2015

Ročník XVI.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Je nepodstatné písať o začiatku ekonomického roka 2015 v čase, keď je už stanovený rozpočet v podobe schválených ukazovateľov. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2015 bol schválený v auguste minulého roku a stal sa realitou. 20% zníženie štátneho príspevku pre ŠVK je neprajnou skutočnosťou, ktorá ovplyvní priamo činnosť knižnice. Keď k tomu pripočítame zvýšenie mesačného platu zamestnancov podľa Nariadenia vlády SR z 11. 12. 2013 zákonom č. 441/2013 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, musíme konštatovať, že je to zaťažkávacia skúška ohňom. A to preto, že rozpočet nezohľadňoval náklady na zvyšovanie platov žiadnou úpravou ani pre tento rok.

1/2015

Významné 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín, je aj pre nás impulzom, aby sme si pripomenuli jeho život a dielo. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici tak robí prostredníctvom viacerých rôznorodých podujatí. Jedným z nich je výstava, záujemcom prístupná v čase od 20. marca 2015 do 28. septembra 2015, pod názvom Stopy Ľudovíta Štúra v meste pod Urpínom: výstava zo zbierok LHM-ŠVK a ŠVK v Banskej Bystrici.

Prvý maľovaný portrét Ľudovíta Štúra vytvoril v Banskej Bystrici Jozef Božetech Klemens (1873)

Pokračovanie na str. 3.

Úpravou objemu mzdových prostriedkov v rámci štátneho príspevku na tento rok došlo len k naplneniu zákonných nárokov zamestnancov – navýšeniu platov o 1,5% k 1. 1. 2015. Celkové zníženie príspevku na prevádzku organizácie tak predstavuje ročne viac ako 48 000 eur. Sociálne opatrenia, ktoré zvýšili minimálnu mzdu je treba realizovať tiež. Prevádzkový personál, skladníci, upratovačky, zamestnanci vykonávajúci reprografické práce mali podľa doteraz existujúcich platných platových taríf nižšie príjmy ako aktuálne schválená minimálna mzda, čo musíme ako zamestnávateľ riešiť poskytnutím mzdy najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konalo podaním návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy, ale čo ostatné súvislosti? Ako sa majú naplniť schválené opatrenia? Kde sa na ne dajú získať finančné prostriedky? Na čo siahnuť? – na služby? – na prevádzku? – na stav pracovníkov? To všetko sa snažíme riešiť a najmä udržať. Pre knižnicu, ako príspevkovú organizáciu, máme každoročne určený plán vlastných príjmov. Vedel by niekto pomôcť navrhnúť pre knižnicu také nové služby, ktoré by priniesli finančné zdroje na vykrytie schválených opatrení a dier v rozpočte? Ak áno, dajte nám o nich vedieť. Nevieme si predstaviť, že by sa čitatelia stali všetci disciplinovaní, vracali knihy v termíne, nepoškodzovali ich. V takom prípade by nebolo možné dopĺňať výdavky na prevádzku knižnice a prevádzka by sa musela obmedzovať. Verím však, že toto konštatovanie sa nestane skutočnosťou. Preto aj „s odretými ušami“ budeme tou vašou a našou knižnicou, o ďalšej existencii ktorej by nemali byť pochybnosti Oľga Lauková

Už šestnásťročná tradícia sprevádza celoslovenské podujatie Týždeň slovenských knižníc 2015, ktoré každoročne vyhlasuje Slovenská asociácia knižníc (SAK) a Spolok slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK) pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“. Hlavným zámerom podujatia je pozitívne zviditeľnenie knižníc ako kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí, v súčinnosti s propagáciou knižničnoinformačných služieb . V priebehu desaťročí sa význam knižníc a ich postavenie v spoločnosti postupne menili, ale koncom 20. storočia sa stali miestom vzdelávania a realizovania odborných i záujmových aktivít. Slovenská asociácia knižníc prvýkrát zorganizovala Týždeň slovenských knižníc v roku 2000 s cieľom priblížiť činnosť a prácu knižníc jednak priamym kontaktom s používateľmi, ale aj prostredníctvom médií. Hlavným garantom akcie bola sekcia verejných knižníc SAK. Oficiálne otvorenie prvého ročníka Týždňa slovenských knižníc sa uskutočnilo 27. marca v Univerzitnej knižnici v Bratislave za prítomnosti ministra kultúry SR Milana Kňažka. Slávnostnou akadémiou Knižnica - knihovník - spoločnosť – občan, za účasti prezidenta SR Rudolfa Schustera a zástupcov Ministerstva kultúry SR, sa 31. marca ukončil prvý ročník celoslovenského podujatia práve v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. (Bulletin SAK, roč. 8, č. 2/2000, s. 3). Pokračovanie na str. 2.

V roku 2014 si ŠVK v Banskej Bystrici pripomenula významné jubileum – 45. výročie udelenia štatútu vedeckej knižnice. Pri tejto príležitosti pripravila rad zaujímavých podujatí prezentujúcich výsledky jej vedeckovýskumnej činnosti, vzdelávacie podujatia, literárne večery, podujatia z cyklu Osobnosti a pod. V súvislosti s uvedeným výročím bola vydaná publikácia zameraná na prezentáciu jednotlivých medzníkov vo vývoji knižnice, ako aj vo vývoji knižnej kultúry v meste Banská Bystrica – Knižnica v histórii a súčasnosti. Knižnica si pripomenula aj ďalšie významné výročia – 20. výročie založenia Nemeckej študovne, 15. výročie vydávania čitateľmi aj knihovníkmi obľúbeného periodika Knižničné noviny, 50. výročie vytvorenia Oblastného strediska normalizačnej a patentovej literatúry v rámci ŠVK, 40. výročie delimitácie časti fondu ŠVK do novovytvorenej okresnej knižnice v Banskej Bystrici (v súčasnosti Verejná knižnica Mikuláša Kováča) a 20. výročie komplexnej debarierizácie budovy knižnice. Čo priniesol a čo vzal rok 2014 v oblasti knižnično-informačných služieb? Čo dominovalo v úsilí zamestnancov knižnice? Aké nové služby knižnica pripravila pre svojich návštevníkov a ako sa jej darilo napĺňať ich očakávania? Stredobodom pozornosti zamestnancov knižnice bol používateľ knižnično-informačných služieb. Individuálny prístup konzultantov k používateľom, v súčinnosti so zavedením inovatívnych foriem práce do oblasti poskytovania prezenčných služieb boli hlavnými úlohami roku 2014. Začal sa realizovať projekt zameraný na podporu návštevnosti novej skupiny používateľov – mládeže vo veku 12 – 15 rokov. Cieľom projektu je výchova a vzdelávanie budúcich používateľov, ako aj snaha priblížiť ŠVK nižším vekovým kategóriám. Na základe pracovných stretnutí so zástupcami základných škôl a osemročných gymnázií v Banskej Bystrici a okolí sa počnúc septembrom školského roka 2014/ 2015 projekt prakticky začal uplatňovať. Rozšírila sa spolupráca špecializovaných študovní so základnými a strednými školami (ZŠ Moskovská Banská Bystrica, ZŠ Moyzesová Banská Bystrica, ZŠ SSV Skuteckého, Banská Bystrica, ZŠ Selce, ZŠ Zvolen, ZŠ J. Alexyho Zvolen, Evanjelické gymnázium Banská Bystrica, Gymnázium Andreja Sládkoviča Banská Bystrica, Gymnázium J. G. Tajovského Banská Bystrica, SOŠ Pod Bánošom Banská Bystrica, SOŠ služieb Banská

Bystrica atď.) Fondy študovní sa obohatili o literatúru a audiovizuálne dokumenty vhodné pre nižšie vekové kategórie. V snahe zvýšiť záujem verejnosti o využívanie knižnično-informačných služieb ŠVK pokračovala v budovaní vlastnej digitalizovanej zbierky dokumentov, ktorá na konci roku 2014 obsahovala takmer 1000 zdigitalizovaných tlačí. Uvedené dokumenty boli sprístupňované čitateľom v rámci Virtuálnej knižnice prostredníctvom vzdialeného prístupu zabezpečeného prístupovým heslom. Svoje webové sídlo sprístupnila ŠVK aj prostredníctvom verzie určenej pre mobilné zariadenia – tablety a smartfóny. Novou službou sa stali prezenčné výpožičky spoločenských hier v Tvorivom centre a zriadenie troch individuálnych študijných boxov v Študovni odborných periodík, určených na nerušenú prácu. Úspešné tréningy pamäte, vedené vyškolenými pracovníčkami, oslovili najmä seniorov, ale aj žiakov a študentov. Skvalitnili sa podmienky štúdia pre slabozrakých a nevidiacich – Čítacie a internetové pracovisko pre nevidiacich a slabozrakých v rámci spolupráce zo Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči v novembri 2014 sprístupnilo používateľom nový program s hlasovým syntetizérom NVDA (s manuálom v Braillovom písme), vďaka ktorému sú nevidiacim dostupné ukážky digitálnych služieb. Napriek uvedenému úsiliu rok 2014 pracovníkov knižnice utvrdil v poznaní, že počet používateľov knižničných služieb klesá. Počet registrovaných čitateľov bol v roku 2014 nižší o 426 ako v roku 2013, klesol počet výpožičiek v študovniach. Pokles záujmu verejnosti o tradičné knižnično-informačné služby je celosvetovým trendom, ku ktorému sa pridružujú špecifiká daného regiónu. Klesajúci počet študentov banskobystrických univerzít, rušenie odborov, zmena správania používateľov a nový spôsob získavania informácií prostredníctvom elektronických zdrojov – je iba časť vzájomne súvisiacich negatívnych vplyvov doliehajúcich na návštevnosť a výpožičky v knižniciach. registrovaných používateľov. Napriek tomu, chceme aj v roku 2015 pokračovať v snahe priniesť našim 10 200 čitateľom tie najprogresívnejšie a najkomfortnejšie knižnično-informačné služby, pripravovať zaujímavé kultúrno-spoločenské a vzdelávacie podujatia pre viac ako 140 000 návštevníkov. Blanka Snopková

