}vkyluzr
wvohk ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ
BWT
BTPDJÈDJB WPEÈSFOTLâDI TQPMPŘOPTUÓ
ČÍSLO 2/2005
KONTROVERZNÁ CENA VODY? TÉMA: Pitný režim
OBSAH
4
4 AQUA 2005
6
Obsah: Aktuality Odborná vodárenská konferencia Svetový deň vody a krst Vodárenských pohľadov Výstava AQUA Konferencia...
5
AVS report
6
Stratégie Kontroverzná cena vody?
8
Téma Pitný režim
9
Oko Prehľad štruktúry vodárenských spoločností Východoslovenská vodárenská spoločnosť
13
Kto je kto?
15
Zdravie, veda, moderné technológie
18
Anketa / Právo Neoprávnené odbery – Achillova päta? II.
10 Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
15
Čistá voda v domácnosti nie je luxus
Kontroverzná cena vody
Vodárenské pohľady – časopis Asociácie vodárenských spoločností, Vydavateľ: Asociácia vodárenských spoločností, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, pracovisko: Jašíkova 2 , 821 03 Bratislava, Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Moldavská 8, 040 11 Košice, tel./fax.:+421 55 677 00 76, Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová, e-mail:
[email protected], Zodpovedný redaktor: Mgr. Adriana Marušinová, e-mail:
[email protected], Redaktori: Ing. Alexander Nagy, Jana Štulajterová, Ing. Patrik Tkáč, Ing. Ján Chovan, Ing. Jozef Vrábel, Adriana Pudleinerová, Ing. Ľubomír Krcho, Mgr. Nikola Macharová a Ing. Helena Molnárová, Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová e-mail:
[email protected], Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Moldavská 8, 040 11 Košice, tel./fax.:+421 55 677 00 76, Grafika a sadzba: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Tlač: Rotaprint Košice, Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky vrátane údajov v elektronickej podobe len s predchádzajúcim písomným súhlasom redakcie. Nepredajné. Registračné číslo: 3345/2005 ISSN: 1336-6467 VODÁRENSKÉ POHĽADY
3
AKTUALITY
Uskutočnilo sa... Svetový deň vody
Odborná vodárenská konferencia
Dňa 18. marca 2005 zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia SR jubilejnú, X. celoslovenskú konferenciu k Svetovému dňu vody. Jej cieľom bolo prostredníctvom distribúcie informácií a nadväznej diskusie prispieť k riešeniu celosvetovej problematiky a k vytvoreniu podmienok na bezproblémové zásobovanie kvalitnou pitnou vodou, k efektívnej likvidácii odpadových vôd a k prevencii proti škodlivým účinkom vôd. Myšlienka ustanoviť
Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Asociácia vodárenských spoločností so sídlom v Bratislave a Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. usporiadali v mesiaci máj 1. ročník medzinárodnej odbornej konferencie s názvom„SÚČASNOSŤ A BUDÚCNOSŤ VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ NA SLOVENSKU“. Konferencia, ktorá bola zameraná na aktuálne ekonomické otázky týkajúce sa vodárenských spoločností po vstupe Slovenska do Európskej únie, sa konala v Kongresovom centre Technopol v Bratislave. Záštitu nad ňou prevzali minister životného prostredia SR prof. RNDr. László Miklós DrSc. a primátor hlavného mesta SR Bratislavy Ing. Andrej Ďurkovský. Zúčastnilo sa jej viac ako sto hostí, okrem manažmentov slovenských vodárenských spoločností a ich významných akcionárov zástupcovia ministerstiev, ekonomických a finančných inštitúcií, hostia z vodárenských spoločností z Českej republiky, zástupcovia štátnej správy a ďalší odborníci v oblasti vodného hospodárstva. Hlavnými témami konferencie boli: • Proces transformácie vodárenských spoločností na Slovensku a ich fungovanie v trhovej ekonomike.
Svetový deň vody vznikla v roku 1992 v rámci konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji na Svetovom summite v Rio de Janeiro. Následne Valné zhromaždenie OSN svojou rezolúciou vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody. Tohtoročným Svetovým dňom vody sa navyše začala aj Medzinárodná akčná dekáda „Voda – prameň života“ 2005 – 2015. Medzi jej ciele patrí priblížiť všetkým sféram spoločnosti programy a projekty týkajúce sa vody. Už vo svojej Miléniovej deklarácii prezentovala OSN záväzok do roku 2015 znížiť o polovicu počet ľudí, ktorí nemajú prístup k bezpečnej pitnej vode. Slovenská republika, ako riadny člen OSN, sa týmto podujatím pripojila k celosvetovým akciám (red.) schváleným Valným zhromaždením OSN.
VODOVODY – KANALIZACE 2005 V dňoch 24. - 26. 5. 2005 sa na výstavisku v Prahe – Holešoviciach, v Priemyselnom paláci konala 11. medzinárodná vodohospodárska výstava Vodovody – kanalizace 2005. Usporiadateľom výstavy bolo tradične Združenie odboru vodovodov a kanalizácií ČR - SOVAK. Záštitu nad výstavou prevzali Ministerstvo poľnohospodárstva ČR, Ministerstvo životného prostredia ČR, Hospodárska komora ČR a hlavné mesto Praha. Výstava bola zameraná na potreby vodárenského sektoru poskytujúceho služby v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou a odvádzaní a čistení odpadových vôd. Jej cieľom bolo priblížiť odbornej verejnosti technológie a technické zariadenia pre modernú infraštruktúru, ktorá garantuje kvalitu života a vysoké štandardy životného prostredia. Na výstave vystavovalo cca 240 firiem a spoločností. V rámci tradične bohatého sprievodného programu sa konali odborné semináre„ Financovanie rozvoja infraštruktúry vodovodov a kanalizácií“, „Rekonštrukcie vodovodných sietí“, „Nová legislatíva v odbore vodovodov a kanalizácií“ „Aeróbna termofilná stabilizácia čistiarenských kalov“ a„Plnenie požiadaviek Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva“. Odborné súťaže boli zamerané na najlepší exponát a najlepšiu expozíciu. Konala sa vodárenská súťaž zručnosti, súťaž učňov stredných odborných učilíšť – odbor inštalatér. Prvýkrát sa vyhlasovala Vodohospodárska stavba roku v troch kategóriách - stavby pre zásobovanie vodou, stavby pre odvádzanie a čistenie odpadových vôd a ostatné vodohospodárske stavby. (red.)
4
Miklós: Na financovaní vodárenstva sa budú podieľať aj obce a súkromní investori Transformácia a zlepšenie súčasného stavu vodárenstva na Slovensku si vyžaduje čo najefektívnejšie využívanie zdrojov, pretože prostriedky z fondov Európskej únie sú obmedzené. Tento názor vyjadril na konferencii na tému Súčasnosť a budúcnosť vodárenských spoločností na Slovensku minister životného prostredia László Miklós. Zároveň zdôraznil, že súčasný stav znečistenia vôd sa síce nezhoršuje, ale v mnohých prípadoch stagnuje. Veľká časť z doteraz investovaných prostriedkov podľa Miklósa nesmerovala na tvorbu nových vodárenských projektov, ale na opravy a údržby existujúcich zariadení. Dôležitosť budúceho vývoja prikladá využívaniu nových technológií a miestnym projektom, napríklad lokálnym a domovým čistiarňam vody. Budúci systém financovania vodárenstva sa podľa Miklósa zmení, pričom predpokladá, že s rovnakým tretinovým podielom sa na ňom bude podieľať štát, obce a súkromní investori. Ako zdôraznil primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, hlavné mesto je ako jediné v rámci SR vylúčené z čerpania prostriedkov Kohézneho a štrukturálnych fondov, ale Bratislava má vekom opotrebované potrubia, čo pri prípadnej havárii môže spôsobiť problémy s dodávkami vody pre veľké množstvo občanov. Preto sa bude snažiť, aby sa tento stav riešil. Hlavnou témou konferencie, ktorú organizuje Asociácia vodárenských spoločností v Bratislave, je transformácia a fungovanie vodárenských spoločností v trhovej ekonomike, zmena ich riadenia a financovanie ich rozvojových potrieb. Transformačný proces vodárenstvatva na Slovensku bol naštartovaný prevodom vlastníctva vodárenských spoločností na mestá a obce a jeho cieľom je ich efektívnejšie hospodárenie. Súčasný vývoj týchto spoločností je charakteristický prechodom na trhové správanie, utlmovaním vedľajších činností, sprehľadňovaním finančných tokov a prechodom z výrobno-odbytového systému fungovania na zákaznícky orientované spoločnosti. (TASR) VODÁRENSKÉ POHĽADY
• Kvalitatívne zmeny v riadení a efektívnosť činnosti vodárenských spoločností. • Možnosti komerčného využitia služieb vodárenských spoločností. • Financovanie rozvojových potrieb vodárenských spoločností. Generálnym reklamným partnerom konferencie bola spoločnosť Concorde, spol. s r. o., poisťovací maklér. Reklamní partneri: Československá obchodná banka, Tatra banka, Dexia banka, HVB bank a poradenská spoločnosť S&K Management Systems, spol. s r. o. Partneri konferencie: spoločnosť EMCG, spol. s r. o. a auditorská spoločnosť KLT AUDIT, spol. s r. o. Mediálni partneri: týždenník o hospodárstve a podnikaní Trend a štvrťročník Asociácie vodárenských spoločností Vodárenské pohľady. (red.)
VÝROČIA Pri pohľade do novodobej histórie organizácie vodného hospodárstva na Slovensku zaznamenávame v tomto roku 35. výročie založenia Stredoslovenských vodární a kanalizácií v Banskej Bystrici. Podnik bol zriadený 1. júla 1970 rozhodnutím Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR ako štátna príspevková organizácia. Reálnym výstupom koncepcie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí bolo založenie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica so zápisom do Obchodného registra 1. 9. 2002. ••• Prvého júla 2005 uplynulo 35 rokov od vzniku štátneho podniku Severoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina, ktorého priamym pokračovateľom je od 1. 5. 2003 Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom v Žiline. Vodné hospodárstvo v tomto regióne má však jednoznačne dlhšiu históriu, ktorá sa začala písať vodovodom pre Oravský hrad v prvej polovici 16. storočia. (red.)
AQUA 2005 – stánok AVS
>>
AKTUALITY / AVS REPORT
Pripravuje sa... Výskumný ústav vodného hospodárstva, Asociácia čistiarenských expertov SR a Asociácia vodárenských spoločností organizujú 4. ročník bienálnej konferencie s medzinárodnou účasťou “Rekonštrukcie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd 2005”, 24.- 26.10. 2005 v Starej Lesnej. Odborný program ponúkne 60 kvalitných príspevkov vo forme prednášok a odborných posterov najmä z nasledovných oblastí: - legislatíva, koncepcie a ekonomika súvisiaca s rekonštrukciami v sektore odpadových vôd - technické otázky z oblasti rekonštrukcií komunálnych a priemyselných ČOV - rekonštrukcie, súdobé prvky a materiály používané pre stokové siete - zhodnotenie vybraných rekonštrukcií realizovaných v poslednom období
Výročný snem AVS Okrem odbornej prezentácie budú bližšie informácie ponúkať prihlásené vystavujúce firmy. Organizátori očakávajú účasť okolo 200 odborných pracovníkov zo Slovenska a ČR, pre ktorých bude vytvorený dostatočný priestor na osobnú výmenu skúseností . Prihlášky na konferenciu je možné nájsť na webovej stránke www.acesr.sk alebo budú na požiadanie zaslané poštou.
