Uplatňovanie Nariadenia EP a R (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom – najčastejšie otázky Ing. Ján Štulc ŠVPS SR
Máme ešte veľa obalov podľa doterajšej legislatívy a označenie na nich nespĺňa požiadavku na veľkosť písma. Tieto obaly máme pri doterajšom množstve výroby do konca roku 2015. Môžete nám dať prechodné obdobie z nariadenia do spotrebovania obalov?
Nie, nemáme kompetenciu udeľovať výnimky z nariadení (EÚ) a ani zo zákonov národnej legislatívy. Nariadenie nadobudlo účinnosť 12.12.2011 a uplatňuje sa od 13.12.2014 s výnimkou článku 9 ods. 1 písmeno l (označenie výživovej hodnoty), ktoré sa uplatňuje od 13.12.2016 a prílohy VI časti B (osobitné požiadavky týkajúce sa označovania mletého mäsa), ktorá sa uplatňuje od 1.1.2014.
V súvislosti s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom by som Vás chcela poprosiť o objasnenie článku 54 Prechodné ustanovenia, kde sa uvádza nasledovné: „Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13.12.2014, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.„ V praxi to znamená, že produkty dovezené pred dátumom 13.12, ktoré ešte nebudú označené v súlade s nariadením, môžu byť prepustené do distribučnej siete a predávané do vyčerpania zásob? Musia byť tieto potraviny prepustené u distribútora na ďalšiu distribúciu alebo je postačujúce ak ich budeme skladovať v našom konsignačnom sklade u distribútora? Akým spôsobom sa vysvetľuje pojem „označené pred 13.12.2014“? Je potrebné, aby na obale výrobku bol uvedený dátum výroby? V prípade, ak je na výrobku uvedený iba dátum minimálnej trvanlivosti a výrobok je vyrobený a označený pred 13.12.2014, ale dovezený by bol až po tomto dátume, akým spôsobom je možné deklarovať jeho označenie pred dátumom 13.12.2014? Je dostačujúce, ak bude dátum výroby uvedený v sprievodnej dokumentácii a nie priamo na obale výrobku?
Nariadenie nadobudlo účinnosť 12.12.2011 a uplatňuje sa od 13.12.2014. Trojročné prechodné obdobie bolo určené výrobcom na prípravu nových receptúr, strojného zariadenia a úpravy etikiet a obalov v súlade s receptúrou. Definícia pojmu „umiestnenie na trhu“ je uvedená v čl. 3 nariadenia (ES) č. 178/2002 - podľa nej umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Preto výrobcovia môžu používať a baliť potraviny do obalov s označením podľa pôvodnej legislatívy do 24,00 hod. 12.12.2014. Z distribučných skladov výrobcov, iných distribútorov, prepravcov, logistických centier je možné distribuovať potraviny označené podľa pôvodnej legislatívy aj po 13.12.2014, pretože už boli umiestnené na trhu. Potraviny v obchode označené podľa pôvodnej legislatívy sa môžu predávať do vyčerpania zásob. Potraviny majú rôznu trvanlivosť a nikto neočakáva, že v noci z 12. na 13.12.2014 budú všetky potraviny označené podľa starej legislatívy nahradené potravinami označenými podľa nového nariadenia. Potraviny balí a označuje výrobca (dáva si robiť obaly, stanovuje dátum trvanlivosti, uvádza zloženie atď.), preto je v nariadení uvedené „umiestnené na trh alebo označené pred 13.12.2014“. Legislatíva nepožaduje uvádzať dátum výroby potraviny.
Sme baliareň a na priesvitné sáčky nalepujeme etikety s rozmermi 8 x 4 cm. Pri použití strednej výšky písma 1,2 mm sa nám na etiketu nevmestia všetky povinné údaje. Môžeme použiť menšiu strednú výšku písma? V tomto prípade je dôležitá najväčšia plocha vrecka, ktorá sa vypočíta šírka x výška. Pri najväčšej ploche väčšej ako 80 cm² sa musí použiť na všetky povinné údaje stredná výška písma väčšia alebo rovná 1,2 mm. Pri najväčšej ploche obalu menšej ako 80 cm² sa použije stredná veľkosť písma väčšia alebo rovná 0,9 mm. Veľkosť etikety prilepenej na obale nerozhoduje o veľkosti použitého písma.
Ani pri dodržiavaní plánu HACCP nevieme zabrániť krížovej kontaminácii. Môžeme pod zložením výrobku uviesť „Môže obsahovať stopy ...“? Smernica 2000/13 a ani nariadenie 1169/2011 neriešia krížovú kontamináciu. Oba legislatívne predpisy sa zaoberajú označovaním balených potravín povinnými informáciami a uvádzaním zložiek potravín, z ktorých bola potravina vyrobená. Komisia sa obrátila s týmto problémom na EFSA so žiadosťou o stanovisko. Stopy nie sú v legislatíve definované. Príručky správnej výrobnej praxe najmä pri malých a stredných podnikoch odporúčajú použiť za zložením výrobku vetu „Môže obsahovať ...“ najmä pre ochranu alergikov a osôb s neznášanlivosťou, aby dostali dostatok informácií o potravine, potrebných na rozhodovanie o kúpe.
Vyrábame chlieb s názvom „Špaldový chlieb“. Čo máme zvýrazniť v zložení ako alergén? V prílohe II bod 1 je uvedené „konkrétne pšenica, raž, jačmeň, ovos, špalda, kamut alebo ...“ Preto podľa nášho názoru postačuje zvýrazniť slovo špaldová múka, rovnako ako je to pri pšeničnej múke. V zložení sa potom uvedie: špaldová múka x%, ražná múka, voda, droždie, soľ ... Niektoré ČŠ požadujú uvádzať „špaldová múka (pšenica)“.