Pokračovanie zo strany 1. Počas uplynulých ročníkov Týždňa slovenských knižníc sme pre návštevníkov našej knižnice pripravili celý rad podujatí, výstav, workshopov, rôznych foriem aktivít, ponúkli nové služby, či otvorili špecializované centrá a študovne. Aktuálny XVI. ročník prinesie opäť zopár pozoruhodných podnetov pre širokú verejnosť. Môže ním byť otvorenie Libraria – expozície o dejinách a súčasnosti knižnej kultúry s dôrazom na Banskú Bystricu; podujatie v rámci cyklu Osobnosti, ktorého témou budú banskobystrickí kníhtlačiari a vydavatelia Filip Machold a Ján Jozef Tumler, pôsobiaci na prelome 18. a 19. storočia; alebo spoločné podujatie jazykových centier Babylon jazykov. Práve posledné menované viacjazyčné stretnutie by mohlo byť zaujímavou príležitosťou pre tých, ktorí uprednostnia dobrodružstvo spontánnej a živej konverzácie pred monotónnosťou gramatických cvičení. Existuje veľa možností a spôsobov, ako sa naučiť cudzí jazyk. Každý z nás je iný, a má iné možnosti, či už časové alebo aj finančné. Nie každý si totiž môže dovoliť zaplatiť drahý intenzívny jazykový kurz v zahraničí. Nie každý má čas chodiť do večerných jazykových kurzov. Nemecká študovňa, InfoUSA, Britské centrum, Window of Shanghai a Centrum slovanských štúdií sa preto rozhodli pripraviť pilotné podujatie s názvom Babylon jazykov. Jeho cieľom je propagácia a podpora komunikácie v cudzom jazyku,

snaha o spájanie ľudí s rovnakými jazykovými záujmami a odbúrať bariéru strachu pri komunikácii za pomoci lektorov a ľudí ovládajúcich cudzí jazyk. Podujatie je určené pre všetkých záujemcov o zdokonaľovanie sa v konverzačných zručnostiach v cudzom jazyku, bez ohľadu na vek. Konverzácie na rôzne témy v jednotlivých jazykových skupinách budú viesť lektori príslušného jazyka, s dôrazom najmä na jazyky zastúpené jazykovými centrami ŠVK, s možnosťou rozšírenia o ďalšie jazyky v prípade záujmu zo strany účastníkov. Hudobnú inšpiráciu, relax, či filmový zážitok môžu návštevníci knižnice objavovať počas týždňa otvorených dverí Hudobného átria pri príležitosti tretieho výročia jeho existencie. S podtitulom Rozozvučte sa v Hudobnom átriu prichádzame s ponukou nahliadnuť do činnosti hudobného centra knižnice a zažiť priamy „dotyk“ s hudbou. Celý marec v Hudobnom átriu sa navyše bude niesť v znamení 70. výročia narodenia legen-dárneho blues-rockového gitaristu a speváka Erica Claptona. V rámci audiovizuálnej výstavy si návštevníci budú môcť pripomenúť míľniky tvorby tohto anglického bluesmana, započúvať sa do jeho skladieb, pozrieť si záznam z koncertu, ale aj čosi navyše... Vážení návštevníci, vyberte si z pestrej ponuky a zúčastnite sa spoločne s nami Týždňa slovenských knižníc 2015. Tešíme sa na spoločný zážitok s vami! Ingrid Guzmická

Pokračovanie zo strany 1. Prvá z dvoch častí výstavy sleduje stopy Ľudovíta Štúra v meste Pischlovej, mešec na oferu z pôsobeBanská Bystrica a druhá približuje Štúrových súčasníkov so vzťahom k nia Andreja Sládkoviča na fare v Banskej Bystrici. Hrochoti, pamätné Ľudovít Štúr navštívil Banskú mince, plaketa k Bystricu dvakrát. Najprv ako študent 150. výročiu naroEvanjelického gymnázia v Bratislave, denia Jána Bottu, počas letných prázdnin na pozvanie textilná nástenka a štúrovca a študenta Samuela Vanka. iné) sú nainštaKontakty, ktoré vtedy nadviazal s miestlované v expozícii nou inteligenciou, udržiaval počas Múzeum – domov celého svojho života. Pri tejto príležitosti múz v časti Literárny Minca: Ján Botto sa stretol aj s Karolom Kuzmánym. V salón. Na výstave jeho časopise Hronka vyšla Štúrovi prvá tiež nájdete na komatexových paneloch umiestnečasopisecky publikovaná báseň Óda na né stručné heslá o jednotlivých predstaviteľoch s Hronku. Neskôr, počas revolučných fotografickým a rukopisným materiálom. Pripomerokov 1848/49, prišiel Ľudovít Štúr do nieme tak aj niektoré zaujímavé fakty zo života Banskej Bystrice ako organizátor verejštúrovských básnikov, ich osudy, záľuby, úspechy či ných zhromaždení. Obidve tieto návštevy zlyhania. Súčasťou výstavy budú aj trojrozmerné v Banskej Bystrici dokumentujú mnohé predmety z fondu Literárneho a hudobného múzea, dobové doklady. Sú nimi napríklad ako napríklad busta Andreja Sládkoviča, ktorej Portrét Ľudovíta Štúra uverejnený v časopise Sokol spomienky Zuzany Vankovej, články v autorom je František Štefunko, návrh pomníka Sama (1862) Národných novinách, záznamy v Chalupku v Hornej Lehote, plastika Junáka Slobody denníku Kristiána Zipsera a v memoáJána Bottu, ktorej autorom je Lauro Raymond, mince, roch Gustáva Zechentera-Laskomerského. Ďalšie dokumenty knihy a mnohé ďalšie artefakty. predstavuje Štúrov list o novovzniknutom časopise Hronka a jeho Výstava zároveň ponúkne pohľad na presah štúrovskej generácie básne v nej. Banskobystričania nezabudli na Štúra ani po jeho smrti. do súčasnosti, na ich vplyv – napr. podujatia nesúce meno Andreja V 19. storočí prispeli na jeho prvý pomník v Modre (1872) a v súčasnosti je po ňom v Banskej Bystrici pomenované námestie v Radvani. Štúr a jeho generácia Literárne a hudobné múzeum spája svoju dokumentačnú činnosť najmä s tromi významnými štúrovskými básnikmi - Andrejom Sládkovičom, Samom Chalupkom a Jánom Bottom. Pripravovaná výstava prezentuje ich činnosť prostredníctvom zbierok Literárneho a hudobného múzea. Najvzácnejšie zbierky (ukážky z diela, Hrochotské archiválie, mosadzné amfory z pozostalosti Márie Sládkoviča, plagáty, programy, reinterpretácie diel, hudobné variácie, odborné a vedecké práce týkajúce sa štúrovcov a mnohé iné. V snahe predložiť návštevníkom čo najpôvodnejšie materiály, sme na výstave použili aj dokumenty zo zbierok ďalších inštitúcií - Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Formát výstavy prostredníctvom prezentácie dobových a súčasných artefaktov a dokumentov prispeje k spoznávaniu a lepšiemu pochopeniu diela, ktoré Ľudovít Štúr a jeho súčasníci vytvorili, i doby v ktorej pôsobili. Mária Bôbová Eva Urbanová

Hotel Rak, miesto Štúrovho ubytovania v roku 1849, pohľad z roku 1928

Busta: Samo Chalupka

Prvé pilotné kolokvium knižnično-informačných expertov krajín V4 sa uskutočnilo v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici pred deviatimi rokmi, v dňoch 11. – 13. mája 2006 pod názvom Knižnice v znalostnej spoločnosti. Organizátormi kolokvia boli Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v Bratislave, Slovenská národná knižnica v Martine a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Zúčastnili sa ho však aj experti z Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka. Projekt kolokvia s pokračovaním v dvojročných intervaloch, zakaždým v inej členskej krajine Vyšehradskej skupiny, prijali ministri kultúry krajín V4+ z podnetu vtedajšieho ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela na 13. stretnutí ministrov kultúry V4 v apríli 2005 v Banskej Bystrici. Uzniesli sa, že potreba a aktuálnosť riešenia problematiky knižníc a digitalizácie kultúrneho dedičstva si vyžaduje zapojiť sa do európskej diskusie o realizácii digitalizácie knižníc a o budovaní virtuálnej európskej knižnice. Aktuálnosť témy a spolupráca, ktorú knižnice nadviazali, sa postupne vyvíjala a podporila vznik diskusného fóra, akým sa kolokvium stalo. Ministri kultúry na 17. zasadnutí, ktoré sa konalo 12. októbra 2007 v Bratislave, pozitívne hodnotili túto spoluprácu. Vyzdvihli predovšetkým hlavný cieľ Európskej komisie, ktorým je dôležitosť kultúry a kultúrna rozmanitosť v globalizujúcom sa svete prostredníctvom medzikultúrneho dialógu. Preto sa druhé kolokvium expertov uskutočnilo 6. - 8. júla 2008 v Českej republike, v Moravskej zemskej knižnici v Brne, na tému Digitalizácia – cesta k ochrane a sprístupneniu dokumentov. Keďže nadobudlo vysoko hodnotený kredit, okrem zástupcov krajín V4 sa ho zúčastnili tiež uznávaní experti z Lotyšska, Rakúska, Rumunska, a Nemecka. Tretie kolokvium sa konalo v Poľsku, v Národnej knižnici vo Varšave 13.-14. októbra 2011 pod názvom Workshop pre digitálne knižnice národných knižníc členských štátov Vyšehradskej skupiny a pre hostí z krajín strednej a východnej Európy. Štvrté kolokvium knižnično-informačných expertov krajín V4 bolo v Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti v Maďarsku 25.-26. novembra 2013. Tentoraz bolo jeho témou Sprístupnenie digitálneho obsahu: masová digitalizácia, povinný výtlačok elektronických publikácií, otázka autorského práva – skúsenosti národných knižníc.

