www.rwan.sk
1
Teória a didaktika plávania doc. PaedDr. Michal, PhD. ( 2002 / 2003 ) 1. Prínos plávania v rozvoji osobnosti (str.6) Výsledkom telových. aktivity sú hodnoty – zdravie, zdatnosť, výkonnosť, činnosť. Pre jednotlivca sú pozitívnym prínosom. Plávanie patrí k zákl. spôsobilostiam v súčasnosti.- prevencia straty života utopením - plavecká negramotnosť – ohrozenie 2. Význam plávania (str.7) Plávanie- zákl. prostriedok všestranného rozvoja človeka, jeden z prostriedkov výchovy, vzdelávania. -plní funkciu výchovnú vzdelávaciu, pracovnú -pozornosť upriamuje predovšetkým na funkciu zdravotnú, rehabilitačnú, rekreačnú A. Zdravotný význam plávania Človek je pri plávaní vytavený vplyvu vodného prostredia, kt. má iné fyzik. vlastnosti ako vzduch a vyvoláva zmeny vo funkcii orgánov. napr . rozdelenie krvi v tele, vplýva na činnosť srdca a kapacitu pľúc Telo vo vode je vystavené hydrostatickému tlaku. Voda vzhľadom na svoju hustotu kladie pohybujúcemu sa telu väčší odpor ako vzduch (odpor stúpa so zvyšovaním rýchlosti plávania). Voda so vzduchom- má vyššiu tepelnú teplotu (340 krát) (str.8) - má vyššiu tepelnú vodivosť (24 krát) - človek vo vode stráca teplo oveľa rýchlejšie Teplota vody- primerané rozpätie od 24°C do 26°C - adaptáciu na chlad si organizmus môže vypestovať otužovaním Výdaj energie pri plávaní závisí- od teploty vody - rýchlosti plávania - rýchlosť vodného toku - plaveckého spôsobu - vlnenia vody - stupňa trénovanosti organ. dĺžka rate od intenzity zaťaženia Veľkou rýchlosťou je najmenej úsporný plavecký spôsob prsia a najúspornejší kraul. Hodnoty výdaja energie sa pohybujú – od 23,027 do 26,795 KJ za 24.hod. Slabší plavec vydá 2 až 5 krát viac energie ako plavec výborný. B. Vplyv plávania na dýchací systém (str.9) - pri plávaní sa človek učí vdychovať a vydychovať a tým sa rozsah dýchacích pohybov zväčšuje -v hustejšom prostredí vody je dýchanie sťažené - tým sa celková kapacita pľúc zväčšuje -zrýchľuje sa pľúcna ventilácia, predlžuje sa čas zdržiavania dychu- rastie max. exspiračná sila - dýchanie môžeme meniť, zlepšovať (zvýši sa pracov. výkonnosť) C. Vplyv plávania na srdcovo - cievny systém (str.10) Orgány krvného tlaku sú pri plávaní viac zaťažené ako vnútorné orgány. Po vstupe do vody nastáva rozdelenie krvi v organ. čo zamedzuje ochladzovaniu tela. Činnosť srdca sa pri plávaní zvyšuje.(výkonnejší plavci majú v pokoji malé pulzové hodnoty menej ako 40 pulzov za min.) Ľudia, kt. sa venujú plávaniu u nich je srdcový sval rozťažiteľný a má väčšiu pružnosť. Srdce- prijíma väčšie množstvo krvi, kt. doň priteká počas diastoly, bez toho, že by stúpol tlak v predsieňach. -vzniká veľký zvyškový objem (slúži ako rezervár krvi). -využíva práce vyššej intenzity -u športujúceho človeka pracuje hospodárnejšie Max. výkon trénovaných plavcov systolového objemu - 200 ml muži. 150 ml ženy minút. objemu - 35l muži - 30l ženy Srdce nešport. dospelého človeka pri max. zaťažení prečerpá 20 až 25l krvi za min.
2
www.rwan.sk
Plávanie má vplyv na tieto faktory prac. výkonnosti organ. -spomalenie frekvencie pulzu (40 až 50 za min.) -nižší krvný tlak (13,3 kPa /9,1 kPa ) -fiziolog. zväčšené srdce -predĺžený obehový čas -znížený systolický objem (40 až 50ml) -znížený min. objem srdca -predĺženie napínacej a skrátenej vyvrhovacej fázy systoly a predĺženie diastoly Plávanie učí človeka hospodáriť s kyslíkom – menej kyslíka odchádza nevyužitého žilovým obehom späť do srdca a pľúc. (str.11) Kyslíkový pulz – množstvo prijatého kyslíka na jednu srdcovú kontrakciu -v pokoji 4 až 6ml kyslíka -pri plávaní 15ml -u plavcov (vytrvalcov) 25 až 33ml D. Vplyv plávania na nervový systém -vplýva na zvýšenie citlivosti zmys. orgánov -získava sa „cit pre vodu“ obohacujúci vnemy človeka
E. Vplyv plávania na pohybový systém -sa odráža na svaloch a na celkovom držaní tela -svaly pravidelne zaťažované sa pri plávaní lepšie adaptujú na zvýšené nároky -sú zásobované krvou a výživnými látkami F. Vplyv plávania na metabolizmus (str. 12) -vplýva na prac. výkonnosť -úlohu zohrávajú žľazy s vnútornou sekréciou a vylučujú do krvi chem. látky –hormóny, kt. regulujú úroveň metab. dejov - plaveckou pohybovou činnosťou sa zvyšujú hormóny- adrenalín a noradrenalín -plávanie má po zdravotnej stránke kladné účinky -prispieva k rozvoju tel. funkcii
3. Rekreačný význam plávania (str.13) U mužov je plávanie druhou najobľúbenejšou činnosťou v rámci rekreačnej aktivity(po športových hrách). U žien je plávanie na 1. mieste. Rekreačné plávanie ľudia považujú za dôležité a obľúbené, pomáha zachovať dobrý funkčný stav, udržiava optimálny zdravotný stav, prevencia chorôb, dobrá kondícia, otužilosť a odolnosť voči nepriaznivým vplyvom prostredia. Odporúča sa chodiť do sauny, na masáž, brať teplé a studené kúpele – tým posilníme svoje zdravie, oddialime starobu, udržiavame telesnú zdatnosť a prac. výkonnosť. Efekt. účinku plávania: - Ak námaha pri plávaní vyvolá pulzovú frekvenciu pod 150 pulzov za min. (efekt. účinky na org. začínajú po 5 min. a trvajú do skončenia plávania) - Ak plávanie vyvolá pulzovú frekvenciu pod 150 pulzov za min. (je potrebné sústavne plávať dlhšie ako 5 min.) O efektívnosti rekreačného plávania možno hovoriť iba vtedy, ak sa mu venuje pravidelne každý deň.(min. 3 razy do týždňa) A. Rehabilitačné účinky plávania (str.14) Rehabilitácia ako určitá forma či spôsob liečebného postupu v jednotlivých lek. odboroch, komplexne využíva – vodoliečby, masáže Medzi základné liečebné procedúry patria : elektroterapeutické a hydroterapeutické úkony- tepelné kúpele, sprchy, streky, polievanie, cvičenie pod vodou, vírivé kúpele, sírne a uhličité kúpele.