Rajecké Teplice 7. 6. 2005
(red.)
Pre podrobnejšie informácie kontaktujte: Ing. Miloš Dian, VÚVH, Nábrežie L. Svobodu 5, 812 49 Bratislava e-mail:
[email protected], alebo
[email protected] tel.: 02 / 593 43 487, fax: 02 / 544 11 941, web: www.acesr.sk
Dňa 7. 6. 2005 sa v Rajeckých Tepliciach uskutočnilo zasadnutie výročného Snemu AVS. Súčasťou programu bolo vyhodnotenie činnosti Asociácie za obdobie od jej vzniku a tiež bol schválený plán činnosti a rozpočet na rok 2005. (red.)
Organizátori konferencie: Výskumný ústav vodného Asociácia vodárenských hospodárstva, Bratislava spoločností
AQUA 2005 V dňoch 14. – 16. júna sa konala v areáli výstaviska Trenčín XII. medzinárodná špecializovaná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky, ochrany životného prostredia, komunálnej techniky a rozvoja miest a obcí Aqua. Asociácia vodárenských spoločností (AVS) mala prvýkrát na výstave expozíciu, v rámci ktorej ponúkla vodárenským spoločnostiam – členom asociácie - možnosť prezentácie svojich spoločností. Slávnostného otvorenia výstavy a odovzdania ocenení zaslúžilým pracovníkom za prínos vo vodnom hospodárstve sa zúčastnil a ceny odovzdal minister životného prostredia László Miklós. Plaketou a ďakovným listom ministra životného prostredia boli ocenení za pracovný prínos k rozvoju vodného hospodárstva nasledovní pracovníci vodárenských spoločností: Ing. Ladislav Mihalko a Ing. Peter Friedrich z Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, JUDr. Alexander Narancsik a Ing. Eva Skřeková zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Nitra, Ing. Ján Kardoš z Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, a.s. Trenčín, Ing. Ivan Benedikovič in memoriam a Bartolomej Križan z Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Piešťany, István Fekete a Ing. Ivan Jankovič z Vodární a kanalizácií mesta Komárna, a.s. Komárno, Ing. Pavol Jeleník, PhD. a Ing. Milan Kolimár zo Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Žilina, Ing. Pavol Helia a Ing. Aleš Procházka z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Bratislava, Ing. Svätoslav Mravec a Ing. Jozef Hoffman zo Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica . Výstava bola podporená odbornými akciami, z ktorých už tradične bol najväčší záujem o konferenciu poriadanú SNK IWA a KZI STU „Zásobovanie vodou v havarijných krízových situáciách“ a seminár organizovaný AČE SR, GWP a KEI STU „Ekonomické nástroje vypúšťania odpadových vôd“. Tieto akcie sú priamo smerované na odbornú činnosť zabezpečovanú vodárenskými spoločnosťami.
Asociácia čistiarenských expertov SR
V rámci súťaže „Zlatá aqua“ boli ocenené najlepšie výrobky prezentované na výstave. Výsledky súťaže nájdete na wbovej stránke www.tmm.sk V kategórii technológií boli ceny udelené nasledovne: 1. miesto: K H Kinetic a.s., Slovenská Ľupča ČOV Dolný Kubín - Dosadzovacia nádrž s reťazovým zhrabovákom kalu bez kalovej priehlbne 2. miesto: ASIO-SK s.r.o. , Bytča Spôsob čistenia odpadových vôd 3. miesto: Hydrotechnológia s.r.o. Bratislava Projekt skutočnej realizácie stavby - RSO Banská Bystrica Cena Milana Topoliho bola udelená Ing. Jánovi Kardošovi z TVS, a.s. Trenčín. Ako najlepšia expozícia bola cenou Modrý aquadukt ocenená realizácia stvárnenia vystavovateľských priestorov firmy HOBAS SK s.r.o. Bratislava. red.)
Na výstave AQUA 2005 sme objavili aj nášho najvýznamnejšieho čitateľa. VODÁRENSKÉ POHĽADY
5
STRATÉGIE
Kontroverzná cena vody? Tvrdenie, že voda je vzácna a životne dôležitá tekutina, netreba ďalej rozvádzať... Je to Odbor Názov odboru Stále váhy v % Počet reprezentantov jasné. Každý jeden z nás je presvedčený o jej 01 Potraviny a nealkoholické nápoje 18,503 138 nutnej prítomnosti. Navyše je tu leto. Potreba 02 Alkoholické nápoje a tabak 5,142 11 tekutiny sa znásobuje, vieme to všetci. Lekári 03 Odevy a obuv 4,780 101 špeciálne v tomto období upozorňujú na pre04 Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 28,151 45 ventívnu dôležitosť pitného režimu. Niekedy 05 Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu 4,882 91 nám stačí aj týždňová odstávka vody v pane06 Zdravotníctvo 1,643 38 láku uprostred horúceho júla a pocit šialen07 Doprava 9,808 75 stva je takpovediac na dosah... Bez vody si to 08 Pošta a telekomunikácie 3,861 20 nikto nevie predstaviť. A v dnešnej dobe? Tre09 Rekreácie a kultúra 9,029 77 tie tisícročie? Veď je to úplná samozrejmosť. 10 Vzdelanie 0,933 6 Na čo vôbec o tej téme hovoriť... 11 Hotely, kaviarne, reštaurácie 7,303 39 A napriek tomu chceme práve tejto téme 12 Rozličné tovary a služby 5,966 71 venovať pozornosť. Zastavme sa pri nej a možno spolu zistíme, že je všetko úplne inak... Súhrný index spotrebiteľských cien 100,000 712 Všetky tlačové konferencie pripravované vodárenskými spoločnosťami majú spoločné Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky. to, že nech sú organizované na akúkoľvek lukratívnu a odbornú tému (čerpanie z euro0ECPSTQPUSFCJUFűTLÏIPLPÝB Dovolili sme si pre porovfondov, transformácia spoločnosti atď.) vždy nanie položiek vodné a stočCâWBOJF WPEB FMFLUSJOB QMZOBJOÏQBMJWÈ odznie z radov zučastnených novinárov prvá né povyberať z jednotlivých <> otázka týkajúca sa ceny vody: Prečo je vyso- odborov spotrebného koša, FMFLUSJOB QMZOBJOÏQBMJWÈ TLVUPŘOÏOÈKPNOÏ[BCâWBOJF ká? alebo Bude sa navyšovať?. Isteže, záujem priznávame, že zámerne, len občanov je prvoradý a tých cena vody zaují- niektoré tovary, ktoré reprema, pretože sa ich týka priamo a i palcové ti- zentujú výdavky domácnostulky „Cena vody bude stúpať“ iste zaujmú... tí. Zisťovali sme do akej mieNa jednej z takýchto konferencií zaznelo vy- ry má voda z vodovodu jadrenie predsedu Asociácie vodárenských spo- (životne dôležitá tekutina) ločností Ing. Gemerana, že cena vody sa mení stresujúci podiel na výdavlen do tej miery, ako sa menia i ostatné ceny koch z rodinných peňažeJNQVUPWBOÏOÈKPNOÏ energií a iných produktov a služieb a v spotre- niek. A výsledok? [BCâWBOJF biteľskom koši slovenského obyvateľa si udrTUPŘOÏ žiava svoj rovnaký podiel, ktorý je v porovnaní s podielom v ostatných krajinách EÚ nízky. WPEOÏ QSBWJEFMOÈÞESäCBBPQSBWZCZUPW Poďme sa na spotrebný kôš slovenského občana pozrieť. Spotrebný kôš odzrkadľuje priemernú mieru zmeny cien tovarov a služieb kupovaných za účelom spotreby v prevažnej väčšine do 3VNUV[FNTLâ 1PSPWOBOJFTQSPEVLUBNJ mácností v Slovenskej republike. Zahŕňa teda 7PELBKFNOÈ [JOâDIPECPSPWWTQPUSFCOPNLPÝJ všetky tovary a služby kupované za účelom #SFOEZ <> spotreby (náklady na priamu daň, peňažné PTUBUOâBMLPIPM dary, herne, nelegálne aktivity sú vylúčené). EFTUJMÈUZ WÓOP WPEOÏ V spotrebnom koši sa nachádza 712 po QJWP ložiek tzv. reprezentantov (rozdele TUPŘOÏ DJHBSFUZ."34 ných do 12 odborov), každá má vy TmMUSPN počítanú váhu z údajov štatistiky VOJWFS[ÈMQSBDÓQSÈÝPL WTUVQFOLB rodinných účtov a upravené OBMZäWMFL LÈWB podľa výsledkov národných účtov a rôznych administratívnych QPWJOOÏ[NMVWOÏ QPJTUFOJFNPUWP[JEMB zdrojov. Frekvencia upresnenia SFÝUBVSÈDJF LBWJBSOF váh je každý rok, informácie o cenách sa aktualizujú mesačne. Zjednodušene povedané spotreb EPWPMFOLZTQSPHSBNPN ný kôš je nákupný košík Slovenska QPIPOOÏINPUZBNB[JWÈ a jednotlivé tzv. váhy reprezentujú podiely výdavkov slovenských domácností UFMFWÓ[OZQPQMBUPL na tieto tovary. Zamerali sme sa samozrejme OPWJOZBQFSJPEJLÈ na položky vodné a stočné, ktoré sme chceli QPQMBUPL[BTMFEPWBOJFLÈCMPWFKUFMFWÓ[JF NPCJMZ UFMFGBGBYTMVäCZ vidieť zo zorného uhla slovenského spotrebiteľa. Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky.
6
VODÁRENSKÉ POHĽADY
STRATÉGIE / ANKETA Šokujúce? Prekvapivé? Pre nás áno. Vzhľadom k tomu, že sme sa zhodli na tom, že voda je vzácna tekutina a že ju v imaginárnom rebríčku životnej dôležitosti tovarov máme jasne na prvom mieste, musíme uznať, že cena vody z tohto pohľadu nemá taký dramatický vplyv na výdavky domácností na Slovensku. Prečo potom stále pútajú pozornosť v novinách titulky „Cena vody je vysoká...“ Ako je teda možné, že nečítame: Slováci, viete, koľko mesačne platíte za pracie prášky? Viete koľko financií vynaloží rodina ročne za tabak, ak sú v nej dvaja fajčiari? Alebo: Slovensko, krajina neuveriteľných výdavkov na mobilné telefóny? Alebo: Slováci pociťujú nedostatok, ale krčmári sa nesťažujú... Prečo teda vnímame práve platbu za vodu, ktorá nám priamo z kohútika tečie do domácností za nepríjemný fenomén? Na dôkaz toho, že tento problém vnímania ceny vody sa netýka len tých, ktorí majú špeciálne vysoké výdavky na jeden preferovaný druh tovaru (napr. fajčiari), je to záležitosť všeobecná. Dovolili sme si Vám ako príklad uviesť úryvok z listu nemenovanej, viac ako sedemdesiatročnej ženy, ktorá ho adresovala Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Voda napriek všetkým jej relevantným atribútom rozhodne nepatrí v našej krajine k tovarom, za ktorý sme ochotní platiť. Prečo je to tak? Možno to súvisí s históriou, presnejšie obdobím socializmu, ktoré z tejto vzácnej tekutiny urobilo samozrejmý, lacný tovar určený na neobmedzené plytvanie. Pravda je však taká, že proces výroby kvalitnej pitnej vody dodávanej do na-
šich domácností je zložitý a nákladný. A ako pri každej výrobe sa jej náklady musia odraziť v cene, ktorá už nebude totožná s cenou z obdobia pred rokom 1989, podobne ako je to pri iných tovaroch. Takže
závisí od nás, aké nákupné priority ovplyvnia rozpočet domácností. V každom prípade by sme nemali zabúdať na to, že nie je tovar ako tovar. Ale to všetci vieme. Aj to, aká je voda dôležitá..... (šefred.)