Tieto kolokviá významne prispeli k vytvoreniu rámcových partnerstiev knižníc v rámci krajín Vyšehradskej skupiny a priniesli mnoho nových poznatkov týkajúcich sa knižníc ako pamäťových inštitúcií. Významným faktorom a témou bola digitalizácia a nové technológie umožňujúce nielen ochranu originálov dokumentov pred ich opotrebovaním, ale aj trvalé zabezpečenie ohrozených fondov. Vzhľadom na to, že uvedené štyri kolokviá zorganizované vo všetkých krajinách V4 sa zrealizovali, udržateľnosť tejto aktivity bola presvedčivá. Keďže v každej krajine bol záujem organizovať kolokvium knižnično-informačných expertov, navrhlo sa pokračovať v projekte a otvoriť v budúcnosti nové kolo spoločných stretnutí na problematické témy na expertnej úrovni. Už 11. - 12. júna 2014 sa v Maďarsku uskutočnilo 24. stretnutie ministrov kultúry krajín V4. V súvislosti s realizáciou kolokvií ministri kultúry ocenili doteraz dosiahnutý pokrok a podporili jeho realizáciu počas slovenského predsedníctva. Kolokvium sa stalo súčasťou programu slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine na obdobie 2014/2015. Na základe tohto odporúčania bola organizáciou kolokvia poverená Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. O spoluprácu požiadala Slovenskú národnú knižnicu, Spolok slovenských knihovníkov a knižníc a Slovenskú asociáciu knižníc. Záštitu nad 5. kolokviom knižnično-informačných expertov krajín V4+ prevzal minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pri prípravách aktuálne kooperuje s odborom bilaterálnej spolupráce sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR a so sekciou kultúrneho dedičstva MK SR. Piate kolokvium sa bude konať 8. - 9. júna 2015 v Bratislave a jeho hlavnou témou je Knižnice v krajinách V4+ a perspektívy ich ďalšieho rozvoja do roku 2020. Obsahovo bude zamerané na problematiku moderných informačných trendov a otázky ich vplyvu na budúcnosť knižníc, na nové služby knižníc vznikajúce expandovaním nových technológií a na cesty k dynamickému smerovaniu knižníc v zmysle národných stratégií rozvoja knižníc. Hovoriť sa bude tiež o úlohe knižnično-informačného pracovníka a postavení profesijných knihovníckych združení v krajinách V4+. Výstupom z kolokvia bude zborník príspevkov expertov, ktorý vydá Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Oľga Doktorová

Štátna vedecká knižnica už niekoľko rokov ponúka svojim čitateľom možnosť zapožičať si čítačky elektronických kníh. K dnešnému dňu disponuje piatimi kusmi tejto atraktívnej technologickej hračky, ktorá už prešla rukami desiatok klientov. V novom roku sa však knižnica rozhodla, že ponuku elektronických zariadení určených na vypožičanie ešte rozšíri. Namiesto čítačiek sa ale zamerala na iný hit súčasnosti – tablety. Rozhodnutie zakúpiť moderné tablety padlo z viacerých dôvodov. Jedným z hlavných bola ich všestrannosť, keďže tieto zariadenia dokážu plnohodnotne nahradiť počítač. Či už pri písaní dokumentov, práci na internete alebo pozeraní filmov. Zároveň však slúžia aj na čítanie kníh, tzn. rovnako ako bežná čítačka. Po dôkladnej analýze ponuky sa vedenie knižnice rozhodlo, že zakúpi 5 tabletov Lenovo Miix 2 8 s uhlopriečkou 8 palcov (20,32 cm). Ide o tablety strednej triedy, ktoré majú potenciál ostať technologicky konkurencieschopné po dobu niekoľkých rokov. Tomu zodpovedá napríklad ich 2 GB pamäť RAM, 32 GB kapacita vnútornej pamäte či štvorjadrový procesor Intel Atom. Dôležitým rozhodnutím tiež bolo zamerať sa na operačný systém Windows 8.1, ktorý väčšina

používateľov dôverne pozná. Na zakúpených tabletoch je s ním možné pracovať takmer totožne ako na bežnom počítači, čo mnohým klientom zjednoduší prácu. Nechýba ani 5 Mpix fotoaparát či predná kamera, ktorú je možné použiť napríklad pri telefonovaní prostredníctvom programu Skype. Z uvedených parametrov vyplýva, že ŠVK stavila na naozaj bohato vybavený tablet, ktorý vo svojej kategórii predstavuje rozhodne nadštandard ponúkajúci našim klientom obrovské možnosti. Tablet si môže zapožičať každý náš čitateľ s platným čitateľským preukazom na obdobie 2 týždňov, s možnosťou jeho ďalšieho predĺženia. Čo je dôležité – zapožičanie tabletu je úplne zadarmo, na mieste sa platí len záloha 20 eur, ktorá bude klientovi po ukončení výpožičnej doby vrátená späť. Či už teda túžite túto technologickú hračku len vyskúšať, potrebujete ju ku štúdiu, alebo si na nej len chcete čítať knižky či pozerať po večeroch filmy, máte jedinečnú príležitosť jej bezplatného zapožičania v našej knižnici. V prípade záujmu sa zastavte v Bibliografickoinformačnom a databázovom centre alebo napíšte e-mail na [email protected]. Michal Majer

Štátna vedecká knižnica na úvod tohtoročného celoslovenského údaje na nástenných tapetách. Zároveň lístkovnica ponúka niekoľko podujatia – Týždeň slovenských knižníc (23. marec 2015) - pripravuje interaktívnych hier, ktoré návštevníkov vovedú do pátrania po pre návštevníkov otvorenie nového pútavého priestoru. Jeho príznačný informáciách, či overia ich pamäťové schopnosti. Librarium však názov, Librarium, naznačuje, že ide o miesto, kde nie je len to staré a historické. Časová os vedie je hlavná pozornosť sústredená na knihu (lat. liber) až do súčasnosti, do moderne vybaveného a všetko s ňou súvisiace. Ak chcete spoznať jej kútika, kde je možnosť pracovať s novými život od vzniku až po jej virtuálnu podobu, nech technológiami, listovať v on-line katalógu alebo sa páči, máte jedinečnú možnosť. čítať knižku v tablete. V ďalšej fáze bude Nová expozícia je pripravená vtiahnuť návexpozícia doplnená aj o možnosť sledovania števníka do problematiky dejín a súčasnosti audiovizuálnych dokumentov s tematikou dejín knižnej kultúry s dôrazom na Banskú Bystricu. knižnej kultúry, napr. filmy o vzniku papiera, Pestré a informačne bohaté nástenné tapety vzniku prvých kníh, o vynájdení kníhtlače, ponúkajú množstvo zaujímavých faktov a obrázzakladaní knižníc až po súčasné knihovníctvo kov tematicky rozdelených do troch častí – a funkciu novodobých knižníc. banskobystrickí tlačiari v minulosti a dnes, V novovytvorenej expozícii návštevníkom banskobystrické knižnice v priebehu dejín, dejiny ponúkame exkurzie s odborným výkladom, Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. tematické hodiny zamerané na dejiny knižnej Dôležitú a unikátnu úlohu zohráva časová os, kultúry, regionálne dejiny, regionálne osobnosti ktorá chronologicky mapuje vývoj knihy od pre žiakov a študentov všetkých typov škôl. samotného vzniku písma, prvých podôb kníh, Dobová uzatvárateľná skriňa na knihy Veríme, že Librarium sa stane živým priestovzniku kníhtlače, knižníc až po myšlienku elektronickej knihy a vzniku digitálnych knižníc. Librarium je vybavené historizujúcim nábytkom, ktorý dodáva rom, ktorý bude priestoru patričnú atmosféru. Návštevník môže siahnuť po verejnosti predhistorickom dokumente umiestnenom v dobovej uzatvárateľnej skrini stavovať knihu, jej a prezrieť si ho v lavici, ktorá v minulosti slúžila na štúdium kníh. históriu i súčasnosť Pozornosť záujemcov si určite získa aj dobový stroj na tvorbu exli- zaujímavým a pútabrisov. O tom, čo to exlibris je a ako si ho vytvoriť, sa dozviete priamo vým spôsobom. na mieste, kde si to sami vyskúšate. V drevenej lístkovnici, ktorá M. Bôbová, ešte v 20. storočí slúžila ako hlavná databáza informácií, môžu D. Chalupeková, Lavice na štúdium kníh návštevníci priestoru nájsť odkazy na zdroje, z ktorých boli čerpané B. Skubachová

Je až neuveriteľné, že už uplynulo desať rokov odvtedy, čo Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pristúpila k zavedeniu novej modernej formy preukazu používateľa - čipovej karty. Knižničný preukaz je dôležitým dokladom, ktorý jeho držiteľa oprávňuje využívať rôzne knižničné služby. V minulosti knižnice používali klasický papierový knižničný preukaz. Aj jeho forma a dizajn sa v priebehu rokov menili. Rovnako to fungovalo aj v našej knižnici. V zásade knižnica uvádzala na preukaze čitateľovo meno a priezvisko, jeho používateľské číslo aj termín platnosti členstva. Neskôr pribudlo logo knižnice a uvádzalo sa už len meno a číslo používateľa. Od polovice deväťdesiatych rokov sa začali vydávať farebne spracované a laminované preukazy. Dosiahla sa tak ich dlhšia životnosť. Preukazy mali už modernejší a krajší vzhľad. Po roku 2000 niektoré knižnice na Slovensku prešli na elektronické preukazy – čipové karty, prípadne akceptovali študentské čipové karty známe aj ako ISIC. V priebehu roka 2005 vytvorili sa aj v banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnici podmienky na zavedenie čipových kariet a na akceptovanie študentských aj učiteľských čipových kariet. Inšpiráciu a pomoc knižnici ochotne poskytli kolegovia z Univerzitnej knižnice v Bratislave ako aj pracovníci Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Realizovanie tejto významnej zmeny bolo možné aj vďaka projektu ministerstva kultúry. Dizajn čipovej karty ŠVK vytvoril doc. PaedDr. J. Uhel, ArtD.