www.rwan.sk
3
Plávanie priaznivo vplýva na organ. detí a mládeže. Uplatňuje sa v ortopedickej a internej skupine chorôb a oslabení. Má vplyv na liečbu kardiakov (oslabene srdce), pri skolióze(vybočenie chrbtice do strán),má nápravné účinky aj po obrne, pri liečbe plochých nôh, s poruchou dolných končatín, oslabené kĺby horných končatín... Posilňujeme ochabnuté svalstvo po zlomenine, vykĺbení, podvrtnutí, vrodené deformity. Plávanie má kladné účinky a uplatňuje sa vo všetkých liečebných ústavoch. - posilňuje činnosť orgánov (str.16) - formuje telo, správne držanie tela - obnovuje práceschopnosť svalov orgánov - prispieva k pohybovému rozvoju človeka B. Výchovný význam (str.17) Plávanie pôsobí na výchovu morálnych vlastností, ako je pevná vôľa, duchaprítomnosť, pohotovosť. -posilňuje zmysel pre kolektív
C. Hygienické zásady Teplota vody (pre rekreačné plávanie) –- 24°C až 26°C Pri nižšej teploty k otužovaniu (otužilci 20°C) Voda s teplotou 35°C nie je na plávanie dobrá, využívame ju ako liečebný a rehabilitačný prostriedok. Za čistotu vody zodpovedá správa kúpaliska, plaváreň, hygienik. Pred vstupom do bazén sa treba dôkladne umyť, telo zbaviť potu a nečistoty, majú plávať zdravý občania, chorí na odporúčanie lekára, nepatria tam ľudia s kožnými a infekčnými chorobami. Medzi osobné hygienické postupy patria: plávky, uterák, kúpací plášť, šľapky, čiapka.
4. ETAPY PLÁVANIA (str.18) 1. Plávanie novorodencov a batoliat 2. Predplavecký výcvik (predplavecká príprava) 3. Základný plavecký výcvik 4. Zdokonaľovací plavecký výcvik 5. Športový tréning 1. – špeciálne plavecké kluby (úlohou je detí zachovať, obnoviť a posilniť vrodené reflexy zameraný na pohyb vo vode) 2.– realizuje sa s deťmi predškolského veku (zoznámiť detí s vodným prostredím, otužovaním, ponáraním, orientácia vo vode, splývanie na prsiach a znaku) 3. – realizuje sa na 1. stupni ZŠ so žiakmi 2.- 4. tried (cieľom naučiť základ. plavecké spôsobilosti a preplávať jedným plaveckým spôsobom aspoň 25 m.) Podľa Hocha definícia plavca by mala rozlišovať 3. stupne: (str.19) - detí do 7. r. zaplávať 10 a viac m. - od 7 do 14. r. zaplávať 50 a viac m. - od 14 r. zaplávať 100 a viac m. Podľa učebných osnov pre 1. – 4. ročník ZŠ je cieľom tematického celku: -Vytvoriť základnú predstavu o význame plávania pre zdravie, telesný a pohybový rozvoj, rekreáciu, pre život -osvojiť aspoň jeden plavecký spôsob tak, že žiak dokáže preplávať 50m. s prislúchajúcou obrátkou -osvojiť techniku štartového skoku -spoľahlivo osvojiť zásady a návyky hygieny a bezpečnosti pri plávaní -poznať základné pravidlá osvojovaných plaveckých spôsobov Podľa učebných osnov pre 5. – 9. ročník ZŠ -neplavci- zvládli jeden plavecký spôsob, štartový skok, základnú obrátku, tak aby preplávali 50m. -plavci- preplávali technicky správne príslušným skokom a obrátkou min. 400 m. 4. – zdokonaliť prvý plavecký spôsob, naučiť ďalšie plavecké spôsoby –zaplávať 200m. 5.–dosahovanie majstrovských výkonov (realizuje sa v TV jednotách, kluboch, športových gymnáziách, v strediskách vrcholovej prípravy) 5. ZÁKLADNÝ PLAVECKÝ VÝCVIK (str.20) Je organickou súčasťou systému TV - výučba
4
www.rwan.sk
A. Metódy vyučovania v základnom plaveckom výcviku Metodika zákl. plaveckého výcviku- je súhrn foriem, metód a prostriedkov pomocou, ktorých UČITEĽ vypestúva u cvičencov schopnosti a pohybové návyky v plávaní. – je organizáciou a spôsobom uskutočňovania učebného procesu (str. 21) Zákl. úlohou – je naučiť neplavca plávať, udržať sa na hladine vody a oboznám. sa z techn. plávania Úspešné splnenie úloh závisí od vhodného použitia metód výučby plávania. Vyučovanie plávania- je dvojstranný pedag. proces : - na jednej strane- UČITEĽ – zmeriava sa na stanovenú pohybovú činnosť na odovzdanie poznatkov a vplývanie na rozvoj pohyb. schopností - na druhej strane – CVIČENEC – upriamuje sa na osvojenie si toho čo sa mu predkladá – naučiť sa plávať Úlohou- cvičiteľa je dosiahnuť u cvičencov správne pochopenie látky, presné vykonanie cvičením rýchle a kvalitné formovanie pohybových návykov a zručností i rozvoj funkčných schopností. (str.22) Základné metódy vyučovania sú: a. –metóda slova (objasnenie, výklad) b. –metóda ukážky(demonštrácia ) c. –metóda cvičenia d. –metóda hry _ a. - Na začiatku hodiny oboznám. cvičencov s náplňou hodiny a úlohami - Na konci hodnotí výsledky - sústredenosť žiaka - učiteľ musí zvýšiť hlas a snažiť sa skrátiť čas vysvetľovania - používajú sa tu gestikulácia a signalizácia Gestá možno rozdeliť na tri skupiny: 1. Základné znaky označujúce povel –napr. po hvizde píšťalkou učiteľ zdvihne ruky skrižmo nad hlavou, - hodina sa skončila, opustite bazén 2. Gestá zdôrazňujúce význam slova 3. Gestá ilustrujúce reč učiteľa – napr. pri objasňovaní záberu pažou zdôrazňuje svoj výklad gestom ilustrujúcim záber Pomocou slova oboznámi žiakov s technikov, metodikov, taktikov. b.- Ukážka dáva cvičencom lepši pochopiť výklad pohybu - Za formu ukážky považujeme aj premietanie inštruktážnych filmov. - cieľ tejto metódy sa dosiahne ak je ukážka dobre organizovaná, dokonale predvedená a dobre viditeľná (str. 23) c. – je mnohonásobné opakovanie naučených pohybov, kt. sa cvičením upevňujú – treba sa zamerať na cvičenie bez chýb d. – cvičenia sa osvojujú viacnásobným opakovaním metódou hier a súťaží napr. kto bude ďalej splývať , kto rýchlejšie prepláva na druhú stranu bazénu len nohami – pomáha pri osvojovaní si techniky plávania B. Pedagogické zásady v základnom plaveckom výcviku (str.24) Platí zásad od jednoduchého k zložitému, od ľahkého k ťažkému , od známeho k neznámemu. Uvedomelosť – je vzťah cvičenca k plávaniu, upevnenie zdravia a telesného rozvoja Systematickosť–narastanie nárokov na organizmus –množstvo naplávaných metrov, zvyšuje sa rýchlosť plávania, dĺžka cvičebných hodín Opakovanie– osvojovanie a zdokonaľovanie správnej techniky Prístupnosť– obsah a objem plaveckej prípravy má svojou náročnosťou zodpovedať telesnému rozvoju, technickej pripravenosti, veku i pohlaviu Názornosť– výklad alebo názorné pomôcky Individuálny prístup– treba rešpektovať individuálne vlastnosti C. Hry v základnom plaveckom výcviku (str.25) a.) Hry na zoznámenie sa s vodou výskoky na jednej nohe, znožné výskoky, bocianí krok rybka a rybár – jeden žiak naháňa vo vymedzenom priestore ostatných žiakov kapor a karas – obdoba hry červení a čierni, vyvolávanie skupiny žiakov, ktorá naháňa druhu skupinu.