Anketa... Ktorý z uvedených tovarov považujete pre zabezpečenie plynulého chodu Vašej domácnosti za nevyhnutný? a.) alkoholické nápoje b.) čistiace prostriedky
c.) potraviny d.) telefón/mobil
Martin Oravec 26 rokov strážna služba 1. potraviny 2. telefón 3. cigarety 4. elektrina 5. voda
e.) cigarety f.) elektrina
g.) voda h.) plyn
Ľudmila Matisová 56 rokov učiteľka 1. voda 2. elektrina 3. plyn 4. čistiace prostriedky 5. potraviny
Žaneta Romančáková 38 rokov samostatne zárobkovo činná osoba 1. potraviny 2. elektrina 3. voda
i.) pripojenie na internet j.) iné JUDr. Radoslav Grega 32 rokov advokát 1. voda 2. elektrina 3. plyn
Máte pocit, že platíte za vodu veľa? Atila Babinčák 52 rokov Ano, platíme veľa. Je to neprimerané.
Peter Bereksásy 33 rokov zámočník Žijem sám a s vodou šetrím, takže nezdá sa mi, že je to veľa. Keby som býval ešte s niekým, mal by som na to asi iný pohľad. VODÁRENSKÉ POHĽADY
Anna Likérová 52 rokov operátorka Nie, myslím si, že keď človek šetrí, neplatí veľa.
Jonathan Podracky 28 rokov učiteľ Áno, je to veľa.
(red.)
7
TÉMA
PITNÝ REŽIM – KVALITNÁ PITNÁ VODA Z VEREJNÉHO VODOVODU VERZUS MINERÁLKA Ing. Elena Mogoňová, RNDr. Elena Matisová, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava Predovšetkým v letných mesiacoch sa do popredia dostáva otázka ako vhodne zabezpečiť pitný režim ľudí. Mnohí ľudia nedôverujú kvalite vody z vodovodu a uprednostňujú balené pitné vody alebo minerálne vody. Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedenými roztokmi rozličných solí, stopových prvkov a plynov. Požiadavky na minerálne vody určuje Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/9/ 2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. Podľa tohto výnosu je prírodná minerálna voda druh kvalitnej, mikrobiologicky bezchybnej podzemnej vody pôvodného zloženia a čistoty, získanej zo zdroja podzemnej vody, ktorá v jej pôvodnom stave alebo po povolenej úprave vzhľadom na svoje zloženie priaznivo pôsobí na ľudský organizmus a je v primeranom množstve vhodná ako nápoj. Od pitnej vody sa minerálna voda odlišuje svojím pôvodom, ktorý je charakteristický množstvom rozpustených minerálnych látok, stopových prvkov a voľného oxidu uhličitého, ako aj určitým fyziologickým účinkom a pôvodným stavom. Minerálna voda môže obsahovať prirodzený oxid uhličitý, alebo nemusí. Môže byť však dodatočne oxidom uhličitým obohatená, tzv. sýtená alebo jej môže byť odobratý. Chlórové preparáty ani iné chemické dezinfekčné látky sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať. Podľa celkovej mineralizácie sa minerálne vody delia na: jednoduché (1 g/l), slabo mineralizované (1-5g/l), stredne mineralizované (5-15 g/l), silne mineralizované (nad 15 g/l). Minerálna voda by nemala byť vystavená slnku a teplu. Ak je totiž voda vystavená priamemu slnku a vyššej teplote, vzniká riziko kontaminácie výluhov z plastu. Takéto podmienky podporujú aj nadmerné množenie vo vode prirodzene prítomných baktérií. To môže viesť minimálne k nepriaznivým chuťovým zmenám, u citlivých osôb aj k nešpecifickým zdravotným ťažkostiam.
Pri kúpe minerálnej vody si treba pozrieť jej zloženie a obsah minerálnych látok. Vody s vysokou mineralizáciou nie sú vhodné na každodenné pitie. Voda so zvýšeným obsahom fluóru (nad 1,5 mg/l) nie je vhodná pre deti. Optimálny pomer vápnika (Ca) a horčíka (Mg) vo vode by mal byť 2 : 1, čo je dôležité pre optimálne vstrebávanie horčíka. Rovnaký pomer sa doporučuje aj pri minerálnej vode. Niekoľko epidemiologických štúdií preukázalo negatívne účinky vody v prípade odchýliek od tohto približného pomeru - ako dolu tak i hore. Otvorená voda by sa mala skladovať v chlade a temne a spotrebovať do 3-4 dní. Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov, takže sýtená voda vydrží dlhšie ako „tichá“, ktorú je potrebné skladovať v chladničke a čo najrýchlejšie vypiť.
Kojenci do tretieho mesiaca potrebujú asi pol litra vody denne, na konci prvého roka už okolo jedného litra. Asi od desiateho roku potrebujú deti ako aj dospelí asi 2 až 2 a pol litra vody denne. Počas horúcich dní alebo pri väčšom telesnom zaťažení môže stúpnuť potreba až na dvojnásobok. Už dvojpercentná strata vody z organizmu, napríklad potením alebo hnačkou, znižuje telesnú a duševnú výkonnosť (únava, bolesti hlavy a kĺbov). Viac ako 20-percentný deficit vody v tele vedie k zlyhaniu obličiek a krvného obehu (1).
Liečivé vody majú veľmi vysoký obsah niektorých minerálnych látok a stopových prvkov a sú vlastne liekom. Hodia sa na občasnú, najlepšie lekárom indikovanú pitnú kúru počas kratšieho časového obdobia. Prostredníctvom minerálnej vody – v závislosti od mineralizácie – je možné doplniť do organizmu určité minerálie. Takýto spôsob je vhodný zvlášť pre ľudí, ktorí trpia nedostatkom minerálnych látok, napríklad pri neznášanlivosti na mlieko je možné doplniť do organizmu vápnik (min. 150 mg Ca/l) Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov a môže priaznivo ovplyvniť chuť minerálnej vody a v malom množstve podporiť trávenie. Napriek tomu nie je konzumácia sýtenej minerálnej vody vo väčšom množstve veľmi vhodná. Je kyslejšia, môže vyvolávať žalúdočné ťažkosti, nielen u detí. Pri príprave stravy pre kojencov je potrebné odstrániť CO2 varom. Na každodenné pitie pre ľudí bez rozlíšenia veku a zdravotného stavu sú vhodnejšie pramenité a balené vody s mineralizáciou 200 až 500 mg/l. Prírodné minerálne vody by sa nemali konzumovať trvalo a nikdy nie viac ako 2 litre za deň, optimálne množstvo je asi 0,5 litra a je dobré striedať rôzne druhy. Cielene podávaná minerálna voda môže mať veľa prospešných účinkov. Niektoré minerálne vody nie sú v závislosti na zložení vhodné pre deti (vyšší obsah fluóru) a ľudí trpiacich určitým ochorením – srdca, obehového systému, ľadvín. Najlepším nápojom je však pitná voda z verejného vodovodu, ktorá vyhovuje požiadavkám na kvalitu pitnej vody. Na území SR v roku 2004 bolo zásobovaných vodou z verejných vodovodov 5 305 685 obyvateľov, čo predstavuje 85, 4 % obyvateľov SR. Situáciu v jednotlivých krajoch predstavuje tabuľka.
Literatúra: 1. Lenka Palusová – Môžeme dôverovať vode z fľaše? Terč 7-8/2004, str. 9-13.
Prehľad zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov (rok 2004) P.č.
Kraj
Počet obyvateľov v krajoch
Počet zásob. obyvateľov v hodnotenom roku
% zásobovaných obyvateľov z celkového počtu obyvateľov kraja
1
Bratislavský
595215
566230
95,1
2
Trnavský
552014
466856
84,5
3
Trenčiansky
591804
527645
89,2
4
Nitriansky
709752
607228
85,6
5
Žilinský
688673
596114
86,6
6
Banskobystrický
607131
549058
90,4
7
Košický
769439
605915
78,7
8
Prešovský SR
8
791 657
610 833
77,1
5 305 685
4 529 879
85,4
VODÁRENSKÉ POHĽADY
OKO
Základné informácie o členoch AVS Pri tvorbe obsahovej štruktúry periodika sa ako prvá u všetkých spoluautorov myšlienky tvorby Vodárenských pohľadov nominovala rubrika s názvom OKO. Jej ambíciou je nahliadnuť, v rovnocennom priestore, hlbšie do diania a života jednotlivých vodárenských spoločností, ktoré sú členmi AVS. Dať im jednoducho väčší priestor na prezentáciu. Vodárenské spoločnosti Vám budú predstavované v jednotlivých vydaniach Vodárenských pohľadov v poradí podľa dátumov registrácie do Asociácie vodárenských spoločností. Predtým, než odprezentujeme prvú spoločnosť, ponúkame čitateľom stručný prehľad základných údajov všetkých členov AVS. Názov
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s.
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Sídlo
Prešovská 48, 826 46 Bratislava
Komenského 50, 042 48 Košice
1. mája 11, 911 01 Trenčín
Nitra
Základné imanie v Sk
8 477 431
7 348 097 tis.
4 001 000
5 303 816,0 tis
Počet akcií, na ktoré je rozdelené základné imanie
8 477 431
7 348 097, menovitá hodnota 1 akcie-1000,-Sk
4001
5 303 816
Rozloha, na ktorej vyvíja činnosť
Bratislavský kraj, časť Trenčianskeho kraja a časť Trnavského kraja
12 361 km2
cca 1 255 km2
Údaj nie je k dispozícii
Počet zamestnancov
1081 (k 31. 5. 2005)
2204 (k 31. 5. 2005)
257
1570
Dĺžka vodovodnej siete v km
2666 km
4879 km
703,30
4919 + 723,6 prevádzka na zmluvu
% napojenosť na verejný vodovod v regióne pôsobnosti
94,7 %
71,1 %
95 %
74,6 %
Dĺžka kanalizačnej siete v km
1 166 km
Prevádzkovaná-1359km, z toho vo vlastníctve -1291 km a 68 vo vlastníctve obcí
247,10
833,7 + 106,3 prevádzka na zmluvu
% napojenosť na verejnú kanalizáciu v regióne pôsobnosti
77,4 %
50,4 %
62 %
37,2 %
Počet ÚV
13
36, z toho 31 v prevádzke a 5 odstavených
0
1
Počet ČOV
25, z toho vlastných 16, s vlastnickým podielom 2, obecných, ktoré spravujeme 7
41, z toho 36 biologicko-mechanických a 5 mechanických
7
21 + 5 prevádzka na zmluvu
Výsledok hospodárenia za rok 2004 pred zdanením v Sk
279 891 tis.
63 479 tis.
22 363 tis.
4 108
Názov
Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s.
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.
Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s.