Konkrétne kroky na zavedenie kariet sa začali v spolupráci s dodávateľskou firmou v júni 2005 a prvé karty dostali používatelia knižničných služieb v septembri 2005. Najmä študenti privítali akceptovanie študentských čipových kariet (ISIC), no knižnica rešpektuje aj učiteľské čipové karty (ITIC), zamestnanecké karty pracovníkov univerzít a čipové karty externých študentov. V nasledujúcich rokoch pribudli aj čipové karty študentov stredných škôl. Používanie čipových kariet zrýchlilo proces registrácie nových používateľov, obnovovanie registrácie a prispelo k zrýchleniu celého výpožičného procesu, čo bolo jedným z hlavných zámerov pri realizácii tohto projektu. V prvých mesiacoch sa občas vyskytli menšie technické problémy s tlačou či načítaním kariet. Tieto sa však pomerne rýchlo podarilo vyriešiť v spolupráci s dodávateľom technológie aj s vysokými školami v Banskej Bystrici. Dnes už je používanie čipových V súčasnosti používaná čipová karta kariet v knižnici bežnou praxou. Perspektívne knižnica plánuje využívať čipové karty aj pri realizovaní platieb za niektoré služby. Peter Majling .

Centrum slovanských štúdií je jednou z piatich jazykových študovní, ktorými Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici disponuje. Jej poslaním je propagovať a prezentovať kultúru krajín, ktoré obývajú slovanské národy, či podporovať a posilňovať slovensko-slovanské kultúrne vzťahy. Zároveň študovňa prezentuje a podporuje kultúru Slovákov v zahraničí ako aj kultúru slovanských národnostných menšín na území Slovenskej republiky. S cieľom napĺňať svoje poslanie sprístupňuje knižničný fond so zameraním hlavne na odbory ako literatúra, jazykoveda, história, umenie, politika a pod. Fond obsahuje dokumenty pre odborníkov ako aj pre študentov a ďalších záujemcov o jazyky a kultúru krajín, ktoré študovňa zastrešuje. Svoje poslanie plní aj organizovaním podujatí rôznorodého charakteru, od tematických hodín pre žiakov základných a študentov stredných škôl, až po odborné prednášky a informačné stretnutia k štipendiám pre študentov vysokých škôl. Pre verejnosť sa realizujú tiež besedy s prekladateľmi, spisovateľmi, vedcami, hudobníkmi, či cestovateľmi. Z cyklu prednášok zameraných na ruské dejiny a literatúru boli úspešné Romanovovci – ruská panovnícka dynastia s tragickým koncom, Katarína Veľká a povstanie Pugačova, Umelecký odkaz Turgeneva v súčasnosti, Pečorin a lyrický hrdina Lermontova, či Slovo o pluku Igorovom ako slovanský a svetový klenot. Uskutočnili sa prezentácie kníh za účasti ich autorov Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, Medvedica, Tá ideme, či Generálove deti. Za zmienku bezpochyby stojí Deň Ukrajiny spojený s besedou s Dmytro Konyševom, či Deň poľskej kultúry za účasti súčasného poľského spisovateľa Huberta Kłimko-Dobrzanieckeho a poľského hudobníka Tomasza Drozdeka. Beseda Koreňmi na Slovensku, srdcom vo Vojvodine s Vladimírom Valentíkom a Pavlom Čánim bola venovaná zahraničným Slovákom. Beseda s cestovateľmi Stanislavou Bariakovou a Jurajom Jedinákom Po Bielorusku na bicykli odkryla návštevníkom kultúrne skvosty a prírodné krásy Bieloruska. Ponuka podujatí študovne je naozaj rôznorodá. Súčasná profilácia študovne je výslednom desiatich rokov jej fungovania. História sa začala písať 18. februára 2005, kedy sa uskutočnila slávnostná akadémia pri príležitosti zriadenia po Nemeckej študovni, už druhej jazykovej študovne v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Pre verejnosť bola sprístupnená 1. marca 2005 v priestoroch na 1. poschodí. V roku 2010, po zriadení najmladšej jazykovej študovne Window of Shanghai, bola presťahovaná na prízemie budovy, kde sídli do dnešného dňa. So zriadením študovne súvisia aj počiatky aktívnej spolupráce s Centrálou univerzálnou vedeckou knižnicou N. A. Nekrasova v Moskve, ktorá pokračuje dodnes. Vďaka výborným kontaktom s Ruskou federáciou a snahe aktívne prispieť ku kultúrnemu dialógu

medzi ruskou a slovenskou kultúrou, už dvakrát knižnica participovala na medzinárodnom festivale BibliObraz, na ktorom reprezentovala celé Slovensko. Podobne mala príležitosť na svojej pôde privítať viaceré významné ruské osobnosti. Knižnicu navštívili pri príležitosti rôznych podujatí prezidentka Nadácie pre rozvoj kultúrnych centier Ruskej federácie v zahraničí Mary Trifonenko, rektorka Štátnej petrohradskej univerzity Ľudmila Verbická, viceprezidentka Ruskej asociácie pre Atlantickú kooperáciu Tatiana Parchalina, či ruskofrancúzsky odborník na ruskú literatúru Nikita Struve. Oslavy 5. výročia poctil svojou účasťou mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavol Kuznecov. Proces pretvárania a rozšírenia poslania študovne o prezentáciu krajín ako Poľsko, Bulharsko, Ukrajina, Bielorusko, Chorvátsko, Slovinsko, či Srbsko sa uskutočnil v priebehu roka 2012. Zároveň sa fond rozrástol o literatúru s problematikou Slovákov žijúcich v zahraničí. Rozšírené služby v súčasnosti už Centra slovanských štúdií boli slávnostne predstavené 18. marca 2013 pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc. Desať rokov existencie je výročím, ktoré si bezpochyby zaslúži pripomenutie a zároveň je dôvodom zamyslieť sa nad jej ďalším smerovaním a posunom ešte o krok dopredu. Desaťročné jubileum Centra slovanských štúdií si Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pripomenie slávnostnou akadémiou v novembri 2015. Pri tejto príležitosti vyjde aj informačná brožúra, ktorá všetkým návštevníkom študovne priblíži celú históriu, ale tiež súčasnú činnosť Centra slovanských štúdií. Veronika Uhríková

Je to už pätnásť rokov, čo naša knižnica v roku 2001 zaviedla novú službu čitateľom - telefonické a elektronické objednávanie kníh a predlžovanie výpožičnej lehoty. Napriek tomu je stále veľké množstvo čitateľov, ktorí o tejto službe zrejme nevedia. Čitatelia, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu sami objednať knihy, prípadne predĺžiť výpožičnú lehotu, majú možnosť obrátiť sa na oddelenie absenčných služieb(OAS), kde im naši pracovníci pomôžu. Požiadavky je možné zaslať na emailovú adresu [email protected] alebo zavolať na telefónne číslo 048/4710734. Pracovníci oddelenia absenčných služieb za poplatok 0,50 eur objednajú požadovanú knihu a za poplatok 0,20 eur + poplatok za omeškanie, predĺžia výpožičnú lehotu kníh za predpokladu, že knihy nie sú žiadané ďalším čitateľom alebo neboli predĺžené už 3x, čo je maximum. Výpožičnú lehotu kníh je možné predĺžiť aj v prípade, že výpožičná lehota už uplynula. Záujem o predlžovanie výpožičnej lehoty prostredníctvom mailu z roka na rok narastá. Kým v roku 2012 využilo túto službu 1250 čitateľov, v roku 2013 o 313 viac a v roku 2014 oddelenie absenčných výpožičiek vybavilo až 1692 mailov, ktoré nám poslali naši čitatelia. Väčšina mailov sa týkala žiadosti o predĺženie výpožičnej lehoty. Prostredníctvom mailu nás čitatelia žiadajú aj o objednanie kníh, prípadne poskytnutie rôznych druhov informácií, ako poskytnutie prihlasovacích údajov alebo sa informujú o podmienkach registrácie. Barbora Bajnoková