Je v súlade s nariadením 1169/2011 čl. 21 a podľa Prílohy II. naše označenie? Zloženie: losos atlantický (Salmo salar), jedlá soľ, dym. Alebo má byť označenie na obale podľa nášho odberateľa v znení: Zloženie: losos atlantický (Salmo salar), (ryby), soľ, dym?
Náš názor je, že zvýraznenie losos atlantický je postačujúce. Zloženie: losos atlantický (Salmo salar), jedlá soľ, dym. Je všeobecne známe, že losos je ryba. Písať a zvýrazňovať ryby by bolo len v tom prípade, ak by bol názov ryby v našom regióne celkom neznámy a spotrebiteľ by nevedel, že sa jedná o rybu.
Pri výrobe na zlepšenie vlastností pridávame glutén. Ako ho mám uviesť v zložení, aby to bolo podľa nariadenia?
Ak sa pri výrobe pridáva glutén, potom v zložení je potrebné uviesť jeho pôvod. Napríklad: ... glutén (pšenica) ... ... glutén (jačmeň) ...
Podľa článku 21 nariadenia 1169/2011 sa uvádzajú v zozname zložiek, kde sa názov látky zdôrazní prostredníctvom sadzby. Doterajší stav: zoznam alergénov sa vypisoval na konci zoznamu. Problém: pri vytváraní zoznamu zložiek sa v systéme nedá použiť napr. tučné písmo. Je akceptovateľné ak sa použijú na odlíšenie alergénnej zložky "KAPITÁLKY" alebo sa môže ponechať doterajší stav označiť ich vymenovaním na konci zoznamu?
a) uvádzajú sa v zozname zložiek v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 18 ods. 1 s presným odkazom na názov látky alebo výrobku, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, a b) názov látky alebo výrobku zo zoznamu v prílohe II sa zdôrazní prostredníctvom sadzby, ktorá ich jasne odlíši od zvyšnej časti zoznamu zložiek, napríklad prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia.
Článok 44 ods. 5 písm. b) a ods. 2 – plánuje sa prijatie vnútroštátneho opatrenia? Respektíve, prijatie právneho predpisu, ktorý upraví označenie nebalenej potraviny? Kedy môžeme očakávať jeho prijatie? Alebo bude zosúladená Vyhláška č. 127/2012 o označovaní s Nariadením č. 1169/2011 ?
1. Ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania bez balenia alebo ak sú potraviny zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo sú balené na priamy predaj: a) poskytnutie údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. c) je povinné; b) poskytnutie iných údajov uvedených v článkoch 9 a 10 nie je povinné, ak členské štáty neprijmú vnútroštátne opatrenia, podľa ktorých sa vyžaduje poskytnutie niektorých alebo všetkých týchto údajov alebo prvkov týchto údajov.
Článok 44 Vnútroštátne opatrenia pre nebalené potraviny
2. Členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa spôsobu, akým sa majú údaje alebo prvky týchto údajov uvedené v odseku 1 dávať k dispozícii, a v prípade potreby pravidlá týkajúce sa ich formy vyjadrenia a prezentácie. 3. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie opatrení uvedených v odseku 1 písm. b) a v odseku 2.
Článok 13 – vzťahuje sa veľkosť písma aj na potraviny (nebalené potraviny) predávané voľne v obsluhovaných úsekoch? • Nariadenie sa vzťahuje na balené potraviny, pre nebalené potraviny členské štáty príjmu národné požiadavky, ktoré musia notifikovať.
Ak na obale potraviny uvedieme celú našu adresu a za mesto vrátane PSČ napíšeme Slovensko, považuje sa to za dobrovoľné uvedenie krajiny pôvodu potraviny podľa článku 26 odsek 3?
Nie, je to súčasť adresy výrobcu. Nie je to dobrovoľné označenie krajiny pôvodu. Nakoľko Komisia neprijala vykonávacie akty, odsek 3 článku 26 nariadenia sa neuplatňuje.
Názov potraviny a osobitné sprievodné údaje - vo Vyhláške 127/2012 je medzi osobitnými úpravami uvedené aj vákuové balenie, v Nariadení 1169/2011 toto nie je. Musí sa to uvádzať aj u produktov, ktoré sú vákuovo zabalená a potom hlboko mrazené (napríklad mrazené ryby) ?
Príloha III - Potraviny, ktorých označenie musí obsahovať jeden alebo niekoľko ďalších údajov – 6. Mrazené mäso, mrazené mäsové prípravky a mrazené nespracované rybárske výrobky – zmrazené viac ako raz Príloha X bod 3 Dátum zmrazenia alebo dátum prvého zmrazenia Príloha VI Názov potraviny a osobitné sprievodné údaje – fyzikálny stav potraviny alebo jej špecifická úprava
Je postačujúce namiesto obchodného mena a adresy prevádzkovateľa uviesť info linku, alebo internetovú stránku?
Nie, nepostačuje to. Je potrebné podľa článku 9 odsek 1 písmeno h) uviesť meno alebo obchodné meno a adresu prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Nie každý má pripojenie na internet (starší spotrebitelia ho využívajú menej), problém s pripojením v obchode, náklady, často sídlo v inom členskom štáte, potrebné pre kontrolné orgány a pod.
Ďakujem Vám za pozornosť
[email protected]