Sídlo
Hraničná 662/17, 058 89 Poprad
Partizánska 5, 974 00 Ban. Bystrica
Žilina
E. B. Lukáča 25, 945 01 Komárno
Základné imanie
1 626 279 tis.
4 337 421 000
4 589 213 000 (k 30. 4. 2003)
1,0 mil.
Počet akcií, na ktoré je rozdelené základné imanie
1 626 279
4 337 421
4 589 213 (k 30. 4. 2003)
1 000
Rozloha, na ktorej vyvíja činnosť
4 103 km2
Údaj nie je k dispozícii
Územie bývalých okresov Čadca, D.Kubín, L.Mikuláš, Martin, P.Bystrica, Žilina, Ružomberok
41 000 ha
Počet zamestnancov
608
1525
1 406 (k 31. 12. 2004)
90
Dĺžka vodovodnej siete v km
1510
4 000
3 537 (bez prípojok)
266
% napojenosť na verejný vodovod v regióne pôsobnosti
77 %
83, 77 %
79,6 %
96 %
Dĺžka kanalizačnej siete v km
388 km
800, 7 km
1 006 (bez prípojok)
72
% napojenosť na verejnú kanalizáciu v regióne pôsobnosti
52 %
53, 74 %
48,8 %
46 %
Počet ÚV
21
22
11
0
Počet ČOV
28
35
53
2
Výsledok hospodárenia za rok 2004 pred zdanením v Sk
5 171 tis.
- 11 290 000
18 643 000
986 752
Členom AVS je aj Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. Vzhľadom k tomu, že táto spoločnosť svoj príspevok redakcii nedodala, informácie o nej nie sú v tabuľke uvedené. (red.) VODÁRENSKÉ POHĽADY
9
OKO
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Z HISTÓRIE DO SÚČASNOSTI .. Pr vé zmienky o výstavbe vodovodov na východnom Slovensku sa viažu k mestu Bardejov. V tomto meste slúžil jednoduchý vodovod na zásobovanie pitnou vodou už v 15. storočí. Jeho prívodné a rozvodné potrubia boli vyrobené z dreva a úplne doslúžili až v r.1963. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa na východe Slovenska začalo hromadné budovanie verejných vodovodov a kanalizácií. Medzi najvýznamnejšie patril vodovodov Prešove, Košiciach a Rožňave. V tridsiatych rokoch sa k tomu pričlenili vodovody v Slanci Humennom a Michalovciach. Rast počtu obyvateľstva, jeho koncentrácia, rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva
si vynútili prijatie koncepcie vytvorenia vodárenských sústav so skupinovými vodovodmi Košicko - prešovská, Severovýchodn á , V ýc h o d o s l o ve n s k á , Po b o d ro ž s k á a Rožňavská. 1.7.1966 zriadilo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a krajské orgány s pôsobnosťou pre celý východoslovenský kraj Východoslovenské vodovody a kanalizácie so sídlom v Košiciach. Zároveň boli na území každého okresu vytvorené okresné závody.
skej vodárenskej spoločnosti na mestá a obce v regióne pôsobnosti. PROFIL SPOLOČNOSTI VVS, a.s. je jednou z najväčších spoločností v oblasti zásobovania pitnou vodou a odvádzania odpadových vôd na území Slovenska s dlhoročnou tradíciou. Východolovenská vodárenská spoločnosť pôsobí na území s rozlohou cca 12 361 km2 košického, prešovského a banskobystrického kraja.
1. 5. 2003 bola založená Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice, na ktorú bol prevedený majetok zrušeného štátneho podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p., Košice v súlade s privatizačným projektom a rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Jediným akcionárom spoločnosti sa stal Fond národného majetku Slovenskej republiky. V roku 2004 sa začal v súlade s privatizačným projektom prevod akcií Východosloven-
Budova VVS v Košiciach
Organizačná štruktúra VVS, a.s. Zoznam členov štatutárnych orgánov spoločnosti
VALNÉ ZHROMAŽDENIE
Štatutárny orgán: Predstavenstvo: Ing. Stanislav Hreha – predseda Ing. Jozef Murín – podpredseda Ing. Rudolf Kočiško- člen Ing. Ladislav Mihalko – člen Ing. Jozef Bobík – člen MUDr. Boris Hanuščak – člen Dozorná rada: Ing. Anton Brath- predseda MUDr. František Stano – člen Ing. Ľuboslava Sosenková – člen Ing. Vladimír Lošák – člen1) RNDr. Pavol Kvačkay – člen1) JUDr. Marián Cserhalmi – člen PhDr Pavol Mutafov – člen Ing. Milan Benč – člen Ing. Tomáš Jarima– člen2) Andrej Mergeš– člen2) Jozef Seliga– člen2) *********************************************************** 1) 2)
členstvo ukončené 22. júl 2004 noví členovia od 22. júla 2004
DOZORNÁ RADA
PREDSTAVENSTVO GENERÁLNY RIADITEĽ ZÁVODY
GENERÁLNE RIADITEĽSTVO
Á4& , (& /& 3 " - /² )0 3 * " %* 5 & İ "
Á4& , 7 Å 3 0# /0 5 & $)/*$, ² )0 3 * "%*5 & İ "
Á4& , & , 0/0.*$, ² )0 3 * "%*5 & İ "
Á4& , */7 & 45 *Ė/& )0 3 * "%*5 & İ "
Bardejov
Humenné
Košice
Michalovce
Prešov
Revúca
Trebišov
Svidník
Vranov n/T
10
VODÁRENSKÉ POHĽADY
OKO
VVS, a.s. PRODUKTY A SLUŽBY VVS, A.S. Výroba, dodávka a rozvod pitnej vody – zabezpečovanie prevádzky vodárenských zariadení, výroba, dodávka a rozvod pitnej vody v súlade s platnými predpismi pre jednotlivých odberateľov. Spracovanie koncepcie a koordinácia rozvoja verejných vodovodov, vyhľadávanie nových vodných zdrojov a ochrana vodných zdrojov. Odvedenie odpadovej vody – odvádzanie a čistenie odpadových vôd vrátane likvidácie kalov, prevádzka a údržba verejných kanalizácií a ČOV. Chemicko-technologická služba – realizácie chemických, mikrobiologických a biologických rozborov pitných a odpadových vôd a kalov, kontrola kvality pitnej vody a vypúšťaných odpadových vôd. Investičná, stavebno-montážna činnosť – výstavba vodohospodárskych stavieb, vykonávanie údržby, opravy a rekonštrukcie objektov vodovodov, kanalizácií a ďalších vodohospodárskych objektov. Servis vodohospodárskych zariadení oprava, overovanie a nákup vodomernej techniky, dodávky, oprava a servis chlórovacích zariadení, oprava šachtových poklopov a kanalizačných vpustí, dodávka a montáž technologických zariadení. Projekcia – vypracovanie projektovej dokumentácie vodohospodárskych stavieb, prevádzkových poriadkov, vypracovanie štúdií a technických návrhov, koncepcia rozvoja a zásobovania pitnou vodou, odvedenia a čistenia odpadových vôd. VÝROBA A DODÁVKA PITNEJ VODY Celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov spoločnosťou VVS v roku 2004 vzrástol oproti roku 2003 o 5 076 obyvateľov a dosiahol stav 873 158 obyvateľov. Z celkového počtu
ČOV Košice
1 227 870 obyvateľov žijú- Podiel hlavných činností na výnosoch v % cich v regióne pôsobnosti spoločnosti je napojených na verejný vodovod 50 71,1 % obyvateľstva. Dĺžka vodovodného potrubia 40 je 4 879 km. Počet vodovodných prípojok sa zvý- 30 šil o 1 857 na celkový po20 čet 114 919 s celkovou dĺžkou 790 km. Celkový 10 počet verejných vodovodov vzrástol na 217, pri0 čom počet obcí s verejOs tatné Dodávk a Odvedenie ným vodovodom je 452, činnos ti pitnej vody odpadovej z toho 346 verejných vovody dovodov je v správe a majetku spoločnosti VVS a 106 verejných vodovodov je prevádzkovaVVS prevádzkuje 41 čistiarní odpadových ných na základe uzatvorených zmlúv. Z cel- vôd, z ktorých 36 je biologicko-mechanických kového množstva vyrobenej vody je 58,3% a 5 je mechanických. V roku 2004 boli v skúšobvyrobenej z podzemných zdrojov a 41,7% nej prevádzke čistiarne odpadových vôd Košiz povrchových vodných zdrojov. VVS má ce, Rožňava, Svidník, Sečovce a Kalša. Celková k dispozícií 36 úpravní vôd. Najvýznamnejší- projektovaná kapacita čistiarní je 317 520 m3/ mi zdrojmi povrchovej vody sú vodárenské deň, t.j. 3 675 l/s. V týchto čistiarňach bolo v ronádrže Starina a Bukovec, z podzemných ku 2004 čistených v priemere 2 425,2 l/s, čo zdrojov je to prameň Drienovec. predstavuje 76 481 107 m³/rok. ODVÁDZANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD VVS prevádzkuje 73 verejných kanalizácií, na ktoré je napojených 618 768 obyvateľov. Z uvedeného počtu je 54 verejných kanalizácií v správe a majetku spoločnosti a 19 verejných kanalizácií je majetkom obcí, prevádzkovaných spoločnosťou VVS na základe zmluvy. Celková dĺžka prevádzkovanej kanalizačnej siete bez prípojok je 1359 km, z toho vo vlastníctve spoločnosti je 1291km a 68 km je v majetku obcí. Celkový počet kanalizačných prípojok predstavuje 44 531 ks s celkovou dĺžkou 344 km. Z celkového počtu 1 227 870 obyvateľov žijúcich v územnej pôsobnosti spoločnosti je na verejnú kanalizáciu napojených 618 768 obyvateľov, čo predstavuje 50,4% napojenosť.
Vodný zdroj Starina VODÁRENSKÉ POHĽADY
V priebehu roku 2004 bolo vyprodukovaných 7 610,5 ton CS /celkovej sušiny/ kalu. Počas roka bolo zlikvidovaných 6 399 ton CS kalu (aj vrátane vyprodukovaného kalu z predchádzajúcich rokov). Na skládkach v areáloch čistiarní odpadových vôd bolo uložených 3 225,6 ton CS kalu.