V roku 2015 oslavuje svojich päť rokov i najmladšia jazyková študovňa ŠVK v Banskej Bystrici - Window of Shanghai. Otvorili sme okno do Šanghaja a tým sme pomyselne prepojili Šanghajskú knižnicu s tou našou. Táto slávnostná udalosť sa konala presne 5. 5. 2010, v prítomnosti vtedajšieho veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Jeho Excelencie Chen Janfu. Otvorenie centra bolo výsledkom dobrých vzťahov s inštitúciami mesta Šanghaj a partnerstvom s Centrálnou univerzálnou vedeckou knižnicou N. A. Nekrasova, ktorá nás spolu so Šanghajskou asociáciou pre priateľstvo so zahraničím odporučila ako vhodného partnera pre projekt. Window of Shanghai je projektom Šanghajskej knižnice, ktorá prostredníctvom knižného daru podporuje pochopenie čínskej kultúry v zahraniční, podporila ho vo viac ako 80 inštitúciách v 48 krajinách a regiónoch sveta. Na Slovensku ho nájdete len v Banskej Bystrici priamo v našej knižnici, aj tým je naša študovňa jedinečná. Darované knihy predstavujú kaleidoskop čínskej kultúry a sú zdrojom množstva informácií o Číne. V roku 2013 sme spolu s University of California v Los Angeles (USA) dostali ako prví spomedzi zahraničných partnerov projektu možnosť sprístupniť plnotextovú databázu elektronických kníh a novín, ktorú prevádzkuje Šanghajská knižnica. V súčasnosti majú naši používatelia k dispozícii vyše 10 000 elektronických titulov vo svetových jazykoch ako je čínština, angličtina, nemčina, francúzština, ruština, španielčina, japončina, taliančina a iné. Päť rokov činnosti prinieslo mnohé pekné a zaujímavé aktivity, stretnutia, priateľstvá a prepájania čínskej a slovenskej kultúry. Vzájomné navštevovanie a spolupráca so Šanghajskou knižnicou nás obohacuje o skúsenosti v rámci fungovania knižnično-informačných služieb v medzinárodnom kontexte, ale aj tým, že máme napríklad možnosť participovať na Šanghajskom medzinárodnom knižničnom fóre (SILF)

pod záštitou IFLA, ktoré je organizované každé dva roky. Realizovanými aktivitami obohacujeme fungovanie centra. Za päť rokov sa u nás vystriedalo mnoho ľudí, ktorí k nám priniesli zaujímavé informácie o tradičných čínskych bojových umeniach, cestovatelia nám vyrozprávali zážitky z putovania po Číne, spoločne sme si vychutnali čajový obrad, boli sme zasvätení do tajov tradičnej čínskej medicíny, poodhalili sme ťahy čínskeho písma a podobne. Naše podujatia poctila svojou prí-tomnosťou napríklad významná sinolo-gička, pani Marína Čarnogurská, spiso-vateľ, novinár a bývalý veľvyslanec SR vo Vietname pán Ján Fifik, alebo manželia Ondejčíkovci z Čajovne dobrých ľudí v Nitre. Podarilo sa nám privítať jedného z najvýznamnejších čínskych maliarov pána Yang Mingyi, ktorý sa tu predstavil so svojou výstavou Čínsko-slovenský dialóg výtvar-ného umenia. Výstava umelca Yang Mingi. Priateľské vzťahy udržujeme i s Európskym centrom čínskej kultúry a bojových umení Wujiquan, s predstaviteľmi ktorého sme zorganizovali viacero zaujímavých podujatí zameraných na bojové umenia a kaligrafiu. Aktivity centra sa rozšírili v roku 2013 a tak už druhý rok vedie naša dobrovoľníčka Lan Zhang Klub priateľov čínskej kultúry, kde sa každý týždeň stretávajú záujemcovia o čínsky jazyk a kultúru. Keď sa ako konzultantka spätne pozriem na všetky zorganizované podujatia, aktivity a spolupráce, som vďačná, že som mohla byť ich súčasťou. Pretože takýmto spôsobom sa bohatá a pestrofarebná čínska kultúra dostala ku mne, ale aj k ostatným, ešte bližšie ako len prostredníctvom kníh. V máji spoločne oslávime výročie nášho centra, kde sa obzrieme za piatimi rokmi existencie a s chuťou vyslovíme naše želania do budúcnosti. Ivana Bičanovská

V septembri tohto roku uplynie už desať rokov od slávnostného otvorenia americkej študovne InfoUSA v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktorej poslaním je podporovať vzájomné porozumenie medzi Spojenými štátmi a Slovenskom. Za obdobie desaťročného pôsobenia si študovňa vybudovala svoje pevné miesto v multikultúrnom prostredí knižnice. Za toto obdobie študovňa pripravila množstvo rôznorodých podujatí, zrealizovaných s podporou Veľvyslanectva USA na Slovensku, ktorých cieľom bolo podporiť vzájomné porozumenie medzi oboma národmi a priblížiť aktuálne dianie a kultúru USA. Je to čas na malé obzretie sa späť a krátke zhodnotenie činnosti študovne prostredníctvom zorganizovaných podujatí. Dovoľte nám vybrať niekoľko z tých, ktoré najviac zarezonovali v povedomí vás, našich návštevníkov. Veľkej obľube sa tešia rôzne výstavy, ktoré sú sprístupnené v priestoroch knižnice. Vďaka podpore zo strany veľvyslanectva v našich priestoroch prezentovali svoje práce a projekty významné osobnosti súčasného amerického umenia. V septembri 2008 vystavovala svoje fotografické koláže pod názvom Reflections / Odrazy Jessica Perry. O rok neskôr pozornosť návštevníkov knižnice pútala výstava americkej kurátorky Janeil Engelstadt Tolerancia. Pri príležitosti osláv 5. výročia študovne bola sprístupnená výstava mapujúca päťročnú činnosť centra, doplnená o sprievodné podujatia v rámci Týždňa americkej kultúry. Na prelome rokov 2012 a 2013 mohli návštevníci knižnice vidieť výstavu svetovo uznávaného fotografa Filipa Kuliseva Amazing Planet, s témou americkej prírody a prírodných krás. Popularitu medzi vysokoškolskými študentmi (nielen) prekladateľstva a tlmočníctva na Filozofickej fakulte UMB si získali stretnutia so slovenskými prekladateľmi americkej beletristiky organizované pod názvom Prekladateľské soirée, ktoré sa pravidelne konajú od roku 2012. Ich cieľom je umožniť študentom stretnutie so slovenskými prekladateľmi, ktorí do slovenského jazyka preložili diela amerických spisovateľov a literátov, priblížiť im prácu prekladateľov krásnej literatúry a poukázať na praktické a tvorivé aspekty v procese prekladu; zviditeľniť a sprístupniť problematiku prekladu beletrie posilniť záujem

verejnosti o problematiku prekladu a kritiky prekladu. Od začiatku spustenia tohto projektu, organizovaného v spolupráci s Katedrou anglistiky a amerikanistiky FF UMB a s finančnou podporou Veľvyslanectva USA, prijali pozvanie významní slovenskí prekladatelia, ako napríklad bývalý slovenský veľvyslanec v Londýne Ján Vilikovský, držiteľ ceny Jána Hollého Vladislav Gális a jeho manželka Marína Gálisová, šéfredaktorka Revue svetovej literatúry Jarmila Samcová či Otakar Kořínek a Alojz Keníž. Vďaka spolupráci s organizátormi Medzinárodného festivalu horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto majú banskobystrickí nadšenci lezenia a turistiky jedinečnú možnosť stretnúť sa so špičkovými americkými skalolezcami ako Dean Potter, Timmy O'Neil, Lynn Hill, Alex Honnold či Tommy Caldwell. Veľkú popularitu si získali kreatívne hodiny anglického jazyka obohatené o interaktívne prvky na rôzne témy. Hodiny umožňujú rozvíjať sociálne zručnosti formou vzájomnej komunikácie. Skupinová metóda vyučovania žiakom umožňuje nielen spoznať veľa nového vďaka preberanému učivu, ale svojím spôsobom oživiť aj vyučovanie, ktoré v škole prebieha tradične a „postarom“. Od novembra 2014, vďaka zaradeniu do siete poradenských centier EducationUSA, poskytuje InfoUSA centrum aj rozšírené poradenstvo o možnostiach štúdia v USA. Pri príležitosti 10. výročia činnosti centra je na prelome septembra a októbra pripravená pre návštevníkov séria podujatí Taste of America prezentujúca multikultúrnu rozmanitosť USA. Bude to príležitosť zhodnotiť výsledky a prínos desaťročného fungovania študovne a stanoviť si nové výzvy do budúcnosti. Môžeme však s istotou povedať, že aj v nasledujúcich rokoch bude jazyková študovňa InfoUSA aktívne spolupracovať so svojimi partnermi. Určite nebudú chýbať prekladateľské soirée, informačno-konzultačné stretnutia o možnostiach štúdia v USA, výstavy amerických umelcov, prednášky, besedy či kreatívne hodiny anglického jazyka. Budeme radi, ak výročie oslávite spolu s nami a aj naďalej nám zachováte svoju priazeň. Zuzana Kopčanová

Aj vás pobavila táto fotografia kolujúca internetom? Zaspomínali ste si na roky študentské? Ja som sa veru rozpamätala na roky práce v požičovni našej knižnice, keď sme s kolegyňami nepekne

zazerali na čitateľov, ktorí nám namiesto vypísaných žiadaniek nosili k pultu katalógové lístky. My sme ich museli donekonečna ukladať a zakladať a čitateľom neustále opakovať a prosiť ich, aby katalógy nevyberali zo zásuviek. Našťastie technológie zavítali aj do knižníc a umožnili modernejšie spôsoby spracovania knižničného fondu a následne čitateľom pohodlnejšie a efektívnejšie vyhľadávanie dokumentov v pohodlí domova. Ako sa ale hovorí, technika pomáha, sama o sebe bez pomoci človeka však nezmôže nič. Kým pracovníčka knižnice „hlavo-ručne“ do databázy údaje o dokumentoch nezapíše, počítač vám žiadny výstup neposkytne. Fond našej knižnice ku koncu roku 2014 tvorilo vyše 1 700 000 knižničných jednotiek. Ročne do fondu pribúda okolo 12 000 dokumentov. Spracovať do elektronickej podoby také množstvo informačných prameňov nie je jednoduché. Nové prírastky do