www.rwan.sk
kačky, husi, zaháňaná striekaním, prechod špliechajúcou uličkou b.) Hry pre nácvik dýchania horúca polievka – žiaci naberajú do dlaní vodu, ktorú potom vyfúkajú horúca kaša – ponoriť bradu do vody a fúkať horúcu kašu zaháňanie fúkaním – cvičenci naberú do dlaní vodu a fúkajú ju do tváre druhému zaháňanie ľahkých lôpt – pred každého celuloidovú loptu, žiaci ju fúkaním zaháňajú, čo najďalej – môžu tiež závodiť c.) Hry pre splývanie hríbik – nádych, drep a uchopenie nôh, voda vynesie žiaka na hladinu rybičky – v trojiciach– dvaja žiaci prevážia tretieho cez spojené paže hviezdica – každý druhý v kruhu sa položí rovno na hladinu, môže kopať nohami prvý ho drží za ruky a otáča chôdzou po kruhu medúza – bez nadskakovania sa žiak položí na hladinu tak, aby paže a nohy viseli volne dolu d.) Hry pre orientáciu vo vode počítanie prstov – žiak s potopí, otvorí oči a počíta, koľko prstov mu druhý ukazuje Zbieranie predmetov –- deti zbierajú predmety rozhodené po dne, vyhrá ten, ktorý ich nazbiera najviac kotúľ vpred a kotúľ vzad – v trojici, prostredný predvádza, krajný dávajú dopomoc stojka na rukách na dne D. Výber plaveckého spôsobu (str.26) Výhody Nevýhody ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-Pre zač. ľahšie dýchanie ZNAK -Výhodná poloha pri nácviku -Nutné veľmi dobre zvládnuť -Istá podobnosť s kraulom splývanie -Najmenšie silové nároky -technika vyžaduje dôraz a presnosť –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-– -Najrozšírenejší spôsob v našej PRSIA populácii -Technika pohybu je obtiažna -Vhodné uplatnenie v staršom veku (hlavne nôh) -pohyby v kolennom kĺbe nie sú prirodzené -Jednoduché pohyby pre výučbu KRAUL -Po zvládnutí si žiaci rýchlejšie - zvládnutie techniky dýchania osvoja techniku znak -Predpoklad pre vodné pólo ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– DELFÍN -nie je vhodný pre výučbu ako prvý plavecký spôsob –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– E. Zásady bezpečnosti pri plávaní (str.27) 1.Vyučovať plávanie sa smie len v bezpečnom a hygienikom schválenom bazéne. 2. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti žiaka 3. Do vody nepatria žiaci chorí 4. Učiteľ zodpovedá za bezpečnosť žiakov po celu dobu výučby 5. Učiteľ sa musí informovať o umiestnení lekárničky v priestore bazénu, umiestnenie telefónu a záchranných pomôcok. 6. Ak dôjde k nehode úrazu postupujeme podľa zásad prvej pomoci. 7. Žiaci sa musia správať tak, aby nespôsobili zranenie sebe ani druhým. Prstene a retiazky do výučby nepatria. 8. Zvýšenú pozornosť venovať nácviku štartových skokov. 9. Učiteľ musí mať pod dohľadom celý priestor a všetkých žiakov. Žiaci nesmú bez povolenia skákať do vody a samovoľne opustiť vyhranený priestor.
5
6
www.rwan.sk
F. Zaradenie detí do skupín v ZPV (str. 28) ..(test) Budeme si všímať: *strach z vody *výdych do vody *schopnosť splývať *pohyb vo vode bez zábran Plavcov rozdelím na 4 sk.: +veľmi sa bojí vody + bojí sa vody +nebojí sa vody +vodomilí G. Plavecký výcvik v hlbokej vode (str.29) Základnou pomôckou pri výcviku sú žliabky bazénu, tyč, plavecká doska. Zoznámenie sa z vodouSplývanie-. DýchaniePohyby končatín- kraulové nohy s držaním žliabkov, znakové nohy pri rúčkovaní, držať sa obruče 6.
