnú expedičnú rampu v sprá vnom poradí nak ladania. P omocou dispečer ského r iadenia si dispečer centrálne na volí pr íslušné polo žky, ktoré ide rozdeľovať. Pre správne fungovanie treba zabezpečiť
Náš Cech sa prezentoval v Brne Ku k oncu augusta 2007 bol aj „Deň Br na.“ Je t o vlastne spo mienka na v yhnanie Švédov z Br na. V tomto roku to už bolo 350. výročie pripomenutia tohto víťazstva „Brňákov“. Nakoľko sa na t omto úspechu ob yvateľov Br na v ýznamnou mier ou podieľali aj remeselníci, každé pripomenutie sa robí za širokej účasti remeselníkov.
Spoločenstvo cuk rárov Českej republiky požiadalo náš C ech, či by sme nepr ijali účasť na ich t ohoročnej oslave. Náš C ech, zastúpený pánom M ájovským, sa zúčastnil aj so zásta vou na slávnosti, z ktorej vám prinášame niekoľko záberov. REDAKCIA
7
zo života Cechu
V dňoch 21. – 23. 9. 2007 už št vrtýkrát Cech pek árov a cuk rárov uspor iadal medzinárodnú Pekársku show pri príležitosti osláv vinobrania v P ezinku ako CHLIEB A VÍNO 2007. Záštitu nad celou akciou prevzal pán minister M. Jureňa. Pred ot vorením pek árskej show bola medzinárodná konferencia, o kt orej píšeme na inom mieste.
stvo B ACKALDRIN S lovakia, d ružstvo ZEELANDIA Košice, družstvo Cechu pekárov a cukrárov východného Slovenska a nár odné družst vo Slov enska, semifinalista MS pek árov v P oznani 2007. P ri otváracom ceremoniáli show, za zvukov fanfár , pr iniesli zásta vu a truhlicu Cechu a potom odznela štátna hymna. Účastníkov pr ivítal pr edseda C echu
Slávnostné otvorenie
Slávnostného ot vorenia P ekárskej show sa zúčastnil poslanec SNR a viceprimátor Pezinka I ng. J. Čech a ďalší predstavitelia Ministerstva pôdohospodárstva SR, zahraniční hostia a pr edstavitelia profesijných organizácií. Pekárske umenie pr e šir okú v erejnosť pr edvádzali družst vá z Maďarska, R akúska, Nemeck a, Bulharsk a, Slovinska, P oľska, F rancúzska a niek oľko družstiev z o Slov enska napr . druž8
V. Gottschall a po k rátkom pr ivítaní viceprimátorom J . Č echom, P ekársku show oficiálne otvoril cechmajster V. Sz emes. P otom nasledovali uk ážky pek árskych majstr ov jednotliv ých družstiev, kt oré sa str iedali zhruba v dvojhodinových intervaloch. V závere vystúpenia k aždého d ružstva, a le a j počas ich prác, boli s nimi robené informatívne r ozhovory a pot om účastníci družstva dostali upomienk ové pr ed-
mety na t ohoročnú P ekársku show . V poobedňajších hodinách 22. 9. 2007 zavítala do stanu sk upina baník ov z o spolku P ezinských baník ov. P redviedli krátke uk ážky z historickej činnosti spolku a potom boli za členo v baníckeho s polku p asovaní J án P aciga – cechmajst er C echu pek árov a cuk rárov v ýchodného Slov enska, Heinr ich Worenz z fir my Diamant Rakúsko, Ján Šušaník – pr imátor Nov ej Dubnice , Barbora Žiolkovska z Poľska. Počas troch dní návštevníci, ako aj celá rada pr ofesijných k olegov, nielen ochutnávali r ôzne pek árske v ýrobky, burčiak a dobré víno od fir my VPS Pavelka P ezinok, ale sa aj zabá vali pr i cimbalovej muzike T. Polakoviča a pri country hudbe pána Kuchar oviča z o Skalice. Show na vštívilo a pek árske v ýrobky i ďalšie dobroty ochutnalo viacero vzácnych hostí, napr. veľvyslanec Bulharskej republiky v SR pán O . G arkov, v eľvyslanec Kubánsk ej r epubliky v SR pán D. P. Escalona, pr edseda Bratislavského samosprávneho k raja V. Bajan, v edúci služobného úradu MP SR V. P avelka, predseda Podnikateľského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov v SR p. Rusina, poslanci SNR a mnoho ďalších. Veríme, že všetci sa tu cítili medzi pekármi a cuk rármi dobre. Osobitná v ďaka patrí skoro 30 sponzorom, ktorí podporili Pekársku show a slová uz nania si zaslúžia všetci organizátori, ktorí prispeli k úspešnému priebehu celej akcie. REDAKCIA
zo života Cechu
Maďarské družstvo
Slovinské družstvo
Nemecké družstvo
Družstvo Cechu Východného Slovenska
Bulharské družstvo
Poľské družstvo
9
Použitie: výroba pečiva, jemného pečiva (všetkých druhov obľúbených rožkov, žemlí, pleteniek, vianočiek, závinov, toustov, pizzových korpusov a iných pekárenských výrobkov každodennej spotreby) špeciálne vyvinutý ako ideálna náhrada živočíšnych tukov v pekárenskej výrobe
Výhody: predlžuje čerstvosť a trvanlivosť hotových pekárenských výrobkov zabezpečuje výrobky vysokého objemu i pravidelnú štruktúru možnosť nižšieho dávkovania v porovnaní s klasickým stolovým margarínom. nižšia cena v porovnaní s klasickým stolovým margarínom čisto rastlinný pôvod, čo uvíta obzvlášť vegetariánska časť populácie chemicky nekonzervované bez použitia „E“-čiek (bez použitia emulgátorov, stabilizátorov, farbív, aróm, zahusťovadiel, antioxidačných činidiel)
... pravdepodo rastlinn
Royal Brinkers Slovakia s.r.o., Farská 1746, 018 61 Beluša; tel.: +421 4
obne najlepší ný tuk ...