Hudobná verejnosť si v decembri tohto roku pripomenie nedožité jubileum významného predstaviteľa slovenskej filmovej a scénickej hudby, zberateľa ľudovej hudby a folkloristu Svetozára Stračinu. Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum pri tejto príležitosti pripravili v priestoroch prvého poschodia výstavu zo zbierkového fondu, zachytávajúcu jeho bohatú tvorivú činnosť. Svetozár Stračina, ktorý by v tomto roku oslávil svoje 75-te narodeniny sa narodil v Turčianskom sv. Martine dňa 3. decembra 1940. Jeho prvé hudobné kroky sa datujú už do štyroch rokov života, kedy začal hrať na harmonike. Od desiatich rokov sa učil hre na klavíri na Hudobnej škole v Banskej Bystrici, kde prežíval detstvo a mladosť. Vyššie hudobné vzdelanie získal na Konzervatóriu v Bratislave (1955 - 1960, akordeón u J. Ondruša, kompozíciu u M. Kořínka) a štúdiom hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1960 1965), ktorú však pred ukončením prerušil. V 60-tych rokoch sa úspešne venoval scénickej hudbe pre folklórne súbory, komponoval hudbu k divadelným a televíznym inscenáciám, pantomíme, pásmam poézie a rozhlasovým hrám. Na oblasť filmovej

elektronickej podoby spracovávame od roku 1996 – do roku 2004 v systéme VTLS, od roku 2004 v systéme Virtua. Od roku 1998 sme začali elektronicky spracovávať aj fond, ktorý bol do toho času spracovaný len v lístkovej podobe. Ku koncu roku 2014 je komplet na bibliografickej aj exemplárovej úrovni v databáze spracovaný fond periodík, máp, hudobnín, CD, CD-ROM, DVD, LP-platní, magnetofónových pások, videokaziet a slovenských patentových spisov. Stále sa spracovávajú normy, patenty, staré a vzácne tlače vydané do roku 1950 a knihy od roku 1951 do polovice 80-tych rokov. V súčasnom období sa sily pracovníčok oddelenia spracovania fondov sústredia práve na fond kníh, vydaných v šesťdesiatych až osem-desiatych rokoch. Ukazuje sa, že používatelia našej knižnice sú pohodlní, nechce sa im „predhistoricky gúgliť“, lístkové katalógy už nevyužívajú. Ak je kniha ale spracovaná v databáze, radi si ju požičajú. Sme radi, že naše úsilie má svoj význam a čitatelia sa dostanú ku knihám, ktoré by inak obišli. Naším cieľom je spracovanie informácií o knižničnom fonde do elektronickej podoby v úplnosti a ich on-line sprístupnenie používateľom našej knižnice (https://www.kis3g.sk/cgi-bin/gw/ chameleon?skin=svkbb) a prostredníctvom súborného katalógu slovenských knižníc aj v celosvetovom meradle (http:// www.theeuropeanlibrary.org). Jana Vranová

Ponúkame prenájom priestorov Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici ponúka do prenájmu nebytové priestory v Banskej Bystrici na Lazovnej č. 28 s výmerou 82 m2. Priestory sa nachádzajú na 1. poschodí. Informácie na t. č. 048/ 415 5067. E-mail: [email protected].

hudby sa zameral v 70-tych a 80-tych rokoch. Je autorom hudby k vyše 160 filmom (najznámejšie sú Nevesta Hôľ, Málka, Pacho hybský zbojník, Sváko Ragan, Zbojnícky tanec, Plavčík a Vratko, Alžbetin dvor). Popri tom upravoval a umelecky spracovával hudobný folklór pre potreby rozhlasu, televízie a folklórnych súborov (Musica Montana, Pastierske Tance, Musica Oraviensis, Romano Taboris, Spevy zimného slnovratu Kraviarky z Oravy, Starie oravskie nuoti, Zabudnuté tance z Pohronia, Romovská vášeň, Zvonkové koledy a i.). Plodná bola skladateľova spolupráca so slovenským rozhlasom, predovšetkým s banskobystrickým štúdiom, kde vzniklo veľké množstvo nahrávok autentického folklóru. Svetozár Stračina zomrel 26. februára 1996 v Bratislave pri písaní premiérového programu pre SĽUK s názvom Haravary. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Banskej Bystrici. Výstava zo zbierkového fondu ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v priestoroch prvého poschodia Štátnej vedeckej knižnice potrvá do 19. marca 2015. Imrich Šimig

Sú umelci, ktorých umenie hrmotne a bombasticky kričí do sveta. Sú i takí, ktorých umenie skromne šeptá, hľadajúc si svoje miesto na výslní. No sú aj takí, ktorých majstrovstvo rozpráva samovoľne a úplne prirodzene v tom okamihu, keď sa ho dotkneš. Mám rád také dotyky a určite nie som sám. Chvíle, keď pociťujem vzrušenie z prítomnosti umenia, keď vediem imaginárny dialóg s tvorcom a jeho zámerom, keď objavujem vnútorné uzlíky pocitov, myšlienok a predstáv. Galéria v podkroví v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici takéto stretnutia a dotyky úprimne ponúka. A veru už desiaty rok. Viem, že to nie je veľmi dlhé obdobie, ale v porovnaní s ostatnými stánkami kultúry, čo vznikli po spoločenských zmenách, ani nie krátke. Nie je mojím úmyslom na tomto mieste rozpisovať, aké druhy umenia a akí umelci tu v priebehu rokov vystavovali, ani sa nemienim pozastavovať nad ťažkosťami, ktoré sú občas s výstavnou činnosťou spojené, čo však musím zdôrazniť, je vôľa neustále prinášať návštevníkom knižnice a galérie kus nevšednosti, krásy, pravdy a dobra. Prenášať ich ponad kontinenty, precítiť vôňu exotiky, poznávať nové moderné trendy v umení cez prezentované autorské diela, no najmä nezabúdať na svoje korene, na všetko to krásne a jedinečné, čo ponúka naša slovenská kultúra. Je trochu symbolické, že prvá výstava v jubilejnom roku má názov Sem sa teš. Akoby sa toto prianie, pôvodne slovná hračka vymyslená p. Ľubomírom Feldekom, prenášalo i na celú výstavnú činnosť Galérie v podkroví. Vo štvrtok 22. januára 2015 sme vďaka banskobystrickým priaznivcom umenia nazreli do tajomného sveta Miroslava Cipára. A že to nebolo nazretie náhodné a skutočne sa k nám tešilo množstvo návštevníkov, svedčí spoločenský ohlas, ktorý výstava vyvolala a ešte stále vyvoláva. Vernisáže tohto mimoriadneho slovenského umelca sa zúčastnilo viac ako 250 návštevníkov. O príjemnej, priateľskej a slávnostnej atmosfére nemožno ani pochybovať. Zaujímavý kultúrny program študentov umeleckých škôl pokračoval umeleckým pozdravom p. Ľubomíra Feldeka a jeho dcéry. Skutočným vrcholom príjemného podvečera však bolo stretnutie so samotným umelcom p. Miroslavom Cipárom a jeho tvorbou. Je skutočne obdivuhodné, koľko energie, tvorivej invencie, silnej vôle a dobroty sa skrýva v tomto čerstvom osemdesiatnikovi. Jeho otvorenosť, úprimnosť a osobná charizma očarila všetkých. Všetko najlepšie k okrúhlemu jubileu, veľa zdravia, nápadov a nevysychajúci štetec, majstre! Tajomný svet Miroslava Cipára sa poodhalil v našej galérii. Možno bolo stretnutie s vystavovanými dielami a s touto umeleckou polohou p. Cipára pre viacerých prekvapením, ale práve o to ide. Všestrannosť dáva možnosť predstaviť ho v 38 dielach katalógových i menej známych, ako aj materiálovo odlišných. Jedinečnosť tejto kolekcie potvrdil i sám autor. Nie sme si istí, či výstava v tomto výbere diel bude v budúcnosti na inom mieste prezentovaná, a o to je to cennejšie. Máme byť na čo hrdí. Desiaty rok činnosti Galérie v podkroví sme začali skutočne dôstojne. Takže nám ostáva spolu s názvom výstavy do celého roka povedať: Sem sa teš! Dušan Jarina

Oľga DOKTOROVÁ *15. 11. 1964 vo Zvolene Napriek tomu, že je Zvolenčanka, už 13 rokov stmeľuje kolektív pracovníkov banskobystrickej vedeckej knižnice. Ako absolventka Fakulty knihovníctva a informačnej vedy Kyjevského štátneho inštitútu kultúry A. Kornejčuka (teraz Kyjevská štátna univerzita kultúry a umenia) pôsobila v Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnici (SLDK) vo Zvolene na oddelení automatizácie, neskôr ako metodička pre čiastkové knižnice v oddelení absenčných služieb. 16. decembra 2002 nastúpila ako konzultantka v Univerzálnej študovni do ŠVK v Banskej Bystrici. 1. marca 2005 bola menovaná do funkcie vedúcej oddelenia prezenčných služieb. Od 1. marca 2008 je vedeckou tajomníčkou knižnice a od 1. apríla 2012 zastáva súčasne aj pozíciu vedúcej odboru riaditeľky. Venuje sa rozvoju zahraničných vzťahov knižnice, podieľa sa na jej vedeckovýskumnej činnosti a na organizovaní interného vzdelávania pre odborných zamestnancov. Zúčastňuje sa na konferenciách na Slovensku aj v zahraničí, publikuje v odbornej tlači. Viackrát reprezentovala slovenské knihovníctvo a slovenskú kultúru na prestížnych podujatiach v Rusku. Striedavo v rokoch 2001 – 2002 ako zástupca SLDK vo Zvolene a neskôr aj ako zástupca ŠVK v Banskej Bystrici pracovala v Národnej komisii pre služby pri SNK. Je zakladajúcou členkou OZ ProBibliothecae – hneď v prvom volebnom období bola zvolená za členku Správnej rady OZ, túto funkciu vykonávala aj v rokoch 2008 – 2009, v rokoch 2010 – 2012 bola predsedníčkou uvedeného občianskeho združenia. V rokoch 2011 – 2014 bola členkou dotačnej komisie Ministerstva kultúry SR v podprograme 2.5 – akvizícia knižníc. Milá kolegyňa, k Tvojmu vzácnemu životnému jubileu Ti želáme, nech Tvoj radostný a nákazlivý smiech čo najčastejšie pozitívne ovplyvňuje atmosféru v našej knižnici!