Mosselmonitor – systém skorého varovania s biologickým indikátorom (ÚV Stakčín, Bardejov)
Fishmonitor – systém skorého varovania s biologickým indikátorom (ÚV Stakčín, Bardejov)
11
OKO INVESTIČNÁ VÝSTAVBA Medzi priority VVS patrí zvyšovanie napojenosti obyvateľstva na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, z čoho vyplýva i dôraz manažmentu na realizáciu investičnej činnosti. V rámci programu boli v roku 2004 zrealizované investičné akcie v celkovej výške 363 910 tis. Sk. Najväčší podiel na financovaní majú vlastné zdroje, ktoré sa na celkovom financovaní investičnej činnosti podieľajú 69 %. Management Východoslovenskej vodáren-
skej spoločnosti kladie pri investičnej výstavbe najväčší dôraz na čerpanie finančných prostriedkov z európskych fondov, ktoré otvárajú možnosť rýchleho a objemovo neporovnateľného napojenia sa na verejný vodovod a kanalizáciu. Preto došlo k spracovaniu viacer ých veľkých projektov, čoho výsledkom sú schválené stavby, ktoré sa už nachádzajú vo vysokom štádiu implementácie. Ide najmä o projekty z predvstupových fondov ISPA: Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie juhovýchodného Zemplína Projekt rieši zásobovanie pitnou vodou verejnou vodovodnou sieťou, odkanalizovanie, výstavbu čistiarne odpadových vôd v Pavlov-
ciach nad Uhom a zdokonalenie ČOV Michalovce. Projekt sa realizuje na území s rozlohou 700 km2 s viac ako 88 000 obyvateľmi regiónu. Celkový rozpočtový náklad je vo výške 23 610 000 EUR. Stavba začatá v júni 2004. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Horný Zemplín Systém odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v meste Humenné a v regióne Horný Zemplín. Projekt rieši dostavbu ČOV Humenné, rekonštrukcie a výstavbu kanalizačných zberačov vo viacerých oblastiach Horného Zemplína. Celkový rozpočtový náklad je 12,268 milióna EUR a stavba je v štádiu kontrahovania zmlúv s dodávateľom. Košice – kanalizácia a čistenie odpadových vôd Ide o výstavbu kanalizácií v meste Košice a mestských častiach, rekonštrukciu kanalizačných zberačov a modernizáciu ČOV Košice / odstraňovanie NaP / celkový rozpočtový náklad je 19,395 milióna EUR a projekt je v štádiu kontrahovania zmlúv s dodávateľom. Ďalej sú to projekty z kohéznych fondov: Prešov – Pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Torysy Projekt rieši napojenosť na vodovod 29 tich obcí v regióne Prešov a napojenosť na kanalizáciu 32 obcí v tom istom regióne. Celkový rozpočtový náklad je 50,074 miliónov EUR. Projekt je v štádiu príprav na tendrovanie dodávateľa pre túto stavbu. Vranov – Pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Tople Projekt je realizáciou napojenosti 12–tich obcí na vodovod a 34 obcí na kanalizáciu v re-
gióne Vranov nad Topľou. Celkový rozpočtový náklad je 42,526 milióna EUR. Projekt sa nachádza v štádiu príprav tendra na výber dodávateľa uvedenej stavby. Projekty zo štrukturálnych fondov: Bardejov- Dlhá Lúka- Bardejovská Nová Veskanalizácia Projekt rieši kanalizáciu dvoch mestských častí mesta Bardejov v celkovom rozpočtovom náklade 114,583 milióna SKK a momentálne sa nachádza v štádiu príprav tendra na výber dodávateľa prác a služieb.
Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie juhovýchodného Zemplína
Skupinový vodovod obcí údolia Kaňapty. Ide o realizáciu riešenia napojenosti na vodovod v šiestich obciach údolia Kaňapty v celkovom rozpočtovom náklade 69,083 milióna SKK a nachádza sa v štádiu príprav tendra na výber dodávateľa prác a služieb.
Manažment na slovíčko...
Ing. Stanislav Hreha generálny riaditeľ VVS, a.s.
Ako hodnotíte obdobie života VVS – ako mladej akciovej spoločnosti? Uvedené dvojročné obdobie je predovšetkým dynamickým obdobím stále trvajúcej transformácie vodárenskej spoločnosti, momentálne v druhej etape, ktorú predstavuje prevod akcií z rúk štátu do rúk akcionárov – obcí a miest. Zásadné kvalitatívne zmeny v akcionárskom portfóliu sa uskutočňovali a uskutočňujú paralelne so zmenami štrukturálnymi a organizačnými, s cieľom skvalitňovania služieb pre zákazníkov. K dominantným pozitívam činnosti VVS jednoznačne patrí realizácia projektov v spolupráci s EÚ, ku ktorým pristupovala spoločnosť mi-
12
moriadne aktívne. Patrí k najúspešnejším spoločnostiam pri predkladaní projektov. Na Slovensku bolo v roku 2004 otvorených asi 8 investičných projektov, spolufinancovaných z predvstupových fondov ISPA, v ktorých sa začala samotná výstavba – realizácia stavebných diel a jedným z najväčších bol nesporne projekt Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie juhovýchodného Zemplína (celkové náklady 23, 6 mil. EUR). Všetky schválené projekty smerujú k napĺňaniu primárnych cieľov vodárenskej spoločnosti, teda i k zvýšeniu napojenosti obyvateľstva na území pôsobnosti VVS. Uvedené kvantitatívne zmeny, ale i zmenené vlastnícke vzťahy k infraštruktúre vodovodov kanalizácií si vyžiadali nové formy riešenia profesijných zámerov v kontexte externého prostredia spoločnosti. VVS sa spolupodieľala na vzniku nového odborného združenia: Asociácie vodárenských spoločností, ktorá predstavuje plochu na riešenie spoločných problémov a zastupovanie oprávnených požiadaviek vodárenských spoločností. Všetky aktivity manažmentu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. v roku 2004 smerovali k budovaniu stabilnej obchodnej spoločnosti s ponukou vysoko kvalitných služieb. VODÁRENSKÉ POHĽADY
Ing. Anita Gašparíková finančný riaditeľ
Aké sú ciele a vízie manažmentu spoločnosti VVS, sme sa opýtali finančnej riaditeľky spoločnosti, Ing. Gašparíkovej: VVS a.s sa kreuje ako flexibilná, zákaznícky orientovaná spoločnosť, konajúca efektívne a transparentne, ale vždy v súlade s dlhodobým záujmom svojich zákazníkov a akcionárov, prispievajúcou k zlepšeniu kvality života a ochrane životného prostredia. VVS je z môjho pohľadu tiež obchodná spoločnosť a ako taká sa musí na trhu aj správať, vrátane stanovenia si a naplnenia podnikateľských zámerov. K úspechom roku 2004 si preto môže spoločnosť jednoznačne pripísať dosiahnutie ziskového hospodárskeho výsledku, ktorý rozhodne patrí k ukazovateľom prosperity spoločnosti. (red.)
?
KTO JE KTO?
Asociácia vodárenských spoločností... Predstavujeme vedúceho kancelárie a predsedov odborných komisií AVS
Ing. Ján Janoštiak /8. 5. 1958/ 1977 - 1982 Slovenská vysoká škola technická, Stavebná fakulta Bratislava, odbor zdravotné inžinierstvo 1982 – 1986 Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava, útvar vodohospodárskeho rozvoja 1986 – 1994 Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava, vedúci oddelenia rozvoja koncepcií vodovodov a kanalizácií 1994 – 1996 Výskumný ústav vodnéhohospodárstva Bratislava, námestník riaditeľa pre rozvoj vodného hospodárstva 1996 - Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava, vedúci oddelenia rozvoja koncepcií vodovodov a kanalizácií
Ing. Alexander Nagy /11. 09. 1947/ 1969 – 1974 Vysoká škola ekonomická Bratislava, fakulta ekonomiky riadenia výrobných odvetví ( od 1972 diaľkové štúdium) 1972 – 2000 Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava – vedúci útvaru ekonomiky práce, od r. 1995 ekonomický námestník riaditeľa podniku 2000 – 2004 Výskumný ústav vodného hospodárstva – vedúci oddelenia integrovaných činností 2004 – Asociácia vodárenských spoločností, vedúci kancelárie
Jozef Kvetan /17. 12. 1950/ 1970 – 1978 Vodárne a kanalizácie Bratislava, odborný prevádzkovo-technický pracovník 1978 – 1980 Energetický inštitút SEI, odbor zdravotné vodohospodárstvo 1981 – 1988 Vodárne a kanalizácie Bratislava, vedúci strediska prevádzky vodovodov 01 1988 – 1989 Vodárne a kanalizácie Bratislava, vedúci odborný prevádzkovo-technický pracovník 1989 – 1993 Bratislavská vodárenská spoločnosť, vedúci oddelenia na OTPČ 1993 - Bratislavská vodárenská spoločnosť, vedúci odboru prevádzkových činností
Ing. Ján Janoštiak predseda odbornej komisie správnej rady pre technickú normalizáciu
Ing. Alexander Nagy vedúci kancelárie AVS
Jozef Kvetan predseda odbornej komisie správnej rady pre prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií
Ing. Denisa Beníčková /2. 12. 1974/ 1994 – 1999 Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, účtovníctvo a auditorstvo 1999 – 2000 Daňový úrad - kontrola dane z príjmu právnickych osôb - zdaňovanie závislej činnosti... 2000 – 2002 Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. Trenčín - spracovanie reportingov - tvorba cien, kalkulácií, finančných analýz... 2002 – 2003 Peugeot Slovakia, s.r.o. Bratislava - interný audit - finančný kontroling... 2004 - Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. Trenčín, finančný riaditeľ
MVDr. Jarmila Sedlačková /11. 5. 1957/ 1976 - 1981 Vysoká škola veterinárska 1981 - 1990 Východoslovenské hydinárske závody, š.p., technológ a vedúci technológ 1990 - 1992 Krajská hygienická stanica – mikrobiológia vonkajšieho prostredia 1993 - 1996 VSŽ - Gastrometal, a.s., vedúca Obchodno-prevádzkového úseku 1996 - 1999 KÚ Košice, vedúca Štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním 1999 - 2003 Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Košice, špecialista verejného obstarávania a vedúci Oddelenia verejného obstarávania 2003 - Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice, vedúca Útvaru verejného obstarávania
Ing. Katarína Bukovčanová /4. 8. 1975/ 1993 – 1998 Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica 1998 – 2003 Kúpele Sliač a Kováčová a.s., Sliač, prevádzkar 2003 – 2004 Hotel Gala, Hronsek, prevádzkar 2004 - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Banská Bystrica, asistentka generálneho riaditeľa
Ing. Denisa Beníčková predseda odbornej komisie správnej rady pre ekonomiku a marketing
MVDr. Jarmila Sedlačková predseda komisie verejného obstarávania pri AVS
Ing. Katarína Bukovčanová predseda odbornej komisie správnej rady pre styk so zahraničím
VODÁRENSKÉ POHĽADY
13
ZDRAVIE, VEDA, MODERNÉ TECHNOLÓGIE
Povrchová ochrana armatúr pre vodárenské účely V posledných rokoch sa stretávame s termínom ťažká protikorózna ochrana armatúr a tvaroviek. Ak sa pozrieme do minulosti zistíme, že pri výstavbe vodovodných sietí bolo vždy snahou chrániť potrubie, armatúry a tvarovky proti korózii, a to predovšetkým tie, ktoré boli zakopané do zeme. Používaná povrchová ochrana a používané farby a technológie prirodzene, zodpovedali dobe. Ako rástli náklady na rekonštrukciu, zvyšovali sa nároky na kvalitu pitnej vody, hľadali sa možnosti takých povrchových ochrán, ktoré pri zdravotnej nezávadnosti markantne zvýšia životnosť predovšetkým armatúr. Nástupom technológií povrchových ochrán epoxidovými práškami vznikli povrchové ochrany s vysokou odolnosťou a hygienickou nezávadnosťou, ideálne pre vodárenské odvetvie. Všetko sa v ľudskej činnosti dá realizovať na rôznej úrovni. Preto sa v rokoch 1988 - 1989 poprední európski výrobcovia armatúr, dodávatelia epoxidových práškov a dodávatelia technológií rozhodli založiť združenie pre akosť „Antikorózna ochrana vysoko namáhaných armatúr a tvaroviek povlakovými práškovými hmotami – GSK“. Cieľom tohto združenia bolo presadiť prísne ustanovenia týkajúce sa kvality a skúšania povrchovej ochrany výrobkov. Boli vypracované príslušné stanovy, a tak zadefinovaná aj úroveň kvality.