42 462 4340, fax: +421 42 462 4991; e-mail:
[email protected]
medzinárodná súťaž
Semifinále stredoeurópskej časti
Lesaffre Coupe
na POLAGRA – FOOD v Poznani Medzinárodný potravinársky veľtrh v Poznani, konaný v dňoch 17. – 20. septembra 2007, bol súčasne aj dejiskom semifinálovej súťaže stredoeurópskej skupiny neoficiálnych majstrovstiev sveta pekárov, ktoré sa konajú ako COUPE Luis Lesaffre. Finálová súťaž bude prebiehať na jar v roku 2008 v Paríži počas pekársko–cukrárskeho veľtrhu EUROPAIN za účasti 12 finalistov z celého sveta.
Do str edoeurópskej sk upiny polofinálovej súťaže bolo zaradených 6 štátov a t o Č eská r epublika, M aďarsko, P oľsko, Rakúsko, Slovinsko a Slovensko. Účasť odhlásili Rakúsko a Slovinsko a preto nakoniec súťažili len 4 družstvá.
12
Súťažilo sa v 3 k ategóriách: chlieb – 5 druhov vrátane baget y, pečiv o – 5 druhov a umeleck é dielo v yjadrujúce identitu krajiny. Oproti pr edchádzajúcim r očníkom súťaže or ganizátor L esaffre ur obil zme -
nu v t om, ž e por otcovia neboli z o súťažiacich k rajín, ale pr e tút o súťaž boli určení pr edstavitelia Í rska, Južnej K órei a Francúzska. Predsedom poroty bol pán Vavre z Francúzska, popredný funkcionár aj medzinárodnej únie UIB. Samotná súťaž má pomer ne pr ísne kritériá. Družst vo malo v yhradených na prácu 8 hodín, členovia si mohli na vzájom pomáhať, v ýrobky a ich g ramáž bolo potr ebné pr ed súťaž ou nahlásiť. Za nedodržanie hmotnostnej t olerancie 5 % sa str hávali body. Významným kritériom ok rem senz orického hodnot enia kvality v ýrobkov bola aj čistota práce, pracovného priestoru, profesionalita prístupu k práci a pod . Naše družstvo súťažilo v zlo žení T. Ha vetta – v edúci družstva, N. Cz etli z pek árne Czucz Šamor ín robil chleby, P. Bar tek z pek árne Bageta
medzinárodná súťaž
Člen nášho družstva pri práci
Medzinárodná porota pri posudzovaní hotových výrobkov
Pezinok r obil pečiv o a A. Hor váthová z pekárne Enta H. Potôň robila umelecké dielo. Or ganizačným v edúcim pr ípravy družstva bol T. Czucz z pek árne Czucz Šamorín.