Helena ČIKKELOVÁ *3. 3. 1955 vo Veľkých Janíkovciach, okres Nitra Helenu Čikkelovú poznajú celé ročníky študentov a priaznivcov anglického jazyka ako pracovníčku British Council v Banskej Bystrici. Od 1. 9. 2006 pracuje v ŠVK v Banskej Bystrici ako konzultantka v Britskom centre. Stála pri zrode tohto jazykového centra na pôde ŠVK a má veľkú zásluhu na jeho napredovaní, doplňovaní fondu najnovšími publikáciami, rozvoji spolupráce s kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami. Záujem o štúdium anglického jazyka pretr váva – najmä zo strany študentov stredných a vysokých škôl, ale aj zo strany dospelých a to do značnej miery ovplyvňuje aj ich záujem o služby Britského centra.

Helena Čikkelová pravidelne pripravuje v spolupráci s vydavateľstvom Oxford University Press odborné semináre pre učiteľov anglického jazyka na základných a stredných školách – v roku 2015 sa na nich zúčastnilo až 308 učiteľov. Úzko spolupracuje s Katedrou anglistiky a amerikanistiky FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale aj so strednými školami – organizuje zaujímavé podujatia, kreatívne hodiny, ochotne odporučí literatúru pre uchádzačov o získanie rôznych druhov certifikátov z anglického jazyka. Od roku 2012 pracuje Helena Čikkelová súbežne aj ako konzultantka v Univerzálnej študovni. Veľmi aktívna je aj v súkromí – venuje sa najmä rodine, trávi čas s vnúčatami. Medzi jej záľuby patrí najmä turistika, hubárčenie, rada navštevuje operu. K jej významnému životnému jubileu želáme len to najlepšie! Živio, živio, živio-o-ó!

Peter MAJLING *21. 3. 1955 v Banskej Bystrici Mgr. Peter Majling je dlhoročným pracovníkom ŠVK v Banskej Bystrici, členom Spolku slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK) a OZ ProBibliothecae. V Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici pracuje od 2. augusta 1982. 1. januára 1985 bol menovaný do funkcie vedúceho oddelenia služieb. Po jeho rozčlenení na dve samostatné organizačné jednotky vedie oddelenie absenčných služieb. Veľkú pozornosť venuje informačnej výchove detí a mládeže, ich získavaniu za registrovaných čitateľov. Už 30 rokov s maximálnou zodpovednosťou, nešetriac úsilím, láskavo a citlivo, ale pritom prísne, rieši tie najnepríjemnejšie situácie v práci s čitateľom – náhrady čitateľmi stratených publikácií, vymáhanie nevrátených kníh, sťažnosti používateľov služieb. Jeho prvoradým cieľom je maximálna spokojnosť čitateľov a návštevníkov knižnice. Problematike poskytovania knižnično-informačných služieb čitateľom sa venuje aj na celoslovenskej úrovni. Od roku 2007 je členom Národnej komisie pre služby a členom Pracovnej skupiny Virtua pre výpožičky a medziknižničnú výpožičnú službu (MVS), kde pravidelne prispieva svojimi návrhmi na zlepšovanie knižničnoinformačných služieb, podmienok elektronickej komunikácie s čitateľmi prostredníctvom knižnično-informačného systému a pod. Členom SSKK sa stal v roku 1983. Pôvodne pracoval v bibliografickej sekcii, neskôr v knihovníckej. V 90. rokoch bol členom revíznej komisie. V novembri 2013 bol zvolený za člena Výboru Krajskej pobočky SSKK. Je zakladajúcim členom OZ ProBibliothecae, v rokoch 2010 – 2012 a opätovne v roku 2015 bol zvolený za člena Správnej rady tohto občianskeho združenia. Svoje poznatky z odboru si rozširoval v rámci pracovných pobytov v zahraničí. Skúsenosti a inšpiráciu z návštev zahraničných knižníc v Grazi (Rakúsko), Gütersloh (Nemecko), Opole (Poľsko), Šalgotarjáne (Maďarsko) sa snaží zúročiť vo svojej práci, pre ďalší rozvoj nielen ŠVK v Banskej Bystrici, ale aj ďalších knižníc na Slovensku. Vzácny kolega, k Tvojmu pracovnému jubileu – 30-ročnici vo funkcii vedúceho oddelenia služieb ŠVK, ale najmä k významnému životnému jubileu želáme pevné zdravie, rodinné šťastie a ešte veľa pracovných úspechov! Blanka Snopková, Veronika Uhríková

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou kultúrnou a realizovanom pod patronátom Rady Európy s nadväzujúcimi aktivitami vedecko-informačnou inštitúciou, zameranou na knižničnú, bibliogra- Medzinárodného dňa múzeí, ktoré veľkou mierou prezentujú kultúrne fickú, výskumnú, vzdelávaciu, vydavateľskú a kultúrno-výchovnú činnosť. dedičstvo. Od 1. januára 2001 je ku knižnici organizačne pričlenené Literárne a Intenzívnu spoluprácu pri prezentačnej činnosti je možné dešifrovať hudobné múzeum, čím sa práca tejto inštitúcie rozšírila o zberateľskú, aj v rámci Cyklu osobnosti, ktorý už druhé decénium približuje osobnosti odbornú, literárno-múzejnú a hudobno-múzejnú činnosť. Rozhodnutie aktivitami prerastajúce nielen región, ale aj hranice Slovenska. Prvý ročník Krajského úradu v Banskej projektu Noc hudby bol vyhláBystrici o zlúčení fondovej a sený Hudobným centrom 15. pamäťovej inštitúcie poskytlo júna 2012, čiže v roku, kedy múzeu, ako špecializovanému medzinárodne uznávaný franorganizačnému útvaru v novej cúzsky Sviatok hudby oslávil 21. štruktúre a priestoroch zrekonjúna 30. výročie svojho vzniku. štruovaného podkrovia knižVytýčil tak súradnice ďalšej nice, zázemie a priaznivé aktuálnej spolupráce múzea a podmienky na realizáciu poslaknižnice v oblasti hudby. Pritom nia ukotveného v zriaďovateľvzájomná kooperácia netkvie skej listine. A to nielen v polen v realizácii spoločných dobe odborných a prezentačpodujatí, ale aj v koordinovaní ných činností, ale aj v otázkach výstavnej činnosti, ktorá v súochrany zbierkového fondu i časnosti korešponduje s jeho systematického cieľaveagilným plánom a pružne readomého akvizičného obohaguje na spoločenský dopyt. covania. V sídle niekdajšieho Prienikom činností múzea a župného domu, sprístupnilo knižnice sú i rôzne druhy kondve stále expozície. cepčných prác z oblasti spoPrvá - Múzeum domov múz Súčasná expozícia ŠVK - LHM - Múzeum domov múz cb ločnej stratégie (národné - predstavuje historické literárprogramy, akreditácia vedeckone, hudobné tradície regiónu (v súčasnosti od r. 2011 v procese výskumného pracoviska, vydavateľská činnosť a i.), komunikácie s revitalizácie), druhá - Ľudové hudobné nástroje na Slovensku - je partnerskými inštitúciami, medzinárodnej prezentácie či jednotnej jedinečným obrazom časti našej ľudovej kultúry. Bábkarské tradície vizuálnej propagácie inštitúcie. Práca so školami, študentmi a seniormi regiónu približuje od konca roku 2010 samostatný Bábkarský salón predstavuje v rámci vzdelávacej činnosti ustanovizne ďalší impulz umiestnený na prízemí budovy. vzájomnej inšpirácie a rozvoja. Reflektujúc moderné trendy a formy Okrem expozičnej činnosti sa múzeum v novom usporiadaní stalo i prístupu k návštevníkovi, bádateľovi sa inštitúcia jednotne snaží partnerom pri realizácii literárnych a hudobných programov pri príležitosti napredovať i v otázke adekvátneho technického vybavenia, ako jedného životných jubileí alebo výročí výrazných osobností kultúry v rámci z predpokladov poskytovania kvalitných služieb. Výmenu nadobudSlovenska, ale i v medzinárodnom kontexte. V rámci spoločnej histórie nutých skúseností demonštruje v súčasnosti i vzájomná konzultácia v možno pripomenúť podujatie zo dňa 11. mája 2006, kedy sa na pôde problematike uskladnenia, uchovania a ochrany deponovaných fondov knižnice konalo významné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín či dokumentov. Informovanosť o činnosti jednotlivých oddelení knižnice V4+ za účasti zástupcov z Rakúska, Ukrajiny, Slovinska i Ruska, spojené prehlbujú spoločné stretnutia a tiež interné školenia zamestnancov, s otvorením expozície Ľudové hudobné nástroje v zrekonštruovaných premosťujúce poznatky s praxou, ktoré napomáhajú produktivite práce. priestoroch podkrovia ŠVK. Ďalej ocenené podujatie Priestor bez bariér Model spoločnej existencie knižnice a múzea v organizačnej štruktúre (2006) Cenou časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii akcia, netradičné je v našich zemepisných šírkach (Slovensko) netradičným, no pätnásť podujatie, spoluprácu na organizácii celoslovenskej prehliadky v rokov spolužitia v symbióze pod hlavičkou Štátnej vedeckej knižnice interpretácii poézie a prózy Vansovej Lomnička každoročne vyhlasovanej poukazuje na jeho životaschopnosť. Vďaka úsiliu, rešpektu i spolupráci Úniou žien Slovenska, myšlienku tradície verejných podujatí múzeí predstavuje inštitúcia kultúrne i komunitné centrum, poskytujúce zážitok Banskobystrického samosprávneho kraja s názvom Múzeá sú tu pre vás na každom rohu. či participáciu na celoeurópskom projekte Noc múzeí a galérií Imrich Šimig