HISTÓRIA A PRAVIDLÁ PLAVECKÝCH SPÓSOBOV KRAUL (str.30)
Za predchodcu považovali taliana ADOLF CORTE r. 1819 -opísal striedavý plavecký spôsob , išlo o “hrabavý kraul“ Angličan J. TRUDGEN – začal paže prenášať nad hladinou striedavo po dokončení záberu Maďar A. HAJÓS – 1. olymp. víťaz na OH v r. 1896 - nohami vykonával nožnicové strihy vo vodorovnej rovine Austrálčan F. LANE - na 2 OH. v. Paríži (r. 1900) – vykonával striedavé kopy nohami vertikálnym smerom, pohyb vychádzal z kolenného kĺbu - (200m. čas 2:25,2min.) C. HEALY „austrálsky kraul“ Američan C.M.DANIELS – r. 1910 prekonal svetový rekord (100m.čas 1:02,8min) J.WEISSMULLER- r. 1922 (100m čas 58.6s.) - prvý na zemeguli Pretekári 70r. – MARK SPITZ (100m. čas. 51,22s.)7 medailí na OH – JOHNY SKINNER(49.44s.) Američan BIONDI - r. 1988 na OH Soule 5 zlatých medailí - r. 1992 držal svetový rekord čas 48,42s. ZNAK (str.32) -plávanie na znaku súpaž sa opisuje v príručke o plávaní Colybétes od M.WINMANNA r.1537 -o technike plávania na znaku píše BERNARDI r.1794 -zaplával v Londýne v polohe na znaku 1 míľu za 39:5min. BIBBERO r. 1871 -Nemec E. HOPPENBERG – r. 1900 na OH v Paríži (200m. čas 2:47min.) -Američan HARRY HEBNE – r. 1912 na OH v Štokholme (100m. čas 1:21,2min.) -T.MANN – na OH v Tokiu (100m. pod hranicu 1min. za 59.6s.) -M.TEWSURY z Kanady –r. 1992 na OH v Barcelone (100m. čas 53.98s.) Najlepší znakári: KEALOHA, A. KIEFER, R.MATHES, J.NABER MOTÝLIK (str.33) Nemec E. RADEMACHER(prsiar) – r. 1926 - pri poslednom zábere prehadzoval paže nad vodou Američan J.HIGGINS – r. 1935 (100m. čas 1:10,8) JACK ZIEG – 100yardov 1:0,23min.) – zábery nohami boli nazvané „zábery delfínieho chvostu“ W. YORZYK – r. 1956 (200m. čas 2:19,3min.), povolený delfín na OH Najznámejší: S. BOJČENKO, G. TUMPEK, M. SPITZ, M. TROY
www.rwan.sk
7
PRSIA -najstarší plavecký spôsob -Japonská škola – hlava bola vysoko zdvihnutá aby sa plavec mohol pozerať okolo seba – paže vykonávali krúživé pohyby – spojenie nôh pri kopnutí (1 krát opísaný prsiarsky spôsob) v učebni WYNEMANNA Tri etapy vývoja techniky plavec. spôsobu prsia : I. 1904 – 1935 II. 1935 – 1953 III. 1953 po súčasnosť I. – záber dolných končatín, široký kop nohami do strán a ohnutie v kolennom kĺbe – záber pažami v horizon. Polohe vystretými pažami Nemec RADEMACHER (svetový rekordér) – r. 1927 (200m. čas 2:48min.) II. – nový spôsob motýlika – klasický spôsob prsia sa pre svoju pomalosť stal neperspektívny – r. 1953 FINA rozdelila plavecký spôsob prsia na dva–prsia a motýlik III. – plavci začali plávať dlhšie pod vodou čo však bolo zakázané po OH 1956 Japonec M.FURUKAWA – r. 1955 (200m. prsia čas 2:31min.) . NABATUKA TAGUCHI z USA N. DIEBEL – r. 1992 OH v Barcelone (100m. čas 1:01,50s.)
7. TECHNIKA PLAVECKÝCH SPOSOBOV
a.) b.) c.) 3.
Fyzikálne vlastnosti platné pre pohyb vo vode Ľudské telo sa nachádza vo vode v horizont. polohe, kt. je preň neprirodzená. Špecifická váha vody je 820- krát väčšia než špecifická váha vzduchu. Človek môže na vode nielen ležať, ale aj splývať. Špecifická váha tela závisí vo veľkej miere aj od vitálnej kapacity. Schopnosť tela vznášať sa na vode má vplyv: naučenie sa plavec. spôsobov na techniku pohybov, kt. plavec vykonáva na polohu tela vo vode Odpor vody – brzdia pohyb človeka vo vode druhy odporu: Čelný odpor – negatívne pôsobí na pohyb vpred – skladá sa z trenia, tlakového odporu -VLNIVÝ, VÍROVÝ Vlnivý – vzniká ako dôsledok čelového odporu a zmenšeného tlaku vody za pohybujúcim sa telom Vírový – záleží na hĺbke vody, rýchlosti plavca, technic. dokonalosti A. Technika plaveckého spôsobu – KRAUL - kraul je najrýchlejší aj najnáročnejší -Rýchlosť – využitím záberovej sily paží – druhým najmenším kolísaním rýchlosti okolo strenej rýchlosti Poloha tela Telo je na hladine v miernej šikmej polohe – ramená sú o niečo vyššie než boky. . Pri výdychu sa plavec pozerá pod vodou dopredu dole a hlava svojím temenom rozráža vodnú hladinu. – uhol medzi hladinou a pozdĺžnou osou tela sa mení v závislosti na rýchlosti plávania - uhol sa znižuje na 0°C Najmenší odpor je keď, plavec pláva v horizontálnej polohe s hladinou vody.- pri tejto polohe by sa nohy nepohybovali vo vode , ale na hladine - záber nôh by bol malý Práca nôh -pri práci nôh je ich účinnosť nižšia ako paží -pohyby sa vykonávajú vo vertikálnej polohe -rozsah kopu nôh je závislý n celkovej dĺžke dolných končatín -pohyb vychádza zo stehenného kĺbu a prenáša sa na stehno, predkolenie a . priehlavku -pri pohybe smerom nadol sa noha mierne pokrčí v kolene a pri dokončení vystrie- priehlavky max. sklopené - špičky nôh vytočené dovnútra t.j. palcami k sebe
8
www.rwan.sk