ne, precízne a v časo vom limite. Vyrobili krásne a zaujímavé výrobky aj umelecké dielo, za čo im patrí uznanie a blahoželanie celej slovenskej pekárskej obce. Porota aj pr íslušne ocenila v ýsledky práce nášho družst va. Družst vo sa umiestnilo na 2. miest e s 228,13 bodmi,
V sortimentoch chleba, ok rem dvoch tvarov bagiet, naše družst vo urobilo zemiakový chlieb s orechmi, syrový chlieb a čok oládový chlieb so sušen ými slivkami. V sortimente pečivo sme predstavili Bratislavské r ožky mak ové a or echové, škoricové listy, jemné pečiv o z pľundr ového cesta s pudingom a čerst vým ovocím, ak o aj plet enky z plnen ých prút ov cesta. Umelecké dielo charakt erizovalo hlavu baču s fujar ou na ležat om kolese. Koleso bolo r ozdelené na 8 dielo v (k rajov) v kt orých boli t ypické poľnohospo dárske výrobky z jednotlivých oblastí ako hrozno, pšenica, kukurica a pod. Naše družstvo pracovalo profesionál-
Oficiálny počet dosiahnutých bodov jednotlivých družstiev
Samotný v eľtrh POLA GRA bol t eraz viac zameran ý na mäsov é a k onzervárenské v ýrobky, víno a destilát y a v eľký pr iestor bol dan ý baliacej t echnike pr e potra vinárske v ýrobky. P ekárska a cuk rárska časť bola slabšia a podľa informácií tát o k omodita bude bohat o zastúpená na budúcom r očníku v r oku 2008. Or ganizátori súťaž e C OUPE LESAFFRE v predvečer vyhlásenia výsledkov uspor iadali tz v. „Gala-večer“, k de sa predstavili všetky družstvá, predstavitelia EUROPAINU, ak o aj pr edstavitelia pr ofesijných organizácií zo súťažiacich štátov. Počas konania súťaže sa podarilo zorganizovať aj str etnutie pr edstaviteľov profesijných organizácií „pek árskej V4“. O ich r okovaní píšeme na inom mieste. Ž elajme si, aby aj v budúcnosti na takejto úr ovni pr ezentovali naši pek ári Slovensko vo svete.
len o 2, 8 bodu za víťazn ým poľsk ým družstvom. M aďarské družst vo obsadilo 3. miest o a družst vo Č eskej r epubliky bolo na 4. miest e. Do finále v P aríži teda postupuje Poľsko a slovenské družstvo je rezervné družst vo pre pr ípad, k eby poľREDAKCIA ské družstvo malo nejaké pr oblémy s účasť ou alebo keby sa víťaz inej polofinálovej sk upiny nemohol zúčastniť finále v Paríži. Uznanie a poďakovanie patr í aj celému prípravnému štábu družstva, fir mám, kt oré uvoľnili členov družRadosť víťazov z Poľska bola obrovská stva na pr ípravu a súťaž. Výrobky a umiestnenie slo venského družstva jasne pr esvedčujú eur ópsku pekársku odbor nú v erejnosť, ž e dok ážeme robiť krásne a chutné výrobky a že slovenské pek árstvo oprá vnene mo žno zaradiť medzi popredné v Európe. Po vyhlásení výsledkov súťaže nášmu družstvu zablahoželal k umiestneniu aj r iaditeľ odboru obchodnej politik y M inisterstva pôdohospodárstva SR J . Pocci, ktorý bol Pohľad na časť vystavovateľov veľtrhu POLAGRA na POLAGRE. - FOOD 13
do pozornosti
Dňa 2. sept embra 2007 bolo Valné zhr omaždenie CEBP – Európska spoločnosť pek árskych a cuk rárskych pr ofesijných or ganizácií a dňa 3. sept embra 2007 zasadala UIB – M edzinárodná únia pek árov. D ostal som pozvanie na zasadania oboch vr cholných or ganizácií ak o po zorovateľ za slov enské pr ofesijné or ganizácie pekárov a cukrárov. Slovensko nie je členom ani jednej z t ýchto or ganizácií. Ani Č eská r epublika nie je ich členom. V oboch or ganizáciách sú členmi P oľsko, Maďarsko, R akúsko, Švajčiarsk o, L uxembursko a ďalších viac ako dvadsať štátov. Na Valnom zhromaždení CEBP bol z volený nový prezident t ejto or ganizácie, pr edstaviteľ luxemburských pek árov a cuk rárov pán Henri Wagner. Doterajší generálny sekretár pán Groebel z Nemecka bol potvrdený aj na ďalšie funkčné obdobie, aj ak o pok ladník. Člensk ý pr íspevok pre nového člena je 2.000,- EUR na rok počas pr vých tr och r okov a pot om je to v ecou r okovania medzi ex ekutívou organizácie a členským štátom. Pán Gr oebel v o sv ojom v ystúpení zhodnotil uplynulé obdobie . P ripomenul pomerne úzku spoluprácu CEBP s príslušnými komisiami or gánov EÚ . I nformoval, ž e CEBP sa aktívne podieľala na v ytvorení EFSA (E urópsky úrad pre bezpečnosť potravín) a naďalej sa zapája do jej činnosti. CEBP je aj členom U APME (Európska únia zamestnávateľských zväzov), cez kt orú tiež pôsobí na r ôzne legislatívne výnosy pre európsku potravinársku výrobu. Naďalej platí mo žnosť získ ania podpor y z prostriedkov EÚ na pr ojekty v ypracované profesijnými organizáciami, ktoré predstavujú viac ak o 50 % podnik ateľských subjektov príslušnej pr ofesie v danom člensk om štát e, alebo pr edstavujú viac ak o 60 % objemu v ýroby, kt orý sa v danom štát e produkuje. Súčasne ale kritizoval činnosť orgánov EÚ a jej značn ý byrokratický systém fungovania. O dporučil, ž e situácia už do zrieva tak , ž e v yžaduje r iešenie. P ožiadal člensk é or ganizácie o podporu v t omto názore. Pripomenul aj značnú nedisciplinovanosť niektorých štátov v platení členských príspevkov na činnosť CEBP.