Elektrostatický nástrek v boxe alebo pomocou robota vo fluidovej lóži. Obidve tieto technológie vedú k vytvoreniu povrchu, ktorý zodpovedá daným ustanoveniam a obidve sú prísne kontrolované. Čo všetko sa sleduje v systéme GSK? Mechanická predúprava Pred samotným nástrekom sú odliatky tryskom zbavené všetkých zárodkov hrdze. Povrch nesmie mať stopy mastnoty, preto sa takto očistených dielcov nemožno dotýkať holými rukami a je nutné používať rukavice.
Kontrola bezpórovosti povrchu
Vrstva farby V systéme GSK musí byť vrstva farby min. 250 mikrónov, na hranách potom 150 mikrónov. Na každom dielci sú stanovené kontrolné meracie body. Napr. na telese šupátka EKO –Plus je takýchto bodov päť. Predpis stanovuje, koľko dielcov z výrobnej dávky musí byť zmeraných. O meraniach je vedená evidencia, ktorá je kontrolovaná pri auditoch vykonávaných v združení.
Povrstvovanie GSK vo fluidnej lóži
Nejde teda o technológiu obyčajného farbenia dielcov výrobkov, ale o celý systém, ktorý zaručuje, že zákazník dostane výrobok so špičkovou povrchovou ochranou. Základným atribútom technológie nanášania povrchovej ochrany podľa GSK je to, že na vopred nahriaty dielec je nanesený epoxidový prášok, ktorý na povrchu vplyvom tepla vytvorí jednoliatu povrchovú vrstvu. Jihomoravská armatúrka spol. s. r.o., ktorá je členom združenia, využíva pre povrchové ochrany liatinových dielcov dve technológie.
14
MIBK test Test sa uskutočňuje za účelom zistenia, či pri nahriatí dielcov bola použitá optimálna teplota /cca 210 stupňov/, a či došlo k riadnemu stvrdnutiu farby na dielci. Nastriekaná vrstva sa ďalej už nevypaľuje. K stvrdnutiu dochádza iba pri ochladzovaní predhriateho dielca. Z tohto dôvodu je výška nahrievacej teploty pre kvalitnú ochranu dielcov limitujúca. Test sa vykonáva pomocou organickej zlúčeniny Metylisobutylketonu. Táto látka nesmie po uplynutí 30 sekúnd povrch rozleptať. Bezpórovosť Teplom nastavený prášok vytvára na povrchu odliatku jednoliatu vrstvu. Či v tejto vrstve nie sú póry, cez ktoré by mohla na dielec pôVODÁRENSKÉ POHĽADY
sobiť korózia, alebo či sa tam neusádzajú inkrusty, to všetko sa kontroluje prístrojom s vysokým napätím. Prístroj pracuje tak, že kontroluje izolačné schopnosti nastriekanej farebnej vrstvy a ak je vrstva narušená , je porušená aj jej izolačná schopnosť a prístroj to registruje. Odolnosť proti nárazu Výhodou epoxidu nanášaného za tepla je to, že vrstva farby veľmi dobre splynie s povrchom odliatku a zároveň vykazuje aj určitý stupeň elasticity. Tieto vlastnosti sú kontrolované skúškou. Z výšky jedného metra sa na dielec spúšťa závažie s definovanou váhou a tvarom hrotu /zaoblenie s primerom 25 mm/. Farba sa po náraze nesmie odlúpnuť, dokonca nesmie ani len popraskať. Po tejto skúške sa opäť prístrojom s vysokým napätím kontroluje miesto dopadu závažia, či sa práve nenarušila už vyššie spomínaná izolačná schopnosť farby. Priľnavosť- Katodická infiltrácia Ide o skúšky farieb a technológií, ktoré sa vykonávajú dvakrát do roka a potvrdzujú, že použitá farba a výrobné technológie zodpovedajú požiadavkám systému GSK. Skúška priľnavosti sa vykonáva metódou odtrhnutia pečiatky, ktorá je prilepená špeciálnym lepidlom. Minimálna sila pre odtrhnutie pečiatky je 12 N/mm2. Skúška katodickou infiltráciou zisťuje hĺbku infiltrácie medzi povrstvovacím materiálom a dielcom. Doba posôbenia infiltrácie roztoku kuchynskej soli je 30 dní, pričom hĺbka narušenej vrstvy nesmie byť väčšia ako 10 mm. Ak zhrnieme testovanie GSK povrchovej ochrany, vidíme, že užívateľ dostáva armatúru, ktorá má najlepšiu vonkajšiu a vnútornu protikoróznu ochranu. Jednoliaty odolný povrch znižuje aj možnosť uchytenia inkrustov a následné zarastanie prietokov, čo je v dlhodobom horizonte pre armatúru a vodovodný rad smrtiace. Kvalitná povrchová ochrana spoločne s testovaním vlastnej funkcie a použitých materiálov výrobkov z produkcie Jihomoravskej armatúrky tak spĺňa súčasné požiadavky na životnosť armatúr, ktorá sa má približovat životnosti potrubí. posúvač EKO-Plus
(PR materiál)
ZDRAVIE, VEDA, MODERNÉ TECHNOLÓGIE
Čistá voda v domácnosti nie je luxus V poslednom období sa na Slovensku stretávajú vodárenské spoločnosti s nedôverčivým až kritickým postojom verejnosti ku kvalite služieb. Špeciálne často a už aj v tlači sa objavujú „overené“ informácie o nízkej kvalite pitnej vody. Informácie sa šíria rýchlo a dá sa povedať koordinovane v súčinnosti s obchodnými zámermi obchodníkov ponúkajúcich filtre na čistenie vody. Preto sa naša redakcia rozhodla tejto téme venovať. A nielen v druhom vydaní Vodárenských pohľadov. Vzhľadom k dlhodobej aktuálnosti tejto témy sme vytvorili seriál, v ktorom sa k tejto problematike vyjadrí rad odborníkov.
Ing. Bratská Zuzana, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach Ing. Riganová Nataša, VVS,a.s. Proces úpravy vody a jeho kontrola má na Slovensku svoju tradíciu, ktorej korene siahajú ďaleko do minulého storočia, keď úprava vody začala výrazne podliehať legislatívnym predpisom. Tie sa neustále sprísňujú, o čom svedčí aj rad nových schválených legislatívnych právnych noriem v poslednom období. Dôsledkom tohto vývoja aj vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú v rámci Slovenska cca 84,3 % nielenže sledujú kvalitu pitnej vody, ale aj neustále zdokonaľujú technológie na jej úpravu. Vodárenské spoločnosti, ktoré sú prevádzkovateľom verejného vodovodu sú povinné zabezpečovať sledovanie kvality vody odoberanej z vodárenského zdroja počas jej akumulácie, úpravy a dopravy až k odberateľovi. Dodávaná pitná voda musí spĺňať všetky požiadavky vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody, tzn. musí byť dodávaná zdravotne bezchybná voda. V zmysle zákona NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov je „pitná voda“ zdravotne bezchybná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravotný stav ľudí prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Definícia zdôrazňuje najdôležitejšiu charakteristiku pitnej vody, t.j. jej mikrobiologickú, fyzikálne-chemickú a rádiochemickú bezchybnosť. Podľa citovanej vyhlášky, ktorá stanovuje rozsah, početnosť a kritériá kontroly, je sledovaných 81 ukazovateľov, limitujúcich koncentrácie toxických, alebo inak zdraviu škodlivých látok, medzi ktoré patria aj v článku spomínané trihalometány, dusičnany a ďalšie prvky. Ukazovatele kvality pitnej vody majú 5 druhov limitných hodnôt podľa zdravotnej významnosti, od doporučených hodnôt, až po „najvyššiu medznú hodnotu „ a „ medznú hodnotu referenčného rizika“. Prekročenie niektorého z posledných dvoch druhov limitných hodnôt vo vybraných ukazovateľoch vylučuje použitie vody ako pitnej v plnom rozsahu. Pravidelná kontrola kvality pitnej vody z hľadiska pôsobnosti prevádzkovateľa je vykoná-
vaná v zmysle harmonogramu schváleného regionálnym úradom verejného zdravotníctva a u spotrebiteľa kontrolujú kvalitu pitnej vody priamo regionálne úrady verejného zdravotníctva. V prípade, ak by došlo k prekročeniu limitov, orgán na ochranu zdravia, resp. RÚVZ okamžite nariaďuje opatrenia v záujme ochrany zdravia ľudí, resp. podľa závažnosti môže zakázať používať vodu ako pitnú. Systém sledovania kvality pitnej vody je v zmysle platnej legislatívy zavedený tak, aby žiaden zo zásobovaných objektov nebol vynechaný z kontroly. Preto publikované informácie o klesajúcej VODÁRENSKÉ POHĽADY
kvalite pitnej vody považujeme za zavádzajúce pre laickú verejnosť. Zvlášť formulácie typu „Cudzinci, ktorí k nám prichádzajú pracovať a žiť často zisťujú, či technické vybavenie bytu má aj filtrovanie vody.“, pretože nie sú definované ani krajiny, z ktorých spomínaní cudzinci prichádzajú a treba podotknúť, že v mnohých krajinách, predovšetkým v Amerike, kde sa zaviedli domáce filtre, bola voda dodávaná do rozvodnej siete po dezinfekcii bez predchádzajúcej úpravy. Je teda pochopiteľné, že ak si neoverili kvalitu vody na Slovensku, majú záujem o filtre v byte. Ťažisko zabezpečenia zdravotne vhodnej kvality vody v našich podmienkach spočíva v ochrane vodárenského zdroja, v optimálnej technológii úpravy vrátane dezinfekcie. Na riešení problematiky hromadného zásobovania obyvateľstva sa podieľa viacero odborníkov z rôznych rezortov, najmä z rezortu životného prostredia a zdravotníctva. Ďalší výrok ako „...na Slovensku máme nejednu oblasť, kde do domácnosti prúdi prechlórovaná voda (60 % územia)“ je absurdný. Vyhodnocovanie kvality pitnej vody dodávanej z verejných vodovodov v rámci SR uskutočňuje každoročne Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave. Podľa ním poskytnutých údajov bolo v r. 2004 z celkového počtu stanovení 11 500 len 1,48 % nadlimitných stanovení voľného chlóru. Práve dezinfekcia vody v procese úpravy kvality pitnej vody zohráva dôležitú úlohu. Druh a spôsob dezinfekcie schvaľuje príslušný orgán na ochranu zdravia a je navrhovaný tak, aby bola dezinfekcia účinná a pritom nedošlo k ovplyvneniu senzorických vlastností vody (pach, chuť) ani k tvorbe spomínaných trihalometánov. Na tento účel je striktne stanovená koncentrácia voľného chlóru (0,3 mg/l) aj ďalších dezinfekčných prostriedkov v rozvodnej sieti. Kvalita vody, ktorú dodávajú vodárenské spoločnosti do rozvodnej siete (predovšetkým z podzemných zdrojov), často spĺňa podmienky Vyhlášky č.151/2004 z hľadiska mikrobiológie aj bez dezinfekcie. Vzhľadom na legislatívne predpisy musíme však aj túto upravovať, aby nedošlo k rekontaminácii v rozvodnej sieti. Domové filtre používané aj na odstránenie zlúčenín chlóru predstavujú riziko nadmerné-
15