Práca paží -hnaciu silu tvoria paže - plavec vykoná jeden cyklus pravou a jeden ľavou pažou Prípravná fáza: - zač. sa pretnutím hladinou rukou po prenose dopredu - ruka sa zasúva do vody na šírku ramena 45°C, paža je pokrčená v lakti - Zasunutie paže do vody:- palec, prsty, predlaktie, lakeť - dlaň je vytočená šikmo dolu vzad Prechodová fáza: - paža sa začína vystierať a naťahovať smerom dopredu a dolu Záberová fáza: - tvorí dlaň s prstami volne pri sebe. Paža sa postupne ohýba v lakťovom kĺbe a ruka smeruje k pozdĺžnej osi tela. „Ruka predbieha lakeť“ -uhol pokrčenia v lakti je 90-120°C potom sa začína paža opäť vystierať a následne sa ruka zasúva pod brucho a odtiaľ von od pozdĺžnej osi. -V prvej časti je nábehovou hranou palcová strana v druhej malíčková. -Na konci sa predlaktie vytočí a dlaň smeruje k bokom. -Po ukončení záberu vyťahuje pažu z vody. Fáza vyťahovania: -najprv vyťahuje lakeť, potom predlaktie a ruku Fáza prenosu:- prenášanie paže nad vodou zač. keď je pokrčená paža v lakti nad vodou. Dýchanie -nadychuje sa vo fáze dokončovania záberu, keď sa paža zač. vynárať pri bokoch vody -hlavu netreba veľmi vytáčať na bok, významnejší je výdych ako nádych B. Technika plaveckého spôsobu – ZNAK - telo plavca leží v polohe na chrbte v horizont. polohe, striedavé pohyby paží aj nôh Poloha tela -ramená sú vyššie ako boky -pri plávaní sa plavec pozerá hore a hladina vody mu siaha po uši Poloha plavca pri znaku môže mať 3 varianty: (str.46) a.) plytká vodorovná poloha s vodou, pri kt. je síce odpor vody najmenší, ale účinok záberu nôh je malý b.) príliš šikmá poloha, kt. vyvoláva veľký odpor c.) správna poloha, väčší odpor ako prvý variant, umožňuje max. účinný záber nôh Práca nôh -Striedavý pohyb nôh -začína v stehennom kĺbe, prechádza cez koleno a končí sa chodidlom -vytáča chodidlá smerom dovnútra -kolenný kĺb sa nesmie dostať nad hladinu Práca paží – tvorí hnaciu silu (str. 47) -Pohyb paží sa začína pretnutím hladiny vody malíčkovou časťou vo vzpažení -paža sa zohýba výrazne v lakti až na 90°C a tým sa ruka dostáva najbližšie k hladine -dráha záberu ruky pretína rovinu ramena -ruka pokračuje v zábere vzad a mení svoj smer prevažne dole -súčasne sa paža vystiera a končí ohnutím v lakťovom kĺbe -vyťahovanie paže a ruky z vody sa musí previesť čo najmenším odporom -keď paža míňa hlavu sa ruka natáča dlaňou smerom od tela a je tak pripravená na vstup do vody -paža vzpažená, vystretá v lakti vstupuje do vody malíčkovou hranou ruky Dýchanie -pri prenášaní pravej paže vykoná výdych a tým neoslabí záber slabšej ľavej paže a na zač. prenášania ľavej paže urobí nádych Súhra pohybov - na jeden cyklus záberu paží pripadajú 2 až 3 cykly kopov nôh B. Technika plaveckého spôsobu MOTÝLIK (str.48) -obe paže sa prenášajú nad hladinou súčasne a nohy vykonávajú delfínový kop striedavými pohybmi nahor a nadol. -dva kopy nohami pripadajú na jeden cyklus paží Poloha tela (str.50) -pohyb tela je vo vertikálnej polohe
www.rwan.sk
9
Pohyb nie je spôsobený vlnením, ale je dôsledkom 3 faktorov: -pohyb nôh dolu zapríčiňuje dvíhanie panvy -hmotnosť paží a zotrvačná sila paží po ukončení tejto fázy núti tlačiť hlavu a plecia dolu -v prvej fáze záberu, keď sa uplatňuje vztlaková sila, sa zastaví klenie hlavy a ramien Práca nôh -pohyby sú podobné ako pri kraule, ale vykonávajú sa nohami súčasne s väčším pokrčením v kolenách -kop nohami smerom dolu vedie ku zdvihnutiu panvy a súčasne ramien -počas jedného pohybového cyklu nohy vykonávajú 2 kopy: Prvý kop- pripadá na vstup paží do vody (zasúvanie) ich pohyb sa končí „zachytením“ záberu. Druhý kop – v poslednej časti záberu je zhodný z vyťahovaním paží z vody. -priehlavky, panva a ramená sa pohybujú po dráhe (podobá s vlnovke)- pripomína pohyby ryby. Práca paží -začína pred ramenami mierne stranou von. -postupne sa krčia v lakťoch a pohybujú sa pod telom s dlaňami otočenými mierne dnu -Postupné vystieranie paží v lakťoch -záber švihovým pohybom vzad a od tela -paže sa vynárajú z vody a prenášajú sa nad vodou C. Technika plaveckého spôsobu PRSIA Najrozšír. spôsobom rekreačného plávania. Prsiarska technika sa delí: klasická- poloha tela plochá moderná- delfínová, vlnivá poloha Poloha tela - telo leží v polohe na prsiach, je v horizontálnej rovine -ramená sú vodorovné a tvár je ponorená do vody -paže sú vystreté- vzpažené dlaňami nadol Počas pohybu nôh, paží hlavy sa poloha tela mení. -ak je pozdĺžna os tela príliš šikmá, táto poloha vyvoláva príliš veľký odpor Práca nôh -sú súčasné a symetrické Kop prsiarskych nôh (3 fázy): 1. splývanie, 2. prípravná fáza, 3. vlastný kop 1.splývanie- je zahájením prípravnej fázy -nohy sú celkom napnuté, špičky nôh sú vystreté 2. –nohy sa priťahujú k telu pokrčením v stehennom a kolennom kĺbe - päty sú mierne od seba, proti smeru plávania, by sa mal snažiť vytvoriť najmenší odpor -Chodidlá s vytáčajú palcami nôh von. -počas priťahovania sa nohy potupne krčia v steh., kolen., členk. kĺbe -kolená a členky sú od seba vzdialené asi na šírku bokov -trup a stehno zvierajú uhol 125- 130 začína vlastný kop -päty vo väčšej vzdialenosti ako kolená 3. – kopom nôh plavec s pohybuje dopredu -plavec vytáča chodidlá i predkolenie von do strán, vzad a potom dolu po oblúkovitej dráhe až do vystretia nôh v kolene a prinoženia. -po dokončení kopu s plavec dostáva do splýv. polohy. Práca paží (str.55) 3 fázy: 1. prípravná, 2. záberová, 3. vystieranie 1. – paže sú vystreté, vedľa seba na šírku pliec s dlaňami otočenými von alebo dole 2. – postupným krčením paží v lakťoch a pohybe do strán, dolu a vzad – lakte sa dostávajú vyššie ako ruky, nesmú byť vyššie ako ramená – pohyb paží smerom dovnútra a priblížením lakťov a rúk pod telo – ukončenie pritlačením lakťov, k telu ruky sú pod bradou – ruky opisujú srdcovitú dráhu (tvar srdca) 3.– paže sa vystierajú postupne od pŕs vpred pod vodou Dýchanie (str.56) -nádych je vo fáze keď paže dokončujú záber a plavec skladá paže pod telo Súhra pohybov -zábery nôh a paží sa striedajú Technika– ŠTARTOV (str.57) Štartový skok: základný postoj odraz let vzduchom dopad do vody