14
Účastníci zasadania dostali asi 50 strano vú sprá vu o činnosti CEBP za rok 2006 a 1. štvrťroka 2007. Správa bola v nemeckej alebo v anglickej verzii a dostal som ju aj ja. V diskusii bol pr ednesený aj návrh, aby pekárska výroba bola zaradená medzi čiast očne nebezpečné práce (činnosti), čo b y umožnilo aspoň z časti r iešiť aj plat y pekárov. Niekoľko príspevkov bolo z oblasti vz delávania a pr ípravy odbor nej mládeže, najmä v súvislosti s v oľnejším pohybom pracovník ov v rámci členských štát ov EÚ. O dzneli aj disk usné pr íspevky na činnosť veľkých obchodn ých r eťazcov a potreby presadzovania r iešenia t ohto, už pomaly neudržateľného problému pek árov v or gánoch EÚ zo strany CEBP. Na začiatk u r okovania som bol pr edstavený pr ítomným ak o po zorovateľ. Rokovanie, d iskusia a v oľba n ových orgánov (prezídia), boli asi po 4 hodinách ukončené. Na druhý deň 3. 9. 2007 bolo zasadnutie UIB. Zasadania sa zúčastnili pr edstavitelia z členských štátov z Luxemburska, Ruska, Dánska, Fínska, Mexika, Španielska, Švajčiarska, Í rska, Holandsk a, Nemeck a, Rakúska, Gr écka, F rancúzska, P oľska, Turecka, Švédska, Brazílie a M aďarska. Ako nový člen po 3 ročnej prestávke bolo Taliansko a Slovensko sa zúčastnilo ako pozorovateľ. Rokovania sa zúčastnilo spolu 46 osôb. Pozdravné listy (aj ospravedlnenie) zaslalo Anglicko a USA. Ostatné členské štát y sa nezúčastnili. Rok ovacím jaz ykom bola anglič tina. Rokovanie bolo v reprezentatívnejších priestoroch hotela Hilton Budapešť, ako rokovanie CEBP. Na začiatku rokovania ma prezident UIB, Holanďan A. K olkman pr edstavil pr ítomným a po žiadal o súhlas, či b y som sa mohol r okovania zúčastniť ak o po zorovateľ. Vo svojom pr íspevku pán pr ezident pr ipomenul, ž e jeho pr vá cesta ešte v o funk cii pr edstaviteľa Holandsk ej pr iemyselnej k omory po roku 1989 bola na Slo vensko do Bratisla vy, kt orá na neho ur obila veľmi dobrý dojem a verí, že sú tam aj dobrí pekári, o čom zrejme aj viacerí vedia (asi mal na mysli účasť nášho družstva v Paríži). Potom bola potvrdená aj účasť Talianska po niekoľkoročnej prestávke.
do pozornosti
Po uvítacom pr íhovore pr ezidenta maďarsk ého pek árskeho zväzu pána B . I lonku, pr ezident UIB pán A. K olkman inf ormoval o sv ojej práci od posledného zasadnutia pr ezídia v M oskve. Generálny sekretár UIB Švajčiar Ronaldo Nanz er potom predniesol širšiu inf ormáciu o pr oblematike z dražovania múk , ich vply v na ceny pekárskych výrobkov, ale aj na celú ekonomiku pekárskej výroby, najmä v Európe. Vo vystúpení niekoľkokrát zvýraznil aj vplyv veľkých obchodn ých fir iem (super marketov) na cen y pek árskych výrobkov. Na túto tému potom bola pomerne široká a v niektorých prípadoch aj ostrá disk usia, aj k eď na tak om sv etovom f óre bola vyjadrovaná v eľmi decentne . I ntenzívne disk utovali najmä pr edstavitelia Španielsk a, Grécka, Brazília ale aj R akúska a pr ipomienky mali aj ďalší. P rezident diskusiu uzavrel s t ým, že získ ané poznatky a názory prejedná prezídium na jar budúci rok v Paríži. Nakoľko generálny sekretár pán Nanzer v závere svojho vystúpenia požiadal o uvoľnenie z funkcie vzhľadom na to, že ju už vykonával dlho a má iné pracovné povinnosti, ale má aj z dravotné problémy, prezident navrhol do funk cie pr edstaviteľa Španielsk a José F ernández D el Vallada. Prítomní