ZDRAVIE, VEDA, MODERNÉ TECHNOLÓGIE ho rozmnožovania mikroorganizmov, a tým aj možnú príčinu vzniku vodou prenosných ochorení. Základné, často prezentované atribúty filtrov síce platiť môžu, ale umiestnenie, režim prevádzky (neskorá výmena náplne, neznalosť kvality upravovanej vody), nadmerný prietok vody upresnené nie sú. A výsledkom je, že voda býva úspešne a nákladne zhoršovaná. Problematika tzv. energetickej vody je na súčasnej úrovni odborných poznatkov preskúmaná nedostatočne z hľadiska zdravotných účinkov. Preto ju ani EÚ ani Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) neodporúča ako jeden z možných spôsobov úpravy kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, jej využitie vidíme najmä pri vybraných liečebných procesoch. Tvrdenie apelujúce na mimoriadne priaznivé účinky „aktivovanej vody“ na ľudský organizmus si predsa vyžadujú i odborné dôkazy. Predajcovia tzv. vodných filtrov využívajúc nízku informovanosť spotrebiteľov, ponúkajú zariadenia napr. na princípe membránovej separácie, iónovej výmeny, reverznej osmózy, ktoré vyrábajú demineralizovanú vodu zbavenú takmer všetkých rozpustených minerál-
nych látok. Človek je adaptovaný od prírody na vodu s obsahom minerálnych solí. Preto je jednoznačne nevhodné permanentné používanie odsolenej vody. Podľa spracovaných štúdií SZU Praha, pitie demineralizovanej vody vedie k poruchám metabolizmu minerálnych látok (vápnik, sodík), k odvápneniu kostí, ku zvýšenému riziku úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. Pitie takejto vody predstavuje tiež zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou. Zároveň sa zistilo, že pri varení v demineralizovanej vode dochádza k vysokým stratám potrebných minerálov z potravín (niekedy až 70%). V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že aj dodatočné obohacovanie vody vápnikom (prípadne horčíkom) je málo účinné. Používanie filtračných zariadení na úpravu kvality vody je vhodným riešením v prípadoch, ak voda dlhodobo nevyhovuje hygienickým kriteriám, a to vo vybraných ukazovateľoch, ktoré predstavujú bezprostredné ohrozenie zdravia spotrebiteľov. Ide predovšetkým o látky spôsobujúce odchýlky od senzorických vlastnosti vody (farba, zákal a pod.). Významná je tiež možnosť ich použitia v prípade prekročenia limitných hodnôt dusična-
nov, chlórovaných uhľovodíkov, výnimočne toxických kovov, a to len v prípade ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou iným spôsobom. Pritom treba zdôrazniť, že z hľadiska ochrany zdravia to nie je definitívne riešenie. Voda upravovaná takýmto spôsobom sa v žiadnom prípade nesmie používať na prípravu stravy pre dojčatá, pretože nikdy nie je záruka 100 % účinnosti (dlhodobé odstavenie filtra, prekročenie kapacity a pod.). Podotýkame, že každá nová technológia na úpravu kvality vody musí mať v zmysle platnej legislatívy posudok Hlavného hygienika, ktorý obsahuje aj podmienky stanovujúce jej používanie. Spotrebiteľ by sa mal zaujímať o to, či je nevyhnutné kvalitu vody z vodovodného potrubia doma upravovať pomocou tzv. vodných filtrov a pokiaľ áno, tak akého typu, aby menej podliehal reklamnému vábeniu rôznych výrobcov a predajcov takýchto zariadení, ktorých prioritou je dosiahnutie finačného zisku. K správnemu rozhodnutiu je veľmi dôležité mať k dispozícii spektrum pravdivých a neskresľovaných informácií.
TV-inšpekcia kanalizačných potrubí – minulosť a súčasnosť TV inšpekčné systémy pre optickú kontrolu kanalizačných potrubí sú známe a využívané už vyše 30 rokov. Určitú dobu sa zdalo, že na Slovensku nie je veľký záujem najmä o tzv. vozidlové varianty kamerových systémov, ktoré sú vďaka svojej komplexnosti a zložitosti investične náročné. Svoju úlohu určite zohrali aj spočiatku nižšie náklady na odkanalizovanie balastných vôd a celkovo nízke, regulované stočné, ktoré spolu s nízkou úrovňou investícií do údržby kanalizačných sietí spôsobovalo, že na túto „kráľovskú“ disciplínu kamerovej techniky pre kanalizačné rozvody jednotlivé podniky vodární a kanalizácií jednoducho nemali prostriedky.
Je potešujúce, že zmenené podmienky podnikania vodárenských spoločností na Slovensku, ako aj postupne uvoľňovaná regulácia stočného práve v pravý čas umožňuje viacerým vodárenským spoločnostiam uvažovať nad výmenou, obnovou, alebo nákupom nových kamerových systémov pre inšpekciu kanalizačných potrubí. Ako vo všetkých oblastiach techniky, aj v TV inšpekcii môžeme už začiatkom, ale najmä koncom 90. rokoch badať prudký vývoj nových technológií, založených na mikroprocesorovej elektronike a digitálnom systéme snímania. Tento vývoj vedie od analógových kamier a vozíkov, ktoré na začiatku 90. rokov jednoznačne prevažovali, k plne digitálnym systémom, ktorých výstupom sú záznamy a protokoly kompletne v digitálnej forme, teda na CD alebo DVD nosiči. Najnovším trendom v oblasti kamerových systémov pre inšpekciu potrubí sú v súčasnosti na trh uvádzané tzv. panoramatické kamerové hlavy, ktoré na rozdiel od klasickej digitálnej kamerovej hlavy pracujú s pevnými objektívmi charakteru „rybieho oka“. Takéto zariadenie zosníma pri plynulom prejazde celý kontrolovaný úsek,
nasnímané časti softwarovo spojí do jedného celku a tak vlastne vyhotoví digitálny záznam, ktorý je následne možné vyhodnotiť mimo samotného kamerového vozidla. Dochádza tu teda po prvýkrát k oddeleniu funkcie obsluhy kamerového vozidla a úlohy vyhodnotiť nálezy na potrubí, dvoch úkonov, ktoré sú pri klasickom spôsobe inšpekcie spolu nerozlučne späté. Napriek nesporným výhodám týchto systémov treba poznamenať, že nemôžu v plnom rozsahu nahradiť „klasickú“ metódu, či už preto, že neumožňujú napr. kontrolu prípojok z hlavného potrubia, alebo preto, že pri vyšších rýchlostiach snímania, propagovaných niektorými výrobcami, sa môžu strácať detaily, ktoré skúsenému oku pracovníka inšpekčného vozidla neuniknú. Rizikom môže byť tiež nebezpečenstvo „zapadnutia“ kamery pri vyšších rýchlostiach a relatívne nedokonalom pohľade „vpred“ pri objektívoch charakteru „rybieho oka“. Takže tento systém sa zdá byť skôr vhodným doplnkom klasického digitálneho kamerového systému, než jeho úplnou náhradou. Vcelku je možné povedať, že slovenskí vodári sú aj v tejto oblasti techniky na úrovni doby, alebo sa k nej rýchlo približujú a treba im popriať veľa bezproblémových kilometrov pri práci s ich kamerovými systémami.
(PR materiál)
16
VODÁRENSKÉ POHĽADY
ZDRAVIE, VEDA, MODERNÉ TECHNOLÓGIE
Na zdravie! RNDr. Anna Grambličková - vedúca strediska Chemicko-technologickej a laboratórnej činnosti ZsVS, a.s. Ten, kto preferuje zdravý životný štýl, relaxuje v prírode. Príroda nám vytvorila obrovskú krásu, ponúka nám zdravie v svojich útrobách v podobe pitnej vody. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov. Čím si teda uhasiť smäd? 2/3 ľudskej hmotnosti tvorí voda. Na doplnenie tekutín je najvhodnejšia pitná voda z vodovodu. Prečo? Priemerne by mal človek vypiť 6 –8 pohárov tekutiny denne. Prevažne by to mala byť kvalitná pitná voda. Nezaškodí mierne pitie kávy a čaju, ale tieto úpravy obsahujú stimulanty ako je kofeín, teín, tanín, ktorý však bráni organizmu vstrebávaniu železa a zinku. Železo je veľmi dôležité na krvotvorbu, zinok, vápnik a horčík sú vhodnou kombináciou nevyhnutnou pre optimálne fungovanie ľudského organizmu. Vápnik je potrebný pre tvorbu kostí, zubov a svalov. Horčík znižuje hladinu cholesterolu v krvi, je antistresovým prvkom a dôležitým na ochranu pred trombózou a infarktom. Zinok zvyšuje imunitu organizmu, pomáha zlepšovať priebeh vírusových ochorení. Dôležitý je pri tvorbe nukleových kyselín a pri prenose informácií genetického pôvodu. Tieto ukazovatele sa v pitnej vode nachádzajú v požadovaných koncentráciách, ktoré sú bezpečné na prevenciu a nehrozí predávkovanie. V zmysle legislatívnej požiadavky Vyhlášky 151/2004 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody sú kvalitatívne ukazovatele rozdelené do skupín: A: Mikrobiologické a biologické ukazovatele B: Fyzikálne a chemické ukazovatele a.) anorganické ukazovatele b.) organické ukazovatele c.) dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty d.) ukazovatele, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody e.) látky, ktorých prítomnosť v pitnej vode je žiadúca Prítomnosť všetkých ukazovateľov vo vode anorganického a organického pôvodu je v zmysle Vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. a Vyhlášky MŽP SR 636/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch, prísne kontrolovaná vo vodárenských spoločnostiach vo vlastných laboratóriách na celej ceste k spotrebiteľovi, t.j. od surovej vody vo vodnom zdroji až po spotrebiteľa. Sledujú sa všetky ukazovatele kvality vody, ktorými by mohla byť ovplyvnená, t.j. prevádzkovaním, materiálom rúr, stavebným materiálom použitým pri výstavbe vodárenských zariadení a taktiež strojným zariadením. Vo vode sa počas jej dopravy taktiež monitorujú aj rádiologické ukazovatele. Kvalitu vody kontrolujú aj štátne orgány. Sledovanie kvality vody počas dopravy je potrebné z legislatívneho, ale aj z odborného hľadiska. Kvalita vody počas dopravy k spotrebiteľovi musí byť zachovaná, nesmie sa zhoršovať. Na tieto legislatívne potreby zabúdajú niektorí občania, ktorí si nechávajú namontovávať rôznu úpravu do domového potrubia. Mnohé obchodné spoločnosti ponúkajú široký výber domových filtrov v rôznych cenových reláciách. Ide o mechanické filtre a iné vložky do filtrov, ktoré upravujú kvalitnú pitnú vodu vo vodovodnom potrubí. Nedoriešeným problémom je nedokumentovaná možnosť ohrozenia zdravia ľudí a zdravotné riziko pre spotrebiteľov v prefiltrovanej vode. Doteraz neboli publikované relevantné sledovania a trendy vývoja fyzikálno-chemických a mikrobiologických ukazovateľov.