10
www.rwan.sk
splývanie pod vodou a prechod do plávania K dokonalému vykonaniu štartového skoku potrebuje plavec: (str.59) -krátku dobu štart. povelu -veľkú výbušnú silu dolných končatín -cit pre natvarovanie tela pri lete vzduchom „Plavec je v predklone, paže má volne spustené dole, nohy má v kolenách mierne pokrčené, prstami nôh sa zachytáva okraja. Na štartový povel zahajuje rýchly povel pažami priamo vpred, potom nasleduje pohyb celého tela a odraz nôh. Plavec začína dvíhať hlavu hore. Po odraze sa telo vystiera, hlava je medzi pažami. Odraz je v uhle 15 až 25°C. Najprv vkĺznu paže, hlava, trup a nohy. Nasleduje splývanie“. Kraulov štart – vo fáze splývania začínajú pohyby paží a nôh súčasne Štart pri motýliku- po dopade do vody začína splývanie pod vodou, keď sa rýchlosť zníži začína kopať nohami - kopmi nôh a záberom paží reguluje plavec vychádzanie z vody Prsiarsky štart - pod vodou paže začínajú záber - keď sa rýchlosť vynárania znižuje začne tesne pri tele vystierať paže do vzpaženia a nohy sa pomaly krčia v kolenách - nastáva záberová fáza nôh, kt. vynáša plavca na hladinu Štart pri plaveckom spôsobe znak: (str.60) -Pretekár je čelom k štartovej stene rukami sa drží držadla -prsty nôh sú pod hladinou -Na povel plavec zohýba paže mierne sa priťahuje k držadlám -Po signále- odraz so švihom paží, let vzduchom dopad do vody splývanie pod vodou, vynáranie sa na hladinu „Po odraze nasleduje pohyb paží švihom cez upaženie pokrčmo v lakti až do vzpaženia nastáva záklon hlavy a max. prehnutie v páse. V tom čase sa plavec nadychuje- fáza letu. Po lete nasleduje ponorenie do vody v poradí ruky, trup a nohy. Pod vodou sa plavec vyrovnáva, hlava sa priťahuje k hrudníku. Nastáva splývanie. Striedavé pohyby nôh a záber jednou pažou“.
Technika – OBRÁTOK (str.61) Základ. obrátky(6fáz): - naplávanie na obrátkovú stenu - dohmat - zmena smeru plávania- obrat -ponorenie a odraz od steny - splývanie - prvé plavecké pohyby Obrátky rozdeľujeme na 2 skupiny: - otvorené- pri ktorých hlava plavca zostáva nad hladinou a môže sa vykonať nádych -zatvorené- pri ktorých hlava plavca je pod vodou a nádych sa musí vykonať pred začatím obrátky KYVADLOVÉ obrátky-(kraul, prsia, motýlik) (str.62) -oboma rukami súčasne -po dohmate nasleduje ohýbanie v lakťoch k stene bazénu, s ohýbaním nôh, odrazom rúk od steny, so započatím obratu. -paža na strane obrátky sa odráža od steny a presúva sa vpred pod vodou, druhá paža robí prenos nad vodou a zasúva sa do nej pred hlavou. -po ukončení obratu sa plavec ponára pod vodu –dostáva sa do polohy na boku, vystiera paže dopredu a odráža sa od steny. –dostáva sa do splývavej polohy KOTÚĽOVÉ obrátky- (pri znaku, voľný spôsob) (str.63) -Po ukončení záberu zastaví pri boku najprv jednu a potom druhú pažu -zanára hlavu do predklonu - plavec sa dostáva do rotácie okolo priečnej osi(prudké pokrčenie v kolenách) -nohy sa prenášajú horným oblúkom, dopadnú na stenu bazénu v polohe na boku -do polohy na prsiach sa dostáva po odraze do splývania 8. METODIKA PLAVECKÝCH SPÓSOBOV (str.64) Všeobecná časť metodiky plaveckých spôsobov. Úlohou metodika ZPV- je výber takých prostriedkov a postupov, kt. vedú čo Najrýchlejšie k cieľu.
www.rwan.sk
11
Základnou podmienkou plavca je splývanie a dýchanie. (str.65) - na úvodných hodinách skúšame 5-10 výdychov do vody - nadychujeme ústami, nádych nosom je nebezpečný - rozvíjať časovú postupnosť nadväznosti dýchania - výdych je 2-krát dlhší ako nádych Metodický postup k nácviku novej zručnosti plávaní: -najprv nacvičujeme/nohy, paže, paže s dýchaním, súhru bez dýchania a pod. neskôr ich spájame v pohybový celok/ Súhra - /pohyby horných a dolných končatín s dýchaním/ Všeobecný postup pri nácviku plávania: 1. Výklad, ukážka 2. Pohyb nôh *na suchu *vo vode -v sede na zvýšenej polohe v kľude- s oporou o stenu bazénu -v ľahu vpredu na zvýšenej polohe -vo vzpore vpredu(pri znaku vzadu) -v sede na okraji bazénu -vo dvojici, opora pod predlaktím v pohybe- vo dvojici, ťahanie v splýv. pol. -v splýv. pol. s doskou 3.Pohyb paží (str.66) *na suchu -v predklone stoji rozkročnom jednou pažou oboma pažami *vo vode v kľude- v stoji na plytčine - vo dvojici- jeden udržuje splýv. polohu v pohybe- chôdza s vykonávaním práce paží v predklone - ploche poskoky v dôsledku záberu paží v splýv. polohe na krátke vzdial. 4.Suhra – vo vode bez dýchania 5.Dýchanie *na suchu –v predklone imitačný nácvik paží s dýchaním *vo vode – nácvik s pohybom paží v predklone -na mieste - v pohybe, nepravidelné dýchanie v priebehu nácvik súhry pohybov –- pravid. dýchanie- súhra pohybov s dýchaním 6. Súhra s dýchaním -vykonávanie jednot. temp (frekvencie plávania)
4. 5. 6. 7. 8. 9.