predložený návrh schválili. Sekretariát UIB doteraz sídli vo Švajčiarsku. Pán Vallado požiadal, aby bol sek retariát preložený do Španielsk a, čo po niek oľkých pripomienkach (aj z R akúska a Grécka) bolo schválené. Ďalším v ýznamným bodom r okovania bola v ýchova a vz delávanie mladého odbor ného dorastu, ak o zastaviť postupný úbytok odborníkov, ak o získ ať mládež pr e profesiu pek ár. Sv oje po znatky i pr ipomienky alebo po žiadavky pr ednieslo asi 10 disk utujúcich. Hovorilo sa o r ôznych pr opagačných ak ciách na zák ladných šk olách, ho vorilo sa o zint enzívnení spolupráce pek árov z o špor tovcami, ktorí často majú väčší vply v na deti ak o rodičia. Hovorilo sa o nutnosti in vestovania pek árskych podnik ateľov do k ladnej pr opagandy pekárskeho remesla medzi mládežou. Iniciátormi takýchto
aktivít v národných podmienkach by mali byť profesijné organizácie a z väzy. Bolo k onštatované, ž e spotr eba pek árskych v ýrobkov v o svete klesá a túto spotrebu nahrádzajú také potraviny, ktoré pre človeka často nie sú v eľmi žiadúce (hambur gery a pod .) a nesmieme dopustiť, aby vytlačili význam chleba vo výžive človeka na vedľajšiu koľaj. Bolo by to zlým smerovaním vo výžive ľudstva. Obe prerokovávané témy a disk usie k nim pot vrdili, že problémy pek árskej v ýroby sú v o väčšine štát ov sv eta podobné , ak o na Slovensku a ž e aktivit y, kt oré v ykonáva náš cech sú v súlade so smerovaním UIB v ich riešení. Záver rokovania na vštívil minist er pôdohospodárst va a r ozvoja vidieka M aďarskej r epubliky pán Jo zsef Gráf . V mene maďarsk ej vlády po zdravil r okovanie, poďak oval sa, ž e M aďarsko mohlo b yť hostiteľskou k rajinou zasadania tak v ýznamnej sv etovej or ganizácie. P ochválil prácu maďarsk ého pek árskeho z väzu a maďarsk ých potravinárov vôbec. Informoval, že maďarská potravinárska výroba z hľadiska zahraničného obchodu je vysoko aktívna, asi s čiastkou 1 mld HUF, čo vlastne pokrýva celý nákup energií štátu, lebo domáca produkcia energie nepokrýva potreby. Bol som rád, že som sa mohol zúčastniť zasadania oboch t ýchto medzinárodných pr ofesijných or ganizácií. Bolo pr íjemné v edieť, že na najv yššom f óre pek árov za viala aj slo venská zásta va a bolo príjemné, keď viacerí účastníci ako pán Groebel alebo pán Becker z Nemeck a alebo pán Vabret z F rancúzska a ďalší ma oslo vili a po vedali, že vedia o slo venských pek ároch, počuli o našich aktivitách a ž elajú úspech y v ďalšej práci. S viacer ými účastník mi som sa už poznal a hlásili sa ako priatelia a známi. Mali by sme urobiť maximum preto, aby tá slovenská zástava na UIB nebola pr vý a posledný krát. Najbližšie zasadanie UIB bude na jeseň budúceho r oku v mexickom Sao Paulo. Vojtech SZEMES
15
spolupráca
Stretnutie predstaviteľov pekárskych profesijných
organizácií krajín V4 Pri pr íležitosti k onania v eľtrhu v P oznani POLA GRA FOOD , usk utočnilo sa aj pr vé str etnutie pr edstaviteľov pek árskych pr ofesijných or ganizácií, kt orých národné družstvá súťažili v semifinálovej súťaži COUPE LUIS LESAFFRE. Toto pr vé hist orické str etnutie bolo síce k rátke a do značnej mier y po značené povinnosťami, kt oré súviseli so súťažou, ale napr iek t omu ho mo žno považovať za úspešné . D ošlo k dohode vo všetk ých bodoch na vrhnutých na rokovanie, o čom bol spísan ý krátky záznam pre pamäť účastníkov.