Táto voda je ochudobňovaná o významné chemické zložky a je zbavená akýchkoľvek prvkov a následne má snahu nadobudnúť chemickú rovnováhu prijímaním nekontrolovaných a nežiadúcich zlúčenín z nádob, z prostredia, zo vzduchu. Podľa našich skúseností z náhodného monitorovania sú zdrojom aj nežiadúceho bakteriálneho oživenia. Mnohé aktivity obchodníkov s filtrami nezabezpečujú pre laickú verejnosť poradenstvo na odbornej úrovni. Stáva sa, že pri obchodnej prezentácii sa stretnú laici na oboch stranách. Obchodná aktivita profituje nie z lacného predaja a spotrebiteľská strana je v ohrození. Každý filter má svoju kapacitu použitia a s jej prekročením nie je vždy spotrebiteľ oboznámený, alebo v druhom prípade je aj jej rukojemníkom. Dnešné obchodné reťazce ponúkajú stolovú vodu, ktorá je plnená zo zdrojov pitnej vody – prameňov do spotrebiteľského balenia. V mnohých prípadoch ide o vodu, ktorú dodávajú vodárenské spoločnosti spotrebiteľovi vo vodovode. V obchode si ju spotrebiteľ kúpi podstatne drahšiu a nie je preukázateľná jej stabilita. Počas transportu sa mení teplota, ktorá má vplyv na niektoré významné kvalitatívne ukazovatele a látky, ktoré podliehajú degradácii. Myslime na svoje zdravie, na životné prostredie a hlavne pime kvalitnú vodu z vodovodného kohútika, ktorá je zdravotne bezpečná na pitie, sprchovanie sa, pranie. Mnohé európske krajiny nám kvalitu vody závidia. Tak čo spotrebiteľ? Kalkuluj so svojím zdravím a vypi si pohár dobrej vody z vodovodného kohútika.
DISA PLUS, s.r.o. Kysucká 14 903 01 Senec
Dodávame: • Automatické čerpacie stanice pre zabezpečenie konštantného tlaku v rozvode vody • UV zariadenia a ozonizátory pre dezinfekciu pitnej vody • Dávkovacie zariadenia Cl2 a ClO2 • Vodárenské a priemyslové čerpadlá • Detekčné prístroje • Kamerové systémy pre inšpekcie potrubí • Príslušenstvo pre potrubné systémy (spojky, objímky, manžety, orientačné tabuľky)
___________________________________ Tel.: +421/2/45 64 92 17-8 Fax: +421/2/45 64 92 19 e-mail:
[email protected] www.disaplus.sk
VODÁRENSKÉ POHĽADY
17
ANKETA/PRÁVO
Neoprávnené odbery - ACHILLOVA PÄTA? II. V prvom vydaní periodika sme Vám sľúbili, že téme Neoprávnené odbery pitnej vody budeme venovať priestor aj v nasledujúcom čísle. Ponúkame Vám pohľad Podtatranskej vodárenskej spoločnosti na riešenie tohto problému a zároveň vyjadrenie nezávislého právnika. Podtatranská vodárenská spoločnosť a.s. Ing. Patrik Tkáč, JUDr. Daniela Korytjaková 1. Predstavuje tento fenomén problém aj pre Vašu vodárenskú spoločnosť? (percentuálne vyjadrenie v celkovom odbere) Vzhľadom k tomu, že čoraz častejšie vychádza na povrch výskyt, naším slangom povedané, čiernych odberov, vedenie Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. sa rozhodlo s týmto závažným problémom bojovať. Na objasnenie celej situácie je dôležité spomenúť platný právny predpis Zákon č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý vo svojom § 25 pojednáva práve o spomínanej problematike. Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu sa podľa tohto zákona rozumie odber bez uzatvorenej platnej zmluvy o dodávke vody, odber pred meradlom alebo odber po svojvoľnom odstránení meradla (vodomeru). Neoprávneným odberom sa podľa zákona tiež rozumie odber bez súhlasu prevádzkovateľa (pre našu oblasť bez súhlasu PVPS, a. s.), či odber určený pre prípad požiaru používaný však na iné účely. „Čierne odbery“ preto naša spoločnosť nepovažuje len za fenomén dnešnej doby. Je to problém, o ktorý v súčasnej sociálnej a finančnej situácii obyvateľstva nie je núdza, avšak často vznikol už v minulosti a je dôsledkom špekulanstva. V súčasnosti má PVPS, a. s. v evidencii len veľmi malé množstvo neoprávnených odberov, čo je dôkazom výbornej spolupráce našich pracovníkov. Len na vysvetlenie: povinnosťou každého nášho zamestnanca je totiž nahlásiť čierny odber ihneď po jeho zistení. Takýmto spôsobom sa celý proces šetrenia a následného zlegalizovania dovtedy čierneho odberu výrazne skráti. Presný odhad o množstve a pomere čiernych odberov doteraz neexistuje. 2. Krátky, jasný postup riešenia, ktorý uplatňuje Vaša spoločnosť. V tomto ohľade naša spoločnosť vsadila na overený spôsob – poskytnúť odmenu tomu, kto neoprávnený odber objaví a nahlási. Znie to síce veľmi jednoducho, ale tým sa tento proces len začína. Pracovníci PVPS, a. s. musia oznámenie preveriť priamo na mieste. Nasleduje teda výjazd k čiernemu odberu. Pokiaľ sa podozrenie ukáže ako oprávnené, oznamovateľ dostáva svoju odmenu. Z pochopiteľných dôvodov je identita oznamovateľa po celý čas prísne tajená. Spoločnosť plánuje na rok 2005 zapojenie vlastných pracovníkov, ako aj občanov do akcie zameranej na nájdenie čiernych odberov. Jej súčasťou bude aj mediálna kampaň, systém a spôsob odmeňovania za nájdenie takéhoto odberu a jeho preverenie. V prípade potvrdenia podozrenia je takýto „odberateľ“ povinný nahradiť škody vzniknuté vodárenskej spoločnosti, zvyčajne tri roky dozadu, resp. zvažuje sa právne riešenie, predovšetkým exekúcia a v prípade problémov aj zastavenie dodávky vody na najbližšie tri roky z dôvodu neoprávneného prospechu resp. iného podozrenia na spáchanie trestného činu. JUDr. Peter Kerecman Ustanovenie § 25 ods.1 zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch v platnom znení /ďalej len „zákon“/ obsahuje legálnu definíciu neoprávneného odberu vody, ktorá sa potom premieta do celej právnej úpravy vykonanej týmto zákonom. V súvislosti s právnym riešením neoprávneného odberu vody možno identifikovať niekoľko rovín problému – náhradu škody, ďalší postup prevádzkovateľa voči škodcovi, trestnoprávne otázky a konečne otázku právneho základu poskytovania odmien oznamovateľom „čiernych“ odberateľov. Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona ukladá tomu, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, povinnosť nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu a odkazuje v tejto súvislosti na všeobecnú úpravu zodpovednosti za škody /§ 420 a nasl. občianskeho zákonníka/.
18
Pre úspech prevádzkovateľa v konaní o náhradu škody sa vyžaduje preukázať naplnenie jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu stanovených občianskym zákonníkom vznik škody, protiprávne konanie škodcu spočívajúce v neoprávnenom odbere vody, zavinenie škodcu a príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním škodcu. Základom úspechu v súdnom konaní bude kvalitne spracovaná žaloba prevádzkovateľa o náhradu škody podporená dostatkom dôkazov, pričom z povahy sporu vyplýva, že pôjde najmä o dôkazy listinné, ktoré je na mieste pripojiť už k žalobe. Ako vyplýva zo stanovísk jednotlivých prevádzkovateľov vodovodov, títo v celku správne zahŕňajú do takto uplatňovanej škody aj náklady výjazdu na zistenie odberu, odstránenie neoprávnených úprav na prípojke a ďalšie súvisiace náklady. Aj v tejto časti však musí byť výška uplatňovanej náhrady škody spoľahlivo preukázaná. Samotný neoprávnený odber musí byť takisto preukázateľne zadokumentovaný. Postup pri uplatňovaní náhrady škody v súdnom konaní je prezentovaný jednotlivými prevádzkovateľmi verejných vodovodov v zásade zhodne a jeho úspešnosť závisí nielen od dôkaznej situácie, ale aj od celkovej úrovne vymožiteľnosti práva v štáte. V tejto súvislosti by bolo možno vhodné, aby sa jednotliví prevádzkovatelia vzájomne oboznamovali s existenciou zásadnejších súdnych rozhodnutí, najmä súdov vyšších stupňov. V súvislosti s ďalším postupom prevádzkovateľovi voči škodcovi niektorí prevádzkovatelia v zásade správne poukázali na to, že v takom prípade je na mieste po predchádzajúcom upozornení, ktorého doručenie však treba riadne preukázať, pristúpiť k odpojeniu odberateľa podľa § 32 ods.1 písm. l. zákona. Súčasťou takéhoto upozornenia je potom nielen konštatovanie neoprávneného odberu, ale aj upozornenie na porušenie technických podmienok pripojenia sa na verejný vodovod. Do úvahy prichádza i upozornenie na to, že konanie škodcu predchádzajúce neoprávnený odber môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku podľa § 40 ods.1 písm. b./ zákona a v tejto súvislosti podanie podnetu priestupkovým orgánom, tak ako to zdôraznili niektoré vodárenské spoločnosti. V trestnoprávnej rovine pristupujú správne prevádzkovatelia k podávaniu oznámení o spáchaní trestného činu, ak spôsobená škoda presahuje hranicu škody určenej trestným zákonom. V niektorých prípadoch môže prichádzať do úvahy aj naplnenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 182 ods.1 písmc./ Tr.zák., ktorého sa dopustí ten, kto úmyselne ohrozí prevádzku vodárenského zariadenia. V súvislosti s úvahou viacerých prevádzkovateľov, ktorí hodlajú viesť mediálne kampane sľubujúce ohlasovateľovi neoprávneného odberateľa vody finančnú odmenu treba poukázať na to, že aj takýto postup je právom upravený, keď ho možno kvalifikovať ako verejný prísľub podľa § 850 OZ. Je preto nielen v záujme dosiahnutia účelu kampane, ale aj v záujme ochrany vodárenských spoločností, aby boli presne stanovené kritériá, za splnenia ktorých vodárenskej spoločnosti vznikne povinnosť finančnú odmenu vyplatiť. Tieto kritériá by sa mali stať priamo súčasťou mediálnej kampane, aby sa predišlo prípadným komplikáciám.
VODÁRENSKÉ POHĽADY
ve více jak
50 zemích
světa
Argentina • Alžírsko • Bahrain • Bolivie • Bosna a Hercegovina • Brazílie Finsko • • Bulharsko • Egypt • Estonsko • Francie • Chile • Chorvatsko • Irsko • Itálie • Izrael • Írán • JAR • Katar • Kolumbie • Litva • Lotyšsko • Lybie • Maďarsko • Makedonie • Maroko • Mexiko • Německo • Nizozemí • Oman • Peru • Polsko • Portugalsko • Rakousko • Rumunsko • Řecko • SAE • Saúdská Arábie • Senegal • Slovensko • Slovinsko • Srbsko a Černá Hora • Sýrie • Súdán • Španělsko • Švédsko • Tunisko • Turecko • Velká Británie • Venezuela
Lipová alej 3087/1, P.O. Box 123, 695 01 Hodonín Tel.: 518 434 254 - 257, Fax: 518 354 003 E-mail:
[email protected], www.jmahod.cz