A. Metodika plaveckého spôsobu- KRAUL - jednot. prvky sa precvičujú najprv na suchu potom na vode Cvičenia: (str.67) 1. Nácvik kraulových nôh v sede na dne bazénu, na schodoch alebo s oporou žliabok v upažení – chrbtom k stene bazénu 2. Nácvik v splýv. polohe s oporou paží o žliabok alebo o dno bazénu. Ak je práca nôh správna nemú nohy klesať. 3.Plávanie na šírku bazénu v splýv. polohe bez dýchania- tvár vo vode Plávanie kraulovými nohami ,jedna ruka vystretá druhá pripažená, bez dýchania. Plávanie s doskou v rukách, na dosku netlačiť zhora. Telo v splývavej polohe. Nácvik kraulových paží v stoji rozkročnom- v predklone voda- po pás. Krúživý pohyb vystretých paží. najprv prsty, dlaň, predlaktie. Nácvik kraulových paží v stoji, v predklone so zadržaným dychom, v chôdzi. Plávanie na šírku bazénu so zadržaným dychom. Práca paží- koordinácia s dýchaním. Plávanie na šíku bazénu pažami, nohy v splýv. polohe, nadľahčované doskou. 10. Súhra paží a nôh, plávanie na šírku bazénu bez dýchania, tvár vo vode. 11. Nácvik súhry paže s dýchaním v stoji na dne bazénu, pri nádychu vytáča sa hlava na stranu: a.) záber ľavou pažou b.) záber pravou pažou 12. Plávanie na šírku bazénu s prácou jednej paže, druhá vystretá, koordinácia s dýchaním- pri nádychu vytočí sa hlava ústami nad hladinu, pri výdychu tvárou do vody. (str.68) 13. Práca paží s dýchaním v stoji na dne bazénu, v chôdzi na dne. 14. Plávanie na šírku bazénu v súhre paží a nôh i dýchania. 15. Plávanie kraulom na dĺžku bazénu v súhre. Odstraňovanie chýb pri plaveckom spôsobe KRAUL: - Chyby v polohe tela a hlavy:
12
A. Hlava nadmerne ponorená vo vode B. Hlava vysoko nad vodou, trup prehnutý. C. Trup vytočený vpravo alebo vľavo. (str.69) D. Trup sa prevaľuje výrazne zboka nabok. E. Pri nadýchnutí zaberá paža do strany. - Chyby v práci paží: A. Paže udierajú v rýchlej frekvencii na hladinu vody. B. Výrazne predĺžený čas naplávania paže. C. Lakeť sa ponára do vody skôr ako predlaktie. D. Odklon dlaní do strán. E. Záber vystretou pažou. F. Záber paží do strán. G. Krátky záber paží. H. Paže sa zasúvajú do vody blízko pri hlave. -Chyby v práci nôh: (str.70) A. Nohy sa krčia len v kolenách. B. Nohy bičujú hladinu vody. C. Nohy pracujú hlboko pod hladinou. D. Veľký rozkmit pohybu nôh. E. Pokrčené chodidlá. F. Malý rozkmih pohybov nôh. -Chyby pri dýchaní: A. Neúplný výdych. B. Nádych nosom. -Chyby v koordinácii pohybov: (str.71) A. Pomalý záber paží vo vzťahu k práci nôh. B. Neúmerne rýchla práca paží. C. Nesprávne otáčanie hlavy pri nádychu. B. Metodika plaveckého spôsobu ZNAK (str.72) Cvičenia vo vode: 1. Nácvik práce nôh v ľahu na chrbte s oporou rúk o žliabok. 2. Plávať len nohami. Obe paže vystreté- vo vzpažení. V rukách doska. 3. Plávať len nohami, paže pri tele. Plávať na šírku bazénu. 4. Plávať len nohami, jedna paža pri tele, druhá vystretá vo vzpažení. Paže striedať. 5. Plávanie na šíku bazénu znakom. Potom preplávajú bazén na dĺžku. Možnosti opráv. 6. Plávať na dĺžku bazénu v koordinácii pohybov a dýchania. Odstraňovanie chýb v plaveckom spôsobe ZNAK -Chyby v polohe tela a hlavy: A. Plavec je vo vysadenej polohe- hlava nad vodou. B. Záklon hlavy, trup prehnutý. C. Trup sa prevracia pri plávaní zboka nabok. -Chyby v práci paží: (str.73) A. paže sa vkladajú do vody za hlavou a pretínajú os tela. B. Paže zosúvané ďaleko do strán. C. Paža sa vkladá do vody chrbtom dlane. D. Záber vystretou pažou. -Chyby pri práci nôh: A. Kolená sa vynárajú nad hladinu. B. Chodidlá nie sú otočené k sebe palcami. C. Nohy toporne vystreté. -Chyby pri dýchaní: A. Zadržovanie dýchania B. Nadychovanie nosom. C. Nádych a výdych v okamihu prenosu paže vzduchom. -Chyby v súhre: (str.74) A. V porovnaní k práci nôh pomalá práca paží. B. Rýchla práca paží v porovnaní s prácou nôh.
www.rwan.sk
www.rwan.sk
13
C. Metodika plaveckého spôsobu MOTÝLIK (str.74) *na suchu 1. V stoji na jednej nohe, bokom pri stene. Rýchle kopnutie nohou vpred. 2. Stoj rozkročný, predklon, cvičiť prácou motýkových paží. 3. Stoj rozkročný – predklon, práca paží s dýchaním. *vo vode 1. V splývavej polohe na prsiach, držať sa za žliabok, tvár ponorená vo vode 2. Ľah na chrbte – uchopiť sa žliabok za hlavou- cvičiť záber nôh 3. Odrazom od kraja bazénu v splývavej polohe plávať so zadržaným dychom, len nohami, paže vystreté. Podobne i s pažami pri tele. 4. Plávanie pod vodou- delfínovými nohami na prsiach, na boku, na znaku. 5. V splývavej polohe na znaku- na hladine, plávať delfínové nohy, paže pri tele. 6. plávať delfínové nohy s doskou v ruke, tvár ponorená, vynára sa len pre nádych. 7. Vo vode po pás predklon tak, aby bola tvár ponorená. Vykonať niekoľko záberov pažami ako pri motýliku. Opakovať zábery. 8. Odrazom od dna bazénu „skoky delfínov“. 9. Vo vode po pás, jedna noha odráža od bazénu, druhá v splýv. polohe, paže vykonávajú záber ako pri motýliku. 10. Opakovať prácu paží ako v 7. cvičení s nacvičovaním dýchania. 11. Odraz od steny bazénu do splýv. polohy, vykonať záber nohami, potom vykonať druhý kop. 12.Opakovať 9 cvičenie so zapojením dýchania. 13. Plávať na šírku v súhre paží a nôh so zadržaným dychom Nohy musia ukončiť záber skôr, ako dlane vyjdú z vody. 14. Plávať na šírku bazénu v súhre paží, nôh a dýchania Odstraňovanie chýb v plaveckom spôsobe motýlik: (str.75) Chyby v polohe a pohyboch tela a hlavy: A. Pri zábere paží dvíhajú sa plecia a hlava vysoko nad hladinu B. Hlava a plecia sa neúmerne hlboko ponárajú pod hladinu. Chyby v pohyboch paží: A. Ruky udierajú na povrch vody. B. Na začiatku záberu vytáčajú sa paže dlaňami von a rozhŕňajú vodu do strán. C. Na začiatku záberu smerujú dlane ku dnu bazénu. D. Počas záberu– paže vystreté E. Pri prenose paží nad vodou dotýkajú sa paže predčasne hladiny Chyby v práci nôh: (str.77) A. Nohy udierajú na hladinu vody. B. Nohy pracujú len od kolien C. Chodidlá nie sú vytočené dovnútra. D Nekladie sa doraz na prácu nôh pri pohybe smerom nadol. Chyby v dýchaní: A. Nedostatočný nádych. B. Skorý nádych. Chyby v súhre pohybov a dýchania: A. Nesprávne časove zvládnutý záber nôh v prvej časti záberu paží, kopnutie nohami v okamihu prenášania paží nad hladinou. D. Metodika plaveckého spôsobu MOTÝLIK *na suchu- práca nôh 1. V sede na lavičke s oporou o vystreté paže za telom. Na „raz“ nohy vystrieť „dva“ nohy pokrčiť v bedrách i kolenách, chodidlá von, kolená mierne od seba tak, aby chodidlá boli širšie od seba ako kolená .Na „tri“ kruhovým pohybom opierajú sa nohy do vody a vystierajú. Na štvrtú dobu nohy splývajú vo vystretej polohe. 2. Vytáčanie chodidla. *vo vode 1. Práca nôh s oporou o dno bazénu. 2. Práca nôh s rukami zachytenými o žliabok. 3. Nácvik nôh na okraji bazénu. 4. Práca nôh na šírku bazénu v splýv. polohe na tvár. 5. Použitie nadľahčovacích prostriedkov – plávanie s doskou *na suchu- práca paží 1. Nacvičuje sa v stoji rozkročnom v predklone.