Rokovania sa zúčastnili za Č eskú r epubliku Stanisla v Musil , pr edseda P odnikateľského z väzu pek árov a cuk rárov ČR, za maďarsk ú r epubliku Boldizsár Ilonka, prezident Maďarského pek árske-
16
ho z väzu, za P oľskú r epubliku Stanisla v Butka, prezident Spoločenst va poľsk ých pekárov, za Slov enskú r epubliku Vojtech Sz emes, cechmajst er C echu pek árov a cukrárov. Účastníci rokovania odsúhlasili nasle dovné závery: 1. V r oku 2008 k aždý z účastník ov napíše k rátku informáciu o sta ve pek árskej v ýroby vo svojej k rajine. I nformácia bude v anglick om jaz yku a bude zaslaná všetk ým zúčastnen ým na postupné uverejnenie v jednotliv ých číslach ich odborných časopisov. 2. Tlak medzinárodných obchodných reťazcov na cen y pek árskych v ýrobkov každým r okom silnie zápor ným vplyvom na ek onomiku a r ozvoj pek árskej výroby. Treba sa angaž ovať v národných orgánoch pr edstaviteľov V4 o spoločn ý postup krajín pre riešenie tohto stavu aj v orgánoch EÚ. 3. K aždá pr ofesijná or ganizácia pr everí vo svojej možnosť získania europoslanca, kt orý by bol ochotn ý lobovať za
pekársku v ýrobu k rajín V4 v or gánoch EÚ. Na najbližšom str etnutí budú pr ednesené ná vrhy a dohodne sa na spo ločnom pr edstaviteľovi pr ípadne aj na dvoch. 4. Bolo dohodnuté, že jednotliví predstavitelia zabezpečia spracovanie odborných článkov v anglickom jazyku o tom, ktoré špecifick é nár odné pek árske v ýrobky už majú chránené v rámci EÚ alebo už sú v pr ocese sch vaľovania ak o chránené špecialit y. Článk y budú doplnené o fotografiu a stručnú charakt eristiku výrobku. Podľa možností bude uv edený
pôvod, r ok vznik u a iné zaujíma vosti. Články budú spracované najnesk ôr do konca 1. št vrťroka 2008 a v pr iebehu roka 2008 zverejnené druhými krajinami. 5. Predbežne bolo dohodnuté najbližšie spoločné str etnutie počas SALIM A 2008 v Brne. REDAKCIA
zo sveta
Medzinárodná konferencia Kvalita a bezpečnosť výroby pekárenských produktov Marketing ako nástroj stability, schopnosti konkurencie a rozvoja remesla Prezident maďarsk ého Zväzu pekárov B. Ilonka hovoril o stratégii mar ketingu v maďarskom pekárstve. Uviedol , kt oré zák ladné princípy u platňujú p ri p lánovaní marketingu a ako ho postupne realizujú. Vychádzajú z princípu, že „kupujúci je k ráľ“ a z t oho princípu odvodzujú svoje zámer y v mar ketingu. Za v eľmi dôležité považoval poznať vlastnú reálnu pozíciu firmy Pri pr íležitosti k onania P ekárskej show v P ezinku bola v dopoludňajších hodinách uspor iadaná medzinárodná konferencia v ho teli TILIA v P ezinku. P rítomných privítal I ng. V. Gottschall – pr edseda predstavenstva Cechu. S úvodným príspevkom vystúpila gen. riaditeľka potravinárskej sekcie M inisterstva pôdohospo dárstva SR Ing. A. Jurčáková. Popri pozdrave účastník om k onferencie a C echu od pána ministra Jureňu, informovala o v ýzname kvality potra vinárskych v ýrobkov pr e ich bezpečnosť na slo venskom trhu. Hovorila aj o pozornosti, ktorú ministerstvo v enuje k valitným domácim potravinárskym výrobkom. V zá vere sv ojho v ystúpenia zaž elala celej konferencii úspech. P ríspevok cechmajstra V. Szemesa bol vlastne úvodom do mar ketingových pr oblémov pek árskej v ýroby ak o na Slov ensku, tak aj v ďalších susedných krajinách. Zástupca R akúska A. Worenz svoj príspevok zameral na problém „Kvalita nemá kompromisy“, k de zvýraznil súvislosť k valita surovín – k valitná t echnológia – k valitný hotový výrobok, kt oré sú nev yhnutnou súčasťou dobrého marketingu.
B. Ilonka a V. Szemes
J. Muller
A. Worenz
na trhu v danom regióne, svoju silu, prednosti i slabiny. Poznať konkurentov, ich po zície, si lu i slabin y. Hov oril o f ormách získ avania lepšej pozície na tr hu, o vzťahoch so strat egickým odberateľom a o út očnej stratégii smerom ku konkurentom. Nakoľko
R. Lehner
celé vystúpenie pána Ilonku bolo zaujímavé aj pre naše pekárstvo, podrobnejšie budeme o ňom písať v budúcom čísle . Pán J. Muller zo Slovinska hovoril a skúsenostiach pekárov po zavedení eura ako platidla v ich k rajine začiatkom tohto roku. Predstaviteľ nemeck ých pek árov p . R. L ehner z Trierskeho Cechu inf ormoval o práci cechu , podpor e štátn ych or gánov, o aktivitách, ktoré robia pre zlepšenie k vality výrobkov vo svojom regióne a pod. Po viacer ých disk usných pr íspevkoch a dotaz och na pr ednášajúcich pán V. Gottschall k onferenciu uza vrel s t ým, ž e bude spracovan ý k rátky dok ument, kt orý bude obsaho vať aj odporúčanie p . B . I lonku z M aďarska, aby pr edstavitelia zúčastnených štát ov na t ejto k onferencii z vážili z organizovať osobitné stretnutie k súčasn ým problémom v ývoja cien múk na európskom trhu. REDAKCIA 17
zo sveta
Nestlé a cestoviny s nízkym obsahom tuku Časťou investičných plánov spoločnosti Nestlé na moder nizáciu v ýrobných závodov v Malajzii v o v ýške 100 mil . RM (29,1 mil . USD) bude aj za vedenie no vej technológie výroby instantných cestovín (rezancov) z o zníž eným obsahom tuk u a soli. Nový rad cestovín by mal uspokojiť požiadavky spotr ebiteľov, v yplývajúce z trendu z dravých a nutr ične bohatších potravín. Konkrétne sa bude jednať o inovovanú link u na instantné sušené cestoviny (rezance) s technológiou vzduchového sušenia, kt orá predstavuje zásadnú zmenu vo výrobe rezancov. Rezance sa namiesto tradičného smaž enia sušia vz duchom, pr ičom dochádza k zníženiu ob sahu tuku o viac než 60–80 %. Významne sa znižuje i obsah soli, a t o až o 25 %. Nová link a spoločnosti Nestlé bude inštalovaná jednak v Malajzii, jednak bude exportovaná do ďalších oblastí r egiónu vrátane Singapuru, Thajska, Indonézie a na Filipíny. Modernizácia prebehne vo výrobnom k omplexe v mest e Sham Alam.