Lákavý slogan obchodných reťazcov sa celkom hodí aj na príbeh akejsi „svadby z rozumu“, spojenia dvoch banskobystrických kultúrnych inštitúcií spred 15 rokov. Nehostinné finančné a priestorové podmienky Literárneho a hudobného múzea na prelome tretieho tisícročia vyriešili nadriadené orgány tradične - aby sa vyhli zničujúcemu zrušeniu štyridsaťročnej zrelej ustanovizne ponúkli ju ctihodnej Štátnej vedeckej knižnici. Rituálne tance netrvali dlho, veď obe inštitúcie sa dobre poznali. Okrem toho, že sídlili v tej istej Lazovnej ulici, dlhé roky úspešne spolupracovali na rozličných úrovniach. ŠVK v riadení ministerstva kultúry mala k dispozícii krásne zrekonštruovanú rozľahlú budovu bývalého župného domu, prijateľný rozpočet a fungujúci mechanizmus s oveľa väčším počtom pracovníkov. Ale ani múzeum nebolo bez príťažlivého vena – okrem vzácneho zbierkového fondu prinieslo zaujímavé personálne portfólio – skúsených odborníkov v akvizičnej, prezentačnej i publikačnej činnosti. Zbytočne by sme sa prekárali, kto z koho, emócie treba nechať pod pokrievkou. Pre návštevníkov a užívateľov uvedeného kultúrneho

stánku je rozhodujúce, čo im spojenie Štátnej vedeckej knižnice s Literárnym a hudobným múzeom prináša - vysokú úroveň knižničných služieb rovnocenne dopĺňanú ponukou múzejných expozícií, výstav a podujatí. Podobne koncipované pracovisko v rezorte kultúry na Slovensku, ba ani v blízkom okolí ťažko nájdete. Tento multifunkčný komplex je jednoznačne benefitom nielen pre Banskú Bystricu, ale aj pre celý región, Slovensko a medzinárodné konfrontácie. Obe pamäťové inštitúcie si za svoju prácu a pôsobenie zaslúžia úctu a poďakovanie! P.S.: Napriek hore uvedenému, dovoľte nám, starším pamätníkom Literárneho a hudobného múzea z nostalgie „uroniť“ slzu za milým a malým pracoviskom, kde vládla takmer rodinná atmosféra. Život však ide ďalej a novým pracovníkom múzea také niečo ani nepríde na um. Užívajú si vymoženosti moderných technológií, krásneho prostredia a priehrštia možností realizácie. A to je dobre! Jana Borguľová

Rok 2014 bol pre ŠVK významný nielen vďaka rôznym výročiam a podujatiam, ale aj preto, že z iniciatívy a usilovnosti jej pracovníkov vzišlo hneď niekoľko významných knižných titulov. Dovoľte, aby som vám ich predstavila: ŠVK v Banskej Bystrici - Akvizícia, budovanie, sprístupňovanie a ochrana knižničných e-fondov – e-knihy v e-depozitároch Recenzovaný zborník zo 14. ročníka odborného seminára pre pracovníkov knižníc s medzinárodnou účasťou, konaného dňa 29. apríla 2014 v priestoroch ŠVK, prináša jedenásť publikovaných príspevkov. Hlavnou témou je prenikanie elektronizácie do všetkých oblastí života, samozrejme s dôrazom na digitálnu éru v knižniciach. Elektronické knihy sa tešia čoraz väčšej popularite, čím sa zvyšuje komfort čitateľov a úmerne tomu sa vyžaduje i zjednodušený a rýchlejší prístup k informáciám. Aj knižnice na Slovensku hľadajú možnosti ako čitateľom vyhovieť v ich požiadavkách, ako zaobchádzať s digitálnymi médiami, ako nakupovať a sprístupňovať e-dokumenty. Na tento nový trend je preto potrebné rýchlo a efektívne reagovať. O tom ako ho vnímajú a ako naň reagujú knižnice v susedných i vzdialenejších krajinách sa dočítate práve v tomto zborníku. O svoje skúsenosti sa v jednotlivých príspevkoch podelili vybraní zástupcovia a odborníci v tejto oblasti. Spomeniem napríklad príspevky E-médiá v nemeckých knižniciach, E-služby v Šanghajskej knižnici, E-knihy vo Vojvodskej verejnej knižnici, E-knihy v Čechách a mnohé ďalšie. Svoje zastúpenie má aj ŠVK s príspevkom Dajme e-knihám zelenú, ktorý vrelo odporúčam. Soňa Šváčová et al. – Jozef Murgaš. Reflexie života a diela v medzinárodnom kontexte Zborník vznikol ako výstup vedeckej konferencie, ktorá sa konala 16. mája 2014 v Banskej Bystrici pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej polyfunkčnej osobnosti - vynálezcu v oblasti rádiotelegrafie, kňaza, maliara a politika. Cieľom výskumu a konferencie bolo podnietiť vedecké bádanie, objektívne a vecné zhodnotenie činnosti Jozefa Murgaša vo všetkých oblastiach jeho širokých záujmov, prezentovať nové poznatky výskumu a artikulovať tak miesto Jozefa Murgaša v dejinách. Zborník je tematicky rozdelený na okruhy: biografia, technika, fondové a pamäťové inštitúcie a materiály. Okruhy obsahujú príspevky od jednotlivých hostí pozvaných na konferenciu (domácich i zahraničných). Čitateľ sa tak dozvie o politických a spoločenských pomeroch za čias Jozefa Murgaša (Horné Uhorsko na konci 19. storočia), o jeho rodinných koreňoch, detstve, školských a študentských časoch, pobyte v Budapešti a Mníchove, zložitých

vzťahoch počas kaplánskeho obdobia i o jeho pôsobení v Banskobystrickej diecéze v rokoch 1888-1896. Nemenej zaujímavé sú aj príspevky o jeho angažovanosti v národnooslobodzovacom boji Slovákov počas 1. svetovej vojny, o jeho významnej účasti na organizovaní finančnej zbierky medzi americkými Slovákmi a Čechmi a tiež o organizovaní náboru dobrovoľníkov do ČS zahraničného vojska. Jeden z článkov je venovaný Murgašovej audiencii u prezidenta T. G. Masaryka a problémom jeho zamestnania v Československu. Ďalšie príspevky sa samozrejme zaoberajú érou technickej tvorby Jozefa Murgaša, jeho vynálezov a ich vplyvu na rozvoj spoločnosti u nás i v zahraničí. Miesto si našli i príspevky o Murgašovej umeleckej inšpirácii a značná pozornosť je venovaná jeho obrazom i kresbám. Zborník je obohatený o náčrty vynálezov, fotografie rôznych zbierkových dokumentov a samozrejme o jeho maľby a kresby. Súčasťou knihy je aj DVD s textami príspevkov a s dokumentárnym záznamom z konferencie. V súčasnosti záštitu nad projektom drží a koordinuje ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, ako vlastník a správca múzejných zbierok a expozície so vzťahom k osobnosti Jozefa Murgaša. Zbierky sú prístupné pre všetkých nadšencov a obdivovateľov Jozefa Murgaša. Oľga Lauková a kolektív – Knižnica v minulosti a súčasnosti Deväťdesiate výročie vzniku knižnice a zároveň 45. výročie získania štatútu vedeckej knižnice si určite zaslúži uchovanie a tiež sprístupňovanie týchto i ďalších významných jubileí. A práve pri tejto príležitosti uzrela svetlo sveta výpravná publikácia ŠVK. Čitateľom ponúka obšírny pohľad nielen na vývoj tejto inštitúcie, na život vo vnútri knižnice, ale i navonok. Možno ju však pokladať aj za príspevok k súčasnému stavu knižnej a hudobnej kultúry na Slovensku, s osobitným zreteľom na stredoslovenský región. Jednotlivé príspevky sú zamerané tak na históriu a fungovanie knižnice v minulosti, ako aj na všetky okruhy súčasnej činnosti ŠVK. Pri procese jej tvorby stáli tí najpovolanejší, t. j. pracovníci ŠVK so svojimi kvalifikovanými znalosťami a skúsenosťami a každodennou pracovnou činnosťou. Materiál sa získaval predovšetkým z archívu ŠVK, zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici, z archívu Pamiatkového úradu SR, štúdiom tlače a samozrejme zo spomienok žijúcich pracovníkov na dôchodku. Obsah knihy je skutočne pestrý, rozčlenený do 11-tich okruhov, kde takmer každý zahŕňa niekoľko príspevkov. Od počiatkov knižnej kultúry v Banskej Bystrici, cez historický vývoj knižnice a knižničného fondu, ďalej cez bibliografickú a vedeckú činnosť, činnosť Literárneho a hudobného múzea, knižnično-informačných služieb, informačných technológií, až po spoluprácu, domáce a zahraničné kontakty a prezentácie. Spestrením monografie sú dobové fotografie knižnice z minulosti, fotografie historických priestorov knižnice, architektonických zaujímavostí a pamiatok, zbierkových dokumentov ŠVK a LHM, zábery z významných podujatí, príhovorov a slávnostných otvorení študovní. V závere publikácie nájdeme medailóny riaditeľov ŠVK a rôzne štatistické grafy a tabuľky. Súčasťou knihy je i CD-ROM. Aktuálne sa ŠVK snaží napĺňať predstavy o modernej knižnici, ktorá sa okrem svojich základných služieb používateľom i naďalej bude úspešne uplatňovať aj v dobe digitálnych technológií. Túto reprezentatívnu monografiu dávam do pozornosti celej čitateľskej verejnosti, aby spoznala bohatú predhistóriu, históriu a súčasnosť Štátnej vedeckej knižnice. Katarína Glejteková

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavovateľ: Mgr. Danka Rešovská Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici

www.svkbb.eu E - mail: [email protected]