14
www.rwan.sk
2. Zapojiť dýchanie *vo vode 1. Práca paží v predklone. 2. Vo dvojiciach s nadľahčovaním nôh. 3. S nadľahčovacími pomôckami. 4. Súhra pohybov na šírku bazénu, najprv v splýv. polohe bez dýchania. 5. Súhra pohybov a dýchania. Odstraňovanie chýb v plaveckom spôsobe prsia: Chyby v polohe tela a hlavy: A. Telo sklonené pod veľkým uhlom, nohy sú veľmi hlboko. B. Hlava, plecia i trup sa kolíšu pri pohybe. Chyby pri práci nôh: A. Asymetricky záber nôh. B. Nadmerné priťahovanie nôh. C.V čase aktívneho záberu nohami. Chyby pri práci paží: A. Paže sa nedostatočne vystierajú vpred. V základnej polohe sú pokrčené v lakťoch. B. Na zač. záberu sa dlane nedostatočne otáčajú do strán, znižuje sa produktivita záberu. C. Dokončenie záberu ďaleko za úrovňou pliec. Chyby pri dýchaní: A. Nedostatočný výdych. B. Nedostatočný nádych.
6. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14.
4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.
E. Metodika štartov. *na suchu 1. Nohy pokrčené v kolenách v150 uhle, chodidlá rovnobežné, predklon, paže volne spustené. Pozerať vpred, nádych. Na povel „vpred“ alebo na hvizd píšťalky urobiť švih pažami hore vpred a krúživým pohybom paží pokračovať ako pri štartovom skoku, odraz oboma nohami hore. Pri výskoku vzpriam trupu, vzpažiť, vystrieť chodidlá. Podrepy. 2. Na povel „na miesta“ zaujať základný postoj. Na povel „vpred“ štartový skok do výšky. *vo vode 1. Jednoduché skoky do vody na nohy: „panáčik“ s pripažením alebo vzpažením, roznožka, skrčka, „bomba“ a pod. 2. Skoky v plytkej vode – po pás– odrazom od dna bazénu s vysadením v bokoch - ako „skoky delfínov“. 3. Skoky zo schodov na okraji bazénu, paže vo vzpažení. 4. Skoky z okraja bazénu zo sedu.- paže vo vzpažení. 5. Skoky z okraja bazénu z kľaku na jednej nohe, z podrepu, zo stoja voľným pádom, odraz v poslednom okamihu, hlava sklonená. Postaviť sa na okraj bazénu, zachytiť sa palcami nôh za okraj palce rúk spojené. Pokrčiť nohy v kolenách, predklon, hlava sklonená, keď sa dostanú nohy do vody – vystrieť nohy. Pád vpred ako v 5. cvičení. Treba sa odraziť od okraja bazénu. Po odraze do vody zasunúť paže do vody vo vzdialenosti 1,5m. od okraja. V 6. a 7. cvičení nacvičovať štart podľa ukážky. Štart sa bude konať zo štartového bloku. Štart vykonávať na povel štartéra. Splývať do úplného zastavenia. Zamerať štart na predĺženie splývania po páde do vody. Chyby v technike štartu. Chyby v štartovej polohe. 1. Držanie paží: paže priďaleko vzadu. 2. Hlava nadmerne zdvihnutá. 3. Hlava veľmi sklonená. Trup veľmi predklonený. Kolená vystreté. Kolená veľmi pokrčené. Chodidlá ďaleko od seba. Váha tela spočíva na pätách namiesto na palcoch. Palce nôh nezachytené o hranu štartového bloku. Slabý odraz. Zanedbanie výhody švihu paží.
www.rwan.sk
15
9. Základy záchrany topiacich sa. Spôsoby užitého plávania. 1. Plávanie na boku. 2. Súpažný znak 3. šliapanie vody 4. Šliapanie vody striedavými pohybmi nôh. 5. Šliapanie so súčasnými pohybmi nôh Dopomoc unavenému plavcovi 1. Unavený plavec sa chytí vystretými pažami pliec záchrancu – sú v polohe na prsiach. 2. Letka- ak sú dvaja záchrancovia, postihnutý sa položí do polohy na prsiach a pridržiava sa vystretými pažami za vnútorné rameno každého z nich. 3.Most – Postihnutý sa položí do polohy na prsiach pridržiava sa vystretými pažami za rameno prvého z nich. Nohy si postihnutý položí na plecia druhého záchrancu. 4. Ak sú 3 záchrancovia použije sa ten spôsob ako sme použili v bode 2. a vyloží na plecia nohy 3 záchrancovi Záchrana topiacich sa: V priamej záchrane sa používajú tieto zručnosti: 1. Skoky do vody. 2. Priblíženie k topiacemu sa. 3. Ponorenie sa, uchopenie a narovnanie topiaceho sa. 4. Preprava topiaceho sa k brehu. 5. Vynesenie topiaceho sa na breh. 6. Prvá pomoc topiaceho sa.
.