Malajzia je dôležitou oblasťou podnikania spoločnosti Nestlé , hla vne pokiaľ sa týka v ýroby halal potra vín. Nestlé M alajzia je nie len najväčším v ýrobcom halal produktov, ale i C entre of Ex cellence pre halal v rámci celej skupiny. Časťou in vestičných pláno v Nestlé je taktiež vývoj a v ýskum, na ktorý sa ročne venuje ok olo 4,5 mld . RM. P odľa odhadu spoločnosti Nestlé sa v Malajzii s 26 miliónovou populáciou denne pr edá 1,3 mil. balíčk ov M aggi instantn ých r ezancov. Spoločnosť zamestná va v Malajzii viac než 3 500 praco vníkov a pr edáva 18
asi 300 halal pr oduktov. Sk upina Nestlé prevádzkuje 481 tovární v 87 krajinách a zamestnáva celkovo asi 265 000 ľudí. Čistý vzduch pre pracovníkov v pekárňach Nový systém klimatizácie umo žňuje nasmerovanie chladného vz duchu pr iamo na k onkrétneho pracovníka, zatiaľ čo v ostatných priestoroch v závode sa k valita vz duchu nemení. Syst ém sa uplatní hlavne v pekárňach, k de v ysoká t eplota v bezprostrednom ok olí pek árskych pecí je pr e zamestnanco v v eľmi nepr íjemná. Syst ém H ydro-Star Spot C ooling spoločnosti Aqua Products používa špeciálne zar iadenie, kt oré umo žňuje zamestnancom, ab y si sami r egulovali spôsob ochladz ovania podľa sv ojich potrieb. P odľa t vrdenia spoločnosti sa v závodoch, ktoré tento chladiaci systém používajú, zvýšila pracovná morálka, znížila chorobnosť zamestnancov a zvýšila k valita práce . Syst ém je v ýhodný i po ekonomickej stránke, hodina ochladzovania je omnoho lacnejšia, než pr i použití tradičn ých k limatizačných syst émov. C hladný v zduch j e n asmerovaný priamo na k onkrétneho praco vníka, pričom by sa nutne nemusel ochladzovať celý pr iestor zá vodu. I zolované potrubie udržuje vz duch chladn ý a such ý na r ozdiel od tradičného plast ového potrubia, a pr ispieva tak k ekonomickej pr evádzke. Syst ém H ydro-Star je k onštruovaný tak, že môže využívať vonkajší vzduch, ktorý ochladzuje a súčasne zba vuje vlhkosti. Such ý a chladn ý vz duch je pot om vysokotlakovým d úchadlom v háňaný izolovaným potrubím na jednotlivé pracovné miesta. Špeciálna pšenica a jej pôsobenie na rakovinu a diabetes Organizácia pr e v edecký a pr iemyslový v ýskum A ustrálskeho z väzu (CSIR O) vyvinula pšenicu s v ysokým obsahom špeciálneho druhu šk robu, kt orá pr i k linických humánn ych i animáln ych t estoch v ykazovala v ýznamné schopnosti r edukovať int estinálne ochor enie. Uplatnenie tejto pšenice by bolo žiadúce pr edovšetkým pr i v ýrobe chleba a cereálnych raňajok pre k aždodennú konzumáciu. Výskumníci najpr v v yvinuli jačmeň s vysokým obsahom r ezistentného škrobu, ktorý zlepšuje činnosť črevného traktu , ale pr etože jačmeň sa v Austrálii bežne nek onzumuje, v yužili
génové inžinierst vo k vytvoreniu nov ej „super pšenice“ . Teraz sa v ýskumný tím snaží získ ať tút o pšenicu in ým spôso bom, ab y sa v yhol etick ým pr oblémom spojeným s geneticky modifik ovanými potravinami.
Nové bezlepkové sušienky - Nutritious Creations Spoločnosť Nutr itious Cr eations predstavila ako súčasť svojho programu zdravej v ýživy nov ý rad celk om pr írodných, bezlepk ových sušienok . Sušienk y majú jemnú, mäkkú textúru, neobsahujú žiadne trans-tuk y, cholest erol, mliečne ingrediencie, rafino vané cuk ry, h ydrogenované oleje , vajcia ani pšeničné produkty. Sú ur čené pr e v egetariánov, pre osoby s lepkovou int oleranciou alebo aler giou, spotr ebiteľom dbajúcim o sv oje z dravie alebo dodr žiavajúcim diétu bez mlieka. V súčasnej dobe sú k dispozícii v ôsmich chuťových variantoch – mrkvové k eksy, sušienk y s čok oládovými lupienkami, s k okosovými lupienk ami, banánové, mandľov é, s belg ickou čo koládou, citrónové a vanilkové s lieskovými or ieškami. Sušienk y s hmotnosť ou 85 g sú cer tifikované ak o k óšer a sú označené e mblémom K of-K ( medzinárodne uzná vaná obchodná známk a KOF-K udeľo vaná jednou z najváženejších amer ických k óšer cer tifikačných or ganizácií Kosher Supervision). Symbolom, ktorý je chránen ý federálnym zák onom pr oti neaut orizovanému použitiu, mô žu byť o značené iba v ýrobky alebo služb y spĺňajúce najpr ísnejšie štandardy kóšer zákona (Kashrus). Výrobky s ú i deálnym r ýchlym o bčerstvením pre deti i dospelý ch s celiak iou a in ými gastrointestinálnymi ochoreniami. Typické bezlepkové sušienky spoločnosti Nut ritious Cr eation obsahujú len180 k cal, 8 g tuku a 0,5 saturovaného tuku. Materiály sú čerpané z Potravinárskych aktualít, vydaných UZPI Praha 2, ČR
do pozornosti
Medzinárodný veľtrh vo Welse V dňoch 15. – 19. 9.2007 sa konal medzinárodný veľtrh zameraný na pekársku a cukrársku výrobu v rakúskom Welse. V tomto roku sa konal pod názvom diegenuss. Veľtrh patrí medzi v ýznamnejšie podujatie tohto druhu v str ednej E urópe a pomer ne slušná ná vštevnosť sa očak áva hla vne od okolitých štát ov vrátane Slo venska. Na t ohoročnom v eľtrhu pr evládali firmy ponúk ajúce prípravky a r ôzne iné služb y pre pek árov a cuk rárov. M edzi v ýznamnejšími nech ýbali BA CKALDRIN a DIAMANT ako domáci producenti s významným zastúpením aj na slo venskom trhu. Celý rad noviniek pre pekárov a cukrárov predvádzali firmy ZEELANDIA a IREKS, ale aj ďalšie spoločnosti.
Strojárske fir my v podstat e nepr ezentovali nejak é z vláštne no vinky, ale bolo vidieť snahu dostať aj do malý ch pekární priebežné deličky na chlieb a na pečivo. Pre cukrársku výrobu ponúkali najmä talianske firmy rôzne drezírovacie stroje a malé stroje na poťahovanie cuk rárskych v ýrobkov. Pomerne bohatá bola ponuk a v oblasti balenia a za po zornosť stáli mnohé pomôck y pr e cuk rárne ale aj pracovné oblečenie pr e pek árov a cuk rárov. Za po zornosť ne pochybne stáli aj rôzne zariadenia predajní. Celkovo možno konštatovať, že veľtrh vo Welse nesklamal naše očakávania. REDAKCIA
Vydavateľská činnosť: • Odborná literatúra pre pekárov a cukrárov • Časopis Pekárstvo Cukrárstvo Vzdelávacia činnosť: • Rekvalifikačné kurzy pre pekárov s akreditáciou MŠ SR • Rôzne vzdelávacie semináre a kurzy podľa požiadaviek
Nový osemjazyčný slovník odborných výrazov pekárskej techniky si môžete kúpiť v našej redakcii.
Ak chcete byť informovaní aj o tom, čo píšu niektoré európske zahraničné pekárske a cukrárske časopisy a máte prístup na internet, skúste si otvoriť webovú stránku www.ebakore.eu. Budete príjemne prekvapení, čo všetko sa v jednotlivých krajinách, označených aj vlajkami, dočítate!
Informujte sa na tel.: 02/642 87 823, tel./fax.: 02/64288511, e-mail:
[email protected], alebo na adrese redakcie časopisu.
(Prístupné sú len zatiaľ podčiarknuté názvy časopisov).
Obchodná činnosť: • Predaj pílok do krájacích strojov na pekárske výrobky • Predaj špeciáln ych čistiacich k efiek na odstránenie omr viniek z pílok krájacích strojov • Predaj špeciálnej čistiacej kefy na pečné plochy etážových pecí, ktorá krátkodobo znáša aj teploty do 300 °C
19
